Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky a inými strategickými dokumentmi, podľa ktorých Ministerstvo hospodárstva SR od roku 2023 kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energií v domácnosti a vybraným ďalším odberateľom energií.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií (elektrina, plyn a teplo) energetickým domácnostiam v rozsahu a forme ustanovenej nariadením vlády.

Poskytnutím adresnej energopomoci budú dotknuté energetické domácnosti, ktorým vznikne na rok 2026 právo na energopomoc, ochránené pred nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo. Ku koncu roka 2025 dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie a od 1. januára 2026 budú uplatňované cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez aplikovania inštitútu krízovej regulácie podľa § 16a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, práva a povinnosti subjektov pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci, podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, na účel podľa tohto zákona a register odberných miest.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a tiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. októbra 2025.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ide o úvodné vymedzenie predmetu úpravy zákona. Uvádzajú sa jednotlivé okruhy právnej úpravy poskytovania adresnej energopomoci. Upravuje sa adresná energopomoc a právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci, podmienky poskytovania údajov o odberateľoch elektriny v domácnosti, odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom a register odberných miest.

K § 2

Definujú sa základné pojmy úzko súvisiace s poskytovaním adresnej energopomoci. Predovšetkým sú to pojmy adresná energopomoc a odberné miesto, od ktorých sa odvíja právo na poskytovanie adresnej energopomoci.

Ďalej sa definujú pojmy ako adresa odberného miesta, dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, dodávateľ tepla, energopoukážka a kompenzovaná cena.

K § 3

Ako jeden zo základných pojmov sa definuje pojem energetická domácnosť.

Energetická domácnosť predstavuje skupinu ľudí, ktorí spolu žijú na jednej adrese, na ktorej odoberajú energie a ich bonita nepresahuje hodnotu stanovenú nariadením vlády.

Bonita energetickej domácnosti vyjadruje ekonomickú schopnosť domácnosti dlhodobo hradiť náklady na energie s ohľadom na jej veľkosť a príjem.

K § 4

Právo na adresnú energopomoc vzniká dňom ustanoveným nariadením vlády, inak od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

Právo energetickej domácnosti na adresnú energopomoc vznikne len za predpokladu, že na odbernom mieste odoberá energie za regulovanú cenu a jej bonita je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády.

Splnenie podmienok vzniku práva na adresnú energopomoc sa posudzuje automatizovane na základe údajov evidovaných v informačných systémoch podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom nariadením vlády, pričom týmito údajmi je ministerstvo viazané.

Tieto úkony sa uskutočňujú automatizovane podľa § 9 ods. 4. K údajom na účely posúdenia a overenia splnenia podmienok podľa § 4 ods. 2 a zániku práva energetickej domácnosti na adresnú energopomoc sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzisystémovou komunikáciou informačných systémov podľa § 13 ods. 3 alebo ods. 7 v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich; po

týchto úkonoch sa údaje automatizovane zmažú bez zbytočného odkladu, pričom sa o tomto úkone vykoná systémový záznam.

Ministerstvo aspoň raz ročne prehodnocuje, či energetická domácnosť, ktorej v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc vzniklo, naďalej spĺňa podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci a tiež prehodnocuje, či energetickej domácnosti, ktorá pred dňom prehodnotenia nemala právo na adresnú energopomoc, toto právo vzniklo.

Ak energetická domácnosť prestala spĺňať podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, dochádza k zániku práva na adresnú energopomoc. Podrobnosti o zániku práva ustanovujú odseky 5 a 6.

Právo na adresnú energopomoc nemožno previesť na inú osobu napríklad na základe zmluvy, ani neprechádza na právneho nástupcu, napríklad dedením. Ďalej nemožno považovať za príjem podľa osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 5 a 6

Podrobnosti o spôsobe poskytovania a rozsahu adresnej energopomoci ustanoví vláda nariadením tak, aby úžitok z nej mala energetická domácnosť.

Konkrétny spôsob a rozsah poskytovania adresnej energopomoci budú odôvodnené v nariadení vlády.

K § 7

Oznámenie obsahuje vysvetlenie pre energetickú domácnosť o vzniku práva na adresnú energopomoc, ako aj o jej forme a ďalších podrobnostiach. Oznámenie o adresnej energopomoci zasiela ministerstvo len tej energetickej domácnosti, ktorá splnila podmienky pre vznik práva na adresnú energopomoc.

So zaslaním oznámenia ministerstvo zároveň upovedomí dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu o priznaní adresnej energopomoci konkrétnej energetickej domácnosti.

K § 8

V prípade, ak na základe automatizovaného výpočtu sa energetickej domácnosti neprizná právo na adresnú energopomoc, fyzická osoba má možnosť reklamácie tejto skutočnosti.

Na klientskom pracovisku okresného úradu budú vyčlenení zamestnanci, vyškolení v tejto oblasti, ktorí reklamujúcej fyzickej osobe operatívne poskytnú informácie, prečo jej energetická domácnosť nemá právo na adresnú energopomoc. Ak dôvodom neposkytnutia adresnej energopomoci bude posúdenie bonity, tieto informácie sa považujú za kvalifikované a poskytne ich ministerstvo hospodárstva pri zvýšených bezpečnostných opatreniach. Podanie žiadosti o tento typ informácií je podmienkou námietkového konania.

Ministerstvo námietku vybavuje v štandardnej lehote 30 dní.

Zavádza sa povinnosť ministerstva, aby v prípade, ak z vlastného podnetu zistí skutočnosť, že sa energetickej domácnosti neposkytuje adresná energopomoc, a to aj napriek splneniu podmienok alebo sa poskytuje adresná energopomoc v nesprávnej výške, vykonalo nápravu do 30 dní.

K § 9

Vytvára sa register odberných miest, ako informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo.

Údaje podľa § 13 sú uložené vo vládnom cloude v prostredí a v správe jednotlivých poskytujúcich subjektov pri dodržaní kompetenčného zákona. Tieto dáta sú zabezpečené tak, že v každom zo zdrojov má ten istý subjekt vždy iný identifikátor (sektorový identifikátor), čo znemožní spracovanie údajov bez získania mechanizmu konverzie sektorových identifikátorov.

Register k dátam získa iba prístup B2B (medzisystémový), a to výlučne v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas potrebný na výpočet a rešpektujúc vyššie uvedený princíp sektorových identifikátorov. Po výpočte sa údaje automatizovane zmažú bez zbytočného odkladu, pričom sa tento úkon zapíše do auditu.

Tento spôsob nepodporuje a neumožňuje vyhľadávanie v údajoch podľa § 13, ukladanie údajov podľa § 13 v registri, ani ich úpravu. Zároveň register zabezpečuje, že všetky prístupy sú auditovateľné a kontrolovateľné, a to vrátane privilegovaných prístupov (administrátorských).

Auditné logy zo systému sú archivované.

Bezpečnostné opatrenia k tejto časti budú rešpektovať, resp. budú v súlade s § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov a príloha č. 2 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 227/2025 Z. z. o bezpečnostných opatreniach. Zároveň sú v súlade s § 31 písm. j) zákona č. 95/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 4 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Register odberných miest je umiestnený a prevádzkovaný vo vládnom cloude, prevádzkovanom Ministerstvom vnútra SR. Sú k nemu prijaté technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré vychádzajú zo základných pravidiel bezpečnosti informačných systémov, bezpečnostných štandardov, právnych predpisov a zmlúv a to najmä:

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška č. 227/2025 Z. z. o bezpečnostných opatreniach

Zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

Nariadenie MV SR č. 166/2019 o ochrane osobných údajov

Nariadenie MV SR č. 67/2018 z 23. mája 2018 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov

Nariadenie MV SR č. 79/2022 o fyzickej ochrane objektov MV SR

Nariadenie MV SR č. 74/2023 o používaní počítačovej siete Internet

Nariadenie MV SR č. 88/2013 z 5. júna 2013 o počítačových sieťach

Nariadenie MV SR č. 138/2021 o registratúrnom poriadku

Bezpečnostný projekt - postup pri tvorbe vrátane metodiky spracovania analýzy rizík,

zoznamu hrozieb i zraniteľností, MIRRI SR

Pokyn generálneho riaditeľa SITB MV SR č. 8/20202 pre klasifikáciu a riadenie aktív MV SR

Pokyn generálneho riaditeľa SITB MV SR č. 10/2020 o riešení kybernetických bezpečnostných incidentov MV SR

Pokyn generálneho riaditeľa SITB MV SR č. 19/2015 z 26. júna 2015 o politike informačnej bezpečnosti pre koncových používateľov

Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška ÚPVII č. 179/2020

Vyhláška ÚPVII č. 78/2020

Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)

STN ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky.

STN ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.

STN ISO/IEC 27003 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Návod.

STN ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti.

Pristupovať do registra odberných miest môžu výlučne určení zamestnanci ministerstva a okresného úradu, a to výlučne v nevyhnutnom rozsahu na plnenie úloh podľa tohto návrhu zákona. Pričom zamestnanci, ktorí pristupujú do registra odberných miest sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o osobných údajoch spracúvaných a uchovávaných v registri odberných miest, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

K § 10

Ustanovuje sa, že orgánmi štátnej správy pre adresnú energopomoc sú ministerstvo a okresný úrad.

Zavádzajú sa kompetencie a povinnosti ministerstva, ktoré je v spojitosti s novelizáciou zákona č.

575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre adresnú energopomoc, ako kompenzáciu cien elektriny, plynu a tepla. Vymenováva sa pôsobnosť ministerstva a jednotlivé úlohy.

Zavádzajú sa tiež povinnosti okresného úradu poskytovať fyzickej osobe informácie a podrobnosti o poskytovaní adresnej energopomoci a informácie fyzickej osobe o energetickej domácnosti, ktorej je členom.

Definuje sa pojem kvalifikovaná informácia, ktorou je informácia o určení bonity príslušnej energetickej domácnosti. Kvalifikovanú informáciu týkajúcu sa inej osoby než žiadateľa možno poskytnúť len, ak je žiadateľ zákonným zástupcom tejto osoby, alebo ak táto osoba udelila s poskytnutím informácie súhlas, pričom podpis na súhlase musí byť úradne osvedčený. Takýto postup platí, ak nie sú všetci žiadatelia prítomní, pričom ak sú prítomní všetci členovia energetickej domácnosti spôsobilí na právne úkony, nie je potrebné predkladať osvedčený

súhlas s poskytnutím informácie. Kvalifikovaná informácia sa doručuje prostredníctvom okresného úradu, aby sa zachovala dôvernosť informácií (Listová zásielka v perforovanej obálke, aby sa nikto, okrem adresáta, o obsahu obálky nedozvedel. Obálka sa odovzdáva proti podpisu, ako je to v prípade občianskych preukazov a pasov).

K § 11

V súvislosti s poskytovaním adresnej energopomoci sa špecifikujú práva a povinnosti dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, prevádzkovateľa distribučnej siete, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, dodávateľa tepla, spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj fyzickej osoby a právnickej osoby vykonávajúcej správu bytového domu.

Okrem iného pre dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu sa zavádza povinnosť uvádzať na každej faktúre (preddavkovej, zálohovej, vyúčtovacej a inej), vystavenej príjemcovi adresnej energopomoci za obdobie, na ktoré sa poskytuje adresná energopomoc, cenu podľa cenového rozhodnutia vydaného úradom a kompenzovanú cenu, ako aj údaj o úspore z dôvodu poskytovanej adresnej energopomoci na dodávku 1 MWh elektriny alebo 1 MWh plynu dodaných do odberného miesta.

Obdobná povinnosť, a to uvádzať na predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu aktuálne uplatňovanú prepočítanú jednozložkovú cenu tepla a prepočítanú jednozložkovú cenu tepla uplatňovanú do 31. decembra 2025, sa týka aj spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich správu bytového domu.

Zároveň sa zavádza povinnosť informovať príjemcu adresnej energopomoci o podrobnostiach adresnej energopomoci.

K § 12

Pre poskytovanie adresnej energopomoci je nevyhnutná súčinnosť iných subjektov, ktoré disponujú relevantnými informáciami a údajmi. Preto sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a iných osôb poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú pre dosiahnutie účelu tohto zákona.

Informácie a údaje sa poskytujú len v nevyhnutnom prípade na požadovaný účel a len v prípade, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb, ktoré konajú v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

V nadväznosti na odsek 1 sú určené náležitosti žiadosti o informácie a údaje, ktorá musí byť riadne odôvodnená a musí obsahovať konkrétny rozsah požadovaných informácií a údajov.

K § 13

Prebratie dnešnej právnej úpravy zo zákona č. 71/2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci.

Táto právna úprava len kopíruje celé znenie zákona č. 71/2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, s tým, že poskytované údaje sú jasne špecifikované, šírka

poskytovania údajov presne vymedzená.

K § 14

Podľa spoločného ustanovenia sa na postupy podľa tohto zákona nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ani ustanovenia osobitných predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa.

Ďalej sa ustanovuje, že oznámenie informácií podľa § 11 ods. 2 písm. f) dodávateľom elektriny a dodávateľom plynu sa nepovažuje za porušenie práva odberateľa elektriny alebo plynu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a porušenie štandardov kvality podľa § 22 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

V splnomocňovacom ustanovení sa vymedzujú skutočností v súvislosti s poskytovaním adresnej energopomoci, ktoré ustanoví vláda nariadením.

K § 15

Štandardné prechodné ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona.

K § 16

Dôvodom prijatia zákona č. 71/2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci bola potreba vytvorenia legislatívneho rámca pre zber a analýzu sociálno-ekonomických údajov, ktorý je možno vnímať ako prípravnú fázu pre posúdenie relevantných údajov o členoch energetickej domácnosti na účel poskytnutia adresnej energopomoci vrátane rozsahu údajov a pre nastavenie systému adresnej energopomoci. Účel zákona je prekonaný, je neaktuálny a do značnej miery ho nahrádza nový zákon o adresnej energopomoci, preto sa navrhuje jeho zrušenie.

K čl. II

Dôvodom pre novelizáciu zákona č.

575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je doplnenie kompetencie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy aj pre adresnú energopomoc.

K čl. III

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť právny rámec na získavanie údajov od zdravotných poisťovní.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje údaje, ktoré vedú zdravotné poisťovne o poistencoch vrátane údajov o príjmoch platiteľov poistného. Tieto údaje sú potrebné aj na posúdenie nároku na adresnú energopomoc, ktorú v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky a inými strategickými dokumentmi od roku 2023 kompetenčne zastrešuje Ministerstvo hospodárstva SR.

Zároveň sú tieto údaje potrebné aj pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorá ako centrálna banka musí pri nastavovaní menovej politiky s cieľom udržiavať cenovú stabilitu zohľadňovať mzdové a inflačné tlaky, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom produkčnej kapacity. Dlhodobý ekonomický rast a cenová stabilita závisia od dostupných produkčných kapacít v ekonomike, ktoré sú čoraz viac ovplyvnené aj nepriaznivou demografiou a zdravotným stavom populácie. Rapídne starnutie obyvateľstva spolu s nízkym počtom rokov prežitých v zdraví výrazne determinujú aktivitu populácie a jej produktivitu, čím vplývajú na dlhodobý potenciálny rast ekonomiky.

Zdravotný stav populácie, jej budúca ekonomická aktivita ako aj hospodárenie zdravotného systému majú tiež zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií. Rastúce výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, spolu s klesajúcim počtom prispievateľov, môžu ohroziť fiškálnu stabilitu a vyvolať tlak na verejný dlh a úrokové sadzby. Ak by verejné financie prestali byť udržateľné, môžu nastať systémové riziká pre finančný sektor.

Aby NBS mohla, aj ako orgán verejnej moci, zodpovedne plniť svoju pôsobnosť, činnosti a úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov, jej rozhodnutia musia byť založené na informovanom rozhodovaní vychádzajúcom zo spoľahlivých údajov vrátane tých z oblasti zdravotníctva.

K čl. IV

Zákon č. 581/2004 Z. z. upravuje údaje, ktoré vedú zdravotné poisťovne o poistencoch, a to vrátane údajov o príjmoch platiteľov poistného. Uvedené údaje sú potrebné pre posúdenie nároku na adresnú energopomoc, ktorú kompetenčne zastrešuje ministerstvo. Úprava nadväzuje na úpravu zákona č. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K čl. V

Účelom navrhovanej právnej úpravy je prepojenie inštitucionálneho rámca ustanoveného návrhom zákona s ustálenými pravidlami a postupmi cenovej regulácie vykonávanej úradom. Zároveň z hľadiska dodržania kompetencií pri dohľade a kontrole uplatňovania cien, sa dopĺňajú relevantné ustanovenia zákona o regulácii vrátane oblasti správnych deliktov. Nepôjde pritom o nový rozsah aktivít, vzhľadom k tomu, že doteraz bola úradu ustanovená kompetencia vykonávať dozor nad uplatňovaním cien podľa § 16a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zosúladenie povinností regulovaných subjektov uvádzať na faktúrach relevantné informácie tak podľa požiadaviek zákona o energetike, ako aj podľa tohto zákona.

Zároveň sa doplňuje subjekt Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou ako subjekt inštitútu všeobecne hospodárskeho záujmu.