1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladá sa vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií (ďalej len „návrh zákona“).

V čl. I sa mení a dopĺňa Zákonník práce s cieľom zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v čl. III ustanovujúcom, že niektoré sviatky sa nepovažujú za dni pracovného pokoja, a teda sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji.

Cieľom návrhu v čl. II je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby úhrad, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb úhrad sa zavádzajú úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.

Dopĺňa sa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov. Navrhuje sa pri výpočte úhrady za vydobyté primárne suroviny vychádzať zo súčinu skutočného množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a stanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa navrhuje vo výške 1,35 eur za tonu.

Podobná úhrada je zavedená aj vo Veľkej Británii a Švédsku, pričom výška úhrady bola stanovená podľa priemeru poplatku v týchto krajinách, očistený o paritu kúpnej sily. Zavedenie úhrady zníži dopyt po surovinách a podporí využívanie alternatívnych materiálov, vrátane recyklovaných a sekundárnych materiálov. Opatrenie odporúča aj OECD.

Súčasťou konsolidačného balíčka je v rámci čl. IV aj novela zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktorá síce nemá priamy vplyv na rozpočet verenej správy, avšak v záujme eliminácie značných potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy z dôvodu tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhuje, aby bolo možné operatívne opatrením Ministerstva financií SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, keďže k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť práve z dôvodu potreby konsolidácie. Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky.

V čl. V sa v súvislosti s konsolidáciou verejných financií vstupuje do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa

2

-úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré už nebudú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „príjem z podnikania“). Zavádza sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

-zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

-zaviesť postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce,

-vznik nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

-zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr. pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období,

-v rokoch 2026 až 2028 zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.

V čl. VI sa navrhuje predĺženie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V návrhu zákona v č. VII sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií, a to prostredníctvom zmeny a zavedenia ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, zavedenia osobitného základu dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu a zavedenia nového pásma minimálnej dane.

V čl. VIII sa navrhuje úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v zákone č. 461/2003 Z. z v čl. V.

V návrhu zákona v čl. IX sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je ustanoviť paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných platiteľom dane výlučne na podnikanie a pri tovaroch a službách obstaraných v súvislosti s týmito vozidlami. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane

3

platiteľov spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na účely podnikania, sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie.

Návrhom zákona dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb dane. S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19% zo základu dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

V čl. X návrhu zákona sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,1 mil. euro obce a 29,7 mil. euro vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

Návrhom zákona v čl. XI sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, zvýšenie sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod. Zvýšenie týchto sadzieb sa navrhuje v súlade s cieľmi konsolidácie verejných financií Slovenskej republiky, ako jedno z čiastkových opatrení.

V čl. XIII (novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).

Návrhom zákona sa v čl. XV navrhuje osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti. Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v týchto odvetviach podporí aj konsolidačné úsilie vlády.

Návrh zákona v čl. XVI prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

V čl. XVII sa navrhuje zvýšenie aktuálne uplatňovanej sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.

Súčasťou konsolidačného balíčka je v čl. XVIII aj novela zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže

4

tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach.

Čo sa týka on-line hazardných hier, navrhuje sa zvýšenie sadzby odvodov z výťažku a z poplatku, resp. provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v prevádzkach a v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 %. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri zvýšení sadzby odvodu z 27 % na 30 % z výťažku bude za internetové hazardné hry predstavovať cca 32 mil. eur ročne.

Čo sa týka kamenných prevádzok, navrhuje sa zvýšenie paušálneho ročného odvodu do štátneho rozpočtu za jedno technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi zo 4 000 eur na 4 700 eur, za jeden výherný prístroj zo 4 000 eur na 9 300 eur, za jeden terminál videohier zo 4 700 eur na 6 000 eur a za jedno iné technické zariadenie rovnako zo 4 700 eur na 6 000 eur, a to tak za ich prevádzkovanie v herni ako aj v kasíne. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri uvedenom zvýšení paušálnych odvodov bude za hazardné hry v kamenných prevádzkach predstavovať cca 23 mil. eur ročne.

Zvýšenie celkových príjmov štátneho rozpočtu z odvodov za prevádzkovanie hazardných hier sa tak predpokladá o 55 mil. eur ročne. Keďže sa nemení štruktúra odvodov, nie sú potrebné žiadne ďalšie zásadné legislatívne zmeny, nie sú potrebné významné zmeny informačných systémov a nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť, a to tak na strane prevádzkovateľov hazardných hier ako aj na strane Úradu pre reguláciu hazardných hier. Prijatie novely zákona o hazardných hrách bude mať na prevádzkovateľov hazardných hier negatívny vplyv z pohľadu výšky ich zisku z prevádzkovania hazardných hier, avšak samotný systém z hľadiska transparentnosti a predikovateľnosti zostane zachovaný.

Súčasťou novelizácie zákona o hazardných hrách sú aj viaceré opatrenia týkajúce sa potláčania nelegálneho hazardu, a to najmä v priestore on-line/internetového hazardu, keďže aj tieto opatrenia prispejú k zvýšeniu príjmov do rozpočtu verejnej správy z prevádzkovania licencovaných hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať v čl. XIV aj zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v čl. XIX zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2025 okrem čl. XI štvrtého bodu, čl. XVIII ôsmeho bodu a bodu 22 § 100e, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2025, čl. XV, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2025 a okrem čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II, čl. V až X, čl. XI prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu, čl. XII až XIV, čl. XVI, čl. XVII, čl.

5

XVIII prvého bodu až siedmeho bodu, bodov 9 až 21 a bodu 22 § 100f a čl. XIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026.

6

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

September 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Nevyhnuté znižovanie deficitu štátneho rozpočtu si vyžaduje ďalšiu konsolidáciu verejných financií, a to úpravou príslušných zákonov.

Zákonník práce

Zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Navrhuje sa zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, kedy sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji

Banský zákon

Nakoľko súčasná právna úprava banského zákona v oblasti úhrad bola dlhodobo neaktualizovaná a nereflektuje aktuálne trhové podmienky ani vývoj inflácie, návrh novely banského zákona reaguje na potrebu posilnenia príjmovej stránky verejných financií.

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch

Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií znížením počtu dní pracovného pokoja.

Zákon o cestovných náhradách

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách je potrebné novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov.

Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

7

Prijatím súboru opatrení sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia.

V oblasti príjmov sa navrhujú najmä nasledovné úpravy pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“):

•zaistenie prístupu širšiemu okruhu k sociálnej ochrane, nakoľko v súčasnosti existujú výnimky v pokrytí, ktoré sú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia,

•zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.

V oblasti výdavkov sú opatrenia zamerané na:

•predĺženie obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) na 14 kalendárnych dní,

•zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.

•zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti pre zvýšenie motivácie k návratu na trh práce.

Zákon o dani z príjmov

•Minimálna daň pre právnické osoby

Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje piata hranica zdaniteľného príjmu pre účely stanovenia výšky minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby.

•Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby

Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje rozšírenie progresie zdaňovania fyzických osôb zavedením nových vyšších sadzieb dane, ktoré sa budú uplatňovať pri vyšších základoch dane. Vyššia daňová sadzba pri vyšších príjmových skupinách zabezpečí vyššiu solidárnosť vysokopríjmových daňovníkov. Zároveň sa navrhuje zvýšenie osobitnej sadzby dane pre vybraných ústavných činiteľov.

•Daň z výnosu (príjmu) z poplatku za hazardné hry

Návrhom zákona sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom.

•Úprava odpočtu na investície

S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány, ako aj nové investičné plány.

•Neuznanie odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách

V období, ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Vysoký podiel používania osobných motorových vozidiel, pri obstaraní, resp. pri užívaní ktorých bola odpočítaná DPH v plnej výške, na iný účel ako podnikanie.

Úprava sadzby DPH na vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru.

Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

V návrhu sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky.

Zákon o zdravotnom poistení

Úprava sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie ako čiastkové opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií SR.

Zákon o inšpekcii práce

Návrhom zákona sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).

8

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Návrhom zákona sa navrhuje osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti.

Zákon o poisťovníctve

Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

Zákon o dani z poistenia

Návrh zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.

Zákon o hazardných hrách

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zákonník práce

Sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie stratila svoj odradzujúci charakter. Návrh zásadne nezvyšuje dolnú hranicu sadzby v prípade riadneho a včasného uhradenia pokuty. Na druhej strane sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb. Navyše z dôvodu rozšírenia tzv. fiktívnych živností návrh reflektuje aj zvýšenú potrebu sankcie obchádzania zákona. Implementácia bude zabezpečená inšpekciou práce – orgánom, ktorý už v súčasnosti disponuje kompetenciou ukladať pokuty.

Banský zákon

Cieľom návrhu je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch

Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o cestovných náhradách

Navrhuje sa novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov, ak pre takéto skupiny zamestnancov vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Navrhované opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Cieľom opatrení je stabilizácia a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia prostredníctvom nasledovných úprav:

•Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity pre SZČO.

9

•Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.

•Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie v situáciách vymedzených zákonom.

•Predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, z 10 na 14 kalendárnych dní.

•Zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.

•Zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti, pričom miera náhrady sa od 4. do 6. mesiaca poberania dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov.

Zákon o dani z príjmov

•Minimálna daň pre právnické osoby

Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Navrhované opatrenie zavádza novú hranicu minimálnej dane pre právnické osoby, ktoré dosahujú zdaniteľné príjmy viac ako 5 mil. eur, vo výške 11 520 eur.

•Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby

Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur. V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti od dosiahnutého základu dane a ustanovenia týkajúceho sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti. Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane pre ústavných činiteľov z 5%

•Daň z výnosu (príjmu) z poplatku za hazardné hry

Cieľom navrhovaného opatrenia je podpora konsolidačného úsilia vlády. Navrhované opatrenie zavádza osobitný základ dane, ktorý bude zdaňovaný osobitnou sadzbou dane vo výške 53 %, ktorou sa bude zdaňovať osobitný základ dane , do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu.

•Úprava odpočtu na investície

S cieľom podpory investícií do moderných technológií sa v súvislosti s uplatnením odpočtu výdavkov (nákladov) na investície predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány.

•Neuznanie odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách

V súvislosti s úpravou nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty pri osobných motorových vozidlách používaných na podnikanie ako aj na iný účel sa ustanovuje, že v období ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Cieľom návrhu zákona je v súlade s opatreniami z Akčného plánu boja proti daňovým únikom ustanoviť nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ dane“) pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných výlučne na podnikanie. Navrhuje sa paušálne odpočítanie dane na základe pevne ustanoveného percentuálneho pomeru vo výške 50 %. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov dane spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na podnikanie. Sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie.

Návrhom zákona dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb DPH. S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

Cieľom návrhu zákona je vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch

10

samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené vplyvy si vyžiadajú úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

Zákon o zdravotnom poistení

Trvalé zvýšenia odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod.

Zákon o inšpekcii práce

Cieľom je zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa reaguje aj na boj proti fiktívnym živnostiam.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v dotknutých odvetviach podporí konsolidačné úsilie vlády. S účinnosťou od 31. decembra 2025 sa zvyšuje sadzba pre regulované osoby, ktorých predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov alebo ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, na 15 % ročne.

Zákon o poisťovníctve

Zvyšuje sa odvod časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %, ktorý odvádzajú poisťovne poskytujúce povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím sa zvýšia finančné prostriedky odvádzané na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Zákon o dani z poistenia

Zvyšuje sa aktuálne uplatňovaná sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.

Zákon o hazardných hrách

Cieľom je zvýšenie príjmov do rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať aj zákon o platobných službách a zákon o elektronických komunikáciách.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Zákonník práce

Zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO

Banský zákon

Podnikateľské subjekty v sektore ťažby nerastných surovín, obce.

Orgány štátnej banskej správy - Ministerstvo hospodárstva SR, Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.

Ministerstvo životného prostredia SR, Environmentálny fond.

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch

Zamestnanci, zamestnávatelia

Zákon o cestovných náhradách

Osobitné skupiny zamestnancov

Zákon o sociálnom poistení, Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Obce, VÚC, SZČO, zamestnávatelia, zamestnanci, dôchodcovia.

Zákon o dani z príjmov

Právnické osoby, banky, fyzické osoby – podnikatelia, fyzické osoby – zamestnanci.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

SZČO – povinne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba

11

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, fyzické osoby.

Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

Obce, VÚC

Zákon o zdravotnom poistení

Zdravotné poisťovne, platitelia poistného.

Zákon o Environmentálnom fonde

Environmentálny fond

Zákon o inšpekcii práce

Zamestnávatelia

Zákon o platobných službách

Poskytovatelia platobných služieb

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, správcovské spoločnosti podnikajúce v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, ktoré dosiahnu výsledok hospodárenia najmenej 3 mil. eur.

Zákon o poisťovníctve

Poisťovne poskytujúce PZP.

Zákon o dani z poistenia

Poistníci – fyzické a právnické osoby, poisťovne.

Zákon o hazardných hrách

Prevádzkovatelia hazardných hier

Zákon o elektronických komunikáciách

Úrad pre reguláciu hazardných hier

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Zákonník práce

Nulový variant - Nedôjde ku konsolidácii príjmov a výdavkov a k úspore v rámci verejných financií v nadväznosti na úpravy v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Banský zákon

Alternatíva 0 – ponechanie súčasného stavu

V prípade zachovania súčasného stavu právna úprava v oblasti banskej činnosti nebude zohľadňovať aktuálne ekonomické a trhové podmienky.

Alternatíva 1 – prijatie návrhu nariadenia

Prijatie návrhu novely zákona umožní aktualizáciu právnej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným hospodárskym podmienkam. Po prvé, navrhovaná úprava reflektuje potrebu reagovať na dlhodobý vývoj cien a inflácie. Premietnutie sadzieb do eur a ich úprava zohľadňujúca infláciu od zavedenia eura prispeje k reálnemu zhodnoteniu úhrad a k posilneniu príjmovej stránky verejných financií. Po druhé, návrh zavádza úhrady aj za primárne suroviny, ktoré doteraz nepodliehali spoplatneniu. Tým sa rozširuje základ pre príjmy štátneho rozpočtu a súčasne sa zabezpečuje spravodlivejšie nastavenie systému úhrad vzhľadom na rozsah využívania nerastného bohatstva. Takisto nové prerozdelenie príjmov posilní postavenie obcí, ktoré získajú celé úhrady za dobývací priestor, a zároveň umožní účelové nasmerovanie príjmov štátneho rozpočtu na činnosti spojené s odstraňovaním následkov po banskej činnosti či geologickým prieskumom.

12

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch

Nulový variant - príjmy štátneho rozpočtu by boli nižšie a nebolo by naplnené konsolidačné úsilie vlády.

Zákon o cestovných náhradách

Zachovanie doterajšej právnej úpravy by mohlo spôsobiť kolaps niektorého odvetvia hospodárstva.

Zákon o sociálnom poistení

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde ku konsolidácii príjmov a výdavkov v systéme sociálneho poistenia a k úspore v rámci verejných financií.

Zákon o dani z príjmov

Nulový variant - ak by navrhované opatrenia neboli prijaté, príjmy štátneho rozpočtu by boli nižšie a nebolo by naplnené konsolidačné úsilie vlády.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o zdravotnom poistení

Nie sú.

Popis nulového variantu:

Zachovanie súčasných sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiaci ďalší prehlbujúci sa deficit verejných financií SR.

Zákon o Environmentálnom fonde

Nulový variant – nesúlad s banským zákonom.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Nulový variant – zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o poisťovníctve

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Výdavky Ministerstva vnútra SR hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra, na ktoré je možné využiť finančné prostriedky z osobitného účtu by sa muselo realizovať zo štátneho rozpočtu, čo by znamenalo zvýšenie výdavky zo štátneho rozpočtu.

Zákon o dani z poistenia

Nulový variant – zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Banský zákon

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Nariadenie vlády č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

Zákon o cestovných náhradách

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, by sa doplnil aj o ustanovenie osobitných základných sadzieb stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny.

Zákon o zdravotnom poistení

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané po vykonaní ročného zúčtovania poistného za prvý rok platnosti (za rok 2026).

Kritériá

-porovnanie medziročného rastu/poklesu deficitu verejných financií,

13

-porovnanie medziročného rastu/poklesu zdrojov verejného zdravotného poistenia.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Banský zákon

Preskúmanie účelnosti návrhu novely zákona v oblasti úhrad bude možné vykonať po predložení priznania úhrad za 4. štvrťrok kalendárneho roka v nasledujúcom roku po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona, nakoľko súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok. V prípade priznania úhrad za 4. štvrťrok kalendárneho roka tak výška platby úhrady vyplýva z rozdielu sumy zaplatených úhrad za 1. až 3. štvrťrok a výška úhrady, ktorá je vypočítaná z celoročných nákladov a tržieb. Výška platby úhrady je potom preplatok alebo nedoplatok vypočítaný organizáciou z rozdielu medzi kvartálnymi priznaniami a ročným priznaním.

Zákon o cestovných náhradách

Preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu sa uskutoční v 2. polovici 2026, pri posudzovaní splnenia cieľov navrhovaných úprav.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☒

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na

☐

Áno

☐

Nie

14

životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Banský zákon

Predložená novela banského zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v dôsledku navýšenia úhrad za využívanie nerastného bohatstva a zavedenia systému platenia úhrad za primárne suroviny, čím sa posilní príjmová stránka verejných rozpočtov. Bude však zasiahnutá aj výdavková časť pre navýšenie rozpočtu MH SR a MŽP SR, ktorá je spojená s prerozdelením výnosov z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín a za vydobyté vyhradené nerasty a ich účelové naviazanie napríklad na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel či riešenie problematiky ťažobných odpadov.

Predkladaná novela banského zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie keďže zvyšuje nákladové zaťaženie podnikateľských subjektov v sektore ťažby. Konkrétne ide o navrhované zvýšenie úhrad za využívanie dobývacieho priestoru, ako aj za uskladňovanie plynov a kvapalín a zavedenie systému platenia úhrad za primárne suroviny.

Zákon o cestovných náhradách

Navrhovaná novelizácia zákona o cestovných náhradách (čl. XY) nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy a ani na podnikateľské prostredie, ani žiadne sociálne vplyvy, pretože len vytvára priestor (len možnosť) na ustanovenie osobitných sadzieb stravného, ak takáto disproporcia v ekonomike nastane. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie ako aj sociálne vplyvy bude mať až vydanie samotného opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovia osobitné sadzby stravného. Návrh novely zákona (čl. XY) nemá ani žiadne vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy na občana a na manželstvo rodičovstvo a rodinu.

Zákon o zdravotnom poistení

Podľa záverov Európskej komisie z 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu. (

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1158_sk.htm

). Tento záver sa vzťahuje na osobitný spôsob, akým je

táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike.

Zákon o poisťovníctve

Na základe výpočtu Inštitútu finančnej politiky pozitívny vplyv zvýšenia odvodu z PZP, ktorý je príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra SR sa očakáva vo výške 10 mil. eur v druhom roku účinnosti zákona (t. j. v roku 2027) v nasledujúcich rokoch je možné očakávať odvod vo výške viac ako 11 mil. eur.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo financií SR

12.Zdroje

Zákon o cestovných náhradách

Inštitút finančnej politiky MF SR.

Zákon o dani z príjmov

Pri vypracovaní doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky a analýz Inštitútu finančnej politiky.

15

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Inštitút finančnej politiky MF SR.

Akčný plán boja proti daňovým únikom.

Zákon o zdravotnom poistení

IZA MZ SR, IFP MF SR, Štatistický úrad SR, údaje od zdravotných poisťovní.

Zákon o poisťovníctve

Inštitút finančnej politiky MF SR.

Zákon o dani z poistenia

Inštitút finančnej politiky MF SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách, v metodike ESA 2010)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

1 361 474 513

1 489 846 137

1 569 955 868

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

606 064 341

551 362 196

578 302 281

Rozpočtové prostriedky (Zákon o DPH)

177 739 000

183 449 000

188 922 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)

4 940 000

4 940 000

4 940 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)

108 185 000

58 451 000

59 805 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení)

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o hazardných hrách)

41 296 000

43 769 000

46 237 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon z poistenia)

27 130 000

32 288 000

33 658 000

16

Rozpočtové prostriedky (Zákon z poistenia - PZP)

9 393 000

11 214 000

11 772 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva)

27 182 067

35 164 317

35 164 317

Rozpočtové prostriedky (Zákonník práce)

111 434 000

61 659 000

66 139 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o sociálnom poistení)

-13 450 402

-10 088 175

-6 024 414

Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnej starostlivosti)

440 676

323 054

306 378

Rozpočtové prostriedky (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)

136 982 000

143 530 000

151 168 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce, z toho:

-40 290 859

-17 033 208

-17 029 875

- vplyv na obce (Zákon o dani z príjmov, zdravotnom poistení, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti; Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva, DOPLN)

55 596 141

83 437 792

88 788 125

- vplyv na obce (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

- vplyv na vyššie územné celky, z toho:

-11 371 971

1 567 768

2 143 132

- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o dani z príjmov, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)

29 723 029

44 626 768

47 493 132

- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

337 463 452

469 945 515

500 862 042

- vplyv na Sociálnu poisťovňu (DOPLN, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)

337 463 452

469 945 515

500 862 042

- vplyv na zdravotné poisťovne

473 069 550

487 463 865

509 138 288

- vplyv na zdravotné poisťovne (DOPLN, Zákon o zdravotnej starostlivosti)

473 069 550

487 463 865

509 138 288

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

-3 460 000

-3 460 000

-3 460 000

- vplyv na Environmentálny fond

-3 460 000

-3 460 000

-3 460 000

Výdavky verejnej správy celkom

1 030 832

-74 780 679

-101 124 654

-146 276 205

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

1 030 832

6 235 532

15 116 905

16 741 937

Rozpočtové prostriedky (Zákon o DPH)

59 730

0

0

0

Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)

70 972

0

0

0

Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)

712 800

930 600

0

0

Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z poistenia)

187 330

918 000

1 095 000

1 143 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o poisťovníctve - PZP)

0

0

9 393 000

11 214 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o sociálnom poistení)

0

4 386 932

4 628 905

4 384 937

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

4 080 253

4 667 429

4 881 594

- vplyv na obce (Zákon o sociálnom poistení; DOPLN)

0

4 080 253

4 667 429

4 881 594

17

- vplyv na vyššie územné celky

0

1 052 968

1 204 498

1 259 766

- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o sociálnom poistení, DOPLN)

0

1 052 968

1 204 498

1 259 766

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

-86 149 432

-122 113 485

-169 159 503

- vplyv na Sociálnu poisťovňu (Zákon o sociálnom poistení, Zákon o zdravotnej starostlivosti)

0

-89 571 580

-126 028 103

-173 253 744

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Zákon o sociálnom poistení)

0

3 422 147

3 914 618

4 094 241

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 030 832

1 082 600

204 000

213 000

(Zákon o DPH)

59 730

0

0

0

(Zákon osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)

70 972

0

0

0

(Zákon o dani z príjmov)

712 800

930 600

0

0

(Zákon o dani z poistenia)

187 330

152 000

204 000

213 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)

0

-1 437 337 792

-1 591 174 791

-1 716 445 073

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

-1 436 255 192

-1 591 378 791

-1 716 658 073

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

-599 828 809

-536 245 292

-561 560 343

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

-753 736 951

-524 603 094

-591 024 804

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

-82 689 432

118 653 485

165 699 503

18

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o dani z príjmov)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

228 238 000

241 058 000

253 330 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

108 185 000

58 451 000

59 805 000

Rozpočtové prostriedky

0

108 185 000

58 451 000

59 805 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

85 733 000

36 601 000

38 504 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

22 452 000

21 850 000

21 301 000

- vplyv na obce

0

78 190 000

118 932 000

126 043 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

78 190 000

118 932 000

126 043 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

41 863 000

63 675 000

67 482 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

41 863 000

63 675 000

67 482 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

712 800

930 600

0

0

v tom: kapitola MF SR/

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)

Program 0EK0D0Q

129 800

162 800

0

0

Program 0EK0D14

385 000

502 700

0

0

Program 0EK0D1L

127 600

160 600

0

0

Program 0EK0D19

70 400

104 500

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

712 800

930 600

0

0

Rozpočtové prostriedky

712 800

930 600

0

0

v tom: daňový bonus na hypotéky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

19

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

712 800

930 600

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-228 238 000

-241 058 000

-253 330 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 1 643 400 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 385 000 eur (2025)

502 700 eur (2026)

spolu887 700 eur

- DR SCAN 127 600 eur (2025)

160 600 eur (2026)

spolu288 200 eur

- DATA WAREHOUSE (DWH) 70 400 eur (2025)

104 500 eur (2026)

spolu174 900 eur

- Portál finančnej správy (PFS) 129 800 eur ( 2025)

162 800 eur (2026)

spolu292 600 eur

20

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

228 238 000

241 058 000

253 330 000

Zvýšenie progresivity DPFO - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane

-

205 393 000

218 778 000

231 580 000

Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb

-

9 800 000

8 200 000

8 000 000

Upravenie sadzby DPPO na hráčske účty na 53%

-

12 652 000

13 650 000

14 601 000

Predĺženie odpočtu na investíciu do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030

-

0

0

-1 300 000

Úpravy DzP spojené s obmedzením odpočtu DPH na autá

-

0

0

0

Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov

-

393 000

430 000

449 000

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa znižuje hranica základu dane pre platenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb (25 %) zo 176,8-násobku sumy životného minima na 154,8-násobok a zavádzajú sa tretia sadzba 30 % od hranice základu dane vo výške 212,4-násobku sumy životného minima a štvrtá sadzba 35 % od hranice základu dane vo výške 264,0-násobku sumy životného minima. Zároveň sa upravujú parametre znižovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) pri vyšších úrovniach základu dane, aby ostala zachovaná konzistentnosť daňového systému.

Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza nové pásmo minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. daňovej straty. Výška minimálnej dane je v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov určená podľa Tabuľky 1.

Tabuľka: Minimálna daň pre firmy v závislosti od jej ročného obratu

Výška obratu

Minimálna daň (v eur)

Do 50 000 eur

340

50 000 – 250 000 eur

960

250 000 – 500 000 eur

1 920

500 000 – 5 000 000 eur

3 840

Nad 5 000 000 eur

11 520

21

Zavedenie osobitného základu dane z poplatkov za hazard

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza zdaňovanie poplatkov pri platbách prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Sadzba dane je stanovená vo výške 54%.

Predĺženie investičného obdobia na uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na investície do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030

S účinnosťou od 1.1.2026 sa predlžuje investičné obdobie, v ktorom možno realizovať investíciu do tzv. Priemyslu 4.0, ktorá zakladá nárok na uplatnenie superodpočtu na investície do roku 2030.

Úpravy súvisiace s obmedzením odpočtu DPH na autá

V súvislosti s prijatím obmedzenia odpočtu DPH na firemné autá používaných aj na súkromné účely sa zavádzajú opatrenia v dani z príjmov. DPH, na ktorú platiteľ nemá nárok na odpočítanie, sa neuznáva ako daňový výdavok. Vplyv tohto opatrenia je súčasťou doložky o dani z pridanej hodnoty.

Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov pre vybraných ústavných činiteľov z 5 % na 10 %.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

K novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zvýšenie progresivity DPFO - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane

Kvantifikácia je založená na mikrosimulácii vychádzajúcej z údajov z daňových priznaní k DPFO a hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za tok 2023. Použité boli makroekonomické predpoklady z prognózy MF SR z júna 2025. Zmeny v nastavení DPFO sa dotknú 357-tisíc daňovníkov, ktorým vzrastie daňová povinnosť v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti základu dane alebo uplatnenia vyšších sadzieb dane.

22

Zavedenie novej sadzby minimálnej dane z príjmov právnických osôb

Opatrenie zasiahne celkovo 1,4 tis. subjektov so zdaniteľnými príjmami nad 5 mil. eur a prinesie do štátneho rozpočtu približne 9,8 mil. eur v roku 2026. Výpočet bol zhotovený pomocou daňových priznaní z predošlých rokov.

Zavedenie osobitného základu dane z poplatkov za hazard

Kvantifikácia vychádza z údajov o výnose poplatkov za vklady na hráčske účty. Údaje boli poskytnuté zo strany Slovenskej bankovej asociácie. Na tieto poplatky sa následne aplikovala nová sadzba dane vo výške 54 %.

Predĺženie odpočtu na investíciu do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030

Predpokladáme, že podobne ako pri poslednej úprave v roku 2024 ostanú referenčným obdobím 2019-2022. Od roku 2028 by vplyv predĺženia posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom je možné realizovať investíciu do Priemyslu 4.0 do roku 2030, bol 1,3 a 3,8 mil. eur v rokoch 2028 a 2029 (vrátane predpokladu pokračujúcich investícií firiem, ktoré odpočet momentálne využívajú).

Zvýšenie osobitnej sadzby DPFO pre vybraných ústavných činiteľov

Opatrenie sa týka 171 vybraných ústavných činiteľov, ktorými sú prezident SR, poslanci NR SR, členovia vlády SR a predseda a podpredsedovia NKÚ. V kvantifikácii boli použité makroekonomické predpoklady z prognózy MF SR z júna 2025.

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 1 643 400 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 887 700 eur

- DR SCAN 288 200 eur

- DATA WAREHOUSE (DWH) 174 900 eur

- Portál finančnej správy (PFS)292 600 eur

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.

23

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

108 185 000

58 451 000

59 805 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

85 733 000

36 601 000

38 504 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

22 452 000

21 850 000

21 301 000

Nedaňové príjmy (200)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

108 185 000

58 451 000

59 805 000

24

Vplyv na rozpočet obcí

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

78 190 000

118 932 000

126 043 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

78 190 000

118 932 000

126 043 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy obcí

0

78 190 000

118 932 000

126 043 000

25

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

41 863 000

63 675 000

67 482 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

41 863 000

63 675 000

67 482 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy vyšších územných celkov

0

41 863 000

63 675 000

67 482 000

26

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

712 800

930 600

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

712 800

930 600

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

712 800

930 600

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

712 800

930 600

27

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o dani z poistenia)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

Rozpočtové prostriedky

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

v tom: (139004) daň z poistenia

27 130 000

32 288 000

33 658 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

187 330

918 000

1 095 000

1 143 000

v tom: kapitola MF SR/

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)

Program 0EK0D0Q

33 000

0

0

0

Program 0EK0D14

118 800

0

0

0

Program 0EK0D1L

330

0

0

0

Program 0EK0D19

35 200

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

187 330

152 000

204 000

213 000

Rozpočtové prostriedky

187 330

152 000

204 000

213 000

- vplyv na obce

0

304 000

355 000

371 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

72 000

83 000

87 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

390 000

453 000

472 000

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

187 330

152 000

204 000

213 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

28

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-26 364 000

-31 397 000

-32 728 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 187 330 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 118 800 eur (2025)

- DR SCAN 330 eur ( 2025)

- DATA WAREHOUSE (DWH) 35 200 eur (2025)

- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Zvýšenie sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 %

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zvyšuje sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % z prijatého poistného. Zvýšenie sadzby sa vzťahuje na všetky neživotné poistenia uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia okrem poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (desiaty bod písm. a) v prílohe č. 1.), kde sa sadzba dane z poistenia nemení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

29

Pri výpočte vplyvu sa vychádzalo z prognózy výnosu dane z poistenia schválenej Výborom pre daňové prognózy v júni 2025. Pre rok 2026 je vplyv mierne nižší z dôvodu povinnosti oznámiť výšku poistného najneskôr 10 týždňov pred uplynutím poistného obdobia (§ 800 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).

Zvýšenie sadzby dane z poistenia bude mať vplyv aj na výdavky verejnej správy na poistenie. Tie budú podľa odhadu vyššie o približne 1 mil. eur v každom roku. Vyššie výdavky zahŕňajú aj vyššie výdavky na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorého odvod sa rovnako zvyšuje z 8 % na 10 % (zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve).

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 187 330 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 118 800 eur

- DR SCAN 330 eur

- DATA WAREHOUSE (DWH)35 200 eur

- Portál finančnej správy (PFS)33 000 eur

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.

30

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

v tom: (139004) daň z poistenia

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

Nedaňové príjmy (200)1

290 Iné nedaňové príjmy

- odvody z hazardných hier

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

27 130 000

32 288 000

33 658 000

31

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

918 000

1 095 000

1 143 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

918 000

1 095 000

1 143 000

634003 výdavky na poistenie

0

918 000

1 095 000

1 143 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

187 330

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

187 330

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

187 330

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

187 330

918 000

1 095 000

1 143 000

32

Vplyv na štátny rozpočet

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

152 000

204 000

213 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

152 000

204 000

213 000

634003 výdavky na poistenie

0

152 000

204 000

213 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

187 330

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

187 330

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

187 330

152 000

204 000

213 000

33

Vplyv na obce

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

304 000

355 000

371 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

304 000

355 000

371 000

634003 výdavky na poistenie

0

304 000

355 000

371 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

304 000

355 000

371 000

34

Vplyv na VÚC

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

72 000

83 000

87 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

72 000

83 000

87 000

634003 výdavky na poistenie

0

72 000

83 000

87 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

72 000

83 000

87 000

35

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(Zákon o poisťovníctve)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

Rozpočtové prostriedky

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

v tom: (139003) odvod z časti poistného z odvetví neživotného poistenia (PZP)

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

9 393 000

11 214 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

9 393 000

11 214 000

Rozpočtové prostriedky (zdroj 72e)

0

0

9 393 000

11 214 000

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-9 393 000

-1 821 000

-558 000

Tabuľka č. 1/B

r

r + 1

r + 2

r + 3

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

36

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Zvýšenie sadzby odvodu z povinného zmluvného poistenia (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zvyšuje sadzba odvodu z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 % z prijatého poistného.

Poisťovne sú povinné odviesť odvod z PZP za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (SR). Prostriedky z osobitného účtu rozdelí Ministerstvo vnútra SR hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR na materiálno-technické vybavenie do konca júna príslušného roka. . Údaje za príjmy verejnej správy sú spracované v ESA pohľade. V hotovostnom princípe dochádza k ročnému posunu v oblasti príjmov na osobitnom účte MV SR a rovnako aj k ročnému posunu pri použití výdavkov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

37

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pri výpočte vplyvu sa vychádzalo z prognózy výnosu odvodu z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla schválenej Výborom pre daňové prognózy v júni 2025. Pre rok 2026 je vplyv mierne nižší z dôvodu povinnosti oznámiť výšku poistného najneskôr 10 týždňov pred uplynutím poistného obdobia (§ 800 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).

Zvýšenie sadzby odvodu z PZP negatívne ovplyvní aj na výdavky verejnej správy na poistenie. Tie budú celkovo podľa odhadu vyššie o približne 1 mil. eur v každom roku a sú zahrnuté v doložke vplyvov k zákonu č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia. Sadzba dane z poistenia sa rovnako zvyšuje z 8 % na 10 %.

38

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

v tom: (139003) odvod z časti poistného z odvetví neživotného poistenia (PZP)

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

Nedaňové príjmy (200)1

290 Iné nedaňové príjmy

- odvody z hazardných hier

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

9 393 000

11 214 000

11 772 000

39

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/B

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

9 393 000

11 214 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

9 393 000

11 214 000

40

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

kých opatrení súčasne.“

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

41

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o DPH)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

Rozpočtové prostriedky

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

v tom: (131) daň z pridanej hodnoty

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

59 730

0

0

0

v tom: kapitola MF SR/

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)

Program 0EK0D0Q

33 000

0

0

0

Program 0EK0D14

26 400

0

0

0

Program 0EK0D1L

330

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

59 730

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

59 730

0

0

0

v tom: daňový bonus na hypotéky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

42

Financovanie zabezpečené v rozpočte

59 730

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-177 739 000

-183 449 000

-188 922 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 59 730 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 26 400 eur ( 2025)

- DR SCAN 330 eur (2025)

- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

177 738 000

183 448 000

188 922 000

Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary

0

91 318 000

94 659 000

97 814 000

Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie

0

86 420 000

88 789 000

91 108 000

K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary

S účinnosťou od 1.1.2026 sa na vybrané tovary ruší uplatňovanie v súčasnosti platnej zníženej sadzby 19 % zo základu dane. Uvedené tovary budú zdaňované základnou sadzbou DPH vo výške 23 % zo základu dane. Predmetné zrušenie uplatňovania zníženej sadzby DPH sa dotkne vybraných tovarov so zvýšeným obsahom soli a cukru. Ide o rôzne typy sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov, sladených nealkoholických nápojov, či rôznych slaných pochutín. Uvedená zmena sa netýka podobných výrobkov, ktoré sú dietetickými potravinami podľa osobitného predpisu a sú zverejnené v zozname dietetických potravín zverejňovanom Ministerstvom zdravotníctva SR.

43

Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie

S účinnosťou od 1.1.2026 sa mení obmedzenie práva na odpočítanie DPH na úroveň 50 % pri obstaraní motorového vozidla kategórie M1, L1e a L3e používaného súčasne na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, ako aj používaní takýchto vozidiel na základe dlhodobej nájomnej, resp. obdobnej zmluvy (napr. operatívny leasing). Obmedzenie sa dotkne aj služieb (napr. opravy a náhradne diely) a iných tovarov (napr. pohonné látky) súvisiacich s prevádzkou predmetného vozidla. Návrh naďalej umožní uplatniť odpočítanie DPH v súlade so zákonnými podmienkami v plnej miere, pokiaľ platiteľ DPH využíva dotknuté vozidlo výlučne na podnikateľské účely, respektíve výlučne na niektorú z taxatívne vymedzených činností.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pozitívny vplyv na rozpočet:

K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary

Výpočet vplyvu zmeny sadzieb DPH pre vybrané tovary vychádza primárne z údajov o váhach jednotlivých tovarov v spotrebnom koši a údajoch o nominálnej konečnej spotrebe domácností. Vplyv na verejné financie tvorí rozdiel medzi výnosmi DPH pri teoretickej platnosti 23 % a 19 % sadzby DPH a je pomerne znížený, zohľadňujúc odhadovanú medzeru výberu DPH indikovanú v sektore maloobchod a odhadovaný možný pokles predaja, resp. tržieb v súvislosti s uvedenou zmenou sadzby DPH. Vplyvy na ďalšie roky zohľadňujú informácie o historickej a predpokladanej potravinovej inflácií známe z poslednej makroekonomickej prognózy.

Tabuľka 1 Odhadované fiškálne vplyvy zvýšenia sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary v mil. eur (ESA2010)

2026

2027

2028

Sladkosti (sušienky, čokolády, cukrovinky, zmrzliny, zákusky, džemy, výrobky typu müsli, kandizované ovocie a podobne)

55,5

57,5

59,5

Sladené nealkoholické nápoje (energetické nápoje, ochutené radlery, sirupy, tradičné sladené nápoje, a podobne)

21,5

22,2

23,0

Slané pochutiny (zemiakové lupienky, slané tyčinky a podobne)

14,3

14,9

15,4

Vplyv zmien sadzieb na DPH spolu

91,3

94,7

97,8

44

Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie

Výpočet vplyvu zmeny odpočítania DPH pri dotknutých motorových vozidlách vychádza z informácie, že v roku 2024 sa na Slovensku predalo 92 tis. motorových vozidiel. Z toho 60 tis. zakúpili právnické osoby a živnostníci, z ktorých 51 tis. malo status platiteľa DPH. Z množiny 51 tisícov motorových vozidiel zakúpených platiteľmi DPH výpočet berie do úvahy len 35 tis. motorových vozidiel, kde vlastník vozidla je totožný s držiteľom vozidla. Zvyšných 16 tis. motorových vozidiel do výpočtu nebolo zahŕňaných, keďže je vysoká pravdepodobnosť, že sú využívané na leasing (nepodlieha obmedzeniu, keďže z pohľadu leasingovej spoločnosti ide o vozidlo používané výhradne na podnikateľské účely).

Zápis o cene vozidlá má 94 % nových automobilov platiteľov DPH (t. j. 94 % z 51 tis.). Priemerná cena vozidiel s vyplneným údajom bola 37 tis. eur. Celková hodnota sledovaných vozidiel bola v sume na 1,3 mld. eur. Plná suma DPH so sadzbou 23 % (od 1.1.2025) predstavuje 243 mil. eur.

Prvotný odhad vplyvu opatrenia v prvom roku je na úrovni 36 mil. eur, kde výpočet pracuje s predpokladom, že veľké spoločnosti (identifikované na základe podmienky vysokých tržieb alebo s vysokým počtom nakúpených vozidiel) budú využívať knihu jázd alebo iné evidencie a uplatňovať si plné odpočítanie DPH na vstupe.

Zmena odpočítania DPH na pohonné látky má potenciál 34 mil. eur. Pri výpočte bol do úvahy braný počet automobilov vo vlastníctve platiteľov DPH, ich priemerné najazdené kilometre z databázy emisných a technických kontrol, priemerná spotreba a priemerná cenu pohonných látok. Rovnako ako pri odhade DPH pri kúpe nového vozidla výpočet pracuje s tým, že platitelia DPH s vysokými tržbami alebo vyšším počtom vlastnených automobilov budú využívať plné odpočítane DPH na vstupe.

Pri oprave a nákupe náhradných dielov boli do úvahy brané tržby subjektov podľa NACE kódov opráv a predaja náhradných dielov. Celkovo tržby boli upravené podielom osobných automobilov v držbe právnických osôb na celkovom počte vozidiel.

Počet dotknutých subjektov:

•v prípade kúpy nových automobilov sa to dotkne 8 300 platiteľov DPH

•v prípade vplyvu na pohonné látky, opravy a náhradne diely sa zmena sa dotkne 221 tisíc platiteľov DPH

Tabuľka 3 Odhadované fiškálne vplyvy zmeny odpočítania DPH pri motorových vozidlách v mil. eur (ESA2010)

2026

2027

2028

Nové autá

36

37,5

39,1

Palivá

34,0

34,2

34,2

Opravy a náhradne diely

16,4

17,1

17,8

Vplyv zmeny na DPH

86,4

88,8

91,1

Negatívny vplyv na rozpočet:

45

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 59 730 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 26 400 eur

- DR SCAN 330 eur

- Portál finančnej správy (PFS)33 000 eur

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.

46

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

v tom: (131) daň z pridanej hodnoty

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

Nedaňové príjmy (200)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

177 738 000

183 448 000

188 922 000

47

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

59 730

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

59 730

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

59 730

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

59 730

48

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

4 940 000

4 940 000

4 940 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

4 940 000

4 940 000

4 940 000

Rozpočtové prostriedky

0

4 940 000

4 940 000

4 940 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

-1 560 000

-1 560 000

-1 560 000

v tom: (194) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

6 500 000

6 500 000

6 500 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

70 972

0

0

0

v tom: kapitola MF SR/

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)

Program 0EK0D0Q

33 000

0

0

0

Program 0EK0D14

37 400

0

0

0

Program 0EK0D1L

572

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

70 972

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

70 972

0

0

0

v tom: daňový bonus na hypotéky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

49

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

70 972

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-4 940 000

-4 940 000

-4 940 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 70 972 eur (kapitálové výdavky, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 37 400 eur (2025)

- DR SCAN v sume 572 eur (2025)

- Portál finančnej správy (PFS) 33 000 eur (2025)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

K novele zákona č 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach

Zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre firmy v oblasti kolektívneho investovania na 15 %

S účinnosťou od 31.12.2025 sa navyšuje pre firmy v oblasti kolektívneho investovania sadzba osobitného odvodu z 4,365 % na 15 % ročne.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

50

S účinnosťou od 31.12.2025 sa pre firmy v oblasti kolektívneho investovania navyšuje sadzba osobitného odvodu z 4,365 % na 15 % ročne. Odhad súčtu výsledkov hospodárenia pred zdanením relevantných subjektov je 73 mil. eur. Odhadujeme, že základ dane pre osobitný odvod zostane konštantný. Základ dane pre daň z príjmov právnických osôb (DPPO) klesne v dôsledku rastu osobitného odvodu o 9 mil. eur, čo povedie k nižšiemu výnosu z DPPO. Vplyv na DPPO je zohľadnený v Tabuľke č. 1.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

K novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach

Zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre firmy v oblasti kolektívneho investovania na 15 %

Výpočet vplyvu vychádza z účtovných závierok dotknutých subjektov za rok 2023 a z predpokladu konštantného objemu výsledkov hospodárenia. Na odhadnutý výsledok hospodárenia pre vybrané subjekty bola aplikovaná sadzba osobitného odvodu v danom roku. Samotný fiškálny vplyv je ponížený o výpadok na dani z príjmov právnických osôb (DPPO), nakoľko odvod má negatívny vplyv na základ DPPO a tým pádom aj spôsobí výpadok korporátnej dane.

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 70 972 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) 37 400 eur

- DR SCAN 572 eur

- Portál finančnej správy (PFS)33 000 eur

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.

51

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

4 940 000

4 940 000

4 940 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

-1 560 000

-1 560 000

-1 560 000

v tom: (194) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

0

6 500 000

6 500 000

6 500 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

4 940 000

4 940 000

4 940 000

52

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

70 972

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

70 972

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

70 972

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

70 972

53

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

23 839 500

31 786 000

31 786 000

z toho:

- vplyv na ŠR

23 946 750

31 929 000

31 929 000

Rozpočtové prostriedky

23 946 750

31 929 000

31 929 000

v tom: (212) príjmy z vlastníctva – úhrada z primárnych materiálov

23 946 750

31 929 000

31 929 000

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

-107 250

-143 000

-143 000

Environmentálny fond

-107 250

-143 000

-143 000

v tom: (212) príjmy z vlastníctva – úhrady za vydobyté nerasty

-107 250

-143 000

-143 000

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-23 839 500

-31 786 000

-31 786 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

54

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

K novele zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

Zavedenie úhrady z primárnych materiálov

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza úhrada 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov (štrkopiesok, piesok, stavebný kameň). Úhradu bude vyberať Hlavný banský úrad, ktorý sleduje objem vyťažených primárnych materiálov a spravuje úhrady za vydobyté nerasty.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

S účinnosťou od 1.1.2026 sa zavádza úhrada 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov (štrkopiesok, piesok, stavebný kameň).

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

K novele zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

Výpočet vplyvu vychádza z úrovne ťažby týchto materiálov z dát Hlavného banského úradu (priemer za roky 2022-2024) a predpokladáme sadzbu 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov. Zohľadňujeme tiež, že zdaňovanie malej časti týchto materiálov (nevyhradené nerasty výhradných ložísk podľa § 43 ods. 6 banského zákona, ročný výnos v priemere 143-tisíc eur) už dnes pokrývajú úhrady za vydobyté nerasty a že tento výnos klesne na nulu s cieľom zabrániť dvojitej úhrade.

55

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet - príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

918 000

918 000

918 000

v tom: (134001) z úhrad za dobývací priestor

0

- 82 000

- 82 000

- 82 000

v tom: (134004) z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

0

1 000 000

1 000 000

1 000 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

26 264 067

34 246 167

34 246 167

v tom: (21200X) z úhrad z primárnych materiálov

0

23 946 750

31 928 850

31 928 850

Nový typ úhrady, ktorý nemá stanovený EKRK kód

v tom: (212001) z úhrad za vydobyté nerasty

0

2 317 317

2 317 317

2 317 317

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

27 182 067

35 164 167

35 164 167

56

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Obce - príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

82 000

82 000

82 000

v tom: (134001) z úhrad za dobývací priestor

0

82 000

82 000

82 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

82 000

82 000

82 000

57

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Environmentálny fond - príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

- 1 000 000

- 1 000 000

- 1 000 000

v tom: (134004) z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

0

- 1 000 000

- 1 000 000

- 1 000 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

- 2 460 000

- 2 460 000

- 2 460 000

v tom: (212001) z úhrad za vydobyté nerasty

0

- 2 460 000

- 2 460 000

- 2 460 000

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

- 3 460 000

- 3 460 000

- 3 460 000

58

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

59

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

60

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákonník práce)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

230 000 000

170 402 000

194 592 000

z toho:

- vplyv na ŠR

111 434 000

61 659 000

66 139 000

Rozpočtové prostriedky

111 434 000

61 659 000

66 139 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

8 019 000

4 273 000

6 312 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

27 159 000

15 400 000

16 248 000

v tom: (131) daň z pridanej hodnoty

61 467 000

33 717 000

34 955 000

v tom: (132) spotrebné dane

14 789 000

8 269 000

8 624 000

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

12 482 000

15 556 000

18 853 000

v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb

12 482 000

15 556 000

18 853 000

- vplyv na vyššie územné celky

6 683 000

8 328 000

10 094 000

v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb

6 683 000

8 328 000

10 094 000

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

64 656 000

56 205 000

67 233 000

v tom: (150 okrem 154) poistné

64 656 000

56 205 000

67 233 000

- vplyv na zdravotné poisťovne

34 745 000

28 654 000

32 273 000

v tom: (154) poistné

34 745 000

28 654 000

32 273 000

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-230 000 000

-170 402 000

-194 592 000

61

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Úprava dní pracovného pokoja a rušenie zákazu predaja počas dní pracovného pokoja

Navrhuje sa zrušenie 3 dní pracovného pokoja - dočasne pre rok 2026 (6.1. a 8.5.) a trvalo (17.11.), ako aj zrušenie zákazu predaja počas sviatkov. Skúsenosti zo zahraničia a odhady vplyvu zo znižovania počtu dní pracovného pokoja ukazujú na vyšší počet odpracovaných hodín v ekonomike a teda aj vyššie HDP.

Zákonná reforma proti využívaniu falošných živností

Zmena a doplnenie Zákonníka práce s cieľom spresniť definíciu závislej práce. Očakáva sa, že táto úprava zníži mieru jeho obchádzania. Druhým krokom je navýšenie dolnej hranice pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania 2 na 4 tisíce eur, resp. z 5 na 7 tisíc eur v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Zvýšenie dolnej hranice pokuty má zároveň reagovať aj na problém fiktívnych živností. Zároveň sa zavádza aj motivačný mechanizmus, ktorý pri včasnej a riadnej úhrade umožní zaplatiť iba dve tretiny z uloženej pokuty.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Vplyv opatrenia (v mil. eur)

2026

2027

2028

Zrušenie 3 dní pracovného pokoja

188

107

110

Zrušenie zákazu predaja počas sviatkov

22

23

24

Boj proti falošným živnostiam

0

40

61

Spolu

210

170

195

62

Úprava dní pracovného pokoja a rušenie zákazu predaja počas dní pracovného pokoja

Celkový efekt na HDP pri trvalom zrušení sa v dlhom horizonte odhaduje od 0 až do 0,23 percenta pri jednom sviatku.

•V prvom roku je vplyv nižší ako v ďalších rokoch. kolektívne vyjednávania si dohodli mzdy na dlhšie obdobie a mzdy nestihnú okamžite zareagovať na zrušenie sviatku v prvom roku.

•Vplyv zrušenia každého ďalšieho sviatku je nižší, keďže pri vyššom počte zrušených sviatkov zamestnanci zareagujú zvýšením čerpaním dovolenky, navyše rozhoduje aj aktuálny ekonomický cyklus (keď nie je dopyt, nie je pre koho vyrábať navyše)

•Vplyv dočasného zrušenia sviatku je nižší, lebo firmy nevytvoria kvôli dočasnému zvýšeniu sviatku toľko investícií a zamestnanci si nevybojujú také zvýšenie miezd aké by si vybojovali pri trvalom zrušení.

Pozitívny vplyv z dodatočne odpracovaného dňa sa na strednodobom horizonte prejaví vo zvýšených príjmoch VS do 110 mil. eur ročne. Ak sa navýšenie odpracovaných hodín nepretaví do vyšších miezd vplyv zrušenia štátneho sviatku nedosiahne plný efekt.

Zrušenie zákazu predaja počas sviatkov (11 dní navyše) má len zanedbateľný potenciál, keď spotrebitelia už dnes prispôsobujú svoju spotrebu okolo sviatkov (až 85-90 % nákupov sa udeje vo forme predzásobenia v iný deň okolo sviatku)

Opatrenie trvalo zlepšuje hospodárenie VS, avšak podľa metodiky EK ide o opatrenie, neumožňuje zvyšovať povolený limit výdavkov.

Zákonná reforma proti využívaniu falošných živností

Odhadovaný počet fiktívnych živnostníkov, ktorí budú pre potreby opatrenia reklasifikovaní na zamestnancov je 35 000, čo predstavuje strednú hodnotu z analýzy MF SR (Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť). Celkový vplyv reklasifikácie sa odhaduje na 202 mil. eur. Opatrenie predpokladá s postupným prechodom týchto živnostníkov na TPP: 0 % v roku 2026, 20 % v roku 2027 (t. j. 7 000 osôb s vplyvom 40,4 mil. eur), 30 % v roku 2028 (t. j. 10 500 osôb s vplyvom 60,6 mil. eur). Podrobné výpočty jednotlivých daňových a odvodových vplyvov boli vykonané na modelovom príklade fiktívneho živnostníka, s príjmom na úrovni priemernej superhrubej mzdy TPP daného roka, ktorý po reklasifikácii bude poberať rovnakú superhrubú mzdu ako zamestnanec.

63

Tabuľka č. 3

– príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

111 434 000

61 659 000

66 139 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

8 019 000

4 273 000

6 312 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

27 159 000

15 400 000

16 248 000

v tom: (131) daň z pridanej hodnoty

61 467 000

33 717 000

34 955 000

v tom: (132) spotrebné dane

14 789 000

8 269 000

8 624 000

Nedaňové príjmy (200)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

111 434 000

61 659 000

66 139 000

64

Vplyv na rozpočet obcí

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

12 482 000

15 556 000

18 853 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

12 482 000

15 556 000

18 853 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy obcí

0

12 482 000

15 556 000

18 853 000

65

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

6 683 000

8 328 000

10 094 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

6 683 000

8 328 000

10 094 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy vyšších územných celkov

0

6 683 000

8 328 000

10 094 000

66

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní

Príjmy Sociálnej poisťovne (v eurách)

2024

2025

2026

2027

Daňové príjmy (100)1

0

64 656 000

56 205 000

67 233 000

v tom: (150 okrem 154) poistné

0

64 656 000

56 205 000

67 233 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy Sociálnej poisťovne

0

64 656 000

56 205 000

67 233 000

67

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní

Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)

2024

2025

2026

2027

Daňové príjmy (100)1

0

34 745 000

28 654 000

32 273 000

v tom: (154) poistné na zdravotné odvody

0

34 745 000

28 654 000

32 273 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní

0

34 745 000

28 654 000

32 273 000

68

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

69

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

70

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(Zákon o hazardných hrách)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu (za oblasť hazardných hier)

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

41 296 000

43 769 000

46 237 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

41 296 000

43 769 000

46 237 000

Rozpočtové prostriedky

0

41 296 000

43 769 000

46 237 000

v tom: (112003) daň z príjmov právnických osôb

0

-11 002 000

-11 783 000

-12 563 000

v tom: (292008) z odvodov z hazardných hier

0

52 298 000

55 552 000

58 800 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

71

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-41 296 000

-43 769 000

-46 237 000

Tabuľka č. 1/B

r

r + 1

r + 2

r + 3

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje Zmena sadzby odvodu z výťažku z hazardných hier pre kurzové stávky a internetové kasína z 27 % na 30 %. Spolu s tým aj dochádza k zmene paušálnych sadzieb hier v herniach a kasínach na úroveň 21 % z výťažku (v roku 2024), čo si vyžaduje nasledovné úpravy paušálnych sadzieb dane do ŠR:

Úprava sadzieb paušálnych odvodov do ŠR

Súčasný paušál (€)

Nový paušál (€)

Výherné prístroje (v kasínach)

4 000

9 300

Videohry (v kasínach a herniach)

4 700

6 000

Rulety (herne)

4 000

4 700

72

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pri opatreniach uvádzame statický odhad vplyvu zvýšenia sadzby.

•V prípade online hazardu roku 2023 došlo k zvýšeniu sadzby z 22 % na 27 %. Neprišlo k predpokladanému spomaleniu rastu pri týchto typoch hier (naopak, rast bol rýchlejší ako očakávania bez zmeny sadzby)

•Naopak pri kvantifikácii statického vplyvu pre herne a kasína predpokladáme zachovanie súčasného počtu terminálov, pričom zvýšenie sadzby môže trend poklesu tohto trhu urýchliť, resp. viesť k poklesu ziskovosti.

73

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-11 002 000

-11 783 000

-12 563 000

v tom: (112003) daň z príjmov právnických osôb

0

-11 002 000

-11 783 000

-12 563 000

Nedaňové príjmy (200)1

290 Iné nedaňové príjmy

0

52 298 000

55 552 000

58 800 000

v tom: (292008) z odvodov z hazardných hier

0

52 298 000

55 552 000

58 800 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

41 296 000

43 769 000

46 237 000

74

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

75

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

76

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

.“

77

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(zákon o zdravotnom poistení)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 /A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

357 803 000

374 273 000

388 973 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

Rozpočtové prostriedky

0

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

v tom: daň z príjmov fyzických osôb (111)

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-34 973 000

-45 110 000

-46 952 000

v tom: daň z príjmov fyzických osôb (111)

-34 973 000

-45 110 000

-46 952 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

-18 724 000

-24 152 000

-25 137 000

v tom: daň z príjmov fyzických osôb (111)

-18 724 000

-24 152 000

-25 137 000

- vplyv na zdravotné poisťovne

436 707 000

456 872 000

474 847 000

v tom: (154) poistné

436 707 000

456 872 000

474 847 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-357 803 000

-374 273 000

-388 973 000

78

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

-357 803 000

-374 273 000

-388 973 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

25 207 000

13 337 000

13 785 000

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjektov verejnej správy

-

0

-436 707 000

-456 872 000

-474 847 000

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

53 697 000

69 262 000

72 089 000

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh nezakladá úbytok príjmov alebo zvýšenie výdavkov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K navrhovaným úpravám v opatrení, ktoré môžu mať vplyv na rozpočet:

Zvýšenie sadzby pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby o 1 percentuálny bod.

Navrhuje sa zvýšenie sadzby o 1 percentuálny bod (t. j. zamestnanci: 5%, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatitelia 15%). Opatrenie sa zavádza natrvalo a počas obmedzenej doby (rok 2026 a 2027) bude v súbehu s dočasným opatrením, ktorým sa zvyšuje sadzba zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií Slovenskej republiky o ďalší percentuálny bod.

Platiteľ poistného

Sadzba do 31. 12. 2025

Sadzba od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027

bez zdr. postihnutia

so zdr. postihnutím

bez zdr. postihnutia

so zdr. postihnutím

zamestnanec

4%

2%

5%

2,5%

zamestnávateľ

11%

5,5%

11%

5,5%

SZČO

15%

7,5%

16%

8%

samoplatiteľ

15%

7,5%

16%

8%

Platiteľ poistného

Sadzba od 1. 1. 2028

bez zdr. postihnutia

so zdr. postihnutím

zamestnanec

5%

2,5%

zamestnávateľ

10%

5%

SZČO

15%

7,5%

samoplatiteľ

15%

7,5%

79

Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti musia zmeny, spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.

Navrhovaná zmena predpokladá dodatočný výber na zdravotnom poistení (ESA2010) v roku 2026 vo výške 437 mil. eur, v roku 2027 vo výške 457 mil. eur a v roku 2028 vo výške 475 mil. eur.

Opatrenie negatívne ovplyvní výnos DPFO, keďže zvýšenie odvodu na strane zamestnanca a pre ostatných poistencov zníži čiastkový základ dane. Očakávaný výpadok DPFO v roku 2026 bude vo výške 79 mil. eur, v roku 2027 83 mil. eur a v roku 2028 vo výše 86 mil. eur.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2025

2026

2027

2028

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene vývoja objemu aktivít.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zmena, popísaná v časti 2.2.1 tohto materiálu zvyšuje sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie o 1 percentuálny bod, pričom táto trvalá zmena bude od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 v platnosti súbežne s dočasným zvýšením odvodu na verejné zdravotné poistenie o ďalší 1 percentuálny bod.

Predpokladá sa dodatočný výber poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 437 mil. eur (ESA2010) resp. 400 mil. eur (cash) v prvom roku platnosti opatrenia.

Opatrenie negatívne ovplyvní výnos dane z príjmov fyzických osôb, keďže zvýšenie odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie zníži čiastkový základ dane.

Zdroj údajov a výpočet: IFP MF SR

80

Tabuľka č. 3

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

Nedaňové príjmy (200)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

-25 207 000

-13 337 000

-13 785 000

Vplyv na rozpočet obcí

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-34 973 000

-45 110 000

-46 952 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-34 973 000

-45 110 000

-46 952 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy obcí

0

-34 973 000

-45 110 000

-46 952 000

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-18 724 000

-24 152 000

-25 137 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-18 724 000

-24 152 000

-25 137 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

81

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy vyšších územných celkov

0

-18 724 000

-24 152 000

-25 137 000

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní

Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

436 707 000

456 872 000

474 847 000

v tom: (154) poistné na zdravotné odvody

0

436 707 000

456 872 000

474 847 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní

0

436 707 000

456 872 000

474 847 000

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

82

Tabuľka č. 4 /A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641003)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

83

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

84

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

85

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(Zákon o zdravotnej starostlivosti)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách, v metodike ESA)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

6 842 517

8 216 966

8 577 058

z toho:

- vplyv na ŠR

0

440 676

323 054

306 378

Rozpočtové prostriedky

0

440 676

323 054

306 378

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

685 912

967 858

1 040 045

- vplyv na vyššie územné celky

0

367 231

518 181

556 830

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

5 348 698

6 407 873

6 673 805

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

0

3 731 148

4 470 008

4 655 517

- vplyv na zdravotné poisťovne

0

1 617 550

1 937 865

2 018 288

Výdavky verejnej správy celkom

0

-5 657 484

-6 780 899

-7 108 224

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

-5 657 484

-6 780 899

-7 108 224

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

0

-5 657 484

-6 780 899

-7 108 224

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

86

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)

0

-12 500 000

-14 997 864

-15 685 282

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

-12 500 000

-14 997 864

-15 685 282

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

-440 676

-323 054

-306 378

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

-11 006 181

-13 188 771

-13 782 029

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

-1 053 143

-1 486 039

-1 596 875

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Navrhované opatrenie má pozitívny vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne z titulu zníženého počtu vyplatených nemocenských dávok a pozitívny vplyv na príjmy ŠR, obcí, VÚC a Sociálnej poisťovne. Celkový vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je pozitívny.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Opatrenie rozširuje kompetenciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne v súvislosti s ukončovaním dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak posudkový lekár ukončí dočasnú pracovnú neschopnosť poistenca, ošetrujúci lekár bude môcť rozhodnúť o vzniku novej dočasnej pracovnej neschopnosti v lehote 7 dní od ukončenia predchádzajúcej PN iba s predchádzajúcim súhlasom posudkového lekára. Cieľom úpravy je zabrániť praxi, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová PN, čím dochádza k faktickému obchádzaniu rozhodnutia posudkového lekára. Navrhovaná právna úprava zvyšuje kontrolu nad uznávaním nových PN a prispieva k obmedzeniu nadmerného čerpania nemocenských dávok.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

87

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vďaka rozšíreniu kompetencií posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sa zníži mesačný počet vyplatených nemocenských dávok o 1 125 (približne 1% z celkového počtu vyplácaných dávok) na celom prognózovanom horizonte. Výpočet predpokladá priemernú výšku mesačnej dávky, ktorá vychádza z úrovne priemernej vyplatenej nemocenskej dávky za prvý polrok 2025 a ktorá je v ďalších rokoch zvyšovaná podľa predpokladov vývoja priemernej mzdy prebratých z makroekonomickej prognózy schválenej Výborom pre makroekonomické prognózy v júni 2025. Celková úspora na výdavkoch nemocenského fondu sa predpokladá na úrovni 5,6 mil. eur v roku 2026, 6,8 mil. eur v roku 2027 a 7,1 mil. eur v roku 2028.

Predpoklady kvantifikácie

2025

2026

2027

2028

Priemerný mesačný počet dotknutých PN

0

1 125

1 125

1 125

Priemerná výška dávky PN

0

479

502

526

Priemerná mzda zamestnanca, ktorí prišiel o PN

0

1 343

1 408

1 466

Kvantifikácia vplyvu na sociálne odvody, zdravotné odvody a daň z príjmov fyzických osôb vychádza z odhadovanej priemernej mzdy poberateľov nemocenskej dávky, ktorá sa pri predpokladanej výške dávky a priemernom mesačnom počte dní čerpania na úrovni 20,5 dňa pohybuje približne na úrovni 80% z priemernej mzdy. Celkový vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy sa odhadujú na úrovni 6,8 mil. eur v roku 2026, 8,2 mil. eur v roku 2027 a 8,6 mil. eur v roku 2028.

88

Tabuľka č. 3-1

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy rozpočtu verejnej správy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

6 842 517

8 216 966

8 577 058

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

1 493 819

1 809 093

1 903 253

v tom: (151) poistné na nemocenské poistenie

0

301 943

361 735

376 747

v tom: (152) poistné na starobné poistenie

0

1 941 060

2 325 438

2 421 945

v tom: (153) poistné na úrazové poistenie

0

86 269

103 353

107 642

v tom: (154) poistné na zdravotné poistenie

0

1 617 550

1 937 865

2 018 288

v tom: (155) poistné na poistenie v nezamestnanosti

0

215 673

258 382

269 105

v tom: (156) poistné na garančné poistenie

0

26 959

32 298

33 638

v tom: (157) poistné do rezervného fondu solidarity

0

512 224

613 657

639 124

v tom: (158) poistné na invalidné poistenie

0

647 020

775 146

807 315

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

6 842 517

8 216 966

8 577 058

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

89

Tabuľka č. 3-2

Vplyv na štátny rozpočet

poznámka

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

440 676

323 054

306 378

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

440 676

323 054

306 378

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

440 676

323 054

306 378

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

90

Tabuľka č. 3-3

Vplyv na rozpočet obcí

poznámka

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

685 912

967 858

1 040 045

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

685 912

967 858

1 040 045

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy obcí celkom

0

685 912

967 858

1 040 045

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

91

Tabuľka č. 3-4

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

poznámka

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

367 231

518 181

556 830

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

367 231

518 181

556 830

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy vyšších územných celkov celkom

0

367 231

518 181

556 830

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

92

Tabuľka č. 3-5

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní

Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

1 617 550

1 937 865

2 018 288

v tom: (154) poistné na zdravotné poistenie

0

1 617 550

1 937 865

2 018 288

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní

0

1 617 550

1 937 865

2 018 288

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

93

Tabuľka č. 3-6

Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

3 731 148

4 470 008

4 655 517

v tom: (151) poistné na nemocenské poistenie

0

301 943

361 735

376 747

v tom: (152) poistné na starobné poistenie

0

1 941 060

2 325 438

2 421 945

v tom: (155) poistné na poistenie v nezamestnanosti

0

86 269

103 353

107 642

v tom: (156) poistné na garančné poistenie

0

215 673

258 382

269 105

v tom: (157) poistné do rezervného fondu solidarity

0

26 959

32 298

33 638

v tom: (158) poistné na invalidné poistenie

0

512 224

613 657

639 124

Nedaňové príjmy (200)1

0

647 020

775 146

807 315

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní

0

3 731 148

4 470 008

4 655 517

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

94

Tabuľka č. 4/A-1

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

95

Tabuľka č. 4/A-2

Vplyv na štátny rozpočet

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

96

Tabuľka č. 4/A-3

Vplyv na obce

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

97

Tabuľka č. 4/A-4

Vplyv na vyššie územné celky

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

98

Tabuľka č. 4/A-5

Vplyv na Sociálnu poisťovňu

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

-5 657 484

-6 780 898

-7 108 224

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

99

Tabuľka č. 4/A-6

Vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

100

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

101

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

102

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

2030

2040

2050

2060

2070

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

103

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(Zákon o sociálnom poistení)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách, v metodike ESA)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

254 288 929

388 449 854

407 168 493

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-13 450 402

-10 088 175

-6 024 414

Rozpočtové prostriedky

0

-13 450 402

-10 088 175

-6 024 414

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-870 771

-6 990 066

-10 277 920

- vplyv na vyššie územné celky

0

-466 202

-3 742 413

-5 502 698

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

269 076 304

409 270 507

428 973 525

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

0

269 076 304

409 270 507

428 973 525

Výdavky verejnej správy celkom

0

-70 971 796

-104 831 756

-151 524 981

z toho:

- vplyv na ŠR

0

4 386 932

4 628 905

4 384 937

Rozpočtové prostriedky

0

4 386 932

4 628 905

4 384 937

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

4 080 253

4 667 429

4 881 594

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

1 052 968

1 204 498

1 259 766

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

-80 491 949

-115 332 587

-162 051 279

- vplyv na Sociálnu poisťovňu

0

-83 914 096

-119 247 205

-166 145 520

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

3 422 147

3 914 618

4 094 241

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

104

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)

0

-325 260 725

-493 281 610

-558 693 474

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

-325 260 725

-493 281 610

-558 693 474

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

17 837 334

14 717 079

10 409 352

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

-349 568 253

-524 603 094

-591 024 804

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

6 470 194

16 604 405

21 921 979

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona má celkovo pozitívny vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy. V oblasti príjmov sa navrhujú najmä úpravy pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) s cieľom zamedziť výpadkom v systéme sociálneho poistenia, ktoré sú spôsobené existujúcimi výnimkami z platenia poistného na sociálne poistenie a nízkym minimálnym vymeriavacím základom.

V oblasti výdavkov sú opatrenia zamerané na zníženie výdavkov Sociálnej poisťovne úpravou dĺžky platby náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) zamestnávateľom, zachovaním sumy 13. dôchodku na nominálnej úrovni roka 2025 na roky 2026 až 2028 a zavedením degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti pre zvýšenie motivácie k návratu na trh práce.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách, v metodike ESA)

2025

2026

2027

2028

Zrušenie odvodových prázdnin SZČO

0

-117 856 251

-230 080 964

-238 894 419

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

0

-101 960 377

-96 617 552

-101 327 665

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné vo vybraných obdobiach (§ 140 ods. 1)

0

-22 242 131

-24 806 863

-25 836 369

105

Pevné určenie sumy 13. dôchodku

0

-34 028 486

-79 026 737

-126 981 256

Predĺženie obdobia výplaty nemocenského zamestnávateľom z 10 na 14 dní

0

-24 685 272

-28 573 981

-29 953 298

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca poberania

0

-24 488 208

-34 175 513

-35 700 467

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

0

-325 260 725

-493 281 610

-558 693 474

Úprava vzniku a zániku povinného NP, DP a poistného do RFS pre SZČO

Navrhuje sa, aby povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO už nebolo viazané na dosiahnutie príjmu nad zákonom stanovený limit v predchádzajúcom roku, ale vzniklo od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie alebo po doručení čestného vyhlásenia SZČO bez oprávnenia. Poistenie bude trvať, kým trvá oprávnenie alebo deklarovaná činnosť, a zanikne až po ich ukončení. Výška poistného sa stanovuje na úrovni 26% z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zmena znamená, že novovzniknuté SZČO budú vstupovať do systému sociálneho poistenia skôr než doteraz, čím sa skráti obdobie bez platenia poistného. Prechodné ustanovenia umožnia postupný prechod na nový režim od 1. januára 2026, pričom pre SZČO, ktoré už podnikajú, sa zachová plynulé pokračovanie povinného poistenia od 1. júla 2026.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

Navrhuje sa zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Táto zmena sa priamo týka SZČO a dobrovoľne poistených osôb, ktoré platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, resp. z vymeriavacieho základu nižšieho ako 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné vo vybraných obdobiach (§ 140 ods. 1 a ods. 4 )

Navrhuje sa legislatívna zmena týkajúca sa § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej úpravy je modifikácia definície a uplatňovania vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa v špecifických prípadoch prostredníctvom dvoch kľúčových opatrení.

Prvým opatrením je zahrnutie príjmu vyplateného počas obdobia vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie do vymeriavacieho základu. Navrhuje sa zrušiť existujúcu právnu úpravu, ktorá oslobodzuje príjem od platenia poistného, ak je tento príjem vyplatený zamestnancovi počas obdobia, v ktorom má zamestnanec a zamestnávateľ zo zákonných dôvodov vylúčenú povinnosť platiť poistné, napríklad počas dočasnej práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny alebo poberania materského. Podľa návrhu by takýto príjem, ktorý sa kauzálne viaže na výkon závislej činnosti, podliehal odvodovej povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa.

Druhým opatrením je zrušenie alikvotného znižovania maximálneho vymeriavacieho základu. Súčasťou návrhu je zrušenie mechanizmu, pri ktorom sa maximálny vymeriavací základ pomerne znižuje, ak povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné netrvá celý kalendárny mesiac z dôvodu existencie dní s vylúčenou povinnosťou. Po zmene sa na príjem vyplatený v danom mesiaci bude aplikovať plný mesačný maximálny vymeriavací základ bez

106

ohľadu na počet kalendárnych dní, počas ktorých mal zamestnanec a zamestnávateľ vylúčenú povinnosť platiť poistné.

Zachovanie sumy 13. dôchodku na nominálnej úrovni roka 2025

Navrhuje sa stanovenie súm dávok 13. dôchodku na nominálnej úrovni roku 2025 na najbližšie tri roky. To znamená, že výška 13. dôchodku sa v rokoch 2026 až 2028 nebude odvíjať v závislosti od priemerných dôchodkových dávok, ale bola pevne určená na úrovni 667,3 eur pre starobný a predčasný starobný dôchodok; 548,5 eur pre invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť nad 70%; 301,4 eur pre invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť menej ako 70%; 363,2 eur pre vdovský dôchodok; 300,1 eur pre vdovecký dôchodok a 300 eur pre sirotský dôchodok. Návrh predpokladá, že od roku 2029 budú sumy dávok 13. dôchodku opätovne stanovené na základe súčasného mechanizmu, to znamená ako priemerná hodnota dávky za predošlý rok.

Predĺženie obdobia výplaty nemocenského zamestnávateľom z 10 na 14 kalendárnych dní

Navrhuje sa predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu v prípade PN svojho zamestnanca, a to zo súčasných 10 kalendárnych dní na 14 kalendárnych dní. Po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 15. dňa trvania PN, preberá vyplácanie dávky (nemocenské) Sociálna poisťovňa.

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca poberania

Navrhuje sa postupný pokles dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky obdobia poberania. Opatrenie znižuje výšku dávky z nezamestnanosti zo súčasných 50% na 40 % vymeriavacieho základu pre štvrtý mesiac, 30 % pre piaty mesiac a 20 % pre šiesty mesiac poberania dávky v nezamestnanosti. Úroveň dávky pre prvé tri mesiace je ponechaná vo výške 50 % vymeriavacieho základu. Účinnosť opatrenia je od 1. januára 2026, pričom dávok priznaných pred dňom účinnosti opatrenia sa zmena nedotkne.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravou informačných systémov Sociálnej poisťovne v celkovej výške 3 650 000 eur bez DPH a to v nasledovnom členení:

•Informačný systém nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti – v sume 865 000 eur bez DPH na rok 2026.

•Informačný systém Jednotného výberu poistného – v sume 2 560 000 eur bez DPH na rok 2026.

107

•Informačný systém poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia – v sume 160 000 eur bez DPH na rok 2026

•Informačný systém úrazového poistenia – v sume 15 000 eur bez DPH na rok 2026

•Systém elektronických služieb – v sume 50 000 eur bez DPH na rok 2026.

Predpokladaný objem kapitálových a prevádzkových výdavkov je uvedený v tabuľke nižšie:

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy (v eur)

Objem aktivít

2025

2026

2027

2028

Sociálna poisťovňa

0

3 650 000

0

0

z toho:

Prevádzkové náklady

0

3 650 000

0

0

Úprava vzniku a zániku povinného NP, DP a poistného do RFS pre SZČO

0

1 500 000

0

0

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

0

60 000

0

0

Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné v situáciách vymedzených zákonom (§ 140 ods. 1 a ods. 4)

0

1 800 000

0

0

Predĺženie obdobia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnávateľom z 10 na 14 kalendárnych dní

0

290 000

0

0

Kapitálové výdavky

0

0

0

0

Zdroj: Sociálna poisťovňa

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Navrhovaný balík konsolidačných opatrení zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vplyv sa prejavuje kombináciou zvýšenia príjmov a zníženia výdavkov. V roku 2026 sa očakáva zvýšenie príjmov verejnej správy o približne 254,3 mil. eur a súčasne zníženie výdavkov o 71,0 mil. eur, čo predstavuje celkovú úsporu 325,3 mil. eur. V roku 2027 sa úspora zvyšuje na 493,3 mil. eur a v roku 2028 na 558,7 mil. eur. Použité ekonomické predpoklady vychádzajú z makroekonomickej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy z júna 2025. Predpoklady výpočtu vplyvov pre jednotlivé opatrenia sú uvedené v ďalších častiach tejto sekcie.

Úprava vzniku a zániku povinného NP, DP a poistného do RFS pre SZČO

Kvantifikácia bola zostavená na základe individuálnych údajov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňových priznaní pre daň z príjmov fyzických osôb. Z údajov vyplýva, že v roku 2023 dosahovalo príjmy z podnikania na Slovensku v priemere 439 tis. SZČO. Sociálne odvody platilo 242 tis. SZČO, z čoho približne 74 % (resp. 78 % podľa údajov z roka 2024) platilo minimálne sociálne odvody. Zvyšných 196 tis. živnostníkov neplatilo žiadne sociálne odvody

Vplyv opatrenia sa sústredí na tri kategórie.

•Novovzniknutí živnostníci, ktorým sa skrátia odvodové prázdniny a začnú platiť odvody skôr (odhad vplyvu 16 mil. eur, počet 42 tis.).

•Existujúci živnostníci, ktorí dnes neplatia sociálne odvody z dôvodu nedosiahnutia rozhodnej hranice príjmu pre ich platenie (12-násobok súčasného min. VZ, t. j. 50 %

108

priemernej mzdy). Príspevok týchto živnostníkov v rámci opatrenia odhadujeme na 113 mil. eur v prvom roku a 232 mil. eur v druhom roku (počet 154. tis.).

•Treťou kategóriou sú živnostníci, ktorí sa v priebehu roku menia z neplatičov na platcov sociálnych odvodov (tí, čo v minulom roku presiahli rozhodnú hranicu platenia SO). V prvom roku platnosti opatrenie sa neprejavia, ale v druhom roku ich príspevok je na úrovni 14 mil. eur (počet 42 tis.).

Zvýšením zaplatených odvodov SZČO dôjde k zníženiu ich základu dane z príjmu fyzických osôb, čo sa prejaví na nižších príjmoch samospráv.

Nárast výdavkov vyplýva zo zvýšeného počtu nárokov na vybrané dávky sociálneho poistenia, z dôvodu zvýšenému počtu ľudí participujúcich v systéme sociálneho zabezpečenia (platiteľov odvodov). Kvantifikácia dodatočného počtu poberateľov vychádza z historického podielu poberateľov dávok v rámci skupiny SZČO a výška dávky zodpovedá zaplateným odvodom z nového minima. Zvýšené výdavky na nemocenské dávky sa predpokladajú vo výške 4,2 mil. eur v 2026, 21,1 mil. eur v 2027 a 24,6 mil. eur v 2028.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

Podľa individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024 platilo poistné z aktuálne platného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, viac ako 78 % všetkých sociálne poistených SZČO. Ešte vyšší podiel, takmer 87 % SZČO, platilo poistné z vymeriavacieho základu, ktorý je nižší ako navrhovaná nová hranica 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Navrhované opatrenie sa okrem SZČO dotkne aj osôb, ktoré nie sú povinne poistené, ale využívajú inštitút dobrovoľného poistenia na zabezpečenie si sociálnej ochrany. Tieto osoby si najčastejšie platia poistné práve z minimálneho vymeriavacieho základu. Podľa individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024 išlo v priemere mesačne o 7 759 dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb, 7 075 dobrovoľne poistených osôb v nezamestnanosti a 5 919 dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Pre viac ako 87 % tejto skupiny poistencov bude zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu znamenať nárast mesačného poistného, čo sa pozitívne prejaví na príjmovej stránke Sociálnej poisťovne.

Na druhej strane, vyšší vymeriavací základ bude mať za následok aj zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne na nemocenské dávky, keďže ich výška závisí od vymeriavacieho základu. Výpočet tohto dopadu vychádza z reálneho čerpania nemocenských dávok v roku 2024. Vplyv opatrenia na výšku ostatných dávok sociálneho poistenia sa v rámci sledovaného obdobia doložky považuje za zanedbateľný.

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné vo vybraných obdobiach (§ 140 ods. 1 a ods. 4)

Kvantifikácia fiškálnych vplyvov vychádza z analýzy individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za referenčný rok 2024. Na základe metodiky porovnania vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a ostatné fondy bolo za rok 2024 identifikovaných viac ako 131-tisíc prípadov u 85-tisíc unikátnych poistencov, kedy bol vyplatený príjem počas obdobia vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné.

Navrhované opatrenie sa dotkne aj všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom príjem počas obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné. Významnú časť z nich tvoria subjekty

109

štátnej a verejnej správy, čo implikuje priamy vplyv na výdavkovú stranu rozpočtu verejnej správy. Z celkového počtu približne 15-tisíc identifikovaných zamestnávateľov, ktorých sa opatrenie týka, patrilo viac ako 3 700 subjektov do sektora štátnej a verejnej správy (podľa klasifikácie SK NACE). Analýza individuálnych údajov ukázala, že pre túto špecifickú skupinu zamestnávateľov predstavuje priemerný dodatočný vymeriavací základ 911 eur na jeden prípad. Zvýšenie odvodovej povinnosti na strane zamestnávateľa sa tak priamo prejaví ako nárast mzdových nákladov v rozpočte verejnej správy.

Zavedením povinnosti platiť poistné aj z príjmu vyplateného počas pôvodného vylúčenia povinnosti sa zvýši celková suma poistného plateného zamestnancom. Toto zvýšenie odvodov následne zníži základ dane z príjmov, z ktorého sa vypočítava daň. Výsledkom je nižší výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa v súlade s pravidlami rozpočtového určenia dane prerozdeľuje medzi štátny rozpočet, obce a vyššie územné celky.

Navrhované opatrenie má sekundárny negatívny vplyv aj na výnos dane z príjmov právnických osôb. Zvýšenie odvodovej povinnosti na strane zamestnávateľa predstavuje nárast jeho celkových mzdových nákladov. Keďže poistné platené zamestnávateľom je daňovo uznateľným výdavkom, toto zvýšenie nákladov priamo znižuje základ dane dotknutých právnických osôb. Dôsledkom je zníženie daňovej povinnosti a negatívny fiškálny vplyv v podobe nižšieho inkasa dane z príjmov právnických osôb.

Zachovanie sumy 13. dôchodku na nominálnej úrovni roka 2025

Kvantifikácia vplyvu opatrenia vychádza z prognózy vybraných sociálnych výdavkov pripravených Výborom pre daňové prognózy za jún 2025. Prognóza dôchodkových dávok predpokladá rast výdavkov na 13. dôchodok v súlade s dynamikou valorizovaných dôchodkových dávok, novopriznaných a zaniknutých dávok. Tento základný scenár vývoja výdavkov na 13. dôchodok bol následne porovnaný s prognózou vývoja výdavkov, v ktorej sumy jednotlivých dávok pre ďalšie tri roky boli stanovené na úrovni dávok 13. dôchodku pre rok 2025, ktorá bola ohlásená vo februári tohto roku. Rozdiel medzi úrovňou výdavkov v prognóze zostavenej podľa súčasného nastavenia a v prognóze s pevne určenou sumou 13. dôchodku predstavuje odhadovanú úsporu verejných financií vo výške 34,0 mil. eur v roku 2026 a 79,0 mil. eur v 2027 a vo výške 127,0 mil. eur v roku 2028.

Predĺženie obdobia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľom z 10 na 14 kalendárnych dní

Ako vstupný podklad boli použité individuálne údaje o vyplatených nemocenských dávkach za rok 2024 (s presahom z roku 2023) z dát Sociálnej poisťovne. Úspora výdavkov Sociálnej poisťovne bola vypočítaná ako suma nemocenského, ktorú by Sociálna poisťovňa za štandardných podmienok vyplatila za 11. až 14. deň PN. Pri výpočte sa použil alikvótny prepočet na základe celkovej dĺžky a výšky dávky v danom mesiaci. Pri určovaní dodatočných nákladov bol vplyv vyčíslený pre tie subjekty, ktoré podľa klasifikácie SK NACE tvoria sektor verejnej správy. Tento vplyv je teda vyčíslený ako dodatočný náklad pre štát a verejnú správu v role zamestnávateľa.

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca poberania

Kvantifikácia vychádza z distribúcie existujúcich poberateľov dávky v nezamestnanosti podľa mesiacov poberania dávky, získanej z individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024. Nezamestnaným, ktorí poberajú dávku 4 až 6 mesiacov bola v kvantifikácii dávka znížená na

110

40 % hrubej mzdy za štvrtý mesiac poberania dávky, 30 % pre piaty mesiac a 20 % pre šiesty mesiac (prvé tri mesiace sú bez zmeny). Krátenie sa tak dotkne približne 63 % poberateľov dávky v nezamestnanosti, pričom plných 6 mesiacov dávku poberá takmer polovica poberateľov. Celkové výdavky na dávku v nezamestnanosti poklesnú o približne 11 %. V prvom roku platnosti opatrenia je zohľadnená skutočnosť, že navrhovaná legislatívna úprava sa vzťahuje iba na dávky priznané od 1. januára 2026. Časť dávok (približne 27 %) vyplatených počas roka 2026, na ktoré vznikol nárok do konca roka 2025, sa bude naďalej vyplácať v pôvodnej výške. Vývoj dávok v nezamestnanosti vychádza z prognózy vybraných sociálnych výdavkov pripravených Výborom pre daňové prognózy za jún 2025. Predpokladaná úspora na výdavkoch na dávku v nezamestnanosti je vo výške 24,5 mil. eur v roku 2026, 34,2 mil. eur v 2027 a 35,7 mil. eur v 2028.

111

Tabuľka č. 3-1

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy rozpočtu verejnej správy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

254 288 929

388 449 854

407 168 493

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-12 609 858

-18 584 461

-19 476 036

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

-2 177 517

-2 236 192

-2 328 996

v tom: (151) poistné na nemocenské poistenie

0

34 153 199

52 685 609

55 231 902

v tom: (152) poistné na starobné poistenie

0

144 597 949

220 648 692

231 281 278

v tom: (155) poistné na poistenie v nezamestnanosti

0

2 275 049

2 385 181

2 485 651

v tom: (156) poistné na garančné poistenie

0

260 032

272 584

283 896

v tom: (157) poistné do rezervného fondu solidarity

0

38 790 963

58 890 474

61 723 840

v tom: (158) poistné na invalidné poistenie

0

48 999 112

74 387 967

77 966 958

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

254 288 929

388 449 854

407 168 493

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

112

Tabuľka č. 3-2

Vplyv na štátny rozpočet

poznámka

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-13 450 402

-10 088 175

-6 024 414

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-11 272 885

-7 851 983

-3 695 418

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

-2 177 517

-2 236 192

-2 328 996

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

-13 450 402

-10 088 175

-6 024 414

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

113

Tabuľka č. 3-3

Vplyv na rozpočet obcí

poznámka

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-870 771

-6 990 066

-10 277 920

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-870 771

-6 990 066

-10 277 920

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy obcí celkom

0

-870 771

-6 990 066

-10 277 920

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

114

Tabuľka č. 3-4

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

poznámka

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Daňové príjmy (100)1

0

-466 202

-3 742 413

-5 502 698

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-466 202

-3 742 413

-5 502 698

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Vplyv na príjmy vyšších územných celkov celkom

0

-466 202

-3 742 413

-5 502 698

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

115

Tabuľka č. 3-5

Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

269 076 304

409 270 507

428 973 525

v tom: (151) poistné na nemocenské poistenie

0

34 153 199

52 685 609

55 231 902

v tom: (152) poistné na starobné poistenie

0

144 597 949

220 648 692

231 281 278

v tom: (155) poistné na poistenie v nezamestnanosti

0

2 275 049

2 385 181

2 485 651

v tom: (156) poistné na garančné poistenie

0

260 032

272 584

283 896

v tom: (157) poistné do rezervného fondu solidarity

0

38 790 963

58 890 474

61 723 840

v tom: (158) poistné na invalidné poistenie

0

48 999 112

74 387 967

77 966 958

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní

0

269 076 304

409 270 507

428 973 525

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

116

Tabuľka č. 4/A-1

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-70 971 796

-104 831 756

-151 524 981

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

4 640 852

5 307 134

5 527 386

Tovary a služby (630)2

0

3 650 000

0

0

Bežné transfery (640)2

0

-79 262 648

-110 138 890

-157 052 367

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

-79 262 648

-110 138 890

-157 052 367

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

-70 971 796

-104 831 756

-151 524 981

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

117

Tabuľka č. 4/A-2

Vplyv na štátny rozpočet

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

4 386 932

4 628 905

4 384 937

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

1 624 298

1 857 497

1 934 585

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

2 762 634

2 771 408

2 450 352

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

2 762 634

2 771 408

2 450 352

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky štátneho rozpočtu celkom

0

4 386 932

4 628 905

4 384 937

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

118

Tabuľka č. 4/A-3

Vplyv na obce

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

4 080 253

4 667 429

4 881 594

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

1 438 664

1 645 212

1 713 490

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

2 641 588

3 022 217

3 168 105

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

2 641 588

3 022 217

3 168 105

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky obcí celkom

0

4 080 253

4 667 429

4 881 594

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

119

Tabuľka č. 4/A-4

Vplyv na vyššie územné celky

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

1 052 968

1 204 498

1 259 766

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

371 268

424 571

442 191

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

681 700

779 927

817 575

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

681 700

779 927

817 575

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky vyšších územných celkov celkom

0

1 052 968

1 204 498

1 259 766

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

120

Tabuľka č. 4/A-5

Vplyv na Sociálnu poisťovňu

poznámka

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

Bežné výdavky (600)

0

-83 914 096

-119 247 205

-166 145 520

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

3 650 000

0

0

Bežné transfery (640)2

0

-87 564 096

-119 247 205

-166 145 520

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

-87 564 096

-119 247 205

-166 145 520

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne celkom

0

-83 914 096

-119 247 205

-166 145 520

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

121

Tabuľka č. 4/A-6

Vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

0

3 422 147

3 914 618

4 094 241

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

1 206 622

1 379 855

1 437 120

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

2 215 526

2 534 763

2 657 120

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

0

2 215 526

2 534 763

2 657 120

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky ostatných subjektov verejnej správy celkom

3 422 147

3 914 618

4 094 241

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

122

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

123

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

124

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

2030

2040

2050

2060

2070

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

125

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

Rozpočtové prostriedky

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

- vplyv na obce

0

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

v tom: daňový bonus na hypotéky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

126

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

V návrhu sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,5 mil. eur na obce a 29,7 mil. eur na vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. eur pre obce a 19,7 mil. eur pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC.

Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Nové percentuálne podiely obcí a VÚC na výnose DPFO zohľadňujú tri faktory. Ponechanie dodatočného výnosu DPFO, spôsobeného prijatými konsolidačnými opatreniami, v štátnom rozpočte a úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady znižujú podiely obcí a VÚC, zatiaľ čo potreba financovania valorizácie platov v originálnom školstve majú na tieto podiely pozitívny vplyv. Zmena podielov z 55,1 % na 53,0 % pre obce a z 29,5 % na 28,6 % pre VÚC zohľadňuje práve vplyv týchto troch faktorov pri prognózovanom výnose DPFO na rok 2026.

Rozpočtové vplyvy zmeny percentuálnych podielov obcí a VÚC na výnose DPFO sú v plnej miere uvedené v tejto časti doložky. Kvôli zamedzeniu dvojitého započítania sú preto v častiach doložky, ktoré sa viažu k zmenám iných zákonov, použité pôvodné percentuálne podiely.

127

Vplyv na štátny rozpočet

Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

Nedaňové príjmy (200)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom

0

136 982 000

143 530 000

151 168 000

128

Vplyv na rozpočet obcí

Príjmy obcí (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy obcí

0

-95 887 000

-100 471 000

-105 818 000

129

Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov

Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy vyšších územných celkov

0

-41 095 000

-43 059 000

-45 350 000

130

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií.

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky.

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

403 491 656

13 979 719

B. Iné poplatky

0

0

C. Sankcie a pokuty

1 426 000

1 363 256

D. Nepriame finančné náklady

24 991 220

0

E. Administratívne náklady

8 978 277

10 353 427

Spolu = A+B+C+D+E

438 887 153

25 696 402

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

7 838 385

10 353 427

G. Goldplating

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

26 131 112

0

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

131

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

1

Úprava vlastných ekonomických informačných systémov

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 27

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

225 206

1

243 466

In (zvyšuje náklady)

0

0

2

Úprava pokladnice E-kasa klient

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 27

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

225 206

1

243 466

In (zvyšuje náklady)

0

0

3

Precenenie tovarov

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 27

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

225 206

3

730 399

In (zvyšuje náklady)

0

0

4

Zánik povinnosti určovať základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu osobného motorového vozidla používaného aj na iné účely ako na podnikanie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 1 a ods. 2

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

141 880

32

4 601 523

Out (znižuje náklady)

0

0

5

Nevykonávanie úpravy odpočítanej dane z dôvodu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 10

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

141 880

32

4 601 523

Out (znižuje náklady)

0

0

132

zmeny rozsahu použitia investičného majetku

6

Neurčovanie pomeru použitia osobného motorového vozidla na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 1 a 2

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

141 880

2

230 076

Out (znižuje náklady)

0

0

7

Neurčovanie pomeru použitia tovaru a služby na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 3

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

141 880

6,4865

920304,62

Out (znižuje náklady)

0

0

8

Vedenie záznamov preukazujúcich rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 6

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

83 326

78

6 485 929

In (zvyšuje náklady)

0

0

9

Oznámenie o použití osobného motorového vozidla

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 85n ods. 9

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

83 326

2

135 124

In (zvyšuje náklady)

0

0

10

Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane

zákon č. 213/2018 Z. z.

§ 8 písm. a)

1.SK

01.01.26

poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne - platitelia dane

463

39

18 019

In (zvyšuje náklady)

18 019

0

133

11

Zvýšenie osobitného odvodu z PZP z 8% na 10 %

zákon č. 39/2015 Z. z.

§ 68 ods.1

1.SK

01.01.26

poisťovne

10

39

389

In (zvyšuje náklady)

389

0

12

Osobitná sadzba - subjekty podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhý bod

zákon č. 235/2012 Z. z.

§ 6 písm. d)

1.SK

31.12.25

subjekty podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhý bod

9

548 889

4 940 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

13

Doručenie písomného oznámenia správcovi odvodu pri zmene sadzby odvodu

zákon č. 235/2012 Z. z.

§ 8 ods. 3

1.SK

31.12.25

subjekty podľa § 3

9

2

20

In (zvyšuje náklady)

20

0

14

Zavedenie novej hranice minimálnej dane právnickej osoby

zákon č. 595/2003 Z. z.

§ 46b

1.SK

01.01.26

právnické osoby dosahujúce zdaniteľné príjmy nad 5 mil. eur

1 400

7 000

9 800 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

15

Zavedenie zvýšených sadzieb pre FO podnikateľov

zákon č. 595/2003 Z. z.

§ 15

1.SK

01.01.26

FO podnikatelia

61 800

578

35 700 433

In (zvyšuje náklady)

200 433

0

16

Daň z poplatku za hazard - osobitná sadzba dane

zákon č. 595/2003 Z. z.

§ 15

1.SK

01.01.26

banky

23

521 772

12 000 746

In (zvyšuje náklady)

746

0

17

Úprava odpočtu na investície

zákon č. 595/2003 Z. z.

§ 30e

1.SK

01.01.26

PO

1

0

0

Out (znižuje náklady)

0

0

18

Neuznanie odpočtu DPH pri automobiloch

zákon č. 595/2003 Z. z.

§ 52zzzk

1.SK

01.01.26

PO, FO platitelia DPH

141 880

6

920 305

In (zvyšuje náklady)

920 305

0

19

Poplatky, úhrady za skladovanie ropy a plynu

zákon č. 44/1988 Zb.

§ 32a ods. 3

1.SK

01.01.26

organizácia vykonávajúca banskú činnosť

8

66 750

534 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

134

20

Poplatky, úhrady za dobývací priestor

zákon č. 44/1988 Zb.

§ 32a ods. 1

1.SK

01.01.26

organizácia vykonávajúca banskú činnosť

152

1 342

204 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

21

Poplatky, úhrady za primárne suroviny

zákon č. 44/1988 Zb.

§ 32a ods. 7

1.SK

01.01.26

organizácia vykonávajúca banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom

191

165 607

31 631 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

22

Zvýšenie odvodov na verejné zdravotné poistenie o 1 perc. bod

zákon č. 580/2004 Z. z.

§ 12 ods. 1

1.SK

01.01.26

samostatne zárobkovo činné osoby

377 324

76

28 810 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

23

Platenie poistného na nemocenské, dôchodkové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity z príjmu vyplatenom pri vylúčení povinnosti platiť poistné (napr. PN-ke, materskom). Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie.

zákon č. 461/2003 z. z.

§140 ods. 4

1.SK

01.01.26

všetky

11 400

1 609

18 338 867

In (zvyšuje náklady)

0

0

24

Platenie poistného na nemocenské, dôchodkové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného

zákon č. 461/2003 z. z.

§140 ods. 4

1.SK

01.01.26

všetky

11 400

287

3 266 276

Out (znižuje náklady)

0

0

135

fondu solidarity z príjmu vyplatenom pri vylúčení povinnosti platiť poistné (napr. PN-ke, materskom). Vplyv nižšej platby na daň z príjmu právnických osôb (prejaví sa až v roku 2027).

25

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO). Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie.

zákon č. 461/2003 z. z.

§ 138 ods. 9

1.SK

01.01.26

všetky

200 000

492

98 350 975

In (zvyšuje náklady)

0

0

26

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO). Vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických

zákon č. 461/2003 z. z.

§ 138 ods. 9

1.SK

01.01.26

všetky

200 000

26

5 271 595

Out (znižuje náklady)

0

0

136

osôb (prejaví sa až v roku 2027).

27

Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie.

zákon č. 461/2003 z. z.

§ 21 a § 138 ods. 2 písm. b)

1.SK

01.01.26

všetky

196 000

603

118 275 132

In (zvyšuje náklady)

0

0

28

Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb.

zákon č. 461/2003 z. z.

§ 21 a § 138 ods. 2 písm. b)

1.SK

01.01.26

všetky

196 000

28

5 441 848

Out (znižuje náklady)

0

0

29

Predĺženie obdobia vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom pri dočasnej

zákon č. 461/2003 z. z.

§ 34 ods. 1 a 3; §7 ods. 2 a §8 ods. 1 písm. b) a ods. 3

1.SK

01.01.26

všetky

46 800

534

24 991 200

In (zvyšuje náklady)

24 991 200

0

137

práceneschopnosti z 10 na 14 dní.

30

Zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania z 2 000 eur na 4 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne z 5 000 eur na 8 000 eur

zákon č. 125/2006 Z. z.

§ 19 ods. 2 písm. a) 1. bod

1.SK

01.01.26

Zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania

713

2 000

1 426 000

In (zvyšuje náklady)

0

0

31

Zníženie výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania v prípade jej včasného uhradenia o 1/3

zákon č. 125/2006 Z. z.

§ 19 ods. 7 (nový odsek)

1.SK

01.01.26

Zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania

713

1 912

1 363 256

Out (znižuje náklady)

0

0

32

Zmena výšky zdanenia vybraných druhov hazardných hier

zákon č. 30/2019 Z. z.

§ 71 ods. 2 až 5

1.SK

01.12.25

Prevádzkovatelia hazardných hier s individuálnou licenciou na prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za

19

1 363 117

25 899 217

In (zvyšuje náklady)

0

0

138

prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v prevádzkach a zároveň v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne.

33

Zmena výšky zdanenia vybraných druhov hazardných hier

zákon č. 30/2019 Z. z.

§ 71 ods. 1

1.SK

01.01.26

Prevádzkovatelia hazardných hier s individuálnou licenciou na prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi,prevádzkovanie výherných prístrojov, prevádzkovanie terminálov

13

1 477 574

19 208 465

In (zvyšuje náklady)

0

0

139

videohier a prevádzkovanie iných technických zariadení, a to tak za ich prevádzkovanie v herni ako aj v kasíne.

140

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 37 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie.

1.Úprava vlastných ekonomických informačných systémov

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Primárny dôvodom úprav v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je zmena v sadzbách dane z pridanej hodnoty. Navrhuje sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na úpravu vlastných ekonomických informačných systémov 20 minút. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

2.Úprava pokladnice E-kasa klient

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Navrhuje sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na úpravu systému pokladnice E-kasa klient 20 minút. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

3.Precenenie tovarov

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Navrhuje sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na

141

precenenie tovarov 60 minút. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo, avšak je potrebné zdôrazniť, že nie je možné prognózovať správanie podnikateľských subjektov.

4.Zánik povinnosti určovať základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu osobného motorového vozidla používaného aj na iné účely ako na podnikanie

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom znižuje náklady. Ak platiteľ v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy osobné motorové vozidlo a odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %, platiteľ nebude povinný za každé zdaňovacie obdobie určiť základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu tohto osobného motorového vozidla. Použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nebude považovať za dodanie služby za protihodnotu (§ 85n ods. 1 a 2) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa zároveň použitie osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie nebude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 85n ods. 1).

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie.

Finančná správa skúmala údaje o nákupe motorových vozidiel z kontrolných výkazov a uplatneného odpočítania dane z týchto nákupov. Z údajov za obdobie 1/2023 – 12/2023 bolo identifikovaných celkovo 152 769 nákupov motorových vozidiel platiteľmi dane. Finančná správa s cieľom zistiť, ako podnikatelia uplatňujú pravidlá odpočítania DPH pri nákupe motorových vozidiel, ktoré sú využívané na podnikanie a zároveň aj na súkromné účely, vykonala miestne zisťovania a zistila porušenia v oblasti odpočítania dane u 32 % preverení. Pri týchto miestnych zisťovaniach bolo finančnou správou zistené, že využitie vozidiel na súkromné účely bolo v priemere 57 %. Uvedené zistenia kopírujú výsledky analýzy dát predložených MFSR, keďže podľa najazdených kilometrov sa vozidlá používajú na súkromné účely v prevažujúcej miere, t.j. v podiele 56,44 %. Z dostupných údajov nie je možné zistiť koľko osobných motorových vozidiel nakúpených v roku 2023 je používaných výlučne na podnikanie a koľko aj na súkromné účely.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 141 880 subjektov (63 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Tieto subjekty nebudú musieť určovať základ DPH pri používaní vozidla aj na súkromné účely, teda viesť náročnú evidenciu. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne.

5.Nevykonávanie úpravy odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia investičného majetku

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom znižuje náklady. Platiteľ, ktorý v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), a odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 % podľa § 85n ods. 1, nebude podľa § 85n ods. 10 povinný postupovať § 54d, teda sledovať akékoľvek zmeny v rozsahu použitia tohto osobného motorového vozidla, ako ani vykonávať úpravu odpočítanej dane.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej

142

hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie.

Ďalšie podrobnosti k výpočtu regulácie sú uvedené v rámci regulácie č. 4, tretí odsek.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 141 880 subjektov (63 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne.

6.Neurčovanie pomeru použitia osobného motorového vozidla na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom znižuje náklady. V § 85n ods. 1 a 2 sa ustanovuje pevný pomer paušálne odpočítateľnej dane vo výške 50 % na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudol ako investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy. Platiteľ v tejto súvislosti nebude pri určovaní pomeru použitia osobného motorového vozidla na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie postupovať podľa § 49 ods. 5.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie.

Ďalšie podrobnosti k výpočtu regulácie sú uvedené v rámci regulácie č. 4, tretí odsek.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 141 880 subjektov (63 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

7.Neurčovanie pomeru použitia tovaru a služby na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom znižuje náklady. V § 85n ods. 3 sa ustanovuje pevný pomer paušálne odpočítateľnej dane vo výške 50 % na prijaté služby alebo nadobudnuté tovary, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), ktoré platiteľ prijal alebo nadobudol v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie.

Ďalšie podrobnosti k výpočtu regulácie sú uvedené v rámci regulácie č. 4, tretí odsek.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 141 880 subjektov (63 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne.

8.Vedenie záznamov preukazujúcich rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie

143

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie bude platiteľ dane povinný viesť v elektronickej podobe osobitne za každé nadobudnuté alebo užívané osobné motorové vozidlo. Záznamy budú obsahovať najmä údaje podľa § 85n ods. 6.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie, t.j. 37 % platiteľov dane používa osobné motorové vozidlá výlučne na podnikanie.

Ďalšie podrobnosti k výpočtu regulácie sú uvedené v rámci regulácie č. 4, tretí odsek.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 83 326 subjektov (37 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne.

9.Oznámenie o použití osobného motorového vozidla

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 návrhu zákona bude platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát. Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1.1.2025, t.j. 225 206 subjektov. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie, t.j. 37 % platiteľov dane používa osobné motorové vozidlá výlučne na podnikanie.

Ďalšie podrobnosti k výpočtu regulácie sú uvedené v rámci regulácie č. 4, tretí odsek.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje skupinu 83 326 subjektov (37 % z celkového počtu platiteľov dane). Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

10.Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Poisťovniam vzniknú administratívne náklady v súvislosti so zmenou informačných systémov, prekalkulovaním cien poistných produktov, úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z poistenia registrovaných k 1.1.2025, t.j. 463 subjektov. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

11.Úprava osobitného odvodu z PZP z 8% na 10 %

144

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Poisťovniam vzniknú administratívne náklady v súvislosti so zmenou informačných systémov, prekalkulovaním cien PZP, úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe počtu poisťovní poskytujúcich PZP k 1.1.2025, t.j. 10 subjektov. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

12.Osobitná sadzba – subjekty podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhý bod

Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 9 subjektov, čo predstavuje regulované osoby, ktorých predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov alebo ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania a zároveň v poslednej účtovnej závierke vykázali výsledok hospodárenia presahujúci 3 mil. eur.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje priamy finančný náklad. Frekvencia plnenia bola určená raz ročne. Výpočet vplyvov výberu odvodu bol získaný od Inštitútu finančnej politiky a ide o čistý vplyv odvodu v prvom roku účinnosti zákona.

13.Doručenie písomného oznámenia správcovi odvodu

Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 9 subjektov, u ktorých dôjde k zmene sadzby odvodu.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

K reguláciám č. 14 až 18 – úpravy v zákone o dani z príjmu

Pri vypracovaní analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzalo MF SR z dostupných zdrojov ministerstva a analýz Inštitútu finančnej politiky.

Regulácia úpravy odpočtu na investície uvádza v nasledujúcom roku 2026 nulový vplyv na podnikateľské prostredie, regulácia bude mať vplyv na podnikateľské prostredie až v roku 2028, 2029 a 2030.

K reguláciám č. 19 až 21 - Poplatky, úhrady za skladovanie ropy a plynu, za dobývací priestor a primárne suroviny, a to stavebný kameň, štrkopiesky a piesky

Zákonom sa upravuje výška úhrad za využívanie nerastného bohatstva, ktoré neboli dlhodobo revidované a nezohľadňovali aktuálne ekonomické a trhové podmienky.

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb sa zavádzajú nové úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. V súčasnosti je úhrada za dobývací priestor stanovená vo výške 20 000 Sk za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny. V súčasnosti je úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín vo výške 0,02 Sk za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.

145

Dopĺňa sa a mení systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky, piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov.

Navrhuje sa pri výpočte úhrady za vydobyté primárne suroviny vychádzať zo súčinu skutočného množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a stanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa navrhuje vo výške 1,35 eur za tonu.

22.Zvýšenie odvodov na verejné zdravotné poistenie o 1 perc. bod

Údaj o počte samostatne zárobkovo činných osôb bol prevzatý z verejne dostupných publikovaných údajov Štatistického úradu SR o počte živnostníkov v SR za rok 2024 (377 324 aktívnych živností).

Finančný dopad zvýšenia odvodu o 1 percentuálny bod na samostatne zárobkovo činné osoby (28 810 000 eur) bol prevzatý z odhadovaného zvýšenia príjmu zdravotných poisťovní od skupiny samostatne zárobkovo činných osôb (zdroj: analýza MF SR).

23.Platenie poistného na nemocenské, dôchodkové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity z príjmu vyplatenom pri vylúčení povinnosti platiť poistné (napr. PN-ke, materskom). Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie. Opatrenie 1A (IN) - počet dotknutých zamestnávateľov očakávame na úrovni cca 11,4 tis. (iba zamestnávatelia v súkromnom sektore).

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu vyššej platby poistného na nemocenské, dôchodkové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity na úrovni cca 18,3 mil. eur ročne (bez subjektov verejnej správy), čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje v priemere cca 1 609 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026.

24.Platenie poistného na nemocenské, dôchodkové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity z príjmu vyplatenom pri vylúčení povinnosti platiť poistné (napr. PN-ke, materskom). Vplyv nižšej platby na daň z príjmu právnických osôb (prejaví sa až v roku 2027). Opatrenie 1B (OUT) - počet dotknutých zamestnávateľov očakávame na úrovni cca 11,4 tis. (iba zamestnávatelia v súkromnom sektore).

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu nižšej platby na daň z príjmu právnických osôb na úrovni cca 3,3 mil. eur ročne (bez subjektov verejnej správy), čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje úsporu v priemere cca 287 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026, avšak úspora na dani z príjmu právnických osôb sa prejaví až v roku 2027.

25.Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO). Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie. Opatrenie 2A (IN) - počet dotknutých SZČO očakávame na úrovni cca 200 tis..

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na SZČO z dôvodu vyššej

146

platby poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity na úrovni cca 98,4 mil. eur ročne, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje v priemere cca 500 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026.

26.Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO). Vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb (prejaví sa až v roku 2027). Opatrenie 2B (OUT) - počet dotknutých SZČO očakávame na úrovni cca 200 tis..

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na SZČO z dôvodu nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb na úrovni cca 5,3 mil. eur ročne, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje úsporu v priemere cca 26 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026, avšak úspora na dani z príjmu fyzických osôb sa prejaví až v roku 2027.

27.Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vplyv vyššej platby na sociálne poistenie. Opatrenie 3A (IN) - počet dotknutých SZČO očakávame na úrovni cca 196 tis..

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na SZČO z dôvodu vyššej platby poistného na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity na úrovni cca 118,3 mil. eur ročne, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje v priemere cca 603 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026 (vzhľadom na legislatívne nastavenie začnú platiť poistné najskôr od 1. júla 2026).

28.Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb. Opatrenie 3B (OUT) - počet dotknutých SZČO očakávame na úrovni cca 196 tis..

A) Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na SZČO z dôvodu nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb na úrovni cca 5,4 mil. eur ročne, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje úsporu v priemere cca 28 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026 (vzhľadom na legislatívne nastavenie začnú platiť poistné najskôr od 1. júla 2026), avšak úspora na dani z príjmu fyzických osôb sa prejaví až v roku 2027.

29.Predĺženie obdobia vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom pri dočasnej práceneschopnosti z 10 na 14 dní. Opatrenie 4 (IN) - počet dotknutých zamestnávateľov očakávame na úrovni cca 46,8 tis. (iba zamestnávatelia v súkromnom sektore).

D) Iné nepriame náklady – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu dlhšieho vyplácania náhrady príjmu zamestnancom pri dočasnej pracovnej neschopnosti na úrovni cca 25,0 mil. eur ročne (bez subjektov verejnej správy), čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje v priemere cca 534 eur. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2026.

147

30.Zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania z 2 000 eur na 4 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne z 5 000 eur na 8 000 eur

Zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Nakoľko ide o zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania bola táto regulácia identifikovaná ako zvyšujúca náklady. Podkladom pre výpočet boli údaje obsiahnuté v Informatívnej správe o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2024 (konkrétne v prílohe k materiálu – dostupné na:

Detail materiálu | Portal OV

). Počet dotknutých subjektov bol určený ako

priemerný počet subjektov za posledné 3 roky (2022-2024), ktorým bola uložená pokuta za správny delikt nelegálneho zamestnávania (viď tabuľka č. 9 prílohy k materiálu). Danou reguláciu sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania o 2 000 eur a taktiež sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty o 3 000 eur v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Kvantifikácia zvýšenia nákladov sa tak vypočíta ako súčin priemerného počtu subjektov za posledné 3 roky, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie a sumy zvýšenia dolnej hranice pokuty (tzn. 713 subjektov x 2 000 eur).

31.Zníženie výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania v prípade jej včasného uhradenia o 1/3

Tak ako pri regulácii v bode 1. sa zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Nakoľko ide o odpustenie časti pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania bola táto regulácia identifikovaná ako znižujúca náklady. Podkladom pre výpočet boli údaje obsiahnuté v Informatívnej správe o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2024 (konkrétne v prílohe k materiálu – dostupné na:

Detail materiálu | Portal OV

). Počet dotknutých subjektov bol určený

ako priemerný počet subjektov za posledné 3 roky (2022-2024), ktorým bola uložená pokuta za správny delikt nelegálneho zamestnávania (viď tabuľka č. 9 prílohy k materiálu). Danou reguláciu sa znižuje výška pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania v prípade jej včasného uhradenia (do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa ods. § 19 ods. 2, písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.), a to o 1/3 zo sumy uloženej pokuty. Pri kvantifikácii zníženia nákladov bola zohľadnená aj zmena regulácie uvedená v bode 1 (a teda zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania o 2 000 eur, resp. o 3 000 eur v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne). K priemernej výške vybraných pokút za posledné 3 roky (2 663 933 eur) bola prirátaná aj suma 1 426 000 eur (odhadovaná výška zvýšenia nákladov podľa bodu 1). Kvantifikácia zníženia nákladov bola následne vypočítaná ako podiel predpokladanej výšky vybraných pokút (4 089 933 eur) a priemerného počtu subjektov za posledné 3 roky, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie (713). V takomto prípade by priemerná výška pokuty pre 1 subjekt predstavovala 5 736 eur, pričom cieľom regulácie je odpustenie 1/3 z uloženej pokuty, čo by zo sumy 5 736 eur predstavovalo 1 912 eur (priemerná výška novej pokuty by predstavovala sumu 3 824 eur). V prípade ideálnej situácie, kedy by všetky subjekty uhradili pokutu v zmysle navrhovanej regulácie by zníženie nákladov pre podnikateľské prostredie predstavovalo sumu 1 363 256 eur (1 912 eur x 713 subjektov).

K reguláciám č. 32 až 33 - Zmena výšky zdanenia vybraných druhov hazardných hier

Opatrenie týkajúce sa zmeny sadzby pre určenie odvodov bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zvýši odvodové zaťaženie pre vybraný segment prevádzkovateľov hazardných hier, a to internetových hier v internetovom kasíne a kurzových

148

stávok v internetovej herni a prevádzkach, ako aj hazardných hier na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a na iných technických zariadeniach.

Úhrada odvodu z hazardných hier je priamym finančným nákladom daňovníka, pričom platí, že uhradený odvod z hazardných hier je daňovým výdavkom pre daň z príjmov. Z uvedeného dôvodu dochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov daňovníka (zníženiu priamych finančných nákladov pri dani z príjmov). Návrh na zmenu zdanenia (úpravy sadzby dane) si nevyžaduje nepriame finančné náklady ani dodatočné administratívne náklady resp. prípadné nevyhnutné úpravy účtovných systémov by mali byť naplnené v rámci existujúcich administratívnych kapacít daňovníka.

Pri vypracovaní doložky vplyvov a analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z údajov:

•Registra účtovných závierok

https://registeruz.sk/cruz-

public/domain/accountingentity/simplesearch

,

•Úradu pre reguláciu hazardných hier (

https://www.urhh.sk/web/guest/registre_licencii_hh

), vrátane individuálnych údajov

o objemoch hazardných hier podľa jednotlivých druhov hazardných hier a prevádzkovateľov hazardných hier, ktoré sa vzhľadom na ich citlivú povahu nezverejňujú

•z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky a

•analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky. (

https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-

prognozy/makroekonomicke-prognozy/makroekonomicke-prognozy.html

)

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie†

Bez vplyvov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

† Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

149

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Banský zákon

K zvyšovaniu úhrad za dobývací priestor a uskladňovanie plynu a kvapalín boli vykonané konzultácie so Slovenskou banskou komorou, ktorá združuje dotknuté ťažobné spoločnosti a ktorým bol predstavený návrh úprav týchto sadzieb spolu s jeho odôvodnením, predovšetkým potreby súladu s aktuálnym ekonomickým rámcom.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Zákon o DPH - nemení

Navrhovanými úpravami v zákone o DPH nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať. Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

Zákon o dani z poistenia - nemení

Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. Navrhované zmeny v zákone o dani z poistenia nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov, neovplyvní prístup k financiám a nebude mať vplyv na inovácie, vedu a výskum.

Zákon o poisťovníctve - nemení

Úprava výšky osobitného odvodu z 8 % na 10 % z prijatého poistného z PZP. Navrhované zmeny v zákone o poisťovníctve nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov, neovplyvní prístup k financiám a nebude mať vplyv na inovácie, vedu a výskum.

Zákon o dani z príjmov - nemení

Banský zákon - nemení

150

Zvýšenie úhrad za dobývací priestor a uskladňovanie plynu a kvapalín sa vzťahuje plošne na všetky podnikateľské subjekty v danej oblasti bez zavedenia osobitných režimov. Nedochádza preto k diskriminácii medzi porovnateľnými podnikmi a zároveň sa uplatňuje jednotne na všetky podniky bez ohľadu na veľkosť. Takisto neprichádza k vplyvom na cezhraničné investície ani dostupnosť zdrojov, keďže kľúčovým faktorom je dostupnosť ložísk. Vplyvy na inovácie, vedu a výskum a ani prípad goldplatingu neboli identifikované.

Zákon o zdravotnom poistení - znižuje

Zákon o inšpekcii práce - nemení

Zákon o hazardných hrách – znižuje

Oblasť hazardných hier je regulovaným trhom, ktorých prevádzkovanie závisí od udelenia individuálnej licencie. Držitelia licencií podliehajú na regulovanom trhu rovnakým podmienkam, ktoré platia pre všetkých identicky. Zmena zdanenia zasiahne podnikateľské subjekty prevádzkujúce hazardné hry v dotknutých segmentoch hazardných hier rovnakým spôsobom, bez vplyvu na vzájomné konkurenčné postavenie dotknutých subjektov. Zvýšenie zdanenia regulovaného licencovaného trhu sa však premietne do nižšej konkurencieschopnosti domácich licencovaných subjektov voči nelicencovaným zahraničným subjektom, ktoré nemôžu prevádzkovať činnosť na našom území. To sa pravdepodobne odrazí na zmene podielu hazardných hier, ktoré spotrebitelia budú realizovať cez domáce licencované kanály.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☒ nemení☒ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Zákon o DPH - nemení

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Zákon o zdravotnom poistení – znižuje

Zákon o hazardných hrách – nemení

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ☒ nemení☒ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

151

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

34.Sprístupnenie záznamov preukazujúcich rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (§ 85n ods. 7)

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane bude povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenia, nie je možné negatívny dopad tohto ustanovenia na podnikateľské prostredie kvantifikovať. Záznamy budú vedené elektronicky a sprístupňované elektronickými prostriedkami.

35.Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane – podnikateľské subjekty

Zvýšenie sadzby dane z poistenia môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisteným v odvetviach neživotného poistenia v prípade, ak poistné riziko bude umiestnené na území Slovenskej republiky. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu 2 % zvýšenie sadzby dane z poistenia do cien poistného.

Zmena regulácie dotknutým subjektom môže zvýšiť náklady. Predpokladaný výnos v súvislosti s touto reguláciou je uvedený v rámci Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zvýšené finančné náklady na podnikateľské subjekty však nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy. MF SR nedisponuje detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta.

36.Zvýšenie osobitného odvodu z PZP z 8 % na 10 % - podnikateľské subjekty

Zvýšenie osobitného odvodu z PZP môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisťujúcim si motorové vozidlá. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu 2 % zvýšenie osobitného odvodu do cien PZP.

Zmena regulácie dotknutým subjektom môže zvýšiť náklady. Predpokladaný výnos v súvislosti s touto reguláciou je uvedený v rámci Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zvýšené finančné náklady na podnikateľské subjekty však nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy.

37.Banský zákon

Napriek zvýšeniu poplatkov stanovením úhrad za vydobyté primárne suroviny, úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín a za dobývací priestor predložený návrh novely zákona má aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože spolu so zvýšením úhrady za dobývací priestor sa zvyšuje aj podiel príjmu pre obec, na ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a to až na 100 % zo sumy úhrady. Cieľom je posilniť kompenzačný mechanizmus pre miestnu samosprávu, ktorá je priamo dotknutá banskou činnosťou na svojom území. Navrhovaná úprava vytvára priame finančné stimuly pre obce, čím sa posilní ich záujem na umožňovaní a podpore ťažobnej činnosti.

152

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

2.Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby- negatívne vplyv

Úprava daňových sadzieb pre vybraných ústavných činiteľov - negatívne vplyv

4.Úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie

Návrh vedie k zníženiu disponibilných príjmov domácností. Dochádza k zvýšeniu sadzby odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie, čo má za následok zníženie čistého príjmu.

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

4.Úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie

Opatrenie sa týka všetkých domácností, ktoré majú príjem, ktorý podlieha odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a ekonomicky neaktívne osoby, za ktoré neplatí poistné štát).

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

4.Úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie

Áno, opatrenie sa týka všetkých ekonomicky aktívnych osôb, vrátane osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

1.Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné v zákonom definovaných obdobiach (§ 140 ods. 1)

Pozitívny sociálny vplyv z dôvodu, že budú novopriznané dôchodkové dávky vo vyššej sume, nakoľko do určenia osobného mzdového bodu bude započítaný aj vymeriavací základ z príjmu, z ktorého je v súčasnosti vylúčená povinnosť platiť poistné zamestnancom (napr. obdobia práceneschopnosti, materstva, poskytovania ošetrovného...).

Uvedená zmena sa v plnej miere prejaví za horizontom doložky.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Budúci dôchodcovia, ktorí si platili poistné aj počas obdobia vylúčenia.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V roku 2024 bolo identifikovaných približne 85 000 poistencov s evidovaným príjmom v obdobiach, na ktoré sa podľa platnej právnej úpravy vzťahuje vylúčenie povinnosti platiť poistné. V tejto fáze nie je možné spoľahlivo kvantifikovať podiel kohorty, na ktorú opatrenie dopadne, ani odhadnúť veľkosť zmeny budúcej dôchodkovej dávky, keďže efekt bude determinovaný individuálnou poistnou históriou (rozsahom dotknutých období a výškou vymeriavacích základov).

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

1.Navrhovaná právna úprava nezakladá osobitný signifikantný pozitívny vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

153

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

1.Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné v zákonom definovaných obdobiach (§ 140 ods. 1)

-negatívny sociálny vplyv z dôvodu zaplatenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti na strane zamestnanca počas obdobia, v ktorom je podľa súčasného právneho stavu vylúčená povinnosť platiť poistné (napr. obdobia práceneschopnosti, materstva, poskytovania ošetrovného...).

Zachovanie sumy 13. dôchodku na úrovni sumy určenej pre rok 2025

-v rokoch 2026 až 2028 sa navrhuje zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca jej poberania

- navrhuje sa degresívny model dávky v nezamestnanosti, pričom miera náhrady sa od 4. do 6. mesiaca poberania dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov.

2.Úprava daňových sadzieb pri dani z príjmov

- zmena daňových sadzieb fyzických osôb a s tým súvisiaca zmena vyklesávania NČZD na daňovníka a NČZD na manželku/manžela,

Zvýšenie daňovej sadzby vybraných ústavných činiteľov z 5 % na 10 %, Tieto opatrenia budú mať za následok zníženie disponibilného príjmu domácnosti s vyššími príjmami.

3.Úprava sadzieb dane - zákon o dani z pridanej hodnoty

- zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na tovary, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane. Vybrané potraviny budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

4.Úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie

- dochádza k zvýšeniu sadzby odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie, čo má za následok zníženie čistého príjmu.

5.Úprava výšky osobitného odvodu z PZP

- zvýšenie osobitného odvodu z PZP z aktuálnych 8 % na 10 % môže mať negatívny vplyv na hospodárenie domácností,

- miera prípadného negatívneho vplyvu na hospodárenie domácností bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu zvýšenie osobitného odvodu do cien PZP.

6.Úprava sadzby dane z poistenia

- zvýšenie sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane môže mať negatívny vplyv na hospodárenie domácností,

- miera prípadného negatívneho vplyvu na hospodárenie domácností bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu daň do ceny poistného.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č.1a

Zamestnanci, ktorí budú platiť poistné aj počas období, keď je táto povinnosť v súčasnosti vylúčená (napr. PN, materská).

Ovplyvnená skupina č. 1bPoberatelia 13. dôchodku

Ovplyvnená skupina č.1cPoberatelia dávky v nezamestnanosti

c)

Ovplyvnená skupina č. 2a

Daňovníci s vyššími príjmami

Ovplyvnená skupina č. 2b

Vybraní ústavní činitelia

154

Ovplyvnená skupina č. 3

Fyzické osoby a domácnosti ako koneční spotrebitelia tovarov a služieb.

Ovplyvnená skupina č. 4

Ekonomicky aktívne osoby

Ovplyvnená skupina č. 5

Držitelia, vlastníci resp. prevádzkovatelia motorových vozidiel.

Ovplyvnená skupina č. 6

Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky.

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č.1a

Priemernú ročnú sumu poistného odhadujeme na úrovni cca 104 eur v roku 2026; cca 109 eur v roku 2027 a cca 114 eur v roku 2028. Ročný počet dotknutých poistencov očakávame na úrovni približne 85 tis. poistencov.

Ovplyvnená skupina č.1b

V dôsledku zachovania sumy 13. dôchodku na úrovni roka 2025 nebude pri jeho výplate v rokoch 2026 až 2028 zohľadnený medziročný rast priemernej výšky dôchodkov. Odhaduje sa, že opatrenie sa v rokoch 2026 až 2028 priamo dotkne všetkých poberateľov dôchodkov, čo predstavuje približne 1,5 milióna osôb.

Ovplyvnená skupina č. 1c

Ak uchádzač o zamestnanie poberá podporu v nezamestnanosti počas šiestich mesiacov, celková suma dávky sa zníži približne o 20 %. Toto opatrenie ovplyvní odhadom 60-tisíc poberateľov s podporným obdobím dlhším ako tri mesiace.

Ovplyvnená skupina č. 2a

Daňovníci s vyššími príjmami – progresia FO

Celkový počet daňovníkov - 348 000

Celkový vplyv na skupinu - 205 900 000 eur za rok 2026

Priemerný vplyv na 1 daňovníka – 592 eur v roku 2026

Ovplyvnená skupina č. 2b

Vybraní ústavní činitelia – zvýšenie sadzby

Celkový počet daňovníkov - 171

Celkový vplyv na skupinu – 392 700 eur za rok 2026

Priemerný vplyv na 1 daňovníka – 2 297 eur v roku 2026

tento negatívny vplyv sa pripočíta k negatívnemu vplyvu zo zvýšenia daňovej sadzby FO

Ovplyvnená skupina č. 3

Zvýšenie sadzieb dane z pridanej hodnoty môže mať negatívny vplyv na ceny dotknutých tovarov a služieb. Nemožno jednoznačne kvantifikovať, akým spôsobom dodávatelia tovarov a služieb premietnu zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty do predajných cien.

Ovplyvnená skupina č. 4

Pre výpočet použitý odhad priemernej mesačnej mzdy na rok 2026 z aktuálnej makroprognózy MF SR: 1678 eur.

osoba s priemernou mzdou: pokles disponibilných príjmov o 1% z priemernej mzdy, t. j. o 16,78 eur mesačne.

veľkosť skupiny: počet ekonomicky aktívnych osôb:2 388 000 osôb (Údaj o počte ekonomicky aktívnych osôb prevzatý z aktuálnej makroekonomickej prognózy IFP - odhad – trh práce 2026).

e)

Ovplyvnená skupina č. 5

Zvýšené finančné náklady na FO a na domácnosti nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy.

Ovplyvnená skupina č. 6

Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia – negatívny vplyv nie je možné kvantifikovať.

Zvýšené finančné náklady na FO a na domácnosti nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy. MF SR nedisponuje detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

uvádza sa v tabuľke

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

1.Navrhovaná právna úprava nezakladá osobitný signifikantný negatívny vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

4.Dochádza k zvýšeniu sadzby odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie, čo má za následok zníženie čistého príjmu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 4

Ekonomicky aktívne osoby s príjmom na úrovni minimálnej mzdy.

Ovplyvnená skupina č. 2

155

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Pre výpočet použitá minimálna mzda na r. 2026: 915 eur.

osoba s minimálnou mzdou: pokles disponibilných príjmov o 1% z priemernej mzdy, t. j. o 9,15 eur mesačne.

Odhad veľkosti skupiny (z verejne dostupných zdrojov), ktorá poberá príjem na úrovni minimálnej mzdy: cca 140 tis. osôb.

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

156

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

1.Bez vplyvu

2.Navrhované opatrenia nebudú mať výrazný negatívny vplyv na obe dotknuté skupiny tzn. nedostanú sa do rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Avšak dané opatrenia majú za následok zníženie disponibilného príjmu domácnosti a z tohto dôvodu môže dôjsť k obmedzeniu určitých výdavkov domácnosti alebo k zníženiu úspor.

3.Bez vplyvu

4.Bez vplyvu

5.Bez vplyvu

6.Bez vplyvu

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

157

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

158

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

159

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy, vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

B

ks_337629

Zobrazovanie

údajov

klienta

Sociálnej

poisťovne

4

B

sluzba_egov_1904

Sprístupňova

nie

saldokonta

individuálneh

o účtu

poistenca

4

zákon č. 461/2003 Z. z.

B

sluzba_egov_1906

Poskytovanie

informatívnyc

h výpočtov a

vybraných

informácií na

úseku

sociálneho

poistenia

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7149

DR SCAN

nie

B

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

nie

zákon č. 595/2003 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z., zákon č. 235/2012 Z. z., zákon č. 213/2018 Z. z.

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

160

B

isvs_546

IS

dôchodkovéh

o poistenia

(DP)

nie

B

isvs_551

Systém elektronických služieb (SES)

nie

B

isvs_8213

Informačný systém Jednotného výberu poistného (IS JVP)

nie

B

isvs_547

IS

nemocenskéh

o poistenia a

lekárskej

posudkovej

činnosti (IS

NPaLPČ)

nie

B

isvs_549

IS úrazového

poistenia

(UP)

nie

zákon č. 461/2003 Z. z.

B

isvs_550

IS poistenia v

nezamestnano

sti a

garančného

poistenia

(PvN a GP)

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☒

Áno

☐

Nie

Procesný predpis, upravujúci pravidlá pre konanie v oblasti výberu poistného, dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

161

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

1. Evidencia údajov o poistencoch,

2. Evidencia údajov o poberateľoch nemocenských dávok.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☒

Áno

☐

Nie

Údaje budú získavané z vyššie uvedenej evidencie v bode 6.5.2 a editované na základe údajov súvisiacich s bodom 6.5.1 a procesným predpisom uvedeným v bode 6.4.1.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☒

Áno

☐

Nie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☒

Áno

☐

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

162

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

4.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

5.Názov návrhu zákona:

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií

6.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 4, čl. 12, čl. 26 ods. 2, čl. 49, čl. 56 až čl. 66, čl. 107, čl. 108, čl. 110 až 115, čl. 169, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), gestor: MF SR,

-vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2025/852 zo 14. apríla 2025, ktorým sa Slovenskej republike povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 26 ods. 1 písm. a) a článkov 168 a 168a smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 2025/852, 5.5.2025), gestor zatiaľ neurčený,

-odporúčanie Komisie zo 14. júla 2014 o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hrách v prípade maloletých osôb (2014/478/EÚ) (Ú. v. EÚ L 214, 19.7.2014).

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑118/11, Eon Aset Menidjmunt, [2012],

Výrok rozsudku:

„1. Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

-prenajaté motorové vozidlo sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi použitím tohto vozidla a ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, a že právo na odpočet vzniká len po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje každá z platieb, pričom treba zohľadniť existenciu takejto súvislosti,

163

-motorové vozidlo prenajaté na základe lízingovej zmluvy a kvalifikované ako investičný majetok sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení, ak zdaniteľná osoba, ktorá ako taká vykonáva svoju činnosť, nadobudne tento majetok a celý ho zahrnie do majetku svojho podniku, pričom dochádza k priamemu a okamžitému odpočtu DPH splatnej na vstupe a akékoľvek používanie uvedeného majetku na súkromné účely zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov alebo na iné účely, než sú podnikateľské účely, sa považuje za odplatné poskytovanie služieb.

2. Články 168 a 176 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vylúčenie z práva na odpočet pre tovary a služby určené na bezplatné plnenia alebo na iné činnosti, než je ekonomická činnosť zdaniteľnej osoby, pokiaľ nie je majetok, ktorý je kvalifikovaný ako investičný majetok zahrnutý do majetku podniku.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑291/92, Ambrecht, [1995],

Výrok rozsudku:

„1. Ak daňovník predá majetok, ktorého časť si vyhradil na súkromné užívanie, nekoná s ohľadom na predaj tejto časti ako daňovník v zmysle článku 2(1) Šiestej smernice Rady (77/388/EHS) zo 17. mája 1977 o harmonizácii zákonov členských štátov, ktoré súvisia s daňami z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný vymeriavací základ.

2. Ak daňovník predá majetok, ktorého časť sa v čase nadobudnutia rozhodol nevyhradiť na podnikanie, pri uplatňovaní článku 17(2) zmienenej smernice sa má brať do úvahy len časť majetku určená na podnikanie.

3. Úprava odpočtu dane na vstupe podľa článku 20(2) zmienenej smernice sa musí obmedziť na časť majetku určeného na podnikanie.“.

-Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-447/08 a C-448/08, Otto Sjőberg a Anders Gerdin, [2010],

Výrok rozsudku:

„1. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá zakazuje robiť reklamu, určenú pre rezidentov tohto štátu, na hazardné hry organizované na účely dosiahnutia zisku súkromnými prevádzkovateľmi v iných členských štátoch.

2. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej hazardné hry patria do systému výlučných práv, v rámci ktorého propagácia hier organizovaných v inom členskom štáte podlieha prísnejším sankciám ako propagácia takých hier prevádzkovaných bez povolenia na vnútroštátnom území. Vnútroštátny súd musí preskúmať, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veciach samých predstavuje tento prípad.“.

- Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-203/08, Sporting Exchange Ltd, konajúca pod menom Betfair v. Minister van Justitie, [2010],

Výrok rozsudku:

„1. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ako je právna úprava sporná v konaní vo veci samej, ktorá podriaďuje organizovanie a propagáciu hazardných hier režimu exkluzivity v prospech jediného hospodárskeho subjektu a ktorá zakazuje akémukoľvek inému hospodárskemu subjektu, vrátane hospodárskeho subjektu so sídlom v inom členskom

164

štáte, na území prvého uvedeného členského štátu ponúkať cez internet služby, na ktoré sa vzťahuje uvedený režim.

2. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, sú uplatniteľné na konania o udelení a obnovení licencie v prospech jediného hospodárskeho subjektu v oblasti hazardných hier, pokiaľ nejde o verejný hospodársky subjekt, ktorého riadenie podlieha priamej kontrole štátu, alebo o súkromný hospodársky subjekt, ktorého činnosti môžu podliehať hĺbkovej kontrole zo strany orgánov verejnej moci.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/07, Liga Portuguesa de Futebol Profissional, Bwin International Ltd v. Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa, [2009],

Výrok rozsudku:

„Článok 49 ES neodporuje právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá zakazuje prevádzkovateľom, ako je Bwin International Ltd., usadeným v iných členských štátoch, kde legálne poskytujú analogické služby, prevádzkovať hazardné hry cez internet na území uvedeného členského štátu.“.

-Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Massimiliano Placanica, Christian Palazzese a Angelo Sorricchio, [2007],

Výrok rozsudku:

„1. Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje výkon činností zberu, prijímania, zapisovania a prenosu návrhov na stávky, najmä na športové podujatia, bez koncesie alebo policajného povolenia vydaných predmetným členským štátom, predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, ako aj slobodného poskytovania služieb stanovených článkami 43 ES a 49 ES.

2. Vnútroštátnym súdom bude prislúchať, aby overili, či v rozsahu, v akom vnútroštátna právna úprava obmedzuje počet podnikateľov pôsobiacich v odvetví hazardných hier, skutočne zodpovedá cieľu predchádzať prevádzkovaniu činností v tomto odvetví na kriminálne alebo podvodné účely.

3. Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá vylučuje a pokračuje vo vylučovaní podnikateľov zriadených vo forme kapitálových spoločností, ktorých akcie sú kótované na regulovaných trhoch, z odvetvia hazardných hier.

4. Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá ukladá trestné sankcie osobám, akými sú obvinení v konaniach vo veci samej, za výkon organizovanej činnosti zberu stávok pri absencii koncesie alebo policajného povolenia vyžadovaných vnútroštátnou legislatívou, ak tieto osoby nemohli získať predmetné koncesie alebo povolenia z dôvodu odmietnutia tohto členského štátu udeliť im ich, ktoré bolo v rozpore s právom Spoločenstva.“.

- Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-347/09, Jochen Dickinger a Franz Ömer [2011],

Výrok rozsudku:

„1. Trestnoprávne sankcionovanie porušenia monopolu na prevádzkovanie hazardných hier, akým je monopol na prevádzkovanie kasínových hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu upravený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, je v rozpore s právom Únie, najmä s článkom 49 ES, ak takáto právna úprava nie je v súlade s ustanoveniami tohto práva.

2. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na služby hazardných

165

hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu na území hostiteľského členského štátu prevádzkovateľom usadeným v inom členskom štáte bez ohľadu na to, že tento prevádzkovateľ:

-umiestnil v hostiteľskom členskom štáte určitú infraštruktúru informatickej podpory, ako napríklad server, a

-využíva služby informatickej podpory poskytovateľa usadeného v hostiteľskom členskom štáte s cieľom poskytovať svoje služby spotrebiteľom, ktorí sú tiež usadení v tomto členskom štáte.

3. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že:

a)členský štát, ktorý sa snaží zabezpečiť osobitne vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v odvetví hazardných hier, sa môže odôvodnene domnievať, že iba zriadenie monopolu v prospech jedinej organizácie, ktorá podlieha priamemu dohľadu orgánov verejnej moci, umožňuje zvládať kriminalitu spojenú s týmto odvetvím a sledovať cieľ prevencie podnecovania na neprimerané výdavky súvisiace s hrami a boja proti hráčskej závislosti dostatočne účinným spôsobom;

b)na to, aby bola vnútroštátna právna úprava zriaďujúca monopol v oblasti hazardných hier, ktorá držiteľovi monopolu umožňuje viesť expanzívnu politiku, koherentná s cieľom boja proti kriminalite, ako aj s cieľom zníženia príležitostí na hru, musí:

-sa zakladať na konštatovaní, podľa ktorého kriminálne a podvodné činnosti spojené s hrami a hráčskou závislosťou predstavujú problém na území dotknutého členského štátu, ktorý je možné riešiť expanziou povolených a regulovaných

činností, a

-umožniť len reklamu, ktorá je primeraná a prísne obmedzená na to, čo je nevyhnutné na nasmerovanie spotrebiteľov do siete kontrolovaných hier;

c) okolnosť, že členský štát si zvolil iný systém ochrany než ten, ktorý prijal iný členský štát, nemôže mať vplyv na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality ustanovení prijatých v predmetnej oblasti, ktoré sa musia posúdiť iba vzhľadom na ciele sledované príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a na úroveň ochrany, ktorú zamýšľajú zabezpečiť.“.

7.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2022/542 bola stanovená do 31.12.2024.

Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2025/852 sa uplatňuje od 1.7.2025 do 30.6.2028.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica 2006/112/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2022/542 je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2025/852 je preberané do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

166

8.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

167

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 311/2001 Z. z.)

K bodu 1 [§ 1 ods. 2]

Navrhuje sa upraviť definíciu závislej práce, a to vypustením znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, a to z dôvodu, že podobne ako v ČR, skôr ako o znak závislej práce, ide o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z princípu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Zároveň súčasné znenie Zákonníka práce už umožňuje zamestnancovi v niektorých prípadoch buď vysokú mieru autonómie v organizovaní si pracovného času (§ 88 – pružný pracovný čas) alebo samoorganizovanie si tohto pracovného času (§ 52 ods. 6 − domácka práca, telepráca). Podľa § 52 ods. 6 „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci alebo telepráci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase.“ Aj praktická realizácia vzťahov je už často založená skôr na dosahovaní požadovaných výsledkov než na konkrétnom čase, kedy sa tieto výsledky dosahujú. Ak si už v súčasnosti zamestnanec môže sám, po dohode so zamestnávateľom organizovať pracovný čas, nemôže ísť o znak závislej práce, pretože potom existuje vnútorný rozpor medzi definíciou závislej práce (so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“) a praktickou realizáciou pracovného pomeru (v pracovnom čase určenom zamestnancom). To sa následne premieta aj do posudzovania naplnenia znakov závislej práce pri inšpekcii práce, kedy sa kontrolovaný subjekt odvoláva na definíciu závislej práce a na nenaplnenie znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, hoci je zjavné, že inak je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

K bodom 2 a 3 [§ 94 ods. 5 a § 252u]

Vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, na základe ktorej sa štátny sviatok 17. novembra nebude považovať za deň pracovného pokoja, sa navrhuje vypustiť tento deň zo zoznamu dní, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj).

Vzhľadom na to, že dni 6. januára a 8. mája sa za dni pracovného pokoja nebudú považovať len v roku 2026, navrhuje sa v tomto ohľade upraviť prechodné ustanovenie a neuplatňovať zákaz podľa § 94 ods. 5 len v roku 2026.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1 [§ 1]

Medzi účely zákona sa dopĺňa platenie úhrad za dobývací priestor, uskladňovanie plynov alebo kvapalín, vyhradené nerasty a primárne suroviny.

K bodom 2 až 5 [§ 32a ods. 1 až 4]

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb sa zavádza nový systém úhrad, ktorý reaguje na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor v eurách sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín sa stanovujú na maximálnu výšku úhrady vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.

168

K bodu 6 [§ 32a ods. 5]

Spolu so zvýšením úhrady za dobývací priestor sa zvyšuje aj podiel príjmu pre obec, na ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a to až na 100 % zo sumy úhrady.

Cieľom je posilniť motivačný a kompenzačný mechanizmus pre miestnu samosprávu, ktorá je priamo dotknutá banskou činnosťou na svojom území. Ide o uznanie špecifického zaťaženia a vplyvov, ktoré s ťažbou a súvisiacimi činnosťami súvisia.

K bodu 7 [§ 32a ods. 6]

V súlade s princípmi efektívneho využívania verejných financií sa navrhuje úprava rozdelenia výnosov z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín, ako aj z úhrad za vyhradené nerasty vydobyté z výhradných ložísk.

Príjmy zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sú účelovo rozdelené, tak že 80 % z vybraných prostriedkov je vyčlenených na technické práce vykonávané podľa útlmového programu banskej činnosti, na odstraňovanie škôd spôsobených dobývaním ložísk vyhradených nerastov, na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel, pre zaistenie a likvidáciu opustených banských diel alebo sanáciu, rekultiváciu a revitalizáciu pozemkov vo vlastníctve štátu, na sanáciu banských záťaží a odpadov a na recykláciu nerastných surovín pochádzajúcich z banskej činnosti, a to v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 20 % z vybraných prostriedkov je vyčlenených na zisťovanie a evidenciu starých banských diel, zabezpečenie a likvidáciu opustených prieskumných banských diel a pre zaistenie výkonu štátnej geologickej služby, riešenie problematiky ťažobných odpadov, na recykláciu nerastných surovín a na národný program prieskumu, a to v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Opatrenie má za cieľ zabezpečiť, aby výnosy z využívania nerastného bohatstva Slovenskej republiky boli cielene a transparentne reinvestované späť do oblastí, ktoré sú banskou činnosťou priamo ovplyvnené. Povinnosti organizácií tvoriť rezervy na účely likvidácie, sanácie a rekultivácie a vyrovnania banských škôd týmto nie sú dotknuté.

K bodu 8 [§ 32a ods. 7 a 8]

Dopĺňa sa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov.

Pri výpočte úhrady za vydobyté množstvo týchto surovín sa vychádza zo súčinu skutočne vydobytého množstva primárnych surovín a príslušnej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa navrhuje vo výške 1,35 eur za tonu.

Nový systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov, ustanovuje, že vybrané úhrady budú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť spravodlivejší a efektívnejší výber finančných prostriedkov z využívania nerastného bohatstva, ktoré síce nepatrí medzi vyhradené nerasty, no má významný hospodársky a environmentálny vplyv. Zaradenie týchto úhrad medzi príjmy štátneho rozpočtu umožní ich centrálne spravovanie a alokáciu na priority štátu, vrátane investícií do infraštruktúry, ochrany životného prostredia a pod.

K bodu 9 a 10 [§ 32a ods. 10 až 12]

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z predchádzajúcich zmien.

169

K bodu 11 [§ 32a ods. 13]

Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa možnosti zníženia úhrad za vydobyté nerasty zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to z dôvodu straty tejto kompetencie v dôsledku legislatívnych zmien, ktoré spôsobili, že príslušné ustanovenia sa stali neaktuálnymi a neaplikovateľnými.

Cieľom úpravy je zosúladiť právnu úpravu so súčasným kompetenčným rámcom a odstrániť nefunkčné ustanovenia, ktoré nezodpovedajú aktuálnemu stavu právomocí dotknutých orgánov verejnej správy.

Zavádza sa povinnosť platenia úhrady za nerasty vydobyté z ložísk nerastov pre organizáciu, ktorá získala vydobyté nerasty pri vykonávaní ložiskového prieskumu, právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá vykonáva dobývanie ložiska nerastov bez príslušného povolenia, teda v rozpore s platnou banskou legislatívou.

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby boli všetky získané nerasty z ložísk nerastov spoplatnené bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia, a tým predísť zneužívaniu ložiskového prieskumu alebo nelegálnej ťažbe.

K bodu 12 [§ 32a ods. 15 a 16]

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z predchádzajúcich zmien.

K čl. III (zákon č. 241/1993 Z. z.)

K bodom 1, 2 a 3 [§ 2 ods. 2, § 2 ods. 3 a § 4b]

Vzhľadom na konsolidačné úsilie vlády SR je namieste zvážiť počet štátnych sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja. Preto sa navrhuje, aby štátny sviatok 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu nebol dňom pracovného pokoja, aj keď naďalej zostáva štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Zároveň sa navrhuje aj opatrenie, aby sviatky, ktorými sú 6. január – Zjavenie pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) a 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom neboli dňami pracovného pokoja, pričom toto opatrenie sa navrhuje uplatňovať v súvislosti s konsolidáciou verejných financií len dočasne.

K čl. IV (zákon č. 283/2002 Z. z.)

K bodu 1 [§ 13 ods. 2]

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu verejnej správy (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhuje novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Navrhované opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto

170

disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

K bodom 2 až 4 [§ 13 ods. 3, §13 ods. 4 písm. a) a b), § 13 ods. 4 písm. c)]

Legislatívno-technické úpravy z dôvodu doplnenia § 13 ods. 2 zákona.

K bodu 5 [§ 13 ods. 6]

Navrhuje sa doplniť § 13 ods. 6 zákona tak, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu Európskej únie, napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, kedy mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5%-ná hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.

K čl. V (zákon č. 461/2003 Z. z.)

K bodom 1 a 34 [§ 5 a poznámka pod čiarou k odkazu 96a]

Navrhuje sa nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Postavenie SZČO už nebude viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Podľa navrhovaného znenia § 5 SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, alebo ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, ktorým je napr. živnostenské oprávnenie, osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, alebo postup podľa osobitného predpisu napr. zápis fyzickej osoby v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Naďalej je z okruhu SZČO vylúčená fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

V súvislosti so zavedením odkazu na zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou k odkazu 96a.

K bodu 2 [§ 14 ods. 1 písm. b)]

Povinne nemocensky poistená bude tá SZČO, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá podľa podmienok nového § 21 (bod 3).

K bodom 3 a 4 [§ 21]

Navrhuje sa komplexná úprava ustanovenia o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej len „povinné poistenie“) SZČO, ktorá už

171

nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V odseku 1 sa zavádza pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ide o SZČO, u ktorej sa na výkon samostatnej zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu [tzv. SZČO bez oprávnenia (napr. umelec, autor a pod.)], tak povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni. Toto pravidlo nahrádza doterajší spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu.

Odsek 2 upravuje zánik povinného poistenia SZČO, ktorý nastáva odo dňa, od ktorého SZČO nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ak ide o SZČO bez oprávnenia, tak odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia svojho čestného vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti Sociálnej poisťovni. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pokým SZČO bez oprávnenia čestne nevyhlási ukončenie vykonávania tejto činnosti.

V odseku 3 sa zavádza osobitná úprava pre opätovný vznik povinného poistenia SZČO, ktorej v predchádzajúcom období zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/SZČO bez oprávnenia, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia prestala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a následne je znovu oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/ podľa svojho čestného vyhlásenia znovu začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a teda opätovne nadobudla postavenie SZČO. Navrhovaná úprava rozlišuje prípady, keď k opätovnému výkonu alebo prevádzkovaniu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti dôjde do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia. V takom prípade vzniká povinné poistenie odo dňa, od ktorého opätovne nadobudne postavenie SZČO, napr. na základe oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/SZČO bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia o začatí vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Napr. SZČO zaniklo jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (živnostenské oprávnenie) 30. augusta 2026. Od 1. septembra 2026 teda nie je oprávnená na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, a od tohto dňa jej zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Takáto fyzická osoba nemá od 1. septembra 2026 na účely sociálneho poistenia postavenie SZČO. 20. novembra 2006 doručí Sociálnej poisťovni svoje čestné vyhlásenie o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (vykonávanie zárobkovej činnosti umelca), od 1. decembra 2026. To znamená, že od 1. decembra 2026 je opätovne v postavení SZČO (SZČO bez oprávnenia). Jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. decembra 2026, t. j. odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Ak od zániku posledného oprávnenia/skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, považuje sa to za nový začiatok

172

podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. V takomto prípade sa na vznik povinného poistenia uplatní rovnaký režim ako v odseku 1. Teda povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Upravuje sa tiež vznik povinného poistenia SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov. Takejto SZČO vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

Navrhovaná úprava v odseku 1 a 3 vytvára priestor aj na zachovanie tzv. odvodových prázdnin, ktoré majú slúžiť ako podpora pri prvom začatí prevádzkovania podnikania alebo vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri ich opätovnom začatí po dlhšom čase (60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti).

V dôsledku navrhovanej právnej úpravy v zmysle, ktorej vznikne povinné dôchodkové poistenie SZČO skôr ako podľa súčasnej právnej úpravy, a to od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, SZČO zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak SZČO nárok na jeho výplatu má, a to od vzniku povinného dôchodkového poistenia, najskôr od 1. júla 2026.

V súvislosti s úpravami v § 21 sa navrhuje vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 43 z dôvodu jeho vypustenia na všetkých miestach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 [§ 26 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Na základe tejto úpravy zostane zachované, že sociálne poistenie zamestnanca sa nepreruší v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

K bodu 6 [§ 26 ods. 4 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

K bodom 7 a 8 [§ 34 ods. 1 a ods. 3]

Navrhuje sa, aby zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, že sa predlžuje obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to z 10 na 14 dní. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje zamestnancovi, ktorému zaniklo nemocenské poistenie, predĺžiť obdobie počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy mu môže vzniknúť nárok na nemocenské. Toto obdobie sa má zmeniť zo súčasných prvých 10 dní na prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

173

K bodu 9 [§ 49a ods. 2, § 60 ods. 6 a § 104 ods. 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

K bodu 10 [§ 54 ods. 10]

V súvislosti s vypustením vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom z § 140, sa navrhuje, aby sa v prípade zamestnanca z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma nemocenskej dávky, vylúčili tie obdobia, ktoré sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú aj v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy (aktuálne definované ako obdobia, v ktorých zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie). Zároveň sa navrhuje, aby sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma dávky, tak ako doteraz vylučovalo aj obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

K bodu 11 [§ 57 ods. 3]

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy nemocenskej dávky v prípade, ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Navrhuje sa ju ponechať na sume zodpovedajúcej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

K bodu 12 [§ 60 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa ustanovuje, že zamestnancovi, ktorý počas obdobia podľa § 54 ods. 10 dosiahne vymeriavací základ, sa tento vymeriavací základ premietne do výpočtu na určenie sumy dôchodkovej dávky.

K bodu 13 [§ 66 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

K bodu 14 [§ 84 ods. 4]

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy úrazovej dávky v prípade fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2, ktorá nemala príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a to tak, že aj naďalej bude určenie denného vymeriavacieho základu naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

K bodu 15 [§ 84 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

174

K bodu 16 [§ 105 ods. 3]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou, ktorou sa zavádza postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti, sa navrhuje v prípade poistenca, ktorý je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období dvoch rokov je opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stanoviť, aby výška dávky v nezamestnanosti v rámci zostávajúceho podporného obdobia, ktoré nebolo vyčerpané pri predchádzajúcej výplate dávky v nezamestnanosti, postupne vyklesávala od štvrtého mesiaca podporného obdobia, pričom denný vymeriavací základ zostáva rovnaký.

K bodu 17 [§ 108 ods. 1]

Navrhuje sa zaviesť postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia sa navrhuje ponechať súčasnú výšku dávky v nezamestnanosti, t. j. 50 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie mesiace počas podporného obdobia sa navrhuje postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti, pričom posledný mesiac podporného obdobia sa bude výška dávky v nezamestnanosti určovať z 20 % denného vymeriavacieho základu. Cieľom je motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce.

K bodu 18 [§ 108 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

K bodu 19 [§ 108 ods. 3]

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy dávky v nezamestnanosti, ak poistenec v rozhodujúcom období nemal príjem zo zárobkovej činnosti, pričom určenie denného vymeriavacieho základu bude aj naďalej naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

K bodu 20 [§ 138 ods. 2]

Navrhujú sa dva spôsoby určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO. Pre tú povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), od ktorého sa určený vymeriavací základ použije (ďalej len „50 % všeobecného vymeriavacieho základu“), sa navrhuje ponechať doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu. Naďalej sa bude určovať ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Hranica príjmu je ponechaná v sume zodpovedajúcej 12-násobku súčasného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Na účely určenia

175

vymeriavacieho základu uvedenej SZČO od 1. júla/1. októbra 2026 (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) to je suma 9 144 eur. Pre ostatné povinne poistné SZČO sa zavádza „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 396,24 eur. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1. októbru (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, ako aj SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

K bodu 21 [§ 138 ods. 3 a § 233 ods. 6 písm. a)]

Navrhuje sa vypustenie odkazu 43.

K bodom 22 a 23 [§ 138 ods. 9]

Navrhuje sa zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 914,40 eur. Zvýšený minimálny mesačný vymeriavací základ sa navrhuje pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

K bodu 24 [§ 138 ods. 14]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

K bodom 25 až 28 [§ 140]

Navrhuje sa vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z dôvodov, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Zjednotí sa tým postup platenia poistného na sociálne poistenie so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti. Nie je opodstatnené, aby z príjmu zo závislej činnosti poskytnutého v čase, keď je zamestnanec napr. uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytuje materské, a tento príjem súvisí s výkonom činnosti zamestnanca pred týmto obdobím, nebolo platené poistné.

Ak zamestnanec v období, ktoré sa dnes považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, napr. v čase dočasnej práceneschopnosti, nebude pracovať a nebude mať príjem zo závislej činnosti, potom za toto obdobie nebude mať ani vymeriavací

176

základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Teda naďalej za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti de facto nebude platiť poistné na sociálne poistenie.

V súvislosti s návrhom na vypustenie právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie sa navrhuje vypustiť aj úpravu, podľa ktorej zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zároveň sa v § 140 navrhujú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z tohto ustanovenia.

K bodom 29 a 30 [§ 147 ods. 2, § 168 ods. 2 písm. h), § 170 ods. 21 a § 171 ods. 1 a ods. 2 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s navrhovanými zmenami v § 228 ods. 1.

K bodu 31 [§ 184 ods. 13 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodom 32 a 33 [§ 185 ods. 1 písm. a) a písm. b)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 35 [§ 226 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa spresňuje, že Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi sprístupňuje informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme, aj na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca. Taktiež informácie o období, v ktorom zamestnancovi trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia, o období osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Tieto informácie sú potrebné pre splnenie povinnosti zamestnávateľom oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca.

K bodu 36 [§ 227 ods. 2 písm. i)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 37 [§ 228 ods. 1]

V súvislosti s navrhovanými úpravami v § 21 sa zavádza pre SZČO bez oprávnenia, povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku jej povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

177

K bodu 38 [§ 231 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodom 39 a 40 [§ 293gl]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou nadpisu.

K bodu 41 [§ 293gm až § 293gp]

K § 293gm

Navrhuje sa zavedenie prechodného ustanovenia, ktorého cieľom je zabezpečiť postupný prechod SZČO, ktoré začali podnikať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť do 31. decembra 2025, na novú právnu úpravu povinného poistenia SZČO účinnú od 1. januára 2026. Prechodný režim tiež umožní dotknutým subjektom lepšie sa pripraviť na aplikačné zmeny v povinnom poistení SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 sa na posudzovanie povinného poistenia fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, mala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v období pred 1. januárom 2026 a má oprávnenie aj po 31. decembri 2025, bude vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Rovnaký režim sa zavádza aj pre posúdenie povinného poistenia SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť bez oprávnenia. Ak však od zániku posledného oprávnenia, alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti, v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov, na posúdenie povinného poistenia SZČO sa neuplatní právna úprava účinná do 31. decembra 2025, ale právna úprava účinná od 1. januára 2026. To znamená, že povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, ak ide o SZČO bez oprávnenia.

Zároveň sa v odseku 2 navrhuje, aby vyššie uvedenej fyzickej osobe, ktorá bude mať postavenie SZČO 1. júla 2026 podľa navrhovaného znenia zákona, povinné poistenie vzniklo 1. júla 2026. Výnimkou bude fyzická osoba, ktorej povinné poistenie trvalo k 30. júnu 2026 a zároveň 1. júla 2026 má postavenie SZČO podľa novej právnej úpravy. Takejto SZČO povinné poistenie plynulo trvá aj po 30. júni 2026 bez ohľadu na to, či jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 zanikne podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 na základe výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla za rok 2025, alebo nezanikne (úprava v odseku 3).

V odseku 4 sa navrhuje, aby SZČO, ktorá bude povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená v období od 1. januára 2026, platila poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne minimálne vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov (v roku 2026 to bude 914,40 eur). Ide o rovnaký minimálny mesačný vymeriavací základ aký sa navrhuje upraviť v § 138 ods. 9 pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Zároveň sa v odseku 5 navrhuje úprava určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025. Pre takú SZČO, sa navrhuje rovnaký vymeriavací základ, z akého platila poistné do 30. júna 2026. Pre SZČO, ktorá takýto vymeriavací základ nemala, sa navrhuje

178

vymeriavací základ v sume 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024 (26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2024).

V odseku 6 sa navrhuje výnimka zo vzniku povinného poistenia pre SZČO, ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 opätovne nadobudla postavenie SZČO, teda znovu je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/znovu podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a nevzťahuje sa na ňu prechodná právna úprava podľa odseku 1. Takejto SZČO povinné poistenie podľa navrhovanej právnej úpravy § 21 ods. 3 vzniká 1. júla 2026.

Pre lepšie pochopenie praktických dopadov navrhovaného prechodného režimu v odsekoch 1 až 3 uvádzame nasledovné ilustračné príklady:

Príklad 1: Fyzická osoba má živnostenské oprávnenie od roku 2022 a 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 (vrátane) sa pri posudzovaní povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak tejto osobe nezanikne povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 (na základe výšky príjmu z podnikania), t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, povinné poistenie SZČO bude plynulo pokračovať po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak jej povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad 2: Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2018. Od 5. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda viac než 60 mesiacov od zániku posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku jej povinného poistenia SZČO od 1. januára 2026 aplikuje nová právna úprava, bez použitia prechodného režimu. Povinné poistenie SZČO vznikne tejto osobe 1. septembra 2026 za predpokladu, že v tento deň bude mať postavenie SZČO (§ 21 ods. 1 v spojení s ods. 3).

Príklad 3: Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2024. Jej príjem z podnikania za rok 2024 bol 12 000 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu na vznik povinného poistenia SZČO (8 580 eur). Od 20. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda menej než 60 mesiacov od zrušenia posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku povinného poistenia SZČO v prechodnom období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 (vrátane) aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Povinné poistenie SZČO vznikne 20. marca 2026. Ak povinné poistenie SZČO nezanikne 30. júna 2026, t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, bude povinné poistenie trvať aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania, ale k 30. júnu 2026 trvalo, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, tak bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad 4: Fyzická osoba má jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od marca 2025, teda za rok 2024 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa na posúdenie povinného poistenia SZČO vzťahuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, povinné poistenie jej vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

Príklad 5: Fyzická osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako SZČO bez oprávnenia od roku 2023. 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa pri posudzovaní jej povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. 12. februára 2026 doručí Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti od 1. januára 2026. Povinné

179

poistenie SZČO zaniká 12. februára 2026. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy (18 rokov veku a podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť), jej povinné poistenie vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

K § 293gn

V § 293gn sa navrhuje zaviesť prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou vzniku nároku na nemocenské, a to z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti právnych vzťahov pre poistencov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť pred účinnosťou novely zákona.

Cieľom je vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa na prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2025 a trvajú aj po tomto dátume, naďalej vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025. To znamená, že ak zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 29. decembra 2025, podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 mu vznikne nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 8. januára 2026.

K § 293go

V § 293go sa navrhuje zaviesť prechodné ustanovenie, a to z dôvodu vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred účinnosťou novely zákona. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že ak poistencovi vznikne nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred 1. januárom 2026, aby sa na neho vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025 (zachováva sa jednotná suma dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia) a nedôjde ani k postupnému vyklesávaniu dávky v nezamestnanosti v prípade, ak poistenec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti do konca roka 2025 a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K § 293gp

V rokoch 2026 až 2028 sa navrhuje v odseku 1 zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025. Zároveň sa v odseku 2 navrhuje pre roky 2026 až 2028 zrušiť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu zverejňovať na svojom webovom sídle na účely určenia sumy 13. dôchodku priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok.

K čl. VI (zákon č. 462/2003 Z. z.)

K bodu 1 [§ 7 ods. 2, § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 3]

Navrhuje sa predĺžiť obdobie poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to na 14 kalendárnych dní.

K bodu 2 [§ 13d]

V súvislosti s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje aby, ak nárok na náhradu príjmu vznikol ku koncu roka 2025 a tento nárok trvá aj po tomto dátume, naďalej sa uplatňovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025.

Cieľom je zachovať pôvodné podmienky nároku pre zamestnancov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť ešte podľa pôvodných pravidiel, a zabezpečiť tak kontinuitu a právnu istotu pri prechode na nový režim poskytovania náhrady príjmu.

180

K čl. VII (zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodom 1 až 6, 8 a 11 [§ 11 ods. 2 písm. a) a b), § 11 ods. 3 písm. a) a b), § 15 písm. a), § 15a ods. 1 a § 35 ods. 2]

V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena v pôvodných sadzbách dane a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur.

V tejto súvislosti sa mení a dopĺňa aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti, pričom tento spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 (§ 52zzzj ods. 4 návrhu zákona).

Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ) a to z 5 % na 10 %.

V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane.

Predmetné zmeny sa v nadväznosti na § 52zzzj ods. 1 prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

K bodom 7, 9 a 13 [§ 15 písm. b), § 17 ods. 3 písm. q) a § 51eb]

Návrhom zákona sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom, t.j. daňovníkom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. Osobitný základ dane bude podliehať zdaneniu pri použití sadzby dane vo výške 54 %. Nakoľko tieto príjmy (výnosy) budú súčasťou osobitného základu dane, prostredníctvom ustanovenia § 17 ods. 3 písm. q) sa vynímajú zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.

Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025 (§ 52zzzj ods. 2 návrhu zákona).

K bodu 10 [§ 30e ods. 8]

S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány.

K bodu 12 [§ 46b ods. 2]

V rámci konsolidácie verejných financií sa zavádza nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur pre daňovníka – právnickú osobu, ktorej zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie prevýšia sumu 5 mil. eur.

181

K bodu 14 [§ 52zzzj a § 52zzzk]

§ 52zzzj

Odsek 1 – Zmena doteraz platných pásiem a zavedenie nových pásiem pre progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb a zmena spôsobu vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

Odsek 2 – Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025.

Odsek 3 - Zvýšenie osobitnej sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti pre vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. z 5 % na 10 % sa použije prvýkrát pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026.

Odsek 4 – Spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy pri použití sadzieb dane z príjmov z fyzických osôb vo výške od 19 % do 35 % sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.

Odsek 5 – Nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026, t.j. prvýkrát za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2026 a za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu kalendárneho roka 2026.

§ 52zzzk

Prechodným ustanovením sa vymedzuje, že v období ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.

K čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z.)

K § 25

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívno-technické úpravy (vypustenie odseku 3 a zlúčenie pôvodného odseku 1 a 2, úprava poznámky pod čiarou k odkazu 30, vypustenie poznámky pod čiarou 31 a 32), a to v súvislosti s návrhom na vypustenie právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie v navrhovanom § 140 zákona o sociálnom poistení a previazanie príslušných ustanovení o vylúčení povinnosti platiť povinné príspevky na zákon o sociálnom poistení, čím sa zamedzí odchylná právna úprava.

K čl. XI (zákon č. 222/2004 Z. z.)

K bodu 1 [§ 49 ods. 5]

Navrhuje sa vypustiť možnosť platiteľa odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oblasť dane z príjmov, ak nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, pretože uvedená právna úprava ide nad rámec ustanovení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“).

182

K bodu 2 [§ 85n]

Podľa čl. 395 smernice 2006/112/ES v platnom znení Slovenská republika požiadala Európsku komisiu o výnimku, pokiaľ ide o obmedzenie odpočítania dane vo výške 50 % pri kúpe, nájme (s výnimkou krátkodobého nájmu), nadobudnutí z iného členského štátu Európskej únie alebo pri dovoze motorových vozidiel kategórie M1, L1e a L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“) používaných na zmiešané použitie, t. j. aj na iný účel ako na podnikanie. Na iné typy motorových vozidiel ako sú uvedené v odseku 1, sa pravidlá ustanovené v navrhovanom § 85n nevzťahujú. Obdobne sa tieto pravidlá nebudú uplatňovať ani v prípade, že platiteľ nadobudnuté osobné motorové vozidlo nezaradí do investičného majetku, ale eviduje ho ako zásoby (napríklad autopredajcovia). Ide o jedno z opatrení Akčného plánu boja proti daňovým únikom, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026 a má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia. V súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady, ktorým bola Slovenskej republike táto výnimka udelená, sa navrhuje ustanoviť nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných výlučne na podnikanie. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov, spojenú s povinnosťou sledovať pohyb osobného motorového vozidla, viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu jeho používania na súkromné účely a správne určiť základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu (§ 9 ods. 2 zákona o DPH), resp. eliminovať administratívne náročnú úpravu odpočítanej dane podľa § 54d zákona o DPH. Sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie, resp. z dôvodu neoprávneného odpočítania dane pri týchto vozidlách používaných na zmiešané použitie. Navrhuje sa, aby sa paušálne odpočítanie dane na základe pevne ustanoveného percentuálneho pomeru vo výške 50 % týkalo osobných motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté ako investičný majetok (navrhovaný § 85n ods. 1) alebo sa používajú (navrhovaný § 85n ods. 2) v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028. Paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % sa bude vzťahovať aj na tovar a služby, ktoré budú platiteľovi dodané v súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel, ktoré používa na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie. Pôjde napríklad o náhradné diely, pohonné látky alebo služby autoservisu, pričom v súvislosti s navrhovaným paušálnym odpočítaním dane z takýchto tovarov alebo služieb je potrebné zdôrazniť, že sa uplatní aj ak sú nadobudnuté, resp. prijaté v súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel nadobudnutých pred sledovaným obdobím, resp. ktoré sa pred sledovaným obdobím začali používať. Na základe uvedeného platiteľ nebude mať povinnosť viesť evidenciu o používaní osobného motorového vozidla a uplatňovať daň na súkromnú spotrebu, s výnimkou dodania osobného motorového vozidla podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, kedy sa toto dodanie bude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu v rozsahu, v akom pri tomto tovare bola odpočítaná daň. Ak vznikne daňová povinnosť pred 1. januárom 2026 na základe § 19 ods. 4 zákona o DPH vo výške celej kúpnej ceny alebo jej časti a k nadobudnutiu osobného motorového vozidla dôjde v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028, platiteľ postupuje pri oprave odpočítanej dane vo vzťahu k zaplatenému preddavku podľa § 53 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

Z paušálneho odpočítania dane sa zároveň navrhuje vyňať osobné motorové vozidlá, ktoré platiteľ nadobudne v období od 1.1.2026 do 30.6.2028 a ktoré používa na poskytovanie vybraných služieb, u ktorých je vysoký predpoklad, že ide o používanie osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (odsek 4); v tomto prípade platiteľ nie je povinný viesť záznamy preukazujúce používanie osobného motorového vozidla podľa odseku 6. Okrem uvedeného sa navrhuje (odsek 5), aby sa paušálne odpočítanie dane nevzťahovalo na tie osobné motorové vozidlá, ktoré platiteľ nadobudol alebo začne používať výlučne na podnikanie v období od 1.1.2026 do 30.6.2028 /ak nejde o poskytovanie služieb uvedených v odseku 4 písm. a) a b)/. V tomto prípade je platiteľ povinný viesť dostatočne podrobné záznamy v elektronickej

183

podobe, ktoré preukazujú rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (odsek 6). Súčasťou záznamov bude napríklad identifikačné číslo vozidla VIN, evidencia o každom použití osobného motorového vozidla, evidencia o nadobudnutí tovarov a služieb podľa odseku 3. Záznamy podľa odseku 6 bude platiteľ povinný elektronickými prostriedkami sprístupniť na výzvu daňovému úradu. Skutočnosť použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie podľa odsekov 4 a 5 bude platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu na osobitnom tlačive (odsek 9); v prípade, že pôjde o vozidlo, ktoré platiteľ používa na základe dlhodobej nájomnej zmluvy, napríklad operatívny leasing, odpočítanie dane z prijatej služby v rozsahu použitia výlučne na podnikanie bude povinný oznámiť daňovému úradu výlučne za prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom v tomto rozsahu uplatnil odpočítanie dane.

Ak platiteľ plánuje v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane /§ 52a ods. 2 písm. a) zákona o DPH/ zmeniť rozsah použitia osobného motorového vozidla, pri ktorom uplatnil paušálne odpočítanie dane podľa odseku 1, na činnosti uvedené v odseku 4 alebo výlučne na podnikanie pri výkone iných činností (odsek 5), navrhovaný mechanizmus (odsek 10) mu v súlade so zásadou neutrality dane pridanej hodnoty umožňuje upraviť odpočítanú daň postupom podľa § 54d zákona o DPH za príslušný kalendárny rok za splnenia zákonom ustanovených podmienok (oznamovacia povinnosť). Ak platiteľ osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, dodá v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane, bude postupovať podľa § 54d ods. 4 zákona o DPH.

K bodu 3 [Príloha č. 6]

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť vykonávacie rozhodnutie Rady, ktorého transpozícia je súčasťou návrhu zákona.

K bodu 4 [Príloha č. 7]

Navrhuje sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % s výnimkou tých, ktoré sú alebo budú podľa osobitného predpisu zaradené do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín (na ktoré sa tak bude uplatňovať znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane). Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 v oblasti finančnej politiky, ktoré predpokladá boj proti negatívnym externalitám v podobe vyššej miery ich zdanenia.

K bodu 5 [Príloha č. 7]

Navrhuje sa zosúladiť príslušný číselný znak spoločného colného sadzobníka s opisom tovaru zodpovedajúceho tomuto číselnému znaku. Ide o legislatívno-technické spresnenie nadväzujúce na zmenu opisu tovaru súvisiacu s rozšírením uplatňovania zníženej sadzby na tlačoviny bez ohľadu na periodicitu ich vydávania, ktoré bolo uskutočnené zákonom č. 181/2025 Z. z., s účinnosťou od 1.7.2025.

K čl. X (zákon č. 564/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 3 [§ 2, § 3, § 7n]

Návrh v bodoch 1 a 2 zohľadňuje úpravu výšky percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose dane z príjmov fyzických osôb, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude presunutý do príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu konsolidačných opatrení a bude smerovaný na zníženie schodku rozpočtu.

184

Zároveň sa v bode 3 dopĺňa ustanovenie, ktoré ustanovuje začiatok prvého použitia navrhovanej zmeny.

K čl. XI (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 3 [§ 12 ods. 1 písm. a), b), c), e) a g)]

Z dôvodu nutnosti konsolidácie príjmov rozpočtu verejnej správy sa zvyšuje sadzba odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby o 1 percentuálny bod oproti platnému stavu (pri fyzických osobách so zdravotným postihnutím je zvýšenie o 0,5 percentuálneho bodu).

Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa z 14% na 15% už bolo zavedené prechodným ustanovením § 38ezg zákona. Zvýšenú sadzbu sa navrhuje ponechať aj po tomto období, majúc za cieľ dlhodobú stabilizáciu verejných financií.

Sadzba pre zamestnávateľa sa po tomto období zníži o 1% na pôvodnú úroveň 10% a zároveň aj po tomto období ostane v platnosti zvýšenie sadzby poistného pre zamestnanca z 4% na 5%.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2028 by bol 14% z vymeriavacieho základu, ktorým je 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, t. j. 839 eur (odhad priemernej mzdy z aktuálnej makroprognózy MF SR je 1 678 eur ), teda 117,46 eur mesačne.

Po tejto zmene bude minimálny preddavok od 1. 1. 2028 15% z rovnakého vymeriavacieho základu, teda 125,85 eur mesačne.

Rozdiel predstavuje 125,85 – 117,46 = 8,39 eur mesačne.

Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 8,39 eur.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, preddavok z minimálnej mzdy, za predpokladu, že by bola minimálna mzda na úrovni roku 2026 (t. j. 915 eur mesačne), preddavok by bol 36,60 eur mesačne. Po zvýšení sadzby na 5% preddavok bude 45,75 eur. Rozdiel predstavuje 45,75 – 36,60 = 9,15 eur mesačne.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, minimálne poistné určené z 12- násobku životného minima (284,13 eur mesačne) predstavuje 4% z 12 x 284,13 = 136,38 eur ročne. Po zvýšení sadzby na 5%, pôjde o sumu 170,48 ročne. Rozdiel predstavuje sumu 34,10 eur ročne, t.j. 2,84 eur na mesiac.

K bodom 4 a 5 [§ 38ezg ods. 4 a § 38ezk]

V súvislosti s trvalou zmenou výšky sadzby odvodu poistného podľa bodov 1 až 3 sa upravuje prechodné zvýšenie sadzby na obdobie rokov 2026 a 2027 tak, aby bolo toto zvýšenie naďalej na úrovni 1 percentuálny bod nad sadzbou, určenou v § 12 ods. 1. V prechodnom ustanovení na obdobie od 1.1.2026 do 31.12.2027 sa sadzba poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa zvyšuje z 15% na 16% z vymeriavacieho základu.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 by bol 15% z vymeriavacieho základu, ktorým je 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov.

Pri minimálnom základe 50% z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov (rok 2024: 1524 eur) predstavuje minimálny základ 762 eur, teda 15% predstavuje 114,30 eur mesačne a 16% predstavuje 121,92 eur mesačne.

Rozdiel predstavuje 121,92 – 114,30 = 7,62 eur mesačne.

Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 7,62 eur.

185

Platiteľ poistného

Sadzba do 31. 12. 2025

Sadzba od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027

bez zdr. Postihnutia

so zdr. postihnutím

bez zdr. postihnutia

so zdr. postihnutím

zamestnanec

4%

2%

5%

2,5%

zamestnávateľ

11%

5,5%

11%

5,5%

SZČO

15%

7,5%

16%

8%

samoplatiteľ

15%

7,5%

16%

8%

Platiteľ poistného

Sadzba od 1. 1. 2028

bez zdr. Postihnutia

so zdr. postihnutím

zamestnanec

5%

2,5%

zamestnávateľ

10%

5%

SZČO

15%

7,5%

samoplatiteľ

15%

7,5%

K čl. XII (zákon č. 587/2004 Z. z.)

Vzhľadom k úpravám v súvislosti s úhradami za vydobyté nerasty a za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa vypúšťa predmetný príjem z Environmentálneho fondu.

K čl. XIII (zákon č. 125/2006 Z. z.)

K bodu 1 [§ 19 ods. 2]

Výška sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola zvyšovaná od roku 2011. Sankčné opatrenia sú najčastejšie používaným a úspešným prístupom k riešeniu nelegálneho zamestnávania, a taktiež aj efektívnym opatrením na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti. Cieľom efektívneho sankčného mechanizmu je predovšetkým zlepšenie podmienok na trhu práce a celkovej schopnosti orgánov inšpekcie práce riešiť problematiku nelegálneho zamestnávania a fiktívnych živností nevynímajúc. Konkrétne, efektívnejšie sankčné opatrenia sa môžu prejaviť vo väčšej účinnosti pri podporovaní prechodu od nelegálnej práce k legálnemu zamestnávaniu, zabráneniu opakovanému porušovaniu predpisov zo strany zamestnávateľov a zabezpečení dlhodobého dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

Sankcia za porušenie je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie tak pomaly stráca svoj odradzujúci charakter. Taktiež sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb.

K bodu 2 [§ 19 ods. 7]

Zavádza sa zníženie výšky uloženej pokuty o jednu tretinu z pôvodne uloženej výšky sankcie v prípade včasného uhradenia dvoch tretín pokuty na bankový účet uvedený v rozhodnutí. Odpustenie výšky pokuty je bežnou praxou aj v iných členských štátoch (napr. Španielsko, Grécko). Takáto úprava predpokladá predovšetkým aj zefektívnenie výberu uložených sankcií.

186

K čl. XIV (zákon č. 492/2009 Z. z.)

K bodu 1 [§ 98a]

Ustanovenie § 98a zákona o platobných službách sa upravuje z dôvodu, že blokovanie platieb v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu do hry, ako aj vo vzťahu k obchodníkovi, ak sa účely prijímania vkladu do hry uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka, sa nebude vykonávať na základe príkazu súdu, ale priamo na základe zoznamu zakázaných ponúk vedeného Úradom pre reguláciu hazardných hier, ktorý bude takéto čísla účtov a identifikačné čísla obchodníkov obsahovať a ktorý bude zverejňovaný na webovom sídle úradu a aktualizovaný na týždennej báze, pričom sa táto povinnosť bude musieť začať plniť najneskôr do 5 dní od zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie. Zároveň bude obdobne platiť, že ak bude nejaké číslo účtu alebo identifikačné číslo obchodníka zo zoznamu zakázaných ponúk vymazané, poskytovateľ platobných služieb platobné transakcie v prospech tohto účtu alebo obchodníka bezodkladne obnoví.

K bodu 2 [§ 101j]

V súvislosti s úpravou § 98a je potrebné do zákona doplniť prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého sa povinnosti podľa nového režimu začnú prvýkrát plniť na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného Úradom pre reguláciu hazardných hier po 31. decembri 2025.

K čl. XV (zákon č. 235/2012 Z. z.)

K bodu 1 [poznámka pod čiarou k odkazu 12]

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodom 2, 3 a 6 [§ 6, § 17]

Zavádza sa vyššia sadzba pre regulovanú osobu, ktorá je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, alebo správcovskou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Táto zvýšená sadzba sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2025.

K bodu 4 [§ 7]

Ide o legislatívne spresnenie textu vo vzťahu k použitiu sadzby pri výpočte odvodu.

Príklad:

Spoločnosť ABC, má oprávnenie na výkon činností v týchto regulovaných oblastiach:

1.poštových služieb – sadzba odvodu: 0,00363

2.elektronických komunikácií – sadzba odvodu: 0,01576

Spoločnosť ABC na výpočet odvodu použije vyššiu sadzbu, t. j. 0,01576.

Spoločnosť vykázala výsledok hospodárenia vo výške 4 000 000 eur.

Spoločnosť vykázala celkové výnosy vo výške 10 000 000 eur.

Z toho výnosy z regulovaných činností 9 000 000 eur:

- v oblasti poštových služieb 7 000 000 eur a

- v oblasti elektronických komunikácií 2 000 000 eur.

Pre výpočet základu obvodu sa použije koeficient 0,9.

187

Výpočet základu odvodu:

výsledok hospodárenia 4 000 000 eur x koeficient 0,9 = 3 600 000 eur

Výpočet mesačného odvodu:

základ odvodu 3 600 000 eur x sadzba 0,01576 = 56 736 eur (mesačne).

K bodu 5 [§ 8]

Návrhom sa dopĺňa povinnosť regulovanej osoby podať oznámenie o vyrubení odvodu aj v prípade zmeny sadzby odvodu. Ak dôjde k zmene sumy sadzby odvodu bude regulovaná osoba povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sadzby odvodu.

K čl. XVI (zákon č. 39/2015 Z. z.)

K bodu 1 [§ 68]

Navrhuje sa zvýšenie odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %. Takto odvedené finančné prostriedky sú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a rozdeľujú sa hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

K bodu 2 [§ 205ba]

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne odvedú 10 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za kalendárny rok 2026 na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára 2027.

K čl. XVII (zákon č. 213/2018 Z. z.)

K bodu 1 [§ 2 písm. e)]

Do základných ustanovení sa vkladá definícia poistného obdobia.

K bodu 2 [§ 8 písm. a)]

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšenie sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.

K bodu 3 [§ 13a]

V nadväznosti na zmenu sadzby dane z 8 % na 10 % zo základu dane sa zavádza prechodné ustanovenie. Účelom daného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod k uplatňovaniu 10 % sadzby dane a zamedziť retroaktívnemu pôsobeniu novej právnej úpravy.

K čl. XVIII (zákon č. 30/2019 Z. z.)

K bodu 1 [§ 2 písm. aa)]

Z dôvodu potreby potláčania nelegálneho hazardu, čo jednoznačne tiež prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu od licencovaných prevádzkovateľov hazardných hier, sa rozširuje definícia poskytovania zakázanej ponuky, ktorou je doposiaľ len propagovanie hazardnej hry alebo prevádzkovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma prostredníctvom elektronickej komunikačnej

188

siete alebo elektronickej komunikačnej služby; hazardnou hrou dostupnou na území Slovenskej republiky je hazardná hra, na ktorej sa možno zúčastniť na území alebo z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu, uskutočnením stávky alebo vyplatením výhry. S poukázaním na poznatky získané orgánmi dozoru je nutné zákonom upraviť aj prax, kedy najmä zo strany influencerov a streamerov dochádza k propagácii hrania internetových hazardných hier u nelegálnych prevádzkovateľov hazardných hier, pričom tieto osoby aktívne a často za odmenu (affiliate program odmeňovania) nabádajú hráčov na obchádzanie zákona o hazardných hrách využívaním funkcionality virtuálnych privátnych sietí, ktoré pri pripájaní sa na server prevádzkovateľa hazardnej hry imitujú virtuálnu IP adresu iného štátu ako je štát, z ktorého sa hráč na server reálne prihlasuje. Z tohto dôvodu sa do definície poskytovania zakázanej ponuky dopĺňa text, podľa ktorého poskytovaní zakázanej ponuky je aj také propagovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo elektronickej komunikačnej služby, ktoré nabáda a podnecuje k využívaniu takých nástrojov a prostriedkov umožňujúcich prístup k účasti na takejto hazardnej hre, ktoré obchádzajú geografickú blokáciu a iné zamedzenia uskutočnené zo strany prevádzkovateľa takejto hazardnej hry alebo ktoré obchádzajú zamedzenia prístupu k webovému sídlu uskutočnené zo strany poskytovateľa elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pričom geografickou blokáciou sa rozumie zamedzenie prístupu k webovému sídlu z územia Slovenskej republiky.

K bodom 2 a 3 [§ 2 písm. ab), ac) a § 14 ods. 9]

V súvislosti s potláčaním nelegálneho hazardu je s ohľadom na aplikačnú prax potrebné popri ustálenom pojme webové sídlo zaviesť na účely výkonu štátneho dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (osobitne výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk) aj zákonnú definíciu pojmu „mobilná aplikácia“ (pričom tento pojem je už v platnom zákone použitý), a to z dôvodu technologických odlišností spojených s prevádzkovaním webového sídla (internetovej stránky) a mobilnej aplikácie (samostatný software s vlastnou funkcionalitou), a to vymedzením, že mobilnou aplikáciou sa na účely zákona rozumie software odlišný od webového sídla umožňujúci účasť na hazardnej hre.

Zároveň sa z dôvodu eliminácie faktorov stimulujúcich hráčov k účasti na nelegálnych internetových hazardných hrách zakotvuje možnosť prevádzkovateľov hazardných hier s udelenou individuálnou licenciou na prevádzkovanie internetových hier poskytovať po dohode so zahraničnými prevádzkovateľmi hazardných hier ako prémiovú hru aj medzinárodnú prémiovú hru, ktorá je súčasťou internetovej hry a v ktorej sa jackpot vytvára nielen z časti stávok hráčov domáceho prevádzkovateľa internetovej hry, ale aj z časti stávok hráčov zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier. Zároveň sa ustanovuje, že podmienky prevádzkovania prémiovej hry ako takej, ako aj medzinárodnej prémiovej hry vrátane pravidiel pre vytváranie jackpotu a jeho vyplatenie musia byť určené v hernom pláne. Názov medzinárodnej prémiovej hry pritom nesmie obsahovať názov, obchodné meno alebo iné označenie, ktoré by napĺňalo znaky poskytovania zakázanej ponuky, ktorou sa rozumie propagovanie a prevádzkovanie nelegálnych internetových hier. Účelom takéhoto zákonného obmedzenia je zamedzenie skrytej propagácii zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí nemajú udelenú individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách.

K bodu 4 [§ 40 ods. 2]

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže a zavedenia možnosti úplnej elektronizácie licenčného konania sa vypúšťa posledná veta v § 40 ods. 2 zákona, podľa ktorej rozhodnutie o udelení individuálnej licencie sa vydáva výlučne v listinnej podobe. Podľa nových pravidiel

189

bude Úrad pre reguláciu hazardných hier pri vydávaní rozhodnutí o udelení, zmene alebo odňatí individuálnej licencie postupovať výlučne v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Požiadavka na túto legislatívnu zmenu vyplýva z aktuálneho protokolu Najvyššieho kontrolného úradu SR z výsledku kontroly vykonanej na Úrade pre reguláciu hazardných hier.

K bodu 5 [§ 71 ods. 1 písm. n)]

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v „kamenných“ prevádzkach tak, ako bolo vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi v herni, a to zo 4 000 eur na 4 700 eur za kalendárny rok, a zároveň sa upravuje, že takáto výška odvodu (rovnaký spôsob zdaňovania) sa bude používať pri takýchto zariadeniach aj keď sú umiestnené v kasínach. Doposiaľ sa takého zariadenia v kasínach zdaňovali v rámci stolových hier, to znamená z výťažku, nie paušálne, pričom požiadavku na jednotné zdaňovanie takýchto zariadení bez ohľadu na nich umiestnenie vzniesla aj Európska komisia.

K bodu 6 [§ 71 ods. 1 písm. o)]

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v „kamenných“ prevádzkach sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného výherného prístroja v herni a v kasíne, a to zo 4 000 eur na 9 300 eur za kalendárny rok.

K bodu 7 [§ 71 ods. 1 písm. p) a q)]

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v „kamenných“ prevádzkach sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného terminálu videohier v herni a v kasíne a rovnako za prevádzkovanie jedného iného technického zariadenia v herni a v kasíne, a to zo 4 700 eur na 6 000 eur za kalendárny rok.

K bodu 8 [§ 71 ods. 2 písm. f) a g), ods. 3 písm. e) a g), ods. 4 písm. a) a b) a ods. 5 písm. a) a b)]

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania internetových hier tak, ako bolo vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa mení percentuálna výška odvodu do štátneho rozpočtu z poplatku a z výťažku za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 % z poplatku a z výťažku, ak je prevádzkovanie takýchto hazardných hier súčasťou licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a internetových hier v internetovom kasíne /§ 71 ods. 2 písm. f) a g)/, ak je prevádzkovanie takýchto hazardných hier súčasťou licencie na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na termináloch videohier, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a hazardných hier na iných technických zariadeniach v herni a internetových hier v internetovom kasíne /§ 71 ods. 3 písm. e) a g)/ a ak ide o licenciu na prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne /§ 71 ods. 5 písm. a) a b)/. Zároveň z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania kurzových stávok ako internetových hier sa upravuje percentuálna výška odvodu do štátneho rozpočtu z výťažku a z provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni a za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v herni, prevádzkach a v internetovej herni), a to z 27 % na 30 % z výťažku a z provízie /§ 71 ods. 4 písm. a) a b)/.

190

K bodu 9 [§ 77 ods. 9 písm. h), § 80 písm. k), § 95 ods. 1 písm. g) a § 96 ods. 1 písm. j)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 85 zákona.

K bodu 10 [§ 79 ods. 7]

Predlžuje sa lehota, v rámci ktorej je obec povinná oznámiť Úradu pre reguláciu hazardných hier vyvesenie návrhu všeobecného záväzného nariadenia a prijatie všeobecného záväzného nariadenia, a to s ohľadom na problémy zistené v rámci aplikačnej praxe. Po novom bude vyvesenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obec povinná oznámiť úradu do desiatich kalendárnych dní odo dňa jeho vyvesenia a prijatie všeobecne záväzného nariadenia bude obec povinná oznámiť úradu do desiatich kalendárnych dní odo dňa vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce aj s uvedením dátumu jeho účinnosti; oznamovacia povinnosť obce voči úradu pri vyvesení návrhu takéhoto všeobecne záväzného nariadenia a pri vyvesení prijatého takéhoto všeobecne záväzného nariadenia je splnená, ak bolo oznámenie doručené úradu najneskôr v desiaty kalendárny deň odo dňa vyvesenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia alebo vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce. Obec bude rovnako povinná informovať úrad do desiatich kalendárnych dní o neprijatí návrhu všeobecne záväzného nariadenia a o zmene alebo zrušení prijatého všeobecne záväzného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na oznámenie vyvesenia návrhu a prijatia všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 7 zákona o hazardných hrách má hmotnoprávny charakter, pre jej zachovanie sa vyžaduje, aby predmetné oznámenie bolo zo strany obce v stanovenej desaťdňovej lehote úradu fyzicky (elektronicky alebo poštou) doručené, teda aby sa reálne nachádzalo k dispozícii úradu. Požiadavka na predĺženie predmetnej lehoty vyplýva aj z aktuálneho protokolu Najvyššieho kontrolného úradu SR z výsledku kontroly vykonanej na Úrade pre reguláciu hazardných hier.

K bodu 11 [§ 80 písm. d)]

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu aplikačnej praxe a odstraňuje nejasný alebo výkladovo nejednoznačný rozsah kompetencií Úradu pre reguláciu hazardných hier a povinností dozorovaných subjektov. Zároveň sa jednoznačne vymedzuje okruh osôb, ktoré možno zaradiť medzi subjekty porušujúce zákon tým, že sa podieľajú na prevádzkovaní hazardných hier bez licencie. Rozšírením pôvodného znenia sa zabezpečuje efektívnejšie presadzovanie zákona, posilňuje sa právna istota a zároveň sa predchádza obchádzaniu zákona prostredníctvom nepriamych foriem spoluúčasti na prevádzkovaní hazardných hier v rozpore so zákonom.

K bodu 12 [§ 81 ods. 6 a 9]

Rozšírením odkazu pri výkone dozoru na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti o ďalšie ustanovenia § 83, a to o odseky 10 až 13 sa zabezpečí aplikovanie primerane rovnakého postupu ako pri ukončení dozoru na mieste vrátane uchovávania relevantných dokumentov súvisiacich s výkonom dozoru. Tieto postupy pri dozore na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti v zákone absentujú. Sleduje sa tým aj jednoznačné definovanie dátumu ukončenia týchto foriem dozoru na účely následného správneho konania, ak sa pri výkone dozoru zistí porušenie zákona alebo iný nedostatok. Zároveň sa tým posilňuje právna istota účastníkov konania, znižuje sa riziko sporov o procesné otázky a umožňuje sa efektívnejšie a transparentnejšie vedenie správnych konaní v súlade s princípmi zákonnosti a predvídateľnosti výkonu verejnej moci.

K bodom 13 až 17 [§ 81 ods. 8 písm. a) až c), § 81 ods. 10 a 11, § 83 ods. 4 písm. d), § 83 ods. 4 písm. e) a f), § 83 ods. 14]

V súvislosti s potláčaním nelegálneho hazardu v „kamenných“ prevádzkach sa upravuje rozsah doby, počas ktorej je možné zaistiť alebo zapečatiť technické zariadenia alebo uzavrieť kasíno, herňu, prevádzku alebo iný priestor, ak sa pri vyhľadávacej činnosti alebo pri výkone dozoru na mieste zistí prevádzkovanie hazardných hier v rozpore so zákonom. Doterajší rozsah tejto doby stanovený výlučne na čas nevyhnutne potrebný na riadny výkon dozoru sa na základe

191

poznatkov z aplikačnej praxe ukázal ako nedostatočný v boji proti nelegálnemu hazardu, keďže po ukončení výkonu dozoru sa zaistené nelegálne technické zariadenia musia vrátiť späť dozorovanému subjektu. Preto sa navrhuje upraviť túto dobu tak, by mal Úrad pre reguláciu hazardných hier dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých právnych úkonov smerujúcich k zastaveniu a nepokračovaniu prevádzkovania nelegálnych hazardných hier, ak sa pri výkone dozoru zistí prevádzkovanie hazardných hier v rozpore so zákonom. Zároveň sa upravuje, že na postup pri vyhľadávacej činnosti sa primeranie aplikuje postup ako pri dozore na mieste, a to z dôvodu zabezpečenia jednoznačného zadefinovania kompetencií, právomocí a povinností pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti, a to tak osoby poverenej výkonom dozoru ako aj dozorovaného subjektu.

K bodu 18 [§ 85]

Z dôvodu potreby potláčania nelegálneho internetového hazardu a tým aj zvýšenia príjmov z odvodov do štátneho rozpočtu sa kompletne upravuje znenie § 85 zákona o hazardných hrách, ktorým sa ustanovuje dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk. K úprave zákonných podmienok pre výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk dochádza na základe poznatkov získaných z doterajšej aplikačnej praxe, podľa ktorých administratívne a personálne zabezpečovanie procesu výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk a následná príprava a kompletizácia podkladov pre vydávanie súdnych príkazov predstavovala prekážku pre efektívny a rýchly spôsob blokovania webových sídiel so zakázanými ponukami, čím sa nedostatočným spôsobom napĺňal účel zákona o hazardných hrách vrátane požiadaviek na minimalizáciu nežiadúcich celospoločenských dopadov spojených s prevádzkovaním nelegálnych internetových hier a požiadaviek na ochranu účastníkov hazardných hier, ako aj maloletých osôb. Cieľom navrhovanej úpravy ustanovení § 85 zákona je primárne zrýchliť a zjednodušiť boj proti nelegálnemu internetovému hazardu, a to ustanovením výlučnej právomoci Úradu pre reguláciu hazardných hier viesť záväzný zoznam zakázaných ponúk, pričom pre účinnú (fyzickú) blokáciu zakázanej ponuky nebude potrebný súdny príkaz. Osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby, budú podľa navrhovanej právnej úpravy povinné na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť prístup k webovému sídlu, ktoré je zapísané v zozname zakázaných ponúk a prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Poskytovatelia platobných služieb budú v zmysle navrhovanej právnej úpravy povinní na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý je zapísaný v zozname zakázaných ponúk a ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky a vo vzťahu k obchodníkovi, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka. Pokiaľ ide o mobilné aplikácie, ustanovuje sa pre prevádzkovateľov webových sídiel, internetových stránok alebo elektronického rozhrania zákaz ponúkať alebo šíriť mobilnú aplikáciu, ktorej názov a identifikátor je zapísaný v zozname zakázaných ponúk, pričom takýto prevádzkovateľ bude povinný ukončiť ponuku alebo šírenie tejto mobilnej aplikácie najneskôr do piatich dní odo dňa zverejnenia aktualizácie zoznamu zakázaných ponúk na webovom sídle úradu. Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie, aktualizovanie a zverejňovanie zoznamu zakázaných ponúk. Zoznam zakázaných ponúk vedie úrad, pričom úrad zostavuje, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnej podobe aktuálne údaje zo zoznamu zakázaných ponúk v stanovenej údajovej štruktúre a v rozsahu, v ktorom je zoznam zakázaných ponúk verejným zoznamom, a to vždy v prvý pracovný deň v týždni podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho týždňa. Úrad bude zodpovedať za správnosť údajov zapísaných v zozname zakázaných ponúk. Úrad zapíše do zoznamu zakázaných ponúk údaje v rozsahu podľa zákona z dôvodu, že prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie je prevádzkovaná internetová hra bez udelenej

192

individuálnej licencie alebo je prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie propagovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie alebo sa prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie umožňuje alebo uľahčuje prístup k webovému sídlu alebo k mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorých je prevádzkovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie. Čo sa týka ďalších údajov zapísaných v zozname zakázaných ponúk, ktoré už nebudú verejne prístupné /§ 85 ods. 3 písm. h)/, pôjde o obsah a podstatu poskytovania zakázanej ponuky a iné údaje zistené v súvislosti s výkonom nad poskytovaním zakázaných ponúk, a to napr. údaje zo zápisnice o výkone dozoru na diaľku zistené pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, ako aj údaje zistené v súvislosti s vedením zoznamu zakázaných ponúk, ako napr. relevantné zdroje získavania údajov, ktoré sú obsiahnuté v zozname zakázaných ponúk.

Tak ako tomu bolo doposiaľ, na účely zisťovania údajov potrebných pre zápis do zoznamu zakázaných ponúk je osoba poverená výkonom dozoru oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom alebo údaje fiktívnej osoby. Rovnako sa v navrhovanej právnej úprave zachováva oprávnenie úradu pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb, a to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom.

V rámci nového postupu sa navrhuje, aby bol úrad za účelom naplnenia požiadavky na transparentnosť a zákonnosť procesu zápisu zistených údajov do zoznamu zakázaných ponúk povinný pred zápisom určených údajov do zoznamu zakázaných ponúk povinný zverejniť na svojom webovom sídle oznámenie, že má zámer zaradiť webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej sa poskytuje zakázaná ponuka, do zoznamu zakázaných ponúk a zároveň odošle prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy. V prípade, ak úrad nezistí elektronickú adresu z dôvodu, že sa nenachádza na webovom sídle alebo v mobilnej aplikácii, môže do zoznamu zakázaných ponúk zapísať vybrané údaje aj bez odoslania výzvy, avšak najskôr po uplynutí desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia na internetovej stránke úradu. Výzva, ktorú úrad zasiela, musí obsahovať aj upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania zakázanej ponuky. Oznámenie tiež musí obsahovať ďalšie údaje v rozsahu podľa zákona, ak už sú zistené, a poučenie o možnosti podať námietku proti zápisu týchto údajov do zoznamu zakázaných ponúk. Proti zápisu údajov do zoznamu zakázaných ponúk bude môcť podať námietku osoba, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, a to najneskôr do desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia na webovom sídle úradu. Na námietky podané po lehote nebude úrad prihliadať. Osobu, ktorá bola oprávnená podať námietku, úrad vyrozumie o jej vybavení. Písomné vyrozumenie úrad vykoná formou, ktorá zodpovedá spôsobu podania námietky zo strany takejto osoby. To znamená, že spravidla pôjde o písomné vyrozumenie poštou alebo elektronickými prostriedkami.

V prípade, ak dozorovaný subjekt preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, poskytovanie zakázanej ponuky ukončil alebo pominuli dôvody pre zápis údajov do zoznamu zakázaných ponúk, úrad do zoznamu zakázaných ponúk webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu nezaradí alebo ju zo zoznamu zakázaných ponúk vyradí.

Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje prezumpciu, že meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku a číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu a identifikačné číslo obchodníka, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka, sa na účely zápisu do zoznamu zakázaných ponúk považujú za preukázateľne zistené, ak boli zverejnené, uvedené

193

alebo akýmkoľvek spôsobom sprístupnené na zakázanom webovom sídle alebo v zakázanej mobilnej aplikácii, a to bez ohľadu na účel ich zverejnenia, uvedenia alebo sprístupnenia. To znamená, že napríklad číslo účtu, ktoré bude zverejnené, uvedené alebo sprístupnené na zakázanom webovom sídle na prijímanie vkladov do hry, sa bude považovať za účet, prostredníctvom ktorého sa prijímajú vklady na nelegálne hazardné hry, a preto platobné operácie v prospech takéhoto účtu budú zo zákona blokované.

K bodu 19 [§ 91 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 85 zákona.

K bodom 20 a 21 [§ 92 ods. 1 písm. f), § 96a]

Navrhovaná právna úprava reaguje najmä na urgentnú potrebu zákonného zakotvenia sankčného inštitútu prepadnutia veci, a to najmä s ohľadom na rastúce riziká nelegálneho hazardu a očakávanú intenzitu aktivít Úradu pre reguláciu hazardných hier pri zaisťovaní nelegálnych technických zariadení v ďalších rokoch. Zákon o hazardných hrách v jeho platnom znení neumožňuje úradu efektívne riešiť situáciu s nelegálnymi technickými zariadeniami ako sú kvízomaty, ťažbomaty a pod. Úradu sa súvisiacou navrhovanou právnou úpravou (viď novelizačné body 13 až 17), okrem už zákonom ustálenej právomoci rozhodnúť o zaistení technického zariadenia počas výkonu dozoru, priznáva právomoc ponechať úkon zaistenia technických zariadení v platnosti aj po skončení výkonu dozoru, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. V súvislosti s ukladaním sankcií zo strany úradu sa z hľadiska naplnenia cieľa a účelu zákona o hazardných hrách v oblasti ochrany hráčov pred nelegálnym hazardom rozširuje zákonná možnosť uloženia sankcie aj o sankčný inštitút prepadnutia veci, teda prepadnutia týchto nelegálnych technických zariadení v prospech štátu, čím sa primárne zabraňuje ich opätovnému umiestneniu do obehu a ďalšiemu prevádzkovaniu.

K bodu 22 [§ 100e a § 100f]

Prechodným ustanovením v § 100e sa upraví, že nová percentuálna výška odvodov do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v herni, prevádzkach a v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne sa prvýkrát použije na úhradu odvodov za mesiac december 2025. Zároveň sa ním z dôvodu jednoznačnosti a nespochybniteľnosti ustanoví, že mesačné vyúčtovanie odvodov prevádzkovateľov hazardných hier za mesiac november 2025 sa vykoná podľa predpisu účinného do 30. novembra 2025. Keďže toto mesačné vyúčtovanie sa bude vykonávať až v čase účinnosti novej právnej úpravy, mohli by vzniknúť nejasnosti, podľa akej právnej úpravy sa bude pri ňom postupovať.

V súvislosti so zavedením možnosti prevádzkovať aj medzinárodnú prémiovú hru pri internetových hrách sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 1 upraví, že konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktorá obsahuje aj prevádzkovanie internetových hier, začaté a neskončené do 31. decembra 2025, sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, a to z dôvodu, že pri licencii sa schvaľuje aj herný plán, ktorý musí obsahovať aj podmienky prevádzkovania medzinárodnej prémiovej hry, ak sa plánuje takáto prémiová hra prevádzkovať. Možnosť prevádzkovať medzinárodnú prémiovú hru tak bude logicky možné získať až na základe konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie začatého po 31. decembri 2025, to znamená po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení novely zákona.

V súvislosti so zvýšením paušálnych odvodov do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, výherných prístrojov, terminálov videohier a za prevádzkovanie iných technických zariadení sa z dôvodu jednoznačnosti prechodným ustanovením v § 100f ods. 2 upraví, že zvýšené paušálne sadzby sa prvýkrát

194

použijú na úhradu odvodov za kalendárny rok 2026, kedy sa polovica odvodu uhrádza do 30. apríla 2026 a polovica odvodu do 31. augusta 2026.

V súvislosti s úpravou postupov pri výkone dozoru na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti, ako aj komplexnou zmenou dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 3 upraví, že výkon štátneho dozoru, ktorý sa nekončil do 31. decembra 2025, sa dokončí podľa doterajšieho predpisu.

Zároveň v nadväznosti na absenciu potreby vydania príkazu súdu na blokovanie webového sídla v súvislosti s poskytovaním zakázanej ponuky od 1. januára 2026 sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 4 upraví, že súdne konania začaté na základe žiadosti Úradu pre reguláciu hazardných hier na vydanie takéhoto príkazu súdu a neskončené do 31. decembra 2025 sa dokončia podľa doterajšieho predpisu. Zároveň bude platiť, že takéto príkazy súdov, ktoré už boli vydané pred 1. januárom 2026, zostávajú v platnosti, avšak len do uplynutia lehoty zamedzenia prístupu k webovému sídlu, ktorá je uvedená v príkaze súdu.

K čl. XIX (452/2021 Z. z.)

K bodu 1 [§ 94 ods. 4]

Ustanovenie § 94 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách sa upravuje z rovnakého dôvodu, že blokovanie webového sídla, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, sa nebude vykonávať na základe príkazu súdu, ale priamo na základe zoznamu zakázaných ponúk vedeného Úradom pre reguláciu hazardných hier, ktorý bude takéto zakázané webové sídla identifikovať a ktorý bude zverejňovaný na webovom sídle úradu a aktualizovaný na týždennej báze, pričom sa táto povinnosť bude musieť splniť najneskôr do 5 dní od zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie. Zároveň bude obdobne platiť, že ak bude nejaké webové sídlo zo zoznamu zakázaných ponúk vyradené, prístup k nemu sa bude musieť bezodkladne obnoviť.

K bodu 2 [§ 94 ods. 5]

V súvislosti s novou úpravou dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zákone o hazardných hrách, ako aj vývojom v oblasti zakázaných ponúk, ktoré sa rozmachom internetu preorientovali zo zakázaných telefonických (hlasových) služieb a krátkych textových správ na zakázané mobilné aplikácie, je potrebné vypustiť ustanovenia § 94 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách z dôvodu, že sa stali bezpredmetné.

K bodu 3 [§ 122 ods. 4 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 5 v § 94 zákona.

K bodu 4 [§ 131e]

V súvislosti s úpravou § 94 ods. 4 zákona je potrebné prijať prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého sa povinnosti podľa nového režimu musia prvýkrát splniť na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného Úradom pre reguláciu hazardných hier po 31. decembri 2025.

K čl. XX

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2025 okrem čl. XI štvrtého bodu, čl. XVIII ôsmeho bodu a bodu 22 § 100e, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2025, čl. XV, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2025 a okrem čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II, čl. V až X, čl. XI prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu, čl. XII až XIV, čl. XVI, čl. XVII, čl. XVIII

195

prvého bodu až siedmeho bodu, bodov 9 až 21 a bodu 22 § 100f a čl. XIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026.

V Bratislave dňa 10. septembra 2025

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v.r.

minister financií Slovenskej republiky