Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá predovšetkým v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. septembra 2024 vo veci C-341/23, v ktorom rozhodol, že Slovenská republika nedodržala ustanovenia smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 16.7.1999).
Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je potreba zefektívniť procesy uzatvárania, rekultivácie a monitorovania skládok odpadov, odstrániť súvisiace problémy a zákonné nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Doterajšie predpisy stanovujú, že uzavretie a rekultiváciu skládok odpadov v prípade chýbajúceho prevádzkovateľa skládky odpadov môžu zabezpečiť tie orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré vydali povolenia na ich prevádzkovanie. V praxi by to znamenalo, že jeden a ten istý orgán zabezpečí vypracovanie, prípadne aktualizáciu projektu na uzavretie skládky odpadov, vydanie príslušného povolenia, realizáciu potrebných stavebných úkonov a po ukončení procesu vydá potvrdenie o uzavretí skládky odpadov, pričom bude zároveň povinný uzavretú skládku odpadov monitorovať, a to až tridsať rokov po jej uzatvorení a rekultivácii. Na základe platnej právnej úpravy, pokiaľ by sa príslušnému orgánu nepodarilo zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov v lehote stanovenej v jeho vlastnom povolení, bol by povinný sám sebe uložiť sankciu vo forme pokuty.
Uvedené rozpory odstraňuje predložený návrh zákona prenesením povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) poverenú organizáciu (ďalej aj „poverená organizácia“), ktorá uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, prípadne jej časti alebo jej následné monitorovanie zabezpečí prostredníctvom podnikateľského subjektu disponujúceho príslušnými oprávneniami na výkon stavebných prác. Náklady na uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládky odpadov budú hradené z účelovej finančnej rezervy. V prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy budú ministerstvu poskytnuté potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov (alebo inej povinnej osoby).
Za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ skládky odpadov chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, sa ustanovuje mechanizmus zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov. U právneho nástupcu pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov sa bude preverovať spôsobilosť na výkon tejto činnosti splnením viacerých finančných a odborných požiadaviek.
Návrh zákona tiež spresňuje definíciu pojmu „skládka odpadov“ a mení výšku časti účelovej finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ skládky odpadov skladá pred začatím prevádzky skládky odpadov alebo jej časti, a ktorá sa použije na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.
Predložený návrh zákona má tiež za cieľ obmedziť prístup fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola prevádzkovateľom, alebo fyzickej osoby, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu prevádzkovateľa v čase, keď mal prevádzkovateľ skládky odpadov povinnosť skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po jej uzavretí, ak týmto subjektom bola opakovane uložená pokuta za porušenie vybraných povinností v oblasti odpadového hospodárstva, k funkcii člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve, a to na dobu tri roky. Ide o formu špeciálnej sankcie v prípadoch, keď nekonanie zo strany dotknutého subjektu môže mať závažné dopady na životné prostredie a záväzky Slovenskej republiky. Inštitút tzv. civilnej diskvalifikácie sa zavádza v súlade § 13a Obchodného zákonníka.
Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/884 z 13. marca 2024, ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L, 2024/884, 19.3.2024) (ďalej len „smernica (EÚ) 2024/884“).
Návrh zákona ďalej obsahuje zmenu terminológie týkajúcej sa programu odpadového hospodárstva, ktorá sa mení na plán odpadového hospodárstva. Zmena názvoslovia vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008) v platnom znení a Korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 289, 10.11.2022). Tiež sa mení štruktúra Plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a rušia sa programy odpadového hospodárstva krajov.
Návrhom zákona sa tiež rozširuje zoznam látok alebo hnuteľných vecí, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas na vedľajší produkt.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona zároveň nebude mať vplyvy na limit verejných výdavkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2026.
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na nesúlad anglického a slovenského prekladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008,) v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/98/ES v platnom znení“) sa mení názvoslovie používané pre program odpadového hospodárstva na plán odpadového hospodárstva, ktoré bolo upravené aj Korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 289, 10.11.2022).
K bodu 2
V dôsledku stále sa zväčšujúceho tlaku na prechod na obehové hospodárstvo je potrebné, aby miesto na ukladanie odpadu bolo definované tak, aby v prípade existencie nových technologických riešení a možností bolo možné odpad využívať ako nový surovinový zdroj, čím by sa odstránili možné budúce zdroje kontaminácie, došlo by k zmenšeniu plochy skládky odpadov, ako aj k zníženiu výdavkov na monitorovanie skládok a následnú starostlivosť súvisiacu s uzatváraním skládok, a všeobecne by sa tým vytvorilo priaznivé prostredie v blízkosti skládok odpadov.
K bodu 3
Úprava názvoslovia.
K bodu 4
Ustanovenie sa zavádza z dôvodu spresnenia národnej legislatívy s čl. 29 smernice 2008/98/ES v platnom znení.
K bodom 5 až 7
Úprava názvoslovia.
K bodu 8
Súvisiaca úprava § 9 odstraňuje doterajšiu zavedenú prax, keďže nastali zmeny vo financovaní triedeného zberu vyhradených prúdov (rozšírená zodpovednosť výrobcov), na ktoré bolo naviazané členenie Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „POH SR“) v minulosti. V súčasnej dobe táto nadväznosť už nie je potrebná. Zároveň je potrebné odpadové hospodárstvo začleniť viac do obehového hospodárstva a nová štruktúra POH SR poskytne viac priestoru pre začlenenie odpadového hospodárstva do samotného obehového hospodárstva. Navrhované znenie je tak v súlade so smernicou 2008/98/ES v platnom znení, ako aj so štruktúrou Programu predchádzania vzniku odpadu.
K bodu 9
Potreba zmeny celého § 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) vyplynula z množstva zmien v súvislosti so zosúladením terminológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení, tiež zrušenia záväznej a smernej časti POH SR a programov odpadového hospodárstva krajov (ďalej len „POH kraja“)
Zrušenie záväznej a smernej časti POH SR neovplyvní súlad POH SR so smernicou 2008/98/ES v platnom znení. Navrhované znenie zároveň odstraňuje doterajšiu prax, zavedenú pôvodným zákonom č. 223/2001 Z. z., podľa ktorej sa Program odpadového hospodárstva
členil na záväznú a smernú časť, pričom takéto členenie nie je zaužívané ani v aplikačnej praxi ostatných členských štátov. Zrušenie smernej a záväznej časti POH SR poskytne priestor pre orientovanie sa viac na obehové hospodárstvo a prispôsobenie POH SR podmienkam smernice 2008/98/ES v platnom znení. Zároveň sa v rámci novelizačných bodov v nadväznosti na znenie smernice 2008/98/ES v platnom znení doplnilo, čo môže POH SR ešte okrem povinných častí obsahovať.
Zrušenie POH krajov taktiež vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko programy krajov nie sú častokrát vydané ani v čase platnosti POH SR a ich vypracovávanie je podmienené personálnej poddimenzovanosti práve na tých orgánoch, ktoré ich majú vydávať.
K bodu 10
Úprava názvoslovia.
K bodu 11
Upravujú sa podmienky zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov. Zmena prevádzkovateľa skládky odpadov bude podmienená udelením súhlasu príslušným orgánom štátnej správy, t. j. orgánom, ktorý udelil súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov alebo jej časti.
Zmena prevádzkovateľa skládky odpadov je možná len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, ktorý tento súhlas udelí ešte pred tým, ako prevádzkovateľ skládky odpadov prevedie práva a povinnosti na iný subjekt. Uvedené sa zavádza z dôvodu, že v súčasnosti dochádza k situáciám, kedy prevádzkovateľ skládky odpadov v snahe vyhnúť sa svojim zákonným povinnostiam skládku odpadov uzavrieť a zrekultivovať prevedie na ekonomicky nestabilný subjekt, ktorý už v čase prevodu práv a povinností nemá finančné prostriedky na to, aby skládku uzavrel a zrekultivoval. V dôsledku toho nastáva stav, že skládka odpadov zostáva neuzavretá, čím dochádza k zhoršeniu stavu životného prostredia, príp. k negatívnym vplyvom na obyvateľstvo žijúce v okolí skládky odpadov.
Subjekt, ktorý sa má stať právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov, podá príslušnému orgánu štátnej správy žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou prevádzkovateľa skládky odpadov. Ku svojej žiadosti pripojí aj vyjadrenie súčasného prevádzkovateľa skládky odpadov o tom, že tento zamýšľa previesť práva a povinnosti ku skládke odpadov. Uvedené smeruje k tomu, aby príslušný orgán štátnej správy mal dostatočné informácie o tom, ktorý prevádzkovateľ skládky odpadov má záujem previesť svoje práva a povinnosti na ktorý konkrétny subjekt a o ktorú skládku odpadov sa jedná.
Následne príslušný orgán štátnej správy v príslušných registroch overí ekonomickú stabilitu a odbornosť žiadateľa (subjektu, ktorý sa má stať právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov). Súhlas so zmenou prevádzkovateľa skládky odpadov má predovšetkým administratívny charakter. Príslušný orgán štátnej správy je povinný udeliť ho vždy, ak na majetok právneho nástupcu pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov nebol vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku, v posledných piatich rokoch nedošlo k oddlženiu konkurzom alebo splátkovým kalendárom, nemá evidované žiadne nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni ani nedoplatky na zdravotnom poistení po splatnosti, nevedie sa proti nemu exekučné konanie, nemá evidované nedoplatky na miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, nebol v posledných troch rokoch právoplatne odsúdený za trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi a najmenej tri roky podniká v oblasti nakladania s odpadom alebo spĺňa vzdelanostné predpoklady s požadovanou praxou.
Tieto skutočnosti si overí príslušný orgán štátnej správy v súlade s § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), ktorý upravuje informačné systémy verejnej správy, v rámci ktorých platí povinnosť údaje z nich získavať bez intervencie dotknutej osoby, alebo dožiadaním príslušnej
obce podľa miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla, ak ide o právnickú osobu. Splnenie podmienky vzdelania a praxe preukáže žiadateľ.
Podmienka, aby právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov najmenej tri roky podnikal v oblasti nakladania s odpadmi alebo mal určené vzdelanie a prax, má slúžiť taktiež na zabránenie prevodov skládok odpadov na akékoľvek osoby, ale len na osoby, u ktorých je vyšší predpoklad, že zabezpečia kontinuitu v prevádzke skládky odpadov a plnenie povinností spojených s prevádzkou skládky odpadov.
Overenie predstavuje záruku, že právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov bude v činnosti pôvodného prevádzkovateľa pokračovať a k zmene prevádzkovateľa skládky odpadov nedošlo výlučne zo špekulatívnych dôvodov na strane pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov.
Tieto podmienky sa nebudú overovať, ak právny nástupca vznikne v dôsledku splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti a dedenia.
Podstatnou skutočnosťou je upresnenie, že pôvodný prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný plniť zákonné povinnosti až do času, kým dôjde k prevodu práv a povinností k skládke odpadov na právneho nástupcu. Na právneho nástupcu prevádzkovateľa skládky odpadov prechádzajú všetky práva a povinnosti pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov podľa tohto zákona, a to vrátane povinnosti tvoriť alebo použiť prostriedky účelovej finančnej rezervy.
Právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov už nemusí žiadať o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov. Požiada však o zmenu súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, ktorý bol vydaný pôvodnému prevádzkovateľovi skládky odpadov. O zmenu súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov musí požiadať aj právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorý vznikol v dôsledku splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti a dedenia.
Konanie o udelenie súhlasu je správnym konaním a jeho postup je upravený všeobecným predpisom o správnom konaní (Správny poriadok).
K bodu 12
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s potrebou zachovania systematiky číslovania odkazov.
K bodu 13
Doplnenie textu v súvislosti s novou úpravou uzatvárania a rekultivácie skládky odpadov, na základe ktorej bude môcť tieto činnosti po splnení všetkých zákonných podmienok vykonať aj organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, ktorá nie je rozpočtovou organizáciou (tzv. poverená organizácia).
K bodu 14
Mení sa znenie platnej a účinnej povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov zložiť stanovenú výšku účelovej finančnej rezervy pred začatím prevádzkovania skládky odpadov alebo jej časti.
V súvislosti s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde sa na poslednom mieste nachádza skládkovanie odpadov, sa nepredpokladá otváranie úplne nových skládok odpadov. Prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie, recyklácia, a iné, napr. energetické zhodnocovanie odpadu. V súčasnosti je možné len využívanie voľných kapacít už existujúcich skládok odpadov.
Vzhľadom na to, že skládky odpadov pozostávajú z jednotlivých častí, ktoré je možné otvárať postupne, otvorenie novej časti skládky odpadov (tzv. etapy, resp. kazety) je podmienené zložením stanovenej časti účelovej finančnej rezervy. Tento postup sa v súčasnosti v praxi aplikuje, avšak namiesto doterajších 5 % bude prevádzkovateľ skládky odpadov skladať 8 % rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov alebo časť skládky odpadov po jej uzavretí.
Celková výška účelovej finančnej rezervy nebude otvorením novej kazety zmenená, k reálnemu zvýšeniu nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov teda nedôjde. Jedinou zmenou bude zmena alokovania finančných prostriedkov.
Cieľom navrhovanej úpravy je, aby prevádzkovateľ skládky odpadov mal v čase uzatvárania skládky odpadov alebo jej časti dostatok finančných prostriedkov, príp. aby bola vytvorená vyššia účelová finančná rezerva v čase, ak prevádzkovateľ skládky odpadov prestane plniť povinnosti prevádzkovateľa.
K bodu 15
Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vynímajú z majetku, ktorý podlieha exekúcii. Dôvodom je fakt, že tieto prostriedky sú určené výlučne na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov a zabezpečenie následného monitorovania a nie je možné ich využiť na zabezpečenie pohľadávok prevádzkovateľa skládky odpadov, ktoré s uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov nesúvisia.
K bodu 16
Zabezpečuje sa transpozícia smernice (EÚ) 2024/884. V článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len „smernica 2012/19/EÚ“) sa stanovuje, že elektrozariadenia uvádzané na trh musia byť označené v súlade s európskou normou EN 50419. Táto norma bola revidovaná a v nadväznosti na zmenu článku 15 ods. 2 tejto smernice sa stanovuje, že aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy boli elektrozariadenia uvedené na trh, členské štáty majú zabezpečiť, aby značka na elektrozariadeniach obsahovala informáciu, že dané elektrozariadenia boli uvedené na trh po 13. auguste 2005. V dôsledku zmien článkov 12 a 13 sa mení článok 15 ods. 2, a to pokiaľ ide o fotovoltické panely a elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, aby sa ním objasnilo, že povinnosť označovania sa v súvislosti s fotovoltickými panelmi uplatňuje až od 13. augusta 2012 a v súvislosti s elektrozariadeniami, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, až od 15. augusta 2018.
K bodu 17 až 20
Zabezpečuje sa transpozícia smernice (EÚ) 2024/884. Fotovoltické panely, ktoré nepatrili do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES, boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ od 13. augusta 2012, keď boli pridané do kategórie 4 prílohy I a II uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ.
V článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby výrobcovia elektrozariadení znášali náklady na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie elektroodpadu od iných používateľov ako domácností, ktorý pochádza z výrobkov uvedených na trh po 13. auguste 2005.
Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) 25. januára 2022 vo svojom rozsudku vo veci C-181/20 ( 5 ) vyhlásil článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ za neplatný, pokiaľ sa týka fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, a to z dôvodu neodôvodneného retroaktívneho účinku. Súdny dvor rozhodol, že pred prijatím smernice 2012/19/EÚ zákonodarný orgán Únie ponechal členským štátom možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z fotovoltických panelov znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor fotovoltických panelov. Následne zákonodarný orgán Únie v článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ stanovil pravidlo, podľa ktorého tieto náklady majú znášať výrobcovia vo všetkých členských štátoch, a to aj v súvislosti s výrobkami, ktoré výrobcovia už uviedli na trh v čase, keď bola účinná smernica 2008/98/ES. Súdny dvor rozhodol, že toto pravidlo treba považovať za pravidlo uplatňované retroaktívne, ktoré teda môže porušovať zásadu právnej istoty, a že takáto retroaktivita ju ruší, pokiaľ ide o fotovoltické panely uvedené na trh pred nadobudnutím účinnosti smernice 2012/19/EÚ. Z rozsudku Súdneho dvora priamo vyplýva, že článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ by sa mal zmeniť tak, aby sa nevzťahoval na odpad z fotovoltických
panelov, ktoré boli uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, pochádzajúcich od iných používateľov ako domácností. Okrem toho je vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozsudku Súdneho dvora potrebné zmeniť smernicu 2012/19/EÚ aj v súvislosti s financovaním odpadu z fotovoltických panelov z domácností, na ktoré sa vzťahuje článok 12 smernice 2012/19/EÚ, a v súvislosti s ostatnými elektrozariadeniami, ktoré sú v porovnateľnej situácii ako fotovoltické panely, jednak pokiaľ ide o odpad z domácností, ako aj od iných používateľov ako domácností.
Článkom 2 ods. 1 písm. b) smernice 2012/19/EÚ sa od 15. augusta 2018 rozširuje rozsah pôsobnosti uvedenej smernice na všetky elektrozariadenia. Podobne ako v prípade fotovoltických panelov, elektrozariadenia, ktoré podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ nepatrili do jej rozsahu pôsobnosti, ale ktoré boli podľa jej článku 2 ods. 1 písm. b) zahrnuté do jej rozsahu pôsobnosti od 15. augusta 2018, neboli predtým zahrnuté ani do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES. Pred prijatím smernice 2012/19/EÚ preto členským štátom podľa článku 14 smernice 2008/98/ES ostala možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z daných elektrozariadení znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor daného zariadenia. Uplatnenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ na elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, by bolo z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora v rozpore so zásadou právnej istoty. Keďže smernica 2012/19/EÚ zahŕňa aj elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, až od 15. augusta 2018, mal by sa článok 13 ods. 1 zmeniť tak, aby sa neuplatňoval na elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.
Ako zrkadlové ustanovenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ, ktoré sa vzťahuje na iných používateľov ako domácnosti, ukladá článok 12 ods. 1 uvedenej smernice v spojení s jej článkom 12 ods. 3 povinnosť financovať náklady na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie elektroodpadu z domácností výrobcom, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005. Z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora, pokiaľ sa tieto ustanovenia uplatňujú na financovanie týchto nákladov na nakladanie s odpadom v prípade fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, a v prípade elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018, by sa tieto ustanovenia uplatňovali rovnako retroaktívne spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou právnej istoty. Článok 12 smernice 2012/19/EÚ sa preto zmenil tak, aby sa neuplatňoval na fotovoltické panely uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012 alebo na elektrozariadenia, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.
V nadväznosti na vyššie uvedené došlo k úprave § 35 a § 36 zákona, ktoré ustanovujú nakladanie s elektroodpadom z domácností a elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností.
K bodu 21
Úprava názvoslovia.
K bodu 22
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.
K bodu 23
Úprava názvoslovia.
K bodu 24
Ustanovuje sa nový druh súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Súhlas bude vydávať príslušný orgán štátnej správy v prípade, ak právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady.
Splnenie týchto predpokladov zvyšuje pravdepodobnosť, že daný subjekt bude prevádzkovať skládku odpadov v súlade s právnymi predpismi a zabezpečí si dostatok finančných prostriedkov na financovanie prevádzky skládky odpadov, ako aj na jej uzatvorenie a rekultiváciu. Požiadavka na takúto právnu úpravu vyplynula z praxe, kedy sa prevádzkovateľmi skládok odpadov stávali subjekty, ktoré vznikli práve za účelom fiktívneho prevádzkovania skládky odpadov, pričom takýto subjekt nedokázal postupovať v súlade s právnymi predpismi ani nemal dostatok finančných prostriedkov, aby uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov zabezpečil.
K bodu 25
Úprava názvoslovia.
K bodu 26
Súhlas na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj jednoznačnú identifikáciu prevádzkovateľa skládky odpadov a aj jednoznačnú identifikáciu subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov.
Súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. v) vydá príslušný orgán štátnej správy na žiadosť subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov a obsahuje identifikáciu skládky odpadov, prevádzkovateľa skládky odpadov a subjektu, ktorý má byť právnym nástupcom prevádzkovateľa skládky odpadov.
K bodu 27 až 30
Úprava názvoslovia.
K bodu 31
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.
K bodu 32
Zavádza sa povinnosť ministerstva raz ročne vydať potvrdenie prevádzkovateľovi skládky odpadov o aktuálnej výške účelovej finančnej rezervy, ktorá bola vytvorená za všetky roky so stavom k 31.12. V praxi o takéto potvrdenie prevádzkovatelia skládok odpadov ministerstvo bežne žiadajú vzhľadom na uzatváranie účtovného roka.
Ďalej sa zavádza oprávnenie ministerstva poveriť poverenú organizáciu na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti a jej následné monitorovanie v zákonom konkretizovaných prípadoch, kedy si tieto povinnosti nesplnil prevádzkovateľ skládky odpadov. Poverená organizácia bude disponovať právami a povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov.
K bodu 33
Úprava názvoslovia.
K bodu 34
Dopĺňa s splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého podrobnosti o obsahu žiadosti o udelenie súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom.
K bodu 35
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením programov krajov v § 9.
K bodom 36 a 37
Úprava názvoslovia.
K bodu 38
Oprava zrejmej chyby v texte zákona.
K bodu 39
Navrhuje sa nové znenie § 114b. Navrhuje sa nový mechanizmus pre uzavretie a rekultiváciu a následné monitorovanie tých skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti.
Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov tým, že
a)nepodal žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j),
b)nesplnil všetky podmienky na udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), t. j. napr. aktualizovanie projektovej dokumentácie, získanie rozhodnutia z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, získanie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky podľa § 97 ods. 1 písm. j), alebo
c)nezačal s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov v lehote určenej podľa § 97 ods. 6 písm. a),
príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ho vyzve, aby potrebné úkony vykonal. Príslušný orgán štátnej správy na to určí primeranú lehotu v závislosti od toho, o aký úkon sa jedná. Uvedené má viesť k tomu, aby sa prevádzkovateľ skládky odpadov nespoliehal na to, že sa vyhne plneniu svojich povinností. Ak prevádzkovateľ skládky odpadov napriek výzve úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov nevykonal, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o tejto skutočnosti informuje ministerstvo do štrnástich dní po márnom uplynutí ním učenej lehoty na vykonanie predmetných úkonov a zároveň prevádzkovateľovi skládky odpadov uloží pokutu podľa § 117 ods. 1.
Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky úkony alebo nesplnil všetky podmienky potrebné na uzavretie alebo rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti alebo skládku odpadov neuzatvoril v určenej lehote, bol na prevádzkovateľa vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku prevádzkovateľa, došlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a zároveň nedošlo k ukončeniu jeho podnikania bez právneho nástupcu alebo prevádzkovateľ skládky odpadov zanikol bez právneho nástupcu, môže ministerstvo uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov alebo jej časti alebo jej monitorovaním poveriť organizáciu vo svojej zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti, okrem rozpočtovej organizácie.
Ministerstvo tak môže urobiť iba v prípade, ak neuzavretím skládky odpadov alebo jej časti, alebo nevykonaním jej rekultivácie hrozí závažné poškodenie zdravia ľudí, závažné poškodenie životného prostredia, vznik značnej materiálnej škody alebo Slovenskej republike hrozí škoda väčšia ako sú odhadované náklady na uzavretie alebo rekultiváciu skládky odpadov (čo zahŕňa aj možné sankcie v dôsledku porušenia práva Európskej únie).
Poverená organizácia môže zabezpečiť vykonanie potrebných stavebných prác prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má na také práce oprávnenie. Výber konkrétneho podnikateľského subjektu zabezpečí poverená organizácia v súlade s platnými právnymi predpismi.
Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný predložiť dokumenty súvisiace so skládkou odpadov ministerstvu alebo poverenej organizácii. Pokiaľ by si skutočný stav skládky odpadov vyžiadal ďalšie informácie, ktoré neboli súčasťou odovzdaných dokumentov, prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný ich na požiadanie poskytnúť (môže sa jednať o informácie o skutočnom naplnení skládky odpadov alebo o iné skutočnosti zistené počas prevádzkovania, napr. posun telesa skládky, priesaky nebezpečných látok a pod.).
Za účelom zabezpečenia vstupu na nehnuteľnosti, na ktorých sa uzatváraná skládka odpadov alebo je časť nachádza, sa prevádzkovateľovi skládky odpadov, vlastníkovi, správcovi a nájomcovi nehnuteľnosti ukladá povinnosť umožniť vstup na pozemok, na ktorom sa skládka odpadov nachádza, orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, poverenej osobe a osobám, ktorá majú oprávnenie na vykonávanie stavebných prác na skládke odpadov. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na vstup do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov prevádzkovateľa skládky odpadov, ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti
nachádzajú a na umiestnenie technologických alebo iných technických zariadení, potrebných na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Ak by vstup zo strany povinných osôb umožnený nebol, sú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, poverená osoba a osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie stavebných prác oprávnení na nehnuteľnosť a do prevádzkových priestorov, stavieb a zariadení na nej voľne vstupovať. Pri kladení fyzického odporu, marení alebo sťažovaní ich činnosti, smerujúcej k uzavretiu a rekultivácii skládky odpadov a jej následnému monitorovaniu, môžu tieto osoby požiadať orgány Policajného zboru o ochranu. Podľa § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) v znení neskorších predpisov má každý právo obracať sa na príslušníkov Policajného zboru a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc a tieto sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť. Orgány Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadali príslušný orgán. Policajný zbor pri svojej činnosti a plnení úloh vyplývajúcich mu zo zákona o Policajnom zbore spolupracuje s orgánmi verejnej moci v takom rozsahu, ako mu to ukladá zákon, a to najmä, ak je ohrozený život alebo zdravie alebo pri ochrane verejného poriadku. Súčasne zákon o Policajnom zbore oprávňuje orgány verejnej moci obracať sa na Policajný zbor so žiadosťou o pomoc, ale poskytnutie pomoci zo strany Policajného zboru je možné len v medziach zákona, a to pri ohrození života alebo zdravia subjektov vykonávajúcich verejnú moc alebo za účelom ochrany verejného poriadku.
Vlastník vyššie uvedených nehnuteľností má právo na primeranú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok však má len vtedy, ak pred zriadením skládky odpadov neudelil súhlas na jej zriadenie alebo neuzavrel s prevádzkovateľom skládky odpadov nájomnú alebo obdobnú zmluvu, ktorej predmetom bolo užívanie nehnuteľnosti na účel zriadenia skládky odpadov.
Ak vlastník nehnuteľnosti vedome umožnil prevádzku skládky na svojom pozemku (napr. prenájmom alebo súhlasom), už pri zriaďovaní skládky odpadov si musel byť vedomý, že svoj pozemok nebude dlhodobo môcť inak využívať a že po ukončení skládkovania bude potrebné skládku odpadov odborne uzavrieť, rekultivovať a dlhodobo monitorovať, a možnosť vykonávať akékoľvek iné aktivity na tomto pozemku bude značne obmedzená až vylúčená. Vlastník nehnuteľnosti teda vedome akceptoval environmentálne a ekonomické dôsledky prevádzkovania skládky odpadov na svojom pozemku. Aj keď sám vlastník priamo odpad neukladal (teda nespôsobil znečistenie vlastnou činnosťou), bol neoddeliteľnou súčasťou realizácie tejto činnosti tým, že poskytol svoj pozemok. V tomto prípade štát uzatvorením a rekultiváciou skládky odpadov vykoná procesy na odstránenie dôsledkov, ktoré sám nespôsobil a ani k nim svojou autoritatívnou rozhodovacou alebo aktívnou činnosťou neprispel. Štát v tejto situácii nahradí prevádzkovateľa skládky dopadov len do tej miery, ktorú nevyhnutne vyžadujú platné právne predpisy, vrátane predpisov európskeho práva. Štát nevstupuje na pozemok s cieľom odňať ho vlastníkovi alebo ho trvalo obsadiť na iný účel, vstupuje naň za účelom naplnenia environmentálnej povinnosti, ktorá priamo súvisí s využitím pozemku na prevádzku skládky odpadov, a za účelom uvedenia pozemku do bezpečného stavu. Takýto zásah štátu možno považovať za regulačné opatrenie s cieľom chrániť životné prostredie a zdravie obyvateľstva pred následkami, ktoré môžu nastať v dôsledku neuzavretia skládky odpadov a absenciou jej monitorovania.
V prípade, keď vlastník pozemku vedome poskytol svoj pozemok na prevádzku skládky odpadov, možno zákonom obmedziť jeho nárok na primeranú náhradu za zásah štátu, pretože tento zásah je odôvodniteľný ochranou životného prostredia a predvídateľný vzhľadom na povahu využitia pozemku. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva, zároveň však stanovuje, že výkon vlastníckeho práva nesmie byť na ujmu životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonom. To možno chápať tak, že nikto nemôže ťažiť z protiprávneho alebo škodlivého stavu, ku ktorému sám prispel.
Vlastník pozemku, ktorý mal prospech napr. z prenájmu pozemku na zriadenie skládky odpadov, nemôže očakávať, že v prípade zlyhania nájomcu dostane od štátu plnú náhradu ešte
aj za to, že štát dá jeho pozemok do bezpečného stavu. To by viedlo k morálnemu hazardu a odporovalo by to aj zásade polluter pays (znečisťovateľ platí), ktorá je súčasťou európskeho aj slovenského environmentálneho práva. Hoci formálne znečisťovateľom je prevádzkovateľ skládky odpadov, vlastník pozemku zo znečisťujúcej činnosti profitoval a znášal jej dôsledky.
Poverená organizácia oznámi (nielen na účely uplatnenia si práva na primeranú náhradu) vlastníkom dotknutých nehnuteľností najmenej 15 dní vopred začatie prác potrebných pre uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov a uzavretie a rekultiváciu do troch mesiacov od ukončenia prác. Rovnako oznámi aj vykonanie monitorovania skládky odpadov v predstihu (najmenej 15 dní vopred) a výsledky monitorovania najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak je počet vlastníkov nehnuteľností vyšší ako 20 alebo nie je známy ich pobyt, vyššie uvedené oznámenia sa doručia verejnou vyhláškou.
Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov vrátane jej následného monitorovania bude hradená z prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktorú tvoril prevádzkovateľ skládky odpadov v priebehu prevádzkovania skládky odpadov. Na použitie týchto prostriedkov preto bude mať nárok aj poverená osoba. Prostriedky účelovej finančnej rezervy budú pre poverenú osobu uvoľnené za rovnakých podmienok, ako pre samotného prevádzkovateľa skládky odpadov.
Aplikačná prax preukázala, že niektoré skládky odpadov, ktoré neboli pôvodným prevádzkovateľom uzavreté a rekultivované, nie je možné uzatvoriť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, tzn. vytvorená účelová finančná rezerva je veľmi nízka, prípadne nebola tvorená vôbec. Jedná sa o také skládky odpadov, ktoré v minulosti postupne prešli rukami viacerých prevádzkovateľov skládok odpadov, pričom aktuálny prevádzkovateľ skládky odpadov je insolventný, príp. nedohľadateľný. Neuzavreté skládky odpadov, na ktorých sa navyše v mnohých prípadoch nachádza aj nebezpečný odpad, ohrozujú život a zdravie ľudí a zvierat a hrozia kontamináciou vody, pôdy a ovzdušia. Odstránenie takýchto skládok odpadov preto musí zabezpečiť štát, ktorý na úhradu nevyhnutných prác v taxatívne stanovených prípadoch použije v prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy prostriedky štátneho rozpočtu. Výška finančných prostriedkov, potrebná na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov bude zrejmá až po aktualizácii projektovej dokumentácie. Ministerstvo zároveň disponuje informáciou o aktuálnej výške účelovej finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ skládky odpadov počas prevádzkovania skládky tvoril. Výška prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré budú potrebné na úhradu nevyhnutných prác, sa určí rozdielom medzi výškou finančných prostriedkov podľa aktualizovanej projektovej dokumentácie a výškou účelovej finančnej rezervy.
V prípade, že prostriedky z účelovej finančnej rezervy, ktoré boli poskytnuté poverenej organizácii, prevýšia náklady na všetky práce nevyhnutné pre uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov, je poverená organizácia na základe písomného potvrdenia ministerstva oprávnená nevyčerpané finančné prostriedky použiť len na rozvoj environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety. Ak prostriedky z účelovej finančnej rezervy na uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov nestačia a poverenej organizácii boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v určitej výške (napr. podľa projektovej dokumentácie), avšak skutočné náklady boli nižšie, poverená organizácia nevyčerpané prostriedky ministerstvu bezodkladne vráti.
K bodu 40
Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré sa vynaložia zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie uzavretia a rekultivácie a následného monitorovania problematických skládok odpadov zo štátneho rozpočtu v prípade, že prostriedky účelovej finančnej rezervy nepokryjú náklady na nevyhnutné práce.
Konanie o povinnosti nahradiť náklady začne ministerstvo po tom, čo mu je doručené potvrdenie od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, preukazujúce, že skládka odpadov bola uzavretá a zrekultivovaná. V rozhodnutí o náhrade o určení výšky náhrady nákladov sa uvedie výška sumy skutočne vynaloženej na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo suma skutočne vynaložená na monitorovanie skládky odpadov.
Povinnou osobou je prevádzkovateľ skládky odpadov, ak je známy a ďalšie osoby, na ktorých boli prenesené práva a povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov. V prípade neuhradenia vynaložených nákladov ministerstvo začne s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, pri ktorom postupuje podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uhradená a vymožená suma je príjmom štátneho rozpočtu.
K bodu 41
Upravujú sa príslušné ustanovenia § 117, t. j. dopĺňa sa o ďalšie iné správne delikty v súvislosti s § 114b ods. 1 a ods. 6.
Za iný správny delikt sa považuje aj konanie, keď prevádzkovateľ skládky odpadov napriek výzve príslušného orgánu štátnej správy nevykoná úkony smerujúce k uzavretiu a rekultivácii skládky odpadov (§ 114b ods. 1) a ak prevádzkovateľ skládky odpadov neodovzdá ministerstvu alebo poverenej osobe dokumentáciu a informácie, ktoré sa týkajú skládky odpadov (§ 114b ods. 6).
Úlohou nových sankcií je pôsobiť na prevádzkovateľov skládok odpadov odstrašujúco a motivovať ich k súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy.
K bodu 42
Navrhuje sa ustanovenie, na základe ktorého môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby z ďalšej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.
Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba, ktorá je u prevádzkovateľa skládky odpadov v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu.
Ak prevádzkovateľ skládky odpadov uzavretie a rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov nevykonal podľa projektovej dokumentácie, ak nepožiadal o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo ak zanikla platnosť rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 114c ods. 13 písm. b) a ods. 14 alebo ak prevádzkovateľ skládky odpadov s úkonmi potrebnými na uzavretie, rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov začal, avšak tieto úkony nedokončil včas, bola mu uložená pokuta a súčasne uložené opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov tieto opatrenia nevykonal a znovu mu bola uložená pokuta, rozhodnutie o opakovane uloženej pokute je zároveň rozhodnutím o vylúčení.
Doba, na ktorú príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva fyzickú osobu rozhodnutím vylúči, je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, pričom vylúčenie nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o vylúčení je preskúmateľné súdom.
Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva doručí súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií (Okresný súd Žilina), rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a v prípade, ak bola podaná správna žaloba podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení uznesenia o priznaní odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby.
Ak fyzická osoba podá správnu žalobu, informuje o tom bezodkladne príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.
Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak sa voči prevádzkovateľovi skládky odpadov, ktorý má byť vylúčený, alebo ktorého štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu má byť vylúčený, vymáha pohľadávka, bol mu povolený odklad exekúcie alebo splnenie vymáhaného dlhu v splátkach alebo bolo voči nemu začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie.
K bodu 43
Medzi látky alebo hnuteľné veci, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (t. j. okresného úradu v prípade, že sa jedná o prevádzku spadajúcu pod režim udeľovania súhlasov podľa zákona o odpadoch, alebo Slovenskej inšpekcie životného prostredia v prípade, že sa jedná o prevádzku spadajúcu pod režim povoľovania podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na to, že sa táto látka alebo hnuteľná vec považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, sa zaraďuje aj zemina z čistenia a prania cukrovej repy. Zaradenie uvedeného druhu odpadu do Prílohy 8b si vyžiadala aplikačná prax, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o kvalitnú zeminu z hornej vrstvy ornice, ktorá sa po posúdení zo strany orgánov spadajúcich pod pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vráti späť na poľnohospodársku pôdu. Výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť, aby boli dodržané všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 4 zákona o odpadoch.
Zemina čistenia a prania cukrovej repy sa môže priamo aplikovať bez úpravy na poľnohospodársku pôdu na základe rozborov a za podmienok, ktoré vyžadujú osobitné predpisy (najmä zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov).
K bodu 44
V prílohe č. 9 sa dopĺňa zoznam preberaných záväzných aktov Európskej únie o smernicu (EÚ) 2024/884.
K Čl. II
Zavádza sa poplatok za vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov vo výške 15 eur.
K Čl. III
Upravuje sa názvoslovie.
K Čl. IV
V § 6 sa novým odsekom 4 navrhuje, aby v prípade environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch návrh nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c) vyhotovovala odborne spôsobilá osoba. Pri návrhu nápravnej činnosti na poškodených chránených druhoch a biotopoch je potrebné vziať zohľadniť množstvo komplexných kritérií, dát a údajov z databáz a monitoringu a rôznych relevantných informácií.
Novým odsekom 5 sa navrhuje na základe aplikačnej praxe doplniť ustanovenie pre prípady, ak bezprostredná hrozba environmentálnej škody alebo environmentálna škoda nastala následkom neuzavretej a nezrekultivovanej skládky odpadov a tieto činnosti budú súčasťou preventívnych a nápravných opatrení. Aby tieto opatrenia mohli byť vykonané, bude sa postupovať podľa zákona o odpadoch a zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. V
K bodu 1
Súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov aj súhlas na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov.
K bodu 2
Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov tým, že nepodal žiadosť o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov, nesplnil všetky podmienky na udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov, t. j. napr. aktualizovanie projektovej dokumentácie, získanie rozhodnutia z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, získanie súhlasu na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti alebo nezačal s uzatváraním a rekultiváciou skládky odpadov alebo jej časti v určenej lehote, Slovenská inšpekcia životného prostredia ho vyzve, aby potrebné úkony vykonal. Na to určí primeranú lehotu v závislosti od toho, o aký úkon sa jedná. Uvedené má viesť k tomu, aby sa prevádzkovateľ skládky odpadov nespoliehal na to, že sa vyhne plneniu svojich povinností. Ak prevádzkovateľ skládky odpadov napriek výzve úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov nevykonal, Slovenská inšpekcia životného prostredia o tejto skutočnosti informuje ministerstvo do štrnástich dní po márnom uplynutí ním učenej lehoty na vykonanie predmetných úkonov a zároveň prevádzkovateľovi skládky odpadov uloží pokutu.
K bodu 3
Zavádza sa pokuta, ktorú Slovenská inšpekcia životného prostredia uloží, ak prevádzkovateľ skládky odpadov aj napriek jej výzve v určenej lehote nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky.
K Čl. VI
Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. januára 2026, aby bola zabezpečená primeraná lehota na oboznámenie sa s legislatívnou zmenou a pochopenie jej vplyvu, na porovnanie súčasného a nového stavu, ako aj na nastavenie vnútorných procesov a organizácie práce na zabezpečenie trvalého súladu s novou právnou úpravou.
V Nitre 3. septembra 2025
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Taraba v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky