Konzultácia s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“)  

Právny základ pre poradnú funkciu ECB tvoria článok 127 ods. 4 a článok 282 ods. 5 zmluvy  

o fungovaní EÚ. Rámec pre konzultácie vnútroštátnych orgánov s ECB je stanovený v rozhodnutí  

Rady 98/415/ES. Účelom je zabrániť problémom vyplývajúcim z nezlučiteľnosti alebo nesúladu  

predpisov. Konzultáciu je potrebné uskutočniť v štádiu navrhovania právneho predpisu, aby sa  

stanovisko ECB mohlo náležitým spôsobom zohľadniť.  

„Národné parlamenty musia na základe vlastného rokovacieho poriadku rozhodnúť, akým  

spôsobom dodržiavať povinnosť predkladať ECB... návrhy právnych predpisov, ktoré navrhol  

¹ Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR: Metodický postup č. 15 na oznamovanie technických  

Za „vnútroštátny orgán“ sa považuje národný parlament, nie jednotliví poslanci. „ECB odmietne  

prijať stanovisko v reakcii na žiadosť jedného alebo viacerých poslancov národného parlamentu  

o konzultáciu, ak je zrejmé, že národný parlament túto konzultáciu neschválil v súlade so svojím  

Situácia na Slovensku  

Na Slovensku bola smernica (EÚ) 2015/1535 prevzatá zákonom č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní  

informácií o technických predpisoch a o prekážkach voľného pohybu tovaru. Podľa tohto zákona  

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)  

vykonáva činnosti v oblasti výmeny informácií o technických predpisoch. Na zabezpečenie  

výmeny informácií o technických predpisoch úrad spolupracuje s príslušným orgánom  

a informuje Komisiu o návrhu predpisu.  

Pokiaľ ide o parlament, zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  

republiky nestanovuje, kedy a akým spôsobom je potrebné oznámenie vykonať. Rovnako tak  

neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa konzultácií návrhov zákonov s ECB.  

Legislatívne pravidlá pre tvorbu zákonov č. 19/1997 Z. z. tiež postupy nešpecifikujú.  

Možno konštatovať, že prerušenie parlamentného legislatívneho procesu majú v rokovacom  

poriadku explicitne upravené len Bulharsko (aj to len pri notifikácii EK) a Maďarsko (všeobecné  

ustanovenie o prerušení legislatívneho procesu z dôvodu konzultácie s inštitúciami EÚ).  

Zaujímavý prístup zvolili:  

•

•

•

•

poľský Sejm, ktorý si odvodil túto povinnosť z existujúceho ustanovenia o postavení  

predsedu parlamentu (koná vo veciach týkajúcich sa vzťahov s EÚ);  

luxemburský parlament, ktorý si odvodil povinnosť z ustanovenia o konzultácii vlády  

s inými subjektmi (profesijnými komorami);  

cyperský parlament, kde na povinnosť upozorňuje list vedúceho kancelárie a oznamovanie  

EK vykonáva ním vymenovaný vyšší úradník; a  

Lotyšsko, ktoré na prerušenie procesu v parlamente aplikuje pokyny kabinetu ministrov.  

Vo väčšine štátov sa uplatňujú nepísané pravidlá.  

Tabuľka: Štáty a prerušenie legislatívneho procesu v parlamente  

prerušenie  

leg. procesu  

v parlamente  

v rokovacom  

poriadku  

prerušenie  

leg. procesu  

v parlamente  

v inom  

štát/komora  

zaužívaný postup  

poznámka  

predpise  

EK – sekretariát  

výboru po prvom  

čítaní  

ECB – príslušný  

orgán, minister alebo  

predseda parlamentu  

opakované – výbor  

alebo predseda  

parlamentu  

Senát sa už  

nezaoberá predpismi  

vyžadujúcimi  

konzultáciu alebo  

notifikáciu.  

Belgicko  

Snemovňa  

reprezentantov  

-

-

-

ECB - predseda  

parlamentu  

Bulharsko  

✓

-

⁸ ECPRD Request no. 6107: Rules on mandatory consultation with the European Central Bank or notification to the European  

legislatívno-technickej poznámky legislatívneho odboru parlamentu.  

Konzultácia s ECB prostredníctvom Národnej banky Belgicka prebieha buď na žiadosť príslušného  

orgánu Snemovne alebo príslušného ministra konajúceho v mene Snemovne. V niektorých  

prípadoch predseda výboru Snemovne zašle žiadosť o stanovisko priamo ECB. V prípade zmeny  

už notifikovaného alebo konzultovaného návrhu, tieto činnosti vykoná buď výbor alebo, ak je  

návrh už v pléne, predseda snemovne.  

3.2 Bulharsko  

Formálny postup pri oznámení EK je upravený v rokovacom poriadku o organizácii a činnostiach  

Národného zhromaždenia (§§ 70, 73, 74 a 75):  

§ 70 ods. 5: „...v dôvodovej správe k návrhom zákonov týkajúcich sa členstva Bulharskej republiky  

v Európskej únii sa uvedie konkrétna časť práva Európskej únie, ktorá ukladá prijať príslušný predpis, ako  

aj to, či bol návrh zákona oznámený alebo musí byť oznámený pred jeho prijatím v súlade so smernicou  

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535...“  

§ 73 ods. 2: „V súvislosti s návrhmi zákonov predloženými poslancami Národného zhromaždenia  

si predseda príslušného výboru vyžiada stanovisko Rady ministrov alebo príslušného ministra,  

ako aj zainteresovaných organizácií, k testu proporcionality podľa smernice (EÚ) 2018/958, ako aj  

o oznámení v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535 vrátane orgánu výkonnej moci príslušného na  

prípravu notifikačných dokumentov. Rada ministrov alebo príslušný rezortný minister vydá stanovisko do  

dvoch týždňov od podania žiadosti, pokiaľ nebola doručená odôvodnená žiadosť o predĺženie lehoty, ktorá  

nesmie byť dlhšia ako lehota podľa článku 72 ods. 3“ (pozn. najneskôr do dvoch mesiacov).  

§ 74:  

1. „Ak je v lehote podľa článku 73 ods. 2 doručené stanovisko, že návrh zákona sa má notifikovať,  

príslušný výbor prijme rozhodnutie, v ktorom:  

a) určí výkonný orgán príslušný na prípravu notifikačných dokumentov...;  

b) určí, kedy sa má návrh zákona zaslať na notifikáciu.  

⁹ Rada štátu je poradný orgán parlamentu a vlády v legislatívnych veciach.  

12  

 

 

 

 

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  

Poslanecké návrhy zákonov alebo návrhy zákonov Senátu, možno zaradiť do kategórie návrhov  

technických predpisov, ku ktorým sa vláda vyjadruje bez toho, aby bola ich navrhovateľom. Bližšia  

úprava je uvedená v nariadení vlády 339/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií  

v oblasti technických predpisov, technických dokumentov a technických noriem.  

3.5 Dánsko  

Výmenu informácií o technických predpisoch zabezpečuje Dánsky úrad pre obchod v zmysle  

vykonávacieho nariadenia č. 1097 o notifikačnom postupe pri technických predpisoch. Členský  

štát môže technický predpis prijať až po uplynutí odkladnej lehoty pripomienkového konania. Ak  

odvolával na smernicu, a to vložením poznámky k návrhu zákona.  

S ECB vykonávajú konzultácie príslušné ministerstvá.  

Pokiaľ ide o parlament, rokovací poriadok neobsahuje ustanovenia o notifikácii EK ani  

konzultácii s ECB. Dánsky parlament neuviedol, kto by žiadosť za poslancov príslušným  

orgánom adresoval.  

3.6 Estónsko  

Keďže väčšinu návrhov zákonov v Estónsku iniciuje vláda, oznamovaním technických predpisov  

sa podľa zákona o zhode výrobkov zaoberá Ministerstvo hospodárskych záležitostí.  

V zmysle odpovede, poslanci nie sú pravdepodobne veľmi dobre oboznámení s postupom. Výbory  

parlamentu však niekedy diskutujú o záležitostiach týkajúcich sa technických predpisov.  

Rokovací poriadok parlamentu neobsahuje žiadne ustanovenia o notifikačnej povinnosti EK ani  

o konzultácii s ECB. Konzultáciu s ECB nešpecifikujú ani legislatívne pravidlá pre tvorbu zákonov.  

3.7 Fínsko  

Fínsko nemá špeciálny vnútroštátny predpis, ktorý by stanovoval prerušenie parlamentného  

procesu (dokonca ani zákon, pri oznamovaní platia len administratívne usmernenia o postupe pri  

notifikácii technických predpisoch). Legislatívny proces je však prerušovaný kvôli povinnostiam  

vyplývajúcich z právnych aktov EÚ. Mali by to robiť príslušné ministerstvá predtým, než návrh  

príde do parlamentu. V prípade zmeny návrhu počas schôdze pléna alebo výborov, Ministerstvo  

hospodárskych záležitostí a práce musí zhodnotiť, či je potrebné návrh opakovane notifikovať  

¹⁰ Podporne sa využíva Sprievodca oznamovateľmi podľa informačného postupu EÚ a Príručka ministerstva spravodlivosti o  

kvalitnej tvorbe práva. Príklad: Ministerstvo zistilo, že návrh zákona schválený parlamentom podpísala kráľovná deň pred koncom  

odkladnej lehoty a nasledujúci deň bolo na poslednú chvíľu vypracované podrobné stanovisko. Návrh zákona preto bolo potrebné predložiť  

znova.  

¹¹ Niektoré typy návrhov technických predpisov sú však z odkladnej lehoty vyňaté a existuje aj osobitný naliehavý postup.  

14  

 

 

 

 

 

Pravidlá o oznámení návrhov právnych predpisov Európskej komisii  

a o konzultácii s Európskou centrálnou bankou počas legislatívneho procesu  

alebo konzultovať. V prípade významných zmien to dokonca môže znamenať, že bude predložený  

úplne nový vládny návrh zákona. Lehoty nie sú vnútroštátnou legislatívou upravené.  

3.8 Holandsko  

SNEMOVŇA REPREZENTANTOV  

Rokovací poriadok neobsahuje ustanovenia týkajúce sa oznamovania predpisov. Postup  

upravujú iba pokyny pre tvorbu zákonov, ktoré sa vzťahujú na vládu. V prípade legislatívy  

iniciovanej poslancami a pozmeňujúcich návrhov, legislatívne oddelenie oznámi poslancovi, že  

návrh zákona/pozmeňujúci návrh si vyžaduje oznámenie. Pokiaľ ide o samotné oznámenie,  

parlament kontaktuje príslušné ministerstvo, aby oznámenie vykonalo.  

3.9 Lotyšsko  

V rámci parlamentných procesov v Sejme je zodpovednou osobou za notifikáciu EK a konzultáciu  

s ECB predseda Sejmu, a to na základe všeobecného ustanovenia, § 10 ods. 1 bod 10a rokovacieho  

poriadku: „Predseda Sejmu riadi záležitosti týkajúce sa vzťahov Sejmu s inštitúciami a inými orgánmi  

Európskej únie“.  

V prípade parlamentných (poslaneckých) návrhov zákonov je najskorší možný okamih na podanie  

oznámenia po predložení návrhu predsedovi Sejmu. Takéto námietky možno zohľadniť najneskôr  

počas 2. čítania návrhu v Sejme. Ak sa návrh počas 2. čítania podstatne zmení, následné oznámenie  

sa môže vykonať po prijatí návrhu zákona Sejmom, ale pred jeho postúpením Senátu.  

3.14 Portugalsko  

Notifikácia EK prebieha na základe dekrétu č. 30/2020, ktorý stanovuje pravidlá upravujúce postup  

v oblasti technických pravidiel (oznámenie sa musí vykonať prostredníctvom Portugalského  

inštitútu kvality).  

Pokiaľ ide o parlament, rokovací poriadok parlamentu neobsahuje žiadne ustanovenie o tejto  

povinnosti ani postup, ktorý treba dodržať. V dôsledku toho chýbajú jasné pravidlá, ktoré by  

špecifikovali, kto, kedy a akým spôsobom by mal konať pri posudzovaní technických predpisov,  

a neobsahujú ani žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa konzultácií návrhov zákonov s ECB  

vo všeobecnosti. Konzultácie legislatívny proces vo všeobecnosti neprerušujú.  

3.15 Rakúsko  

Neexistuje žiadny osobitný predpis o prerušení legislatívneho procesu v parlamente z dôvodu  

notifikácie EK alebo konzultácie s ECB. Ani rokovacie poriadky Spolkovej rady a Národnej rady  

prípadoch (ak sa napr. počas legislatívneho postupu vykonajú podstatné zmeny), Národné  

zhromaždenie požiada ECB o nové stanovisko k aktualizovanému návrhu predtým, ako pristúpi  

ku konečnému rozhodnutiu o jeho prijatí.  

3.18 Španielsko  

Kontaktný bod pre uplatňovanie smernice (EÚ) 2015/1535 je Riaditeľstvo pre inšpekciu,  

certifikáciu a technickú pomoc zahraničnému obchodu. Relevantné normy týkajúce sa  

legislatívneho procesu sú: Ústava (články 81 až 92), rokovací poriadok Poslaneckého kongresu  

(články 108 až 150), rokovací poriadok Senátu (články 104 až 151) a zákon o vláde (hlava V). Žiaden  

z rokovacích poriadkov neobsahuje ustanovenie o prerušení legislatívneho procesu.  

Predseda po konzultácii s Konferenciou predsedov rozhodne, koľko žiadostí... môže podať každá parlamentná skupina, pričom  

minimálny počet žiadostí je jedna žiadosť ročne na jednu parlamentnú skupinu.  

(2) Posúdenie proporcionality sa vykoná do ôsmich dní – okrem sobôt, nedieľ a štátnych sviatkov, pokiaľ výbor nestanoví inú lehotu.  

(3) Predseda zverejní výsledok posúdenia proporcionality na webovej stránke parlamentu.  

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na legislatívne návrhy, ktoré sa dostanú do Národnej rady vo forme vládnych návrhov zákonov, za  

predpokladu, že posúdenie proporcionality už bolo vykonané podľa § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní proporcionality a že nebol prijatý  

žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 41 ods. 8.  

¹⁶ Tiež zákon o spolupráci medzi Národným zhromaždením a vládou v záležitostiach Európskej únie, uznesenie o normatívnej  

činnosti  

Predtým, ako vláda zašle legislatívny návrh parlamentu, danú záležitosť analyzujú a hodnotia  

úradníci z príslušného ministerstva, vyšetrovacia komisia alebo jednočlenný výbor. Konečné  

rozhodnutie o notifikácii prijíma príslušné ministerstvo podľa nariadenia o pokynoch pre vládne  

úrady (1996:1515). Notifikácia sa vykoná v štádiu prípravy návrhu, v ktorom je ešte možné  

vykonať podstatné zmeny. Keďže zmeny v návrhu môžu vyžadovať opätovnú notifikáciu,  

odporúča sa, aby sa návrh notifikoval v procese na ministerstve, aby sa minimalizovalo riziko  

opätovnej notifikácie, najneskôr pred odoslaním návrhu parlamentu.  

Pre konzultáciu s ECB neexistujú žiadne stanovené pravidlá. Ministerstvá a verejné orgány  

vykonávajú konzultácie nezávisle, ak je to potrebné v priebehu prípravy nových právnych  

predpisov.  

Parlament väčšinou prijíma zákony bez návrhu vlády v nekontroverzných záležitostiach, ako je  

oprava chýb alebo zmien v existujúcich právnych predpisoch, aj keď existujú výnimky. Všetky  

takéto návrhy musí predtým, ako parlament dospeje k rozhodnutiu, posúdiť parlamentný výbor.  

Počas toho musí výbor získať potrebné informácie a stanoviská. Ak by nastala situácia, v ktorej  

by bolo potrebné oznámenie alebo konzultácia, príslušný výbor by pravdepodobne kontaktoval  

vládne úrady a príslušné ministerstvo.  

3.20 Taliansko  

Zákon č. 223/2017 upravuje pozastavenie prijatia predpisu spadajúceho pod smernicu (EÚ)  

2015/1535 (modifikovaný zákon č. 317/1986). Notifikácie vykonáva vláda, konkrétne príslušný  

odbor v rámci Ministerstva pre podnikanie a produkty vyrobené v Taliansku (predtým  

Ministerstvo pre hospodársky rozvoj), a to okamžite po predložení návrhu príslušným  

ministerstvom.