Postavenie Národnej rady SR a prezidenta SR  
Parlament a prezident v Slovenskej republike  
– vývoj, kompetencie a vzájomné prepojenia  
Informačná grafika odboru Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR 9/2025  
V predkladanej publikácii  
sa zaoberáme postavením  
prezidenta SR a Národnej rady SR.  
Prinášame krátky pohľad do histórie  
a pomenúvame niektoré právomoci,  
ktorými sa činnosti Národnej rady SR  
a prezidenta SR vzájomne ovplyvňujú  
a dopĺňajú.  
Spracoval: Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR  
Text a grafika: JUDr. Helena Latáková  
Spolupráca: Mgr. Natália Švecová  
Tlač: Kancelária NR SR, 2025  
Vytvorené cez: canva.com  
Zdroje: www.nrsr.sk, www.prezident.sk, Ústava SR, zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR  
Fotografie na obálke: webové sídla Kancelárie NR SR a Kancelárie prezidenta SR, FB Prezidentský palác  
Náhľad do spoločnej histórie  
Prezidenta volí Národná rada Slovenskej republiky tajným  
hlasovaním na päť rokov.  
Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť  
a ktorý dosiahol vek 35 rokov.  
1993  
1999  
Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych  
voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.  
Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný  
za poslanca Národnej rady SR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.  
Kedysi volila prezidenta Národná rada SR.  
Až zmena Ústavy SR (ústavný zákon č. 9/1999 Z. z.) stanovila  
nový spôsob voľby hlavy štátu - priamu voľbu prezidenta.  
V pôvodnom znení Ústavy SR mala Národná rada SR právomoc  
odvolať prezidenta, ak prezident vyvíjal činnosť smerujúcu proti  
zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky alebo  
činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického ústavného  
zriadenia Slovenskej republiky.  
V súčasnosti možno prezidenta odvolať len ľudovým hlasovaním.  
Vyhlasuje ho predseda Národnej rady SR na základe uznesenia  
Národnej rady SR prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou  
všetkých poslancov Národnej rady SR.  
3
Štandarda prezidenta SR sa používa  
na označenie jeho trvalého alebo  
dočasného sídla. Môže sa použiť pri  
výkone funkcií prezidenta.  
Prezident SR  
Prezident SR je:  
najvyšší ústavný činiteľ,  
hlava Slovenskej republiky,  
hlavný veliteľ ozbrojených síl.  
Prezident SR predstavuje výkonnú moc.  
Vzťah k Národnej rade SR  
Prezident SR zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR tak,  
aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb  
do NR SR. Ak by ju nezvolal, Národná rada SR sa zíde 30. deň  
po vyhlásení výsledkov volieb do Národnej rady SR.  
Prezident SR podpisuje zákony. Môže ich Národnej rade SR vrátiť  
s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona.  
Prezident SR podáva Národnej rade SR správy o stave Slovenskej  
republiky ako aj správy  
o závažných politických otázkach.  
V určitých prípadoch môže Národnú radu SR rozpustiť.  
Prezident SR sa môže zúčastňovať schôdzí Národnej rady SR,  
pričom ho nemožno z nich vylúčiť. Udelí sa mu slovo kedykoľvek  
o to požiada a jeho rečnícky čas nie je obmedzený. Rovnako sa  
môže zúčastňovať aj schôdzí výborov Národnej rady SR, dokonca aj  
neverejných. Na schôdzach výborov sa mu udelí slovo kedykoľvek  
o to požiada. Má právo si na ne pribrať odborníkov.  
Veci spojené s výkonom funkcie prezidenta  
zabezpečuje Kancelária prezidenta SR.  
Plní odborné, organizačné a materiálno-  
technické úlohy,  
4
Národná rada SR  
NR SR je jediný ústavodarný  
a zákonodarný orgán SR.  
Národná rada SR predstavuje zákonodarnú moc.  
Predseda NR SR je po prezidentovi  
SR druhý najvyšší ústavný činiteľ.  
Vzťah k prezidentovi SR  
Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady SR tak, aby sa  
prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím  
funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Kandidátov na  
prezidenta môžu navrhnúť nielen občania (15 000), ale taktiež  
najmenej 15 poslancov Národnej rady SR.  
Zvolený kandidát na prezidenta SR sa ujíma funkcie zložením  
sľubu, ktorý skladá pred Národnou radou SR do rúk predsedu  
Ústavného súdu SR.  
Národná rada SR podáva prezidentovi SR návrhy na:  
vymenovanie sudcov Ústavného súdu SR,  
vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora,  
udelenie vyznamenaní.  
Keď o to požiada najmenej pätina poslancov Národnej rady SR,  
Národná rada SR prerokuje návrh na zrušenie rozhodnutia  
prezidenta SR o odpustení a zmiernení trestov uložených súdmi  
v trestnom konaní alebo zahladení odsúdenia formou individuálnej  
milosti alebo amnestie.  
Kancelária NR SR plní odborné, organizačné  
5
a technické úlohy spojené so zabezpečovaním  
činnosti Národnej rady SR a jej výborov.  
Vrátenie zákona prezidentom  
sa nazýva tiež veto prezidenta.  
Podpisovanie a vrátenie zákona  
Asi najvýznamnejší vzťah prezidenta SR a Národnej rady SR  
sa odvíja od prijímania zákonov.  
Platí, že zákon podpisuje okrem predsedu NR SR, predsedu vlády SR  
aj prezident SR.  
Prezident SR však na rozdiel od ostatných dvoch ústavných  
činiteľov môže zákon Národnej rade SR vrátiť.  
Ak Národná rada SR po opätovnom prerokovaní schváli zákon  
aj napriek pripomienkam prezidenta SR a prezident SR zákon  
nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez jeho podpisu.  
Porovnajte si sľuby prezidenta SR a poslanca NR SR.  
Sľub prezidenta SR  
Sľub poslanca NR SR  
Sľubujem na svoju česť  
a svedomie vernosť  
Slovenskej republike.  
Sľubujem na svoju česť  
a svedomie vernosť  
Slovenskej republike.  
Budem dbať o blaho slovenského  
národa, národnostných menšín  
a etnických skupín žijúcich  
v Slovenskej republike.  
Svoje povinnosti budem vykonávať  
v záujme občanov  
Svoje povinnosti budem plniť  
v záujme jej občanov.  
Budem dodržiavať ústavu  
a ostatné zákony a pracovať tak,  
aby sa uvádzali do života.  
a zachovávať i obhajovať ústavu  
a ostatné zákony.  
6
Obžaloba na prezidenta SR  
Návrh na obžalobu prezidenta SR za úmyselné porušenie ústavy  
alebo za vlastizradu môže Národnej rade SR podať najmenej pätina  
jej poslancov. Predseda NR SR pridelí návrh Ústavnoprávnemu  
výboru NR SR na prerokovanie, zašle ho prezidentovi SR, vláde SR  
a do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, zvolá schôdzu NR SR.  
Prezident SR musí byť na schôdzu pozvaný, musí sa mu umožniť  
vyjadriť sa o návrhu a vystúpiť v rozprave.  
Návrh schvaľuje Národná rada SR v tajnom hlasovaní. Ak návrh  
schváli, predseda Národnej rady SR obžalobu zašle bez zbytočného  
odkladu na rozhodnutie Ústavnému súdu SR.  
zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR  
Rozpustenie Národnej rady SR  
Prezident SR môže rozpustiť Národnú radu SR, ak:  
NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila  
jej programové vyhlásenie,  
NR SR sa neuzniesla do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona,  
s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery,  
NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci  
jej zasadanie nebolo prerušené a bola v tom čase opakovane  
zvolávaná na schôdzu, alebo  
ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje  
ústava.  
Toto právo nemôže uplatniť počas posledných 6 mesiacov svojho  
volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo  
výnimočného stavu.  
Prezident rozpustí Národnú radu SR v prípade,  
ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta  
nebol odvolaný.  
7
Ústava SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.)