Rozpočet verejnej správy bol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi len pre rok 2025.

Pre splnenie cieľov rozpočtu v rokoch 2026 a 2027 v rozpočte chýbali konkrétne opatrenia vo

výške 0,4 % HDP, resp. 1,9 % HDP. K zvýšeniu záväznosti zostavovania trojročného rozpočtu

neprispeli ani novelizované limity verejných výdavkov naviazané na reformované európske

fiškálne pravidlá, ktoré vyhodnocujú plnenie len na najbližší rok.

RRZ opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v NR

SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie

hotovostného (a len) štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky a už

nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií

a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými

metodikou ESA2010.

Zostavovanie výdavkovej strany rozpočtu by malo vo väčšej miere vychádzať zo scenára

nezmenených politík na najbližšie tri roky tak, ako to v minulosti ukladal zákon

o rozpočtových pravidlách verejnej správy ³⁴. V ostatných rokoch bol takto prezentovaný

rozpočet len v oblasti výdavkov zdravotných poisťovní, čo umožňovalo transparentne posúdiť

predpoklady zostavenia rozpočtu zdravotníctva, vrátane vplyvov zapracovaných opatrení.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 takéto informácie neobsahoval už ani pri

výdavkoch v zdravotníctve ³⁵.

•

K zlepšeniu informovanosti by malo dôjsť u štátnych podnikov. Stručný komentár

k predpokladaným hospodárskym výsledkom jednotlivých podnikov by umožnil lepšie

posúdenie prípadných rizík plynúcich z hospodárenia podnikov vo vlastníctve štátu,

resp. MH Manažment, a. s.

K lepšej vypovedacej hodnote ukazovateľa čisté bohatstvo by mohlo napomôcť ocenenie

zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva, na čom v súčasnosti MF SR pracuje ³⁶.

Z pohľadu hlbšej analýzy vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť

technické predpoklady pre zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať metodiku previazania

zmeny čistého bohatstva so saldom rozpočtu.

34

Druhá veta §4, ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy stanovovala: „Rozpočet verejnej

správy sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík.“ Táto

časť však bola s účinnosťou od 1. augusta 2024 zo zákona vypustená.

MF SR však na požiadanie poskytlo RRZ podklad za zdravotníctvo v štruktúre vývoja výdavkov podľa NPC scenára

a dodatočných opatrení.

MF SR potvrdilo, že aktívne pracuje na metodike Konceptu čistého bohatstva SR, pričom v súčasnosti sa zameralo na tri

nezmapované oblasti, ktoré neboli doteraz vykazované a kvantifikované – ocenenie kultúrneho dedičstva SR, ekosystémy

a ekosystémové služby na Slovensku a chránené územia (lesy, voda, fauna a flóra).

35

36

14

Dlhodobá udržateľnosť verejných ﬁnancií

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti za rok 2024 (% HDP)

9

8

7

6

5

4

3

2

1

s vplyvom

pandémie

s vplyvom

energokrízy

7,0

6,2

5,3

4,9

4,3

4,2

4,0

4,1

1,9

1,6

1,4

1,2

0,8

0,4

0

Opatrenia prijaté v priebehu roku 2025

(napr. zvyšovanie miezd v školstve), ako aj

predpoklad razantnejšieho zvyšovania

miezd vo verejnej správe pred voľbami

prispievajú k zhoršeniu udržateľnosti

o 0,5 % HDP.

Verejné ﬁnancie boli v roku 2024 v pásme

stredného rizika. Ukazovateľ dlhodobej

udržateľnosti dosiahol 4,1 % HDP.

Oproti roku 2023 sa udržateľnosť zlepšila

o 2,1 p.b. najmä vďaka prijatiu viacerých

opatrení zo strany vlády a parlamentu

(zvýšenie sadzby DPH a DPPO, daň z

finančných transakcií).

Vývoj hrubého dlhu do roku 2074 (% HDP)

500

450

400

350

300

250

200

150

432,7

295,7

100

59,3

50

0

Výrazné zlepšenie udržateľnosti v roku

2024 oproti roku 2023 sa premietlo aj do

priaznivejšej projekcie dlhu. V aktuálnom

scenári by dlh presiahol úroveň 100 % HDP

v roku 2044, čo je o 7 rokov neskôr ako v

scenári vychádzajúcom z roku 2023.

Pri danej úrovni ukazovateľa dlhodobej

udržateľnosti by hrubý dlh bez doda-

točných opatrení v 50-ročnom horizonte,

t.j. na konci roku 2074, dosiahol

295,7 % HDP.

Ide o hypotetický scenár, keďže ﬁnančné

trhy by prestali ﬁnancovať potreby

Slovenska už pri významne nižších

úrovniach dlhu a Slovensko by nemohlo

trvalo ignorovať národné a európske

ﬁškálne pravidlá.

Zdroj: RRZ

Limit dlhu verejnej správy

Dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2024

Vývoj hrubého dlhu od roku 2011

úroveň 59,3 % HDP. Po dvoch medziročných pokle-

soch v rokoch 2022 a 2023 pod vplyvom vysokej

inﬂácie, hrubý dlh opäť medziročne narástol a zostal

v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.

Dlh verejnej správy, v % HDP

74,8

80

70

60

50

40

71,2

67,9

64,5

V súvislosti s dosiahnutou výškou dlhu za rok 2024

nachádzajúcou sa v najvyššom sankčnom pásme,

vláde SR 21. novembra 2025 vyprší 24-mesačná

výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií

dlhovej brzdy. Dovtedy je úroveň zadlženia spojená

so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia hraníc

druhého sankčného pásma.

61,8

60,2

59,3

57,7

55,6

Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení

prognóza RRZ predpokladá, že hrubý dlh do konca

roka 2029 narastie až do výšky 74,8 % HDP. Najväčší

vplyv na tento prudký nárast zadlženia bude mať

nepriaznivé hospodárenie vlády a rastúce úrokové

náklady súvisiace s obsluhou verejného dlhu.

účinnosť

ústavného

zákona

30

20

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029

skutočnosť

prognóza RRZ (strednodobý výhľad, júl 2025)

Vybrané príspevky k zmene dlhu (2019-2029)

Oproti predkrízovému obdobiu na konci roka

2019 sa úroveň hrubého dlhu na konci roka 2024

zvýšila kumulatívne o 11,3 p.b. z úrovne 48 % HDP

na 59,3 % HDP.

15

10

5

1,6

V pandemickom období rokov 2020 a 2021 sa na

náraste zadlženia najviac podpísali výrazne

3,6

navýšené vládne výdavky v kombinácii s jednora-

zovými opatreniami, prostredníctvom ktorých sa

sanovali hospodárske a zdravotné dôsledky

pandémie (príspevok 8,1 p.b. HDP). Dodatočne hrubý

dlh navýšil aj nárast hotovostnej rezervy v dôsledku

neistoty na ﬁnančných trhoch (7,1 p.b. HDP).

0

-5

-1,6

-0,2

-0,8

-0,1

-10

-15

Počas ruskej invázie na Ukrajinu a súvisiacej

energetickej krízy, došlo v roku 2022 aj k výraznému

nárastu inﬂácie. To dočasne výrazne prispelo

v rokoch 2022 a 2023 k medziročnému poklesu

hrubého dlhu v pomere k HDP prostredníctvom

efektu menovateľa (príspevok k poklesu spolu

o 9,5 p.b. HDP).

strednodobá prognóza RRZ

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

2028

2029

Úrokové náklady

Primárne saldo

Deﬂátor HDP (vplyv inﬂácie)

Reálny rast HDP

Likvidné ﬁnančné aktíva

Zosúladenie deﬁcitu a dlhu

Hrubý dlh v strednodobom horizonte

rokov 2025-2029 podľa odhadu RRZ

narastie o 15,5 percentuálnych bodov

z 59,3 % HDP na 74,8 % HDP.

Príspevky k medziročnej zmene dlhu (2025-2029)

Zosúladenie deﬁcitu a dlhu

1,0

Bez prijatia dodatočných opatrení

Likvidné ﬁnančné aktíva

Deﬂátor HDP (vplyv inﬂácie)

Vplyv hospodárskeho cyklu

Potenciálny ekonomický rast

Úrokové náklady

0,8

na zlepšenie štrukturálnej primárnej

bilancie, bude rozpočtová politika spolu

s rastúcim vplyvom úrokov predstavovať

veľmi vážne riziko pre udržateľnosť

verejných ﬁnancií. Situáciu výrazne

zhoršujú aj nepriaznivé vyhliadky hospo-

dárskeho rastu, ktoré negatívne ovplyv-

ňujú ako globálne, tak aj domáce faktory.

-7,8

Vplyv diferenciálu

ekonomického rastu

a úrokov = - 2,8 p.b.

1,1

-5,3

9,2

Jednorazové vplyvy

0,2

Predpokladaný nepriaznivý výhľad

hospodárenia vlády zvýši v období naj-

bližších rokov 2025-2029 verejný dlh až

o 17,8 p.b. HDP. Tento nárast bude takmer

zanedbateľne kompenzovaný diferenciá-

lom výrazne oslabeného ekonomického

rastu a rastúcich úrokov, ktorý prispeje

k zníženiu dlhu len o 2,8 p.b. HDP.

Štrukturálne primárne saldo

17,8

15,5

Kumulatívna zmena dlhu v rokoch 2025-2029

-25

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

20

25

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ

Dlhový limit pre obce a VÚC

Vyhodnotenie roku 2023

Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom

ﬁnancií prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit

je deﬁnovaný ako 60 % bežných príjmov

predchádzajúceho roka a pri jeho nedodržaní hrozia

samosprávam pokuty.

30

2 926

obcí vykázalo

dlh nad 60 %

počet obcí

37

obcí nepredložilo

výkazy

obec bola v nútenej

správe (pokuta sa na

ňu nevzťahuje)

pokuta uložená v minulosti

20

1

2 _{a dlh sa nezvyšoval}

oslovenie

zmena starostu/primá-

tora (výnimka z platenia

pokuty)**

7^*

0 _{nútenej správy}

reštrukturalizácia z čias

hlavných

57

kontrolórov

obec napriek výzvam

otvorené

objem záväzkov nebol

nepredložila výkazy

správne

2

55 vykázaný správne

1

(pokutovaná iným spôsobom)

konanie

uloženie

pokuty***

2

zaplatená

pokuta

nezaplatená

pokuta

1

Lúčka (SK)

148,34

Malý Slivník (PO)

3 535,74

*Rovnaká výnimka sa týkala aj ďalších dvoch obcí, kde sa ale prekrývala

s predošlými výnimkami.

**V týchto obciach boli tiež oslovení hlavní kontrolóri pre účely preverenia

skutočného stavu, avšak po dodatočnej kontrole sa zistilo, že všetky obce spĺňajú

zákonom stanovený limit na dlh.

***Stav k 9.7.2025. Uložené pokuty sú uvedené v eurách.

Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.

Vyhodnotenie roku 2024

Predbežne bolo identiﬁkovaných 26 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek MF SR

požiadalo o preverenie poskytnutých údajov 23 hlavných kontrolórov obcí. Momentálne prebieha kontrola

vykázaných dlhov. Ďalších 27 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné ﬁnančné výkazy. Všetky VÚC mali

dlh pod 60 % aj v roku 2024.

Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ

Hodnotenie plnenia sankcií

Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2023

Znenie ústavného zákona

Plnenie

Poznámky

Dokument bol doručený do NR SR, opatrenia však neboli

dostatočné na zníženie podielu dlhu na HDP, čím nedošlo k

naplneniu cieľa ústavného zákona a čl. 55a Ústavy v podobe

zabezpečenia dlhodobo udržateľných verejných ﬁnancií. Vláda

cielila kontinuálny nárast dlhu do konca volebného obdobia.

Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,

ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu. Zákon nestano -

vuje termín predloženie tohto návrhu.

nesplnené

Platy členov vlády v roku 2024 ostali zachované na úrovni z 1. mája

2022, resp. roku 2021. Vláda si však vo februári 2024 schválila

niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré formálne

netvoria súčasť platu, čím ale obchádza účel tejto sankcie.

Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom

rozpočtovom roku, ak ich platy

rozpočtovom roku boli nižšie.

v predchádzajúcom

formálne

splnené

Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2024

Znenie ústavného zákona

Plnenie

Poznámky

Návrh opatrení na zníženie dlhu za rok 2024 zatiaľ nebol

predložený na rokovanie NR SR. MF SR plánuje predložiť

dokument s opatreniami na jeseň 2025.

Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,

ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu.

zatiaľ nesplnené

V roku 2025 ostali platy členov vlády na úrovni z 1. mája 2022,

resp. roku 2021. Vláda si však vo februári 2024 schválila

niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré formálne

netvoria súčasť platu, čím ale obchádza účel tejto sankcie.

Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom

rozpočtovom roku, ak ich platy

rozpočtovom roku boli nižšie.

v predchádzajúcom

priebežne sa

formálne plní

K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu došlo v máji 2023 a

odvtedy je hrubý dlh nepretržite nad hranicou tretieho

sankčného pásma. Pokiaľ sa úroveň hrubého dlhu verejnej správy

nezníži pod hranicu tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy,

ministerstvo ﬁnancií nie je povinné znovu viazať 3 % výdavkov

štátneho rozpočtu.

Ministerstvo ﬁnancií SR zaviaže 3 % zo zákonom stan-

ovených výdavkov štátneho rozpočtu.

nehodnotené

Nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády

Vyhodnotenie bude možné až po konci roku 2025, ukončení

24-mesačnej výnimky, resp. po ukončení platnosti sankcie.

a z rezervy vlády.

nehodnotené

Ak do 22. novembra 2025 národná rada neschváli rozpočet na rok

2026, vláda bude povinná stiahnuť návrh rozpočtu verejnej

správy, ktorý obsahuje medziročný rast konsolidovaných

výdavkov z rokovania NR SR a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu,

ktorý je so sankciou súladný.

Vláda nesmie predložiť na rokovanie národnej rady návrh

rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorý obsahuje

medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov

v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2025.

Ak obec alebo vyšší územný celok schváli na rok 2026 rozpočet s

výdavkami vyššími ako tými rozpočtovanými na rok 2025, počnúc

22. novembrom 2025 sa takýto rozpočet dostane do rozporu

s ústavnou požiadavkou. Rozpor bude potrebné odstrániť

úpravou rozpočtu.

Ak do 22. novembra 2025 národná rada neschváli rozpočet na rok

2026, vláda bude povinná stiahnuť návrh rozpočtu verejnej

správy, ktorý obsahuje medziročný rast konsolidovaných

výdavkov z rokovania NR SR a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu,

ktorý je so sankciou súladný.

Samosprávy sú povinné schváliť rozpočet na rok 2026

s výdavkami maximálne vo výške rozpočtovaných výdavkov

v roku 2025.

nehodnotené

Vláda nemôže predložiť národnej rade rozpočet verejnej

správy na rok 2026 s rozpočtovým schodkom.

Ak si obec alebo vyšší územný celok schváli na rok 2026 deﬁcitný

rozpočet, počnúc 22. novembrom 2025 sa takýto rozpočet

dostane do rozporu s ústavnou požiadavkou. Rozpor bude

potrebné odstrániť úpravou rozpočtu.

Samosprávy sú zároveň povinné schváliť na rok 2024 len

vyrovnaný alebo prebytkový* rozpočet.

nehodnotené

Vláda bude musieť po 21. novembri 2025 bezodkladne

požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.

Vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.

Hodnotenie plnenia osobitných ustanovení pre územnú samosprávu

Znenie ústavného zákona

Plnenie

Poznámky

Štát v roku 2024 nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv.

Vláda neposkytla samosprávam nové návratné ﬁnančné výpomoci,

avšak prostredníctvom ich čiastočného odpustenia

Štát ﬁnančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezod-

povedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho

územného celku.

splnené

a poskytovania dotácií zlepšovala ﬁnančné pozície samospráv.

Na základe v súčasnosti známych informácií došlo v roku 2024

v súvislosti so zmenami v stavebných zákonoch k vytvoreniu

nových úloh pre samosprávu s potrebou zabezpečenia ich

ﬁnancovania zo strany štátu. Štát počas roka 2025 zaviedol nové

formy správnych poplatkov a zvýšil existujúce poplatky, pričom

primeranosť financovania týchto úloh nie je možné vyhodnotiť.

Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci

alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie

súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku

zodpovedajúce ﬁnančné prostriedky.

nie je možné

vyhodnotiť

Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku

dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádza-

júceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný

celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo

ﬁnancií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou

dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho

rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho

územného celku ustanovuje zákon.

V súčasnosti prebieha overovanie výšky dlhu za rok 2024 u 23

obcí. Oslovených bolo aj 27 obcí, ktoré nepredložili výkazy. Po

preverení výšky dlhu začne MF SR správne konanie o uložení

pokuty.

prebieha overovanie

* Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sa vzťahuje iba na bežný a kapitálový rozpočet a nezahŕňa ﬁnančné operácie.

Zdroj: RRZ

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

1. Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska

Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel definovaných

národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym prístupom k definícii pravidiel,

ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam vytvárať vysoké deficity vedúce

k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, podporovať realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky,

zvýšiť kredibilitu rozpočtového procesu a znížiť informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania

relevantných údajov. Navyše jedným z cieľov európskych pravidiel je aj obmedziť negatívne vplyvy

deficitov jednotlivých členských krajín na ekonomický vývoj v ostatných členských krajinách, obzvlášť

v rámci eurozóny.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom hodnotenia tejto

správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel a postupov uplatňovaných na Slovensku. Nemenej

dôležité sú pravidlá určené bežnými zákonmi: rozpočtové pravidlá verejnej správy, rozpočtové pravidlá

územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem týchto pravidiel definovaných na národnej

úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá európskeho spoločenstva, ktoré sa menili v apríli 2024

a pravidlá vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený v schéme 1).

Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hospodárenie SR

Medzinárodné pravidlá

Národné pravidlá

Pakt stability a rastu

Ústava Slovenskej republiky (čl. 55a)

• SR ochraňuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia

• deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP

• procedúra nadmerného deficitu

• metodika analýzy udržateľnosti dlhu v strednodobom

horizonte od Európskej komisie

• plán konsolidácie na 4 alebo maximálne 7 rokov

• zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií

• požiadavky na minimálnu konsolidáciu – o 0,4 % HDP

počas 4 rokov alebo o 0,25 % HDP počas siedmich

rokov trvania plánu alebo o 0,5 % HDP v EDP

• iba výdavkové pravidlo

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

• dlhová brzda (43-53 % HDP v roku 2024*)

• existencia limitu verejných výdavkov

• pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre

samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov

• pravidlá transparentnosti

Zákony o rozpočtových pravidlách

• definovanie limitu verejných výdavkov podľa Paktu

stability a rastu (nadobudlo účinnosť od 1. augusta

2024)

• dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup

výpočtu pokuty pri prekročení hranice

• mechanizmus oddlženia jednotky samosprávy

• splátky dlhu samospráv < 25 % upravených bežných

príjmov

• polo-automatické sankcie

• posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)

Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability a rastu)

Požiadavky na národné rozpočtové rámce:

• účtovníctvo, štatistika, audit

• nezávislé prognózy, citlivostné scenáre

• numerické pravidlá, strednodobé rámce

• transparentnosť

• minimálne požiadavky na zabezpečenie nezávislosti a

povinné úlohy pre nezávislé fiškálne inštitúcie

• pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho

kompaktu) vrátane korekčného mechanizmu

• vyhodnocovanie štátneho rozpočtu

• termín predkladania návrhu rozpočtu

Zákon o štátnom rozpočte

• určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok

• výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %

• platí vždy len na jeden rok

„Fiškálny kompakt“

• pravidlo vyrovnaného rozpočtu

• strednodobý cieľ do národnej legislatívy

• korekčný mechanizmus

Zákon o účtovníctve

• definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti

• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne

* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Počnúc rokom 2018 klesajú o 1 percentuálny bod ročne, až kým

nedosiahnu 40 resp. 50 % HDP v roku 2027.

Zdroj: RRZ

19

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Box 1: Reforma pravidiel fiškálneho rámca EÚ

Rada EÚ dňa 29. apríla 2024 schválila reformu rámca správy hospodárskych záležitostí a fiškálneho riadenia

EÚ ³⁷. Nové pravidlá zaviedli povinnosť schváliť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, v ktorom si

členská krajina EÚ stanoví stratégiu fiškálnej politiky pozostávajúcu z medziročného rastu čistých výdavkov.

Cieľom nových fiškálnych pravidiel EÚ je nastaviť konsolidáciu verejných financií tak, aby deficit a dlh klesli

resp. zostali pod hranicami 3 % HDP, resp. 60 % HDP aj desať rokov po uskutočnení konsolidačného plánu ³⁸.

Implementácia nových pravidiel

Vláda Slovenskej republiky dňa 15. októbra 2024 schválila Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán

Slovenskej republiky na roky 2025-2028, ktorý zaslala na posúdenie Európskej komisii. Vláda si v súlade

s predbežným usmernením EK stanovila trajektóriu rastu čistých výdavkov do roku 2028 ³⁹. Rada Európskej

únie 21. januára 2025 schválila predložený plán, čo zaväzuje vládu dodržať stanovené maximálne tempo rastu

čistých výdavkov na jednotlivé roky v období 2025-2028 a kumulatívne tempo rastu čistých výdavkov v roku

2028 oproti roku 2023 ⁴⁰.

Po schválení plánu dochádza ku každoročnému odpočtu jeho plnenia. Vláda dňa 30. apríla 2025 schválila

materiál s názvom Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025, v ktorom vyhodnotila plnenie pravidla

za rok 2024 a zaktualizovala strednodobý výhľad verejných financií ⁴¹. Slovensko tiež v správe požiadalo o

spustenie národnej výnimky umožňujúcej zohľadniť nárast výdavkov na obranu počas rokov 2025-2028

maximálne vo výške 1,5 % HDP ročne pri vyhodnotení tempa rastu výdavkov ⁴². Európska komisia 4. júna 2025

odporučila schváliť žiadosť Slovenskej republiky o aktiváciu národnej únikovej doložky. Rada EÚ 8. júla 2025

schválila aktiváciu národnej únikovej doložky Slovensku.

Smernica o požiadavkách na rozpočtové rámce

Novelizovaná smernica Rady 2011/85/EÚ ukladá okrem iného členským štátom aj povinnosť zriadiť nezávislú

fiškálnu inštitúciu. Smernica určuje podmienky pre ich nezávislosť, ako napr. transparentný proces výberu

členov, primeranosť a stabilitu financovania alebo neprijímanie pokynov od rozpočtových alebo iných

subjektov. Smernica tiež definuje minimálne úlohy, ktoré musí nezávislá fiškálna inštitúcia vykonávať, medzi

inými vypracúvanie, posudzovanie alebo schvaľovanie makroekonomických prognóz používaných

v rozpočtovom procese ⁴³.

Ministerstvo financií v súvislosti s povinnosťou transponovať smernicu do slovenskej legislatívy do 31.

decembra 2025 zapracovalo tzv. princíp dodržuj alebo vysvetľuj v jednej oblasti do novely zákona

o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákonom č. 70/2025 Z. z. s účinnosťou od 15. apríla 2025 sa do §30

37

Ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 , ktorým sa ruší a nahrádza nariadenie Rady (ES)

č. 1466/97 tzv. preventívna časť . Nariadenie Rady (EÚ) 2024/1264 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97,

tzv. korektívna časť. Smernica Rady (EÚ) 2024/1265 , ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové

rámce členských štátov.

Prehľad nových pravidiel je uvedený v Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej

transparentnosti za rok 2023 , str. 19, box 1, RRZ, august 2024.

Vláda odhadovala, že pri dodržaní trajektórie čistých výdavkov v pláne by deficit klesol na úroveň 3,6 % HDP v roku 2027

a 2,8 % HDP v roku 2028 (pod 3 % HDP by sa tak dostal o rok neskôr ako predpokladala EK). Zároveň by to podľa nej

neviedlo k stabilizovaniu dlhu v strednodobom horizonte, ani k udržateľnému zníženiu deficitu pod 3 % HDP v období

desiatich rokov po implementácii plánu, čo by bolo v rozpore hlavným cieľ európskych fiškálnych pravidiel.

Európska komisia používa pri analýze udržateľnosti dlhu vlastné predpoklady, ktoré neskôr nereviduje. Prípadné

nedosiahnutie cieľa zlepšenia primárneho štrukturálneho salda sa premietne do zvýšenej potreby konsolidácie v ďalšom

národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne.

V ňom odsúva dosiahnutie cieľa deficitu na úrovni 3 % HDP z roku 2027 (uvoľnenie cieľov o 0,5 % HDP), ako tomu bolo

v Rozpočte verejnej správy na roky 2025 až 2027 do roku 2028. Vláda odôvodnila uvoľnenie cieľov nepriaznivými

geopolitickými faktormi, podrobnejší prepočet takýchto faktorov však vo výročnej správe nie je zahrnutý. Podľa prepočtu

RRZ zhoršený makroekonomický vývoj predstavuje negatívny dopad pre verejné financie len na úrovni 0,3 % HDP.

Referenčným rokom, voči ktorému sa nárast výdavkov vyčísľuje, je rok 2021, čo v prípade Slovenska znamenalo výdavky

na obranu (v klasifikácii COFOG) vo výške len 1,4 % HDP.

38

39

40

41

42

43

Podrobnejšie informácie o smernici, ako aj pohľad RRZ na potrebu jej premietnutia do národnej legislatívy obsahuje

analytický komentár KRRZ .

20

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

ods. 4 doplnila povinnosť pre MF SR zverejniť stanovisko k hodnoteniu výročnej správy o pokroku od RRZ ⁴⁴.

Európska komisia začiatkom júla 2025 zverejnila prehľad stavu implementácie smernice v členských štátoch,

z ktorého vyplýva, že MF SR neplánuje zmeny v ústavnom zákone č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti

alebo ďalšie zmeny v zákone č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v súvislosti so smernicou.

Podľa názoru RRZ aktuálna slovenská legislatíva nedostatočne zohľadňuje požiadavky smernice. Ide napríklad

o potrebu sfunkčnenia prístupu RRZ k dátam, zavedenie povinnosti podliehať nezávislému externému

hodnoteniu, formalizáciu procesu financovania rady a zabezpečenie stability zdrojov vo viacročnom horizonte.

V oblasti nových úloh RRZ by išlo napríklad o vypracovanie a zverejnenie komplexného hodnotenia

makroekonomických a rozpočtových prognóz, komplexné posudzovanie vnútroštátneho rozpočtového rámca.

Zmeny v rozpočtových pravidlách v roku 2024

Počas roku 2024 došlo k zmenám v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v zákone

o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy prebehla celkovo trikrát, zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy sa novelizoval taktiež trikrát (podrobne v prílohe 1).

Najvýznamnejšia zmena nastala v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v rámci ktorej

došlo k úprave limitu verejných výdavkov:

•

Novela v zákone stanovuje sumu limitu verejných výdavkov na rok 2024 ⁴⁵, ktorá vychádza

z odporúčaní Rady EÚ z júna 2023 pre maximálny rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 %.

Limit verejných výdavkov definuje od roku 2025 ako maximálnu výšku výdavkov vyjadrených

sumou určenou v súlade s povoleným medziročným rastom čistých výdavkov ⁴⁶. Limit bude

vypočítavať ministerstvo financií v súlade s trajektóriou vývoja čistých výdavkov v národnom

strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne vychádzajúcom z nových európskych fiškálnych

pravidiel ⁴⁷. Limit schvaľuje vláda a následne NR SR na všetky roky, na ktoré sa zostavuje

rozpočet verejnej správy.

Okrem samotnej definície limitu verejných výdavkov novela zákona obsahuje aj nasledovné zmeny:

•

určuje ministerstvu financií povinnosť vypracovať výročnú správu pri vykonávaní

národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu ⁴⁸,

•

ustanovuje aj novú úlohu pre RRZ, ktorá má vyhodnotiť výročnú správu ministerstva financií

posudzujúc súlad výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých

44

NR SR zatiaľ netransponovala termín na zverejnenie stanoviska MF SR k hodnoteniu RRZ výročnej správy o pokroku.

Smernica ukladá povinnosť zverejniť hodnotenie v zmysle princípu dodržuj alebo vysvetľuj do dvoch mesiacov od

zverejnenia hodnotenia nezávislej fiškálnej inštitúcie, v národnej legislatíve zatiaľ nie je termín stanovený.

Vyhodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov na rok 2024 je plne v kompetencii MF SR, pričom zákon nestanovuje

spôsob jeho vyhodnotenia.

Ide o výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení, výdavkov na programy

Európskej únie plne krytých príjmami z fondov únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov

financovaných úniou, ako aj cyklických výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov a dočasných

vplyvov stanovených podľa metodiky Európskej komisie. V porovnaní s pôvodným pravidlom platným do konca júla 2024,

čisté výdavky na základe definície fiškálnych pravidiel EÚ nie sú očistené o výdavky územnej samosprávy a odvod

do rozpočtu EÚ. Preto výška limitov výdavkov podľa pôvodnej a novelizovanej legislatívy nie je navzájom porovnateľná.

Nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263.

MF SR, Výro č ná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025 , apríl 2025

45

46

47

48

21

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

výdavkov, plnenie limitu verejných výdavkov a analýzu faktorov vplývajúcich na odchýlku

od trajektórie vývoja čistých výdavkov ⁴⁹,

•

zrušila sa povinnosť zostavovania scenárov nezmenených politík (NPC scenárov) pre rozpočet,

namiesto čoho sa rozpočet zostavuje a realizuje v súlade s národným strednodobým fiškálno-

štrukturálnym plánom,

•

zúžil sa okruh rozpočtových rezerv, ktoré sa následne odpočtujú, a

obmedzilo sa použitie výdavkov štátneho rozpočtu iba do konca rozpočtového roka, na ktorý

boli rozpočtované, čím sa zrušila možnosť prenášania najmä kapitálových výdavkov do ďalších

rokov ⁵⁰(výnimku predstavujú prostriedky Európskej únie, ktoré je možné použiť

aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania).

Novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy dovoľuje obciam a VÚC v prípade

použitia prostriedkov z rezervného fondu ich využitie na bežné výdavky do konca roku 2024, prípadne

aj možnosť nezabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na rok 2024. Následne bola prijatá ďalšia

novela, ktorou sa tieto pravidlá môžu uplatniť aj v roku 2025 (neplatí to však už na zostavenie rozpočtu

na roky 2026 až 2028). Touto výnimkou sa umožňuje obciam flexibilnejšie využitie rezerv na roky 2024

a 2025. Ostatné novelizácie sa týkali hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície a

drobných technických úprav.

Zmeny v rozpočtových pravidlách v roku 2025

Počas roku 2025 do termínu vypracovania tejto hodnotiacej správy, došlo dvakrát k novelizácii zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tieto novely zaviedli:

väčšie kompetencie ministrovi financií, ktorý môže na základe splnomocnenia vlády počas

roka upravovať limity verejných výdavkov kapitol za podmienky, že ostane zachovaný celkový

limit výdavkov na daný rok – oproti dovtedajšej praxi sa zvýšila flexibilita v úpravách limitu,

výnimku pre Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú

ekonomiku, ktorá umožňuje úradu byť zakladateľom aj zriaďovateľom inej právnickej osoby,

ak to súvisí s Plánom obnovy,

povinnosť MF SR zverejniť stanovisko k hodnoteniu RRZ k výročnej s práve o pokroku pri

vykonávaní národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu ⁵¹. Zmena súvisí s

povinnosťou premietnutia požiadaviek novely smernice 2011/85/EÚ o národných

rozpočtových rámcoch do národnej legislatívy,

•

odstránenie obmedzení pre poskytovanie preddavkov pri obstaraní vojenského materiálu,

špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov.

49

50

RRZ, Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2025 až 2029 (Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025) - Rada pre

rozpočtovú zodpovednosť , jún 2025

Tento krok môže podľa RRZ na jednej strane zvýšiť disciplínu pri plánovaní a realizovaní investícií, na druhej to však

výrazne znižuje istotu subjektov, ktoré pripravujú investície, v tom, že na ne budú mať zdroje aj v iných rokoch okrem

aktuálneho. Bolo by preto vhodné mať záväzné viacročné rozpočty, minimálne na tri roky (pri investíciách s dlhším

horizontom aj na viac ako tri roky), aby sa investície mohli dlhodobo plánovať a mať zaistené financovanie.

V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1263 a Smernice Rady 2011/85/EÚ má členský štát zverejniť

vysvetlenie do dvoch mesiacov od zverejnenia hodnotenia výročnej správy o pokroku nezávislou fiškálnou inštitúciou.

Toto ustanovenie sa do zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy premietlo bez konkrétneho

termínu. RRZ zverejnila hodnotenie Výročnej správy o pokroku dňa 5. júna 2025, MF SR zverejnilo Stanovisko Ministerstva

financií SR k hodnoteniu trajektórie čistých výdavkov Radou pre rozpočtovú zodpovednosť dňa 14. augusta 2025.

51

22

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

2. Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti

hospodárenia SR

Hlavným cieľom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti

hospodárenia Slovenskej republiky (článok 1). Zákon tak konkrétnymi pravidlami podporuje ochranu

dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti

a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, ktorá bola v roku 2020 ukotvená v novele Ústavy

Slovenskej republiky ⁵².

RRZ každoročne vyhodnocuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v súlade s ustanoveniami ústavného

zákona o rozpočtovej zodpovednosti s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia

Slovenskej republiky. Hodnotenie situácie vo verejných financiách v dlhodobom horizonte berie

do úvahy súčasné nastavenie politík. Správa o dlhodobej udržateľnosti je publikovaná pravidelne

k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde ⁵³.

Graf 2: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (% HDP)

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

s vplyvom

energokrízy

s vplyvom

pandémie

vysoké riziko ( > 5% )

7,0

6,2

5,3

4,9

4,3

4,2

4,1

4,0

stredné riziko ( > 1% )

1,9

1,6

1,4

1,2

0,8

0,4

Zdroj: RRZ

Rada vo svojom hodnotení ⁵⁴konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií za rok 2024

nebola dosiahnutá a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol

4,1 % HDP, čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme stredného rizika. Po prijatí

52

Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej republiky

č. 460/1992 Zb.

53

Správy zverejňované k 30. aprílu hodnotia vývoj dlhodobej udržateľnosti vychádzajúc zo zverejnených výsledkov

hospodárenia za predchádzajúci rok a nastavených politík ku koncu predchádzajúceho roka. Mimoriadne správy

(zverejnené do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády) môžu obsahovať aj odhad na základe aktuálnejších

úd ajov o vývoji verejných financií.

54

RRZ, Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 202 4 , apríl 2025.

23

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

viacerých opatrení zo strany vlády a parlamentu ⁵⁵došlo v porovnaní s rokom 2023 k viditeľnému

pokroku a hodnota ukazovateľa sa medziročne zlepšila o 2,1 p.b.

Pri danej úrovni ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti by hrubý dlh b ez dodatočných opatrení v 50-

ročnom horizonte, t.j. na konci roku 2074, dosiahol 295,7 % HDP ⁵⁶. Ide o hypotetický scenár,

keďže finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu

a Slovensko by s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo trvalo ignorovať národné a európske fiškálne

pravidlá. Zároveň ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit dlhu vo výške 50 %

HDP, pričom definuje odstupňované sankcie, v prípade, že dlh prekročí tento limit. Na základe toho má

vláda povinnosť reagovať na zvyšujúci sa dlh opatreniami v zmysle stanovených sankcií, čo by malo

zabrániť zotrvaniu dlhu nad horným limitom.

Graf 3: Vývoj hrubého dlhu do roku 2074 (% HDP)

500

Dlh v scenári z roku 2024

450

400

350

300

250

200

150

100

50

432,7

295,7

Dlh v scenári z roku 2023

59,3

0

Zdroj: RRZ

Zohľadnenie strednodobého vývoja verejných financií očakávaného RRZ ⁵⁷, ako aj opatrení, ktoré boli

prijaté v priebehu roku 2025, by zhoršilo ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP (oproti

stavu odhadovanému na konci roka 2024). Na základe očakávaného vývoja podľa RRZ a opatrení

prijatých v období od začiatku roku 2025 do konca júla 2025 by k zhoršeniu ukazovateľa prispeli

predovšetkým tieto faktory:

•

Valorizácia miezd v školstve – zhoršenie o 0,3 % HDP. Vláda schválila návrh valorizácie miezd

pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve ako aj na verejných

vysokých školách. Nárast tarifných platov predstavuje 7 % od septembra 2025 a dodatočných

55

56

57

Ide predovšetkým o opatrenia, ktoré tvorili súčasť konsolidačného balíčka schváleného v závere roku 2024. Spomedzi

týchto opatrení mali najväčší vplyv na saldo zmeny v DPH (zvýšenie základnej sadzby na 23 %), zavedenie dane

z finančných transakcií a zvýšenie sadzby DPPO.

V tomto hypotetickom scenári by dlh presiahol úroveň napríklad 100 % HDP v roku 2044. V porovnaní so scenárom

vychádzajúcim z roku 2023 (zodpovedajúci hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti za rok 2023 vo výške 6,2 % HDP)

by to bolo o 7 rokov neskôr.

RRZ, Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2025 až 2029 (Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025), jún 2025.

24

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

7 % od januára 2026. Z pohľadu hodnotenia dlhodobej udržateľnosti ide o čiastočné zvrátenie

pozitívneho vplyvu predpokladu pomalšej valorizácie miezd zapracovaného v základnom

scenári 2024.

•

Ostatné opatrenia prijaté v roku 2025 – zhoršenie o 0,1 % HDP. Od začiatku roka vláda

schválila niektoré ďalšie opatrenia, ktoré trvale navyšujú výdavky verejnej správy. Ide

predovšetkým o navýšenie financovania fondu na podporu športu ako aj novely zákonov o

štátnej službe a službách zamestnanosti. Vláda schválila aj zámer výstavby novej nemocnice s

predpokladanými celkovými nákladmi 1,2 mld. eur (bez DPH), avšak z pohľadu dlhodobej

udržateľnosti ide o dočasný faktor s minimálnym vplyvom.

Predpokladaná valorizácia miezd vo volebnom roku – zhoršenie o 0,2 % HDP. RRZ

predpokladá zvýšené tempo valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy v poslednom

roku volebného obdobia tak, aby kumulatívny rast ich miezd zodpovedal vývoju v súkromnom

sektore. Na rozdiel od predchádzajúcich faktorov nejde o opatrenie, ktoré už bolo schválené,

ale o predpoklad RRZ o najpravdepodobnejšom vývoji, ktorý vstupuje do strednodobej

fiškálnej prognózy ⁵⁸. Toto opatrenie by čiastočne zvrátilo úsporné opatrenia zapracované

v zlepšení udržateľnosti ku koncu roka 2024.

Počnúc rokom 2024 sú v platnosti nové európske fiškálne pravidlá, na základe ktorých sa posudzuje

súlad výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých výdavkov. Túto trajektóriu si

vláda stanovila v roku 2024 v Národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne Slovenskej

republiky na roky 2025 až 2028, pričom plnenie tejto trajektórie vláda hodnotila vo Výročnej správe

o pokroku Slovenskej republiky v roku 2025, ktorá bola schválená dňa 30. apríla 2025. MF SR túto

trajektóriu prepočítava aj do nominálne stanoveného limitu, ktorý je tiež záväzným pravidlom. Tieto

dve pravidlá však napriek pôvodne deklarovaným zámerom MF SR nie sú vzájomne konzistentné (viac

v časti 3.3), o čom svedčí aj výsledok hodnotenia ich plnenia za rok 2024.

RRZ vo svojom hodnotení ⁵⁹konštatovala, že v roku 2024 došlo k prekročeniu stanoveného limitu

verejných výdavkov o 189 mil. eur. Na druhej strane rast čistých výdavkov podľa RRZ dosiaho l 3,8 %

a došlo tak k splneniu tohto pravidla s rezervou 2,4 p.b. (trajektória predpokladala rast o 6,2 %⁶⁰). Aj

napriek splneniu pravidla o raste čistých výdavkov deficit medziročne stúpol o 0,1 % HDP, čo znamená,

že na rok 2024 bolo toto pravidlo nastavené veľmi voľne ⁶¹.

58

Tento predpoklad vychádza z vývoja pozorovaného v predchádzajúcich rokoch, pričom valorizácia odhadovaná vo výške

11 % by sa týkala zamestnancov v štátnej a verejnej službe mimo školstva.

RRZ, Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2025 až 2029 (Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025), analytický

59

materiál, kapitola 1.

60

V odporúčaní Rady EÚ zo dňa 14. júla 2023, podľa ktorej MF SR počítalo limit verejných výdavkov na rok 2024, bola

uvedená výška rastu 5,7 %. Táto hodnota však bola stanovená pomocou rozdielnej metodiky, pričom výdavky spadajúce

pod limit zahŕňali aj výdavky na spolufinancovanie k prostriedkom z rozpočtu EÚ a výdavky na granty financované zo

zdrojov EÚ. Po vylúčení týchto výdavkov (v zmysle novej definície podľa reformovaných európskych fiškálnych pravidiel)

dosahuje odporúčané tempo rastu 6,2 %.

61

Výpočet odporúčaného tempa rastu výdavkov zo strany EK uvažoval s rastom cien (meraný deflátorom HDP) vo výške

5,7 %, pričom v roku 2024 došlo k rastu len o 3,8 %, čo nadhodnotilo odporúčané tempo. Zároveň výpočet EK uvažoval

s jednotkovou elasticitou príjmov k HDP, pričom v skutočnosti podiel príjmov na HDP v roku 2024 klesol voči roku 2023 o

0,8 % HDP. Výsledkom týchto nerealistických predpokladov bolo, že na dodržanie odporúčaného tempa rastu výdavkov

postačovalo mať deficit v roku 2024 vo výške 6,3 % HDP, čo by znamenalo jeho medziročné zhoršenie o 1,1 % HDP, pričom

v odporúčaní Rady EÚ zo 14. júla 2023 EK rátala so zlepšením štrukturálneho deficitu o 0,7 % HDP – celkový deficit mal

dosiahnuť 4,8 % HDP.

25

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Na dosiahnutie tempa rastu výdavkov v roku 2025 je už potrebná podstatná konsolidácia verejných

financií (stanovené tempo rastu čistých výdavkov o 3,8 %). RRZ aktuálne odhaduje, že v roku 2025

tesne nebude splnený limit verejných výdavkov ani pravidlo o medziročnom raste čistých výdavkov ⁶².

Na plnenie záväzného tempa rastu výdavkov po roku 2025 zatiaľ chýbajú opatrenia.

Najnovší strednodobý odhad RRZ však naznačuje, že ani splnenie rastov čistých výdavkov nebude

postačovať na zníženie deficitu pod maastrichtskú hodnotu 3 % HDP do roku 2028, ani na zastavenie

rastu dlhu ⁶³. Do budúcna pritom konsolidáciu môže ďalej spomaliť aj schválená výnimka z európskych

fiškálnych pravidiel, ktorá umožňuje vláde zvýšiť obranné výdavky na úkor vyššieho dlhu ⁶⁴.

Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda čo najskôr mala predstaviť ďalšie

ambiciózne opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti. Cieľom vlády je zníženie deficitu pod 3 %

HDP do roku 2028 a zastavenie nárastu dlhu, čo je ambicióznejšie ako súčasné požiadavky európskych

pravidiel. Podľa aktuálneho odhadu RRZ a za predpokladu ukončenia nákladov na plošné

energodotácie ⁶⁵predstavuje potreba opatrení na dosiahnutie vládnych rozpočtových cieľov 2,0 mld.

eur (1,4 % HDP) pre rok 2026 a dodatočných 0,9 mld. eur (0,6 % HDP) do konca volebného obdobia.

Následne pre rok 2028 vzrastie potreba nových opatrení na úroveň 1,8 mld. eur (1,2 % HDP) z dôvodu

ukončenia platnosti dočasných konsolidačných opatrení v roku 2027 (najmä zvýšenej sadzby

zdravotných odvodov a zvýšenej sadzby regulovaného odvodu pre banky).

Veľkosť potrebných konsolidačných opatrení ovplyvňuje aj skutočnosť, že vláda a parlament v rámci

konsolidačných balíčkov prijatých na konci rokov 2023 a 2024 schválili aj opatrenia navyšujúce

výdavky a znižujúce príjmy (napríklad zvýšenie 13. dôchodkov, zvýšenie výdavkov v zdravotníctve,

nižšia 5% sadzba DPH pre vybrané tovary a služby alebo nižšia sadzba DPPO pre malé firmy). Ak by

takéto opatrenia neboli prijaté a zároveň by tieto konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere

len vo forme trvalých opatrení ⁶⁶, deficity by aj bez ďalších opatrení klesli do roku 2027 na úroveň

3,3 % HDP a hrubý dlh VS by bol nižší o takmer 10 p.b. V takomto scenári by rozpočtové ciele do roku

2027 boli splnené bez ďalšej konsolidácie a pre rok 2028 by bola potrebná konsolidácia v sume

1,7 mld. eur (1,0 % HDP)⁶⁷.

Potrebu pokračovania v zlepšovaní dlhodobej udržateľnosti umocňuje aj súčasná vysoká úroveň

hrubého dlhu, ktorá je už piaty rok po sebe v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy (viac v časti

3.1). Bez dodatočne prijatých konsolidačných opatrení s potenciálom citeľne zlepšiť štrukturálne saldo

do budúcna, bude súčasná úroveň dlhu predstavovať čoraz väčšie riziko s ohľadom na udržateľnosť

verejných financií.

62

RRZ v Strednodobom fiškálnom výhľade na roky 2025 až 2029 odhaduje, že vláda limit verejných výdavkov v roku 2025

tesne prekročí o 47 mil. eur. Tesné prekročenie odhaduje aj v prípade pravidla o raste čistých výdavkov, o 26 mil. eur.

V prípade splnenia trajektórie by deficit v roku 2028 dosiahol 3,4 % HDP a dlh by dosiahol 66,5 % HDP, hoci predpoklady

63

EK rátali s deficitom na úrovni 1,7 % HDP v roku 2028 . Podrobnejšia analýza RRZ sa nachádza v Boxe 3 v materiáli

Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2025 až 2029 (Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025).

Výnimka je predmetom únikovej doložky fiškálnych pravidiel EÚ týkajúcich sa obrany a jej uplatnenie Slovenskej republike

64

schválila Európska komisia a Rada EÚ. Pokiaľ by sa táto výnimka premietla v plnej výške, RRZ odhaduje, že deficit by sa pri

splnení maximálne povolených temp rastu čistých výdavkov znížil do roku 2028 len na 4,1 % HDP a dlh by dosahoval až

69,4 % HDP.

65

Ohlásené pokračovanie v energodotáciách aj v roku 2026 zvýši potrebu konsolidačných opatrení za predpokladu, že budú

financované z národných zdrojov. V súčasnosti ešte nie sú známe podrobnosti ohľadom rozsahu a spôsobu financovania

tohto opatrenia.

66

K dočasným opatreniam, ktorých platnosť skončí koncom roku 2027, patrí časť zvýšeného bankového odvodu a zvýšená

sadzba zdravotných odvodov o 1 p.b.

Majher (2025): Prečo sú deficity vysoké aj po dvoch konsolidáciách , komentár KRRZ č. 04/2025

67

26

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

3. Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú pravidlá rozpočtovej zodpovednosti tvorené číselným

pravidlom o výške hrubého dlhu verejnej správy (článok 5 a súvisiace prechodné ustanovenia

v článkoch 11 až 13), osobitnými pravidlami pre územnú samosprávu (článok 6), ukazovateľom

dlhodobej udržateľnosti a limitom na verejné výdavky (článok 7). Pri vyhodnocovaní plnenia

jednotlivých ustanovení RRZ vychádza zo záverov ústavnoprávnej analýzy, ktorú si RRZ dala vypracovať

s cieľom podrobného vysvetlenia niektorých ustanovení zákona ⁶⁸.

3.1. Limit dlhu verejnej správy

Úroveň dlhu ku koncu predchádzajúceho roka zverejňuje Eurostat v rámci pravidelných notifikácií vždy

dvakrát ročne: v apríli a októbri. Keďže Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej

zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 z augusta 2024 zachytávala

vzhľadom na termín jej prípravy iba aprílové zverejnenie výšky dlhu za rok 2023, súčasťou tejto správy

je aktualizácia hodnotenia na základe októbrovej notifikácie. Aktualizácia je potrebná aj z toho dôvodu,

že sankčné mechanizmy ústavného zákona obsahujú opatrenia, ktoré je možné vyhodnotiť s dlhším

časovým odstupom. Správa taktiež obsahuje predbežné hodnotenie dlhu ku koncu roka 2024, ktoré

vychádza z prvého zverejnenia jeho výšky v apríli 2025. RRZ popri vyjadrení názoru na to, či boli splnené

požiadavky definované zákonom, uvádza aj výhľad vývoja dlhu vo vzťahu k dlhovej brzde.

Aktualizácia hodnotenia za rok 2023

V apríli 2024 zverejnil Eurostat ⁶⁹, že výška hrubého dlhu verejnej správy v pomere k HDP dosiahla ku

koncu roka 2023 úroveň 56,0 %. V rámci októbrovej notifikácie Eurostat ⁷⁰revidoval hrubý dlh

verejnej správy v pomere k HDP mierne vyššie na úroveň 56,1 %, čo znamená, že zostal v najvyššom

(piatom) sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočt ovej zodpovednosti. Hranica najvyššieho

sankčného pásma začínala v roku 2023 od úrovne 54 % HDP ⁷¹.

Dňa 22. novembra 2023 začala platiť 24-mesačná výnimka z plnenia povinností vyplývajúcich

z prekročenia hraníc tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktorá vyplynula

zo schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde ⁷². Sankcie dlhovej brzdy sa

uplatňujú kumulovane, počnúc sankciami vyplývajúcimi z prekročenia druhého pásma až po najvyššie

sankčné pásmo. Vzhľadom na uvedenú 24-mesačnú výnimku, dosiahnutá výška verejného dlhu za rok

2023 je spojená iba so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia prvých dvoch sankčných pásiem

dlhovej brzdy.

68

GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

zo dňa 31.07.2020, vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa

22.05.2020.

69

Eurostat dňa 22. apríla 2024 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie za rok 2023

v rámci jarnej notifikácie.

70

Eurostat dňa 22. októbra 2024 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských štátov krajín Európskej únie za rok

2023 v rámci jesennej notifikácie.

Hranice sankčných pásiem dlhovej brzdy sa v roku 2023 pohybovali v rozmedzí 44 % až 54 % HDP.

Národná rada SR dňa 21. novembra 2023 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 až 2027, čím nadobudla

71

72

platnosť výnimka z uplatňovania povinností vyplývajúcich z prekročenia troch najvyšších sankčných pásiem ústavného

zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

27

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Počas roka 2024 sa uplatnili nasledujúce sankcie:

•

Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť

zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.

Dokument s názvom Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie ⁷³

bol doručený NR SR dňa 30. júla 202 4 ⁷⁴. RRZ už v minuloročnej správe upozorňovala, že

konkrétne opatrenia obsiahnuté v rámci toho dokumentu boli nedostatočné na zníženie

podielu dlhu verejnej správy na HDP, čím nedošlo k reálnemu naplneniu cieľa ustanovení

ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a čl. 55a Ústavy SR, ktorých účelom je

zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie. Vláda potom v rámci prípravy rozpočtu na

roky 2025 až 2027 pripravila balík konsolidačných opatrení, ktorý parlament schválil na jeseň

2024. Schválené opatrenia by viedli k dosiahnutiu cieľa deficitu len v roku 2025. Na splnenie

cieľov deficitov pre roky 2026 a 2027 rozpočet nepredstavil dostatočné konkrétne opatrenia.

Zároveň aj pri dosiahnutí stanovených rozpočtových cieľov by na horizonte rozpočtu nedošlo

k stabilizácii dlhu, len k spomaleniu jeho rastu ⁷⁵. Nožnice medzi úrovňou hrubého dlhu

a horným limitom dlhu by sa tak postupne ďalej roztvárali ⁷⁶. Vláda teda počas roka 2024

nepredstavila dostatočné návrhy opatrení na zabezpečenie zníženia dlhu. Táto požiadavka

nebola splnená.

•

Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy

v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.

Platy členov vlády v roku 2024 ostali zachované na úrovni z 1. mája 2022 resp. roku 2021. Vláda

si dňa 6. februára 2024 uznesením č. 73 schválila niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych

náhrad. Paušálne náhrady netvoria súčasť platu členov vlády ⁷⁷, preto formálne nedochádza

k porušeniu sankcií ústavného zákona. Navýšenie paušálnych náhrad však obchádza účel

sankcie, ktorý vychádza z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom,

ktoré sa podieľali na vzniku vysokej úrovne zadlženia verejnej správy ⁷⁸. Táto požiadavka bola

splnená len formálne.

73

74

Vláda SR schválila materiál so zdôvodnením výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie dňa 10. júla 2024 . Vláda

SR materiál predložila do národnej rady dňa 30. júla 2024 (ČPT 379 ). Poslanci NR SR tento dokument vzali na vedomie dňa

11. septembra 2024.

Nad rámec opatrení zahrnutých v rozpočte na roky 2024 až 2026 materiál obsahuje opatrenia na zdanenie tabakových

výrobkov a sladených nápojov. Podľa odhadu RRZ v čase hodnotenia schváleného rozpočtu rozpočtované hodnoty

deficitu vedú k nárastu dlhu v strednodobom horizonte, a teda prijaté opatrenia nie sú dostatočné na pokles dlhu, ako to

predpokladá sankcia ústavného zákona. Celkový vplyv opatrení nad rámec rozpočtu, ktoré vláda predstavila v rámci

Programu stability SR na roky 2024 až 2027, dosahuje po plnom nábehu ich vplyvov 0,3 % HDP ročne.

Vláda očakávala pokles dlhu až v roku 2028 v zmysle cieľov deklarovaných v Národnom strednodobom fiškálno-

štrukturálnom pláne na roky 2025-2028, ktorý rovnako neobsahuje konkrétne opatrenia na zabezpečenie zníženia dlhu.

Zároveň platí, že od roku 2018 hranice sankčných pásiem klesajú o 1 p.b, čo tiež prispieva k zvýšeniu potreby konsolidácie

s cieľom znížiť úroveň hrubého dlhu pod sankčné pásma dlhovej brzdy.

Paušálne náhrady (§14 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov) nemožno vztiahnuť

pod pojem plat, keďže formálne slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom funkcie.

Dôvodová správa k ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti všeobecne o sankciách dlhovej brzdy uvádza

nasledovné: „Vychádza sa pritom z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom, ktoré sa podieľali

na vzniku vysokej hladiny zadlženia Slovenskej republiky.“

75

76

77

78

28

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Hodnotenie za rok 2024

Výšku hrubého dlhu verejnej správy ku koncu roka 2024 zverejnil Eurostat ⁷⁹v apríli 2025. Pomer dlhu

verejnej správy k HDP za rok 2024 dosiahol 59,3 % HDP a naďalej ostal v najvyššom (piatom)

sankčnom pásme vyplývajúcom z ústa vného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého hranica

začínala v roku 2024 od úrovne 53 % HDP ⁸⁰. K definitívnemu potvrdeniu dosiahnutej úrovne dlhu dôjde

v októbri 2025, pričom splnenie prípadných sankcií bude možné vyhodnotiť až po skončení roku 2025.

Dňa 22. novembra 2023 začala platiť 24-mesačná výnimka z plnenia povinností vyplývajúcich

z prekročenia hraníc tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy v nadväznosti na

schválenie programového vyhlásenia vlády a vyslovenie dôvery vláde ⁸¹. Uvedená výnimka uplynie dňa

21. novembra 2025.

Vzhľadom na dosiahnutú výšku verejného dlhu za rok 2024 sa v súčasnosti uplatňujú sankcie

z prekročenia druhého sankčného pásma a od 22. novembra 2025 sa uplatnia aj sankcie spojené s

prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej

zodpovednosti ⁸².

V súčasnosti sa uplatňujú nasledovné sankcie:

•

Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť

zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.

Návrh opatrení zatiaľ nebol predložený. MF SR informovalo RRZ, že plánuje dokument

predložiť na rokovanie vlády na jeseň 2025 po oznámení konsolidačných opatrení na rok 2026.

Podľa prognózy z výročnej správy o pokroku však vláda do konca volebného obdobia neplánuje

zastaviť rast dlhu. Táto požiadavka zatiaľ nebola splnená.

•

Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy

v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.

Platy členov vlády v roku 2025 ostali zachované na úrovni z 1. mája 2022 resp. roku 2021. Vláda

si dňa 6. februára 2024 uznesením č. 73 schválila niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych

náhrad. Paušálne náhrady netvoria súčasť platu členov vlády ⁸³, preto formálne nedochádza

k porušeniu sankcií ústavného zákona. Navýšenie paušálnych náhrad však obchádza účel

sankcie, ktorý vychádza z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom,

79

Eurostat dňa 22. apríla 2025 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie za rok 2024

v rámci jarnej notifikácie.

Hranice sankčných pásiem dlhovej brzdy sa v roku 2024 pohybovali v rozmedzí 43 % až 53 % HDP.

Národná rada SR dňa 21. novembra 2023 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 až 2027, čím od

nasledujúceho dňa nadobudla platnosť výnimka z uplatňovania povinností vyplývajúcich z prekročenia troch najvyšších

sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Sankcie dlhovej brzdy sa uplatňujú kumulovane, počnúc sankciami vyplývajúcimi z prekročenia druhého pásma až po

najvyššie, piate sankčné pásmo.

Paušálne náhrady (§14 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov) nemožno vztiahnuť

pod pojem plat, keďže formálne slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom funkcie.

80

81

82

83

29

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

ktoré sa podieľali na vzniku vysokej úrovne zadlženia verejnej správy ⁸⁴. Táto požiadavka sa

priebežne formálne plní.

Od 22. novembra 2025 dôjde aj k uplatňovaniu sankcií tretieho, štvrtého a piateho pásma, pričom ich

plnenie nie je možné v súčasnosti vyhodnotiť. Popis pri jednotlivých sankciách obsahuje stanovisko

RRZ, ako by sa daná sankcia mala uplatniť:

•

Ministerstvo financií SR zaviaže 3 % zo zákonom stanovených výdavkov štátneho rozpočtu.

Pomer hrubého dlhu na HDP verejnej správy je od roku 2020 nepretržite v piatom sankčnom

pásme dlhovej brzdy. Ministerstvo financií po uplynutí 24-mesačnej výnimky z uplatňovania

tejto sankcie v máji 2023 zaviazalo 3 % výdavkov štátneho rozpočtu ⁸⁵. Pokiaľ sa úroveň

hrubého dlhu verejnej správy nezníži pod hranicu tretieho sankčného pásma dlho vej brzdy,

ministerstvo financií nie je povinné znovu viazať 3 % výdavkov štátneho rozpočtu ^86,87

z príjmov fyzických osôb v roku 2024.

•

Zároveň nie je možné poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a rezervy vlády.

Ide o dve rezervy, ktoré sú každý rok zahrnuté v štátnom rozpočte. O použití prostriedkov

z rezerv povinne priebežne informuje ministerstvo financií resp. úrad vlády. Po ukončení roka

sú tieto informácie súčasťou štátneho záverečného účtu. Splnenie tejto sankcie bude možné

vyhodnotiť až po ukončení roku 2025, resp. po ukončení platnosti sankcie.

Vláda nesmie predložiť na rokovanie národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2026,

ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov v porovnaní

so schváleným rozpočtom na rok 2025.

Vláda predkladá návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 do národnej rady do 15.

októbra 2025, ak národná rada nestanový iný termín. Ak do 22. novembra 2025 národná rada

neschváli predložený rozpočet ⁸⁸, vláda bude povinná stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy,

84

85

Dôvodová správa k ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti všeobecne o sankciách dlhovej brzdy uvádza

nasledovné: „Vychádza sa pritom z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom, ktoré sa podieľali

na vzniku vysokej hladiny zadlženia Slovenskej republiky.“

Ministerstvo financií zaviazalo výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov schváleného rozpočtu na

rok 2023, čo predstavuje 708,5 mil. eur. Došlo však k viazaniu takých prostriedkov, ktoré nemajú vplyv na saldo verejnej

správy, prostriedky boli rozpočtované ako transfer medzi subjektmi verejnej správy s nulovým vplyvom na deficit a dlh,

čím sa nenaplnil účel sankcie, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy.

86

Viazanie výdavkov RRZ vníma ako okamžitú sankciu pri prvom prekročení tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy.

K opätovnému viazaniu by došlo až po poklese dlhu pod túto hranicu a následnom opätovnom prekročení tejto hranice

po ukončení prípadných výnimiek z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy. V čase, keď platí 24-mesačná výnimka

z uplatňovania niektorých sankcií dlhovej brzdy, vláda a parlament by mali realizovať opatrenia vedúce k zníženiu dlhu,

t.j. pripravovať a realizovať rozpočty v súlade s touto požiadavkou a dodatočné viazanie výdavkov tak už podľa RRZ nie je

potrebné. Rozpočet by už mal byť zostavený ako konsolidačný namiesto toho, aby sa konsolidácia realizovala v priebehu

roka povinným viazaním výdavkov, čo je aj z hľadiska kvality a trvácnosti prijatých opatrení vhodnejšie.

Ministerstvo financií SR sa vo výklade tejto sankcie ústavného zákona nestotožňuje s RRZ a podľa MF SR bude po uplynutí

24-mesačnej výnimky vláda povinná v tomto volebnom období viazať 3 % výdavky štátneho rozpočtu, ak úroveň dlhu

ostane v predpokladanom piatom pásme dlhovej brzdy. Ak MF SR pristúpi k viazaniu, z pohľadu požiadavky ústavného

zákona prijímať opatrenia vedúce k zníženiu dlhu by bolo dôležité, aby došlo k viazaniu takých výdavkov štátneho

rozpočtu, ktoré povedú k zníženiu deficitu verejnej správy (v porovnaní so situáciou, ak by k viazaniu nedošlo).

NR SR schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2026 a berie na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026

až 2028.

87

88

30

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

ktorý obsahuje medziročný rast konsolidovaných výdavkov, z rokovania NR SR a do 30 dní

predložiť návrh rozpočtu, ktorý je so sankciou súladný. Znenie rozpočtu schváleného národnou

radou by malo brať do úvahy aj článok 55a Ústavy SR, ktorého cieľom je spolu s ústavným

zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie.

V prípade schválenia rozpočtu na rok 2026 v NR SR do 22. novembra 2025, sa táto sankcia

vzťahujúca sa na rozpočet roku 2026 neuplatní.

•

Samosprávy sú povinné schváliť rozpočet na rok 2026 s výdavkami maximálne vo výške

rozpočtovaných výdavkov v roku 2025.

Samosprávy si môžu schváliť rozpočet na nadchádzajúci rozpočtový rok do 31. decembra

bežného roka ⁸⁹. Od 22. novembra 2025 sa bude na územnú samosprávu vzťahovať povinnosť

schváliť rozpočet na rok 2026 s výdavkami maximálne vo výške výdavkov schváleného

rozpočtu roku 2025. Znenie ústavného zákona pri schvaľovaní rozpočtu uplatňuje prísnejšie

pravidlá pre územnú samosprávu než pre vládu a parlament. V prípade rozpočtu samospráv sa

vyžaduje, aby schválený rozpočet v každom momente spĺňal požiadavky ústavného zákona. Ak

obec alebo vyšší územný celok schváli na rok 2026 rozpočet s výdavkami vyššími, ako tými

rozpočtovanými na rok 2025, počnúc 22. novembrom 2025 sa takýto rozpočet dostane do

rozporu s ústavnou požiadavkou mať na nasledujúci rozpočtový rok rozpočet s nerastúcimi

výdavkami. Rozpor bude potrebné odstrániť zosúladením rozpočtu s povinnosťami

vyplývajúcimi z ústavného zákona, t.j. úpravou rozpočtu ⁹⁰.

•

Vláda nemôže predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2026

s rozpočtovým schodkom.

Vláda predkladá návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 do národnej rady do 15.

októbra 2025, ak národná rada nestanový iný termín. Ak do 22. novembra 2025 národná rada

neschváli predložený rozpočet, vláda bude povinná stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy,

ktorý obsahuje rozpočtový schodok, z rokovania NR SR a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu,

ktorý je so sankciou súladný. Znenie rozpočtu schváleného národnou radou by malo brať do

úvahy aj článok 55a Ústavy SR, ktorého cieľom je spolu s ústavným zákonom o rozpočtovej

zodpovednosti zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie. V prípade schválenia

rozpočtu na rok 2026 v NR SR do 22. novembra 2025, sa táto sankcia vzťahujúca sa na rozpočet

roku 2026 neuplatní.

89

90

V prípade neschválenia rozpočtu do tohto termínu by sa na ich rozpočty vzťahovalo rozpočtové provizórium. Neschválenie

rozpočtu samospráv do konca roku 2025 a fungovanie v rozpočtovom provizóriu by nezbavovalo samosprávu povinnosti

dodržať požiadavky ústavného zákona.

Ministerstvo financií SR sa vo výklade tejto sankcie ústavného zákona (platí to aj pre povinnosť mať vyrovnaný alebo

prebytkový rozpočet u samospráv) nestotožňuje s RRZ. Podľa ich názoru, ak si samospráva schváli rozpočty na rok 2026

pred 22. novembrom 2025 v súlade s dovtedy platnou reguláciou (t.j. bez povinnosti mať vyrovnaný alebo prebytkový

rozpočet s nerastúcimi výdavkami), následne už nemusia svoje rozpočty upravovať podľa sankcií ústavného zákona, ktoré

vstúpia do platnosti od 22. novembra 2025. Takýmto postupom sa však podľa RRZ dostanú rozpočty samospráv od 22.

novembra 2025 do rozporu s požiadavkami ústavného zákona (podrobnosti sú uvedené v stanovisku RRZ ).

31

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

•

Samosprávy sú zároveň povinné schváliť na rok 2026 len vyrovnaný alebo prebytkový

rozpočet ⁹¹.

Samosprávy si môžu schváliť rozpočet na nadchádzajúci rozpočtový rok do 31. decembra

bežného roka ⁹². Od 22. novembra 2025 sa bude na územnú samosprávu vzťahovať povinnosť

schváliť na rok 2026 len vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Znenie ústavného zákona pri

schvaľovaní rozpočtu uplatňuje prísnejšie pravidlá pre územnú samosprávu než pre vládu

a parlament. V prípade rozpočtu samospráv sa vyžaduje, aby schválený rozpočet v každom

momente spĺňal požiadavky ústavného zákona. Ak si obec alebo vyšší územný celok schváli na

rok 2026 deficitný rozpočet, počnúc 22. novembrom 2025 sa takýto rozpočet dostane do

rozporu s ústavnou požiadavkou mať na nasledujúci rozpočtový rok rozpočet s nerastúcimi

výdavkami. Rozpor bude potrebné odstrániť zosúladením rozpočtu s povinnosťami

vyplývajúcimi z ústavného zákona, t.j. úpravou rozpočtu.

•

Vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.

Ak sa hrubý dlh verejnej správy bude nachádzať v piatom sankčnom pásme ústavného zákona

o rozpočtovej zodpovednosti bude, vláda musieť po 21. novembri 2025 bezodkladne požiadať

národnú radu o vyslovenie dôvery.

Výhľad vývoja dlhu

Dlhová brzda nadobudla účinnosť v roku 2012. V tom istom roku dlh v pomere k HDP dosiahol 51,7 %

a prvýkrát sa dostal nad hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy. Od nadobudnutia účinnosti zákona

hrubý dlh verejnej správy nikdy neklesol pod jeho prvé sankčné pásmo. V súčasnosti je dlh už piaty

rok po sebe v najvyššom sankčnom pásme (graf 4).

91

Povinnosť schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sa vzťahuje len na bežný a kapitálový rozpočet a nezahŕňa

finančné operácie.

92

V prípade neschválenia rozpočtu do tohto termínu by sa na ich rozpočty vzťahovalo rozpočtové provizórium. Neschválenie

rozpočtu samospráv do konca roku 2025 a fungovanie v rozpočtovom provizóriu by nezbavovalo samosprávu povinnosti

dodržať požiadavky ústavného zákona.

32

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 4: Vývoj dlhu a hraníc stanovených zákonom o rozpočtovej zodpovednosti (v % HDP)

80

70

60

50

40

30

20

10

0

účinnosť

ústavného

zákona

skutočnosť

prognóza RRZ (strednodobý výhľad)

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2025.

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ

Vývoj slovenskej ekonomiky a verejných financií v rokoch 2020–2024 bol poznačený sériou

nepriaznivých vonkajších šokov, vrátane pandémie ochorenia COVID-19, ako aj bezpečnostnej a

energetickej krízy ⁹³. V porovnaní s predkrízovým stavom na konci roka 2019 sa verejný dlh v období

2020 až 2024 kumulatívne zvýšil o 11,3 p. b. na úroveň 59,3 % HDP. K jeho rastu najvýraznejšie prispeli

jednorazové vládne opatrenia (príspevok 8,2 p. b.), ktoré v rokoch 2020 a 2021 slúžili najmä na

zmiernenie hospodárskych dopadov pandémie a medzi rokmi 2022 až 2024 na financovanie plošných

opatrení v oblasti energetickej pomoci. Ďalším významným faktorom bol rast likvidných finančných

aktív (príspevok 6,5 p. b.), súvisiaci hlavne s predzásobením štátnych finančných prostriedkov v rokoch

2020 a 2021 počas obdobia vysokej neistoty. Hospodárenie verejnej správy, vyjadrené

prostredníctvom štrukturálneho primárneho salda (očisteného o vplyv úrokových nákladov,

hospodárskeho cyklu a jednorazových opatrení), prispelo k zvýšeniu dlhu o ďalších 8,9 p. b. HDP.

Rastovo-úrokový diferenciál (tzv. efekt snehovej gule) medzi rokmi 2020-2024 prispel k zníženiu dlhu

o 12,7 p.b. HDP. V rámci neho k rastu hrubého dlhu prispievali úrokové náklady (kumulovaným

príspevkom 5,9 p.b. HDP). Protichodne na pokles dlhu pôsobila najmä inflácia prostredníctvom efektu

menovateľa (príspevkom k poklesu o 13,8 p.b. HDP). Jej dvojciferné hodnoty v rokoch 2022 až 2023

boli faktorom, ktorý spôsobil dvakrát po sebe medziročný pokles hrubého dlhu voči HDP a to aj napriek

absencii konsolidačných opatrení. V roku 2024 došlo k výraznému utlmeniu inflácie a jej silný efekt na

pokles dlhu vyprchal. Reálny hospodársky rast (t.j., očistený o vplyv rast cenovej hladiny) medzi rokmi

2020-2024 prispel k poklesu zadlženia o 4,7 p.b. HDP.

93

Bezpečnostná a energetická kríza zahŕňa bezprostredné vplyvy ruskej invázie na Ukrajinu, vrátane reakcie vlády na

bezpečnostnú situáciu v Európe v podobe zvýšenia výdavkov na obranu (na 2 % HDP v zmysle záväzku Slovenska v rámci

NATO) a trvalé zvýšenie výdavkov verejnej správy na energie ovplyvnené odklonom od fosílnych palív a reakciou na

klimatické zmeny.

33

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 5: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu (v % HDP)

80

70

60

50

40

30

20

10

0

74,8

68,7

71,2

65,1

67,9

61,8

64,5

57,6

61,8

54,1

60,2

48,9

58,4

54,6

47,7

57,7

47,6

56,0 59,3

51,7

53,4

49,4

52,1

46,8

51,6

47,2

51,4

45,6

49,3

43,2

48,0

43,1

51,0

48,0

48,5

45,0

Hrubý dlh

Čistý dlh

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2025

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ

RRZ odhaduje ⁹⁴, že na konci roka 2025 sa hrubý dlh medziročne zvýši o 2,5 p. b. a dosiahne úroveň

61,8 % HDP. Počas roka 2025 na medziročný nárast zadlženia bude najviac vplývať hospodárenie vlády

(s príspevkom 3,3 p.b.) a úrokové náklady (príspevok 1,6 p.b.). Kombinácia ekonomického rastu

a predpokladaný pokles hotovostnej rezervy pomôžu tlmiť nárast dlhu spolu o 2,5 p.b. HDP. Na

strednodobom horizonte do roku 2029 sa úroveň hrubého dlhu bez prijatia dodatočných

konsolidačných opatrení vyšplhá až na 74,8 % HDP (porovnanie s prognózou vlády z apríla 2025 je

uvedené v boxe 2). V takomto scenári by sa výška čistého dlhu na konci roka 2029 dostala na úroveň

68,7 % HDP ⁹⁵.

Úroveň hrubého dlhu sa bude počas celého obdobia na strednodobom horizonte do roku 2029

nachádzať v najvyššom (piatom) sankčnom pásme dlhovej brzdy. Keďže hranica tohto pásma bude

postupne klesať až do roku 2027, rozdiel medzi predpokladanou úrovňou hrubého dlhu a hornou

hranicou pásma sa do roku 2029 ešte prehĺbi – kým v roku 2024 dlh prevyšoval hranicu najvyššieho

sankčného pásma o 6,3 p.b. HDP, v roku 2029 sa táto medzera môže zväčšiť až na 24,8 p.b. HDP.

94

RRZ, Strednodobý semafor , júl 2025.

Prognóza predpokladá postupne sa znižujúcu hotovostnú rezervu štátu, ktorá konverguje k historickému priemeru.

95

34

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 6: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2025-2029 (kumulatívne, v p.b. HDP)

Zosúladenie deficitu a dlhu

-0,8

1,0

Likvidné finančné aktíva

Deflátor HDP (vplyv inflácie)

-7,8

Vplyv hospodárskeho cyklu

1,1

Vplyv diferenciálu

ekonomického rastu

a úrokov = -2,8 p.b.

Potenciálny ekon. rast

-5,3

Úrokové náklady

9,2

0,2

Jednorazové vplyvy

17,8

Štrukturálne primárne saldo

15,5

Kumul. zmena dlhu v rokoch 2025-2029

-10,0

-5,0

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2025.

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ

RRZ predpokladá, že v strednodobom horizonte rokov 2025–2029 sa hrubý dlh, bez prijatia

dodatočných konsolidačných opatrení, kumulatívne zvýši o 15,5 p. b., a to z úrovne 59,3 % HDP na

konci roka 2024 na 74,8 % HDP v roku 2029. Hlavným faktorom, ktorý bude v nadchádzajúcich rokoch

tlačiť úroveň zadlženia nahor, je hospodárenie vlády vyjadrené vysokým štrukturálnym saldom

(príspevok 17,8 p. b.). Absencia dodatočných konsolidačných opatrení v súčasnosti predstavuje

najvýznamnejšie riziko z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Efekt tzv. snehovej gule, t. j. kombinovaný vplyv ekonomického rastu a úrokových sadzieb, prispeje

k poklesu dlhu len o 2,8 p. b. Aj keď RRZ očakáva, že na konci roka 2025 bude miera spotrebiteľskej

inflácie na úrovni 3,9 %, teda stále relatívne vysoko nad 2 % cieľom ECB, v zvyšnej časti strednodobého

horizontu až do roku 2029 sa predpokladá jej konvergencia k úrovni 2,2 %. To znamená, že vplyv inflácie

na znižovanie pomeru hrubého dlhu k HDP už nebude taký výrazný, ako tomu bolo najmä v rokoch

2022 a 2023. V období 2025 až 2029 tak inflácia prispeje prostredníctvom efektu menovateľa k poklesu

dlhu len o 7,8 p. b. HDP. Reálny ekonomický rast, oslabený negatívnymi vyhliadkami pod vplyvom

domácich a externých faktorov, prispeje k jeho zníženiu len o 5 p. b. HDP. Naopak, vysoké deficity počas

celého strednodobého horizontu v kombinácii s vyššími úrokovými sadzbami urýchlia rast úrokových

nákladov, ktoré budú prispievať k zvýšeniu dlhu až o 9,2 p. b. HDP.

35

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2024-2029 (medziročne, v p.b. HDP)

10

Úrokové náklady

Primárne saldo

Deflátor HDP (vplyv inflácie) Reálny rast HDP

Likvídne finančné aktíva

Zosúladenie deficitu a dlhu

0,4

1,0

3,6

5

0

3,9

1,4

-2,0

-1,1

-5

2024

2025

2026

2027

2028

2029

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2025.

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ

Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025

Vláda v roku 2025 predpokladá vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 deficit verejnej správy

vo výške 4,9 % HDP. V prípade prognózy hrubého dlhu, vláda na konci roka 2025 očakáva medziročný nárast

dlhu o 1,8 percentuálneho bodu z 59,3 % HDP na úroveň 61,1 % HDP.

V horizonte do roku 2028 by mal pri absencii dodatočných konsolidačných opatrení hrubý dlh dosiahnuť

úroveň 68,9 % HDP, čo znamená, že sa po celú dobu bude držať v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.

Predpokladaný nominálny rast ekonomiky v časovom horizonte rokov 2024-2027 nebude stačiť na to, aby plne

kompenzoval vplyv pretrvávajúceho vysokého primárneho salda v kombinácii s vplyvom zvyšujúcich sa

úrokových nákladov.

Ak by vláda splnila svoje rozpočtové ciele a postupne stlačila deficit verejnej správy pod 3 % HDP do roku 2028,

hrubý dlh by sa podľa jej odhadu zvýšil pod hranicu 63 % HDP. Do konca volebného obdobia sa vláde nepodarí

hrubý dlh zastabilizovať a teda naplniť cieľ z jej programového vyhlásenia. Nožnice medzi úrovňou hrubého

dlhu a najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy prislúchajúcemu k danému roku sa budú postupne

roztvárať až do výšky 12,8 p.b. v roku 2027 (z 6,3 p.b. na konci roka 2024).

Tabuľka 3: Porovnanie aktuálnej prognózy MF SR s cieľmi vlády

(v % HDP)

2024

2025

2026

2027

2028

Deficit VS (aktuálny výhľad s rizikami)

Hrubý dlh (aktuálny výhľad s rizikami)

Deficit VS (ciele vlády)

Hrubý dlh (ciele vlády)

Najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy

Pozn.: Ide o prognózu MF SR v rámci Výročnej správy o pokroku SR 2025

5,3*

59,3*

-

53

4,9

61,1

4,9

61,1

52

5,3

63,3

4,1

62,2

51

5,8

66,3

3,5

62,8

50

5,5

68,9

2,8

62,6

50

*Údaje za deficit a dlh v roku 2024 predstavujú notifikovanú skutočnosť z apríla 2025

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

36

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

3.2. Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu

Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu sa týkajú oddelenia zodpovednosti za platobnú

schopnosť samosprávy od štátu, zabezpečenia financovania ich nových úloh zo strany štátu a uloženia

pokuty pri prekročení limitu dlhu. Za účelom získania podkladov pre hodnotenie ich plnenia RRZ listom

oslovila Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Úniu miest Slovenska (ÚMS)

a Združenie samosprávnych krajov (SK8). Ministerstvo financií poskytlo aj informácie o vyhodnotení

uloženia pokút za roky 2022 a 2023, ako aj údaje, z ktorých vychádzalo pri identifikácii obcí, ktorých

dlh prekročil zákonom stanovený limit za rok 2024.

Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát sa v roku 2024 finančne nepodieľal na

zabezpečení platobnej schopnosti samospráv, čo je v súlade s požiadavkou ústavného zákona

zabezpečiť rozpočtovú disciplínu a jednoznačné určenie zodpovednosti samospráv za výkon svojich

pôsobností. Vláda počas roka 2024 neposkytla samosprávam návratnú finančnú výpomoc zo štátnych

finančných aktív. Avšak prostredníctvom čiastočného odpustenia návratných finančných výpomocí

a poskytovania priamych dotácií vláda zlepšovala finančné pozície samospráv.

Vláda uznesením č. 642 z 23. októbra 2024 poskytla obciam dotácie v objeme 50 mil. eur zo zdrojov

kapitoly Všeobecná pokladničná správa ako finančnú výpomoc v dôsledku výpadku príjmov z dane

z príjmov fyzických osôb v roku 2024 ⁹⁶. Rovnakým uznesením došlo k zníženiu štátnych finančných

aktív v sume 25,6 mil. eur, ktorým vláda odpustila všetkým samosprávnym krajom návratné finančné

výpomoci zo štátnych finančných aktív, ktoré poskytla vyšším územným celkom na rekonštrukcie ciest,

mostov a rozvoj cestnej infraštruktúry uznesením č. 521 z 20. novembra 2018, č. 160 z 9. apríla 2019,

č. 352 z 3. júla 2019, č. 474 z 15. júla 2020 ⁹⁷ako finančnú výpomoc v dôsledku výpadku príjmov z dane

Vláda uznesením č. 291 z 28. mája 2025 poskytla obciam a samosprávnym krajom dotáciu z kapitoly

Všeobecná pokladničná správa z objeme 95,4 mil. eur za účelom pomoci obciam a samosprávnym

krajom s vyplatením odmeny 800 eur na odmeny pre zamestnancov v originálnych kompetenciách obcí

a samosprávnych krajov v roku 2025 ⁹⁸. Rovnakým uznesením došlo k zníženiu štátnych finančných

aktív v sume 12,4 mil. eur, ktorým vláda odpustila vybraným samosprávam návratné finančné

výpomoci zo štátnych finančných aktív, ktoré poskytla vyšším územným celkom na rekonštrukcie ciest,

mostov a rozvoj cestnej infraštruktúry uznesením č. 160 z 9. apríla 2019, č. 352 z 3. júla 2019, č. 474

96

Prostriedky boli obciam poskytnuté v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Výnosu Ministerstva financií SR z 9. decembra 2005 č.

26825/2005-441 na základe vzorca na výpočet podielu obce na výnose dane stanoveného prílohe č. 4 k nariadeniu vlády

SR č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve pre rok 2024.

Po odpočítaní splatených splátok k 24. októbru 2024 bolo Bratislavskému samosprávnemu kraju odpustených 2,5 mil. eur

97

z poskytnutých 25 mil. eur, Trnavskému samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur z poskytnutých 15 mil. eur,

Nitrianskemu samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur z poskytnutých 15 mil. eur, Trenčianskemu

samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur z poskytnutých 20 mil. eur, Žilinskému samosprávnemu kraju bolo

odpustených 2,5 mil. eur z poskytnutých 15 mil. eur, Banskobystrickému kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur

z poskytnutých 25 mil. eur a taktiež odpustených 5,6 mil. eur z poskytnutých 8 mil. eur, Prešovskému samosprávnemu

kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur z poskytnutých 12 mil. eur, Košickému samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5

mil. eur z poskytnutých 20 mil. eur.

98

Prostriedky boli obciam poskytnuté v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Výnosu Ministerstva financií SR z 9. decembra 2005 č.

26825/2005-441 na základe údajov o počte úväzkov od ZMOS a ÚMS v objeme 82,3 mil. eur. BSK bol pridelený finančný

doplatok v objeme 2,2 mil. eur, NSK bol pridelený doplatok 3,4 mil. eur, PSK bol pridelený doplatok 3,6 mil. eur a ŽSK bol

pridelený doplatok takmer 4 mil. eur. Vybraným VÚC bola spolu vyplatená dotácia v objeme 13 mil. eur a vybraným

samosprávnym krajom boli odpustené návratné finančné výpomoci v objeme 12,4 mil. eur.

37

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

z 15. júla 2020 ⁹⁹za účelom pomoci samosprávnym krajom s vyplatením odmeny 800 eur na odmeny

pre zamestnancov v originálnych kompetenciách v roku 2025.

Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam

V súčasnosti sú zo štátnych finančných aktív poskytnuté viaceré návratné finančné výpomoci samosprávam.

Hlavnou motiváciou ich získania zo strany vyšších územných celkov, miest a obcí sú výhodnejšie podmienky

financovania svojich aktivít v porovnaní s podmienkami na finančných trhoch. Vo väčšine prípadov ide

o bezúročné úvery bez adekvátneho zabezpečenia istiny. Pomoc samosprávam spočíva v dotovaní úrokových

nákladov a v prípade neplatenia zo strany prijímateľa resp. iného dôvodu môže dôjsť aj k relatívne

jednoduchému predĺženiu obdobia splácania, prípadne až k odpusteniu záväzku.

Financovanie nových úloh samospráv

Hodnotenie toho, či úprava pôsobností samosprávy bola spojená s adekvátnym financovaním

zo strany štátu, je možné len v obmedzenej miere. Audit kompetencií samospráv z mája roku 2014

nepriniesol žiadny objektívny spôsob hodnotenia ustanovení ústavného zákona. Chýba v ňom

zhodnotenie existujúceho stavu a chýbajú odporúčania pre oblasť financovania kompetencií obcí

a vyšších územných celkov do budúcnosti. Odvtedy sa v tejto oblasti neudiali žiadne zmeny. Bolo by

preto potrebné uskutočniť audit, ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre nastavenie

financovania samospráv, ako aj hodnotenie RRZ v tejto oblasti.

Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o z abezpečení primeraného

financovania samospráv pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy ¹⁰⁰pri výkone originálnej

právomoci územnej samospráv y ¹⁰¹. Nie každá legislatívna zmena ovplyvňujúca rozpočty samospráv

spadá pod toto ustanovenie. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa podľa ústavného

zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv, ktoré nemajú významné

finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže samospráva získať zdroje iným

spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením nákladov na prijímateľov služieb). Na druhej strane

99

Po odpočítaní splatených splátok k 30. novembru 2024 bolo Trnavskému samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5

mil. eur z nesplatenej sumy 9,5 mil. eur, Nitrianskemu samosprávnemu kraju bolo odpustených 0,5 mil. eur z nesplatenej

sumy 11 mil. eur, Trenčianskemu samosprávnemu kraju bolo odpustených 2,5 mil. eur z nesplatenej sumy 15,5 mil. eur,

Žilinskému samosprávnemu kraju bolo odpustených 0,5 mil. eur z nesplatenej sumy 11 mil. eur, Banskobystrickému kraju

bolo odpustených 3,2 mil. eur z nesplatenej sumy 15 mil. eur, Košickému samosprávnemu kraju bolo odpustených 3,2

mil. eur z nesplatenej sumy 15,5 mil. eur.

100

Pri zdôvodnení toho, či sa ustanovenie vzťahuje na zmenu obsahu existujúcich úloh samospráv alebo len na nové úlohy,

právna analýza odpoveď odvodzuje od pôvodného úmyslu predkladateľov návrhu ústavného zákona o rozpočtovej

zodpovednosti. GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej

zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 24. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave,

Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020: „Pôvodný úmysel vlády ako kolektívneho orgánu a jednotlivých poslancov

Národnej rady môže byť veľmi ťažko identifikovateľný. ÚZoRZ je však od týchto prípadov z hľadiska svojej legislatívnej

histórie zreteľne odlišný. Na rokovanie Národnej rady bol predložený ako návrh skupiny šiestich poslancov, pričom každý

poslanec reprezentoval jeden vtedajší poslanecký klub. V treťom čítaní bol návrh schválený hlasmi 146 zo 147 prítomných

poslancov. Identifikovať pôvodný úmysel je za týchto okolností korektné... V rozprave [1. a 2. čítanie návrhu zákona

o rozpočtovej zodpovednosti] opakovane zaznelo „presun nových kompetencií“, „nové kompetencie, ktoré budú

prevádzané“, „presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie“ a „prenos kompetencií“.“

101

Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy, čl. 71

ods. 1: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady

takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“.

38

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

výrazné znižovanie financovania samospráv by malo byť doplnené adekvátnym znížením ich

povinností.

Zvýšenie daňového bonusu ¹⁰²na 140 eur na dieťa v rokoch 2023 a 2024 a jeho následný pokles na 100

eur (deti do 15 rokov) resp. 50 eur (deti od 15 rokov) od roku 2025 spôsobilo výpadky v rozpočtoch

samospráv. Národná rada tento výpadok čiastočne kompenzovala v rokoch 2023 a 2024 presunom

podielu dane z príjmov právnických osôb (DPPO) na samosprávy a následne tiež došlo

k nesystémovým, jednorazovým kompenzáciám, ktoré ani nesúviseli s danou legislatívnou zmenou

(kompenzácia vyšších cien energií, odpustenie návratných finančných výpomocí poskytnutých na

výstavbu ciest).

Organizácie združujúce samosprávy, okrem vplyvov zmien v daňovom bonuse na ich rozpočty,

negatívne vnímajú viaceré zmeny v zákonoch, ktoré boli prijaté počas roka 2024 a vytvárajú

neočakávané výdavky (alebo znižujú príjmy) nad rámec príslušných rozpočtov. Išlo najmä o:

zmeny v zákone o územnom plánovaní a stavebnom zákon e ¹⁰⁴s účinnosťou od 1. apríla 2024,

zmeny, ktoré zavádzajú triedenie a zhodnocovanie komun álneho odpadu ¹⁰³a zber textilu,

ktoré vytvorili nové úlohy samosprávam v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy

(stavebným úradom vznikla nová úloha preskúmavať spôsobilosť stavby na užívanie)

a v origin álnej kompetencií obcí (vydávanie záväzných stanovísk ako orgánu územného

plánovania ¹⁰⁵),

•

zmeny v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou ¹⁰⁶

zmeny v zákone o matrikác h ¹¹²

zmeny v zriaďovaní a financovaní materských škôl ¹⁰⁷a na to nadväzujúce zmeny v zákone

o rozpočtovom určení výnosu z príjmov územnej samospráve ¹⁰⁸, zmeny nariadení vlády SR

102

Pred zmenou (do júna 2022) dosahoval daňový bonus na dieťa sumy 23,57 eur, 43,60 eur a 47,14 eur (postupne pre deti

nad pätnásť rokov, deti medzi šiestimi a pätnástimi rokmi, a deti do šesť rokov).

103

104

Novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2021 s postupným nábehom povinností.

Zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zaviedol

nový inštitút tzv. preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie, ktorý vykonáva stavebný úrad. Stavebný úrad vykonáva

prenesený výkon štátnej správy. Išlo teda o ustanovenie novej úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy, na ktorý

sa vzťahuje ústavná garancia v rámci Ústavy, čl. 71 ods. 1 a teda náklady takto preneseného výkonu štátnej správy mal

uhradiť štát. Štát až zákonom č. 26/2025 Z. z., ktorý zavádza nové správne poplatky v zákone č. 145/1995 v sadzobníku

pre stavebnú správu účinnom od 15.3.2025 (zákon č. 145/1995 Z. z., príloha V. Stavebná správa, znenie účinné od

15.3.2025 do 31.3.2025) zaviedol poplatok za žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Od 1.4.2025 je

účinný nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý v § 15 ods. 5) písm. j) ustanovuje preskúmavanie spôsobilosti stavby

na užívanie ako úlohu stavebného úradu, ktorým je obec, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy. Zákon č.

25/2025 Z. z. v § 84 ods. 7) písm. a) určuje poplatky za túto službu.

105

106

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v zmysle § 24 a § 24a, do 1. apríla 2024 túto činnosť zabezpečovali stavebné

úrady v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

S účinnosťou od 1. januára 2025 v zmysle zákona č. 366/2024 Z. z. novelizujúceho zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej

bezpečnosti sa obce a vyššie územné celky spadajúce pod definíciu prevádzkovateľa základnej služby stávajú povinnými

osobami v oblasti kybernetickej bezpečnosti z čoho vyplývajú povinnosti ustanoviť manažéra kybernetickej bezpečnosti,

plniť oznamovacie a technické povinnosti pre zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti informačných systémov.

Zákon č. 290/2024 Z. z. dochádza v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských

zariadení k zmenám financovania materských škôl v súvislosti s presunom tejto kompetencie z originálnych kompetencií

územnej samosprávy do kompetencií v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

Zákon č. 85/2024 Z. z. novelizoval zákon č. 564/2004 Z. z. a s účinnosťou od 1. mája 2024 zaviedol pre územnú samosprávu

možnosť použitia prostriedkov z rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov do 31. decembra 2024. Zákon č.

278/2024 Z. z. zmenil s účinnosťou od 1. januára 2025 podiely výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré sú príjmom

rozpočtov obcí z 70 % na 55,1 % a príjmom rozpočtov vyšších územných celkov z 30 % na 29,5 %. Podľa dôvodovej správy

107

108

39

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve ¹⁰⁹, ktoré menia podiely výnosu

DPFO, ktoré sú príjmom samospráv,

•

zmeny v zákone o majetku obcí ¹¹⁰

zmeny v zákone o posudzo vaní vplyvov na životné prostredie (EIA/SEA)¹¹¹

zmeny súvisiace s rozšírením kompetencie vyšších územných celkov v oblasti cenovej

regulácie ¹¹³

a

ku koncu roka 2023 úroveň 29,5 % bežných príjmov roka 2022. Najvyšší pomer dlhu evidoval

Niektoré mestá a obce vnímajú ako nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy na

zabezpečenie chodu matrík, stavebných úradov, kancelárií Štátneho fondu rozvoja bývania a pod.

V dôsledku pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobila utečeneckú krízu, boli samosprávy

nútené registrovať žiadateľov o ubytovanie z Ukrajiny ako aj začleňovať deti, ktoré utiekli pred vojnou,

do škôl, čím došlo k zvýšeniu požiadaviek na administratívne kapacity samospráv.

Na základe v súčasnosti známych informácií došlo v priebehu roku 2024 v súvislosti so zmenami

v stavebnom zákone a zákone a územnom plánovaní k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu

v originálnych kompetenciách, ako aj v prenesenom výkone štátnej správy, ktoré si vyžadovali

zabezpečenie ich financovania zo strany štátu. Vzhľadom na rozsah zmien v stavebných zákonoch,

zmeny v súvisiacich správnych poplatkoch, ako aj skutočnosť, že štát počas roka 2025 zaviedol nové

formy správnych poplatkov, primeranosť financovania nových úloh nie je možné v súčasnosti

jednoznačne vyhodnotiť. Organizácie združujúce samosprávy poukazujú na riziko toho, že nové úlohy

môžu spôsobiť potrebu navýšenia personálnych kapacít a zvýšiť potrebu finančných prostriedkov. Na

druhej strane vyššie príjmy z poplatkov môžu tieto náklady pokryť. Ministerstvo financií v nadväznosti

na doložky vplyvov legislatívnych opatrení neeviduje žiadnu úpravu pôsobností, ktorá by ustanovovala

nové úlohy pre obce alebo vyššie územné celky, na ktoré by bolo potrebné zabezpečiť zo štátneho

rozpočtu zodpovedajúce finančné prostriedky.

Je nevyhnutné, aby v súlade s princípom transparentnosti a efektivity, boli akékoľvek zmeny

týkajúce sa financovania samospráv vždy predmetom štandardného pripomienkového konania

a boli osobitne vyčíslené. Tiež je potrebné dôsledne dodržiavať a monitorovať vplyvy opatrení tak, aby

ústredné orgány štátu nevytvárali dodatočné vplyvy na rozpočty samospráv bez ich identifikácie

došlo k zníženiu podielu výnosu z DPFO, kvôli zmene financovania materských škôl ako aj z dôvodu konsolidačných

opatrení a presunu výnosu DPFO na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy.

Nariadenie vlády č. 415/2024 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov

109

územnej samospráve sa s účinnosťou od 1. januára 2025 menia koeficienty pre výpočet výnosu z DPFO pre obce. Zvyšuje

sa pre podiel vypočítavaný podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom, a znižuje sa koeficient podľa počtu žiakov škôl

a školských zariadení.

110

S účinnosťou od 1. januára 2025 zákon č. 320/2024 Z. z. novelizuje zákon č. 138/1991 o majetku obcí, ktoré nadväzujú na

a upravujú zmeny zavedené zákonom č. 137/2023 Z. z., ktoré určuje povinnosti pri elektronickom podávaní návrhov

a cenových ponúk vo verejných súťažiach, zabezpečení mlčanlivosti o údajoch z návrhov a ponúk, a možnosti prenájmu

majetku za nižšie ako trhové nájomné na verejnoprospešné účely.

Zákon zavádza povinnosti pre samosprávy zverejňovať dokumenty na úradných tabuliach a webových stránkach.

Zákon č. 361/2024 Z. z., ktorý mení zákon 154/1994 Z. z. o matrikách s účinnosťou od 1. mája 2025 zavádza nové

111

112

povinnosti pri pre spoluprácu s NCZI pri digitalizovanom zápise narodení, ochranu osobných údajov matiek a oznamovacie

povinnosti pri úmrtiach cudzincov.

Opatrenie MF SR č. MF/006608/2023-77 dopĺňa opatrenie MF SR č. 01/R/2003 a rozširuje kompetenčnú právomoc

113

vyšších územných celkov v oblasti cenovej regulácie vstupov regionálnych autobusov na autobusové stanice a iných

služieb autobusových staníc v ich územnej pôsobnosti, čo predstavuje predpokladané ročné náklady asi 40 tis. eur za kraj.

40

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

v doložkách vplyvov a zároveň, aby nedochádzalo k presunom nových úloh (či už pri výkone originálnej

alebo prenesenej právomoci samosprávy) na samosprávy bez poskytnutia adekvátneho finančného

krytia.

Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2023

Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa uloženia pokuty samosprávam pri prekročení limitu dlhu

vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka nadobudlo účinnosť v roku 2015. Prvýkrát bola

posudzovaná výška dlhu samospráv ku koncu roka 2015 ¹¹⁴, vykázaná v priebehu roku 2016.

Monitorovanie výšky dlhu a uloženie pokuty je v kompetencii ministerstva financií.

Závery vyhodnotenia ministerstvo financií dlhodobo nezverejňuje ¹¹⁵, údaje však poskytuje RRZ. Za rok

2023 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu ¹¹⁶VÚC dosiahla

Bratislavský samosprávny kraj (41,5 %), najnižší dlh dosiahol opakovane Nitriansky samosprávny kraj

(9,0 %).

Ministerstvo financií z predložených finančných výkazov za rok 2023 identifikovalo prekročenie

numerického dlhového limitu celkovo u 30 obcí. V 7 ob ciach platila výnimka z uloženia pokuty podľa

čl. 6 ods. 4 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ¹¹⁷a 3 obce boli z vyhodnotenia vylúčené zo

zákonných dôvodov ¹¹⁸. S cieľom verifikovať skutočný stav MF SR požiadalo 27 hlavných kontrolórov

obcí o preverenie poskytnutých údajov. Okrem toho bolo oslovených 37 hlavných kontrolórov obcí,

ktoré nepredložili potrebné finančné výkazy. Po vyhodnotení odpovedí MF SR postúpilo na správne

konanie 2 obce, ktorým bola uložená pokuta ¹¹⁹

V súvislosti s možnou pokutou neboli oslovené tri obce – mestská časť Bratislava – Devín je od roku

114

Za rok 2015 boli uložené pokuty v celkovej výške 6 408,67 eur, za rok 2016 v celkovej výške 28 909,20 eur, za rok 2017

v celkovej výške 9 735,51 eur, za rok 2018 v celkovej výške 165,25 eur, za rok 2019 v celkovej výške 5 688,66 eur, za rok

2020 v celkovej výške 16 606,68 eur, za rok 2021 v celkovej výške 33 968,20 eur, za rok 2022 v celkovej výške 4 230,53

eur.

Vyhodnotenia odpovedí kontrolórov, závery správnych konaní a ani opravené údaje sa nezverejňujú, resp. aktualizácie sa

nepremietajú do zmeny vykazovaných údajov a výkazy sa spätne nemenia. To vytvára netransparentnosť celého procesu,

keďže tieto dodatočné opravy bývajú zásadné. Každoročne je vysoký podiel samospráv, ktorým hrozila pokuta, no

preverením sa zistilo, že nevykázali všetky údaje správne. Pomer ich dlhu nebol potvrdený a pokuta nakoniec nebola

uložená. V súčasnosti však neexistuje legislatívna možnosť podať opravené výkazy po zistení nepresností. MF SR, ktoré

kontroluje dodržiavanie pravidla o dlhovom limite pre samosprávy, by ale v záujme transparentnosti malo zverejňovať

zmeny, ktoré kontroly zistia a na základe ktorých sa vyhodnocuje pravidlo.

Definovaná podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Uplatňuje sa v prípade zmeny starostu/starostky a znamená výnimku z uloženia pokuty počas 24 mesiacov od konania

ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

Mestská časť Bratislava-Devín (BA) bola v nútenej správe, obce Luhyňa (TV) a Bertotovce (PO) už boli pokutované

v minulosti a výška ich zadlženia sa nezvyšovala.

115

116

117

118

119

Okrem toho bol na podnet MF SR Úradom vládneho auditu v decembri 2023 vykonaný vládny audit v obci Šuľa, ktorá aj

napriek niekoľkým výzvam nepredložila údaje o výške dlhu za rok 2023. V zmysle tohto auditu neboli preukázané žiadne

záväzky obce Šuľa po lehote splatnosti, obec nebola evidovaná ani ako dlžník na zdravotnom a sociálnom poistení, nebola

daňovým dlžníkom voči Finančnej správe SR, Inšpektorátu práce ani dlžníkom štátu a neboli identifikované prijaté

návratné finančné zdroje financovania, pričom obec v rokoch 2021 až 2023 zo svojho rozpočtu uhrádzala len bežné

výdavky súvisiace s prevádzkou obce.

41

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Tabuľka 4: Pokuty uložené obciam za rok 2023 (v eurách)

Názov obce (Okres)

Malý Slivník (PO)

Svidnička (SK)

Spolu

Uložená pokuta

3 535,74

Stav k 09.07.2025

nezaplatené

zaplatené

148,34

3 684,08

Zdroj: MF SR, RRZ

Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2024

Za rok 2024 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu VÚC

dosiahla ku koncu roka 2024 úroveň 25,6 % bežných príjmov roka 2023. Najvyšší pomer dlhu evidoval

Trenčiansky samosprávny kraj (35,8 %), najnižší dlh dosiahol znovu Nitriansky samosprávny kraj

(6,1 %).

MF SR predbežne identifikovalo 26 obcí, ktoré vykázali prekročenie 60 % limitu dlhu za rok 2024

a za účelom zistenia reálneho stavu požiadalo hlavných kontrolórov 23 obcí ¹²⁰o preverenie údajov.

2005 v nútenej správe a obciam Malý Slivník a Bertotovce boli v minulosti uložené pokuty a ich

zadlženie sa nezvyšovalo ¹²¹. Žiadna obec nebola z vyhodnotenia vylúčená na základe výnimky

z uloženia pokuty počas 24 mesiacov od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva

z dôvodu, že by ju ako starosta/starostka viedla iná fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom

období.

Keďže ešte nie je známa výška právoplatne uložených sankcií za rok 2024, na základe údajov

od ministerstva financií RRZ ilustratívne vyčíslila výšku pokút pre jednotlivé obce (príloha 5). Ak by sa

vykázané údaje potvrdili, celková výška pokút obcí by dosiahla 67 tis. eur. Pokuty hrozia aj obciam,

ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania potrebných výkazov, ak by bol ich

zistený dlh nad limitom. V prípade, že by obec vykázala nižší dlh, ako v skutočnosti bol, na túto

skutočnosť je povinný upozorniť MF SR príslušný audítor v rámci overovania účtovných závierok obcí.

Samosprávy majú okrem pravidla o výške dlhu definované aj pravidlo o výške jeho ročných splátok.

S jeho neplnením však nie sú spojené finančné sankcie. Za rok 2024 toto pravidlo na základe

vykázaných hodnôt porušilo 159 obcí. Dlhová služba všetkých VÚC bola aj za rok 2024 pod stanoveným

limitom. V grafe sú zobrazené obce nespĺňajúce aspoň jeden numerický limit § 17 zákona

č. 583/2004 ¹²²

120

Okrem toho MF SR oslovilo hlavných kontrolórov 27 obcí, ktoré za rok 2024 nepredložili potrebné výkazy.

Pokuta sa opakovane ukladá len v prípade zvýšenia zadlženia nad hranicou 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka.

Neukladá sa, ak nepresiahne sumu 40 eur.

121

122

Prvým limitom je dlhový strop na úrovni 60 %, druhým je 25 % limit dlhovej služby.

42

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 8: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2024

pomer dlhu

160%

limit dlhovej

služby

iba dlhový limit (20 obcí)

140%

120%

100%

80%

iba limit dlhovej služby (153 obcí)

oba limity súčasne (6 obcí)

limit dlhu

60%

40%

20%

pomer dlh. služby

0%

25%

50%

75%

100%

125%

150%

Pozn.: Poloha bubliny reprezentujúcej obec závisí od pomeru dlhu a pomeru dlhovej služby. Veľkosť

bubliny je daná skutočnými bežnými príjmami za rok 2023. Graf z dôvodu prehľadnosti nezobrazuje celý

rozsah oboch osí. Výšky dlhov obcí, ktoré vykázali nadmerný dlh, sú uvedené v prílohe 5.

Zdroj: Štátna pokladnica,

MF SR, RRZ

3.3. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov

Článok 7 ústavného zákona ukladá RRZ, aby na svojom webovom sídle zverejnila metodológiu

výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, merajúceho

pokrok v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. RRZ túto svoju povinnosť splnila. Pri výpočte

ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti sa zohľadnili zákonom stanovené zdroje údajov ¹²³

dlhodobú udržateľnosť verejných financií?. Aktuálne používaný postup zostavenia základného scenára verejných financií

Ústavný zákon obsahuje aj povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky, pričom

postup ich určenia má stanoviť iný zákon. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) uzákonila limity

verejných výdavkov až dňa 16. marca 2022 novelizáciou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy. Schválený rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 nebol zostavený

v súlade s platným limitom, čím došlo k porušeniu zákona ¹²⁴. Vláda namiesto zahrnutia vtedy stále

platného limitu verejných výdavkov do rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, dňa 2. mája

2024 schválila zmenu zákona č. 523/2004 Z. z. a zmenila pravidlá určovania limitu verejných výdavkov.

Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní dňa 9. mája 2024 s účinnosťou od 1. augusta 2024

tento vládny návrh zákona schválila .

Rada už v minuloročnej správe upozorňovala, že schválené zmeny fungovania limitu sú pravdepodobne

v rozpore s konceptom ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky zakotvenej v čl. 55a

123

Metodológia výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vychádza z diskusnej štúdie RRZ s názvom Ako vyhodnocovať

je zverejnený v metodickom dokumente RRZ s názvom Metodika zostavenia základného scenára vývoja verejných financií

a výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti , verzia 1. Výpočet ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vrátane popisu

použitých predpokladov je uvedený v správach o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré RRZ každoročne

zverejňuje do konca apríla, resp. do 30 dní od schválenia programového vyhlásenia vlády.

124

Vzhľadom na to, že v čase schvaľovania rozpočtu vládou a národnou radou nebol schválený limit verejných výdavkov

na roky 2024 až 2027, ktorý predložila RRZ do NR SR dňa 15. decembra 2023, platným limitom bol limit schválený

1. februára 2023 uznesením NR SR č. 1964. RRZ vo svojom stanovisku k právnej záväznosti limitu verejných výdavkov

upozorňovala, že limit schválený 1. februára 2023 nestratil platnosť uplynutím volebného obdobia NR SR.

43

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Ústavy SR a v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Možno ich vnímať ako významné

oslabenie dovtedajšieho rámca pravidiel, keďže limity verejných výdavkov naviazané na európske

pravidlá nedostatočne ¹²⁵zohľadňujú potrebu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti na 50-ročnom

horizonte.

Prijatie novely zákona č. 523/2004 Z. z., ktorou sa zmenili pravidlá určovania limitu verejných výdavkov

bolo zo strany ministerstva financií odôvodnené aj snahou o odstránenie dvojkoľajnosti národných

a európskych fiškálnych pravidiel. Cieľom bolo zjednotiť pravidlá previazaním limitu verejných

výdavkov stanoveného sumou na trajektóriu rastu čistých výdavkov vyplývajúcu z reformovaných

európskych pravidiel, čo sa podľa RRZ nepodarilo.

Vzájomná nekonzistentnosť týchto pravidiel sa prejavila už pri hodnotení ich plnenia za rok 2024,

pričom ďalšie nekonzistentnosti sa môžu prejaviť v budúcich hodnoteniach:

•

Z hodnotenia RRZ vyplýva, že kým pri limite verejných výdavkov na rok 2024 (národné pravidlo)

došlo k prekročeniu limitu o 189 mil. eur ¹²⁶, tak pri pravidle o medziročnom raste čistých

výdavkov (európske pravidlo)¹²⁷došlo k splneniu s rezervou 2,4 p .b ¹²⁸. Dôvodom odlišných

výsledkov je to, že nominálne stanovený limit verejných výdavkov nereaguje na zmeny

predpokladov, pri ktorých bol vypočítaný a ktoré by bolo pre jeho efektívne fungovanie

potrebné zohľadniť. Ide konkrétne o revíziu úrovne výdavkov v národných účtoch, z ktorých sa

limit vypočítal a zmeny v odhadovaných vplyvoch diskrečných príjmových opatrení.

•

Miera plnenia resp. neplnenia nominálne stanoveného limitu v jednom roku sa nepremieta do

ďalších rokov. Na druhej strane európske pravidlá sa posudzujú tak na jednoročnej báze, ako

aj kumulatívne počas trvania celého plánu. Pri kumulatívnom pohľade ¹²⁹sa splnenie tempa

rastu výdavkov v jednom roku premieta do možnosti rýchlejšieho rastu výdavkov v ďalšom

roku. Takáto možnosť pri nominálne stanovenom limite v zákone neexistuje.

Národné limity verejných výdavkov možno v prípade aktivácie únikovej doložky (všeobecnej

alebo n árodnej) pravidiel Paktu stability a rastu prekročiť bez zákonom stanoveného

obmedzenia ¹³⁰, resp. horného stropu. Schválená národná úniková doložka na obranné výdavky

však dovoľuje prekročiť stanovené tempo rastu čistých výdavkov len do výšky nárastu

125

126

Európske fiškálne pravidlá vyžadujú na horizonte implementácie strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu

kompenzovanie odhadovaných nákladov na starnutie populácie len pre 10-ročné obdobie po ukončení trvania plánu.

Nominálnu hodnotu limitu verejných výdavkov na rok 2024 vypočítalo Ministerstvo financií SR na základe odporúčania

Rady Európskej únie, podľa ktorej nemal rast čistých primárnych výdavkov v roku 2024 presiahnuť 5,7 %. Rast čistých

výdavkov mal podľa EK v roku 2024 viesť k zlepšeniu štrukturálneho salda o 0,7 % HDP, avšak podľa prepočtov EK sa

štrukturálne saldo zlepšilo o 0,2 p.b. Hodnota limitu je stanovená priamo v zákone v § 37p vo výške 57 717 010 807 eur.

Maximálny povolený rast čistých výdavkov nesmel v roku 2024 presiahnuť 6,2 %. RRZ konštatovala, že rast čistých

výdavkov medzi rokmi 2023 a 2024 po zohľadnení diskrečných príjmových opatrení dosiahol 3,8 %.

S plnením tohto pravidla zatiaľ nie sú spojené sankcie, keďže prvýkrát ich bude Európska komisia vyhodnocovať na jar

roku 2026, kedy sa vyhodnotí plnenie tempa rastu čistých výdavkov za rok 2025 a kumulatívne za roky 2024 a 2025.

V hodnotení EK je v prípade schválenia národnej únikovej doložky na obranné výdavky tento prístup dôležitejší.

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy obsahuje len možnosť prekročiť limit verejných výdavkov, ak je

aktivovaná úniková doložka na základe príslušného nariadenia EÚ, pričom toto nariadenie neobsahuje konkrétne

podmienky uplatnenia doložky v prípade jej aktivácie. Podľa interpretácie MF SR však implicitne existuje obmedzenie pri

prekročení limitu, keďže podľa nich limit možno prekročiť len v súlade s podmienkami únikovej doložky schválenej Radou

EÚ.

127

128

129

130

44

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

výdavkov na obranu, maximálne o 1,5 % HDP ročne (oproti roku 2021) počas rokov 2025 až

2028.

Keďže ministerstvo financií nominálne stanovený limit verejných výdavkov rozpočítava pre všetky

kapitoly ako súčasť rozpočtu, slúži aj ako operatívny nástroj riadenia rozpočtu. Vzhľadom na vyššie

uvedené nedostatky je však efektívne fungovanie tohto nástroja otázne.

Limity výdavkov by mali byť dôležitým proticyklickým nástrojom riadenia rozpočtu. V čase silného

ekonomického rastu by mali viesť k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a naopak v čase

ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárať priestor pre fiškálny stimul. V prípade Slovenska by

vzhľadom na zlú východiskovú situáciu mali limity viesť k podstatnému zníženiu deficitu verejných

financií ¹³¹, stabilizácii hrubého dlhu a dosiahnutiu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ich

súčasné nastavenie však potrebnú konsolidáciu nedosahuje a odsúva ju tak do ďalších rokov:

•

Nastavená trajektória rastu čistých výdavkov vychádza v prípade Slovenska z optimistických

predpokladov ¹³², čo znamená, že požadované tempá rastu čistých výdavkov sú príliš voľné a

nezabezpečia cieľ, ktorým je zníženie deficitu a dlhu pod referenčné hranice európskych

pravidiel.

•

Zároveň Rada EÚ schválila Slovenskej republike aktiváciu národnej únikovej doložky

umo žňujúcej navýšenie výdavkov na obranu v zmysle pravidiel Paktu stability a rastu, čo

z pohľadu RRZ ešte viac uvoľňuje pravidlá. Úniková doložka reaguje na potrebu navýšenia

obranných výdavkov vzhľadom na geopolitickú situáciu, ale v prípade Slovenska je odhadovaný

nárast výdavkov na obranu v rokoch 2025-2028 najmä dôsledkom rozhodnutí o nákupe

vojenskej techniky ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu.

•

Podľa RRZ toto pravidlo nemusí byť dostatočne funkčné a pružné. Bude sa totiž vyznačovať

zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou precíznosťou proti

možnému obchádzaniu ¹³³a vyššou rigiditou v prípade kríz.

Dodržanie takejto trajektó rie rastu čistých výdavkov (viac v boxe 4) teda nemusí viesť k dosiahnutiu

pôvodných cieľov pravidla ¹³⁴. Ich nesplnenie v podobe dosiahnutia želanej úrovne primárneho

štrukturálneho salda budú európske pravidlá zohľadňovať až pri stanovovaní ďalšieho strednodobého

plánu, čo zvýši potrebu konsolidácie v budúcnosti. Kým prípadné zhoršenie makroekonomického

prostredia možno považovať za objektívny faktor pri posune uzdravovania verejných financií v čase,

vyššie uvedené nedostatky pravidla ním nie sú.

131

Podľa výpočtu EK by na udržateľné zníženie deficitu a dlhu bolo potrebné v rokoch 2025-2028 každoročne zlepšiť

štrukturálne primárne saldo o 1,3 % HDP, t.j. celkovo o 5,2 % HDP za štyri roky.

Výpočet Európskej komisie je založený na predpoklade jednotkovej elasticity príjmov k HDP. V skutočnosti podiel príjmov

132

na HDP v roku 2024 klesol voči roku 2023 o 0,8 % HDP a v ďalších rokoch RRZ predpokladá pokračovanie poklesu.

Nezohľadňuje sa tiež odlišný skutočný vývoj inflácie v porovnaní s predpokladmi pri výpočte tempa rastu.

Nové európske pravidlá nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania

133

verejných financií, nakoľko nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami (napr. zníženie príspevkov

do 2. piliera, zrušenie dotácií na energopomoc, alebo dočasné zvýšenie daní).

Pokiaľ by sa výnimka, ktorá umožňuje zvýšiť výdavky na obranu, premietla do deficitu a dlhu RRZ odhaduje , že deficit by

134

v roku 2028 klesol len na úroveň 4,1 % HDP a dlh by dosiahol až 69,4 % HDP.

45

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Box 4: Implementácia európskych fiškálnych pravidiel

Európska komisia dňa 21. júna 2024 zaslala členským štátom, ktorých verejný dlh presahoval 60 % HDP alebo

deficit verejných financií presahoval 3 % HDP, predbežné usmernenie . To v prípade Slovenska vyžadovalo

zlepšovanie štrukturálneho salda o 1,3 % HDP (resp. kumulatívny rast výdavkov na úrovni 8,1 %) počas štyroch

rokov. Podľa výpočtov EK malo byť takéto zlepšenie dostatočné na to, aby sa stabilizoval hrubý dlh verejnej

správy SR.

Vláda Slovenskej republiky dňa 15. októbra 2024 schválila Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán

Slovenskej republiky na roky 2025-2028, v ktorom predložila trajektóriu vývoja čistých výdavkov súladnú

s kumulatívnym rastom odporúčaným EK. Rada Európskej únie 21. januára 2025 schválila predložený plán.

Podľa prognózy komisie mala odporúčaná trajektória zabezpečiť zníženie deficitu na úroveň 3 % HDP v roku

2027 ¹³⁵. Už pri predkladaní strednodobého plánu samotné MF SR upozornilo, že dodržanie kumulatívneho

rastu odporúčaného EK by viedlo k dosiahnutiu deficitu na úrovni 3 % HDP až v roku 2028 ¹³⁶. Vláda si preto

s cieľom stabilizovať dlh verejnej správy v rozpočte na roky 2025 až 2027 stanovila prísnejší cieľ ako

v strednodobom pláne a to dosiahnuť deficit 3 % HDP už v roku 2027. Avšak ako upozornila Rada, rozpočet

bol zostavený v súlade s týmito cieľmi len v roku 2025. Pre roky 2026 a 2027 chýbali na dosiahnutie cieľov

vlády v návrhu rozpočtu konkrétne opatrenia.

Vláda dňa 30. apríla 2025 schválila materiál s názvom Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025,

v ktorom odsúva dosiahnutie cieľa deficitu na úrovni 3 % z roku 2027 do roku 2028. Navyše Slovensko

požiadalo o spustenie národnej únikovej doložky, ktoré umožňuje zohľadniť nárast výdavkov na obranu počas

rokov 2025 až 2028, maximálne o 1,5 % HDP ročne oproti roku 2021. Rada EÚ dňa 8. júla 2025 schválila žiadosť

Slovenskej republiky o aktiváciu národnej únikovej doložky.

Počas aktivácie všeobecnej alebo únikovej doložky pravidiel Paktu stability a rastu je možné prekročiť národne

limity verejných výdavkov.

Podľa strednodobého fiškálneho výhľadu RRZ z júna 2025 by dodržanie záväznej trajektórie čistých výdavkov

viedlo k deficitu na úrovni 3,4 % HDP a dlhu na úrovni 66,5 % HDP v roku 2028. Pokiaľ by sa výnimka, ktorá

umožňuje zvýšiť výdavky na obranu premietla do deficitu a dlhu, RRZ odhaduje, že deficit by v roku 2028 klesol

len na úroveň 4,1 % HDP a dlh by dosiahol až 69,4 % HDP, obe hodnoty by tak výrazne prekročili cieľované

Maastrichtské kritériá 3 % HDP pre deficit a 60 % HDP v prípade dlhu.

3.4. Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti

Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti RRZ sformulovala odporúčania ¹³⁷

(VpMP), resp. členovia Výboru pre daňové prognózy (VpDP). Výbory boli zriadené ako poradné orgány

ktoré by tieto pravidlá posilnili:

Potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

•

Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy na základe

doterajších skúseností (prísnejšie opatrenia pri prekročení nižších sankčných pásiem, ochrana

ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu dostatočnej

135

Európska komisia pri stanovení odporúčanej trajektórii čistých výdavkov vychádza z analýzy udržateľnosti dlhu. Pre

potreby analýzy používa komisia vlastné predpoklady. Jedným z nich bolo, že príjmy verejnej správy budú rásť v

strednodobom horizonte na úrovni rastu potenciálu HDP. Výpočet odporúčaného tempa rastu výdavkov zo strany EK

uvažoval s rastom cien (meraný deflátorom HDP) vo výške 5,7 %, pričom v roku 2024 došlo k rastu len o 3,8 %, čo

nadhodnotilo odporúčané tempo rastu výdavkov.

Predpoklad o jednotkovej elasticite príjmov voči HDP je príliš optimistický. Významná časť príjmov nie je elastická voči

HDP. Podiel príjmov na HDP klesá v čase. Ide napríklad o tie spotrebné dane, ktoré sú vyrubené na jednotku zdaneného

tovaru alebo niektoré nedaňové príjmy.

136

137

Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2024 je uvedené v prílohe č. 3.

46

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

konsolidácie, väčší rozdiel medzi spodným a horným sankčným pásmom, minimalizovať

možnosť formálneho plnenia resp. obchádzania sankcií).

•

Posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné

prepojenie na koncept dosiahnutia a ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia

Slovenskej republiky v zmysle článku 55a Ústavy SR tak, ako to bolo v pôvodných národných

výdavkových limitoch od konca roku 2022 do júla 2024.

Vzhľadom na prísnosť sankcií dlhovej brzdy voči samosprávam, ktoré majú minimálne

možnosti prispieť k zníženiu celkového verejného dlhu, úplne vypustiť povinnosti schváliť

vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a aj povinnosť mať rozpočtované nerastúce výdavky.

Nahradiť ich pravidlami rozpočtovej disciplíny, ktoré sú v súčasnosti v zákone o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy, ako napríklad povinnosť prijímať preventívne opatrenia, ak

sa ich zadlženie blíži k hranici 60 % príjmov predchádzajúceho roka.

•

Premietnuť požiadavky smernice o rozpočtových rámcoch v oblasti posilnenia nezávislosti

Rady a stanovenia nových úlohu pre Radu.

Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu

•

Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív

samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu prípadnej

platobnej neschopnosti.

Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktorý by vytvoril porovnávaciu

základňu pre vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené s adekvátnym

financovaním zo strany štátu.

Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv, uložených

sankciách, prebiehajúcich konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií

napriek prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla

samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však

nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie.

47

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

4. Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti

Pravidlá rozpočtovej transparentnosti sú v ústavnom zákone definované v článkoch 8 a 9. Tie sa týkajú

výborov pre makroekonomické a daňové prognózy (článok 8), ako aj zverejňovania dôležitých

informácií a údajov o verejných financiách (článok 9). Súčasťou tejto kapitoly je aj informácia o činnosti

a prístupe RRZ k údajom potrebným na vykonávanie svojho mandátu (článok 4, odsek 2).

4.1. Výbory

Zákon stanovuje požiadavky na nezávislé posúdenie makroekonomických predpokladov a daňovej

prognózy, ktoré sú nevyhnutné pre realistické zostavenie fiškálneho rámca. Realistickosť

makroekonomických predpokladov, resp. predpokladaného vývoja daňových a vybraných nedaňových

príjmov ako aj vybraných výdavkov ¹³⁸hodnotia členovia Výboru pre makroekonomické prognózy

ministra financií s cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu. Podľa zákona o rozpočtovej

zodpovednosti sú výbory povinné vypracovať a zverejniť prognózy najneskôr do 15. februára a 30. júna

príslu šného rozpočtového roka. Výbory môžu zasadať aj viackrát ako stanovuje zákon. Výbory fungujú

nezávisle ¹³⁹, Kancelária RRZ je členom VpMP aj VpDP. Počas roka 2024 zasadal VpMP štyrikrát a VpDP

šesťkrát. Termíny zverejnenia prognóz boli v súlade s ústavným zákonom.

Tabuľka 5: Zasadnutia výborov a zverejnenie prognóz

Povinný

termín do

15.02.

Povinný

termín do

30.06.

zasadnutie

VpMP

zverejnenie

prognóz

29.01.2024

(per rollam)

20.03.2024 14.06.2024 13.09.2024

-

Výbor pre

makroekonomické

prognózy

01.02.2024

12.04.2024 27.06.2024 18.09.2024

zasadnutie

VpDP

06.02.2024

(per rollam)

27.03.2024 21.06.2024 20.09.2024 01.10.2024 21.11.2024

Výbor pre daňové

prognózy

zverejnenie

prognóz

14.02.2024

12.04.2024 27.06.2024 01.10.2024 04.10.2024 21.11.2024

Zdroj: MF SR

Podľa článku 9, odseku 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola splnená povinnosť

zverejniť najmenej dvakrát ročne prognózy vypracované výbormi v zákonom stanovených

termínoch.

V NR SR boli v priebehu novembra 2024 schválené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré ovplyvnili výnos

daňových príjmov. Zmenené prognózy príjmov boli schválené na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre

138

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti pojednáva v pravidlách rozpočtovej transparentnosti o prognózach daňových

a odvodových príjmov. Tieto položky sú predmetom VpDP, pričom od júna 2021 výbor hodnotí realistickosť daňových

a odvodových príjmov spolu s vybranými nedaňovými príjmami ako celok. Zároveň v priebehu roka 2021 začali

hodnoteniu výboru podliehať aj vybrané výdavky.

139

Nejde o úplnú nezávislosť, keďže podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú výbory poradnými orgánmi

ministra financií. Ako príklad možno uviesť Čl. 6 ods. 1 Štatútu VpDP a Štatútu VpMP, na základe ktorého bola možná

zmena štatútu okrem zmeny prílohy len na návrh ministra financií SR. Táto podmienka bola zo štatútov oboch výborov

vypustená s účinnosťou od júna 2023.

48

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

daňové prognózy a následne aj premietnuté do pozmeňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte

na rok 2025. Rada hodnotí pozitívne, že celková suma daňových a odvodových príjmov rozpočtu je

konzistentná s prognózou Výboru pre daňové prognózy z novembra 2024 a s reálnym stavom platnej

legislatívy v čase schválenia rozpočtu.

Výbor pre daňové prognózy v súčasnosti prognózuje približne 86 % celkových daňových a nedaňových

príjmov podľa metodiky ESA2010 ¹⁴⁰, čo predstavuje viac ako štyri pätiny (81 %) celkových príjmov

verejnej správy (grafy 9 a 10). Zároveň schvaľovaniu výboru podlieha takmer 25 % bežných výdavkov.

Graf 10: Podiely zložiek prognózovaných výborom

Graf 9: Podiely zložiek príjmov verejnej správy

v rokoch 2014-2024

v roku 2024

v %

8,3

6,0

8,9

100

50

0

6,1

85,1

85,7

Príjmy (daň. a nedaň.) prognózované VpDP

Neprognózované - vplyv metodiky*

Ostatné (daň. a nedaň.) príjmy neprognóz. VpDP

Daňové príjmy

Granty a transfery

Nedaňové príjmy

* Ide o štátom platené poistné za vybraný okruh osôb a imputované poistné. Sú to transakcie medzi subjektmi

verejnej správy, ktoré sa v zmysle metodiky ESA2010 nekonsolidujú a navyšujú daňové príjmy a výdavky verejnej

správy o rovnakú sumu.

Zdroj: RRZ, ŠÚ SR

4.2. Zverejňovanie údajov

Táto časť hodnotí, či materiály Rozpočet verejnej správy na roky 2025-2027 a Súhrnná výročná správa

Slovenskej republiky za rok 2023 obsahovali všetky náležitosti vymedzené v ústavnom zákone

(článok 9).

4.2.1. Rozpočet verejnej správy

Proces prípravy rozpočtu, ako aj schválené dokumenty by mali rešpektovať pravidlá transparentnosti

definované v ústavnom zákone. Dátové požiadavky by mali zabezpečiť lepšiu informovanosť o celkovej

situácii v rozpočte a o realizovaných politikách. Podľa ústavného zákona by súčasťou návrhov

rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom plnení za predchádzajúce dva

rozpočtové roky, očakávaná skutočnosť a rozpočet bežného roka ako aj rozpočtované položky

v horizonte nadchádzajúcich troch rokov. Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať tieto údaje

140

Daňové príjmy v metodike ESA2010 tvoria Dane z produkcie a dovozu (D.2), Bežné dane z dôchodkov, majetku (D.5),

Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61) a Dane z kapitálu (D.91). Nedaňové príjmy v metodike ESA2010 zahrňujú Tržby

(P.11 + P.12 + P.131) a Dôchodky z majetku (D.4).

49

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

do 30 dní od schválenia ich rozpočtu a do 60 dní od skončenia rozpočtového roka. Rozpočet verejnej

správy by mal obsahovať nasledujúce informácie:

•

konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,

stratégiu riadenia štátneho dlhu,

daňové výdavky,

implicitné záväzky,

podmienené záväzky,

jednorazové vplyvy,

hospodárenie podnikov štátnej správy.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 vláda schválila 15. októbra 2024, NR SR ho vzala

na vedomie spolu so schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 na 23. schôdzi dňa

3. decembra 2024.

Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 poskytol zákonom definované údaje ¹⁴¹(detailnejšie

b ox 5), s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva

SR ¹⁴²(zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa), po obsahovej stránke však neboli

všetky údaje dostatočne vysvetlené a zdôvodnené, čo sťažuje j eho vyhodnotenie a identifikáciu

potenciálnych rizík. RRZ dodatočne požiadala o sprístupnenie dát ¹⁴³a zodpovedanie doplňujúcich

otázok. MF SR požiadavke vyhovelo a niektoré témy boli ďalej hlbšie konzultované.

K formálnemu plneniu zákona opakovane dochádza pri stratégii riadenia štátneho dlhu, keďže

posledná štandardná štvorročná stratégia bola určená na obdobie rokov 2015-2018 a od toho roku

sa každoročne aktualizuje iba na najbližší rok. Chýba tak ucelený viacročný dokument, ktorý by

reflektoval aktuálnu ekonomickú situáciu Slovenska.

Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na roky 2025-2027

Rozpočet verejnej správy na roky 2025-2027 (RVS 2025-2027) obsahuje hlavnú knihu a 9 príloh. Tabuľky

rozpočtu obsahujú údaje za roky 2022 až 2027 v zmysle požiadaviek ústavného zákona.

Ústavný zákon bližšie nekonkretizuje požiadavky na štruktúru konsolidovanej bilancie VS, cieľom by však malo

byť informovanie verejnosti o zámeroch vlády v nadchádzajúcom období, čo si vyžaduje podrobné členenie

príjmových a výdavkových položiek ako i sledovanie vývoja v týchto položkách. Hlavná kniha rozpočtu na roky

2025-2027 obsahuje základnú bilanciu príjmov a výdavkov VS podľa klasifikácie ESA2010 za roky 2022 až

141

Bližšie informácie o plnení zákonom definovaných požiadaviek sú uvedené v prílohe č. 8.

MZ SR predložilo na rokovanie vlády dňa 2.7.202 5 samostatný materiál: „ Správa o výkone práv akcionára v akciových

142

spoločnostiach so 100 % majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za rok

2024 “, v ktorom sú transparentne zverejnené výsledky hospodárenia, ako aj iné finančné ukazovatele za podniky

spadajúce pod MZ SR (štruktúra majetku a vlastného imania). Predložené informácie (týkajúce sa hospodárenia

a vlastného imania) by však v zmysle požiadaviek zákona o rozpočtovej zodpovednosti mali byť aj súčasťou rozpočtu

verejnej správy, podobne ako tomu je aj pri ostatných podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Tieto údaje sú zverejňované

len v súhrnnej výročnej správe.

143

Okrem dodatočne vyžiadaných dát má RRZ prístup aj do Rozpočtového informačného systému MF SR, v ktorom sú

detailné údaje o schválenom návrhu rozpočtu verejnej správy, čo tiež napomáha vysvetleniu niektorých nejasností.

50

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

2027. Podrobnejšie členenie niektorých príjmových a výdavkových položiek je súčasťou dátového súboru

k Návrhu rozpočtového plánu na rok 2025.

Hlavná kniha obsahuje analýzu vývoja vo verejných financiách za rok 2024. Najvýznamnejšie pozitívne

a negatívne faktory, ktoré sa podpisujú pod očakávané výsledky roka 2024, prezentujú grafy a tabuľky v členení

podľa klasifikácie ESA2010 a bližšie ich rozvíja text.

Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2024 (Príloha č. 7) vychádza zo Stratégie riadenia

štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 až pokiaľ nebude prijatá nová stratégia. Konštatuje sa, že napĺňanie

stratégie riadenia štátneho dlhu a zlepšujúca sa likvidita slovenských štátnych cenných papierov na

sekundárnom trhu zabezpečili bezproblémové financovanie počas krízy a tieto princípy sa podľa MF SR

ukazujú ako správne aj v súčasnosti pri aktuálnom vývoji úrokových sadzieb. S ohľadom na v tom čase aktuálny

makroekonomický vývoj a situáciu na finančných trhoch nedošlo k modifikovaniu kvantitatívnych cieľov

riadenia rizika a ani ostatných cieľov stanovených v pôvodnej Stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až

2018.

Zverejňovanie daňových výdavkov umožňuje presnejšie posúdiť náklady realizovaných politík vlády. Povinnosť

reportovania daňových výdavkov a ich vplyvu na daňové príjmy vyplýva aj zo smernice Rady 2011/85/EÚ

o požiadavkách na rozpočtové rámce členských krajín. Vyčíslenie daňových výdavkov v rámci RVS 2025-2027

(v časti 3.4 hlavnej knihy) zodpovedá manuálu MF SR.

Implicitné záväzky predstavujú skryté zadlženie verejného sektora nad rámec oficiálnych štatistík o dlhu.

Okruh implicitných záväzkov aktuálne zahŕňa náklady spojené so starnutím populácie (tie tvoria dominantnú

časť - až 99 % implicitných záväzkov, patria sem výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť

a školstvo), náklady spojené s likvidáciou jadrových zariadení, ako aj PPP projekty (obchvat Bratislavy D4/R7,

rýchlostná cesta R1 a väzenské zariadenie v Rimavskej Sobote) a splátky za poskytnuté granty z Plánu obnovy

(očakávajú sa vyššie odvody do európskeho rozpočtu súvisiace so splácaním výdavkov z Plánu obnovy pre

Európu v rámci nástroja „Next Generation EU“). Podľa aktuálneho prepočtu MF SR uverejneného v rámci

Prílohy č. 6 rozpočtu VS na roky 2025-2027 dosahujú celkové implicitné záväzky 157,9 % HDP na horizonte do

roku 2067, čo predstavuje pokles oproti rozpočtu VS na roky 2024-2026 zhruba o 88 p. b. HDP ¹⁴⁴. V budúcnosti

by bolo vhodné predĺžiť konečný horizont pre odhad implicitných záväzkov tak, aby v čo najlepšej možnej

miere zachytil celý cyklus odhadovaného vývoja nákladov spojených so starnutím populácie.

Podmienené záväzky verejnej správy sú definované ako iné pasíva účtovnej jednotky vykazované

v poznámkach v rámci individuálnej účtovnej závierky. Ich potenciálne vplyvy na verejné financie sú často

veľmi ťažko kvantifikovateľné. Zväčša sú popisované len v kvalitatívnej rovine a uvedené v nominálnej výške

bez posúdenia pravdepodobnosti realizácie ich vplyvov na verejné financie. MF SR (Príloha č. 5) ich ku koncu

roka 2023 vyčíslilo na 21,68 mld. eur (na nekonsolidovanej báze), čo predstavuje medziročný nárast

o 1,09 mld. eur ¹⁴⁵spôsobený najmä zvýšením hodnoty hroziacich alebo prebiehajúcich súdnych sporov.

Osobitá časť rozpočtu verejnej správy na roky 2025-2027 (hlavná kniha časť 2.9) je venovaná jednorazovým

a dočasným vplyvom. Ministerstvo financií v rokoch 2023 až 2025 identifikovalo jednorazové opatrenia

súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 (ktorého vplyv už odznel), riešením dopadov energetickej krízy,

vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu. V ďalších rokoch rozpočet zatiaľ neuvažuje s jednorazovými

opatreniami (spĺňajúcimi definíciu európskych fiškálnych pravidiel).

144

Zmena bola podľa MF SR spôsobená aktualizáciou dlhodobých implicitných úrokových mier. Ďalším faktorom s pozitívnym

vplyvom bolo sprísnenie podmienok pre predčasný dôchodok a nahradenie rodičovského dôchodku ako dávky sociálneho

poistenia asignáciou časti zaplatenej dane rodičom. Naopak negatívny vplyv na úroveň implicitných záväzkov mala

aktualizácia strednodobých makroekonomických predpokladov (najmä vývoj nominálneho HDP).

Medziročný nárast o 1 088 807 tis. eur (resp. 998 063 tis. eur po konsolidácii) nastal z dôvodu zaznamenania nových

mimobilančných položiek na strane podmienených pasív, kde v prípade ústrednej správy došlo k celkovému nárastu o 548

435 tis. eur. Z uvedenej sumy Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zaznamenal rast komoditných derivátov, National

Development Fund II, a.s. a rovnako aj Exportno-importná banka zaznamenali nárast záruk, prepočítaný podiel štátu na

založenom majetku Slovenských elektrární, a.s. taktiež viedol k nárastu záväzkov. Environmentálny fond zaznamenal

nevyplatené úverové zmluvy, čo tiež viedlo k nárastu podmienených záväzkov. Medziročný pokles záväzkov nastal

z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z privatizačných zmlúv, ako napríklad pri MH Manažment, a.s.

145

51

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha č. 4 k rozpočtu verejnej správy na roky 2025 – 2027 obsahuje základné informácie o hospodárení

štátnych podnikov (vlastné imanie, hospodársky výsledok). Štátne podniky sú členené podľa vlastníckeho

podielu kapitol štátneho rozpočtu, pričom v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva SR s výnimkou

spoločnosti Debitum, a.s. absentujú ostatné spoločnosti a ich výsledky hospodárenia spadajúce pod MZ SR

(jednotlivo nie sú uvedené ani v iných častiach návrhu rozpočtu). Predpokladané smerovanie štátnych

podnikov nie je, podobne ako v minulých rozpočtoch VS, podrobnejšie zdôvodnené, čo sťažuje vyhodnotenie

potenciálneho rizika pre verejnú správu plynúceho z ich hospodárenia. Pre úplné vyhodnotenie rizika by bolo

vhodné doplniť kapitolu o stručný popis predpokladaného vývoja všetkých štátnych podnikov a zahrnúť

aj ukazovatele o hospodárení podnikov MH Manažment.

V zmysle požiadaviek Európskej komisie sa súbežne predkladal aj Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2025,

ktorý poskytuje doplňujúce informácie k RVS na roky 2025-2027. Materiál predstavuje analytický pohľad na

hospodárenie verejnej správy. Definujú sa v ňom ciele vlády na nadchádzajúce obdobie, k dispozícii je

podrobnejšia kvantifikácia opatrení zahrnutých v návrhu rozpočtu. Chýbajúcou časťou je scenár nezmenených

politík, ktorý bol dodatočne vyžiadaný, ale v dôsledku krátkosti času na prípravu rozpočtu a ostatných

dokumentov nebol zo strany MF SR vypracovaný.

Súčasťou nových fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré boli schválené v roku 2024, je viacročný strategický dokument

vlády, nazývaný Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán SR na roky 2025-2028. Materiál spolu

s Návrhom rozpočtového plánu bol predložený vládou Európskej komisii. Tento dokument predstavuje záväznú

trajektóriu povoleného rastu čistých verejných výdavkov a reformné a investičné priority vlády na

štvorročnom horizonte do roku 2028. Stanovená trajektória čistých verejných výdavkov by mala zabezpečiť

také tempo konsolidácie pre najbližšie obdobie, aby sa dlh a deficit hospodárenia stabilizovali pod hranicami

60 % HDP, resp. 3 % HDP na viac ako desať rokovo po horizonte strednodobého plánu.

Hodnotenie rozpočtu z pohľadu zámerov ústavného zákona

RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah rozpočtu posudzuje rozpočtovú

transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených

v dokumentoch rozpočtu, kvality poskytnutých informácií v rozpočte, konzistentného použitia

metodiky ESA2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu.

Za najvýznamnejšie pozitívum považuje Rada skutočnosť, že celková suma daňových príjmov v

rozpočte je konzistentná so schválenou prognózou Výboru pre daňové prognózy a s reálnym stavom

schválenej legislatívy v čase schválenia rozpočtu.

Na druhej strane rozpočet má podľa RRZ viacero významných nedostatkov:

•

Rozpočet je zostavený v súlade s rozpočtovým cieľom len pre rok 2025. V rokoch 2026 a 2027

chýbajú konkrétne konsolidačné opatrenia vo výške 0,4 resp. 1,9 % HDP (podľa MF SR).

K zvýšeniu záväznosti zostavovania trojročného rozpočtu neprispeli ani novelizované limity

verejných výdavkov naviazané na reformované európske fiškálne pravidlá, ktoré vyhodnocujú

plnenie len na najbližší rok.

•

V rozpočte chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia najmä na výdavkovej

strane, čo súvisí aj so zrušením zákonom stanovenej povinnosti zostavovania rozpočtu na

základe scenárov nezmenených politík ¹⁴⁶. V minulosti bol takto prezentovaný rozpočet len

146

S účinnosťou od 1. augusta 2024 bola vypustená druhá veta §4, ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

„Rozpočet verejnej správy sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov

52

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

v oblasti výdavkov zdravotných poisťovní, čo umožňovalo transparentne posúdiť predpoklady

zostavenia rozpočtu zdravotníctva, vrátane vplyvov zapracovaných opatrení. Rozpoč et na roky

2025 až 2027 takéto informácie neobsahoval už ani pri výdavkoch v zdravotníctve ¹⁴⁷

znižujúcich dopad nárastu cien plynu a tepla na vybrané subjekty na rok 2025. Doložky

•

Z pohľadu transparentnosti absentovali ucelené informácie vyjadrené v metodike ESA2010

o odhadovaných vplyvoch kompenzačných opatrení schválených v decembri 2024 vládou ¹⁴⁸

vplyvov prezentovali odhadované vplyvy na verejné financie iba na hotovostnom princípe

namiesto akruálneho princípu (časové rozlíšenie transakcií do obdobia, s ktorým vecne

súvisia), čo je v rozpore s metodikou ESA2010. Zároveň v doložkách chýbali odhady časti

nákladov financovaných z prostriedkov podnikov mimo sektora verejnej správy (MH

Teplárenský holding, a.s. a SPP, a.s.). Doložky vplyvov tak bez dodatočných informácií ¹⁴⁹

neumožňovali komplexne vyhodnotiť odhadované vplyvy tohto opatrenia na rozpočet verejnej

správy.

K zlepšeniu informovanosti by malo dôjsť u štátnych podnikov. Podobne, ako

v predchádzajúcich návrhoch rozpočtu, chýbajú výsledky hospodárenia za jednotlivé

zdravotnícke zariadenia s majetkovou účasťou Min isterstva zdravotníctva SR a MH

manažmentu ako aj stručný komentár ku všetkým podnikom ¹⁵⁰. Nedostatok informácií sťažuje

vyhodnotenie potenciálnych rizík plynúcich z hospodárenia podnikov vo vlastníctve štátu.

Rada tiež opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu

v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.

Schvaľovanie hotovostného (a len) štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky

a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií

a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými

metodikou ESA2010.

•

V rozpočte došlo k zníženiu transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré boli v minulosti

považované za rezervy, čo znižuje kontrolu NR SR a verejnosti pri používaní výdavkov

štátneho rozpočtu. V roku 2024 sa zmenou zákona o rozpočtových pravidlách upravil počet

rozpočtových rezerv ¹⁵¹. K takémuto výraznému zníženiu rezerv došlo na jednej strane znížením

nezmenených politík.“ Ministerstvo financií SR túto úpravu odôvodňuje nutnosťou zabezpečiť plnenie záväzkov

schválených v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne v zmysle nových európskych pravidiel. Podľa názoru RRZ však

príprava rozpočtu na základe NPC scenárov nie je v rozpore s požiadavkou, aby bol rozpočet zostavený v súlade s novými

európskymi pravidlami (dosiahnutie požadovaného tempa rastu výdavkov zabezpečujú práve opatrenia nad rámec NPC

scenára).

147

148

MF SR však na požiadanie poskytlo RRZ podklad za zdravotníctvo v štruktúre vývoja výdavkov podľa NPC scenára

a dodatočných opatrení.

Materiál bol schválený 13.12.2024 na rokovaní vlády SR, k čomu došlo až po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok

2025 a vzatí na vedomie Rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 zo strany NR SR (3.12.2024). O to dôležitejšie je,

aby doložka vplyvov obsahovala korektne napočítané vplyvy opatrenia v metodike ESA2010 a aby MF SR súčasne

informovalo o opatreniach na splnenie rozpočtových cieľov v prípade, ak odhadované náklady energodotácií v metodike

ESA2010 sú vyššie ako náklady zahrnuté v schválenom rozpočte (čo bol prípad energodotácií schválených na rok 2025).

Dodatočné údaje potrebné na komplexný odhad vplyvu energodotácií na rozpočet verejnej správy v roku 2025 poskytlo

RRZ Ministerstvo hospodárstva SR.

Nielen spadajúcich pod MZ SR.

Rozpočtové rezervy pre rok 2024 predstavovali približne 2,5 mld. eur, kým na rok 2025 sa rozpočtovali len vo výške 0,3

mld. eur.

149

150

151

53

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

sumy samotných výdavkových titulov ¹⁵², ale taktiež aj preklasifikovaním niektorých rezerv na

výdavky (v dôsledku legislatívnej zmeny)¹⁵³. Nakoľko MF SR má povinnosť informovať

o hospodárení s rozpočtovými rezervami v priebehu roka ¹⁵⁴a následne aj po skončení roku

v štátnom záverečnom účte, po novom verejnosť už o použití časti výdavkov informácie mať

nebude (graf 11).

Graf 11: Rezervy a výdavky po zmene zákona na rok 2025

Rezerva predsedu vlády

298

235

Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja

rozpočtového hospodárenia

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a

vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien

30

Výdavky na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí

53

10

Výdavky na mzdy a poistné

525

Výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien

energií

Pozn.: použitie výdavkov podfarbených odtieňmi modrej sa už nebude odpočtovať, keďže po novele zákona sa už nepovažujú za rezervy

Zdroj: MF SR

4.2.2. Súhrnná výročná správa

Zámerom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (SVS) je priniesť pohľad na stav a vývoj

hospodárenia verejných financií krajiny, vrátane vyčíslenia čistého bohatstva. Ústavný zákon definuje

nasledovné údaje (okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon), ktoré by správa mala obsahovať:

bilanciu rozpočtu verejnej správy,

jednorazové vplyvy,

vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu,

výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,

152

153

Najvýraznejšie zmeny nastali pri výdavkoch na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktoré sa znížili z 1,2 mld. eur na 0,05

mld. eur a taktiež pri výdavkoch na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií, ktoré sa znížili z 0,8 mld. eur

približne na 0,2 mld. eur.

Zákon č. 118/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

nadobudol účinnosť 01.08.2024, čo ovplyvnilo zostavovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027. Touto

zmenou sa výdavky, ktoré boli v rozpočte na rok 2024 zahrnuté v „Rezerve na riešenie vplyvov legislatívnych zmien“,

„Rezerve na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí“, „Rezerve na mzdy a poistné“, „Rezerve na kompenzačné

opatrenia súvisiace s rastom cien energií“, sú v návrhu rozpočtu na rok 2025 rozpočtované ako „Výdavky na riešenie

vplyvov legislatívnych zmien“, „Výdavky na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí“, „Výdavky na mzdy a poistné“,

„Výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií“. „Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia

COVID-19“ v dôsledku odznenia pandémie sa už v roku 2025 nerozpočtovala.

154

Novelizácia zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaviedla povinnosť zverejniť informáciu

o hospodárení s rezervami na kvartálnej báze (namiesto doterajšej polročnej periodicity) prostredníctvom webového

sídla MF SR a webového sídla Úradu vlády SR.

54

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

hospodárenie podnikov štátnej správy.

Návrh súhrnnej výročnej správy SR za rok 2023 schválila vláda dňa 6. novembra 2024 a NR SR ho vzala

na vedomie dňa 3. decembra 2024.

Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek

V súhrnnej výročnej správe sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu správy je

uvedený v boxe 6).

Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023

Správa sa zameriava na popis medziročného vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy v metodike

ESA2010 ¹⁵⁵a informuje o hlavných príčinách vývoja v predmetných položkách.

Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu príjmov a výdavkov za celú verejnú správu na horizonte troch rokov

(2021-2023) a bilancie jednotlivých subjektov verejnej správy v metodike ESA 2010. Súčasťou správy je tak

prehľadná, sumarizujúca tabuľka hospodárenia jednotlivých subjektov VS v metodike ESA2010 v členení za

dosiahnutú skutočnosť za posledné tri roky, rozpočet v poslednom roku, rozdiel oproti rozpočtovanej hodnote,

ako aj medziročnú zmenu. Tabuľka s detailnejšou štruktúrou príjmov a výdavkov verejnej správy za obdobie

posledných troch rokov, vrátane medziročného porovnania v poslednom roku je doplnená o relatívne

podrobnú textovú informáciu o vývoji rozpočtovaných položiek.

Správa popisuje aj hlavné rozdiely medzi aprílovou a októbrovou notifikáciou salda a dlhu Eurostatom,

v rámci ktorej došlo k spresneniu údajov za rok 2023, ale aj spätne za roky 2020 až 2022. Súčasne v súlade

s revíznou politikou Eurostatu vykonal Štatistický úrad SR rozsiahlu benchmarkovú revíziu údajov v systéme

národných účtov (dotkla sa rokov 1995-2023).

Podľa prepočtov MF SR dosiahol štrukturálny deficit VS 3,1 % HDP v roku 2023, pričom cyklická zložka

zodpovedá metodike Európskej komisie a makroekonomickej prognóze MF SR schválenej Výborom pre

makroekonomické prognózy. Identifikované jednorazové opatrenia boli v roku 2023 kvantifikované vo výške

1,9 % HDP a takmer výlučne ich predstavovali energodotácie.

Čistý dlh SR dosiahol k 31.12.2023 úroveň 48,3 % HDP a oproti roku 2022 vzrástol o 0,7 p.b.

Materiál obsahuje vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2023 v skrátenej

podobe ¹⁵⁶, pričom viac sa zameriava na kvantitatívne ukazovatele riadenia dlhu. Cieľom riadenia dlhu je

dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie

k stanoveným hodnotám.

Súčasťou SVS sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách VS aj informácie o plnení limitu verejných

výdavkov. Pre rok 2023 bol limit stanovený vo výške 41 321 154 tis. eur. V roku 2023 však bola aktivovaná

všeobecná úniková doložka, vďaka ktorej vláda nebola povinná realizovať rozpočet v súlade s limitom

verejných výdavkov. Limit výdavkov bol v roku 2023 prekročený o 994 398 tis. eur, pričom zdôvodnenie

nesplnenia limitu vláda zaslala NR SR v júli 2024. Identifikované odchýlenie bolo spôsobené najmä

opatreniami súvisiacimi s riešením sociálno-ekonomickej situácie dôchodcov a ďalších skupín obyvateľstva

ako aj s dofinancovaním sektora zdravotníctva.

155

SVS sa zostavuje v období druhého kola notifikácie výsledkov hospodárenia VS za predchádzajúci rok, kedy dochádza

k dodatočnému spresňovaniu údajov na základe auditovaných účtovných závierok veľkej časti subjektov verejnej správy

(najmä pohľadávok a záväzkov), ako aj na základe pravidelných či benchmarkových revízií v súlade s ESA2010, prípadne

nových skutočností. Z tohto dôvodu sa SVS orientuje primárne na medziročný vývoj skutočnosti, pričom odpočet

hospodárenia oproti plánovanému rozpočtu je ponechaný na Štátny záverečný účet SR (zostavovaný v prvej polovici roka).

156

Kompletná, detailná Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 nadväzuje na pôvodne stanovenú

stratégiu riadenia štátneho dlhu. Je súčasťou rozpočtu verejnej správy, vyhodnocuje plnenie cieľov, špecifikuje cielenie

číselných indikátorov rizika (refinančné riziko, riziko z precenenia a cudzo-menové riziko) a zostavuje sa na štvorročné

obdobie.

55

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2023 zápornú hodnotu 226 640 091 tis. eur (- 184,4 %

HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa jeho hodnota zvýšila o 200,0 p.b. HDP. Zvýšenie hodnoty čistého

bohatstva bolo spôsobené najmä nižšou hodnotou odhadovaných implicitných záväzkov ¹⁵⁷súvisiacich

s dôchodkovým systémom a starnutím populácie (zdravotnou a dlhodobou starostlivosťou).

V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený aj na popis hospodárenia

podnikov štátnej správy. Hlavný text správy prezentuje hospodárenie vybraných štátnych podnikov, ktoré

predstavujú podstatnú časť celkového vlastného imania všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným na

vlastnícke podiely štátu. Súčasťou je aj analýza zameraná na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok

alebo úbytok vlastného imania, a to na výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, dividendy,

priame vklady spoločníkov do vlastného imania, zmeny majetku a záväzkov z precenenia a ostatné zmeny.

Príloha č. 1, resp. Príloha č. 2 obsahuje základné informácie o výsledku hospodárenia, resp. o vlastnom imaní

všetkých podnikov štátnej správy a MH Manažmentu za roky 2021 až 2023, rovnako sa uvádza vlastnícky

podiel štátu, ako aj medziročná zmena vyššie spomínaných ukazovateľov v poslednom roku.

Hodnotenie súhrnnej výročnej správy z pohľadu zámerov ústavného zákona

RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah správy posudzuje transparentnosť aj

z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v správe a možností

skvalitnenia analýzy čistého bohatstva. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania RRZ vo svojich

predchádzajúcich správach, pričom sa v nich nedosiahol dostatočný pokrok:

Strednodobou ambíciou správy by malo byť zostavenie súvahy verejného sektora,

čo si vyžiada rozšírenie pokrytia súhrnného celku verejnej správy na celý verejný sektor

a zabezpečenie účtovnej konsolidácie. Malo by dôjsť aj k rozšíreniu údajovej základne ako

i zlepšeniu postupov kvantifikácie niektorých položiek. Pokračovanie v zahrnutí zatiaľ

nevyčíslených zložiek čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti

čistého bohatstva.

Z hľadiska interpretácie údajov je kľúčové zabezpečenie prepojenia zmeny čistého bohatstva

s hospodárením vlády v metodike ESA2 010 , čo umožní posúdenie opatrení fiškálnej politiky

vlády v kontexte zmien čistého bohatstva ¹⁵⁸. Súčasné nastavenie zberu údajov zatiaľ takéto

prepojenie neumožňuje.

Zámerom MF SR v oblasti čistého bohatstva je najmä skvalitňovanie údajovej základne pre jeho

výpočet, zlepšenie spravovania štátnych aktív a pasív, zefektívnenie manažmentu štátnych podnikov

a posilnenie monitoringu výkonu akcionárskych práv na MF SR. V súvislosti s metodikou čistého

bohatstva bola vytvorená pracovná skupina ¹⁵⁹, ktorá sa v súčasnosti zameriava na tri nezmapované

oblasti čistého bohatstva, t.j. oblasti, ktoré neboli doteraz vykazované a kvantifikované – ocenenie

157

Najväčší pozitívny vplyv na ich výšku mala aktualizácia dlhodobých úrokových mier. Významný vplyv mal aj každoročný

posun východiskového roku výpočtu a aktualizácia predpokladov (makroekonomických ukazovateľov do roku 2028

a dlhodobých projekcií výdavkov citlivých na starnutie obyvateľstva podľa Ageing reportu 2024).

Poznanie vzájomných prepojení týchto ukazovateľov je dôležité z toho dôvodu, že niektoré transakcie sa z metodických

158

dôvodov nemusia prejaviť v salde a dlhu verejnej správy, ale ovplyvňujú výšku čistého bohatstva.

V súčasnosti na metodike aktívne pracujú 2 osoby Oddelenia analýz verejnej správy v rámci Sekcie štátneho výkazníctva

159

MF SR (ktoré sú súčasťou vytvorenej pracovnej skupiny zameranej na rozvoj metodiky čistého bohatstva). Za účelom

získavania informácií a dát sa realizujú pravidelné stretnutia s MŽP SR, MK SR, VÚVH, SAV, ŠOP a FHI EÚ. Rovnako sa

nadviazala spolupráca s Českou republikou, kde sa uskutočnilo prvé spoločné stretnutie. Ďalším zámerom je začať

spolupracovať aj s Talianskom a Veľkou Britániou. K danej téme sa sledujú súvisiace nariadenia EÚ.

56

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

kultúrneho dedičstva SR ¹⁶⁰, ekosystémy a ekosystémové služby ¹⁶¹na Slovensku a chránené územia

(lesy, voda, fauna a flóra).

Skupina pracuje podľa harmonogramu rozvrhnutých prác, ktorý v rokoch 2024-2026/2027,

t.j. v 1. fáze, predpokladal vytvorenie vyššie spomínanej pracovnej skupiny, ktorá sa má následne

venovať zberu relevantných informácií a tvorbe údajovej základne ¹⁶². V rokoch 2026-2028/2029,

t.j. v 2. fáze, sa má pokračovať v ocenení údajov pre ďalšie potreby vykazovania v súhrnnej výročnej

správe (ide

o kvantifikáciu a porovnanie získaných údajov, výber vhodných indikátorov

pre vypracovanie metodiky výpočtu vplyvu na čisté bohatstvo a jej následné zapracovanie do SVS).

4.3. Činnosť RRZ počas roka 2024

Hlavné úlohy RRZ spočívajú (podľa Čl. 4, ods. 1 ústavného zákona) vo vypracovaní správy o dlhodobej

udržateľnosti, správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej

transparentnosti, stanovísk k vybraným legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej

rady. Okrem toho RRZ monitoruje a hodnotí vývoj hospodárenia Slovenskej republiky a vykonáva

ďalšie činnosti, ako napríklad monitorovanie plnenia národných a európskych fiškálnych pravidiel ¹⁶³

a účasť v prognostických výboroch VpMP a VpDP s hlasovacími právami. Vꢀsúvislosti s týmito úlohami

RRZ a Kancelária RRZ (KRRZ) publikovali v roku 2024 viaceré výstupy (graf 13 a schéma 2, v ktorej sú

výstupy zoradené chronologicky).

V súvislosti so svojou činnosťou má RRZ právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy,

pričom tieto sú povinné ju poskytnúť (Čl. 4, ods. 2 ústavného zákona). V priebehu roku 2024 RRZ

nezaznamenala obmedzenia súvisiace s prístupom k dátam s výnimkou n evyhovenej požiadavky na

informácie od ministerstva obrany v rámci prípravy hodnotenia rozpočtu ¹⁶⁴. Okrem tohto prípadu

nenastala situácia, že by príslušné subjekty odmietli poskytnúť súčinnosť. V prípade niektorých

inštitúcií sa diskutujú technické otázky a detaily vzájomných dohôd o poskytovaní údajov. Avšak proces

uzatvorenia alebo úpravy dohôd o poskytovaní údajov, ktoré RRZ potrebuje pre výkon svojej

pôsobnosti, trvá častokrát neúmerne dlhý čas ¹⁶⁵. To môže v určitých prípadoch znížiť flexibilitu RRZ

reagovať na aktuálny vývoj pre chýbajúce údaje.

160

V oblasti kultúry sa začala formovať údajová základňa, na základe ktorej bude možné oceniť kultúrne bohatstvo.

V oblasti oceňovania ekosystémových služieb prebiehajú práce v súlade s harmonogramom, pričom prvé výstupy sa

161

očakávajú koncom roka 2025.

162

V roku 2027 budú známe výstupy z pracovnej skupiny MAES (Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services)

a medzinárodného projektu SELINA (Science for evidence-based and sustainable decisions about capital).

RRZ vypracúva hodnotenie k výročnej správe o pokroku, vrátane posúdenia súladu výsledku rozpočtového hospodárenia

163

s trajektóriou vývoja čistých výdavkov. Súčasťou vyhodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov je aj analýza faktorov,

ktoré sú základom odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov.

Ministerstvo obrany nereagovalo na prvú žiadosť RRZ z 30.10.2024, ale až na opätovnú požiadavku z 19.12.2024. Navyše

164

ani táto oneskorená reakcia neobsahovala požadované informácie, ani odôvodnenie neposkytnutia údajov. Až v následnej

komunikácii (po zverejnení hodnotenia schváleného rozpočtu) MO SR podmienilo poskytnutie údajov potrebou získania

bezpečnostnej previerky zo strany zodpovedného zamestnanca KRRZ.

165

Príkladom je Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, na ktorý RRZ poukazovala už v minuloročnej správe.

57

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Graf 12: Počet publikácií RRZ a KRRZ v roku 2024

Zdroj: RRZ

Schéma 2: Prehľad jednotlivých publikácií zverejnených v priebehu roku 2024

Zdroj: RRZ

58

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

4.4. Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti

Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej transparentnosti RRZ sformulovala

odporúčania ¹⁶⁶, ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti verejných financií:

Výbor pre daňové prognózy

•

Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo zákona

o rozpočtových pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových a odvodových

príjmov schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom procese, t.j. od

prípravy výročnej správy o pokroku až po schválenie rozpočtu v NR SR, keďže odborné otázky,

medzi ktoré patrí aj prognózovanie príjmov, by mali byť oddelené od politických rozhodnutí

vlády a národnej rady.

Rozpočet verejnej správy

•

Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet

verejnej správy a pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010 a najlepšou

medzinárodnou praxou. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny

rozpočet na najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na zachytenie kľúčových

sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných financiách. V prípade investícií, ktoré

sú naplánované na viac ako tri roky, by záväzný rozpočet mal mať ešte dlhší horizont.

Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad vo východiskovom roku, vývoj

v NPC scenári a prijaté opatrenia (zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo výdavkoch

na zdravotníctvo).

•

Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov

a

podnikov

MH Manažment. Hospodárenie podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania

dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších vzťahov

s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká plynúce

z hospodárenia štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.

•

Pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Priestor

pre zlepšenie existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania

príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy a miestnej samosprávy.

Rozpočtovanie týchto položiek je dôležité aj z hľadiska výdavkových limitov.

Súhrnná výročná správa

•

Pokračovať v príprave metodiky Konceptu čistého bohatstva SR, v rámci ktorého sa MF SR

zameriava na ocenenie nevykazovaných

nekvantifikovaných oblastí ¹⁶⁷v súlade

a

so stanoveným harmonogramom MF SR. Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa

čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého bohatstva.

Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať metodiku prepojenia salda a dlhu

verejnej správy so zmenou čistého bohatstva.

Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2024 je uvedené v prílohe č. 3.

166

167

MF SR sa v pokračuje v príprave metodiky a dátovej základne s spolupráci s viacerými inštitúciami s cieľom ocenenia

kultúrneho dedičstva SR, ekosystémov a chránených území na Slovensku.

59

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Referencie

Giba, M., Bujňák, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej

zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského

v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020

https://www.rrz.sk/wp-

content/uploads/2021/11/Pravna_analyza_Ustavny_zakon_o_rozpoctovej_zodpovednosti.pdf

Ministerstvo financií SR (2024): Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie ,

https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/zdovodnenie-

vysky-dlhu/

Ministerstvo financií SR (2023 ): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2022,

https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/

Ministerstvo financií SR (2024 ): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023,

https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/

Ministerstvo financií SR (2023 ): Rozpočet verejnej správy na roky 202 4 až 202 6,

https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/

Ministerstvo financií SR (2024 ): Rozpočet verejnej správy na roky 202 5 až 202 7,

https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/

Inštitút finančnej politiky (2014): Zverejňovanie daňových výdavkov, Manuál 13, MF SR,

https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/zverejnovanie-

danovych-vydavkov.html

Inštitút finančnej politiky (2015): Jednorazové vplyvy, Manuál 8 (aktualizácia), MF SR,

https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/jednorazove-

vplyvy.html

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2023): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej

zodpovednosti a transparentnosti za rok 2022,

https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodpovednosti-a-transparentnosti-za-

rok-2022-august-2023/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2024): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej

zodpovednosti a transparentnosti za rok 2023,

https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozpoctovej-zodpovednosti-a-

transparentnosti-za-rok-2023-august-2024/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2023): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024

až 202 6,

https://www.rrz.sk/hodnotenie-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2024): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025

až 2027,

https://www.rrz.sk/hodnotenie-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2025-az-2027/

60

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2024): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,

https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2023-april-2024/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (202 5): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,

https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2024-april-2025/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných

financií?, Diskusná štúdia 1/2012,

https://www.rrz.sk/ako-vyhodnocovat-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2025): Metodika zostavenia základného scenára vývoja verejných

financií a výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, verzia 1 ,

https://www.rrz.sk/metodika-zostavenia-zakladneho-scenara-vyvoja-verejnych-financii-a-vypoctu-

ukazovatela-dlhodobej-udrzatelnosti/

Majher P. (2025): Prečo sú deficity vysoké aj po dvoch konsolidáciách , komentár KRRZ č. 04/2025

https://www.rrz.sk/preco-su-deficity-vysoke-aj-po-dvoch-konsolidaciach/

Trnený O., Bugyi E. (2025): Nové európske fiškálne pravidlá prinášajú zmeny aj pre fungovanie Rady

pre rozpočtovú zodpovednosť, komentár KRRZ č. 02/2025

https://www.rrz.sk/nove-europske-fiskalne-pravidla-prinasaju-zmeny-aj-pre-fungovanie-rady-pre-

rozpoctovu-zodpovednost/

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022

https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66fe1782-ca25-42d9-9683-

b5e5576e2bc7/%C4%8D.%202%20-%20PL.%20%C3%9AS%2013_2022.pdf

61

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha 1 – Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách

v roku 2024

Zákon č. 523/2004 Z. z o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2024 novelizoval trikrát:

•

zákonom č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

•

zákonom č. 142/2024 Z. z., o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre

výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákonom č. 201/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony

Najvýznamnejšie zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú nasledovné:

•

Zaviedla sa povinnosť zostavovania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu

a jeho pravidelných odpočtov plnenia,

Došlo k úprave limitu verejných výdavkov – spôsob výpočtu a naviazanie na reformované

európske fiškálne pravidlá.

Od 1. augusta 2024 musia subjekty verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje limit, využívať

rozpočtový informačný systém MFSR.

Zaviedli sa výnimky pre strategické investície, medzi ktoré patria stavby transeurópskej

dopravnej siete, modernizácia vojenskej techniky, výstavba a rekonštrukcia vojenských

a logistických objektov vrátane letísk, výstavba a modernizácia fakultných a univerzitných

nemocníc, významné projekty v elektroenergetike a ďalšie stavby dopravnej infraštruktúry

(železnice, rýchlostné cesty, diaľnice).

•

Zaviedli sa drobné technické a formálne úpravy na zabezpečenie kompatibility zákonov.

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa v roku 2024 novelizoval

trikrát:

•

zákonom č. 85/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení

výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákonom č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

•

zákonom č. 343/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najvýznamnejšie zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú nasledovné:

•

umožnilo sa obciam a VÚC v prípade použitia prostriedkov z rezervného fondu ich využitie na

bežné výdavky do konca roku 2024, prípadne aj možnosť nezabezpečiť vyrovnanosť bežného

rozpočtu na rok 2024 (neplatí to však už na zostavenie rozpočtu na roky 2025 až 2027),

ďalšia novela priniesla uplatnenie predchádzajúcej zmeny aj v roku 2025 (neplatí to však už na

zostavenie rozpočtu na roky 2026 až 2028).

•

62

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha 2 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a transparentnosti

Tabuľka 6: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

Článok Odsek

Znenie ústavného zákona

Plnenie

Poznámky

Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na HDP a zároveň

nedosiahne 55 % podielu na HDP (za rok 2023 sú hranice vo

výške 47 resp. 49 % HDP, za rok 2024 sú 46 resp. 48 % HDP)

12*

(4)

Návrh opatrení na zníženie dlhu

za rok 2023 neobsahoval

dostatočné

opatrenia

na

dosiahnutie

zníženia

dlhu

Nesplnené za

rok 2023,

zatiaľ

nesplnené za

rok 2024,

verejnej správy, čím sa nenaplnil

cieľ ústavného zákona zabezpečiť

dlhodobo udržateľné verejné

financie. Návrh opatrení na

zníženie dlhu za rok 2024 nebol

predložený na rokovanie NR SR.

MF SR ho plánuje predložiť na

jeseň 2025.

a) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,

ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a

b) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v

V roku 2024 ostali platy členov

predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy

predchádzajúcom rozpočtovom roku boli

zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení začiatku roku 2024 schválila niekoľkonásobné

v

Formálne

vlády na úrovni z 1. mája 2022,

nižšie; splnené za rok resp. 2021. Platí to aj pre rok

2024, od 2024. Vláda si však vo februári

výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca,

ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 %

v

2025 sa

priebežne

zvýšenie paušálnych náhrad,

ktoré formálne netvoria súčasť

podielu na HDP (za rok 2023 je hranica vo výške 47 % HDP, za formálne plní platu, čím ale obchádza účel tejto

rok 2024 je to 46 % HDP)

sankcie.

Do 21. novembra 2025 (vrátane)

platí

24-mesačná

výnimka

z plnenia tretieho, štvrtého

a piateho sankčného pásma

dlhovej brzdy. Sankcie sa

uplatňujú od 22. novembra 2025,

preto ich zatiaľ nemožno

vyhodnotiť.

Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na HDP a zároveň

nedosiahne 57 % podielu na HDP (za rok 2024 sú hranice vo

výške 48 resp. 50 % HDP)

12

(5)

63

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

a) ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho

rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho

rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu

štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky

štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov

Ministerstvo financií v máji 2023

zaviazalo 3 % výdavkov štátneho

rozpočtu, pričom dlh sa odvtedy

kontinuálne nachádza nad tretím

sankčným pásmom. Pokiaľ sa

úroveň hrubého dlhu verejnej

Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej nehodnotené správy nezníži pod hranicu

únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu

škôd spôsobených živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa

odseku 2 dosahuje 55 % podielu na hrubom domácom

tretieho

dlhovej

sankčného

brzdy, a opätovne

pásma

neprekročí hranicu 3. sankčného

pásma, ministerstvo financií nie

je povinné znovu viazať 3 %

výdavkov štátneho rozpočtu.

produkte

a viac neustále počas viacerých po sebe

nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len

v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa odseku

2 dosiahla 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,

b) nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády

a z rezervy vlády,

nehodnotené

c) vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu

verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast

konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu

verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem

výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej

únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie

spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, nehodnotené

odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu

škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto

návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná

stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť

návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou

podmienkou a

d) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť rozpočet na

nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške

výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka nehodnotené

okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými

pohromami

a

výdavkov na financovanie spoločných

programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

Do 21. novembra 2025 (vrátane)

platí 24-mesačná výnimka

z

Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na HDP a zároveň

nedosiahne 60 % podielu na HDP (za rok 2023 sú hranice vo

výške 50 resp. 53 % HDP)

plnenia tretieho, štvrtého

a

piateho

sankčného

pásma

12

(6)

dlhovej brzdy. Sankcie sa

uplatňujú od 22. novembra 2025,

preto ich zatiaľ nemožno

vyhodnotiť.

a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu

verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto

návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná

stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť

návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými

podmienkami a

nehodnotené

64

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci

rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový nehodnotené

rozpočet.

Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na HDP a viac (za rok

Vláda bude musieť po 21.

2024 je hranica 53 % HDP), okrem realizácie postupu podľa nehodnotené novembri 2025 bezodkladne

12

(7)

(1)

odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie

požiadať

národnú

radu

dôvery vláde.

o vyslovenie dôvery.

Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť

a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho

územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti

obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.

6

splnené

Nové úlohy spojené so zmenou

stavebných zákonov boli

Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci

alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne nie je možné

zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku

zodpovedajúce finančné prostriedky.

sprevádzané aj so zvýšením

a zavedením nových správnych

poplatkov. Vzhľadom na rozsah

zmien primeranosť financovania

nie je možné vyhodnotiť.

(2)

(3)

(4)

vyhodnotiť

Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku

V súčasnosti

prebieha

dosiahne

60

%

skutočných

bežných

príjmov

overovanie výšky dlhu za rok

2024 u 23 obcí. Oslovených bolo

aj 27 obcí, ktoré nepredložili

výkazy. Po preverení výšky dlhu

začne MF SR správne konanie

o uložení pokuty.

predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší

územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá

ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi

celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu

obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.

Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní

počas 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,

v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného

zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku,

ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo

nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá

fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.

prebieha

overovanie

V súčasnosti sa táto výnimka

neuplatňuje pre žiadnu obec.

splnené

Diskusná

vyhodnocovať

udržateľnosť verejných financií?

a metodický

Metodika

základného scenára vývoja

verejných financií a výpočtu

Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti

zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov

a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej

udržateľnosti.

dokument

zostavenia

7

(1)

(2)

dlhodobej

udržateľnosti

Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti

zohľadňuje

a) hodnotu štrukturálneho primárneho salda,

b) prognózy demografického vývoja zverejnené

Eurostatom,

splnené

c) makroekonomické prognózy Výboru pre

makroekonomické prognózy a dlhodobé

makroekonomické prognózy EK,

splnené

65

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Využité

dôchodkové

zdravotníctvo, sociálne dávky (od

roku 2021) a dlhodobú

modely

RRZ

zabezpečenie,

na

d) dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie

splnené

populácie vypočítaných EK,

starostlivosť (od roku 2021).

e) dlhodobé prognózy kapitál. príjmov vypočítaných EK,

f) implicitné záväzky a podmienené záväzky,

g) iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.

splnené

-

Limit verejných výdavkov sa

naviazal

európske

na

fiškálne

reformované

pravidlá,

ktorých nastavenie však nemusí

viesť k dosiahnutiu dlhodobej

udržateľnosti verejných financií.

formálne

splnené

(3)

Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.

Zároveň

limitom a európskymi pravidlami

existuje významná

medzi

národným

nekonzistentnosť, čo znižuje

efektívnosť tohto pravidla.

* Čl. 12 je prechodným ustanovením k čl. 5 (do 31. decembra 2017). Zmenu hodnôt sankčných pásiem v rokoch 2018 až 2027 upravuje čl. 13.

(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené

Zdroj: RRZ

Tabuľka 7: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti

Článok Odsek Znenie ústavného zákona

Plnenie

splnené

Poznámky

Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania

rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové

prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len

„výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.

8

(1)

(2)

splnené

Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne

vypracúva prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do

15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna

bežného rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické

prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja

makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového

roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.

Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet

najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu

rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,

údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka

a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva

rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri

9

(1)

splnené

Splnené za verejnú správu ako

celok (rozpočet verejnej správy).

zostavení

svojho

rozpočtu

prognózy

zverejnené

ministerstvom financií podľa odseku 3.

(2)

Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje

RRZ zatiaľ z kapacitných dôvodov

o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu nehodnotené nesledovala splnenie povinnosti

a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.

za každý subjekt.

(3)*

splnené

Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje

prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15.

februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného

rozpočtového roka.

66

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré

ustanovuje osobitný zákon,

(4)

Je potrebné pokračovať

v

zlepšovaní

rozpočtovaných

skutočnosťou.

porovnateľnosti

(a) konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,

splnené

údajov so

K formálnemu plneniu zákona

opakovane dochádza pri stratégii

riadenia štátneho dlhu, keďže

posledná štandardná štvorročná

stratégia bola určená na obdobie

rokov 2015-2018 a od toho roku

sa každoročne aktualizuje iba na

najbližší rok.

formálne

splnené

(b) stratégiu riadenia štátneho dlhu,

(c) údaje o daňových výdavkoch,

(d) implicitných záväzkoch,

(e) podmienených záväzkoch,

(f) jednorazových vplyvoch,

splnené

Chýbajú podniky s účasťou MZ SR

a MH Manažment a adekvátny

komentár.

čiastočne

splnené

(g) o hospodárení podnikov štátnej správy,

Plánované hodnoty za podniky

ministerstva zdravotníctva

(s výnimkou Debitum, a.s.) a MH

Manažment neboli predložené.

príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný

(h) predkladať ministerstvu financií požadované údaje za

hospodárenie podnikov štátnej správy.

čiastočne

splnené

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem

údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,

(5)

Je potrebné zabezpečiť

prepojenie salda a dlhu verejnej

správy so zmenou čistého

bohatstva.

(a) aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,

(b) bilanciu rozpočtu verejnej správy,

splnené

vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho

(c)

dlhu,

(d) jednorazové vplyvy,

(e) hospodárenie podnikov štátnej správy.

splnené

* V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. sa v odseku 3 čl.9 nachádza chybná odvolávka na neexistujúci odsek 3 čl. 8

(správne malo ísť o odsek 2 čl. 8).

Zdroj: RRZ

67

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha 3 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ

Tabuľka 8: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2024

odporúčanie RRZ

vyhodnotenie

Potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Posilnenie záväznosti výdavkových limitov ústavným ukotvením Nedošlo k žiadnej zmene.

pravidla a zabezpečenie konzistentnosti výdavkových limitov a

dlhovej brzdy v oblasti sankcií, úľav a únikových klauzúl.

Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie Nedošlo k žiadnej zmene.

dlhovej brzdy na základe doterajších skúseností (prísnejšie

opatrenia pri prekročení nižších sankčných pásiem, ochrana

ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za

predpokladu dostatočnej konsolidácie, väčší rozdiel medzi

spodným a horným pásmom).

Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu

Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov Nedošlo k žiadnej zmene.

zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili

ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu prípadnej

platobnej neschopnosti.

Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, Audit sa neuskutočnil.

ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre vyhodnotenie toho,

či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené s adekvátnym

financovaním zo strany štátu.

Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu Údaje sa nezverejňujú.

samospráv, uložených sankciách, prebiehajúcich konaniach a

zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií napriek

prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie

dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF

SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani

jedno vyhodnotenie.

Výbor pre daňové prognózy

Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej Nedošlo k žiadnej zmene.

zodpovednosti alebo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej

správy používanie prognózy daňových a odvodových príjmov

schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom

procese, t.j. od prípravy programu stability až po schválenie

rozpočtu v NR SR, keďže odborné otázky, medzi ktoré patrí aj

prognózovanie príjmov, by mali byť oddelené od politických

rozhodnutí vlády a národnej rady.

Rozpočet verejnej správy

Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu

a schvaľovať v Nedošlo k žiadnej zmene.

parlamente celý trojročný rozpočet verejnej správy

a

pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010

a najlepšou medzinárodnou praxou. Súčasný spôsob

schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny rozpočet na

najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na zachytenie

kľúčových sledovaných parametrov a všetkých zmien vo

verejných financiách.

68

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad Počas roka 2024 došlo k novelizácii zákona č.

vo východiskovom roku, vývoj v NPC scenári a prijaté opatrenia 523/2004 o rozpočtových pravidlách VS, ktorá

(zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo výdavkoch na úplne vypúšťa povinnosť zostavovať rozpočet

zdravotníctvo).

verejnej správy na základe scenárov nezmenených

politík. Rozpočet na roky 2025 až 2027 takéto

informácie neobsahoval už ani pri výdavkoch

v zdravotníctve.

Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych Nedošlo k žiadnej zmene.

podnikov a podnikov MH Manažment. Hospodárenie podnikov

doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania dividend, vplyvu na

výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších

vzťahov s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v

kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká plynúce z hospodárenia

štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.

Pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných V

návrhu

rozpočtu

došlo

k

zníženiu

a skutočných údajov. Priestor pre zlepšenie existuje v podobe transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré

rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania boli v minulosti považované za rezervy, čo znižuje

príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy kontrolu NR SR a verejnosti pri používaní

a miestnej samosprávy. Rozpočtovanie týchto položiek je výdavkov štátneho rozpočtu.

dôležité aj z hľadiska výdavkových limitov.

Súhrnná výročná správa

Pokračovať v príprave metodiky Konceptu čistého bohatstva SR, MF SR pokračuje v budovaní dátovej základne a

v rámci ktorého sa MF SR zameriava na ocenenie príprave na ocenenia kultúrneho dedičstva SR,

nevykazovaných a nekvantifikovaných oblastí v súlade so ekosystémových služieb a chránených území

stanoveným harmonogramom MF SR. Ocenenie zatiaľ Slovenska (lesy, voda, fauna, flóra). MF SR

nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého bohatstva by mohlo pripravilo harmonogram prác, podľa ktorého by

prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého bohatstva. práce mali prebiehať vo viacerých fázach medzi

rokmi 2024 až 2029.

Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať Nedošlo k žiadnej zmene.

metodiku prepojenia salda a dlhu verejnej správy so zmenou

čistého bohatstva.

Zdroj: RRZ

69

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha 4 – Vývoj dlhu v rokoch 2019 až 2029

Hrubý dlh je jedným zo základných ukazovateľov vývoja zadlženia verejnej správy sledovanej krajiny.

Na samotnú výšku hrubého verejného dlhu je naviazaný súbor viacerých fiškálnych pravidiel

v lokálnom, aj medzinárodnom meradle. Pravidelne ho zverejňuje Eurostat a je pomerne jednoducho

kvantifikovateľný, keďže všetky záväzky sú v rámci hrubého dlhu vyjadrené v nominálnych hodnotách.

Samotný vývoj hrubého dlhu v čase však neposkytuje ucelený obraz o tom, aký vplyv na jeho výšku má

hospodárenie vlády. Jeho zásadným nedostatkom je, že nezohľadňuje vývoj aktív verejnej správy

(najmä neminutá napožičiavaná likvidná rezerva). Keďže prostredníctvom aktív dokáže štát splácať

svoje záväzky na finančných trhoch, je dôležité zohľadňovať aj vývoj aktív. Z tohto pohľadu je

vhodnejším ukazovateľom čistý dlh. Ide o hrubý dlh očistený o likvidné finančné aktíva, ako sú hotovosť

na účtoch verejnej správy, cenné papiere a kótované akcie. Zverejňuje ho aj ministerstvo financií

v súlade s definíciou z Paktu stability a rastu.

Rozdielny vývoj medzi ukazovateľmi hrubého a čistého dlhu možno najlepšie vidieť v roku 2020

(tabuľka 8), kde podiel hrubého dlhu na HDP medziročne vzrástol o 10,4 p.b. z 48,0 % na konci roku

2019 na 58,4 % HDP na konci roku 2020. Čistý dlh však v rovnakom období vzrástol o 5,4 p.b.

z 43,1 % HDP na 48,5 % HDP. To bolo spôsobené práve vývojom hotovosti na účtoch verejnej správy,

keďže hrubý dlh sa výraznejšie zvýšil jej nárastom.

Tabuľka 9: Vývoj dlhu medzi rokmi 2019 až 2029

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

2028

2029

(v mil. eur)

1. Hrubý dlh

45 392 55 091 61 346 63 499 68 896 77 648 84 348 92 201

100 825 109 983 119 787

9 408

91 784 100 575 110 017

2. Likv. fin. aktíva 4 623 9 322 11 479 11 142 9 509 10 796 10 577

9 835

9 041

9 770

3. Čistý dlh (1-2) 40 769 45 769 49 867 52 357 59 387 66 852 73 771 82 366

(v % HDP)

4. Hrubý dlh

48,0

4,9

58,4

9,9

60,2

11,3

48,9

57,7

10,1

47,6

55,6

7,7

59,3

8,2

61,8

7,8

64,5

6,9

67,9

6,1

71,2

6,1

74,8

6,1

5. Likv. fin. aktíva

6. Čistý dlh (4-5)

43,1

48,5

48,0

51,0

54,1

57,6

61,8

65,1

68,7

p.m. Nominálny HDP

(mil. eur)

94 548

94 321 101 934 110 046 123 833 130 985 136 475

142 887

148 527

154 569

160 245

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ z júla 2025.

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ

RRZ vo svojich analytických príspevkoch k zmene dlhu (tabuľka 10) rozlišuje aj jednorazové vplyvy

(tabuľka 9). Pri jednorazových položkách najviac zavážili v rozmedzí krízových rokov 2020-2023

výdavky súvisiace s pandemickými opatreniami, programy na podporu zamestnanosti v krízovom

období a zastropovanie cien energií vo forme kompenzácií pre podniky a domácnosti. Po ruskej invázii

na Ukrajinu v roku 2022 sa k týmto položkám pridali aj výdavky súvisiace s humanitárnou a vojenskou

pomocou. V roku 2024 v rámci jednorazových vplyvov stále pretrvávali náklady v rámci ponechanej

plošnej energopomoci pre domácnosti.

70

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Tabuľka 10: Jednorazové vplyvy (mil. eur)

2019

2020

2021

2022

2023

2024

-786

0

2025

-35

0

2026

-98

0

2027

0

2028

0

2029

0

1. Hotovostné jednorazové vplyvy

- súvisiace s pandémiou

0

-1 518 -3 557 -2 207 -1 942

0

-1 518 -3 156

-896

-365

-92

0

- súvisiace s pomocou Ukrajine

- súvisiace s energiami

0

148

-98

-735

47

-15

-20

0

-952 -1 924

-98

0

- ostatné jednorazové položky

2. Akruálne jednorazové vplyvy

- súvisiace s pandémiou

0

-401

163

75

0

6

993

94

-74

205

-3

0

44

0

-165

-207

0

17

-289

0

118

0

- súvisiace s pomocou Ukrajine

- súvisiace s energiami

0

260

912

-274

-260

-78

0

-168

185

-769

-0,6

-312

23

118

0

- ostatné jednorazové položky

3. Jednorazové vplyvy spolu (1+2)

- v % HDP

44

42

89

546

0

44 -1 683 -3 393 -1 214 -1 737

0,0 -1,8 -3,3 -1,1 -1,4

-324

-0,2

20

0,0

0

0,0

Pozn.: (+) zvyšuje a (-) znižuje hotovosť na účtoch verejnej správy

Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR

Roky 2020 a 2021 boli výrazne ovplyvnené pandémiou koronavírusu, ktorá spôsobila kumulatívny

nárast hrubého dlhu verejnej správy o 12,2 percentuálneho bodu na úroveň 60,2 % HDP (z 48 % HDP

na konci roka 2019). V tomto období sa prudko zvýšila aj hotovostná rezerva štátu, ktorá sama o sebe

prispela k nárastu dlhu o 7,1 percentuálneho bodu. Jednorazové opatrenia vlády na podporu

ekonomiky počas pandémie zvýšili dlh o približne o 5,1 percentuálneho bodu HDP.

Nasledujúce roky 2022 a 2023 boli po odznení pandémie takmer okamžite poznačené ruskou inváziou

na Ukrajinu, energetickou krízou a vysokou infláciou. Dočasný efekt vysokej inflácie kumulatívne znížil

dlh v tomto období o 9,5 percentuálneho bodu. Znižovanie úrovne hotovostnej rezervy medzi rokmi

2022 a 2023 viedlo ku kumulatívnemu poklesu dlhu o 1,6 p.b. HDP. Najmä vďaka tejto dynamike, ktorú

v týchto rokoch determinovala vysoká miera inflácie, došlo medzi rokmi 2022 a 2023 k poklesu

hrubého dlhu v pomere k HDP o 4,6 p.b. HDP (z 60,2 % HDP na konci roka 2021 na 55,6 % HDP na konci

roka 2023). Dlh začal opätovne medziročne narastať v roku 2024 (o 3,6 p.b. na 59,3 % HDP), kedy došlo

k výraznému zníženiu inflácie späť bližšie k 2 % cieľu ECB a silný inflačný efekt na menovateľa (HDP) tak

vyprchal. Najväčší príspevok na náraste dlhu v roku 2024 malo hospodárenie vlády očistené

o jednorazové vplyvy (príspevok 3,1 p.b.) a úrokové náklady (1,4 p.b.).

RRZ odhaduje, že verejný dlh do konca roka 2025 vzrastie o 2,5 percentuálnych bodov na úroveň

61,8 % HDP (z 59,3 % HDP na konci roka 2024). Pokles miery inflácie z dvojciferných hodnôt z rokov

2022 a 2023 spôsobil, že nárast cenovej hladiny už od roku 2024 nevplýva na nárast zadlženia tak

výrazným, protichodným efektom. V dôsledku vysokej aktuálnej úrovne deficitu tak prognóza RRZ

očakáva, že verejný dlh bude na strednodobom horizonte bez dodatočných konsolidačných opatrení

narastať, a to až na úroveň 74,8 % HDP na konci roka 2029. K tomuto vývoju najviac prispievajú vysoké

štrukturálne deficity (príspevok 17,8 p.b.) a s tým súvisiaci nárast úrokových nákladov (príspevok 9,2

p.b.).

71

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Tabuľka 11: Prehľad vybraných príspevkov k medziročnej zmene dlhu v rokoch 2019-2029 (% HDP)

2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029

-1,3

0,2

0,0

1,2

-1,4

0,0

-1,1

-0,9

0,6

10,4

2,2

1,8

1,2

-1,0

2,4

-1,1

5,0

0,0

1,8

1,0

3,3

1,1

-0,8

-2,6

-1,3

2,1

-2,5

0,3

1,1

1,0

-0,6

-0,4

-4,2

-0,3

0,6

-2,1

2,3

1,4

1,2

-1,4

0,7

-5,3

-1,3

0,5

3,6

3,1

0,6

1,4

-1,0

0,1

-2,0

1,0

0,4

2,5

3,3

0,2

1,6

-1,1

0,3

-1,6

-0,2

-0,1

2,7

3,6

0,0

1,6

-1,1

0,3

-1,8

-0,5

0,6

3,4

3,5

0,0

1,8

-1,1

0,2

-1,4

-0,5

0,9

3,3

3,8

0,0

2,0

-1,1

0,1

-1,5

0,2

3,6

3,5

0,0

2,2

-1,1

0,2

-1,4

0,2

0,0

Príspevok k medziročnej zmene dlhu

- Štrukturálne primárne saldo VS

- Jednorazové vplyvy na saldo VS

- Úrokové náklady

- Potenciálny ekonomický rast

- Vplyv hospodárskeho cyklu

- Deflátor HDP

- Likvidné finančné aktíva

- Zosúladenie deficitu a dlhu

-1,1

-0,3

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ z júla 2025.

Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR

Dynamiku verejného dlhu na Slovensku od začiatku storočia ovplyvnila kombinácia viacerých faktorov,

pričom v jednotlivých obdobiach sa ich vplyv výrazne menil (Tabuľka 12). V rokoch 2000–2003 k

znižovaniu dlhu prispeli príjmy z privatizácie a vysoká inflácia, zatiaľ čo vysoké úrokové náklady

a jednorazové výdavky (napríklad na reštrukturalizáciu bankového sektora) pôsobili opačným smerom.

Obdobie 2004–2008 prinieslo vďaka silnému hospodárskemu rastu, reformám a vstupu do EÚ výrazný

pokles zadlženia. Globálna finančná kríza a následne dlhová kríza (2009-2013) tento trend zvrátili,

keďže vysoké štrukturálne deficity a pokles ekonomickej aktivity prispievali k výraznému rastu dlhu.

V rokoch 2014–2019 verejný dlh mierne klesal najmä vďaka nízkym štrukturálnym deficitom, nízkym

úrokovým nákladom (odrážajúcim uvoľnenú politiku ECB) a solídnemu rastu. Pandémia a energetická

kríza (2020-2023) však boli spojené s nárastom štrukturálneho deficitu a rozsiahlymi jednorazovými

opatreniami. Nárast dlhu bol následne dočasne zmiernený prostredníctvom efektu menovateľa, keď

inflácia v rokoch 2022 a 2023 dosiahla dvojciferné hodnoty.

Vo všeobecnosti platí, že v čase kríz štrukturálny primárny deficit alebo vplyv jednorazových opatrení

výrazne prispievali k nárastu dlhu, kým v stabilnejších obdobiach štrukturálne saldo zvyšovalo dlh len

mierne (v priemere menej ako2 p. b. ročne). V súčasnosti však RRZ pri absencii krízy odhaduje, že bez

dodatočných konsolidačných opatrení štrukturálny primárny deficit prispeje k nárastu dlhu v priemere

o 3,2 p. b. ročne. V kombinácii s rastúcimi úrokovými nákladmi a slabšími vyhliadkami hospodárskeho

rastu (priemerný rast potenciálneho HDP 1,7 %, čo je najnižšia hodnota za posledné obdobie) to

predstavuje významné riziko pre udržateľnosť verejných financií, v prípade ak vláda nebude

pokračovať s konsolidačnými opatreniami trvalého charakteru.

Tabuľka 12: Prehľad priem. hodnôt príspevkov k zmene dlhu v jednotlivých obdobiach (% HDP)

2000-2003 2004-2008 2009-2013 2014-2019 2020-2023 2024-2029

-0,9

1,8

1,9

3,5

-1,4

0,5

-2,8

1,7

-6,2

3,1

-3,0

1,4

0,1

1,6

-2,0

-0,9

-1,1

-0,1

-2,1

6,2

5,2

4,2

0,0

1,6

-0,9

0,0

-0,3

0,2

0,3

2,3

-1,1

0,4

0,0

1,6

-1,2

-0,3

-0,4

-0,1

-0,9

2,4

1,9

1,5

1,9

1,1

-1,0

0,0

-3,0

1,4

0,0

1,8

3,2

Príspevok k medziročnej zmene dlhu

- Štrukturálne primárne saldo VS

- Jednorazové vplyvy na saldo VS

- Úrokové náklady

- Potenciálny ekonomický rast

- Vplyv hospodárskeho cyklu

- Deflátor HDP

3,5

0,1

1,8

-1,1

0,2

-1,6

0,0

0,2

1,7

- Likvidné finančné aktíva

- Zosúladenie deficitu a dlhu

p.m. Priem. rast potenciálneho produktu

Pozn.: V rokoch 2025 až 2029 ide o prognózu RRZ z júla 2025.

Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR

72

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Príloha 5 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel

samosprávou

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 17 definuje nasledovné

podmienky, kedy obec alebo vyšší územný celok (VÚC) môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné

zdroje financovania:

•

ak celková suma dlhu ¹⁶⁸obce alebo VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka a

ak suma splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov a suma splátok

záväzkov z investičných dodávateľských úverov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté z rozpočtu iného

subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky

zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe osobitného predpisu.

Naviazaním oboch pravidiel na skutočné bežné príjmy sa sledovalo, aby obce a VÚC boli schopné svoje

záväzky reálne pokryť svojou bežnou prevádzkou.

Dlhový limit pre samosprávy na úrovni 60 % je výrazne prísnejší ako dlhový limit verejnej správy

(tzv. dlhová brzda) na úrovni 53 % v roku 2024. Dôvodom je, že dlh verejnej správy sa vyjadruje

v pomere k výkonu ekonomiky (k HDP) a nie ku skutočným bežným príjmom.

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v ods. 3 čl. 6 definuje po kutu ¹⁶⁹

za prekročenie dlhového pravidla platného pre územné samosprávy s účinnosťou od roku 2015.

Spôsob výpočtu pokuty vymedzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy:

Do sumy dlhu na účely výpočtu pokuty sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných zdrojov

financovania na krytie záväzkov po lehote splatnosti a záväzky obce alebo vyššieho územného

celku v nútenej správe.

Pokuta sa opakovane uloží iba pri náraste podielu dlhu, vo výške 5 % z tohto nárastu.

Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.

Vyhodnotenie plnenia limitu dlhu s uložením pokuty sa prvýkrát realizovalo v roku 2016 na základe

skutočnej výšky dlhu ku koncu roku 2015. Vyhodnotenie a uloženie pokuty v správnom konaní

je kompetenciou ministerstva financií.

168

Súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských

úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo VÚC, očistený o záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých

na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov SR a EÚ, z Audiovizuálneho fondu,

Environmentálneho fondu, z Fondu na podporu umenia, o úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a o prostriedky

Slovak Investment Holding.

169

Výška pokuty je definovaná ako 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka. Tu však treba prihliadnuť aj na ods. 4 čl. 6. ústavného zákona, ktorý zabezpečuje

neuplatnenie pokuty počas 24 mesiacov od ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva, ak nebola vo voľbách ako nový

starosta, primátor, alebo predseda VÚC zvolená tá istá osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.

73

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

Na ilustráciu súčasného stavu plnenia pravidiel obsahuje príloha prehľad zákonom definovaných

pomerových ukazovateľov VÚC a obcí. Nasledujúce numerické hodnoty sú predbežným vyhodnotením

roku 2024 na základe vykázaných hodnôt.

Vyššie územné celky

Celková suma dlhu VÚC dosiahla ku koncu roka 2024 úroveň 25,6 % bežných príjmov roka 2023.

Ku hranici 60 % bol najbližšie Trenčiansky samosprávny kraj s dlhom 35,8 % so

zanedbateľným medziročným nárastom dlhu o 0,1 percentuálneho bodu. Naopak, najnižší relatívny

dlh na úrovni 6,1 % evidoval Nitriansky samosprávny kraj. Pomer celkovej dlhovej služby VÚC

(splácanie úrokov a istín) voči príjmom dosiahol hodnotu 7,4 %. Limit dlhovej služby na úrovni 25 %,

ani limit dlhu na úrovni 60 % nebol v roku 2024 prekročený žiadnym samosprávnym krajom.

Od roku 2023 sa v sume vykázaných návratných finančných výpomocí prijatých od subjektov VS

prvýkrát zaznamenali aj prostriedky prijaté od Slovak In vestment Holding (SIH). Tieto prostriedky sa pri

výpočte celkovej sumy dlhu samospráv nezapočítavajú ¹⁷⁰. Objem týchto zdrojov nie je v súčasnosti

možné identifikovať vo výkazoch a RRZ ich sumu prebrala od MF SR.

Tabuľka 13: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC (rok 2024, v tis. eur)

Celková

suma dlhu

(1)

Splácanie

úrokov

(2)

Splácanie

istín

Bežné príjmy

(rok 2023)

(4)

Pomer

dlhu (%)

(1/4)

31,4

Dlhová

služba (%)

((2+3)/4*)

Názov

(3)

Bratislavský SK

Trnavský SK

Trenčiansky SK

Nitriansky SK

Žilinský SK

Banskobystrický SK

Prešovský SK

Košický SK

76 181

63 362

75 091

16 028

54 688

52 174

88 379

88 243

514 145

2 232

1 052

811

7 743

4 072

3 346

2 467

7 618

21 550

8 223

27 272

82 292

242 768

207 564

209 720

264 558

247 272

256 971

299 910

279 773

2 008 536

6,8

3,7

3,1

1,6

6,3

13,5

5,5

16,7

30,5

35,8

6,1

22,1

20,3

29,5

31,5

25,6

304

1 609

2 309

1 949

1 592

11 858

Spolu

7,4

Pozn.: SK – samosprávny kraj

Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ

* Pri výpočte pomeru dlhovej služby sa bežné príjmy upravujú o vybrané transfery.

Obce

Z celkového posudzovaného počtu 2899 obcí ¹⁷¹vykázalo ku koncu roka 2024 nulový dlh 1284 obcí.

Najvyššia početnosť bola v pásme obcí, ktoré majú nulový pomer dlhu, Ďalej s vyšším pásmom

relatívneho zadlženia početnosť klesá (s výnimkou tých najzadlženejších, kde je však nárast

zanedbateľný, graf 13). Pomer nominálneho zadlženia k celkovému nominálnemu zadlženiu všetkých

170

S účinnosťou od 1. mája 2022 sa do celkovej sumy dlhu obcí alebo VÚC nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov

financovania poskytované orgánom podľa osobitných predpisov (konkrétne ide o §3 písm. g) zákona č. 323/2015 Z. z.

o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a §3 písm. l) zákona č.

121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie).

171

RRZ mala na vyhodnotenie plnenia dlhového pravidla k dispozícii údaje za 2897 obcí z celkového počtu 2926.

Pri hodnotení údajov za Bratislavu a Košice boli použité ich magistráty a jednotlivé mestské časti ako samostatné obce.

Oproti MF SR RRZ chýbajú údaje za obce Trhová Hradská a Streženice – obidve obce síce vykazujú nadmerný dlh, avšak

vo výkazoch sa nenachádzajú údaje za samotné obce (výkazy podali v oboch prípadoch iba základné školy, ktoré ako

subjekty prislúchajú k týmto obciam).

74

Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti

a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024

posudzovaných obcí (graf 14) bol aj v roku 2024 najvyšší v pásme 20 % až 30 %. Celkový vykázaný

nominálny dlh obcí, ktorý je podkladom pre vyhodnotenie dlhového pravidla, medziročne mierne

stúpol z 958 mil. eur na 975 mil. eur.

Graf 13: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k

príjmom (ľ. os), kumulatívne (p. os)

Graf 14: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na

celkovom dlhu (ľ. os), kumulatívne (p. os)

10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 viac

0

10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 viac

pomer zadlženia (%)

Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ

Dlhový limit v roku 2024 prekročilo 26 ob cí ¹⁷²a limit dlhovej služby prekročilo 159 obcí,

pričom 6 z nich prekročilo oba limity. Celkovo tak v roku 2024 prekročilo aspoň jeden limit 179 obcí.

Pokuta za rok 2024 môže byť v prípade, že sa kontrolami potvrdia vykázané výšky dlhov, reálne uložená

23 obciam ¹⁷³a jej celková potenciálna výška je 66 999,51 eur. Z prvotne identifikovaného počtu

26 obcí nad dlhovým limitom:

Mestská časť Bratislava – Devín je v nútenej správe od roku 2005. Uloženie pokuty sa na ňu

nevzťahuje, keďže do dlhu sa na účely výpočtu pokuty nezahŕňajú záväzky obce v nútenej

správe.