Napriek tomu, že Slovenská republika podľa pôvodných plánov mala mať dobudovanú kanalizačnú sieť do roka 2015, dodnes tomu tak nie je a 1,5 milióna ľudí naďalej žije bez pripojenia na verejnú kanalizáciu. Tieto domácnosti dnes čelia nárastu cien za vývoz a likvidáciu odpadových vôd. Na nižšie uvedených príkladoch je zreteľné, že tieto ceny nie sú regulované, metodika cenotvorby nie je jednotná a líši sa v závislosti od poskytovateľa.Turčianska vodárenská spoločnosť si napríklad v porovnávanom období účtovala za vývoz 10 m3 v rozmedzí od 95 eur do 123 eur s DPH v závislosti od vzdialenosti. Trenčianske vodárne a kanalizácie spoplatňujú vývoz sumou 70 eur s DPH. Trnavská vodárenská spoločnosť si za vývoz účtuje 95 eur s DPH. Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť spoplatňuje výkon fekálneho vozidla v 15-minútových intervaloch sumou 23,60 eur s DPH a k tomu pripočítava tzv. kilometrovné vo výške 2,10 eur s DPH za kilometer. Rovnakú metodiku uplatňuje Považská vodárenská spoločnosť, ktorá si účtuje 22,71 eur za 15 minút plus jazdný výkon na kilometer v sume 1,12 eur s DPH. Západoslovenská vodárenská spoločnosť uvádza 15-minútovú sadzbu vo výške 13,75 eur s DPH a 2 eur / km.
Nedobudovaná kanalizačná sieť na Slovensku so sebou nesie mnohé riziká. Environmentálne v podobe znečistenia podzemných vôd (žumpy a nelegálne výpusty môžu presakovať do podzemných vôd, čo ohrozuje kvalitu pitnej vody zo studní), znečistenie povrchových vôd (pri vypúšťaní odpadových vôd do potokov či riek sa zvyšuje obsah dusíka, fosforu a baktérií, čo spôsobuje eutrofizáciu, hynutie rýb a narúšanie ekosystémov), hygienické riziká (fekálne baktérie, vírusy a parazity v prostredí môžu šíriť infekčné choroby), zhoršenie pôdnej kvality (dlhodobé vsakové polia alebo priesaky z nekvalitných žúmp môžu kontaminovať pôdu), narušenie biodiverzity (znečistené toky majú nižšiu schopnosť udržať prirodzené druhy rastlín a živočíchov).
Nedobudovaná kritická infraštruktúra má aj výrazné sociálne riziká: zdravotné dopady (vyšší výskyt črevných ochorení, kožných infekcií či parazitárnych nákaz v obciach bez kanalizácie), zvyšovanie nerovnosti medzi regiónmi (samosprávy bez kanalizácie sú vnímané ako menej rozvinuté, čo znižuje ich atraktivitu), zhoršenie životného komfortu (neustála potreba vyprázdňovať žumpy, nepríjemný zápach, riziko pretečenia), diskriminácia (pocit nespravodlivosti u obyvateľstva, že nie svojim pričinením v 21. storočí nemá k dispozícii základnú infraštruktúru, ktorú iní k dispozícii majú), migrácia obyvateľov (ľudia sa sťahujú z obcí bez kanalizácie, čo vedie k ich postupnému vyľudňovanie).
Zanedbateľné nie sú ani ekonomické riziká. Zvyšujúce sa náklady pre domácnosti (pravidelné vyvážanie žúmp je finančne náročné, často drahšie než platba za kanalizáciu), nelegálne vypúšťanie (z ekonomických dôvodov ľudia odpadovú vodu vypúšťajú do pôdy alebo potokov, čo zvyšuje environmentálne škody), znížená hodnota nehnuteľností (domy v obciach bez kanalizácie sa predávajú ťažšie a za nižšie ceny), obmedzený rozvoj podnikania (prevádzky potrebujú spoľahlivú infraštruktúru, bez kanalizácie sa nerozvíjajú), dodatočné náklady pre štát (čistenie znečistených vôd, riešenie zdravotných následkov či investície do dobiehania infraštruktúry sú vyššie, ak sa odkladá riešenie), ohrozené čerpanie eurofondov (Slovensko môže prichádzať o finančné prostriedky EÚ, ak nesplní záväzky).