1
Dôvodová správaNávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie SLOVENSKO.
Vláda Slovenskej republiky od začiatku svojho funkčného obdobia narába s verejnými financiami mimoriadne nehospodárne a neefektívne. Spolu s množstvom škodlivých legislatívnych zmien schválených v tomto volebnom období a faktickým netrestaním korupcie, benevolentnosťou voči ekonomickej trestnej činnosti či zhoršeným výberom daní, prekročil deficit štátneho rozpočtu Slovenskej republiky už druhý rok 5% HDP, pričom ani v najbližších dvoch rokoch tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nebude inak.
Vysokým deficitom štátneho rozpočtu a rastúcemu zadlženiu sa Slovenská republika nevyhýba ani napriek dvom schváleným a aktuálne tretiemu plánovanému konsolidačnému balíčku, ktoré ťarchu zlého hospodárenia štátu znovu ponecháva v prevažnej miere na pleciach bežných ľudí.
Dňa 4. marca 2025 zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky priemernú nominálnu mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2024, ktorá bola vo výške 1 524 eur. Vychádzajúc z predpokladaného rastu miezd a zohľadňujúc aj vývoj minimálnej mzdy sa priemerná nominálna mzda v hospodárstve SR na rok 2025 odhaduje na sumu 1 658 €. To by predstavovalo medziročný nárast o 134 eur. Tento údaj má priamy vplyv na platové pomery niektorých ústavných činiteľov podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
V praxi to znamená, že v roku 2025 je (v súlade s § 2 ods. 1 a 2 zákona) základný plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) v sume 3 886 eur. Na rok 2026 sa predpokladá výška základného platu poslanca až v sume 4 228 eur. To by predstavovalo medziročný nárast o 342 eur.
Okrem toho bude mať každý poslanec o 362 € vyšší rozpočet na úhradu nákladov spojených zo zriadením svojej regionálnej kancelárie, resp. na zvýšenie odmeny pre svojho asistenta. V prípade prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) to však znamená medziročný nárast jeho odmeny až o 1 368 eur.
Akékoľvek navýšenie platov poslancov či prezidenta považujeme v aktuálnej hospodársko-ekonomickej situácii Slovenska za vysoko nemorálne. Rovnako je v rozpore s morálkou, že poslanci ako aj prezident majú mať vyššie platy za to, že bežným ľuďom zrušili
2
viaceré sociálne opatrenia a zaťažili ich vyššími daňami. Predkladáme preto návrh zmeny zákona tak, aby v roku 2026 došlo k zmrazeniu platov prezidenta, poslancov, asistentov poslancov a výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie na úroveň z roku 2025.Vláda Slovenskej republiky by mala šetriť hlavne na sebe a ísť verejnosti príkladom. O to arogantnejšie a cynickejšie vyznieva ponechanie amorálneho samozvýšenia paušálnych náhrad prijaté uznesením vlády Slovenskej republiky č. 73 zo 6. februára 2024, ktoré malo byť aj podľa textu samotného uznesenia vlády len dočasným riešením odmeňovania členov vlády.
Vzhľadom na nulovú sebareflexiu členov vlády Slovenskej republiky sa okrem zmrazenia platov poslancov a prezidenta na rok 2026 navrhuje opätovné nastavenie paušálnych náhrad členov vlády na sumy platné pred 6. februárom 2024. Vtedy si členovia vlády arogantne a ľstivo zvýšili paušálne náhrady spôsobom, ktorý evidentne obchádza ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, podľa ktorého sa v dôsledku vysokého štátneho dlhu majú platy členov vlády zmraziť. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana, žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, žiadne sociálne vplyvy, žiadne vplyvy na životné prostredie a žiadne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
3
B. Osobitná časťK Čl. I
Bod 1
Navrhuje sa zníženie paušálnych náhrad členov vlády na sumy platné pred 6. februárom 2024, a to priamo v zákone, pričom platí, že predpis vyššej právnej sily (zákon) deroguje predpis nižšej právnej sily (uznesenie vlády).
Štvrtá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravuje platové pomery členov vlády, konkrétne sa jedná o § 12 až 15 zákona. Podľa § 14 ods. 1 zákona však paušálne náhrady členov vlády určuje vláda uznesením, nie je upravené priamo v zákone.
Predloženým návrhom zákona sa teda mení aj spôsob určenia paušálnych náhrad členov vlády tak, aby si ich výšku neurčovali členovia vlády sami (tým, že si kedykoľvek príjmu svoje vlastné uznesenie, ktoré nikto nemôže pripomienkovať, meniť či zrušiť a nevzťahuje sa na neho dlhová brzda), ale ich výšku určuje zákon ako iným ústavným činiteľom (napríklad poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, či prezidentovi Slovenskej republiky).
Navrhuje sa, paušálne náhrady členov vlády boli vyjadrené pevnou sumou priamo v zákone a to tak, že:
a)členovi vlády prináležia paušálne náhrady v sume 971 eur,
b)podpredsedovi vlády prináležia paušálne náhrady v sume 1 081 eur,
c)predsedovi vlády prináležia paušálne náhrady v sume 1 191 eur.
Len pre porovnanie, paušálne náhrady prezidenta sú 1 327 eur.
suma paušálnych náhrad pred 6. februárom 2024
suma paušálnych náhrad po 6. februári 2024
predpokladaná suma paušálnych náhrad v roku 2026*
člen vlády (3,1 násobok priemernej mzdy v národnom hodpodárstve)
podpredseda vlády (3,5 násobok priemernej mzdy v národnom hodpodárstve)
predseda vlády (4,5 násobok priemernej mzdy v národnom hodpodárstve)
4
*predpoklad pri náraste priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2025 na sumu 1 658 eur.Znížením paušálnych náhrad na pôvodnú úroveň je možné predpokladať ročnú úsporu v sume 50 028 eur ((5 140 – 971) x 12) pri jednom členovi vlády, 56 664 eur ((5 803 – 1 081) x 12) v prípade podpredsedu vlády a 75 240 eur ((7 461 – 1 191) x 12) v prípade predsedu vlády. V súčte premiéra, štyroch podpredsedov vlády a 12 členov vlády sa predpokladá ročná úspora vo výške 1 204 776 eur.
Bod 2
Napriek dvom konsolidačným balíkom vláda SR pripravuje aj tretí balík konsolidácie, ktorého cieľom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, vďaka čomu by mal klesnúť deficit verejných financií a tiež dlh Slovenska. Očakávané efekty sa však doposiaľ neudiali, preto je nevyhnutné pristúpiť aj k úsporám na výdavkovej strane a štát musí začať šetriť na sebe.
Keďže vláda doposiaľ nikdy nenavrhla, aby sa na konsolidácii aktívne podieľali aj samotní poslanci NR SR či prezident SR, predkladáme návrh zákona, na základe ktorého sa na konsolidácií verejných financií budú podieľať aj títo ústavní činitelia. Pritom len obyčajné zmrazenie platov (nie zníženie), by do štátneho rozpočtu prinieslo viac ako 1,2 mil. eur ročne.
Navrhuje sa tzv. zmrazenie platov vrátane paušálnych náhrad poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky od 1. januára 2026 vo výške určenej v roku 2025.
Súčasne sa navrhuje zmraziť aj výšku finančných prostriedkov vyčlenených pre asistenta poslanca a na výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie podľa § 4a ods. 1 druhej vety.
K Čl. II
Navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2026.
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.