DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SLOVENSKO.

Cieľom návrhu zákona je zlepšiť kontrolné mechanizmy týkajúce sa majetkových priznaní politikov, najmä v súvislosti s modifikačnými dohodami manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ako aj zabrániť podvodom, ktoré sa vyskytujú pri prevodoch nehnuteľností, a to zavedením lepšej súčinnosti medzi katastrálnymi úradmi, matrikami, notármi a advokátmi.

Konkrétne sa v návrhu zákona:

-zavádza povinnosť uvádzať informáciu o osobnom stave v návrhu na začatie katastrálneho konania, čo zvyšuje dôveryhodnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a zabraňuje podvodom, osobitne v prípadoch, ak manželia uzavreli modifikačné dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve,

-zavádza povinnosť katastra nehnuteľností skutočne overiť, či bola zmluva o prevode nehnuteľností spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, a to priamo v notárskom centrálnom registri listín, resp. v centrálnej knihe autorizácií,

-umožňuje okresnému úradu prístup do elektronickej matriky, najmä za účelom overenie, či osoba je v manželskom stave (vydatá/ženatý).

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívny dopad na podnikateľov, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, má však pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

K bodom 1 až 4

Kontrola majetkových priznaní politikov na Slovensku nie je dostatočná a dlhodobo sme za to kritizovaný zo strany rôznych medzinárodných subjektov. K takým patrí napríklad GRECO – hlavný protikorupčný orgán Rady Európy, MONEYVAL – Výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stály monitorovací orgán Rady Európy, či rôzne pracovné skupiny OECD – Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré sú zamerané na boj proti korupcii.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že s kontrolou majetkových priznaní a poskytovaním súčinnosti príslušnému kontrolnému orgánu zo strany iných subjektov nemôže byť problém, veď predsa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) umožňuje príslušnému orgánu na kontrolu majetkových priznaní, aby vykonával (ďalšie) dokazovanie, resp. čl. 9 ods. 15 uvedeného ústavného zákona ustanovuje, že orgány verejnej moci a právnické osoby sú povinné na žiadosť príslušného orgánu na kontrolu majetkových priznaní oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto ústavného zákona, pričom za nesplnenie tejto ich povinnosti môže orgán na kontrolu majetkových priznaní uložiť štatutárnemu orgánu alebo predsedovi štatutárneho orgánu orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb pokutu, a to aj opakovane.

V praxi by to teda malo fungovať tak, že na požiadanie budú banky oznamovať orgánu pre kontrolu majetkových priznaní údaje z bankových účtov politikov, kataster nehnuteľností z katastra, notári zo svojich registrov, advokáti napríklad z kníh o autorizácii, centrálny depozitár cenných papierov zo svojej databázy, či daňové úrady zo svojich evidencií. V mnohých prípadoch takýto postup naráža na legislatívne prekážky alebo tajomstvo priznané zákonom (daňové, bankové a pod.). V ďalších prípadoch viazne súčinnosť medzi orgánmi verejnej moci alebo štátne evidencie nie sú navzájom prepojené alebo nemajú povinnosť si navzájom poskytovať informácie na overenie skutočností, ktorými by sa zabezpečila väčšia transparentnosť a predchádzalo podvodom alebo zatajovaniu informácií potrebných pre kontrolu majetkových priznaní a pre konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Cieľom návrhu zákona nie je odstrániť všetky naznačené prekážky a nezrovnalosti, ale sústrediť sa na tie, ktoré môžu napomôcť lepšej kontrole nehnuteľného majetku politikov (verejných funkcionárov) s osobitným dôrazom na predchádzanie podvodom a evidenciu modifikačných dohôd manželov pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“), a to nielen medzi politikmi, ale aj širšou verejnosťou.

Medzi modifikačné dohody manželov patrí dohoda o zúžení rozsahu BSM, dohoda o rozšírení rozsahu BSM a dohoda o výhrade vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. V zásade sa má za to, že tieto modifikačné dohody by sa mali týkať len toho majetku, ktorí ku dňu uzavretia dohody manželia ešte nenadobudli do BSM a že by tieto dohody nemali byť formulované všeobecne, ale na konkrétny majetok, resp. aspoň na konkrétny druh majetku. Možno sa však stretnúť aj s výnimkami podľa toho, aký názor v tejto veci zastáva konkrétny notár.

Keďže dohody sa spisujú vo forme notárskej zápisnice, ale nie sú dostupné centrálne, iba u konkrétneho notára, nemôže sa príslušný orgán na kontrolu majetkových priznaní obrátiť na Notársku komoru Slovenskej republiky a vyžiadať si ju. Sporné je aj to, či by si ju takýto orgán mohol vyžiadať od konkrétneho notára, ktorý dohodu spísal, postupom podľa § 74 ods. 2 prvej vety Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti) ako osoba, ktorá má na tom právny záujem, pretože notári v princípe považujú poskytovanie tohto druhu informácií za zásah do ich povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku klientovi.

Keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou, na základe ktorej sa následne v budúcnosti uzavrie zmluva o prevode nehnuteľností, nezasiela sa katastru nehnuteľností a kataster teda vo vzťahu k vonkajšiemu svetu neeviduje existenciu takejto dohody. Špecifické situácie môžu tiež nastať, ak je manžel alebo manželka politika cudzím štátnym príslušníkom, ak sa nehnuteľnosť nachádza v zahraničí, navyše v štáte, ktorý nepozná BSM, t.j. ak ide o modifikačnú dohodu s kolíznym prvkom. Situáciu zhoršuje aj to, že pred rokom 2020 nebol podrobný formulár majetkových priznaní politikov povinný a informácie tak nemali veľkú výpovednú hodnotu. Ak politik (verejný funkcionár) spísal takúto modifikačnú dohodu pred rokom 2020 alebo pred vstupom do politiky a jej reálne účinky nastanú až o niekoľko rokov neskôr uzavretím zmluvy o prevode konkrétnej nehnuteľnosti v zmysle modifikačnej dohody a následne podaním návrhu na vklad vlastníctva na kataster nehnuteľností, kontrola majetkového priznania určitého politika vo vzťahu k takejto nehnuteľnosti je výrazne sťažená až nemožná.

Osobitne nastáva problém vtedy, keď návrh do katastra podá len jeden z manželov, napr. manžel alebo manželka politika, ktorý by mal patriť do BSM, a nemusí tak pritom spraviť ani zámerne. Keďže však kataster neskúma osobný stav navrhovateľa (t.j. či je slobodný, ženatý alebo rozvedený), nehnuteľnosť sa zapíše len na jedného z manželov (navrhovateľa). Takto sa dá aj zámerne zatajovať majetok politika, ktorý by sa inak zverejnil, pokiaľ by bol návrh na kataster podaný pravdivo a úplne. Kataster nehnuteľností v súčasnosti nie je podľa zákona povinný skúmať alebo preverovať informáciu o osobnom stave navrhovateľa a matrika mu nezasiela oznam o uzavretí manželstva alebo o rozvode a obe tieto štátne evidencie ani nie sú v tomto ohľade navzájom prepojené.

V dôsledku toho, že orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania, nevie z verejných zdrojov zistiť, či existuje notárska zápisnica k modifikačnej dohode verejného funkcionára, konkrétny notár by mu ju neposkytol a kataster nezisťuje osobný stav navrhovateľa, údaj v katastri

nehnuteľností z pohľadu, či daná nehnuteľnosť má byť zapísaná len v časti majetkového priznania verejného funkcionára alebo len v časti týkajúcej sa majetku jej manžela/jeho manželky alebo u oboch súčasne, nemá výpovednú hodnotu a kontrolný orgán je tak výrazne obmedzený pri výkone svojej kontrolnej činnosti.

V minulosti pritom súčasťou návrhov na vklad do katastra nehnuteľností pri prevode nehnuteľností bola aj informácia o osobnom stave navrhovateľa. Preto sa v čl. I bodoch 1 a 4 návrhu zákona zavádza táto povinnosť pre navrhovateľa opätovne.

V praxi by to pri uplatňovaní novely zákona malo fungovať tak, že navrhovateľ, ktorý pravdivo uvedie, že je ženatý (vydatá), bude musieť pri konkrétnom prevode nehnuteľnosti, resp. jej zápise do katastra nehnuteľností, predložiť katastru aj modifikačnú dohodu o BSM, pričom kataster overí, či sa nehnuteľnosť má zapísať len na jedného z manželov alebo na oboch. Platí totiž, že podľa § 30 ods. 4 písm. g) katastrálneho zákona priloží navrhovateľ k návrhu na vklad listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Modifikačná dohoda manželov sa navyše týmto spôsobom dostane aj do zbierky listín katastra, od ktorého si ju môže napríklad orgán kontrolujúci majetkové priznanie vyžiadať bez toho, aby zasahoval do sféry mlčanlivosti notára.

Údaj v katastri nehnuteľností tak bude mať oveľa vyššiu výpovednú hodnotu aj pre orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania. Nevyriešia sa tým všetky situácie, osobitne nie modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel/manželka zámerne uvedie nepravdivo informáciu o svojom osobnom stave, bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, resp. prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností možné nie, keďže informácia o osobnom stave nie je povinnou súčasťou návrhu na vklad, resp. v katastrálnom konaní.

V čl. I bode 2 návrhu zákona sa umožňuje, aby okresný úrad (kataster) mal možnosť prístupu k elektronickej matrike.

Pri prevode nehnuteľností je rovnako vážnym nedostatkom aj to, že kataster nehnuteľností nie je povinný overovať, či notár skutočne spísal notársku zápisnicu alebo či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľností. Totiž podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), kataster nehnuteľností overuje výlučne to, či je zmluva v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. V dôsledku takto nastavenej legislatívy došlo napríklad v rokoch 2008 a 2009 k rozsiahlym podvodom s nehnuteľnosťami v okrese Dunajská Streda, ktorým sa dalo jednoducho zabrániť aj tým, že by si kataster nehnuteľností overil vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri, či notárska zápisnica skutočne spísaná bola.

Preto sa v čl. I bode 3 navrhuje, aby kataster nehnuteľností mal povinnosť overiť si vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri notárskych zápisníc (

https://www.notar.sk/overenie-podpisu/

) skutočnosť, či notárska zápisnica o prevode

nehnuteľností spísaná skutočne bola. Takto koncipovaný návrh nenapomáha len lepšej

kontrole majetkových priznaní, ale všeobecne slúži ako prostriedok na predchádzanie podvodom.

Pri notároch je takáto legislatívna zmena na rozdiel od advokátov oveľa jednoduchšia, keďže notári v zmysle Notárskeho poriadku vedú viaceré centrálne registre, ktoré sú verejne dostupné a notári majú povinnosť ich vypĺňať a byť s informačným systémom Notárskej komory Slovenskej republiky navzájom prepojení, čo u advokátov zatiaľ tak nie je.

K bodu 5

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa spresňuje, že nové pravidlá a povinnosti sa budú vzťahovať na kataster nehnuteľností až na nové katastrálne konania, t.j. na tie, ktoré sa začnú po nadobudnutí účinnosti novely zákona (od 1. 7. 2026).

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Ako už bolo spomenuté v odôvodnení k čl. I bodom 1 a 4 tohto návrhu zákona, v súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľností, ako je to možné o notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc.

Advokáti si síce v súlade s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej neplnenie je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi, tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované.

Tento závažný nedostatok zmierňuje prax, pretože advokát, ktorý zmluvu autorizoval, je často zároveň splnomocnený na podanie návrhu na vklad na kataster, takže kataster nehnuteľností si môže v osobnej komunikácii s daným advokátom overiť, či zmluvu skutočne autorizoval. Z hľadiska transparentnosti a zabráneniu možným podvodom to však nie je dostatočné riešenie.

Preto sa podľa vzoru notárov navrhuje vytvorenie centrálneho registra – knihy autorizácií, ktorý by viedla Slovenská advokátska komora a advokáti by boli povinní vypĺňať tento register údajmi o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľnosti, ktoré si v súčasnosti vedú vo svojej kancelárii. Na rozdiel od notárov by nemuseli do registra vkladať celé zmluvy, ale vypĺňali by len najnutnejšie údaje, ktoré by slúžili na to, aby si kataster nehnuteľností (ale aj širšia verejnosť) mohol jednoducho overiť, či zmluvu o prevode nehnuteľností daný advokát skutočne autorizoval.

Novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) v tejto súvislosti obsahuje aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach advokátov a vzťahoch medzi advokátmi a ich komorou s cieľom vzájomného prepojenia informačného systému Slovenskej advokátskej komory s ich vlastnými databázami

o zmluvách o prevode nehnuteľností. Tieto ustanovenia sú obdobné tým, ktoré upravuje Notársky poriadok.

Z hľadiska nákladov na vytvorenie informačného systému verejnej správy nič nebráni Slovenskej advokátskej komore, aby si od svojich členov – advokátov vypýtala platby, ktorými prispejú na jeho vytvorenie – umožňuje to § 29 ods. 1 zákona o advokácii. Členovia komory sa však nevyhnutne na nákladoch na takýto informačný systém podieľať nemusia, pretože Slovenská advokátska komora získala z eurofondov sumu 620 000 eur na projekt s názvom „Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z.“, čo nepochybne zahŕňa aj vytvorenie centrálnej knihy autorizácií, ak by sa tak rozhodla, alebo by jej to prikazoval zákon.

K bodu 4

Prechodné ustanovenia upravujú, že nové pravidlá sa budú vzťahovať až na zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktoré advokáti autorizujú po nadobudnutí účinnosti novely zákona, t.j. po 30. júni 2025.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. júla 2026, jednak kvôli zohľadneniu primeranej legisvakancie, keďže sa navrhujú nové povinnosti pre advokátov aj kataster nehnuteľností, ale tiež v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (dopad návrhu zákona na podnikateľov).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov návrhu zákona

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)

skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Sťažená až nemožná kontrola majetkových priznaní politikov príslušným kontrolným orgánom v prípade kontroly nehnuteľného majetku a podvody pri prevode nehnuteľností.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zlepšenie kontrolných mechanizmov týkajúcich sa majetkových priznaní politikov, najmä v súvislosti s modifikačnými dohodami manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ako aj snaha zabrániť podvodom, ktoré sa vyskytujú pri prevodoch nehnuteľností, a to zavedením lepšej súčinnosti medzi katastrálnymi úradmi a notármi alebo advokátmi.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Občania, osobitne manželia a rodiny, kataster nehnuteľností, notári a advokáti.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Pri modifikačných dohodách manželov by alternatívou bola povinnosť matrík zasielať oznamy o sobášoch a rozvodoch katastru nehnuteľností. Pri zamedzení podvodom pri prevode nehnuteľností (notári a advokáti) by alternatívou bolo, že by kataster nehnuteľností osobne kontaktoval každého jednotlivého notára a advokáta, ktorý spísal notársku zápisnicu alebo autorizoval zmluvu. Obe alternatívne riešenia by však boli finančne, technicky, administratívne aj personálne náročnejšie a nákladnejšie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Bude potrebné zmeniť alebo vydať nové interné predpisy Slovenskej advokátskej komory a zmeniť alebo vydať nové interné predpisy na úseku katastra nehnuteľností.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

vzhľadom na charakter navrhovaných zmien a absenciu vplyvov v zmysle doložky vplyvov preskúmanie nie je potrebné

Keďže zákon by mal nadobudnúť účinnosť až 1. 7. 2026, k preskúmaniu jeho účelnosti by malo prísť najskôr po roku od jeho účinnosti, resp. po 31. 12. 2027.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

predpokladané vyčíslenie:

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy sa nepredpokladá. Možno však očakávať zvýšenú administratívnu náročnosť na úseku katastra nehnuteľností, hoci preverovanie tak, ako ho zákon predpokladá, čiastočne prebiehalo už doteraz, resp. na dobrovoľnej báze. Zvýšená administratívna náročnosť však nie je tak rozsiahla, aby si to vyžadovalo navýšenie personálnych kapacít katastra nehnuteľností.

Negatívne vplyvy sa predpokladajú vo vzťahu k advokátom a Slovenskej advokátskej komore. Z hľadiska administratívnej náročnosti minimálne, pretože vyplnenie 5 základných údajov do centrálneho registra nie je administratívne ani časovo náročné. Skôr na úrovni vybudovania verejného registra a informačného systému, ktorý podobne ako v minulosti notári, bude musieť komora vytvoriť

spoločne s advokátmi a to si prechodne vyžiada aj zvýšené finančné náklady, následne aj menšie náklady na údržbu a prevádzkovanie systému. Aj v tomto ohľade však Slovenská advokátska komora môže využiť eurofondy, ktoré jej už boli priznané na projekt „Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z.“ v sume 620 000 eur so špecifickým cieľom - využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, čo nepochybne zahŕňa aj zákonom navrhovanú centrálnu knihu autorizácií.

Predpokladajú sa pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže z vybudovania informačného systému bude mať prospech nielen kataster nehnuteľností, ale aj širšia verejnosť, ktorá tak bude lepšie chránená pred podvodmi a zároveň si zlepší aj gramotnosť v oblasti informatizácie spoločnosti.

Predpokladá sa tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, konkrétne sa majú na mysli služby katastra nehnuteľností, ako aj zlepšenie výsledkov v oblasti kontroly majetkových priznaní s následným dopadom na väčšiu transparentnosť verejného života a hospodárnejšie nakladanie s verejnými financiami.

Pozitívne by mali byť aj vplyvy na manželstvo, rodinu, rodičovstvo a deti. Keďže podvody pri BSM sa dejú medzi manželmi, na čo môžu doplatiť aj ich deti, zníženie alebo zamedzenie podvodom pri prevodoch nehnuteľností, osobitne pri modifikačných dohodách manželov, prospeje aj samotným manželom, rodinám a deťom.

11.Kontakt na spracovateľa/súčinnosť

Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? ☐ Áno ☒ Nie

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Stanovisko gestorov

Stanovisko Ministerstva financií SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie alebo poznámky k stanovisku.