1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. VŠEOBECNÁ ČASŤ
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SLOVENSKO. Poslanci Európskeho parlamentu majú na rok 2025 každý mesiac k dispozícii 30 769 eur z rozpočtu Európskej únie na odmeny svojich asistentov. Napriek tomu, že asistenti slovenských poslancov Európskeho parlamentu sú platení z daní nás všetkých, verejnosť nemá reálnu šancu zistiť, v akej sume a za aké činnosti sú ich asistenti odmeňovaní.
Nedostatočná transparentnosť a nemožnosť verejnej kontroly využívania verejných prostriedkov slovenskými poslancami Európskeho parlamentu je zarážajúca aj v porovnaní s kontrolnými mechanizmami uplatňovanými pri výdavkoch na asistentov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pre porovnanie, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má na svojich asistentov aktuálne vyčlenenú sumu vo výške 4 115 € a príslušná zmluva o zabezpečení služieb asistenta poslanca podlieha povinnému zverejňovaniu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“).
Vzhľadom na významnú výšku finančných prostriedkov, ktoré každý mesiac poslanci Európskeho parlamentu prerozdeľujú svojim asistentom, na riziko netransparentného využívania týchto prostriedkov bezprostredne súvisiacich s výkonom mandátu, na nemožnosť kontroly či získania bližších informácii navrhujeme rozšíriť okruh povinných osôb podľa infozákona tak, aby medzi nich patrili aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v Slovenskej republike. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie možnosti adresovať žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle infozákona aj slovenskému poslancovi Európskeho parlamentu. Špecifikum postavenia poslanca Európskeho parlamentu, a teda aj na neho smerujúcej infožiadosti bude spočívať v tom, že poslanec bude povinný poskytnúť zákonom stanovený nevyhnutný okruh informácií týkajúci sa náplne práce a odmeny svojich asistentov v prípade, že s nimi uzavrel pracovnú zmluvu. Ak poslanec Európskeho parlamentu uzavrie zmluvu o spolupráci s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, tieto zmluvy podliehajú povinnému zverejňovaniu zmlúv podľa § 5a infozákona.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nemá žiadne sociálne vplyvy, žiadne vplyvy na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie a ani na služby verejnej správy pre občana.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
B. OSOBITNÁ ČASŤK Čl. I
K bodu 1
Infozákon vymedzuje v § 2 okruh povinných osôb a poslanci Európskeho parlamentu medzi ne v súčasnosti nepatria, hoci využívajú finančné prostriedky Európskej únie na činnosť a odmeňovanie svojich asistentov.
Návrhom zákona sa medzi povinné osoby zaraďujú aj osoby, ktoré boli vo voľbách do Európskeho parlamentu konaných na Slovensku zvolené do Európskeho parlamentu. Takou osobou môže byť aj náhradník, ktorý nastúpi na uprázdnený mandát poslanca Európskeho parlamentu v priebehu volebného obdobia.
Poslanci Európskeho parlamentu si môžu vybrať asistentov v rámci rozpočtu stanoveného Európskym parlamentom. Na rok 2025 je tento rozpočet vo výške 30 769 eur. Napriek tomu, že táto suma sa poslancom priamo nevypláca, majú ju k dispozícii na pokrytie výdavkov na svojich asistentov. Poslanec Európskeho parlamentu môže mať akreditovaných asistentov (pracujú priamo v Bruseli, Luxemburgu alebo Štrasburgu), miestnych asistentov, môže využívať služby fyzických osôb – podnikateľov alebo právnických osôb. Návrh zákona sa netýka akreditovaných asistentov, keďže majú uzavretú zmluvu priamo s Európskym parlamentom a nevzťahuje sa na nich slovenský právny poriadok.
Zaradením poslanca Európskeho parlamentu medzi povinné osoby sa aj zmluva o spolupráci s jeho asistentom automaticky zaradí pod režim povinne zverejňovaných zmlúv podľa § 5a infozákona, obdobne ako je to v prípade zmlúv o spolupráci, ktoré uzatvára asistent poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Asistent má v tomto prípade postavenie fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby. Ak má asistent postavenie zamestnanca, vzťahuje sa na neho bod 2 tohto návrhu zákona.
K bodu 2
Novo navrhnutý odsek 5 stanovuje povinnosť poslancov Európskeho parlamentu sprístupňovať na žiadosť vybrané údaje o osobách, s ktorými majú uzavreté pracovné zmluvy podľa slovenského právneho poriadku (najčastejšie pôjde o miestnych asistentov). Keďže hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť verejnú kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami europoslancov zvolených na Slovensku, navrhujeme sprístupňovať informácie len na základe žiadosti v súlade s ochranou osobných údajov.
Ochrana osobnosti je posilnená tým, že povinná osoba (europoslanec) nebude povinný zverejniť celú pracovnú zmluvu, resp. dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ale len jej časti, ktorých okruh je presne stanovený v písmenách a) až h), čím sa explicitne stanovuje zákonný základ sprístupňovania vybraných údajov v nevyhnutnom rozsahu pre dosiahnutie účelu transparentnosti.
4
Na základe vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že je možné nájsť balans medzi dvoma ústavnými právami, a to právom na informácie a právom na ochranu osobnosti a osobných údajov. Navrhnuté riešenie plne rešpektuje princíp proporcionality medzi právom na informácie a právom na ochranu osobnosti a osobných údajov.K bodu 3
Vzhľadom na to, že poslanec Európskeho parlamentu nie je orgánom verejnej správy a nemá nadriadenú inštitúciu, na účely odvolania voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie sa ako odvolací orgán ustanovuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je aj gestorom infozákona.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona so zohľadnením potrebnej legisvakančnej doby na 1. januára 2026.
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.