Odôvodnenie

návrhu na prijatie uznesenia k situácii v Gruzínsku

Situácia v Gruzínsku sa v posledných týždňoch dramaticky zhoršila a nadobudla charakter otvoreného útoku na demokraciu, ľudské práva a princípy právneho štátu. Vládnuca strana Gruzínsky sen pod vedením premiéra Irakliho Kobakhidzeho a oligarchu Bidzinu Ivanišviliho systematicky potláča politickú opozíciu, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť, pričom sa čoraz viac odkláňa od európskej integračnej cesty a orientuje sa na autoritársky režim Ruskej federácie.

Len od konca júna 2025 bolo do väzenia poslaných najmenej sedem opozičných lídrov vrátane Niky Gvaramiu, Zuraba Japaridzeho, Niky Meliu, Giorgiho Vashadzeho či Giviho Targamadzeho. Ich „vinou“ bolo často iba odmietnutie dostaviť sa pred politicky motivované parlamentné komisie alebo verejná kritika legitimity súčasného parlamentu. Súdne rozhodnutia sú sprevádzané zákazmi vykonávať verejnú funkciu a majú za cieľ odstrániť akúkoľvek politickú konkurenciu. Ďalší opoziční predstavitelia, ako bývalý premiér Giorgi Gakharia, sa z obavy pred perzekúciou uchýlili do exilu.

Občianska spoločnosť čelí rovnako tvrdým zásahom. Súdne príkazy a represívne zákony ohrozujú činnosť neziskových organizácií ako Transparency International Georgia, Sapari či Civil Society Foundation, ktoré sú terčom útokov pre svoju prácu v oblasti demokracie, ľudských práv a boja proti korupcii. Médiá čelia žalobám, finančným obmedzeniam a administratívnym zásahom, ktoré majú umlčať kritické hlasy. V auguste 2025 bola novinárka Mzia Amaghlobeli odsúdená na dva roky väzenia v politicky motivovanom procese a účty jej redakcie boli zmrazené.

Tieto kroky vyvolali ostrú reakciu medzinárodného spoločenstva. Komisia Rady Európy pre ľudské práva, Európsky parlament, Spojené kráľovstvo aj Spojené štáty americké jednoznačne odsúdili úpadok demokracie a rastúci ruský vplyv v Gruzínsku. EÚ pozastavila prístupové rokovania do roku 2028 a varovala pred ďalšími sankciami. USA pripravujú legislatívu MEGOBARI Act, ktorá má reagovať na porušovanie ľudských práv a demokratických princípov v krajine.

Gruzínsko stojí na križovatke – buď si zachová demokratický charakter a európske smerovanie, alebo sa podvolí autoritárskemu modelu moci po vzore Ruska. Pre nás, ako členský štát EÚ a NATO, ktorý si sám prešiel zápasom o demokraciu a slobodu, je morálnou aj politickou povinnosťou postaviť sa na stranu tých, ktorí tieto hodnoty bránia. Mlčanie v tejto chvíli znamená súhlas s potláčaním opozície, umlčiavaním médií a likvidáciou občianskej spoločnosti.

Predložené uznesenie preto reflektuje vážnosť situácie a vyzýva vládu SR, aby:

●jednoznačne odsúdila politické represie a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku,

●podporila demokratické sily a občiansku spoločnosť v krajine,

●využila diplomatické kanály EÚ a medzinárodných organizácií na posilnenie tlaku na gruzínsku vládu,

●a aktívne sa zasadila o to, aby Gruzínsko nebolo ponechané napospas autoritárskemu vplyvu.

Tento postoj nie je len vyjadrením solidarity s gruzínskym ľudom, ale aj obranou hodnôt, na ktorých stojí medzinárodné spoločenstvo a naša vlastná sloboda.