Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky

zo ... septrembra 2025

k aktuálnej situácii v Gruzínsku

_________________________________________________________________________

so zreteľom na medzinárodné zmluvy týkajúce sa ľudských práv,

so zreteľom na článok 78 gruzínskej ústavy, v ktorom sa požaduje vykonanie všetkých

možných opatrení na zaručenie úplnej integrácie Gruzínska do EÚ a NATO,

so zreteľom na štatút Gruzínska ako kandidátskej krajiny EÚ, ktorý mu udelila Európska rada

na svojom samite 14. a 15. decembra 2023,

so zreteľom na Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2024 o zhoršujúcej sa

demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom

podvode (2024/2933(RSP)),

so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len

„OBSE“) o parlamentných voľbách, ktoré sa konali v Gruzínsku 26. októbra 2024,

so zreteľom na Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2025 o ďalšom zhoršovaní

politickej situácie v Gruzínsku (2025/2522(RSP)),

so zreteľom na Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2025 o správach Komisie o

Gruzínsku za roky 2023 a 2024 (2025/2024(INI)),

so zreteľom na Uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 2561 (2024) o

demokratických výzvach v Gruzínsku,

so zreteľom na Memorandum o ľudskoprávnej situácii Komisára Rady Európy pre ľudské

práva Michaele O`Flaherty zo dňa 26. marca 2025,

keďže ohrozenie demokratických hodnôt a základných práv a slobôd v Gruzínsku naďalej

pretrváva a stupňuje sa od parlamentných volieb z 26. októbra 2024, ktoré boli poznačené

vážnymi nezrovnalosťami v rozpore s medzinárodnými normami, na ktoré poukázali aj správa

OBSE, nemožno ich považovať za slobodné a spravodlivé voľby nakoľko neodrážajú vôľu

ľudu a parlament jednej strany (Gruzínsky sen) ako aj následné zvolenie prezidenta nemajú

demokratickú legitimitu a sú v rozpore s princípom pluralitnej parlamentnej demokracie,

keďže podľa článku 78 gruzínskej ústavy musia ústavné orgány prijať všetky opatrenia v rámci

svojich právomocí, aby zabezpečili úplné začlenenie Gruzínska do Európskej únie a krajina

získala v decembri 2023 oficiálne štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a napriek tomu

v novembri 2024 premiér Irakl Kobakhidze oznámil, že Gruzínsko odkladá začatie

prístupových rokovaní s EÚ a odmieta aj jej finančnú pomoc do konca roka 2028, čím porušil

ústavný povinnosť viažucu sa k európskej integrácii a podkopal euroatlantické smerovanie

Gruzínska,

keďže toto protiústavné konanie vyvolalo silnú reakciu spoločnosti v podobe pokojných

masových protivládnych protestov, ktorých požiadavkou boli nové, slobodné a spravodlivé

voľby a návrat krajiny na európsku cestu a odpoveďou vlády bolo brutálne násilné potlačenie

demonštrácií so stovkami zranených a zatknutých ľudí, ktorí prišli slobodne a pokojne vyjadriť

svoj nesúhlas s krokmi vlády,

keďže gruzínska vládna strana navzdory odporu spoločnosti pokračovala vo svojom anti-

demokratickom ťažení, podkopávajúc základné piliere demokracie a právneho štátu v krajine

a je zodpovedná za prijímanie antidemokratických zákonov, ktoré ohrozujú základné práva a

slobody,

keďže ľudia v Gruzínsku trpia pre svoj názor a opozičné postoje voči vláde sú potláčané

všetkými prostriedkami, od legislatívy cez využívanie silových zložiek až po prenasledovanie

konkrétnych ľudí, ktorí sú voči vládnej strane Gruzínsky sen a jej predstaviteľom a

predstaviteľkám kritickí,

keďže narastá počet osôb trestne stíhaných čisto z politických dôvodov, medzi ktorými sú aj

novinári a novinárky, občianski aktivisti a aktivistky a politickí predstavitelia a predstaviteľky,

Národná rada Slovenskej republiky

A.ostro odsudzuje

A.1 politicky motivované prenasledovanie a odsúdenie opozičných lídrov, medzi ktorými do dnešného dňa sú Zurab Girchi Japaridze, Giorgi Vashadze, Badri Japaridze, Mamuka Khazaradze, Nika Melia a Givi Targamadze, ktorí boli odsúdení na 7 a viac mesačné väzenie a ktorým bolo zakázané uchádzať sa o politický mandát po dobu dvoch rokov;

A.2 porušovanie ľudských práv, potláčanie pokojných demonštrácií a stíhanie viac ako šesťdesiatich aktivistov a aktivistiek;

A.3 dezinformačné kampane a nenávistnú rétoriku voči Európskej únii, jej inštitúciám a predstaviteľom;

A.4 prijímanie nedemokratických právnych predpisov, medzi ktorými je napríklad zákon o zahraničných agentoch útočiaci na občiansku spoločnosť, slobodné médiá a základné práva a slobody a zákon namierený voči všetkým politickým stranám okrem vládnej strany Gruzínsky sen, ktorý prakticky zakazuje opozičným predstaviteľom a predstaviteľkám uchádzať sa o zvolenie;

A.5 šikanovanie a prenasledovanie ľudí angažujúcich sa v neziskových organizáciách,

B.vyjadruje

B.1 znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako aj zhoršujúcim sa stavom demokracie prostredníctvom autokratického utláčanie opozície a proruské smerovanie krajiny;

B.2 podporu politicky prenasledovaným Gruzíncom a Gruzinkám;

B.3 podporu pre proeurópske smerovanie Gruzínska a demokratickú budúcnosť krajiny;

C.vyzýva

C.1 k okamžitému bezpodmienečnému prepusteniu všetkých politických väzňov, vrátane opozičných lídrov a líderiek, novinárov a novináriek, občianskych aktivistov a aktivistiek a osôb, ktoré pokojne protestovali a tým vykonávali svoje základné práva a slobody, vrátane slobody zhromažďovania a slobody prejavu;

C.2 na ukončenie potláčania slobodnej politickej súťaže a politicky motivovaného prenasledovania opozičných politikov a političiek a zabezpečenie nových, slobodných a férových parlamentných volieb monitorovaných nezávislými pozorovacími misiami relevantných medzinárodných inštitúcií;

C.3 zvrátenie nedemokratických právnych predpisov útočiacich na slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a médiá;

D.vyzýva vládu Slovenskej republiky,

D.1 aby v rámci svoje zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany šírila a podporovala demokratické hodnoty, vrátane ochrany základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu a slobodná politická súťaž,

D.2 aby na pôde EÚ nemarila prípadné individuálne sankcie voči predstaviteľom režimu, ktorí sú priamo zodpovední za násilné potláčanie pokojných protestov a úpadok demokracie a

podporila pozastavenie bezvízového styku pre gruzínskych diplomatov a predstaviteľov.