DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Poslankyne Lucia Plaváková, Irena Bihariová, Zuzana Števulová, Beáta Jurík a poslanec Ondrej Prostredník predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie ochrany detí ako sekundárnych obetí pri páchaní trestnej činnosti, a to obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti. A to jednak prostredníctvom doplnenia novej priťažujúcej okolnosti, ktorou byť spáchanie trestného činu v prítomnosti dieťaťa. Ale aj vďaka poskytnutiu automatického statusu poškodenej osoby deťom, ktoré sekundárnymi obeťami trestnej činnosti.
Deti častými sekundárnymi obeťami, a to obzvlášť v prípadoch rodovo-podmieneného násilia. Jedným z posledných medializovaných prípadov, ktoré sa stali na Slovensku, je prípad dvoch chlapcov (z nich jeden 8-ročný), ktorí boli svedkami zabitia ich matky jej manželom, ich otcom. Tento krutý násilný čin sa odohral v Rožňave dňa 23.6.2025. Je to však len špička ľadovca množstva násilných činov, ktoré deti zažívajú ako svedkovia, a teda sekundárne obete. Ochrana týchto detí je však často zanedbávaná a ani naša právna úprava neposkytuje týmto deťom dostatočnú, aj trestnoprávnu, ochranu.
Zvýšenie ochrany detí ako sekundárnych obetí je aj jedným z cieľov Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (známy aj ako “Istanbulský dohovor”). Článok 46 Istanbulského dohovoru explicitne odporúča, aby ako priťažujúca okolnosť boli zohľadnené situácie, kedy bol trestný čin spáchaný proti alebo v prítomnosti dieťaťa”. Zároveň podľa článku 26 Istanbulského dohovoru sa osobitná ochrana poskytovať detským svedkom.
Predstavitelia slovenského parlamentu pri odmietnutí ratifikácie Istanbulského dohovoru tvrdili, že opatrenia v ňom obsiahnuté vieme implementovať do slovenského právneho poriadku aj bez toho, aby sme Istanbulský dohovor priamo ratifikovali. Doposiaľ žiaľ tieto slová zostali nenaplnené. A to žiaľ aj v prípade ochrany detí. Návrh zákona za cieľ odstrániť tento nedostatok slovenskej právnej úpravy a posilniť ochranu detí ako sekundárnych obetí.
Návrh zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 2027 (ďalej len „programové vyhlásenie vlády“), časť Posilnenie úlohy demokratického štátu trestná politika štátu, v ktorom sa vláda zaviazala presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania, vrátane postihu skutkov v online priestore.
2
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
B.Osobitná časť
K Čl. I [§ 37 Trestného zákona]
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia o novú priťažujúcu okolnosť, ktorou je situácia, keď páchateľ spácha trestný čin v prítomnosti dieťaťa. Tento návrh zákona vychádza z potreby chrániť deti ako sekundárne obete trestných činov a potreby prijímania právnej úpravy v najlepšom záujme detí.
K Čl. II [§ 46 Trestného poriadku]
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia definujúceho poškodenú osobu tak, aby postavenie poškodenej osoby automaticky nadobudlo aj dieťa, v ktorého prítomnosti došlo k spáchaniu trestnej činnosti násilného charakteru. Takéto dieťa sa stáva sekundárnou obeťou aj v prípade, ak trestná činnosť nie je namierené priamo voči nemu. Znáša negatívne následky na jeho psychické zdravie a zdravý vývoj. Predkladatelia návrhu zákona považujú za dôležité tento stav jasne pomenovať aj stanovením postavenia dieťaťa ako poškodenej osoby. Tento návrh zákona vychádza z potreby chrániť deti ako sekundárne obete trestných činov a potreby prijímania právnej úpravy v najlepšom záujme detí.
K Čl. III
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. januára 2026.