(pracovná verzia – konsolidovné znenie)

xx224/202x2 Z. z.

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

z 15. júna 2022

o strednej škole

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) podľa

§ 48 ods. 1

,

§ 62 ods. 14

,

§ 82

,

§ 93

a

§ 149 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.

o

výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Delenie, spájanie a označovanie tried

(1) V strednej škole sa na povinný vyučovací predmet a voliteľný vyučovací predmet trieda delí v súlade s rámcovým učebným plánom príslušného štátneho vzdelávacieho programu.

(2) V konzervatóriu sa v súlade s rámcovým učebným plánom školské vyučovanie organizuje aj individuálne.

(3) Na vyučovací predmet náboženská výchova alebo vyučovací predmet etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine klesne pod 12, možno do skupiny spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

(4) V jednej triede strednej školy možno spájať žiakov rovnakého ročníka, ktorí študujú v príbuzných odboroch vzdelávania.

(5) Triedy jednotlivých ročníkov sa priebežne označujú rímskymi číslicami alebo arabskými číslicami. Triedy jednotlivých ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa môžu označovať latinskými názvami. Ak je v strednej škole viac tried rovnakého ročníka, rozlišujú sa doplnkovým identifikátorom, ktorým je veľké písmeno alebo veľké písmená. Jednotlivé ročníky sa v triednom výkaze, katalógovom liste, triednej knihe, na vysvedčení, výučnom liste a absolventskom diplome označujú slovom.

§ 2

Organizácia školského vyučovania

(1) Školské vyučovanie sa začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr o 20.00 hodine.

(2) Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

(3) Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

(4) Poradie a dĺžka prestávok sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v organizačnom poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje prestávka v trvaní najmenej 15 minút.

(5) Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké ako prestávky zamestnancov na príslušnom pracovisku.

(6) Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe žiaka

a) prvého ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac šesť vyučovacích hodín,

b) druhého ročníka až piateho ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka druhého ročníka alebo tretieho ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac osem vyučovacích hodín.

(7) Do dĺžky jedného vyučovacieho dňa sa započítava aj dĺžka prestávok, ak ide o odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania alebo o odborný výcvik.

(8) Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.

§ 3

Oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch

alebo ich častiach

(1) Žiaka možno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti, najmä od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorého vyučovacieho predmetu na základe vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností. Ak nejde o vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo na odbornú činnosť, namiesto vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností možno predložiť odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie.

(2) Žiaka nemožno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti na celý školský rok alebo na jeho prevažnú časť, ak ide o povinný vyučovací predmet určený riaditeľom strednej školy (ďalej len „riaditeľ“), ktorý je podstatný pre prípravu na povolanie žiaka.

§ 4

Hodnotenie

(1) Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím programom hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia školského vyučovania triedny učiteľ.

(2) O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka alebo o podstatnom zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov žiaka, inú fyzickú osobu ako rodiča, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zákonný zástupca“) štvrťročne písomne triedny učiteľ.

§ 5

Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu

(1) Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.

(2) Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona okrem kurzu na

ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na

a) výlet alebo exkurziu

1. mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov,

2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov,

b) kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je

1. plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov,

2. lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov,

3. korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov,

4. výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov,

5. lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov,

6. turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov,

7. iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov,

c) kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je

1. plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka,

2. lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka,

3. lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka,

d) ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom

1. mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov,

2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.

(3) Kvalifikovanou osobou na účel kurzu pohybových aktivít v prírode podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c) okrem lezeckého výcviku je

a) pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova,

b) pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu alebo inovačné vzdelávanie v oblasti príslušného športu,

c) školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, ktorý vykonáva činnosti v oblasti rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom, alebo

d) fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

(4) Kvalifikovanou osobou na účel lezeckého výcviku je fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

(5) Na kurz pohybových aktivít v prírode sa zabezpečuje vždy najmenej jeden pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje dozor. Týmto pedagogickým zamestnancom môže byť aj kvalifikovaná osoba podľa odseku 3 alebo odseku 4.

(6) Odsek 2 sa nevzťahuje na stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a špeciálne triedy stredných škôl.

(7) Pri príslušnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona, ktorá si

vyžaduje zvýšený dozor, môže riaditeľ zabezpečiť ďalšieho zamestnanca strednej školy.

(8) Pre žiaka, ktorý sa súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona

nezúčastní, riaditeľ zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(9) Pred uskutočnením súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa o jeho organizačnom zabezpečení vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje poučenie zúčastnených osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia, podpis pedagogického zamestnanca povereného riaditeľom a podpisy všetkých plnoletých zúčastnených osôb.

§ 6

Externá forma štúdia

(1) V gymnáziu a strednej odbornej škole sa výchova a vzdelávanie organizujú externou formou štúdia v dĺžke štúdia

a) rovnakej ako dĺžka dennej formy štúdia príslušného odboru vzdelávania pre žiakov s nižším stredným vzdelaním,

b) určenej štátnym vzdelávacím programom pre žiakov s úplným stredným všeobecným vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním alebo stredným odborným vzdelaním.

(2) V strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa výchova a vzdelávanie neorganizujú externou formou štúdia.

(3) Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou formou štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.

(4) Ak sa denná forma štúdia kombinuje s externou formou štúdia, denná forma štúdia trvá v jednom školskom roku jeden mesiac až päť mesiacov.

§ 7

Organizácia štúdia v konzervatóriu

(1) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie aj žiakovi podľa

§ 103 ods. 9 písm. h) zákona

na základe písomnej žiadosti a súhlasu zákonného zástupcu

neplnoletého žiaka, plnoletého žiaka alebo účastníka výchovy a vzdelávania.

(2) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie vo všetkých vyučovacích predmetoch alebo vo vybraných vyučovacích predmetoch.

(3) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu sa možno vzdelávať aj v dvoch odboroch vzdelávania alebo v dvoch zameraniach jedného odboru vzdelávania. V jednom ročníku konzervatória sa možno vzdelávať len v jednom odbore vzdelávania alebo v jednom zameraní odboru vzdelávania. Výchova a vzdelávanie v druhom odbore vzdelávania alebo v druhom zameraní rovnakého odboru vzdelávania sa organizujú podľa individuálneho učebného plánu.

(4) V konzervatóriu sa organizujú ako súčasť výchovy a vzdelávania divadelné, muzikálové, operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže a umelecké projekty.

(5) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno absolvovať počas jedného školského roka podľa

§ 103 ods. 9 písm. e) zákona

dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát v priebehu

šesťročného vzdelávacieho programu.

§ 8

Rozdielová skúška v konzervatóriu

Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa overuje stupeň rozvoja umeleckých schopností a odborná teoretická pripravenosť. Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa zisťuje stupeň rozvoja umeleckých schopností a odbornej teoretickej pripravenosti po prerušení štúdia, pri prestupe z inej strednej školy

alebo pri zmene študijného odboru. V tanečnom konzervatóriu sa rozdielová skúška z odbornej teoretickej pripravenosti nevykonáva.

§ 9

Organizácia prijímacej skúšky, rozsah, hodnotenie a forma prijímacej skúšky

(1)Jednotnú prijímaciu skúšku na stredné školy organizačne zabezpečuje Národný inštitút

vzdelávania a mládeže.

(2)Jednotná prijímacia skúška sa v stredných odborných školách, stredných športových školách,

školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách realizuje v predmetoch slovenský jazyk a

literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnostnej menšiny a literatúra

a matematika.

(3)Jednotná prijímacia skúška sa v gymnáziách realizuje v predmetoch slovenský jazyk a literatúra,

slovenský jazyk a slovenská literatúra, jazyk národnostnej menšiny a literatúra a matematika.

V prijímacej skúške sa môžu overovať všeobecné študijné predpoklady.

(4)Rozsah prijímacej skúšky určujú vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu odboru

vzdelávania v základnej škole.

(5)Jednotná prijímacia skúška sa realizuje formou testu. Každá testová položka obsahuje

hodnotenie.

§ 10§ 9

Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania

Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, je uvedený v

prílohe č. 1

.

§ 110

Maturitná skúška

(1) Maturitnú skúšku možno vykonať len z predmetov uvedených v

I. časti prílohy č. 2

.

(2) Maturitnú skúšku možno dobrovoľne vykonať aj z ďalších predmetov uvedených v

I. časti

prílohy č. 2

, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu v odbore vzdelávania, v ktorom sa

žiak vzdelával.

(3) Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením neumožňuje jeho zdravotné znevýhodnenie vykonať maturitnú skúšku bez úprav, maturitná skúška sa vykonáva podľa upravených podmienok podľa

§

16

.

(4) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa

II. časti prílohy č. 2

.

(5) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa

III. časti prílohy č. 2

a pre

jednotlivé predmety podľa katalógu cieľových požiadaviek.

(6) Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa

IV. časti prílohy č. 2

.

§ 121

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky majú predmety

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) matematika,

c) cudzí jazyk,

d) druhý vyučovací jazyk,

e) slovenský jazyk a slovenská literatúra,

f) maďarský jazyk a literatúra a

g) ukrajinský jazyk a literatúra.

(2) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky majú predmety

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) cudzí jazyk,

c) druhý vyučovací jazyk,

d) slovenský jazyk a slovenská literatúra,

e) maďarský jazyk a literatúra a

f) ukrajinský jazyk a literatúra.

(3) Ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo o žiaka so sluchovým postihnutím, z predmetu cudzí jazyk sa nevyžaduje vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

§ 132

Skladba predmetov maturitnej skúšky v gymnáziu

(1) Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odsek 5, 6 alebo odsek 7 neustanovuje inak.

(2) Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) matematika

d

c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

ďalší voliteľný predmet.

(3) Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk

ad) matematika

ed) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných

predmetov podľa

I. časti prílohy č. 2

.

(4)

Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním „matematika“ sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c)

matematika a

d)

jeden voliteľný predmet.

(5)

Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním „matematika“ s

vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a)

jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b)

slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

d)

matematika a

e)

jeden voliteľný predmet.

(46)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) matematika

c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d) jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

(5) Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny

s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

d) matematika

e) jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

(67)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) matematika

dc) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných

predmetov podľa

I. časti prílohy č. 2

a

(7) Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny

s osemročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú:

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

d) matematika

e) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa I. časti prílohy č. 2 a

d)

jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

(88)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 46 písm. a) a b) a podľa odseku 57 písm. a) a b) sa vykonávajú po ukončení prvého polroka

štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(99)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 6 písm. a) a b) a podľa odseku 7 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho obdobia týchto predmetov.

(1010)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 6 písm. c) a d) a podľa odseku 7 písm. c) a d) sa vykonáva po ukončení piateho ročníka štúdia.

(1111)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z

a) predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa

§ 76 ods. 4

zákona sa vykonávajú na úrovni

B2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),

b) predmetu podľa odseku 6 písm. b) alebo odseku 7 písm. b) sa vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca,

c) voliteľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk v strednej škole s bilingválnym vzdelávaním alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(122)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 11 sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(13) Maturitná skúška z matematiky podľa ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. d), ods. 5

písm. e) sa vykonáva v poslednom alebo predposlednom ročníku štúdia. Maturitná skúška

z matematiky podľa ods. 6 písm. c), ods. 7 písm. d) sa koná v poslednom ročníku štúdia na vyššom

stupni náročnosti,

(143)

Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 2 písm. dc), d), odseku 3 písm. ed), odseku 4

písm. d) alebo odseku 5 písm. e), alebo ods. 6 písm. d), ods. 7 písm. e) je vyučovací predmet, v

ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia z predmetu rovnakého zamerania.

(154)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

§ 143

Skladba predmetov maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu

(1) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu, strednej priemyselnej škole a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odseky 3

a 7 neustanovujú inak.

(2) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole v študijných odboroch s praktickým

vyučovaním formou odborného výcviku, strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole

umeleckého priemyslu a konzervatóriu sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

d) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(3) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej odbornej škole v študijných

odboroch s praktickým vyučovaním formou odborného výcviku, strednej športovej škole, škole

umeleckého priemyslu a konzervatóriu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

d) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

e) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(4) Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) matematika,

c) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

d) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(5) Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) slovenský jazyka a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

d) matematika

e) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

f) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(6) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore športové gymnázium

sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) matematika,

dc) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných

predmetov podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

ďalší voliteľný predmet.

(76)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a

d) matematika

ed) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných

predmetov podľa

I. časti prílohy č. 2

.

(8) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole v študijných odboroch s praktickým

vyučovaním formou odbornej praxe a v strednej priemyselnej škole sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) matematika,

d) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

e) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(9) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostnej

menšiny v študijných odboroch s praktickým vyučovaním formou odbornej praxe a v strednej

priemyselnej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c) matematika,

d) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

e) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

f) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(107)

Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

a) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

b) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(118)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b), odseku 5 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení prvého polroka

štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(129)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) odseku

5 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho obdobia týchto predmetov.

(130) Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma

internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa

§ 76 ods. 4

zákona sa vykonávajú na úrovni B2 referenčného rámca v študijnom odbore športové gymnázium a na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca v ostatných študijných odboroch strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória.

(141)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 4 písm. b) a odseku 6 písm. b) sa

vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca.

(152)

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. dc) a odseku 5

písm. e) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme z

určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.

(163)

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka

a) praktickou realizáciou a predvedením komplexnej úlohy,

b) obhajobou vlastného projektu,

c) realizáciou a obhajobou experimentu,

d) obhajobou úspešnej súťažnej práce,

e) predvedením umeleckého výkonu alebo

f) kombináciou foriem podľa písmen a) až e).

(174)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e) alebo odseku 4 písm. c) a d), odseku 5 e) a f) alebo odseku 8 d) a e) alebo odseku 9 e) a f) je súbor

odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu, strednej

priemyselnej školy alebo konzervatória.

(185)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 107 je súbor odborných vyučovacích predmetov

podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy.

(196)

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov. V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov a môžu sa overovať aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

(2017)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(2118)

Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 65 písm. dc) alebo odseku 76 písm. ed) je

vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia z predmetov rovnakého zamerania.

§ 154

Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných školách a triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov

Predmetmi maturitnej skúšky pre stredné školy a triedy, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov a v ktorých žiak podľa

§ 74 ods. 9 zákona

nevykonal maturitnú skúšku

zo slovenského jazyka a literatúry sú

a) slovenský jazyk a literatúra a

b) predmety maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu.

§ 165

Organizácia maturitnej skúšky

(1) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy sa môže konať

a) ústnou formou,

b) praktickou formou,

c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,

d) obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce,

e) realizáciou a obhajobou experimentu alebo

f) kombináciou foriem podľa písmen a) až e).

(2) Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej formy. Priebeh praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky je verejný, ak to umožňujú bezpečnostné a hygienické podmienky. Ak sa praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, jej priebeh môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

(3) V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

(4) Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(5) Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.

(6) Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky sa žrebuje jedno zo schválených zadaní.

(7) Maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, s uvedením zoznamu pomôcok, ktoré môže žiak používať, a témy jednotlivých častí teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky s uvedením pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ na návrh predsedu predmetovej komisie do 31. marca; návrh predkladá predseda predmetovej komisie riaditeľovi do 15. marca. V predmete slovenský jazyk a literatúra je súčasťou maturitných zadaní aj vzorec na výpočet klasifikačného stupňa.

(8) Témy teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ a predkladá ich do troch pracovných dní na vyjadrenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, Slovenskej živnostenskej komore, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, Slovenskej lesníckej komore, Slovenskej banskej komore alebo inej právnickej osobe, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,

1)

(ďalej len „stavovská organizácia“) alebo zástupcom

zamestnávateľov

2)

(ďalej len „profesijná organizácia“). Príslušná stavovská organizácia alebo

profesijná organizácia sa k nim vyjadrí do 20. apríla, predseda predmetovej maturitnej komisie ich schvaľuje do 30. apríla.

(9) Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky z predmetu teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa žrebuje jedna z 25 schválených tém.

(10) Na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa určí 1 téma až 15 tém zahŕňajúce činnosti v rámci povolania, na ktorého výkon sa žiaci pripravujú; ak sa určí len jedna téma, overujú sa zručnosti a schopnosti v tejto téme.

(11) Forma praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa určuje na návrh predsedu predmetovej komisie. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonáva ako

a) praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,

b) obhajoba vlastného projektu,

c) realizácia a obhajoba experimentu,

d) obhajoba úspešnej súťažnej práce alebo

e) predvedenie umeleckého výkonu.

(12) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33 hodín; v jednom vyučovacom dni najviac 8 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých to charakter maturitnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

(13) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa môže vykonávať ako individuálna, alebo ako skupinová.

(14) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 18 žiakov; v osobitne odôvodnenom prípade po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou najviac 24 žiakov.

(15) Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený v

I. časti prílohy

č. 2

. Ak ide o žiaka, ktorý je cudzincom, čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky sa upravuje

podľa

VI. časti prílohy č. 2

.

(16) Pri konaní maturitnej skúšky je jednou hodinou maturitnej skúšky 60 minút.

§ 176

Upravené podmienky záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, absolventskej skúšky pre žiakov

so zdravotným znevýhodnením

(1) Podľa upravených podmienok môže záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, alebo absolventskú

skúšku vykonať

a) žiak strednej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b) žiak špeciálnej triedy alebo

c) žiak so zdravotným znevýhodnením vzdelávaný v triede strednej školy spolu s ostatnými žiakmi.

(2) Upravené podmienky sa vzťahujú na

a) jednotlivé časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky a

b) cieľové požiadavky jednotlivých maturitných predmetov.

(3) Upravenými podmienkami sú

a) predĺžený časový limit pri riešení písomných úloh,

b) úprava alebo nahradenie niektorých úloh,

c) grafické úpravy a úpravy formátu zadania s použitím rôznych veľkostí písma, zmenenej štruktúry textu, využitím inej možnosti záznamu odpovede alebo počúvania vstupného textu,

d) poskytnutie testu v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede elektronicky priamo do odpoveďového hárka alebo do samostatného dokumentu,

e) poskytnutie testu v Braillovom písme a možnosť odpovede vypracovať na počítači alebo nadiktovať pedagogickému asistentovi,

f) prítomnosť tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy alebo

g) použitie kompenzačných pomôcok.

(4) Žiaci, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, sa zaraďujú do troch kategórií podľa miery obmedzenia pri práci s úlohami.

(5) Pri zaraďovaní žiakov, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, do kategórií sa zohľadňuje, či

a) žiak je schopný vypracovať úlohu pri predĺženom čase,

b) úlohu je potrebné upraviť formálne, najmä upraviť veľkosť písma, zvýrazniť text, zmeniť úlohu alebo transformovať úlohu do Braillovho písma alebo do elektronicky prístupnej formy,

c) zdravotné znevýhodnenie žiaka vyžaduje pomoc tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy,

d) spôsob vykonávania záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, alebo absolventskej skúšky

zohľadňuje spôsob vzdelávania žiaka počas jeho štúdia.

(6) Úpravy podmienok záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, alebo absolventskej skúšky sú podľa

druhu zdravotného znevýhodnenia uvedené v

V. časti prílohy č. 2

. Ak je žiak so zdravotným

znevýhodnením cudzincom, vzťahujú sa naňho zároveň aj úpravy podmienok záverečnej skúšky,

maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky uvedené v

VI. časti prílohy č. 2

.

(7) Žiadosť o úpravu podmienok záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky

je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku.

(8) K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky sa prikladá

a) lekársky posudok, v ktorom je uvedená diagnóza; lekársky posudok sa nevyžaduje, ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia, alebo

b) odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie alebo odborníka na pervazívne vývinové poruchy, v ktorom je uvedené zdravotné znevýhodnenie žiaka a príslušné špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vo vzťahu k jednotlivým častiam vykonávanej maturitnej skúšky.

(9) K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky možno podľa potreby priložiť aj odporúčanie

školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy.

(10) Doklad podľa odseku 8 sa vzťahuje na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré má v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku.

(11) Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť namiesto predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka.

§ 187

Hodnotenie maturitnej skúšky

(1) Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne.

(2) Externá časť maturitnej skúšky a jednotlivé formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotia osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej skúške.

(3) Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú časť maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom.

(4) Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje klasifikačným stupňom.

(5) Hodnotenie vyjadrené percentami úspešnosti a percentilom sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto.

(6) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa hodnotia podľa pokynov a kritérií vypracovaných organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(7) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky možno vykonať bez ohľadu na výsledok externej časti maturitnej skúšky a výsledok písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

(8) Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotí samostatne.

(9) Predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní najmenej dve úlohy vyjadrené ich podielom na celkovom hodnotení. Celkovým hodnotením ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu je klasifikačný stupeň, ktorý sa vypočíta ako vážený priemer klasifikačných stupňov z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania. Vážený priemer sa zaokrúhľuje na celé číslo. Vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou najviac 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol a vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou viac ako 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor.

(10) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a

1. v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % alebo

2. v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 % alebo

b) je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný, v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(11) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % alebo

b) je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(12) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý nemá externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho klasifikačný stupeň z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky nie je horší ako 4 – dostatočný.

(13) Žiak úspešne vykoná externú časť maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(14) Žiak úspešne vykoná písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 25 %.

§ 198

Záverečná skúška

(1) V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(2) V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme; ak sa podľa

§ 19

určí len jedna téma, overujú sa zručnosti a schopnosti v tejto téme.

§ 2019

Organizácia záverečnej skúšky

(1) Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.

(2) Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa odborných predmetov a majstra odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy, učiteľa odborných predmetov a zamestnávateľa.

(3) Záverečná skúška sa v odboroch vzdelávania zverejnených do 30. novembra na webovom sídle ministerstva školstva vykonáva podľa jednotných zadaní vypracovaných a schválených stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou.

(4) Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(5) Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.

(6) Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať najviac 30 žiakov.

(7) Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje.

(8) Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

(9) Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová. Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené v zadaní.

(10) Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky je jednou hodinou praktickej časti záverečnej skúšky 60 minút.

(11) Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

(12) Priebeh záverečnej skúšky je verejný. Ak sa praktická časť záverečnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh záverečnej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 210

Organizácia absolventskej skúšky

(1) Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. októbra.

(3) Teoretická skúška z odborných predmetov podľa

§ 79 ods. 2 písm. c) zákona

a komplexná

skúška z odborných predmetov podľa

§ 79 ods. 2 písm. e) zákona

sa organizujú tak, aby ich žiak

ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre absolventskú skúšku vyskúšať najviac 12 žiakov.

(4) Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na školskom vyučovaní.

(5) Absolventská skúška sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.

(6) Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky 60 minút.

(7) Čas trvania absolventskej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku primerane predĺžiť.

(8) Priebeh absolventskej skúšky je verejný. Ak sa absolventská skúška koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh absolventskej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 221

Hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky

(1) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá na

a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,

b) absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,

c) absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,

d) absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný alebo

e) absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa

§ 79 ods. 2 zákona

horší

ako 1,50.

(2) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel veľmi dobre, ak žiak nemá na

a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,

b) absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,

c) absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,

d) absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný alebo

e) absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa

§ 79 ods. 2 zákona

horší

ako 2,00.

(3) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel, ak žiak nemá na

a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky a teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,

b) absolventskej skúške z niektorej časti podľa

§ 79 ods. 2 zákona

klasifikačný stupeň 5 –

nedostatočný.

(4) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia neprospel, ak žiak má na

a) záverečnej skúške z niektorej časti klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,

b) absolventskej skúške z niektorej časti podľa

§ 79 ods. 2 zákona

klasifikačný stupeň 5 –

nedostatočný.

Maturitné komisie

§ 232

Ústredná maturitná komisia

Ústredná maturitná komisia

a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,

b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v

§ 76 ods. 5 zákona

,

e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

§ 243

Školská maturitná komisia

(1) Školskú maturitnú komisiu tvorí

a) predseda,

b) riaditeľ,

c) predsedovia predmetových maturitných komisií a

d) podpredseda, ak ide o školskú maturitnú komisiu v triedach s bilingválnym vzdelávaním.

(2) Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom,

a) ktorý úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b) ktorého druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

§ 254

Predmetová maturitná komisia

(1) Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou predmetovou maturitnou komisiou.

(2) Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred

a) predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

b) predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(3) Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.

(4) Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky tvoria

a) predseda,

b) skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,

c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

d) skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik.

(5) Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria

a) predseda,

b) skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,

c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje,

d) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, a

e) skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, alebo hlavný inštruktor, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kategórii majster odbornej výchovy určený riaditeľom po dohode so zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania.

(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 3 a skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 4 alebo odseku 5 je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim alebo skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický zamestnanec inej strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak stredná škola nemá dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov.

(7) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej dva roky vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca a spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu.

(8) Predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(9) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka,

b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom alebo

c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(10) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná skúška koná.

(11) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim tejto predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a

b) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(12) Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie a skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže byť len osoba, ktorá

a) má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a

b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

(13) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi predmetovej maturitnej komisie.

§ 265

Predseda školskej maturitnej komisie a predseda predmetovej maturitnej komisie

(1) Predseda školskej maturitnej komisie

a) riadi prácu školskej maturitnej komisie,

b) zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky,

c) vykonáva dohľad nad priebehom maturitnej skúšky,

d) zodpovedá za správnosť protokolu o maturitnej skúške,

e) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

f) vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odovzdáva príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie

a) riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b) zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,

c) zodpovedá za priebeh externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,

d) zodpovedá za hodnotenie externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu; to neplatí, ak hodnotenie testu externej časti maturitnej skúšky zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

e) zodpovedá za správnosť protokolu o administrácii testov externej časti maturitnej skúšky a o písomnej forme internej časti maturitnej skúšky,

f) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu a ak má pochybnosti, môže požiadať o stanovisko

Štátnu školskú inšpekciu, alebo ak ide o stredné zdravotnícke školy, môže požiadať o stanovisko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

g) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

h) podieľa sa na skúšaní a hodnotení žiaka,

i) zodpovedá za hodnotenie žiaka,

j) vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu, ktorú odovzdáva predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3) Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie v tej istej strednej škole.

(4) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca riaditeľa alebo riaditeľom poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie predsedu školskej maturitnej komisie.

(5) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca riaditeľa alebo riaditeľom poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie predsedu predmetovej maturitnej komisie.

Skúšobné komisie

§ 276

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku

(1) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh záverečnej skúšky.

(2) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) predseda,

b) podpredseda a

c) triedny učiteľ žiaka.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

c) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

(5) Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku

a) riadi prácu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku,

b) zodpovedá za pripravenosť konania záverečnej skúšky,

c) zvoláva po skončení záverečnej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh a úroveň záverečnej skúšky.

(6) Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo podpredsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom.

(7) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná.

(8) Členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) alebo písm. c) môže byť len osoba, ktorá

a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a

b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

(9) Praktická časť záverečnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

§ 287

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku

(1) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh absolventskej skúšky.

(2) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a) strednej odbornej škole

1. predseda,

2. podpredseda a

3. triedny učiteľ žiaka,

b) konzervatóriu

1. predseda,

2. podpredseda a

3. vedúci oddelenia,

c) škole umeleckého priemyslu

1. predseda,

2. podpredseda a

3. vedúci odboru.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a) strednej odbornej škole

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2. prísediaci učiteľ,

3. skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

4. skúšajúci zástupca alebo skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

b) konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov a

2. prísediaci učiteľ.

(5) Predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku

a) riadi prácu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,

b) zodpovedá za pripravenosť konania absolventskej skúšky,

c) zvoláva po skončení absolventskej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh a úroveň absolventskej skúšky.

(6) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca; v strednej zdravotníckej škole sa vyžaduje, aby vykonával aj najmenej dva roky odbornú prax v zdravotníckom povolaní.

(7) Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa absolventská skúška koná.

(8) Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(9) Členom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu môže byť len osoba, ktorá

a) má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a

b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

§ 298

Spoločné ustanovenia o komisiách

(1) Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sa vymenúvajú na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.

(2) Riaditeľ môže prizvať odborníka z praxe na

a) odbornú zložku maturitnej skúšky so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie,

b) záverečnú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo

c) absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku.

(3) Odborník z praxe môže klásť žiakovi otázky. Odborník z praxe nie je členom príslušnej komisie a žiaka nehodnotí.

(4) Za informovanie stavovských organizácií a profesijných organizácií o počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a čase konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky zodpovedá orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 3029

Štipendium

Štipendium sa poskytuje ako sociálne štipendium alebo ako mimoriadne štipendium.

§ 310

Kritériá na poskytnutie štipendia

(1) Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že

a) neplnoletý žiak je na účely

1. pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo

2. životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo

b) plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania

1. je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

2. je na účely životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo

3. nie je na účely životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

(2) Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú

a) celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel,

b) priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50 a

c) ďalšie kritériá určené strednou školou.

(3) Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka sa vypočíta ako priemer klasifikačných stupňov z povinných vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení za polrok školského roka predchádzajúci polroku školského roka, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje.

(4) Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka prvého ročníka sa vypočíta podľa klasifikačných stupňov z jednotlivých povinných vyučovacích predmetov vysvedčenia zo základnej školy, ktorú naposledy navštevoval, za druhý polrok predchádzajúceho školského roka.

§ 321

Poskytovanie štipendia

(1) Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu žiaka,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, korešpondenčnú adresu a telefonický kontakt zákonného zástupcu neplnoletého žiaka,

c) názov a sídlo strednej školy,

d) školský rok, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje,

e) číslo bankového účtu vedeného na území Slovenskej republiky, na ktorý sa bude poskytovať štipendium; ak v žiadosti nie je uvedené, štipendium sa vypláca v hotovosti,

f) čestné vyhlásenie žiaka, alebo ak ide o neplnoletého žiaka, čestné vyhlásenie zákonného zástupcu o pravdivosti uvedených údajov,

g) dátum podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia,

h) celkový prospech žiaka za predchádzajúci polrok,

i) nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok,

j) výšku poskytnutého štipendia v príslušnom školskom roku,

k) podpis žiadateľa,

l) podpis riaditeľa.

(2) Údaje podľa odseku 1 písm. g) až j) a l) vypĺňa stredná škola.

(3) Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia príslušný zamestnanec strednej školy prevezme, ak sú údaje vyplnené žiadateľom správne. Pri prevzatí sa na žiadosti o priznanie sociálneho štipendia vyznačí jej prevzatie a podpis príslušného zamestnanca strednej školy.

(4) Prílohou k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia sú doklady o splnení podmienok podľa

§

30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)

.

(5) Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa po prerokovaní pedagogickou radou školy.

(6) Sociálne štipendium sa poskytuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia.

(7) Štipendium sa vypláca v termínoch určených strednou školou. Žiakovi posledného ročníka strednej školy sa štipendium vypláca naposledy za mesiac, v ktorom prestane byť žiakom strednej školy.

(8) Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

§ 332

Výška štipendia

(1) Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania mesačne vo výške

a) 50 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 2,00,

b) 35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,00 a najviac 2,50 alebo

c) 25 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,50.

(2) Ak žiak spĺňa kritériá podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je hodnotený z povinných vyučovacích predmetov inak ako klasifikáciou, poskytuje sa mu v príslušnom školskom roku sociálne štipendium vo výške 35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

(3) Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania

a) mesačne vo výške 100 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,20 alebo

b) ročne vo výške 300 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50.

§ 343

Kritériá na poskytnutie nepeňažného plnenia

(1) Nepeňažné plnenie možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, ak

a) dosiahol mimoriadne výsledky, alebo

b) vykonal výnimočný čin humánneho charakteru.

(2) Nepeňažné plnenie sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

(3) Nepeňažné plnenie sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa alebo zriaďovateľa strednej školy po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou a schválení riaditeľom.

(4) Nepeňažné plnenie možno poskytnúť počas jedného školského roka jedenkrát a najviac do výšky štvornásobku súčtu súm životného minima žiaka a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú na účel životného minima.

§ 354

Prechodné ustanovenia

(1) Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 a bola mu povolená opravná skúška alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná opravnú skúšku alebo skúšku v náhradnom termíne podľa predpisov účinných do 30. júna 2022.

(2) Sociálne štipendium sa v školskom roku 2021/2022 poskytuje do 30. júna 2022.

(3) Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku vymenovaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 zostávajú vo funkcii do času, na ktorý boli vymenovaní.

§ 354a

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2025

V gymnáziu s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sa do 31. augusta 2026 nevyžaduje vykonanie maturitnej skúšky v druhom vyučovacom jazyku, ak ide o voliteľný predmet.

§ 365

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1. vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

318/2008 Z. z.

o ukončovaní štúdia na

stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z., vyhlášky č. 157/2013 Z. z., vyhlášky č. 113/2015 Z. z. a vyhlášky č. 142/2018 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.

65/2015 Z. z.

o

stredných školách v znení vyhlášky č. 241/2018 Z. z.

§ 376

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2022.

Branislav Gröhling v. r.

Príloha č. 1

k vyhláške č. 224/2022 Z. z.

ZOZNAM ŠTUDIJNÝCH ODBOROV A UČEBNÝCH ODBOROV, V KTORÝCH SA VYŽADUJE OVERENIE ŠPECIÁLNYCH SCHOPNOSTÍ, ZRUČNOSTÍ ALEBO NADANIA

Študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sú

a) 3348 M tvorba nábytku a interiéru, 3348 N tvorba nábytku a interiéru,

b) 5310 N zubný technik,

c) 5315 N zdravotnícky záchranár,

d) 5317 Q diplomovaný fyzioterapeut,

e) 5370 M masér, 5370 N masér,

f) 6317 M 74 obchodná akadémia – bilingválne štúdium, 6317 N 74 obchodná akadémia – bilingválne štúdium,

g) 7649 M učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, 7649 N učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo,

h) 7902 J 74 gymnázium – bilingválne štúdium,

i) 9245 M ochrana osôb a majetku, 9245 N ochrana osôb a majetku,

j) študijné odbory a učebné odbory v strednej športovej škole,

k) študijné odbory v konzervatóriu,

l) študijné odbory v škole umeleckého priemyslu,

m) skupina študijných odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I,

n) skupina študijných odborov a skupina učebných odborov 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 224/2022 Z. z.

SPÔSOB A FORMA KONANIA MATURITNEJ SKÚŠKY

I. ČASŤ

FORMY MATURITNEJ SKÚŠKY Z JEDNOTLIVÝCH PREDMETOV

Časť

Interná a jej formy

Ústna

Por.

číslo

Skupina

predmetov/predmet

Úroveň

Externá

Písomná

príprava

odpoveď

1.

VYUČOVACÍ JAZYK ALEBO

VYUČOVACÍ PREDMET

a)

maďarský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

b)

slovenský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

c)

slovenský jazyk a slovenská literatúra

100´

90´

20´

20´

d)

ukrajinský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

2.

DRUHÝ VYUČOVACÍ JAZYK

a)

anglický jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

b)

francúzsky jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

c)

nemecký jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

d)

ruský jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

e)

španielsky jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

f)

taliansky jazyk

C1

150´

90´

20´

20´

3.

CUDZÍ JAZYK

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

a)

anglický jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

b)

francúzsky jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

c)

nemecký jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

d)

ruský jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

e)

španielsky jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

C1

150´

90´

20´

20´

B2

120´

60´

20´

20´

f)

taliansky jazyk

B1

100´

60´

20´

20´

4.

SPOLOČENSKOVEDNÉ

PREDMETY

a)

dejepis

–

–

20´

20´

b)

geografia

–

–

20´

20´

c)

občianska náuka

–

–

20´

20´

5.

PRÍRODOVEDNÉ

PREDMETY

a)

biológia

–

–

20´

20´

b)

fyzika

–

–

20´

20´

c)

chémia

–

–

20´

20´

d)

informatika

–

–

30´

20´

e)

matematika

150´

–

20´

20´

6.

OSTATNÉ PREDMETY

a)

dejiny umenia

–

–

20´

20´

b)

deskriptívna geometria

–

–

30´

20´

c)

ekológia

–

–

20´

20´

d)

ekonomika

–

–

20´

20´

e)

estetika

–

–

20´

20´

f)

evanjelické a. v. náboženstvo

–

–

20´

20´

g)

chorvátsky jazyk

–

–

20´

20´

h)

katolícke náboženstvo

–

–

20´

20´

i)

kresťanská etika

–

–

20´

20´

j)

latinčina

–

–

20´

20´

k)

literárna tvorba

–

–

20´

20´

l)

maďarský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

m)

muzikál

–

–

20´

20´

n)

poľský jazyk

–

–

20´

20´

o)

praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky

–

max. 24 hodín (príprava a výkon)

p)

právo

–

–

20´

20´

q)

psychológia

–

–

20´

20´

r)

reformované náboženstvo

–

–

20´

20´

s)

rómsky jazyk a literatúra

–

–

20´

20´

t)

slovenský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

u)

slovenský jazyk a slovenská literatúra

100´

90´

20´

20´

v)

stretnutia s ľudovou kultúrou

–

–

20´

20´

w)

športový manažment

–

–

20´

20´

x)

teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky

–

–

30´

30´

y)

ukrajinský jazyk a literatúra

100´

150´

20´

20´

z)

umenie a kultúra

–

–

20´

20´

aa)

základy športovej prípravy

–

–

20´

20´

ab)

ďalší predmet z učebného plánu školského vzdelávacieho programu po schválení ministerstvom školstva

–

–

20´

20´

II. ČASŤ

SPÔSOB KONANIA EXTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY A PÍSOMNEJ FORMY INTERNEJ

ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY

A. Cudzí jazyk a druhý vyučovací jazyk – anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, taliansky jazyk a španielsky jazyk

1. Externú časť maturitnej skúšky z cudzieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test overuje komunikačné kompetencie na úrovni B1 alebo B2 referenčného rámca v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a použitie gramatiky a lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

2. Externú časť maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test overuje komunikačné kompetencie na úrovni C1 referenčného rámca v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a použitie gramatiky a lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

3. Test z cudzieho jazyka alebo z druhého vyučovacieho jazyka pre žiakov so sluchovým postihnutím neobsahuje úlohy na počúvanie s porozumením.

4. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky je vypracovanie štruktúrovaného centrálneho zadania v určenej žánrovej forme. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa zadáva vo všetkých stredných školách v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

5. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň C1 referenčného rámca

a) napísať jasný, detailný a správne kompozične a syntakticky členený text na zložité témy so spoločenskou alebo s odbornou tematikou,

b) písať podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych zážitkoch,

c) napísať dobre zrozumiteľný príbeh, esej, recenziu,

d) napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

e) napísať súkromný list a formálny list, obchodný list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát, odborný referát s využitím adekvátnych štylistických postupov a odbornej terminológie s prihliadnutím na cieľovú skupinu príjemcov,

f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, vytvoriť syntakticky správny opis a imaginatívny text,

g) napísať súvislý text, v ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city a pomocou doplňujúcich argumentov a vhodných príkladov dokáže podrobne vysvetliť a podporiť svoje stanoviská a názory a vhodne ich ukončiť,

h) napísať referát, diskusný príspevok, správu, prejav a použiť zodpovedajúcu odbornú terminológiu,

i) vedieť aplikovať štylistické a kompozičné postupy náučného a populárno-náučného štýlu.

6. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň B2 referenčného rámca

a) napísať jasný a detailný text na rôzne témy, ktoré žiaka zaujímajú,

b) písať podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych zážitkoch,

c) napísať dobre zrozumiteľný príbeh,

d) napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

e) napísať súkromný list a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu,

g) napísať súvislý text, v ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city,

h) napísať referát, diskusný príspevok, správu, rozprávanie.

7. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň B1 referenčného rámca

a) písať jednoducho a jasne o témach, ktoré sú žiakovi známe a zaujímajú ho,

b) vyjadriť svoj názor na témy, ktoré žiaka zaujímajú,

c) vyjadriť svoje pocity ako sú ľútosť, radosť, záujem, súcit a podobne,

d) napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

e) napísať súkromný list a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu.

B. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra

1. Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,

d) štýlová a žánrová transformácia textov.

C. Matematika

Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá iba z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

D. Slovenský jazyk a literatúra

1. Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Žiak má preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti v písomnom prejave a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z cieľových požiadaviek. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,

d) štýlová a žánrová transformácia textov.

E. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

1. Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Testom sa overujú komunikačné kompetencie v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a jazyk a literatúra. V rámci počúvania s porozumením sa overuje, ako vedia žiaci efektívne počúvať hovorený prejav v slovenskom jazyku, porozumieť mu a získať z neho informácie, ktoré sú potrebné na splnenie úloh v teste. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené štyri témy s osnovou a určené žánrové formy podľa vzdelávacieho štandardu štátneho vzdelávacieho programu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,

d) štýlová a žánrová transformácia textov.

III. ČASŤ

VŠEOBECNÉ POKYNY NA VYKONÁVANIE ÚSTNEJ FORMY INTERNEJ ČASTI

MATURITNEJ SKÚŠKY

1. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky tvorí ústna odpoveď žiaka pred predmetovou maturitnou komisiou, pričom si žiak žrebuje jedno zo schválených maturitných zadaní.

2. Maturitné zadania a úlohy v nich možno schváliť, ak sú v súlade s katalógom cieľových požiadaviek pre príslušný predmet maturitnej skúšky.

3. Každé maturitné zadanie tvoria dve samostatné úlohy alebo tri samostatné úlohy z viacerých tematických okruhov, podľa možností a charakteru predmetu maturitnej skúšky.

4. Obsah maturitných zadaní zohľadňuje aj čas určený na trvanie maturitnej skúšky pozostávajúcej z prípravy a odpovede.

5. Minimálny počet maturitných zadaní je 30. Každé maturitné zadanie sa použije iba jedenkrát v príslušnom dni a v jednej predmetovej maturitnej komisii v tej istej strednej škole.

6. Pre každý predmet maturitnej skúšky sa učebné pomôcky členia na všeobecné a konkrétne. Všeobecnými učebnými pomôckami sú pomôcky, ktoré má každý žiak v strednej škole k dispozícii počas konania príslušnej časti maturitnej skúšky alebo zložky maturitnej skúšky. Konkrétnymi učebnými pomôckami sú učebné pomôcky, ktoré priamo súvisia s príslušným maturitným zadaním.

7. Stredná škola zabezpečí žiakovi prístup k všeobecným učebným pomôckam v príslušnom predmete maturitnej skúšky.

8. Súčasťou príslušného maturitného zadania je aj uvedenie konkrétnej učebnej pomôcky.

9. Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie ho k tomu, aby svoje názory podopieral argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.

10. Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na ich podnety reagovať plynulo a mal vhodné podmienky na vyjadrenie svojich myšlienok.

11. Charakteristika maturitných zadaní a úloh v nich, všeobecné učebné pomôcky a hodnotenie jednotlivých predmetov maturitnej skúšky sú uvedené v katalógu cieľových požiadaviek, ak je vydaný.

IV. ČASŤ

VŠEOBECNÉ POKYNY NA VYKONÁVANIE ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY

1. Maturitné témy pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú z výkonových štandardov pre teoretické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.

2. Maturitné témy pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú z výkonových štandardov pre praktické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.

3. Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné a stimulačné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie žiaka k tomu, aby svoje názory odôvodňoval relevantnými argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a tiež vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.

4. Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na ich podnety reagovať plynulo a mal primeraný čas a pokoj na vyjadrenie svojich myšlienok.

A. TEORETICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY

Kritériá hodnotenia

a) porozumenie téme,

b) používanie odbornej terminológie,

c) samostatnosť prejavu,

d) schopnosť aplikácie,

e) správnosť a vecnosť odpovede.

B. PRAKTICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY

Charakteristika foriem

B1. Praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy

Rozsah a obsah úloh: aplikácia teoretických vedomostí a zručností získaných praktickým vyučovaním v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní príslušného študijného odboru.

Kritériá hodnotenia

a) pochopenie úlohy,

b) analýza úlohy,

c) voľba postupu,

d) voľba a použitie pomôcok, špeciálnych zariadení, prístrojov a materiálov,

e) organizácia práce,

f) dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,

g) ochrana životného prostredia,

h) výsledok práce.

B2. Obhajoba vlastného projektu

Komplexná odborná práca alebo projekt sa rieši počas štúdia individuálne alebo skupinovo. Práca je obsahovo zameraná podľa príslušného študijného odboru alebo zamerania príslušného študijného odboru a potrieb praxe. Vo výtvarných odboroch tvorí túto časť maturitnej skúšky spracovanie zadanej témy v technologických, výtvarných a materiálových súvislostiach v podobe návrhu, odbornej dokumentácie, realizácie návrhu a písomnej obhajoby v odbornej maturitnej práci. V písomnej obhajobe žiak uvedie svoje východiská a ciele, inšpiračné zdroje, popíše a odôvodní postup realizácie, použité výtvarné techniky, technológie a materiály a celkový rozpočet realizácie.

Kritériá hodnotenia

a) odborná úroveň projektu,

b) grafická úroveň projektu,

c) vlastná obhajoba autora – úroveň prezentácie,

d) používanie odbornej terminológie,

e) využitie odbornej literatúry.

B3. Realizácia a obhajoba experimentu

Rozsah a obsah úloh: 20 strán textu, tabuľky, nákresy, grafy, obrazový a fotografický materiál.

Kritériá hodnotenia

a) odborná úroveň projektu,

b) grafická úroveň projektu,

c) vlastná obhajoba autora – úroveň prezentácie,

d) používanie odbornej terminológie,

e) využitie odbornej literatúry.

B4. Obhajoba úspešnej súťažnej práce

Predvedenie a obhajoba úspešnej súťažnej práce, ktorá sa umiestnila na prvom až treťom mieste v krajskom kole alebo na prvom až piatom mieste v celoštátnom kole súťaže žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.

Kritériá hodnotenia

a) správna voľba postupu,

b) využitie zariadení a materiálov,

c) používanie odbornej terminológie,

d) samostatnosť prejavu,

e) schopnosť aplikácie,

f) možnosť využitia v odbore.

B5. Predvedenie umeleckého výkonu

1. V hudobnom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky individuálna forma predvedenia umeleckých diel.

2. V hudobno-dramatickom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky individuálna a skupinová forma predvedenia umeleckých diel.

3. V tanečnom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky frontálna forma a individuálna forma predvedenia tanečnej techniky v príslušnom odbornom zameraní.

V. ČASŤ

ÚPRAVA PODMIENOK ZÁVEREČNEJ SKÚŠKY, MATURITNEJ SKÚŠKY,

ABSOLVENTSKEJ SKÚŠKY PRE ŽIAKOV SO

ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

A. I. kategória – ľahký stupeň obmedzenia

Žiak so zdravotným znevýhodnením v tejto kategórii môže pracovať s testom a zadaním pre žiakov bez zdravotného znevýhodnenia, ak má možnosť pracovať v predĺženom čase a používať kompenzačné pomôcky.

Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými druhmi postihnutí

1. Žiak so sluchovým postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

2. Žiak so zrakovým postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 % a

b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

3. Žiak s telesným postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 % a

b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

4. Žiak chorý alebo zdravotne oslabený

Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %.

5. Žiak s vývinovými poruchami učenia

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 % a

b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

6. Žiak s poruchami aktivity a pozornosti

Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 %.

7. Žiak s poruchami správania

Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 %.

8. Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 % a

b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

9. Žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

b) úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky na základe odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm.

b) a ods. 9.

10. Žiak s viacnásobným postihnutím

Podľa úpravy podmienok uvedenej v bodoch 1. až 9. na základe primárneho postihnutia.

B. II. kategória – stredný stupeň obmedzenia

Žiak so zdravotným znevýhodnením zaradený do tejto kategórie je schopný vypracovať zadania len s uvedenými úpravami.

Úpravy podmienok pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými druhmi postihnutí

1. Žiak so sluchovým postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 %,

b) písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,

c) zápis odpovede priamo do testového zošita, uvedenie synoným pri vybraných slovách,

d) úprava a nahradenie niektorých úloh založených na jazykovom cite,

e) vylúčenie úloh na počúvanie s porozumením z cudzieho jazyka a

f) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

2. Žiak so zrakovým postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100 %,

b) písmo Arial, veľkosť písma 14 až 36 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, formát A4 alebo A3, voliteľné testy v Braillovom písme a elektronicky prístupnej forme s možnosťou zápisu odpovede elektronicky,

c) členenie testového hárka tak, aby umožňoval orientáciu,

d) zápis odpovede priamo do testového zošita, zakrúžkovaním variantu alebo zapísaním odpovede do riadka,

e) možnosť zápisu odpovede na samostatný list papiera,

f) zvýraznené oddelenie otázok,

g) úprava a nahradenie niektorých úloh,

h) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka a

i) zvuková nahrávka textov k otázkam.

3. Žiak s telesným postihnutím

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100 %,

b) písmo Arial, veľkosť písma 14 až 18 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, voliteľné testy v elektronicky prístupnej forme,

c) členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

d) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka a

e) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

4. Žiak chorý alebo zdravotne oslabený

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 %,

b) prestávka, ktorá sa nepočíta do času maturitnej skúšky (pre žiaka s ochorením diabetes mellitus,

žiaka s vrodenými alebo so získanými srdcovými chorobami a podobne) a

c) prítomnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý pomáha pri možných zdravotných ťažkostiach.

5. Žiak s vývinovými poruchami učenia

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

b) písmo Arial, veľkosť písma 14, riadkovanie 1,5,

c) zvýraznenie podstaty úlohy podčiarknutím, tučným písmom a podobne,

d) členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

e) zvýraznené oddelenie otázok a

f) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

6. Žiak s poruchami aktivity a pozornosti

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

b) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

7. Žiak s poruchami správania

Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %.

8. Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

b) písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,

c) zvýraznenie podstaty úlohy podčiarknutím, tučným písmom a podobne,

d) členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

e) zvýraznené oddelenie otázok a

f) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

9. Žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi poruchami

a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

b) úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky na základe odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm.

b) a ods. 9 a

c) prítomnosť školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy, ktorý pomáha pri možných ťažkostiach počas maturitnej skúšky.

10. Žiak s viacnásobným postihnutím

Podľa upravených podmienok uvedených v bodoch 1. až 9. na základe primárneho postihnutia.

C. III. kategória – ťažký stupeň obmedzenia

1. Žiak so zdravotným znevýhodnením zaradený do tejto kategórie je schopný vykonať maturitnú

skúšku s upravenými podmienkami uvedenými v II. kategórii s pomocou tlmočníka posunkovej reči alebo pedagogického asistenta.

2. Žiak s viacnásobným postihnutím zaradený do tejto kategórie, ktorému sa v priebehu vzdelávania zmenil zdravotný stav tak, že nie je schopný vykonať písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa písmena A, vykoná iba externú časť maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky podľa písmena A.

3. Upravené podmienky pre žiakov s viacnásobným postihnutím podľa písmena B

Predĺženie času maturitnej skúšky podľa individuálnej potreby s prihliadnutím na aktuálny zdravotný

stav.

VI. ČASŤ

ÚPRAVA PODMIENOK ZÁVEREČNEJ SKÚŠKY, MATURITNEJ SKÚŠKY ALEBO

ABSOLVENTSKEJ SKÚŠKY VO VYUČOVACOM JAZYKU

PRE ŽIAKOV – CUDZINCOV

1. Žiaci – cudzinci sú zaradení do dvoch kategórií podľa dĺžky vzdelávania vo vyučovacom jazyku

a) I. kategória – najviac dva roky,

b) II. kategória – viac ako dva roky a najviac štyri roky.

2. I. kategória žiakov – cudzincov má predĺžený čas konania maturitnej skúšky vo vyučovacom jazyku o 50 %.

3. II. kategória žiakov – cudzincov má predĺžený čas konania maturitnej skúšky vo vyučovacom jazyku o 25 %.

1) Napríklad

§ 5 ods. 2 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb.

o obchodných a

priemyselných komorách v znení neskorších predpisov,

§ 4 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. 30/1992 Zb.

o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších

predpisov.

2)

§ 3 ods. 2

zákona o tripartite.

3)

§ 9 až 21 zákona č. 417/2013 Z. z.

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

4)

§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z.

o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.