245/2008 Z.z.

ZÁKON

z 22. mája 2008

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl.I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,

b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,

c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,

d) sústavu škôl a školských zariadení,

e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,

f) práva a povinnosti detí a žiakov,

g) práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,

b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,

c) žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy,

d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,

e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,

f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,

g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho

procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,

i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len "podporné opatrenie") dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia,

j) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,

k) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná,1) dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím,

telesným postihnutím, intelektuálnym postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom alebo s ďalšími

pervazívnymi vývinovými poruchami, viacnásobným postihnutím alebo s kombináciou postihnutí bez možnosti určenia

prevažujúceho postihnutia, ktoré mu môže brániť vzdelávať sa rovnako ako sa vzdelávajú deti a žiaci bez zdravotného

postihnutia,k) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym

postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s

autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,

l) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,

m) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,

n) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene m),

o) dieťaťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia dieťa alebo žiak,

1. ktorý spĺňa najmenej jednu podmienku podľa § 145ca ods. 2,

2. ktoré absolvovalo diagnostické vyšetrenie v zariadení poradenstva a prevencie podľa § 145ca ods. 4, alebo

3. ktorý je členom domácnosti, v ktorej žije dieťa podľa prvého bodu a je splnená podmienka podľa § 145ca ods. 2 písm. a), b)

alebo písm. c),o) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa

alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje

rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu

dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

p) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,

q) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

r) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,

s) vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu vzdelávania,

t) vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,

u) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,

v) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,

w) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zapísaná v registri škôl a školských zariadení1a) alebo

zriadená podľa osobitného predpisu,2)

x) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch

jej súhlasu; informovaný súhlas možno vyjadriť v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe s

využitím prostriedku elektronickej identifikácie,2aa) ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného

predpisu,2ab)w) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, 2)

x) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba

bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,

y) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,

z) profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa;

profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací program,

aa) medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"),

ab) národnostným školstvom školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, triedy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, triedy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny a národnostné

školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,

ac) školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny škola, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v

jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku,

ad) triedou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny trieda, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v

jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku,

ae) školou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny škola, v ktorej výchovno-vzdelávací proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto školách sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,

af) triedou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny trieda základnej školy alebo strednej školy, v ktorej výchovno-vzdelávací

proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto triedach sa okrem jazyka a literatúry

národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce osobitosti

výchovy a vzdelávania žiakov patriacich k národnostným menšinám,

afag) národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací proces a odborné činnosti

uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,

agah) účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese

v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,

ahai) inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a

vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí, poskytovania podpory každému s ohľadom na ich výchovno-

vzdelávacie potreby, rešpektovaniaa rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca

ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia a do spoločnosti,

aiaj) segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania podľa osobitného predpisu2a) a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému alebo sociálnemu vylúčeniu skupiny detí a žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania alebo k ich oddelenému vzdelávaniu okrem vzdelávania poskytovaného v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná2b) pri uplatňovaní práv národnostných menšín na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním so zohľadnením ich vôle a záujmov a vôle a záujmov ich zákonných zástupcov, ak je účasť na takom vzdelávaní voliteľná a zodpovedá úprave podmienok výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona, osobitne pre výchovu a vzdelávanie na rovnakom stupni vzdelania,

ajak) dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie a uskutočňovanie opatrení na jej predchádzanie a jej

elimináciu.,

al) obvyklým pobytom miesto, kde sa trvale zdržiava dieťa, žiak alebo poslucháč, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky, alebo ktorého miestom trvalého pobytu je iba obec pobytu; to platí aj ak ide o cudzinca, ktorý má prechodný pobyt alebo

tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky,

akam) žiakom v riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky žiak, u ktorého existuje riziko, že vzdelávanie ukončí pred

dosiahnutím najmenej stredného odborného vzdelania.

§ 3

Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a) bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola") pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b) práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom

dieťa dovŕši tretí rok veku, (účinnosť 1.9.2028)

c) bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,

d) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

e) inkluzívneho vzdelávania,

f) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

g) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

h) celoživotného vzdelávania,

i) výchovného poradenstva podľa § 130,

j) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

k) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,

l) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

m) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,

n) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,

o) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na veku primeraný rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,

p) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,

q) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti, 3) ohrozovaniu mravnej výchovy detí a žiakov 3a) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 4) alebo k ďalším formám intolerancie,

r) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,

s) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len "cirkevná škola") a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola"),

t) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní,

u) politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie § 15,.

v) uznávania osobitného postavenia cirkevných škôl a súkromných škôl a ich úlohy pri poskytovaní výchovy a vzdelávania,

w) ochrany fyzického zdravia a duševného zdravia,

x) zabezpečenia bezpečného, zodpovedného a etického využívania digitálnych technológií a nástrojov umelej inteligencie vo

výchove a vzdelávaní.

§ 4

Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,

b) získať komunikačné kompetencie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku národnostnej

menšiny,b) získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v štátnom

jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku národnostnej menšiny,

c) rozvíjať digitálne kompetencie vrátane schopnosti bezpečne, kriticky a tvorivo využívať digitálne technológie a nástroje umelej

inteligencie, porozumieť ich princípom, možnostiam a obmedzeniam, hodnotiť ich vplyv na jednotlivca a spoločnosť, pracovať s

médiami vrátane sociálnych sietí, kriticky myslieť a odolávať nepravdivým, zavádzajúcim a manipulatívnym obsahom vrátane

syntetického obsahu vytvoreného umelou inteligenciou,

dc) získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej

gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,

ed) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať; v národnostnom školstve popri štátnom jazyku

a jazyku národnostnej menšiny ovládať anglický jazyk a vedieť ho používať,

fe) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

gf) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na

praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

gh) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k

štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

ih) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v medzinárodných zmluvách o

ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná,Dohovore o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, 5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej

protispoločenskej činnosti,

ji) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy,

priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

kj) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba

zodpovednosť,

lk) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie

a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

ml) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie,.

n) rozvíjať emočnú gramotnosť a emočnú odolnosť.

DRUHÁ ČASŤ

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Výchovno-vzdelávacie programy

§ 5

(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov.

(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú

a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len "vzdelávací program"),

b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len "výchovný program").

(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

(4) Vzdelávací program je

a) štátny vzdelávací program,

b) školský vzdelávací program.,

c) individuálny vzdelávací program.

(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach podľa § 113 a 120.

(6) Výchovný program je

a) štátny výchovný program,

b) výchovný program školského zariadenia.

§ 6

Štátne vzdelávacie programy

(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Štátne vzdelávacie programy

vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.

(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Štátny vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných školách aj skupinu odborov vzdelávania,

b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,

c) stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak ide o jazykovú školu, úroveň jazykového vzdelania podľa Spoločného

európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),

d) profil absolventa, ak ide o stredné školy,

e) charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku trvania prvého stupňa a druhého stupňa, ak

ide o jazykové školy, len dĺžku vzdelávania,

f) formu výchovy a vzdelávania,

g) formy praktického vyučovania v stredných školách,

h) vzdelávacie oblasti, ak ide o materské školy, základné školy alebo o stredné školy,

i) vzdelávacie štandardy,

j) rámcové učebné plány okrem materských škôl,

k) vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,

l) osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,l) osobitosti výchovy a vzdelávania detí so zdravotným

znevýhodnením, žiakov so zdravotným znevýhodnením, detí s nadaním a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho

vzdelávania,

m) osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,

n) osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostnom školstve.

o) osobitosti výchovy a vzdelávania detí do troch rokov veku, ak ide o materské školy,

p) hodnotenie žiakov základných škôl a stredných škôl, alebo ak ide o jazykovú školu, skúšobný poriadok; ak ide o základnú

školu, vrátane vymedzenia minimálneho učebného výstupu, ktorý umožňuje získať príslušný stupeň vzdelania.

(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru alebo k príslušnému učebnému odboru.

(6) Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre

a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

b) tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a

c) hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

(7) Štátne vzdelávacie programy pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa vydávajú aj v jazyku príslušnej

národnostnej menšiny.

§ 7

Školský vzdelávací program

(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.

(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak sa výchova a vzdelávanie v škole uskutočňuje na základe medzinárodnej dohody, školský

vzdelávací program musí byť vypracovaný aj v súlade s medzinárodnou dohodou. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov

podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.

(4) Školský vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu,

b) vymedzenie poslania školy a cieľov výchovy a vzdelávania; v stredných školách aj profil absolventa,b) vymedzenie cieľov a

poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy; v stredných školách aj profil absolventa,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak ide o jazykové školy, úroveň jazykového vzdelania podľa

referenčného rámca,

d) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

e) učebný plán okrem materských škôl,

f) učebné osnovy,

g) vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,

h) hodnotenie žiakov alebo poslucháčov; ak ide o jazykové školy, aj organizáciu jazykových skúšok,h) hodnotenie detí a žiakov.

i) systém podpory detí alebo žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,

j) stratégiu digitálnej transformácie vzdelávania.

(5) Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe vyjadreniaodporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie

prostredníctvom

a) individuálneho vzdelávacieho programu,

b) vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,

c) vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo

d) poskytovaných podporných opatrení.

(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. 7)

(8) Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste, na webovom sídle školy a na webovom sídle

určenom ministerstvom školstva do 60 dní od jeho schválenia; učebné osnovy odborných vyučovacích predmetov vyučovaných

v strednej škole, ktorá nie je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, sa

zverejňujú, len ak so zverejnením súhlasí riaditeľ školy.(9) Školský vzdelávací program okrem učebných osnov zverejní

riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Učebné osnovy sa nezverejňujú, ak riaditeľ

školy nerozhodne inak.

(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom experimentálneho overovania.

(11) Škola môže poskytovať výchovu a vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo inovácií zapísaných podľa § 14a,

a) na základe súhlasu rady školy a súhlasu pedagogickej rady školy, ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne nevyjadrí nesúhlas s účasťou dieťaťa, alebo

b) ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne vyjadrí súhlas s účasťou dieťaťa alebo žiaka na výchove a vzdelávaní.

(12) Oznámenie podľa odseku 11 obsahuje

a) meno a priezvisko osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak nejde o pedagogického zamestnanca alebo odborného

zamestnanca príslušnej školy,

b) názov právnickej osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak ho neposkytuje škola,

c) dátum a rozsah uskutočnenia výchovy a vzdelávania,

d) základnú charakteristiku témy výchovy a vzdelávania a

e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa nebude môcť zúčastniť výchovy a vzdelávania, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 11.

(13) Pre žiaka, ktorý sa výchovy a vzdelávania nezúčastní z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa odseku 11, riaditeľ školy zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(14) Odseky 11 až 13 sa nevzťahujú na preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny orgán.

(15) Školský vzdelávací program školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa môže vydať aj v jazyku príslušnej

národnostnej menšiny.

§ 7a

Individuálny vzdelávací program

(1) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

môže vzdelávať

a) dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského

vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, alebo

b) dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení; ak je dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení na základe rozhodnutia súdu,

informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia nahrádza vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.

(2) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický

zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným

zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo

o žiaka strednej školy, aj za účasti tohto žiaka.(1) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným

súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať

a) dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského

vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo

b) žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.

(2) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje

pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým

asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej školy najmenej

v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj po konzultácii s týmto žiakom.

(3) Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia, dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.

§ 8

Výchovný program

(1) Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2) Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.

(3) Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.

(4) Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(5) Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje

a) názov výchovného programu,

b) vymedzenie cieľov a poslania výchovy,

c) formy výchovy a vzdelávania,

d) tematické oblasti výchovy,

e) výchovný jazyk.

(6) Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)

(7) Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.

(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva, vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.

(9) Štátny výchovný program pre národnostné školské zariadenia sa vydáva aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

§ 9

Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy

(1) Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie predmety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín, ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

(2) Rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sa môžu členiť na vzdelávacie cykly

alebo na vzdelávacie moduly; vzdelávacím modulom je samostatná, časovo a obsahovo ucelená časť vzdelávacieho programu,

ktorá určuje súbor vedomostí, zručností a kompetencií nevyhnutných na výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných

činností.

(23) Rámcové učebné plány pre

a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v základnej škole,

b) stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.

(4) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností potrebných na získanie

stupňa vzdelania alebo na pokračovanie vo vzdelávaní.(3) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie

si vedomostí, zručností a schopností, ktoré má dieťa alebo žiak získať, aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania, alebo aby

mohol pokračovať vo vzdelávaní.

(45) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na

a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,

b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy a pojmy, ktoré tvoria

obsahtémy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu.

(56) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho

vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

(67) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú rozpracovanie

konkrétnych cieľov výchovy a vzdelávania a vzdelávacích obsahových štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského

vzdelávacieho programu.

(78) Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí.

Ministerstvo školstva poskytuje pri tvorbe školských vzdelávacích programov metodickú podporu pre základné školy a zverejňuje

na svojom webovom sídle učebné osnovy pre základné školy rozdelené pre jednotlivé ročníky v príslušných vzdelávacích cykloch,

ktoré môže základná škola využiť pri vypracúvaní školského vzdelávacieho programu. Ak sa časová dotácia vyučovacieho

predmetu v učebnom pláne základnej školy alebo strednej školy vzhľadom na časovú dotáciu v rámcovom učebnom pláne

nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahových štandardov, učebnými osnovami tohto vyučovacieho predmetu môžu byť

vzdelávacie štandardy.

§ 10

Zrušený od 1.1.2022

§ 11

Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie vydáva verejné listiny a rozhodnutia.

(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách s vyučovacím

jazykom národnostnej menšiny a v triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšinynárodnostnom školstve sa pedagogická

dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku, v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.

(3) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(4) Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(5) Pedagogická dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.

(6) Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje11)

a) o uchádzačoch, deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania v rozsahu

1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa pobytu a adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa,

žiak, poslucháč alebo účastník výchovy a vzdelávania obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. pohlavie,

56. štátna príslušnosť,

67. národnosť,

78. materinský jazyk,

89. fyzické zdravie a duševné zdravie,

910. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,

1011. rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,

1112. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

1213. výsledky zo súťaží a olympiád,

1314. podobizne a obrazové snímky,

b) o zákonných zástupcoch uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. c)písm. b) prvého

bodu; ak ide o zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka, aj v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. c) druhého bodu.

(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) Pri porušení povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)

§ 12

Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.

(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva

na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.

(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku. 14)

(5) Pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v národnostnom školstve zaručuje výchova a vzdelávanie podľa odseku 3.

(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom jazyku a súčasne v cudzom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny a súčasne v cudzom jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v

a) bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou a iným štátom alebo

b) študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v jednej tretine vyučovacích predmetov teoretického vyučovania, alebo ak ide o gymnázium, najmenej v jednej tretine

vyučovacích predmetovtroch povinných vyučovacích predmetoch.

(7) Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je štátny jazyk a jazyk národnostnej menšinyjazyk národnostnej menšiny

alebo jazyk etnickej skupiny.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním podľa odseku 2 je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet

slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský jazyk a slovenská literatúra vyučovaný podľa príslušného štátneho vzdelávacieho

programu.(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací

predmet slovenský jazyk a literatúra.

(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13

Edukačné publikácie

(1) Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text a, pracovný zošit a digitálny vzdelávací obsah.

(2) Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva.Na vzdelávanie v

školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré

nie sú schválené ministerstvom školstva a sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Edukačné publikácie, ktoré nie

sú schválené ministerstvom školstva, možno používať, ak sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a nie sú v

rozpore so školským vzdelávacím programom; ich používanie povoľuje riaditeľ na základe predchádzajúceho súhlasu

pedagogickej rady. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie

schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ak je edukačná publikácia vydaná v elektronickej podobe, na vzdelávanie v školách sa môže používať, len ak spĺňa požiadavky na prístupnosť podľa osobitného predpisu. 14aa)

(3) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa § 12 ods. 3 sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy takto

a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,

b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,

c) súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(4) Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii doložkucertifikát. Podmienkou vydania doložky certifikátu edukačnej publikácie je aj elektronická verzia

edukačnej publikácie; ak ide o učebnicu pre základné školy, aj metodická príručka na jej používanie.

(5) Doložku Certifikát edukačnej publikácii pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania pre školy v

pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva. Doložku Certifikát edukačnej publikácii pre

odborné predmety pre školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(6) Súčasťou doložky edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti doložkycertifikátu.

(7) Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti a žiakov so zdravotným

postihnutím ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné

prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na

povolanie, a materským školám. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom dochádza dňom ich

odovzdania a prevzatia. Na prevod správy alebo prevod vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom sa nevyžaduje súhlas

podľa osobitného predpisu;14b) rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(8) Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti so zdravotným postihnutím,

ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie, a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva na základe objednávky

školy v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do

a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v

školstve alebo

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej školy alebo strednej školy alebo

2. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom

miestnej štátnej správy v školstve.(7) Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise

do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným

znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne

finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú

prípravu na povolanie. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkou dochádza dňom ich

odovzdania a prevzatia. Na nakladanie s edukačnými publikáciami s vydanou doložkou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)

(8) Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise do Braillovho písma, s

implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo

školstva na základe objednávky školy na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do

a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v

školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy,

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá

je právnickou osobou, alebo strednej školy,

2. materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú

zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, alebo

3. zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou.

(9) Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkoucertifikátom pre odborné predmety

v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa odsekov 7 a 8.

(10) Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňuje ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 vedú register edukačných publikácií s vydanou doložkoucertifikátom a zverejňujú ho na nimi určenom webovom sídle.

(11) Za posúdenie edukačnej publikácie na účel vydania certifikátu žiadateľ uhrádza ministerstvu školstva poplatok, ktorého výšku

určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva; ministerstvo školstva výšku poplatku aktualizuje každoročne

k 1. januáru.

§ 13a

Používanie edukačných publikácií s certifikátom

(1) Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú svojim žiakom edukačné publikácie s certifikátomvydanou doložkou do bezplatného užívania. Materské školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne

vzdelávanie povinné, pracovné zošity s certifikátoma ktorým bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 23 písm. a), pracovné

zošity do bezplatného užívania.

(2) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za edukačné publikácie s

certifikátom, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie

alebo poškodenie.

(3) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené edukačné publikácie s

certifikátom, použije na zakúpenie edukačných publikácií s certifikátom alebo na tlač edukačných publikácií z knižnice edukačných

publikácií.

(4) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie s certifikátom poskytnuté do

bezplatného užívania.

(5) Podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu edukačnej publikácie, náležitosti žiadosti o vydanie certifikátu,

podrobnosti o postupe pri vydávaní a odnímaní certifikátu edukačnej publikácie, spôsobe používania edukačných publikácií s

certifikátom, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo školstva.(5) Podrobnosti o spôsobe používania edukačných publikácií, spôsobe a výške náhrady za ich

stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 13aa

Knižnica edukačných publikácií

(1)Ministerstvo školstva vedie a na ním určenom webovom sídle zverejňuje knižnicu edukačných publikácií, ktorá

obsahuje elektronické verzie edukačných publikácií s certifikátom.

(2)Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorej vytvorenie ministerstvo školstva poskytlo

finančné prostriedky, udelí súhlas na sprístupnenie jej elektronickej verzie v knižnici edukačných publikácií vrátane tých, ktoré

sú vydané v jazyku národnostnej menšiny.

(3)Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 2 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských

práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako výhradnú licenciu v územnom

rozsahu obmedzenom na územie Slovenskej republiky, počas lehoty platnosti certifikátu edukačnej publikácie. Nositeľ

autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú

verziu edukačnej publikácie

a) trvalo ukladať na pamäťové médium alebo

b) tlačiť.

(4)Obmedzenie podľa odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na ministerstvo školstva a na školy.

(5)Vlastníkom elektronickej verzie edukačnej publikácie v knižnici edukačných publikácií je Slovenská republika, jej

správcom je ministerstvo školstva. Vlastníkom tlačenej verzie edukačnej publikácie vyhotovenej z elektronickej verzie podľa

prvej vety je škola, ktorá zabezpečila jej vyhotovenie; ak vyhotovenie tlačenej verzie zabezpečilo ministerstvo školstva,

vlastníkom tlačenej verzie je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva.

(6)Na edukačné publikácie s certifikátom v knižnici edukačných publikácií sa nevzťahujú ustanovenia § 13 ods. 7 až 9.

§ 13b

Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií s certifikátom v čase mimoriadnej situácie, núdzového

stavu alebo výnimočného stavu

(1) Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo finančné

prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie edukačnej publikácie s certifikátom vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom

sídle určenom ministerstvom školstva, pre deti, žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných

zamestnancov.

(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie s certifikátom trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.

§ 13c

Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia

(1) Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

(2) Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie alebo jeho technické zhodnotenie

do

a) správy

1. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve,

2. výchovného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie

v triede alebo v škole pri výchovnom zariadení, alebo

3. zariadenia poradenstva a prevencie v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o

poskytovanie odbornej činnosti v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie, alebo

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej školy alebo strednej školy výlučne na

účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole alebo strednej škole,

2. materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja

alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej

škole alebo strednej škole,

3. výchovného zariadenia, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel

výchovy a vzdelávania v škole pri výchovnom zariadení, alebo

4. zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne

na účel odbornej činnosti v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie.(2) Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie

ním obstarané materiálno-technické vybavenie alebo jeho technické zhodnotenie do

a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v

školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo špeciálneho výchovného

zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie v škole pri

špeciálnom výchovnom zariadení, alebo

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá

je právnickou osobou, alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole

alebo strednej škole,

2. materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú

zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, špeciálneho výchovného zariadenia,

ktoré je právnickou osobou a nie je zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie v škole

pri špeciálnom výchovnom zariadení, alebo

3. zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou, výlučne

na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole alebo príslušnej základnej škole, zriaďovateľa špeciálneho

výchovného zariadenia, ktoré nie je právnickou osobou, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v škole pri špeciálnom výchovnom

zariadení.

(3) K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza dňom jeho odovzdania a prevzatia.

(4) Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)

(5) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je

povinný nahradiť škole jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.

(6) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy rovnakého druhu.

(7) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie školy poskytnuté do bezplatného užívania.

§ 14

Experimentálne overovanie

(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým

a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,

b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,

c) výchovné programy,

d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,

e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,

f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,

h) preventívne a rozvojové programy,

i) oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).

(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie v praxi.

(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.

(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.

(5) Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje

a) ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,

b) garanta experimentálneho overovania,

c) časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,

d) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,

e) dohodu medzi školou alebo školským zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie uskutočňuje, zriaďovateľom, garantom experimentálneho overovania a predkladateľom návrhu alebo ministerstvom školstva, ak sa experimentálne overovanie začína na podnet ministerstva školstva,

f) ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.

(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.

(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.

(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva.podľa osobitného predpisu. 15)

(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.

(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.

(13) Ak sa experimentálne overovanie nezačne uskutočňovať najneskôr od začiatku tretieho školského roka po jeho schválení,

ministerstvo školstva ukončí experimentálne overovanie ako neúspešné.

(1314) Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania v strednej odbornej

škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu upravuje osobitný predpis.15a)

§ 14a

Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní

(1) Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní (ďalej len "katalóg"). Katalóg obsahuje

a) výsledky experimentálneho overovania,

b) inovácie, ktorými sú

1. inovatívne výchovno-vzdelávacie programy,

2. inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania,

3. inovatívne formy a spôsoby hodnotenia detí a žiakov,

4. inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania,

5. inovatívne formy riadenia škôl a školských zariadení,

6. inovatívne preventívne a rozvojové programy.

(2) Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po ich schválení podľa § 14 ods. 12.

(3) O zápis do katalógu podľa odseku 1 písm. b) môže požiadať

a) vysoká škola,

b) organizácia zriadená ministerstvom školstva,

c) organizácia zriadená iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

d) katolícke pedagogické a katechetické centrum,

e) škola alebo školské zariadenie,

f) zamestnávateľ, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania,

g) iná právnická osoba.

(4) Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi súlad inovácie podľa odseku 1 písm. b), o ktorej zápis do katalógu sa žiada, s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4. Na základe posúdenia ministerstvo školstva

a) zapíše inováciu do katalógu s určením doby zápisu,

b) nezapíše inováciu do katalógu a navrhne žiadateľovi, aby zabezpečil vykonanie experimentálneho overovania, alebo

c) nezapíše inováciu do katalógu a oznámi žiadateľovi dôvody nezapísania inovácie.

(5) Súlad používania inovácií zapísaných v katalógu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(6) Ministerstvo školstva vymaže inováciu z katalógu, ak nemá charakter inovácie podľa odseku 1 písm. b).

(7) Inovácie zapísané v katalógu sú školy a školské zariadenia oprávnené používať vo svojej činnosti.

(8) Náležitosti žiadosti o zápis do katalógu, údaje vedené v katalógu a podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu inovácií s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4, požiadavky na osobu, ktorá posudzuje inováciu, a podrobnosti o zápise a výmaze inovácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 15

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva

(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.

(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. 16)

(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách; 17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách.

(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. 16)

(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným predpisom. 17)

§ 15a

Vyučovanie telesnej a športovej výchovy

(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií, hudobných a dramatických konzervatórií, jazykových škôl a materských škôl sa vyučuje telesná a športová výchova.

(2) Úlohou telesnej a športovej výchovy je prispievať k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, brannej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, prispievať k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu, rozvíjať pohybovú gramotnosť a osobnosť ako celok po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej a morálnej.

(3) Telesná a športová výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu v oblasti zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov.

(4) Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá má menej ako päť tried, a na základnú školu pri zdravotníckom zariadení.

(5) Telesná a športová výchova sa na strednej škole vyučuje v rozsahu najmenej dvoch vyučovacích hodín týždenne; to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.

(6) Škola môže využiť voliteľné hodiny na vyučovanie telesnej a športovej výchovy nad rozsah vyučovacích hodín podľa odsekov 4 a 5.

(7) Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj započítaním hodín vyučovacích

predmetov štátneho vzdelávacieho programu alebo vzdelávacích programov podľa § 94 ods. 2 zameraných na rozvoj pohybových

zdatností a fyzického zdravia detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením vrátane priestorovej orientácie, pohybovej výchovy,

zdravotnej telesnej výchovy, športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít

organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.

Druhý oddiel

Stupne vzdelania

§ 16

(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 až 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.

(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(3) Základné vzdelanie sa člení na

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň

základnej školy, absolvovaním posledného ročníka základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s

ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu, alebo o žiaka so stredným,

ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie

primárneho vzdelania podľa § 31a; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,

b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý

stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v

strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na

získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 31a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho

stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania alebo absolvovaním

posledného ročníka triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením základnej školy alebo posledného ročníka základnej školy

pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý splnil požiadavky

minimálneho učebného výstupu; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.(3) Základné

vzdelanie sa člení na

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň

základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5; dokladom o získanom

stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,

b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý

stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v

strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka

osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa

§ 155 ods. 9, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 31a alebo

úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu

nižšieho stredného odborného vzdelávania; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.

(4) Stredné vzdelanie sa člení na

a) nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

b) stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v

strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je

vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej skúške aj výučný list,

c) úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole, škole

umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním

posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

(5) Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak alebo osoba podľa osobitného predpisu17b) úspešným absolvovaním

a) najmenej jednoročného a najviac dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v

strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o

absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“

so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom,

ba) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa

ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu, 18)

cb) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje

absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za priezviskom,

dc) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý

sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

1. dvojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art"; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

2. trojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS."; titul sa uvádza za priezviskom.

e) posledného ročníka súvislého päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej zdravotníckej škole alebo

v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je

vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul

„diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“, titul sa uvádza za priezviskom,

f) krátkeho študijného programu podľa osobitného predpisu,17b) ktorý uskutočňuje vysoká škola samostatne alebo v spolupráci

so strednou odbornou školou.

§ 17

Stupne základného umeleckého vzdelania

(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na

a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,

b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.

(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

(3) zrušený od 1.1.2022

(4) zrušený od 1.1.2022.

§ 17a

Stupne jazykového vzdelania

(1) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu v jazykovej škole.

(2) Jazykové vzdelávanie sa v súlade s referenčným rámcom člení na

a) základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním sa získava jazyková úroveň A1 referenčného rámca,

b) základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň A2

referenčného rámca,

c) stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň B1

referenčného rámca,

d) stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky alebo štátnej jazykovej skúšky sa

získava jazyková úroveň B2 referenčného rámca,

e) vyššie jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava

jazyková úroveň C1 referenčného rámca,

f) špecializované jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková

úroveň C2 referenčného rámca.

(3) Jazykovú skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku možno vykonať aj bez absolvovania príslušného jazykového vzdelávania.

Dokladom o získanej úrovni jazykového vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením

stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca. Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie o jazykovej skúške s

vyznačením stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca.(2) Jazykové vzdelávanie sa v súlade so Spoločným európskym

referenčným rámcom pre jazyky (ďalej len "referenčný rámec") člení na

a) základný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne A2 referenčného rámca,

b) stredný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne B2 referenčného rámca,

c) vyšší kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C1 referenčného rámca,

d) špecializovaný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C2 referenčného rámca.

(3) Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením

stupňa jazykovej úrovne.

(4) Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného rámca.

(5) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 18

Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zapísané v registri škôl a školských

zariadení alebo zriadenézaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené

iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je

a) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,

b) vysvedčenie,

c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,

d) osvedčenie o zaškolení,

e) osvedčenie o zaučení,

f) vysvedčenie o záverečnej skúške,

g) vysvedčenie o maturitnej skúške,

h) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,

i) záverečné vysvedčenie,

j) osvedčenie o jazykovej skúške,

kj) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na formulároch podľa vzorovpredpísaných tlačivách schválených

ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na formulároch podľa vzorovtlačivách schválených príslušným ústredným orgánom

štátnej správy.

(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia formulárovtlačív zodpovedá riaditeľ

školy.

(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje; to neplatí, ak ide o chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé

nesprávnosti v pôvodnom doklade. Za zrejmú nesprávnosť sa nepovažuje zmena údajov, ktorá nastala po vydaní pôvodného

dokladu. Oprava sa vykoná vydaním nového dokladu; plnoletý držiteľ dokladu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je

povinný pôvodný doklad odovzdať pri prevzatí nového dokladu.(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané

opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

(11) Na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia, plnoletého žiaka alebo plnoletého poslucháča škola vydá odpis

dokladu o získanom vzdelaní vyhotovený na základe pedagogickej dokumentácie, ktorý obsahuje text „Tento odpis súhlasí s

prvopisom“ a v záhlaví označenie „ODPIS“. Ak nemožno zabezpečiť všetky podpisy, ktoré boli na pôvodnom doklade o získanom

vzdelaní, uvedú sa len mená a priezviská príslušných osôb. Odpis podpíše riaditeľ školy a pripojí odtlačok úradnej pečiatky školy

a dátum. Škola môže požadovať poplatok za vydanie odpisu, ktorého výška je odvodená od skutočných nákladov spojených s

jeho vydaním; ak o vydanie odpisu požiadal zástupca zariadenia, škola vydá odpis bezplatne. Výšku poplatku za vydanie odpisu

škola zverejňuje na svojom webovom sídle.

Tretí oddiel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 19

Povinná školská dochádzka

(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté

dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, prílohou prihlášky na vzdelávanie v základnej škole je súhlasné vyjadrenie príslušného

zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý

poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „pediater“). Ak je údaj z prílohy v Centrálnom registri

uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“), samostatné predloženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny

register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi

zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v základnej škole.(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo

na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k prihláške predložiť

súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(5) Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na

základe písomného odporučenia pediatra vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov.(5) Žiakovi so zdravotným

znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa

vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a

písomného odporučenia zariadenia poradenstva a prevencie.

§ 20

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej

škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa

začať plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva.

(3) Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť

povinnú školskú dochádzku; miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy. Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná za

prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V odôvodnenom prípade možno po dohode

so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia zápis vykonať aj dištančne, výnimočne z objektívneho dôvodu aj bez

prítomnosti dieťaťa. Neúčasť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo dieťaťa na zápise nie je dôvodom na rozhodnutie

o neprijatí do školy, ak doručená prihláška na vzdelávanie v základnej škole spĺňa všetky náležitosti.

(4) V rámci zápisu na vzdelávanie v základnej škole pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec základnej školy

vykonáva administratívne úkony vo vzťahu k prihláške na vzdelávanie v základnej škole, a ak je dieťa prítomné a zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia s tým súhlasí, uskutoční aj rozhovor s dieťaťom alebo činnosti vo vzťahu k zručnostiam a

schopnostiam dieťaťa. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže byť prítomný pri všetkých častiach zápisu. Ak sa pri

zápise zistí dôvodné podozrenie, že u dieťaťa nie je predpoklad zvládnutia prvého ročníka, základná škola navrhne zákonnému

zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie.

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode,20) v ktorom má trvalý pobyt alebo

obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú

dochádzku v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme.

(6) Riaditeľ základnej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne prijať na základné vzdelávanie

až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka v tomto poradí

a) žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,

b) žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorým sa poskytuje starostlivosť v organizačnej súčasti

zariadenia, ktorá sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a

c) žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný

prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Prihláška na vzdelávanie v základnej

škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30.

apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí

a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)

b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)

c) zriaďovateľ cirkevnej školy,

d) zriaďovateľ súkromnej školy.

(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods.

6 písm. a) prvého až siedmeho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred

zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej

schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým

podpisom.9a)

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len

"spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku

v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú

miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení

na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho

počtu žiakov v triede príslušného ročníka.

(7) Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.

(8) Ak základná školariaditeľ základnej školy rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov podľa odseku 7, túto

skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt.

(9) Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej základnej školy alebo do súkromnej základnej školy, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom.

(10) Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna oznámi zákonnému zástupcovi názov základnej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá

a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa alebo

b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa.

(11) Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do školy vo verejnom školskom obvodespádovej školy z

kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy na základe oznámenia obce podľa odseku 10. Ak zákonný zástupca neprihlási dieťa na základe oznámenia obce do základnej školy, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

(12) Riaditeľ školy oznámenej podľa odseku 10 je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého pobytu alebo obvyklého

pobytu vo verejnom školskomv školskom obvode tejto školy, povinný prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z

kapacitných dôvodov nebolo možné prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, a to až do výšky

najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.

(13) Ak riaditeľ základná školazákladnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v

školstve, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov, a tieto deti nie sú následne prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej základnej škole alebo v súkromnej základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom, táto obec o tom bezodkladne informuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(14) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov základnej školy, ktorej

riaditeľ rozhodolktorá rozhodla podľa odseku 13, budú plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, ktorá má kapacitné

možnosti, alebo zabezpečí inú formu ich vzdelávania podľa tohto zákona.

(15) Na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v obci podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa majú prednostne právo žiaci prvého stupňa a žiaci prvého vzdelávacieho cyklu.

(16) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(17) Žiak podľa odseku 16 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

(18) Ak bol žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinnú školskú dochádzku striedavo v škole v Slovenskej republike a v

škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť žiaka. Škola v

Slovenskej republike žiaka hodnotí a vydáva mu vysvedčenie samostatne; pri hodnotení v Slovenskej republike možno

zohľadniť výsledky vzdelávania v škole v zahraničí. Zákonný zástupca predloží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad s

uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevoval príslušnú školu v zahraničí, a doklad o výsledkoch

vzdelávania v tejto škole za príslušné obdobie; doklad sa predkladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v

zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení tohto obdobia.

§ 21

Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole

(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť 25)

do príslušného ročníka základnej školy vo verejnom školskom obvodespádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si

zvolil zákonný zástupca.

(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej základnej školy ako základnej školy vo verejnom školskom obvodenež

spádovej základnej školy len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.

§ 22

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov

vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16. rok veku, riaditeľ školy na základe žiadosti

zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad

úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok veku. Ak riaditeľ školy

nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi písomne odôvodní.

(3) Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16. rok veku, môže ministerstvo školstva na

základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenia riaditeľa školy umožniť ukončiť ôsmy ročník a

deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca

školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

(4) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením môže riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

umožniť vzdelávanie v základnej škole alebo v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením do konca školského

roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi písomne odôvodní.§ 22

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval

desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil

16. rok veku.

(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní

ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského

roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. V odôvodnených prípadoch ministerstvo školstva umožní ukončiť deviaty ročník a

získať nižšie stredné vzdelanie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18 rokov veku.

(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím 26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca

školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ nevyhovie žiadosti podľa prvej vety, túto skutočnosť žiadateľovi

písomne odôvodní.

Štvrtý oddiel

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

§ 23

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania sú

a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len "individuálne vzdelávanie"),

b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nezapisuje do registra

škôl a školských zariadení,nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 8)

d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe súhlasu ministerstva školstva,

e) individuálne vzdelávanie v zahraničí,

f) podľa individuálneho učebného plánu,

g) vzdelávanie v Európskych školách.26a)

§ 24

Individuálne vzdelávanie

(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe

písomnej žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať

do školy. O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje škola po

súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a) žiakovi školy, ktorému jeho fyzické zdravie neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b) žiakovi základnej školy,

c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, a nemožno mu zabezpečiť účasť na vzdelávaní v

škole dlhšie ako dva mesiace.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo

plnoletý žiak priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore

ako všeobecné lekárstvo. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu

najmenej štyri vyučovacie hodiny týždenne.

(4) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka,

b) ročník alebo polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť; obdobie môže presiahnuť jeden školský rok,

c) dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia žiaka,

e) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení

kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 písm. b),

f) zoznam edukačných publikácií podľa § 13, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

g) ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.

(5) Riaditeľ školy povolí individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), ak zákonný zástupca zabezpečí

a) materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania a ochranu zdravia žiaka,

b) individuálne vzdelávanie žiaka fyzickou osobou, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre

učiteľov príslušného stupňa základnej školy; touto osobou nemôže byť riaditeľ príslušnej školy.

(6) Učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet, preskúša žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa

odseku 2 písm. b) alebo písm. c). Preskúšanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b),

sa vykoná v kmeňovej škole, na základe dohody riaditeľov škôl v priestoroch inej školy alebo na základe dohody riaditeľa školy

so zákonným zástupcom na inom mieste za prítomnosti učiteľa, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet; preskúšať žiaka nie

je možné dištančne. Organizáciu preskúšania žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c),

dohodne riaditeľ kmeňovej školy so zástupcom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je

žiak umiestnený. Preskúšanie sa koná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Hodnotenie žiaka môže

zohľadniť aj súbor prác a výstupov žiaka, ktoré preukazujú jeho výsledky vzdelávania počas individuálneho vzdelávania. Na

základe výsledkov preskúšania vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca má právo byť

prítomný pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b).

(7) Pri preskúšaní žiaka podľa odseku 6 sa zohľadňuje zdravotný stav žiaka. Ak vyučujúci pedagogický zamestnanec pri

preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt

prejavov rizikového správania žiaka, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý

navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), nevykonáva komisionálnu skúšku ani nie je

preskúšaný. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú

správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej sa po prerokovaní v pedagogickej

rade školy vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.

(9) Za plnenie podmienok podľa odseku 5 zodpovedá zákonný zástupca.

(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia. Kontrolu

plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa odseku 4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová

škola najmenej jedenkrát počas školského roka. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly

poverenému školskému inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi.

(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka základná škola zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,

b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka,

c) ak zákonný zástupca neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

d) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného pedagogického zamestnanca alebo

odborného zamestnanca podľa odseku 10,

e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

f) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.

(12) Kmeňová škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí

žiaka do príslušného ročníka. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá

odkladný účinok.

(13) Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 11 písm. c) alebo písm. d) nemožno žiaka opätovne

individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

(14) O povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav na výkon väzby alebo

ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje

škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Ustanovenia odsekov

4 až 10 sa použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu na výkon väzby alebo

ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(15) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová škola. Zákonný zástupca uhrádza

fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu, ak sa nedohodnú

inak.§ 24

Individuálne vzdelávanie

(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len "kmeňová škola"),

na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od

povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu. 27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v

systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b) žiakovi základnej školy,

c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní

v škole dlhšie ako dva mesiace.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak

priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka

zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný

zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov

príslušného stupňa základnej školy.

(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a

vzdelávania podľa tohto zákona,

e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť

povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

g) zoznam edukačných publikácií, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.

(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne

skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky

vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný stav žiaka.

(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania

všeobecného lekára pre deti a dorast alebo zariadenia poradenstva a prevencie z dôvodu zdravotného stavu, nevykonáva

komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy

písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v

pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.

(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.

(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia

podľa osobitného predpisu. 7) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a

ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly

poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.

(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší

a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,

b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy,

e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

f) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka.

(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň

zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho

vzdelávania nemá odkladný účinok.

(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom

bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. 28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho

vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 4 až 10

použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm.

b), finančnú odmenu.

§ 25

(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školykmeňová škola na základe

písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.

(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie

a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b) rodné číslo žiaka,

c) adresu bydliska v zahraničí,

d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.

(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodinyorgánu štátnej správy a obci, v ktorej

má zákonný zástupca trvalý pobyt.

(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.

(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zabezpečí jeho preklad.

(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení príslušného stupňa alebo

príslušného vzdelávacieho cykluštvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.

(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.

(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e) alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.

(9) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

(10) Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť žiaka aj do najbližšieho nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že

žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.

(11) Zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, predloží do 15. septembra príslušného školského roka

príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, doklad, že žiak pokračuje vo vzdelávaní v

škole v zahraničí, ak žiak, ktorý vykonával osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo písm.

e),

a) získal nižšie stredné vzdelanie v deviatom roku plnenia povinnej školskej dochádzky vykonaním komisionálnej skúšky v

kmeňovej škole,

b) prestal byť žiakom kmeňovej školy a

c) pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v zahraničí.

(1112) Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného spôsobu plnenia povinného

predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.

§ 26

Individuálny učebný plán

(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu

zariadeniazástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie podľa individuálneho

učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.

(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy. Ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva podľa individuálneho

vzdelávacieho programu, individuálny učebný plán sa uvádza v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.

(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. 28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(6) Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zistí dôvodné podozrenie na výskyt prejavov rizikového

správania žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného plánu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto

skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej činnosti v

zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(7) Povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu riaditeľ školy zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,

b) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo vyučujúceho pedagogického zamestnanca,

c) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

d) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.

TRETIA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKÔL

§ 27

(1) Školy zapísané v registri škôl a školských zariadení alebo zriadenézaradené do siete škôl a školských zariadení

podľa osobitného predpisu, 2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.

(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) gymnázium,

d) stredná odborná škola,

e) stredná priemyselná škola,

fe) stredná športová škola,

gf) škola umeleckého priemyslu,

hg) konzervatórium,

ih) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

ji) základná umelecká škola,

kj) jazyková škola.

(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až i)až h) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem

škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).

(4) Školu možno zriadiť ako jednu právnickú osobu spojením akejkoľvek kombinácie materskej školy, základnej školy

alebo strednej školy. Školy a školské zariadenia sa môžu spájať alebo združovať do jednej právnickej osoby podľa osobitného

predpisu.28a)

(54) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), h) a i)g) a h) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor

vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak

tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j), škola s medzinárodným programom a základná škola, ktorá

nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

Prvý oddiel

Materská škola

§ 28

(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo

b) celodennú výchovu a vzdelávanie.

(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. 30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.

(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia. Samostatné triedy

možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť

zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia poradenstva a prevencie.

(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri

deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa počas školského roka,

b) prestupu dieťaťa z inej materskej školy počas školského roka,

c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole,

d) skončenia alebo zrušenia individuálneho vzdelávania počas školského roka alebo

e) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov o výchovu a vzdelávanie v materskej škole počas školského roka.(10) Ak sú

splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,

b) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo

c) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.

(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.

(12) O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne materská školariaditeľ materskej školy na základe

odporúčania pediatravšeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred

prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne materská školariaditeľ materskej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred

prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Maximálny počet zaradených detí so zdravotným znevýhodnením a detí s nadaním v jednej triede sú dve.

(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi alebo

zástupcovi zariadenia iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho

dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14) Ak dieťa plní predprimárne vzdelávanie v dvoch materských školách striedavo, osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydáva materská škola, do ktorej bolo prijaté skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia materských škôl nedohodli inak.

(15) Ak bolo dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinné predprimárne vzdelávanie striedavo v škole v Slovenskej

republike a v škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť

dieťaťa. Škola v Slovenskej republike vydáva dieťaťu osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania samostatne. Zákonný

zástupca predloží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa

navštevovalo príslušnú školu v zahraničí; doklad sa predkladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v

zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení tohto obdobia.

(1516) V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci,

školský podporný tím a, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.

(1617) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou

zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.

(1718) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a

ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadeniadieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

(1819) Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole, riadení, prevádzke

materskej školy a o formách osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávaniaindividuálnom vzdelávaní detí

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 28a

(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo štyri rokypäť rokov veku do 31. augusta, ktorý dva roky predchádza začiatku školského

roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. (účinnosť

1.9.2027)

(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo tri roky veku do 31. augusta, ktorý tri roky predchádza začiatku školského roka, od

ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. (účinnosť

1.9.2028)

(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá dva školské rokyjeden školský rok, ak odsek 3

neustanovuje inak. (účinnosť 1.9.2027)

(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá tri školské roky, ak odsek 3 neustanovuje inak. (účinnosť

1.9.2028)

(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, materská školariaditeľ materskej školy

rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu

príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu pediatravšeobecného lekára pre deti a dorast a s

informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(5) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu pediatravšeobecného lekára pre deti a dorast a

písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

§ 28b

(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa

materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje kmeňová materská škola v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od

povinnosti dochádzať do školy. Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je

predprimárne vzdelávanie povinné, a

a) fyzické zdravie mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) zákonný zástupca o to požiada.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia

priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako

všeobecné lekárstvo alebo pediatria. Vzdelávanie dieťaťa zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorá rozhodla o povolení

individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej štyri hodiny týždenne.

(4) Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne

vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy

písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

(5) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová materská škola.

(6) Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. a) do 30

dní odo dňa doručenia žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania

dieťaťa; k žiadosti zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia

lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo pediatria.

(7) Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) možno podať od 1. augusta do 31. decembra. Žiadosť

o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie,

e) doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 9,

f) ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.

(8) Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku

2 písm. b)

a) do 31. augusta, ak žiadosť bola podaná do 31. augusta, alebo

b) bezodkladne, ak žiadosť bola podaná po 31. auguste.

(9) Predprimárne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) možno povoliť, len ak zákonný zástupca má najmenej úplné stredné

všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

(10) Ak ide o dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zákonný zástupca je povinný v

čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa na predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej

materskej škole v priebehu mesiaca február; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi rozvoj vedomostí, zručností a

kompetencií dieťaťa. Zákonný zástupca má právo byť prítomný pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa.

(11) Ak pedagogický zamestnanec pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa, ktorému bolo povolené

individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt rizikového správania dieťaťa, ktoré môže

ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej

činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(12) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca.

(13) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) kmeňová materská škola zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu,

b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,

c) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora,

d) ak sa pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a schopností podľa odseku 10 zistí, že dieťa si ich neosvojilo v súlade s

obsahom individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 alebo

e) ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole na účel

posúdenia rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa podľa odseku 10.

(14) Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) do 30 dní od

začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej

materskej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) nemá odkladný účinok.

(15) Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 13 písm. c) až e) nemožno dieťa opätovne individuálne

vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).§ 28b

(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne

požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len "kmeňová materská

škola").

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o

oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej

materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a

a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.

(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa

odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia

poradenstva a prevencie; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje

kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b),

zabezpečuje zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné

stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2

písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené

individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4,

e) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

(6) Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia určí obsah

individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) najneskôr do 31. augusta. Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca

zariadenia je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa podľa odseku 2 písm. b)

na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu mesiaca marec; kmeňová materská škola v tomto

čase posúdi, či sa pri individuálnom vzdelávaní plní obsah individuálneho vzdelávania.

(7) Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne

vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy

písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,

b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,

c) na základe návrhu hlavného školského inšpektora,

d) ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania alebo

e) ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole na účel

posúdenia plnenia obsahu individuálneho vzdelávania podľa odseku 6.

(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia

konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia

individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne vzdelávať podľa

odseku 2 písm. b).

§ 28c

Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa pred dovŕšením piateho roku veku

(účinnosť 1.9.2027)

(1) Dieťa pred dovŕšením piateho roku veku plní povinné predprimárne vzdelávanie formou domáceho vzdelávania podľa odsekov

2 až 6 alebo formou pravidelného denného dochádzania do materskej školy. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie

formou domáceho vzdelávania, len ak zákonný zástupca má najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné

odborné vzdelanie.

(2) Ak sa zákonný zástupca rozhodne, že dieťa pred dovŕšením piateho roku veku bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie

formou domáceho vzdelávania, oznámi túto skutočnosť obci, v ktorej má dieťa trvalý pobyt.

(3) Oznámenie podľa odseku 2 obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa,

b) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať domáce vzdelávanie,

c) doklady o splnení kvalifikačných predpokladov zákonného zástupcu.

(4) Obsah vzdelávania na účely domáceho vzdelávania vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva.

Obsah vzdelávania rešpektuje individuálne osobitosti dieťaťa; jeho predmetom nie sú otázky hodnotového a etického formovania

dieťaťa a formovania intímneho života a sexuálneho správania. Domáce vzdelávanie dieťaťa sa uskutočňuje v súlade

s hodnotovým presvedčením zákonného zástupcu.

(5) Zákonný zástupca požiada ním vybranú materskú školu o posúdenie rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa

medzi dovŕšením štvrtého roku a piateho roku veku dieťaťa a túto skutočnosť oznámi obci. Zákonný zástupca je povinný v termíne

určenom materskou školu zabezpečiť prítomnosť dieťaťa v materskej škole. Posúdenie rozvoja vedomostí, zručností a

kompetencií dieťaťa vykoná materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom; zákonný zástupca má právo byť prítomný pri

posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa. Predmetom posúdenia rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií

dieťaťa nie sú otázky v oblasti vylúčenej podľa odseku 4; posúdenie musí rešpektovať individuálne osobitosti dieťaťa a jeho

fyzické zdravie.

(6) Ak sa pri posúdení podľa odseku 5 preukáže, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom

vzdelávania podľa odseku 4, a to ani po opakovanom posúdení, ktoré sa vykoná do troch mesiacov od prvého posúdenia, zákonný

zástupca je povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia.

(7) Zákonný zástupca je povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 31. mája roka predchádzajúceho

školskému roku, v ktorom začne dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(8) Výdavky spojené s domácim vzdelávaním znáša zákonný zástupca.

(9) Obec oznámi údaje podľa odseku 3 písm. a) do desiatich pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 2 ministerstvu

školstva, ktoré ich zapíše do centrálneho registra.§ 28c

Zrušený od 1.1.2025

§ 28d

(1) V priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. Prílohou žiadosti je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje

aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa; ak sa dieťaťu poskytuje podporné opatrenie, jej prílohou je aj vyjadrenie zariadenia

poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného

podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom materská škola, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa

prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí.(1) V

priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

prestúpiť do inej materskej školy. O prestupe dieťaťa rozhoduje rozhodnutím o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľ materskej školy,

do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa

prestupom nie je rozhodnutím o prijatí dieťaťa. Dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, 32ab) na základe

žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ materskej školy, ktorá je najbližšie alebo

má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje

starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu.

(2) Ak ide o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe

rozhodnutia súdu, materskú školu, do ktorej má byť prijaté dieťa prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na

základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú materskú školu oznámi zástupcovi

zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu

dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť;

určenie materskej školy, ktorá dieťa prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom

tejto materskej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole prestupom následne podá zástupca

zariadenia materskej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(3) Ak materská škola prijme dieťa prestupom podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, riaditeľ materskej školy je povinný bez

zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje.

Riaditeľ materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia poskytnúť riaditeľovi

materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom, kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej

dokumentácie, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra.(2) Ak riaditeľ materskej

školy prijme dieťa prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa

prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do

15 dní od doručenia kópie rozhodnutia zaslať riaditeľovi materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom, kópiu osobného

spisu dieťaťa a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len "centrálny register").

(34) V priebehu predprimárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde o povinné predprimárne

vzdelávanie.

(45) Ak má zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné, alebo zástupca zariadenia

záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole, oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.

(56) Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 4 5 dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi

materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.

(67) Materská školaRiaditeľ materskej školy môže rozhodnúť o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak

nejde o povinné predprimárne vzdelávanie, ak

a) dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky predprimárneho vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,

c) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,

d) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom absolvovať diagnostické vyšetrenie v

zariadení poradenstva a prevencie“ a vypúšťajú sa slová „a je potrebné zmeniť formu vzdelávania dieťaťa, ak sa špeciálne

výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy a je potrebné zmeniť formu vzdelávania dieťaťa, alebo

e) predčasné skončenie predprimárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a prevencie, pediatervšeobecný lekár pre

deti a dorast alebo lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.

Druhý oddiel

Základná škola

§ 29

(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.

(3) Základné školy sa členia na tieto typy:

a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len "plnoorganizovaná základná škola"),

b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len "neplnoorganizovaná základná škola").

(4) Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe.

(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 25 žiakov v triede prvého stupňaaž štvrtého ročníka,

c) 29 žiakov v triede druhého stupňapiateho až deviateho ročníka.

(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.

(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(8) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15. Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(9) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre

a) žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo

b) žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.

(10) V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre

a) žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek päť rokov, alebo

b) žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred dovŕšením šiesteho roku veku.

(11) Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov. Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; ak ide o žiaka podľa odseku 10 so všeobecným intelektovým nadaním,

vyžaduje sa aj písomný súhlas pediatra. Na žiaka so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v

škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, sa nevzťahuje § 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.

(12) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov s nadaním.

(13) Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným znevýhodnenímpostihnutím alebo žiakovi s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a

príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu pre žiakov,

a) ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk alebo,

b) ktorí prestúpili zo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo boli preradení z triedy pre žiakov so

zdravotným znevýhodnením v rámci základnej školy, alebo

c) ktorým zaradenie do adaptačnej triedy navrhlo zariadenie poradenstva a prevencie.

b) ktorým zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostiky odporučilo úpravu cieľov, metód, foriem alebo prístupov vo

výchove a vzdelávaní.

(15) Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy; žiaka podľa odseku 14 písm. a) alebo písm. b) zaraďuje na

návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia

zariadenia poradenstva a prevencie. Na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas

zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na 12 mesiacov; ak ide o žiaka podľa

odseku 14 písm. c), najdlhšie do konca príslušného školského roka. Do adaptačnej triedy nie je možné zaradiť žiaka opakovane.

Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede, žiak pokračuje v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými

žiakmi; ak ide o žiaka, ktorý sa pred zaradením do adaptačnej triedy vzdelával v príslušnej základnej škole, pokračuje

v príslušnom ročníku spolu so žiakmi pôvodnej triedy. Ak po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede nie je u žiaka, ktorý bol

zaradený podľa odseku 14 písm. b), predpoklad úspešného zvládnutia obsahu vzdelávania príslušného ročníka, riaditeľ školy

môže na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe

vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie zaradiť žiaka s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia do najbližšieho nižšieho ročníka; to neplatí, ak bol žiak zaradený do nižšieho ročníka pri prijatí do školy alebo pri prijatí

prestupom. Dôvody na zaradenie žiaka do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať výlučne zo zdravotného znevýhodnenia alebo

z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh

triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie; na

zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy

možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nie je možné zaradiť žiaka opakovane.

Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede, žiak pokračuje v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými

žiakmi. Dôvody na zaradenie žiaka do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať výlučne zo zdravotného znevýhodnenia.

(16) Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov z jedného ročníka alebo z viacerých

ročníkov. Do adaptačnej triedy možno zaradiť žiakov viacerých škôl, ktoré sú členmi klastra škôl.32ac) Podmienky zaradenia a

podrobnosti o organizácii vzdelávania žiakov v adaptačnej triede si vzájomne dohodnú riaditelia dotknutých základných škôl a

riaditeľ školy, ktorá zriadila adaptačnú triedu, o tejto skutočnosti písomne informuje orgán miestnej štátnej správy v školstve

spôsobom určeným ministerstvom školstva. Pre žiakov, ktorí sú zaradení do adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm.

a), možno časť výchovno-vzdelávacieho procesu uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej

národnostnej menšiny a vyučovať jednotlivé predmety metódami a formami výchovy a vzdelávania vyučovacieho jazyka ako

cudzieho jazyka.(16) Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov z jedného ročníka

alebo z viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v adaptačnej triede nižší ako štyria žiaci, adaptačná trieda sa zruší. Pre žiakov,

ktorí sú zaradení do adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm. a) možno výchovno-vzdelávací proces v adaptačnej triede

uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a vyučovací predmet slovenský jazyk

a slovenská literatúra vyučovať metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.

(17) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.

(18) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,

d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

f) preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.

(19) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.

(20) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.

(21) Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 20. Za osobitný prípad sa považuje

a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,

b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu

žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je

žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,

d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia, ak je z celkového počtu

žiakov školy viac ako 80% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia, alebo

e) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(22) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.

(23) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

§ 30

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré

majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý v nej skončí posledný ročník, pokračuje vo vzdelávaní

v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého

stupňa, prvého vzdelávacieho cyklu alebo druhého vzdelávacieho cyklu; spojenie viacerých ročníkov rôznych vzdelávacích cyklov

je možné v rozsahu podľa odseku 4.

(3) Základnú školu s prvým ročníkom až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej

150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) Základná škola môže organizovať školské vyučovanie vo vyučovacích predmetoch v skupinách, v ktorých sa súčasne

vzdelávajú žiaci rôznych tried a rôznych ročníkov v rámci rovnakého vzdelávacieho cyklu alebo žiaci najviac troch po sebe

nasledujúcich ročníkov z dvoch vzdelávacích cyklov.

(5) Školské vyučovanie v základnej škole nesmie začínať v popoludňajších hodinách.

(6) V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský

podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.

(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie

aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko

prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, organizáciu a priebeh

zápisu, organizáciu vzdelávania v triedach a v skupinách, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia

Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole a mimo nej, pravidlá

hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31

(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti

zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie,

prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť

potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola,

do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného zástupcu alebo

zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy

žiaka pri prijatí prestupom zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka.

(2) Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia

súdu, základnú školu, do ktorej má byť prijatý žiak prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti

zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú základnú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne.

Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí základnú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou

dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť; určenie základnej školy, ktorá

žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto základnej školy a jej

zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v základnej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia základnej škole určenej

príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(3) Ak základná škola prijme žiaka prestupom podľa odseku 1 alebo odseku 2, riaditeľ základnej školy je povinný bez zbytočného

odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne

postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je umiestnený žiak, ktorý má

plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie

rozhodnutia, poskytnúť riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka vrátane

pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu

podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu

odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(4) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa alebo výchovného poradcu alebo žiadosti zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a

prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu

zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu alebo nadaniu. Ak základná škola vzdelávanie v príslušnom školskom

vzdelávacom programe neuskutočňuje, riaditeľ základnej školy môže na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie

navrhnúť zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia prestup žiaka do inej základnej školy, ktorá uskutočňuje vzdelávanie

v príslušnom školskom vzdelávacom programe.

(5) Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia

poradenstva a prevencie môže základná škola zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení

alebo o čiastočnom oslobodení žiaka od vzdelávania sa v niektorom vyučovacom predmete, a to na celý školský rok alebo na

jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto vyučovacieho predmetu.

(6) Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, plní povinnú školskú

dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú

dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka základná

škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.

§ 31a

(1) Základná škola môže pre fyzické osoby, ktoré skončili plnenie povinnej školskej dochádzky a

a)nezískali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania, ktorý sa končí

komisionálnou skúškou na získanie primárneho vzdelania, alebo

b)získali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktorý sa končí

komisionálnou skúškou na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(2) Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej štátnej správy v školstve na

formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva do 15. februára.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca školu, ktorá bude organizovať program vzdelávania podľa odseku

1.

(4) Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 určuje a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva.

Organizáciu programu vzdelávania určuje príslušná základná škola.

(5) Osoba, ktorá sa zúčastňuje programu vzdelávania podľa odseku 1 nie je žiakom školy. Žiakov školy a osoby zúčastňujúce sa

programu vzdelávania podľa odseku 1 nemožno vzdelávať spolu v jednej triede.

(6) Najvyšší počet osôb zúčastňujúcich sa programu vzdelávania podľa odseku 1 v jednej skupine je 25.

(7) Základná škola umožní na požiadanie vykonanie komisionálnej skúšky podľa odseku 1 aj bez absolvovania programu

vzdelávania.§ 30

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30

detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy,

pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.

(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej

150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) V základnej škole sa školské vyučovanie organizuje len v dopoludňajších hodinách.

(5) V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci a

školský podporný tím.

(6) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode

a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu neplnoletého

žiaka; ak ide o základnú školu bez právnej subjektivity, aj po dohode so zriaďovateľom.

(7) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie

povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-

vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej,

pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31

(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej

žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje

rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie

je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania

lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej

školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho ročníka.

(2) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej

štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ základnej školy, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou

dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe

rozhodnutia súdu.

(3) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu

rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na

výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku.

Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej

školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka,

ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon

väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(4) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo

zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a

prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu

zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu a nadaniu.

(5) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia a odporučenia praktického lekára pre deti

a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z

iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to

na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.

(6) Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, plní povinnú

školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú

školskú dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka

základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.

§ 31a

(1) Základná škola určená orgánom miestnej štátnej správy v školstve môže pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie

stredné vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie tohto stupňa vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou

na získanie nižšieho stredného vzdelania. Komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania môže fyzická osoba

vykonať aj bez absolvovania programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(2) Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej štátnej správy v školstve

na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva do 15. decembra.

(3) Do programu vzdelávania podľa odseku 1 môže byť prijatý uchádzač, ktorý absolvoval písomný test. Na základe

výsledku písomného testu uchádzač absolvuje program vzdelávania podľa odseku 1 alebo vykoná komisionálnu skúšku na

získanie nižšieho stredného vzdelania.

(4) Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 a požadovaný obsah písomného testu podľa odseku 3

určuje ministerstvo školstva a zverejňuje na svojom webovom sídle.

(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 15. januára

a) základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania podľa odseku 1 v nasledujúcom školskom roku,

b) termín konania písomného testu podľa odseku 3,

c) termín konania komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Tretí oddiel

Stredné školy

§ 32

Stredné školy sú:

a) gymnázium,

b) stredná odborná škola,

c) stredná priemyselná škola,

dc) stredná športová škola,

ed) škola umeleckého priemyslu,

fe) konzervatórium.

§ 33

(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31. V strednej škole pri výchovnom

zariadení sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 8.

(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,

d) prestupu žiaka z inej školy,

e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,

g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.

(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.

(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom

a) prerušenie štúdia,

b) zmena študijného alebo učebného odboru,

c) prestup na inú strednú školu,

d) preradenie do základnej školy,

e) opakovanie ročníka,

f) postup do vyššieho ročníka,

g) zanechanie štúdia,

h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,

i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.

(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.

(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17; ak ide o triedu strednej školy

pri výchovnom zariadení, 4. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný

počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(8) Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,

b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,

d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7,

e) výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo

f) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

(12) V strednej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu

vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu pre žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk.

(13) Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu

alebo výchovného poradcu; na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného

zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na

jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nie je možné zaradiť žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede,

žiak pokračuje v príslušnom ročníku strednej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.

(14) V adaptačnej triede možno vyučovať vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra metódami a formami výchovy a

vzdelávania ako cudzieho jazyka.

(1215) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode,

exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiakazástupcom alebo zástupcom zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo

výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

(1316) O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ

strednej školystredná škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného

súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(1417) V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci,

školský podporný tím a, zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.

§ 34

Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru

(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.

(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.

(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

§ 35

Prestup na inú strednú školu

(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; rozhodnutie o prijatí prestupom

je bez súhlasu zamestnávateľa neplatné. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia

poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného

podporného opatrenia.

(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu; 34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.

(4) Ak stredná školariaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka prestupom, je riaditeľ

strednej školy povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi strednej školy, z

ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.

(5) Pri prestupe žiaka štvrtého ročníka alebo piateho ročníka strednej školy s bilingválnym vzdelávaním do štvrtého ročníka

strednej školy so štvorročným vzdelávacím programom je súčasťou dokumentácie žiaka podľa odseku 6 aj výsledok žiaka z

externej časti maturitnej skúšky, písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

zo slovenského jazyka a literatúry, ak ju žiak absolvoval. Riaditeľ strednej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, tento

výsledok uvedie na vysvedčení o maturitnej skúške.

(6) Riaditeľovi strednej školy, do ktorej žiak prestúpil, poskytne riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestúpil, kópiu dokumentácie

žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k

poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho

registra.(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu

dokumentácie žiaka do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho

registra.

(67) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.

(8) Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia

súdu, strednú školu, do ktorej má byť prijatý žiak prestupom po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, určí orgán miestnej štátnej

správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú strednú školu oznámi

zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí strednú školu, ktorá je najbližšie alebo má

najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje

starostlivosť; určenie strednej školy, ktorá žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s

riaditeľom tejto strednej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v strednej škole prestupom následne podá zástupca

zariadenia strednej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.(7) Žiaka, ktorému sa poskytuje

starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom

vykonaní rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť

hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť pobytovou formou

na základe rozhodnutia súdu.

(89) Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci prijímacieho konania.

§ 36

Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy

(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy

a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník, 36)

b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,

c) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. 37)

(3) Ak stredná školariaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, 19) zákonný zástupca žiaka

ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje strednú školu, ktorá rozhodlariaditeľa strednej školy, ktorý

rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky

alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu. 38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti strednú školu,

ktorá rozhodlariaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k

začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy poskytne kópiuzašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie

o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.

§ 37

Opakovanie ročníka

(1) Riaditeľ strednej školyStredná škola rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích

výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.

§ 38

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55a ods. 6.

(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39

Zanechanie štúdia

(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní štúdia, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.

§ 39a

Zdravotná spôsobilosť

(1) Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.

(2) Ak má škola alebo zamestnávateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný odbor alebo riaditeľ strednej školystredná škola môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.

§ 40

Zrušený od 1.1.2013

§ 41

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.

§ 42

Stredná odborná škola

(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)

(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.

(4) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42aa

Stredná priemyselná škola

(1) Stredná priemyselná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu

vo vzdelávacom programe príslušného študijného odboru, v ktorom sa praktické vyučovanie poskytuje formou odbornej praxe,

zameranom najmä na výkon špecifických povolaní, samostatných odborných činností v technických oblastiach a pripravuje

žiakov na štúdium na vysokej škole v študijných odboroch s opisom zodpovedajúcim obsahu výchovy a vzdelávania odborov

vzdelávania, v ktorých škola poskytuje vzdelávanie.

(2) Stredná priemyselná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v jednej až troch skupinách odborov

vzdelávania s obdobným profilom absolventa v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorých zoznam

vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Praktické vyučovanie na strednej priemyselnej škole

upravuje osobitný predpis.6aa)

(3) Stredná priemyselná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu najmä vo vyučovacích predmetoch v oblasti vedy,

techniky, inžinierstva, matematiky a umelej inteligencie.

(4) Stredná priemyselná škola zabezpečuje podporu prenosu technológií, aplikovaného výskumu a rozvoja podnikateľských

zručností formou partnerstiev s vysokými školami a zamestnávateľmi.

(5) Stredná priemyselná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru

stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. d) a ods. 5 písm. a) a f).

§ 42a

Stredná športová škola

(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.

(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa

športových odvetví.

(4) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.

(5) Stredná športová škola poskytuje

a) stredné odborné vzdelanie,

b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie.

(6) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42b

Škola umeleckého priemyslu

(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.

(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká prax.

(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje

a) úplné stredné odborné vzdelanie alebo

b) vyššie odborné vzdelanie.

(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole umeleckého priemyslu odborné vyučovacie predmety.

§ 43

Zrušený od 1.4.2015

§ 44

Konzervatórium

(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.

(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.

(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.

(7) Konzervatórium poskytuje

a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie predmety.

§ 45

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú

a) nadstavbové štúdium,

b) pomaturitné štúdium,

c) skrátené štúdium.

§ 46

Nadstavbové štúdium

(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47

Pomaturitné štúdium

(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje v stredných odborných školách, stredných priemyselných školách, školách umeleckého

priemyslu a na vysokých školách na účel zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2) Pomaturitné štúdium sa organizuje vo vzdelávacích programoch alebo v krátkych študijných programoch určených pre

uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné

vzdelanie.

(3) Pomaturitné štúdium sa člení na kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

(4) V kvalifikačnom štúdiu žiak získava odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, ako v ktorom vykonal maturitnú skúšku.

Kvalifikačné štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky.

(5) V špecializačnom štúdiu žiak získava špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na

výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie, vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore, ktoré

svojou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú študijnému odboru v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole

alebo v škole umeleckého priemyslu, absolvovaním ktorého získal žiak vzdelanie pred začiatkom špecializačného štúdia.

Špecializačné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou. Úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie

odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. d).

(6) Vo vyššom odbornom štúdiu žiak získava všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-

technických poznatkov na výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom

študijnom odbore. Vyššie odborné štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné

odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vyššie odborné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou.

Úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo

písm. f). Vyššie odborné štúdium v stredných zdravotníckych školách, ktorým sa získava odborná spôsobilosť na výkon povolania

v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný optometrista, diplomovaný

rádiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

(7) Ak uchádzač vykoná skúšku na overenie vzdelávacích výstupov v strednej odbornej škole, ktorá je oprávnená používať

označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, alebo v strednej priemyselnej škole vo vzdelávacom

programe podľa osobitného predpisu,38a) ktorý je podľa jej posúdenia totožný alebo príbuzný so špecializačným štúdiom alebo

s vyšším odborným štúdiom, stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola vydá osvedčenie o profesijnej kvalifikácii,

vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(8) Spôsob tvorby vzdelávacích programov špecializačného štúdia a vyššieho odborného štúdia a kritériá na ich uskutočňovanie

vzdelávacích programov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.§ 47

Pomaturitné štúdium

(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách a školách umeleckého priemyslu v záujme

zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2) Stredné odborné školy a školy umeleckého priemyslu môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích

programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo

úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

a) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú

skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,

b) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických

poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným

zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole umeleckého

priemyslu; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie

odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a) alebo písm. c),

c) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových

vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí

v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa

ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie

podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú

spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný

radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

§ 47a

Skrátené štúdium

(1) Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom rozšírenia a prehĺbenia

kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.

(2) Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali najmenej stredné odborné

vzdelanie.

(3) Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v rozsahu určenom ministerstvom školstva.

(4) Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.

(5) Skrátené štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné

vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 48

(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.

(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49

(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.

(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách zriadených obcou31) alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého odboru.

(6) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo

samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2) Základná umelecká školaRiaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

(3) Na posúdenie študijných predpokladov a na zisťovanie umeleckého nadania uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ

školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53

(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch alebo v štátnom jazyku metódami a formami vzdelávania

cudzieho jazyka.

(2) Jazykové vzdelávanie v jazykovej škole sa organizuje v kurzoch. Na jazykové vzdelávanie v jazykovej škole možno prijať len

uchádzača, ktorý splní kritériá na prijatie určené v školskom poriadku.

(3) Termín a spôsob podávania prihlášok na jazykové vzdelávanie a zápisu na jazykové vzdelávanie a najvyšší počet poslucháčov

v jednom kurze určuje riaditeľ školy.

(4) Úhrada nákladov na jazykové vzdelávanie pozostáva z príspevku na úhradu nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.

(5) Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca o to písomne požiada a je členom domácnosti,

ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na

jazykové vzdelávanie jedného cudzieho jazyka alebo štátneho jazyka metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.

(6) Výšku školného a zápisného, podmienky ich zníženia, zvýšenia alebo odpustenia v jazykových školách určí zriaďovateľ; ak je

zriaďovateľom obec31) alebo samosprávny kraj42) výšku, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného

určí všeobecne záväzným nariadením. Podmienky vrátenia školného a zápisného určí školský poriadok.

(7) Jazyková škola je oprávnená vykonávať jazykové skúšky. Termín konania jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi

môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na jazykovej skúške.

(8) Jazykovej škole môže ministerstvo školstva vydať po predchádzajúcom vyjadrení Štátnej školskej inšpekcie oprávnenie

vykonávať štátne jazykové skúšky. Jazyková škola s oprávnením vykonávať štátne jazykové skúšky môže organizovať aj prípravu

na štátnu jazykovú skúšku. Termín konania štátnej jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť

jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na štátnej jazykovej skúške.

(9) Štátna jazyková skúška a jazyková skúška sa vykonávajú za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnej jazykovej skúšky a

jazykovej skúšky určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(10) Štátny jazyk sa považuje na účely jazykového vzdelávania cudzincov za cudzí jazyk; tým nie je dotknutý osobitný predpis.9)

(11) Podrobnosti o kurzoch na získanie stupňa jazykového vzdelania, kurzoch na vykonanie štátnej jazykovej skúšky, spôsob

prijímania na jazykové vzdelávanie, spôsob organizácie jazykového vzdelávania, druhy kurzov, obsah jazykového vzdelávania,

spôsob hodnotenia študijných výsledkov v jazykovej škole a kritériá na vydanie oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.Jazyková škola

§ 53

(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj

vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej

škole sa uskutočňuje v kurzoch.

(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie podľa § 17a ods. 2.

Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a

dospelých.

(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá

má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej

škole neštudoval.

(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú

riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho

aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky, ktorý je menovaný

príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch rokov.

(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len "školné") a zo zápisného.

(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou 31) a samosprávnym krajom 42) určí

zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca

neplnoletého poslucháča o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa

osobitného predpisu. 32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na štúdium jedného cudzieho jazyka.

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec

alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že sa zo závažných osobných

dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.

(10) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno

preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.

(11) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych jazykových skúšok určí

riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(12) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl,

spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a

stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

§ 53a

Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie

(1) Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a

odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(2) Štátna jazyková skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá má predsedu a dvoch členov.

(3) Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva členov komisie pre štátne jazykové skúšky a členov

skúšobných komisií z členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva orgán

miestnej štátnej správy v školstve na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie pre štátne

jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.

(4) Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky prerokúva s riaditeľom jazykovej školy termíny konania štátnej jazykovej

skúšky a povoľuje jej opakovanie alebo opakovanie jej časti.

(5) Podrobnosti o zložení komisie pre štátne jazykové skúšky, skúšobných komisií, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich

vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo školstva.

ŠTVRTÁ ČASŤ

FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

§ 54

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.

(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4) Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(5) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(7) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(8) Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(9) Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

(10) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").

(11) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23.

(12) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

(13) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55

(1) Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva

a) priebežne počas školského roka a

b) súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

(2) Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia,

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo

d) inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(3) Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri dosahovaní vzdelávacích cieľov

určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v základnej

škole, ak odsek 4 neustanovuje inak, sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia alebo

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(4) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy vo vybraných vyučovacích

predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou

a) klasifikácie alebo

b) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(5) Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia.

(6) Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií určených ministerstvom školstva a

klasifikačných stupňov

a) 1 – výborný,

b) 2 – chválitebný,

c) 3 – dobrý,

d) 4 – dostatočný,

e) 5 – nedostatočný.

(7) Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si žiak osvojil

pri plnení cieľov vzdelávania a rozvoj jeho osobnosti; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.

(8) Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je

a) hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo

b) hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a v niektorých vyučovacích predmetoch slovným

hodnotením.

(9) Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete

splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na

konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku,

informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený

takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.

(10) Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.

(11) Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným

stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

(12) Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa

na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza

a) „absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho predmetu zúčastňoval a pracoval alebo zo závažných dôvodov nepracoval,

alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,

b) „neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania

nezúčastňoval, alebo

c) „oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.

(13) Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie

a) formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a

b) vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.

(14) Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak

a) je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,

b) je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie požiadaviek vyučovacieho predmetu,

alebo

c) neabsolvoval vyučovací predmet.

(15) Správanie žiaka sa hodnotí

a) slovne,

b) klasifikáciou,

c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

(16) Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so zameraním na jeho motiváciu; slovné

hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.

(17) Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom

a) 1 – veľmi dobré,

b) 2 – uspokojivé,

c) 3 – menej uspokojivé,

d) 4 – neuspokojivé.

(18) Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie správania žiaka

klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov správania žiaka.

§ 55a

(1) Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania v

súhrnnom hodnotení.

(2) Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 9 neustanovuje inak,

vyjadruje takto

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel alebo

d) neprospel.

(3) Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší

ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako

„veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.

(4) Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako

dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi

dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako

chválitebný.

(5) Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak

a) vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho

ročníka,

b) v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo

c) pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).

(6) Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho

predmetu má vyjadrenie „neabsolvoval“.

(7) Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.

(8) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, vrátane vyučovacieho predmetu,

ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel,

opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia školy.

(9) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom

termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a

nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak predložil doklad o návšteve školy

podľa § 25 ods. 3.

(10) Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie

opakovanie ročníka sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.

(11) Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôže opakovať ročník.

(12) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto medzinárodného

programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.

(13) Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím a žiak

hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie

žiaka je prospel alebo neprospel.

(14) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a

správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti

zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.

(15) V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích

predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka, ak odsek 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku

vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred

začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(16) Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom predmete alebo vo dvoch vyučovacích predmetoch a riaditeľ školy mu povolil

vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a

správania za druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov

a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.Hodnotenie

žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55

(1) Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete

a) priebežne počas školského roka a

b) súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

(2) Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia,

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo

d) inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(3) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v prvom až piatom ročníku základnej školy sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia alebo

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(4) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy a v strednej škole sa

vykonáva formou

a) klasifikácie alebo

b) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(5) Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia. Pri

hodnotení žiaka, ktorý je cudzincom, sa v prvom roku štúdia zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka; základná škola môže

zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka aj v ďalších rokoch štúdia.

(6) Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikačnými

stupňami

a) 1 - výborný,

b) 2 - chválitebný,

c) 3 - dobrý,

d) 4 - dostatočný,

e) 5 - nedostatočný.

(7) Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

(8) Kombinované hodnotenie je

a) hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo

b) hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých vyučovacích predmetoch slovným

hodnotením.

(9) Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom

predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa

uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom

polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je

hodnotený takto: "Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka."

(10) Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným

stupňom.

(11) Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka

klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

(12) Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo

odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza

a) "aktívne absolvoval", ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,

b) "absolvoval", ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných

dôvodov nepracoval,

c) "neabsolvoval", ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania

nezúčastňoval, alebo

d) "oslobodený", ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.

(13) Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie

a) formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a

b) vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.

(14) Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak

a) je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,

b) je slovne hodnotený "Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka." alebo

c) neabsolvoval vyučovací predmet.

(15) Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie

a) 1 - veľmi dobré,

b) 2 - uspokojivé,

c) 3 - menej uspokojivé,

d) 4 - neuspokojivé.

§ 55a

(1) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo

vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania.

(2) Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 11 neustanovuje

inak, vyjadruje takto

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel alebo

d) neprospel.

(3) Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie

horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené

ako "veľmi dobré" ; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.

(4) Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší

ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi

dobré"; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako

chválitebný.

(5) Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak

a) vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho

ročníka,

b) v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo

c) pri kombinovanom hodnotení sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).

(6) Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého

vyučovacieho predmetu má hodnotenie "neabsolvoval".

(7) Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a), b) alebo písm. d) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.

(8) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo ktorý po

komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej

škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia riaditeľa školy.

(9) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom

termíne.

(10) Účastník výchovy a vzdelávania nemôže opakovať ročník.

(11) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto

medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.

(12) Žiak školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými

poruchami sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie

takého žiaka je prospel alebo neprospel.

(13) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích

predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe

žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(14) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva všetkým žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie

vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V poslednom ročníku vzdelávacieho

programu strednej školy alebo odborného učilišťa sa žiakom vydáva vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom

záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

§ 56

(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v

riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok

nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.

(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie

a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a

hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať

a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni

augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

(3) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý

z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).

(4) Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5) Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa

a) odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,

b) odseku 4 vykonala do 20. júnaklasifikačnej porady za druhý polrok.

(6) Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.

(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.

(8) Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok alebo, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania alebo do troch

pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim

riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku

podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo písm. h).

§ 57

Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách

(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak

a) vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,

b) požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,

c) podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v

riadnom termíne ani v náhradnom termíne,

d) neprospel z vyučovacieho predmetu,

e) študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,

f) vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej

praxe a skúšku z profilového predmetu,

g) plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b), c), e) alebo písm. g) alebo

h) vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci

vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.

(2) Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa

odseku 1 písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa §

25 ods. 5 alebo ods. 8 alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec,

špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak

a) vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,

b) požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka,

c) podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka,

d) neprospel z vyučovacieho predmetu,

e) študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,

f) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

g) vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej

praxe a skúšku z profilového predmetu,

h) plní školskú dochádzku osobitným spôsobom,

i) vzdeláva sa individuálne podľa § 24 alebo

j) vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.

(2) Komisionálnu skúšku povoľuje alebo nariaďuje riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného

zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.

(3) Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20% žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(4) V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov; z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.

(5) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky. Výsledok

každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

(6) Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka konečný. Ak žiak neprospel v

komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej

skúšky, ktoré sa uskutoční do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej

komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

§ 58

Opatrenia vo výchove

(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá

a) zákonného zástupcu,

b) zdravotnú pomoc, 45)

c) Policajný zbor 46) alebo

d) odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.

(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

PIATA ČASŤ

PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole

§ 59

(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno výnimočne

prijať na predprimárne vzdelávanie, ak zvláda základné sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie

dieťaťa a materiálno-technické, priestorové a personálne zabezpečenie.

(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné, a

následne deti od dovŕšenia dvoch rokov veku. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom a

zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy.

(3) Riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom určí termín podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole na nasledujúci

školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.

(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, ktorú riaditeľovi školy

podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31.

mája. Prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj

údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.

(5) Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je aj odporúčanie pediatra

a správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie. Ak ide o dieťa s nadaním, prílohou je aj správa z

diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie.

(6) Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva. Ak

je údaj z prílohy podľa odseku 4 alebo odseku 5 v centrálnom registri, samostatné predloženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny

register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi

zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v materskej škole.

(7) O prijatí dieťaťa na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole podanej v termíne podľa odseku 4 rozhodne materská

škola v termíne, ktorý určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na

verejne prístupnom mieste materskej školy, na webovom sídle materskej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom

školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol

alebo nebol prijatý na predprimárne vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname sa považuje za

rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo

zástupca zariadenia o to požiada, materská škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného odkladu ho

odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia; ak sa postupuje podľa odseku 11, materská škola ho vyhotoví najskôr

po potvrdení prijatia. Materská škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných dní od jeho

vydania.

(8) V rozhodnutí o prijatí môže materská škola určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o

prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo dieťaťa s nadaním,

diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace; to platí, aj ak ide o rozhodnutie o prijatí prestupom. V materskej

škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení sa prijíma dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo na ozdravný

pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(10) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

Na prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v priebehu školského roka sa nevzťahuje odsek 6 druhá veta, odseky 7, 11 a 12

a § 157a.

(11) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole neumožňuje vyznačiť poradie materských škôl podľa záujmu, zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej materskej škole prijatie do troch pracovných dní odo dňa doručenia

rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na materské školy uvedené v prihláške na vzdelávanie v

materskej škole, strácajú platnosť.

(12) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole umožňuje vyznačiť poradie materských škôl podľa záujmu, zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej materskej škole sa

vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy pre deti,

a)pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b)ktoré majú právo na prijatie podľa § 59b, podľa veku od najstaršieho dieťaťa s trvalým pobytom v príslušnom verejnom

školskom obvode,

c)ktoré majú právo na prijatie podľa § 59b, podľa veku od najstaršieho dieťaťa s trvalým pobytom mimo príslušného

verejného školského obvodu.

(12) (účinnosť 1.1.2027) Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy pre

a) deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode, alebo ak sa

v príslušnom verejnom školskom obvode nachádza sídlo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu,

b) deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,

c) ostatné deti.

(13) Ministerstvo školstva sprístupňuje prostredníctvom centrálneho registra zoznam detí prijatých na predprimárne vzdelávanie

obci, v ktorej majú trvalý pobyt.

(14) Riaditeľ základnej školy požiada do 15. septembra riaditeľa príslušnej materskej školy o poskytnutie kópie dokumentácie

dieťaťa v rozsahu podľa § 28d ods. 3. Riaditeľ príslušnej materskej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia

žiadosti riaditeľa základnej školy.

§ 59a

(1) Povinné predprimárne vzdelávanie podľa § 59 plní dieťa v materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej

materskej škole, ak ho materská škola prijme.

(2) Riaditeľ materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne

vzdelávanie v tomto poradí

a) deti s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,

b) deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode,

a

c) deti s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia určí materskú

školu, ktorá je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého

pobytu dieťaťa, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je možné prijať do materskej školy podľa

odsekov 1 a 2; pri určovaní materskej školy pre dieťa, ktoré je umiestnené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu,

orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou

dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť. Určenie materskej školy orgán

miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a jej zriaďovateľom.

(4) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu

najmenej

a) tri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa do dovŕšenia piateho roku veku; počas adaptačného

pobytu v rozsahu najmenej jednu hodinu denne,

b) štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa od dovŕšenia piateho roku veku.

(5) Dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, má právo zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v období

školských prázdnin.

(6) Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia plniť povinné

predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako tri hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. a), alebo v rozsahu menej

ako štyri hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. b); zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti

priložiť vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.

§ 59b (+vypustenie od 1.9.2028)

(1) Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podľa § 3 písm. b) má dieťa od začiatku školského roka

nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola prihláška na vzdelávanie v materskej škole podaná spádovej materskej škole v

termíne podľa § 59 ods. 4.

(2) Ak má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, prihlášku na vzdelávanie v materskej škole

podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia spádovej materskej škole, ak ju nepodá cirkevnej materskej škole alebo

súkromnej materskej škole. Ak spádová materská škola nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, túto skutočnosť uvedie v

rozhodnutí o neprijatí. Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej materskej školy alebo do súkromnej materskej školy so

sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na vzdelávanie prijala akákoľvek materská

škola, ktorej je táto obec zriaďovateľom, vrátane spádovej materskej školy; na tento účel sa prihláška na vzdelávanie v spádovej

materskej škole považuje za prihlášku na vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.

(3) Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy, alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné

možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, obec do 10. júla oznámi

zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ak takú

materskú školu nájde, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá

a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo

b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(4) Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podľa odseku 3 podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia do 20. júla.

(5) Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné

opatrenie alebo ochranná výchova, materskú školu, v ktorej má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, určí orgán

miestnej štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla. Prihlášku na vzdelávanie v

materskej škole podáva zástupca zariadenia v termíne podľa § 59 ods. 4.

(6) Materská škola podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je povinná prijať dieťa, ktoré má právo na prijatie na

predprimárne vzdelávanie v materskej škole.

(7) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 4 alebo odseku 5 a dieťa bolo prijaté do

súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa sa

považuje za prijaté na základe práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie do základnej školy požiadal

zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia podľa svojho výberu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré

nedovŕšilo šiesty rok veku, po súhlasnom vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie a pediatra.

(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne základná škola v termíne, ktorý určuje a na svojom webovom sídle

zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na verejne prístupnom mieste základnej školy, na webovom

sídle základnej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska

uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol alebo nebol prijatý na základné vzdelávanie. Ak bol

uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje

za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada, základná škola vyhotoví

rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia;

ak sa postupuje podľa odseku 3, základná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia. Základná škola odošle neprijatému

uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných dní od jeho vydania.

(3) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole neumožňuje vyznačiť poradie základných škôl podľa záujmu, zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej základnej škole prijatie na základné vzdelávanie do troch pracovných dní

odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na základné školy uvedené v prihláške

na vzdelávanie v základnej škole, strácajú platnosť.

(4) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole umožňuje vyznačiť poradie základných škôl podľa záujmu, zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej základnej škole sa

vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy pre žiakov, ktorí

a) dovŕšia k 31. augustu príslušného kalendárneho roka šesť rokov veku, s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom

obvode, alebo ak sa v príslušnom verejnom školskom obvode nachádza sídlo zariadenia, v ktorom je žiak umiestnený na základe

rozhodnutia súdu,

b) majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky mimo príslušného verejného školského obvodu okrem žiakov umiestnených

v zariadení na základe rozhodnutia súdu,

c) nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(5) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(6) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, jej riaditeľ informuje zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a

príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neprijatí dieťaťa do školy

určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

(7) Ministerstvo školstva sprístupní prostredníctvom centrálneho registra do 30. júna zoznam detí prijatých na základné

vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.Prijímanie na predprimárne vzdelávanie

§ 59

(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia

dvoch rokov veku.

(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné,

a následne deti, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej

školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho

má zriadené.

(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na

predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.

(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia,

ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast;

potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na

predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

(5) Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá

aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa

s nadaním, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva

a prevencie.

(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a

zverejneného ministerstvom školstva. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o

prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom

a) elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo

b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)

(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O

prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie

dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej

majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri

mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo

dieťaťa s nadaním, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné,

začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je

predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie

do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa

požiada podľa odseku 4.

(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu,

liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu

školského roka.

(12) Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené

vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.

§ 59a

(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, 47aaa) ak zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej

materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.

(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým

pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.23)

(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia

riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási.

(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie

dieťa, ktoré nie je možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 až 3. Určenie materskej školy orgán miestnej štátnej správy

v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a zriaďovateľom tejto materskej školy.

(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v

rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na

predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne

vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a

prevencie.

§ 59b

(1) Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má dieťa od začiatku školského roku nasledujúceho po školskom

roku, v ktorom bola žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podaná riaditeľovi spádovej materskej školy v termíne

podľa § 59 ods. 4.

(2) Ak má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie

podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia riaditeľovi spádovej materskej školy, ak nepodá žiadosť o prijatie dieťaťa na

predprimárne vzdelávanie riaditeľovi cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy. Ak spádová materská škola

nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, riaditeľ túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí o neprijatí na predprimárne vzdelávanie.

Ak dieťa následne nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie v cirkevnej materskej škole alebo v súkromnej materskej škole so

sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na predprimárne vzdelávanie prijal riaditeľ

akejkoľvek materskej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom, vrátane spádovej materskej školy; na tento účel sa žiadosť o prijatie

dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole považuje za žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne

vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.

(3) Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá

kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júla oznámi

zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej

zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá

a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo

b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(4) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podľa odseku 3 podáva zákonný zástupca

dieťaťa alebo zástupca zariadenia do 20. júla.

(5) Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,

neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova materskú školu, v ktorej má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie,

určí orgán miestnej štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla. Žiadosť o prijatie

dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podáva zástupca zariadenia v termíne podľa § 59 ods. 4.

(6) Riaditeľ materskej školy podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je povinný prijať na predprimárne

vzdelávanie dieťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie.

(7) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 4 alebo odseku 5 a dieťa bolo prijaté

do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa

sa považuje za prijaté na základe práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie.

(8) Materská škola poskytuje predprimárne vzdelávanie dieťaťu, ktoré má právo na prijatie na predprimárne

vzdelávanie, v pracovných dňoch počas školského vyučovania v rozsahu najmenej štyri hodiny denne. Dieťaťu so zdravotným

znevýhodnením, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, môže materská škola poskytovať predprimárne

vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a

prevencie.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu

podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné

vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po súhlasnom vyjadrení príslušného zariadenia

poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v

zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi základnej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý

potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy 34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku,

v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej

dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého

dieťaťa.

(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(4) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný

orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo

zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61

(1) Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo o dieťa s nadaním, k prihláške na vzdelávanie v základnej škole

sa prikladá správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva a prevencie; ak je toto vyjadrenie v centrálnom registri,

samostatná príloha sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na

vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v základnej škole.O prijatí

dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia a správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá

obsahuje návrh podporného opatrenia. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním

do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.

(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, základná

školariaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka

podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 13.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil

piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho

programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm.

b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie uchádzač s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorýodporúčania

špecializovaného centra poradenstva a prevencie uchádzač, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a) a získal najmenej

primárne vzdelanie. Riaditeľ príslušnej strednej školy môže uchádzača podľa s ľahkým stupňom mentálneho postihnutiaprvej

vety, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a), prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský podporný tím; na tento

účel sa za člena školského podporného tímu nepovažuje kariérový poradca.

(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.

(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

(13) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(15) Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku 3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.

§ 63

Prihlášky na vzdelávanie

(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie, v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.

(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu

a) do 28. februára, ak ide o odbor vzdelávania, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b) do 20. apríla, ak ide o ostatné odbory vzdelávania.

(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú školu v termíne podľa odseku

2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.

(4) Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.

(5) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu,

zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí vybranej strednej škole prijatie na vzdelávanie do troch

pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na školy a odbory

vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť.

(6) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu, zákonný

zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie

príslušnej strednej škole sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy.

(57) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou

všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa

vyžaduje zdravotná spôsobilosť.

(68) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie

zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania

príslušnéhoprevencie, ktoré obsahuje návrh podporného opatrenia, ak chce požiadať o vykonanie prijímacej skúšky podľa

upravených podmienok.

(79) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí

s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

(810) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné

vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)

(911) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného

športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.

Organizácia prijímacieho konania

§ 64

(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok.

(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).

(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí ministerstvu školstva návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Ministerstvo školstva na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným samosprávnym krajom vypracuje návrh počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Samosprávny kraj zverejní do 31. októbra návrh rozpisu na svojom webovom sídle.

(6) Zriaďovateľ môže podať samosprávnemu kraju odôvodnené námietky voči návrhu rozpisu do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Samosprávny kraj prerokuje so zriaďovateľom návrh rozpisu a vytvorí o ňom písomný záznam. Samosprávny kraj zašle ministerstvu školstva na schválenie upravený rozpis do 15. novembra; ak je zriaďovateľom samosprávny kraj odôvodnené námietky podáva súčasne so zaslaním upraveného rozpisu.

(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa

a) predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,

b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,

c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku,

d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

e) výsledkov z celoštátnychceloslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží

alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,

g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.

§ 65

(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej vety a druhej vety do 7. februára31. marca na webovom sídle školy.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 1, a

ak ide o overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, určí aj obsah a rozsah prijímacej skúšky.Riaditeľ strednej

školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov

štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a

ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 5. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 5 7 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so

zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, v ktorom sa koná prijímacia skúškaktorý

predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma

prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zapísaniu strednej školy alebo odboru

vzdelávania do registrazaradeniu strednej školy, študijného odboru alebo učebného odboru do siete škôl a školských zariadení

alebo k uzatvoreniu zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom po ustanovenom termíne, riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr do 30 dní od rozhodujúcej skutočnosti.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(5) Riaditeľ strednej školy môže zaradiť prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky do podmienok prijímacieho konania,

ak uchádzač v externom testovaní dosiahol úspešnosť najmenej

a) 90% v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného

stredného všeobecného vzdelania, alebo

b) 80% v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného

stredného odborného vzdelania.

(6) Odsek 5 sa nevzťahuje na prijímanie do vzdelávacieho programu učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý

vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(75) Kritériá podľa odsekov 4 a 5odseku 4 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza

školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(86) Riaditeľ strednej školy odošle informáciu o splnení podmienok na prijatierozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej

skúšky podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Stredná odborná školaRiaditeľ

strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(97) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa

prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(108) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého

ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66

Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška sa môže vykonávať ako

a) jednotná prijímacia skúška,

b) overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania alebo

c) kombinácia podľa písmen a) a b).

(2) Jednotnú prijímaciu skúšku zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti

monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(3) Jednotná prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry alebo slovenského jazyka a

slovenskej literatúry a z ďalších predmetov, ktoré určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva, podľa

vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie.

(4) Cudzinec, ktorý sa v Slovenskej republike vzdelával v základnej škole najmenej v šiestom ročníku až deviatom ročníku,

môže namiesto jednotnej prijímacej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry vykonať jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na

úrovni A2 podľa referenčného rámca, ktorú zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti

monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(5) Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, koná jednotnú

prijímaciu skúšku v strednej škole, ktorá nie je školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom pre základné vzdelávanie,

b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho v základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo

plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(6) Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole, ktorá nie je základnou školou s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny podľa odseku 3. Z

ďalšieho predmetu koná jednotnú prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca,

zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(7) Termíny konania prijímacej skúšky určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 15. októbra

školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(8) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní pedagogickou radou určí, či sa v škole vykoná prijímacia skúška v ďalšom termíne na

nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú školu s osemročným

vzdelávacím programom. Túto informáciu zverejní do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok

a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(9) Stredná škola pozve uchádzačov na prijímaciu skúšku najneskôr päť pracovných dní pred termínom jej konania.

(10) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnom termíne, určí riaditeľ strednej

školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni mesiaca august. Dôvod neúčasti oznámi zákonný zástupca, zástupca

zariadenia alebo plnoletý uchádzač riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky a riaditeľ strednej školy

postupuje podľa osobitného predpisu.47ab)

(11) Výsledok prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy sa vzťahuje na školský rok, na ktorý sa prijímacia skúška

vykonala.

(12) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu, uchádzač

bol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí strednej škole prijatie, pre odbory vzdelávania, v ktorých

sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.

(13) Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov vzdelávania podľa záujmu a uchádzač

sa v prijímacom konaní na odbory vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

umiestnil v poradí v rámci najvyššieho počtu žiakov zverejneného ministerstvom školstva a tieto odbory vzdelávania vyznačil na

prihláške vyššie v poradí podľa záujmu ako ostatné odbory vzdelávania, na ostatné odbory vzdelávania uvedené v prihláške sa

neprihliada.

(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii prijímacej skúšky,

rozsahu, hodnotení a forme prijímacej skúšky.§ 66

Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o

vyučovací jazyk strednej školy.

(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s

vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:

a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej

škole,

b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie

v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom

národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v

akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej

škole.

(5) Termíny konania prijímacích skúšok určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 15.

októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(6) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie

skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o

strednú školu s osemročným vzdelávacím programom. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná

v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(7) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(8) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí

riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi

uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky.

Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(9) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška

vykonala.

(10) Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v študijnom odbore alebo učebnom odbore, v ktorom sa vyžaduje overenie

špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne potvrdí

strednej škole prijatie, pre študijné odbory alebo učebné odbory, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností,

zručností alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.

Rozhodovanie o prijatí

§ 67

(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne 35) stredná školariaditeľ strednej školy na základe výsledkov

prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(2) Riaditeľ strednej školyStredná škola pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo

zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(5) Riaditeľ strednej školyStredná škola pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom

predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza.

§ 68

(1) Riaditeľ strednej školy zverejní na verejne prístupnom mieste strednej školy, na webovom sídle strednej školy a na

webovom sídle určenom ministerstvom školstvavýveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov

prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom školstva; ministerstvo školstva určí tento termín tak, aby bol najskôr tri dni odo dňa konania druhého termínu konania prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní, informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre

žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.

(2) Riaditeľ strednej školyStredná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr v termíne

podľa odseku 1. Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača, informácia o jeho prijatí v zozname podľa odseku 1 sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný

zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač o to požiada, stredná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej

forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému uchádzačovi; ak sa

postupuje podľa § 66 ods. 12, stredná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.

(3) Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v strednej škole, uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača

písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie najneskôr do troch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; ostatné

rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť. Po

doručení písomného potvrdenia podľa prvej vety riaditeľ strednej školy vyhotoví rozhodnutie o prijatí samostatne a odošle ho

uchádzačovi do piatich pracovných dní od doručenia písomného potvrdenia.

(43) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého

uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(54) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi,

jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

(65) Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania

uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak podal proti rozhodnutiu o neprijatí odvolanie a forma, obsah a rozsah

prijímacej skúšky na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania sú rovnaké ako forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej skúšky. O prijatie na vzdelávanie podľa prvej vety môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne

požiadať do dvoch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí bezodkladne.

§ 69

Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách

(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne školariaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.

(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy rozhodne školariaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.

(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.

(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.

(9) Riaditeľ strednej školyStredná škola rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho

konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

§ 70

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu. 34a)

(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.

(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.

§ 71

(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.

(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 6 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.

(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

(5) Riaditeľ strednej školy požiada do 30. septembra riaditeľa príslušnej základnej školy o poskytnutie kópie dokumentácie žiaka

v rozsahu podľa § 35 ods. 6. Riaditeľ príslušnej základnej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia žiadosti

riaditeľa strednej školy.

ŠIESTA ČASŤ

UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH

§ 72

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,

c) absolventskou skúškou.

§ 73

Záverečná skúška

(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

(3) Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho

vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(4) Záverečná skúška sa vykonáva vypracovaním jednotného zadania, ktoré zadáva príslušná právnická osoba podľa

osobitného predpisu.47c)

(45) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny

riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.

(56) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na

vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku.

§ 74

Maturitná skúška

(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti.

(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov a druhého vyučovacieho jazyka vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca. Maturitnú skúšku z matematiky vykoná žiak gymnázia, strednej odbornej školy alebo strednej priemyselnej

školy v študijnom odbore uvedenom v zozname, ktorý vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva.

(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho protokolu.

(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona, maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

(10) Žiak podľa § 42 ods. 4, žiak podľa § 42a ods. 6, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.

(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(12) Fyzická osoba môže do troch rokov od úspešného absolvovania maturitnej skúšky vykonať dodatočnú maturitnú skúšku z

najviac dvoch ďalších predmetov, a to vykonaním externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z

foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

§ 75

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo, štvrtého

ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu alebo štvrtého ročníka päťročného

vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému

pedagogickému zamestnancovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky; ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, predloží aj vyjadrenie

zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania

príslušného podporného opatrenia.Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.

(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej

skúšky z ďalšieho predmetu; ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, predloží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a

prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného

opatrenia.Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.

(3) Zmenu predmetov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 15 dní pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky31. marca.

(4) Fyzická osoba môže požiadať o vykonanie dodatočnej maturitnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve podľa

trvalého pobytu fyzickej osoby do 30. septembra školského roka, v ktorom má záujem dodatočnú maturitnú skúšku vykonať.

Školu, v ktorej sa vykoná dodatočná maturitná skúška určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Fyzická osoba vykoná

dodatočnú maturitnú skúšku v riadnom skúšobnom období. Dodatočnú maturitnú skúšku nie je možné vykonať v náhradnom

termíne ani v opravnom termíne.

(5) Žiak štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu alebo žiak piateho ročníka päťročného vzdelávacieho programu

bilingválneho vzdelávania v bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody môže do 31. marca školského roka, v ktorom

má vykonať maturitnú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, písomne požiadať riaditeľa strednej školy o uznanie skúšky na

jazykovej úrovni C1 referenčného rámca, ak možnosť uznania skúšky na tejto úrovni a druh certifikátu sú uvedené v

medzinárodnej dohode na účel uznania ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka. Žiak priloží

k žiadosti doklad vyhotovený v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka alebo potvrdenie príslušnej

inštitúcie o úspešnom vykonaní skúšky vyhotovené v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka; doklad

nesmie byť starší ako dva roky pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky.

§ 75a

Náhrada maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry pre cudzincov

(účinnosť 1.9.2026)

(1) Cudzinec môže namiesto absolvovania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry vykonať

a) jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni B2 podľa referenčného rámca, ak ide o cudzinca, ktorý sa v Slovenskej

republike vzdelával v základnej škole najmenej v šiestom ročníku až deviatom ročníku, alebo

b) jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni B1, ak ide o cudzinca, ktorý sa v Slovenskej republike nevzdelával v základnej

škole.

(2) Jazykovú skúšku podľa odseku 1 písm. a) možno vykonať v jazykovej škole. Jazykovú skúšku podľa odseku 1 písm. b)

možno vykonať v strednej škole, ktorú žiak navštevuje, alebo na vysokej škole, ktorá poskytuje akreditovaný študijný program

zameraný na štátny jazyk.

§ 76

Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(3) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.

(4) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.

(5) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.

(6) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 2 a praktickej časti

odbornej zložky maturitnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dnisa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích

dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na maturitnú skúšku.

§ 77

Termíny konania maturitnej skúšky

(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.

(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. 49)

(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 písm. a) a na základe odporúčania pediatra

maturitnú skúšku koná v domácom prostredí, vykoná

a) externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v apríli až máji

príslušného školského roka,

b) náhradnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v

septembri nasledujúceho školského roka,

c) externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky v opravnom termíne v mimoriadnom

skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,

d) náhradnú maturitnú skúšku a opravnú maturitnú skúšku z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy v

septembri nasledujúceho školského roka alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(67) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej

skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.

(78) Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho školského roka a opravnú

maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Na opravnú skúšku niektorej časti alebo formy maturitnej skúšky sa môže žiak prihlásiť až po vykonaní ústnej formy internej

časti maturitnej skúšky.

(89) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.

§ 78

Zrušený od 1.1.2022

§ 79

Absolventská skúška

(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje

a) na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z profilového predmetu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

(4) zrušený od 1.1.2022

(5) zrušený od 1.1.2022.

Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú skúšku

§ 80

(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie

a) ústredná maturitná komisia,

b) školská maturitná komisia,

c) predmetová maturitná komisia.

(2) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(4) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe medzinárodnej dohody

vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na

základe medzinárodnej dohody vymenúva do 15. marca zahraničná strana.

(5) Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy.

§ 81

(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(2) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.

(4) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 30. apríla.

(5) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.

§ 82

Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Nadpis zrušený od 1.1.2022

§ 83

Zrušený od 1.1.2022

§ 84

Zrušený od 1.1.2022

§ 85

Zrušený od 1.1.2022

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

§ 86

(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia. Riaditeľ školy predloží hodnotenie

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na kontrolu predsedovi predmetovej maturitnej komisie najmenej desať dní pred

oznámením výsledkov klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76

ods. 1 a 2 žiakovi.

(3) Zákonný zástupca alebo ním poverená osoba, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak, môže požiadať riaditeľa

školy o nahliadnutie do ohodnotenej práce písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a porovnať jej hodnotenie s pokynmi a

kritériami hodnotenia a nahliadnutie do kópie odpoveďového hárka externej časti maturitnej skúšky a porovnať jeho hodnotenie

s kľúčom správnych odpovedí do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním

poverená osoba alebo zástupca zariadenia, v ktorom je neplnoleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení

ústavnej starostlivosti (ďalej len "žiadateľ"), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej práce a porovnať jej

hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku.

Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu

a) externej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 do troch dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, organizácii zriadenej

ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

ba) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku,

Štátnej školskej inšpekcii, 7)

cb) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej

vykonania Štátnej školskej inšpekcii, 7)

dc) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných

zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva. 52)

(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2, môže Štátna školská inšpekcia uložiť opatrenie na

odstránenie zistených nedostatkov,záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov, 53)

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii 54) za prítomnosti školského inšpektora,

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 87

(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2) Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.

(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.

§ 87a

(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.

(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

§ 88

Opravná skúška

(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu

alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.

(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku, záverečnú skúšku alebo

absolventskú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná

komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.

(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

(10) Žiak, ktorý opakuje všetky časti maturitnej skúšky, si môže pri prihlasovaní zmeniť skladbu maturitných predmetov v súlade

s § 74 ods. 5.

Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia

§ 89

(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre

absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.

(8) zrušený od 1.3.2014

(9) zrušený od 1.3.2014

(10) zrušený od 1.3.2014.

§ 90

(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8 alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa § 74 ods. 9, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.

(5) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(6) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme. 56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. 56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve

a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu 57) a cestovné náhrady 58) pre predsedov a členov komisií,

b) odborníkom z praxe cestovné náhrady 58) a odmenu. 59)

(7) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.

(8) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.

(9) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.

(10) Ministerstvo školstva určuje a každoročne do 31. januára na svojom webovom sídle zverejňuje výšku

a) nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy,

b) paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie,

c) paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu

skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe,

d) odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú

skúšku na odskúšaného žiaka,

e) odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre

záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe.(10) Výška nákladov na zastupovanie

zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu

školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej

maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú

skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny predsedu predmetovej

maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je

najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov

z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na

odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura.

§ 91

(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

§ 92

(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,

a) ktorý zanechá štúdium,

b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

c) ktorý je zo štúdia vylúčený.

(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

§ 93

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a

absolventskej skúšky pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincovskúšky pre žiakov so zdravotným

znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky,

podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.

SIEDMA ČASŤ

ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

§ 93a

Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú

a) školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b) školy pre deti a žiakov s nadaním.

Prvý oddiel

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

§ 94

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje

a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b) v ostatných školách podľa tohto zákona

1. v triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.

(2) Ak štátny vzdelávací program neurčuje inak, priPri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením a v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa vychádza zo vzdelávacích programov pre

a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,

b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,

c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,

d) deti a žiakov s telesným postihnutím,

e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,

f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,

h) deti a žiakov hluchoslepých,

i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,

j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,

k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,

l) deti a žiakov s poruchami správania.

(3) Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(4) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

(5) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd, školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

§ 95

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) stredné školy,

d) zrušené od 1.1.2022,

e) zrušené od 1.1.2022.

(2) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.

(3) Ak žiakovi najmenej siedmeho ročníka základnej školy podľa odseku 1 nebolo opakovanou diagnostikou v zariadení

poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie, môže pokračovať vo vzdelávaní v základnej škole v triede spolu s

ostatnými žiakmi, v základnej škole v triede pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo v základnej škole podľa odseku 1.

(34) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a

kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami s certifikátom podľa špeciálnych výchovno-

vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.

(45) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.

(56) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-

vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.

(67) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej

škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak tento zákon neustanovuje inak.

(78) Triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.

(89) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať

pedagogickí asistenti.

§ 96

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením

(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).

(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.

(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(4) V materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a

zamestnanec podľa § 152c.

§ 97

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.

(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.

(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2§ 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa nepovažujepovažuje za

prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní prípravného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku v základnej

škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo na základe rozhodnutia o prijatí prestupom môže pokračovať v prvom

ročníku aj v základnej škole.

(4) V základnej škole pri zdravotníckom zariadení sa pri výchove a vzdelávaní vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu

podľa § 94 ods. 2. Ak sa základná škola pri zdravotníckom zariadení nezriadi, môže toto vzdelávanie poskytovať pedagogický

zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa §

94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi

škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a)

alebo písm. b).

(5) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b)§ 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím

alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na

a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,

b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,

c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať

zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov.

Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(7) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a zamestnanec podľa § 152c.

§ 98

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).

(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(4) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a a

zamestnanec podľa § 152c.

(5) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť spoločnú triedu pre viac príbuzných odborov

vzdelávania alebo pre žiakov viacerých ročníkov.

§ 99

Praktická škola

(1) Praktická škola je typ strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.

(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj pedagogický asistent.

(6) Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej triede. Vzdelávací program

praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.

(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.

(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.

(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.

(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 100

Odborné učilištia

(1) Odborné učilište je typ strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na

a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,

b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,

c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.

(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.

(9) V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov. V rovnakom učebnom odbore

odborného učilišťa možno zriadiť spoločnú triedu pre žiakov viacerých ročníkov.

§ 101

Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy

(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

(2) Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.

(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.

§ 102

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.

Druhý oddiel

§ 103

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj

a) intelektového nadania detí a žiakov

1. všeobecného intelektového nadania,

2. špecifického intelektového nadania,

b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c) športového nadania detí alebo žiakov.

(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.

(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej; psychodiagnostické vyšetrenie sa na zistenie umeleckého nadania nevyžaduje.

(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.

(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.

(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.

(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú

a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,

b) individuálne podmienky školy.

(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.

(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní

a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,

b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,

c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,

d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,

e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,

f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,

g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,

h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,

i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,

j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,

k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.

(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.

(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.

§ 104

Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:

a) materské školy,

b) základné školy,

c) stredné školy.

(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.

(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.

(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.

(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.

(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj pedagogický asistent, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom stupniaž štvrtom ročníku základnej školy najviac 12

žiakov, v druhom stupnipiatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 24 žiakov.

(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.

(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.

(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.

(13) zrušený od 1.1.2019.

§ 105

Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie, 60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.

(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej triedy nevyžaduje.

(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

§ 106

Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov podľa druhu ich nadania.

(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom nadania.

(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia, testovanie a teoretická príprava.

(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do školy.

(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej, praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.

Tretí oddiel

§ 107

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo

sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia

(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov

zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych

podmienok v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú

a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,

b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje alebo

c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne

znevýhodnenom prostredísociálne znevýhodňujúcom prostredí, nemôže byť prijatý do školy pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením alebo do triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.

(3) V materskej škole pôsobí na každých 25 detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia jeden pedagogický asistent, jeden

sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník. V základnej škole a strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne

znevýhodňujúceho prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník. Ak je počet

detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v materskej škole alebo počet žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v

základnej škole vyšší ako 25, škola zabezpečuje vykonávanie činností podľa § 152c ods. 1.(3) V základnej škole a strednej škole

pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo

jeden sociálny pracovník.

(4) Deti zo sociálne znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiaci zo sociálne

znevýhodneného prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy

alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.

§ 108

(1) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako organizačná zložkasúčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva

ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

ÔSMA ČASŤ

ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 109

Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú

a) policajné školy,

b) školy požiarnej ochrany.

§ 110

Policajné školy

(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.

(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") podľa siete policajných škôl; 63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis. 64)

(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 9, § 8, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, § 41,

§ 42aa až 42b, § 44, § 46, § 49 až 53a, § 55a ods.14, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, 12, §

75, § 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 9, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, § 93, § 94 až 108, § 111 až 142a, § 144

ods. 2, 3, 5 až 13, § 146, § 149, § 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods.

5 až 9, § 8, § 12 ods. 4 až 9, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55a ods. 13, § 59 až 61, § 62

ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89

ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 23, § 146, 149, 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.

(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 13 a ods. 1512 a ods. 14,

§ 56 až 58, § 62 ods. 9 až 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom

vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 111

Školy požiarnej ochrany

(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.

(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný predpis. 65)

(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31a, § 41, 44, § 49 až 53, § 55a ods. 1314, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 137, § 142138, § 142, 143, 151, § 154 až 159.

(6) Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39a, § 42, § 45 až 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 13 a ods. 1512

a ods. 14, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú

primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.

DEVIATA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

§ 112

(1) Sústavu školských zariadení tvoria

a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,

b) špeciálne výchovné zariadenia,

c) zariadenia poradenstva a prevencie,

d) školské účelové zariadenia.

(2) Školské zariadenia podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sú právnickou osobou, ak tak určí zriaďovateľ. Zariadenie

poradenstva a prevencie je právnickou osobou. Zariadenie poradenstva a prevencie nemožno zriadiť ako súčasť školy.

Prvý oddiel

Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia

§ 113

Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:

a) školský klub detí,

b) centrum voľného času,

c) školský internát,

d) zrušené od 1.4.2015,

e) zrušené od 1.4.2015.

§ 114

Školský klub detí

(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku v základnej škole,

činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na oddych v čase mimo vyučovania a školských prázdnin,

záujmovú činnosť a prípravu na vyučovanie.(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia

povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich

prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú

zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.

(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia triedy spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení triede je najviac

26; počet detí v oddeleniach triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného

prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.

(4) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec alebo samosprávny kraj, ktorý je jeho zriaďovateľom. 31)

(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(8) Finančné prostriedky podľa odseku 3 a 6 sú účelovo určené len na činnosť školského klubu detí.

(9) V školskom klube detí môžu pôsobiť zamestnanci podľa § 30 ods. 6.

§ 115

Zrušený od 1.1.2013

§ 116

Centrum voľného času

(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase.

(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí a žiakov a predmetové olympiády žiakovzákladných škôl a stredných škôl.

(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase

a) školám a školským zariadeniam,

b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,

c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.

(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.

(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa môžu zriaďovať záujmové útvary.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného času, ktorého zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 117

Školský internát

(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.

(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť

školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.

(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.

(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného

prostrediasociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(6) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin. Ak ide o neplnoletého cudzinca

podľa § 146 ods. 2, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu, a nemožno mu

ubytovanie a stravovanie zabezpečiť iným spôsobom, školský internát mu poskytuje ubytovanie a stravovanie aj v dňoch

pracovného voľna, pracovného pokoja a v období školských prázdnin.

(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.

§ 118

Zrušený od 1.4.2015

§ 119

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického vybavenia.

Druhý oddiel

Výchovné zariadenia

§ 120

(1) Výchovnými zariadeniami sú

a) diagnostické centrum,

b) reedukačné centrum.

(2) Výchovné zariadenie poskytuje deťom s ohrozeným psychickým vývinom alebo sociálnym vývinom starostlivosť zameranú na

prevenciu alebo na odstraňovanie prejavov rizikového správania, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.

(3) Starostlivosť vo výchovnom zariadení je okrem princípov výchovy a vzdelávania podľa § 3 založené aj na princípoch

a) zohľadňovania osobitných potrieb dieťaťa vo výchove a vzdelávaní,

b) poskytovania komplexnej činnosti s cieľom pôsobiť na správanie dieťaťa tak, aby mu bolo umožnené všestranne rozvíjať jeho

osobnosť, posilňovať jeho silné stránky, podnietiť jeho záujem o vzdelávanie a nadobúdanie pracovných zručností a s cieľom

zabraňovať rizikovým prejavom správania dieťaťa a pomáhať dieťaťu osvojiť si návyky potrebné na uplatnenie v spoločnosti,

c) hodnotenia správania dieťaťa s prihliadnutím na závažnosť a druh poruchy správania dieťaťa a pri opatreniach vo výchove

rešpektovať dôstojnosť dieťaťa,

d) spolupráce s rodinou dieťaťa, príslušnou školou a zariadením poradenstva prevencie vrátane podpory vzťahov, ktoré sú

dôležité pre dieťa.

(4) Dieťa vo výchovnom zariadení má právo najmä na

a) rešpektovanie všetkých stránok osobnosti,

b) zaobchádzanie v záujme rozvoja jeho osobnosti s ohľadom na jeho vek,

d) aktívnu ochranu pred všetkými formami násilia,

e) zachovanie kontaktu so zákonnými zástupcami a inými blízkymi osobami s ohľadom na bezpečnosť a zdravie dieťaťa,

f) rešpektovanie dôvernosti osobných informácií a súkromia,

g) informácie o veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.

(5) Do výchovného zariadenia nie je možné prijať dieťa s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia alebo s hlbokým stupňom

mentálneho postihnutia.

(6) Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu zákonný zástupca predkladá

a) kópiu dokladu totožnosti dieťaťa,

b) sociálnu správu vypracovanú orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak sa pre dieťa vykonávali opatrenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

c) preukaz poistenca,

e) individuálny vzdelávací program vypracovaný školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do výchovného zariadenia, podklady

k poskytovaniu podporných opatrení a informácie podľa § 144 ods. 7 písm. d),

f) doklad o lekárskej prehliadke pediatrom nie starší ako tri dni.

(7) Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe rozhodnutia súdu, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately zabezpečí

a) sociálnu správu o osobných pomeroch dieťaťa a rodinných pomeroch dieťaťa; ak nie je možné predložiť sociálnu správu do

prijatia dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately predloží túto správu výchovnému zariadeniu do troch

pracovných dní odo dňa prijatia dieťaťa do výchovného zariadenia, a

b) preukaz poistenca, ak ním disponuje.

(8) Podrobnosti o organizácii výchovy, vzdelávania a starostlivosti vo výchovných zariadeniach, o právach a povinnostiach

dieťaťa, právach a povinnostiach zákonného zástupcu dieťaťa, o spôsobe informovania dieťaťa a zákonného zástupcu o ich

právach a povinnostiach, o podmienkach používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej

komunikácie počas aktivít organizovaných výchovným zariadením a o spolupráci so zákonnými zástupcami a spolupráci so

súčasťami systému poradenstva a prevencie určí vnútorný poriadok výchovného zariadenia, ktorý schvaľuje riaditeľ výchovného

zariadenia po prerokovaní so zriaďovateľom. Vzorový vnútorný poriadok výchovného zariadenia vydáva a na svojom webovom

sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Vnútorný poriadok výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle.

(9) Výchovné zariadenie dieťaťu prijatému na základe rozhodnutia súdu najmä

a) zabezpečuje stravovanie, ubytovanie, ošatenie,

b) zabezpečuje edukačné publikácie,

c) poskytuje potreby na mimoškolské aktivity,

d) uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia;

to neplatí, ak o poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo o poskytnutie zdravotníckych pomôcok, ktoré nie sú hradené z verejného

zdravotného poistenia, požiadal zákonný zástupca.

(10) Výchovné zariadenie je zariadením s nepretržitou prevádzkou.

(11) Výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o voľných miestach; ak ide o reedukačné centrum,

zverejňuje aj informáciu o voľných miestach v jednotlivých výchovných skupinách v členení podľa režimu. Výchovné zariadenie

tieto informácie aktualizuje do 24 hodín od prijatia dieťaťa alebo od skončenia jeho pobytu vo výchovnom zariadení. Správnosť

týchto informácií priebežne overuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Ak orgán miestnej štátnej správy v školstve

zistí, že zverejnené údaje sú nesprávne, vyzve riaditeľa výchovného zariadenia na zabezpečenie nápravy.

(12) Ak podľa počtu detí v diagnostických skupinách alebo vo výchovných skupinách nemožno prijať dieťa do výchovného

zariadenia a má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu, riaditeľ môže zvýšiť počet detí v skupine, a to najviac do naplnenia

celkovej kapacity výchovného zariadenia uvedenej v prevádzkovom poriadku. Ak z kapacitných dôvodov nie je možné postupovať

podľa prvej vety, riaditeľ bezodkladne informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a

príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej štátnej správy v školstve

bezodkladne určí výchovné zariadenie, ktoré dieťa prijme, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

a riaditeľom dotknutých výchovných zariadení.

(13) Výchovné zariadenie používa systém na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia, prostredníctvom ktorého obrazovým

záznamom monitoruje

a) exteriér budovy výchovného zariadenia,

b) vnútorné priestory výchovného zariadenia, v ktorých nie je povolené zdržiavať sa deťom,

c) vnútorné priestory chodieb, ochrannej miestnosti, miestností určených pre zamestnancov a spoločných miestností určených

pre deti, okrem izieb, hygienických zariadení a spŕch.

(14) Záznam z monitorovania podľa odseku 13 uchováva výchovné zariadenie najviac sedem dní od jeho vyhotovenia.

(15) Vo výchovnom zariadení pôsobí psychológ, sociálny pedagóg, pedagogický zamestnanec, sociálny pracovník; vo

výchovnom zariadení môže pôsobiť aj liečebný pedagóg a školský podporný tím.

(16) Výchovné zariadenie spolupracuje s rodinou dieťaťa najmä formou konzultácií s pedagogickými zamestnancami a odbornými

zamestnancami, terapie, psychologického poradenstva alebo návštev zákonných zástupcov.

(17) Výchovné zariadenie môže vytvárať podmienky na vykonávanie odborných metód práce s dieťaťom a jeho rodičom, osobou,

ktorá sa osobne stará o dieťa, inou blízkou osobou dieťa, ktoré vyžadujú pobyt týchto osôb vo výchovnom zariadení na dohodnutý

čas. Ak výchovné zariadenie tieto podmienky vytvorí, pobyt sa poskytne bezplatne. Miesta vyčlenené na tento účel sa

nezapočítavajú do celkového počtu miest výchovného zriadenia. Podmienky pobytu a stravovania dohodne riaditeľ výchovného

zariadenia.

§ 121

Diagnostické centrum

(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom

do 18 rokov veku na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a prevencie,

b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)

c) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)

d) žiadosti reedukačného centra podľa § 122 ods. 4, ak diagnostické centrum vykonáva diagnostiku ambulantnou alebo terénnou

formou.

(2) Diagnostické centrum najmä

a) vykonáva diagnostiku pobytovou, ambulantnou alebo terénnou formou deťom s ohrozeným psychosociálnym vývinom s

cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej alebo reedukačnej starostlivosti,

b) vytvára podmienky na odborné konzultácie vo veciach diagnostiky, poskytovania výchovno-vzdelávacej starostlivosti a ďalších

odborných činností s inými výchovnými zariadeniami, školami, zariadeniami poradenstva a prevencie a centrami pre deti a rodiny,

c) spolupracuje so školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do diagnostického centra a so zariadením poradenstva a prevencie,

ktoré vykonávalo pre dieťa odbornú činnosť pred jeho prijatím do diagnostického centra,

d) vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov diagnostiky vykonanej zariadením

poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská

psychiatria a sociálnej správy o dieťati alebo po ukončení diagnostiky ambulantnou alebo terénnou formou diagnostické správy o

dieťati

1.pre príslušnú školu, príslušné zariadenie poradenstva a prevencie alebo pre príslušné centrum deti a rodiny na

opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo

2.na vypracovanie individuálneho reedukačného programu, ak sa postupuje podľa písmena e),

e) vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov diagnostiky vykonanej zariadením

poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská

psychiatria a sociálnej správy o dieťati, predložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odporúčanie

na prijatie dieťaťa do reedukačného centra s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy

rodinných pomerov; ak diagnostické centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní

uvedie konkrétne reedukačné centrum,

f) poskytuje školám a ostatným súčastiam systému poradenstva a prevencie metodické usmernenia v starostlivosti o deti v

rizikovom vývine.

(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na vykonanie diagnostiky, najviac 12 týždňov; tým nie je

dotknutá povinnosť diagnostického centra zabezpečiť starostlivosť o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Do trvania pobytu vo

výchovnom zariadení sa nezapočítava obdobie, počas ktorého

a) došlo k nedovolenému prerušeniu pobytu, alebo

b) nebolo možné poskytovať dieťaťu diagnostickú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu.

(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytná miestnosť. Do záchytnej miestnosti riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa

nepovolene mimo výchovného zariadenia, do ktorého bolo prijaté podľa odseku 1 alebo podľa § 122 ods. 3. O umiestnení v

záchytnej miestnosti sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi výchovnému zariadeniu, do ktorého

bolo dieťa prijaté; výchovné zariadenie do ktorého bolo dieťa prijaté, bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Výchovné zariadenie, do ktorého bolo dieťa prijaté, prevezme dieťa z

diagnostického centra bezodkladne, najneskôr do 24 hodín. Ak bolo dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti

zákonného zástupcu, oznámi riaditeľ výchovného zariadenia zákonnému zástupcovi dieťaťa miesto a čas prevzatia dieťaťa z

diagnostického centra; ak zákonný zástupca dieťa z diagnostického centra neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí

odovzdanie dieťaťa zákonnému zástupcovi na jeho náklady. Počas pobytu dieťaťa v záchytnej miestnosti výchovné zariadenie

pravidelne monitoruje správanie dieťaťa a priebežne kontroluje jeho zdravotný stav prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka

a odborného zamestnanca povereného riaditeľom výchovného zariadenia a o výsledku vedie písomný záznam.

(5) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a

zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri; v odôvodnenom prípade sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom

počte detí. V sídle diagnostického centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac šesť diagnostických skupín.

(6) V diagnostickom centre sa zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

(7) Diagnostické centrá sú

a) diagnostické centrá pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej dochádzky,

b) diagnostické centrá pre deti od 15. roku veku.

(8) Ak dieťa počas pobytu v diagnostickom centre dovŕši 15. rok veku, pokračuje v pobyte v diagnostickom centre, do ktorého

bolo prijaté.

§ 122

Reedukačné centrum

(1) Reedukačné centrum na základe výchovného programu školského zariadenia a individuálneho reedukačného programu

poskytuje deťom od 12 do 18 rokov na základe vykonanej diagnostiky a podľa individuálneho reedukačného programu výchovu

a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom opätovného začlenenia do spoločnosti. Výchovné zariadenie poskytuje

starostlivosť aj dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov na základe

a) rozhodnutia súdu alebo

b) vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o prijatie podľa odseku 3 písm. a).

(2) Pobyt v reedukačnom centre trvá najviac do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku. Pobyt v

reedukačnom centre môže na základe žiadosti plnoletej osoby riaditeľ reedukačného centra predĺžiť najviac do konca školského

roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku.

(3) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a prevencie,

b) neodkladného opatrenia súdu,67)

c) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)

d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)

e) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.70)

(4) Ak v čase rozhodovania súdu o uložení ochrannej výchovy nie je objektívne možné zabezpečiť vykonanie diagnostiky, dieťa

možno prijať do reedukačného centra aj bez jej vykonania. Reedukačné centrum bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada o

vykonanie diagnostiky diagnostické centrum alebo zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré sú povinné diagnostiku vykonať.

(5) Reedukačné centrá sú

a) reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 15. roku veku alebo do skončenia povinnej školskej dochádzky v základnej

škole,

b) reedukačné centrá pre deti podľa pohlavia od 15. roku veku alebo od skončenia plnenia povinnej školskej dochádzky do

skončenia prípravy na povolanie,

c) reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 18. roku veku.

(6) Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt v reedukačnom centre podľa odseku 5 písm. a) má skončiť pred dovŕšením 16. roku

veku, pokračuje v pobyte v reedukačnom centre, do ktorého bolo prijaté, ak organizačnou zložkou reedukačného centra je stredná

škola, alebo ak reedukačné centrum zabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, ktorá nie je organizačnou zložkou

reedukačného centra.

(7) Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt má skončiť po dovŕšení 16. roku veku alebo ak reedukačné centrum nezabezpečí

vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, riaditeľ informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej štátnej správy bezodkladne

určí reedukačné centrum, do ktorého bude dieťa prijaté, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a

riaditeľom dotknutých reedukačných centier.

(8) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina

a) s voľným režimom

b) so zvýšenou starostlivosťou,

c) s ochranným uzatvoreným režimom.

(9) V sídle reedukačného centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac osem výchovných skupín. V každom

reedukačnom centre sa zriaďuje najmenej jedna výchovná skupina s voľným režimom.

(10) Výchovná skupina sa zriaďuje pre najviac

a) osem detí vo výchovnej skupine s voľným režimom,

b) šesť detí vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou,

c) šesť detí vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.

(11) Ak sú všetky výchovné skupiny reedukačného centra okrem výchovnej skupiny podľa odseku 9 rovnakého druhu, reedukačné

centrum sa označuje ako

a) reedukačné centrum s voľným režimom,

b) reedukačné centrum so zvýšenou starostlivosťou,

c) špecializované reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom.

(12) Výchovná skupina s voľným režimom poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia nevyžaduje poskytovanie

starostlivosti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom alebo na overenie

úspešnosti reedukácie dieťaťa a pripravenosti jeho začlenenia do spoločnosti. Deti vo výchovnej skupine s voľným režimom sa

vzdelávajú a pripravujú na povolanie mimo reedukačného centra. Ak nie je možné vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa

zabezpečiť mimo reedukačného centra, dôvody sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia

zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.

(13) Riaditeľ výchovného zariadenia preradí dieťa z výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným

uzatvoreným režimom do výchovnej skupiny s voľným režimom na základe vyjadrenia odborných zamestnancov reedukačného

centra najmenej dva mesiace pred predpokladaným ukončením pobytu v reedukačnom centre; reedukačné centrum môže

požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie. Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou

alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možné len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku

a po predchádzajúcom písomnom vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie.

(14) Výchovná skupina so zvýšenou starostlivosťou poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia si vyžaduje zvýšené

nároky na materiálno-technické, priestorové alebo personálne zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti a

ochrany zdravia. Deti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v škole ako

organizačnej zložke reedukačného centra alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom centre. Ak nie je

možné vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného centra dôvody sa uvedú v individuálnom

reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.

(15) Výchovná skupina s ochranným uzatvoreným režimom poskytuje starostlivosť deťom s uloženou ochrannou výchovou a

deťom, ktoré svojím správaním závažným spôsobom porušujú vnútorný poriadok reedukačného centra a ohrozujú bezpečnosť a

zdravie iných osôb. Deti vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v

škole ako organizačnej zložke reedukačného centra alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom centre.

Riaditeľ reedukačného centra okrem reedukačného centra podľa odseku 11 písm. c) zaraďuje dieťa do výchovnej skupiny s

ochranným uzatvoreným režimom na základe návrhu odborných zamestnancov reedukačného centra a vyjadrenia zariadenia

poradenstva a prevencie na najdlhšie jeden mesiac, a to aj opakovane. O umiestnení dieťaťa do výchovnej skupiny s ochranným

uzatvoreným režimom informuje výchovné zariadenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný súd a

príslušnú okresnú prokuratúru; to platí, aj ak ide o opakované umiestnenie do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným

režimom. Po uplynutí tejto lehoty psychológ po prerokovaní s ostatnými pedagogickými zamestnancami a odbornými

zamestnancami prehodnotí správanie dieťaťa a opodstatnenosť jeho zaradenia do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným

režimom.

(16) Reedukačné centrum vypracúva pre každé dieťa individuálny reedukačný program, ktorý vychádza z podkladov

diagnostického centra a obsahuje výkonové ciele, podľa ktorých sa vykonávajú odborné činnosti počas pobytu v reedukačnom

centre zamerané na opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu

sa vykonáva najmenej raz za štvrťrok v spolupráci s centrom pre deti a rodiny, ak ide o individuálny reedukačný program pre dieťa

s nariadenou ústavnou starostlivosťou v centre pre deti a rodiny, a zákonným zástupcom; ak sa individuálny reedukačný program

vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu, uvedie sa vo vyhodnotení dôvod, pre ktorý nebolo možné zákonného zástupcu do

vyhodnotenia zapojiť. Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe

rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

§ 123

Zdravotná starostlivosť vo výchovných zariadeniach

(1) Výchovné zariadenia môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti

a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a

b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.

(2) Vo výchovných zariadeniach možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak zriaďovateľ

a) získal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72)

b) uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72)

c) uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej praxe podľa osobitného

predpisu,73) alebo

d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu74) zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich

podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.75)

(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej

starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych

pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho

povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom

školstva.

(5) Na výchovné zariadenia, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a

sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.77)

(6) Výchovné zariadenie zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dvojzmennej prevádzke.

§ 124

Opatrenia vo výchove

(1) Vo výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa alebo zavineného

porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia použiť opatrenia vo výchove podľa odsekov 2 až 7 so zameraním na

motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie alebo na predchádzanie ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa jeho

nevhodným správaním.

(2) Dieťa má právo udržiavať styk so zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa, výchovné zariadenie môže určiť

podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať so zákonnými zástupcami

a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,

b) na určenom mieste v priestoroch výchovného zariadenia,

c) na území obce, v ktorej má výchovné zariadenie sídlo.

(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako zákonnými zástupcami za podmienok podľa odseku 2.

Ak ide o dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu, má právo stretávať sa s inými osobami po súhlase zákonného

zástupcu.

(4) Výchovné zariadenie môže povoliť dieťaťu

a) tráviť voľný čas mimo výchovného zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej

poverenej osoby,

b) pobyt mimo výchovného zariadenia na vopred určený čas v mieste bydliska zákonného zástupcu alebo v centre pre deti a

rodiny, ak ide o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou v centre pre deti a rodiny, so súhlasom príslušného orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to najmä na účel overenia úspešnosti reedukácie; to neplatí, ak ide o dieťa

vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.

(5) Dieťaťu, ktoré má povolený pobyt mimo zariadenia podľa odseku 4 písm. b) zariadenie poskytuje príspevok na stravu vo výške

časti dennej stravnej jednotky pre dieťa, zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa dieťa zdržiava mimo zariadenia; to neplatí,

ak ide o pobyt v centre pre deti a rodiny.

(6) Výchovné zariadenie môže dieťaťu

a) znížiť vreckové podľa § 126 ods. 3 a 10 z dôvodu zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia,

b) obmedziť účasť na mimoškolských aktivitách v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa alebo ostatných detí a

zamestnancov vo výchovnom zariadení,

c) obmedziť návštevy osôb podľa odseku 3 v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa alebo ostatných detí a zamestnancov

vo výchovnom zariadení.

(7) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť psychickú

alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, výchovné zariadenie môže použiť opatrenia vo výchove, ktorými sú

a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka musia byť odôvodnené v

osobnom spise dieťaťa,

b) prevzatie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom zariadenia povolené,

c) prevzatie do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia, so súhlasom

zákonného zástupcu,

d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)

e) privolanie Policajného zboru.46)

(8) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb môže riaditeľ alebo psychológ výchovného zariadenia,

v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, nariadiť umiestnenie dieťaťa do ochrannej miestnosti na nevyhnutný čas, najviac však

na dve hodiny, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru. V neprítomnosti riaditeľa a psychológa môže

nariadiť umiestnenie do ochrannej miestnosti aj iný odborný zamestnanec; psychológ umiestnenie posúdi bezodkladne po

návrate.

(9) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné

využiť ako trest.

(10) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas

umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom

a rozsah poskytnutej psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.

§ 125

Úhrada nákladov za pobyt vo výchovných zariadeniach

(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, úhradu nákladov za pobyt dieťaťa vo výchovnom zariadení podľa § 121 ods. 1 písm.

a) alebo § 122 ods. 3 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu

povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) za každý deň pobytu dieťaťa vo

výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť,

na účet výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(2) Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho

príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného

osobitným predpisom.62)

(3) Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do výchovného zariadenia na základe

a) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti70) alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69) sa určuje v

sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú

výchovu,77a)

b) neodkladného opatrenia súdu67) alebo rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia68) sa neurčuje.

§ 126

Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí vo výchovných zariadeniach

(1) Vo výchovných zariadeniach sa poskytuje

a) mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o uložení

výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,

b) finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.

(2) Ak je dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu, výchovné zariadenie dohodne so

zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového

od zákonného zástupcu nesmie presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.

(3) Dieťaťu sa vreckové poskytuje mesačne v určenej výške, najviac vo výške 50 % sumy životného minima podľa osobitného

predpisu;29) vreckové je možné poskytnúť aj v sume nižšej ako je určená suma vreckového, ak bolo dieťaťu uložené výchovné

opatrenie podľa § 124 ods. 6 písm. a). Rozdiel medzi poskytnutým vreckovým a vreckovým, ktoré sa malo dieťaťu v mesiaci

poskytnúť, sa poskytne v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa vreckové poskytlo v nižšej sume, alebo sa suma

zodpovedajúca tomuto rozdielu uloží na osobný účet dieťaťa.

(4) O spôsobe využitia vreckového rozhoduje dieťa. Výchovné zariadenie poskytuje dieťaťu pomoc pri spôsobe využitia

vreckového, ktorá zohľadňuje jeho vek a rozumovú vyspelosť.

(5) Vreckové sa poskytuje vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac, ak odsek 10 neustanovuje inak; to platí, aj ak sa

starostlivosť poskytovala dieťaťu len časť kalendárneho mesiaca.

(6) Vreckové je možné poskytnúť vo viacerých splátkach v mesiaci alebo vreckové alebo jeho časť so súhlasom dieťaťa uschovať

na určitý čas.

(7) Pri poskytnutí vreckového podľa odsekov 3 a 6 je výchovné zariadenie povinné dieťaťu primeraným spôsobom vysvetliť dôvod,

pre ktorý sa vreckové poskytne vo viacerých splátkach alebo v nižšej sume a je povinné umožniť dieťaťu s ohľadom na jeho vek

a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor na spôsob poskytovania vreckového.

(8) Výchovné zariadenie zhodnotí, či sa poskytnutím vreckového podľa odsekov 3 a 6 dosiahol účel a s týmto hodnotením

oboznámi dieťa.

(9) Z vreckového možno tvoriť úspory so súhlasom dieťaťa získaným spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.

(10) Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo výchovného zariadenia sa mesačné vreckové znižuje o pomernú sumu vreckového

pripadajúcu na počet dní, počas ktorých sa dieťa nepovolene zdržiavalo mimo výchovného zariadenia.

(11) Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote

dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) v

kalendárnom roku.

§ 127

(1) Výchova a vzdelávanie detí vo výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v triedach a školách pri výchovnom zariadení podľa

individuálneho vzdelávacieho programu alebo v iných školách podľa tohto zákona. Do triedy podľa prvej vety sa môžu zaraďovať

žiaci viacerých ročníkov.

(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole pri výchovnom zariadení sa uvádzajú len údaje o škole.

§ 128

Podrobnosti o vnútornom členení výchovných zariadení, podrobnosti o postupe pri prijímaní a zaraďovaní detí a pri ukončovaní

ich pobytu, podrobnosti postupu pri nedovolenom pobyte mimo výchovného zariadenia, podrobnosti o personálnom zabezpečení

výchovného zariadenia a výšku vreckového a podrobnosti o záchytnej miestnosti a ochrannej miestnosti ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.Druhý oddiel

Špeciálne výchovné zariadenia

§ 120

Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:

a) diagnostické centrum,

b) reedukačné centrum,

c) liečebno-výchovné sanatórium.

§ 121

Diagnostické centrum

(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu

starostlivosť deťom na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 67)

c) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia. 68)

(2) Diagnostické centrum najmä

a) zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej

výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti,

b) poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne

požiadajú,

c) vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu, v ktorom sa vykonáva ústavná

starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho

programu pre prácu odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova,

d) vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo ho vypracúva na základe

výsledkov odbornej diagnostiky vykonanej inou osobou ako je diagnostické centrum a sociálnej správy o dieťati, predložených

orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu

práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom

centre, v odporúčaní uvedie konkrétne reedukačné centrum.

(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť

týždňov.

(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce

sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo umiestnené podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom

oddelení sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené,

príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do 24 hodín príslušné

zariadenie alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému

zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej

skupiny diagnostického centra.

(5) Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.

(6) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem

detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj

pri nižšom počte detí.

(7) Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

(8) Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na

a) diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej dochádzky,

b) diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.

Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.

(9) Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou

prevádzkou.

§ 122

Reedukačné centrum

(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu

poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s

cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú

deti po absolvovaní diagnostiky.

(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu,

b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 67)

c) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy, 69)

d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, 68)

e) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. 1)

(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na

a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole,

b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,

c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.

Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.

(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem

detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.

(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné skupiny na viacerých

samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.

(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia

a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) s ochranným uzatvoreným režimom,

c) s otvoreným režimom,

d) pre neplnoleté matky s deťmi.

(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude postupovať podľa

individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako

a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom,

c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,

d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.

(8) Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné znevýhodnenie si vyžaduje

zvýšenú starostlivosť.

(9) Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky

na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a

zamestnancov.

(10) Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa

pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.

(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý vychádza z psychologickej,

sociálnej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky vykonanej na tento účel diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava

individuálneho reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok, centrom pre deti a rodiny, ak je vyhodnocovaný

a upravovaný individuálny reedukačný program pre dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou v centre pre deti a rodiny, a

zákonným zástupcom dieťaťa; ak sa individuálny reedukačný program vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu dieťaťa,

uvedie sa vo vyhodnotení dôvod, pre ktorý nebolo možné zákonného zástupcu dieťaťa do vyhodnotenia zapojiť. Individuálny

reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum

vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(12) Reedukačné centrum je zariadením s nepretržitou prevádzkou.

(13) Ak nie je možné umiestniť dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo špeciálneho výchovného zariadenia, do ktorého

bolo umiestnené, do záchytného oddelenia podľa § 121 ods. 4, reedukačné centrum bezodkladne poskytne takémuto dieťaťu

starostlivosť v rozsahu podľa § 121 ods. 4; do odovzdania príslušnému reedukačnému centru je dieťa zaradené do výchovnej

skupiny.

§ 123

Liečebno-výchovné sanatórium

(1) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a sociálnu starostlivosť a výchovu a

vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť

neviedla k náprave, na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, 68)

c) právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení

výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie. 70)

(2) Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre

najviac osem detí.

(3) Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie s celoročnou prevádzkou

spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.

(4) Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.

(5) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou individuálnych alebo skupinových

stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne ich zapojiť do liečebno-výchovného procesu.

§ 124

Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti

a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti 71) a

b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.

(2) V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

prevádzkujúca zariadenie

a) získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu 72) alebo

b) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu, 72) alebo

c) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej praxe podľa osobitného predpisu,

73) alebo

d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu 74) zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich

podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu. 75)

(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej

starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, 76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich

zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon

zdravotníckeho povolania, 75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s

ministerstvom školstva.

(5) Na zariadenia podľa § 120, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva,

povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov. 77)

§ 125

Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa a v

záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa

umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len "dobrovoľný pobyt") použiť

a) výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie,

b) ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia dieťaťa jeho nevhodným správaním.

(2) Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa,

zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať

a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného zamestnanca,

b) na určenom mieste v priestoroch zariadenia,

c) na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.

(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po súhlase príslušného orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na

základe žiadosti zákonného zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.

(4) Zariadenie môže povoliť dieťaťu

a) tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej

osoby,

b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po

vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa

umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu.

(5) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť

psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, zariadenie môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:

a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka musia byť odôvodnené v

osobnom spise dieťaťa,

b) prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom zariadenia povolené,

c) prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú

vnútorným poriadkom zariadenia,

d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci, 45)

e) privolanie Policajného zboru. 46)

(6) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie psychológa môže riaditeľ

zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej

miestnosti, najviac však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo tejto miestnosti, alebo

do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.

(7) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej

nie je možné využiť ako trest.

(8) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum

a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, poskytnutý materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú

činnosť a čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej,

psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.

§ 126

Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení podľa § 121 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2

písm. a) a § 123 ods. 1 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu

povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) za každý deň pobytu dieťaťa v

špeciálnom výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu

vyživovaciu povinnosť, na účet špeciálneho výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(2) Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, neplatí úhradu podľa odseku

1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima

ustanoveného osobitným predpisom.62)

(3) Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia na základe

a) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti1) alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69) sa určuje v sume

výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu,77a)

b) neodkladného opatrenia súdu67) alebo rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia68) sa neurčuje.

§ 127

Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje

a) mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu,67) rozhodnutia súdu o uložení

výchovného opatrenia,68) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy69) alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej

starostlivosti,1)

b) finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.

(2) Ak je dieťa prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu, špeciálne

výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu a spôsob nakladania s

vreckovým; mesačná výška vreckového od zákonného zástupcu nesmie presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku

3.

(3) Mesačné vreckové je pre deti vo veku

a) do 15 rokov 10% sumy životného minima podľa osobitného predpisu,29)

b) nad 15 rokov 15% sumy životného minima podľa osobitného predpisu.29)

(4) Pri určení výšky vreckového v mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku sa postupuje podľa odseku 3 písm. b).

Mesačné vreckové sa poskytuje dieťaťu vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak sa starostlivosť

poskytovala dieťaťu len časť kalendárneho mesiaca. Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo špeciálneho výchovného zariadenia

sa mesačné vreckové znižuje o sumu, ktorá tvorí násobok počtu dní nepovoleného pobytu mimo špeciálneho výchovného

zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá na jeden deň.

(5) Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov dieťaťa, dôležitých udalostiach

v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume najmenej 30% sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) v

kalendárnom roku.

§ 128

(1) Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre

tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.

(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom zariadení sa uvádza len údaj o

škole.

(3) Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich umiestnených detí.

§ 129

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii výchovno-

vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach

výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo

výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov

umiestnených v týchto zariadeniach, o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky

na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti a

spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných zariadeniach.

Tretí oddiel

Systém poradenstva a prevencie

§ 130

(1) V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu osobnostného, intelektuálneho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.

(2) Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.

(3) Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie, výchovné zariadenia a v školách

pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.

(4) Zariadeniami poradenstva a prevencie sú

a) centrum poradenstva a prevencie,

b) špecializované centrum poradenstva a prevencie.

(5) Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Zariadenie poradenstva a prevencie môže zorganizovať multidisciplinárne stretnutie za účasti zástupcov

orgánov verejnej moci; pozvaný orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť prítomnosť svojho zástupcu.

(6) Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.

(7) Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.

(8) Zariadenie poradenstva a prevencie môže na základe vykonanej odbornej činnosti poskytnúť škole alebo školskému

zariadeniu informácie o potrebách dieťaťa alebo žiaka, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie podpory vo výchove a vzdelávaní

a vytvorenie bezpečného prostredia v škole v súlade s princípom inkluzívneho vzdelávania. O poskytnutí týchto informácií

zariadenie poradenstva a prevencie bezodkladne informuje aj zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ak ide o dieťa

alebo o žiaka, pre ktoré príslušné zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť.

(9) Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť pre dieťa na základe vopred udeleného informovaného

súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ak ide o plnoletú fyzickú osobu, na základe jej vopred udeleného

informovaného súhlasu, ktorý obsahuje informácie o

a) odbornej činnosti a

b) právach a povinnostiach dieťaťa, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia súvisiacich s odbornou činnosťou.

(10) Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie informácií orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately o vykonanej odbornej činnosti okrem informácií o zdravotnom stave. Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa

nevyžaduje, ani ak sa odborná činnosť vykonáva

a) v rámci prevencie alebo krízovej intervencie v škole alebo v školskom zariadení v rozsahu podľa výkonových a obsahových

štandardov výchovného poradenstva,

b) na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo

c) na žiadosť dieťaťa.

(11) Ak pre dieťa začne vykonávať odbornú činnosť iné zariadenie poradenstva a prevencie, riaditeľ zariadenia poradenstva a

prevencie, ktoré pre dieťa vykonávalo odbornú činnosť, poskytne riaditeľovi zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa

začne vykonávať odbornú činnosť, na jeho žiadosť kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane podkladov k poskytovaniu podporných

opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(812) Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení poradenstva a

prevencie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva a prevencie, škole alebo školskému zariadeniu, ktorériaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý

rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.

§ 131

Nadpis zrušený od 1.1.2022

(1) Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného

poradenstva prostredníctvom podporných úrovní

a) prvého stupňa,

b) druhého stupňa,

c) tretieho stupňa,

d) štvrtého stupňa,

e) piateho stupňa.

(2) Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahŕňajú

a) pedagogickú diagnostiku,

b) pedagogickú intervenciu,

c) výchovné poradenstvo,

d) kariérové poradenstvo,

e) sociálne poradenstvo,

f) rozvoj inkluzívneho vzdelávania,

g) prevenciu.

(3) Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a ďalší členovia školského podporného tímu okrem pedagogického asistentas

centrom poradenstva a prevencie a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú

a) orientačnú diagnostiku,

b) prevenciu,

c) poradenstvo,

d) intervenciu,

e) krízovú intervenciu,

f) terapiu,

g) reedukáciu,

h) metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.

(4) Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Činnosti

podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú

a) základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku, komplexnú diagnostiku, špecializovanú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

b) špecializované odborné činnosti,

c) poradenstvo,

d) prevenciu,

e) intervenciu,

f) krízovú intervenciu,

g) terapiu,

h) rehabilitáciu a reedukáciu,

i) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

j) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a

zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.(4) Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec

centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú

a) základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku alebo komplexnú diagnostiku,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) intervenciu,

e) krízovú intervenciu,

f) terapiu,

g) rehabilitáciu a reedukáciu,

h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a

zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(5) Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie,

nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a dopĺňajú komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť v rámci centra

poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú

a) špecializované odborné činnosti,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

e) terapiu,

f) rehabilitáciu a reedukáciu,

g) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a

zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(65) Činnosti podpornej úrovne štvrtéhopiateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra

poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtéhopiateho stupňa zahŕňajú

a) špecializované odborné činnosti,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,

e) terapiu,

f) rehabilitáciu,

g) odborné činnosti vo vzťahu k deťom do siedmeho roku veku,

h) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

i) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(6) Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonávajú pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci výchovných

zariadení. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú

a) špecializované odborné činnosti,

c) poradenstvo,

d) prevenciu,

e) špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

d) terapiu,

e) rehabilitáciu a reedukáciu,

e) aktivity zamerané na resocializáciu a podporu návratu do rodinného a školského prostredia,

g) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov

a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

§ 132

Nadpis zrušený od 1.1.2022

(1) Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a štvrtého stupňa deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a kariérového rozvoja.

(2) Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne piateho stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.

(3) Každá materská škola, základná škola a stredná škola je povinná preukázateľne spolupracovať s najmenej jedným

vybraným zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonáva odbornú činnosť pre pedagogických zamestnancov a

odborných zamestnancov podľa § 131 ods. 4 písm. j) a ods. 5 písm. i). Ak sa škola nedohodne na spolupráci s najmenej

jedným zariadením poradenstva a prevencie, orgán miestnej štátnej správy v školstve určí ním zriadené zariadenie poradenstva

a prevencie, ktoré bude tieto odborné činnosti pre školu vykonávať.

(4) Centrum poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve určené zriaďovateľom metodicky

usmerňuje ostatné centrá poradenstva a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve

vo vzťahu k odborným činnostiam, ktoré toto centrum poradenstva a prevencie vykonáva.

(5) Zariadenie poradenstva a prevencie poskytuje na účel výchovy a vzdelávania alebo ďalšej odbornej činnosti osobe, pre

ktorú vykonáva odbornú činnosť, alebo ak ide o neplnoleté dieťa zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia, výstupy

odbornej činnosti alebo výpis z osobného spisu okrem podkladov pre výstupy odbornej činnosti; výpis z osobného spisu sa

poskytuje na základe písomnej žiadosti.

§ 133

Nadpis zrušený od 1.1.2022

(1) Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(2) Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva.

(3) Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie nie je sociálnou službou podľa osobitného predpisu.79aa)

§ 134

Zrušený od 1.1.2022

§ 135

Zrušený od 1.1.2022

§ 135a

Zrušený od 1.1.2022

§ 136

Zrušený od 1.1.2022

Štvrtý oddiel

Školské účelové zariadenia

§ 137

Školské účelové zariadenia sú zariadenia školského stravovania.Školské účelové zariadenia

§ 137

Školské účelové zariadenia sú:

a) škola v prírode,

b) zariadenia školského stravovania,

c) stredisko služieb škole.

§ 138

Škola v prírode

(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú

zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie

jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované hygienické, bezpečnostné,

materiálno-technické a priestorové podmienky 45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo

žiakov.

(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu

dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné

náklady spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.

(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu pracovníkovi

výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu. 58)

(5) zrušený od 1.9.2023

Zariadenia školského stravovania

§ 139

(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

(2) Zariadenia školského stravovania sú:

a) školská jedáleň,

b) výdajná školská jedáleň.

§ 140

Školská jedáleň

(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.

(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 45)

(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva.

(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.

(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální.

(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29)

(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(11) Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(12) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(13) Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.

§ 141

Výdajná školská jedáleň

(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo

školskej jedálne.

(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 45)

(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29)

(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

§ 142

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

§ 142a

Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.79a)

§ 143

Stredisko služieb škole

(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským

zariadeniam pri zabezpečovaní ich činnosti.

(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským zariadeniam vo svojej

pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.

DESIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 144

Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1) Dieťa alebo žiak má právo na

a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)

c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,

d) vzdelanie v štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšinymaterinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

e) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií s certifikátom na povinné vyučovacie predmety, vrátane edukačných publikácií

s certifikátom určených pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím,f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné

vyučovacie predmety okrem pracovných zošitov,

g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,

i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,

k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,

l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,

m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,

n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,

o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu, 80a)

p) výchovu a vzdelávanie v priestore školy alebo školského zariadenia, ktorý je prispôsobený jeho zdravotnému postihnutiu a

umožňuje mu prístup a pohyb.p) príslušné podporné opatrenie uvedené vo vyjadrení podľa § 145b ods. 1.

(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní okrem edukačných publikácií aj multimediálne pomôcky a

špecifickéšpeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a

žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme; 14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4) Dieťa alebo žiak je povinný

a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,

b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,

c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,

d) chrániť pred poškodením edukačné publikácie s certifikátom, ktoré im boli bezplatne zapožičané,

e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,

f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,

g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,

h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo

a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,

c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,

e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,

f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný

a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,

b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,

c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností,

e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

f) poskytovať súčinnosť pri riešení prejavov rizikového správania svojho dieťaťa v škole, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.

(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinného

predprimárneho vzdelávania a na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a

včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach, ak nie sú

organizované školou.

(10) Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Podrobnosti o spôsobe preukazovania dôvodov neprítomnosti vrátane lehoty, v ktorej je zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia povinný preukázať dôvody neprítomnosti, a dokladoch preukazujúcich dôvody neprítomnosti upraví škola v školskom poriadku.

(11) Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.

(12) Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac 21 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako 21 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.

(13) V odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti; to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11, 12, 15 alebo odseku 16.

(14) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 13.

(15) Ak počet vyučovacích hodín, na ktorých sa žiaci školy nezúčastnili vyučovania, nepresiahne v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ školy môže určiť, že v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá

a) viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,

b) súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako dvojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu a

c) súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu.

(16) Ak počet vyučovacích dní, na ktorých sa deti materskej školy, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie, nezúčastnili výchovy a vzdelávania, nepresiahne v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ materskej školy môže určiť, že v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné

predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá

a) viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,

b) súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní a

c) súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako 21 vyučovacích dní.

(17) Referenčnú hodnotu počtu vyučovacích hodín rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa školy podľa odseku 15 a referenčnú hodnotu počtu vyučovacích dní rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa materskej školy podľa odseku 16 zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

(18) Plnenie referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 15. augusta príslušného školského roka; orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom školstva.

(19) Ak škola pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12 a v prvom polroku školského roka nepresiahne pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 pripadajúcej na polrok školského roka, riaditeľ školy môže určiť, že od 15. marca príslušného školského roka škola postupuje podľa odseku 15 alebo odseku 16; postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 riaditeľ školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(20) Ak ide o školu, ktorá nespĺňala a následne začala spĺňať podmienky pre postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 pre nasledujúci školský rok a riaditeľ školy určil tento postup, alebo o školu podľa odseku 19, plnenie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 sa posudzuje za každé dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace polroka školského roka, pre ktorý škola začala spĺňať podmienky podľa odseku 15 alebo odseku 16. Ak škola presiahla pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení podľa odseku 21 postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12.

(21) Presiahnutie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po posudzovanom období podľa odseku 20; orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom školstva.

(22) Postup školy pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia vrátane počtu vyučovacích dní alebo počtu vyučovacích hodín, ktoré sa ospravedlňujú bez potvrdenia od lekára, oznamuje riaditeľ školy zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.

(23) Ustanovenia v odsekoch 1 až 22 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi. 28)

§ 144a

(1) Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, a na informovaný

súhlas s poskytnutím odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov

dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v

materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v

podregistri prijímania na vzdelávanie.

(2) Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak

a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,

b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo

c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)

(3) Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

(4) Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.

§ 145

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom. 48) Škola alebo školské zariadenie pri dodržiavaní zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní postupuje podľa štandardov, ktoré vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Tieto štandardy sú záväzné pre vypracovanie školského poriadku.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. 48)

(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

Podporné opatrenia

§ 145a

(1) Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak

mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.

(2) Podporné opatrenia sa členia na

a) všeobecné podporné opatrenia,

b) cielené podporné opatrenia,

c) špecifické podporné opatrenia.

(3) Dieťa alebo žiak má právo na

a) poskytovanie všeobecného podporného opatrenia,

b) poskytnutie cieleného podporného opatrenia, ak je súčasťou cieľovej skupiny cieleného podporného opatrenia podľa katalógu

podporných opatrení,

c) poskytnutie špecifického podporného opatrenia na základe vyjadrenia podľa § 145b ods. 2 písm. a).

(4) Všeobecným podporným opatrením je najmä poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy metód a foriem výchovy

a vzdelávania; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-

vzdelávacie zariadenie alebo výchovné zariadenia.

(5) Cielenými podpornými opatreniami sú najmä

a) zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej

schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská

škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo výchovné zariadenie,

b) zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností; poskytovanie zabezpečuje

škola alebo výchovné zariadenie,

c) zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy,

ak ide o základnú školu, základnú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania alebo o výchovné zariadenie, alebo

zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo o materskú školu pre deti

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho

vzdelávania alebo výchovné zariadenie,

d) zabezpečenie doučovania žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo výchovné zariadenie,

e) činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

f) činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom ročníku základnej školy alebo

strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo

výchovné zariadenie,

g) špecializované kariérové poradenstvo; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo zariadenie poradenstva a prevencie.

(6) Špecifickými podpornými opatreniami sú najmä

a) poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých

vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské

výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo výchovné zariadenia,

b) poskytovanie špecifických kompenzačných pomôcok; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo výchovné zariadenie,

c) zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie

zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

d) poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje škola alebo výchovné zariadenie,

e) zabezpečenie činností pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje škola alebo výchovné zariadenie,

f) zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku; poskytovanie

zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním alebo

výchovné zariadenie.

§ 145b

(1) O vyjadrenie na účel poskytnutia cieleného podporného opatrenia alebo špecifického podporného opatrenia môže školu,

výchovné zariadenie alebo zariadenie poradenstva a prevencie požiadať zákonný zástupca, zástupca zariadenia, plnoletý žiak,

pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec.

(2) Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia

a) pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg alebo odborného zamestnanca školy najmä v

rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 2 písm. a) alebo ods. 3 písm. a), ak ide o cielené podporné opatrenie; vyjadrenie k

cielenému podpornému opatreniu môže poskytnúť aj zariadenie poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131

ods. 4 alebo ods. 5,

b) zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 alebo ods. 5, ak ide o špecifické podporné

opatrenie.

(3) O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne.

Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia alebo o

poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu použitím informačného systému.

(4) Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom

jeho poskytnutia; poskytuje sa žiadateľovi. Ak o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia požiadal pedagogický

zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému

žiakovi. Ak o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia požiadal zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý

žiak, poskytuje sa aj škole alebo školskému zariadeniu, ktoré navštevuje.

(5) Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na vyjadrenie na účel poskytnutia podporného

opatrenia sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie pediatra.

(6) Predloženie vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia škole alebo školskému zariadeniu sa považuje za

požiadanie o poskytnutie podporného opatrenia. Ak ide o cielené podporné opatrenie a dieťa alebo žiak je súčasťou cieľovej

skupiny cieleného podporného opatrenia podľa katalógu podporných opatrení, škola alebo školské zariadenie zabezpečí jeho

poskytovanie.

(7) Ak škola alebo školské zariadenie má personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie

špecifického podporného opatrenia, poskytne špecifické podporné opatrenie dieťaťu alebo žiakovi. Ak škola alebo školské

zariadenie nemá personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie špecifického podporného

opatrenia, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytne o tom písomné vyjadrenie osobám podľa odseku 4 do 10

dní odo dňa, kedy bol požiadaný o poskytnutie špecifického podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní.

(8) O poskytnutí cieleného podporného opatrenia alebo špecifického podporného opatrenia škola alebo školské zariadenie

informuje zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(9) Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má na jeho poskytnutie v navrhovanom

rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa

písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické

alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten,

kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve o preskúmanie

písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma

písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie, a

na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.

(10) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského

zariadenia

a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme

dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje,

b) nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.

(11) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť poskytnutie podporného opatrenia

podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti

implementácie systému podporných opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa

alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje, súčinnosť pri zabezpečení jeho

poskytnutia.

(12) Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu. Pri prehodnotení poskytnutého

podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 1 až 11.

(13)V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa alebo žiaka alebo vo vyučovacom

jazyku školy.

(14) Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných opatrení. Katalóg podporných

opatrení obsahuje najmä

a) názov, účel a cieľovú skupinu podporného opatrenia,

b) typ podporného opatrenia,

c) školu alebo školské zariadenie, ktoré zabezpečuje poskytovanie podporného opatrenia,

d) rozsah a personálnu náročnosť podporného opatrenia,

e) meranie výstupov podporného opatrenia.Podporné opatrenia

§ 145a

(1) Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa

alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.

(2) Podpornými opatreniami sú:

a) poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní;

poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná

škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo

špeciálne výchovné zariadenia,

b) poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých

deťmi alebo žiakmi vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,

c) zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej

schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská

škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo špeciálne výchovné zariadenie,

d) činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo liečebno-výchovné sanatórium,

e) zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy,

ak ide o základnú školu, základnú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné

zariadenie, alebo zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo materskú

školu pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre

deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem

bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie,

f) zabezpečenie doučovania alebo cieleného učenia na dosiahnutie najvyššieho individuálneho kognitívneho potenciálu dieťaťa

alebo žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné

zariadenie,

g) skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia; poskytovanie

zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

h) zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku; poskytovanie

zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním,

i) zabezpečenie osobitných foriem komunikácie dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo žiaka so zdravotným postihnutím so

školou alebo so školským zariadením; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

j) činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

k) činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom ročníku základnej školy alebo

strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo

špeciálne výchovné zariadenie,

l) špecializované kariérové poradenstvo; poskytnutie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo zariadenie poradenstva a prevencie,

m) zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre

deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo

špeciálne výchovné zariadenie,

n) poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,

o) zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie

zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

p) poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok; poskytovanie zabezpečuje materská škola,

materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,

q) zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností; poskytovanie zabezpečuje

škola alebo špeciálne výchovné zariadenie,

r) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a organizačných bariér pri výchove a vzdelávaní;

poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

s) zabezpečenie diétneho stravovania; poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania,

t) prevencia na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového správania; poskytovanie

zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

u) krízová intervencia; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná

škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, centrum poradenstva a prevencie alebo špeciálne výchovné

zariadenia.

(3) Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných opatrení. Katalóg

podporných opatrení obsahuje najmä

a) názov podporného opatrenia,

b) opis podporného opatrenia,

c) cieľovú skupinu podporného opatrenia,

d) personálne zabezpečenie podporného opatrenia,

e) formu poskytovania podporného opatrenia,

f) odporúčaný rozsah podporného opatrenia.

§ 145b

(1) Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia

a) pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia odborného zamestnanca školy

alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo

ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), c), e), f), j), k), n), q), r), alebo písm. s), alebo

b) zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm.

d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. b), d), g), h), i), l), m), o) alebo písm. p).

(2) O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia

požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec

alebo odborný zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel

poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zariadenie

poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť súvisiacu s vyjadrením na účel poskytnutia podporného opatrenia na základe

informovaného súhlasu podľa druhej vety. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného

opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia

podporného opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu

použitím informačného systému.

(3) Ak nie je možné vyjadriť sa na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo v školskom zariadení, ktoré nie

je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vyjadrenie zariadenie

poradenstva a prevencie.

(4) Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia. Vyjadrenie sa

poskytuje žiadateľovi; ak o vyjadrenie požiadal pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj

zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.

(5) Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na jeho navrhnutie sa vyžaduje aj

písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6) Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení.

(7) Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia predložené riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského

zariadenia sa považuje za požiadanie o poskytnutie podporného opatrenia.

(8) K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho poskytovania sa škola

alebo školské zariadenie vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na

poskytnutie podporného opatrenia. Ak škola alebo školské zariadenie nemá podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v

navrhovanom rozsahu, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytne o tom písomné vyjadrenie osobám podľa

odseku 4 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní. Ak

škola alebo školské zariadenie má podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu, informuje o tom

zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(9) Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má na jeho poskytnutie v

navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie

podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-

technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich

zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v

školstve o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Orgán miestnej štátnej správy

v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol

požiadaný o preskúmanie, a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.

(10) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa

školského zariadenia

a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme

dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje,

b) nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.

(11) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť poskytnutie podporného

opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti

implementácie systému podporných opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa

alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje, súčinnosť pri zabezpečení jeho

poskytnutia.

(12) Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu. Pri prehodnotení poskytnutého

podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až 11.

(13) V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa alebo žiaka alebo vo

vyučovacom jazyku školy.

§ 145c

Postavenie osobného asistenta

Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu úlohy podľa osobitného predpisu.80d)

§ 145ca

Sociálne znevýhodňujúce prostredie

(1) Sociálne znevýhodňujúce prostredie je prostredie,

a) ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj vedomostí, schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov,

alebo

b) v dôsledku ktorého dieťa alebo žiak nemá veku primerane rozvinuté vedomosti, schopnosti, zručnosti, emocionálne vlastnosti

a táto skutočnosť nevyplýva zo zdravotného znevýhodnenia.

(2) Za sociálne znevýhodňujúce prostredie sa považuje, ak

a)obaja zákonní zástupcovia získali najviac nižšie stredné vzdelanie; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je

slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú domácnosť, tá získala najviac nižšie stredné vzdelanie,

b)obaja zákonní zástupcovia sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich

mesiacov; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú

domácnosť, tá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

c)dieťa alebo žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

d)žiak bol umiestnený vo výchovnom zariadení,

e)dieťa alebo žiak je žiadateľom o azyl, azylantom alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,

alebo

f)žiak nezískal predprimárne vzdelanie.

(3) Splnenie skutočnosti podľa odseku 1 písm. a) priebežne vyhodnocuje ministerstvo školstva na základe údajov z centrálneho

registra a údajov poskytnutých podľa § 158 ods. 7 a 8.

(4) Skutočnosť podľa odseku 1 písm. b) zisťuje zariadenie poradenstva a prevencie diagnostickým vyšetrením na žiadosť školy

s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Správu z diagnostického vyšetrenia poskytne

príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia a informáciu o skutočnosti

podľa odseku 1 písm. b) oznámi škole. Po potvrdení skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) dieťa alebo žiak absolvuje

diagnostické vyšetrenie na tento účel každoročne.

§ 145d

Platí od 1.9.2028

§ 146

Vzdelávanie cudzincov

(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej

republiky,81)

b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,82)

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,82)

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu.83)

(2) Cudzincom podľa odseku 1 sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za

tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3) Pre cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú jazykové kurzy štátneho jazyka.

(4) Cudzincov podľa odseku 1, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ

školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka bezodkladne po podaní žiadosti o zaradenie.

Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno cudzinca podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku;

na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenie

zariadenia poradenstva a prevencie.

(5) Ak chce cudzinec zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi

školy; ak ide o neplnoletého cudzinca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do

centrálneho registra. Cudzinec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom,

ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v

oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý cudzinec alebo

zákonný zástupca neplnoletého cudzinca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje

na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť

dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.

(6) Pri vzdelávaní žiaka, ktorý je cudzincom, sa poskytuje najmä úprava obsahu a hodnotenia, podpora adaptácie a

psychosociálneho vývinu v súlade s úrovňou ovládania vyučovacieho jazyka a miery rizikového vývinu.

(7) Pre cudzincov, ktorí sú žiadateľmi o udelenie azylu v azylových zariadeniach, kurzy štátneho jazyka odborne a finančne

zabezpečuje ministerstvo vnútra.

(8) Jazykové kurzy pre cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

(9) Odseky 2 až 6 a 8 sa vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.

(10) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky

a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(11) Cudzinec sa externého testovania žiakov základnej školy so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť, ak

a) bol v súhrnnom hodnotení hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný alebo zodpovedajúcim spôsobom v slovnom

hodnotení,

b) má na poslednom súhrnnom hodnotení uvedené vyjadrenie podľa § 55 ods. 12,

c) zdržiaval sa na území Slovenskej republiky menej ako jeden rok pred termínom externého testovania žiakov základnej školy

alebo

d) začal navštevovať príslušnú školu v školskom roku, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje.§ 146

Vzdelávanie cudzincov

(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,

81)

b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 82)

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 82)

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu. 83)

(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu 82) a

Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých

istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho

jazyka.

(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, 82) zaraďuje

do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch

mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov 82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie

dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného

ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia.

(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa tohto zákona je

povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a

zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.

(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.

(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne,

metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(10) Ak je dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský jazyk a slovenská

literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný alebo ak má na vysvedčení z týchto predmetov uvedené vyjadrenie

podľa § 55 ods. 12 alebo ak žilo na území Slovenskej republiky menej ako rok pred termínom externého testovania, externého

testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť.

Výmenný program

§ 147

(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len "tretí štát"). Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.

(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje stredná škola.

(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.

(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na

a) získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

c) skvalitnenie jazykových znalostí.

(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na

a) ubytovanie a stravovanie,

b) vzdelávanie,

c) zdravotnú starostlivosť,

d) náklady na cestu späť.

(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas výmenného programu.

(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä

a) prostriedky zo štátneho rozpočtu,

b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,

c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

d) prostriedky zriaďovateľov škôl,

e) prostriedky Európskej únie.

§ 148

(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.

(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä

a) názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,

b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,

c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,

d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,

e) spôsob ukončenia výmenného programu,

f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,

g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,

h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.

(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä

a) meno a priezvisko žiaka,

b) dátum narodenia žiaka,

c) adresu trvalého pobytu žiaka,

d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.

(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku 1.

(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.

(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.

(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca škola.

(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.

(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení výmenného programu.

(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.

§ 149

Štipendium a iné nepeňažné plnenie

(1) Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.

(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.

(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.

(4) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že

a) bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,

b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)

(5) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.

(6) O priznaní štipendia rozhoduje školariaditeľ školy.

(7) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca,

v ktorom uplynul čas podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.

(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční, ak je

a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,

b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala zmena.

(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.

(10) Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(11) Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.

§ 149a

Tehotenské štipendium

(1) Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského,90aa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa. Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.

(2) Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.

(3) Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

(4) O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje školariaditeľ školy.

(5) Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť.

(6) Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.

(7) Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.

(8) Nárok na tehotenské štipendium zaniká

a) vznikom nároku na výplatu tehotenského,

b) skončením tehotenstva,

c) podmienečným vylúčením alebo

d) dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.

(9) Žiačka oznámi strednej škole skončenie tehotenstva do desiatich pracovných dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, ak tehotenstvo skončilo inak ako narodením dieťaťa.

(10) Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie.

(11) Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

§ 149b

Štipendium poskytované Ministerstvom obrany Slovenskej republiky

(1) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany") môže žiakovi strednej školy poskytovať štipendium, ak sa zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak v zmluve o poskytovaní štipendia uzavretej medzi ministerstvom obrany a zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo plnoletým žiakom zaviaže, že

a) najneskôr do 15 dní od ukončenia vzdelávania v strednej škole požiada o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka a

b) zotrvá v služobnom pomere po dohodnutú dobu.

(2) Štipendium sa poskytuje podľa štipendijného programu schváleného ministerstvom obrany.

(3) Zmluva o poskytovaní štipendia podľa odseku 1 obsahuje najmä

a) výšku štipendia,

b) dobu zotrvania v služobnom pomere,

c) podmienky poskytovania štipendia,

d) dôvody zániku nároku na vyplácanie štipendia,

e) podmienky vrátenia štipendia.

(4) Doba zotrvania v služobnom pomere dohodnutá podľa odseku 3 písm. b) nesmie byť dlhšia ako dvojnásobok doby, počas ktorej bolo žiakovi poskytované štipendium.

(5) Ministerstvo obrany môže poveriť strednú školu organizačným zabezpečením poskytovania a vyplácania štipendia podľa odseku 1 na základe zmluvy, ktorá obsahuje najmä

a) objem finančných prostriedkov určených na poskytovanie štipendia,

b) obdobie, za ktoré sa štipendium poskytuje,

c) spôsob poskytovania a vyplácania finančných prostriedkov,

d) termín, do ktorého stredná škola predloží ministerstvu obrany vyúčtovanie finančných prostriedkov podľa písmena a).

(6) Ministerstvo obrany schvaľuje a zverejňuje na svojom webovom sídle

a) štipendijné programy

b) podmienky poskytovania štipendia, ktorými sú najmä

1. počet žiakov, ktorým sa poskytne štipendium,

2. študijné výsledky požadované na poskytnutie štipendia,

3. lehota na podávanie žiadosti o poskytovanie štipendia,

4. spôsob a kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytovanie štipendia.

(7) Na poskytovanie štipendia nie je právny nárok.

§ 150

Organizácia školského roka

(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.

(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.

(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.

(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské roky.

(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o

a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,

b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,

c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch

1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,

2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,

3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,

4. podávania prihlášok na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole a konania zápisov,4. podávania

žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania zápisov,

d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku,

e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku,

f) predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na predloženie záverečného hodnotenia experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,

g) spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,

h) spôsobe hodnotenia,

i) spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania,

j) zvýšení počtu vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní podľa § 144 ods. 11, 12, 15 alebo ods. 16.

(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku 8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.

§ 150a

(1) Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená; riaditelia materských škôl, v ktorých je prevádzka

prerušená, poskytnú riaditeľovi materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená, vo vzťahu k dotknutým deťom podklady k

poskytovaniu podporných opatrení, informácie podľa § 144 ods. 7 písm. d) a doklady od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately.

(2) Prevádzku školy a školského zariadenia môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo prerušiťPrevádzku materskej

školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a školského zariadenia zriaďovaného pri výkone samosprávy môže zriaďovateľ

dočasne obmedziť alebo prerušiť

a) zo závažných organizačných dôvodov,

b) z technických dôvodov,

c) z hygienicko-epidemiologických dôvodov,

d) na základe odporúčanianariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo

e) na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

(3) Prevádzku školy alebo školského zariadenia môže dočasne obmedziť alebo prerušiť aj orgán miestnej štátnej správy v školstve

alebo ministerstvo školstva, ak nastanú niektoré zo skutočností podľa odseku 2 písm. c) alebo písm. d).

(4) Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na výchovné zariadenia.

§ 151

Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania

(1) Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú činnosť. 91) Táto činnosť nesmie byť

v rozpore s plnením ich poslania. Školy a školské zariadenia môžu prijímať dary.

(21) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.

(32) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a

vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.

(43) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií alebo

zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu mravnosti.

§ 151a

Pravidlá používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie

(1) V základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie (ďalej len "komunikačný prostriedok") okrem zariadenia vo vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje

a) žiakom prvého až tretieho ročníka základnej školy,

b) žiakom štvrtého až deviateho ročníka základnej školy a žiakom prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy okrem prípadov, ak používanie komunikačného prostriedku v týchto ročníkoch na účel výchovy a vzdelávania prispieva k napĺňaniu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu, alebo ak jeho používanie na účel výchovy a vzdelávania vo vyučovacom predmete povolí učiteľ príslušného vyučovacieho predmetu.

(2) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na žiakov so zdravotným znevýhodnením používajúcich komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.

(3) Ak žiak použije komunikačný prostriedok v rozpore s odsekom 1, môže mu škola komunikačný prostriedok dočasne odobrať. Podrobnosti dočasného odobratia komunikačného prostriedku upraví školský poriadok.

(4) Podmienky používania komunikačného prostriedku počas aktivít organizovaných školou mimo školského vyučovania upraví školský poriadok.

(5) Pravidlá používania komunikačného prostriedku počas školského vyučovania môže upraviť materská škola, stredná škola,

základná umelecká škola alebo jazyková škola v školskom poriadku.

§ 152

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

(1) Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, pri činnostiach priamo

súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné

a) prihliadať na základné fyziologické potreby a psychologické potreby detí a žiakov,

b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie prejavom rizikového správania detí alebo žiakovsociálno-

patologickým javom,

c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,

d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,

e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.

(2) Ak má zamestnanec školy alebo školského zariadenia dôvodné podozrenie, že žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku,

požil alkoholický nápoj alebo inú návykovú látku, škola túto skutočnosť bezodkladne preukázateľne oznámi zákonnému

zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.

§ 152a

Zdravotná starostlivosť v škole

(1) Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu s príslušnou školou, a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného predpisu.91a).

(2) Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.91b)

§ 152b

Sociálna práca v škole a školskom zariadení

(1) V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Činnosti podľa prvej vety možno vykonávať aj terénnou formou.

(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva sociálny pracovník, ktorý spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.91c)

(3) Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa vzťahuje osobitný predpis.91d)

§ 152c

Podporné činnosti v škole a školskom zariadení

(1) V škole a školskom zariadení sa môžu deťom a žiakom poskytovať podporné činnosti na účel podpory

a) adaptácie a socializácie detí a žiakov,

b) samoobslužných činností detí a žiakov a upevňovania ich hygienických návykov, ochrany bezpečnosti a zdravia,

c) odstraňovania bariér vyplývajúcich z potrieb detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a detí a žiakov so

zdravotným znevýhodnením,

d) komunikácie školy so zákonnými zástupcami detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a

e) rozvoja schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov.

(2) Činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať aj terénnou formou.

(3) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva zamestnanec školy alebo školského zariadenia po absolvovaní vzdelávania, ktorého

obsah určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva; jeho vykonanie zabezpečuje riaditeľ školy alebo

riaditeľ školského zariadenia.

§ 153

Školský poriadok

(1) Školský poriadok je základným dokumentom školy a školského zariadenia a je záväzný pre deti, žiakov, poslucháčov,

účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení, zamestnancov školy a ďalšie fyzické osoby, ktoré

sa s vedomím riaditeľa školy nachádzajú v priestoroch školy alebo školského zariadenia; to neplatí, ak ide o zariadenie

poradenstva a prevencie alebo o zariadenie školského stravovania.

(2)Riaditeľ školy zabezpečí preukázateľným spôsobom oboznámenie detí, žiakov, poslucháčov, účastníkov výchovy a

vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení a členov kolektívnych orgánov školy so školským poriadkom.

(13) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a

vzdelávania podľa § 3 a 4, po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä podrobnosti o

a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,

b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,

c) podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred prejavmi rizikového

správaniasociálno-patologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,

d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.

(24) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje účasť na súťažiach a

predmetových olympiádach.

(35) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom zariadení a na webovom

sídle školy alebo školského zariadeniapreukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov a informuje o jeho

vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.

§ 154

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania najmä

a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,

b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,

c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,

d) dosahov rozhodnutí.

(2) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú právnickú osobu.

(3) Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o

a) žiakovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum narodenia,

3. rodné číslo,

4. trieda, ktorú navštevuje,

5. ročník, do ktorého je zaradený,

6. názov školy, ktorú navštevuje,

7. špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

8. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

9. študijný odbor,

10. forma štúdia,

11. dĺžka štúdia,

12. klasifikačný stupeň z príslušného vyučovacieho predmetu za posledné klasifikované obdobie,

13. vyučovací jazyk; ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva v škole alebo v triede s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, aj

príslušný jazyk národnostnej menšiny,

14. dátum vykonania príslušného testovania,

15. skutočnosť, či ide o žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia,

16. počet rokov vzdelávania v štátnom jazyku, ak ide o cudzinca,

b) pedagogickom zamestnancovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa zamestnávateľa,

4. adresa bydliska.

(4) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje

a) škola alebo školské zariadenie,

b) Štátna školská inšpekcia,

c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory na stredných zdravotníckych školách.

(5) Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.

(6) Výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania sa nesprístupňujú; škola môže zverejniť súhrnné

výsledky za príslušnú školu.

(7) Ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba poskytuje výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy

a vzdelávania škole, zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(8) Súhrnné výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania možno zverejniť, ak z nich nie je možné

identifikovať konkrétnu školu. Ak riaditeľ školy vyjadrí súhlas so zverejnením výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality

výchovy a vzdelávania za príslušnú školu, súhrnné výsledky možno zverejniť aj s jej identifikáciou.

§ 155

Externé testovanie žiakov základnej školy

(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.

(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.

(3) Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.

(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.

(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; žiaci podľa § 97 ods. 5 sa externého

testovania môžu zúčastniť.

(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincom sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania.

(7) Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne,

riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.

(8) Externé testovanie žiakov sa uskutočňuje aj v

a) gymnáziách a tanečných konzervatóriách s osemročným vzdelávacím programom, v ktorých sa ho zúčastňujú všetci žiaci

štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu, a

b) stredných školách s päťročným vzdelávacím programom, v ktorých sa ho zúčastňujú žiaci prvého ročníka päťročného

vzdelávacieho programu prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy.

(9) Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe žiadosti zúčastniť žiak

posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5, a fyzická osoba, ktorá dosiahla primárne vzdelanie a

skončila povinnú školskú dochádzku; žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak podľa § 97 ods. 5 získa

nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným absolvovaním posledného ročníka základnej školy.

(8) Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický zamestnanec alebo odborný

zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externé testovanie koná, alebo fyzická osoba poverená orgánom

miestnej štátnej správy v školstve alebo organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a

hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.(10) Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy

vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externé testovanie koná.

(119) Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo školstva.

§ 155a

Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania

(1) Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe žiadosti zúčastniť žiak s mentálnym

postihnutím, žiak s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím posledného ročníka základnej školy alebo žiak

posledného ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorému nebolo

opakovanou diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie. Žiadosť sa podáva orgánu

miestnej štátnej správy v školstve. Žiak získa nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným

absolvovaním posledného ročníka základnej školy.

(2) Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov

vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(3) Podrobnosti o organizácii externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 156

(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania 48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.

(2) Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.

Registrácia uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov

§ 157

Centrálny register

(1) Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania, o uchádzačoch, vo vzťahu ku

ktorým bola podaná prihláška na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole, a o ich zákonných

zástupcochako aj zoznam osobných údajov o zákonných zástupcoch týchto detí, žiakov a poslucháčov.

(2) Centrálny register je informačným systémom verejnej správy, 92) ktorého správcom a prevádzkovateľom 11) je ministerstvo školstva. Súčasťou centrálneho registra je podregister prijímania na vzdelávanie, v ktorom sa vedú údaje súvisiace

s prijímaním na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.

(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje

a) ak ide o dieťa, žiaka alebo o poslucháča,

1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia za mŕtveho,

4. rodné číslo,

5. pohlavie,

6. národnosť,

7. štátne občianstvo,

8. materinský jazyk,

9. spôsobilosť na právne úkony,

10. rodinný stav,

11. adresa pobytu a druh pobytu,

12. zákaz pobytu,

13. kontakt na účel komunikácie,

14. adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,

15. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),

16. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-

vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického

vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,

17. učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)

18. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)

19. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

20. hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,

21. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, počet vyučovacích hodín, na ktorých sa ospravedlnene

nezúčastňoval, počet vyučovacích dní, ktoré neabsolvovalo dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie bez

ospravedlnenia, a počet vyučovacích dní, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastnilo, a to za každý kalendárny mesiac školského

roka,

22. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

23. výsledky zo súťaží a z predmetových olympiád,

24. priznanie štipendia a jeho výška,

25. číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,

26. dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,

b) ak ide o uchádzača,

1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3. rodné číslo,

4. pohlavie,

5. národnosť,

6. štátne občianstvo,

7. materinský jazyk,

8. adresa trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu a druh pobytu; ak ide o osobu, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky, uvádza sa adresa povoleného pobytu, z ktorého dochádza do školy,

9. kontakt na účel komunikácie,

10. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,

11. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),

12. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-

vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického

vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,

13. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

14. priznanie štipendia a jeho výška,

15. skutočnosť, či uchádzač má zdravotnú spôsobilosť,

16. skutočnosť, či dieťa absolvovalo povinné očkovania, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v materskej škole,

17. skutočnosť, či ide o dieťa alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v

materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,

18. vymedzenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

19. vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie v materskej škole, základnej

škole alebo v strednej škole, ktorým je dieťa alebo žiak so zdravotným znevýhodnením alebo dieťa alebo žiak s nadaním,

c) ak ide o zákonného zástupcu uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,

1. osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho až trinásteho bodu,

2. dosiahnuté vzdelanie,

3. rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, dátum narodenia,

4. číslo občianskeho preukazu, ak ide o občana Slovenskej republiky,

d) ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo

2. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,

e) ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia

poradenstva a prevencie,

f) ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia, aj údaje o podpornom opatrení v

rozsahu

1. druh podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2 a jeho bližšie určenie podľa katalógu podporných opatrení,

2. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel podporného opatrenia,

3. dátum vydania vyjadrenia na účel podporného opatrenia,

4. navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel podporného opatrenia,

5. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,

6. rozsah, obdobie a forma poskytovania,

g) ak ide o výchovné zariadenie, aj údaje o deťoch vo výchovnom zariadení v rozsahu

1. druh rozhodnutia súdu alebo žiadosť zákonného zástupcu,

2. dátum prijatia a dátum skončenia pobytu,

3. skutočnosť, či sa dieťa alebo žiak vzdeláva prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu,

4. údaje o zdravotnom stave podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb,

5. rozsah činností poskytovaných dieťaťu,

6. meno, priezvisko, telefonický kontakt a adresa elektronickej pošty zamestnanca výchovného zariadenia, ktorý vykonáva úkony

spojené s prijatím dieťaťa.(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:

a) ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,

1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia za mŕtveho,

4. rodné číslo,

5. pohlavie,

6. národnosť,

7. štátne občianstvo,

8. materinský jazyk,

9. spôsobilosť na právne úkony,

10. rodinný stav,

11. adresa bydliska a druh pobytu,

12. zákaz pobytu,

13. kontakt na účely komunikácie,

14. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,

15. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),

16. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-

vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického

vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,

17. učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)

18. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)

19. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

20. hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,

21. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, počet vyučovacích hodín, na ktorých sa ospravedlnene

nezúčastňoval, počet vyučovacích dní, ktoré neabsolvovalo dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie bez

ospravedlnenia, a počet vyučovacích dní, na ktorých sa také dieťa ospravedlnene nezúčastnilo, a to za každý kalendárny mesiac

školského roka,

22. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

23. výsledky zo súťaží a olympiád,

24. priznanie štipendia a jeho výška,

25. číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,

26. dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,

b) ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,

1. osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho až trinásteho bodu,

2. dosiahnuté vzdelanie,

3. rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o cudzinca,

c) ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo

2. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,

d) ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia

poradenstva a prevencie,

e) ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia, aj údaje o podpornom opatrení v

rozsahu

1. druh podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2 a jeho bližšie určenie podľa katalógu podporných opatrení,

2. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel poskytovania podporného opatrenia,

3. dátum vydania vyjadrenia na účel poskytovania podporného opatrenia,

4. navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel poskytovania podporného opatrenia,

5. identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,

6. rozsah, obdobie a forma poskytovania.

(4) Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.

(5) Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.

(6) Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.

(7) Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov 93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely

a) zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach,

b) overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, 93a)

c) overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,

d) štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní, na analytické účely a na rozpočtové účely,

e) zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

f) plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy,

g) vzdelávania,

h) výplaty príspevku pri narodení dieťaťa,

i) overovania trvania nároku na tehotenské štipendium,

j) poskytovania elektronických služieb podľa osobitného predpisu.93aaa)

k) poskytovania údajov z referenčných registrov školám a školským zariadeniam.

(8) Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri v nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie

príslušného účelu pre

a) školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,

b) zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,

c) orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,

d) iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, štatistický úrad, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, Národné

centrum zdravotníckych informácií, Štátnu školskú inšpekciu a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej

dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom; ak ide o údaje na účely podľa osobitného predpisu,93aaaa) ministerstvo

školstva ich sprístupní z vlastného podnetu aj bez dohody,

e) ústredné orgány štátnej správy na účely spolupráce v oblasti migrácie93aab) a organizácie zriadené ministerstvom školstva v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej sa vymedzí rozsah žiadaných údajov a účel ich spracúvania,.

f) iné fyzické osoby a právnické osoby na účel preukázania nároku podľa osobitného predpisu93aaba) súvisiaceho s návštevou

školy.

(9) Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov vykonávaných ministerstvom školstva rodné číslo

a) zákonného zástupcu dieťaťa,

b) zákonného zástupcu žiaka,

c) žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku.

(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť orgánu verejnej moci podľa

osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d). Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra

prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu,93c) iným automatizovaným spôsobom

určeným ministerstvom školstva v rozsahu a na účel plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných

predpisov93d) alebo zaslaním automatizovanej správy do elektronickej schránky orgánu územnej samosprávy. Údaje z

centrálneho registra podľa odseku 8 písm. f) sa sprístupňujú prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvom školstva

alebo automatizovaným spôsobom určeným ministerstvom školstva.(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z

centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8

písm. d) prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu93c) alebo iným automatizovaným

spôsobom v rozsahu a na účely plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.93d)

(11) Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov; 93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(12) Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných údajov podľa odseku 11 sa vzťahuje osobitný predpis. 11) Na uchovávanie osobných údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný predpis. 94)

(13) Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.

(14) Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12 a 13 rovnako.

§ 157a

(1) Prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole a odvolania proti rozhodnutiam o prijatí

alebo o neprijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy sa evidujú prostredníctvom podregistra prijímania

na vzdelávanie.

(2) Pri elektronickej identifikácii zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia v podregistri prijímania na vzdelávanie sa

vyžaduje preukázanie totožnosti s využitím prostriedku elektronickej identifikácie, ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“

podľa osobitného predpisu.2ab)

(3) Rozhodnutie o prijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy sa vydáva prostredníctvom podregistra

prijímania na vzdelávanie. Podregister prijímania na vzdelávanie je miestom doručovania rozhodnutia o prijatí do materskej

školy, základnej školy a strednej školy; ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní sa nepoužijú.93aaa)

(4) Škola overuje v podregistri prijímania na vzdelávanie skutočnosť, ktorá je predmetom prílohy k prihláške na vzdelávanie v

materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole prostredníctvom centrálneho registra, ak je táto skutočnosť uvedená v

registri.

§ 158

(1) Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 okrem údajov podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho šiesteho bodu, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb, 95) a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(2) Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku 1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho prvého bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie odoslaním údajov v elektronickej podobe prostredníctvom prístupových miest do centrálneho registra.

(4) Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri bezodkladne.

(5) Výchovné zariadenie poskytuje do centrálneho registra údaje podľa § 157 ods. 3 písm. g) druhého bodu bezodkladne, údaje

podľa § 157 ods. 3 písm. g) prvého bodu a tretieho bodu až šiesteho bodu do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom

došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvie o zmene údajov v uvedenom rozsahu.

(6) Orgán miestnej štátnej správy v školstve poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm.

g) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), diagnostickým centrám a Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na odôvodnenú žiadosť s uvedením právneho základu spracúvania osobných údajov; tieto údaje možno spracúvať

počas pobytu dieťaťa vo výchovnom zariadením a po dobu 12 mesiacov od skončenia pobytu.

(57) Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho registra podľa

odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely identifikácie zákonného zástupcu pri podávaní žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie alebo prihlášky na vzdelávanie v základnej škole ministerstvo školstva spracúva číslo občianskeho preukazu zákonného zástupcu. Na účely vyhodnotenia skutočnosti podľa § 145ca ministerstvo školstva spracúva údaj, či dieťa alebo žiak

je žiadateľom o azyl, azylantom alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. Na účely podľa prvej vety až

tretejalebo druhej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra fyzických osôb, a to spôsobom

umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri alebo s osobnými údajmi, prostredníctvom ktorých sa identifikuje zákonný zástupca na účely podľa druhej vety; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.

(8) Na účely podľa § 145ca ods. 2 písm. b) a c) poskytne ústredie ministerstvu školstva osobné údaje z ním spravovaných

registrov spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a

ústredie vo vzájomnej dohode.

(69) Za správnosť a úplnosť údajov zasielaných do centrálneho registra zodpovedá škola alebo školské zariadenie,

ktoré majú povinnosť podľa odsekov 1 a 2.

(710) Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe požiadania ministerstvom

školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.

§ 158a

(1) Ministerstvo školstva získava v súlade s osobitným predpisom95a) na účel vypracúvania a vyhodnocovania koncepcií v oblasti vzdelávania a na účel vytvárania anonymizovaných štatistík, analytické účely a rozpočtové účely údaje, vrátane osobných údajov, o

a) štátnych sociálnych dávkach v rozsahu

1. identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa poberá štátna sociálna dávka,

2. identifikátor oprávnenej osoby,95b)

b) dotácii na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa95c) a dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v rozsahu

1. identifikátor fyzickej osoby, 95b) na ktorú sa dotácia poskytuje,

2. druh žiadateľa95d) o dotáciu poskytovanú fyzickej osobe podľa prvého bodu,

3. dôvod poskytnutia dotácie fyzickej osobe podľa prvého bodu.

(2) Osobné údaje podľa odseku 1 môže ministerstvo školstva spracúvať najdlhšie desať rokov od ich získania.

§ 159

Kurikulárna rada

Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.

§ 160

Rozsah pôsobnosti

Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 1110 v rovnakom rozsahu

ako na žiaka.

JEDENÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 161

Prechodné ustanovenia

(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.

(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5% z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.

(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.

(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.

(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne vzdelanie.

(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.

(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú nižšie stredné vzdelanie.

(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú primárne vzdelanie.

(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov zostávajú nedotknuté.

(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je školou podľa tohto zákona.

(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.

(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych

vzťahov uzavreté združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú školu.

(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.

(19) Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie "školský internát".

(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.

(21) Špeciálno-pedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.

(22) Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.

(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.

(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou školskou jedálňou.

(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.

(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.

(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.

(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.

§ 161a

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.

§ 161b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.

(2) Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku podľa doterajších predpisov.

(3) Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.

(4) Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.

§ 161c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.

§ 161d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014

O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

§ 161da

Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských zariadení a zrušenia.

§ 161db

Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané právo používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS" alebo titul "diplomovaný umelec" so skratkou "DiS.art.", je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje, absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.

§ 161e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015

(1) Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(2) Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(3) Právo používať titul "diplomovaný umelec" priznané podľa predpisov účinných do 31. augusta 2015 zostáva zachované.

§ 161f

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2015.

§ 161g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016

Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.

§ 161ga

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018

Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí 10% z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.

§ 161gb

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018

Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I.

§ 161gc

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019

(1) Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.

(2) Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

§ 161h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) s názvom "športové gymnázium" zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(3) Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(4) Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.

§ 161i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

§ 161j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.

(2) Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

§ 161k

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 161l

Prechodné ustanovenia k plneniu povinného predprimárneho vzdelávania

(1) V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

(2) Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2026 považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného predpisu96) vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.

(3) Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení predprimárneho vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží

a) rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,

b) program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie, a

c) doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy.

(4) Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.

(5) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania nedosiahlo

školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(6) Zariadenie predprimárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom predprimárnom vzdelávaní, ktorá obsahuje

a) triednu knihu,

b) osobný spis dieťaťa,

c) program povinného predprimárneho vzdelávania,

d) doklad o prijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie,

e) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(7) Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie predprimárneho vzdelávania získava a spracúva osobné údaje

a) o deťoch v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. štátna príslušnosť,

6. národnosť,

7. fyzické zdravie a duševné zdravie,

8. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,

b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu

1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,

2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.

(8) Zariadenie predprimárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam detí, ktorým poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie.

(9) Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(10) Zariadenie predprimárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(11) Register zariadení predprimárneho vzdelávania obsahuje

a) názov a adresu zariadenia predprimárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie, ak ho má pridelené,

b) názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,

c) akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko, rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia predprimárneho vzdelávania,

d) adresu webového sídla zariadenia predprimárneho vzdelávania, ak je zriadené.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

§ 161m

(1) Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.

(2) Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(3) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.

(4) Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023 do 28. februára 2022.

(5) Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.

(6) Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

(7) Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach sa do 31. marca 2022 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

§ 161n

(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie.

(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k školským zariadeniam výchovného poradenstva a prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4) Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(5) Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára 2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(6) Ak sa školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

(7) Výkon funkcie riaditeľa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31. decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31. decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.

§ 161o

(1) Zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie alebo súkromného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(2) Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(3) Zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie alebo súkromného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4) Ak sa cirkevné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie alebo súkromné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161p

(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.

(2) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeného podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.

(3) Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

(4) Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161q

(1) Zriaďovateľ elokovaného pracoviska školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(2) Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia centra poradenstva a prevencie.

(3) Elokované pracovisko školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.

(4) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.

(5) Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

(6) Ak sa elokované pracovisko školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161qa

(1) Do 31. decembra 20272026 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných zamestnancov

na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času.

(2) Do 31. decembra 20272026 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať jedného

odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času.

§ 161r

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny

(1) Plnoletá tehotná žiačka strednej školy, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania tehotenského štipendia za žiačku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(2) Ak odídenec, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny, chce zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide o neplnoletého odídenca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Odídenec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý odídenec alebo zákonný zástupca neplnoletého odídenca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.

(3) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny, je povinný do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska požiadať o zaradenie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.

(4) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a od 1. januára 2025 do 31. augusta 2025 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je po 1. septembri 2025 povinný do troch mesiacov požiadať o zaradenie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.

(5) Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a do 31. decembra 2024 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa dieťa začalo vzdelávať v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2025.

(6) Ak nemožno zaradiť dieťa podľa odseku 3, 4 alebo odseku 5 do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa, obec, v ktorej má dieťa pobyt alebo dočasné útočisko, a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej sa bude odídenec vzdelávať.

§ 161s

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1) O podporné opatrenie podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno požiadať najskôr 1. septembra 2023.

(2) Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného opatrenia podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3) Úvodný ročník podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024 sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15. augusta 2023.

§ 161t

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023

(1) Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta 2024. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.

(2) Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025 alebo, 2025/2026, 2026/2027 alebo 2027/2028 o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch

rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2028augusta

2026 aj v iných priestoroch zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy alebo

súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

§ 161u

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023

Ustanovenie § 15a ods. 4 o vyučovaní telesnej a športovej výchovy v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín týždenne sa pre základné školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični, a pre štvrtý ročník cirkevných škôl prvýkrát použije od 1. septembra 2025.

§ 161v

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia

Rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie sa vedie v centrálnom registri od 1. septembra 2025.

§ 161w

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025

(1) Ministerstvo školstva preskúma po 1. januári 2025 na základe podnetu aj návrh na vzdelávanie vydaný do 31. decembra 2024.

(2) Pri prijímaní na základné vzdelávanie sa s ohľadom na kapacitné možnosti základnej školy postupuje do 31. augusta 2029 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

(3) Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších hodinách, do

a) 31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4,

b) 31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4.

(4) Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách základnú školu, ak jej zriaďovateľ predloží ministerstvu školstva do 31. marca 2025

a) prevádzkový poriadok základnej školy,

b) právoplatné rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v konaní o uvedenie priestorov zariadenia pre deti a mládež do prevádzky a o schválenie prevádzkového poriadku,

c) memorandum o spolupráci s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky medzi zriaďovateľom a ministerstvom školstva,

d) dokumentáciu k ukončenému verejnému obstarávaniu na stavbu alebo na stavebné práce, prostredníctvom ktorých bude zabezpečené odstránenie školského vyučovania v popoludňajších hodinách, vrátane účinnej zmluvy s úspešným uchádzačom.

(5) Register podľa odseku 4 obsahuje

a) názov a identifikátor základnej školy pridelený správcom Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov,

b) názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,

c) počet žiakov a osobitne počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v popoludňajších hodinách,

d) počet tried a osobitne počet tried, v ktorých sa vzdelávajú žiaci, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v popoludňajších hodinách, počet miestností, v ktorých sa uskutočňuje školské vyučovanie, a osobitne počet miestností určených na vyučovanie odborných vyučovacích predmetov.

(6) Ústredný orgán štátnej správy môže pre materskú školu, ktorej je zriaďovateľom, do 31. decembra 20272026 určiť

mesačný príspevok zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)

(7) Žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

§ 161x

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1) Pri ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, sa do 31. augusta 2026 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Pri ospravedlňovaní neprítomnosti žiaka základnej školy a žiaka strednej školy sa do 31. augusta 2025 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve oznámi do 15. augusta 2025 základným školám a stredným školám, či riaditeľ školy môže v nasledujúcom školskom roku uplatniť pri ospravedlnení neprítomnosti žiaka z dôvodu ochorenia postup podľa § 144 ods. 15 v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona; uplatnenie príslušného postupu riaditeľ školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve a zriaďovateľovi školy do piatich pracovných dní od oznámenia orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

§ 161y

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1) Obsah štátnych vzdelávacích programov schválených do 28. februára 2023 zostáva zachovaný. Ministerstvo školstva

zosúladí do 30. júna 2027 štátne vzdelávacie programy schválené od 1. marca 2023 s predpismi účinnými od 1. januára 2026.

(2) Škola zosúladí do 31. augusta 2026 školský vzdelávací program s predpismi účinnými od 1. januára 2026.

(3) Edukačné publikácie, vedené v registri edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2025, sa považujú za edukačné publikácie zaradené do registra edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov

účinných od 1. januára 2026. Edukačné publikácie, ktorým uplynula lehota platnosti vydanej doložky pred 1. januárom 2026, a

edukačné publikácie, ktorým lehota platnosti vydanej doložky nebola určená, sa vyraďujú z registra k 1. januáru 2026.

(4) Register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 sa považuje za

register edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.

(5) V lokalitách s nedostatkom kapacitných možností materských škôl sa povinné predprimárne vzdelávanie môže poskytovať

do 31. augusta 2030 aj v iných vnútorných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom so súhlasom príslušného regionálneho

úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a

školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená

zriaďovateľom.

(6) Stredná priemyselná škola zriadená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 ako typ strednej odbornej školy sa na

základe predchádzajúceho písomného súhlasu príslušnej právnickej osoby podľa osobitného predpisu47c) od 1. septembra

2026 stáva strednou priemyselnou školou podľa predpisov účinných od 1. januára 2026, ak k 30. júnu 2026 poskytuje žiakom

odborné vzdelávanie a prípravu v najviac troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa. Ministerstvo

školstva požiada do 31. marca 2026 príslušnú právnickú osobu o súhlas; ak sa príslušná právnická osoba nevyjadrí do 31. mája

2026, má sa za to, že vydala súhlas. Prvý zoznam skupín odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa zverejní

ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 31. marca 2026.

(7) Školy v prírode, strediská služieb škole, školské hospodárstva a strediská odbornej praxe zriadené podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2025 sa od 1. januára 2026 zrušujú. Ak je stredisko služieb škole, škola v prírode, školské

hospodárstvo alebo stredisko odbornej praxe právnickou osobou, od 1. januára 2026 prechádzajú práva a povinnosti

vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.

(8) Liečebno-výchovné sanatóriá zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 sa od 1. septembra 2027 zrušujú.

Ak je liečebno-výchovné sanatórium právnickou osobou, od 1. septembra 2027 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z

pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.

(9) Od 1. januára 2027 nemožno prijímať deti do liečebno-výchovného sanatória. Pobyt detí v liečebno-výchovnom sanatóriu,

ktoré boli prijaté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, sa končí najneskôr 31. augusta 2027.

(10) Individuálne vzdelávanie, ktoré žiak začal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, sa do uplynutia času určeného

v rozhodnutí o povolení individuálneho vzdelávania, najdlhšie do 31. augusta 2026, uskutočňuje podľa predpisov účinných do

31. decembra 2025.

(11) Jednotnú prijímaciu skúšku na stredné školy podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 vykonávajú žiaci najskôr v rámci

prijímacieho konania na školský rok 2028/2029.

(12) Žiak, ktorý bol prijatý do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú

žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, získa nižšie stredné vzdelanie

úspešným absolvovaním prvého ročníka tohto vzdelávacieho programu.

(13) Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, možno prijímať žiakov z ôsmeho ročníka

základnej školy najneskôr na školský rok 2026/2027.

(14) Rozsah predmetov maturitnej skúšky podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 sa nevzťahuje na žiakov, ktorí začnú

štúdium pred 1. septembrom 2027.

(15) Skrátené štúdium, ktoré žiak začal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, dokončí podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2025.

(16) Uchádzač, ktorý podal žiadosť o externé testovanie na získanie nižšieho stredného vzdelania do 31. decembra 2025,

vykoná externé testovanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.

(17) Uchádzač, ktorý podal prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2025, absolvuje tento program vzdelávania podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 spolu s

uchádzačmi, ktorí podajú prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania od 1. januára 2026.

Prihláška do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania na školský rok 2026/2027 sa podáva do 15.

marca 2026. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania do 15.

apríla 2026.

(18) Program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 sa začne realizovať

najskôr od školského roka 2027/2028.

(19) Materská škola, základná škola a stredná škola je povinná do 31. marca 2026 preukázať orgánu miestnej štátnej správy v

školstve spoluprácu so zariadením poradenstva a prevencie v oblasti odborných činností podpornej úrovne tretieho stupňa

alebo štvrtého stupňa v rozsahu metodickej činnosti a supervíznej činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.

(20) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca 2026 ním zriadené centrum poradenstva a prevencie, ktoré

bude metodicky usmerňovať ostatné centrá poradenstva a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej

správy v školstve podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.

(21) Zákonný zástupca cudzinca vo veku vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo plnenia povinnej

školskej dochádzky, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa cudzinec začal podľa predpisov účinných od 1. januára

2026 vzdelávať v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2026.

Záverečné ustanovenia

§ 162

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 163

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z.z., zákona č. 6/1998 Z.z., zákona č. 5/1999 Z.z., zákona č. 229/2000 Z.z., zákona č. 216/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 506/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z., zákona č. 553/2003 Z.z., zákona č. 596/2003 Z.z., zákona č. 207/2004 Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 1/2005 Z.z., zákona č. 5/2005 Z.z. a zákona č. 363/2007 Z.z.

2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z.z., zákona č. 230/2000 Z.z., zákona č. 202/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z. a zákona č. 596/2003 Z.z.

3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.

4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z.z. o používaní učebníc a učebných textov.

5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.

6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.z.

7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z.z.

8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.

9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.

10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.

11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.

12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z.z., vyhlášky č. 255/1995 Z.z., vyhlášky č. 120/2003 Z.z., vyhlášky č. 424/2005 Z.z.

13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z.z., vyhlášky č. 364/2003 Z.z. a vyhlášky č. 49/2004 Z.z.

14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.

15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.

16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.

17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z.z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007 Z.z.

18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z.z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z.z.

19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z.z. o súkromných školách.

20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z.z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z.z. a vyhlášky č. 388/2007 Z.z.

21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z.z. o škole v prírode.

22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z.z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z.z. a vyhlášky č. 389/2007 Z.z.

23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z.z. o školských výpočtových strediskách.

24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z.z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z.z. a vyhlášky č. 540/2004 Z.z.

25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z.z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z.z. a vyhlášky č. 588/2004 Z.z.

26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z.z. o školských hospodárstvach.

27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z.z. o Štátnom stenografickom ústave.

28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z.z. o strediskách služieb škole.

29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z.z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.

30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z.z.

31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z.z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z.z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z.z., vyhlášky č. 725/2002 Z.z., vyhlášky č. 6/2004 Z.z. a vyhlášky č. 706/2004 Z.z.

33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z.z. o strediskách odbornej praxe.

34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z.z. o stredných školách požiarnej ochrany.

35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z.z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z.z.

36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z.z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z.z., vyhlášky č. 482/2006 Z.z. a vyhlášky č. 390/2007 Z.z.

37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z.z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách.

39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z.z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.

40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z.z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z.z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z.z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 208/2011 Z.z.

41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z.z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z.z.

42. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z.z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z.z. a vyhlášky č. 436/2020 Z.z.

Čl.VI

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Ivan Gašparovič v.r.

Pavol Paška v.r.

Robert Fico v.r.

PRÍL.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú.v. ES L 199, 6.8.1977).

2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1; Ú.v. ES L 180, 19.7.2000).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú.v. EÚ L 132, 21.5.2016).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 337, 20.12.2011).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú.v. EÚ L 343, 23.12.2011).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29. 6.2013).

____________________

1) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).1) § 54

zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1a) Zákon č. .../2025 Z. z. o školskej správe a o zmene niektorých zákonov.

2) § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

2aa) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách

pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.

2ab) Čl. 8 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 910/2014 v platnom znení.2) Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení

neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

2a) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

2b) Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 276/2024 Z.z.).

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z.z.).

3) § 372 Trestného zákona.

3a) § 211 Trestného zákona.

4) § 424 Trestného zákona.

5) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.

5a) § 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.

6aa) Zákon č. 61/2015 Z.z.

7) § 13 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8) § 16 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

9a) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú.v. EÚ L 257, 28.8.2014).

11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú.v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení.

Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z.z.

12) § 79 zákona č. 18/2018 Z.z.

13) § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/2018 Z.z.

14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

14a) Zákon č. .../2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení.14a) § 4ad zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných

škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z.z.

14aa) § 4 ods. 1 zákona č. 351/2022 Z.z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

15) § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 475/2005 Z.z.

15a) § 49a zákona č. 61/2015 Z.z. v znení zákona č. 413/2021 Z.z.

16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

17) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z.z.).

17a) § 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z.z.

17b) § 66 zákona č. .../2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z.z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.

19) § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

20) § 44 zákona č. .../2025 Z. z. o školskej správe.20) § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov.

21) § 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

21a) § 11 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z.z.

22) § 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

23) § 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov.

Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

25) § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26) § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26a) Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z.z.).

27) § 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z.z., zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28a) § 20 a 20a zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 415/2021 Z.z.

29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30) § 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

31) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

32) Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32a) Napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.

32aa) § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

32ab) § 45 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

32ac) § 43 zákona č. .../2025 Z. z. o školskej správe.

32b) § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 61/2015 Z.z.

34) § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35) § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

36) § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

37) § 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

38a) § 21 zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

42) Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

44) § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

45) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z.

46) § 72 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

47) § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

47a) § 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z.z.

47aa) § 17 zákona č. 61/2015 Z.z.

47aaa) § 8a zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 273/2021 Z.z.

47ab) § 29b písm. j) zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. .../2025 Z. z.

47b) § 9 zákona č. 61/2015 Z.z

47c) § 11 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z.

48) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

49) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

49a) § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 61/2015 Z.z.

52) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

54) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

56) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.

57) § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

58) § 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

59) § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z.z.

62) Zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

64) Zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

65) Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

67) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.

68) § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

69) § 102 Trestného zákona.

70) § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.70) § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 12 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

71) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

72) § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

76) § 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z.z.

77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

77a) § 81 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

78) § 68 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

79) § 84a zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z.z.

79a) § 4 zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

79aa) § 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

80) Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.

80a) § 17 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

80b) Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z.z.

80c) Časť I prílohy č. 4 k zákonu č. 448/2008 Z.z. v znení zákona č. 485/2013 Z.z.

80d) Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

81) Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o

Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.81) Napríklad zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z.z., zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

82) Zákon č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

83) § 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

89) § 451 a 458 Občianskeho zákonníka.

90a) § 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

90aa) § 47a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 426/2020 Z.z.

91) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

91a) § 27 ods. 1 písm. a), d), g) a l) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

91b) § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 2/2022 Z.z.

91c) § 5 zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

91d) Zákon č. 219/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov.

92) Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.92) Zákon č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

678/2006 Z.z.

92a) § 19 zákona č. 61/2015 Z.z.

92b) § 53 Zákonníka práce.

93) Napríklad zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z.z. v znení

neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z.z., zákon č. .../2025 Z. z. o školskej správe

93a) Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.93a) § 31 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 5/2005 Z.z.

93aaa) Zákon č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

93aaaa) Napríklad § 13 ods. 4 písm. a) prvý bod zákona č. 417/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 66 zákona č. .../2025 Z. z. o školskej

správe.

93aab) Napríklad zákon č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

93aaba) Napríklad § 7 ods. 3 písm. w) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej

doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

93b) Zákon č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

93c) § 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

93d) § 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 3 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.".

94) Zákon č. 395/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

95) § 23a zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

95a) § 4 ods. 6 písm. m) a § 7a ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

95b) § 3 písm. n) zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

95c) § 4 zákona č. 544/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.

95d) § 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.

96) § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení zákona č. 40/2017 Z.z.