D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič, Vladimír Ledecký, Martina Bajo Holečková, Ondrej Dostál a Jana Bittó Cigániková.

Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt.

V posledných rokoch sledujeme neustále zväčšovanie štátneho aparátu a rast verejných výdavkov, ktorý vláda financuje najjednoduchším spôsobom – zvyšovaním daní a odvodov. Tento prístup však nie je riešením, ale problémom. Namiesto konsolidácie výdavkov a zvyšovania efektívnosti verejnej správy vláda siaha po vreckách občanov a podnikateľov. Takáto politika nielenže oslabuje podnikateľské prostredie, ale zároveň brzdí hospodársky rast a oberá Slovensko o potrebnú dynamiku a konkurencieschopnosť.

Vysoké daňové zaťaženie má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, čo oslabuje tvorbu pracovných miest a obmedzuje prístup jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Vysoké daňové zaťaženie odrádza podnikateľov od investícií a expanzie, pretože zvyšuje náklady na podnikanie. V krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov a technológií, čo prispieva k celkovému ekonomickému rastu. Vysoké dane ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. To má dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľstva.

Nejde len o otázku fiškálnej disciplíny, ale o ochranu základných princípov slobody, zodpovednosti a spravodlivosti, ktoré sú základom trhovej ekonomiky a udržateľného rozvoja. Zavedenie limitu na daňové zaťaženie je preto nielen potrebné, ale nevyhnutné pre budúcnosť našej krajiny. Tzv. daňová brzda, ktorú zavádzame týmto ústavným zákonom, je dôležitým tretím pilierom rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bráni politikom uniknúť od svojej zodpovednosti za vývoj verejných financií prenesením zodpovednosti za verejné financie len na plecia daňovníkov formou bezbrehého zvyšovania daní a odvodov.

Renomované medzinárodné výskumy, ako napríklad Fraser Institute a Heritage Foundation, jasne ukazujú, že krajiny s vysokými daňami čelia nižšiemu hospodárskemu rastu, vyššej miere chudoby a nižšej životnej úrovni.

Podľa výskumu Fraser Institute publikovaného v správe Economic Freedom of the World: 2024 Annual Report krajiny s vyššou mierou ekonomickej slobody, charakteristickou nižším daňovým zaťažením a väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí, dosahujú výrazne lepšie hospodárske a sociálne výsledky v porovnaní s najmenej slobodnými jurisdikciami (spodnými 25 %). V ekonomicky najslobodnejších štátoch (vrchných 25 %) je HDP na

2

obyvateľa 7,6-krát vyšší, najchudobnejších 10 % obyvateľstva zarába osemnásobne, priemerný človek žije o 16 rokov dlhšie a je o 40 % spokojnejší so svojím životom.

Aj tieto údaje poukazujú na priamy negatívny dopad vysokého daňového zaťaženia, ktoré potláča ekonomickú slobodu, na životnú úroveň a sociálnu stabilitu. Zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia preto predstavuje nevyhnutný krok k podpore hospodárskeho rastu, efektívnej alokácie zdrojov a zlepšeniu kvality života občanov.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny sociálne vplyvy ako aj pozitívny vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B.Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa doplnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

K bodu 1

K čl. 9a

Navrhuje sa definícia daňového zaťaženia na účely predkladaného návrhu ústavného zákona. Podľa navrhovanej definície je daňovým zaťažením súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane a príjmov z povinného sociálneho poistenia a povinného verejného zdravotného poistenia zaznamenaných na akruálnom princípe v súlade s uplatňovanou jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu vyjadrených percentuálne v pomere k hrubému domácemu produktu.

K čl. 9b

Zakotvuje sa horný limit daňového zaťaženia na úrovni 37 % podielu na hrubom domácom produkte.

Navrhuje sa, aby výšku daňového zaťaženia zverejňoval Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý tieto údaje zverejňuje už dnes.

K čl. 9c

V odseku 1 sa zakotvuje základný imperatív, že rozpočet verejnej správy nesmie obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je ustanovený horný limit daňového zaťaženia.

V odsekoch 2 až 6 sa navrhuje mechanizmus postupu v prípade, ak výška daňového zaťaženia presiahla horný limit daňového zaťaženia.

Ako prvý krok Ministerstvo financií Slovenskej republiky predloží vláde Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie prekročenia horného limitu daňového zaťaženia vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Následne vláda Slovenskej republiky predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zmien právnych predpisov a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorými zabezpečí, aby sa v rozpočtovom roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnila výška daňového zaťaženia, znížila predpokladaná úroveň daňového zaťaženia pod horný limit daňového zaťaženia. Prípadné neschválenie vládou navrhnutých legislatívnych zmien bude znamenať, že vláda nemá podporu najvyššieho zákonodarného zboru.

V odseku 3 sa navrhuje postup v prípade, že vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky daňového zaťaženia podľa čl. 9b ods. 1 a zverejnená výška daňového zaťaženia odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa odseku 2. V takom prípade je vláda povinná vziať návrh rozpočtu verejnej správy späť a predložiť nový, v ktorom budú navrhnuté také zmeny, ktorými sa zabezpečí dodržanie horného limitu daňového zaťaženia.

4

V odseku 4 sa zakotvuje, že ak uplatnením predchádzajúcich postupov nedôjde k zníženiu predpokladanej úrovne daňového zaťaženia, vláda Slovenskej republiky požiada Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od schválenia rozpočtu verejnej správy.

V odseku 5 sa navrhujú situácie, kedy sa predchádzajúce postupy nebudú uplatňovať. Ide stav vojny, prvý kalendárny rok novej vlády, prvý rok po zmene metodiky výpočtu ako aj prvý rok po uplynutí roka, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu HDP.

V odseku 6 sa v záujme vylúčenia pochybností zakotvuje pravidlo, že prekročenie horného limitu daňového zaťaženia neznamená nesúlad príslušných daňovo-odvodových predpisov s týmto ústavným zákonom, resp. s celkovým ústavným rámcom.

K bodu 2

K čl. 13a

K ods. 1

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého ak je v čase prijatia ústavného zákona vykazovaná hodnota daňového zaťaženia vyššia, ako týmto ústavným zákonom stanovený limit v článku 9b ods. 1, požiadavka splnenia horného limitu daňového zaťaženia sa považuje za splnenú, ak v schválenom rozpočte je definovaný medziročný pokles daňového zaťaženia o najmenej 0,2% hrubého domáceho produktu; toto pravidlo sa uplatňuje aj v nasledujúcich rokoch do dosiahnutia horného limitu daňového zaťaženia.

K odsekom 2 a 3

Vzhľadom na demografické prognózy sa navrhuje, aby sa horný limit daňového zaťaženia medzi rokmi 2042 až 2062 zvyšoval každý kalendárny rok o desatinu percentuálneho bodu a po roku 2062 zase naopak každý rok znižoval o jednu desatinu.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť ústavného zákona od 1. januára 2026.