Príloha č. 4

1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

§ 14 ods. 7 a 13 - opatrenia, ktorými sa umožňuje zriaďovateľovi súkromnej materskej a základnej školy rozhodnúť sa, či škola bude verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo nebude, alebo či sa rozhodne uzatvoriť dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní a prijme aj voliteľné záväzky, alebo nie. Ak bude verejným poskytovateľom, bude mu poskytovaná plná výška normatívneho príspevku, ale súčasne nebude môcť podmieňovať poskytovanie výchovy a vzdelávania žiadnym finančným ani iným protiplnením, od zákonných zástupcov alebo žiakov (ďalej len „školné“). Školné uhrádzané súkromným školám, predstavuje pre mnohé domácnosti výraznú finančnú záťaž. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na finančné podmienky rodín, ktorých deti navštevujú príslušné školy a tieto sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe. Týmto domácnostiam by sa výrazne znížili výdavky na úhradu školného pre svoje deti, čo by prispelo k zlepšeniu ich finančnej situácie.

Domácnosti by tak mohli investovať finančné prostriedky do iných potrieb svojich detí, prípadne podporiť ich ďalšie vzdelávacie aktivity.

Predloženým návrhom v § 15 ods. 1 a ods. 11 sa umožňuje za zákonom ustanovených podmienok poskytovanie príspevku na dopravu zákonným zástupcom detí materských škôl alebo žiakov základných škôl, ktorí dochádzajú do príslušných škôl nielen z miesta trvalého pobytu, ale aj obvyklého pobytu alebo povoleného pobytu v prípade cudzincov. Zároveň sa umožňuje poskytovanie tohto príspevku aj zákonným zástupcom detí a žiakov, ktoré budú plniť povinné predprimárne vzdelávanie alebo povinnú školskú dochádzku v školách, ktoré budú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania a zároveň budú zaradené do verejných školských obvodov.

Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na finančné podmienky príslušných domácností. Takéto domácnosti nebudú zo svojich príjmov uhrádzať náklady na dopravu týchto detí do školy a späť, čím dôjde k zníženiu ich výdavkov, a prispeje to k zlepšeniu finančnej situácie takýchto domácností.

Predloženým návrhom v § 28 písm. c) sa umožňuje poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre pedagogických a odborných zamestnancov aj materskej školy na úhradu špecifických vakcín.

Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na finančné podmienky domácností, ktorých členom je pedagogický alebo odborný zamestnanec materskej školy, a tento sa rozhodne pre vakcináciu. Takéto domácnosti nebudú zo svojich príjmov uhrádzať náklady na vakcináciu, čím dôjde k zníženiu ich výdavkov a prispeje to k zlepšeniu finančnej situácie takýchto domácností. V prípade tohto opatrenia sa však predpokladá marginálny pozitívny vplyv.

)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Domácnosti s deťmi, ktoré navštevujú súkromné materské a základné školy, v ktorých sa uhrádza školné a zriaďovatelia týchto škôl sa

Príloha č. 4

2

rozhodnú, že ich školy budú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe.

Ovplyvnená skupina č. 3 Domácnosti, ktorých členom je pedagogický alebo odborný zamestnanec materskej školy, ktorý sa rozhodne pre vakcináciu.

Ovplyvnená skupina č. 2 Domácnosti, z ktorých deti dochádzajú do školy z miesta obvyklého pobytu alebo povoleného pobytu v prípade cudzincov, ktorých deti sa zúčastňujú výchovy a vzdelávania v SR v materských a základných školách a domácností, ktorých deti navštevujú súkromné materské a základné školy, ktoré sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Kvantifikáciu vplyvov týchto opatrení na hospodárenie domácností nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú k dispozícii relevantné údaje o úhrade školného v jednotlivých školách, jeho výške, o tom, aké bude rozhodnutie zriaďovateľov a ich škôl vo vzťahu k možnosti školy stať sa verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo možnosti uzatvoriť dohodu o verejnej službe, relevantné údaje o obvyklom pobyte, ako aj údaje o povolenom pobyte cudzincov a o deťoch a žiakoch v súkromných materských a základných školách, zákonným zástupcom ktorých by vznikol nárok na poskytovanie príspevku na dopravu. Rovnako nie sú k dispozícii údaje o počte pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl, ktorí sa rozhodnú pre vakcináciu.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenia uvedené v bode 4.1.1 môžu mať rovnako pozitívny vplyv aj na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pretože znižujú výdavky domácností. Zníženie výdavkov pomôže predovšetkým domácnostiam s nízkym príjmom, viacdetným domácnostiam, jednorodičovským domácnostiam a domácnostiam s nezamestnanými.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Domácnosti s deťmi, ktoré navštevujú súkromné materské a základné školy, v ktorých sa uhrádza školné a zriaďovatelia týchto škôl sa rozhodnú, že ich školy budú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe.

i)

Ovplyvnená skupina č. 3 Domácnosti, ktorých členom je pedagogický alebo odborný zamestnanec materskej školy, ktorý sa rozhodne pre vakcináciu.

Ovplyvnená skupina č. 2 Domácnosti, z ktorých deti dochádzajú do školy z miesta obvyklého pobytu alebo povoleného pobytu v prípade cudzincov, ktorých deti sa zúčastňujú výchovy a vzdelávania v SR v materských a základných školách a domácností, ktorých deti navštevujú súkromné materské a základné školy, ktoré sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania.

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Kvantifikáciu vplyvov týchto opatrení na skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia nie je možné určiť, nakoľko nie sú dostupné žiadne relevantné údaje, na základe ktorých by bolo možné vplyvy týchto opatrení vyčísliť - viď písm. f).

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenia podľa § 14 ods. 7 a 13 popísané v písm. b) by mohli mať aj negatívny vplyv na hospodárenie domácností, a to v prípade, ak by sa zriaďovatelia a súkromné materské školy a základné školy nestali verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo by uzatvorili dohodu o verejnej službe, a teda by im bol znížený normatívny príspevok zo štátneho rozpočtu na financovanie výchovy a vzdelávania a vzniknutý deficit, z dôvodu zníženia normatívneho príspevku zo ŠR, by premietli do

Príloha č. 4

3

zvýšeného školného. V tomto prípade by došlo k zvýšeným výdavkom domácností, a teda k zhoršeniu ich finančnej situácie.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Domácnosti s deťmi, ktoré navštevujú súkromné materské a základné školy, a tieto sa nestanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe, pričom z dôvodu zníženia normatívneho príspevku, budú vyberať školné vyššie ako doposiaľ.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Kvantifikáciu vplyvov týchto opatrení na hospodárenie domácností nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú k dispozícii relevantné údaje o úhrade školného v jednotlivých školách, jeho výške, ako aj o tom, aké bude rozhodnutie zriaďovateľov škôl vo vzťahu k možnosti školy stať sa verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo uzatvoriť dohodu o verejnej službe, v akej výške bude vyberané školné, ak sa nestanú verejným poskytovateľom alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenie uvedené v bode 4.1.2 môže mať rovnako negatívny vplyv aj na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pretože zvyšuje výdavky domácností. Zvýšenie výdavkov by negatívne zasiahlo hospodárenie predovšetkým domácností s nízkym príjmom, viacdetné domácnosti, jednorodičovské domácnosti a domácnosti s nezamestnanými

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Domácnosti s deťmi, ktoré navštevujú súkromné materské a základné školy, v ktorých sa uhrádza školné, a tieto sa nestanú verejným poskytovateľom služieb alebo uzatvoria dohodu o verejnej službe, pričom z dôvodu zníženia normatívneho príspevku budú vyberať vyššie školné ako doposiaľ.

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Kvantifikáciu negatívneho vplyvu týchto opatrení na skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia nie je možné určiť, nakoľko nie sú dostupné žiadne relevantné údaje, na základe ktorých by bolo možné vplyv týchto opatrení vyčísliť, najmä to, ako sa budú rozhodovať zriaďovatelia v oblasti výberu školného a v tom, či sa stanú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo či uzatvoria dohodu o verejnej službe.

Príloha č. 4

4

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

§ 14 ods. 7 a 13 – opatrenia v nadväznosti na to, či sa súkromný zriaďovateľovi materskej a základnej školy rozhodne , či sa stane verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo či využije možnosť uzatvorenia dohody o verejnej službe a nebude požadovať od zákonných zástupcov alebo žiakov finančné prostriedky na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie.

Opatrenie má pozitívny vplyv na výchovu a vzdelávanie detí, pretože upustenie od výberu školného môže prispieť k prístupu k vzdelaniu pre širšie vrstvy obyvateľstva, keďže väčšinou školy, v ktorých sa uhrádza školné, navštevujú deti z lepšie zabezpečených rodín, čo vytvára sociálnu nerovnosť vo vzdelávaní.

Zrušenie školného by mohlo umožniť aj deťom z menej majetných rodín prístup k súkromnému vzdelaniu, čím by sa znížila sociálna diskriminácia a zvýšila rovnosť príležitostí. Súkromné školy často ponúkajú aj medzinárodné prostredie, rozvoj tolerancie a iné neformálne výhody, ktoré môžu byť dôležité pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov. Zrušenie školného by umožnilo širšiemu okruhu detí a žiakov využiť tieto benefity vzdelávania v príslušných školách.

Celkovo by mohlo zrušenie školného v príslušných školách výrazne prispieť k sociálnej spravodlivosti a rovnosti vo vzdelávaní, zlepšiť mobilitu a znížiť finančné bariéry pre rodiny.

Taktiež by mohlo viesť k väčšej diverzite študentov v súkromných školách, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť sociálne prostredie a vzájomné porozumenie medzi rôznymi sociálnymi skupinami.

Finančné prostriedky, ktoré by domácnosti ušetrili z dôvodu zrušenia úhrady školského a investovali by ich do ďalších vzdelávacích aktivít svojich detí, by mohli prispieť k zlepšeniu výsledkov týchto detí v škole a zároveň aj k zvýšeniu ich ďalšej motivácie vzdelávať sa. Vyššie dosiahnuté vzdelanie vedie k ľahšej uplatniteľnosti na trhu práce, ktoré zasa prispieva k lepšej dostupnosti služieb pre seba a svoju rodinu (vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, ..), umožňuje získať viac financií, čím sa zlepší životný štandard rodín (mobilita, zdravotná starostlivosť a prevencia, hygienický štandard, štandard bývania, prístup k infraštruktúre, znižovanie sociálnych a psychologicko-patologických javov).

V prípade, ak by došlo k ponechaniu alebo zvýšeniu školného, nedošlo by k vyššie popísaným skutočnostiam.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

Vplyvy opatrenia popísané v časti 4.2.a) majú dosah aj na zraniteľné skupiny obyvateľstva alebo skupiny v riziku chudoby, alebo sociálneho vylúčenia, ktorých deti by zrušením školného mohli rovnako navštevovať aj školy, ktoré doposiaľ poskytovali vzdelávanie za finančných podmienok, ktoré tieto skupiny obyvateľstva neboli schopné splniť.

Zavádzané opatrenie popísané v časti 4.1.1. b) sa nevzťahuje na školy a triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, preto nie je predpoklad negatívneho vplyvu na túto skupinu detí a žiakov z dôvodu zníženia dostupnosti ich kvalitného vzdelávania. Zároveň

Príloha č. 4

5

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

sa všeobecne zvýhodňuje ustanovením § 14 ods. 13 postavenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia vo vzťahu k ich prijímaniu do materských a základných škôl a nepodmieňovaniu poskytovania ich výchovy a vzdelávaniam žiadny protiplnením, vrátane školného.

Veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú k dispozícii relevantné údaje.

Príloha č. 4

6

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu

Príloha č. 4

7

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu