a) komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise,
b)zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona,
c)zohľadnenie zmien vyplývajúcich z paralelne pripravovaného nového zákona o školskej správe v oblasti financovania škôl a školských zariadení,
d)úprava hospodárenia a podnikania škôl a školských zariadení, ktorá doposiaľ v zákone absentovala, resp. bola čiastočne upravená v aktuálne platnom zákone č. 596/2003 Z. z.,
e)zohľadnenie zmien vyplývajúcich z navrhovanej novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v oblasti financovania škôl a školských zariadení,
f)zohľadnenie zmien vyplývajúcich z navrhovanej novely zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti financovania škôl,
g)zrovnoprávnenie postavenia verejných a neverejných škôl vrátane zníženia sociálnej diskriminácie a zníženia miery selekcie pri prijímaní detí a žiakov do materských a základných škôl,
h)zohľadnenie požiadaviek na optimalizáciu financovania škôl a školských zariadení v nadväznosti na záverečnú správu z Revízie výdavkov pre základné a stredné školy,
i)zohľadnenie požiadaviek na úpravu financovania škôl a školských zariadení vyplývajúcich z aplikačnej praxe; v tom aj financovania materských škôl vyplývajúcich zo zmeny ich financovania zo štátneho rozpočtu od 1. januára 2025.
Vo vzťahu k zmenám, vyplývajúcim z navrhovaného zákona o školskej správe, ide predovšetkým o zohľadnenie zmien súvisiacich so zavedením nového inštitútu pre neverejné materské a základné školy, ktorým je verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, zavedením inštitútu dohody o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní, ako aj s navrhovanou úpravou verejných školských obvodov. Zavedenie týchto inštitútov, ako aj nadväzujúcich ustanovení v súvislosti s nimi, má za cieľ zrovnoprávniť postavenie verejných a neverejných škôl, vrátane zníženia sociálnej diskriminácie a zníženia miery selekcie pri prijímaní detí a žiakov do materských a základných škôl. Možnosť získať plné financovanie pre neverejné školy zostáva pri splnení stanovených pravidiel zachovaná.
Vzhľadom na možnosť viacerých alternatív v oblasti znižovania normatívneho príspevku vo vzťahu k neverejným školám, odloženú účinnosť navrhovaných zmien, ako aj postupné uplatňovanie znižovania normatívneho príspevku, je ťažké odhadnúť vplyv týchto zmien na dostupnosť vzdelávania, prípadne dopad na zvýšenie školného. Ten bude závisieť od rozhodnutia jednotlivých zriaďovateľov neverejných škôl, aký režim financovania si zvolia aj s ohľadom na podmienky, v ktorých fungujú. Ustanovenie o znížení normatívneho príspevku totiž nezavádza plošné zníženie normatívneho príspevku všetkým neverejným školám, ale podmieňuje 100 % financovanie z verejných zdrojov plnením verejných funkcií základných a materských škôl.
Úpravy súvisiace so zavedením vyššie uvedených inštitútov sa nebudú vzťahovať napr. na školy a triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a nadaním, na školy a triedy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného programu, ani na školy, v ktorých podiel detí alebo žiakov so špecifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je najmenej 35 % zo všetkých detí alebo žiakov školy. Zároveň sa nebudú vzťahovať ani na stredné školy.
Príslušnými ustanoveniami sa navrhuje viacero možností krátenia normatívu neverejným poskytovateľom vzdelávania. Navrhované možnosti krátenia reflektujú rôznorodé podmienky