Novela zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024 síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale až po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia, pričom sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Právna úprava účinná do konca roka 2023 stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započítava aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.
Novela zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z. má niekoľko základných nedostatkov. Prvým problémom je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Zároveň neodstraňuje kľúčový problém, a to skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená (na rozdiel od napr. zdravotného poistenia), a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti sú buď sa zamestnať (vtedy jej vzniká povinné nemocenské poistenie), alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne sa nachádzať v ochrannej lehote v čase, keď jej nemocenské poistenie zaniklo, a teda byť bývalou poistenkyňou (musí otehotnieť do 180 kalendárnych dní od skončenia akéhokoľvek nemocenského poistenia a bude sa na ňu vzťahovať následne 8 mesačná ochranná lehota pre nárok na tehotenské aj materské.) Väčšina doktorandiek chce však naplno vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nevyhnutne nemusí nikde zamestnať. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina (20%) študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium vo výške tesne prevyšujúcej 1000,00 Eur. Tretím problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia. Štvrtým problémom je, že týmto študentkám, pokiaľ počas PhD štúdia otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. A posledným problémom je, že tým pádom ani muži - doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské materské.
Je potrebné zároveň uviesť, že aj po novele zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z. sa neodstránil problém nároku na materské napr. študentky, ktorá porodí tesne pred koncom doktorandského štúdia. Ak nebola dobrovoľne nemocensky poistená aspoň 270 dní pred pôrodom (teda 9 mesiacov), nárok na materské jej nevzniká.
Rovnaká situácia je aj v prípade študentky, ktorá úspešne skončí druhý stupeň vysokoškolského štúdia v máji / júni príslušného školského roka, počas leta sa zamestná a stane sa povinne nemocensky poistenou na krátky čas, avšak od septembra nastúpi na doktorandské štúdium. Hoci po novele sa čas strávený štúdiom započítava do času potrebného pre vyplácanie materského, podmienka úspešného ukončenia daného stupňa štúdia neguje nárok študentky, nakoľko v čase pôrodu resp. nástupu na materskú nebude mať ukončený daný (tretí) stupeň štúdia.
Uvedeným typom študentiek tak ostáva jediná možnosť, a to dobrovoľné platenie nemocenského poistenia (4,4% pre rok 2025) z prostriedkov doktorandského štipendia. Takýto postup je však v príkrom rozpore s účelom vyplácania doktorandského štipendia a má