D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký a Martina Bajo Holečková.

Cieľom predkladanej novely zákona je rozšírenie okruhu osôb, na ktoré je možné poberať ošetrovné o chorú blízku osobu žijúcu s poistencom v domácnosti.

Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov presne určuje osoby, na ktoré je možné poberať ošetrovné. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákona na účely získania dávky ošetrovné môže osoba ošetrovať:

a)chorého príbuzného v priamom rade (rodič – dieťa, starý rodič – vnúča, prastarý rodič – pravnúča),

b)choré dieťa, ktoré nie je vaším príbuzným v priamom rade (napr. dieťa osvojené alebo zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, prípadne vlastné alebo osvojené dieťa manžela/manželky),

c)chorého súrodenca,

d)chorého manžela (manželku), alebo

e)chorého rodiča manžela (manželky).1

Skutočnosť, že ošetrovné je v súčasnosti možné poberať len na členov rodiny, výrazne znevýhodňuje osoby, ktoré síce žijú spoločne v jednej domácnosti, ale vychádzajúc zo zákona nespĺňajú podmienky definície rodiny. Na tento problém, okrem iného, upozorňuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2024. V správe komisárka uvádza: Napriek tomu, že väčšina rodinných domácností sa formuje uzavretím manželstva, z údajov Štatistického úradu z roku 2023 vyplýva, že rodiny založené na voľnom zväzku alebo neúplné rodiny v súčasnosti tvoria už takmer 35%. Súčasné nastavenie zákona o sociálnom poistení znevýhodňuje rodiny, ktoré nie sú založené manželstvom, pritom aktuálny trend a aplikačná prax ukazujú, že aj keď počet rodín založených manželstvom kulminuje, pribúdajú rodiny založené na voľnom zväzku. Rovnako stúpa počet rodín osamelých rodičov, čoraz viac detí sa rodí mimo manželstva a vznikajú alternatívne formy rodinného spolužitia2.

Ako predkladatelia zákona máme za to, že aktuálne znenie zákona o sociálnom poistení je diskriminujúce voči osobám, ktoré spoločne žijú v domácnosti a hoci je evidentný ich vzájomný vzťah a blízkosť, nárok na ošetrovné im nevzniká. Najmä v prípade osôb s vážnym zdravotným znevýhodnením, tak tieto domácnosti prichádzajú o finančné zdroje, ktoré by im zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o túto osobu mohli aspoň čiastočne vykompenzovať. Rozšírenie nároku na ošetrovné aj na blízke osoby spoločne žijúce v domácnosti odôvodňujeme aj súčasnou potrebou reflektovať aktuálne spoločenské a demografické trendy na Slovensku, ktoré sa časom menia. Ako zákonodarcovia máme

1 Pozri: https://www.socpoist.sk/kto-som/zivnostnik-szco/poziadat-o-davku/ako-poziadat-o-osetrovne

2 Zdroj: https://www.komisarprezdravotnepostihnutych.sk/Komisarka/media/Spravy-o-cinnosti/2024/SPRAVA_2024_public_view.pdf

povinnosť reflektovať na aktuálny stav v spoločnosti a prinášať legislatívne opatrenia, ktoré sú v súlade so spoločenskými, či demografickými trendami.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona taktiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré ako predkladatelia zákona zdôrazňujeme.

B.Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa v § 39 ods. 1 rozšíriť výpočet osôb, ktorých ošetrovanie zakladá nárok na ošetrovné, o chorú blízku osobu žijúcu s poistencom v domácnosti.

Pri definícii blízkej osoby sa vychádza zo široko zaužívanej a rokmi osvedčenej definície obsiahnutej v § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, ktorá sa za účelom odstránenia interpretačných pochybností dopĺňa priamo do poznámky pod čiarou a ktorej znenie je nasledujúce:

§ 116

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

§ 117

Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Zároveň sa za rovnakým účelom v poznámke pod čiarou dopĺňa aj odkaz na ustálenú definíciu domácnosti, ktorá je obsiahnutá v § 115 Občianskeho zákonníka a ktorej znenie je nasledujúce:

§ 115

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

K čl. II

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje na 1. januára 2026.