1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar, Róbert Puci a Adam Lučanský.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je najmä reagovať na problémy aplikačnej praxe na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej „národná rada“) a schôdzach výborov národnej rady. Zákon o rokovacom poriadku národnej rady stanovuje podmienky, za akých sa rokuje na schôdzach národnej rady a schôdzach jej výborov a určuje postupy, akými sa dospeje k jednotlivým rozhodnutiam. Vzhľadom na nejasnosti a spory pri výklade uvedených postupov sa navrhujú okrem iného tieto zmeny:

-umožnenie používania obrazovej prezentácie na schôdzi národnej rady, a to vo forme grafov alebo tabuliek,

-zrušenie povinnosti čítať znenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancami na schôdzi národnej rady, ak boli zverejnené na webovom sídle najneskôr v deň, ktorý predchádza vystúpeniu poslanca s týmto pozmeňujúcim návrhom na schôdzi,

-zavedenie povinnosti predkladať s návrhom zákona aj informatívne konsolidované znenie novelizovaných ustanovení návrhu zákona,

-členstvo poslancov národnej rady vo výboroch národnej rady, ktoré je viazané na členstvo v politickej strane alebo hnutí alebo v poslaneckom klube,

-spresňujúca úprava oblasti, v ktorej je príslušný Mandátový a imunitný výbor národnej rady (napr. nastupovanie náhradníkov),

-úprava rečníckych časov v celom zákone o rokovacom poriadku, a to najmä z dôvodu časového zefektívnenia rokovania národnej rady,

-vyriešenie situácie, ak predseda výboru nepoveril výkonom svojich právomocí podpredsedu výboru,

-v treťom čítaní bude možné vystúpiť, iba ak poslanec chce podať návrh na opravu legislatívno-technickej chyby alebo návrh na opakovanie druhého čítania,

-zmena postupu pri Hodine otázok, kedy predsedajúci bude pri otázkach na predsedu vlády čítať otázky striedavo od opozície a koalície.

Okrem toho je potrebné vykonať legislatívno-technické zmeny, súvisiace najmä so zmenami v iných právnych predpisoch, ako je napr. aktualizácia a úprava citácii v poznámkach pod čiarou, spresnenie formulácií, zosúladenie používanej terminológie alebo úpravy vnútorných odkazov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Aktualizujú sa citácie v poznámke pod čiarou.

K bodu 2

Menová politika je v pôsobnosti Európskej centrálnej banky, preto Národná banka Slovenska už nepredkladá Národnej rade Slovenskej republiky správy o menovom vývoji. Z tohto dôvodu sa vypúšťa neaktuálna úprava týkajúca sa prerokúvania správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji.

K bodu 3

Spresnenie formulácie; keďže mandát zaniká aj vzdaním sa funkcie poslanca, pôvodná formulácia je nadbytočná.

K bodu 4

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 5

Navrhuje sa, pokiaľ ide o členov mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby bolo výslovne ustanovené, že pomer zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období musí byť dodržaný počas celého volebného obdobia. V prípade, ak by člen niektorého z uvedených výborov prestal byť členom politickej strany alebo hnutia, je na politickej strane, ktorá ho navrhla, aby podala návrh na odvolanie tohto člena a navrhla nového člena.

K bodu 6

Úprava ustanovenia § 10 ods. 2 rokovacieho poriadku týkajúceho sa nastupovania náhradníkov v prípade zániku mandátu poslanca podľa čl. 81a Ústavy SR, ktorý ustanovuje šesť dôvodov zániku poslaneckého mandátu, z ktorých sú, na účely nastupovania náhradníkov, relevantné štyri dôvody zániku mandátu.

Náhradník nastupuje, ak mandát poslanca zanikol vzdaním sa mandátu, stratou voliteľnosti, vznikom nezlučiteľnosti funkcie poslanca alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedu, podpredsedu alebo člena výboru, predsedu alebo člena osobitného kontrolného výboru, predsedu alebo člena komisie, do ktorých bol poslanec zvolený, a to deň vzatia do väzby, keďže tento dôvod doposiaľ v právnej úprave zákona o rokovacom poriadku absentoval.

K bodu 8

Vypustenie odseku 2 z dôvodu nadbytočnosti.

3

K bodu 9

Keďže poslanci na úvod schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podávajú návrhy na zmenu a doplnenie programu, z dôvodu prehľadnosti zmien v návrhu programu sa navrhuje, aby bol poslancom doručený posledný aktuálny návrh programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do začiatku konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami.

K bodu 10

Navrhuje sa, aby nebolo potrebné zasielať vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska materiály, ktoré už prerokovala a schválila, ak majú byť zaradené v programe schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2.

K bodu 11

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 12

Presun úpravy z § 20 ods. 2.

K bodu 13

Vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že úpravu obsiahnutú v § 20 ods. 2 sa navrhuje presunúť do § 20 ods. 1.

K bodu 14

Navrhuje sa časové obmedzenie vystúpenia aj osôb podľa § 21 ods. 1, a to 90 minút súhrnne, t. j. s možnosťou vystúpiť aj viackrát.

Ďalej sa navrhuje, aby so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky aj jeden zástupca petičného výboru mohol vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ak petícia spĺňa náležitosti podľa § 133 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku s tým, že jeho čas vystúpenia by bol najviac 15 minút (jedenkrát).

K bodu 15

Navrhuje sa stanoviť, že aj predsedajúci môže vystúpiť s faktickou poznámkou, a to na základe klasického prihlásenia sa a bez toho, aby musel odovzdať vedenie schôdze inému predsedajúcemu. Podľa súčasného znenia § 23 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sa predsedajúci nemôže zapojiť do rozpravy inak ako tak, že odovzdá vedenie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky inému predsedajúcemu, čo platí nielen pre vystúpenie v rozprave, ale aj pre faktické poznámky.

K bodu 16

Navrhuje sa zosúladenie zákona o rokovacom poriadku s praxou, kedy sa poslancovi, ak má viacero návrhov na zmenu alebo doplnenie programu schôdze, udelí viac času na prednesenie všetkých návrhov, ktoré chce podať. Je potrebné, aby poslanec podávajúci viacero návrhov oznámil predsedajúcemu, aký počet návrhov bude podávať, aby bolo možné nastaviť príslušný čas.

K bodu 17

Navrhuje sa zosúladenie počtu klubov na podávanie procesných návrhov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v celom zákone o rokovacom poriadku na počet dva kluby; súčasná úprava je nejednotná, niekde vyžaduje návrh troch klubov, niekde dvoch klubov. Zároveň sa

4

navrhuje, aby aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky mal právo navrhnúť aj vypustenie bodu z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že v prípade ak navrhovateľ nie je prítomný pri prvom prerokúvaní svojho návrhu, návrh (podľa zaužívanej praxe) „prepadne“ na záver programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Avšak, ak navrhovateľ ani opakovane nebude prítomný pri prerokúvaní svojho bodu a vopred nepožiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti (predsedajúci číta zoznam poslancov, ktorí požiadali o ospravedlnenie na úvod každého rokovacieho dňa), tento bod sa zaradí do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 17 ods. 1.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 2 v § 26.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby predsedajúci nečítal menný zoznam ústne prihlásených rečníkov, len aby oznámil počet prihlásených rečníkov do ústnej časti rozpravy.

K bodu 21

Navrhuje sa umožniť používanie obrazovej prezentácie vo forme tabuliek a grafov pri vystúpení v rozprave so súhlasom predsedajúceho. Obrazová prezentácia, a to tabuľky alebo grafy, môže dopĺňať vystúpenie v rozprave a robiť ho pre adresátov vystúpenia zrozumiteľnejším. Použitie tabuliek alebo grafov nijako nenarúša priebeh schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ani dôstojnosť vystúpenia poslancov v rozprave. Veľkosť obrazovej prezentácie nesmie presiahnuť rozmer A3, čo bude upravovať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky prijaté podľa § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K bodu 22

Navrhuje sa časovo obmedziť vystúpenie navrhovateľa aj spravodajcu, keďže aplikačná prax ukázala, že často sa najmä úvodné slovo navrhovateľa nadmerne predlžovalo. 90 minút pre navrhovateľa a 90 minút pre spravodajcu je dostatočný čas na úvodné aj záverečné slovo, ako aj vecné vstupy do rozpravy. Vzhľadom na skutočnosť, že časové obmedzenie zahŕňa aj záverečné slovo, je potrebné s časom hospodáriť tak, aby mohol spravodajca najmä pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní ešte vystúpiť a napr. oznámiť termín hlasovania. Osobitná úprava vo vzťahu k dĺžke rečníckeho času navrhovateľa a spravodajcu v treťom čítaní sa navrhuje v § 30 vzhľadom na špecifické zameranie a účel tretieho čítania.

K bodu 23

Doterajšiu formuláciu sa navrhuje nahradiť formuláciou súvisiacou s navrhovanými zmenami v § 27 ods. 8, že záverečné slovo je možné využiť iba vtedy, ak navrhovateľovi a spravodajcovi ostal ešte čas na vystúpenie.

K bodu 24

Navrhuje sa, aby v prerokúvanej veci bol rečnícky čas podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky 20 minút súhrnne. To znamená, že sa podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky alebo člen vlády Slovenskej republiky bude môcť v prerokúvanej veci prihlásiť aj opakovane, avšak len dovtedy, kým nevyčerpá čas 20 minút. Uvedená zmena reflektuje aj na nový informačný systém v rokovacej sále, ktorý túto zmenu umožňuje. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky takto môže vystúpiť v

5

prerokúvanej veci, z titulu svojej funkcie, súhrnne najviac na 20 minút, má však právo sa prihlásiť do rozpravy aj ako poslanec, t. j. písomne a ústne, a to so zodpovedajúcou dĺžkou rečníckeho času.

Navrhuje sa analogicky možnosť aj pre odvolávaného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby mal možnosť neobmedzeného rečníckeho času tak, ako je to v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády, kedy tento člen vlády má neobmedzený rečnícky čas.

K bodu 25

Navrhuje sa v súlade s inými navrhovanými ustanoveniami ohľadom rečníckeho času časovo vymedziť aj vystúpenie predsedu ústavného súdu, predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora a guvernéra Národnej banky Slovenska.

K bodom 26 a 27

Navrhuje sa, aby poslanci nečítali doslovne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Na to, aby sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh považoval za podaný bez jeho prečítania, je potrebné, aby ho poslanec odovzdal na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr v deň pred vystúpením poslanca v rozprave, oznámil, že ho podáva a odôvodnil ho v rozprave. V prípade, že poslanec nestihol odovzdať a zverejniť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh najneskôr v deň pred vystúpením v rozprave, bude musieť tento pozmeňujúci návrh prečítať. Podrobnejšie pravidlá o spôsobe čítania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ustanoví národná rada uznesením podľa § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Uvedené zmeny sa premietajú aj do ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktoré súvisia s čítaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29a, § 30 a § 35).

Ďalej sa navrhuje, aby bolo možné prečítať pozmeňujúci návrh kedykoľvek počas vystúpenia, keďže to umožňuje technické zariadenie v rokovacej sále. Po oznámení poslanca predsedajúcemu o začatí prednesu pozmeňujúceho návrhu sa zastaví odpočítavanie rečníckeho času poslanca po dobu prednesu pozmeňujúceho návrhu (bez odôvodnenia) a po skončení prednesu pozmeňujúceho návrhu bude môcť poslanec ešte využiť zostávajúcu časť svojho rečníckeho času. Z aplikačnej praxe zároveň vyplýva, že poslanci doteraz čítajú pozmeňujúce návrhy aj počas svojho vystúpenia, a nie na jeho konci.

Z dôvodu väčšej prehľadnosti a ľahšej orientácie v pozmeňujúcich návrhoch sa ustanovuje požiadavka, aby v prípade, ak poslanec podáva dva a viac pozmeňujúcich návrhov, písomné vyhotovenie každého obsahovalo označenie, v akom poradí budú oznámené a uvedené v rozprave (napr. uvedenie poradového čísla v rohu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu).

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava. Zavedenie legislatívnej skratky „spoločný spravodajca“ sa presúva z § 80 ods. 1 do toho ustanovenia zákona, v ktorom sú skracované slová použité prvýkrát.

K bodu 29

Keďže sa navrhuje, aby poslanci nečítali doslovne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (iba v prípade, že poslanec nestihol odovzdať a zverejniť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh najneskôr v deň pred vystúpením v rozprave), uvedené zmeny sa premietajú aj do ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktoré súvisia s čítaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29a, § 30 a § 35).

6

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odsekov 4 a 5 z § 35.

K bodu 31

Navrhuje sa, aby rečnícky čas poslanca vystupujúceho v písomnej rozprave sa upravil na 15 minút. Zároveň sa navrhuje rečnícky čas poslanca vystupujúceho v treťom čítaní upraviť na 5 minút, pričom to platí aj pre navrhovateľa a spravodajcu. Do rečníckeho času v rozprave sa nezapočítava čas prednesu pozmeňujúceho návrh. Ak by v treťom čítaní boli podané legislatívno-technické opravy alebo návrh na opakované druhé čítanie, čas nie je potrebné zastaviť, keďže sa súčasne navrhuje (§ 85), aby v treťom čítaní bolo možné vystúpiť, iba ak by poslanec chcel podať legislatívno-technickú opravu alebo návrh na opakované druhé čítanie. Na podanie týchto návrhov postačuje uvedená dĺžka rečníckeho času.

K bodu 32

Úprava citácií v poznámke pod čiarou.

K bodu 33

Reaguje sa na aplikačnú prax, keď podľa súčasnej úpravy ak chcel člen vlády alebo navrhovateľ, ktorý nie je poslancom, reagovať na vystúpenie rečníka v rozprave, nemal možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, ale musel sa prihlásiť do rozpravy. Navrhuje sa preto, aby s faktickou poznámkou mohol vystúpiť aj člen vlády a navrhovateľ, ktorý nie je poslancom.

K bodu 34

Úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe, súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 36 nový ods. 2. Navrhuje sa, aby sa porada poslaneckých klubov mohla uskutočniť vždy len pred hlasovaním, nakoľko sa po skončení rozpravy nikdy nevyužívala.

K bodu 35

Keďže sa navrhuje, aby poslanci nečítali doslovne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (iba v prípade, že poslanec nestihol odovzdať a zverejniť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh najneskôr v deň pred vystúpením v rozprave), uvedené zmeny sa premietajú aj do ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktoré súvisia s čítaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29a, § 30 a § 35).

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odsekov 4 a 5 z § 35 a s navrhovanou úpravou v § 36 ods. 2.

K bodu 37

Úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhuje sa, aby sa porada poslaneckých klubov mohla uskutočniť vždy len pred hlasovaním. Ďalej sa spresňuje, že na takúto poradu poslaneckých klubov sa vyčlení čas najmenej päť minút, pričom následne bude jeden poverený člen poslaneckého klubu môcť informovať o stanovisku poslaneckého klubu ku všetkým bodom programu, ktoré sú zaradené na hlasovanie v príslušnom hlasovacom bloku. Dĺžka času pre povereného člena poslaneckého klubu sa navrhuje najviac v rozsahu štyroch minút.

7

K bodu 38

Navrhuje sa ustanoviť právo spoločného spravodajcu navrhnúť odlišný spôsob hlasovania o bodoch pozmeňujúceho návrhu poslanca, podaného v rozprave, o čom rozhodne Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy.

Zároveň sa v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe navrhuje umožniť spoločnému spravodajcovi navrhnúť oddelené hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy alebo z informácie spoločného spravodajcu najneskôr na úvod hlasovania o príslušnom bode tak, aby nebolo potrebné kvôli tomu znova otvárať rozpravu.

K bodu 39

Zosúladenie terminológie § 39 ods. 10 s § 39 ods. 11, ktorý používa všeobecný pojem „návrh“, keďže tajne sa môže hlasovať aj o inej veci ako o návrhu kandidáta.

K bodu 40

Navrhuje sa výslovne ustanoviť možnosť výboru určiť aj náhradníkov spravodajcu, ktorí sú potrební najmä pri prerokúvaní bodov, kde rozprava trvá dlhšie. Navrhovaná dĺžka rečníckeho času pre spravodajcu, t. j. 90 minút súhrnne sa týka času pre spravodajcu vrátane jeho náhradníkov. Vzhľadom na navrhovanú úpravu rečníckeho času môže ako spravodajca v rámci uvedeného času vystupovať ktorýkoľvek z náhradníkov a môžu sa striedať podľa ich dohody. Práva prislúchajúce spravodajcovi má ten poslanec (určený spravodajca alebo jeho náhradníci), ktorý zaujal miesto v rokovacej sále určené pre spravodajcu a z neho sa hlási o slovo ako spravodajca.

K bodu 41

Ide o zosúladenie s aplikačnou praxou, keďže výbory podávajú Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti svoje stanoviská, nie návrhy stanovísk.

K bodu 42

V novom § 48 ods. 3 sa navrhuje ustanoviť postup, ak nebol zvolený predseda výboru a výbor nemá kto zvolať a riadiť. Ustanovujúcu schôdzu zvolá predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ju bude riadiť so všetkými právami predsedu výboru. Výbor si na ustanovujúcej schôdzi zvolí jedného alebo dvoch podpredsedov. Ak si zvolí jedného podpredsedu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky ho poverí výkonom právomocí predsedu výboru. Ak boli zvolení dvaja podpredsedovia výboru, predseda Národnej rady Slovenskej republiky ich poverí výkonom právomocí predsedu výboru a určí ich poradie zastupovania. V prípade, že nebol zvolený žiadny podpredseda výboru, predseda Národnej rady Slovenskej republiky poverí výkonom právomocí predsedu výboru niektorého z členov výboru.

V § 48 ods. 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak počas volebného obdobia bol predseda výboru odvolaný alebo sa vzdal funkcie a nepoveril podpredsedu výboru výkonom svojich právomocí. V záujme zachovania funkčnosti výboru predseda Národnej rady Slovenskej republiky poverí výkonom právomocí podpredsedu výboru, ak podpredseda výboru zvolený nebol, niektorého z členov výboru.

V § 48 ods. 5 sa z dôvodu problémov aplikačnej praxe navrhuje, aby v prípade, že bol predseda výboru odvolaný alebo sa vzdal funkcie, prestal byť členom tohto výboru. Navrhovaná úprava odráža súčasný spôsob voľby predsedu výboru, kedy sa predseda výboru stáva členom výboru svojim zvolením za jeho predsedu (jedným aktom voľby), a je jeho členom počas svojho pôsobenia vo funkcii. Jeho členstvo vo výbore je viazané na jeho funkciu predsedu výboru, pretože bol zvolený za člena výboru ako predseda výboru (poslanecký klub si vybral tohto poslanca za predsedu výboru) a jeho členstvo vo výbore zaniká jeho odvolaním alebo vzdaním sa funkcie predsedu výboru. Na jeho miesto je potrebné zvoliť nového predsedu výboru, ktorý

8

sa stane zároveň členom výboru, a to podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku (podľa príslušnosti ku klubom resp. iných dohôd). Pokiaľ je počet členov (vrátane predsedu) výslovne ustanovený uznesením národnej rady, je potrebné toto uznesenie dodržať (alebo ho zmeniť).

K bodu 43

Z dôvodu absencie výslovného ustanovenia, že v časoch, keď rokuje Národná rada Slovenskej republiky, nie je možné, aby sa konala schôdza výboru, navrhuje sa túto skutočnosť ustanoviť výslovne. Výbory by potom nemohli mať svoje schôdze od 9 hodiny do spravidla 19 h (v piatky spravidla do 14 h.), s výnimkou určenej obednej prestávky. Odkazuje sa na § 22 zákona o rokovacom poriadku, ktorý podrobne upravuje časy rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky práva, ktoré mu prislúchajú na naplnenie výkonu jeho mandátu, a to napr. hlásiť sa do rozpravy - § 27 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, podávať pozmeňujúce návrhy - § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávať faktické poznámky - § 23 zákona o rokovacom poriadku, hlasovať - § 36 zákona o rokovacom poriadku, podať otázku na Hodinu otázok – § 131 zákona o rokovacom poriadku, podať interpeláciu - § 130 zákona o rokovacom poriadku a pod.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má na schôdzi výborov Národnej rady Slovenskej republiky rovnako práva podľa zákona o rokovacom poriadku, primerane zodpovedajúce právam na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, napr. vystupovať a pýtať sa v rozprave, podávať pozmeňujúce návrhy, hlasovať a pod.

To platí aj pre poslanecké prieskumy a výjazdové schôdze výborov. Práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi národnej rady a jeho práva v jej orgánoch sa nesmú vzájomne vylučovať, resp. obmedzovať, a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť výslovne nie je uvedená v zákone o rokovacom poriadku, pretože by tým mohlo dôjsť k obmedzeniu práva poslanca na výkon jeho mandátu, a to bez ohľadu na to, kde sa tieto práva uplatňujú, či na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru, o čom svedčí aj dlhodobá parlamentná zvyklosť, že výbory spravidla skončili svoje schôdze so začiatkom alebo pokračovaním schôdze národnej rady, resp. požiadali o krátku prestávku na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky na dorokovanie nevyhnutného.

K bodu 44

Navrhuje sa spresniť ustanovenie, že podpredseda výboru môže byť poverený zastupovať predsedu výboru aj počas prítomnosti predsedu na schôdzi výboru.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby predseda výboru mohol so súhlasom výboru prerušiť schôdzu výboru. Bez súhlasu výboru je to možné len v prípadoch výslovne ustanovených zákonom, a to v § 49a ods. 2.

K bodu 46

Zákon o rokovacom poriadku výslovne ustanovuje, že audiovizuálny prenos sa uskutočňuje len zo schôdze výboru, nie z akejkoľvek inej diskusie prebiehajúcej v zasadacej miestnosti výboru. Ak výbor nie je uznášaniaschopný a schôdza výboru sa teda nemôže začať, audiovizuálny prenos sa skončí (vypne sa zo strany sekretariátu výboru).

9

K bodu 47

V prípade, že výbor nie je uznášaniaschopný, navrhuje sa výslovne ustanoviť ďalší postup predsedajúceho, ktorý schôdzu skončí. Skončením schôdze sa zároveň skončí (vypne) audiovizuálny prenos.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového odseku 2 do § 36.

K bodu 49

Spresnenie odkazu v zátvorke.

K bodu 50

Na účely jednoznačnosti výkladu ustanovenia týkajúceho sa pôsobnosti mandátového a imunitného výboru vo veciach straty mandátu poslanca alebo zániku mandátu poslanca sa výslovne upravuje, že výbor v predmetných veciach rokuje a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky svoje návrhy. Pri zániku mandátu poslanca však treba rozlišovať, či ide o zánik mandátu poslanca, ktorý vykonáva mandát, alebo ide o zánik mandátu poslanca, ktorého mandát sa neuplatňuje. V prvom prípade mandátový a imunitný výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky návrhy, avšak v prípade druhom Národnú radu Slovenskej republiky len informuje. Uvedené súvisí aj so skutočnosťou, že náhradník, ktorý nastupuje na zaniknutý mandát poslanca je už poslancom, ktorý zložil sľub poslanca.

K bodu 51

Navrhuje sa výslovná úprava pôsobnosti mandátového a imunitného výboru vo veciach nastupovania náhradníkov na zaniknutý mandát poslanca alebo neuplatňovaný mandát poslanca, a to aj napriek tomu, že uvedené vyplýva z kompetencie výboru v súvislosti s rokovaním vo veciach straty alebo zániku mandátu poslanca.

K bodu 52

Navrhuje sa, pokiaľ ide o členov výboru pre európske záležitosti, aby bolo výslovne ustanovené, že pomer zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období musí byť dodržaný počas celého volebného obdobia. V prípade, ak by člen výboru pre európske záležitosti prestal byť členom politickej strany alebo hnutia, je na politickej strane, ktorá ho navrhla, aby podala návrh na odvolanie tohto člena a navrhla nového člena.

K bodu 53

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 54

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 55

Navrhuje sa, pokiaľ ide o členov osobitných kontrolných výborov, aby bolo výslovne ustanovené, že pomer zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov musí byť dodržaný počas celého volebného obdobia. V prípade, ak by člen niektorého z uvedených výborov prestal byť členom poslaneckého klubu (bez ohľadu na spôsob ukončenia členstva, či už vylúčením z klubu, vystúpením z klubu alebo zánikom klubu), členstvo poslanca v osobitnom kontrolnom výbore zaniká doručením písomného oznámenia predsedovi Národnej

10

rady Slovenskej republiky o ukončení členstva v poslaneckom klube alebo zánikom klubu. Oznámenie môže zaslať tak predseda klubu, ako aj dotknutý poslanec.

K bodu 56

Navrhuje sa nahradenie odkazu 51 odkazom 52 a vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 51, keďže v nej uvedený odkaz na § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. je už neaktuálny a vo zvyšnej časti je text poznámok pod čiarou k odkazom 51 a 52 totožný.

K bodu 57

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, sa navrhuje doplnenie oznamovacej povinnosti predsedu poslaneckého klubu tak, aby bolo zrejmé, že predseda poslaneckého klubu oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky aj každú ďalšiu zmenu, napr. zmenu názvu klubu, zmenu predsedu alebo podpredsedu klubu, zmenu v zložení členov.

K bodu 58

Navrhuje sa v § 68 ods. 1 ustanoviť povinnosť predkladania informatívneho konsolidovaného znenia zákona pri návrhu novely zákona. Takáto povinnosť existuje v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov pri návrhoch zákonov v rámci medzirezortného pripomienkového konania, nie je však stanovená vo vzťahu k návrhom zákonov, ktoré sú podané do Národnej rady Slovenskej republiky a o ktorých sa v Národnej rade Slovenskej republiky rokuje. Konsolidované znenie zákona pritom zvyšuje zrozumiteľnosť navrhovaných zmien zákona pre všetkých, ktorí sa s návrhom zákona oboznamujú, teda pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aj pre verejnosť.

K bodu 59

Navrhuje sa v § 68 ods. 6 ustanoviť podrobnosti pri predkladaní informatívneho konsolidovaného znenia zákona pri návrhu novely zákona. Navrhuje sa, aby sa informatívne konsolidované znenie predkladalo len v elektronickej forme a len vo forme novelou dotknutých ustanovení (napr. paragrafov) s vyznačením zmien. Nepôjde teda o celý právny predpis s vyznačenými zmenami, iba vyznačené zmeny novelizovaných ustanovení (napr. boldom doplnené ustanovenia alebo ich časti, resp. vyčiarknuté ustanovenia alebo ich časti, ktoré sa vypúšťajú alebo nahrádzajú a pod. tak, aby boli navrhované zmeny odlíšiteľné.)

K bodu 60

Navrhuje sa, aby sa po rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní nehlasovalo o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru v prípade, ak k návrhu predsedu národnej rady podľa odseku 1 neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. V takomto prípade sa bude postupovať podľa návrhu predsedu národnej rady. Pravidlo, že ak nebude schválené uznesenie, postupuje sa podľa pôvodného návrhu predsedu národnej rady, ostáva zachované. Rovnako požiadavka na povinné pridelenie návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru. Dôvodom navrhovanej zmeny je, že až na niekoľko výnimiek, poslanci akceptujú návrh predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom, vrátane určenia gestorského výboru a nepodávajú k návrhu predsedu národnej rady žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy a aj v prípade, že návrh predsedu národnej rady nie je schválený, postupuje sa podľa neho (súčasné znenie § 74 ods. 3). V takomto prípade má hlasovanie o návrhu predsedu národnej rady v podstate čisto formálny charakter.

11

K bodu 61

Navrhuje sa výslovne ustanoviť, aby sa prvé a druhé čítanie nemohli uskutočniť na tej istej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a to vrátane hlasovania. Legislatívny proces je nastavený tak, aby medzi prvým a druhým čítaním bol väčší časový priestor na rokovanie výborov, spravidla medzi dvoma schôdzami, resp. aj dlhšie. To neplatí pre návrhy zákonov prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní.

K bodu 62

Úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na vloženie nového písmena d) zákonom č. 133/2023 Z. z.

K bodu 63

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom zavedenia legislatívnej skratky „spoločný spravodajca“ do ustanovenia § 29a ods. 5. Súčasne sa z dôvodu zmeny ustanovenia § 86 navrhuje vypustiť odkaz na toto ustanovenie, keďže je vzhľadom na nové znenie § 86 bezpredmetný.

K bodu 64

Navrhuje sa výslovne ustanoviť možnosť výboru určiť aj náhradníkov spoločného spravodajcu, ktorí sú potrební najmä pri prerokúvaní bodov, kde rozprava trvá dlhšie.

K bodu 65

Vzhľadom na skutočnosť, že národná rada hlasuje v časových blokoch a nie po každom prerokovanom bode, uvedené slovné spojenie stráca opodstatnenie a postačuje, aby sa hlasovalo v bloku hlasovaní.

K bodu 66

Výslovne sa navrhuje ustanoviť, že aj poslanec ktorý podáva (číta, resp. oznámi jeho podanie) pozmeňujúci návrh, musí tento pozmeňujúci návrh taktiež podpísať. Znenie tretej vety sa vypúšťa z dôvodu presunu úpravy do § 29 ods. 1.

K bodu 67

Z dôvodu sprehľadnenia procesu hlasovania sa navrhuje, ak poslanec podal viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby pred hlasovaním o každom pozmeňujúcom návrhu spoločný spravodajca stručne pár slovami uviedol, čoho sa daný pozmeňujúci a doplňujúci návrh týka.

K bodu 68

Navrhuje sa vypustenie nadbytočnej formulácie, keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa „doručujú“ poslancom zverejnením na webovom sídle národnej rady.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované zmeny v § 85.

K bodu 70

Navrhuje sa prispôsobiť potrebe aplikačnej praxe za účelom vyjasnenia a sprehľadnenia postupu národnej rady Slovenskej republiky v treťom čítaní, a taktiež, ak je podaný návrh na opakované druhé čítanie. Tretie čítanie sa navrhuje obmedziť v rozprave iba na možnosť navrhnúť opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb ustanovení návrhu zákona, a to jednak ustanovení, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy, ale aj

12

ustanovení, ku ktorým neboli schválené pozmeňujúce návrhy. V prípade potreby iných, najmä vecných zmien, ktoré sa týkajú jednak návrhu zákona v znení už schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako aj ustanovení, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce návrhy, môže 30 poslancov podať návrh na opakované druhé čítanie, kde by sa uvedené nezrovnalosti opravili pozmeňujúcimi návrhmi. Tieto pozmeňujúce návrhy sa potom podávajú rovnako, ako v druhom čítaní, t. j. s 15 podpismi poslancov.

K bodu 71

Spresňuje sa, o čom sa hlasuje v treťom čítaní - o návrhu na opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb alebo o návrhu na opakovanie druhého čítania a o návrhu zákona ako o celku.

K bodu 72

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 73

Navrhuje sa, aby sa presnejšie ustanovilo, čo má obsahovať odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, t. j. zákonom vymedzené náležitosti týkajúce sa konkrétnych dôvodov a okolnosti návrhu zákona.

K bodu 74

Vzhľadom na navrhované doplnenie odseku 4 v § 74, ktorý ustanovuje, že prvé a druhé čítanie o návrhu zákona sa nemôže uskutočniť na tej istej schôdzi národnej rady, sa navrhuje doplniť výnimku z toho pravidla v prípade skráteného legislatívneho konania. Súčasne z dôvodu zmeny ustanovenia § 86 sa navrhuje vypustiť odkaz na toto ustanovenie, keďže je vzhľadom na nové znenie § 86 bezpredmetný.

K bodu 75

Navrhuje sa z dôvodu absencie úpravy doplnenie, kto môže podať námietku proti rozhodnutiu predsedu nehlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplýva zo spoločnej správy výborov alebo správy výboru, a ak tieto neboli schválené, aj z informácie, ktorú podáva spoločný spravodajca podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K bodu 76

Vypúšťajú sa poznámky pod čiarou, na ktoré sa už v texte zákona neodkazuje v dôsledku predchádzajúcich noviel.

K bodu 77

Podľa § 39 ods. 8 sa tajne hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada Slovenskej republiky. Tajný spôsob hlasovania o obžalobe prezidenta nie je upravený v žiadnom ustanovení Ústavy SR.

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením doterajšieho odseku 3 v § 106.

K bodu 79

Navrhuje sa prispôsobiť potrebe aplikačnej praxe za účelom vyjasnenia postupu poslancov. V praxi poslanci podávajú návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo členovi vlády vždy spolu s návrhom na zvolanie schôdze k tomuto bodu. Pokiaľ ide o spôsob podávania návrhu, prax bola rôzna, najmä vzhľadom na pôvodne ustanovenú lehotu na zvolanie schôdze do 30 dní (buď na

13

dvoch podpisových hárkoch – jeden na vyslovenie nedôvery a jeden na zvolanie schôdze do 7 dní, alebo na jednom podpisovom hárku s uvedením príslušných žiadostí a ustanovení). Preto sa navrhuje ponechanie iba sedemdňovej lehoty na zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 80

Vzhľadom na navrhované zmeny v § 109 ods. 2, t. j. ponechanie len jednej, sedemdňovej, lehoty na zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby sa Národnej rade Slovenskej republiky ponechala možnosť rozhodnúť o tom, že prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo členovi vlády ako bod schôdze, avšak tak, aby bola dodržaná lehota siedmich dní.

K bodu 81

Zosúladenie a zjednotenie pojmov v zákone o rokovacom poriadku, pokiaľ ide o rokovanie a výstup z výboru ohľadom splnenia podmienok kandidátov na voľbu. Výbor svojim rozhodnutím poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky informáciu - stanovisko o tom, či navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky. Podľa Ústavy SR kandidátov volí Národná rada Slovenskej republiky a je potrebné, aby bola z príslušného výboru formou stanoviska (podobne ako je to pri návrhoch zákonov) informovaná, že niektorý kandidát podmienky nespĺňa a aby nezvolila takéhoto kandidáta.

K bodu 82

Zosúladenie lehôt v rámci zákona o rokovacom poriadku, ktoré musia byť dodržané na zverejnenie materiálov kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR (napr. generálny prokurátor, člen Súdnej rady – 20 dní).

K bodu 83

Zosúladenie a zjednotenie pojmov v zákone o rokovacom poriadku, pokiaľ ide o rokovanie a výstup z výboru ohľadom splnenia podmienok kandidátov na voľbu. Výbor svojim rozhodnutím poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky informáciu - stanovisko o tom, či navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky. Podľa Ústavy Slovenskej republiky kandidátov volí Národná rada Slovenskej republiky a je potrebné, aby bola z príslušného výboru formou stanoviska (podobne ako je to pri návrhoch zákonov) informovaná, že niektorý kandidát podmienky nespĺňa a aby nezvolila takéhoto kandidáta.

K bodu 84

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 85

Navrhuje sa, aby v rámci inštitútu hodiny otázok čítal predsedajúci vyžrebované otázky na predsedu vlády striedavo, a to tak, že ak bude prvá otázka zo zoznamu vyžrebovaných otázok od poslancov, ktorí pri poslednom hlasovaní o vyslovení dôvery vláde nehlasovali za vyslovenie dôvery vláde (opozícia), nasledujúcu, druhú, otázku v poradí prečíta od poslancov, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery vláde (koalícia) a tak ďalej tak, aby sa otázky čítali striedavo, a to až do vyčerpania otázok v rámci určených 20 minút. Uvedené platí aj naopak, ak bude prvá otázka vyžrebovaná od poslanca koalície, druhú, nasledujúcu otázku prečíta predsedajúci zo zoznamu od poslancov opozície, tretiu od koalície a tak ďalej. Zároveň sa navrhuje mechanizmus určenia, kto sa považuje za opozíciu a koalíciu, a to aj v prípade, že mandát poslanca sa uprázdnil alebo sa neuplatňuje.

14

K bodu 86

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 87

Formulácia ustanovenia upravujúceho nemožnosť prerokovania návrhov, ktoré podal poslanec, ktorý stratil mandát, poslanec, ktorého mandát sa neuplatňuje, alebo poslanec, ktorého mandát zanikol sa navrhuje spresniť vypustením nadbytočných slov, keďže mandát zaniká aj vzdaním sa funkcie poslanca.

K bodu 88

Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje doplnenie nových náležitostí návrhu zákona (konsolidované znenie) a spresnenie požiadaviek na obsahové náležitosti návrhu na skrátené legislatívne konanie, vo vzťahu k návrhom predloženým národnej rade pred účinnosťou návrhu zákona sa navrhuje prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého sa náležitosti návrhov predložených národnej rade pred účinnosťou navrhovaného zákona budú posudzovať podľa doterajšieho znenia zákona o rokovacom poriadku.

K čl. II

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebu primeranej legisvakančnej lehoty sa účinnosť zákona navrhuje na 1. januára 2026.