DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.
V súčasnosti je úhrada súdnych poplatkov a správnych poplatkov zabezpečená prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému, ktorú podľa citovaných právnych predpisov vykonáva právnická osoba v 100 % vlastníctve štátu, ktorá v minulosti zabezpečovala predaj a distribúciu kolkových známok (túto definíciu spĺňa Slovenská pošta, a. s). Zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky je rozšírenie centrálnej evidencie poplatkov aj do pôsobnosti Štátnej pokladnice prostredníctvom jej informačného systému.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie možnosti úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov, buď prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice, alebo prostredníctvom prevádzkovateľa systému (Slovenská pošta, a. s.). Súčasťou legislatívnej zmeny je úprava režimu vedenia centrálnej evidencie poplatkov Ministerstvom financií SR a zrušenie režimu delenia správnych orgánov, súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry na orgány zapojené a orgány nezapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov (všetky dotknuté orgány budú zapojené do jedného alebo druhého centrálneho systému evidencie poplatkov, pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak).
Tento legislatívny zámer bude po účinnosti zákona pretavený do projektovej prípravy výberu súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom Štátnej pokladnice v rámci funkčného rozšírenia informačného systému pre systém Štátnej pokladnice s využitím technického vybavenia v súlade s alternatívou 4 štúdie realizovateľnosti eKolok na roky 2024 2034, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR:
https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/platobny-system-uhradu-spravnych-sudnych-
poplatkov/
. Tento projektový zámer predpokladá in-sourcing základných činností štátu, pričom po počiatočných investíciách do náhradného riešenia výberu správnych poplatkov a súdnych poplatkov sa predpokladajú významné prevádzkové úspory na strane výdavkov štátu, pozitívny vplyv na konsolidáciu verejných financií a riadenie štátneho dlhu.
Súčasťou návrhu zákona je aj legislatívno-technická úprava niektorých ustanovení na základe skúsenosti z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v termíne od 25. marca 2025 do 14. apríla 2025, v rámci ktorého bolo vznesených 86 pripomienok, z toho 12 zásadných. Zásadné pripomienky uplatnila Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo dopravy SR, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Klub 500. Všetky zásadné pripomienky boli prerokované v rámci rozporových konaní, ktoré sa konali od 21. mája 2025 do 29. mája 2025. Rozpory boli odstránené a materiál sa predkladá bez rozporov.
Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie podľa Čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka na
základe článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe článku 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 98/415/ES vydala svoje „Stanovisko z 11. augusta 2025 o horných hraniciach pre platby súdnych a správnych poplatkov v hotovosti a obmedzeniach týkajúcich sa ich prijímania (CON/2025/21)“. Stanovisko bude uverejnené na webovom sídle EUR-lex pod číslom CON/2025/21. V rámci tohto stanoviska Európska centrálna banka uvádza:
-V predkladacej správe ani v dôvodovej správe návrhu zákona sa neuvádza analýza verejného záujmu na zachovaní hranice vo výške 300 eur, ani sa nevysvetľuje prečo je táto horná hranica primeraná sledovanému verejnému záujmu.
-Súdny dvor Európskej únie uznal, že je vo verejnom záujme, aby peňažné dlhy voči verejným orgánom mohli byť platené spôsobom, ktorý im nespôsobí neprimerané náklady brániace poskytovanie verejných služieb pri čo najnižších nákladoch. Európska centrálna banka však zastáva názor, že predkladateľ nepreukázal, že by správne a súdne orgány mali neprimerané náklady v súvislosti s platbami nad 300 eur a stanovená hranica pre platby v hotovosti musí byť primeraná sledovanému verejnému záujmu. Predkladateľ návrhu neposkytol žiadny odhad podielu súdnych poplatkov a správnych poplatkov, ktorí by nebolo možné uhradiť v hotovosti.
-Európska centrálna banka si je vedomá existencie obmedzenia prijatia hotovosti na súdnych orgánoch a správnych orgánoch, ak na tento spôsob platby nemajú vytvorené technické podmienky. Európska centrálna banka zastáva názor, že umožnenie nevytvorenia technických podmienok na prijatie hotovostnej platby na súdnych orgánoch a správnych orgánoch bez ďalšieho usmernenia nemožno považovať za primerané obmedzenie platieb v hotovosti ako zákonnom platidle.
-Európska centrálna banka uvádza, že vysvetlenie Ministerstva financií SR k úhrade súdnych poplatkov alebo správnych poplatkov v hotovosti v sume nad 300 eur do 15 000 eur môže podliehať dodatočným poplatkom, preto ich nemožno považovať za rovnocenné s platbou v minciach a bankovkách.
-Európska centrálna banka preto zastáva názor, že predkladateľ návrhu dostatočne neposúdil primeranosť hornej hranice pre platby v hotovosti a možnosť nevytvorenia technických podmienok na prijímanie hotovosti na súdnych orgánoch a správnych orgánoch. Slovenské orgány by mali zvážiť akékoľvek obmedzenia platieb v hotovosti a mali by zohľadniť kritériá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie tak, aby obmedzenia boli vhodné na dosiahnutie potrebných verejných záujmov.
Ministerstvo financií SR v rámci svojho stanoviska k vnútrokomunitárnemu pripomienkovému konaniu dňa 1. júla 2025 okrem iného vysvetlilo, že:
-Novely zákona o súdnych poplatkov a zákona o správnych poplatkoch nemenia spôsoby platby, ani platobný systém. Legislatívne znenie sa v súvislosti s doplnením nového centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice uvádza nanovo, čo môže evokovať dojem novej právnej úpravy.
-Úhrada v hotovosti sa umožňuje týmito platobnými kanálmi:
priama platba v hotovosti do sumy 300 eur na orgáne verejnej moci cez technické zariadenia prevádzkovateľa systému (alebo po novom aj technické zariadenie Štátnej pokladnice); je ním najmä hotovostný kiosk (alebo hotovostný automat) a hotovostná priehradka úradu (ak je zriadená),
priama platba v hotovosti do sumy 300 eur na pobočke Slovenskej pošty cez technické zariadenie „APONET“, ktoré vydáva „potvrdenie o úhrade poplatku“ (známy aj ako eKolok), v budúcnosti cez hotovostného platobného partnera Štátnej pokladnice,
platba v hotovosti poštovou poukážkou v sume do 15 000 eur (univerzálne vždy),
hotovostný vklad na účet prevádzkovateľa systému (alebo po novom na účet Štátnej pokladnice) v banke v sume do 15 000 eur (univerzálne vždy).
-Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie na platbu súdnych poplatkov a správnych poplatkov je v súčasne platnom a účinnom znení predmetných právnych predpisov ako aj v navrhovanom znení len na platbu v hotovosti na mieste (t. z. priamo na úrade). Inak je platba v hotovosti poplatníkom prístupná v sume do 15 000 eur.
-Platby štátu a iným orgánom verejnej moci sa štandardne neplatia v hotovosti (citované príslušné ustanovenia daňového poriadku a zákona o sociálnom poistení).
-Všeobecné nerozširovanie platby v hotovosti v režime 24/7 na každom súdnom orgáne a správnom orgáne je limitované nákladovou náročnosťou.
Napriek tomu sa Ministerstvo financií SR ako predkladateľ návrhu zákona stotožnilo s názorom Európskej centrálnej banky, a preto vo vlastnom materiáli upravilo ustanovenie čl. I § 9 ods. 5 a čl. III § 7 ods. 7 a primerane doplnilo odôvodnenie aj v osobitnej časti dôvodovej správy a to nasledovne:
-Hranica sumy poplatku na úhradu v hotovosti na technickom zariadení umiestnenom na súdnom orgáne alebo správnom orgáne sa zvyšuje z 300 eur na 500 eur. Uvedené zvýšenie reflektuje na všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro v Slovenskej republike (1.1.2009), ktorá kumulatívne do júna 2025 v SR bola vo výške 63,8%. Z celkového počtu 3 936 služieb platných v roku 2024 a vytvorených z celkových kombinácií položiek sadzobníka správnych poplatkov a sadzobníka súdnych poplatkov sa pri hranici 300 eur v hotovosti uhradiť 3 241 služieb (82,3%) a pri zvýšení tejto hranice na 500 eur sa tento počet zvýši na 3 463, t. j 88,0% z nich.
-Zároveň sa ustanovuje, že cez technické zariadenie prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte a technické zariadenie zmluvnej strany Štátnej pokladnice (tzv. hotovostný partner) bude možné uhradiť poplatky do výšky 15 000 eur, čo je horná hranica hotovostnej platby podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
-Týmto sa plne vyhovie možnosti používania zákonného platidla do stanovenej sumy bez obmedzenia a bez znášania dodatočných poplatkov, pričom sa taktiež zohľadňuje názor Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého členský štát môže regulovať administratívne postupy.
Vo vzťahu k názoru Európskej centrálnej banky, že predkladateľ návrhu dostatočne neposúdil možnosť nevytvorenia technických podmienok na prijímanie hotovosti na súdnych orgánoch a správnych orgánoch a že slovenské orgány by mali zvážiť akékoľvek obmedzenia platieb v hotovosti a mali by zohľadniť kritériá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie tak, aby obmedzenia boli vhodné na dosiahnutie potrebných verejných záujmov, Ministerstvo financií SR uvádza nasledovné doplnenie odôvodnenia takto nastaveného verejného záujmu:
-Ekonomická nákladovosť výberu správnych a súdnych poplatkov bola komplexne zhodnotená v Štúdii realizovateľnosti služby eKolok na roky 2024 2034, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR:
https://www.mfsr.sk/sk/dane-
cla-uctovnictvo/platobny-system-uhradu-spravnych-sudnych-poplatkov/
-V rámci CBA analýzy sa posudzovali 4 varianty riešenia s rôznym počtom platobných zariadení. Osobitne sa k efektívnosti zariadenia venuje kapitola 8.3., ktorá konštatuje: „Ako optimálna hranica na inštaláciu kiosku v budúcnosti sa preto javí lokalita (úrad), na ktorej sa realizuje viac ako 3,7 hotovostných platieb za hodinu.“.
-V zjednodušenej forme, platba v hotovosti na súdnych orgánoch a správnych orgánoch je možná cez hotovostné kiosky alebo SW pokladňu (pri ktorej si orgán zabezpečí pokladníka, technické a bezpečnostné zázemie na vlastné náklady). Hotovostných kioskov je v súčasnosti prevádzkovaných 173 ks, pričom došlo k zníženiu ich počtu o 102 ks (pôvodne ich bolo 275 ks). Dôvodom bola ich nízka využívanosť, pretože
v mnohých prípadoch náklady na odpis a prevádzku zariadenia presahovali uskutočnené platby (t. j. príjem do štátneho rozpočtu). Dané sa týkalo najmä súdov a súdnych orgánov, kde sa platby realizujú najmä na základe platobného predpisu so samotnou úhradou inými platobnými kanálmi ako priamo na súde. Nákladovosť platobných zariadení vo vzťahu k ich využívaniu sa naďalej skúma, a preto v rámci zverejnenej štúdie bol schválený variant 4, ktorý ráta s ďalším optimalizovaním počtu platobných zariadení.
-Zabezpečenie hotovostných platobných zariadení na všetkých lokalitách súdnych orgánov a správnych orgánov, ktorých je 688, by si žiadalo dovybavenie hotovostnými kioskami v počte nie menej ako 550 ks ďalších zariadení, alternatívne úplne alebo čiastočne poveriť 550 zamestnancov týchto úradov agendou hotovostných úhrad. V číselnom vyjadrení by si to pri zabezpečení plného počtu kioskov vyžadovalo dodatočné finančné náklady v sume 13,1 mil. eur ročne, alebo pri 550 FTE pokladníkov v mzdových a materiálnych výdavkoch v sume 10,2 mil. eur ročne (resp. menej podľa úväzku pokladníka).
-Ministerstvo financií SR aktívne sleduje náklady na výber súdnych poplatkov a správnych poplatkov. Ako optimálny cieľ nákladovosti k príjmom je stanovená hranica pod 5%. Napríklad v roku 2024 boli náklady na službu eKolok vo výške 8,3 mil. eur, pričom priemer rokov 2016 2023 bol 10,0 mil. eur ročne. Ministerstvo financií SR považuje za primárny verejný záujem optimalizáciu verejných výdavkov, ako aj efektívnosť, účelnosť a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov štátneho rozpočtu s ohľadom na konsolidáciu verejných financií.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti.
Návrh zákona dočasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa po insourcingu činností spojených s úhradou súdnych poplatkov a správnych poplatkov pretaví do finančnej úspory pre štátny rozpočet (viď analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy). Návrh pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nakoľko sa predpokladá dodanie nových komponentov informačných systémov Štátnej pokladnice, ktoré budú slúžiť na účely vedenia centrálneho systému evidencie poplatkov a zabezpečenie ich úhrad nielen v listinnej, ale aj elektronicky vybavovanej agende. Návrh zákona v sledovanom horizonte nemá vplyv na podnikateľské prostredie výška samotných poplatkov sa návrhom nemení a Slovenská pošta, a. s. zabezpečený kontrakt do apríla 2029, s možnosťou jeho predĺženia o ďalších päť rokov. Návrh zákona pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017).
Termín začiatku a ukončenia PPK
20. 2. 2025 – 6. 3. 2025
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
marec 2025
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
august/september 2025
2.Definovanie problému
V súčasnosti je úhrada súdnych poplatkov a správnych poplatkov (takmer výlučne) zabezpečená prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému, ktorú podľa príslušných právnych predpisov vykonáva právnická osoba v 100 % vlastníctve štátu, ktorá v minulosti zabezpečovala predaj a distribúciu kolkových známok (túto definíciu spĺňa Slovenská pošta, a. s). Zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky je rozšírenie centrálnej evidencie poplatkov aj do pôsobnosti Štátnej pokladnice prostredníctvom jej informačného systému a rozšíriť služby výberu a úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov aj cez štátnu rozpočtovú organizáciu zriadenú na vykonávanie finančných operácií štátu.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je zaviesť úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice aj prostredníctvom prevádzkovateľa systému (Slovenská pošta, a. s.). Súčasťou legislatívnej zmeny je úprava režimu vedenia centrálnej evidencie poplatkov Ministerstvom financií SR a zrušenie režimu delenia správnych orgánov, súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry na orgány zapojené a orgány nezapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov (všetky dotknuté orgány budú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak). Zároveň sa navrhuje vypustenie kompetencie Finančného riaditeľstva a daňových úradov vykonávať kontrolu správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov v správnych orgánoch, pričom sa navrhuje, že tieto činnosti bude vykonávať Úrad vládneho auditu s alokovanou kapacitou o dvoch zamestnancoch (2 full-time equivalent) podrobnejšie uvedené v Analýze vplyvov na rozpočet verejne správy v časti 2.2.1. Financovanie návrhu.
4.Dotknuté subjekty
Štátna pokladnica, Ministerstvo financií SR, Finančná správa, Úrad vládneho auditu, Slovenská pošta, a. s., súdy, orgány štátnej správy súdov a prokuratúry a správne orgány.
5.Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia boli predstavené a popísané v Štúdii realizovateľnosti eKolok na roky 2024 2034, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR:
https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-
uctovnictvo/platobny-system-uhradu-spravnych-sudnych-poplatkov/
. V skratke, alternatívy posudzovali
ponechanie súčasného stavu centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému podľa súčasných parametrov, ponechanie súčasného stavu centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému s modifikáciou parametrov, vytvorenie nového centrálneho riešenia na „zelenej lúke“ podľa vopred určených modifikovaných parametrov bez automatickej väzby na súčasného prevádzkovateľa systému
a systémových dodávateľov. V prípade poslednej varianty a navrhovaného riešenia vedenia centrálnej evidencie poplatkov v rámci IS pre systém Štátnej pokladnice sa počíta s investíciami do nového riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní služby vedenia centrálnej evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov a prevádzkovania centrálneho systému pre službu evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uzatvorená medzi Ministerstvom financií SR a prevádzkovateľnom systému je platná do apríla 2029 (s možnosťou využitia opcie na jej predĺženie) a súčasne počas tohto obdobia bude prebiehať postupný onboarding orgánov verejnej moci do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, navrhuje sa stanoviť dátum preskúmania účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu na 31.12.2029. Kritériom preskúmania bude najmä podiel orgánov verejnej moci zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice a podiel orgánov moci zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, čo bude možné vyhodnotiť podľa toho, či je naďalej potrebné ponechať duálny režim centrálnej evidencie poplatkov v dvoch systémoch, alebo niektorý z centrálnych systémov evidencie poplatkov je možné z predmetnej legislatívy vypustiť.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie, keďže rozsah poskytovaných služieb štátu a sadzby spoplatnených úkonov nie návrhom dotknuté. Prevádzkovateľ systému (Slovenská pošta, a. s.) uzatvorenú zmluvu na poskytovanie služby vo verejnom záujme do apríla 2029 s možnosťou predĺženia tejto zmluvy využitím opcie o 5x po jeden rok. Do konca platnosti uvedenej zmluvy (4/2029), nie je indikovaný vplyv na prevádzkovateľa systému a z tohto dôvodu je vplyv na podnikateľské prostredie (v analyzovanom horizonte rokov 2025 2028) označený ako žiadny vplyv. Do systému výberu súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom Štátnej pokladnice budú počas duálnej prevádzky zapojené prevažne doteraz nezapojené OVM ako napríklad Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zastupiteľské úrady SR v zahraničí a pod. Po ukončení duálnej prevádzky sa predpokladajú významné prevádzkové úspory na strane výdavkov štátu, pozitívny vplyv na konsolidáciu verejných financií a riadenie štátneho dlhu.
Zvýšenie hranice na úhradu súdneho poplatku v hotovosti z 300 eur na 500 eur a možnosť úhrady v hotovosti do sumy 15 000 eur na pobočke pošty alebo hotovostného partnera Štátnej pokladnice nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko sa navýšenie výdavkov bude kompenzovať úbytkom platieb platobnou kartou, z ktorých nevznikne transakčný poplatok.
Návrh nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže rozsah poskytovaných služieb a sadzby spoplatnených úkonov sa nemenia.
11.Kontakt na spracovateľa
12.Zdroje
Štúdia realizovateľnosti eKolok na roky 2024 2034, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR: https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/platobny-system-uhradu-spravnych-sudnych-poplatkov/
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 020/2025
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum a kritéria hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.
Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých kritérií bol cieľ naplnený.
MF SR: Odporúčanie akceptované, v doložke vplyvov doplnený dátum a kritéria hodnotenia účelnosti.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené. V súvislosti s vplyvmi návrhu zákona na rozpočet verejnej správy v rozpočtovom roku 2025 predkladateľ v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádza, že financovanie predmetných výdavkov na rozvoj IS ŠP
(+ 240 000 eur v kat. 700, v medzirezortnom podprograme 0EK) je zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy úpravou rozpočtu kapitoly MF SR (- 240 000 eur v kat. 630, v podprograme 07404). Navrhuje sa transformovanie časti bežných výdavkov určených na výber správnych a súdnych poplatkov na kapitálové výdavky na rozvoj IT VS. S uvedeným postupom Komisia súhlasí. V danej súvislosti Komisia žiada, aby predkladateľ v texte analýzy vplyvov výslovne uviedol, že sa tento spôsob financovania v roku 2025 zabezpečí rozpočtovým opatrením, čím sa uvedený postup legalizuje podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
MF SR: Akceptované.
Do doložky vybraných vplyvov v bode 3 Komisia navrhuje doplniť nasledovné: Zároveň sa navrhuje vypustenie kompetencie Finančného riaditeľstva a daňových úradov vykonávať kontrolu správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov v správnych orgánoch, pričom sa navrhuje, že tieto činnosti bude vykonávať Úrad vládneho auditu ako audit jedenkrát ročne.“. Odôvodnenie: Uvedené Komisia navrhuje z dôvodu, že doložka vybraných vplyvov by mala obsahovať detailné informácie všetkých zaradených subjektov verejnej správy, na ktoré návrh zákona vplyv. Zároveň potreba 2 personálnych kapacít bola dohodnutá za podmienky výkonu iba jedného auditu ročne. Pokiaľ by bola potreba pokrytia auditmi väčšia, je potrebný väčší počet zamestnancov.
MF SR: Akceptované.
V doložke vybraných vplyvov v bode 5 Komisia žiada opraviť názov informačného systému „IS Štátnej pokladnice“ na „IS pre systém Štátnej pokladnice“.
MF SR: Akceptované.
V tabuľke č. 1/A analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné v časti „Výdavky verejnej správy celkom“ upraviť sumy v riadku „Rozpočtové prostriedky“ tak, aby sa sumy v tomto riadku zhodovali so sumami uvedenými v riadku „- vplyv na ŠR“ aj v rokoch 2026 až 2028.
MF SR: Akceptované.
Nakoľko je predmetom návrhu zákona aj rozvoj IT VS o centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, bude potrebné zabezpečiť integráciu na agendové systémy dotknutých subjektov, prípadne na ich ekonomické systémy. Predložená analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy zohľadňuje iba vplyv na rozvoj IS ŠP a na finančné zabezpečenie výkonu vládneho auditu Úradu vládneho auditu na správnych orgánoch. Z tohto dôvodu Komisia žiada doplniť do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy aj vplyv na informačné systémy dotknutých orgánov, ktoré budú vykonávať úkony na základe zaplateného poplatku.
MF SR: Čiastočne akceptované. V súčasnosti sa v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému poskytuje aplikácia „Modul správy poplatkov“, ktorá umožňuje generovanie platobných predpisov a spracovanie platieb bez priamej integrácie na agendové informačné systémy, resp. na ekonomické systémy. Integrovanými agendovými informačnými systémami za takmer 11 rokov prevádzky je len Súdny manažment, PAM IS a IS Dopravného úradu. Všetky ostatné agendy fungujú bez integrácie v MSP. Rovnako aj navrhované funkčné rozšírenie IS pre systém Štátnej pokladnice ponúkne aplikáciu „Úhrady“, ktorá umožní generovanie platobných predpisov, spracovanie platieb a iné funkcionality bez priamej integrácie na agendové informačné systémy prípadne ekonomické IS. Ako pilotné riešenie v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice budú platobné operácie správnych poplatkov na Úrade priemyselného vlastníctva SR, ktorého IS sa zintegruje s IS pre systém Štátnej pokladnice. Finančné krytie v sume 73 026 eur je zabezpečené v rozpočte a je uvedené v Analýze vplyvov na rozpočet verejných financií, na zamestnanosť a financovanie návrhu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 655,
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10151
).
Zapojenie orgánov FS dôjde pravdepodobne v roku 2028 a náklady FS na integráciu IS FS-SD s IS pre systém ŠP bol odhadnutý na 70 333 eur. V tomto smere bola doplnená aj doložka vplyvov na rozpočet VS. Náklady kryté v rámci záväzných limitov rozpočtu FS. Súdy a súdne orgány sa do centrálneho systému evidencie poplatkov ŠP zapoja v čase vybudovania a sprevádzkovania nového Súdneho managementu, pričom náklady na integráciu majú byť zahrnuté do projektových nákladov nového SM. Všetkým ostatným orgánom bude ponúknutá
aplikácia Úhrady. Pokiaľ by mali záujem na priamej integrácii (čo nie je vzhľadom na doterajšie skúsenosti veľmi pravdepodobné) budú úpravy agendových IS riešené na strane dotknutých orgánov bez navýšenia záväzných ukazovateľov príslušnej rozpočtovej kapitoly, pod ktorú ten-ktorý orgán spadá. Vzhľadom na vyčíslenie nákladov na integráciu na FS a ÚPV SR pôjde v jednotlivom prípade o sumu cca. 70 000 eur.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia súhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. V bode 6.1. však Komisia žiada doplniť kód koncovej elektronickej služby, v bode 6.2. pri názve informačného systému Komisia žiada uvádzať striktne iba údaj evidovaný v MetaIS, bod 6.3 vypĺňať v súlade s metodikou na vypracovanie /a teda neuvádzať žiadne informácie ktoré nie požadované/ a odstrániť rozpor v časti 6.4. Ten spočíva v nejasnosti medzi odpoveďou v prvom a druhom bode. Ak je v prvom bode odpoveď, že nejde o tento druh konania, nie je ho teda možné ani vykonať elektronicky.
MF SR: Akceptované.
K vplyvom na procesy služieb vo verejnej správe
Komisia predkladateľovi navrhuje, aby v doložke vybraných vplyvov ponechal vyznačený iba negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.
Odôvodnenie: Vznik nových povinností pre orgán verejnej správy predpokladá negatívny dopad na procesy služieb vo verejnej správe a naopak zánik doterajších povinnosti pre orgán verejnej správy predpokladá pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.
MF SR: Akceptované.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2025
2026
2027
2028
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
473 788
1 292 520
2 489 520
2 559 853
v tom: MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. Štátna pokladnica)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
v tom: MF SR/074 03 Kontrola, vládny audit a vnútorný audit (org. Úrad vládneho auditu)
0
92 520
89 520
89 520
v tom: MF SR/ISFS-SD, prvok 0EK0D14 – Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (org. FR SR)
0
0
0
70 333
z toho:
- vplyv na ŠR
473 788
1 292 520
2 489 520
2 559 853
Rozpočtové prostriedky
473 788
1 292 520
2 489 520
2 559 853
v tom: zmeny v informačných systémoch MF SR (Štátnej pokladnice)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
v tom: bežné výdavky Úrad vládneho auditu
0
92 520
89 520
89 520
v tom: kapitálové výdavky FR SR
0
0
0
70 333
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
v tom: MF SR/074 03 Kontrola, vládny audit a vnútorný audit (org. Úrad vládneho auditu)
0
2
2
2
v tom: MF SR/072 05 Výkon funkcií finančnej správy (org. Finančné riaditeľstvo SR)
0
-2
-2
-2
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
v tom: MF SR/074 03 Kontrola, vládny audit a vnútorný audit (org. Úrad vládneho auditu)
0
58 968
58 968
58 968
v tom: MF SR/072 05 Výkon funkcií finančnej správy (org. Finančné riaditeľstvo SR)
0
-58 968
-58 968
-58 968
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
473 788
1 292 520
2 489 520
2 559 853
v tom: MF SR/074 04 Výkon ďalších funkcií MF SR (org. MF SR – úrad)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
v tom: MF SR/072 05 Výkon funkcií finančnej správy (org. Finančné riaditeľstvo SR)
0
92 520
89 520
89 520
v tom: MF SR/ISFS-SD, prvok 0EK0D14 – Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (org. FR SR)
0
0
0
70 333
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2025
2026
2027
2028
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom:
MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. Štátna pokladnica)
MF SR/074 04 Výkon ďalších funkcií MF SR (org. MF SR – úrad)
MF SR/074 03 Kontrola, vládny audit a vnútorný audit (org. Úrad vládneho auditu)
MF SR/072 05 Výkon funkcií finančnej správy (org. Finančné riaditeľstvo SR)
MF SR/072 05 Výkon funkcií finančnej správy (org. Finančné riaditeľstvo SR)
MF SR/ISFS-SD, prvok 0EK0D14 – ISFS – správa daní (org. FR SR)
473 788
-473 788
0
0
0
0
1 200 000
-1 200 000
92 520
-92 520
0
0
2 400 000
-2 400 000
89 520
-89 520
0
0
2 400 000
-2 400 000
89 520
-89 520
-70 333
70 333
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie predmetných výdavkov na rozvoj IS ŠP je zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy úpravou rozpočtu kapitoly MF SR. Navrhuje sa transformovanie časti bežných výdavkov určených na výber správnych a súdnych poplatkov na kapitálové výdavky na rozvoj IT VS. Tento spôsob financovania sa v roku 2025 zabezpečí rozpočtovým opatrením podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je v prechodnom období zaviesť duálne úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice a prostredníctvom prevádzkovateľa systému (Slovenská pošta, a. s.), s cieľovým riešením úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov len prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice.
Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie výkonu vládneho auditu Úradom vládneho auditu na správnych orgánoch v súvislosti s úpravou § 15 novelizačného článku II a novelizačného článku IV, navrhuje sa presun bežných výdavkov v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR, a to z rozpočtu finančnej správy na Úrad vládneho auditu. Zvýšenie bežných výdavkov Úradu vládneho auditu v tabuľke č. 1/A v sume 92 520 eur v roku 2026, 89 520 eur v roku 2027 a 89 520 eur v roku 2028 (ako aj v ďalších rokoch neuvedených v rozpočtovom výhľade) súvisí s presunom dvoch zamestnancov z finančnej správy na plnenie kompetencie auditu včasnosti a úplnosti platenia súdnych poplatkov a správnych poplatkov. Pre túto kompetenciu sa vyčleňujú náklady pre dve osoby, ktoré sa budú celoročne venovať iba auditom poplatkov. Celková ročná kapacita je teda vyjadrená 2 FTE (full-time equivalent), čo predstavuje približne 400 420 netto človekodní alokovateľných na predmetnú činnosť vládneho auditu. Celkový počet správnych orgánov, súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré budú po legislatívnej zmene podliehať vládnemu auditu je 691 (vyjadrené na úroveň adries jednotlivých miest v centrálnej evidencii).
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh predpokladá kapitálové výdavky do rozvoja IT - funkčného rozšírenia informačného systému pre systém Štátnej pokladnice o vytvorenie centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
X kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované výdavky v spojitosti so zabezpečením centrálnej evidencie poplatkov
2025
2026
2027
2028
2029
2030
2031
2032
2033
2034
bežné
výdavky ŠP
2 178 094
4 083 554
4 083 554
4 083 554
4 083 554
4 083 554
kapitálové výdavky ŠP
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
1 555 624
0
0
0
0
0
spolu (ŠP)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
3 733 718
4 083 554
4 083 554
4 083 554
4 083 554
4 083 554
prevádzkovateľ systému + NASES (bežné výdavky)
12 827 165
11 490 472
11 431 056
11 470 768
6 635 411
1 678 638
841 483
799 996
758 510
469 937
spolu
13 300 953
12 690 472
13 831 056
13 870 768
10 369 129
5 762 192
4 925 037
4 883 550
4 842 064
4 553 491
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Na stanovenie budúcich výdavkov na výber správnych a súdnych poplatkov a zabezpečenie centrálnej evidencie poplatkov bol použitý nákladový model stanovujúci predpokladané množstvo aktivít, investícií, odpisov a jednotkové ceny technického vybavenia s prepočtom na ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk prevádzkovateľa systému vrátane prevádzkových nákladov na IT riešenie so zabezpečením dohodnutej SLA. Investície ŠP boli navrhnuté s ohľadom na záväzné limity výdavkov kapitoly MF SR určených na výber správnych a súdnych poplatkov a predpokladané investície stanovené v Štúdii realizovateľnosti eKolok na roky 2024 – 2034.
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2025
2026
2027
2028
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
Štátna pokladnica
2025
2026
2027
2028
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
v tom: (718 006) rekonštrukcia a modernizácia softvéru – funkčné rozšírenie IS pre systém Štátnej pokladnice, 0EK 0D IT financované zo ŠR
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
Úrad vládneho auditu
2025
2026
2027
2028
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
92 520
89 520
89 520
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
58 968
58 968
58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
22 639
22 639
22 639
Tovary a služby (630)2
0
8 945
5 945
5 945
Bežné transfery (640)2
0
1 968
1 968
1 968
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Ide o výdavky zahŕňajúce výdavkové tituly, ktoré priamo súvisia s dvoma štátnozamestnaneckými miestami vrátane odvodov, rekreačných a športových poukazov, školení, licencií na SW, telekomunikačných služieb, cestovných náhrad, príspevkov do sociálneho fondu a príspevkov na stravu; v roku 2026 je zahrnuté aj jednorazové vybavenie výpočtovou technikou.
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
92 520
89 520
89 520
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
Finančné riaditeľstvo SR
2025
2026
2027
2028
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
-92 520
-89 520
-89 520
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-58 968
-58 968
-58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-22 639
-22 639
-22 639
Tovary a služby (630)2
0
-8 945
-5 945
-5 945
Bežné transfery (640)2
0
-1 968
-1 968
-1 968
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Ide o zníženie bežných výdavkových titulov, ktoré priamo súvisia s dvoma štátnozamestnaneckými miestami.
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
70 333
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
70 333
v tom: Integrovaný systém finančnej správy – správa daní, prvok 0EK0D14 (718006)
0
0
0
70 333
Kapitálová investícia v súvislosti s integráciou IS FS-SD s IS pre systém ŠP vo veci centrálnej evidencie poplatkov.
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
-92 520
-89 520
-19 187
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
2025
2026
2027
2028
poznámka
Bežné výdavky (600)
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2 – v tom 074 04 Výkon ďalších funkcií MF SR
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
Štátna pokladnica
2025
2026
2027
2028
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
v tom: (718 006) rekonštrukcia a modernizácia softvéru – funkčné rozšírenie IS pre systém Štátnej pokladnice, 0EK 0D IT financované zo ŠR
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
473 788
1 200 000
2 400 000
2 400 000
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
Úrad vládneho auditu
2025
2026
2027
2028
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
0
92 520
89 520
89 520
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
58 968
58 968
58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
22 639
22 639
22 639
Tovary a služby (630)2
0
8 945
5 945
5 945
Bežné transfery (640)2
0
1 968
1 968
1 968
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Ide o výdavky zahŕňajúce výdavkové tituly, ktoré priamo súvisia s dvoma štátnozamestnaneckými miestami vrátane odvodov, rekreačných a športových poukazov, školení, licencií na SW, telekomunikačných služieb, cestovných náhrad, príspevkov do sociálneho fondu a príspevkov na stravu; v roku 2026 je zahrnuté aj jednorazové vybavenie výpočtovou technikou.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
92 520
89 520
89 520
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
Finančné riaditeľstvo SR
2025
2026
2027
2028
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
0
-92 520
-89 520
-89 520
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-58 968
-58 968
-58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-22 639
-22 639
-22 639
Tovary a služby (630)2
0
-8 945
-5 945
-5 945
Bežné transfery (640)2
0
-1 968
-1 968
-1 968
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Ide o zníženie bežných výdavkových titulov, ktoré priamo súvisia s dvoma štátnozamestnaneckými miestami.
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
70 333
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
70 333
Kapitálová investícia v súvislosti s integráciou IS FS-SD s IS pre systém ŠP vo veci centrálnej evidencie poplatkov.
v tom: Integrovaný systém finančnej správy – správa daní, prvok 0EK0D14 (718006)
0
0
0
70 333
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
-92 520
-89 520
-19 187
Tabuľka č. 4/B
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
2025
2026
2027
2028
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2 – v tom 074 04 Výkon ďalších funkcií MF SR
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
-473 788
-1 200 000
-2 400 000
-2 400 000
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť (Úrad vládneho auditu)
2025
2026
2027
2028
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
2
2
2
z toho vplyv na ŠR
0
2
2
2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
2 457
2 457
2 457
z toho vplyv na ŠR
0
2 457
2 457
2 457
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
81 607
81 607
81 607
ročné mzdové výdavky za 2 zamestnancov vrátane odvodov
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
58 968
58 968
58 968
z toho vplyv na ŠR
0
58 968
58 968
58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
22 639
22 639
22 639
z toho vplyv na ŠR
0
22 639
22 639
22 639
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť (Finančné riaditeľstvo SR)
2025
2026
2027
2028
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
-2
-2
-2
z toho vplyv na ŠR
0
-2
-2
-2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
-2 457
-2 457
-2 457
z toho vplyv na ŠR
0
-2 457
2 457
-2 457
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
-81 607
-81 607
-81 607
zníženie výdavkov o ročné mzdové výdavky za 2 zamestnancov vrátane odvodov
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-58 968
-58 968
-58 968
z toho vplyv na ŠR
0
-58 968
-58 968
-58 968
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-22 639
-22 639
-22 639
z toho vplyv na ŠR
0
-22 639
-22 639
-22 639
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy, vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
A
ks_381432
Úhrada správneho a súdneho poplatku prostredníctvom IS ŠP.
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_46
Informačný systém Štátnej pokladnice (IS ŠP)
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
Vzhľadom na odpoveď v bode 6.4.1. bezpredmetné.
Poznámka nad rámec: Navrhované riešenie
vytvorenia centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice je v súlade s § 5 ods. 5 písm. c) zákona o eGovernmente. Na komplexné zosúladenie procesov vo vzťahu k elektrickým službám ústredného portálu verejnej správy, špecializovaných portálov je potrebné prijatie nového zákona o elektronickej verejnej správe, ktorého legislatívny zámer bol schválený vládou SR.
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
Čiastočne. Ak je žiadosť o úkon alebo konanie podávaná elektronickými prostriedkami, po načítaní identity navrhovateľa sa táto identita použije aj pri vytvorení platobného predpisu s uvedením osoby poplatníka, ktorej sa platobný predpis doručuje (resp. vytvára online spôsobom pri eShopových el. službách).
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
Centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice eviduje platobné úkony anonymne alebo s uvedením identifikačných údajov poplatníka.
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
Nie. Jedine na výkon kontroly platenia správnych a súdnych poplatkov budú poskytnuté orgánu kontroly.
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
Iba anonymizované štatistické údaje o počte spoplatnených úkonov.
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?
Áno
Nie
Nie sú referenčné údaje.
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?
Nie sú referenčné údaje.
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Vytvorenie novej služby úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice, platobnej brány Štátnej pokladnice alebo platobného predpisu. Cieľovým riešením budú úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov len prostredníctvom Štátnej pokladnice. Z pohľadu poplatníka sa možnosti voľby spôsobu úhrady rôznymi platobnými kanálmi zachovávajú, umožnená však bude aj platba priamo u úradníka prostredníctvom POS terminálu.
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Úhrada správneho a súdneho poplatku prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov ŠP (funkčné rozšírenie IS ŠP).
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Ide o novú službu.
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Štátna pokladnica.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Úprava procesov na úradoch verejnej moci pri platbe súdnych poplatkov a správnych poplatkov. Platba na úrade bude primárne prebiehať priamo u úradníka prostredníctvom POS terminálu Štátnej pokladnice. Pri elektronickom podaní bude platba prebiehať cez platobnú bránu Štátnej pokladnice. Prostredníctvom platobného predpisu sa sprístupnia všetky súčasné spôsoby platby, teda aj platba v hotovosti, prípadne poštovou poukážkou.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Nie je. Poplatková povinnosť sa nemení.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Nie sú. Poplatková povinnosť sa nemení.
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nie sú. Poplatková povinnosť sa nemení.
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nie sú.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nie sú.
7.2.2 Časový vplyv
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Dominantná časť úhrad bude mať v dôsledku možnosti platby priamo na priehradke znížený čas vybavenia platby elimináciou potreby úhrady poplatku vopred. Občan dostane plnohodnotnú službu platby sprocesovanú úradníkom, čím sa vylúčia omyly a potreby storna uhradených poplatkov.
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
V prípade platby v hotovosti budú dostupné vybrané hotovostné pracoviská alebo zmluvný platobný partner, čo môže v niektorých prípadoch spôsobiť predĺženie času úhrady hotovosťou (do úvahy je však potrebné zobrať aj súčasný stav, keď platba v hotovosti na platobnom zariadení alebo na pobočke pošty taktiež konzumuje určitý čas občana). Negatívny vplyv je možné predpokladať na menšiu skupinu poplatníkov na orgánoch verejnej moci, ktorí si nezvolia možnosť úhrady za úradnou priehradkou, ale po uskutočnení podania budú preferovať využitie iného platobného kanála.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Všetci občania platiaci správne alebo súdne poplatky (fyzické aj právnické osoby zastúpené štatutármi). Nie je možné presne určiť veľkosť skupiny keďže platby sa uskutočňujú na nepravidelnej báze.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Nie sú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nie sú.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Správne orgány podľa zákona č. 145/1995 Z. z., súdy, orgány štátnej správy súdov a prokuratúra podľa zákona č. 71/1992 Zb.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Zapojenie správneho orgánu, súdu, orgánu štátnej správy súdov a prokuratúry do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, umiestnenie technického vybavenia a programových prostriedkov Štátnej pokladnice na sprostredkovanie vykonania a evidencie platieb správnych poplatkov a súdnych poplatkov.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nie sú.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve:
čl. 50 a 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016),
Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).
b) v sekundárnom práve:
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. L 169, 30. 6. 2017) v platnom znení, gestor: MS SR, spolugestor: MF SR,
rozhodnutie Rady z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou národnými orgánmi ohľadom návrhu právnych prepisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1; Ú. v. ES L 189, 3.7.1998) v platnom znení.
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení: bezpredmetné.
b) Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
c) Smernica (EÚ) 2017/1132 bola prebratá do:
-zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
-zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
-zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
b)úplne.
B. Osobitná časť
K Čl. I (zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)
K bodu 1 (§ 9):
Vzhľadom na nové rozdelenie súdov, orgánov štátnej správy súdov a orgánov prokuratúry (ďalej aj „orgán podľa § 3“), ktorým sa poplatky platia prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, je vhodné ustanovenie celého paragrafu do nového znenia. S implementáciou nového centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice budú súvisieť určité zmeny v procesoch vyplývajúce z technického riešenia, avšak z pohľadu poplatníka možnosti voľby spôsobu úhrady rôznymi platobnými kanálmi zostávajú zachované.
Navrhuje sa v zákone definovať pojem platobný predpis, ako základný prostriedok na sprostredkovanie platobnej inštrukcie medzi orgánom podľa § 3 a poplatníkom. Platobný predpis na seba viaže kompletnú sadu informácií vzťahujúcich sa k spoplatnenému úkonu alebo konaniu orgánu podľa § 3, ktorý je súčasne elektronickým záznamom v centrálnej evidencii poplatkov, avšak pre poplatníka po sprístupnení nadobúda formu listinného dokumentu alebo elektronického dokumentu. Ustanovenia o tom, ktorému súdu sa poplatok platí, ostávajú bez zmeny. Rovnako zavedením definície platobného predpisu nie dotknuté ustanovenia § 5 o vzniku poplatkovej povinnosti. Platenie poplatkov vo veci obchodného registra zostáva bez zmeny. Zároveň sa navrhuje náhradné riešenie uskutočňovania platieb za úkony a konania orgánov podľa § 3 v prípade nepredvídanej a výnimočnej nedostupnosti služieb centrálneho systému.
Vo vzťahu k ustanoveniu „Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na orgáne podľa § 3 možno vykonať, ak tento orgán na tieto spôsoby platby vytvorené technické podmienky.“ v odsekoch 3 a 4 je potrebné uviesť, že platba hotovosťou sa podľa Ústavy SR garantuje, ale logicky sa právo na hotovosť alebo aj právo na platbu platobnou kartou nedá na súde, orgáne štátnej správy súdov a prokuratúre vykonávať v režime 24/7 a nie na každom pracovisku (úradnej priehradke), pretože je to neefektívne a nákladovo náročné. V súčasnosti je na Slovensku cca 300 pobočiek pôšt, kde sa dajú platiť poplatky hotovosťou alebo platobnou kartou a k tomu je 176 hotovostných kioskov priamo na úradoch. Sieť je možné považovať za dostatočnú. Režim platby v hotovosti sa zachováva aj pri Štátnej pokladnici prostredníctvom obstarania hotovostného partnera (keďže samotná ŠP hotovostné operácie nevykonáva). Samotné orgány majú možnosť preberať hotovosť a realizovať platby platobnou kartou na jednotlivých pracoviskách (úradných priehradkách), ale nie je to ich povinnosť. „Technické podmienky“ mix technických prostriedkov, ktoré umožňujú na priehradke úradu prijímať platbu platobnou kartou (čo je najmä POS terminál) a pri platbe v hotovosti je to hotovostná pokladňa, ďalej je to organizačné zabezpečenie (hmotná zodpovednosť zamestnancov, hotovostný manažment), bezpečnostný režim (pokladňa, trezor, zabezpečovacie zariadenie) a pod. Splnenie technických podmienok je na rozhodnutí úradu po dohode s prevádzkovateľom systému alebo Štátnou pokladnicou. Tento podmienený režim sa novelou nemení, len sa konkretizuje, čo sa rozumie technickými podmienkami.
Po vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka vydala svoje „Stanovisko z 11. augusta 2025 o horných hraniciach pre platby súdnych a správnych poplatkov v hotovosti a obmedzeniach týkajúcich sa ich prijímania (CON/2025/21)“, bolo upravené ustanovenie odseku 5 tak, že hranica na úhradu súdneho poplatku v hotovosti sa zvýšila z 300 eur na 500 eur. Uvedené zvýšenie reflektuje na všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny
euro v Slovenskej republike (1.1.2009), ktorá kumulatívne do júna 2025 v SR bola vo výške 63,8%. Týmto sa zabezpečí vyššie pokrytie sadzieb poplatkov určených v sadzobníku súdnych poplatkov s možnosťou úhrady poplatku v hotovosti na technickom zariadení prevádzkovateľa systému, prípadne na technickom zariadení Štátnej pokladnice priamo na orgáne podľa § 3 (ak na tento spôsob platby vytvorené podmienky). Ďalej sa v tomto ustanovení doplnilo, že pri úhrade poplatku na technickom zariadení prevádzkovateľa systému umiestnenom na pošte alebo technickom zariadení zmluvnej strany Štátnej pokladnice (tzv. hotovostný partner) je možná úhrada v hotovosti do sumy 15 000 eur (maximálna suma na hotovostnú platbu podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti). Poznámka: konkrétnejšie je obsah stanoviska ECB a odôvodnenie predkladateľa návrhu vo vzťahu k obmedzeniu základného platidla z dôvodu verejného záujmu v súlade so zásadou proporcionality uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.
K bodu 2 (§ 11 ods. 2):
Navrhuje sa upraviť suma na vrátenie poplatku alebo preplatku na poplatku z 2,50 eur na 3 eur, čím sa čiastočne zníži administratívna záťaž orgánov podľa § 3. Náklady na vrátenie poplatku alebo preplatku na poplatku z pohľadu úkonov a administratívnych nákladov častokrát finančne prevyšujú samotnú sumu na vrátenie.
K bodu 3 (§ 11 ods. 6):
Navrhuje sa nanovo definovať orgán, ktorý je zodpovedný za vrátenie poplatku alebo preplatku s tým, že pri centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa nekopíruje analógia nastavená pri centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému (právoplatné rozhodnutie + odpis rozhodnutia alebo písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného predpisu), ale ponecháva sa kompetencia na vrátenie poplatku alebo preplatku orgánu podľa § 3. V tomto procese orgán podľa § 3 sám vykoná evidenčný úkon so zadaním platobného príkazu na vrátenie na vrub účtu vedeného v Štátnej pokladnici, čím sa vykoná bezhotovostný prevod na účet poplatníka alebo sa zadá príkaz na vrátenie sumy poplatku alebo preplatku poštovým poukazom na adresu poplatníka.
K bodom 4 a 5 (§ 11 ods. 12 a 13):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 11 ods. 6. Zároveň sa stanovuje, že v prípade oneskoreného vrátenia poplatku alebo preplatku orgánom podľa § 3, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa úrok z omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku vráti, len ak suma úroku v úhrne za celú dobu omeškania presiahne sumu 2,50 eura, čím sa zamedzuje vzniku situácie, že administratívne náklady prevyšujú vecnú sumu úroku.
K bodom 6 a 7 (§ 11a v súvislosti s článkom II.):
Navrhuje sa, aby v prípadoch, kedy nedôjde na podklade predchádzajúcej žiadosti navrhovateľa k zaslaniu návrhu na zápis údajov do obchodného registra, prípadne návrhu na zápis zmien zapísaných údajov, jednotným kontaktným miestom podľa § 66ba ods. 6 a 8 živnostenského zákona, aby došlo k vráteniu súdneho poplatku zaplateného prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Prevádzkovateľ systému vykoná vrátenie poplatku na podklade doručeného písomného úradného záznamu jednotného kontaktného miesta v štandardnej lehote 30 dní od doručenia. Štátna pokladnica vykoná vrátenie poplatku na podklade príkazu na vrátenie vystaveného jednotným kontaktným miestom v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
K bodu 8 (§ 11c ods. 2 a § 11d ods. 1):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu pojmu.
K bodu 9 (§ 15):
Navrhuje sa spresnenie obsahu výkonu kontroly orgánov podľa § 3 vo veci správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov, pričom dochádza ku kompetenčnému zjednoteniu výkonu kontroly Úradom vládneho auditu v rovnakom znení aj v prípade správnych orgánov podľa zákona o správnych poplatkoch. Zároveň sa ustanovuje, že Úrad vládneho auditu tiež vykonávať audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uhradených prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému aj prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
K bodom 10 až 12 (§ 15a ods. 1 až 3):
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravy v § 9, 11 a 16b. Ustanovenie § 15a ods. 2 je navrhnuté tak, aby zabezpečilo potrebu archivácie potvrdení v situáciách, že listinné podania spravované v agendových informačných systémoch nemajú prenesenú informáciu o čísle podania/konania/spisu/záznamu v centrálnom systéme evidencie poplatkov. V prípade, že predpis a platba je párovaná automaticky v systéme, čo je možné dohľadať napr. cez reporty v centrálnom systéme, na strane orgánu podľa § 3 nie je potrebné riešiť fyzickú archiváciu potvrdení o úhrade poplatku.
K bodu 13 (§ 15a ods. 3 a § 16a ods. 2 prvá veta):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.
K bodu 14 (§ 15a ods. 4 a 5):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 9 (premiestnenie textu z § 9 ods. 2 písm. b) do vecne príslušného paragrafu). Navrhuje sa tiež definovať dôvod, rozsah a účel spracovávaných osobných údajov fyzickej osoby poplatníka podľa tohto právneho predpisu v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému a v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Rozsah spracovaných osobných údajov je definovaný v zákone, pričom pod slovami „iné údaje“ sa rozumejú údaje súvisiace s platobným úkonom a úkonom alebo konaním orgánu podľa § 3 (t. z., napr. banka odosielateľa, číslo účtu, spôsob a čas vykonanej platby, forma vykonanej platby, identifikácia platobného zariadenia, variabilný symbol, referencia platiteľa, prepojenie na číslo podania/konania/spisu/záznamu).
K bodu 15 (§ 15b):
Zosúladenie v nadväznosti na zmenu v § 15 a zároveň zosúladenie s § 16 zákona o správnych poplatkoch. Orgány podľa § 3 zákona o súdnych poplatkoch tiež viazané dodržiavaním všeobecne platných právnych predpisov, pričom ich porušením byť zabezpečená náprava a zároveň prípadné uloženie sankcie pôsobiť pre orgán preventívne. Uvedené doplnenie vzniklo na základe historicky vykonaných vládnych auditov na orgánoch podľa § 3, pričom vládny audit konštatoval absenciu správnej sankcie za zistené porušenia právneho predpisu. Legislatívnym návrhom sa sprievodne zabezpečuje primeraná kapacita na vykonanie vládnych auditov po účinnosti zákona, nakoľko existujú poznatky z aplikačnej praxe, že pri niektorých správnych orgánoch, ale aj súdoch nie dodržiavané všeobecné zásady a postupy pri spracovaní „eKolkov“ a došlých úhrad poplatkov k vytvoreným platobným predpisom. Navrhuje sa tiež jednotná suma maximálnej pokuty pre orgány podľa § 3 zhodne so správnymi orgánmi. Suma sankcie vo výške 250 eur je maximálna suma za jeden vykonaný audit bez ohľadu na počet zistených nedostatkov. Zároveň sa navrhuje doplniť osobitná lehota pre uloženie pokuty podľa tohto paragrafu.
K bodu 16 (§ 16 ods. 2 až 4):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 9, 11, 15a a 16b.
K bodu 17 (§ 16a ods. 1 písm. f)):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu pojmu.
K bodu 18 (§ 16a ods. 2 tretia veta):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.
K bodu 19 (§ 16a ods. 3):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 9 (premiestnenie textu z § 9 ods. 3 do vecne príslušného paragrafu).
K bodu 20 (§ 16b):
Navrhuje sa prepojenie tohto právneho predpisu s osobitným právnym predpisom (zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov), tak aby sa kompetenčne rozšírila pôsobnosť Štátnej pokladnice novými úlohami a činnosťami, ktoré zabezpečovať vo vzťahu k centrálnej evidencii poplatkov.
K bodu 21 (§ 18mb):
Navrhuje sa definovať prechodné ustanovenie, ktoré vyjadruje, že úkony súvisiace s platením poplatkov sa pri zmene centrálneho systému evidencie poplatkov (z prevádzkovateľa systému do Štátnej pokladnice) dokončia v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, aj keď správny orgán bude „nové“ spoplatnené úkony a konania evidovať v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
K bodu 22 (transpozičné ustanovenie):
V rámci záverečných ustanovení sa uvádza, že návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe, čím je myslená smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.
K Čl. II (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)
K bodom 1 až 3 (§ 66ba ods. 7, 8 a 12)
V súvislosti so zmenami navrhovanými pri osobitnej právnej úprave platenia, splatnosti a vracania súdnych poplatkov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta v čl. I návrhu zákona je potrebné osobitne upraviť postup jednotného kontaktného miesta v prípadoch, kedy po prijatí údajov a dokladov vrátane súdnych poplatkov (vyžadovaných podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na účely zápisu údajov do obchodného registra alebo zápisu zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri podľa § 66ba ods. 3 písm. e) živnostenského zákona, nedôjde k ich podaniu príslušnému registrovému súdu tak, ako to doposiaľ predpokladalo znenie § 66ba ods. 6 až 8.
Doterajšie ustanovenie § 66ba ods. 7 živnostenského zákona vychádzalo z premisy zodpovednosti navrhovateľa za obsah podania do obchodného registra vykonaného prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Aplikačná prax však ukázala (najmä po poslednom rozšírení služieb JKM vo vzťahu k obchodnému registru novelou vykonanou zákonom č. 390/2019 Z. z.), že existujú odôvodnené prípady, kedy môže bez zavinenia na strane navrhovateľa dôjsť k takým nedostatkom návrhu, ktoré na podklade výzvy JKM navrhovateľ nevie odstrániť. Súčasná právna úprava však nepredpokladá možnosť „späťvzatia“ návrhu, ktorý byť podaný prostredníctvom JKM (pozná len možnosť odstránenia nedostatkov po predchádzajúcej výzve JKM), čím núti JKM (po márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve na odstránenie nedostatkov) k podaniu „nedokonalého“ návrhu, pri ktorom,
v čase jeho podania registrovému súdu je známe, že nespĺňa podmienky pre vykonanie zápisu v obchodnom registri. Predložený návrh tým, že poskytne podnikateľovi možnosť požiadať JKM o nepodanie prijatých údajov a dokladov podľa § 66ba ods. 3 písm. e) živnostenského zákona a vrátenie zaplateného súdneho poplatku, poskytne JKM možnosť flexibilne reagovať na rôzne životné situácie podnikateľov, a tým poskytnúť kvalitnejšie služby podnikateľskej verejnosti a vytvorí predpoklad pre úsporu nákladov.
K Čl. III (zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)
K bodu 1 (§ 6a):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7.
K bodu 2 (§ 7):
Vzhľadom na rozdelenie správnych orgánov, ktorým sa poplatky platia prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice alebo mimo jedného z týchto dvoch centrálnych systémov, je vhodné ustanovenie celého paragrafu do nového znenia. S implementáciou nového centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice budú súvisieť určité zmeny v procesoch vyplývajúce z technického riešenia, avšak z pohľadu poplatníka možnosti voľby spôsobu úhrady rôznymi platobnými kanálmi zostávajú zachované. Osobitné ustanovenia vo vzťahu k obciam, VÚC a zahraničným zastupiteľstvám sa primerane ponechávajú bez zmeny. Navrhuje sa v zákone definovať pojem platobný predpis, ako základný prostriedok na sprostredkovanie platobnej inštrukcie medzi správnym orgánom a poplatníkom. Platobný predpis na seba viaže kompletnú sadu informácií vzťahujúcich sa k spoplatnenému úkonu alebo konaniu správneho orgánu, ktorý je súčasne elektronickým záznamom v centrálnej evidencii poplatkov, avšak pre poplatníka po jeho sprístupnení nadobúda formu listinného dokumentu alebo elektronického dokumentu. Zavedením definície platobného predpisu nie dotknuté ustanovenia § 8 o vzniku poplatkovej povinnosti. Zároveň sa navrhuje náhradné riešenie uskutočňovania platieb za úkony a konania správnych orgánov v prípade výnimočnej a nepredvídanej nedostupnosti služieb centrálneho systému.
Vo vzťahu k ustanoveniu „Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na správnom orgáne možno vykonať, ak tento orgán na tieto spôsoby platby vytvorené technické podmienky.“ v odsekoch 3 a 4 je potrebné uviesť, že platba hotovosťou sa podľa Ústavy SR garantuje, ale logicky sa právo na hotovosť alebo aj právo na platbu platobnou kartou nedá na správnom orgáne vykonávať v režime 24/7 a nie na každom pracovisku (úradnej priehradke), pretože je to neefektívne a nákladovo náročné. V súčasnosti je na Slovensku cca 300 pobočiek pôšt, kde sa dajú platiť poplatky hotovosťou a platobnou kartou a k tomu je 176 hotovostných kioskov priamo na úradoch. Sieť je určite dostatočná a režim platby v hotovosti sa zachováva aj pri Štátnej pokladnici prostredníctvom obstarania hotovostného partnera (keďže samotná ŠP hotovostné operácie nevykonáva). Správne orgány majú možnosť preberať hotovosť a realizovať platby platobnou kartou na jednotlivých pracoviskách (úradných priehradkách), ale nie je to ich povinnosť. „Technické podmienky“ mix technických prostriedkov, ktoré umožňujú na priehradke úradu prijímať platbu platobnou kartou (čo je najmä POS terminál) a pri platbe v hotovosti je to hotovostná pokladňa, ďalej je to organizačné zabezpečenie (hmotná zodpovednosť zamestnancov, hotovostný manažment), bezpečnostný režim (pokladňa, trezor, zabezpečovacie zariadenie) a pod. Splnenie technických podmienok je na rozhodnutí úradu po dohode s prevádzkovateľom systému alebo Štátnou pokladnicou. Tento podmienený režim sa novelou nemení, len sa konkretizuje, čo sa rozumie technickými podmienkami.
Po vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka vydala svoje „Stanovisko z 11. augusta 2025 o horných hraniciach pre platby súdnych a správnych poplatkov v hotovosti a obmedzeniach týkajúcich sa ich prijímania (CON/2025/21)“, bolo upravené ustanovenie odseku 7 tak, že hranica na úhradu správneho poplatku v hotovosti sa zvýšila z 300 eur na 500 eur. Uvedené zvýšenie reflektuje na všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro v Slovenskej republike (1.1.2009), ktorá kumulatívne do júna 2025 v SR bola vo výške 63,8%. Týmto sa zabezpečí vyššie pokrytie sadzieb poplatkov určených v sadzobníku správnych poplatkov s možnosťou úhrady poplatku v hotovosti na technickom zariadení prevádzkovateľa systému, prípadne na technickom zariadení Štátnej pokladnice priamo na správnom orgáne (ak na tento spôsob platby vytvorené podmienky). Ďalej sa v tomto ustanovení doplnilo, že pri úhrade poplatku na technickom zariadení prevádzkovateľa systému umiestnenom na pošte alebo technickom zariadení zmluvnej strany Štátnej pokladnice (tzv. hotovostný partner) je možná úhrada v hotovosti do sumy 15 000 eur (maximálna suma na hotovostnú platbu podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti). Poznámka: konkrétnejšie je obsah stanoviska ECB a odôvodnenie predkladateľa návrhu vo vzťahu k obmedzeniu základného platidla z dôvodu verejného záujmu v súlade so zásadou proporcionality uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.
Vo vzťahu k procesom vyberania poplatkov zastupiteľskými úradmi mimo oficiálneho úradného pracoviska je potrebné zaviesť špeciálny režim, kedy sa poplatková povinnosť eviduje v centrálnom systéme evidencie poplatkov dodatočne spolu s účtovnými záznamami a to vystavením hromadného platobného predpisu, ktorý môže obsahovať viacero poplatkových úkonov od viacerých poplatníkov. Ak je zastupiteľský úrad zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, za prevod z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa považuje aj osobitné technické riešenie úhrady realizovateľné pre danú krajinu (napr. úhrada šekom, lokálne dostupná bezhotovostná úhrada osobitným technickým riešením, ak zastupiteľský úrad má vytvorené technické podmienky na prijatie tejto platby).
Navrhuje sa, aby zastupiteľské úrady v zahraničí mohli prijať platbu v hotovosti aj v sume prevyšujúcej 500 eur z dôvodu, že zastupiteľské úrady sa nachádzajú aj v štátoch, v ktorých môže byť trvalo alebo dočasne nemožné uhradiť správne poplatky bezhotovostne, a teda vylúčenie hotovosti by znamenalo faktickú nemožnosť vykonať konzulárny úkon.
K bodu 3 (§ 10 ods. 3):
Navrhuje sa nanovo definovať orgán, ktorý je zodpovedný za vrátenie poplatku alebo preplatku podľa zákona o správnych poplatkoch s tým, že pri centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa nekopíruje analógia nastavená pri centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému (právoplatné rozhodnutie + odpis rozhodnutia), ale ponecháva sa kompetencia na vrátenie poplatku alebo preplatku správnemu orgánu po správoplatnení rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku. V tomto procese správny orgán sám vykoná evidenčný úkon so zadaním platobného príkazu na vrub účtu vedeného v Štátnej pokladnici, čím sa vykoná bezhotovostný prevod na účet poplatníka alebo sa zadá príkaz na vrátenie sumy poplatku alebo preplatku poštovou poukážkou na adresu poplatníka.
K bodu 4 (§ 10 ods. 4):
Stanovuje sa, že v prípade oneskoreného vrátenia poplatku alebo preplatku správnym orgánom, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice sa úrok z omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku vráti, len ak suma úroku v úhrne za celú dobu omeškania presiahne sumu 2,50 eura, čím sa zamedzuje vzniku situácie, že administratívne náklady prevyšujú vecnú sumu úroku.
K bodu 5 (§ 10 ods. 6 písm. g)):
Precizuje sa povinná náležitosť rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku s uvedením identifikačných údajov platby poplatku, ktorý je zaznamenaný v centrálnej evidencii poplatkov.
K bodom 6 a 7 (§ 10 ods. 6 písm. h), § 10 ods. 8 a § 12 ods. 1 písm. d)):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu pojmu.
K bodu 8 (§ 10 ods. 9):
Navrhuje sa stanovenie univerzálneho prístupu k minimálnej sume poplatku alebo preplatku, ktorý sa z hľadiska efektívnosti nákladov na jeho vrátenie nevracia a s ohľadom na osobitné podmienky zastupiteľských úradov, ktoré vracajú platby do zahraničia (aj v cudzej mene). Navrhovaná právna úprava, aby zastupiteľský úrad v zahraničí nevydával rozhodnutie o vrátení poplatku alebo preplatku, ak suma, ktorá sa vrátiť, neprevyšuje 15 eur, predstavuje racionalizáciu procesu s ohľadom na výšku správnych poplatkov vyberaných zastupiteľskými úradmi v zahraničí a výšku nákladov spojených s vrátením vybraného správneho poplatku na zahraničné bankové účty, resp. s lokálnymi platobnými schémami.
K bodu 9 (§ 10 ods. 12):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu § 10 ods. 3, podľa ktorého sa nanovo určujú správne orgány, ktoré vracajú poplatky bez odpisu právoplatného rozhodnutia a bez odpisu rovnopisu záznamu.
K bodu 10 (§ 10 ods. 14):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu § 10 ods. 9, v ktorom bola zmenená druhá veta.
K bodom 11 až 13 (§ 12 ods. 1 a 2):
Navrhuje sa doplnenie § 12 za účelom zvýšenia právnej istoty doterajšieho výkladu dodržania lehoty na zaplatenie poplatku (kedy je správny poplatok zaplatený). Zároveň sa rozširuje príslušné ustanovenie vo vzťahu k centrálnemu systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
K bodu 14 (§ 15):
Navrhuje sa kompetenčné zjednotenie výkonu kontroly správnych orgánov vo veci správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, správnosti a včasnosti vrátenia poplatkov, správnosti formy a spôsobu platenia poplatkov a správnosti a úplnosti evidovania poplatkov s tým, že Úrad vládneho auditu tiež vykonávať audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov uhradených prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému aj prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Súčasné nastavenie, kedy FR SR vykonávalo kontrolu v rovnakej veci na daňových úradoch a daňové úrady vykonávali kontrolu podľa územnej pôsobnosti na správnych orgánoch sa javí ako nevhodné, pretože primárnych cieľom orgánov finančnej správy je vyberanie daní a ciel a nie vykonávanie kontrolných činností na iných správnych orgánoch. Doplnenie vládneho auditu v Štátnej pokladnici je len logickou analógiou súčasnej kompetencie kontroly u prevádzkovateľa systému. Na samosprávnych orgánoch sa z hľadiska kompetenčného vybavenia kontroly nič nemení.
K bodom 15 až 17 (§ 15a ods. 1 až 3):
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravy v § 7, 10 a 18b. Ustanovenie § 15a ods. 2 je navrhnuté tak, aby zabezpečilo potrebu archivácie potvrdení v situáciách, že listinné
podania spravované v agendových informačných systémoch nemajú prenesenú informáciu o čísle podania/konania/spisu/záznamu v centrálnom systéme evidencie poplatkov. V prípade, že predpis a platba je párovaná automaticky v systéme, čo je možné dohľadať napr. cez reporty v centrálnom systéme, na strane správneho orgánu nie je potrebné riešiť fyzickú archiváciu potvrdení o úhrade poplatku.
K bodu 18 (§ 15a ods. 4 a § 18a ods. 2)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.
K bodu 19 (§ 15a ods. 5 a 6):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7 (premiestnenie textu z § 7 ods. 10 do vecne príslušného paragrafu). Navrhuje sa tiež definovať dôvod, rozsah a účel spracovávaných osobných údajov fyzickej osoby poplatníka podľa tohto právneho predpisu v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému a v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Rozsah spracovaných osobných údajov je definovaný v zákone, pričom pod slovami „iné údaje“ sa rozumejú údaje súvisiace s platobným úkonom a úkonom alebo konaním správneho orgánu (t. z., napr. banka odosielateľa, číslo účtu, spôsob a čas vykonanej platby, forma vykonanej platby, identifikácia platobného zariadenia, variabilný symbol, referencia platiteľa, prepojenie na číslo podania/konania/spisu/záznamu).
K bodu 20 (§ 16 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 15. Navrhuje sa tiež zmena sumy maximálnej pokuty pre správny orgán.
K bodu 21 (§16 ods. 2):
Navrhuje sa doplniť osobitná lehota pre uloženie pokuty podľa tohto paragrafu.
K bodom 22 až 24 (§ 17 ods. 2 až 4):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v § 7, 10 a 15a. Navrhovaná úprava ustanovenia § 17 ods. 2 reflektuje na špecifiká výberu správnych poplatkov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
K bodu 25 (§ 18a ods. 2):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.
K bodu 26 (§ 18a ods. 3):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 7 (premiestnenie textu z § 7 ods. 3 do vecne príslušného paragrafu).
K bodu 27 (§ 18b):
Navrhuje sa prepojenie tohto právneho predpisu s osobitným právnym predpisom (zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov), tak aby sa kompetenčne rozšírila pôsobnosť Štátnej pokladnice novými úlohami a činnosťami, ktoré zabezpečovať vo vzťahu k centrálnej evidencii poplatkov.
K bodu 28 (§ 19wb):
Navrhuje sa definovať prechodné ustanovenie, ktoré vyjadruje, že úkony súvisiace s platením poplatkov sa pri zmene centrálneho systému evidencie poplatkov (z prevádzkovateľa systému do Štátnej pokladnice) dokončia v centrálnom systéme evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému, aj keď správny orgán bude „nové“ spoplatnené úkony a konania evidovať v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Predpokladá sa, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (za zastupiteľské úrady) a Štátnou pokladnicou podľa navrhovaného § 18b dôjde k zapojeniu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a zahraničných zastupiteľstiev do centrálneho systému evidencie poplatkov k 1. aprílu 2026. Preto je potrebné prechodné ustanovenie, ktoré definuje časové rozhranie k úkonom a konaniam na zastupiteľských úradoch, ktoré sa neevidujú, a ktoré sa evidujú v centrálnom systéme evidencie poplatkov.
K bodom 29 a 30 (položka 10 Sadzobníka správnych poplatkov, Oslobodenie body 3. a 5.)
Navrhuje sa v položke 10 upraviť oslobodenie od platenia správnych poplatkov s tým, že oslobodenie sa bude vzťahovať na všetky orgány štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie všeobecne, bez ďalšieho obmedzenia.
K bodu 31 (položka 138 a 146 Sadzobníka správnych poplatkov):
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku.
K Čl. IV (zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici)
K bodom 1 až 5
Navrhuje sa centralizovať úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov prostredníctvom technického vybavenia Štátnej pokladnice a realizovať služby výberu a evidencie súdnych poplatkov a správnych poplatkov priamo do Štátnej pokladnice. Preto je potrebné definovať centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice a kompetenčne zveriť Štátnej pokladnici nové činnosti, ktoré súvisia s platením správnych poplatkov na správnych orgánoch, súdnych poplatkov na súdoch a orgánoch štátnej správy súdov a poplatku za výpis z registra trestov na orgánoch prokuratúry.
K Čl. V (zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe)
V súvislosti s čl. III § 15 sa upravuje § 5, podľa ktorého sa kompetencia kontroly správnosti a úplnosti platenia správnych poplatkov na správnych orgánoch presúva z finančnej správy na Úrad vládneho auditu.
K Čl. VI
Navrhovaná zmena nadobúda účinnosť dňom 1. decembra 2025.
V Bratislave dňa 20. augusta 2025
Robert F i c o v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav K a m e n i c k ý v. r.
minister financií Slovenskej republiky