Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predkladá sa návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je riešiť viaceré podnety z aplikačnej praxe výkonu verejného zdravotného poistenia, predovšetkým oblasť vstupu osôb z krajín mimo členských štátov EÚ do systému verejného zdravotného poistenia v prípade výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a úprava postupov pri podávaní späťvzatí prihlášok.

Vstup osôb z tretích krajín do systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia je určitým spôsobom obmedzený vo viacerých členských štátoch EÚ. Cieľom tohto obmedzenia je predovšetkým chrániť finančnú udržateľnosť systému. Tieto obmedzenia majú rôzny charakter v závislosti od krajiny, je využívané určité obdobie od začatia samostatnej zárobkovej činnosti, kým táto osoba má nárok na vstup do systému (čakacia doba), zavedenie minimálnych súm odvodov, prípadne úplná nemožnosť vstupu do verejného systému. Slovenská republika ako jedna z mála krajín doposiaľ umožňovala vstup do systému okamžite po získaní oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V návrhu zákona sa navrhuje umožniť vstup do systému iba pre osoby bez existencie dlhu na zdravotnom poistení a neumožniť pre tieto osoby súbeh s poistením štátu.

Pri podávaní späťvzatia prihlášky sa navrhuje obmedzenie času na jeho podanie na 30 dní odo dňa podania prihlášky, nakoľko doposiaľ platná úprava (do 31. októbra) je neúmerne dlhá a v podstate umožňuje druhú (neoficiálnu) fázu prepoisťovania po skončení obdobia na podanie prihlášky.

Prijatie predloženého návrhu zákona má pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

5. júna 2025 – 16. júna 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

jún 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2025

2.Definovanie problému

Predkladateľ identifikoval viaceré oblasti v systéme verejného zdravotného poistenia, pri ktorých je nevyhnutná zmena legislatívy. Pri zhodnotení súčasného stavu, týkajúceho sa oblastí, ktoré sú predmetom právnej úpravy, je možné skonštatovať, že tieto oblasti nie sú v súčasnom znení zákona popísané detailne, prípadne z nových poznatkov a podnetov z aplikačnej praxe vyplýva nutnosť zmeny a podrobnejšieho popisu týchto oblastí:

a.vstup samostatne zárobkovo činných osôb z tretích krajín do systému verejného zdravotného poistenia,

b.späťvzatie prihlášky,

c.definícia naviazanej nezaopatrenej osoby,

d.vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre deti narodené mimo Slovenskej republike,

e.spresnenie postupov pri plnení povinností (oznamovacie povinnosti, mesačné a ročné prerozdelenie, ročné zúčtovanie),

f.prehliadka mŕtvych tiel v nemocnici.

3.Ciele a výsledný stav

a.vstup samostatne zárobkovo činných osôb z tretích krajín do systému verejného zdravotného poistenia,

cieľ: nastaviť pravidlá pre vstup týchto osôb do systému verejného zdravotného poistenia.

b.späťvzatie prihlášky,

cieľ: skrátenie lehoty na podanie späťvzatia na primeraný čas (30 dní).

c.definícia naviazanej nezaopatrenej osoby,

cieľ: doplnenie okruhu nezaopatrených rodinných príslušníkov o ďalšie skupiny osôb, ktoré nie sú na území Slovenskej republiky ekonomicky aktívne a ktorých nositeľ poistenia spadá z dôvodu ekonomickej aktivity pod legislatívu iného členského štátu

d.vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre deti narodené mimo Slovenskej republiky,

cieľ: určiť pravidlá pre vstup týchto detí do systému verejného zdravotného poistenia tak, aby mohli byť poistené už odo dňa ich narodenia.

e.spresnenie postupov pri plnení povinností (oznamovacie povinnosti, mesačné a ročné prerozdelenie, ročné zúčtovanie),

cieľ: nastaviť jednoznačné postupy tak, aby nedochádzalo v aplikačnej praxi k nejasnostiam.

f.prehliadka mŕtvych tiel v nemocnici.

cieľ: upraviť ustanovenia o prehliadkach mŕtvych tiel v zdravotníckych zariadeniach tak, aby sa vzťahovalo len na všeobecné nemocnice a špecializované nemocnice.

4.Dotknuté subjekty

Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne, poistenci.

5.Alternatívne riešenia

Nie sú.

popis nulového variantu:

a.vstup samostatne zárobkovo činných osôb z tretích krajín do systému verejného zdravotného poistenia,

nulový variant: naďalej bude možný vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre osoby z tretích krajín s dlhom na poistnom a okamžité čerpanie zo systému.

b.späťvzatie prihlášky,

nulový variant: naďalej po skončení prepoisťovacieho obdobia bude nastávať „druhá fáza prepoisťovania“, kedy v priebehu mesiaca október budú poistenci motivovaní zo strany pôvodnej zdravotnej poisťovne na podanie späťvzatia prihlášky.

c.definícia naviazanej nezaopatrenej osoby,

nulový variant: tieto osoby naďalej nebudú mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte nositeľa poistenia.

d.vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre deti narodené mimo SR,

nulový variant: tieto deti budú mať naďalej nárok na vstup do systému až od okamihu splnenia podmienky na vstup (napr. získanie trvalého pobytu), nie odo dňa narodenia.

e.spresnenie postupov pri plnení povinností (oznamovacie povinnosti, mesačné a ročné prerozdelenie, ročné zúčtovanie),

nulový variant: môže dochádzať k dvojitému výkladu spôsobu plnenia jednotlivých povinností.

f.prehliadka mŕtvych tiel v nemocnici.

nulový variant: Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, vymedzené v § 7 ods. 4 písm. b) až i) zákona č. 578/2004 Z. z. (t. j. hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa, zariadenie biomedicínskeho výskumu, detenčný ústav a detenčný ústav pre mladistvých) vzhľadom na charakter svojej činnosti nedisponujú lekármi, ktorí by mali oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych, napriek tomu budú mať povinnosť toto zabezpečiť.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané do jedného roka po nadobudnutí účinnosti.

Kritériá

-porovnanie počtu SZČO z tretích krajín a výšky ich evidovaného dlhu v rokoch 2026 a 2025,

-porovnanie počtu späťvzatí prihlášok v rokoch 2026 a 2025.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Podľa záverov Európskej komisie z 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu. (

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-

1158_sk.htm

). Tento záver sa vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku

organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Sekcia financovania

Odbor poisťovníctva

Ing. Marián Janiš

Mgr. Silvia Mikula Kardošová

e-mail:

zakon580@health.gov.sk

tel.: 02 / 59 373 350

12.Zdroje

IZA MZ SR, údaje od zdravotných poisťovní

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 089/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v doložke vybraných vplyvov a vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Materiál zmenou regulácií vytvára negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, napríklad § 47c Zabezpečiť vykonanie prehliadky mŕtveho tela do 5 hodín, zmenou výšky sankcií § 64, § 23 odsek 8 zmenou povinnosti uvádzať bankový účet a oznamovať zmeny. Tieto vplyvy je potrebné slovne opísať v časti 3.4 analýzy vplyvov, zároveň je potrebné v časti 3.3 vyznačiť znižovanie konkurencie schopnosti a produktivity a iné. V prípade potreby konzultácie a vypĺňania Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie tak predkladateľ môže urobiť prostredníctvom adresy 1in2out@mhsr.sk.

Stanovisko predkladateľa:

K povinnosti zabezpečiť prehliadky mŕtveho tela do 5 hodín a k zmene výšky sankcií: Navrhované

zmeny ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 581/2004 Z. z.) nemajú žiaden vplyv na podnikateľské prostredie.

Navrhovanou úpravou § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. sa len odstraňujú nedostatky už existujúcej právnej úpravy prehliadok mŕtvych tiel v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti a zavádza sa právna úprava vykonateľná v aplikačnej praxi.

V zmysle ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. v aktuálnom znení majú všetky zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti povinnosť zabezpečovať prehliadky mŕtvych tiel osôb, ktorých úmrtie nastalo v danom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prehliadky mŕtvych tiel týchto osôb musia byť už za súčasného právneho stavu zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti zabezpečované 24 hodín denne 7 dní v týždni. V zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) sa „zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti“ rozumejú všetky zariadenia vymedzené v § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., teda nielen nemocnice podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z, ale aj zariadenia podľa § 7 ods. 4 písm. b) až i) zákona č. 578/2004 Z. z. teda aj liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne, zariadenie biomedicínskeho výskumu, detenčné ústavy, detenčné ústavy pre mladistvých. Tieto zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti (t. j. zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 4 písm. b) až i) zákona č. 578/2004 Z. z.) však spravidla nedisponujú lekármi, ktorí by mali oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel a prostredníctvom ktorých by tieto zariadenia vedeli 24 hodín denne 7 dní v týždni zabezpečiť vykonávania prehliadok mŕtvych tiel osôb, ktorých úmrtie nastalo v týchto zariadeniach. Súčasné znenie ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. tak nezodpovedá reálnym možnostiam aplikačnej praxe. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje vyprecizovanie už existujúceho ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. tak, že prehliadky mŕtvych tiel osôb zomrelých v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti budú prostredníctvom vlastných kapacít zabezpečovať len tie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré majú status nemocnice (t. j. zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.). Navrhovaná zmena ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. tak len precizuje existujúci stav – definuje, ktorí poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú povinní zabezpečovať prehliadky mŕtvych tiel v režime ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. a precizuje povinnosti týchto zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v procese zabezpečovania prehliadok mŕtvych tiel.

Vyprecizovanie už existujúceho ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. nebude mať žiaden negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zúženie okruhu zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, na ktoré sa v porovnaní so súčasným právnym stavom bude vzťahovať povinnosť zabezpečovať prehliadky mŕtvych tiel v režime ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. nemá potenciál akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť podnikateľské prostredie (prehliadky mŕtvych tiel osôb, ktorých úmrtie nastalo v nemocnici (t. j. v ústavnom zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 4 písm.

a) zákona č. 578/2004 Z. z.) budú aj naďalej zabezpečovať lekári pôsobiaci v danej nemocnici a v ostatných zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti budú prehliadky mŕtvych tiel zabezpečované prehliadajúcimi lekármi podľa rozpisu úradu pre dohľad).

Potenciál ovplyvniť podnikateľské prostredie nemá ani skutočnosť, že sa do ustanovenia § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. sa navrhuje explicitne uviesť, že prehliadku mŕtveho tela osoby, ktorej úmrtie nastalo v nemocnici, je potrebné nemocnicou zabezpečiť do 5 hodín od úmrtia tejto osoby. Aj v prípade prehliadky mŕtveho tela osoby, ktorej úmrtie nastalo v nemocnici by totiž malo platiť, že by prehliadka mŕtveho tela mala byť zabezpečená čo možno najskôr, tak, ako to už v súčasnosti platí pri prehliadkach mŕtveho tela vykonávaných mimo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti (viď. § 47da ods. 7 písm. c) a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z.). Nakoľko prehliadky mŕtvych tiel v nemocnici (ak úmrtie osoby nastalo v nemocnici) už v súčasnosti vykonávajú a aj po prijatí navrhovanej úpravy budú vykonávať spravidla lekári pôsobiaci v predmetnej nemocnici, navrhuje sa do zákona doplniť, že je potrebné, aby bola prehliadka mŕtveho tela v nemocnici zabezpečená najneskôr do 5 hodín. Uvedené však nemá žiaden dopad na podnikateľské prostredie, ide len o vyprecizovanie už existujúcej právnej úpravy zaväzujúcej nemocnicu k vykonaniu prehliadky mŕtveho tela osoby, ktorej úmrtie nastalo v nemocnici, nakoľko už v súčasnosti sú nemocnice povinné zabezpečovať prehliadku mŕtveho tela 24 hodín denne 7 dní v týždni. Túto činnosť pritom nemocnice zabezpečujú a aj v prípade prijatia navrhovanej zmeny § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. budú zabezpečovať na základe vlastného rozpisu prehliadajúcich lekárov (nie prostredníctvom nejakých podnikateľských subjektov).

Podnikateľské prostredie nijako neovplyvní ani to, že sa zavádza právo úradu pre dohľad uložiť nemocnici za porušenie povinností definovaných v ustanovení § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu. Úrad pre dohľad je už v súčasnosti oprávnený v prípade splnenia zákonných podmienok ukladať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemocnice nevynímajúc, sankcie za porušenie ich zákonných povinností. Ide o zákonom predpokladaný sankčný mechanizmus smerujúci k vynútiteľnosti plnenia zákonných povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

V tejto súvislosti si zároveň dovoľujeme pripomenúť, že vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel je v zmysle ustanovenia § 47b ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. činnosť vo verejnom záujme, pričom táto činnosť nie je aktuálne, za súčasného právneho stavu, realizovaná v podnikateľskom režime, a teda nemá ani potenciál ovplyvňovať podnikateľské prostredie.

K povinnosti zamestnávateľa uvádzať bankový účet: Predkladateľ nevníma zavedenie tohto

ustanovenia (čl. I, bod 42) ako zvýšenie administratívnej záťaže, keďže táto povinnosť je v zákone aj v súčasnosti (§ 23 ods. 8). Nové ustanovenie len spresňuje súčasné znenie, tak aby sa odlíšilo prvé oznámenie bankového účtu a oznámenie jeho zmeny.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov predkladateľ označil pozitívny a súčasne negatívny vplyv materiálu na rozpočet verejnej správy. Podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy sa pozitívny vplyv na rozpočet predpokladá v súvislosti so znížením objemu vynakladaných nákladov na úhradu zdravotnej starostlivosti pre SZČO z tretích krajín, ktoré po uplatnení nových pravidiel do systému nevstúpia, pričom v roku 2026 je kvantifikovaný v sume 10 314 000 eur, v roku 2027 v sume 10 860 750 eur a v roku 2028 vo výške 10 678 500 eur. Negatívny vplyv na rozpočet sa predpokladá v súvislosti so znížením objemu príjmov (platby poistného), ktoré by do systému uhrádzali SZČO z tretích krajín, a ktoré po uplatnení nových pravidiel do systému nevstúpia. Ide o výpadok príjmov, ktorý je v roku 2026 kvantifikovaný vo výške 10 314 000 eur, v roku 2027 vo výške 10 860 750 eur a v roku 2028 v sume 10 678 500 eur. V časti analýzy 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že úbytok týchto príjmov je v plnej miere kompenzovaný znížením výdavkov v rozpočte verejnej správy. V celkovom súčte je návrh neutrálny.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia žiada v tabuľkách č.1/B a č. 4/B o vyčíslenie vplyvu výdavkov na LVV z titulu zníženia výdavkov VZP. Zároveň v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie je potrebné podrobnejšie opísať jednotlivé vplyvy návrhu a to takým spôsobom, aby bolo jednoznačne zrejmé, že celkový limit verejných výdavkov ŠR ostane nulový.

Komisia zároveň upozorňuje, že v doložke vybraných vplyvov je potrebné označiť rozpočtovú zabezpečenosť návrhu.

Stanovisko predkladateľa: Pripomienky akceptované, analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy upravená.

K sociálnym vplyvom

Komisia odporúča označiť sociálne vplyvy predloženého materiálu v doložke vybraných vplyvov a vypracovať analýzu sociálnych vplyvov.

Odôvodnenie: Predloženým materiálom dochádza k zmene oproti súčasnému stavu napríklad v prípade, že deti narodené mimo SR budú mať nárok na vstup do systému verejného zdravotného poistenia odo dňa narodenia (a nie získaním trvalého pobytu), taktiež z dôvodu doplnenia okruhu nezaopatrených rodinných príslušníkov o ďalšie skupiny osôb, ktoré budú mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte nositeľa poistenia, či zavádza sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistenca o odmietnutí späťvzatia prihlášky. Návrh ďalej predpokladá ustanovenie povinnosti pre študentov, ktorí študujú v cudzine oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni, keďže v elektronických dávkach z MŠVVM SR sú zahrnutí iba študenti, študujúci v SR.

Z vyššie uvádzaného vyplýva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v doložke vybraných vplyvov a zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov predovšetkým v bode 4.2 prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Stanovisko predkladateľa: Pripomienka akceptovaná, doložka sociálnych vplyvov vypracovaná.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Predložený materiál má podľa Komisie pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Navrhovaná právna úprava posilňuje stabilitu rodinných väzieb, podporuje rodičovstvo a vytvára priaznivejšie podmienky pre manželov a osoby v rodinných väzbách, ktoré sa starajú o odkázané osoby.

Navrhovaná právna úprava má viacero ustanovení, ktoré sa dotýkajú právneho a sociálneho postavenia členov rodiny poistenca, najmä nezaopatrených detí a rodinných príslušníkov osôb, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť v zahraničí alebo sú občanmi tretích krajín. Pozitívne vplyvy sa prejavujú najmä v nasledovných oblastiach:

1. Zohľadnenie opatrovateľskej roly manželov:

• Zavedenie nových kategórií poistencov štátu vrátane manžela alebo manželky, ktorí nevykonávajú zárobkovú činnosť a vykonávajú opatrovateľskú činnosť alebo sú v hmotnej núdzi, čo zvyšuje sociálnu ochranu rodín poistencov.

• Umožňuje sa plný prístup k zdravotnej starostlivosti aj týmto nezaopatreným členom rodiny (manželke, manželovi, deťom), čo priamo posilňuje rodinnú a rodičovskú ochranu.

• Tieto opatrenia znižujú ekonomickú záťaž rodín a posilňujú solidaritu medzi manželmi.

2. Ochrana záujmov detí:

• Zmeny týkajúce sa nezaopatrených detí, ktoré študujú v Slovenskej republike alebo sa narodili v zahraničí, s cieľom zabezpečiť ich verejné zdravotné poistenie. (napr. rieši sa jednoznačné určenie vzniku poistenia pre deti narodené v cudzine, v závislosti od toho, či rodič splní ohlasovaciu povinnosť do 90 dní)

• Zavedenie povinnosti študentov študujúcich v zahraničí preukazovať túto skutočnosť, čím sa zabezpečuje kontinuita poistenia.

• Zohľadňuje sa ochrana práv dieťaťa a zodpovednosť rodičov pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti. Ide o oblasť súvisiacu s rodičovskými právami a povinnosťami pri zabezpečovaní zdravotného krytia dieťaťa.

Komisia preto odporúča vyznačiť v doložke vybraných vplyvov, že návrh má vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vypracovať Analýzu vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Stanovisko predkladateľa: Pripomienka v časti 1 neakceptovaná; nezavádzajú sa nové kategórie poistencov štátu, iba sa rozširuje definícia nezaopatreného rodinného príslušníka, ktorý sa naväzuje na nositeľa poistenia v inom členskom štáte.

Časť 2 pripomienky akceptovaná, analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu vypracovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 /A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

-vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

Výdavky verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

-vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia (výdavky na zdr. starostlivosť pre osoby, ktoré nevstúpia do systému)

-vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia (výdavky na zdr. starostlivosť pre osoby verejne zdravotne poistené)

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjektov verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh nezakladá zvýšenie príjmov alebo úbytok výdavkov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K navrhovaným úpravám v opatrení, ktoré môžu mať vplyv na rozpočet:

Zmena posudzovania výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, vykonávanej osobami z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia.

Aktuálny stav:

Štátny príslušník krajiny mimo členských štátov, ktorý nemá udelený pobyt a chce na Slovenku podnikať, musí získať prechodný pobyt na účel podnikania. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene. Ak si cudzinec nemôže podať žiadosť o udelenie pobytu na Slovensku, žiadosť si podá na zastupiteľskom úrade.

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu posudzuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície SR.

Po udelení prechodného pobytu na účel podnikania cudzinec vstupuje do systému verejného zdravotného poistenia v SR podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. – Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte a... ...vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť.

Okamžite od získania prechodného pobytu na účely podnikania má táto osoba rovnaké práva ako akýkoľvek iný účastník systému verejného zdravotného poistenia, môže čerpať zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu a pod.

Ak ide o osobu z tretej krajiny, na ktorú sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ (predovšetkým Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia), legislatíva EÚ nijakým spôsobom neurčuje, aké nároky zo systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia má mať takáto osoba. Určenie poskytovania vecných dávok pre túto osobu je kompetenciou národnej legislatívy členského štátu.

Vzhľadom k snahám o finančnú udržateľnosť systému a tiež vzhľadom k skutočnosti, že tieto osoby spravidla do obdobia získania prechodného pobytu nikdy v minulosti neodvádzali žiadne príspevky do sociálneho a zdravotného systému, viaceré členské štáty podmieňujú vstup týchto osôb do systému splnením rôznych podmienok, najčastejšie vo väzbe na plynutie času a na sumu odvádzaných príspevkov.

Navrhuje sa, aby osoby z krajín mimo členských štátov EÚ, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia do systému verejného zdravotného poistenia nevstupovali automaticky po získaní oprávnenia podnikať, ale až po splnení podmienok:

-osoba nie je zverejnená v zozname dlžníkov

-platenie preddavkov na poistné aspoň na úrovni minimálneho preddavku

-nemožnosť súbehu s kategóriou poistenca štátu, okrem súbehu z dôvodu poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Zároveň sa navrhuje, aby tieto osoby mohli čerpať z verejných zdrojov zdravotnú starostlivosť iba na území SR (nie v iných členských štátoch).

V období, kedy osoba nebude verejne zdravotne poistená, bude musieť riešiť úhradu zdravotnej starostlivosti cestou komerčného poistenia.

Vstup maloletých osôb z tretích krajín, ktoré študujú na škole v SR do systému verejného zdravotného poistenia

Navrhuje sa, aby maloleté osoby (do dosiahnutia veku 18 rokov), ktoré študujú na škole v SR, vstúpili do systému verejného zdravotného poistenia.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

X zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2025

2026

2027

2028

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene vývoja objemu aktivít.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zmena posudzovania výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, vykonávanej osobami z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia.

Dopad na verejné financie je neutrálny. Zníženie objemu finančných prostriedkov, vynakladaných na úhradu zdravotnej starostlivosti pre SZČO z tretích krajín, ktoré sa po uplatnení nových pravidiel do systému nevstúpia bude v plnej miere použité na úhradu zdravotnej starostlivosti pre existujúcich účastníkov systému verejného zdravotného poistenia.

Limity verejných výdavkov nie sú touto zmenou dotknuté.

SZČO z tretích krajín, ktoré platia preddavky aspoň na úrovni minimálnych preddavkov a nie sú dlžníkmi budú naďalej účastníkmi systému verejného zdravotného poistenia.

Pri dlžníkoch (ktorí svoj dlh nesplácajú ani v splátkach), ktorí stratia nárok na účasť vo verejnom zdravotnom poistení nie je predpoklad príjmov do rozpočtu verejného zdravotného poistenia, preto s možnými príjmami od tejto skupiny neuvažujeme.

Suma výdavkov, ktorá mala byť použitá na úhradu zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby bude použitá v rámci rozpočtu verejného zdravotného poistenia na úhradu zdravotnej starostlivosti pre ostatné verejne zdravotne poistené osoby.

Vplyv návrhu na rozpočet a limit verejných výdavkov je neutrálny.

Vstup maloletých osôb z tretích krajín, ktoré študujú na škole v SR do systému verejného zdravotného poistenia

Podľa údajov Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR je v súčasnosti nasledovný počet týchto osôb:

krajina

počet osôb

Ukrajina

1056

India

Kazachstan

Bielorusko

Kolumbia

Rusko

celkom

1081

V ďalších obdobiach sa predpokladá, že počet týchto osôb bude naďalej zastabilizovaný na úrovni cca 1000 – 1200 osôb za kalendárny rok.

Po realizácii zmeny, týkajúcej sa obmedzenia vstupu SZČO z tretích krajín do systému verejného zdravotného poistenia sa zároveň zníži aj počet poistencov štátu o:

-naviazané osoby na SZČO z tretích krajín, ak SZČO z tretích krajín je dlžník,

-osoby z tretích krajín v súbehu s poistením štátu (predovšetkým tzv. „fiktívne živnosti“).

Počty naviazaných osôb SZČO z tretích krajín sú nasledovné:

rok:

2020

2021

2022

2023

2024

počet SZČO z cudziny okrem členských štátov (A)

13 853

27 350

40 767

50 340

59 360

počet naviazaných osôb (B)

1 399

2 210

3 431

4 790

6 280

Počty fiktívnych živností odhadujeme podľa počtu SZČO, ktorí ani po 2 rokoch od zaregistrovania živnosti nepodávajú daňové priznanie:

rok:

2020

2021

2022

2023

2024

počet SZČO z cudziny okrem členských štátov (A)

13 853

27 350

40 767

50 340

59 360

novo vstupujúce SZČO

13 497

13 417

9 573

9 020

rok:

2020

2021

2022

2023

2024

počet SZČO z cudziny okrem členských štátov (A)

13 853

27 350

40 767

50 340

59 360

počet z (A) bez evidovaného podania daňového priznania za (rok - 2)

10 043

21 091

30 465

33 439

33 665

čistý počet z (A) bez evidovaného podania daňového priznania (očistený o nové SZČO za posledné 2 roky)

3 551

10 449

15 072

percento bez podaného daňového priznania

21%

25%

zdroj: zdravotné poisťovne

Ako vyplýva z údajov z tabuliek, predpokladaný vstup nových poistencov štátu v počte cca 1000 – 1500 osôb ročne bude v plnej miere kompenzovaný úbytkom poistencov štátu, ktorí doposiaľ do systému vstupovali z tretích krajín cez tzv. „fiktívne živnosti“ a teda bude realizovaný v rámci existujúceho rozpočtu verejného zdravotného poistenia a bez dopadu na limity verejných výdavkov.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4 /A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641003)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie†

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Predbežné konzultácie boli súčasťou zverejnenia predbežnej informácie v období od 26. 2. 2025 do 31. 3. 2025 (PI/2025/40).

O predbežné konzultácie neprejavil záujem žiaden subjekt.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Materiál upravuje spôsob vstupu do systému verejného zdravotného poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby zo štátov mimo krajín EÚ. Zavedením pravidiel sa zvýši právna istota, zvýši sa prehľadnosť a efektivita systému a odstránia sa nejasnosti v postupoch. Materiál zakladá zvýšenie efektivity systému pri zakladaní samostatnej zárobkovej činnosti, čo má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

† Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predloženým materiálom dochádza k zmene oproti súčasnému stavu:

-deti narodené mimo SR budú mať nárok na vstup do systému verejného zdravotného poistenia odo dňa narodenia (a nie odo dňa získania trvalého pobytu),

-poskytne sa verejné zdravotné poistenie pre maloleté osoby z krajín mimo EÚ, ktoré študujú na škole v SR,

-SZČO z tretích krajín, ktorí sú dlžníkmi nebudú mať nárok na verejné zdravotné poistenie,

-doplnenie okruhu nezaopatrených rodinných príslušníkov o ďalšie skupiny osôb, ktoré budú mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte nositeľa poistenia,

-zavádza sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistenca o odmietnutí späťvzatia prihlášky.

-ustanovuje sa povinnosť pre študentov, ktorí študujú v cudzine oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni, keďže v elektronických dávkach z MŠVVM SR sú zahrnutí iba študenti, študujúci v SR.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

-deti vo veku do 18 rokov z krajín mimo EÚ, ktoré študujú na škole v SR budú mať poskytnuté verejné zdravotné poistenie (cca 1000 osôb),

-deti vo veku do 18 rokov z krajín mimo EÚ, naviazané na rodičov, ktorí prestanú spĺňať podmienku verejného zdravotného poistenia pre SZČO nebudú mať poskytnuté verejné zdravotné poistenie (ich zákonní zástupcovia budú riešiť úhradu im poskytnutej zdravotnej starostlivosti cestou komerčného poistenia) (cca 1000 osôb).

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Bez vplyvu

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Bez vplyvu

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Bez vplyvu

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Bez vplyvu

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Bez vplyvu

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Bez vplyvu

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Bez vplyvu

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Bez vplyvu

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Bez vplyvu

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Bez vplyvu

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Bez vplyvu

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Bez vplyvu

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Ochrana záujmov detí:

• Zmeny týkajúce sa nezaopatrených detí, ktoré študujú v Slovenskej republike alebo sa narodili v zahraničí, s cieľom zabezpečiť ich verejné zdravotné poistenie. (rieši sa jednoznačné určenie vzniku poistenia pre deti narodené v cudzine)

• Zavedenie povinnosti študentov študujúcich v zahraničí preukazovať túto skutočnosť, čím sa zabezpečuje kontinuita ich zdravotného poistenia.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Bez vplyvu

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Bez vplyvu

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Bez vplyvu

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Bez vplyvu

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Bez vplyvu

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

čl. 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016)

b)v sekundárnom práve

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.5/zv.5; Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. júna 2020 v spojených veciach C‑262/18 P a C‑271/18 P (Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s.)

−„Hoci prípadné zisky, ktoré títo poskytovatelia dosiahnu, môžu byť použité a rozdelené, musí to byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti systému a dosahovanie sociálnych a solidárnych cieľov, na ktorých je systém založený. Zdá sa teda, že možnosť usilovať sa o zisk a dosahovať ho je značne obmedzená zákonom a na rozdiel od úvah Všeobecného súdu rozvinutých v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku ju nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť sociálny a solidárny charakter vyplývajúci zo samotnej povahy dotknutých činností.“

−„Možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia.“

Rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C 264/01, C 306/01, C 354/01 a C 355/01, EU:C:2004:15

−„Zavedenie konkurenčného prvku do systému s charakteristikami uvedenými v bode 32 tohto rozsudku s ohľadom na to, že jeho cieľom je motivovať hospodárske subjekty k výkonu ich činnosti v súlade so zásadami dobrej správy, teda čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi, v záujme riadneho fungovania systému sociálneho zabezpečenia, nemení povahu tohto systému.“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 5. marca 2009, Kattner Stahlbau proti Maschinenbau‑ und Metall‑ Berufsgenossenschaft, C 350/07

−„členský štát nezveruje správu systému sociálneho zabezpečenia jedinému poskytovateľovi poistenia, ale rôznym poskytovateľom, nemôže spochybniť zásadu solidarity, na ktorej je založený tento systém, a to tým skôr, že v rámci uvedeného systému si dotknutí poskytovatelia medzi sebou prerozdeľujú náklady a riziká.“

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2006 vo veci Watts, C-372/04 (The Queen na návrh Yvonne Watts proti Bedford Primary Care Trust)

−„čakacia doba, ktorá vyplýva z cieľov plánovania a riadenia nemocničnej ponuky sledovaných vnútroštátnymi orgánmi v závislosti od klinických priorít vopred určených všeobecným spôsobom, v rámci ktorých možno dostať nemocničnú liečbu vyžadovanú zdravotným stavom pacienta v zariadení patriacom do predmetného vnútroštátneho systému, neprekračuje prijateľnú dobu so zreteľom na objektívne medicínske posúdenie klinických potrieb dotknutej osoby s ohľadom na stav choroby, zdravotné záznamy a pravdepodobný ďalší vývoj ochorenia, stupeň bolesti a/alebo charakter postihnutia v čase žiadosti o súhlas.“

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-Predkladaným návrhom nedochádza k implementácii nariadenia Európskej únie, ani

k transpozícií smernice Európskej únie.

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

-žiadne informácie

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011) v platnom znení bola transponovaná do nasledovných právnych prepisov:

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 341/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

Dôvodová správa

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1

Úprava ustanovenia, za účelom jednotnej aplikácie ustanovenia v praxi.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa doplniť okruh nezaopatrených rodinných príslušníkov o ďalšie skupiny osôb, ktoré nie sú na území SR ekonomicky aktívne a ktorých nositeľ poistenia spadá z dôvodu ekonomickej aktivity pod legislatívu iného členského štátu. Tento okruh osôb v súčasnosti ostáva v systéme verejného zdravotného poistenia v SR a v prípade bydliska týchto osôb v inom členskom štáte im nevzniká nárok na vstup do systému zdravotného zabezpečenia členského štátu nositeľa poistenia, a súčasne im nevzniká nárok na vystavenie nárokového dokladu SED S072 SK alebo PD S1 SK pre nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v členskom štáte nositeľa (resp. bydliska). V SR teda majú nárok na plnú zdravotnú starostlivosť, pričom v členskom štáte majú nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Navrhovanou zmenou by tieto osoby získali nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v členskom štáte ekonomickej aktivity nositeľa poistenia a súčasne by vznikol nárok na vystavenie nárokového dokladu SED S072 EU alebo PD S1 EU s registráciou na území SR (ak má osoba bydlisko v SR) - nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v SR, ktorú hradí zdravotná poisťovňa nositeľa poistenia.

K bodu 4

Spresňuje sa definícia osoby verejne zdravotne poistenej na základe výkonu samostatnej zárobkovej činnosti vo väzbe na zmeny, navrhované v bode 34.

K bodu 5

S cieľom zabezpečiť a podporiť ochranu práv dieťaťa sa navrhuje maloletým osobám z krajín mimo členských štátov, ktoré študujú na vysokej škole v SR umožniť vstup do systému verejného zdravotného poistenia.

Zároveň sa vypúšťa ako dôvod vstupu do systému verejného zdravotného poistenia udelenie azylu, keďže zároveň s udelením azylu získava táto osoba aj trvalý pobyt v SR a do systému verejného zdravotného poistenia vstupuje už z tohto dôvodu a teda doterajšie znenie písm. c) sa javí ako duplicitné a nadbytočné.

Zároveň sa navrhuje neuvádzať študentov z iných členských štátov medzi osobami, ktorým vznikne povinné verejné zdravotné poistenie v SR, keďže od vstupu SR do EÚ sa toto ustanovenie nemôže uplatňovať. Študent z iného členského štátu v súlade s čl. 11 ods. 3 písm. e) koordinačného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.5/zv.5;

Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004) v platnom znení podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. Zároveň v uvedenom ustanovení sa slovo „študent“ nahrádza slovami „nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a)“ a to z dôvodu jednotného prístupu pri definícií študenta u občanov s trvalým pobytom v SR a zahraničných študentov (zákon č. 580/2004 Z. z. nemá zavedenú definíciu pojmu „študent“, ale poistenie osoby ako poistenca štátu z titulu štúdia má byť naviazané na už existujúcu definíciu pojmu „nezaopatrené dieťa“).

K bodom 6 a 7

V aplikačnej praxi vznikajú pomerne často problémy s určením začiatku poistenia pre deti, ktoré sa narodia poistencom verejného zdravotného poistenia v cudzine. V niektorých prípadoch tieto deti sa odo dňa narodenia dlhodobo zdržiavajú v cudzine a ich zákonní zástupcovia nemajú záujem o ich účasť v systéme verejného zdravotného poistenia, v iných prípadoch zase sa vracajú s týmito deťmi do SR a majú záujem o ich poistenie odo dňa ich narodenia. Osobitnou skupinou sú cudzinci, ktorých deti automaticky nezískavajú právo na pobyt v SR a pre tieto deti (ak sa chcú zdržiavať v SR) musí ich zákonný zástupca žiadať povolenie na pobyt. Ak takáto žiadosť nie je podaná, má povinnosť do 90 dní zabezpečiť, aby dieťa opustilo SR.

Pre jednoznačné vyriešenie vyššie popísaných situácií sa navrhuje, aby v prípade detí narodených v cudzine, ktorých zákonní zástupcovia splnili ohlasovaciu povinnosť trvalého pobytu do 90 dní od ich narodenia, bol explicitne určený dátum vzniku poistenia odo dňa ich narodenia. Rovnaký postup sa navrhuje v prípade detí, ktoré nemajú nárok na trvalý pobyt a ich rodičia podali žiadosť o povolenie ich pobytu.

Ak zákonní zástupcovia nevyužijú zákonnú lehotu 90 dní, účasť na verejnom zdravotnom poistení detí vznikne dňom nastatia skutočnosti, ktorá zakladá vznik verejného zdravotného poistenia (vznik trvalého pobytu, vznik inej formy legálneho pobytu vo väzbe na poistenie zákonného zástupcu a pod.).

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 58.

K bodu 9

Dopĺňa sa nový dôvod odmietnutia prijatia prihlášky na verejné zdravotné poistenie zdravotnou poisťovňou. V zmysle aktuálne platnej legislatívy musí byť prihláška podaná buď zo strany samotného poistenca, alebo zo strany osôb oprávnených konať za poistenca. V prípade, ak by bola zdravotnej poisťovni podaná prihláška, ktorú za poistenca podáva osoba, ktorá nie je oprávnená za poistenca konať, zdravotná poisťovňa musí takto podanú prihlášku odmietnuť.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s bodom 16.

K bodu 11

Dopĺňa sa útvar policajného zaistenia pre cudzincov medzi inštitúcie, ktoré vykonávajú povinnosť podať prihlášku poistenca (za zaistených cudzincov).

K bodu 12

Za účelom kontroly plnenia zákonných povinností zdravotných poisťovní odvíjajúcich sa od dátumu prijatia prihlášky, a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť úradu oznamovať zdravotnej poisťovni dátum prijatia prihlášky poistenca v inej zdravotnej poisťovni (§ 6 ods. 8 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z.), je potrebné údaj o dátume prijatia prihlášky doplniť do údajov uvádzaných v ustanovení § 6 ods. 7 písm. b) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z.

K bodu 13

V súvislosti so zavedením vzájomnej výmeny informácií o prijatých prihláškach na zmenu zdravotnej poisťovne a o prijatých späťvzatiach prihlášok (body 14 a 16) medzi Úradom pre dohľad a zdravotnými poisťovňami ktoré má prebiehať po skončení prepoisťovacieho obdobia, sa navrhuje posun termínu určeného zákonom č. 580/2004 Z. z. na potvrdenie prihlášky zdravotnou poisťovňou.

K bodom 14 a 16

Zavádza sa proces vzájomnej výmeny informácií medzi Úradom pre dohľad a zdravotnými poisťovňami po skončení prepoisťovacieho obdobia o prihláškach a späťvzatí prihlášok podľa poznatkov z aplikačnej praxe za účelom bezproblémového spracovania týchto údajov v informačnom systéme zdravotnej poisťovne a v centrálnom registri poistencov, spravovaným Úradom pre dohľad.

K bodu 15

Zdravotné poisťovne sú povinné oznamovať Úradu pre dohľad údaj o dátume doručenia späťvzatia prihlášky, nie dátum jeho podania. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť ustanovenie tak, aby aj Úrad pre dohľad poskytoval zdravotným poisťovniam informáciu o dátume doručenia späťvzatia prihlášky, nie o dátume jeho podania.

K bodu 17

Samostatne zárobkovo činné osoby z cudziny, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia sa vylučujú z okruhu osôb, ktoré môžu podať prihlášku poistenca cestou Jednotného kontaktného miesta, keďže Jednotné kontaktné miesto nedokáže pri podaní prihlášky posúdiť splanenie alebo nesplnenie osobitných podmienok, pri ktorých poistenie vznikne.

K bodu 18

Skrátenie lehoty vo väzbe na skrátenie lehoty späťvzatia prihlášky.

K bodu 19

Ustanovuje sa postup zdravotnej poisťovne, ak v období po potvrdení prihlášky ale ešte pred vznikom poistného vzťahu nastanú skutočnosti, zakladajúce zánik verejného zdravotného poistenia (napr. úmrtie poistenca, ukončenie ekonomickej činnosti osoby z cudziny a pod.).

K bodu 20

Úprava textu s cieľom lepšej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti.

K bodu 21

Upravuje sa zoznam údajov uvádzaných na prihláške vo vzťahu k osobám definovaným v ustanovení § 29b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré podávajú prihlášku na verejné zdravotné poistenie za poistenca, nie údaje o samotnom poistencovi. Údaje o samotnom poistencovi sú definované v ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., preto nie je nutné v písm. c) opakovane uvádzať údaje viažuce sa k poistencovi.

K bodu 22

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie o splnomocnení, nakoľko oprávnenie na podanie prihlášky zahŕňa aj situácie, kedy ju podáva splnomocnená osoba.

K bodu 23

Úprava lehoty na podanie späťvzatia prihlášky, podľa podnetov z aplikačnej praxe. Z dôvodu právnej istoty sa zároveň upravuje postup pri podávaní späťvzatia pre prihlášky, ktorá boli podané v období po 30. septembri a pred 1. januárom.

K bodu 24

Ustanovuje sa postup pre určenie platnej prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne pri podaní prihlášok poistenca do viacerých zdravotných poisťovní.

K bodu 25

Vo vzťahu k odstraňovaniu nedostatkov pri späťvzatí prihlášok sa navrhuje analogická úprava, ako v prípade prihlášok (§ 8 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.). V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, kedy sa v späťvzatí prihlášky vyskytujú v osobných údajoch poistencov chyby, ktoré sú zjavné pri porovnaní späťvzatia prihlášky s priloženou kópiou občianskeho preukazu, resp. iného identifikačného dokladu. Za účelom zachovania zákonného práva poistencov na podanie späťvzatia prihlášky sa preto navrhuje, aby zdravotná poisťovňa mohla predmetné späťvzatie prihlášky akceptovať, pričom zjavné chyby vyskytujúce sa v späťvzatí prihlášky by boli (obdobne ako v prípade prihlášky) odstránené a údaje uvádzané v späťvzatí prihlášky by boli dané do súladu s občianskym preukazom, resp. iným identifikačným dokladom priloženým k späťvzatiu prihlášky.

Navrhuje sa tiež explicitne v zákone č. 580/2004 Z. z. definovať dôvody, pre ktoré je zdravotná poisťovňa oprávnená späťvzatie prihlášky odmietnuť.

Zavádza sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistenca o odmietnutí späťvzatia prihlášky.

K bodu 26

Ustanovenie jednoznačnej identifikácie osoby zodpovednej za náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť po zániku verejného zdravotného poistenia v prípade maloletého poistenca alebo poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

K bodu 27

Navrhovaná úprava zjednocuje lehotu na podanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v cudzine okrem členských štátov s lehotou na podanie žiadosti o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 28

Súčasné znenie zákona spôsobuje v aplikačnej praxi ťažkosti s preplácaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytovaná formou ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného systému. Takto poskytnutá zdravotná starostlivosť nie je hradená podľa jednotlivých zdravotných výkonov, ale za hospitalizačné prípady.

K bodu 29

K bodu 30

Zosúladenie znenia s § 8 ods. 6, v zmysle ktorého prihláška môže obsahovať aj titul, ak ho poistenec má udelený a má ho zapísaný v registri fyzických osôb.

K bodu 31

Navrhovaná zmena obmedzuje vydávanie európskych preukazov zdravotného poistenia pre poistencov z krajín mimo členských štátov s udeleným prechodným pobytom na území Slovenskej republiky, na ktorých sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ o sociálnom zabezpečení.

K bodu 32

Zosúladenie terminológie s terminológiou používanou v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

K bodu 33

Spresňuje sa definícia organizácie, pre ktorú vykonávajú pracovnú činnosť bez nároku na príjem osoby, ktoré sú z tohto titulu poistencami, za ktorých platí poistné štát, aby nedochádzalo k pochybnostiam pri určení organizácie, na ktorú sa dané ustanovenia zákona vzťahuje.

K bodu 34

Zavádzajú sa osobitné podmienky vstupu do systému verejného zdravotného poistenia pre SZČO z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ o sociálnom zabezpečení.

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu posudzuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície SR.

Ak ide o osobu z tretej krajiny, na ktorú sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ (predovšetkým Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.5/zv.5; Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004) v platnom znení), legislatíva EÚ nijakým spôsobom

neurčuje, aké nároky zo systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia má mať takáto osoba. Určenie poskytovania vecných dávok pre túto osobu je kompetenciou národnej legislatívy členského štátu.

V súčasnosti v SR, v prípade, ak tieto osoby poistné neplatia, sú zverejnené v zozname dlžníkov, nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti sa im obmedzí a dlh sa vymáha. Je ale možné skonštatovať, že vymožiteľnosť je veľmi nízka (osoby spravidla v SR nemajú žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou) a v prípade, ak čerpajú zdravotnú starostlivosť mimo SR, nie je možné uplatniť obmedzenie úhrady a v zmysle EÚ legislatívy je tu povinnosť uhradiť celú sumu za čerpanú zdravotnú starostlivosť (ktorá je často výrazne vyššia, ako porovnateľná zdravotná starostlivosť, čerpaná v SR).

Tiež sa začína v poslednej dobe čoraz viac prejavovať fenomén „fiktívnej živnosti“, ktorý využívajú predovšetkým osoby z krajín mimo členských štátov, ktoré už majú pobyt v SR udelený z iného dôvodu, pričom ale na základe tohto iného dôvodu do systému zdravotného poistenia nevstupujú (najčastejšie študenti z krajín mimo členských štátov). Tieto osoby si založia živnosť, na základe jej existencie vstúpia do systému zdravotného zabezpečenia, preddavky majú určené v nulovej výške (súbeh s kategóriou poistenca štátu), ale reálne živnosť nevykonávajú.

Pri sledovaní vývoja v období rokov 2020 až 2024 je možné sledovať nasledovné trendy:

- nízka úspešnosť výberu poistného od týchto osôb (cca 50% úspešnosť) v porovnaní s úspešnosťou výberu poistného v rámci všetkých poistencov v systéme verejného zdravotného poistenia (viac ako 95% úspešnosť)

-výrazný medziročný nárast počtu týchto osôb (v r. 2024 už viac ako trojnásobok počtu z r. 2020)

-nárast počtu naviazaných rodinných príslušníkov (v r. 2020 predstavovali naviazané osoby cca 7% z celkového počtu osôb z tretích krajín, v r. 2024 je to cca 9,5%)

-veľká časť týchto SZČO nepodáva daňové priznanie (viac ako polovica), z čoho je možné odvodiť, že sa môže jednať aj o tzv. špekulatívne vykazovanie činnosti SZČO, bez reálneho výkonu práce s cieľom čerpať benefity statusu SZČO (zdravotné poistenie)

-nárast počtu osôb, ktoré si neplatia zdravotné poistenie (v r. 2024 cca 5-násobok oproti stavu v r. 2020)

-extrémne rýchly nárast celkových dlhov (v r. 2024 cca 8,5-násobok dlhu oproti roku 2020)

-rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby

-výrazný rast nákladov za zdravotnú starostlivosť, fakturovaný z iných členských štátov za tieto osoby

Vzhľadom k snahám o finančnú udržateľnosť systému a tiež vzhľadom k skutočnosti, že tieto osoby spravidla do obdobia získania prechodného pobytu nikdy v minulosti neodvádzali žiadne príspevky do sociálneho a zdravotného systému, viaceré členské štáty obmedzujú ich okamžitý vstup do systému a podmieňujú ho splnením rôznych podmienok, najčastejšie vo väzbe na plynutie času a na sumu odvádzaných príspevkov.

-osoba nie je zverejnená v zozname dlžníkov

-platenie preddavkov na poistné aspoň na úrovni minimálneho preddavku

-nemožnosť súbehu s kategóriou poistenca štátu, okrem súbehu z dôvodu poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Zároveň sa navrhuje, aby tieto osoby mohli čerpať z verejných zdrojov zdravotnú starostlivosť iba na území SR (nie v iných členských štátoch).

V období, kedy osoba nebude verejne zdravotne poistená, bude musieť riešiť úhradu zdravotnej starostlivosti cestou komerčného poistenia.

K bodu 35

Po nadobudnutí účinnosti čl. I zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Uvedená nová definícia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nahrádza pôvodnú definíciu v § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., z ktorej vychádzala aj definícia osoby ťažko zdravotne postihnutej v zákone č. 580/2004 Z. z. Z uvedeného vyplýva potreba upraviť určenie okruhu osôb v zákone č. 580/2004 Z. z. , ktoré majú nárok na zníženú sadzbu poistného. Navrhuje sa, aby nárok na zníženú sadzbu poistného mala osoba, ktorá je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a zároveň touto úpravou dochádza k zosúladeniu aj so zákonom č. 363/2011 Z. z. (pri posudzovaní nároku na limit spoluúčasti).

K bodu 36

Z dôvodu jednoznačnosti znenia sa upresňuje druh priemernej mzdy, z ktorej sa vychádza pri výpočte vymeriavacieho základu.

K bodom 37 a 38

Legislatívno-technická úprava. Rozdelenie dvoch podmienok, doposiaľ uvádzaných v rámci jedného písmena do dvoch osobitných písmen tak, aby bolo možné odkazovať sa v ďalších vnútorných odkazoch iba na jednu z týchto dvoch podmienok.

K bodu 39

Pre osoby z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ a ktoré vstúpili do systému verejného zdravotného poistenia ako SZČO sa ustanovuje, že ich vymeriavací základ pre odvod poistného sa zníži iba v prípade, ak splnia podmienku podľa § 11 ods. 7 písm. m) (náhrada príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské).

K bodu 40

Umožňuje sa odpísať pohľadávku, na ktorú sa dlhodobo a neúspešne vedie konkurzné konanie. Ide tiež o prípady, kedy dochádza k výmazu spoločnosti z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu alebo ide o prípady kedy konkurzné konanie trvá neprimerane dlho (napr. viac ako 10 rokov). V prípade takýchto konkurzov je veľmi nízka šanca na čo i len minimálne uspokojenie pohľadávky.

K bodu 41

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodá daňové priznanie, alebo ak daňové priznanie podá, ale ročný vymeriavací základ nepresiahne úhrn minimálnych vymeriavacích základov, k navýšeniu alebo zníženiu poistného za rozhodujúce obdobie nedôjde. Vykonanie ročného zúčtovania poistného je v tomto prípade iba formálny úkon a výsledkom je poistné v rovnakej výške, ako suma preddavkov na poistné za toto obdobie. Zároveň musí platiť, že takáto samostatne zárobkovo činná osoba nemá iné príjmy z ktorých sa platí poistné až v rámci ročného zúčtovania. Cieľom zmeny je zjednodušiť proces a znižovať administratívu s procesom spojenú.

K bodom 42, 45 až 47

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace s bodom 41.

K bodu 43 a 44

Cieľom je (odsek 17) riešiť situácie, kedy má zdravotná poisťovňa povinnosť vrátiť preplatok z ročného zúčtovania v lehote podľa odseku 16, avšak zdravotnej poisťovni nie sú známe kontaktné a platobné údaje poistenca. Návrh rieši prípady, keď poistenci, ktorí v čase vykonania ročného zúčtovania poistného majú ukončený poistný vzťah, zdržiavajú sa v cudzine a zdravotná poisťovňa u nich neeviduje platný bankový účet a súčasne u nich neeviduje platnú adresu pre vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného na území SR. Povinnosť vrátiť preplatok v lehote podľa odseku 16 sa má pokladať za splnenú, nakoľko Slovenská pošta preplatky poštovým poukazom do zahraničia nedoručuje a pri zrušenom bankovom účte alebo neevidovanom účte zdravotná poisťovňa nemá informácie o tom, kam preplatok zaslať.

Zároveň sa (odsek 18 a 19) umožňuje pri preplatkoch do 100 eur oznamovať výsledok aj elektronickou formou, z dôvodu zníženia administratívnej záťaže.

K bodu 48

Ustanovuje sa povinnosť poistenca poskytnúť zdravotnej poisťovni, na základe jej vyžiadania, súčinnosť pri evidencii dôb zamestnania, aby v prípadoch, kedy zamestnávateľ poistenca nekomunikuje (zanikol bez právneho nástupcu, ukončil podnikanie a pod.) zdokladoval trvanie zamestnania aj priamo poistenec.

K bodu 49

Ustanovuje sa povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni začatie a ukončenie vykonávania zárobkovej činnosti v cudzine, nakoľko táto skutočnosť má zásadný vplyv na platenie poistného a určenie inštitúcie v inom členskom štáte, ktorá má povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti neexistuje iný subjekt, od ktorého by takúto informáciu mohla zdravotná poisťovňa získať.

K bodu 50

Ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznamovať zdravotným poisťovniam údaje o úmrtiach, o ktorých má vedomosť z matriky.

K bodu 51

Spresnenie textu ustanovenia, keďže znenie predmetného ustanovenia platné v súčasnosti upravuje povinnosť pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby oznamovať zmenu čísla bankového účtu, avšak absentuje povinnosť nahlásiť údaj o bankovom spojení už pri vzniku platiteľa poistného.

K bodom 52 a 53

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje údaje, ktoré vedú zdravotné poisťovne o poistencoch vrátane údajov o príjmoch platiteľov poistného. Tieto údaje sú potrebné aj na posúdenie nároku na adresnú energopomoc, ktorú v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky a inými strategickými dokumentmi od roku 2023 kompetenčne zastrešuje Ministerstvo hospodárstva SR.

Zároveň sú tieto údaje potrebné aj pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorá ako centrálna banka musí pri nastavovaní menovej politiky s cieľom udržiavať cenovú stabilitu zohľadňovať mzdové a inflačné tlaky, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom produkčnej kapacity. Dlhodobý ekonomický rast a cenová stabilita závisia od dostupných produkčných kapacít v ekonomike, ktoré sú čoraz viac ovplyvnené aj nepriaznivou demografiou a zdravotným stavom populácie. Rapídne starnutie obyvateľstva spolu s nízkym počtom rokov prežitých v zdraví výrazne determinujú aktivitu populácie a jej produktivitu, čím vplývajú na dlhodobý potenciálny rast ekonomiky.

Zdravotný stav populácie, jej budúca ekonomická aktivita ako aj hospodárenie zdravotného systému majú taktiež zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií. Rastúce výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, spolu s klesajúcim počtom prispievateľov, môžu ohroziť fiškálnu stabilitu a vyvolať tlak na verejný dlh a úrokové sadzby. Ak by verejné financie prestali byť udržateľné, môžu nastať systémové riziká pre finančný sektor.

Aby NBS mohla, aj ako orgán verejnej moci, zodpovedne plniť svoju pôsobnosť, činnosti a úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov, jej rozhodnutia musia byť založené na

informovanom rozhodovaní vychádzajúcom zo spoľahlivých údajov, a to vrátane tých z oblasti zdravotníctva.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť právny rámec na získavanie údajov od zdravotných poisťovní.

K bodu 54

Umožňuje sa zasielanie výzvy na oznámenie platiteľa poistného okrem písomnej formy zároveň podporne (nie však výlučne) aj elektronickými kanálmi komunikácie.

K bodom 55 a 64

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s bodom 46.

K bodu 56

Ustanovuje sa povinnosť pre študentov, ktorí študujú v cudzine oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni, keďže v elektronických dávkach z MŠVVM SR sú zahrnutí iba študenti, študujúci v SR.

K bodu 57

Zosúladenie terminológie (deň, určený na výplatu príjmov), používanej v právnom predpise.

K bodu 58

Ruší sa povinnosť zdravotnej poisťovne, do ktorej si poistenec podal prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne oznamovať prijatie tejto prihlášky, keďže táto povinnosť je duplicitnou k povinnosti pôvodnej zdravotnej poisťovne podľa § 6 ods. 12 a zároveň sa upravuje výmena informácií medzi zdravotnými poisťovňami pri zmene zdravotnej poisťovne.

K bodu 59

Precizovanie znenia ustanovenia. Súčasťou celkovej sumy zaplatených preddavkov, ktorá sa nahlasuje do mesačného prerozdeľovania je aj suma preddavkov, ktorú zdravotná poisťovňa získala na základe mandátnej správy pohľadávky.

K bodu 60

Ak je zdravotná poisťovňa v procese prerozdeľovania zastúpená advokátskou kanceláriou, úrad je povinný rozhodnutia doručovať aj tejto advokátskej kancelárii. V prípade doručovania advokátskej kancelárii sa pritom (na rozdiel od orgánov verejnej moci) zásielka nepovažuje za doručenú jej uložením do elektronickej schránky, ale až jej reálnym prevzatím v rámci úložnej

lehoty. Úrad pritom nemôže ovplyvniť to, či bude rozhodnutie zo strany advokátskej kancelárie prevzaté v termíne, určenom zákonom pre doručenie rozhodnutia úradom.

K bodu 61

Legislatívno-technická úprava. Vykonáva sa mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné, pričom pre pojem „mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné“ bola v ustanovení § 27 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zavedená legislatívna skratka „mesačné prerozdeľovanie“.

K bodu 62

Cieľom navrhovanej úpravy (odsek 13) je vyprecizovať postup pri zaraďovaní poistencov do skupiny nadmerného prepoistenia podľa § 27f zákona č. 580/2004 Z. z. obdobne, ako tomu je v rámci § 27 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. vo vzťahu k zaraďovaniu poistencov do viacročných nákladových skupín. Pre zaradenie poistenca bude rozhodujúci obsah oznámenia úradu podľa § 28a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. Súčasne sa navrhuje upraviť postup úradu v prípade, ak poistenec v zmysle údajov oznámených zdravotnou poisťovňou bude zaradený v skupine nadmerného prepoistenia, avšak podľa obsahu oznámenia úradu podľa § 28a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. poistencovi takéto zaradenie neprináleží. V takom prípade sa poistenec do skupiny nadmerného prepoistenia v procese mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné nezaradí.

Zároveň (odsek 14) v zmysle platnej právnej úpravy majú zdravotné poisťovne povinnosť zasielať úradu pre dohľad údaje o poistencoch pre potreby mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom však absentuje určenie dátumu, ku ktorému majú byť tieto údaje aktuálne (t. j. k akému dátumu majú zdravotné poisťovne predmetné údaje sťahovať zo svojho informačného systému). V dôsledku uvedeného tak rôzne zdravotné poisťovne môžu spracúvať údaje k rôznym dátumom (teda údaje zo svojho informačného systému sťahujú v rôzny deň), čo nie je optimálne. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol v zákone explicitne určený dátum, ku ktorému majú zdravotné poisťovne údaje pre potreby mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné spracovávať.

K bodu 63

Úprava nesprávneho vnútorného odkazu.

K bodu 65

Dopĺňa sa útvar policajného zaistenia pre cudzincov medzi inštitúcie, ktoré vykonávajú povinnosť podať prihlášku poistenca (za zaistených cudzincov).

K bodu 66

Študenti z cudziny, ktorí študujú na vysokých školách v SR a nie sú plnoletí vo väčšine prípadov nemajú v SR prítomného zákonného zástupcu; sú tu len osoby, ktoré im zabezpečujú určité

zázemie (vzdialenejší príbuzní, známi a pod.), Zvyčajne sa jedná o študentov z Ukrajiny, nakoľko ich školský systém predpokladá ukončenie štúdia na strednej škole vo veku cca 16 – 17 rokov.

Pri týchto osobách, vekovo veľmi blízkych k veku plnoletosti a zároveň prijatých na štúdium na vysokej škole je možné dôvodne predpokladať rozumovú a vôľovú vyspelosť na samostatnú voľbu zdravotnej poisťovne, podanie prihlášky a plnenie si oznamovacích povinností v súlade s § 9 občianskeho zákonníka. Keďže trvanie na použití inštitútu zákonného zástupcu pri týchto osobách pri podávaní prihlášky na verejné zdravotné poistenie by s veľkou pravdepodobnosťou malo za následok, že väčšina z nich by nemala v zdravotnej poisťovni v SR podanú platnú prihlášku poistenca, navrhuje sa, aby že maloletí poistenci, ktorí študujú na vysokej škole si plnili povinnosti v zmysle tohto zákona sami.

K bodu 67

Spresnenie znenia. Navrhovaná zmena vychádza zo znenia § 29b ods. 17 zákona, ktorý upravuje elektronické sprístupňovanie údajov pre úrad a zdravotné poisťovne, pričom aj poskytovanie súčinnosti pri overovaní týchto údajov by malo byť upravené rovnako.

K bodu 68

V súvislosti s prípadmi, kedy je zo strany inštitúcie v mieste bydliska určená výnimka, spočívajúca v uplatňovaní legislatívy dvoch členských štátov, v ktorých bola osoba v tom čase ekonomicky aktívna (t. j. legislatíva SR a legislatíva iného členského štátu EÚ) vzniká potreba za účelom zachovania už nadobudnutých práv a povinností na strane poistenca v období do 31. 12. 2016 jednoznačne ustanoviť, že v prípade, ak je udelená táto výnimka, a teda na osobu sa vzťahuje legislatíva dvoch členských štátov, sa na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2016 neprihliada.

K bodu 69

Navrhuje sa predĺženie lehoty pre doručenie rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní poistného za kalendárny rok 2024 z 15. na 20. decembra, z dôvodu, že v zmysle § 38ezi ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sa právna úprava účinná od 1. januára 2025 má aplikovať prvýkrát až v roku 2026 v procese ročného prerozdeľovania poistného za rok 2025, v dôsledku čoho by sa malo pri ročnom prerozdeľovaní poistného za rok 2024 postupovať podľa zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2024, a teda rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní poistného za kalendárny rok 2024 by sa doručovalo v pôvodnom termíne (t. j. už do 15. decembra). Z dôvodu náročnosti spracovania rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní poistného za kalendárny rok 2024 sa navrhuje aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu posunúť dátum jeho odoslania do zdravotných poisťovní na 20. december.

K bodu 70

Ustanovuje sa postup pri späťvzatí prihlášok, ktoré boli podané v čase pred účinnosťou tohto zákona a k zmene zdravotnej poisťovne má prísť až od 1. januára 2027.

K čl. II (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1

V zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 580/2004 Z. z. sú poistenci, ktorí podali zdravotnej poisťovni prihlášku za účelom zmeny zdravotnej poisťovne oprávnení vziať prihlášku späť, a to do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. Z tohto dôvodu je potrebné prijatie späťvzatia prihlášok explicitne uvádzať v povinnostiach zdravotných poisťovní definovaných v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. V súvislosti s navrhovanou legislatívnou zmenou je potrebné primerane upraviť, že aj prihlášky na verejné zdravotné poistenie sa podávajú podľa osobitného predpisu a vo vzťahu k vydávaniu preukazov poistenca je potrebné uviesť odkaz na správnu poznámku pod čiarou. Zároveň je potrebné aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 11aa), nakoľko aktuálne odkazovaný zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 395/2019 Z. z.

K bodu 2

Upresňuje sa spôsob určenia hranice 1 mil. eur s cieľom, aby bola zverejnená pôvodná zmluva, ako aj všetky dodatky uzatvorené k zmluve, a zároveň konsolidované znenie zmluvy v znení všetkých jej dodatkov a príloh.

K bodu 3

Za účelom jednoznačnosti znenia zákona sa explicitne uvádza aj späťvzatie prihlášky (obdobne ako prihláška) medzi úkonmi, za ktoré nesmie zdravotná poisťovňa poskytovať finančnú odplatu.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť preplatok z ročného zúčtovania poistného z výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov, nakoľko tento nepredstavuje náklad zdravotnej poisťovne, ale má povahu príjmu (ide teda o príjmovo/výdavkový pohľad, nie výnosovo/nákladový pohľad), a preto zahrnutie do nákladov by bolo vecne nesprávne. Táto príjmová položka navyše už je obsiahnutá vo výnosoch/nákladoch zdravotnej poisťovne predchádzajúceho roka, a to ako dohadná položka, ktorá znížila predpísané poistné daného roka o očakávané preplatky z ročného zúčtovania.

K bodu 5

Súčasné znenie § 8aa ods. 2 písm. l) zákona č. 581/2004 Z. z. sa javí ako nadbytočné, nakoľko úrad osobitne neurčuje žiadne typy zdravotnej starostlivosti, vo vzťahu ku ktorým by bol v rámci finančného zúčtovania na základe určenia úradu aplikovaný osobitný režim.

K bodu 6

Predmetnou úpravou sa navrhuje skrátenie obdobia, medzi oznámením zmeny pravidiel kontrolnej činnosti zdravotnou poisťovňou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a účinnosťou nových pravidiel kontrolnej činnosti, nakoľko z aplikačnej praxe vyplynulo, že aktuálna 60 dňová zákonná lehota je neprimerane dlhá a v aplikačnej praxi zo strany zdravotných poisťovní ťažko uplatniteľná.

K bodom 7 a 8

Cieľom úpravy je precizovať súčasné znenie za účelom zabezpečenia jednoznačne definovaného spôsobu poskytovania údajov zdravotnými poisťovňami samosprávnym krajom a Národnému centru zdravotníckych informácií. Návrh reaguje na aplikačné problémy v praxi, keď pri niektorých zdravotných poisťovniach vzniká problém poskytovať požadované údaje z dôvodu chýbajúcej periodicity poskytovania. V súčasnosti je takto explicitne upravená len povinnosť podľa § 15 ods. 1 písm. w), pričom rovnaký režim je navrhovaný aj pre písmená z) a al). Súčasne sa návrhom dopĺňa rozsah poskytovaných údajov o poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti ako reakcia na nový spôsob definovania verejnej optimálnej siete pre poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

K bodu 9

Navrhuje sa zosúladenie spôsobu vykazovania údajov podľa zákona č. 581/2004 Z. z. so spôsobom vykazovania, ktorý je upravený v rámci vyhlášky MZ SR č. 522/2023 Z. z. Z obsahu aktuálne platného znenia § 15 ods. 1 písm. ao) zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva pre zdravotné poisťovne povinnosť oznamovať údaje štvrťročne a to za príslušný kalendárny štvrťrok, avšak v aplikačnej praxi nebude možné tieto kvartálne údaje mechanicky za príslušný kalendárny rok sčítať. Zo strany úradu by tak boli na webovom sídle zverejnené údaje, ktoré nebudú mať reálnu výpovednú hodnotu. Preto sa navrhuje legislatívna úprava, ktorá síce zachová pravidelnosť zasielania údajov zo strany zdravotných poisťovní, ale súčasne zabezpečí, že kvartálne zasielané údaje budú už zo strany zdravotných poisťovní aktuálne k poslednému dňu obdobia, za ktoré sa predkladajú (napríklad údaje predložené za tretí kalendárny štvrťrok budú zodpovedať deviatim kalendárnym mesiacom príslušného kalendárneho roka a nie len tretiemu kvartálu izolovane od predchádzajúcich dvoch kvartálov kalendárneho roka).

K bodu 10

Za účelom minimalizácie námietok v procese refundácie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poistencom zdravotných poisťovní pôsobiacich v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky poskytnutá v zahraničí sa navrhuje zaviesť povinnosť zdravotných poisťovní oznamovať úradu údaje o európskych preukazoch zdravotného poistenia (EPZP), ktoré zdravotné poisťovne vo vzťahu k svojím poistencom vydali. V procese refundácie nákladov na zdravotnú starostlivosť medzi zdravotnými poisťovňami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky a zdravotnými poisťovňami v zahraničí totiž dochádza k tomu, že na žiadosti o refundáciu týchto nákladov sú nesprávne uvádzané údaje o EPZP, ktorým sa poistenec v zahraničí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti preukázal, pričom tento nesúlad zistí až zdravotná poisťovňa, keďže úrad údajmi o EPZP vydaných zdravotnými poisťovňami pôsobiacimi v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky nedisponuje. Celý proces refundácie sa tak komplikuje a predlžuje. Ak bude úrad disponovať údajmi o EPZP, bude môcť priamo úrad vykonať kontrolu správnosti údajov o EPZP uvádzaných v žiadosti o refundáciu a v prípade zistenia nesprávnosti uvádzaných údajov bude môcť úrad hneď pristúpiť k riešeniu týchto diskrepancii s podávateľom žiadosti o refundáciu. Zároveň sa do budúcna predpokladá zavedenie digitálnej formy EPZP, uvedené údaje tak budú potrebné pre potreby overovania digitálnej formy EPZP. Navrhuje sa tiež doplniť rozsah údajov poskytovaných zo strany zdravotných poisťovní úradu vo vzťahu k preukazom poistenca s označením „EÚ“. Tieto údaje sú úradu už aj v súčasnosti zo strany zdravotných poisťovní poskytované, avšak právny základ, na základe ktorého sa tak deje nie je dostatočne presný a určitý, aby bol v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Preto aj vo vzťahu k týmto preukazom poistenca navrhujeme doplniť rozsah poskytovaných údajov.

K bodu 11

V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 písm. ao) zákona č. 581/2004 Z. z. má každá zdravotná poisťovňa povinnosť zaslať úradu údaje vymedzené bodoch 1. až 7. citovaného ustanovenia, za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka. Údaje za jednotlivé zdravotné poisťovne tak môžu byť úradu doručené v rôzne dni a v rôzne dni tak úradu začína plynúť lehota určená na zverejnenie týchto údajov v zmysle § 18 ods. 1 písm. x) zákona č. 581/2004 Z. z. Je žiaduce, aby boli tieto údaje zo strany úradu na webovom sídle úradu zverejnené komplexne, za všetky zdravotné poisťovne súčasne, nie postupne za jednotlivé zdravotné poisťovne v závislosti od toho, kedy úradu začala plynúť lehota na zverejnenie týchto údajov za tú-ktorú zdravotnú poisťovňu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bol zadefinovaný fixný dátum, do ktorého by bol úrad povinný údaje podľa § 18 ods. 1 písm. x) zákona č. 581/2004 Z. z. zverejniť za všetky zdravotné poisťovne. Podľa predloženého návrhu bude úrad povinný zverejniť údaje do konca kvartálu kalendárneho roka, v ktorom zdravotné poisťovne zašlú úradu údaje, teda najneskôr v posledný deň štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý zdravotné poisťovne úradu pre dohľad predmetné údaje zašlú.

K bodu 12

V nadväznosti na navrhovanú úpravu uvedenú v novelizačnom bode č. 10, je potrebné údaje, o ktoré sa dopĺňa § 16 ods. 6 doplniť aj do § 20 ods. 1 písm. e) prvého bodu, ktorý definuje centrálny register poistencov, nakoľko rozsah údajov zasielaných úradu zo strany zdravotných poisťovní musí zodpovedať rozsahu údajov vedených úradom v centrálnom registri poistencov. Konkrétne ide o údaje o preukaze poistenca s označením „EÚ“ vydaného poistencovi a údaje o európskom preukaze zdravotného poistenia vydaného poistencovi v rozsahu identifikačné číslo preukazu, dátum vydania preukazu, dátum nadobudnutia platnosti preukazu a dátum ukončenia platnosti preukazu.

K bodu 13

Na území Slovenskej republiky pôsobia aj zdravotnícki pracovníci z cudziny, ktorým nebolo pridelené rodné číslo, preto je potrebné vyšpecifikovať, že rodné číslo je súčasťou registra zdravotníckych pracovníkov len v prípade, že im bolo pridelené. Zároveň sa odstraňuje duplicita údaju „dátum narodenia“.

K bodu 14

V § 20 ods. 1 písm. e) šiestom bode sa aktuálne nachádza viacero nepresností, preto je potrebné ich odstrániť. Vo výpočte údajov evidovaných v registri podaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie absentuje údaj „bezvýznamové identifikačné číslo poistenca“, ktorý je potrebné evidovať v prípade cudzincov, ktorým nebolo pridelené rodné číslo. Ďalej sa odstraňuje duplicita údaju „dátum narodenia“, údaj „dôvod odmietnutia prihlášky“ sa mení na údaj „dôvod neakceptovania prihlášky úradom“, nakoľko v registri sa uvádza dôvod, pre ktorý úrad nemôže akceptovať podanú prihlášku a nie dôvod, pre ktorý zdravotná poisťovňa odmietla prijať prihlášku podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Rovnako sa precizuje údaj „dátum späťvzatia prihlášky“, aby bolo zrejmé, že ide o dátum doručenia a dátum prijatia späťvzatia prihlášky, a údaj „adresa“ tak, že ide o adresu trvalého pobytu. Napokon sa vypúšťa údaj „oznámenie úradu, na ktorej podanej prihláške trvá“, nakoľko nie je zrejmé, o aké oznámenie by malo ísť.

K bodu 15

Na území Slovenskej republiky pôsobia aj lekári z cudziny, ktorým nebolo pridelené rodné číslo a ani identifikátor fyzickej osoby z registra fyzických osôb, preto je potrebné vyšpecifikovať, že rodné číslo a identifikátor fyzickej osoby z registra fyzických osôb sú súčasťou zoznamu prehliadajúcich lekárov a lekárov vykonávajúcich pitvu len v prípade, že im boli pridelené. Zároveň je potrebné zosúladiť terminológiu a uviesť, že ide o prehliadajúceho lekára.

K bodu 16

Oprava poznámky pod čiarou, kde je nutné odkázať na ustanovenie, splnomocňujúce na vydanie vyhlášky, ktorá ustanovuje podrobnosti o postupe, metódach, okruhu spravodajských jednotiek a lehotách hlásenia údajov do Národného registra pracovníkov v zdravotníctve s prístupom do elektronickej zdravotnej knižky a jeho charakteristiky.

K bodom 17 a 18

V súčasnosti sa na úrad často obracia Policajný zbor (PZ SR) s dožiadaniami, pre potreby či už trestných konaní, alebo pre potreby konaní o pobyte a pod., ktorými žiada od úradu informáciu o poistení osôb v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Rovnako sa PZ SR obracia na úrad so žiadosťami o poskytnutie informácií o úmrtí fyzických osôb. Úrad je v zmysle ustanovenia § 76 ods. 3 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. povinný poskytnúť PZ SR informácie a súčinnosť potrebnú pri plnení úloh policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (a podľa § 76 ods. 3 c) zákona č. 581/2004 Z. z. aj informácie a súčinnosť potrebnú pre účely trestného konania). Za účelom eliminácie administratívnej záťaže tak na strane PZ SR, ako aj na strane úradu sa navrhuje v zákone č. 581/2004 Z. z. upraviť oprávnenia úradu poskytnúť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ako ústrednému orgánu štátnej správy pre PZ SR) prístup na portál úradu, v ktorom sú evidované informácie o poistných vzťahoch poistencov a o úmrtí poistencov.

K bodom 19 až 21

Upravujú sa ustanovenia o údajoch, ktoré ÚDZS poskytuje NCZI, podľa potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 22

Dôvodom návrhu je potreba určenia formy a spôsobu zverejňovania aktuálnej výšky nákladov na vykonávanie toxikologických a iných laboratórnych vyšetrení, ktoré vykonáva úrad na základe žiadosti fyzických osôb, právnických osôb a štátnych orgánov. Úrad vykonáva vyšetrenie na svojich súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracoviskách, a to zo vzorky, ktorú úradu odovzdá žiadateľ o vyšetrenie, pričom žiadateľovi o vyšetrenie sú účtované reálne náklady, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vykonaním vyšetrenia. Tieto náklady na vykonávanie vyšetrení sú aktualizované pravidelne na ročnej báze a pre jednoznačnosť sa navrhuje ich zverejňovanie vo Vestníku úradu.

K bodu 23

Súčasné znenie § 46b ods. 1 spôsobuje v praxi aplikačné problémy pri určovaní vecnej a miestnej príslušnosti správneho orgánu v správnych konaniach vedených úradom podľa správneho poriadku vo veci ukladania sankcií poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, preto je potrebné jeho vypustenie. Dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti spravidla

nevykonáva jeden konkrétny organizačný útvar úradu, ale vykonáva ho skupina osôb zložená zo zamestnancov úradu a prizvaných osôb, pričom môže ísť o skupinu zloženú zo zamestnancov viacerých organizačných útvarov úradu. Zároveň v praxi môžu byť pôvodné dohľady a následné dohľady vykonávané zamestnancami odlišných organizačných útvarov úradu v rôznej hierarchickej štruktúre, čo v praxi spôsobuje nejednotné určovanie vecnej a miestnej príslušnosti správneho orgánu oprávneného na uloženie sankcie v správnom konaní. Vypustenie predmetného ustanovenia je preto potrebné aj z dôvodu zachovania zásady dvojinštančnosti správneho konania a jednotného určenia vecnej a miestnej príslušnosti správneho orgánu.

K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa v rámci prevádzky informačného systému na zabezpečenie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel (IS ePrehliadky), ktorý úrad prevádzkuje podľa § 18 ods. 1 písm. p) zákona č. 581/2004 Z. z., zabezpečí vyššia miera správnosti údajov o zomrelom vypĺňaných v hláseniach o úmrtí prehliadajúcimi lekármi, pričom úrad môže taktiež zmeniť rozhodnutie prehliadajúceho lekára a nariadiť pitvu podľa § 48 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., pokiaľ z hlásenia o úmrtí vyplývajú zákonné dôvody na nariadenie pitvy.

K bodu 25

Na základe zistení z aplikačnej praxe nastala potreba upraviť spôsob vykonávania prehliadok mŕtvych tiel v jednotlivých ústavných zdravotníckych zariadeniach. Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, vymedzené v § 7 ods. 4 písm. b) až i) zákona č. 578/2004 Z. z. (t. j. hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa, zariadenie biomedicínskeho výskumu, detenčný ústav a detenčný ústav pre mladistvých) vzhľadom na charakter svojej činnosti nedisponujú lekármi, ktorí by mali oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych, a teda by mohli byť zaradení do rozpisu poskytovateľa 24 hodín denne 7 dní v týždni. Nie je preto možné v praxi od týchto poskytovateľov vyžadovať vyhotovenie rozpisu poskytovateľa a zabezpečovanie prehliadok mŕtvych „in house“. Predmetné ustanovenie je potrebné upraviť tak, aby sa vzťahovalo len na všeobecné nemocnice a špecializované nemocnice podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Nemocniciam sa zároveň precizujú povinnosti, súvisiace so zabezpečovaním prehliadok mŕtvych tiel tak, aby prehliadky boli zabezpečované riadne a včas, keďže prehliadka mŕtveho tela je právnym úkonom, na ktorý následne nadväzujú ďalšie procesy a úkony súvisiace s nakladaním s telom zomrelého, s prevádzkou informačného systému ePrehliadky, s vedením registrov a s plnením zákonných povinností inými orgánmi verejnej moci vrátane úradu pre dohľad, matrík, Štatistického úradu SR, Národného centra zdravotníckych informácií a ďalších subjektov.

K bodom 26 a 27

V nadväznosti na navrhovanú úpravu uvedenú v novelizačnom bode č. 25, podľa ktorej sa režim zabezpečovania prehliadok mŕtvych tiel podľa § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. bude vzťahovať len na nemocnice, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom upraviť nadpis

a terminológiu v dotknutých odsekoch § 47da zákona č. 581/2004 Z. z. tak, že ide o prehliadku mŕtvych tiel mimo nemocnice.

K bodu 28

Navrhujeme doplniť, že úrad v súvislosti výkonom pitvy mŕtvych tiel odoberá biologický materiál aj na účely výučby a vzdelávania, ktoré je realizované na lekárskych fakultách vysokých škôl na území Slovenskej republiky. Uvedená špecifikácia je dôležitá, nakoľko za účelom realizácie kvalitného vzdelávania a prípravy budúcich lekárov je potrebné zabezpečiť moderné procesy výučby a vzdelávania, ktoré si nevyhnutne vyžadujú aj prácu s biologickým materiálom.

K bodu 29

V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, kedy orgány činné v trestnom konaní priberú podľa Trestného poriadku znalca na vykonanie laboratórneho vyšetrenia, a to napríklad za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok v tele v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. V takom prípade znalec vykonáva laboratórne vyšetrenie v priestoroch súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska úradu, ktoré mu na tento účel poskytuje súčinnosť tým, že mu poskytuje priestorové, materiálno-technické a v prípade potreby aj personálne vybavenie. Ide o rovnakú situáciu, ako keď úrad poskytuje pri súdnej pitve súčinnosť znalcovi, ktorého pribral orgán činný v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené je potrebné vyšpecifikovať aj znášanie nákladov na laboratórne vyšetrenia nariadené podľa Trestného poriadku. Zároveň je potrebné upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 65) na v súčasnosti platné ustanovenie § 142 Trestného poriadku, ktoré upravuje znaleckú činnosť.

K bodu 30

Inštitúty upravené v § 50 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 581/2004 Z. z. nemajú charakter štandardnej sankcie, ktorú by bolo možné zo strany úradu uložiť za porušenie zákona č. 581/2004 Z. z. alebo zákona č. 580/2004 Z. z., ako sa uvádza v úvodnej vete § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., ale ide o inštitúty, ktoré je možné využiť výlučne len v zákonom explicitne predpokladaných a taxatívne vymedzených prípadoch. V prípade, ak na strane zdravotnej poisťovne nastane niektorých z týchto zákonom predpokladaných prípadov, úrad je spravidla povinný tieto inštitúty aplikovať, nejde teda len o možnosť úradu pristúpiť k aplikácii týchto inštitútov, ako sa uvádza v úvodnej vete § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., ale (v niektorých prípadoch) ide o povinnosť úradu tieto inštitúty aplikovať (napr. § 51 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý definuje dôvody pre nariadenie povinnosti zdravotnej poisťovni predložiť úradu na schválenie návrh ozdravného plánu, ktoré ak nastanú, úrad je povinný, nielen oprávnený, uložiť zdravotnej poisťovni povinnosť predložiť úradu na schválenie návrh ozdravného plánu). Zároveň nie všetky dôvody, pre ktoré je predmetné inštitúty potrebné v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. aplikovať, majú charakter porušenia zákon č. 581/2004 Z. z. alebo zákona č. 580/2004 Z. z. (ako predpokladá úvodná veta § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004

Z. z.), ale niektoré z týchto dôvodov majú za cieľ riešenie nepriaznivej hospodárskej situácie zdravotnej poisťovne.

K bodu 31

Vzhľadom na navrhovanú úpravu povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zabezpečovaní riadneho a včasného výkonu prehliadok mŕtvych tiel v nemocniciach podľa § 47c zákona č. 581/2004 Z. z. a vzhľadom na následky porušenia týchto povinností, je potrebné upraviť aj ustanovenie umožňujúce úradu postihnúť porušenie týchto povinností sankciou.

K bodu 32

Vzhľadom na úpravu povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zabezpečovaní riadneho a včasného výkonu prehliadok mŕtvych tiel v nemocniciach podľa § 47c a vzhľadom na následky porušenia týchto povinností, je potrebné upraviť aj ustanovenie o pokute za porušenie týchto povinností, ktorým sa upravuje horná hranica možnej pokuty pre poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodom 33 a 34

Zákon 580/2004 Z. z. upravuje údaje, ktoré vedú zdravotné poisťovne o poistencoch, a to vrátane údajov o príjmoch platiteľov poistného. Uvedené údaje sú potrebné pre posúdenie nároku na adresnú energopomoc, ktorú kompetenčne zastrešuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Súčasný legislatívny rámec pre zber a analýzu sociálno-ekonomický údajov a ďalších informácií predstavuje zákon č. 71/2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom hospodárstva, ktorá sa transformuje na komplexný informačný systém vrátane registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť právny rámec na získavanie údajov od zdravotných poisťovní v záujme identifikácie tých domácností, ktorým vznikne nárok na adresnú energopomoc. Je potrebné podotknúť, že zákon č. 71/2025 Z. z. predpokladá identifikáciu oprávnených domácností na základe príjmov členov domácností, pričom analýza ministerstva hospodárstva ukázala, že relevantné informácie o príjmoch v relatívne aktuálnom čase a nízkou chybovosťou je možné zistiť z údajov, ktoré vedú zdravotné poisťovne. Zákon č. 580/2004 Z. z. upravuje okrem vyššie uvedených údajov potrebných pre ministerstvo hospodárstva aj iné údaje, ktoré sú potrebné aj pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorá ako centrálna banka pri plnení svojej pôsobnosti, činností a úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov, musí vychádzať zo spoľahlivých údajov, a to vrátane tých z oblasti zdravotníctva. NBS ako centrálna banka musí pri nastavovaní menovej politiky s cieľom udržiavať cenovú stabilitu zohľadňovať mzdové a inflačné tlaky, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom produkčnej kapacity. Dlhodobý ekonomický rast a cenová stabilita závisia od dostupných produkčných kapacít v ekonomike, ktoré sú čoraz viac ovplyvnené aj

nepriaznivou demografiou a zdravotným stavom populácie. Rapídne starnutie obyvateľstva spolu s nízkym počtom rokov prežitých v zdraví výrazne determinujú aktivitu populácie a jej produktivitu, čím vplývajú na dlhodobý potenciálny rast ekonomiky. Zdravotný stav populácie, jej budúca ekonomická aktivita ako aj hospodárenie zdravotného systému majú taktiež zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií. Rastúce výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, spolu s klesajúcim počtom prispievateľov, môžu ohroziť fiškálnu stabilitu a vyvolať tlak na verejný dlh a úrokové sadzby. Ak by verejné financie prestali byť udržateľné, môžu nastať systémové riziká pre finančný sektor.

K bodu 35

Za účelom zefektívnenia výkonu správny verejných financií sa navrhuje upraviť výnimku z povinnosti zachovávať mlčanlivosť v prípade, ak ide o poskytovanie informácií pre účely konkurzného konania. Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne nepochybne spravujú verejné zdroje, preto je nevyhnutné, poskytovať informácie pre účely konkurzného konania, napr. informácie o evidencii nedoplatku. Vedomosť o existencii pohľadávok voči dlžníkovi zo strany viacerých subjektov a tiež informácia o štruktúre týchto pohľadávok a čase po ich splatnosti je pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nutnou podmienkou v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov..

K bodu 36

Uvedené doplnenie výmeny informácii priamo s Policajným zborom (služba cudzineckej a hraničnej polície) sa navrhuje vzhľadom na narastajúci počet cudzincov, ktorí vstupujú do systému verejného zdravotného poistenia a za účelom efektívnej výmeny informácii súvisiacich s udelenými pobytmi v Slovenskej republike.

K bodu 37

Navrhuje sa doplniť účel, pre ktorý je úrad povinný poskytnúť zdravotným poisťovniam údaje získané od Policajného zboru na základe zákona č. 8/2009 Z. z., a týmto je uplatňovania nároku zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitého predpisu. Účel zároveň určuje, ktoré údaje majú byť zdravotnej poisťovni poskytnuté. Navrhovaná špecifikácia má zároveň zosúladiť znenie ustanovenia s právnymi predpismi upravujúcimi režim ochrany osobných údajov.

K čl. III (účinnosť)

Ustanovuje sa účinnosť právneho predpisu.

Účinnosť ustanovení, týkajúce sa praktických postupov pri výkone ročného prerozdelenia sa navrhuje na 10. december 2025 tak, aby mohli byť použité už pri výkone ročného prerozdelenia v r. 2025.

Účinnosť ustanovení, týkajúcej sa novej definície samostatne zárobkovo činnej osoby pri osobách z krajín mimo členských štátov, na ktoré sa nevzťahujú koordinačné nariadenia sa