TABUĽKA ZHODY návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica

Právne predpisy Slovenskej republiky

Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej „návrh“)

Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. (ďalej len „507/2023“)

Článok (Č, O, V, P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Identifikácia goldplatingu

Identifikácia oblasti gold- platingu a vyjadrenie k opodstatnenosti

goldplatingu*

Čl. 3 O:12

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

12. „subjekt s prvkom daňovej transparentnosti“ je subjekt, ktorý je daňovo transparentný, pokiaľ ide o jeho príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v jurisdikcii, v ktorej bol založený, pokiaľ nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inej jurisdikcii;

za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa považuje:

a) daňovo transparentný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;

507/ 2023

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 2 P:aa)

§ 2 P: ab)

Na účely tohto zákona sa rozumie

aa)subjektom s prvkom daňovej transparentnosti subjekt v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte svojho založenia, ak nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inom štáte,

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 10.2.1 v dokumente

GP-N

b) reverzný hybridný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom nie je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;

na účely tohto vymedzenia „daňovo transparentný subjekt“ je subjekt, na ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo stratu sa vzťahujú právne predpisy danej jurisdikcie, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto subjektu v pomere k jeho podielu v tomto subjekte;

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 2 P:ac)

ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani, dorovnávacej dani ani obdobnej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií, ak

1.sa jeho vlastníci nachádzajú v štáte, v ktorom sa subjekt považuje za daňovo transparentný,

2.nemá miesto podnikania v štáte, v ktorom bol založený, a

3.príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni,

ac) reverzným hybridným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom nie je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník, ktorý je referenčným subjektom,

Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 10.2.1 v dokum

GP-N

vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, sa považuje za držaný prostredníctvom daňovo transparentnej štruktúry, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov;

základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani ani kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo podobných kritérií, sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti a daňovo transparentný subjekt, ak:

a) sa jeho vlastníci nachádzajú v jurisdikcii, ktorá daný subjekt považuje za daňovo transparentný;

b) nemá miesto podnikania v jurisdikcii, v ktorej bol založený, a

c) príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni;

507/ 2023

§ 2 P:ae)

§ 2 P: ab) V:2

ae) vlastníckym podielom držaným prostredníctvom transparentnej štruktúry vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca transparentných subjektov,

ab) transparentným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník, ktorý je referenčným subjektom; za transparentný subjekt a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje aj základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani, dorovnávacej dani ani obdobnej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií, ak

1.sa jeho vlastníci nachádzajú v štáte, v ktorom sa subjekt považuje za daňovo transparentný,

ente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

GP-N

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 2 P: bs)

2.nemá miesto podnikania v štáte, v ktorom bol založený, a

3.príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni,

bs)referenčným subjektom základný subjekt, ktorý je vlastníkom a ktorý je vo vlastníckej štruktúre prvým vlastníkom nad testovaným subjektom, ktorý

1.nie je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, alebo

2.je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ak je zároveň hlavným materským subjektom a subjekt uvedený v prvom bode neexistuje.

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 10.2.1 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu

GP-N

základu dane (druhý pilier).

Čl. 16 O:2

2. Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa na účely stanovenia jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty upraví o sumu týchto položiek:

a) čisté náklady na daň;

b) vylúčené dividendy;

c) vylúčené zisky alebo straty vo vlastnom imaní;

d) zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia;

e) zisky alebo straty zo scudzenia majetku a záväzkov vylúčených podľa článku 35;

f) asymetrické kurzové zisky alebo straty;

g) zákonom neuznané náklady;

h) chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách a

i) vzniknuté dôchodkové náklady.

507/ 2023

§ 6

O:2, 5 a 6

(2) Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa upravia o

a) náklady na daň,

b) vylúčené dividendy,

c) vylúčený zisk alebo stratu vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom,

d) zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení,

e) zisky alebo straty z predaja majetku a záväzkov vylúčených podľa

§ 35

f) asymetrické kurzové zisky alebo straty,

g) zákonom neuznané náklady,

h) chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách,

i) dôchodkové náklady.

(5) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčené dividendy podľa odseku 2 písm. b) budú zahŕňať aj podiely na zisku (dividendy) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt,

GP-N

ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku.

(6) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom podľa odseku 2 písm. c) budú zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ak

a) kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,

b) kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke v inom úplnom výsledku, a

c) zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky považuje za efektívny zabezpečovací nástroj.

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 6a

§ 6a Rozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom

(1) Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu je

a) kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,

1. ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte, v ktorom transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov

GP-N

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

2. pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,

b) výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt, okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,

c) úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia investície určený na základe skutočností a

podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.

(2) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli

a) na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,

b) v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,

c) z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.

(3) Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.

(4) Priamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody

Upravené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 1.2.2023, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 3.2.1(c) v dokum

v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov. Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je

a) suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a

b) súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

(5) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú sumu o

a) daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

ente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

b) súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,

c) zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

d) sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.

(6) Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 4.

(7) Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období, v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície.

(8) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu

položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

(9) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila v súvislosti s vlastníckym podielom strata.

507/ 2023

§ 6c

§ 6c Odpustený dlh

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak

a) dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,6) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

b) možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov

6) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

GP-N

nebol schopný plniť svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo

c) záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).

(2) Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.

(3) Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi, ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm:

a) suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku bezprostredne pred odpustením dlhu,

b) suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.

Čl. 16 O:5

5. S kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane uvedeným v článku 3 bode 38 sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zaobchádza ako s príjmom. S nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezaobchádza ako s príjmom.

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 6b

§ 6b Daňové zápočty

(1) Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.

(2) Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu

GP-N

môže pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.

(3) Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu.

(4) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného

daňového zápočtu jeho predajnú cenu.

(5) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.

(6)Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa

Upravené na základe recitálu č. 24

GP-N

obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty (ďalej len „zisk z použitia daňového zápočtu“).

(7)Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja zisk alebo stratu z tohto predaja. Zisk alebo strata z predaja daňového zápočtu sa vypočíta tak, že od súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového zápočtu sa odpočíta suma použitej časti daňového zápočtu a takto vypočítaný

smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 13.7.2023, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 3.2.4 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

výsledok sa odpočíta od predajnej ceny daňového zápočtu.

(8)Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu. Táto strata sa vypočíta tak, že od súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového zápočtu sa odpočíta suma použitej časti daňového zápočtu.

(9) Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nepovažuje za príjem.

Čl. 19

O:1 P:b)

1. Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu priraditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v takomto subjekte

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 14 O:1 P:b)

(1)Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe

GP-N

s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov, okrem prípadov, keď:

a) subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je hlavným materským subjektom alebo

b)subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je priamo alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov v držbe hlavného materského subjektu uvedeného v písmene a).

transparentnosti, sa zníži o sumu prisúditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry; to neplatí, ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je

a)hlavným materským subjektom alebo

b)priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry v držbe hlavného materského subjektu, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, a to v rozsahu vlastníckeho podielu hlavného materského subjektu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 3.5.4 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 19 O:4

4. Ak daňovo transparentný subjekt nie je hlavným materským subjektom, čistý zisk alebo čistá strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zvýšia po uplatnení odsekov 1 a 3, sa priradia jeho základným subjektom,

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 14 O:4

(4) Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom a nie je hlavným materským subjektom, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva,

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administ

GP-N

ktoré sú vlastníkmi, v súlade s ich vlastníckymi podielmi v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia základným subjektom, ktoré sú jeho vlastníkmi a ktoré sú referenčnými subjektmi v pomere podľa ich vlastníckych podielov v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

ratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 3.5.1 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 20

O: 3

3. Zahrnuté dane v súvislosti s akýmkoľvek čistým ziskom alebo čistou stratou vyplývajúcimi zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v článku 16 ods. 7 prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku, sa vylúčia z výpočtu zahrnutých daní.

507/ 2023

návrh Čl. I

§17

O: 6

§ 17 O:7

(6) Zahrnuté dane zo zisku alebo straty z predaja nehnuteľného majetku sa vylúčia z výpočtu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom podávajúci subjekt prijme rozhodnutie podľa § 9 ods. 1.

(7) Z výpočtu zahrnutých daní základného subjektu sa vylúči zahrnutá daň priradená základnému

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa

GP-N

subjektu podľa § 19 ods. 1, 3, 4 okrem dane z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu8) a ods. 9 okrem dane vyberanej zrážkou podľa osobitného predpisu.10)

8) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

10) § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

komentár k článku 10.1 (definícia kvalifikovanej vnútroštátnej minimálnej dorovnávacej dane) v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 21 O:4 a 5

4. Ak je suma zahrnutej dane uvedená vo viac ako jednom písmene v odsekoch 1, 2 a 3, na účel výpočtu upravených zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

5. Ak za účtovné obdobie neexistuje v určitej jurisdikcii čistý oprávnený príjem a suma upravených zahrnutých daní je pre túto jurisdikciu záporná a nižšia ako suma

507/ 2023

§16 O:2

(2) Ak je suma zahrnutej dane uvedená v odseku 1 a § 17 viac ako jedenkrát, na účely úpravy zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

(3) Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie nedosiahli čistý

GP-N

rovnajúca sa čistej oprávnenej strate vynásobenej minimálnou sadzbou dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté dane“), suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za dané účtovné obdobie. Výška dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu v danej jurisdikcii v súlade s článkom 29 ods. 3.

§ 17 O:3 až 5

oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná a nižšia ako súčin čistej oprávnenej straty a minimálnej sadzby dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté dane“), rozdiel medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za príslušné účtovné obdobie, pričom suma dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu podľa § 24 ods. 2 a 3. Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata sa vypočíta ako rozdiel medzi oprávneným príjmom základných subjektov a oprávnenou stratou základných subjektov.

(4) Odchylne od odseku 3 sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy

GP-N

upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(5) Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie dosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná, suma upravených zahrnutých daní za toto účtovné obdobie sa zvýši na nulu. Nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa zápornej sume upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený

príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

Čl. 22 O:1 P:b)

1. Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

b) „nenárokované časové rozlíšenie“ je akékoľvek zvýšenie odloženého daňového záväzku zaznamenaného na finančných účtoch základného subjektu za účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote stanovenej v odseku 7 tohto článku, a ktorý sa podávajúci základný subjekt každoročne rozhodne v súlade s článkom 45 ods. 2 nezahrnúť do celkovej sumy úpravy odloženej dane za takéto účtovné obdobie.

507/ 2023

návrh Čl. I

§ 18 O:1 P:b)

(1)Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie

b) nenárokovaným nákladom na odloženú daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku vykázaného vo finančných výkazoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie,

1.pri ktorom sa neočakáva, že bude vysporiadaný v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa § 42 ods. 3 nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné

Upravené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 4.4.7 a k článku 10.1 (definícia vnútroštátnej minimálnej dorovnávacej dane) v dokum

GP-N

účtovné obdobie; toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku 10,

2.ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa § 42 ods. 2 nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobia; toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku 10 písm. b) alebo písm. c),

ente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 22 O:7

7. Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená počas piatich po sebe nasledujúcich účtovných období, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený v celkovej sume úpravy odloženej dane základného subjektu.

507/ 2023

§ 18 O:7 a 8

(7) Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená počas piatich po sebe nasledujúcich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa odložený daňový záväzok vykázal, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený v sume upravenej odloženej dane z príjmov základného subjektu, ak odsek 9 neustanovuje inak.

GP-N

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za bežné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za uvedené účtovné obdobie sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1. Opätovne zahrnutý odložený daňový záväzok za bežné účtovné obdobie je suma zvýšenia v kategórii odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do celkovej sumy úpravy odloženej dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu, ktorá nebola vysporiadaná ku koncu posledného dňa bežného účtovného obdobia.

návrh Čl. I

§ 18 O:10 až 16 a § 18b

(8) Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa odseku 7 určená za príslušné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za toto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za príslušné účtovné obdobie je suma prírastku odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do sumy upravenej odloženej dane z príjmov v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a nebola vysporiadaná k poslednému dňu príslušného účtovného obdobia.

(10) Na účely odseku 7 sa odložené daňové záväzky základného subjektu sledujú

a)jednotlivo,

b)na základe samostatnej kategórie odložených

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho

GP-N

daňových záväzkov vzťahujúcej sa k jednému súvahovému účtu hlavnej knihy, alebo

c)na základe agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k súhrnu dvoch alebo viacerých súvahových účtov hlavnej knihy, ktoré v súlade s účtovou osnovou používanou na účely § 5 patria pod ten istý syntetický účet alebo analytický účet; to neplatí pre odložené daňové záväzky z

1.neodpisovaného nehmotného majetku vrátane goodwillu,

2.odpisovaného nehmotného majetku s účtovnou dobou odpisovania dlhšou ako päť rokov,

3.pohľadávok a záväzkov voči závislým osobám.

(11) Agregovaná kategória odložených daňových záväzkov nezahŕňa

usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 4.4.4 a k článku 10.1 (definícia vnútroštátnej minimálnej dorovnávacej dane) v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

a)účet hlavnej knihy, ku ktorému sa vzťahujú len odložené daňové pohľadávky,

b)účet hlavnej knihy s aktívnom zostatkom alebo pasívnym zostatkom, na základe ktorého sa ako zostatok vykazuje odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka.

(12) Do samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov sa nezahŕňajú odložené daňové záväzky súvisiace s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

(13) Ak samostatná kategória odložených daňových záväzkov alebo agregovaná kategória odložených daňových záväzkov obsahuje odložené daňové záväzky podľa odseku 9, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa určí pre celú kategóriu odložených daňových záväzkov vrátane odložených daňových záväzkov podľa odseku 9.

(14) Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa odseku 7, ak na základe objektívnych skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali. Na tento účel môže agregovaná kategória odložených daňových záväzkov zahŕňať aj odložené daňové pohľadávky.

(15) Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa na účely odseku 10 písm. b) alebo písm. c) vypočíta podľa § 18b.

(16) Ak sa hodnota majetku alebo záväzku základného subjektu vykázaná vo finančnom účtovníctve odlišuje od hodnoty majetku alebo záväzku základného subjektu určenej na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, suma odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku základného subjektu sa

8) Zákon č.

vypočíta porovnaním hodnoty jeho majetku alebo záväzku určenej na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a hodnoty tohto majetku alebo záväzku určenej podľa osobitného predpisu8 a podľa podmienok príslušného účtovného štandardu.

§ 18b

Postup pre opätovné zahrnutie odloženého daňového záväzku

(1)Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie

a)nevyrovnaným zostatkom súčet sumy ročných čistých prírastkov a úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo k viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za účtovné obdobia, počnúc prechodným rokom,

b)maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu súčet čistých prírastkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým

595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,

c)maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy posledného vstupu kladný súčet čistých prírastkov a úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,

d)neoprávneným zostatkom kladný rozdiel medzi nevyrovnaným zostatkom a maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu alebo podľa metódy posledného vstupu za bežné účtovné obdobie,

e)medziročným pohybom v neoprávnenom zostatku rozdiel medzi neoprávneným zostatkom za bežné účtovné obdobie a neoprávneným

zostatkom za predchádzajúce účtovné obdobie,

f)podobným trendom vysporiadania úplné vysporiadanie odložených daňových záväzkov v agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov v rámci dvojročného obdobia od seba.

(2)Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa podľa metódy prvého vstupu alebo metódy posledného vstupu rovná kladnému medziročnému pohybu v neoprávnenom zostatku.

(3)Pri zápornom medziročnom pohybe v neoprávnenom zostatku sa postupuje podľa § 18 ods. 3 písm. b).

(4)Základný subjekt môže použiť metódu prvého vstupu na

a)samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov,

b)agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové

záväzky majú podobný trend vysporiadania,

c)agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky nemajú podobný trend vysporiadania, ale základný subjekt preukáže, že použitím tejto metódy sa zaistí opätovné zahrnutie odložených daňových záväzkov v rozsahu, v akom ich trend vysporiadania presahuje päť účtovných období.

(5)Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu prvého vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods. 1 odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky odložených daňových záväzkov sa

vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

(6)Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu posledného vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods. 1 odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období od prechodného roku a následne odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

(7)Od účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt prestal spĺňať podmienky podľa § 18 ods. 14, je základný subjekt povinný postupovať podľa § 18 ods. 7, pričom pri výpočte sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa metódy prvého vstupu alebo metódy posledného vstupu sa zostatok odloženého daňového záväzku posúdi obdobne

ako odložené daňové záväzky vzniknuté v období pred prechodným rokom.

(8)Ak základný subjekt uplatnil rozhodnutie o nenárokovanom náklade na odloženú daň z príjmov podľa § 18 ods. 1 písm. b) pre samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov alebo agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov a súčasťou tejto kategórie sú odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, prvý čistý úbytok odložených daňových záväzkov sa posúdi ako vysporiadanie odložených daňových záväzkov, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom a príslušná suma sa zohľadní pri výpočte sumy upravenej odloženej dane z príjmov.

Čl. 24 O:1 až 5

Článok 24

Osobitné priradenie zahrnutých daní, ktoré vznikli určitým typom základných subjektov

1. Stálej prevádzkarni sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným

507/ 2023

§ 19 O: 1

(1) Stálej prevádzkarni sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch hlavného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo

GP-N

príjmom alebo oprávnenou stratou uvedenej stálej prevádzkarne.

2. Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch daňovo transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou priradenými základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, v súlade s článkom 19 ods. 4.

3. Základnému subjektu sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základných subjektov, ktoré sú jeho vlastníkmi s priamym alebo nepriamym podielom, podliehajúcich daňovému režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, z ich podielu na príjmoch kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

507/ 2023

§ 19 O: 2

§ 19 O: 3

oprávnenou stratou stálej prevádzkarne.

(2) Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou prisúdenými podľa § 14 ods. 4 základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.

(3) Základnému subjektu, ktorý je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, sa priradí suma zahrnutých daní vykázaných vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý má priamy vlastnícky podiel alebo nepriamy vlastnícky podiel na tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a ktorého podiel na príjme tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podlieha zdaneniu prostredníctvom daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

GP-N

4. Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základného subjektu, ktorý je jeho vlastníkom, a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného subjektu.

„Hybridný subjekt“ je subjekt, ktorý je v jurisdikcii, kde sa nachádza, považovaný za samostatnú osobu na účely dane z príjmu, ale v jurisdikcii, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

5. Základnému subjektu, ktorý počas účtovného obdobia uskutočnil rozdelenie zisku, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sa z takéhoto

507/ 2023 a

návrh Čl. I

507/ 2023

§ 19 O:4

§ 19 O:9

(4) Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom alebo reverzným hybridným subjektom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý je jeho vlastníkom a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného subjektu alebo reverzného hybridného subjektu, pričom hybridným subjektom je subjekt, ktorý v štáte, kde sa nachádza, nie je daňovo transparentný a v štáte, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

(9) Základnému subjektu, ktorý počas príslušného účtovného obdobia

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 4.3.2(d) v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Doplnené na základe recitálu č. 24

GP-N

rozdelenia zisku vykázali na finančných účtoch základných subjektov, ktoré sú jeho vlastníkmi s priamym podielom.

návrh Čl. I

§ 19 O:10 a 11

rozdelil zisk, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané z takéhoto rozdelenia zisku vo finančných výkazoch základných subjektov, ktoré majú priamy vlastnícky podiel na tomto základnom subjekte, vrátane zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo majetkom základného subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé rozdelenie zisku považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.

(10)Zahrnuté dane podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 sa priraďujú spôsobom uverejneným na webovom sídle ministerstva financií.

(11)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že predmetom priradenia zahrnutých daní podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 nebude odložená daň z príjmov. Suma odloženej dane z príjmov sa na základe tohto rozhodnutia

smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 4.3.2 a 4.4.1 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

GP-N

vylúči z výpočtu sumy upravených zahrnutých daní hlavného subjektu alebo základného subjektu, ktorý je vlastníkom. Toto rozhodnutie sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike.

Čl. 26 O:3

3. Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi, sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane v súlade s odsekom 1 a z výpočtu čistého oprávneného príjmu v súlade s odsekom 2.

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 21 O:3

(3) Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi alebo poisťovacími investičnými subjektmi, sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 28.

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe komentára k článku 5.1.3 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

GP-N

Čl. 32

Článok 32

Bezpečné prístavy

Odchylne od článkov 26 až 31 členské štáty zabezpečia, aby sa na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu dorovnávacia daň splatná skupinou v určitej jurisdikcii považovala za dané účtovné obdobie za nulovú, ak efektívna úroveň zdanenia základných subjektov nachádzajúcich sa v tejto jurisdikcii spĺňa podmienky uznanej medzinárodnej dohody o bezpečných prístavoch.

Na účely prvého odseku „uznaná medzinárodná dohoda o bezpečných prístavoch“ je medzinárodný súbor pravidiel a podmienok, s ktorými všetky členské štáty súhlasili a ktorou sa skupinám v rámci pôsobnosti tejto smernice poskytuje možnosť rozhodnúť sa využívať výhody jedného alebo viacerých bezpečných prístavov za danú jurisdikciu.

507/ 2023 a

návrh čl. 1

§ 32, § 32a, § 32b, § 32c

§ 32 Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov

(1) Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

a) kvalifikovanou správou podľa jednotlivých štátov správa podľa jednotlivých štátov11) zostavená na základe údajov z kvalifikovanej účtovnej závierky,

b) kvalifikovanou účtovnou závierkou

1. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky,

2. individuálna účtovná závierka základného subjektu zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

3. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavení správy podľa jednotlivých štátov, ak

11)

§ 22a zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 43/2017 Z. z.

GP-N

základný subjekt nie je zahrnutý v konsolidovanej účtovnej závierke,

c) zjednodušenou efektívnou sadzbou dane podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu 50 000 000 eur,

d) nerealizovanou stratou zo zmeny reálnej hodnoty kladný rozdiel medzi sumou všetkých strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov a všetkých ziskov vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov,

e) zjednodušenými zahrnutými daňami všetkých základných subjektov náklady na daň vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov po odpočítaní nákladov na daň, ktoré nie

sú zahrnutými daňami a nákladov na daň v súvislosti s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov vykázaných v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov,

f) prechodnou sadzbou dane sadzba dane 15 % za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023 a 2024, 16 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2026,

g) kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 a 2 a v súvislosti s hlavným materským subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 30a ods. 2 a 3.

(2) Ak sa vo finančných výkazoch základného subjektu používaných pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky alebo v individuálnej účtovnej závierke základného subjektu vykazujú zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia jeho

vlastníckych podielov, tieto finančné výkazy alebo táto individuálna účtovná závierka sa považujú za kvalifikovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 písm. b), ak

a) správy podľa jednotlivých štátov obsahujú úpravy účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu už za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2022 alebo tieto úpravy obsahuje správa podľa jednotlivých štátov prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu splnenia zákonných požiadaviek na úpravu finančných výkazov alebo individuálnej účtovnej závierky,

b) sa pri uplatnení odseku 3 písm. a) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021,

c) sa pri uplatnení odseku 3 písm. b) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty

goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021; to platí, ak sa vo finančných výkazoch v súvislosti so znížením hodnoty goodwillu nevykazuje zánik odloženého daňového záväzku, vznik odloženej daňovej pohľadávky alebo zvýšenie odloženej daňovej pohľadávky.

(3) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov za Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie v súlade s § 32a považuje za nulovú, ak

a) úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

b) zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

c) suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

(4) Spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku sa na účely uplatnenia odseku 3 posúdia ako základné subjekty samostatnej skupiny, pričom zisk alebo strata pred zdanením a výnosy týchto subjektov sú sumy vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke.

(5) Postup podľa odseku 3 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí, ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné tieto sumy na základe vlastníckeho podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(6) Ak hlavný materský subjekt podlieha režimu odpočítateľných dividend, suma jeho zisku alebo straty pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(7) Investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, môžu použiť postup podľa odseku 3, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom neuplatnilo rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30 a všetky základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi týchto investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov, sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

(8) Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 3 prisúdia celkové výnosy, zisk alebo strata investičného subjektu alebo

poisťovacieho investičného subjektu pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

(9) Postup podľa odseku 3 nemôžu uplatniť

a) základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

b) nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

c) základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie neuplatnili postup podľa odseku 3; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike nenachádzali žiadne základné subjekty.

(10) Do zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov sa pri vysporiadaní odložených daní nezahŕňajú, ak odsek 11 neustanovuje inak,

a)náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administ

GP-N

základe rozhodnutia o poskytnutí daňového zápočtu alebo inej formy daňovej úľavy vydaného po schválení vládou Slovenskej republiky, ak sa toto rozhodnutie vydalo alebo zmenilo po 30. novembri 2021 a základný subjekt by bez tohto rozhodnutia nemal na daňový zápočet alebo inú formu daňovej úľavy nárok,

b)náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe oprávnenia základného subjektu spätne zohľadniť transakciu alebo zmeniť posúdenie transakcie zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podalo alebo za ktoré určil daň správca dane,

c)náklady z odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku vyplývajúce z rozdielu medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku, ak sa daňový základ alebo daňová

ratívneho usmernenia OECD z 13.1.2025, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 9.1.2 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

hodnota majetku alebo záväzku určili na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu prijatého v období po 30. novembri 2021 a pred začiatkom prechodného roku, pričom príslušný štát nemal pred týmto obdobím zavedený systém dane z príjmov právnických osôb.

(11) V sume zjednodušených zahrnutých daní sa môže pri vysporiadaní odloženej daňovej pohľadávky zohľadniť náklad na odloženú daň z príjmov vo výške 20 % pôvodne vykázanej odloženej daňovej pohľadávky; táto suma sa uplatňuje pri sadzbe dane podľa osobitného predpisu12) alebo pri minimálnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia.

(12) Odsek 11 sa nevzťahuje na

a)rozhodnutia podmienené schválením vládou Slovenskej republiky vydané alebo zmenené po 18. novembri 2024,

b)rozhodnutie základného subjektu o spätnom zohľadnení transakcie alebo

12) § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

zmene posúdenia transakcie, zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu, prijaté po 18. novembri 2024,

c)rozdiely medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku určené na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu prijatého po 18. novembri 2024.

§ 32a Hybridné opatrenia

(1) Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie

a) hybridným opatrením opatrenie vedúce k

1.odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),

2.dvojitej strate, alebo

3.dvojitému uznaniu dane,

b) opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie, na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom

1.nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2.sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného príjmu iného základného subjektu,

c) opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom

1.tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2.opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu iného základného subjektu v druhom štáte,

d) opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré

1.vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,

2.vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok

každého takéhoto základného subjektu,

e) základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona, spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom štáte,

f) účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov.

(2) Na účely odseku 1

a) základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni

1.je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,

2.plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne

od plnenia práv alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb, ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo

3.nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,

b) k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku 1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom

1.suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava účtovného uznania alebo by sa vykonala táto úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo

2.platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo strate základného subjektu, pričom nie je

zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,

c) opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,

d) opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom alebo príjmom, ktorý je zahrnutý

1.v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke a

2.v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje

odpočet príslušného výdavku (nákladu) alebo straty,

e) výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke vlastníkov základného subjektu.

(3) Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia

a) zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady) alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a

b) z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k dvojitému uznaniu dane.

(4) Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu všetky základné

subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku 3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného zo základných subjektov.

§ 32b Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov

(1) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a) priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako 1 000 000 eur,

b) efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo

c) čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa § 23.

(2) Na účely odseku 1

a) suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v § 31 ods. 2,

b) efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa § 21 ods. 1.

§ 32c Zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty

(1) Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie

a) nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti, ak

1.konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa § 2 písm. i) prvého bodu alebo tretieho bodu,

2.konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a

3.finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie ako 50 000 000 eur,

b) relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.11a)

(2) Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov podľa § 32b sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že

a) suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov

11a)

Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.

pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,

b) oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a

c) suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov.

(3) Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný subjekt.

Čl. 43 O:5

5. Rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

Ak sa rozhodnutie zruší, s podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovného obdobia, v ktorom došlo k zrušeniu, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko

507/ 2023

§ 30 O:9

(9) V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je

GP-N

zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 30 O:10

dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(10) Odseky 1 až 9 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

Upravené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 1.2.2023, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 7.6 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

GP-N

Čl. 44 O:2

2. Základný subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane svojej daňovej správe v súlade s odsekom 5.

Takéto oznámenie môže podať v mene základného subjektu určený miestny subjekt.

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 39 O:2

§ 39 O:5

(2) Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku 1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovaného účtovného obdobia. Ak je oznamované účtovné obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa Oddielu IV Prílohy VII smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011) v platnom znení uverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle.

(5) Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie

GP-N

podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak takéto oznámenie za nich podal miestne určený subjekt.

Čl. 44 O:3 a 4

3. Odchylne od odseku 2 nie je základný subjekt povinný podať svojej daňovej správe oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ak takéto oznámenie podal v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 5:

a) hlavný materský subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt, alebo

b) určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt.

4. Ak sa uplatňuje odsek 3, základný subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte alebo určený miestny subjekt v jeho mene oznamuje svojej daňovej správe totožnosť subjektu, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ako aj jurisdikciu, v ktorej sa nachádza.

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 39 O:6

(6) Daňovník neoznámi správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak za neho tieto informácie oznámil hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní podať oznámenie elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

GP-N

a)označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

1.daňové identifikačné číslo,

2.obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

b)označenie hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, v rozsahu

1.názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.identifikačné číslo hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

3.obchodné meno alebo názov a adresa sídla hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

c)označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so sídlom na území Slovenskej republiky, ak je daňovník podávajúci toto oznámenie miestne určeným subjektom podľa odseku 4, v rozsahu

1.daňové identifikačné číslo,

2.obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

d)miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Čl. 44 O:5

1. pododsek

5. Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane sa podáva v štandardnom vzore a obsahuje tieto informácie týkajúce sa nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny:

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 39 O:1

predvetie

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(1) Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len „oznamované účtovné obdobie“) správcovi dane

GP-N

Čl. 45

Článok 45

Rozhodnutia

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 42

(1) Rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 a ukončenie ich uplatňovania oznamuje podávajúci subjekt správcovi dane v oznámení s

GP-N

1. Rozhodnutia uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku, článku 16 ods. 3, 6 a 9, článku 42 a článku 43, sú platné počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom sa prijali. Rozhodnutie sa automaticky obnovuje, pokiaľ ho podávajúci základný subjekt na konci päťročného obdobia nezruší. Zrušenie rozhodnutia je platné počas obdobia piatich rokov počnúc koncom roka, v ktorom bolo zrušenie vykonané.

informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39.

(2) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 3 ods. 6, § 6 ods. 5 a 6, § 6a, § 8, § 12a, § 12b, § 18 ods. 1 písm. b) druhého bodu, § 19 ods. 11, § 29 a 30 sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, za ktoré sa rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po tomto piatom účtovnom období.

(3) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 6c, § 9, § 17 ods. 4, § 18 ods. 1 písm. b) prvého bodu, § 20 ods. 3, § 23 ods. 2, § 31 ods. 1 a § 32c sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie účtovné obdobie, ak podávajúci

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 24.5.2024, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 4.4.7 a k článku 10.1 (definícia vnútroštátnej minimálnej dorovnávacej dane) v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlá

GP-N

subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za toto účtovné obdobie oznámi jeho opätovné uplatnenie.

(4) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 32 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia.

m proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 48

Článok 48

Prechodná úľava pre vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

1. Na účely uplatňovania článku 28 ods. 3 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:

2023

10 %

2024

9,8 %

2025

9,6 %

2026

9,4 %

2027

9,2 %

2028

9,0 %

2029

8,2 %

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 46 O:1 až 3

§ 46

Prechodné ustanovenia

(1) Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 3 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.

(2) Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 4 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 2.

(3) Ustanovenia § 32 sa uplatnia na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace

Tabuľky uvedené v čl. 48 smernice sú transponované v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.

GP-N

2030

7,4 %

2031

6,6 %

2032

5,8 %

2. Na účely uplatňovania článku 28 ods. 4 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:

2023

8 %

2024

7,8 %

2025

7,6 %

2026

7,4 %

2027

7,2 %

2028

7,0 %

2029

6,6 %

2030

6,2 %

2031

5,8 %

2032

návrh Čl. I

§ 46b

O:1 a 2

najneskôr 30. júna 2028, ak § 46b neustanovuje inak.

§ 46b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2025

(1)Ustanovenie § 32 ods. 11 sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa § 32 ods. 10 písm. a) alebo písm. b) za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2027.

(2)Ustanovenie § 32 ods. 11 sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa § 32 ods. 10 písm. c) za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a na základe Administratívneho usmernenia OECD z 13.1.2025, ktorým sa dopĺňa komentár k článku 9.1.2 v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti

GP-N

5,4 %

narúšaniu základu dane (druhý pilier).

Čl. 50 O:2 druhý a tretí pod odsek

Hlavný materský subjekt uvedený v prvom pododseku vymenuje určený podávajúci subjekt v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa hlavný materský subjekt nachádza, alebo – ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte – v jurisdikcii tretej krajiny, ktorej oprávnený príslušný orgán má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

V takom prípade určený podávajúci subjekt podá oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 44 ods. 5. Základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý si uplatnil možnosť podľa odseku 1 tohto článku, poskytnú určenému podávajúcemu subjektu informácie potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 44 ods. 5 a sú oslobodené od povinnosti podania oznámenia podľa článku 44 ods. 2.

507/ 2023 a

návrh Čl. I

§ 39 O: 6 a 7

a)označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

1.daňové identifikačné číslo,

GP-N

2.obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

1.názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.identifikačné číslo hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

3.obchodné meno alebo názov a adresa sídla hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

c)označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo

ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so sídlom na území Slovenskej republiky, ak je daňovník podávajúci toto oznámenie miestne určeným subjektom podľa odseku 4, v rozsahu

1.daňové identifikačné číslo,

2.obchodné meno alebo názov a adresa sídla,miesto na osobitné záznamy daňovníka.

d)miesto na osobitné záznamy daňovníka.

(7) Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie alebo, ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie

potrebné na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt je povinný podať oznámenie elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt. Toto oznámenie obsahuje

a)označenie daňovníka, ktorý je hlavným materským subjektom a podáva oznámenie, v rozsahu

1.daňové identifikačné číslo,

2.obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

b)označenie určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, v rozsahu

1.názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.identifikačné číslo určeného podávajúceho subjektu,

3.obchodné meno alebo názov a adresa sídla určeného podávajúceho subjektu,

1.daňové identifikačné číslo,

2.obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

d)miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Čl. 51

Článok 51

Prechodná úľava pri povinnostiach týkajúcich sa podávania informácií a oznámení

Bez ohľadu na článok 44 ods. 7 sa oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane a oznámenia uvedené v článku 44 podávajú daňovej správe členských štátov najneskôr 18 mesiacov po poslednom dni vykazovaného účtovného obdobia, ktoré je prechodným rokom uvedeným v článku 47.

507/ 2023 a návrh Čl. I

§ 39 O:2

GP-N

*Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie: