1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Apríl 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Máj 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

August 2025

2.Definovanie problému

Súčasná podoba a stav slovenského väzenského systému je výsledkom dlhého vývoja v chápaní účelu trestu, pretrvávajúceho vysokého počtu odsúdených s uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody a na to nadväzujúcimi problémami s preplnenosťou väzenských objektov, životnými podmienkami väznených osôb, možnosťou odbornej práce väzenského personálu a financovaním nepretržitého chodu väzenských objektov. Hoci za ostatných 10 rokov prešla vykonávacia časť trestného konania niekoľkými zmenami v oblasti právnej úpravy, materiálno-technických podmienok a s podporou Európskej únie aj v oblasti aktívneho prepájania relevantných subjektov penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v národnom projekte Šanca na návrat, pred Slovenskou republikou ostávajú i naďalej nevyriešené viaceré systémové otázky, na ktoré opakovane upozorňuje Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „Výbor CPT“).

Právna úprava podmienok výkonu trestu odňatia slobody obsahuje katalóg oprávnení pre osoby vykonávajúce nepodmienečný trest odňatia slobody, zároveň však ustanovuje aj celý rad bezpečnostných obmedzení, povinností vzťahujúcich sa na tieto osoby a formatívnych opatrení, ktoré má k dispozícii odborný väzenský personál. Navrhovaná právna úprava reaguje na konkrétne nedostatky v aktuálnych podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, na ktoré poukazujú odporúčania Výboru CPT uvedených v správach pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na Európske väzenské pravidlá - Odporúčanie Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (prijaté Výborom ministrov 11. januára 2006 na 952. zasadnutí zástupcov ministrov a revidované a doplnené Výborom ministrov 1. júla 2020 na 1380. zasadnutí zástupcov ministrov) – „Každé väznenie má byť vedené tak, aby uľahčilo reintegráciu osôb, ktoré boli zbavené slobody do slobodnej spoločnosti.“. Efektívne využívanie systému trestných sankcií rovnako vyžaduje, aby primerané obmedzenia, povinnosti odsúdeného, cieľavedomé resocializačné aktivity, boli individualizované vo vzťahu k prognóze rizikového správania odsúdeného v podmienkach väznice (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči väzenskému personálu a voči sebe samému) a tiež vo vzťahu ku kriminogénnym rizikám a potrebám odsúdeného.

3.Ciele a výsledný stav

2

Cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pri tom na výhrady Výboru CPT a zároveň posilniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu (diferenciácia odsúdených), rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených, eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov.

Zároveň vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2024 schválená Revidovaná Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2022 až 2030 (ďalej len „Revidovaná Koncepcia“) predstavuje základný organizačno-plánovací dokument určujúci priority rozvoja vykonávacieho konania. Uvedený materiál obsahuje najmä analýzu súčasného stavu väzenstva Slovenskej republiky, rámcový návrh riešenia systémových nedostatkov a koncepčné ciele a úlohy. Dlhodobou víziou a očakávaným stavom, ktorý sa snaží Revidovaná Koncepcia riešiť, je vytvoriť spoločensky rešpektovanú, modernú a transparentnú organizáciu napĺňajúcu celé vykonávacie konanie v súlade s európskymi štandardmi a najnovšími odbornými poznatkami zmysluplným obsahom a cieľavedomými resocializačnými aktivitami.

Návrh zákona kladie dôraz na plnohodnotnú aplikáciu princípu individualizácie spôsobu výkonu trestu. Základným nástrojom individualizácie spôsobu výkonu trestu je diferenciácia odsúdených, ktorú by mala robiť väzenská služba na základe posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe do výkonu trestu. Samotná povaha trestného činu, prípadne počet vykonaných trestov nevyjadrujú vždy presne stupeň a povahu narušenia páchateľa. Hodnotenie nebezpečnosti páchateľa v súvislosti so škodlivosťou činu neznamená, že páchateľ je nebezpečný v rovnakej miere ako trestný čin. Na uvedený problém opakovane poukazuje aj Výbor CPT, ktorý okrem iného zdôraznil, že väzenský personál má oveľa lepšie predpoklady na stanovenie primeraného stupňa bezpečnostných opatrení než sudca v štádiu vynášania rozsudku.

Navrhované znenie právnej úpravy rovnako zlepšuje materiálne podmienky výkonu trestu odňatia slobody, napríklad zväčšuje zákonom garantovanú minimálnu ubytovaciu plochu na jednu väznenú osobu, rozširuje okruh vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe o nosiče informácií obsahujúce napríklad audiozáznamy súdnych pojednávaní alebo iné informácie týkajúce sa právnych vecí odsúdených, vytvára legislatívne predpoklady prístupu na internetové stránky obsahujúce informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch, zvyšuje celkový rozsah trvania návštev, ich frekvenciu a definuje nové formy ich realizácie.

S cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny zavedie navrhovaná právna úprava napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby.

Znížením zrážky na úhradu trov výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny odsúdeného sa zvýši suma disponibilných peňažných prostriedkov na konte odsúdeného a zároveň sa u odsúdených, ktorí majú vyživovaciu povinnosť zvýši suma úhrad výživného. Ďalším cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zavedenie inovatívnych metód a postupov, a to videonávštev, nepodmieňovanie nákupu kreditu na telefonovanie ďalšou úhradou pohľadávok, či umožnenie nákupu kreditu na telefonovanie aj z civilného prostredia. Uvedený postup bol skúšobne overený ako kompenzačné opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a je realizovaný na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky aj v súčasnosti.

V súvislosti s navrhovanými zmenami, ako aj zisteniami z aplikačnej praxe, sa súčasne navrhuje novelizovať aj zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čl. II), zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čl. III), zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (čl. IV) a zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. V) (viď dôvodová správa) .

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Odsúdení, obvinení, orgány činné v trestnom konaní, súdy, advokáti, notári, rodina alebo iné osoby v sociálnom kontakte s odsúdeným.

5.Alternatívne riešenia

3

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Definovaný problém nie je možné odstrániť iným spôsobom, ako zmenou a doplnením zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čl. II), zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čl. III), zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (čl. IV) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. V).

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nevykonanie navrhovaných zmien by malo negatívny dopad na vykonávacie konanie, ktoré predstavuje fakultatívne štádium trestného konania, ktorého účelom je vo všeobecnosti zabezpečenie riadneho a včasného vykonania rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Hoci najmä pri výkone trestov ide o štádium trestného konania, ktoré nasleduje až po vyriešení primárneho sporu medzi štátom a páchateľom trestného činu, je kľúčovým prostriedkom spravodlivého vysporiadania sa s následkami trestného činu a cestou k narovnaniu spoločenských vzťahov narušených trestným činom. Právnym následkom spáchaného trestného činu je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť súd v súlade so zásadami ukladania sankcií. Uložená ujma však nesmie predstavovať iba represívnu odplatu za spáchaný trestný čin (retribúcia), ale musí vytvárať predpoklady na zmiernenie následkov trestnej činnosti vo vzťahu k individuálne identifikovanej obeti (reštitúcia) a na trvalejšiu ochranu hodnôt chránených trestným právom a možných obetí odstrašením páchateľa (individuálna a generálna prevencia), jeho prevýchovou (rehabilitácia) a narovnaním vzťahov poškodených trestným činom (restorácia). Uvedené funkcie trestu sa však v celom rozsahu napĺňajú až pri jeho individualizovanom spôsobe výkonu, ktorý je ovplyvnený kvalitou diagnostiky rizík a potrieb odsúdeného, rešpektovaním ľudskej dôstojnosti, dostupnosťou výchovno-vzdelávacích a terapeutických aktivít, znižovaním negatívnych účinkov izolácie a vplyvu ostatných odsúdených a načasovaným prejavením dôvery formou podmienečného zmiernenia trestu. Európske väzenské pravidlá na túto problematiku odkazujú v niekoľkých pravidlách, napríklad pravidlo 102.2 uvádza „Uväznenie je trestom už samotným pozbavením slobody, a preto režim pre odsúdených nesmie zhoršovať utrpenie spojené s uväznením.“. Ďalej pravidlo 103.3 uvádza, že „Odsúdení musia byť motivovaní k účasti na vypracovaní ich individuálnych plánov výkonu trestu.“ a pravidlo 103.4 následne spresňuje, že „...takéto plány musia podľa možností zahŕňať prácu, vzdelávanie iné činnosti a prípravu na prepustenie.“.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

1.Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

2.Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného právneho predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať najmä výsledky kontrol relevantných vnútroštátnych a medzinárodných organizácii a inštitúcií.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

4

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

plk. PhDr. Adrián Baláž, MBA, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, e-mail:

adrian.balaz@zvjs.sk

,

Mgr. Anna Graciková, odbor legislatívy trestného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

anna.gracikova@justice.sk

, tel: +421(0)2/888 91 289.

12.Zdroje

Návrh zákona je výstupom odbornej komisie zriadenej ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá pri príprave vychádzala z Revidovanej Koncepcie väzenstva Slovenskej republiky, opakovaných odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií, zahraničnej osvedčenej praxe a podkladov od jednotlivých ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 052/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

5

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Komisia žiada vyčísliť náklady spojené s prechodom na nový ubytovací štandard a vypracovať plán prechodu na nový ubytovací štandard (k novelizačnému bodu č. 39 (§18)).

Odôvodnenie: Zvýšenie minimálneho ubytovacieho štandardu na 4 m2 na osobu s maximálne 8 osobami na celu

(pri cele s viac ako 8 osobami s 8 m2 na osobu) bude mať vplyv na chod väzenských ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a potrebné budú aj dodatočné investičné náklady na zmenu dispozičného riešenia ciel. Legislatívna zmena si preto vyžaduje aj odhad dopadov tejto zmeny na rozpočet verejnej správy. Keďže ide o významnú zmenu v prevádzke ústavov ZVJS, vhodné je vypracovať aj plán jej realizácie. V súčasnosti je minimálny ubytovací štandard 3,5 m2 a ústavy obsahujú desiatky veľkokapacitných cieľ (nad 8 osôb – hlavne Ilava a Dubnica nad Váhom). Podľa údajov ZVJS prechod na štandard 4m2 s maximálne 8 osobami na celu spôsobí zníženie ubytovacej kapacity o 14 % s ekvivalentným rastom jednotkových nákladov na lôžko.

Vyhodnotenie: pripomienka nebola akceptovaná

Zvýšenie minimálneho ubytovacieho štandardu na 4 m2 na osobu s maximálne 8 osobami na celu (pri cele s viac ako 8 osobami s 8 m2 na osobu) nebude mať vplyv na chod ústavov zboru, ako ani na potrebu dodatočných investičných nákladov, nakoľko nedôjde k zmene dispozičného riešenia ciel, ale len zákonom stanovených maximálnych kapacít, resp. minimálnych štandardov v zmysle odporúčaní Výboru CPT. Veľkosť takýchto cieľ naďalej zostane nezmenená, len sa upraví počet odsúdených v nich ubytovaných.

Komisia žiada odhadnúť a materiál doplniť o negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu spôsobený znížením podielu zrážky trov výkonu trestu z pracovnej odmeny odsúdeného.

Odôvodnenie: Zníženie podielu zrážky trov výkonu trestu z pracovnej odmeny odsúdeného z 55 % na 45 % (resp.

zo 45 % na 35 % pri súbehu s výživným) bude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Pripomienka sa nevzťahuje na samotný návrh znížiť podiel zrážky trov z výkonu trestu, ale na odhad jeho vplyvu.

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená.

V časti 2.2.4 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné doplniť výpočet vplyvu v sume 415 409 eur, nakoľko v súčasnosti je v danej časti analýzy uvedený celkový vplyv vyplývajúci z pracovných odmien odsúdených a teda nie rozdiel medzi súčasným a navrhovaným stavom.

Vzhľadom na doplnenie kvantifikácií vplyvov na základe vyššie uvedených pripomienok Komisia podotýka, že s materiálom, z ktorého bude vyplývať nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy nebude možné z našej strany súhlasiť. Všetky negatívne vplyvy na rozpočet Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutej kapitoly verejnej správy tak, aby z materiálu nevyplýval negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Komisia zároveň podotýka, že uznesením NR SR č. 699 z 3. decembra 2024 bol schválený celkový limit verejných výdavkov na roky 2025 až 2027, ktorý je potrebné dodržať.

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

Analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená.

K sociálnym vplyvom

Komisia považuje za potrebné identifikovať, okrem pozitívnych sociálnych vplyvov, aj negatívne sociálne vplyvy v bode 9 doložky vybraných vplyvov a tieto zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov. Túto pripomienku je potrebné zohľadniť aj v príslušnom texte všeobecnej časti dôvodovej správy. Odôvodnenie: Negatívne sociálne vplyvy hodnotené v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov sa týkajú návrhu, ktorým sa ruší možnosť udeliť disciplinárnu odmenu mimoriadneho voľna odsúdenému umiestnenému do ústavu so stredným stupňom stráženia; návrhu, podľa ktorého v prípade zlyhania odsúdeného mu už v budúcnosti mimoriadne voľno, ako disciplinárnu odmenu, nebude možné udeliť (v porovnaní so súčasným stavom, kedy ho bolo možné udeliť po uplynutí 12 mesiacov) a návrhu, podľa ktorého opakovanú žiadosť o zmenu stupňa stráženia môže odsúdený podať po uplynutí 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola jeho predchádzajúca žiadosť zamietnutá, a to v porovnaní so súčasným stavom týkajúcim sa odsúdeného, ktorý takúto žiadosť mohol podať po uplynutí šiestich resp. troch mesiacov.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná, v časti týkajúcej sa opakovanej možnosti udelenia

mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.

V prípade úpravy možnosti udelenia disciplinárnej odmeny mimoriadneho voľna na opustenie ústavu) len pre odsúdených zaradených v minimálnom stupni stráženia je zámerom motivovať samotných odsúdených k plneniu programu zaobchádzania, a tým vytvorenia si priaznivých predpokladov k návrhu komisie a následnom kladnom rozhodnutí riaditeľa ústavu o zmene stupňa stráženia. Aj v súčasnej dobe je tento inštitút (nejedná sa o zákonné

6

právo odsúdeného) využívaný predovšetkým u odsúdených zaradených v minimálnom stupni stráženia. Z celkového počtu 544 odsúdených, ktorým bolo udelené mimoriadne voľno na opustenie ústavu bolo len 38 udelených odsúdeným zaradeným v strednom stupni stráženia. V porovnaní so súčasným stavom v navrhovanej právnej úprave neexistuje žiadna lehota na preradenie odsúdeného do minimálneho stupňa stráženia. Vychádzajúc z charakteru inštitútu mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, ako najvyššej formy disciplinárnej odmeny, je základným predpokladom pre jej udelenie najmä dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania. Z uvedeného vyplýva, že všetci odsúdení v strednom stupni stráženia, ktorým bolo udelené mimoriadne voľno na upustenie ústavu by podľa navrhovanej právnej úpravy vykonávali trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia. Z uvedeného dôvodu nebude mať navrhovaná zmena negatívny sociálny vplyv.

Pokiaľ ide o opakovanú možnosť udelenia mimoriadneho voľna na opustenie ústavu v prípade zlyhania odsúdeného bez ohľadu na právnu úpravu, z aplikačnej praxe je zrejmé, že ani v jednom prípade zlyhania nebola opakovane odsúdeného takáto odmena udelená. Napriek uvedenému bola pripomienka akceptovaná, pričom zostáva pôvodný text, teda: „Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu, ďalšie mimoriadne voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov.“ (vypustenie novelizačného bodu 121, úprava konsolidovaného znenia zákona o výkone trestu - § 51 ods. 6).

Zámerom navrhovanej lehoty pre opakovanú žiadosť o zmenu stupňa stráženia je eliminovať nedôvodné žiadosti odsúdených a zároveň ich motivovať k plneniu programu zaobchádzania. V prípade, že odsúdený bude plniť program zaobchádzania bude návrh na zmenu stupňa stráženia podaný zo strany personálu, pričom v takomto prípade nie je stanovená žiadna lehota, a to ani pre opakovanú žiadosť.

Komisia odporúča zvážiť doplnenie hodnotenia pozitívnych sociálnych vplyvov v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov v súvislosti so zvýšením zrážok na úhradu výživného.

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

Analýza sociálnych vplyvov bola doplnená o konštatovanie, že z čistej pracovnej odmeny sa zvyšuje o 3 % suma zrážok na úhradu výživného, a to z pôvodných 30 % na 33 %. Z celkového počtu odsúdených je 49 % rodičov neplnoletých detí. Zvýšenie percenta zrážok na úhradu výživného o 3 % predstavuje:

-ročné zvýšenie výživného o sumu 50 849 Eur - pri priemernom počte väznených osôb (1 450), ktorí boli v roku 2024 zaradení do práce a vykonávali sa im zrážky z ČPO na úhradu výživného;

Poznámka: Priemerný počet väznených osôb zaradených do práce 3 822. Priemerný počet väznených osôb s úhradou výživného z rozúčtovania 1 450; čo predstavuje percentuálne vyjadrenie 37,95 % väznených osôb, ktoré boli zaradené do práce sa vykonávali sa im zrážky z čistej pracovnej odmeny na úhradu výživného

-ročné zvýšenie výživného o sumu 65 652 Eur - pri použití percentuálneho vyjadrenia 49 %, t.j. väznených osôb, ktorí majú evidované vyživované osoby.

V bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov Komisia považuje za potrebné doplniť hodnotenie návrhu, podľa ktorého súd odloží výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa, namiesto na jeden rok, na tri roky po pôrode a návrhu, podľa ktorého sa nahradí odsúdenej trest odňatia slobody podľa novo navrhovaného § 412 ods. 5 Trestného poriadku.

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

Analýza sociálnych vplyvov a analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, boli doplnené o konštatovanie, že rozšírenie podmienok odloženia alebo prerušenia výkonu trestu odňatia slobody tehotných odsúdených žien a matiek s deťmi z doterajšieho 1 roka dieťaťa na navrhované 3 roky dieťaťa s následnou možnosťou nahradenie zvyšku trestu peňažným trestom alebo trestom domáceho väzenia; uvedeným umiestnením nedochádza k traumatizujúcej separácii dieťaťa a vytvoria sa predpoklady pre jeho výchovu matkou, resp. oboma rodičmi v domácom prostredí spoločne s ostatnými členmi rodiny.

Kvantifikácia:

V porovnaní so súčasným stavom, keď je z dôvodu tehotenstva alebo materstva prerušený výkon trestu odňatia slobody 11 odsúdeným ženám, by podľa navrhovanej právnej úpravy bol k mesiacu apríl 2025 prerušený výkon trestu odňatia slobody ďalším 57 odsúdeným ženám (t.j. celkovo 68 odsúdených žien). Zároveň sa vytvárajú zákonné predpoklady pre následnú možnosť nahradenia zvyšku trestu peňažným trestom alebo trestom domáceho väzenia.

Pokiaľ ide o počty odsúdených žien, ktorým je podľa súčasne právnej úpravy (resp. by bol podľa navrhovanej právnej úpravy) odložený výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva alebo materstva, tieto zbor nemá k dispozícii, keďže ide o odsúdené osoby, ktoré výkon trestu odňatia slobody ešte nenastúpili.

V analýze sociálnych vplyvov je potrebné zhodnotiť aj sociálne vplyvy týkajúce sa obvinených (navrhované zmeny v návrhu novely zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov).

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

7

V analýze sociálnych vplyvov bolo vo vzťahu k obvineným doplnené:

a) rozšírenie minimálneho rozsahu telefonovania obvinených v trvaní 30 minút v kalendárnom mesiaci zo 4 dní na 8 dní,

b) zvýšenie maximálnej sumy pre obvinených na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni zriadenej v ústave z trojnásobku na desaťnásobok sumy životného minima,

c) rozšírenie vecí osobnej potreby, ktoré môže obvinený používať o CD alebo DVD prehrávač,

d) zvýšenie minimálnej ubytovacej plochy na obvinenú osobu na ubytovanie v uzamykanej cele o 0.5 m2,

e) stanovenie maximálneho počtu obvinených alebo odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe na osem; ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem obvinených, alebo odsúdených je minimálna ubytovacia plocha na jedného obvineného alebo odsúdeného 8 m2; ak sa nadmerne zvýši počet obvinených alebo odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť, nie však na plochu menšiu ako 3 m2.

Nad rámec pripomienky bolo v analýze sociálnych vplyvov vo vzťahu k odsúdeným doplnené:

a) rozšírenie minimálneho rozsahu telefonovania odsúdených v kalendárnom mesiaci z 2 dní (20 minút) na 8 dní (30 minút),

b) zvýšenie maximálnej sumy pre odsúdených na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni zriadenej v ústave z trojnásobku na sedemnásobok sumy životného minima,

c) rozšírenie vecí osobnej potreby, ktoré môže odsúdený používať o CD alebo DVD prehrávač.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Komisia odporúča predkladateľovi, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov doplnil v závere predkladacej správy text, že predkladaný materiál má vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pretože predložený materiál má významný vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu tým, že:

-zvyšuje možnosti kontaktu s rodinou,

-umožňuje vykonávať trest formou domáceho väzenia,

-podporuje udržiavanie rodinných väzieb ako súčasť nápravy,

-znižuje sociálne a psychologické dopady na blízke osoby.

Tento vplyv vyplýva zo zmien, ktoré sa týkajú režimu kontaktov odsúdených s blízkymi osobami a spôsobu výkonu trestu.

1. Rozšírenie rodinných väzieb a vzťahov počas výkonu trestu

Návrh explicitne sleduje cieľ zlepšiť možnosti kontaktu odsúdených s rodinou a blízkymi osobami (manžel, manželka, deti, rodičia, partneri). Zavádza flexibilnejší prístup k návštevám, vrátane častejších a dlhších návštev v bezpečnostne únosných prípadoch.

Tieto opatrenia majú pomôcť udržať emocionálne puto a rodinné väzby, čo je kľúčové pre:

a) psychickú stabilitu odsúdeného

b) prevenciu rozpadov manželstiev počas výkonu trestu

c) udržanie vzťahu rodiča a dieťaťa.

2. Možnosť výkonu trestu v nižšom stupni stráženia alebo domácom väzení

Návrh rozširuje možnosť zmeniť nepodmienečný trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia, a to aj pre niektoré recidivujúce osoby. Odsúdený môže byť zaradený do takéhoto trestu, ak plní program zaobchádzania, neohrozuje spoločnosť a prejavuje vôľu zmeniť sa. To umožňuje vykonávať trest v domácom prostredí, čo znamená:

a) zachovanie spolužitia s manželom/manželkou a deťmi

b) možnosť spolupodieľať sa na výchove a starostlivosti o deti

c) menší zásah do bežného chodu rodiny.

3. Podpora sociálnej integrácie a zachovanie rodinných väzieb

Novela uznáva rodinu ako kľúčový faktor úspešnej resocializácie, kedy zdravé rodinné zázemie znižuje riziko recidívy. Zavádza dôraz na prácu s rodinou ako súčasť penitenciárnej starostlivosti, vrátane možnej podpory manželov alebo rodičov pri zachovaní kontaktu s odsúdeným. Pri preklade odsúdených alebo rozhodovaní o umiestnení môže byť zohľadnená aj geografická dostupnosť pre rodinné návštevy.

4. Zníženie sekundárneho dopadu trestu na deti a partnerov

Tradičný výkon trestu má tvrdý sekundárny dopad na rodinu odsúdeného (emocionálne, sociálne a ekonomicky). Cieľom reformy je, aby sa výkon trestu netransformoval na „kolektívny trest“ celej rodiny. Posilnením humanizácie výkonu trestu sa vytvára priestor, aby deti mohli vnímať svojho rodiča ako aktívnu súčasť života a manžel/ka nemusel (a) z dôvodu dlhodobého odlúčenia žiadať o rozvod alebo čeliť ekonomickému kolapsu.

Vyhodnotenie: pripomienka bola akceptovaná

Predkladacia správa bola doplnená o konštatovanie, že: „Návrh zákona predpokladá negatívny rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na životné prostredie.“.

8

Komisia navrhuje predkladateľovi, aby vyčíslil, prípadne určil, aký je počet rodín, kde aspoň jeden z rodičov je vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň Komisia odporúča predkladateľovi, aby identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. pozitívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu a vypracoval príslušnú analýzu vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu, ktorá je povinnou súčasťou predkladaného materiálu.

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu Komisia odporúča zhodnotiť najmä v bodoch 8.1.5, 8.2.4, 8.3.2. a 8.7.1.

Vyhodnotenie: pripomienka nebola akceptovaná

Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu bola vypracovaná a riadne predložená na predbežné pripomienkové konanie, pričom bol v nich konštatovaný pozitívny vplyv v danej oblasti.

Zároveň uvádzame, že zbor nemá k dispozícii prehľad o počte rodín, z ktorých aspoň jeden z rodičov je vo výkone trestu odňatia slobody, zároveň takýto údaj nie je možné ani získať z informačného systému zboru. Z uvedeného dôvodu nie je možné identifikovať v doplniť doložku na manželstvo, rodičovstvo a rodinu o tieto údaje.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: