DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 (ďalej len „programové vyhlásenie“), v ktorom sa vláda Slovenskej republiky okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pri tom na výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „Výbor CPT“) a zároveň posilniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu (diferenciácia odsúdených), rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených, eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov.

Cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených a odsúdených s inými osobami, zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť, výkon trestu odňatia slobody osobitných kategórií odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom, a tým dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody.

Návrh zákona zosúlaďuje klasifikačné kritéria so zabezpečením účelu bezpečného výkonu trestu odňatia slobody, a to prechodom zmeny stupňa stráženia do vecnej pôsobnosti ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) tak, aby zaradenie do stupňa stráženia bolo prispôsobené odsúdenému, a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako.

V zmysle Odporúčania Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách na túto problematiku odkazuje v niekoľkých pravidlách. Podľa týchto pravidiel musí byť čo najskôr po prijatí stanovená primeraná úroveň stráženia väznenej osoby v súlade s pravidlom 51 a musí byť určená bezpečnostná hrozba, ktorú väznená osoba predstavuje v súlade s pravidlom 52. Z uvedených pravidiel vyplýva, že skorá klasifikácia rizika a bezpečnosti vyžadovaná pravidlom 16 sa nemôže odložiť. Pozornosť treba tiež už na začiatku venovať osobným a sociálnym potrebám väznených osôb. Toto si tiež môže vyžadovať rýchle nadviazanie kontaktu so službami sociálnej starostlivosti mimo väzenských zariadení. Podobne sa musí rýchlo začať s programami zaobchádzania a vzdelávania pre odsúdených. K navrhovanej zmene zbor opakovane vyzýva aj Výbor CPT. Výbor CPT opakovane zdôrazňuje, že diferenciáciu väzňov by malo vždy robiť vedenie ústavu na základe individuálneho posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe do výkonu trestu. Výbor CPT rovnako opakovane zdôraznil, že väzenský personál má oveľa lepšie predpoklady na stanovenie primeraného stupňa bezpečnostných opatrení v prípade odsúdeného v danom ústave než sudca v štádiu vynášania rozsudku.

Vzhľadom na existujúce ubytovacie kapacity ústavov určených na výkon trestu odňatia slobody návrh zákona z časti reflektuje na odporúčania Výboru CPT v podobe zvýšenia ubytovacej plochy pre jedného odsúdeného na najmenej 4 m2 v uzamykanej cele alebo izbe. V odôvodnených prípadoch možno ubytovaciu plochu dočasne znížiť, avšak nie na plochu menšiu ako 3 m2, pričom uvedené reflektuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Maximálny počet odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe je osem odsúdených. Ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem odsúdených, je minimálna ubytovacia plocha na jedného odsúdeného 8 m2.

Na základe odporúčania Výboru CPT sa prehodnocuje aj prístup k vnútornej diferenciácii odsúdených na doživotie, a to v zmysle princípov Odporúčania Rec(2003)23 Výboru ministrov Rady Európy o „riadení väzenských služieb osôb odsúdených na doživotie a dlhodobé tresty odňatia slobody“ z 9. októbra 2003. Možnosť progresívneho umiestnia odsúdených vykonávajúcich doživotný trest mimo oddielu doživotných trestov vychádza z dvoch základných a previazaných princípov. Ide od princíp, podľa ktorého je potrebné zvážiť nesegregovanie odsúdených na doživotie iba na základe ich trestu a princíp bezpečnosti a ochrany, ktorý vyzýva k dôkladnému zhodnoteniu toho, či odsúdení predstavujú riziko poškodenia sami pre seba, ostatných odsúdených, osoby pracujúce v ústave alebo vonkajšiu spoločnosť. Z uvedeného dôvodu sa upúšťa od obligatórneho umiestňovania odsúdených na doživotie do oddielu pre túto špecifickú kategóriu odsúdených. Zároveň, v prípade, že po posúdení všetkých rizík a kritérií sa rozhodne o umiestnení odsúdeného do oddielu doživotných trestov, realizácia vybraných činností sa zabezpečuje oddelene.

Návrh zákona napĺňa odporúčania Výboru CPT týkajúce sa spôsobu realizácie fyzických návštev rozšírením možnosti kontaktu maloletých detí s ich rodičmi. Navrhovaná právna úprava teda smeruje k zmierneniu podstatného obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone trestu odňatia slobody spôsobeného pozbavením osobnej slobody, a to jednak rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ako i rozšírením spôsobu realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu – videonávštevu.

Z opakovaných odporúčaní Výboru CPT vyplýva, že pre všetky zákonom stanovené kategórie väznených osôb by mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom, pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy dôvodné a opodstatnené a musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho odsúdeného. Vzhľadom na uvedené, za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve, sa budú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, kde sa budú návštevy realizovať spravidla bezkontaktným spôsobom.

Návrh zákona odstraňuje zákaz telefonovania, ako druh disciplinárneho trestu, ako aj zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, čím sa reflektuje na zámer zvyšovať a rozširovať možnosti sociálnych kontaktov odsúdených, pričom zároveň by bolo nesprávne, aby za disciplinárne previnenie odsúdeného bola takýmto spôsobom nepriamo sankcionovaná aj rodina odsúdeného. Uvedená zmena je podporená aj odporúčaním Výboru CPT, ktorý považuje zákaz telefonovania až na dobu troch mesiacov ako osobitný disciplinárny postih za poľutovaniahodný. Taktiež sa upúšťa od podmieňovania nákupu kreditu na telefonovanie úhradou zákonom určených pohľadávok,

čo má za cieľ nepodmieňovať kontakt s rodinou (jeden z cieľov programu zaobchádzania) nesúvisiacimi skutočnosťami. Uvedený postup bol skúšobne overený ako kompenzačné opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a je realizovaný na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky aj v súčasnosti.

Systém ukladania disciplinárnych trestov sa dopĺňa o pravidlo postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení. Návrh zákona reaguje aj na aplikačné problémy súvisiace s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu, ktorý bol obvinenému uložený za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone väzby bezprostredne pred nástupom do výkonu trestu. Skracuje sa maximálna dĺžka disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu, ako aj dĺžka neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov a predlžuje sa doba, po uplynutí ktorej môže odsúdený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu. Taktiež sa vypúšťa, v súlade s odporúčaniami Výboru CPT, povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, keďže platná právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu práve stanoviskom ošetrujúceho lekára a navrhuje sa zdravotný stav odsúdeného (najmä existencia psychiatrických kontraindikácii) zohľadňovať v štádiu konania o disciplinárnom previnení. V neposlednom rade sa v rámci konania o disciplinárnom previnení zavádza nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom tento novozavedený inštitút sa bude aplikovať popri doterajšom všeobecnom oprávnení prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave, vydať v súlade s § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov príkaz, ktorým sa zruší uložený disciplinárny trest vydaný v rozpore so zákonom. Tento mimoriadny opravný prostriedok umožní riaditeľovi ústavu zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu v prospech odsúdeného.

V neposlednom rade je cieľom návrhu zákona zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny. Navrhovaná právna úprava zavedie napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby. Navrhované znenie reflektuje na výhrady Výboru CPT, podľa ktorých je systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok nielen demotivujúci, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné.

V nadväznosti na prechod vecnej pôsobnosti zmeny stupňa stráženia do vecnej pôsobnosti ústavov je nevyhnutné novelizovať aj § 117 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) týkajúci sa trestu odňatia slobody, § 407 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) týkajúci sa všeobecných ustanovení o výkone trestu odňatia slobody a § 411 Trestného poriadku týkajúceho sa rozhodovania o zmene spôsobu výkonu trestu.

Vzhľadom na zámer vytvoriť zákonné predpoklady pre odsúdené ženy, ktoré sú matkami dieťaťa mladšieho ako tri roky pre ukladanie alternatívnych trestov namiesto ich umiestnenia do špecializovaného oddelenia pre odsúdené ženy vo výkone trestu, sa navrhuje novelizovať § 409 Trestného priadku týkajúci sa odkladu výkonu trestu a § 412 Trestného poriadku, ktorý sa týka prerušenia výkonu trestu.

V súvislosti so zisteniami z aplikačnej praxe súvisiacimi s podmienečným prepustením odsúdeného pri viacero postupne uložených trestoch odňatia slobody v kontexte § 68 ods. 5 Trestného zákona, sa navrhuje novelizovať aj § 415 Trestného poriadku, aby v prípade každého

právoplatného rozhodnutia súdu bol vydaný príkaz na prepustenie z výkonu trestu.

Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonať aj viaceré zmeny v zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) tak, aby došlo k naplneniu programového vyhlásenia v oblasti vytvorenia bezpečného a humánneho prostredia vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody obvinených, vytvoreniu podmienok obvinených vo výkone väzby s dôrazom na prezumpciu neviny a v neposlednom rade k odstráneniu poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe pri zaobchádzaní s obvinenými zistených od nadobudnutia účinnosti ostatnej novely zákona o výkone väzby k 1. januáru 2023.

Na základe uplatnených pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania je tiež nevyhnutná zmena zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona predpokladá negatívny rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody)

K bodu 1

Ide o precizovanie textu tak, aby bolo zrejmé, že celý proces zaobchádzania a s ním súvisiaci účel výkonu trestu odňatia slobody smeruje k príprave odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu na slobodu.

K bodu 2

Dopĺňa sa ďalšia vec osobnej hygieny, ktorú môže mať odsúdený obligatórne pri sebe.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh základných potrieb na korešpondenciu o poštové známky, ako nevyhnutnej potreby na udržiavanie korešpondenčného styku tak, aby si odsúdený tieto mohol zakúpiť v ústavnej predajni v zmysle § 28 ods. 10 zákona aj v prípade, ak nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa § 28 ods. 8 zákona. Tlačivá poštového podniku si odsúdený nezakupuje, ale sú bezplatne k dispozícii v ústave prostredníctvom poštového podniku.

K bodu 4

Precizuje sa vymedzenie osôb, ktoré je na účely zákona možné považovať za blízke osoby.

K bodu 5

Navrhovaná zmena reflektuje na zrušenie súčasného vnímania vnútornej diferenciácie všetkých odsúdených, pričom doterajšie vnútorné členenie v rámci jedného stupňa stráženia sa bude týkať iba mladistvých odsúdených. Vnútorné členenie, respektíve individualizácia výkonu trestu dospelých odsúdených bude spočívať v ich zaradení do štandardného režimu, v prípade potreby do špecializovaného oddielu alebo do otvoreného oddelenia, ako najmiernejšej formy spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 6

Zámenou dotknutých ustanovení sa upravujú legislatívne skratky označenia ústavov používaných v zákone. Zároveň sa doplnením oprávnenia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) na určovanie stupňa stráženia jednotlivých ústavov, ich profilácie pre určité kategórie odsúdených, ako aj na zriaďovanie otvorených oddelení, zosúlaďuje už súčasná aplikačná prax. Taktiež sa dopĺňa povinnosť odsúdeného podrobiť sa obmedzeniam počas výkonu trestu odňatia slobody len v nevyhnutnom rozsahu.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8

Úprava názvu Hlavy, vzhľadom na doplnenie § 10a súvisiaceho s predvedením odsúdeného.

K bodu 9

Nakoľko nástup odsúdeného na výkonu trestu odňatia slobody je len jedna z foriem prijatia, a to ak nastúpi sám zo slobody, vkladá sa vhodnejší výraz, a to prijatie na výkon trestu odňatia slobody, ktorý zahŕňa aj dodanie osoby napríklad príslušníkmi Policajného zboru. Taktiež sa dopĺňa možnosť prijať odsúdeného aj v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len „väzenská nemocnica“), nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy mohol byť odsúdený umiestnený do väzenskej nemocnice až po jeho prijatí v niektorom z iných ústavov.

K bodu 10

Informácia z informačného systému Policajného zboru môže byť poskytnutá aj na základe telefonickej žiadosti prostredníctvom vopred dohodnutého hesla.

K bodu 11

Rozširuje sa okruh informácií, o ktorých musí byť odsúdený poučený pri prijatí.

K bodu 12

V oblasti dostupnosti fyzických návštev väznených osôb pre blízke osoby a zástupcov postpenitenciárnej starostlivosti zabezpečovanej štátom (sociálna kuratela, probační a mediační úradníci) je potrebné venovať pozornosť umiestňovaniu odsúdených čo najbližšie k miestu ich bydliska. Umiestňovanie odsúdených (mimo obdobia dočasného premiestnenia odôvodneného realizáciou procesných úkonov a špecifických liečebných a/alebo resocializačných a výchovných programov) vo väčšej vzdialenosti od miesta obvyklého pobytu odsúdeného ovplyvňuje nielen účinnosť resocializácie uväznených osôb, ale vyvoláva problém zvýšených finančných dopadov pre rodinu odsúdeného a orgány štátu zabezpečujúce postpenitenciárnu starostlivosť. Pri rozhodovaní a umiestnení sa prihliada aj na záujem odsúdeného. Zároveň sa ako jedno z kritérií pri umiestňovaní stanovuje aj bezpečnostné hľadisko, ak by v prípade umiestnenia odsúdeného do daného ústavu hrozilo nebezpečenstvo zo strany iných odsúdených, ktorí v tomto ústave už vykonávajú trest odňatia slobody.

K bodu 13

Vypúšťajú sa predmetné slová, a to vzhľadom na prechod kompetencie rozhodovať o zmene stupňa stráženia do pôsobnosti zboru.

K bodom 14

Zosúladenie s § 7 ods. 2 písm. g) zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z. z.“).

K bodu 15

Konkretizuje sa povinnosť ústavu informovať prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave (ďalej len „dozorový prokurátor“) len v prípade umiestnenia mladistvého odsúdeného s dospelým odsúdeným, ktoré považujeme za najväčší zásah do zákonných zásad umiestňovania odsúdených.

K bodu 16

Zmena terminológie z dôvodu individualizácie spôsobu výkonu trestu.

K bodu 17

Za účelom eliminácie prípadného subjektívneho rozhodovania riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru pri využívania individuálneho umiestnenia odsúdeného, sa taxatívne určujú dôvody pre takéto umiestnenie.

K bodu 18

Dlhodobé individuálne umiestnenie a izolácia odsúdeného môže mať vplyv na jeho psychické a fyzické zdravie. Individuálne umiestnenie sa preto musí pravidelne prehodnocovať a na nevyhnutný čas vždy prerušiť v prípade, ak sa zistí vážne ohrozenie zdravia odsúdeného.

K bodu 19

Navrhovaná zmena zosúlaďuje klasifikačné kritériá so zabezpečením účelu bezpečného výkonu trestu odňatia slobody. Zaradenie do stupňa stráženia má byť prispôsobené odsúdenému a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako. Súčasná „súdna“ diferenciácia sa dopĺňa o prognózu rizikového správania odsúdeného v podmienkach ústavu (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči príslušníkom zboru, voči zamestnancom zboru a voči sebe samému), nakoľko súd nemá pri vyhlasovaní rozsudku primeraný diagnostický aparát a dostatočné poznanie rozdielov v spôsobe výkonu trestu jednotlivých stupňov stráženia.

Rada Európy – Výbor ministrov: Odporúčanie Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách na túto problematiku odkazuje v niekoľkých pravidlách.

Podľa pravidiel 16 b) a c) musí byť čo najskôr po prijatí stanovená primeraná úroveň stráženia väznenej osoby v súlade s pravidlom 51 a musí byť určená bezpečnostná hrozba, ktorú väznená osoba predstavuje v súlade s pravidlom 52. Z uvedených pravidiel vyplýva, že skorá klasifikácia rizika a bezpečnosti vyžadovaná pravidlom 16 sa nemôže odložiť. Pozornosť treba tiež už na začiatku venovať osobným a sociálnym potrebám väznených osôb. Toto si tiež môže vyžadovať rýchle nadviazanie kontaktu so službami sociálnej starostlivosti mimo väzenských zariadení. Podobne sa musí rýchlo začať s programami zaobchádzania a vzdelávania pre odsúdených. Informácie o týchto rôznych aspektoch uväznenia sa majú zaznamenávať do spisov väznených osôb.

Podľa pravidla 18.10 musí ubytovanie všetkých väznených osôb spĺňať podmienky najmiernejších bezpečnostných opatrení, ktoré však zodpovedajú ich riziku úteku, poškodzovania seba alebo iných. Uvedené pravidlo vyžaduje, aby sa využívali najmenej obmedzujúce bezpečnostné opatrenia kompatibilné s rizikom úteku väznených osôb alebo ublíženia sebe alebo iným, tiež umožňuje zohľadňovať pri rozhodovaní o vhodnom ubytovaní ochranu spoločnosti. V tomto smere sa má patričná pozornosť venovať poskytnutiu vhodného ubytovania starším väzneným osobám a telesne postihnutým väzneným osobám, ktoré na jednej

strane môžu mať špeciálne potreby, ale na druhej strane nemusia predstavovať bezpečnostné riziko.

Podľa pravidiel 51.3, 51.4 a 51.5 sa čo najskôr po prijatí väznené osoby hodnotia za účelom stanovenia rizika, ktoré by predstavovali pre spoločnosť v prípade úteku; rizika, že sa pokúsia utiecť samé alebo s pomocou z vonku. Každá väznená osoba musí byť zadržaná v bezpečnostných podmienkach, ktoré zodpovedajú uvedeným stupňom rizika. Potrebná úroveň bezpečnosti sa musí počas uväznenia osoby v pravidelných intervaloch prehodnocovať. Z uvedeného vyplýva, že existujú tri hlavné dôvody, prečo sa vyžaduje, aby bezpečnostné opatrenia, ktorým sú väznené osoby vystavené, boli s ohľadom na dosiahnutie ich bezpečného zadržania obmedzené na minimum:

a) personál ľahšie identifikuje väznené osoby, ktoré vyžadujú vyšší stupeň bezpečnosti, ak sú ich počty obmedzené,

b) čím nižší stupeň bezpečnosti, tým pravdepodobnejšie je ľudskejšie zaobchádzanie,

c) bezpečnosť je nákladná a čím vyšší stupeň, tým vyššie náklady; z finančného hľadiska dáva zmysel nemať väznené osoby vo vyššom stupni bezpečnosti, než aký je potrebný.

Hodnotenie rizika môže pomôcť pri identifikovaní tých väznených osôb, ktoré predstavujú hrozbu samé pre seba, väzenský personál, iné väznené osoby a širšiu spoločnosť. Pravidlo 51.3 vymenúva hlavné ciele hodnotenia bezpečnostných rizík. Kritériá tohto hodnotenia boli vytvorené v mnohých krajinách. Zahŕňajú: povahu trestného činu, za ktorý bola väznená osoba odsúdená; hrozbu pre verejnosť, ak by väznená osoba utiekla; predchádzajúcu minulosť pokusov o útek a prístup k pomoci z vonku; potenciálnu hrozbu pre ostatné väznené osoby a v prípade obvinených hrozbu pre svedkov. Hodnotenie rizika vo väzenskom zariadení má brať do úvahy hodnotenia vykonané inými príslušnými orgánmi, napríklad políciou. Pre ďalšie usmernenie o tom, kedy a ako vykonávať takéto hodnotenie rizika, pozri časť III – Zásady hodnotenia rizík počas výkonu trestu – z Odporúčania CM/Rec(2014)3 Výboru ministrov členským štátom o nebezpečných páchateľoch.

Pravidlo 51.5 vyžaduje, aby bezpečnostné stupne boli počas výkonu trestu v pravidelných intervaloch prehodnocované. Často sa stáva, že sa osoba počas výkonu trestu stáva menším bezpečnostným rizikom. Vyhliadka postúpenia do nižšej bezpečnostnej kategórie počas výkonu trestu môže tiež pôsobiť ako motivácia k dobrému správaniu.

Podľa pravidiel 52.1 a 52.2., čo najskôr po prijatí sa väznené osoby musia hodnotiť za účelom stanovenia, či predstavujú bezpečnostné riziko pre ostatné väznené osoby, väzenský personál alebo iné osoby, ktoré pracujú vo väzenskom zariadení alebo ho navštevujú, alebo či u väznenej osoby existuje pravdepodobnosť sebapoškodenia. Zároveň musia existovať postupy na zaistenie bezpečnosti väznených osôb, väzenského personálu a všetkých návštevníkov a na zníženie na minimum rizika násilia alebo iných udalostí, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť. Dôležitosť vykonávania náležitého hodnotenia rizík všetkých väznených osôb z pohľadu bezpečnosti ako aj ochrany zdôraznil rozsudok ESĽP Edwards verzus Spojené kráľovstvo (sťažnosť č. 46477/99), v ktorom súd v zmysle existujúcich okolností zistil, že prišlo k porušeniu práva na život u obvineného, ktorý bol spoluväzňom v cele dokopaný na smrť.

K navrhovanej zmene nás opakovane vyzýva aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „Výbor CPT“). Výbor CPT opakovane zdôraznil, že diferenciáciu väzňov by malo vždy robiť vedenie väznice na základe individuálneho posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe na výkon trestu. Výbor CPT rovnako opakovane zdôraznil, že väzenský personál má oveľa lepšie predpoklady na stanovenie primeraného stupňa bezpečnostných opatrení v prípade odsúdeného v danom ústave, než sudca v štádiu vynášania rozsudku.

K bodu 20

Použitie exaktnejšej terminológie, nakoľko už neexistujú ústavy iba na výkon väzby, ale každý takýto ústav je aj ústavom na výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 22 až 27

Rozširujú sa dôvody na prechodné premiestnenie odsúdeného, aj na iné nepredvídateľné situácie, ako aj za účelom absolvovania jednotlivých resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, ktoré nebudú vo všetkých ústavoch, ale ústavy sa budú špecializovať. Navrhované ustanovenie reaguje aj na zmenu doterajšieho výlučného oprávnenia súdu rozhodovať o zmene spôsobu výkonu trestu (navrhované zmeny v § 9 zákona). Zároveň sa oprávnenie na rozhodnutie o premiestnení viaže nie na inštitúciu, ale na osobu riaditeľa ústavu alebo generálneho riaditeľa zboru.

K bodu 28

Upravuje sa spôsob zabezpečenia predvádzania odsúdeného pred orgány, ktorý v aktuálnej právnej úprave v samostatnom ustanovení absentuje. Na rozdiel od orgánov taxatívne uvedených v prvej vete, na ktorých vstup do ústavu a predvedenie odsúdeného v ústave zákon nevyžaduje žiadne povolenie alebo súhlas, u iných orgánov a osôb je potrebné, aby rozhodoval a súhlas udeľoval riaditeľ ústavu. Taktiež sa upravuje postup pri predvedení odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa § 84 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ku ktorému sa vyžaduje súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Zároveň sa upravuje postup pri vydaní odsúdeného mimo ústav. Taktiež sa dopĺňa inštitút predvedenia odsúdeného aj prostredníctvom videoprenosu.

K bodu 29

Precizuje sa vymedzenie zásad, ktorými sa riadi zaobchádzanie s odsúdenými.

K bodu 30

Úprava názvu Hlavy vzhľadom na zrušenie pôvodného významu doterajšej vnútornej diferenciácie odsúdených a označenie diferenciácie ako prvku individualizácie spôsobu výkonu trestu.

K bodu 31

Cieľom vonkajšej diferenciácie (stupňa stráženia) je bezpečný výkon trestu prispôsobený rizikám konkrétnych skupín odsúdených a negatívnym vplyvom väzenského prostredia. Tento cieľ je napĺňaný kontrolou pohybu a činností odsúdených. Stupeň stráženia však nemá vplyv na rozsah práv a formy zaobchádzania.

K bodu 32

V zmysle Odporúčaní Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych

väzenských pravidlách sa na dosiahnutie bezpečného uväznenia jednotlivých väznených osôb musia aplikovať iba nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. Bezpečnosť, ktorá je zabezpečená fyzickými prekážkami a inými technickými prostriedkami, musí byť doplnená dynamickou bezpečnosťou, ktorú zabezpečuje pohotovostný väzenský personál, ktorý pozná väznené osoby, nad ktorými vykonáva dohľad. Vzhľadom na uvedené, za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve, sa na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika a rizika úteku rozširujú možnosti pohybu odsúdených v ústave, aby sa odsúdený mohol vo vymedzenom priestore pohybovať aj sám v rámci stráženej časti ústavu. Zároveň sa voľný pohyb mimo stráženej časti ústavu, ktorý bol doposiaľ udeľovaný na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika a rizika úteku len v súvislosti s plnením pracovných úloh, už nebude viazať výlučne na činnosti pre potreby ústavu. Z pohľadu bezpečnosti u odsúdených zaradených v najmiernejšom stupni stráženia nie je dôležité za akým účelom sa odsúdený môže voľne pohybovať mimo ústavu, ale to, či existuje alebo neexistuje bezpečnostné riziko jeho vzdialenia sa. Obdobne aj v prípade odsúdených zaradených v prísnejších stupňoch stráženia sa vytvárajú zákonné možnosti na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika a rizika úteku na pohyb mimo ústavu s využitím adekvátnych síl, prostriedkov a výzbroje, a to či už formou dohľadu (nepravidelná kontrola pohybu alebo činnosti odsúdeného), dozoru (stála kontrola pohybu alebo činnosti odsúdeného) alebo bezprostredného stráženia.

Z opakovaných odporúčaní Výboru CPT taktiež vyplýva, že pre všetky zákonom stanovené kategórie väznených osôb by mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom, pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené a musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa. Vzhľadom na uvedené, za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve, sa budú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, kde sa budú návštevy realizovať spravidla bezkontaktným spôsobom. Len v odôvodnených prípadoch (napríklad operatívne informácie bezpečnostného charakteru) bude môcť riaditeľ ústavu rozhodnúť, že sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu. Uvedené bezpečnostné opatrenie nie je viazané na stupeň stráženia, ale aktuálne bezpečnostné riziká a situačné faktory.

K bodom 33 a 34

K bodu 35

Vychádzajúc z aplikačnej praxe pri zvyškoch trestov odňatia slobody kratších ako deväť mesiacov je vypracovanie alebo stanovenie programu zaobchádzania neefektívne a neúčelné. Z uvedeného dôvodu sa predlžuje táto doba na dvanásť mesiacov. V prípade tejto skupiny je potrebné stanoviť len krátkodobé ciele, ktoré by mal odsúdený do doby prepustenia z výkonu trestu plniť.

K bodu 36

Precízna formulácia cieľov nadväzuje na identifikáciu rizík a potrieb odsúdeného, ktoré sú diagnostikované odborným väzenským personálom v procese psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného, sociálnej a pedagogickej diagnostiky. Merateľné úlohy určené pedagógom napĺňajú aktívnu výchovnú zložku výkonu trestu. Ich plnenie je na zodpovednosti odsúdeného a v prípade ich nesplnenia, bez existencie odôvodnenej prekážky, nemožno odsúdeného odporúčať na podmienečné prepustenie.

K bodu 37

Navrhované znenie reflektuje na odporúčania Výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jednomiestna cela poskytovala 8 až 9 m2 životného priestoru, cela pre dve väznené osoby aspoň 10 m2, cela pre tri väznené osoby 14 m2 a cela pre štyri väznené osoby aspoň 18 m2 . Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahŕňajú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú Výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia, je 6 m2 pre jednomiestnu celu a 4 m2 na väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Výbor CPT uznáva, že požiadavky na životný priestor môžu závisieť na väzenskom režime. Hoci by „menšiu odchýlku“ od svojich minimálnych štandardov nevnímal nevyhnutne ako neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, stále odporúča, aby sa minimálne štandardy dodržiavali. Samotná Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zdôraznila v zásadnom rozsudku Muršić proti Chorvátsku, že nemohla určiť raz a navždy konkrétny počet štvorcových metrov, ktoré majú byť stanovené pre väznenú osobu s cieľom byť v zhode s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Niekoľko iných relevantných faktorov, ako napríklad trvanie zadržania, možnosti vonkajšieho cvičenia a fyzický a duševný stav väznenej osoby, hralo dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, či podmienky zadržania spĺňali záruky čl. 3 Dohovoru. Napriek tomu extrémny nedostatok priestoru vo väzenských celách vážne zavážil pri rozhodovaní o tom, či napadnuté podmienky zadržania boli ponižujúce v zmysle čl. 3 Dohovoru. Veľká komora ESĽP si uvedomovala charakter svojej zodpovednosti pre súdnu aplikačnú prax v individuálnych prípadoch absolútneho zákazu týrania a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru, čo sa líšilo od preventívnej funkcie podľa Výboru CPT. Z tohto dôvodu stanovila nasledujúce zásady na hodnotenie podmienok ubytovania podľa čl. 3 Dohovoru.

V prvom rade, ESĽP aplikoval štandardy odvodené z vlastnej judikatúry 3 m2 podlahovej plochy na väznenú osobu vo viacmiestnom ubytovaní ako relevantný minimálny štandard podľa čl. 3 Dohovoru. Ak osobný priestor dostupný pre väznenú osobu klesol pod 3 m2 vo viacmiestnych celách, nedostatok osobného priestoru bol považovaný za tak závažný, že vznikol závažný predpoklad porušenia čl. 3 Dohovoru. Dôkazné bremeno bolo potom na strane žalovaného štátu, aby dokázal, že existovali faktory schopné primerane kompenzovať obmedzenie stanoveného osobného priestoru. Závažný predpoklad porušenia čl. 3 Dohovoru mohol byť spravidla vyvrátený iba ak: (1) zníženia požadovaného minimálneho osobného priestoru 3m2 boli krátke, príležitostné a nepatrné; (2) takéto zníženia boli sprevádzané dostatočnou slobodou pohybu mimo cely a primeranými aktivitami mimo cely a (3) zo všeobecného pohľadu, väznená osoba bola uväznená v primeranom zadržiavacom zariadení. Okrem toho nesmú existovať iné faktory, ktoré zhoršujú podmienky zadržania.

Po druhé, ak bola predmetom sporu väzenská cela s rozlohou 3 – 4 m2 osobného priestoru na väznenú osobu, faktor priestoru zostal závažným dôvodom pri posudzovaní primeranosti podmienok zadržania ESĽP. V takýchto prípadoch porušenie čl. 3 Dohovoru by bolo zistené, ak by faktor priestoru bol spojený s inými aspektmi nevhodných fyzických podmienok zadržania súvisiacimi konkrétne s prístupom k cvičeniu vonku, prirodzenému svetlu alebo vzduchu, dostupnosťou ventilácie, primeranosťou izbovej teploty, možnosťou používania

toalety v súkromí a dodržiavaním základných zdravotných a hygienických požiadaviek.

Po tretie, v prípadoch, kedy väznená osoba mala viac ako 4 m2 osobného priestoru vo viacmiestnom ubytovaní, a preto nevznikol problém súvisiaci s osobným priestorom, iné aspekty fyzických podmienok zadržania stanovené okrem iného v Európskych väzenských pravidlách zostali relevantné pri posudzovaní ESĽP primeranosti podmienok zadržania väznenej osoby podľa čl. 3 Dohovoru. Pri stanovovaní týchto zásad ESĽP zdôraznil význam preventívnej úlohy Výboru CPT pri monitorovaní podmienok zadržania a štandardov, ktoré vytvoril.

Rovnako zdôraznil, že pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa podmienok zadržania, zostal všímavý voči týmto štandardom a ich dodržiavaniu zmluvnými štátmi. Členským štátom sa odporúča implementovať štandardy Výboru CPT o ubytovaní. Požiadavky vo vzťahu k ľudskej dôstojnosti v tejto oblasti sa naďalej vyvíjajú.

Vzhľadom na existujúce ubytovacie kapacity väzenských zariadení určených pre výkon trestu a výkon väzby tieto aktuálne neumožňujú úplné rešpektovanie týchto odporúčaní. Navrhované znenie preto považujeme len za núdzové a dočasné riešenie opierajúc sa o ESĽP, ktorý sa v niekoľkých rozhodnutiach (ktorými riešil kruté, neľudské a ponižujúce správanie vo vzťahu k preplnenosti väzenských kapacít) venoval aj okrajovo odporúčaniu Výboru CPT vo vzťahu k minimálnej ubytovacej ploche (prípad Orchowski v. Poland, Application no. 17885/04, 22.10.2009). ESĽP viaže porušenie čl. 3 Dohovoru s preplnenosťou väzníc nielen s nízkou plochou ubytovacích kapacít (napríklad v uvádzanom rozhodnutí pod 3 m2 na väznenú osobu), ale zdôrazňuje, že aj v prípade ubytovacej kapacity medzi 3 až 4 m2 sú dôležité aj ďalšie aspekty fyzikálnych podmienok väzby (dostupnosť vetrania, prístup k prirodzenému svetlu a vzduchu, primeranosti vykurovacích režimov, dodržiavanie základných hygienických požiadaviek a možností použitia záchodu v súkromí).

K bodu 38

Úprava terminológie, nakoľko zákon v § 23 nedefinuje „osobné veci“, ale „veci osobnej potreby“. Zároveň sa precizuje druh bielizne (spodnej a nie posteľnej), na uloženie ktorej sa odsúdenému poskytne skrinka.

K bodu 39

Úprava terminológie, nakoľko v cele je možné v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona ubytovať aj odsúdených zaradených v strednom stupni stráženia. Zároveň sa stanovujú minimálne štandardy a požiadavky na bezpečnostnú celu, ktoré sú určené pre vybrané kategórie odsúdených umiestnených napríklad v oddiele doživotných trestov a v oddiele s bezpečnostným režimom.

K bodu 40

Zdôrazňuje sa výnimočný charakter umiestnenia odsúdeného do kompenzačnej miestnosti ako humánnejšieho prostriedku obmedzenia odsúdeného v porovnaní so spútavacími popruhmi. Doba umiestnenia v kompenzačnej miestnosti nesmie ani vo výnimočných prípadoch, najmä ak sa nekontrolované konanie aj napriek odbornej intervencii opakuje, presiahnuť 24 hodín. Ak sa ani po uplynutí tejto doby nekontrolované konanie osoby nepodarí pomocou umiestnenia do kompenzačnej miestnosti a odborných intervencií kompenzovať, nariadi sa vykonanie eskorty na premiestnenie do väzenskej nemocnice za účelom hospitalizácie.

K bodu 41

Za účelom možností zvýšenej ochrany nefajčiarov na jednej strane a eliminácie neprimeraného zásahu a obmedzenia väznených osôb fajčiarov na strane druhej, sa rozširuje možnosť vyčlenia na tento účel okrem ciel aj izby.

K bodu 42

Spresnenie terminológie označenia poskytovaných ústavných výstrojných súčastí odsúdenému. Zároveň na rozdiel od súčasného znenia, podľa ktorého riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru mohol odsúdenému povoliť používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky, navrhované znenie stanovuje používanie vlastnej spodnej bielizne a ponožiek ako právo odsúdeného, o ktorého uplatnení nie je oprávnený už nikto rozhodovať, len samotný odsúdený. Zároveň sa dopĺňa možnosť povoliť odsúdenému aj iný vlastný odev a obuv. Vychádzajúc z aplikačnej praxe nie je žiadúce zákonom stanovovať spôsob údržby vlastného odevu, nakoľko odsúdený si ho môže vyprať aj sám alebo požiadať o jeho vypranie v ústave.

K bodu 43

Za účelom zmierňovania obmedzení, ktoré nie sú v rozpore s účelom výkonu trestu sa explicitne upravuje oprávnenie na oddych aj mimo nočného pokoja. Zároveň za účelom maximálnej garancie nepretržitého osemhodinového spánku sa upravuje možnosť vykonania fyzickej kontroly v izbe alebo cele v noci len za účelom nevyhnutnej kontrolnej činnosti a bezprostrednej ochrany života a zdravia odsúdeného.

K bodom 44 až 46

Rozširuje sa okruh vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe o nosiče informácii obsahujúce napríklad audiozáznamy súdnych pojednávaní alebo iné informácie týkajúce sa právnych vecí odsúdeného doručené od orgánov v súlade s ustanovením § 25 zákona. Ide najmä o CD/DVD nosič alebo vreckové úložiská dát v podobe USB disku. Zároveň sa okruh vecí osobnej potreby dopĺňa o strojček na strihanie vlasov s ohľadom na nemožnosť ho v niektorých prípadoch rozlíšiť od strojčeka na holenie. Z bezpečnostných dôvodov, najmä s ohľadom na ich funkcionalitu súvisiacu s prenosom informácií (inteligentné hodinky), je potrebné podmieniť obligatórne vydanie hodiniek ich predchádzajúcou odbornou technickou kontrolou. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) sa prostriedkami audiovizuálnej techniky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie zariadenia, záznamové zariadenia, mobilný telefón a prenosný počítač. Podľa § 55 ods. 4 písm. a) zákona č. 4/2001 Z. z. sa osobe vstupujúcej do chráneného objektu zakazuje vnášať do chráneného objektu zbraň, prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú nedovolenú vec, ktorou by mohol byť ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb a majetku. Taktiež sa upravuje terminológia, nakoľko § 23 zákona nedefinuje „osobné veci“ ale „veci osobnej potreby“. Zároveň sa rozširuje možnosť naloženia s vecami odsúdeného, ktoré nemôže mať alebo už nepotrebuje a vypúšťa sa označenie druhu zásielky, nakoľko sa nemusí vždy jednať len o balík.

K bodu 47

Navrhované znenie rozširuje spôsob realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu - videonávštevu, ktorej prínos a technické možnosti boli skúšobne overené ako kompenzačné

opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, pričom na základe výnimky ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je táto forma návštevy aplikovaná aj v súčasnosti. Navrhované zmeny súčasne napĺňajú odporúčania Výboru CPT týkajúce sa spôsobu realizácie fyzických návštev, rozširujú možnosti kontaktu maloletých detí s ich rodičmi, čím napĺňajú aj vybrané body Odporúčania CM/Rec(2018)5 Výboru ministrov členským štátom o deťoch, ktoré majú uväznených rodičov. Celkovú minimálnu mesačnú časovú dotáciu na realizáciu návštev, v prípade odsúdených rodičov maloletých detí zvýšenú najmenej na tri hodiny, je možné s využitím systému videonávštev rozdeliť (dochádza k naplneniu požiadavky na zvýšenie frekvencie návštev; aj v zmysle vyjadrení ESĽP v prípade Laduna proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 31827/02). Jedná sa o deti, ktorých rodičom je odsúdený, boli mu zverené do starostlivosti, žili v spoločnej domácnosti alebo iným spôsobom sú vo vzájomnom vzťahu. Obmedzenie návštev blízkych osôb bude možné len v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch. V záujme zachovania bezpečnosti a predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, či ochrany zdravia alebo morálky, môže riaditeľ ústavu osobám, u ktorých existuje riziko protiprávneho konania, nepovoliť vstúpiť do ústavu a vykonať návštevu s odsúdeným.

K bodom 48 až 54

Ochrana korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ je súčasťou práva na súkromie uvedeného v čl. 8 Dohovoru. ESĽP v prípade Campbell proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 13590/88) okrem iného zdôraznil, že nevidí dôvod na rozlíšenie medzi rôznymi kategóriami korešpondencie s advokátmi, ktoré sa bez ohľadu na ich účel týkajú záležitostí súkromného a dôverného charakteru. Znamená to, že väzenské orgány môžu otvoriť list od advokáta odsúdenému, ak majú dôvodné podozrenie, že obsahuje nezákonnú prílohu, ktorú normálne detekčné prostriedky nedokázali odhaliť - list by však mal byť iba otvorený a nemal by sa čítať. Rovnako by sa mali poskytnúť vhodné záruky zabraňujúce jeho čítaniu - napríklad otvorenie listu za prítomnosti väzňa. Navrhované ustanovenie súčasne upravuje postup pri zadržaní „necenzurovanej“ korešpondencie a zabezpečenie procesných práv odsúdeného napríklad v súvislosti s podaním opravného prostriedku v prípade, ak nemá finančné prostriedky. Procesné úkony alebo iné objemovo rozsiahle dokumenty sú zaznamenávané a uchovávané už len prostredníctvom technických zariadení. Navrhovaná právna úprava umožňuje preto odsúdeným takéto nosiče prijímať v prípade, ak sú doručené od zákonom určených osôb.

K bodom 55 a 56

Vychádzajúc z aplikačných problémov, precizujú sa podmienky prijímania balíkov, ako aj možnosti dodatočného povolenia vecí, ktoré už boli v balíku doručené a v prípade včas podanej žiadosti na ich zaslanie v balíku odsúdenému by súhlas bolo možné udeliť.

K bodu 57

Navrhované ustanovenie upravuje minimálnu zákonnú frekvenciu telefonovania u odsúdených, zjednodušuje administratívnu prácu príslušníkov zboru a prenáša povinnosť preukázať príslušnosť telefónneho čísla na odsúdených. Navrhovaná zmena vychádza z opakovaných odporúčaní Výboru CPT. Zároveň sa vytvárajú legislatívne predpoklady pre používanie videotelefónneho zariadenia (na rozdiel od videonávštev ide o „nadštandardnú“ telefónnu službu, ktorá je spoplatnená obdobným spôsobom ako pri existujúcom systéme

telefonovania prostredníctvom telefónnych zariadení). Zároveň sa upravujú podmienky telefonovania odsúdených, u ktorých si orgán činný v trestnom konaní alebo súd uplatnil obmedzenia ako u obvinených v kolúznej väzbe. Preukázané kolúzne konanie nie je vhodným kritériom na nepovolenie telefonovania, dokonca ide o ťažko splniteľnú požiadavku, pretože kolúzne konanie je protiprávnym konaním, a teda jeho preukázanie vyžaduje formalizovaný proces zavŕšený individuálnym právnym aktom. Navyše preukázanie konania nemožno diferencovať na objektívne a subjektívne preukázanie, preto ide aj o nadbytočnú formuláciu. V tomto prípade bude postačujúce na neudelenie súhlasu s telefonovaním, ak príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd nadobudne dôvodné podozrenie z možného kolúzneho konania s primeraným odôvodnením na základe čoho dospel k záveru z možného kolúzneho konania.

V záujme zachovania bezpečnosti a predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, či ochrany zdravia alebo morálky, môže riaditeľ ústavu nepovoliť odsúdenému telefonovať s vybranými osobami (okrem blízkych osôb definovaných zákonom), u ktorých existuje riziko protiprávneho konania alebo s osobami, ktoré požiadali o zablokovanie ich telefónneho čísla na volania od konkrétnych odsúdených.

K bodom 58 a 59

Navrhovaná právna úprava sa týka najmä zmeny typu účtu, na ktorom sa evidujú peňažné prostriedky odsúdených. Odsúdený nemôže odmietnuť prijať dôchodok poukázaný do ústavu, pretože pri odmietnutí prijatia dôchodku sa nemôže znížiť suma poukázaného dôchodku. Pri neskoršom vrátení dôchodku odsúdeného je potrebné postupovať iným spôsobom, a to vrátiť celý dôchodok bez zníženia dôchodku o náklady spojené s vrátením, ktoré by v tomto prípade mal znášať odsúdený a nie odosielateľ dôchodku.

V rámci poznámok pod čiarou sa prostredníctvom odkazov na ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov konkretizujú dávky nemocenského poistenia, úrazového poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, ktoré alebo ktorých zostatok po vykonaní zrážok sa eviduje na konte odsúdeného.

K bodu 60

Ide o terminologické zosúladenie nadväzujúce na zavedenie legislatívnej skratky v bode 59.

K bodu 61

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 62 až 66

Vypúšťa sa konkrétna forma požiadania odsúdeným o čerpanie peňažných prostriedkov, vzhľadom na predpoklad zavedenia elektronických žiadostí. Zároveň sa doplnením odkazu za súdny poplatok považuje aj preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhrady nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti v konaniach o oddlžení. Nepodmieňovanie nákupu kreditu na telefonovanie úhradou zákonom určených pohľadávok má za cieľ nepodmieňovať kontakt s rodinou (jeden z cieľov programu zaobchádzania) nesúvisiacimi skutočnosťami. Navrhovaná zmena vychádza z opakovaných odporúčaní Výboru CPT. Uvedený postup bol skúšobne overený ako kompenzačné opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

K bodom 67 až 70

Navrhované zmena vyplýva z odporúčaní Výboru CPT, aby sa odsúdeným zabezpečila vyššia disponibilná suma peňažných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu sa zavádza zníženie zrážok z dôchodku odsúdeného na úhradu trov výkonu trestu o 10 %, ako aj navýšenie percenta rozdelenia na vreckové konto o 10 % (na 22 %) zo zostatku dôchodku. Zároveň sa nadväzuje maximálna suma zrážky z dôchodku na úhradu trov výkonu trestu na sumu životného minima.

K bodom 71 až 73

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť disponibilnú sumu, za ktorú je odsúdený oprávnený vykonať nákup, regulácia a zjednotenie sortimentu ponúkaného v predajniach zriadených v ústavoch. Zároveň je cieľom zjednotiť aplikačnú prax a umožniť nákup aj odsúdeným, ktorí majú obmedzenú spôsobilosti na právne úkony.

K bodom 74 a 76

Zosúladenie postupu ústavu v prípade vážneho ochorenia lebo zranenia odsúdeného s postupom upraveným ustanoveniami § 16 ods. 3 a 4 zákona č. 221/2006 Z. z. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 2 z vyhlášky MS SR č. 447/2006 Z. z. o organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže súvisiace s prítomnosťou príslušníka zboru pri vyšetrení.

K bodu 77

Navrhované ustanovenie umožňuje riaditeľovi ústavu predĺžiť trvanie vychádzky. Uvedené prichádza do úvahy napríklad ako jedno z kompenzačných opatrení pri znížení minimálnej ubytovacej plochy pripadajúcej na jednu väznenú osobu pod zákonom určenú hranicu. Zároveň sa garantuje skutočná doba strávená na vychádzke a nie úkony, ktoré s realizáciou vychádzky súvisia.

K bodom 78 a 79

Rozširujú sa zákonné predpoklady a možnosti pre zaradenie odsúdeného do formálneho alebo neformálneho vzdelávania v súlade s potrebami odsúdeného, so zameraním sa na zníženie rizika jeho sociálneho vylúčenia a zlepšenie predpokladov na jeho aktívne začlenenie sa na trhu práce po prepustení na slobodu.

K bodom 80 a 81

Rozširuje sa možnosť využívania ďalších druhov elektrospotrebičov, ktoré môže odsúdený používať. Zároveň sa vzhľadom na náročnosť úkonov spojených s úhradou, respektíve vratkou úhrady za používanie elektrického spotrebiča upúšťa od úhrady nákladov a jeho požívanie sa podmieňuje kapacitou elektrickej siete, prípadne posúdením počtu povolených elektrospotrebičov na cele alebo izbe a priestorovými podmienkami.

K bodu 82

V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Chocholáč proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 81292/17) sa umožní dospelým odsúdeným prístup k pornografickým časopisom, ako literatúre ohrozujúcej mravnosť, ak je táto zakúpená v ústavnej predajni alebo doručená na základe objednávky priamo od vydavateľa, respektíve distribútora.

K bodu 83

V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Kalda proti Estónsku (sťažnosť č. 17429/10) sa v ústavoch, kde existujú technické podmienky, umožňuje prístup na internet.

K bodu 84

Odstránenie formálnej chyby.

K bodu 85

Zdôrazňuje sa povinnosť nielen reagovať okamžitými opatreniami, ale zároveň zabezpečiť aj dôkladné prešetrenie každého takéhoto incidentu. Táto požiadavka vychádza najmä z tzv. procesného aspektu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

K bodu 86

Právo odsúdenej osoby stýkať sa osobne s osobou, ktorá jej kvalifikovaným spôsobom dokáže poskytnúť právnu pomoc vo veci odlišnej od trestnej veci, v ktorej je vo výkone trestu, je dlhodobou súčasťou nášho právneho poriadku. Účelom navrhovanej zmeny je reagovať na aplikačnú prax a vymedziť obsah pojmu „zastupovanie v inej právnej veci“. Zastupovanie odsúdeného v inej právnej veci je naplnením procesného práva na zastupovanie v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Zastupovanie v inej právnej veci sa nevzťahuje na prípady, v ktorých procesné úkony nie sú robené v mene odsúdeného, ale v mene obchodnej spoločnosti (bez ohľadu na to, či odsúdený má k tejto spoločnosti akékoľvek práva) alebo je udelené plnomocenstvo na hmotnoprávne úkony (napríklad uzatváranie zmlúv, zakladanie, zmeny a riadenie obchodných spoločností). To však neznamená, že odsúdená osoba nemôže „riadiť obchodnú spoločnosť“ aj počas pozbavenia osobnej slobody. Zákon jej i naďalej umožňuje komunikovať v týchto veciach prostredníctvom korešpondencie, používania telefónu, či počas návštev. Zároveň sa tým odstráni prípadné účelové zneužívanie tohto inštitútu najmä blízkymi osobami, ktoré by takýmto spôsobom chceli obchádzať zákonné právo prijať návštevu a frekvenciu jeho využívania.

K bodu 87

V súlade s čl. 2 Dohovoru je prirodzenou povinnosťou štátu v prostredí núteného obmedzenia osobnej slobody vykonávať také aktívne opatrenia, ktoré znižujú riziko ohrozenia života. Jedným z osvedčených opatrení na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia je psychosociálna podpora zabezpečená odborným personálom.

K bodu 88

Precizovanie povinnosti odsúdeného, a to nielen plniť povinnosti, ale aj dodržiavať zákazy podľa zákona a ústavného poriadku.

K bodu 89

Povinnosť odsúdeného odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie, množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu nemôže byť podmieňovaná ich hodnotou. Odsúdený má zároveň možnosť tieto veci odovzdať alebo ich zaslať prostredníctvom poštového podniku. Taktiež sa sprehľadňuje predmetná povinnosť jej rozčlenením na dve samostatné ustanovenia.

K bodu 90

Neoddeliteľnou súčasťou procesu zaobchádzania v rámci stanovených úloh a cieľov v programe zaobchádzania má byť aj absolvovanie resocializačného a výchovného vzdelávacieho programu, ak bola takáto potreba u odsúdeného identifikovaná. Absolvovanie takéhoto programu jednak nie je vždy možné zabezpečiť popri zaradení odsúdeného do práce a zároveň pracovné zaradenie nemôže mať prednosť pred absolvovaním programu. Z uvedeného dôvodu účasť na resocializačnom a výchovnom vzdelávacom programe je legitímnou zákonnou prekážkou v povinnosti odsúdeného pracovať.

K bodu 91

V dôsledku hrubého správania je možné využitie zákonného oprávnenia príslušníka zboru a použiť vybrané donucovacie prostriedky na účel sledovaný služobným zákrokom.

K bodu 92

Odstraňuje sa povinnosť odsúdeného byť ostrihaný a oholený podľa stanovených vzorov s výnimkou rozhodnutia lekára ako súčasť hygienických a protiepidemických opatrení.

K bodu 93

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 94

Rozčlenením § 39 písm. d) na dve samostatné písmená d) a s) podľa vecnej súvislosti, sa sprehľadňujú povinnosti odsúdeného.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 96

Navrhuje sa doplniť, že nežiadúcim javom vo väzenskom prostredí je aj ilegálne držanie lekárom nepredpísaných alebo lekárom nepovolených liekov, ktoré sú následne zneužívané samotným odsúdeným nadmerným užitím za účelom privodenia si stavu podobného, ako po užití omamných látok, alebo za účelom obchodovania s inými odsúdenými na získanie iných výhod.

K bodu 97

Navrhovaným znením sa odstraňujú aplikačné nejasnosti. Cieľom uvedeného zákazu je potláčať negatívne javy vznikajúce priamo vo väzenskom prostredí. Zároveň spôsob nakladania s peňažnými prostriedkami neumožní, aby odsúdený priamo hral hazardné hry z ústavu, ale môže tak urobiť len cez inú osobu, ktorá zaplatí potrebnú sumu. V tomto prípade však reálne hazardné hry nehrá samotný odsúdený.

K bodu 98

K bodu 99

Navrhované zmeny nadväzujú na obmedzenie odsúdeného v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby v zmysle § 5 ods. 1 zákona. Výnimku budú predstavovať najmä knihy, noviny, časopisy, študijné materiály a písacie potreby, ktoré si odsúdení môžu vzájomne požičať v rámci cely, izby alebo oddielu. Zároveň reflektujú na negatívne zistenia z aplikačnej praxe súvisiace s telefonovaním a obchádzaním úhrady pohľadávok pri realizácii nákupu prostredníctvom iného obvineného alebo odsúdeného.

K bodom 100 a 101

Nakoľko v zmysle § 39 písm. a) zákona je odsúdený povinný dodržiavať tento zákon a ústavný poriadok, je nevyhnutné zákonom spresniť, čo môže byť súčasťou ústavného poriadku. Zároveň je potrebné určiť, kde musí byť tento ústavný poriadok k dispozícii odsúdeným.

K bodom 102 až 108

Navrhované znenie reflektuje na výhrady Výboru CPT, že systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok je nielen demotivujúci, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné. Výbor CPT ďalej so znepokojením konštatoval, že po prepustení z výkonu trestu mnohí odsúdení vychádzajú z väzenia s dlhom, ktorý vznikol v dôsledku ich všeobecnej povinnosti nahradiť časť trov na výkon trestu. Výbor CPT opätovne odporúčal, aby slovenské orgány preskúmali podmienky vykonávania práce väzňov a systém zrážok a zabezpečili pre nich spravodlivú pracovnú odmenu. V tejto súvislosti odkazoval aj na pravidlo č. 26 Európskych väzenských pravidiel.

Zrážky na úhradu výživného tvorí nielen bežné výživné ale aj dlžné výživné, ktoré sa aktuálne často vymáha Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ak je matkám poskytované náhradné výživné. Zároveň znížením zrážky z čistej pracovnej odmeny na úhradu trov výkonu trestu o 10% sa zvýši odsúdenému možnosť disponovať s vyššou sumou peňažných prostriedkov, pretože zníženie percenta zrážok na úhradu trov výkonu trestu zvýši vreckové konto odsúdeného o 10%, respektíve u odsúdeného s vyživovacou povinnosťou o 7%. Zvýšenie zrážok na úhradu výživného v konečnom dôsledku prispeje k lepším rodinným pomerom vyživovaných osôb odsúdeného.

K bodu 109

V súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov sa navrhuje obdobným spôsobom, ako v § 32 ods. 10 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, upraviť poskytovanie súčinnosti na vymedzený účel, aby ústav, ako zamestnávateľ odsúdeného, nemusel získavať potrebné informácie a doklady od odsúdeného, ktorý má, okrem iného, aj obmedzené možnosti poskytnutia niektorých dokladov, ale získal ich automaticky od ostatných orgánov, ktoré požadované údaje spravujú v ich systémoch. Ustanovenie výslovne určuje orgány, ku ktorým budú služobné úrady Zboru väzenskej a justičnej stráže pristupovať, ako aj účel spracúvania údajov o odsúdenom týkajúci sa povinností ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže spojených s odmeňovaním odsúdených zaradených do práce. Rozsah poskytovaných údajov je ohraničený účelom ich poskytovania. Medzi poskytované údaje potrebné pre správne vykonávanie odvodov z pracovnej odmeny odsúdeného je možné, napríklad v súvislosti so zníženými sadzbami poistného na zdravotné poistenie, zaradiť informácie zo systémov Sociálnej poisťovne o tom, či je osoba uznaná za invalidnú a informácie zo systémov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50%. Medzi poskytované údaje potrebné pre správne vykonávanie odvodov z pracovnej odmeny odsúdeného je možné zaradiť napríklad informácie z registrov Sociálnej poisťovne o tom, či je osoba poberateľom dávky dôchodkového poistenia. Zároveň je cieľom upraviť na úrovni všeobecne záväzného právneho predpisu nakladanie s preplatkom, ktorý vznikol z ročného zúčtovania dane a s preplatkom, ktorý vznikol z ročného zúčtovania zdravotného poistenia obdobným spôsobom, ako v prípade nakladania s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami obvineného alebo odsúdeného, pričom podrobnosti už teraz upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 274/2018 Z. z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 29/2019 Z. z. Preplatok z ročného zúčtovania dane a preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia považujeme za peňažné prostriedky, ktoré by vstúpili do výpočtu čistej pracovnej odmeny a zrážok z nej, ak by neboli vyššie mesačné preddavky.

K bodom 110 a 111

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizáciu

zákona č. 5/2004 Z. z.

službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou bol okrem iného vypustený § 52a.

K bodu 112

Za účelom zvýšenia motivácie odsúdených, ako aj z dôvodu infláciu od zavedenia tohto inštitútu, sa zvyšuje maximálna výška finančnej odmeny.

K bodom 113 a 114

V nadväznosti na zmenu ustanovení § 24 a 27 zákona, podľa ktorého sa už realizácia návštev alebo práva na telefonovanie nevzťahuje len na blízke osoby, stratilo predmetné slovné spojenie opodstatnenie.

K bodu 115

Za účelom eliminácie prieniku omamných a psychotropných látok sa rozširuje zákaz aj o ďalšie potraviny, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť vykonanie relevantnej kontroly balíka služobným psom. Tieto si však odsúdený môže zakúpiť priamo v ústavnej predajni.

K bodom 116 až 118

Navrhovanou zmenou sa umožní udeliť disciplinárnu odmenu mimoriadneho voľna na opustenie ústavu len odsúdenému v minimálnom stupni stráženia, ako motivačný faktor pre plnenie programu zaobchádzania, čím si vytvorí predpoklady na preradenie do daného stupňa stráženia. Osobitne sa upravujú obmedzenia, ktoré je v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

K bodu 119

Navrhovaná zmena odstránením zákazu telefonovania, ako druhu disciplinárneho trestu, reflektuje na zámer zvyšovať a rozširovať možnosti sociálnych kontaktov odsúdených, pričom zároveň nepovažujeme za správne, aby za disciplinárne previnenie odsúdeného bola takýmto spôsobom nepriamo sankcionovaná aj rodina odsúdeného. Uvedené zmena je podporená aj odporúčaním Výboru CPT, podľa ktorého Výbor CPT víta skutočnosť, že osobám vo výkone väzby, ani osobám vo výkone trestu, neboli odopierané návštevy počas výkonu niektorého z uvedených disciplinárnych trestov. Napriek uvedenému je poľutovaniahodné, že zákaz telefonovania počas výkonu niektorého z vyššie uvedených disciplinárnych trestov zrušený nebol. Navyše, zákon uvádza zákaz telefonických hovorov (po dobu do troch mesiacov) ako osobitný disciplinárny postih.

K bodu 120

Navrhovaná zmena reflektuje na doplnenie CD alebo DVD prehrávača ako ďalšie elektrospotrebiče v § 34 zákona, ktoré môže mať odsúdený pri sebe a ktoré môže používať.

K bodom 121 až 123

Navrhovaná zmena znižuje maximálnu dĺžku doby umiestnenia odsúdeného do uzavretého oddielu. Zároveň sa terminologicky nahrádza samoväzba samostatným umiestnením.

K bodu 124

Napriek tomu, že už aktuálne znenie tohto ustanovenia vo všeobecnosti stanovuje, že uložený disciplinárny trest musí okrem iného byť primeraný okolnostiam, za ktorých bolo spáchané disciplinárne previnenie, navrhované znenie kladie osobitný dôraz na posudzovanie psychického stavu v prípade úmyselného poškodzovania vlastného zdravia odsúdeným.

K bodu 125

Zásady ukladania disciplinárnych trestov sa dopĺňajú o pravidlá postupu postihu pri

súbehu viacerých disciplinárnych previnení, a to aj za účelom hospodárnosti konania.

K bodom 126 a 127

Úprava názvu funkcie vzhľadom na skutočnosť, že disciplinárny trest bude môcť uložiť už len pedagóg. Navrhované znenie reaguje na skutočnosť, že odsúdený nemusí byť vždy len práceneschopný, ale môže mať len určenú dobu liečby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj ako výnimku z 30 dňovej lehoty na vykonanie trestu. Zároveň za na túto lehotu vzťahuje aj prešetrovanie iného orgánu určeného riaditeľom ústavu, napríklad komisie.

Zároveň sa odstraňuje aktuálny aj aplikačný problém súvisiaci s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu uloženého obvinenému za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone väzby, v prípade ak bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čím sa dostal do pozície odsúdeného.

K bodu 128

Navrhované znenie vytvára priestor pre úplnú autonómnosť rozhodnutia vychádzajúc výlučne z pedagogických zásad, najmä zásady zásluhovosti a primeranosti, ako aj stavu resocializácie odsúdeného.

K bodu 129

Navrhovaná zmena reflektuje zrušenie zákazu telefonovania ako druhu disciplinárneho trestu - vypustenie písmena b) v § 52 ods. 3.

K bodu 130

Vzhľadom na osobitnú kategóriu odsúdených je potrebné zmiernenie v porovnaní s dospelými odsúdenými. Navrhovanou zmenou dôjde k zosúladeniu s mladistvými obvinenými.

K bodu 131

Navrhovaná zmena reflektuje doplnenie rozšírenia druhu disciplinárneho trestu o ďalšie elektrospotrebiče – doplnenie § 52 ods. 3 písm. c).

K bodom 132 a 133

Na účel podpory sociálnych kontaktov sa ruší zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu v uzavretom oddiele a odsúdenému sa umožňuje odpočívať na lôžku. Zároveň sa spresňuje doba považovaná za mimopracovný čas. Taktiež dochádza k legislatívno- technickej úprave odkazu na novelizované ustanovenia zákona.

K bodu 134

Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

K bodu 135

Navrhovaná zmena reflektuje na výhrady Výboru CPT, podľa ktorých je poľutovaniahodné, že od väzenských lekárov sa stále vyžadovalo, aby potvrdili, že daný väzeň je spôsobilý vykonať trest samoväzby (alebo celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu). Výbor CPT opätovne zdôrazňuje, že skutočnosť, že sa lekárom dáva za povinnosť potvrdzovať spôsobilosť väzňov vykonať disciplinárny trest, len ťažko podporí pozitívny vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorý je mimoriadne dôležitý pre zdravotný stav pacienta. V súlade s odporúčaniami Výboru CPT sa vypúšťa povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov. Doterajšia právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu stanoviskom ošetrujúceho lekára. Zdravotný stav (najmä existencia psychiatrických kontraindikácii) sa musí zohľadniť v štádiu konania o disciplinárnom previnení. Súčasne sa skracuje lehota, počas ktorej odborný personál navštevuje takéhoto odsúdeného a zisťuje existenciu objektívnych prekážok vo vykonávaní disciplinárneho trestu.

K bodu 136

Navrhované skrátenie maximálnej doby výkonu disciplinárneho trestu v uzavretom oddiele reflektuje na odporúčanie Výboru CPT, podľa ktorého je poľutovaniahodné, že maximálne trvanie nepretržitého umiestnenia v samoväzbe môže stále byť 15 po sebe nasledujúcich dní v prípade dospelých vo výkone väzby a 21 dní v prípade dospelých vo výkone trestu.

K bodu 137

Úprava ustanovenia vzhľadom na duplicitu s § 83 zákona.

K bodu 138

Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

K bodu 139

Legislatívno-technická úprava (vypustenie odseku 1).

K bodu 140

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením trestu zákazu telefonovania ako druhu disciplinárneho trestu (navrhované vypustenie písmena b) v § 52 ods. 3 zákona). Zároveň navrhované znenie reaguje na skutočnosť, že odsúdený nemusí byť vždy len práceneschopný, ale môže mať len určenú dobu liečby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť ako dôvod na prerušenie výkonu disciplinárneho trestu.

K bodu 141

Výkon disciplinárneho trestu pokarhania, nie je možné odložiť, nakoľko je vykonaný jeho ústnym vyhlásením odsúdenému.

K bodu 142

Navrhované znenie reflektuje na navrhovanú zmenu § 97b zákona, podľa ktorej bude na konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených príslušný už len pedagóg, ktorý ako

jediný bude mať disciplinárnu právomoc. Z uvedeného dôvodu už nebude existovať príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

K bodom 143 až 145

Navrhovaná právna úprava zjednodušuje systém zahladzovania disciplinárnych trestov a zároveň sa upravujú lehoty na ich zahladenie tak, ako je to už v súčasnosti v prípade obvinených vo výkone väzby.

K bodu 146

S ohľadom na aplikačnú prax sa precizuje a dopĺňa ustanovenie vymedzujúce typy konaní, ku ktorým ústav spracováva hodnotenie odsúdeného. Okrem iného sa dopĺňa spracovávanie hodnotenia odsúdeného ku konaniu o uložení ochranného dohľadu či umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.

K bodu 147

Podmienky prerušenia výkonu trestu tehotnej žene a matke dieťaťa sú upravené v § 412 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

K bodom 148 až 150

Na rozdiel od mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, ako najvyššej formy disciplinárnej odmeny, ide v prípade opustenia ústavu o inštitút prípravy odsúdeného na prepustenie, najmä počas jeho zaradenia vo výstupnom oddiele a aktivít s tým súvisiacich, bez ohľadu na stupeň stráženia, v ktorom je zaradený. Zároveň sa osobitne upravujú obmedzenia, ktoré je v čase opustenie ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

K bodom 151 a 152

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je doplnenie oprávnenia Vojenského spravodajstva, na základe ktorého by toto mohlo navštevovať odsúdeného a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Vojenské spravodajstvo plní úlohy v zmysle zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 367/2024 Z. z., ako aj ďalších osobitných predpisov. Úlohou Vojenského spravodajstva je v zákonom ustanovených oblastiach získavať aj informácie, pri ktorých je významným faktorom včasnosť a bezprostrednosť ich nadobudnutia, a to aj od osoby, pri ktorej, s ohľadom na jej minulé pôsobenie, je možné predpokladať disponovanie relevantným poznaním. Takto nadobudnuté informácie môžu prispieť k predchádzaniu činnostiam ohrozujúcim obranu, obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Rovnakým oprávnením disponuje aj Slovenská informačná služba.

K bodom 153 a 154

Navrhované znenie zjednocuje aplikačnú prax tak, aby vek odsúdeného zodpovedal spôsobu výkonu trestu, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy môže v súdnej diferenciácii „mladistvý“ reálne vykonávať trest odňatia slobody aj odsúdený starší ako 18 rokov a stále je

označovaný ako mladistvý. Zároveň sa tejto osobitnej kategórie odsúdených obdobne ako odsúdeným ženám umožňuje denné sprchovanie a zvyšuje sa garancia minimálnej ubytovacej plochy.

K bodom 155 až 162

Navrhovanými zmenami dochádza k zmierneniu obmedzení pri zaobchádzaní s mladistvými odsúdenými, ako osobitnou kategóriou väznených osôb, či už vo vymedzení zásad a cieľov zaobchádzania, spôsobu a podmienok výkonu disciplinárnych trestov. Osobitne sa upravujú obmedzenia, ktoré je v čase vychádzky mimo ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

K bodu 163

Uvedené odseky stratili vzhľadom na navrhované zmeny § 54 ods. 5 zákona opodstatnenie, nakoľko sa doba výkonu disciplinárneho trestu bez prerušenia skrátila z 21 na 14 dní, čím sa zrovnoprávnila s dobou platnou u odsúdených žien, preto nie je potrebné uvádzať odlišnosť v § 74 zákona.

K bodom 164 až 166

Vzhľadom na jazykovú rôznorodosť odsúdených, nie je možné zabezpečiť písomnú alebo ústnu komunikáciu vo všetkých jazykoch. Z uvedeného dôvodu sa v praxi osvedčilo používanie automatického prekladača (napríklad VASCO Translator V4), s ktorým sa dá komunikovať v 76 svetových jazykoch.

K bodu 167

Navrhovaná zmena upravuje obligatórne umiestňovanie odsúdených do otvorených oddelení výkonu trestu ihneď po nástupe výkonu trestu, a to najmä u osôb, ktoré sú prvýkrát vo výkone trestu, ako najprogresívnejšieho prvku v procese zaobchádzania a prípravy odsúdeného na prepustenie, kde sa odsúdení pohybujú mimo väzenského zariadenia bez akéhokoľvek dohľadu personálu zboru, používajú civilný odev, majú pri sebe finančnú hotovosť a majú možnosť nelimitovanej vychádzky až na 48 hodín.

K bodom 168 a 169

Rozširuje sa okruh špecializovaných oddielov pre odsúdených, u ktorých je potrebné a účelné prostredníctvom uplatňovania osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania individualizovať výkon trestu v kontexte aktuálnej etapy výkonu trestu, osobnosti odsúdeného a zníženia bezpečnostných rizík.

K bodu 170

Bezproblémová adaptácia na väzenské prostredie, ktoré je charakteristické dôsledným režimovým organizovaním života väznených osôb a legálnym obmedzením základných práv a slobôd, je dôležitá najmä pri prvom umiestnení do určeného ústavu. Umiestniť odsúdeného do nástupného oddielu však nie je nevyhnutné u odsúdených, u ktorých prevyšuje potreba

umiestnenia do iného špecializovaného oddielu, osobitne do oddielu s bezpečnostným režimom.

K bodom 171 až 174

Na základe odporúčania Výboru CPT sa prehodnocuje prístup k vnútornej diferenciácii odsúdených na doživotie, a to v zmysle princípov Odporúčania Rec (2003) 23 Výboru ministrov Rady Európy o „riadení väzenských služieb osôb odsúdených na doživotie a dlhodobé tresty odňatia slobody“ z 9. októbra 2003. Možnosť progresívneho umiestnia odsúdených vykonávajúcich doživotný trest mimo oddielu doživotných trestov vychádza z dvoch základných a previazaných princípov. Ide od tzv. nesegregačný princíp, podľa ktorého je potrebné zvážiť nesegregovanie odsúdených na doživotie iba na základe ich trestu, a princíp bezpečnosti a ochrany, ktorý vyzýva k dôkladnému zhodnoteniu toho, či odsúdení predstavujú riziko poškodenia sami pre seba, ostatných odsúdených, osoby pracujúcej vo väznici alebo vonkajšiu spoločnosť. Z uvedeného dôvodu sa upúšťa od obligatórneho umiestňovania odsúdených na doživotie do oddielu pre túto špecifickú kategóriu odsúdených. V prípade, že po posúdení všetkých rizík a kritérií sa rozhodne o umiestnení odsúdeného do oddielu doživotných trestov, sa realizácia vybraných činností zabezpečuje oddelene.

K bodom 175 a 176

Vzhľadom na zásadné odlišnosti v zaobchádzaní s odsúdenými navrhované znenie vyčleňuje odsúdených, u ktorých sa vykonáva súdom nariadené ochranné liečenie, z oddielu špecializovaného zaobchádzania, ktorý by mal byť určený len pre odsúdených s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie, alebo s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.

K bodu 177

Vzhľadom na individualizáciu výkonu trestu sa upúšťa od obligatórnej povinnosti umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom.

Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa opakovane vyskytli prípady, kedy prokurátor podal návrh na uplatňovanie obmedzení, avšak súd ešte o tomto návrhu právoplatne nerozhodol. Uvedené obmedzenia sa pritom aplikujú už po prvostupňovom rozhodnutí súdu, analogicky ako pri rozhodnutí o väzbe, teda je potrebné, aby bola osoba počas doby, kým súd právoplatne rozhodne, umiestnená v oddiele s bezpečnostným režimom, nakoľko môže dochádzať k mareniu vyšetrovania.

Zároveň, vzhľadom na navrhovaný prechod kompetencie pri zmene spôsobu výkonu trestu do pôsobnosti zboru a zrušenie vnútornej diferenciácie štandardného výkonu trestu sa dopĺňa možnosť na nevyhnutne potrebný čas umiestniť do oddielu s bezpečnostným režimom odsúdeného, ktorý bol preradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia a ústav pre tento stupeň stráženia nie je profilovaný. Taktiež sa zužuje fakultatívna možnosť umiestnenia odsúdeného do takéhoto oddielu na základe preventívno-bezpečnostných dôvodov, ktoré sa musia viazať ku konkrétnym a reálnym dôvodom vychádzajúcich z individuálneho posúdenia odsúdeného v zmysle pravidla 52.2 Odporúčania Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, ako aj rozsudku ESĽP vo veci Maslák proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 38321/17 a 8 ďalších sťažností).

Dopĺňa sa povinnosť, ak to okolnosti umožňujú a nebránia tomu preventívno-bezpečnostné dôvody alebo iný legitímny záujem, informovať o dôvodoch alebo podstate takéhoto umiestnenia aj odsúdeného, čo potvrdí pred samotným umiestnením svojim podpisom na návrhu o umiestnení. Odsúdený môže podať podnet na preskúmanie opodstatnenosti jeho umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom dozorovému prokurátorovi. Taktiež opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a dozorový prokurátor. Uvedené prehodnotenie je ústav povinný vykonať aj v prípade trvalého premiestnenia odsúdeného do iného ústavu.

Odsúdeného možno ubytovať v cele individuálne len v prípade, ak vzhľadom na jeho osobu existuje reálne bezpečnostné riziko alebo tomu bráni počet odsúdených umiestnených v oddiele s bezpečnostným režimom.

K bodu 178

Vzhľadom na priestorové možnosti a kapacitné potreby možno na tento účel zriadiť len celu alebo izbu.

K bodom 179 a 180

Legislatívne-technická úprava odkazov na druhy disciplinárnych trestov. Zároveň v závislosti od dispozičných možností a kapacitných potrieb ústavov, sa uzavretým oddielom rozumie aj cela určená na tento účel. Taktiež sa určujú podmienky, aké musí spĺňať.

K bodu 181

Navrhovaná zmena reflektuje na potrebu zriadenia špecializovaného oddielu nielen pre odsúdených so zdravotným postihnutím, ale vzhľadom na stav väzenskej populácie a s tým súvisiace odlišné metódy a prostriedky zaobchádzania, aj pre odsúdených seniorov.

Zároveň navrhované znenie upravuje možnosť okrem zriadenia výstupného oddielu zriadiť aj výstupnú izbu alebo celu, čím sa zohľadňujú priestorové a stavebné možnosti jednotlivých ústavov. Zároveň precízna formulácia cieľov programu zaobchádzania nadväzuje na identifikáciu rizík a potrieb odsúdeného, ktoré sú identifikované odborným väzenským personálom v procese psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného, sociálnej a pedagogickej diagnostiky. Merateľné úlohy určené pedagógom napĺňajú aktívnu výchovnú zložku výkonu trestu. Ich plnenie je na zodpovednosti odsúdeného (v prípade ich nesplnenia bez existencie odôvodnenej prekážky nemožno odsúdeného odporúčať na podmienečné prepustenie). Taktiež sa upravuje povinnosť pracovať aj s odsúdeným, ktorého nie je z objektívnych dôvodov možné umiestniť do výstupného oddielu.

K bodu 182

Vzhľadom na aplikačnú prax, keď vedúci otvoreného oddelenia nie je zároveň aj vedúci oddelenia výkonu trestu.

K bodu 183

Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

K bodu 184

Zavinené trovy výkonu trestu nepredstavujú formu dodatočného peňažného trestu, ale sú náhradou zavineného neplatenia trov výkonu trestu, ktoré odsúdený uhrádza z pracovnej odmeny.

K bodu 185

Obdobne, ako v prípade ukladania disciplinárneho trestu odsúdenému, kedy sa prihliada na psychický stav odsúdeného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, je potrebné posudzovať psychický stav aj v prípade, že si odsúdený spôsobil úmyselne ujmu na zdraví, na základe čoho vznikli ústavu zvýšené trovy výkonu trestu v súvislosti s jeho strážením alebo dopravou, ktoré by mal odsúdený uhradiť.

K bodu 186

Precizovanie textu, aby bolo zrejmé, kto v predmetnej veci poučí odsúdeného.

K bodu 187

Ide o legislatívno-technické zmeny v odkazoch na jednotlivé inštitúty vyvolané novelizáciou a doplnením iných súvisiacich ustanovení.

K bodom 188 až 190

Spresnenie formulácie súvisiacej s premlčaním.

K bodu 191

Ide o legislatívno-technické zmeny v odkazoch na jednotlivé inštitúty vyvolané novelizáciou a doplnením iných súvisiacich ustanovení.

K bodu 192

Vzhľadom na zvýšenie sumy poštovného od prvotnej účinnosti tohto zákona, sa pomerne zvyšuje aj suma, ktorá sa vracať nebude. Obdobne postupuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 193

O odpustení pohľadávok spojených s výkonom trestu odňatia slobody môže rozhodovať len riaditeľ ústavu, ktorý tieto pohľadávky spravuje. Ak vznikla škoda na majetku štátu v správe Generálneho riaditeľstva zboru, vo veciach správy predmetnej pohľadávky rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru ako jej správca.

K bodu 194

V prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu o vine môže osoba požadovať od

zboru sumu uhradených trov výkonu trestu, ktoré boli uhrádzané ako z čistej pracovnej odmeny, tak z dôchodku odsúdeného, za celé obdobie zrušeného trestu. V takýchto prípadoch by išlo o sumu finančných prostriedkov, ktoré by zbor hradil zo svojho rozpočtu, keďže uhradené trovy spojené s výkonom väzby a uhradené trovy výkonu trestu boli príjmami minulých rokov.

K bodom 195 a 196

Precizovanie textu, aby bolo zrejmé, že ústav nemá evidované ďalšie nariadenie výkonu trestu vydané iným súdom, ktorého výkon by mohol odsúdený nastúpiť, ako ďalší v poradí.

K bodom 197 až 200

Preklopenie § 96 ods. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 368/2008 Z. z.“).

Navrhovaná zmena jednak upravuje subjekty, ktorým je zasielané oznámenie a zároveň rozširuje počet informácií, ktoré sa o prepustenom odsúdenom poskytujú subjektom vykonávajúcim postpenitenciárnu starostlivosť. Zároveň sa vypúšťa obligatórna povinnosť zasielania informácie združeniam a organizáciám, čo však nebráni, aby ich kontaktoval priamo odsúdený.

Navrhované znenie taktiež vytvára plynulý most medzi výkonom trestu odňatia slobody a následnou probačnou či postpenitenciárnou fázou tak, že už pri pripravovanom prepustení odsúdeného ústav zasiela príslušnému súdu nielen dátum ukončenia výkonu trestu, ale aj odborné materiály nevyhnutné pre ďalšie rozhodovanie. Včasné oznámenie umožní probačnému úradu vopred naplánovať individuálne dohliadacie a podporné opatrenia, čím sa eliminuje „mŕtvy“ čas medzi opustením ústavného režimu a začiatkom postpenitenciárnej starostlivosti. Zahrnutie resocializačnej prognózy spolu so súhrnom absolvovaných výchovno-vzdelávacích aktivít poskytne súdu a probačnému úradníkovi ucelený obraz o tom, aké kroky odsúdený počas výkonu trestu vykonal – od terapeutických programov cez rekvalifikačné kurzy až po odborné prednášky. Tento komplexný súbor informácií zvyšuje kvalitu rozhodovania o podmienečnom prepustení či ochrannom dohľade a zároveň znižuje riziko recidívy tým, že ďalšie intervencie možno cielene prispôsobiť reálnym potrebám jednotlivca. Navyše sa tým zabezpečí transparentnosť a právna istota, pretože súd má k dispozícii overené dáta, nie iba dátum prepustenia, a môže objektívne stanoviť podmienky dohľadu. Celý proces, od väznice cez probačný úrad až po súd, tak funguje koordinovane, čo zároveň šetrí čas i administratívne kapacity inštitúcií, zodpovedných za efektívnu resocializáciu a bezpečnosť spoločnosti. .

K bodu 201

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením odkazu.

K bodu 202

V zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-governmente“) a ani v osobitných predpisoch upravujúcich konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z. z.) nie je explicitne určené, že na úkony, ktorých účastníkom môže byť len alebo osoba vo výkone

trestu odňatia slobody, sa výkon verejnej moci elektronicky nevzťahuje, respektíve, že úkony v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody vykonávané orgánom verejnej moci (služobným úradom zboru) sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b) zákona o e-governmente len vyplýva, že vo vzťahu k osobám vo výkone trestu odňatia slobody sa nepoužijú ustanovenia o elektronickom doručovaní. Vzhľadom na ďalšie ustanovenia zákona o e-governmente by to mohlo znamenať, že rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, ktorý v konaní súvisiacom s výkonom trestu odňatia slobody vydáva väzenský orgán, sa vyhotovuje vždy ako elektronický úradný dokument, z ktorého sa po autorizácii vyhotoví listinný rovnopis doručovaný účastníkovi konania. Hoci z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b) zákona o e-governmente a reálneho priebehu konania vo veci súvisiacej s výkonom trestu odňatia slobody môže implicitne vyplývať, že zákon o e-governmente sa nevzťahuje na výkon verejnej moci v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody, respektíve, že právne úkony vykonávané v konaní, ktorého výsledkom sú rozhodnutia (napríklad o disciplinárnej odmene, disciplinárnom treste, náhrade škody na majetku štátu a zvýšených trovách výkonu trestu odňatia slobody), sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Navrhovaná úprava umožňuje odstrániť výkladové spory obdobným spôsobom ako podľa § 60a ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z.

K bodom 203 a 204

Disciplinárna právomoc prechádza výlučne na pedagóga, s výnimkou udelenia mimoriadneho voľna na opustenie ústavu a peňažného daru, ktorý bude môcť udeliť len riaditeľ ústavu. Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa riaditeľ ústavu vypúšťa ako odvolací orgán v konaní o disciplinárnom previnení a kompetencia odvolacieho orgánu prechádza na vedúceho oddelenia.

Nakoľko podmienkou zhabania veci je konštatovanie disciplinárneho previnenia, kde je oprávneným orgánom pedagóg, v ktorom vylúčil možnosť uloženia disciplinárneho trestu prepadnutia veci, vzhľadom na efektívnosť konania sa explicitne za takéhoto príslušníka zboru určuje pedagóg.

K bodu 205

Odstránenie pisateľskej chyby.

K bodu 206

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 52a zákona.

K bodu 207

Úprava ustanovenia s ohľadom na hospodárnosť konania.

K bodu208

Rozširujú sa dôvody na zastavenie konania oprávneným orgánom.

K bodu 209

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie písmena g) v § 97e ods. 1.

K bodu 210

Previazanie na poštové podmienky doručovania, respektíve fikciu doručenia.

K bodu 211

Odstránenie formálnej chyby.

K bodu 212

Doplnenie možného dôkazného prostriedku.

K bodu 213

Špecifické väzenské podmienky predstavujú v niektorých prípadoch problém pri zabezpečení výpovedí svedkov. Výpoveď odsúdeného proti inému odsúdenému môže byť vnímaná ostatnými odsúdenými veľmi negatívne. Snaha o odhaľovanie závažných disciplinárnych previnení preto vyžaduje vo výnimočných prípadoch ochranu totožnosti svedka.

K bodu 214

Úprava súvisiaca s potrebou doplnenia povinnej náležitosti rozhodnutia.

K bodu 215

Predĺženie lehoty na podanie opravného prostriedku s cieľom zabezpečiť disciplinárne potrestaným odsúdeným možnosť dostatočnej prípravy na odvolanie.

K bodu 216

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 52a zákona.

K bodu 217

Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa riaditeľ ústavu vypúšťa ako odvolací orgán v disciplinárnom konaní.

K bodu 218

Platná právna úprava výslovne neupravuje, že v odvolacom konaní nemôže odvolací orgán zmeniť uložený disciplinárny trest v neprospech odvolávajúcej sa väznenej osoby (napríklad ako je to v rámci trestného konania alebo konania o priestupku), to však neznamená, že zásada zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa sa nemá aplikovať aj v rámci disciplinárneho konania. Požiadavky práva na spravodlivý proces zakotvené v Dohovore a

ďalších rezolúciách a odporúčaniach Rady Európy je potrebné rešpektovať aj v disciplinárnom konaní. Z uvedeného dôvodu sa v navrhovanom znení explicitne uvádza, že rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade disciplinárneho konania nemôže byť v neprospech odvolateľa.

K bodu 219

Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa stáva predmetné ustanovenie nadbytočným.

K bodu 220

Navrhuje sa jednoznačne uviesť, že Generálne riaditeľstvo zboru sa stáva správcom pohľadávky po prepustení účastníka konania na slobodu. Účinné znenie ustanovenia uvádza len oprávnenie Generálneho riaditeľstva zboru vymáhať pohľadávku, ktoré je užším pojmom ako správa pohľadávky. Ústav a Generálne riaditeľstvo zboru môžu uskutočniť výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Aby v jednom konaní bolo možné uskutočniť obidva spôsoby výkonu rozhodnutia, navrhuje sa obdobná úprava ako v § 10 ods. 4 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 65/2001 Z. z.“). Možnosť uzatvorenia dohody o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahuje k obdobiu pred začatím výkonu rozhodnutia. Oprávnenie uzatvoriť dohodu o splátkach po začatí výkonu rozhodnutia by bolo obdobné oprávneniu Justičnej pokladnice podľa § 4 ods. 11 zákona č. 65/2001 Z. z.

K bodu 221

Vypustením konkrétnej formy žiadosti o súčinnosť sa odstraňujú pochybnosti pri vybavovaní žiadostí uskutočnenými elektronickými prostriedkami.

K bodu 222

Popri všeobecnom oprávnení dozorového prokurátora vydať v súlade s § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov príkaz, ktorým sa zruší uložený disciplinárny trest vydaný v rozpore so zákonom, sa do právnej úpravy konania o disciplinárnom previnení dopĺňa nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Tento mimoriadny opravný prostriedok umožňuje riaditeľovi ústavu zrušiť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu.

K bodu 223

Doplnenie odkazu na ustanovenie zákona. Zároveň sa dopĺňajú doklady, ktorými môže byť preukázaný príbuzenský vzťah k odsúdenému. Ide o preklopenie § 97 ods. 6 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.

K bodu 224

Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa dopĺňajú priestory, ktoré je možné vybaviť kamerovým systémom.

K bodu 225

Zosúladenie s ustanovením § 61 ods. 5 zákona č. 221/2006 Z. z. a § 84 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

K bodu 226

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizáciu § 76 zákona.

K bodu 227

Prechodné premiestnenie, v rámci ktorého sa zabezpečuje predvedenie pred orgány činné v trestnom konaní alebo súd, sa realizuje v ústave, ktorý je primárne určený na zabezpečenie výkonu väzby. Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax a podstatu prechodného premiestnenia odsúdených. Obdobne sa postupuje aj v prípade odsúdených, ktorí nastúpili do výkonu trestu v ústave na výkon väzby a ešte u nich nebolo vykonané psychologické vyšetrenie osobnosti, ktoré sa vykonáva výlučne v ústavoch na výkon väzby.

K bodu 228

Navrhované znenie zákona vychádza z čl. 15 LED a naň nadväzujúce ustanovenie § 63 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie upravuje možnosti príslušného orgánu obmedziť poskytovanie informácií a práv dotknutej osobe a zároveň upravuje, že osobitný predpis môže ustanoviť kategórie spracúvania osobných údajov, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Zbor realizuje vykonávacie konanie, ako súčasť trestného konania, preto v § 99 ods. 2 navrhovaného znenia zákona obmedzí poskytovanie informácií dotknutej osobe v rozsahu písm. h) a k) až n) a o obsahu, položkách a spôsobe vyhodnocovania diagnostických nástrojov. Dôvodom postupu zboru je realizovanie plnenia vyplývajúceho z § 63 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 18/2018 Z. z., s tým, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh na účely trestného konania, a taktiež z dôvodu zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v zariadeniach zboru, s vymedzením v odseku 2 presnej kategórie dotknutých osobných údajov dotknutej osoby, ktoré sa nemôžu sprístupniť.

Údaje o predchádzajúcej trestnej činnosti sú zároveň výrazným prediktorom budúceho správania (osobitne v prípade násilných trestných činov). Pri určovaní rizika násilného správania a rizika úteku hodnotiteľ nezohľadňuje trestnoprávnu recidívu, ale zohľadňuje faktický stav protiprávneho správania v minulosti bez ohľadu na to, či bol hodnotený za predchádzajúci skutok potrestaný alebo bolo potrestanie zahladené; inak povedané, predikcia rizikového správania osoby vychádza z kriminologického poňatia recidívy. Neuloženie trestu alebo zahladenie odsúdenia nebráni hodnotiteľovi, aby pri hodnotení osoby páchateľa (najmä s ohľadom na časovú nadväznosť spáchaných skutkov) prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal násilný trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokiaľ ide o sklony páchateľa k násilnému správaniu a prijal k tomu prislúchajúce opatrenia.

K bodu 229

Úprava súvisiaca s prechodom rozhodovania o zmene stupňa stráženia do pôsobnosti zboru, respektíve ústavov.

K bodu 230

Z dôvodu previazania pracovnej odmeny odsúdených na sumu minimálnej mzdy (§ 45 zákona), je potrebné ďalšie podrobnosti súvisiace s pracovnou odmenou upraviť vykonávacím predpisom.

K bodu 231

Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné upraviť postup po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.

K bodu 232

Vzhľadom na to, že z platného znenia zákona nie je zrejmé, že sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní preberá aj týmto zákonom, je potrebné predmetnú skutočnosť zohľadniť doplnením návrhu zákona o transpozičné ustanovenie a transpozičnú prílohu.

K Čl. II

(zákon 300/2005 Z. z. Trestný zákon)

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa upúšťa od povinnosti zriadiť osobitný ústav, ktorý by musel mať v názve, že ide o ústav pre mladistvých odsúdených, nakoľko vzhľadom na výrazne malý počet takýchto odsúdených je takýto stav neefektívny. V súlade s navrhovanou zmenou § 4 zákona o profilácii ústavu pre jednotlivé stupne stráženia a kategórie odsúdených rozhoduje generálny riaditeľ zboru. Uvedené však neznamená, že odsúdení mladiství nebudú ubytovaní oddelene od dospelých odsúdených.

Zároveň v súlade s navrhovanou zmenou § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorej mladistvý odsúdený je odsúdený, ktorý vykonáva trest do dovŕšenia osemnásteho roku svojho veku. Deň po jeho dovŕšení sa odsúdený preradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, sa stalo predmetné ustanovenie odseku 5 nadbytočným.

K Čl. III

(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

K bodom 1 až 4

Navrhovaná úprava reflektuje na spôsob určovania spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov uvedenú v čl. I. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje úprava rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o určení spoločného spôsobu výkonu trestu.

O určení spoločného spôsobu výkonu trestu, v ktorom odsúdený bude vykonávať postupne uložené tresty, má v zmysle čl. I novelizačného bodu 21 (navrhovaný § 9) rozhodovať

riaditeľ ústavu na návrh osobitnej komisie. O sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Upravujú sa lehoty, dokedy je potrebné rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o určení spoločného spôsobu výkonu trestu. Pred rozhodnutím o sťažnosti, súd odsúdeného obligatórne vyslúchne, pričom výsluch sa vykoná prednostne použitím videokonferenčného zariadenia, z dôvodu obmedzenia veľkého počtu eskort odsúdených na súdy.

K bodom 5 a 6

V súvislosti s navrhovanou zmenou poukazujeme na Valné zhromaždenie OSN, ktoré vyzýva členské štáty prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí (pozn. vychádza ako správa o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa), v časti venovanej deťom obvinených alebo odsúdených osôb, aby venovali pozornosť vplyvu uväznenia rodičov na ich deti a s ohľadom na ochranu spoločnosti, dieťaťa a charakter trestného činu uprednostnili alternatívne tresty a opatrenia nahrádzajúce väzbu v prípade, ak ide o osamoteného rodiča alebo rodiča, u ktorého je dieťa vo výlučnej starostlivosti. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 65/229 z 21. decembra 2010, ktorou boli prijaté Pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väznenými ženami a odsúdenými ženami vykonávajúcimi alternatívne tresty (tzv. Bangkocké pravidlá), o. i. členským štátom zdôrazňuje (obdobne ako vyššie uvedená rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí), že tam, kde je to možné a vhodné a nejde o závažný alebo násilný trestný čin, je pri ukladaní trestu alebo rozhodovaní o väzbe tehotným ženám alebo osamoteným matkách potrebné uprednostňovať alternatívne tresty alebo opatrenia bez pozbavenia osobnej slobody.

Obdobne i uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2008 o osobitnej situácii žien vo väzení a o vplyve uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život, okrem iného v oblasti zachovávania rodinných väzieb a sociálnych vzťahov v bode 19, vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali alternatívne sankcie k uväzneniu, ako sú napríklad alternatívy zakotvené v spoločnosti, predovšetkým v prípade matiek, pokiaľ je uložený trest nízky a riziko pre verejnú bezpečnosť zanedbateľné, pretože ich uväznenie môže spôsobiť závažný rozvrat v rodinnom živote, najmä ak sú hlavou rodiny s jedným rodičom alebo majú malé deti, prípadne sa starajú o závislé osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím.

Predmetnú problematiku upravuje i odporúčanie Parlamentného zhromaždenia č. 1469 (2000) Matky a dojčatá vo väzniciach a rezolúcia Parlamentného zhromaždenia č. 1663 (2009) o ženách vo väzení. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa v prvom dokumente stotožňuje s názorom odborníkov, že skoré odlúčenie dieťaťa od matky spôsobuje dieťaťu dlhodobé ťažkosti, vrátane zhoršenia náklonnosti alebo väzieb k iným, emočnej neprispôsobilosti a porúch osobnosti. Preto odporúča, aby Výbor ministrov vyzval členské štáty, aby:

-vytvorili a využívali komunitné tresty pre matky malých detí a vyhýbali sa využívaniu výkonu trestu odňatia slobody,

-uznali, že uväznenie tehotnej ženy a matky malých detí sa má využiť len ako posledná možnosť pre ženy odsúdené za najvážnejšie trestné činy a ženy, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť,

-vytvorili vhodné smernice pre súdy, aby trest odňatia slobody pre tehotnú ženu a dojčiacu matku zvažovali len ak bol spáchaný trestný čin závažný a násilný a žena predstavovala pokračujúce nebezpečenstvo.

V druhom dokumente Parlamentné zhromaždenie opätovne vyzýva členské štáty

k úplnej implementácii predchádzajúceho odporúčania č. 1469 (2000) a vyzýva Výbor CPT, aby pri svojich návštevách venoval zvýšenú pozornosť situácii žien vo väzniciach. Parlamentné zhromaždenie sa domnieva, že ak je žena jediným alebo hlavným opatrovateľom jedného alebo viacerých detí, mal by jej byť trest odňatia slobody uložený len ak spáchala závažný trestný čin.

K bodu 7

Navrhovaná úprava reflektuje na spôsob zmeny stupňa stráženia uvedenej v čl. I. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje úprava rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o zmene stupňa stráženia.

O zmene stupňa stráženia, v ktorom odsúdený bude vykonávať trest odňatia slobody má v zmysle čl. I novelizačného bodu 21 (navrhovaný § 9) rozhodovať riaditeľ ústavu na návrh osobitnej komisie. O sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Upravujú sa lehoty, dokedy je potrebné rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o zmene stupňa stráženia. Pred rozhodnutím o sťažnosti súd odsúdeného obligatórne vyslúchne, pričom výsluch sa vykoná prednostne použitím videokonferenčného zariadenia, z dôvodu obmedzenia veľkého počtu eskort odsúdených na súdy.

K bodu 8

V súvislosti sa navrhovanou zmenou poukazujeme na Valné zhromaždenie OSN, ktoré vyzýva členské štáty prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí (pozn. vychádza ako správa o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa), v časti venovanej deťom obvinených alebo odsúdených osôb, aby venovali pozornosť vplyvu uväznenia rodičov na ich deti a s ohľadom na ochranu spoločnosti, dieťaťa a charakter trestného činu uprednostnili alternatívne tresty a opatrenia nahrádzajúce väzbu v prípade, ak ide o osamoteného rodiča alebo rodiča, u ktorého je dieťa vo výlučnej starostlivosti. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 65/229 z 21. decembra 2010, ktorou boli prijaté Pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väznenými ženami a odsúdenými ženami vykonávajúcimi alternatívne tresty (tzv. Bangkocké pravidlá), o. i. členským štátom zdôrazňuje (obdobne ako vyššie uvedená rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí), že tam, kde je to možné a vhodné a nejde o závažný alebo násilný trestný čin, je pri ukladaní trestu alebo rozhodovaní o väzbe tehotným ženám alebo osamoteným matkách potrebné uprednostňovať alternatívne tresty alebo opatrenia bez pozbavenia osobnej slobody.

Obdobne i uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2008 o osobitnej situácii žien vo väzení a o vplyve uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život okrem iného v oblasti zachovávania rodinných väzieb a sociálnych vzťahov v bode 19 vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali alternatívne sankcie k uväzneniu, ako sú napríklad alternatívy zakotvené v spoločnosti, predovšetkým v prípade matiek, pokiaľ je uložený trest nízky a riziko pre verejnú bezpečnosť zanedbateľné, pretože ich uväznenie môže spôsobiť závažný rozvrat v rodinnom živote, najmä ak sú hlavou rodiny s jedným rodičom alebo majú malé deti, prípadne sa starajú o závislé osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím.

s názorom odborníkov, že skoré odlúčenie dieťaťa od matky spôsobuje dieťaťu dlhodobé ťažkosti, vrátane zhoršenia náklonnosti/väzieb k iným, emočnej neprispôsobilosti a porúch osobnosti. Preto odporúča, aby Výbor ministrov vyzval členské štáty, aby:

-vytvorili a využívali komunitné tresty pre matky malých detí a vyhýbali sa využívaniu výkonu trestu odňatia slobody;

V druhom dokumente Parlamentné zhromaždenie opätovne vyzýva členské štáty k úplnej implementácii predchádzajúceho odporúčania č.1469 (2000) a vyzýva Výbor CPT, aby pri svojich návštevách venoval zvýšenú pozornosť situácii žien vo väzniciach. Parlamentné zhromaždenie sa domnieva, že ak je žena jediným alebo hlavným opatrovateľom jedného alebo viacerých detí, mal by jej byť trest odňatia slobody uložený len ak spáchala závažný trestný čin.

K bodom 9 a 11

Navrhovaná zmena je z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu súdov pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti niektoré súdy okrem uznesenia o podmienečnom prepustení súčasne vydajú aj príkaz na prepustenie. Niektoré súdy príkaz na prepustenie nevydajú a vyznačia len právoplatnosť na vydanom uznesení o prepustení.

Osobitnú komplikáciu spôsobuje prípad, keď je vedené konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného, ktorý má vykonať, respektíve vykonáva viac postupne uložených trestov odňatia slobody z ktorých môže byť podmienečne prepustený spolu s trestom, z ktorého nie je možné opätovné podmienečné prepustenie a súd súčasne uplatní postup podľa § 176 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, teda vyhotoví zjednodušené písomné uznesenie o podmienečnom prepustení. V zjednodušenom uznesení o podmienečnom prepustení sa neuvádzajú tresty, z ktorých nie je možné opätovné podmienečne prepustenie odsúdeného a takéto zjednodušené uznesenie neobsahuje informáciu, že súd do splnenia formálnej podmienky vykonania zákonom určenej minimálnej doby pre podmienečné prepustenie započítal aj celú doba uloženého trestu (trestov), z ktorých nemôže byť opätovne podmienečne prepustený.

Taktiež treba poukázať na § 94 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého „Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak:

a) sa skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nebolo vydané nariadenie súdu na výkon ďalšieho trestu,

b) súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu,

c) súd písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na výkon trestu domáceho väzenia,

d) tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,

e) tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.“.

Komparáciou zákonných dôvodov na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je jednoznačné, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody má ústav aplikovať postup upravený v § 94 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, a teda súd má

súčasne s uznesením o podmienečnom prepustení písomne nariadiť, aby bol odsúdený aj prepustený na slobodu.

Analogicky sa v tomto kontexte upravuje aj postup súdu pri premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

K bodu 10

Doplnenie profilácie ústavu, nakoľko nie všetky ústavu na výkon trestu odňatia slobody sú aj ústavmi na výkon väzby, čím môže dôjsť k spochybňovaniu oprávnenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia pre podanie takéhoto návrhu.

K bodu 12

Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné upraviť postup po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.

K Čl. IV

(zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže)

K bodu 1

V súčasnosti v oprávnení požadovať vysvetlenie absentuje možnosť požadovať potrebné vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonávajú v rámci svojej vecnej pôsobnosti aj odhaľovanie trestných činov. Uvedené ustanovenie je analogicky upravené aj v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Pri dôkladnej osobnej prehliadke sa postupuje tak, aby bol naplnený jej zmysel, najmä aby sa podarilo odhaliť ukrytie nepovolených alebo zakázaných vecí, osobitne drog, na čo môže byť využitý špeciálny detekčný technický prostriedok alebo podľa pokynov príslušníka zboru vykonanie drepu, ak to zdravotný stav obvineného alebo odsúdeného umožňuje. Pri formulovaní ustanovenia sa vychádzalo aj z porovnania legislatívnej úpravy prehliadok v Českej republike. Príslušníci zboru sa pri odhaľovaní nepovolenej a trestnej činnosti stretávajú s rôznymi sofistikovanými spôsobmi prienikov nepovolených alebo zakázaných vecí, ktoré bývajú ukrývané v telesných dutinách obvinených alebo odsúdených. Vykonanie dôkladnej osobnej bez technologických prostriedkov umožňujúcich záchyt takýchto vecí umiestnených pod oblečením, na tele a v dutinách človeka, menej invazívnym spôsobom, ako je vykonanie drepu, nie je možné. Účelom drepu je prirodzené vypudenie nepovolenej alebo zakázanej veci z tela bez toho, aby musel príslušník zboru vizuálne vidieť alebo dokonca sa akokoľvek dotýkať konečníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že postupná humanizácia podmienok výkonu väzby a výkonu trestu, vyplývajúca zo zrušenia niektorých obmedzení (napr. kontaktné návštevy) na jednej strane, musí so sebou prinášať aj adekvátne opatrenia smerujúce k zachovaniu úrovne bezpečnosti a zabráneniu prieniku nepovolených alebo zakázaných vecí do ústavov na strane druhej. Predmetný návrh legislatívnej zmeny reflektuje aj rozsudok ESĽP vo veci Adamčo proti Slovenskej republike (sťažnosti č. 55792/20, 35253/21 a 41955/22), podľa ktorého je okrem iného potrebné, aby sa spôsob vykonávania dôkladnej osobnej prehliadky

opieral o právny text.

K bodu 3

Z dôvodu potreby zabezpečenia dostatočnej dôkaznej situácie v trestnom, priestupkovom, či disciplinárnom konaní, je nevyhnutné aj oprávnenie vyhotovovať predmetné obrazové a zvukové záznamy.

K bodom 4 až 6

Terminologická úprava v nadväznosti na možnosť výkonu služby v občianskom odeve a preukazovanie príslušnosti k Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 11 ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Z dôvodu potreby zabezpečenia dostatočnej dôkaznej situácie v trestnom, priestupkovom, či disciplinárnom konaní je 30 dňová lehota adekvátnejšia, respektíve primeranejšia, a to aj s ohľadom na postupovanie podnetov pôvodne zaslaných nepríslušným orgánom aj s dlhším ako 14 dňovým odstupom.

K bodu 8

Rozširuje sa oprávnenie príslušníka na použitie vybraných donucovacích prostriedkov napríklad v prípade odmietnutia podrobiť sa osobnej prehliadke väznenou osobou.

K bodu 9

Precizovanie pojmov eskorta a stráženie, nakoľko príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže má pri strážení a eskorte okrem hlavnej úlohy, a teda zabráneniu úteku, aj povinnosť zamedziť napríklad napadnutiu iných osôb alebo mareniu účelu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 10

Rozširuje sa okruh zakázaných vecí vnášať do chráneného objektu.

K bodom 11 až 13, 17 a 18

Vzhľadom na čoraz rozšírenejšie využívanie inteligentných hodiniek by bolo problematický pri vstupe do chráneného objektu zo strany personálu zboru identifikovať, vstupujúca osoba má inteligentné hodinky alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa dáva zákonná výnimka na vstup z takýmto hodinkami, avšak bez možnosti využívať ich komunikačné a záznamové funkcie. V opačnom prípade sa vstupujúca osoba dopúšťa priestupku podľa §65e ods. 1 písm. h) zákona (doplnené ustanovenie). Uvedená výnimka na vstup s inteligentnými hodinkami sa nebude vzťahovať na väznené osoby a v zmysle § 68 ods. 4 zákona aj osoby v detencii. U nich naďalej platí zákaz vnášania akýchkoľvek prostriedkov audiovizuálnej techniky do chráneného objektu. Obdobne to bude aj v prípade vstupu iných subjektov za obvineným v kolúznej väzbe alebo za odsúdeným s uloženými „kolúznymi“ obmedzenia. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť personálu zboru v mnohých prípadoch rozoznať

inteligentné hodinky od obyčajných sa zavádza obligatórny zákaz vstupu civilných osôb s akýmikoľvek hodinkami pri realizácii zákonného práva väznených osôb na prijatie návštevy. V kontexte uvedeného sa rozširujú aj skutkové podstaty priestupkov.

K bodu 14

Súčasné znenie zákona zbytočne a neopodstatnene zužuje vstupy na preukaz vydaný Slovenskou advokátskou komorou len na obhajcov zastupujúcich obvinených a odsúdených v trestnej veci, pričom do ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže bežne vstupujú aj advokáti zastupujúci obvinených a odsúdených v občianskoprávnych či obchodných veciach, preto je potrebné a účelné zjednotiť preukazovanie advokátov preukazmi Slovenskej advokátskej komory.

K bodu 15

Úlohou zboru nie je posudzovať individuálne žiadosti osôb a vyhodnocovať, či ich žiadosť je na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, ale v prvom rade je úlohou zboru riadne zabezpečiť účel výkonu väzby a výkonu trestu.

K bodu 16

Z dôvodu plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečovania ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, ako aj z dôvodu enormného nárastu štátnych príslušníkov tretích krajín vo väzenských zariadeniach, odôvodňuje potrebu vzniku tohto oprávnenia a dispozície s týmito údajmi.

K bodu 19

V nadväznosti na zvýšenie sumy malej škody (700 eur) v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, viacročnú infláciu a poznatky poukazujúce na nedostatočný preventívny efekt aktuálnej sadzby výšky pokút na odradenie páchateľov priestupkov, je potrebné upraviť výšky pokút.

K bodu 20

V nadväznosti na vysoký počet sťažností väznených osôb a na medializované informácie o dlhodobom probléme s neprimeranými cenami tovarov v predajniach pre obvinených a odsúdených, ktoré zbor prevádzkuje prostredníctvom externých zmluvných partnerov na základe výberového konania v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, je potrebné upraviť spôsob prevádzkovania predajní určených na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí obvineným alebo odsúdeným. Podľa uvedeného návrhu by sa zmluva o prenájme uzavrela s tým podnikateľským subjektom, ktorý by bol úspešný vo výberovom konaní na zabezpečenie činnosti predajne pre obvinených a odsúdených, pričom podmienky výberu a hodnotiace kritériá výberu určí minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodu 21

Súčasná úprava stanovuje maximálnu dobu výpožičky majetku štátu na účel

zamestnávania väznených osôb najviac na päť rokov, a to aj opakovane. V súčasnosti dochádza k opätovnému uzatváraniu zmlúv o výpožičke každých päť rokov. Externí zamestnávatelia preto plánujú v horizonte doby výpožičky dohodnutej v zmluve o výpožičke, čo obmedzuje ich motiváciu investovať do tvorby výrobných kapacít v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže. Predĺženie maximálnej doby výpožičky na desať rokov by potencionálni zamestnávatelia väznených osôb považovali za istú formu garantovania trvania spolupráce počas zmluvne dohodnutej doby, a tým by sa zvýšil ich záujem o vstup do spolupráce so Zborom väzenskej a justičnej stráže pri tvorbe pracovných miest väznených osôb a s tým spojené investovanie do infraštruktúry ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže potrebnej na zamestnávanie väznených osôb. Predĺženie maximálnej doby výpožičky na desať rokov bude mať pozitívny vplyv najmä na zamestnanosť väznených osôb a ich disponibilný príjem. Uvedené taktiež vyplýva z odporúčaní Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR v dokumente Revízia výdavkov na väzenstvo z apríla 2025.

K Čl. V

(zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby)

K bodu 1

Po vzore zákona č. 475/2005 Z. z. sa vymedzujú základné pojmy, ktoré v ucelenej podobe doteraz absentovali.

K bodom 2 a 3

Vzhľadom na vecné zamerania tohto ustanovenia sa ako vhodnejšie javí jeho presun z § 2 do § 2a.

K bodu 4

Terminologické spresnenie jednotlivých organizačných súčastí zboru a oprávnenie ich vytvárania.

K bodu 5

Informácia z informačného systému Policajného zboru môže byť poskytnutá aj na základe telefonickej žiadosti prostredníctvom vopred dohodnutého hesla.

K bodu 6

Rozširuje sa okruh informácií, o ktorých musí byť obvinený poučený pri prijatí.

K bodu 7

Za účelom eliminácie prípadného subjektívneho rozhodovania riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru pri využívania individuálneho umiestnenia obvineného, sa taxatívne určujú dôvody pre takéto umiestnenie.

K bodu 8

Zdôrazňuje sa výnimočný charakter umiestnenia obvineného do kompenzačnej miestnosti ako humánnejšieho prostriedku obmedzenia obvineného v porovnaní so spútavacími popruhmi. Doba umiestnenia v kompenzačnej miestnosti nesmie ani vo výnimočných prípadoch, najmä ak sa nekontrolované konanie aj napriek odbornej intervencii opakuje, presiahnuť 24 hodín. Ak sa ani po uplynutí tejto doby nekontrolované konanie osoby nepodarí pomocou umiestnenia do kompenzačnej miestnosti, ani odbornými intervenciami kompenzovať, nariadi sa vykonanie eskorty na hospitalizáciu do väzenskej nemocnice.

K bodu 9

Dlhodobé individuálne umiestnenie a izolácia obvineného môže mať vplyv na jeho psychické a fyzické zdravie. Individuálne umiestnenie sa preto musí pravidelne prehodnocovať a na nevyhnutný čas vždy prerušiť v prípade, ak sa zistí vážne ohrozenie zdravia obvineného.

K bodu 10

Konkretizuje sa povinnosť ústavu informovať dozorového prokurátora len v prípade umiestnenia mladistvého obvineného s dospelým obvineným, ktoré považujeme za najväčší zásah do zákonných zásad umiestňovania obvinených.

K bodu 11

Upravuje sa povinnosť ústavu informovať blízku osobu bez ohľadu na dobu trvania premiestnenia len v prípade, ak si to obvinený želá, nakoľko obvinený má možnosť z vlastnej vôle tak urobiť kedykoľvek prostredníctvom telefónneho zariadenia alebo korešpondencie. V prípade, ak nemá kredit alebo poštové známky, poskytne informáciu blízkym osobám na jeho požiadanie ústav. V prípade nemožnosti obvineného komunikovať vzhľadom na jeho zdravotný stav to ústav urobí automaticky.

K bodu 12

Upravuje sa oprávnenie ústavu, aby v prípade potreby premiestenia obvineného za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nebol potrebný súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ale postačovalo len oznámenie o tejto skutočnosti. Nejedná sa o trvalé premiestnenie obvineného, pričom súhlas podľa doterajšej právnej úpravy bol iba formálnym naplnením zákona, nakoľko v doterajšej praxi sa nikdy nevyskytol prípad nesúhlasu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

K bodom 13 a 14

Spresnenie postupu pri zabezpečovaní predvádzania obvinených a podávaní žiadostí o predvedenie, pri dodržaní súčasného času vymedzeného na predvádzanie. Zároveň sa upravuje postup v prípade predvedenia obvineného v ústave a mimo ústavu v inej trestnej veci, než pre ktorú bol vzatý do väzby. Taktiež sa odstraňuje formálna chyba v podobe potreby súhlasu pri predvedení obvineného zborom mimo ústav na úkony konania v trestnej veci, pre ktorú je vo výkone väzby.

K bodu 15

Precizuje sa vymedzenie zásad, ktorými sa riadi zaobchádzanie s obvinenými.

K bodu 16

Navrhované znenie reflektuje na odporúčania Výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jednomiestna cela poskytovala 8 až 9 m2 životného priestoru, cela pre dve väznené osoby aspoň 10 m2, cela pre tri väznené osoby 14 m2 a cela pre štyri väznené osoby aspoň 18 m2. Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahŕňajú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú Výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia, je 6 m2 pre jednomiestnu celu a 4 m2 na väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Výbor CPT uznáva, že požiadavky na životný priestor môžu závisieť na väzenskom režime. Hoci by „menšiu odchýlku“ od svojich minimálnych štandardov nevnímal nevyhnutne ako neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, stále odporúča, aby sa minimálne štandardy dodržiavali. Samotná Veľká komora ESĽP zdôraznila v zásadnom rozsudku Muršić proti Chorvátsku, že nemohla určiť raz a navždy konkrétny počet štvorcových metrov, ktoré majú byť stanovené pre väznenú osobu s cieľom byť v zhode s Dohovorom. Niekoľko iných relevantných faktorov, ako napríklad trvanie zadržania, možnosti vonkajšieho cvičenia a fyzický a duševný stav väznenej osoby, hralo dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, či podmienky zadržania spĺňali záruky čl. 3 Dohovoru. Napriek tomu extrémny nedostatok priestoru vo väzenských celách vážne zavážil pri rozhodovaní o tom, či napadnuté podmienky zadržania boli ponižujúce v zmysle čl. 3 Dohovoru. Veľká komora ESĽP si uvedomovala charakter svojej zodpovednosti pre súdnu aplikačnú prax v individuálnych prípadoch absolútneho zákazu týrania a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru, čo sa líšilo od preventívnej funkcie podľa Výboru CPT. Z tohto dôvodu stanovila nasledujúce zásady na hodnotenie podmienok ubytovania podľa čl. 3 Dohovoru.

väznenej osoby podľa čl. 3 Dohovoru. Pri stanovovaní týchto zásad ESĽP zdôraznil význam preventívnej úlohy Výboru CPT pri monitorovaní podmienok zadržania a štandardov, ktoré vytvoril.

K bodom 17 a 18

Uvedenou zmenou sa vytvárajú zákonné predpoklady pre možnosť umiestňovania obvinených aj do izieb.

K bodom 19 a 20

Spresňuje sa druh odevu, ktorý je poskytovaný obvinenému ústavom a určuje sa spôsob doručenie a uloženie odevu, ktorý obvinený používa len na úkony mimo ústavu alebo pri prepustení na slobodu. Zároveň sa upravuje uschovanie civilného odevu v ústave.

K bodu 21

Za účelom zmierňovania obmedzení, ktoré nie sú v rozpore s účelom výkonu väzby, sa explicitne upravuje možnosť oddychovať aj mimo nočného pokoja. Zároveň za účelom maximálnej garancie nepretržitého osemhodinového spánku sa upravuje možnosť vykonania fyzickej kontroly v izbe alebo cele v noci len za účelom nevyhnutnej kontrolnej činnosti a bezprostrednej ochrany života a zdravia obvineného.

K bodom 22 až 24

Upravuje sa povinnosť ústavu informovať o vážnom ochorení alebo ťažkom úraze obvineného blízku osobu len v prípade, ak si to obvinený želá, nakoľko obvinený má možnosť z vlastnej vôle tak urobiť kedykoľvek prostredníctvom telefónneho zariadenia alebo korešpondencie. V prípade, ak nemá kredit alebo poštové známky poskytne informáciu blízkym osobám na jeho požiadanie ústav. V prípade nemožnosti obvineného komunikovať vzhľadom na jeho zdravotný stav to ústav urobí automaticky. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 2 z vyhlášky MS SR č. 447/2006 Z. z. o organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a

justičnej stráže súvisiace s prítomnosťou príslušníka zboru pri vyšetrení.

K bodu 25

Vzhľadom na komplexné vymedzenie základných pojmov v § 1a sa predmetné ustanovenie stalo nadbytočným.

K bodu 26

Uvedený postup garantuje elimináciu subjektívneho rozhodnutia príslušníka zboru bez existencie relevantných dôvodov na predčasné ukončenie vychádzky.

K bodu 27

Spresnenie označenia vecí osobnej potreby vychádzajúce z aplikačnej praxe.

K bodu 28

Rozširuje sa okruh osôb, ktorým môže obvinený odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ich účel držania v ústave sa skončil.

K bodu 29

Právo obvineného stýkať sa osobne s osobou, ktorá jej kvalifikovaným spôsobom dokáže poskytnúť právnu pomoc vo veci odlišnej od trestnej veci, v ktorej je vo výkone väzby, je dlhodobou súčasťou nášho právneho poriadku. Zároveň sa precizuje súčasné znenie, aby sa eliminovalo prípadné účelové zneužívanie tohto inštitútu najmä blízkymi osobami, ktoré by takýmto spôsobom chceli obchádzať zákonné právo prijať návštevu a frekvenciu jeho využívania.

K bodu 30

Doplnenie vnútorného odkazu a odstránenie odkazu na iný zákon.

K bodu 31

Precizovanie textu, nakoľko dohoda spočíva v termíne a mieste a nie či sa návšteva blízkych osôb môže alebo nemôže uskutočniť. V prípade iných, ako blízkych osôb je možné návštevu vykonať po dôkladnom posúdení dôvodov a okolností súvisiacich s návštevou, a to len formou videonávštevy.

K bodu 32

V zmysle § 49 zákona č. 4/2001 Z. z. sa dohľadom a rozumie súhrn služobných činností príslušníka zboru, pri ktorých sa vykonáva nepravidelná kontrola pohybu alebo činnosti obvineného alebo odsúdeného. Dozorom sa rozumie súhrn služobných činností príslušníka zboru, pri ktorých sa vykonáva stála kontrola pohybu alebo činnosti obvineného alebo odsúdeného. Vzhľadom na prioritné realizovanie kontaktných návštev je dôvodné doplniť realizáciu návštev aj pod dozorom príslušníka zboru.

K bodu 33

Preukázané kolúzne konanie nie je vhodným kritériom na nepovolenie návštevy, dokonca ide o ťažko splniteľnú požiadavku, pretože kolúzne konanie je protiprávnym konaním, a teda jeho preukázanie vyžaduje formalizovaný proces zavŕšený individuálnym právnym aktom. Navyše preukázanie konania nemožno diferencovať na objektívne a subjektívne preukázanie, preto ide aj o nadbytočnú formuláciu. V tomto prípade bude postačujúce na neudelenie súhlasu s návštevou, ak príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd nadobudne dôvodné podozrenie z možného kolúzneho konania s primeraným odôvodnením na základe čoho dospel k záveru z možného kolúzneho konania.

K bodu 34

Zavádza sa maximálna zákonná lehota na odovzdanie alebo odoslanie korešpondencie.

K bodu 35

Vzhľadom na doplnenie postupu ústavu v rámci odsekov 3 a 4 sa táto časť predmetného ustanovenia stáva nadbytočnou.

K bodom 36 až 42

Navrhované ustanovenia upravujú postup ústavu pri kontrole a manipulácii s korešpondenciou.

K bodom 43 až 47

Navrhované ustanovenie upravuje minimálnu zákonnú frekvenciu telefonovania u obvinených, zjednodušuje administratívnu prácu príslušníkov zboru a prenáša povinnosť preukázať príslušnosť telefónneho čísla na obvinených. Navrhovaná zmena vychádza z opakovaných odporúčaní Výboru CPT. Zároveň sa vytvárajú legislatívne predpoklady pre používanie videotelefónneho zariadenia (na rozdiel od videonávštev ide o „nadštandardnú“ telefónnu službu, ktorá je spoplatnená obdobným spôsobom ako pri existujúcom systéme telefonovania prostredníctvom telefónnych zariadení). Zároveň sa upravujú podmienky telefonovania obvinených v kolúznej väzbe. Preukázané kolúzne konanie nie je vhodným kritériom na nepovolenie telefonovania, dokonca ide o ťažko splniteľnú požiadavku, pretože kolúzne konanie je protiprávnym konaním, a teda jeho preukázanie vyžaduje formalizovaný proces zavŕšený individuálnym právnym aktom. Navyše preukázanie konania nemožno diferencovať na objektívne a subjektívne preukázanie, preto ide aj o nadbytočnú formuláciu. V tomto prípade bude postačujúce na neudelenie súhlasu s telefonovaním, ak príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd nadobudne dôvodné podozrenie z možného kolúzneho konania s primeraným odôvodnením na základe čoho dospel k záveru z možného kolúzneho konania.

V záujme zachovania bezpečnosti a predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, či ochrany zdravia alebo morálky, môže riaditeľ ústavu nepovoliť obvinenému telefonovať s vybranými osobami (okrem blízkych osôb definovaných zákonom), u ktorých existuje riziko protiprávneho konania alebo s osobami, ktoré požiadali o zablokovanie ich telefónneho čísla na volania od konkrétnych obvinených.

K bodu 48

Vychádzajúc z aplikačných problémov sa precizujú podmienky prijímania balíkov, ako možnosť dodatočného povolenia vecí, ktoré už boli v balíku doručené a v prípade včas podanej žiadosti na ich zaslanie v balíku obvinenému by súhlas bolo možné udeliť.

K bodu 49

Vypúšťa sa konkrétna forma požiadania obvineným, vzhľadom na predpoklad zavedenia elektronických žiadostí. Zároveň sa precizuje terminológia.

K bodom 50 a 51

Precizovanie textu a doplnenie odkazu na konkrétne ustanovenie.

K bodom 52 až 54

Pri čerpaní peňažných prostriedkov sa posudzuje aj úhrada výživného, a nie len úhrada pohľadávok. Zároveň sa doplnením odkazu za súdny poplatok považuje aj preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhrady nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti v konaniach o oddlžení. Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa rozširuje okruh osôb, ktorým zasielanie peňažných prostriedkov nie je podmieňované predchádzajúcou úhradou pohľadávok.

K bodom 55 a 56

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť disponibilnú sumu, za ktorú je obvinený oprávnený vykonať nákup. Zároveň je cieľom zjednotiť aplikačnú prax a umožniť nákup aj obvineným, ktorí majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

K bodom 57 a 58

Rozširuje sa možnosť využívania ďalších druhov elektrospotrebičov, ktoré môže obvinený používať.

K bodu 59

V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Chocholáč proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 81292/17) sa umožní dospelým obvineným prístup k pornografickým časopisom, ako literatúre ohrozujúcej mravnosť, ak je táto zakúpená v ústavnej predajni alebo doručená na základe objednávky priamo od vydavateľa, respektíve distribútora.

K bodu 60

Spresnenie oprávnenia na využívanie internetu obvinenými.

K bodu 61

Úprava súvisiaca s uvedením správnej terminológie, nakoľko v podmienkach výkonu väzby sa obvineným poskytuje sociálne poradenstvo, nie sociálne služby.

K bodu 62

Cieľom tohto návrhu je zdôrazniť povinnosť nielen reagovať okamžitými opatreniami, ale zároveň zabezpečiť aj dôkladné vyšetrenie každého takéhoto incidentu. Táto požiadavka vychádza najmä z tzv. procesného aspektu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

K bodu 63

Precizovanie povinnosti obvineného nielen plniť povinnosti, ale aj dodržiavať zákazy podľa zákona a ústavného poriadku.

K bodom 64 a 65

V dôsledku hrubého správania je možné využitie zákonného oprávnenia príslušníka zboru a použiť vybrané donucovacie prostriedky na účel sledovaný služobným zákrokom.

K bodom 66 až 74

Obdobne ako v existujúcom zákone č. 475/2005 Z. z., tak aj v návrhu novely zákona č. 221/2006 Z. z. sa za účelom zjednotenia aplikačnej praxe zavádzajú ďalšie nové, respektíve precizujú existujúce povinnosti a zákazy, ktoré reflektujú na negatívne zistenia z aplikačnej praxe.

K bodu 75

Nakoľko v zmysle § 30 ods. 1 písm. a) zákona je obvinený povinný dodržiavať tento zákon a ústavný poriadok, je nevyhnutné zákonom spresniť, čo môže byť súčasťou ústavného poriadku.

K bodom 76 a 77

Spresnenie terminológie. Zároveň cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť na úrovni všeobecne záväzného právneho predpisu nakladanie s preplatkom, ktorý vznikol z ročného zúčtovania dane a s preplatkom, ktorý vznikol z ročného zúčtovania zdravotného poistenia obdobným spôsobom ako v prípade nakladania s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami obvineného alebo odsúdeného, pričom podrobnosti už teraz upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 274/2018 Z. z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 29/2019 Z. z. Preplatok z ročného zúčtovania dane a preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia považujeme za peňažné prostriedky, ktoré by vstúpili do výpočtu čistej pracovnej odmeny a zrážok z nej, ak by neboli vyššie mesačné preddavky.

K bodu 78

Vytvorenie zákonných predpokladov pre možnosť umiestnenia obvineného aj v izbe.

K bodu 79

Delegovanie oprávnenia aj na iného príslušníka zboru.

K bodu 80

Za účelom eliminácie prieniku omamných a psychotropných látok sa rozširuje zákaz aj o ďalšie potraviny, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť vykonanie relevantnej kontroly balíka služobným psom. Tieto si však obvinený môže zakúpiť priamo v ústavnej predajni.

K bodu 81

Navrhovaná zmena reflektuje na doplnenie CD alebo DVD prehrávača ako ďalšie elektrospotrebiče v § 27 zákona, ktoré môže mať obvinený pri sebe a ktoré môže používať.

K bodu 82

Psychológ alebo lekár sa vyjadruje k disciplinárnemu previneniu a nie k disciplinárnemu konaniu alebo uloženiu disciplinárneho trestu.

K bodu 83

Rovnako ako v trestnom konaní (pri ukladaní úhrnného trestu) je za viac disciplinárnych konaní nevyhnutné uložiť jeden trest.

K bodom 84 a 85

Úprava názvu funkcie vzhľadom na skutočnosť, že disciplinárny trest bude môcť uložiť už len samostatný referent režimu. Navrhované znenie reaguje na skutočnosť, že obvinený nemusí byť vždy len práceneschopný, ale môže mať len určenú dobu liečby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj ako výnimku z 30 dňovej lehoty na vykonanie disciplinárneho trestu. Zároveň sa na túto lehotu vzťahuje aj prešetrovanie iného orgánu určeného riaditeľom ústavu, napríklad komisie.

Zároveň sa odstraňuje aktuálny aplikačný problém súvisiaci s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu uloženého odsúdenému za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone trestu, v prípade ak bol rozhodnutím súdov opätovne daný do postavenia obvineného a preradený do výkonu väzby (napríklad v prípade uznania sťažnosti pre porušenie zákona).

K bodu 86 a 87

Navrhované znenie vytvára priestor pre úplnú autonómnosť rozhodnutia vychádzajúc výlučne z pedagogických zásad, najmä zásady zásluhovosti a primeranosti.

K bodom 88 a 89

Navrhovaná zmena reflektuje doplnenie rozšírenia druhu disciplinárneho trestu o ďalšie elektrospotrebiče.

K bodu 90

Rozširuje sa okruh osôb vykonávajúcich kontrolu obvineného a zameranie dennej kontroly obvineného, a to na jeho celkový stav.

K bodom 91 a 92

Vytvárajú sa legislatívne predpoklady pre možnosť oddychu obvineného počas výkonu disciplinárneho trestu podľa § 40 ods. 3 písm. e) a f) zákona na lôžku aj mimo času od večierky do budíčka.

K bodu 93

Precizovanie textu tak, aby bolo jednoznačné, že maximálna doba výkonu takéhoto disciplinárneho trestu bez prerušenia je 14 dní, pričom je irelevantné kedy sa ho obvinený dopustil.

K bodu 94

Zámerom navrhovanej zmeny je, aby obvinený disciplinárny trest vykonával sám len v prípade, ak sa jedná o disciplinárny trest samoväzby, alebo ak sú na to relevantné dôvody.

K bodu 95

Výkon disciplinárneho trestu pokarhania, nie je možné odložiť, nakoľko je vykonaný jeho ústnym vyhlásením obvinenému.

K bodu 96

Navrhované znenie reflektuje na navrhovanú zmenu § 60b ods. 2 zákona, podľa ktorej už bude na konanie o disciplinárnych previneniach obvinených príslušný už len samostatný referent režimu, ktorý ako jediný bude mať disciplinárnu právomoc. Z uvedeného dôvodu už nebude existovať príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

K bodom 97 a 98

Navrhované znenie zosúlaďuje formuláciu pri zahladzovaní trestov s formuláciou navrhovanou v § 61 zákona č. 475/2005 Z. z. Zároveň sa dopĺňa postup zahladzovania pri zmene právneho postavenia z odsúdeného na obvineného.

K bodu 99

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 100

V súvislosti so zabezpečením odlišných práv a povinností sa stanovuje, ktorého obvineného možno považovať sa mladistvého.

K bodom 101 a 102

Obdobne ako obvineným ženám, sa tejto osobitnej kategórii obvinených umožňuje

denné sprchovanie a zvyšuje sa garancia minimálnej ubytovacej plochy.

K bodom 103 a 104

Vzhľadom na jazykovú rôznorodosť obvinených, nie je možné zabezpečiť písomnú alebo ústnu komunikáciu vo všetkých jazykoch. Z uvedeného dôvodu sa v praxi osvedčilo používanie automatického prekladača (napríklad VASCO Translator V4), s ktorým sa dá komunikovať v 76 svetových jazykoch.

K bodu 105

Spresnenie textu s prihliadnutím na skutočnosť, že dôchodok je príjmom postihnuteľným v rámci výkonu rozhodnutia.

K bodu 106

Obdobne, ako v prípade ukladania disciplinárneho trestu obvinenému, kedy sa prihliada na psychický stav obvineného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, je potrebné posudzovať psychický stav aj v prípade, že si obvinený spôsobil úmyselne ujmu na zdraví, na základe čoho vznikli ústavu zvýšené trovy výkonu väzby v súvislosti s jeho strážením alebo dopravou, ktoré by mal obvinený uhradiť.

K bodu 107

Precizovanie textu, aby bolo zrejmé, kto v predmetnej veci poučí obvineného.

K bodu 108

Spresnenie formulácie súvisiacej s premlčaním.

K bodu 109

Ak obvinený podal námietku premlčania, mal by byť o výsledku jej posúdenia informovaný.

K bodu 110

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 111

K bodu 112

Dopĺňajú sa doklady, ktorými môže byť preukázaný príbuzenský vzťah k obvinenému. Zároveň v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu o vine môže osoba požadovať od

zboru sumu uhradených trov spojených s výkonom väzby. V takýchto prípadoch by išlo o sumu finančných prostriedkov, ktoré by zbor hradil zo svojho rozpočtu, keďže uhradené trovy spojené s výkonom väzby a uhradené trovy výkonu trestu boli príjmami minulých rokov.

K bodu 113

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie § 1a písm. d), ktorý definuje blízku osobu.

K bodu 114

Úprava súvisiaca s prechodom disciplinárnej právomoci do výlučnej pôsobnosti samostatného referenta režimu. Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa riaditeľ ústavu vypúšťa ako odvolací orgán v konaní o disciplinárnom previnení a kompetencia odvolacieho orgánu prechádza na vedúceho oddelenia.

K bodu 115

Nakoľko podmienkou zhabania veci je konštatovanie disciplinárneho previnenia, kde je oprávneným orgánom samostatný referent režimu, v ktorom vylúčil možnosť uloženia disciplinárneho trestu prepadnutia veci, vzhľadom na efektívnosť konania sa explicitne za takéhoto príslušníka zboru určuje samostatný referent režimu.

K bodu 116

Úprava ustanovenia s ohľadom na hospodárnosť konania.

K bodu 117

Rozširujú sa dôvody na zastavenie konania oprávneným orgánom.

K bodu 118

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nového písmena g) v § 60e ods. 1.

K bodu 119

Previazanie na poštové podmienky doručovania, respektíve fikciu doručenia.

K bodu 120

Odstránenie formálnej chyby.

K bodu 121

Doplnenie odkazu na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

K bodu 122

Úprava súvisiaca s potrebou doplnenia povinnej náležitosti rozhodnutia.

K bodu 123

Úprava súvisiaca s určením konkrétnej osoby na riešenie odvolacieho konania voči rozhodnutiu o zhabaní veci.

K bodu 124

Obdobne ako v návrhu novely zákona č. 475/2005 Z. z. sa precizuje oprávnenie odvolacieho orgánu v odvolacom konaní zmeniť rozhodnutie len v prospech odvolávajúceho sa obvineného, avšak len v prípade disciplinárneho konania (nie napríklad pri trovách výkonu väzby).

K bodu 125

Vypustením konkrétnej formy žiadosti o súčinnosť sa odstraňujú pochybnosti pri vybavovaní žiadostí uskutočnenými elektronickými prostriedkami.

K bodu 126 až 128

Cieľom doplnenia navrhovaného ustanovenia je, aby riaditeľ ústavu mohol preskúmať právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu výlučne z úradnej povinnosti (ex offo).

K bodu 129

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie možnosti ubytovania obvinených v zmiernenom režime aj na izbách (§ 12 ods. 1 zákona – novelizačný bod 16, § 37 ods. 1 zákona – novelizačný bod 75) je potrebné súvislosti s výkonom práv, povinností a zákazov obvinených, ktorí sú umiestnení v zmiernenom režime, uviesť okrem cely aj izbu, tak aby v praxi nemohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu obvinených v zmienenom režime (napr. § 27 ods. 1 - Obvinený môže používať v cele vlastný rádioprijímač, CD alebo DVD prehrávač a televízny prijímač) alebo naopak k nežiadúcemu zmierneniu povinností a zákazov (napr. § 30 ods. 1 písm. i) - Obvinený je povinný mať pri pohybe mimo cely viditeľne určeným spôsobom označený odev).

K bodu 130

Doplnenie oprávnenia zboru súvisiaceho s bezpečnosťou, ochranou života a zdravia.

K bodu 131

Precizovanie textu, aby sa z pohľadu spracúvania osobných údajov pri výklade ustanovenia v budúcnosti predišlo pochybnostiam o jednoznačnosti právneho základu.

K bodu 132

Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné upraviť postup po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.