3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
Výpočet vplyvov zavádzaných regulácií sa odvíja v prvom rade od určenia okruhu adresátov týchto regulácií. Určenie okruhu poskytovateľov služieb, ktorí budú mať nové povinnosti podľa zavádzanej právnej úpravy je problematický, pretože niet ich ucelenej evidencie, resp. len časť z nich podlieha reguláciám podľa osobitných predpisov, nehovoriac o tom, že návrh zákona dopadá aj na subjekty, ktoré nie sú usadené v Európskej únii, a ktorí ponúkajú služby v Európskej únii, resp. na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu preto nie je možné vypočítať celkový vplyv zavádzaných regulácií.
V rámci konzultácii bol predkladateľovi poskytnutý zo strany Asociácie mobilných operátorov Slovenska, ktorá reprezentuje len časť poskytovateľov služieb, ktorých sa týkajú zavádzané regulácie nasledovný vstup:
„Na základe odhadu nákladov spojených s plnením povinností podľa návrhu zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní, ktorým sa má do slovenského právneho poriadku transponovať Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní („Návrh zákona“), predpokladáme, že celkové náklady telekomunikačného sektora môžu predstavovať minimálne 1,4 milióna eur ročne. Pokiaľ ide o počet prípadov, tieto sa doteraz síce pohybovali v jednotkách na jednotlivé podniky, avšak ťažko predpokladať o aký počet žiadostí pôjde po nadobudnutí účinnosti Návrhu zákona, resp. príslušných zákonov v iných členských štátoch Európskej únie (EÚ). Len pre informáciu si dovoľujeme uviesť, že počet vybavených žiadostí zo strany slovenských štátnych orgánov (policajný zbor, prokuratúra) sa v prípade jedného telekomunikačného operátora môže pohybovať viac 6 tisíc prípadov ročne.
Aj v kontexte vyššie uvedeného, operátori v súčasnosti nemajú k dispozícii štatistiky o počte žiadostí v členení podľa členských štátov EÚ a tretích krajín. Pokiaľ ide o náklady na pohotovosť, tieto by mohli, v prípade jednotlivých telekomunikačných operátorov, zodpovedať výške v zmysle návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa ustanovuje úhrada za poskytovanie informácií vo verejnom záujme, ktorá by mala byť vydaná v zmysle § 83 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, t. j. 3.500 eur mesačne bez DPH.“
Vo väzbe na vyššie uvedené je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že podľa doterajších poznatkov prokuratúry a polície sa početnosť žiadostí v rámci justičnej spolupráce