Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách ako základný právny rámec pre sektor elektronických komunikácií nadobudol účinnosť 1. februára 2022 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).

Základným cieľom zákona o elektronických komunikáciách bola transpozícia revidovaného regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie, t. j. Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018) v platnom znení), do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o elektronických komunikáciách zároveň obsahuje aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014) (ďalej len „smernica 2014/61/EÚ“). Citovaná smernica je však zrušená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) (Ú. v. EÚ L, 2024/1309, 8.5.2024) (ďalej len „akt o gigabitovej infraštruktúre“). Na túto skutočnosť je potrebné reagovať aj legislatívnymi zmenami a úpravou zákona o elektronických komunikáciách tak, aby v praxi nedochádzalo k pochybnostiam, ktorá legislatívna norma sa má uplatniť a ako.

Akt o gigabitovej infraštruktúre vo svojej podstate preberá a novelizuje ustanovenia zrušenej smernice 2014/61/EÚ, pričom jeho cieľom je dôslednejšie prispieť k znižovaniu nákladov pri budovaní vysokokapacitných elektronických komunikačných sietí.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zároveň obsahuje spresnenia niektorých ustanovení zákona, ako aj úpravy legislatívno – technickej povahy.

Návrh zákona ako celok nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je uvedené v analýze vplyvov.

Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) (Ú. v. EÚ L, 2024/1309, 8.5.2024)

Termín začiatku a ukončenia PPK

marec

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

júl 2025

2.Definovanie problému

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014) bola transponovaná do zákona o elektronických komunikáciách. Vzhľadom na skutočnosť, že citovaným nariadením EÚ – aktom o gigabitovej infraštruktúre je smernica zrušená, je žiaduce upraviť ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, aby v prípadoch, ktoré upravuje citované nariadenie EÚ, neexistovala v zákone odchylná právna úprava a nevznikla v praxi právna neistota.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je upraviť ustanovenia zákona tak, aby neboli v rozpore s Aktom o gigabitovej infraštruktúre a upraviť niektoré ustanovenia zákona, pri ktorých z aplikačnej praxe vyplynula potreba ich doplnenia alebo spresnenia.

4.Dotknuté subjekty

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Podniky a prevádzkovatelia sietí

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia vedúce k dosiahnutiu stanoveného cieľa neexistujú.

Nulový variant predstavuje situáciu, kedy by sa neuskutočnila úprava zákona o elektronických komunikáciách a zostali by účinné ustanovenia, ktoré upravujú rovnakú situáciu ako citované nariadenie EP a R.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Tak ako v súčasnom znení zákona, bolo ponechané existujúce splnomocňujúce ustanovenie v § 25 ods. 8 o úprave podrobností o štruktúre, forme a spôsobe poskytovania informácií týkajúcich sa transparentnosti fyzickej infraštruktúry podľa odseku 1 a plánovaných stavebných prác jednotnému informačnému miestu.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uplatňovanie nariadenia – aktu o gigabitovej infraštruktúre bude Európska komisia preskúmavať v roku 2028. Následne na výsledky preskúmania budú navrhované zmeny, ak Európska komisia dospeje k takému záveru, že zmeny nariadenia sú potrebné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona predpokladá marginálne pozitívne sociálne vplyvy smerujúce k posilneniu práv fyzických osôb. Konkrétne upresnením znenia § 116 sa zabezpečuje lepšia vykonateľnosť tak, aby po vyjadrení námietky volania, či po registrácii telefónneho čísla účastníka v zozname neboli kontaktné údaje účastníka osobou, ktorá vykonáva priamy marketing ďalej spracúvané. Zároveň sa upresňuje časové obmedzenie, po ktorom sa údaje dotknutých účastníka nesmú ďalej používať na účely priameho marketingu a tým sa posilňujú jeho práva voči osobe, ktorá vykonáva priamy marketing.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Michaela Jánošíková, Odbor elektronických komunikácií, Ministerstvo dopravy Slovenskej republikymichaela.janosikova@mindop.sk, tel: (02) 5949 4587

12.Zdroje

Informácie od Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a dotknutých trhových subjektov.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 027/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa aby odstránil vetu v bode 10. Poznámky: „Neidentifikujeme žiadne vplyvy, vzhľadom na fakt, že navrhované ustanovenia iba reagujú na platné nariadenie EÚ.“

Odôvodnenie: Vplyvy majú byť identifikované a kvantifikované, ale vzhľadom na pôvod

regulácie, ktorý sa vkladá do kalkulačky nákladov, sa nebude uplatňovať mechanizmus.

Zapracované

Komisia žiada predkladateľa, aby v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vybrané vplyvy materiálu, vyznačil negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vyznačil „nie“ pri „Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje“ a zároveň Komisia žiada o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie za pomoci kalkulačky nákladov, ktorá je jej súčasťou. Komisia žiada o zosúladenie textu v Predkladacej správe a Dôvodovej správe so zmenou vyznačenia vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Materiál ukladá administratívne povinnosti: v § 15 (9) prevádzkovatelia sietí

majú povinnosť poskytnúť informácie, v § 25 pre prevádzkovateľov sietí povinnosť poskytovať úradu informácie, v § 30 povinnosť podniku uzavrieť zmluvu a tým aj znášať náklady spojené s vybavením žiadosti, v § 35 ods. 6 j) sa k žiadosti o vydanie individuálneho povolenia pridáva nová povinnosť prikladať osvedčenú kópiu registračného listu plavidla, v § 83 (6) povinnosti podnikov zasielať údajov do porovnávacieho nástroja.

Tieto negatívne vplyvy je potrebné kvantifikovať a kvalitatívne popísať v časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia upozorňuje, že na materiál sa nevzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov, teda v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vybrané vplyvy materiálu je potrebné zaškrtnúť políčko „nie“ – neuplatňovanie mechanizmu z dôvodu transpozície. V prípade potreby konzultácie k vypracovaniu Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie je možné kontaktovať kolegov na mailovej adrese

1in2out@mhsr.sk

Akceptované, Analýza vplyvov bola dopracovaná.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP v bode 9 Doložky vybraných vplyvov. Návrhom zákona sa zavádzajú nové povinnosti pre subjekty pôsobiace v sektore elektronických komunikácií.

Komisia žiada predkladateľa v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, vzhľadom na identifikovaný vplyv predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie, o vypracovanie a doloženie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť chýbajúce údaje v časti 12. Zdroje v Doložke vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: Vyplnené údaje v časti 12. Zdroje poskytujú informáciu odkiaľ predkladateľ

čerpal, zdroje, použité čísla a fakty napr. pri vypracovávaní doložky.

Doplnené.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

108 973

1 541

Spolu = A+B+C+D+E

108 973

1 541

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

1 541

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

108 973

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa

1in2out celkom

Goldplating celkom

Prevádzkovatelia sietí (Čl. 2 ods. 1 Nariadenia (EÚ)2024/1309) a subjekty verejného sektora (Čl. 2 ods. 3 Nariadenia (EÚ)2024/1309), ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru sú povinné na základe žiadosti poskytnúť úradu všetky informácie súvisiace s vykonaním analýzy podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1309). Cieľom konzultácii a analýzy je práve určenie typov existujúcej fyzickej infraštruktúry, pre ktoré by povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 prvého pododseku bola neprimeraná.

452/2021

§ 15, nový ods. 9

2. EÚ úplná harmonizácia

12.11.2025

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru

950

1 541

Out (znižuje náklady)

Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel, je povinný poskytnúť úradu informácie podľa odseku 4 písm. a) a b) a ich každú zmenu bezodkladne pri každej zmene svojej platnej ponuky. Podrobnosti o poskytovaní informácií podľa prvej vety zverejní úrad na svojom webovom sídle.“. Ide o údaje, ktoré podľa súčasného znenia § 83 ods. 1 ZEK podnik povinne zverejňuje, avšak úrad má existujúcu povinnosť zabezpečiť v zmysle § 83 ods 4 ZEK prístup k porovnávaciemu nástroju. Rozsah novej povinnosti zodpovedá povinnosti podniku poskytnúť rovnaké údaje ako zverejňuje do porovnávacieho nástroja automaticky, nie ako v súčasnosti ad hoc na výzvu úradu.

452/2021

§ 83, nový ods. 6

1.SK

12.11.2025

467

23 351

In (zvyšuje náklady)

23 351

detto

452/2021

§ 83, nový ods. 6

1.SK

12.11.2025

Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu

550

156

85 622

In (zvyšuje náklady)

85 622

založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Ad § 15 ods. 9 (nový odsek)

Prevádzkovatelia sietí (Čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1309) a subjekty verejného sektora (Čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1309), ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru sú povinné na základe žiadosti poskytnúť úradu všetky informácie súvisiace s vykonaním analýzy podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1309). Cieľom konzultácií a analýzy je práve určenie typov existujúcej fyzickej infraštruktúry, pre ktoré by povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 prvého pododseku bola neprimeraná (a to na základe analýzy nákladov a prínosov, ktorú vykonali členské štáty, a konzultácie so zainteresovanými stranami, súčinnosť zo strany vlastníkov fyzickej infraštruktúry (nielen podnikov) vo forme a v rozsahu navrhnutého ustanovenia je teda nevyhnutná). Napriek tomu, že nemožno vylúčiť, že sa analýza bude robiť opakovane aj v budúcnosti (napr. za účelom ďalšieho rozšírenia typov infraštruktúry), predpokladáme len minimálnu administratívnu záťaž v rozsahu súčinnosti pri konzultáciách a poskytnutie informácií o typoch infraštruktúry. Celkovo však ide o uplatnenú možnosť členského štátu zúžiť rozsah typov infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje povinnosť z uvedeného nariadenia, a preto je celkový vplyv na podnikateľské prostredie pozitívny.

Ad § 83 ods. 6 (nový odsek)

Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel, je povinný poskytnúť úradu informácie podľa odseku 4 písm. a) a b) a ich každú zmenu bezodkladne pri každej zmene svojej platnej ponuky. Podniky podľa v súčasnosti platného znenia § 83 ods. 1 ZEK podnik povinne zverejňujú a aktualizujú rozsah informácii v § 83 ods. 1 písm. a) a b) ZEK. Zároveň má úrad podľa v súčasnosti platného znenia povinnosť zabezpečiť v zmysle § 83 ods. 4 ZEK prístup k porovnávaciemu nástroju. Rozsah novej povinnosti zodpovedá povinnosti podniku poskytnúť údaje v rozsahu v akom ich má zabezpečiť úrad prostredníctvom porovnávacieho nástroja, a to automaticky, nie ako v súčasnosti ad hoc na výzvu úradu.

Už dnes je porovnávací nástroj funkčným IS, v súčasnosti prebieha zber údaj na základe vyžiadania údajov úradom voči asi 600 podnikom. Analýza vplyvu a odhad nákladov od operátorov obsahovala aj prvotné poskytnutie údajov, ku dňu účinnosti novely ZEKu, ktorá túto povinnosť zavádza (od 12. 11. 2025), však vplyv samotnej novelizácie bude predstavovať iba náklady na poskytovanie informácií o zmenách ponúk, nakoľko už porovnávací nástroj bude obsahovať celé aktuálne portfólio služieb podnikov, a po nadobudnutí účinnosti už podniky budú mať zvládnutý proces poskytovania informácii a najzložitejšiu časť poskytovania informácii za sebou.

Porovnávací nástroj dnes umožňuje vkladanie údajov aj jednotlivo, obsahuje však možnosť poskytovať informácie dávkovo, teda prostredníctvom nahratia vyplneného súboru. Samotné nahratie súboru nie je časovo, obťažnosťou ani finančne náročný proces, a najväčší dopad má samotná príprava údajov a ich kontrola pred nahratím dokumentu na webserver porovnávacieho nástroja.

Porovnávací nástroj slúži koncovým zákazníkom, ale aj pre podniky je prínosom, nakoľko na jednom mieste sú zverejnené ich ponuky služieb.

Za účelom posúdenia vplyvov bola vykonaná analýza na základe expertných odhadov podnikov. Boli použité vstupy od najväčších poskytovateľov služieb, vzhľadom na skutočnosť že ich portfólio služieb je najväčšie a dopad, ergo náročnosť na plnenie

povinnosti v praxi, najvyššie. U ostatných operátorov s klesajúcim rozsahom alebo počtom služieb vplyv klesá. V princípe možno u troch najväčších operátorov identifikovať ponuku v rozsahu niekoľkých desiatok ponúk (je treba rozlíšiť aktuálnu ponuku, ktorá je v jednotkách prípadov

(viď napr.

https://www.orange.sk/e-shop/volania-a-pausaly/prehlad-pausalov

alebo napr.

https://www.o2.sk/ponuka/mobilne-sluzby/novy-o2-pausal

alebo napr.

https://www.telekom.sk/internet/magio-internet

), a platné služby, ktoré už podnik

nepropaguje, ale ich poskytuje). Rádovo teda možno hovoriť o 20-100 aktuálnych ponukách u najväčších operátorov jednotlivo, z toho približne 2/3 zodpovedajú mobilným službám, ktoré ostatní operátori (ergo okrem 4 mobilných operátorov) neposkytujú. Ponuka najväčších operátorov sa pravidelne mení 4 až 5x ročne, niektoré menšie zmeny prebiehajú rádovo mesačne. Jednotlivá zmena zodpovedá u operátorov podľa náročnosti zbierania dát rozsahu od 1 hodiny do 120 hodín. U menších operátorov je frekvencia zmien nižšia. Náklady na jednu hodinu podľa vyjadrení podnikov môžu predstavovať u najväčších operátorov výšku od 18,50 (

https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/ik2002qs/v_ik2002qs_00_00_

00_sk

, 2950,- Eur / 160 hodín mesačný fond pracovnej doby), cez odhadovanú mzdy

relevantného zamestnanca 40 Eur, až po MD na úrovni 350,- Eur (údaje nie sú zohľadnené v kalkulačke).

Pre výpočet priemernej hodnoty časovej náročnosti bolo použité rozdelenie podnikov podľa počtu služieb, pričom maximálnu hodnotu predstavuje skupina 4 operátorov s priemerným počtom 100 služieb a priemernou hodnotou 120 hodín pre vykonanie jednej zmeny (čo predstavuje maximálnu hraničnú hodnotu, to zodpovedá 5 x 24 hodín ergo 5 celých dní, resp. 15 pracovným dňom po 8 hodín), t.j. vo výsledku spolu 480 hodín, asi 85% operátorov, t.j. 510 strávi pri vykonaní jednej zmeny maximálne 1 hodinu (čo predstavuje minimálnu hraničnú hodnotu), t.j. vo výsledku 510 hodín spolu, pre zvyšných 86 podnikov bolo použité hyperbolické nastavenie hodnoty - hrubým odhadom je 86 podnikov rozložených proporčne na 4 skupiny na 20 podnikov po 20 hodín, 20 podnikov po 10 hodín, 20 podnikov po 6 hodín a 26 podnikov po 3 hodiny, spolu 798 hodín. Za všetky podniky tak výsledný počet hodín predstavuje hodnotu 1788 hodín, čo pri 600 podnikoch predstavuje vážený priemerný čas jednej zmeny 2,98 hodiny na jeden podnik. Zaokrúhlený údaj na 180 hodín je použitý vo vstupoch (úroveň štandard pre), v rámci zaokrúhlenia bol započítaný údaj pre jeden úkon nahratia zmeny v trvaní 5 minút.

Údaje v tabuľke rozdeľujú celkový počet podnikov oslovených úradom pri naplnení porovnávacieho nastroja prvotnými údajmi (600 podnikov), pri priemernej dobe 3 hodín na jednu zmenu, na 2 skupiny, pričom periodicita 100 podnikov je nastavená na mesačné plnenie/zmeny služieb (údaj zodpovedá podnikom s najväčším portfóliom služieb), pri zvyšku podnikov sa predpokladá len občasná zmena služieb, odhadom 4x ročne.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Trhové konzultácie sa uskutočnili elektronicky vzhľadom na veľký počet dotknutých subjektov a následne aj účastníkov. Konzultácie sa uskutočnili 31. 3. 2025 a 7. 4. 2025. Oslovené boli všetky relevantné združenia v sektore elektronických komunikácií.

Predmetom konzultácií boli jednotlivé aspekty implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre). Množstvo otázok sektora bolo vysvetlených.

Pri požiadavke určenia kto za štát určí rôzne možné výnimky z koordinácie stavebných prác alebo zavádzania vysokokapacitných sietí do interiéru existujúcich stavieb bolo prisľúbené zo strany predkladateľa hľadanie konkrétneho mechanizmu.

Ďalšie diskutované otázky boli mechanizmus napĺňania porovnávacieho nástroja, ktorého správcom je Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (§ 83 (6).

Zároveň boli vysvetlené zmeny navrhované v režime regulácie nevyžiadanej komunikácie (§ 116).

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Nie, povinnosť je definovaná rozsahom v existujúcej legislatíve a povinnosťou úradu, nedochádza k žiadnej diskriminácií podnikov.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Nie.

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity?

Akým spôsobom?

Bezpredmetné

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

x zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Porovnávací nástroj služieb prístupu k internetu slúži aj na podporu a rozvoj konkurencie, nakoľko priamym porovnaním stimuluje súťaž medzi konkrétnymi podnikmi.

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016)

b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 029, Ú. v. ES L 201, 31.7.2002) v platnom znení, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 004; Ú. v. ES L 271, 9.10.2002) v platnom znení, Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015) v platnom znení,

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov,

ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018) v platnom znení, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/612 zo 6. apríla 2022 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 115, 13.4.2022), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) (Ú. v. EÚ L, 2024/1309, 8. 5. 2024), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Nie je upravená v judikatúre

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Smernica ES 2002/58/ES v platnom znení – 31. október 2003

Smernica ES 2002/65/ES v platnom znení – 9. októbra 2004

Smernica (EÚ) 2014/61/EÚ – 1. január 2016

Nariadenie (EÚ) 2015/2120 v platnom znení – 30. apríl 2016

Smernica (EÚ) 2018/1972 v planom znení – 21. december 2020

Nariadenie (EÚ) 2022/612 – 1. júla 2022

Nariadenie 2024/1309 – 12. novembra 2025, čl. 10 - 12. februára 2026, čl. 4 ods. 3, čl. 6 ods. 1, 7 ods. 2 a 3, čl. 12 - 12. mája 2026

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

nie je vedené žiadne konanie

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

1.Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov

2.Zákon č.402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky

4.Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

5.Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6.Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

7.Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

8.Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

9.Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

10.Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11.Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

12.Zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)

13.Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

14.Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

15.Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

16.

Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhované ustanovenie vypúšťa definície, ktoré sú duplicitné k nanovo upraveným definíciám v akte o gigabitovej infraštruktúre.

K bodom 2 až 4

Návrh zákona prepája pojmy zákona o elektronických komunikáciách s definíciami aktu o gigabitovej infraštruktúre.

K bodu 5

Ustanovenie zosúlaďuje znenie § 4 ods. 2 písmena i) so znením § 28 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vydanie súhlasu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“) na prevádzku podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa vzťahuje len na tie telekomunikačné zariadenia verejných a neverejných sietí, ktorých prevádzkovatelia sú povinní vykonávať objektivizáciu expozície obyvateľstva elektromagnetickému poľu od zdroja podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.

K bodom 6 až 8 a 10

Ustanovenia dopĺňajú kompetencie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre tak, aby bolo zrejmé ktorý orgán v Slovenskej republike vykonáva príslušné kompetencie vyplývajúce z tohto nariadenia EÚ.

K bodu 9

Zákonom č. 366/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2025 prešli kompetencie úradu v oblasti bezpečnosti elektronických komunikačných sietí a služieb na Národný bezpečnostný úrad. V tejto súvislosti sa upravuje aj všeobecné ustanovenie § 4 o kompetenciách úradu.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu po zmenách v § 122.

K bodu 12

Uvedená úprava ustanovenia § 5 ods. 3 analogicky ako pri existujúcom ustanovení odseku 5 dopĺňa možnosť spolupráce úradu, po zmene aj v oblasti bezpečnosti a integrity verejných sietí a služieb.

K bodu 13

Ustanovenie dopĺňa právo úradu ex offo vymazať podnik z evidencie, ak tento nevykazuje žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že dotknutý podnik aj reálne poskytuje verejné elektronické komunikačné siete a verejné elektronické komunikačné služby.

K bodu 14

Legislatívno- technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 15

Návrh upravuje právo úradu žiadať informácie od povinných subjektov podľa aktu o gigabitovej infraštruktúre s cieľom vykonať analýzu, na základe ktorej môže následne úrad určiť druhy fyzickej infraštruktúry, sprístupňovanie informácií o ktorých prostredníctvom jednotného informačného miesta by bolo neprimerané.

K bodu 16

Legislatívno- technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 17

Z dôvodu odstránenia pochybností pri výklade dopĺňa sa možnosť kedykoľvek stiahnuť navrhované opatrenie aj pri národných konzultáciách.

K bodu 18

Upravuje sa možnosť úradu využiť procesný postup verejných konzultácií pri diskusiách s odbornou verejnosťou aj pri otázkach týkajúcich zverejňovania informácií o fyzickej infraštruktúre a o jej vhodnosti, či ju vôbec v jednotnom informačnom mieste uviesť. Zároveň s existujúcou fyzickou infraštruktúrou úzko súvisia aj stavebné práce a možnosť definovať také stavebné práce, ktoré sú s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti a trvania nevhodné na zverejňovanie a koordináciu. Navrhuje sa preto v jednom procese analyzovať tak fyzickú infraštruktúru, ako aj stavebné práce a následne na základe výsledkov určiť možné výnimky v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre.

K bodu 19

Navrhuje sa spresniť ustanovenie, aby bolo zrejmé, že sa uplatňuje aj vo vzťahu k pridruženým prostriedkom, vo vzťahu ku ktorým vzniklo oprávnenie podľa § 21 ods. 1.

K bodu 20

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby sa netýkalo len projektu stavby, ale všetkých druhov projektovej dokumentácie v zmysle Stavebného zákona. Zároveň navrhujeme zaviesť osobitnú povinnosť stavebníka alebo projektanta zabezpečiť si vyjadrenie dotknutého podniku o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu, ako aj iné potrebné údaje na účely vypracovania projektovej dokumentácie.

K bodom 21, 23 a 25

Upresnenie ustanovení tak, aby nedochádzalo k interpretačným problémom v praxi.

K bodom 22, 24, 26 až 28

Navrhované ustanovenia v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre upravujú povinnosť poskytnúť jednotnému informačnému miestu spolu so základnými informáciami aj informáciu o úrovni obsadenosti fyzickej infraštruktúry, aby bol účinne využitý potenciál jednotného informačného miesta.

Sprístupnené informácie môžu byť obmedzené z dôvodu zachovania bezpečnosti a integrity siete, najmä v rámci kritickej infraštruktúry, národnej bezpečnosti alebo obrany štátu. Príslušné orgány preto môžu určiť, ktoré prvky fyzickej infraštruktúry v rámci kritickej infraštruktúry nemusia byť uvedené v jednotnom informačnom mieste. To platí aj pre stavebné práce, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť koordinácie stavebných prác podľa aktu o gigabitovej infraštruktúre.

Zároveň jednotlivé navrhované ustanovenia upravujú základné náležitosti žiadosti, či už sa jedná o záujem o prieskum konkrétnych prvkov fyzickej infraštruktúry na mieste, alebo o prístup k infraštruktúre alebo o koordináciu stavebných prác.

Rovnako ako doteraz sa zachovávajú v platnosti ustanovenia týkajúce sa praktickej aplikácie nástrojov na znižovanie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí.

K bodu 29

Navrhovaným vypustením sa odstraňuje duplicita s ustanovením § 15 ods. 1 tretej vety, ktorá upravuje poskytnutie informácií na účely vykonania geografického prieskumu na základe žiadosti.

K bodom 30 a 31

Predmetné zákonné ustanovenie nie je potrebné, nakoľko podrobnosti týkajúce sa poskytovania informácií podniku na účely vykonania geografického prieskumu úradom, sú stanovené v žiadosti úradu podľa § 15 ods. 1.

K bodu 32

Návrh precizuje ustanovenie o obsahu individuálneho povolenia, aby už nevznikali pochybnosti, že v rámci Slovenskej republiky právo prideľovať kód núdzového vysielača rádiového zariadenia núdzového lokalizačného majáku má úrad. Konkrétne ide o rádiové zariadenia umiestnené na palubách lodí alebo určené na osobné použitie (EPIRB a PLB) pracujúce v rámci medzinárodného konzorcia záchranných služieb COSPASS-SARSAT.

K bodu 33

Doplnenie žiadosti o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií vyplynulo z aplikačnej praxe vzhľadom na skutočnosť, že námorný register je neverejný register.

K bodom 34 až 36

Upresnenie ustanovení na základe aplikačnej praxe.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou ustanovení o znižovaní nákladov na budovanie vysokokapacitných sietí a s ňou súvisiaca úprava vnútorného odkazu.

K bodom 38 a 41

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 39

Upresnenie ustanovenia na základe aplikačnej praxe a odstránenie výkladových nezrovnalostí.

K bodu 40

Úrad podľa § 83 ods. 4 zabezpečuje bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, ktorý obsahuje možnosť porovnávať ceny, poplatky a kvalitu fungovania služby medzi jednotlivými ponukami, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov. Spotrebitelia môžu z tohto nástroja profitovať len v prípade aktuálnosti a úplnosti ponúk poskytovateľov. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť povinnosti podnikov, t. j. zasielanie údajov do porovnávacieho nástroja, pričom porovnávací nástroj môže pozitívne pôsobiť nielen na spotrebiteľov, ale na celé konkurenčné prostredie len v prípade aktuálnosti a úplnosti dát všetkých podnikov poskytujúcich službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu

nezávislú od čísel. Vzhľadom na znenie odseku 4 písm. a), ktorý definuje, že ide o služby poskytované za opakujúcu sa priamu peňažnú platbu alebo priamu peňažnú platbu na základe spotreby, je zároveň presne vymedzené, že do porovnávacieho nástroja úradu sa zadávajú informácie o službách na báze opakujúcich sa platieb (t. j. paušály) alebo platieb podľa spotreby (t. j. kredity).

K bodom 42, 46 a 47

V súvislosti s technologickými zmenami a rozvojom aplikácií aj na strane štátu sa dopĺňa ustanovenie o oprávnenie všetkých podnikov vstupovať do registrov a získavať údaje nevyhnutné na poskytovanie služieb a overovanie identity. Prístup do registrov je potrebné zabezpečiť rak, aby boli dodržané povinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení, t. j., aby bolo eliminované riziko „zmiešavania” údajov rôznych podnikov a zaistená ochrana osobných údajov.

Zmeny navrhované v bodoch 44 a 45 nadväzujú na zmenu ustanovenia § 86 ods. 6.

K bodu 43

Návrh spresňuje ustanovenie vzhľadom na skutočnosť, že ochranné opatrenie je pojem ustanovený v § 123, avšak nesúvisí s rušením.

K bodu 44

Ustanovenie rieši problematiku prevádzkovania rádiových rušičiek, kde ich doterajší postih a dokazovanie je podľa § 33 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách (nepovolené používanie frekvencií) komplikované. Úpravou sa zavádza možnosť postihnúť priamo nepovolené použitie rušičiek.

Zároveň sa doplňuje možnosť zasahovania proti neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, ktoré lietajú hlavne v automatickom režime a môžu slúžiť aj na pašovanie omamných a psychotropných látok, zbraní a nelegálneho tovaru. Potencionálne môžu byť použité aj na teroristickú činnosť, ako je napríklad dopravenie výbušniny na určené miesto, alebo aplikácia nebezpečnej látky do zdrojov pitnej vody. Pri zasahovaní proti takýmto neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, sa z praktického hľadiska dá použiť výlučne lokálne rušenie globálneho navigačného satelitného systému. Nakoľko ide o lokálne a krátkodobé rušenie globálneho navigačného satelitného systému nemá použitie takéhoto technického prostriedku zásadný vplyv na bezpečnosť letovej prevádzky. Technické prostriedky, ktoré sú schopné rušiť aj frekvencie globálnych navigačných satelitných systémov, sa využívajú hlavne pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti osôb podľa § 72a ods. 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalších osôb ustanovených osobitným zákonom, alebo určených vládou a pri zabezpečení schengenskej hranice proti pašovaniu.

K bodu 45

Navrhuje sa spresnenie v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Pojem súhlas je v prípade ukladania a získavania prístupu ku cookies prepojený s pojmom súhlasu vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Skutočnosť, že súhlas s ukladaním a získavaním prístupu ku cookies má spĺňať požiadavky nariadenia o ochrane údajov, je štandardom v členských krajinách EU a uvedené potvrdzuje aj samotný Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý je orgánom dohľadu pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 49

Predmetné ustanovenie definuje pojem „priamy marketing“ na účely zákona o elektronických komunikáciách. Pojem priamy marketing zahŕňa akúkoľvek formu prezentácie tovarov alebo služieb, vrátane predstavenia tovaru alebo služby, získavania informácií o tovare alebo službe, pričom v tejto súvislosti nie je podmienkou priamo ponúknuť tovar alebo službu za odplatu. Pod pojem priamy marketing možno taktiež subsumovať zisťovanie informácií súvisiacich s tovarmi alebo službami vrátane štatistického zisťovania, analytického zisťovania, zisťovania preferencií či iného profilovania osoby v súvislosti s tovarom alebo službami. S ohľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax dozorných orgánov a súdov je dôležité posúdiť najmä to či, táto komunikácia sleduje obchodný zámer. Predmetný novelizačný bod slúži výlučne na precizovanie ustanovenia, pričom rozsah pojmu „priamy marketing“ ostáva nezmenený. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť väčšiu súladnosť výkladu ustanovenia so samotným gramatickým znením, čím sa dosiahne vyššia právna istota a jednoznačnosť pri interpretácii daného ustanovenia. Pod pojem priamy marketing nespadajú volebné prieskumy, prieskumy spokojnosti zákazníkov, ktoré nemajú obchodný charakter.

K bodom 50 a 51

Navrhuje sa odstránenie možnosti získania súhlasu prostredníctvom volania. Doterajšie oprávnenie osoby vykonávajúcej priamy marketing kontaktovať účastníka za účelom získania súhlasu, napriek registrácií telefónneho čísla účastníka v zozname pre zamedzenie nevyžiadaných marketingových volaní (ďalej len „zoznam“), či opätovná snaha o získanie súhlasu po vyjadrení námietky volania, má v praxi za následok nemožnosť objektívne zaistiť vykonateľnosť ustanovenia § 116 ods. 6 a ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách. Účinná registrácia telefónneho účastníka v zozname, ako aj vyjadrenie námietky volania, by malo predstavovať pomyselnú hranicu, odkedy osoba vykonávajúca priamy marketing nebude môcť ďalej kontaktovať tohto účastníka na účely priameho marketingu, ani za účelom opätovného získania súhlasu. Účel inštitútu vyjadrenia námietky volania či registrácia telefónneho čísla účastníka v zozname, ktorou účastník vyjadruje námietku volania erga omnes, by pri možnosti opätovného volania na telefónne číslo účastníka za účelom získania súhlasu nebol naplnený, dôsledkom čoho by ustanovenie stratilo svoju opodstatnenosť a ochrannú povahu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na volanie za účelom priameho marketingu sa aj naďalej uplatňuje tzv. OPT-OUT režim, a teda je možné aj bez predchádzajúceho súhlasu. V zmysle zákona je zakázané volanie iba vtedy, ak účastník alebo užívateľ zaregistroval svoje číslo v zozname. Na čísla, ktoré nie sú zaregistrované v zozname, je možné v zmysle zákona o elektronických komunikáciách volať aj bez súhlasu. Uvedená novela teda zvyšuje ochranu tých účastníkov, ktorí svoje telefónne číslo zaregistrovali do zoznamu za účelom zamedzenia marketingových volaní.

K bodu 52

Uvedené doplnenie reflektuje na odstránenie volania ako jedného zo spôsobov, ktorým je možné získať súhlas účastníka alebo užívateľa na účely priameho marketingu. Doplnenie má za cieľ predísť ignorancii už raz prejavenej vôle účastníka alebo užívateľa nebyť kontaktovaný za účelom priameho marketingu. K podrobnostiam výkladu platí analogicky výklad k § 116 ods. 4 a ods. 6 v bodoch 47 a 48.

K bodu 53

Odsek 16 stanovuje časový limit pre používanie kontaktných údajov na účely priameho marketingu bez predchádzajúceho súhlasu. Po získaní kontaktných údajov účastníka v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb, je možné tieto údaje použiť len po dobu jedného roku od ukončenia zmluvného vzťahu. Uvedeným novelizačným bodom sa dopĺňa úprava podmienok na uplatnenie výnimky uvedenej v odseku 14 a 15 tým, že stanovuje časové obmedzenie, po ktorom sa údaje dotknutých účastníkov nesmú ďalej používať na účely priameho marketingu. Táto doba je stanovená na jeden rok od momentu ukončenia zmluvného vzťahu. Uvedeným spôsobom sa zabezpečuje časové obmedzenie používania kontaktných údajov účastníkov na marketingové účely, dochádza k zvýšeniu ochrany osobných údajov účastníkov a predchádza sa ich zneužívaniu v digitálnom priestore.

K bodom 54 až 66

Upravujú sa ustanovenia o dohľade vykonávanom úradom vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a na to nadväzujúce legislatívno- technické úpravy.

K bodom 67 a 68

Úprava ustanovení o sankciách v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

K bodu 69

Navrhuje sa zavedenie tzv. druhej šance pri vymedzených skutkových podstatách správnych deliktov. Pri vymedzení sa zohľadnila skutočnosť, že ide o porušenia takých povinností, pri ktorých nie je nevyhnutné okamžité ukladanie finančnej sankcie, ale väčší zmysel má práve splnenie porušenej povinnosti. Vzhľadom na to, je podmienkou pre neuloženie finančnej sankcie odstránenie zistených nedostatkov. Ukladanie sankcií, teda aj vydanie písomného upozornenia, sa uskutočňuje v procese správneho konania.

K bodu 70

Zároveň pri fyzických osobách sa navrhuje na základe praxe zmena pri ukladaní pokuty, a to z postupu podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na postup podľa správneho poriadku. Pri priestupkoch v oblasti elektronických komunikácií nie je často možné v lehote určenej podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch (30 dní) priestupok objasniť a dokázať konkrétnej osobe, pretože identifikácia osoby porušujúcej zákon o elektronických komunikáciách, napísanie a odoslanie zápisu, vysporiadania sa s prípadnými námietkami pri dodržaní procesných a doručovacích lehôt zaberie spravidla viac ako 30 dní.

K bodom 71 a 73

Legislatívno-technická úprava

K bodu 72

Návrh precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 74

Ustanovenie prostredníctvom prechodného ustanovenia ponecháva v platnosti tie ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré majú byť príslušnými ustanoveniami aktu o gigabitovej infraštruktúre nahradené až od 12. mája 2026.