1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy č. 9 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024, ktorej termín bol preložený na mesiac jún roku 2025.

Cieľom návrhu zákona je úprava zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“), zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 228/1991 Zb.“), zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“). Návrhom zákona sa v rámci zámerov uvedených v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023-2027 upravujú viaceré inštitúty a právne vzťahy tak, aby sa dosiahla vyššia transparentnosť v užívacích vzťahoch k pozemkom prenajímaným predovšetkým na účely podnikania v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve, aby sa začal proces unifikácie rôznych právnych titulov užívania pozemkov, a to najmä v nadväznosti na paralelne pripravovaný návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, ďalej sa vypúšťajú alebo upravujú viaceré ustanovenia, ktorých obsah je obsoletný, ustanovenia upravujúce postup Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) pri prenajímaní a nakladaní s pozemkami, ktoré spravuje a s ktorými nakladá, a ďalšie ustanovenia, ktorými sa upravuje správa nehnuteľností vo vlastníctve štátu.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.

Predmet návrhu zákona upravený v práve Európskej únie:

a)je v primárnom práve

- čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

b) je v sekundárnom práve

- Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22.7.1992) v platnom znení; gestor – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

c) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

bezpredmetné,

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 z 30. mája 2001 o prístupe 3 verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Konanie INFR (2018) 4076, v rámci ktorého prebehlo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie so záverom, že Slovenská republika porušuje čl. 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení, ako aj čl. 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 26. 01. 2010) v platnom znení; návrhom zákona sa zabezpečuje ingerencia orgánov ochrany prírody a krajiny v súlade s právnym poriadkom SR a EÚ,

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení je v plnom rozsahu prebratá

-zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

-zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

3

-vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

-vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov,

-výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004–5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu (oznámenie č. 450/2004 Z. z.) v znení opatrenia č. 1/2017 (oznámenie č. 353/2017 Z. z.) a opatrenia č. 1/2018 (oznámenie č. 47/2018 Z. z.),

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 6/2016 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Borsukov vrch,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 69/2016 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj, jeho zóny a ochranné pásmo,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 159/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Nesvadské piesky,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 160/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Jurský Chlm,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 161/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Bradlo,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 162/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Mostová,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 163/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Vinište,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 244/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Marcelovské piesky,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 245/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Síky,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 246/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Kameninske slaniská,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 247/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Čenkov,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 248/2020 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Panské lúky,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 33/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Devínske jazero,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 34/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Ostrovné lúčky,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 35/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Široká,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 36/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Čachtické Karpaty,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 193/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Hradná dolina,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 194/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Kulháň,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 195/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Záhradská,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 196/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná pamiatka Brezovská dolina,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 197/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Rimava,

4

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 198/2021 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Temešská skala,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 427/2021 Z. z. , ktorým sa vyhlasujú niektoré prírodné rezervácie ako Pralesy Slovenska,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2022 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina, jeho zóny a ochranné pásmo,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 19/2022 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vydrica a jej ochranné pásmo,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 125/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 126/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 127/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa,

-nariadením vlády Slovenskej republiky č. 375/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Devínska Kobyla,

nariadením vlády Slovenskej republiky č. 380/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Stolica

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Návrhom zákona sa zasahuje do ustanovenia zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorým je transponovaná časť smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22.7.1992) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

26.5.2025 – 3.6.2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

máj 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

jún 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Potreba zvýšenia transparentnosti v užívacích vzťahoch k pozemkom prenajímaným predovšetkým na účely podnikania v poľnohospodárstve a lesného hospodárstva jednak s ohľadom na právom chránené záujmy vlastníkov a užívateľov pozemkov a jednak s ohľadom na ochranu finančných záujmov EÚ z dôvodu poskytovania subvencií reálnym užívateľom pozemkov; potreba začať proces unifikácie rôznych právnych titulov užívania pozemkov a to najmä v nadväznosti na paralelne pripravovaný návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom vzhľadom na vysoký počet právnych titulov užívania pozemku (18 právnych foriem užívania, k tomu celý rad inominátnych kontraktov); potreba vypustiť alebo upraviť viaceré ustanovenia, ktorých obsah je obsoletný (najmä práva nájomcu na úpravu nájomného, ktoré však nezakladajú nárok a majú byť osobitným dojednaním nájomnej zmluvy; viď osobitnú časť dôvodovej správy); potreba upraviť ustanovenia upravujúce postup Slovenského pozemkového fondu pri prenajímaní a nakladaní s pozemkami, ktoré spravuje a s ktorými nakladá, keďže viaceré z nich sú ťažkopádne, nejednoznačne formulované alebo obsoletné (viď osobitnú časť dôvodovej správy); potreba upraviť aj postavenie ďalších správcov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je v rámci zámerov uvedených v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023-2027 upraviť viaceré inštitúty a právne vzťahy tak, aby sa dosiahla vyššia transparentnosť v užívacích vzťahoch k pozemkom prenajímaným predovšetkým na účely podnikania v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, a aby sa začal proces unifikácie rôznych právnych titulov užívania pozemkov a to najmä v nadväznosti na paralelne pripravovaný návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, konkrétne ustanoviť pôsobnosť v primeranom rozsahu ustanovení o nájomnej zmluve aj na ďalšie explicitne vymenované záväzkové vzťahy, ktorých predmetom je užívanie pozemku, a ustanoviť povinnosť transformácie nepísomných foriem záväzkov oprávňujúcich na užívanie pozemku do písomnej formy; ďalej vypustiť alebo upraviť viaceré ustanovenia, ktorých obsah je obsoletný (najmä práva nájomcu na úpravu nájomného, ktoré však nezakladajú nárok a majú byť osobitným dojednaním nájomnej zmluvy; viď osobitnú časť dôvodovej správy), a ustanovenia upravujúce postup Slovenského pozemkového fondu pri prenajímaní a nakladaní s pozemkami, ktoré spravuje a s ktorými nakladá (jednoznačnejšie a užívateľom ústretovejšie pravidlá pri zverejňovaní disponibilných pozemkov, pri prenajímaní pozemkov v obvodoch nájomnej zmluvy, zrušenie prednostného práva doterajšieho nájomcu, presun niektorých pravidiel z podzákonnej úpravy do zákona).

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy, Slovenský pozemkový fond.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Absencia navrhovanej právnej úpravy by znamenala konzervovanie neprehľadného prostredia v užívacích právnych vzťahoch k poľnohospodárskym pozemkom a sčasti aj k lesným pozemkom a postupu Slovenského

6

pozemkového fondu a správcov lesného majetku štátu pri nakladaní a prenajímaní pozemkov poznačeného komplikovanou právnou úpravou, ktorá je poznamenaná množstvom parciálnych noviel právnych predpisov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Nie.

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť bude preskúmaná pravidelne ročne po nadobudnutí účinnosti zákona, pričom sa bude preskúmavať naplnenie cieľov návrhu zákona v aplikačnej praxi na základe kritéria adaptability mobility užívacích vzťahov k pozemkom a ich redistribúcie na základe podnetov adresátov právnej úpravy vrátane okresných úradov, SPF.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

7

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

Verejné konzultácie s dotknutou podnikateľskou sférou prebehli v dňoch 20.11.2024 – 18.12.2024 ako aj v rámci pripomienkovania predbežnej informácie PI/2024/300, v rámci ktorého sa vyjadrili ASYF, KLUB 500 a RÚZ s tým, že sa chcú zapojiť do verejných konzultácií, do ktorých sa však priamo nezapojili.

Zmeny týkajúce sa minimálnej výšky nájomného, t. j. zvýšenie minimálneho nájomného v závislosti od hodnoty pozemku podľa BPEJ alebo od obvyklej výšky nájomného nezakladajú vplyv na fond vo väčšom než len zanedbateľnom rozsahu rádoch stoviek eur.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Lenka Hrnčiarová, hl. št. radca,

lenka.hrnciarova@land.gov.sk

; 59 266 410

Mgr. Martin Illáš, hl. št. radca,

martin.illas@land.gov.sk

59 266 404

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023-2027, zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 330/1991 Zb., zákon č. 180/1995 Z. z., zákon č. 504/2003 Z. z., zákon č. 326/2005 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 103/2025 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

- Komisia žiada predkladateľa v bode 1. Základné údaje v časti „Charakter predkladaného materiálu“ vyznačiť, že sa jedná aj o transpozíciu/ implementáciu práva EÚ a zároveň uviesť zoznam implementovaných nariadení EÚ.

Odôvodnenie: Keďže predkladaný materiál obsahuje zmeny ustanovenia, ktoré predstavujú transpozičné

opatrenia smernice EÚ, je nevyhnutné túto skutočnosť vyznačiť v doložke vybraných vplyvov.

Stanovisko predkladateľa: Akceptované

- V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada upraviť body 2. Definovanie problému a 3. Ciele a výsledný stav.

Odôvodnenie: Texty uvádzané predkladateľom v týchto častiach sú málo konkrétne, dávajú len všeobecné

zdôvodnenia „zvýšenia transparentnosti“, „potrebu začať proces unifikácie právnych titulov užívania pozemkov“ alebo uvádzajú neodôvodnené tvrdenia ako potreba „upraviť viaceré ustanovenia, ktorých obsah je obsoletný“. Je potrebné tieto tvrdenia viac konkretizovať na jasnom pomenovaní problémov súčasnej právnej úpravy a konkrétnych a odpočtovateľných, nie všeobecných, cieľov novely.

Stanovisko predkladateľa: Body 2. a 3 sa formulujúc konkrétnejšie, avšak nie detailne, pretože na detailný prehľad problémov a cieľov slúžiť samotný vlastný materiál a osobitná časť dôvodovej správy, ktoré sa nebudú kopírovať do doložky vybraných vplyvov.

- V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada doplniť bod 8. Preskúmanie účelnosti.

Odôvodnenie: „Priebežné“ preskúmanie účelnosti je nedostatočné, nekonkretizuje ani časový rámec ani

metodiku vyhodnotenia plnenia cieľov a jednotlivých vplyvov predkladaného materiálu. Komisia považuje za potrebné doplniť dátum preskúmania účelnosti predloženého materiálu.

Stanovisko predkladateľa: Doplňuje sa pravidelné ročné preskúmanie účelnosti na základe spätnej väzby od adresátov právnej úpravy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vymazanie popisov a hodnôt z tabuľky č.2 v časti 3.1.2. Kalkulačku nákladov nie je potrebné predkladať.

Odôvodnenie: Vplyvy na podnikateľské prostredie sú popísané v časti 3.4, vzhľadom na to, že ich nie je možné

kvantifikovať. Z tohto dôvodu nie je potrebné vypĺňať časť 3.1.2. Z rovnakého dôvodu nie je potrebné pripájať Kalkulačku nákladov a Komisia ju navrhuje vypustiť zo sprievodných dokumentov.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptovaná pripomienka. Predkladateľ nerozumie pripomienke Komisie berúc do úvahy zásadnú pripomienku MH SR v tomto znení: „K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Žiadame predkladateľa, aby odstránil číselné vyjadrenie z riadku H v TAB 3.1.1. Odôvodnenie: Ostatná časť tabuľky je prázdna, preto nemôže byť vyčíslenie v súčtovom riadku, súčasne chýba kalkulačka, z ktorej sa dáta

8

priamo kopírujú, preto má byť neoddeliteľnou súčasťou Analýzy.“, ktorú predkladateľ akceptoval, aby nevznikol rozpor. Na jej základe vymazal údaje len z bodov uvedených v zásadnej pripomienke a pripojil kalkulačku nákladov. Na základe údajov z tabuľky 3.1.2. sa vypustia regulácie z registra regulácií.

9

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

10

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

1.

Povinnosť prispôsobiť záväzkové vzťahy zákonu.

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 1 a 40

§ 1 ods. 4 a § 24h z. č. 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2026

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

In

1

0

2.

Ustanovenie o tom, že nie je potrebné pri prenájme pozemku od fondu na účely pestovania trvalých kultúr predložiť doklad o registrácii pozemku vo vinohradníckom registri alebo registri ovocných sadov a chmeľníc

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 4

§ 8 ods. 2 písm. b) 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2026

užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

1

0

11

3.

Vypustenie povinnosti nájomcu predkladať v konaní podľa § 12a nájomné zmluvy

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 20

§ 12a ods. 11 z. č. 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2026

užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

1

0

4.

Vypustenie povinnosti doterajšieho prenajímateľa vyznačovať podnájomný pozemok v konaní podľa § 12a

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 19

§ 12a ods. 11 z. č. 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2026

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

1

0

5.

Vypustenie obmedzenia osôb, ktorým možno prenechať do užívania podnájomný pozemok podľa § 12a

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 22

§ 12a ods. 16 z. č. 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2026

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

1

0

6.

Vypustenie osobitných konaní o zriadení podnájomného vzťahu podľa § 12b a 12c

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 28

§ 12b a 12c z. č. 504/2003 Z. z.

SK

1. januára 2029

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

2

0

7.

Vloženie oznamovacej povinnosti užívateľa pozemku voči vlastníkovi pozemku

Návrh zákona,

z. č. 504/2003 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 37 a 38

§ 14 ods. 1 a 2 z. č.

SK

1. januára 2026

užívatelia poľnohospodárskej pôdy

In

1

0

12

504/2003 Z. z.

8.

Vypustenie obmedzenia predať pozemok nezisteného vlastníka pod poľnohospodárskou stavbou existujúcou len do 24.6.1991 podľa § 19 ods. 3 písm. c)

Návrh zákona,

z. č. 180/1995 Z. z.

Návrh zákona: čl. IV bod 10

§ 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z.

SK

1. januára 2026

Vlastníci, SPF a užívatelia poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskych stavieb

Out

1

0

9.

Rozšírenie starostlivosti a riadneho odborného hospodárenia na dotknutých lesných pozemkoch (uvedených v osvedčení vlády o významnej, resp. strategickej investícii) až do času vydania a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov

Návrh zákona,

z. č. 326/2005 Z. z.

Návrh zákona: čl. V bod 5

§ 4b ods. 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z.

SK

1. januára 2026

Osoby, v prospech ktorých sa vyvlastňuje lesný pozemok

In

1

0

13

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce

informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predbežná informácia PI/2024/300 pripomienkovaná 20.11.-3.12.2024.

Podklad pre konzultácie zverejnený na web. sídle MPRV SR 20.11.2024 – 18.12.2024.

Záujem o konzultácií v pripomienkovaní PI prejavili ASYF, KLUB 500 a RÚZ. Neboli vznesené žiadne podnety, návrhy ani pripomienky. Mimo PI a mimo konzultácií sa návrh prerokoval so SPPK, ktorá uplatnilo 87 námetov formou opisu námetov, revízie textu zákona a komentárov k textu, z ktorých 46 bolo úplne alebo čiastočne akceptovaných, je však nehospodárne a neúčelné uvádzať ich rozsiahly zoznam.

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

14

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? – ÁNO – Odstraňuje sa bariéra v obmedzení kategórií osôb pri prenechaní podnájomného pozemku do užívania iných osôb. Ustanovenia o tzv. fiktívnom konkludentnom vzniku nájomného vzťahu podľa § 12a z. č. 504/2003 Z. z. sa rozširuje aj na situácie, kde okrem absencie či skončenia nájomného vzťahu absentuje alebo končí aj iný obdobný záväzkový vzťah.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? - NIE

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? - NIE

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? – ÁNO – bude dostupnejší výrobný prostriedok pôda.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? - NIE

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? - NEBOL

Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? - NIJAKO

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ❄ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ❄ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Zvýšenie regulácie zahŕňa:

-povinnosť prispôsobiť záväzkové vzťahy zákonu,

-oznamovacia povinnosť užívateľa pozemku voči vlastníkovi pozemku na jeho požiadanie predložiť nájomnú zmluvu alebo iný doklad o práve užívať pozemok.

Zníženie regulácie zahŕňa:

-ustanovenie o tom, že nie je potrebné pri prenájme pozemku od fondu na účely pestovania trvalých kultúr predložiť doklad o registrácii pozemku vo vinohradníckom registri alebo registri ovocných sadov a chmeľníc,

-Vypustenie povinnosti nájomcu predkladať v konaní podľa § 12a nájomné zmluvy

-Vypustenie povinnosti doterajšieho prenajímateľa vyznačovať podnájomný pozemok v konaní podľa § 12a

-Vypustenie obmedzenia osôb, ktorým možno prenechať do užívania podnájomný pozemok podľa § 12a

-Vypustenie osobitných konaní o zriadení podnájomného vzťahu podľa § 12b a 12c

Pozitívny vplyv bude mať

15

-vypustenie explicitných ustanovení o právach nájomcu, ktoré možno dojednať v nájomnej zmluve, keďže také zmluvné dojednania sú možné aj bez výslovnej úpravy v zákone

-zavedenie inštitútu vzniku užívacieho práva v dôsledku nerušeného užívania počas aspoň 5 rokov (§ 1a)

-sprehľadnenie minimálnych dôb nájmu pri osobitných účeloch využitia pozemku (§8 ods. 2)

-zavedenie práva podať žiadosť o podnájomný pozemok podľa § 12a aj pre právneho nástupcu pôvodného podnájomcu

-lepšia informovanosť o disponibilných pozemkoch na účely nájmu v dôsledku publikačných povinností SPF (§ 13)

-rozšírenie možnosti predať pozemok nezisteného vlastníka pod poľnohospodárskou stavbou bez časového obmedzenia jej existencie do 24.6.1911 a zároveň aj na pozemok priľahlý alebo zabezpečujúci prístup k takej stavbe,

-rozšírenie starostlivosti a riadneho odborného hospodárenia na dotknutých lesných pozemkoch (uvedených v osvedčení vlády o významnej, resp. strategickej investícii) až do času vydania a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov,

-využívanie lesných pozemkov na iné účely len na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Tieto regulácie a zníženia regulácie predstavujú zvýšenie ako aj zníženie priamych finančných nákladov, nepriamych finančných nákladov a administratívnych nákladov. Ich konkrétnu výšku však nie je možné presne ani približne kvantifikovať, pretože nie je možné predpokladať počet, výmeru, kvalitu ani ostatné parametre a ukazovatele, ktoré budú ovplyvňovať zvýšenie alebo zníženie nákladov, a to ani na základe údajov z minulosti, ktoré nemožno zovšeobecniť vzhľadom na ich vysokú subjektívnu premenlivosť. Konkrétnej kvantifikácii bráni neznámy konkrétny počet subjektov, ktoré sú účastníkmi konkrétnych typov dotknutých záväzkových vzťahov, a neznáma výmera pôdy v ha, ktorej užívanie je predmetom konkrétnych typov týchto záväzkových vzťahov. Modelovanie konkrétneho príkladu by bolo zbytočné a nič nehovoriace vzhľadom na vysoký a pritom neznámy počet dotknutých subjektov a ich subjektívnych charakteristík aj vzhľadom na to, že výmera poľnohospodárskych pozemkov je 2,3 mil. ha, pričom počet vlastníckych a užívacích vzťahov presahuje 100 mil. potenciálnych jednotlivých vzťahov. Predkladateľ uvádza základný štatistický údaj, podľa ktorého až 90 % výmery užívaných poľnohospodárskych pozemkov sa obhospodaruje v režime niektorého z užívacích titulov, predovšetkým nájomnej zmluvy.

16

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Môže viesť k zvýšeniu i k zníženiu príjmov v závislosti od toho, či ide o prenajímateľa alebo nájomcu, resp. obdobné právne postavenie.

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Nie je možné špecifikovať

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Nie.

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Ak pôjde o prenajímateľa alebo obdobné právne postavenie, môže dôjsť k zvýšeniu príjmov v dôsledku zvýšenia minimálnej odplaty za užívanie pozemku.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Vlastníci pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Užívatelia pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Nie je možné kvantifikovať pre extrémne rozdielne a variabilné pomery na strane vlastníkov.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Nie je možné kvantifikovať pre extrémne rozdielne a variabilné pomery na strane užívateľov.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Počet potenciálnych užívacích v vzťahov presahuje 100 miliónov. Počet vlastníkov jedného pozemku sa pohybuje od 1 po cca 3100. Zvýšenie minimálneho nájomného (odplaty za užívanie) je len zákonným limitom, pričom v reálnej praxi je nájomné (odplata za užívanie) vyššie. Ak je kritériom obvyklá výška nájomného, nie je možná kvantifikácia, pretože obvyklá výška nájomné sa určuje každý rok podľa údajov z predchádzajúceho roka.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

-zvýšenie zákonného minima pre nájomné (odplatu za užívanie) môže mať za následok zvýšenie príjmu domácnosti,

-možnosť dohody výpovede aj pri nájomnom vzťahu na určitý čas môže mať pozitívny vplyv na domácnosť, ak ide o vlastníka (prenajímateľa), pretože môže voľnejšie ukončiť nájomný vzťah a uzatvoriť nový výhodnejší,

-to isté opatrenie môže mať negatívny vplyv na domácnosť, ak pôjde o užívateľa, pretože v dôsledku opatrenia môže prísť o užívacie právo k pozemku,

-možnosť získania užívacieho práva v dôsledku nerušeného užívania môže mať pozitívny vplyv na domácnosť, ak ide o užívateľa, pretože získa zákonný titul užívacieho práva.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

17

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Ak pôjde o nájomcu alebo obdobné právne postavenie, môže dôjsť k zvýšeniu výdavkov v dôsledku zvýšenia minimálnej odplaty za užívanie pozemku.

Ak nebudú prispôsobené právne pomery (najmä písomná forma zmluvy) zákonu, hrozí zánik zmluvného vzťahu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Užívatelia pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Vlastníci pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Počet potenciálnych užívacích v vzťahov presahuje 100 miliónov. Počet vlastníkov jedného pozemku sa pohybuje od 1 po cca 3100. Zvýšenie minimálneho nájomného (odplaty za užívanie) je len zákonným limitom, pričom v reálnej praxi je nájomné (odplata za užívanie) vyššie. Ak je kritériom obvyklá výška nájomného, nie je možná kvantifikácia, pretože obvyklá výška nájomné sa určuje každý rok podľa údajov z predchádzajúceho roka.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

-zvýšenie zákonného minima pre nájomné (odplatu za užívanie) môže mať za následok stratu tohto príjmu v prípade, ak pre užívateľa bude tento výdavok neprijateľný a zmluvný vzťah sa skončí,

-to isté opatrenie môže mať za následok zvýšenie výdavku domácnosti, ak ide o užívateľa, prípadne až skončenie užívania pozemku,

-možnosť dohody výpovede aj pri nájomnom vzťahu na určitý čas môže mať negatívny vplyv na domácnosť, ak pôjde o užívateľa, pretože v dôsledku opatrenia môže prísť o užívacie právo k pozemku

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

18

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Prístup k užívaniu pozemku na poľnohospodárske účely,

prístup k nájomnému (odplate za užívanie)

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

nie

19

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

20

B. Osobitná časť

K čl. I [novela zákona č. 504/2003 Z. z.]

K bodu 1 [§ 1 ods. 4]

V odseku 4 sa ustanovuje, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa formálnych a obsahových náležitostí nájomnej zmluvy (vrátane podnájomnej zmluvy, čo vyplýva z § 1 ods. 1) a podmienok na jej uzatvorenie sa vzťahujú v primeranom rozsahu aj na zmluvu, ktorou podnájomca prenecháva užívanie pozemku inej osobe podľa § 12a ods. 2 druhej vety (ktorú síce zákon predpokladá, ale jej náležitosti neupravuje), na zmluvu o výpožičke (ktorá je bezodplatná) a na inominátne kontrakty uzatvárané podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktoré sa svojim obsahom, významom a následkami podobajú na nájomný vzťah (časté sú zmluvy o spoločnom užívaní, o prenechaní do užívania o usporiadaní užívania a pod.). Pôjde o povinnú písomnú formu zmluvy, o presné vymedzenie predmetu užívania alebo spôsobu jeho určenia, účel užívania poľnohospodárskeho pozemku (poľnohospodárska činnosť), zákaz dojednania predkupného práva, trvanie zmluvného vzťahu (na určitý alebo neurčitý čas, minimálne a maximálne trvanie) a spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu vrátane zákonom ustanovených termínov. Týmto ustanovením sa dosiahne predovšetkým prehľadnejšie formulovanie týchto záväzkových vzťahov, jednoznačné vymedzenie predmetu užívania a zmluvných podmienok a predíde sa ústnemu (tzn. len ťažko preukázateľnému) uzatváraniu týchto kontraktov, pretože z § 14 ods. 1 vyplýva kogentná požiadavka písomnej formy nájomnej zmluvy. Cieľom je teda podporiť unifikáciu neprehľadného stavu v zmluvných vzťahoch zakladajúcich užívacie právo k pozemkom.

Užívaním pozemku sa v celom zákone logicky vždy rozumie aj prípadné užívanie len časti pozemku, čo je veľmi častým javom (napríklad pozemku, ktorý je sčasti lesom a sčasti poľnohospodárskou plochou).

K bodu 2 [§ 1a]

Doterajšie znenie § 1a sa vypúšťa z dôvodu jeho nadbytočnosti. Právo fondu odstúpiť od nájomnej zmluvy vyplýva zo všeobecnej právnej úpravy nájomnej zmluvy. Doterajší § 1a neustanovoval žiadnu osobitosť voči všeobecnej právnej úprave. Fond v nájomných zmluvách trvá na dojednaní podmienok a mechanizmu odstúpenia od nájomnej zmluvy predovšetkým v intenciách § 48, § 667 ods. 2 a § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Doterajší § 1a navyše obsahoval nesprávne formulácie (najmä možnosť odstúpiť od zmluvy aj pred uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, čo bol zrejmý lapsus, pretože odstúpiť od zmluvy po jej skončení nemá význam).

V § 1a sa upravuje nový právny inštitút, ktorý má pomôcť usporiadaniu užívacích vzťahov k pozemkom v tých prípadoch, kedy skutočný (faktický) užívateľ pozemku nemá k dispozícii preukázateľný právny titul užívania a kedy nie je toto faktické užívanie napadnuté vlastníkom ani oprávnenou osobou. Toto ustanovenie má za cieľ pomôcť odstrániť alebo aspoň redukovať rozšírený fenomén nepreukázateľného užívania poľnohospodárskych pozemkov. Tento jav je zapríčinený najmä tým, že v dôsledku mnohonásobného právneho nástupníctva na strane vlastníkov pozemkov ako aj na strane užívateľov veľmi často zaniklo povedomie o právnom titule užívania a obe strany prijímajú užívanie inou osobou ako fakt, prípadne vlastník nejaví o túto právnu situáciu dlhodobo žiadny záujem. Najčastejšie dochádzalo k tomuto javu v dôsledku užívacích vzťahov, ktoré u právnych predchodcov vznikli alebo ktoré boli zriadené bez písomnej formy (napr. podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z., nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z. alebo inominátnymi kontraktmi uzatvorenými len ústne). K tomuto javu dochádza veľmi často aj v prípadoch, kedy ide o pozemky malých výmer, kde by prípadné nájomné alebo iná odplata za užívanie pre vlastníka bola príliš nízka a teda nezaujímavá. Častou príčinou nezáujmu vlastníka je i skutočnosť, že týmto spôsobom je zabezpečená starostlivosť o poľnohospodársky pozemok, ktorú by inak musel zabezpečovať sám, čo je pre vlastníka samo osebe dostatočným benefitom. V mnohých

21

prípadoch je preto v súčasnosti pozemok užívaný len fakticky, no bez známeho či preukázateľného právneho titulu, pričom vlastník je buď neskontaktovateľný, alebo nenamieta toto užívanie, no zároveň je preňho bezvýznamné uzatvárať nájomnú zmluvu.

Ustanovuje sa spôsob, ako možno zriadiť právnu oporu pre faktické užívanie pozemku bez preukázateľného oprávnenia pri nerušenom užívaní. Ustanovuje sa vznik oprávnenia užívať pozemok iba na poľnohospodárske účely za podmienky päťročného nerušeného užívania rovnako len na poľnohospodárske účely. Užívaciemu právu skutočného užívateľa teda bude svedčiť fakt, že vlastník ani iná osoba počas aspoň piatich rokov nenamietala toto skutočné užívanie, nijakým spôsobom sa nedomáhala ani nevyzývala na vydanie pozemku, na uzatvorenie nájomnej či inej obdobnej zmluvy ani na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod., resp. ani nedala užívateľovi súhlasné písomné vyhlásenie s užívaním pozemku, pričom toto skutočné užívanie bolo súvislé a nepretržité.

Predpokladom teda môže byť okrem pasivity vlastníka alebo oprávnenej osoby aj jej aktívny prístup. Bude tu teda možnosť buď vlastníka pozemku alebo osoby, ktorá má preukázateľne užívacie právo k pozemku (ide teda o navzájom sa vylučujúce možnosti, čo predíde riziku narušenia práva oprávneného užívateľa), dať skutočnému užívateľovi pozemku súhlasné vyhlásenie s užívaním pozemku. To sa týka množstva situácií, kedy skutočný užívateľ nie je schopný preukázať svoje užívacie oprávnenie k pozemku napriek tomu, že ho užíva dobromyseľne, a kedy vlastník pozemku, alebo osoba, ktorá má preukázateľné právo pozemok užívať, nemá voči skutočnému užívateľovi a jeho užívaniu výhrady. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť oprávnenosť ďalšieho užívania pozemku skutočným užívateľom. Dvojstranný právny vzťah skutočného užívateľa pozemku s vlastníkom, resp. s osobou majúcou preukázateľné užívacie právo, tak dostane právne relevantnú oporu, ktorá umožní faktickému užívateľovi prekonať prinajmenšom dva problémy. Skutočný užívateľ preukáže svoje užívacie právo týmto súhlasným vyhlásením v prípade konfliktu s inou osobou, ktorá rovnako nemá preukázané užívacie právo k dotknutému pozemku, no tvrdí, že užívacie právo k pozemku má a navyše, skutočný užívateľ na základe tohto súhlasného vyhlásenia preukáže voči tretím osobám (napríklad voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre), u ktorých si uplatňuje práva podmienené existenciou užívacieho práva k pozemku, svoje užívacie právo odo dňa tohto súhlasného vyhlásenia.

Takto vzniknuté užívacie právo nepožíva rovnako intenzívnu ochranu ako ostatné užívacie práva, pretože k jeho okamžitému zániku postačuje výzva oprávneného na vrátenie pozemku. Navyše, takto vzniknuté užívacie právo nebude možné preniesť na inú osobu.

Uvedené ustanovenie sa nebude vzťahovať na pozemky v správe a nakladaní fondu ani iného správcu, pretože fond ako aj iný správca spravuje a nakladá s majetkom štátu, ktorému musí zodpovedať prísnejší osobitný režim. Fond pri zriadení nájomnej zmluvy účtuje dovtedajšiemu faktickému užívateľovi bezdôvodné obohatenie z dovtedajšieho preukázaného užívania pozemkov.

Uvedený spôsob usporiadania užívacieho práva k pozemku predstavuje len alternatívu k štandardnému postupu, t. j. k uzatvoreniu riadnej nájomnej zmluvy. Ak teda vlastníkovi, resp. osobe disponujúcej preukázateľným právom užívať pozemok, nevyhovuje aplikácia odseku 4, môže svoje užívacie právo usporiadať tak, že pozemok prenajme.

K bodu 3 [§ 4a]

Vkladá sa § 4a s novými ustanoveniami. V odseku 1 sa ustanovuje obsahová náležitosť nájomnej zmluvy, ktorá reflektuje na všeobecnú požiadavka určitosti predmetu plnenia. Ustanovuje sa, že nájomná zmluva musí obsahovať čo možno najkonkrétnejšie polohové vymedzenie pozemku, ktorý bude predmetom užívania, resp. časti pozemku, ktorá bude predmetom užívania, alebo prinajmenšom jednoznačný spôsob, ako túto časť pozemku vymedziť. Tento spôsob určenia predmetu užívania pritom musí umožňovať, aby kedykoľvek počas trvania nájomného vzťahu bolo možné identifikovať pozemok, resp. časť pozemku, a to aj vtedy, ak v priebehu času dôjde k zmene polohového vymedzenia pozemku. Môže ísť

22

predovšetkým o prípady, kedy sa prenajíma len časť pozemku, ktorá je vymedzená tzv. hranicou užívania v rámci dielu pôdneho bloku (v tzv. systéme LPIS). Tieto plochy sú vymedzené skutočnými kultúrami, resp. skutočným spôsobom využívania pozemku, ktoré môžu byť premenlivé. Môže ísť tiež o prípady, kedy z vlastníckeho portfólia prenajímateľa budú vylúčené scudzené pozemky, resp. kedy sa doň dostanú nadobudnuté pozemky – v takom prípade možno využiť vymedzenie predmetu užívania rovnako ako v prípade fondu podľa novej úpravy v § 13 ods. 4.

V odseku 2 sa upravuje zákaz dojednania zmluvného predkupného práva v nájomnej zmluve. V aplikačnej praxi uzatvárania nájomných zmlúv sa často vyskytuje dojednanie o predkupnom práve napriek tomu, že zmluvné predkupné právo je jednoznačne vedľajším zmluvným dojednaní pri zmluve o prevode podľa § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Z charakteru a významu predkupného práva je pritom vylúčené, aby sa zriaďovalo postupom, ktorým sa zriaďuje nájomný vzťah (potvrdzuje to aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok 1Sžo 291/2009).

K bodu 4 [§ 8]

Upravuje sa znenie odseku 1 o minimálnom a maximálnom trvaní nájomnej zmluvy. Zachováva sa minimálne päťročné trvanie nájomného vzťahu, avšak dopĺňa sa výnimka s odkazom na odsek 2, ktorý ustanovuje osobitné minimálne trvania. Zároveň sa modifikuje ustanovenie o maximálnom 15-ročnom trvaní nájomného vzťahu tak, že ustanovenie sa výslovne ustanovuje výnimka upravená v odseku 2.

V odseku 2 dochádza k vypusteniu ustanovení o osobitnom maximálnom trvaní nájomného vzťahu. Naopak, upravujú sa osobitné minimálne doby nájomného vzťahu v špeciálnych prípadoch trvalých kultúr, čo je oveľa zmysluplnejšie a má to význam z hľadiska udržateľnosti ovocných sadov a vinohradov a iných kultúr a z hľadiska začiatku ich produkcie (vinič začína plodiť v 4. roku po výsadbe, ovocné stromy spravidla v 6. roku po výsadbe). Pre nájomcu má význam prenajať si pozemky na tieto účely len vtedy, keď má zabezpečené užívanie až od začiatku produkcie.

V odseku 2 písm. b) sa ustanovuje, že na účely prenájmu pozemku na účely ovocného sadu, vinohradu, chmeľnice, ich založenia alebo obnovy nie je podmienkou predchádzajúca registrácia takého pozemku vo vinohradníckom registri ani v registri ovocných sadov a chmeľníc. Toto doplnenie je vynútené nesprávnou aplikačnou praxou, kedy fond ako podmienku uzatvorenia takejto nájomnej zmluvy vyžaduje, aby pozemok bol najprv registrovaný v jednom z uvedených registrov, čo je však v rozpore s § 8 ods. 3 zákonom č. 313/2009 Z. z. a § 4a ods. 2 písm. a) zákona č. 597/2006 Z. z., podľa ktorých je podmienkou registrácie týchto plôch užívanie takého pozemku žiadateľom. Z teda toho vyplýva, že nemôže byť podmienkou uzatvorenia nájomnej zmluvy predchádzajúca registrácia, pretože, práve naopak, podmienkou registrácie je existencia užívacieho práva. Rovnako nemožno uzatvorenie tejto nájomnej zmluvy podmieňovať iba zodpovedajúcim typom poľnohospodárskeho pozemku (vinica, ovocný sad, chmeľnica), ale musí postačovať všeobecne druh pozemku poľnohospodársky pozemok, čo vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.

K bodom 5 a 6 [§ 10 ods. 1 a 2]

V § 10 ods. 1 sa zvyšuje minimálna ustanovená výška nájomného z 1 % na 3 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav, resp. z dvojnásobku na trojnásobok obvyklej výšky nájomného. Doterajšie ustanovenie minimálnej výšky nájomného je zastarané, keďže táto výška je bez zmeny platná od roku 2003, ustanovené minimum už nezodpovedá praxi a zvýšenie je odôvodnené nárastom cien poľnohospodárskych pozemkov za obdobie 20 rokov.

23

V § 10 ods. 2 sa jednak upravuje výška nájomného, ktorá však má len dispozitívnu povahu, a jedna ustanovenie o práve vlastníka pozemku pod aktívne využívanou poľnohospodárskou stavbou na odplatu za užívanie tohto pozemku tak, že sa vypúšťa zastaralé viazanie existencie stavby na dátum účinnosti tzv. prvého reštitučného zákona č. 229/1991 Zb., t. j. ku dňu 24.6.1991.

K bodom 7, 8, 10 a 28 [§ 10 ods. 3 a 4, § 11 a doterajší § 13 ods. 1]

Vypúšťajú sa obsoletné ustanovenia upravujúce právo nájomcu požadovať úpravu alebo zľavu z nájomného. Dojednania o zľave z nájomného či jeho znížení alebo odpustení za dohodnutých podmienok alebo dojednanie o predĺžení nájomného vzťahu sa štandardne majú nachádzať priamo v nájomnej zmluve aj bez takéhoto zákonného ustanovenia. Vypustenie týchto ustanovení neprekáža zmluvným stranám v dojednaní týchto práv, pretože zmluvné strany majú vždy zmluvnú voľnosť dohodnúť si ich. V súvislosti s tým sa vykonáva legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.

K bodom 9 a 32 [§ 10 ods. 4 a 6, § 12 ods. 2 a § 14 ods. 2 a 5 písm. c) a d)]

V nadväznosti na vypustenie § 12b a 12c sa vypúšťajú aj súvisiace vnútorné odkazy. Ide o novelizačné body s oddelenou účinnosťou.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 a 2]

V odseku 1 sa upravuje ustanovenie o výpovednej lehote.

Vypúšťa sa ustanovenie o trvaní výpovednej doby päť rokov pri nájomnej zmluve dohodnutej na neurčitý čas. Doterajšie znenie ustanovenia totiž spôsobovalo namiesto ukončenia nájomného vzťahu, ku ktorému by malo dôjsť čo najskôr po podaní výpovede, naopak predĺženie nájomného vzťahu, čo bolo v rozpore s významom a účelom výpovede. Ak však prenajímateľ, rešpektujúc toto minimálne trvanie nájomného vzťahu, dal nájomcovi výpoveď napríklad vo štvrtom roku trvania nájomného vzťahu, paradoxne tým nedosiahol skončenie nájomného vzťahu po uplynutí piateho roku, ale naopak predĺžil ho o trvanie päťročnej výpovednej lehoty až na deväť rokov. Trvanie výpovednej lehoty sa bude riadiť všeobecným dispozitívnym ustanovením v § 6, tzn., že bude jednoročná, ak si strany v nájomnej zmluve nedohodnú iné trvanie, avšak neuplynie prv, ako ustanovená minimálna doba nájmu.

S cieľom zvýšenia zrozumiteľnosti doterajšej právnej úpravy sa dopĺňa explicitné ustanovenie o tom, že výpovedná lehota nemôže uplynúť skôr, než uplynie minimálna doba nájmu, ktorá je päť rokov, resp. viac (§ 8 ods. 1 a 2). Znamená to, že ak je výpoveď daná napríklad v druhom roku nájomného vzťahu, tak výpovedná lehota, hoci je inak jednoročná (§ 6), uplynie až uplynutím piatich rokov nájomného vzťahu, resp. uplynutím osobitnej doby nájmu (§ 8 ods. 2). Tento dôsledok mala minimálna doba nájmu aj doteraz, avšak v aplikačnej praxi to nebolo vždy chápané správne.

Dopĺňa sa aj dispozitívne ustanovenie o možnosti dohodnúť výpoveď vrátane výpovedných dôvodov aj v nájomnej zmluve uzatvorenej na určitý čas. Cieľom je umožniť na základe dohody strán jednostranné skončenie nájomného vzťahu aj pri jeho dohodnutom určitom čase najmä v súvislosti s vypustením ustanovení o maximálnom trvaní nájomného vzťahu (§ 8 ods. 2). Podmienkou dojednania o výpovedi je aj dojednanie o výpovedných dôvodoch, aby sa predišlo dojednaniu o výpovedi bez uvedenia dôvodov.

Odsek 2 sa upravuje tak, aby ustanovenie bolo zrozumiteľné a aby korelovalo s ostatnými ustanoveniami. Ustanovenie sa týka iba tých pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nie je možné racionálne využívať. Účelom ustanovenia je zabezpečiť, aby poľnohospodársky pozemok, resp. poľnohospodárska pôda bola vždy užívaná a obhospodarovaná. Znamená to, že aj v prípade skončenia nájomnej zmluvy alebo iného oprávnenia užívať pozemok zostane doterajšiemu užívateľovi zachované právo pozemok užívať. Pôjde vždy o prípady, ktoré sú upravené v § 12a až 12c, t. j. vtedy, kedy vlastník dotknutého pozemku ho nemôže užívať sám, ale patrí mu ako kompenzácia náhradný podnájomný pozemok. Uvedené ustanovenie sa

24

nebude vzťahovať na pozemky v správe a nakladaní fondu, pretože fond spravuje a nakladá s majetkom štátu, ktorému musí zodpovedať prísnejší osobitný režim.

Podmienka neprístupnosti pozemku znamená, že pozemok je neprístupný právne alebo fakticky. Môže ísť o niekoľko variantov. Prístupným pozemkom je ten, ku ktorému je fyzicky zabezpečený prístup prostredníctvom existujúcej komunikácie alebo je k tomuto pozemku sprostredkovaný prístup z existujúcej komunikácie cez iné pozemky totožného užívateľa. Nezáleží pritom na tom, či ide o komunikáciu zriadenú len fakticky (napr. vyjazdená poľná cesta), alebo je to komunikácia zriadená na samostatnej účelovo zriadenej parcele. Naopak, pozemok bude neprístupný, ak síce je vyčlenená samostatná účelová parcela, na ktorej má byť zriadená komunikácia sprístupňujúca pozemok alebo skupinu pozemkov totožného užívateľa, ale fakticky taká komunikácia nejestvuje. Podmienka racionálneho užívania nebude splnená najmä vtedy, ak pozemok svojimi parametrami alebo umiestnením bez možnosti pohybu po susednom pozemku znemožňuje použitie poľnohospodárskej obrábacej techniky, najmä pozemky užšie než je technická šírka napr. traktora alebo kombajnu s obrábacím prívesným zriadením, pozemky takého tvaru, ktorý znemožňuje zabočenie alebo otočenie obrábacej techniky, pozemok s veľkým sklonom znemožňujúcim bezpečný pohyb obrábacej techniky, podmáčaný pozemok znemožňujúci dopestovanie plodín a pod.

K bodom 12 a 13 [§ 12 ods. 4 a 5, § 12a ods. 1]

V odseku 4, t. j. v ustanovení o konkludentnom vzniku nájomného vzťahu súhlasu vlastníka pozemku, dochádza k úprave, ktorou sa odstraňuje nesystémové platné znenie prvej vety. Podľa platného znenia totiž môže dôjsť jedine k nahradeniu jedného nájomného vzťahu (vzniknutého zo zákona č. 229/1991 Zb.) druhým nájomným vzťahom (vzniknutým konkludentne), čo je zbytočné a navyše to nepočíta s inými právnymi vzťahmi zakladajúcimi oprávnenie užívať pozemok. Skutočným účelom odseku 4 je zriadiť nájomný vzťah konkludentne tam, kde neexistuje alebo nebude existovať nájomný vzťah ani iný obdobný vzťah zakladajúci oprávnenie užívať pozemok.

To sa vzťahuje aj na úpravu v odseku 5 v § 12a ods. 1, ktoré sa spresňujú tak, aby sa ustanovený postup vzťahoval aj na tých užívateľov, ktorým sa končí alebo ktorí už nemajú nájomnú zmluvu ani iný preukázateľný právny titul na užívanie pozemku pod podmienkou, že pozemok je neprístupný alebo sa nedá racionálne užívať. Osoba, ktorá nemá preukázateľné oprávnenie užívať pozemok síce nie je v pravom zmysle slova nájomcom, avšak z § 12 ods. 5 vyplýva, že na takúto osobu sa primerane vzťahujú práva a povinnosti ako na nájomcu.

V súvislosti s tým sa upravuje aj znenie odseku 4 štvrtej vety, z ktorej bude vyplývať, že vlastník je povinný doterajšiemu užívateľovi oznámiť do polroka od doručenia jeho návrhu nájomnej zmluvy, že vlastník pozemku uzatvoril s inou osobou pred uplynutím dvoch mesiacov od doučenia návrhu nájomnej zmluvy od doterajšieho užívateľa buď inú nájomnú zmluvu (ako je v dosiaľ platnom znení) alebo inú zmluvu, ktorou sa zriadi užívacie právo k dotknutému pozemku v prospech inej osoby. To sa vzťahuje napríklad na situáciu, kedy vlastník pozemku vloží svoj pozemok do pozemkového spoločenstva ako spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, čím automaticky vzniká užívacie právo pozemkovému spoločenstvu; v takom prípade doterajšiemu užívateľovi nevznikne konkludentne nájomný vzťah podľa prvej vety.

U odseku 4 sa vypúšťa druhá veta upravujúca možno osloveného vlastníka pozemku odmietnuť iba sčasti návrh nájomnej zmluvy doručený od doterajšieho užívateľa. Bude teda platiť len všeobecná právna úprava podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že čiastočné prijatie návrhu (t. j. i čiastočné odmietnutie návrhu) je odmietnutím návrhu ako celku a zároveň je návrhom adresovaným druhej strane. Ak k takému odmietnutiu návrhu dôjde, nemôže sa už uplatniť ďalší postup podľa § 12 ods. 4, ale ide o vlastný návrh vlastníka pozemku adresovaný záujemcovi o nájom.

K ustanoveniam o konkludentnom vzniku nájomného vzťahu v odseku 4 sa dopĺňa ustanovenie o výnimke pre pozemky, ktoré spravuje a s ktorými nakladá fond (tzn. pozemky vo vlastníctve štátu alebo neznámych vlastníkov). Vznik nájomného vzťahu fikciou súhlasu

25

je nástroj, ktorý umožňuje usporiadanie užívacieho vzťahu k pozemku v prípadoch, kedy vlastník pozemku ignoruje návrh nájomnej zmluvy alebo nie je možné ho kontaktovať napriek tomu, že budúci nájomca vykonal náležitú starostlivosť a všetky potrebné kroky na oslovenie vlastníka. Fond ako organizácia verejnej správy spravujúca majetok iných osôb je v osobitnom postavení, ktoré vyžaduje väčšiu intenzitu ochrany práva vlastníka, a preto je potrebné vylúčiť fikciu súhlasu s návrhom nájomnej zmluvy tam, kde predmetom užívania je majetok spravovaný fondom. Bude to teda znamenať, že ak fond nebude reagovať na návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy ani na žiadosť o prenajatie pozemku, nevznikne nájomný vzťah. Postup fondu pri predkladaní návrhov, resp. žiadostí o uzatvorenie nájomných zmlúv bude upravený osobitne v § 13.

K bodom 14 až 17 a 22 [§ 12a ods. 9, 10 a 18]

V odseku 9 písm. a) sa vykonáva legislatívno-technická formulačná oprava.

V odseku 9 písm. b) sa dopĺňa chýbajúci inštitút, ktorý síce vyplýva z kontextu právnej úpravy, ale je potrebné ho explicitne ustanoviť. Ide o doplnenie výmazu podniku nie iba z obchodného registra, ale aj z iného obdobného registra (napr. register pozemkových spoločenstiev, evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov, alebo zahraničné podnikové registre).

V odseku 9 písm. d) až f) sa dopĺňajú ďalšie dôvody zániku rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, a to (d) stratou vlastníctva pozemku, za ktorý sa zriadilo náhradné užívanie formou podnájomného vzťahu, (e) uzatvorením podnájomnej zmluvy medzi osobami, pre ktoré sa vydalo rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu, a jej doručením okresnému úradu a (f) doručením spoločnej žiadosti týchto subjektov o zrušenie rozhodnutia okresnému úradu. V písmenách e) a f) sa teda zohľadňuje prednosť dohody medzi doterajším prenajímateľom a nájomcom, ktorí si môžu po vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu upraviť svoje vzťahy iným vhodnejším kompromisným spôsobom.

V odseku 10 písm. b) ide o doplnenie postupu, ktorý vyplýva z platnej právnej úpravy v prípade, že podľa § 12a postupuje doterajší nájomca. Zároveň sa v písmene c) v nadväznosti na úpravu v odseku 1 zohľadňuje situácia, že predmetom konania je užívanie pozemku mimo nájomného vzťahu, t. j. ktorý sa doteraz užíva na základe iného právneho titulu alebo bez preukázateľného právneho titulu; to platí aj pre úpravu v odseku 18.

K bodom 18 a 19 [§ 12a ods. 11 a ods. 12 písm. c)]

Uvádza sa nové znenie predmetného ustanovenia z dôvodu viacerých zmien v jeho znení. Vypúšťa sa tretia veta ako obsoletné ustanovenie, ktoré sa nerealizovalo zväčša len preto, že nájomca týmto spôsobom mohol robiť obštrukcie tým, že nepredložil okresnému úradu nájomné zmluvy. Potrebné informácie už okresný úrad má k dispozícii na základe prerokovania podľa prvej vety. Keďže trvanie podnájomného vzťahu bude objektívne závisieť od trvania nájomného vzťahu, v rámci prerokovania okresný úrad poučí obe strany o tejto skutočnosti a o okolnostiach, za ktorých nájomný vzťah skončí. Je v záujme nájomcu, aby okresnému úradu predložil potrebné podklady, pretože okresný úrad bude inak vychádzať iba z podkladov doterajšieho prenajímateľa. Zároveň sa vypúšťa povinnosť doterajšieho prenajímateľa (budúceho podnájomcu) vyčleniť v teréne podnájomný pozemok, pretože to je možné až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

K bodu 20 [§ 12a ods. 13]

Dopĺňa sa ustanovenie o povinnosti okresného úradu zaslať fondu na vedomie rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu, čo je dôležitá informácia pre fond a pre uzatváranie nájomných zmlúv, ktorých predmetom by mohli byť pozemky, na ktorých sa zriadilo podnájomné užívanie.

26

K bodu 21 [§ 12a ods. 16]

Uvoľňuje sa možnosť prenechať podnájomný pozemok do užívania inej osobe tým, že sa zrušujú personálne obmedzenia osoby užívateľa. Doteraz ustanovené obmedzenia boli napokon v rozpore s odsekom 2 druhou vetou, ktorá umožňuje podnájomcovi prenechať podnájomný pozemok inej osobe bez obmedzenia. Ponechá sa však obmedzenie, že podnájomný pozemok môže užívať len jedna osoba, aby sa predišlo ďalšiemu drobeniu užívania a vzniku neregulovaných užívacích vzťahov.

K bodu 23 [§ 12a ods. 21]

Dopĺňa sa postup nového vlastníka pozemku, za ktorý sa zriadilo náhradné užívanie formou podnájomného vzťahu predchádzajúcemu vlastníkovi (= doterajšiemu prenajímateľovi = podnájomcovi).

K bodom 24 až 26 [§ 12b ods. 11 až 13, § 12c ods. 11]

Legislatívno-technická formulačná oprava.

Dopĺňa sa explicitné vymedzenie osoby účastníka konania, ktoré síce z kontextu a významu konania vyplývalo, ale jasnosť a prehľadnosť si vyžaduje výslovné určenie osoby účastníka. Ustanovuje sa aj spôsob doručovania analogicky k § 12a ods. 18.

K bodom 27 a 34 [§ 12b a 12c, § 24i]

Vypúšťajú sa ustanovenia § 12b a 12c upravujúce konania, ktoré v súčasnosti už neprebiehajú, resp. nové už nezačnú. Ide o konania, ktorými sa reagovalo na potrebu riešenia neusporiadaných pomerov vzniknutých nesprávnou aplikačnou praxou nadväzujúcou na vydanie rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa zrušeného § 15 zákona č. 330/1991 Zb. Vypustenie týchto ustanovení bude účinné až s neskorším dátum, ktorý bude rovnaký ako doby ustanovené v prechodných ustanoveniach.

Zároveň sa dopĺňajú prechodné ustanovenia v § 24i, ktoré sa vysporiadavajú s účinkami rozhodnutí vydaných podľa § 12b a 12c v čase po zrušení týchto paragrafov. Rozhodnutia budú platné až do vzniku právnych skutočností, ktoré ako dôvody zániku platnosti týchto rozhodnutí ustanovovali zrušené § 12b a 12c. Okresným úradom sa ukladá aj po zrušení týchto paragrafov naďalej viesť evidenciu týchto rozhodnutí až do straty ich platnosti.

K bodu 28 [§ 13]

Z dôvodu množstva jednotlivých úprav v § 13 sa uvádza nové znenie celého § 13.

Doterajší odsek 1 sa vypúšťa pre obsolétnosť.

V novom odseku 1 sa racionálnejšie upravuje lehota, v ktorej má doterajší prenajímateľ právo odmietnuť návrh doterajšieho nájomcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Súčasná úprava spôsobuje v praxi problémy preto, že podstatná väčšina nájomných zmlúv sa (najmä z účtovných dôvodov) uzatvára na kalendárny rok (do 31. decembra), pričom hospodársky rok sa začína skôr. Oziminy sa sejú na jeseň a aj na jariny môže prebiehať príprava už na jeseň (napr. rozmetanie maštaľného hnoja). Podľa aktuálnej právnej úpravy má prenajímateľ čas na oznámenie uzatvorenia nájomnej zmluvy s iným nájomcom až do konca decembra (čo sa aj v praxi deje). Nájomca je z tohto dôvodu v neistote od leta až do konca roka, či má takéto pozemky obrobiť. Ak ich obrobí, riskuje, že ich bude musieť obrobené vydať prenajímateľovi, pokiaľ ten odmietne návrh novej nájomnej zmluvy krátko pred koncom roka. Ak ich neobrobí a prenajímateľ uzatvorí s ním novú nájomnú zmluvu, tak na nich dosiahne menšie výnosy. Dva mesiace od doručenia návrhu je dostatočne dlhá doba pre prenajímateľa, aby sa rozhodol a prípadne uzatvoril zmluvu s iným nájomcom. Ide o analogickú lehotu ako v § 12 ods. 4.

Novým spôsobom sa upravuje prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy a to v kontexte jeho vypustenia aj zo zákona č. 330/1991 Zb. zákonom č. 257/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2022. Upravuje sa osobitný postup pri prenajímaní pozemkov fondom. Vypúšťa sa inštitút prednosti doterajšieho nájomcu.

27

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť fondu zverejniť v poslednom roku trvania nájomnej zmluvy uzatvorenej na určitý čas informáciu o blížiacom sa skončení nájomného vzťahu k prenajatým pozemkom a termín, do ktorého prípadní záujemcovia o prenajatie dotknutých pozemkom môžu na fonde prejaviť záujem a podať žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Tým sa zabezpečí publicita informácie o disponibilných pozemkoch obsahujúcej relevantné údaje a zároveň sa tým pre fond zabezpečí potrebný čas na administráciu uzatvorenia nájomnej zmluvy so záujemcom. Dátum na prejavenie záujmu je konečný a na záujem prejavený po tomto dátume fond nebude prihliadať. Výnimkou bude len situácia, kedy sa do dátumu na prejavenie záujmu neprihlási žiadny záujemca. Fond v takom prípade berie do úvahy aj záujem prejavený po konečnom termíne, keďže je povinnosťou fondu prenajať ním spravované pozemky (§ 18 zákona č. 180/1995 Z. z.). Obdobným spôsobom bude fond zverejňovať aj údaje o tých pozemkoch, pri ktorých sa nájom skončil z iného dôvodu (jednostranné skončenia zmluvy výpoveďou, odstúpením, skončenie na základe dohody zmluvných strán, skončenie na základe iných právnych skutočností). Podobne bude fond postupovať aj pri zverejňovaní tých pozemkov, ktoré sa mu nepodarilo dosiaľ prenajať.

V odseku 3 sa upravuje špeciálny postup fondu pri výbere pozemkov, ktoré budú predmetom užívania podľa nájomnej zmluvy. Tento postup je dlhodobo aplikovaný v praxi fondu. Fond prenajíma ucelený súbor pozemkov (v rozsahu výlučného vlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva štátu a nezistených vlastníkov) predstavujúci priestorovo súvisiaci nehnuteľný majetok. Tento celok sa zostavuje tak, aby pre nájomcu predstavoval racionálne obhospodarovateľnú plochu. Pre tento celok sa zavádza označenie „obvod nájomnej zmluvy“. Predmet užívania podľa nájomnej zmluvy je teda vymedzený pozemkami, ktoré fond spravuje v rozsahu podielu 1/1 alebo v rozsahu spoluvlastníckeho podielu.

Vzhľadom na nevyhnutnú mobilitu pozemkov v správe a nakladaní fondu je však bežným javom, že v prenajatom pozemkovom portfóliu dochádza počas trvania nájomného vzťahu k zmenám. Fond bežne spomedzi týchto pozemkov vydáva nehnuteľnosť tretím osobám, ktoré preukážu svoje vlastníctvo, čím prestáva byť fond prenajímateľom, resp. fond nadobúda správu k novým pozemkom, resp. podielom na pozemkoch, čím sa stáva ich prenajímateľom. Preto je nevyhnutné, aby predmet užívania bolo možné určiť aj za týchto okolností, čo fond aplikuje vo svojej praxi. V nájomnej zmluve sa preto môže na tieto účely dohodnúť spôsob určenia predmetu užívania s ohľadom na jeho možné rozšírenie ako aj jeho zúženie počas trvania nájomného vzťahu najmä tak, aby predmetom užívania v obvode nájomnej zmluvy sa stali pozemky, ktoré sa počas trvania nájomného vzťahu dostanú do správy alebo nakladania fondu, alebo predmetom užívania prestali byť pozemky, ku ktorým počas trvania nájomného vzťahu zaniknú oprávnenia fondu.

Fond nebude prenajímať podiely spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej je založené pozemkové spoločenstvo, ani spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, pretože v týchto prípadoch patrí právo konať v mene vlastníkov pozemkovému spoločenstvu podľa zákona č. 97/2013 Z. z.

V odseku 4 sa upravuje výberové kritérium pre fond na účely výberu budúceho nájomcu spomedzi viacerých záujemcov. Prioritne sa nájomná zmluva uzatvorí s tým záujemcom, ktorý má v obvode nájomnej zmluvy zabezpečený právny vzťah (vo forme vlastníckeho práva alebo vo forme užívacieho práva) k takej výmere pozemkov, ktoré spolu s pozemkami prenajatými fondom budú predstavovať väčšinu výmery, a ktorý spĺňa podmienky ustanovené vykonávacím predpisom k zákonu č. 330/1991 Zb. (v súčasnosti nariadenie vlády č. 238/2010 Z. z.). Ak záujem prejaví viac záujemcov, prednosť budú mať podľa kritéria väčšej výmery okrem prípadu, že záujem prejaví osobitný záujemca podľa odseku 5. Fond bude rozdeľovať vymedzený budúci obvod nájomnej zmluvy medzi viacerých záujemcov, ak to bude možné a účelné tak pre budúceho nájomcu ako aj na účely racionálneho obhospodarovania jedným nájomcom a starostlivosti o poľnohospodársku pôdu, alebo na účely prenájmu osobitnému záujemcovi podľa odseku 5.

28

V nasledujúcich odsekoch (po úprave odseky 5 až 9), ktoré upravujú osobitný postup fondu pri prejavení záujmu tzv. drobných agropodnikateľských foriem, sa upravujú vnútorné odkazy a vykonávajú sa iné legislatívno-technické a formulačné úpravy v nadväznosti na predchádzajúce odseky.

Vypúšťa sa doterajší odsek 7, pretože je duplicitný s § 10 ods. 6 (doterajší § 10 ods. 7).

K bodu 29 [§ 14 ods. 1]

Dopĺňa sa informačná povinnosť nájomcu na požiadanie vlastníka pozemku predložiť mu písomný doklad preukazujúci existenciu nájomného vzťahu, ak takýmto dokladom disponuje. V praxi často dochádza k situáciám, keď nový vlastník poľnohospodárskeho pozemku nemá prístup k nájomnej zmluve alebo inému dokumentu, ktorý by preukazoval existenciu a obsah užívacieho vzťahu. Tieto vzťahy môžu byť staršieho dáta, uzatvorené s právnym predchodcom alebo vznikli na základe zákona. Bez prístupu k týmto dokumentom je nový vlastník v právnej neistote ohľadom svojich práv a povinností. Zavedenie tejto povinnosti prispeje k väčšej transparentnosti, právnej istote a ochrane práv všetkých účastníkov nájomného vzťahu.

K bodom 30 a 31 [§ 14 ods. 2 a písmeno a)]

Upravuje sa evidenčná povinnosť nájomcu tak, aby sa všetky legitímne užívacie vzťahy k pozemkom viedli v evidencii u nájomcu, teda nie len vlastníctvo alebo nájomný vzťah, ale všetky užívacie vzťahy, ktoré upravuje právny poriadok vrátane užívacieho vzťahu upraveného v navrhovanom § 1a. Povinnosť predložiť túto evidenciu orgánu verejnej správy sa dopĺňa aj o povinnosť predložiť ju fondu na účely jeho činnosti.

K bodu 33 [§ 24h]

Vkladá sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k vypusteniu ustanovenia o päťročnej výpovednej lehote pri nájomných zmluvách dohodnutých na neurčitý čas. Zákon s cieľom zmiernenia tvrdosti doterajšej právnej úpravy, jej negatívnych dôsledkov a s cieľom v čo najväčšej miere zabezpečiť rovné postavenie pred zákonom zasiahne do priebehu plynúcich päťročných výpovedných lehôt. Doterajšie ustanovenie o päťročnom trvaní výpovednej lehoty malo paradoxný následok v tom, že prenajímateľ doručením výpovede dosiahol presne opačný výsledok, než ku ktorému výpoveď smeruje. Výpoveď je inštitút, ktorým sa má zabezpečiť, aby tá zmluvná strana, ktorá výpoveď dala, sa v čo najskoršom čase zbavila záväzkového vzťahu a aby sa dostala k svojmu prenajatému pozemku. Tento logický význam výpovede je obsahom legitímneho očakávania vypovedajúcej zmluvnej strany. Avšak doterajšia právna ustanovujúca kogentné päťročné trvanie výpovednej lehoty spôsobila predĺženie zmluvného vzťahu o päť rokov namiesto toho, aby inštitút výpovede viedol k čo najskoršiemu ukončeniu zmluvného vzťahu. Tento následok vytvára nespravodlivú situáciu, kedy výpoveď daná jednou zmluvnou stranou je na prospech druhej zmluvnej strane, zatiaľ čo vypovedajúca strana stráca na ďalších päť rokov možnosť rozhodnúť o ďalšom užívaní svojho pozemku (t. j. dať ho do užívania inej osobe alebo ho dokonca sama užívať). Je síce pravdou, že pokiaľ zmluvné strany za doteraz platnej právnej úpravy vstúpili do nájomného vzťahu, urobili tak s vedomím tohto kogentného ustanovenia a jeho následkov a jeho významu, avšak účelom zákona nemá byť predlžovanie nájomného vzťahu prostredníctvom jednostranného úkonu (výpovede) a to ešte v rozpore s logickým významom a účelom výpovede a navyše v neprospech vypovedajúcej zmluvnej strany. Preto zákon zasiahne do trvania prebiehajúcich výpovedných lehôt, ktoré už začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy. Zákonný zásah sa však bude týkať len tých nájomných vzťahov, ktoré v nájomnej zmluve neupravili výslovne trvanie výpovednej doby, ale ho ponechali na zákonnej úprave, t. j. spoľahli sa (vedome či nevedome) na zákonnú právnu úpravu. V týchto prípadoch sa preto výpovedná lehota skončí dátumom ustanoveným v prechodnom ustanovení, nie však pred uplynutím minimálnej zákonom určenej päťročnej doby trvania nájomného vzťahu (§ 8 ods. 1, § 12 ods. 1). V prípadoch, kedy sa dĺžka výpovednej lehoty dohodla explicitne v nájomnej zmluve (napríklad s rovnakom trvaní, aké ustanovoval v tom čase zákon), nezasiahne sa do

29

trvania výpovednej lehoty a tá uplynie tak, ako bola stranami v nájomnej zmluve výslovne dojednaná.

V nadväznosti na úpravu v § 1 ods. 4 a § 12a ods. 2 sa ustanovuje prechodné obdobie pre prispôsobenie dotknutých záväzkových vzťahov ustanoveniam tohto zákona upravujúcim nájomnú zmluvu, resp. podnájomnú zmluvu. Prechodné obdobie je päťročné, čo predstavuje dostatočne dlhú dobu na komunikáciu medzi stranami a na úpravu záväzkového vzťahu. Sankciou za neprispôsobenie právnych pomerov bude zánik záväzkového vzťahu, pretože ten nebude v súlade s kogentným ustanovením § 1 ods. 4, resp. § 12a ods. 2. Dotknutí adresáti tejto právnej úpravy majú naporúdzi viaceré právne možnosti, ako sa vyhnúť uvedenej sankcii. Nič nebráni stranám záväzkového vzťahu uzatvoriť riadnu nájomnú zmluvu alebo podnájomnú zmluvu tak, ako sú upravené týmto zákonom, a nahradiť ňou doterajší záväzkový vzťah.

Rovnako v nadväznosti na § 1 ods. 4 sa ustanovuje päťročné prechodné obdobie pre prispôsobenie ústne vzniknutého vzťahu tomuto zákonu. V tomto prípade teda ide o dosiahnutie jednej zo základných požiadaviek, a to požiadavky písomnej formy záväzkového vzťahu, ktorá vyplýva z § 14 ods. 1 prvej vety. Prechodné ustanovenie sa týka (a) nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené ústne a nemuseli byť uzatvorené písomne podľa nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z., ak dosiaľ pretrvali v dôsledku aplikácie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. vo vyhlásenom znení (účinného do 30. apríla 2018) a (b) užívacích vzťahov založených ústne uzatvorenými inominátnymi kontraktmi. Aj v tomto prípade je sankciou zánik záväzkového vzťahu, pretože ten nebude (a ani v súčasnosti nie je) v súlade s kogentným ustanovením § 14 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4. Toto prechodné ustanovenie sa netýka nájomných vzťahov vzniknutých zo zákona podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., pretože ich existenciu je možné na strane nájomcu spoľahlivo preukázať. Toto prechodné ustanovenie sa netýka ani nájomných vzťahov vzniknutých konkludentne podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z., pretože tieto nájomné vzťahy majú obsah vyjadrený písomnou formou v návrhu nájomnej zmluvy.

Sankcia zániku zmluvného vzťahu v uvedených prípadoch je opodstatnená z niekoľkých príčin. Časť dotknutých zmluvných vzťahov, ktoré vznikli uzatvorením zmluvy v ústnej forme, pochádza z obdobia, kedy ústna forma vzniku niektorých nájomných vzťahov bola možná (t. j. pred účinnosťou zákona č. 504/2003 Z. z.), alebo ktoré vznikli zo zákona. Ide o obdobie viac ako 20 rokov, odkedy sa na nájomné vzťahy k poľnohospodárskym pozemkov aplikuje zákon č. 504/2003 Z. z. vrátane jeho prechodných ustanovení v § 21, podľa ktorých sa na nájomné vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou vzťahuje tento zákon, ako aj vrátane ustanovenia § 14 ods. 1 prvej vety, podľa ktorého nájomná zmluva pri prevádzkovaní podniku musí mať písomnú formu rovnako ako aj všetky s ňou súvisiace právne úkony. Zákonodarca predpokladal, že aplikácia tohto zákona povedie k transformácii všetkých dovtedajších nájomných vzťahov do podoby a formy, ktorú upravuje tento zákon. Je to tak v záujme právnej istoty vlastníka ako aj každého užívateľa poľnohospodárskeho pozemku. Napriek tomu však dosiaľ existujú nájomné vzťahy uzatvorené na základe súhlasného prejavu vôle zmluvných strán bez písomnej formy, hoci počas uvedeného obdobia došlo k ich ďalšej úprave zmluvnými stranami bez dodržania povinnej písomnej formy. Také zmluvné vzťahy, ktoré nedodržali zákonom vyžadovanú písomnú formu, by mali byť postihnuté neplatnosťou, no s ohľadom na zachovanie nerušeného stavu veci, právnej istoty, dôvery medzi zmluvnými stranami a s ohľadom na dobromyseľnosť zmluvných strán sa navrhuje poskytnúť zmluvným stranám dostatok času na transformáciu týchto zmluvných vzťahov do formálne a obsahovo zákonnej podoby.

Časť nájomných vzťahov dokonca pochádza už z obdobia po nadobudnutí účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z., pričom boli zriadené len ústnou formou, čím došlo k porušeniu kogentnej požiadavky písomnej formy. S cieľom dosiahnuť formalizáciu nájomných vzťahov do zákonom ustanovenej formy a obsahu sa preto ustanovuje povinnosť transformovať nájomné vzťahy do písomnej formy pod sankciou ich zániku, avšak adresátom právnej úpravy sa dáva dostatočne dlhá doba na to, aby svoje záväzkové vzťahy mohli prispôsobiť novej právnej úprave. Vzhľadom na ciele novely – teda dosiahnuť unifikáciu a transparentnosť v užívacích

30

vzťahoch k pozemkov najmä s ohľadom na riziká vznikajúce pri poskytovaní rôznych subvencií viazaných na užívacie oprávnenie k pozemku – je nevyhnutne potrebné eliminovať všetky nájomné a obdobné vzťahy, ktoré nemajú písomnú formu a teda ich existencia a obsah nie sú preukázateľné.

V odseku 4 sa uvádza prechodné ustanovenie pre postup fondu k prvému zverejneniu zoznamu pozemkov, ktorých nájom sa má skončiť.

K bodu 34 [§ 24i]

V nadväznosti na vypustenie § 12b a 12c s neskorším dátum účinnosti sa vkladajú prechodné ustanovenia k platnosti rozhodnutí vydaných podľa zrušovaných paragrafov a k evidenčnej povinnosti okresných úradov o týchto rozhodnutia, pozemkoch a navrhovateľoch. Rozhodnutia zostanú platné do vzniku právnych skutočností uvedených v doterajšom § 12b ods. 1, resp. 12c ods. 1. Okresné úrady budú evidenciu týchto rozhodnutí, navrhovateľov a pozemkov viesť do zániku platnosti týchto rozhodnutí,

K čl. II [novela zákona č. 229/1991 Zb.]

V súvislosti s úpravou prehľadnejšieho usporiadania správy pozemkov vo vlastníctve štátu a ich užívania sa upravuje aj výnimka zo správy fondu voči pozemkom vo vlastníctve štátu podľa § 17 zákona č. 229/199 Zb.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na realizáciu kompetencií vyplývajúcich z osobitných zákonov (najmä zákona č. 597/2006 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 136/2000 Z. z.) a právne záväzných aktov Európskej únie, pričom okrem iného realizuje činnosti, na zabezpečenie ktorých potrebuje poľnohospodársku pôdu. Kontrolný ústav na základe vykonáva odrodové skúšky na účely registrácie odrôd pestovaných rastlín a na účely predĺženia registrácie odrôd pestovaných rastlín, ďalej vykonáva vegetačné skúšky množiteľského materiálu pestovaných rastlín, skúšky biologickej účinnosti prípravkov na ochranu rastlín a hnojív. Uvedené činnosti kontrolný ústav vykonáva na poľnohospodárskych pozemkoch (na základe nájomných zmlúv) v 14 lokalitách na cca. 350 ha, z toho na pozemkoch v správe a nakladaní fondu na cca. 100 ha a na pozemkoch iných vlastníkov na cca. 250 ha. V mnohých prípadoch je súčasná komunikácia s týmito vlastníkmi pôdy, z dôvodu ich veľkého počtu veľmi komplikovaná a náročná, čo spôsobuje právnu neistotu a vážne ohrozuje činnosti, ktoré je kontrolný ústav povinný podľa zákona vykonávať. Navrhnutou úpravou zákona sa pre kontrolný ústav vytvorí právne postavenie samostatného správcu, nezávislého od fondu a od nájomných zmlúv s ním a zároveň, čo zvýši stabilitu a istotu kontrolného ústavu pri plnení vlastných povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov.

Analogicky to platí pre Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (ďalej len „centrum“), ktoré je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Centrum na pozemkoch prenajatých od fondu vykonáva výskumnú činnosť. Prechodom správy prenajatých pozemkov do správy centra sa významným spôsobom znížia náklady na zabezpečenie užívania týchto pozemkov a tým aj na výskum, ktorý centrum realizuje.

V prechodnom ustanovení sa ukladá všetkých trom zainteresovaných organizáciám vyhotoviť protokol, ktorý bude slúžiť ako základná inventarizácia majetku, ktorý je predmetom prechodu správy, a práv a povinností viažucich sa k nemu a ako podklad pre zápis správcu do katastra nehnuteľností.

K čl. III [novela zákona č. 330/1991 Zb.]

V nadväznosti na podrobnejšiu úpravu postupu fondu pri prenajímaní nehnuteľností v zákona č. 504/2003 Z. z. je potrebne zasiahnuť aj do súvisiacich ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. tak, aby nová právna úprava bola komplexná a neobsahovala vzájomné

31

rozpory a obsoletné ustanovenia upravujúce nakladanie s pozemkami štátu a nezistených vlastníkov a ich užívanie.

K bodu 1 [§ 34 ods. 3]

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády tak, aby umožňovalo komplexným spôsobom upraviť postup fondu pri spravovaní pozemkov štátu a pri nakladaní s pozemkami nezistených vlastníkov. V nadväznosti na to sa vydá nové nariadenie vlády, ktorým sa nahradí v súčasnosti platné nariadenie vlády č. 238/2010 Z. z., ktoré nevyhovuje potrebám praxe. Doterajšie a pripravované nariadenie vlády je síce vykonávacím predpisom k zákonu č. 330/1991 Zb., avšak z dôvodu úzkej prepojenosti právnych úprav viacerých zákonov, ktoré sa týkajú konania fondu, upraví toto nariadenia vlády aj postupy fondu, ktoré vyplývajú zo zákona č. 180/1995 Z. z. a zákona č. 504/2003 Z. z.

K bodu 2 [§ 34 ods. 4 písm. b)]

Vkladá sa ustanovenie, ktoré je v súčasnosti uvedené v nariadenie vlády č. 238/2010 Z. z. Obsah ustanovenia vyžaduje, aby bolo upravené zákonom. Odvodňovacím detailom je konštrukčný prvok určený na účinný odvod povrchovej vody z pozemku, najmä odvodňovací žľab, mriežka, vpusť, výpusť alebo potrubie, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabránili hromadeniu vody a riziku vzniku škôd spôsobeným podmočením, povodňami alebo vodnou eróziou.

K bodu 3 [§ 34 ods. 7]

Novým spôsobom sa upravuje postup fondu so stavbami a pozemkami zastavanými stavbami vo vlastníctve štátu. Ide predovšetkým o stavby, ktoré sú nevyužívané, v zlom technickom stave a pod., ktoré navyše nie sú dôležité pre úlohy a funkcie fondu. Tieto nehnuteľnosti bude možné najprv predať v obchodnej verejnej súťaži. A až vtedy, ak k predaju nedôjde alebo ak hodnota predávanej stavby alebo stavby s pozemkom bude nižšia, než by boli náklady na obchodnú verejnú súťaž, bude mať fond možnosť previesť bezodplatne na obec alebo vyšší územný celok na ich vopred doručenú žiadosť, čo zabezpečí ich účelnejšie využitie subjektmi územnej samosprávy v rámci ich úloh a potrieb najmä s ohľadom na potrebu usporiadania vzťahov pri užívaní nehnuteľností vo vlastníctve štátu pod stavbami vo vlastníctve subjektov územnej samosprávy alebo na území, ktoré má na výstavbu takých stavieb slúžiť, a to v kontexte úpravy v odsekoch 9 a 14. Táto právna úprava umožňuje subjektom územnej samosprávy tento majetok získať na účely plnenia verejného záujmu, čo minimalizuje riziko, že tento majetok ostane nevyužitý alebo sa stane nevyužiteľným. Cieľom ustanovenia je prednostne umožniť využitie týchto nehnuteľností orgánmi verejnej správy (subjektmi územnej samosprávy) na preukázateľný účel verejného záujmu alebo verejnoprospešný účel a až následne ich predaj na trhu. Na tento účel sa analogicky uplatnia odseky 9 a 14, ktoré upravujú spôsob preukázania verejného záujmu alebo verejnoprospešnosti využitia dotknutých stavieb ako aj zmluvné zabezpečenie naplnenia tohto účelu.

K bodu 4 [§ 34 ods. 14 písm. b)]

Vypúšťa sa nepotrebné mätúce ustanovenie písmena b), pretože podľa prvej vety žiadateľ predkladá fondu rozhodnutie o stavebnom zámere už pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva, pričom podľa písmena b) rozhodnutie o stavebnom zámere predkladá kupujúci fondu do troch rokov odo dňa účinnosti zmluvy.

K bodu 5 [§ 34 ods. 18]

Upravuje sa postavenie fondu v mene štátu a nezistených vlastníkov konať nielen pred súdmi ale aj pred orgánmi verejnej správy. Toto postavenie fondu vyplýva aj z osobitných predpisov, avšak s rôznym obsahom. Je potrebné upraviť toto postavenie komplexne v základných ustanovenia o postavení fondu.

32

K bodu 6 [§ 34 ods. 19 - pôvodný]

Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie.

K bodu 7 [§ 34 ods. 19 - nový]

Novým a jednoduchším spôsobom sa ustanovuje právo fondu nadobúdať do vlastníctva štátu nehnuteľnosti prevodom. Doterajšie znenie bolo obsoletné.

K bodu 8 [§ 34 ods. 20]

Okrem rodného čísla sa bude chrániť aj údaj o dátume narodenia.

K bodu 9 [§ 34 ods. 23 až 26 - pôvodné]

Vypúšťajú sa obsoletné ustanovenia.

K bodu 10 [§ 34 ods. 23]

Upravuje sa publikačná povinnosť fondu. Fond bude povinný zverejniť vzor žiadosti o prenájom pozemku. Keďže obsah takej žiadosti môže byť veľmi variablný v závislosti od typu žiadateľa, jeho činnosti, druhu pozemku a iných kritérií, nie je vhodné tieto náležitosti ustanoviť právnym predpisom. Je vhodné, by ich vo forme vzoru formuloval fond, ktorý je adresátom týchto žiadostí.

Zároveň sa vypúšťajú dve publikačné povinnosti fondu: zverejňovania žiadostí o nájom pozemkov a zverejňovania zoznamu uzatvorených nájomných zmlúv. Pokiaľ ide o zverejňovanie podaných žiadostí o nájom, nie je potrebné ho upraviť ako povinnosť fondu, pretože zo samotného podania žiadosti nevyplýva priamo žiadne právo či nárok. Pokiaľ ide o zoznam uzatvorených nájomných zmlúv, je to duplicitná publikačná povinnosť, pretože všetky tieto nájomné zmluvy sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv, ktorý je verejne a bezplatne prístupný. Nič však nebráni fondu, aby tieto zoznamy zverejňoval na základe vlastnej iniciatívy podobne, ako zverejňuje napríklad zoznam zmlúv predložených Rade fondu na prerokovanie a zoznam zmlúv prerokovaných radou fondu, hoci fond nemá zákonom tieto publikačné povinnosti uložené.

K čl. IV [novela zákona č. 180/1995 Z. z.]

V nadväznosti na podrobnejšiu úpravu postupu fondu pri prenajímaní nehnuteľností v zákona č. 504/2003 Z. z. je potrebne zasiahnuť aj do súvisiacich ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. tak, aby nová právna úprava bola komplexná a neobsahovala vzájomné rozpory a obsoletné ustanovenia upravujúce nakladanie s pozemkami štátu a nezistených vlastníkov a ich užívanie.

K bodu 1 [§ 14 ods. 3]

Vypúšťa sa ustanovenie o obmedzení prevodu tzv. bývalých neknihovaných pozemkov. Nie je dôvod na to, aby tieto pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, mali iný režim nakladania, než ostatné pozemky vo vlastníctve štátu len preto, že pred rokom 1950 nemali vlastníka.

K bodu 2 [§ 16 ods. 2 a 6 - pôvodné]

Vypúšťajú sa ustanovenia o zákonnom zastúpení štátu a nezistených vlastníkov fondom alebo správcom a ustanovenia o evidenčnej povinnosti nájomcov týkajúcej sa užívaných pozemkov, ktoré sú duplicitné s ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb., zákona č. 504/2003 Z. z. a zákona č. 326/2005 Z. z., resp. s pripravovaným návrhom zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom.

K bodu 3 [§ 16a]

Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré malo význam v minulosti, avšak v súčasnosti je bezpredmetné.

33

K bodu 4 [§ 17 ods. 1]

Vypúšťa sa ustanovenie o postavení fondu pri konaní v mene štátu a nezistených vlastníkov pred súdmi ale aj pred orgánmi verejnej správy, pretože toto postavenie fondu je komplexne upravené v zákona č. 330/1991 Zb.

K bodom 5 a 6 [§ 18 ods. 1 a 2]

Obsoletné znenie odseku 1 sa nahrádza jednoduchším znením ustanovenia. Fond prenajímal a prenajíma pozemky bez toho, že by potreboval na to stanovisko iných orgánov.

V nadväznosti na to sa vypúšťa odsek 2, pretože jeho obsah a význam bude už pokrytý novým znením odseku 1.

K bodom 7 a 8 [§ 18 ods. 3 a 4]

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré je duplicitné s § 19 ods. 1 a 5. Zároveň sa upravuje vnútorný odkaz.

K bodu 9 [§ 19 ods. 1]

Podrobnejšie sa ustanovujú podmienky, za ktorých je možné scudziť pozemky vo vlastníctve štátu a správe fondu predajom alebo zámenou (teda nie bezodplatným prevodom). Ide o podmienky doteraz ustanovené v nariadení vlády č. 238/2010 Z. z., ktorých povaha vyžaduje, aby boli ustanovené priamo zákonom.

K bodom 10 a 11 [§ 19 ods. 3 písm. a) a c)]

Upravujú sa písmená a) a c) z dôvodu potreby precíznejšej formulácie a racionálnejšej aplikácie. V písmene a) sa v kontexte novej stavebnej a územnoplánovacej právnej úpravy výslovne vymedzuje verejnoprospešná stavba. V písmene c) sa rozširuje doterajšie ustanovenie týkajúce sa iba usporiadania pozemkov pod „starými“ poľnohospodárskymi stavbami tak, aby sa vzťahovalo na akékoľvek stavby slúžiace poľnohospodárskemu účelu ako aj na priľahlé pozemky a pozemky funkčne späté s touto stavbou, analogicky, ako je to ustanovené v písmene f).

K čl. V [novela zákona č. 326/2005 Z. z.]

K bodom 1 a 11 [§ 2 písm. w), § 9 ods. 7 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa zosúlaďujú pojmy v oblasti správy ciest.

K bodom 2 až 4, 6, 7, 13 a 14 [§ 4 ods. 1, § 4a ods. 16, § 4b ods. 1, § 4c ods. 7, § 4f ods. 3, § 51a ods. 7 a 8]

Jednou z jednotiek priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1) sú okrem iných aj ostatné lesné pozemky. Ide o pozemky, ktoré sú podľa § 3 ods. 1 lesnými pozemkami, avšak zväčša ide o lesné pozemky bez lesných porastov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí odstránenie právnej neistoty pri ich obhospodarovaní obhospodarovateľmi lesa a zjednotenie výkonu štátnej správy lesného hospodárstva v rámci konaní súvisiacich s evidenciou lesných pozemkov. V súčasnosti chýbajú „ostatné lesné pozemky“ v § 4 a nasledujúcich ustanoveniach, preto tieto pozemky nie sú predmetom konaní podľa uvedených ustanovení. Táto právna úprava v § 4 má nadväznosť na ďalšie súvisiace ustanovenia, v ktorých je potrebné vykonať úpravy ich znenia (§ 4a, § 4b, § 4c, § 4f, § 51a).

K bodu 5 [§ 4b ods. 2 písm. f)]

V nadväznosti na zákon o významných investíciách a zákon o strategických investíciách a špecifiká ich znenia vzťahujúce sa k vyvlastňovaniu pozemkov a podmienkam užívania vyvlastnených pozemkov, ktoré neumožňujú, aby subjekty, ktoré nadobudnú vyvlastnené pozemky mohli vykonávať činnosť obhospodarovateľa lesa (tie sú oprávnené užívať

34

vyvlastnené pozemky len na účel, pre ktorý boli vyvlastnené), sa k povinnostiam obhospodarovateľa lesa dopĺňa nová povinnosť, ktorou sa zabezpečí starostlivosť a riadne odborné hospodárenie na dotknutých lesných pozemkoch (uvedených v osvedčení vlády o významnej, resp. strategickej investícii) až do času vydania a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Táto povinnosť sa vzťahuje na toho obhospodarovateľa lesa, ktorý predmetné pozemky podľa evidencie lesných pozemkov vedenej podľa § 4 obhospodaruje. Na základe tejto úpravy ak aj dôjde k vyvlastneniu alebo k zmene vlastníckeho práva na základe iného právneho aktu, do uvedenej doby bude mať doterajší obhospodarovateľ právnu istotu pri obhospodarovaní dotknutých lesných pozemkov a zmena vlastníka nebude v takýchto prípadoch podnetom na konanie o zmene údajov v evidencií lesných pozemkov. Navrhované doplnenie má podporný charakter a rešpektuje zmluvné dojednania: ak sa vlastník alebo správca lesného pozemku dohodne so subjektom, ktorý nadobudne vyvlastnené pozemky inak, takáto dohoda má prednosť a ustanovená povinnosť bude bezpredmetná.

K bodom 8 a 10 [§ 7 ods. 5, § 9 ods. 1]

V § 7 zákona o lesoch nie je konkretizovaný postup, ako majú orgány štátnej správy usporiadať lesné pozemky, ktoré boli neoprávnene, bez príslušného rozhodnutia, zabraté na iný účel, ako plnenie funkcií lesov. Zákon len upravuje ukladanie sankcií za takéto porušenie zákona. Preto sa navrhuje právna úprava, ktorá je analogická k právnej úprave ochrany poľnohospodárskej pôdy. Nezavádza sa nová administratívna povinnosť, len sa kompetenčne upravuje postup, ako takéto prípady riešiť. Doterajšia aplikačná prax riešila tieto situácie väčšinou konaním o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, ktorá sa však prioritne má uplatňovať voči budúcim záberom lesných pozemkov. Týmto doplnením sa umožňuje, aby orgány štátnej správy lesného hospodárstva mali jednoznačnú kompetenciu na začatie konania o vyňatí alebo o obmedzení využívania lesných pozemkov (§ 7) aj z úradnej povinnosti v prípadoch, ktoré sa už stali. Tento postup predstavuje nápravu nezákonného stavu a má sa uplatniť až po konaní o uložení sankcie za porušenie zákona o lesoch postupom podľa § 63 až 65.

V § 9 sa ustanovuje, že povinnosť úhrady odvodu za stratu mimoprodukčných funkcií lesa sa vzťahuje aj na prípady uvedené v § 7 ods. 5, a to bez ohľadu na to, či neoprávnený záber sa dá rekultiváciou zmierniť alebo nie. Povinnosť uhradiť odvod sa bude vzťahovať jednak na prípady, kedy neoprávnené využívanie lesného pozemku stále trvá, a jednak na prípady, kedy sa také neoprávnené využívanie už skončilo. V obidvoch prípadoch už nastal negatívny zásah do funkcií lesa a v oboch prípadoch je potrebné uhradiť odvod. Tento zásah pritom nastal v dôsledku porušenia zákona, čím dol spáchaný správny delikt. Orgán teda začne konanie o uložení sankcie za správny delikt podľa § 64 a 65. V prípadoch, kedy neoprávnené využívanie stále trvá, orgán zároveň môže začať konanie podľa § 7 a v rozhodnutí môže uložiť, ak to bude potrebné, aj rekultivačné opatrenie. V prípadoch, kedy sa neoprávnené využívanie už skončilo, môže orgán konanie podľa § 7 začať, ak to má ešte význam z hľadiska stavu a funkcií daného lesného pozemku; ak by to význam už nemalo, orgán v konaní o uložení sankcie môže rekultivačné opatrenie uložiť na základe § 65 ods. 3.

K bodu 9 [§ 7a ods. 1]

Významné investície sa dopĺňajú medzi možnosti uplatnenia osobitného postupu, ktorý umožňuje urýchlenie realizácie prác pri stavbách definovaných v § 7a ods. 1.

K bodu 12 [§ 23 ods. 1]

Ustanovenie sa upravuje s cieľom zníženia administratívnej záťaže hospodára a lepšej zrozumiteľnosti, čo vyplynulo z aplikačnej praxe. Na ťažbu je potrebné vyznačenie ťažby vždy

35

okrem situácie upravenej vo štvrtej vete, pričom na ťažbu treba súhlas odborného lesného hospodára iba v prípadoch upravených v druhej vete.

K bodu 15 [§ 51b ods. 2]

V záujme odstránenia aplikačného nedostatku pri uplatňovaní § 51b v spojení s § 18 zákona č. 229/1991 Zb. sa upravuje previazanie na povinnosť poskytnutia náhrady aj za užívanie pozemkov vo vlastníctve neznámych vlastníkov, ak ich obhospodaruje iný obhospodarovateľ lesa ako správca. Ide o odstránenie nedôslednosti doterajšej právnej úpravy, ktorá v § 51b upravuje nájomný vzťah k lesným pozemkom alebo ich častiam vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov (tieto pozemky spravuje podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch správca), pričom vo vzťahu k neznámym vlastníkom doterajšia právna úprava predpokladá, že k pozemkom neznámych vlastníkov sa uplatní postup podľa § 18 zákona č. 229/1991 Zb. (možnosť prenajatia takéhoto pozemku a úhrada prináleží správcovi). Tento stav, ktorý jednu vec riešil postupmi podľa dvoch rôznych zákonov, sa však v rámci aplikačnej praxe preukázal ako nevykonateľný s rôznymi vecnými aj právnymi dôsledkami.

K bodu 16 [§ 68j]

Napriek tomu, že zákon o lesoch svojimi úpravami v roku 2019 ustanovil, že subjekty zaevidované orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva ako obhospodarovatelia lesa do novely zákona v roku 2019 sa považujú za obhospodarovateľov lesa aj podľa znenia zákona o lesoch po novele v roku 2019, predpokladalo sa zároveň, že v súlade s prechodnými ustanoveniami účinnými od 1. septembra 2019 (§ 68e) sa zosúladia označenia a ostatné údaje obhospodarovateľov lesa tak, aby ich právne postavenie spĺňalo definíciu obhospodarovateľa lesa vplývajúcu z § 2 písm. p). Aplikačná prax však preukázala len minimálnu aktivitu dotknutých obhospodarovateľov lesa v danej oblasti. Zároveň sa upravuje § 4a a rozsah pozemkov, ktorých obhospodarovanie má byť zabezpečené. Preto sa dopĺňa nové prechodné ustanovenie s cieľom zabezpečiť prispôsobenie právnych pomerov obhospodarovateľom zákonu o lesoch.

K čl. VI

Dátum nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na začiatok kalendárneho roka 2026 s ohľadom požiadavku zákona č. 400/2015 Z. z. Zároveň sa ustanovuje delená účinnosť vo vzťahu k vypusteniu § 12b a 12c a súvisiacich ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. v nadväznosti na právnu úpravu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom.

V Bratislave dňa 20. augusta 2025

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Takáč v. r.

minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky