SPRÁVA
GENERÁLNEHO PROKURÁTORA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
O ČINNOSTI PROKURATÚRY A POZNATKOCH PROKURATÚRY
O STAVE ZÁKONNOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
ZA ROK 2024
Bratislava, júl 2025
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci!
Správa o činnosti prokuratúry a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike, ktorú predkladám na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky ako generálny prokurátor Slovenskej republiky, je už piatou v poradí.
Predstavuje ucelený prehľad o činnosti prokuratúry v roku 2024, vrátane plnenia jej úloh, získaných poznatkov o stave zákonnosti v roku 2024 a vývoja trestnej politiky z pohľadu prokuratúry.
Hlavnou úlohou prokuratúry je trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu ustanovenom zákonom a v prípravnom konaní a uplatňovanie zákonných oprávnení v konaní pred súdom.
Dovoľte mi stručne uviesť základné informácie o činnosti a poznatkoch prokuratúry v trestnej oblasti.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo v štruktúre kriminality k zásadným zmenám. Kriminalita naďalej odráža sociálne a demografické podmienky v jednotlivých regiónoch. Najčastejšie boli páchané majetkové trestné činy, pričom narastá ich výskyt vo virtuálnom priestore, najmä formou podvodov cez internet.
Druhú najpočetnejšiu skupinu trestných činov predstavovali aj v roku 2024 všeobecne nebezpečné trestné činy, medzi ktorými dominoval trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorý je i naďalej páchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. v predchádzajúcom roku bol zaznamenaný pokles trestných stíhaní osôb (zo 4 967 obvinených na 4 322 obvinených) za tento trestný čin o 13 % a v porovnaní s rokom 2023 je evidovaný opäť mierny pokles trestných stíhaní za tento trestný čin o 2,1 % (4 232 osôb). Napriek miernemu poklesu trestných stíhaní osôb za uvedený trestný čin, zostáva tento počet stále vysoký, čo svedčí o pretrvávajúcom probléme. Prokuratúra pokračuje v preventívnych opatreniach a trvá na ukladaní vhodne sprísnených trestov.
Príhovor
generálneho prokurátora
Slovenskej republiky
Všeobecne možno konštatovať, že počet osôb, ktoré sa páchania trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu (4 853 osôb), prevažuje nad počtom osôb, ktoré sa jej dopustili pod vplyvom inej návykovej látky (1 101 osôb). Za znepokojujúci však možno považovať nárast počtu trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky. Zaznamenaný bol nárast o 34,2 %. Aj mladistvé osoby sa dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a v porovnaní s rokom 2023 mierne vzrástol ich počet o 2 %.
Významný podiel na celkovej kriminalite mali popri majetkových trestných činoch a všeobecne nebezpečných trestných činoch, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, trestné činy proti rodine a mládeži (12 %), z nich opakovane trestný čin zanedbania povinnej výživy a trestné činy proti životu a zdraviu (12 %). Medzi mladistvými osobami mali práve tieto trestné činy významný podiel. Alarmujúci je údaj, že 93 % trestných činov proti životu a zdraviu medzi mladistvými (129 prípadov) predstavuje úmyselné ublíženie na zdraví (120 prípadov).
Po atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky bol v roku 2024 zaznamenaný aj nárast prípadov páchaných na sociálnych sieťach a prostredníctvom e-mailovej komunikácie pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania. V porovnaní s rokom 2023 došlo v roku 2024 k nárastu stíhaných osôb za šírenie poplašnej správy, a to o 63,2 %. Páchatelia atakovali predovšetkým súdy a iné štátne inštitúcie, ale aj školské zariadenia a tieto hrozby výbuchom bomby boli vo väčšine prípadov realizované prostredníctvom počítačových systémov.
Dlhodobo orgány prokuratúry evidujú využívanie elektronickej komunikácie a počítačových systémov na páchanie trestnej činnosti. sa vo veľkej miere presunula do kybernetického prostredia. Príčinami väčšiny jej foriem sú, okrem nízkej počítačovej gramotnosti, aj dôverčivosť a pribúdajúca nepozornosť obetí trestných činov. Novodobým fenoménom prejavujúcim sa vo väčšej miere v roku 2024 bolo práve nahlasovanie výbuchu bomby na školách a iných verejných inštitúciách. Okrem toho, bol zaznamenaný vyšší počet poškodených osôb v súvislosti s podvodným vylákaním peňažných prostriedkov na investovanie do kryptomien. Počítačová kriminalita presahuje aj do mravnostnej kriminality, najmä rozširovania detskej pornografie. Na prokuratúre je dlhodobo pozitívne hodnotená existencia siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite.
Prokurátori aj v roku 2024 najčastejšie ukončovali trestné stíhanie v prípravnom konaní podaním obžaloby na súd (21 425 obžalovaných). V súvislosti s rozsiahlou novelou trestných kódexov z roku 2024, ktorá sa týka nielen systematiky trestných činov
a trestných sadzieb, ale aj trestného konania, zaznamenala prokuratúra medziročný nárast počtu zastavených trestných stíhaní obvinených a postúpených trestných stíhaní obvinených na prejednanie priestupku, osobitne pri veciach postúpených na prejednanie priestupku, ktorých bolo 178 v roku 2023 a 1 204 v roku 2024.
Odklony boli aj v roku 2024 v trestnom konaní využité v nižšej miere ako v roku 2023 (o 23,13 % pri dohode o vine a treste, o 38,64 % pri podmienečnom zastavení trestného stíhania a o 8,86 % pri zmieri a zastavení trestného stíhania). Uplatňovanie odklonov je však prísne podmienené zákonnou úpravou a nie je závislé na vôli prokurátora.
V posledných dvadsiatich rokoch došlo v roku 2024 k jednej z najvýraznejších zmien v organizačnej štruktúre prokuratúry, a to k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Od 20. marca 2024 prešla pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry a na Generálnej prokuratúre bolo zriadené oddelenie závažnej kriminality ako nová organizačná zložka (s účinnosťou od 15. mája 2025 ide o odbor závažnej kriminality), ktorá čiastočne prevzala agendu z Úradu špeciálnej prokuratúry. Primárne je úlohou prokurátorov tejto organizačnej zložky metodicky riadiť, usmerňovať a kontrolovať prokurátorov podriadených prokuratúr pri trestných činoch, ktoré v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. V tejto správe prezentované aj poznatky o stave zákonnosti získané od 1. januára 2024 do 19. marca 2024 pri plnení úloh Úradom špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v trestnej oblasti v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sú uvedené v II. časti tejto správy.
Výkon pôsobnosti prokuratúry sa dlhodobo javí ako dostatočne personálne zabezpečený plánovaný počet prokurátorov bol 1 140, v služobnom pomere bolo 1 023 prokurátorov k 31. decembru 2024, ale reálne vykonávalo funkciu prokurátora len 957 prokurátorov. Napriek uvedenému personálnemu stavu plnili prokurátori svoje úlohy zodpovedne, a prispievali tak k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Nezanedbateľnou súčasťou pôsobnosti prokuratúry je dozor prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a ich účasť v civilnom procese a v správnom procese. Prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku prokuratúry efektívne využívali svoje oprávnenia, o čom svedčia informácie uvedené v III. a V. časti tejto predloženej správy o činnosti prokuratúry.
V roku 2024 vykonali prokurátori Generálnej prokuratúry v priebehu roka 2024 previerky dodržiavania zákonnosti pri výkone
ochranného liečenia a detencie. Získali pri nich závažné poznatky preukazujúce systémové nedostatky s prijatím záveru o nutnosti prijatia ucelenej právnej úpravy výkonu ochranného liečenia, na ktoré by som rád upriamil Vašu pozornosť.
Generálna prokuratúra sa dohodla v roku 2024 na spoločných cieľoch a spôsoboch spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, so Združením sudcov Slovenska a s Asociáciou rodinných sudcov a uzatvorila s nimi memorandá, resp. dohodu o spolupráci. Prínosom spolupráce byť oblasť rozvoja elektronických služieb pri vzájomnej elektronickej spolupráci v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce medzi justičnými orgánmi Slovenskej republiky a Českej republiky, resp. v druhom prípade ide o vzájomnú spoluprácu v procese tvorby práva v oblasti výkonu súdnictva, pôsobnosti prokuratúry a postavenia sudcov a prokurátorov.
Rok 2024, počas ktorého prebiehal proces delimitácie v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, vnímam ako mimoriadne náročné obdobie. Všetkým prokurátorom, asistentom prokurátorov a štátnym zamestnancom, ktorých sa tento proces bezprostredne dotkol, vyjadrujem úprimné uznanie a poďakovanie za jeho zvládnutie bez negatívneho dopadu na práva účastníkov trestného konania.
Vyslovujem úprimnú vďaku všetkým prokurátorom a zamestnancom prokuratúry za ich vysokú mieru profesionality pri plnení zverených úloh.
Pozitívne hodnotím aj za uplynulý rok odbornú prípravu právnych čakateľov prokuratúry, ktorí preukazujú vysokú úroveň vedomostí na odborných justičných skúškach.
Podrobné informácie o činnosti prokuratúry a poznatkoch týkajúcich sa stavu zákonnosti za rok 2024 uvedené v jednotlivých kapitolách tejto správy doplnenej o prehľadné štatistické údaje v tabuľkovej časti.
Cieľom predkladanej správy je sprostredkovať Vám relevantné informácie, vrátane tých, ktoré môžu byť prínosné pri výkone Vašej zákonodarnej právomoci.
6
OBSAH
7
8
9
Príloha: Štatistické údaje o činnosti prokuratúry
10
Správagenerálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republikeza rok 2024
Správu o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024 (ďalej len „správa o činnosti prokuratúry“) predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky na základe § 2 ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre“).
Správa o činnosti prokuratúry obsahuje poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024 získané pri plnení úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry v porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov a štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis tejto správy o činnosti prokuratúry bol zaslaný prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
Táto správa o činnosti prokuratúry je vypracovaná na základe podkladov predložených všetkými okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami a organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra“), vrátane registra trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra podľa osobitného zákona.1)
Správa o činnosti prokuratúry pozostáva z textovej časti a štatistických údajov o činnosti prokuratúry (príloha).
Poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za obdobie od 1. januára 2024 do 19. marca 2024 získané pri plnení úloh patriacich do jeho pôsobnosti uvedené v II. časti správy o činnosti prokuratúry (Úrad špeciálnej prokuratúry bol zrušený s účinnosťou od 20. marca 2024 a jeho pôsobnosť prešla na krajské prokuratúry).
Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Právny základ v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry“). Procesné oprávnenia prokurátorov upravujú osobitné zákony, a to najmä zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
1) Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11
len „Civilný sporový poriadok“), zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“) a zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku“).
Úlohou prokuratúry je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 ústavy, § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Ústava teda neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu.
Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte; postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany. Zodpovednosť za činnosť prokuratúry nesie generálny prokurátor (čl. 150 ústavy), ktorý riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch (čl. 10 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).
Prokuratúra Slovenskej republiky je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).
Právna úprava regulujúca postavenie a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky bola opakovane posudzovaná Radou Európy. Napríklad Európsky výbor pre trestné otázky (European Committee on Crime Problems - CDPC), pod vedením ktorého bol Výbor expertov pre otázky o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva (the Committee of Experts on the Role of Public Prosecution in the Criminal Justice System - PC-PR) poverený úlohou preskúmať postavenie prokuratúry a jej úlohu v systéme trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch Rady Európy, považuje hierarchické usporiadanie prokuratúry za predpoklad pre riadne fungovanie prokuratúry. Vyplýva to z Odporúčania Rec (2000)19 Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000, ako aj dôvodovej správy k tomuto odporúčaniu. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky. Hierarchický systém usporiadania prokuratúry a inštitút hierarchického odovzdávania pokynov nie je ojedinelým ani v iných európskych krajinách.
Okrem toho bol v roku 2001 na základe poverenia Rady Európy k návrhu zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) a návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry) vypracovaný posudok zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov pred ich schválením v Národnej rade Slovenskej republiky z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na Odporúčanie Rady Európy Rec (2000)19 prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000. V tomto posudku je uvedené, citujem: „Oba návrhy
12
dobre štruktúrované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú otázky, ktoré v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým, čo platí v iných štátoch západnej, strednej či východnej Európy, tieto návrhy naozaj úplné... Vo všeobecnosti návrhy v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov, spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry.“
Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva (European commission for democracy through law), známa aj pod názvom Benátska komisia (Venice commission), ktorá poskytuje Výboru ministrov Rady Európy právne poradenstvo najmä v oblasti zosúladenia legislatívy členských štátov s európskymi a medzinárodnými štandardmi v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu, schválila na svojom 85. plenárnom zasadnutí v Benátkach 17. 18. decembra 2010 Správu o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému. V jej časti II Prokuratúra, časť D sa zaoberá hlavnými modelmi prokuratúry a potvrdzuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená. V bode 26 uvádza: Existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti (napríklad Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko). Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená... Tiež je dôležité všimnúť si, že v niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú. Možnosť zasahovania môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie...“.
Širší pohľad na postavenie prokuratúry ako takej predstavil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023 v bode 105, keď poukázal v bode 105 na svoj nález sp. zn. PL. ÚS 105/2011 a uviedol, že „Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť minister spravodlivosti, po modely, kde prokuratúra samostatné postavenie. Vo vzťahu k prokuratúre Slovenskej republiky vyslovil, že ústava neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy).“ Následne Ústavný súd v bode 106 konštatoval: „Postavenie prokuratúry ako osobitnej ústavou reflektovanej sústavy orgánov, ktorá nie je súčasťou výkonnej moci, súčasne nevylučuje, ale, práve naopak, vyžaduje právnu reguláciu umožňujúcu verejnú kontrolu činnosti prokuratúry, ako aj adekvátnu mieru vplyvu najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná na základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza. Znamená to, že ide o koncepciu relatívne samostatného osobitného ústavného orgánu, ktorý podlieha verejnej kontrole náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom
13
chránených záujmov. Verejnú kontrolu činnosti prokuratúry vykonáva národná rada tým, že každoročne rokuje o správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike a o správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti. Adekvátna miera vplyvu na prokuratúru sa prejavuje aj v pôsobení národnej rady a prezidenta pri vymenovaní a odvolávaní generálneho prokurátora a v pôsobnosti národnej rady pri voľbe a odvolávaní špeciálneho prokurátora.“
V Slovenskej republike prokuratúru tvorili v roku 2024 tieto štátne orgány:
1.Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky bol do 19. marca 2024 Úrad špeciálnej prokuratúry,
2.krajské prokuratúry (8),
3.okresné prokuratúry (54);
-s účinnosťou od 20. marca 2024 bol zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 40/2024 Z. z. zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho pôsobnosť prešla na krajské prokuratúry (§ 56ah).
Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Poskytuje súčinnosť aj Európskej prokuratúre 3 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), ktorej hlavnou úlohou je vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie v tých členských štátoch, ktoré sa do činnosti Európskej prokuratúry zapojili; medzi takéto štáty patrí aj Slovenská republika.
Úlohy, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry, vykonávajú prokurátori 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Jednotlivé právomoci (kompetencie) prokurátorov, vrátane generálneho prokurátora vymedzené v zákonoch a prokurátori ich smú uplatňovať len postupom a právnymi prostriedkami ustanovenými v zákone 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Táto správa o činnosti prokuratúry obsahuje poznatky o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024, ktoré prokurátori získali pri plnení svojich úloh.
14
ČASŤ ISTAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH PROKURATÚRY V ROKU 2024
1. Vyhodnotenie plnenia úloh a opatrení odporúčaných generálnemu prokurátorovi, vyplývajúcich z uznesení vlády pre rok 2024
Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2023 (parlamentná tlač 371) vzala na vedomie Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 506 z 24. septembra 2024.
1.1. Plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení vlády
Vláda v roku 2024 schválila 9 uznesení, v ktorých odporučila generálnemu prokurátorovi plnenie, resp. spoluprácu na plnení celkovo 35 úloh. Určený termín splnenia malo 15 úloh. Plnili sa tiež prenesené úlohy z predchádzajúcich rokov. Bližšie informácie k jednotlivým úlohám z uznesení vlády v roku 2024 a ich plneniu uvedené v tabuľke I.1.1.
Zostávajúce úlohy sa plnia priebežne určenými zodpovednými organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry. Plnenie úloh je zo strany generálneho prokurátora sledované a priebežne vyhodnocované.
1.2. Plnenie úloh vyplývajúcich z Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024
Úlohy vyplývajúce z Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 boli splnené v určených termínoch. Z celkového počtu 15 úloh sa osem úloh týkalo vnútornej organizácie rezortu, ekonomickej oblasti a rozpočtovej oblasti.
Vecnej pôsobnosti prokuratúry sa týkalo sedem úloh, a to:
Úloha č. 6:
Zhodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri uplatňovaní inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v trestnom konaní pri trestných činoch daňových za roky 2022 a 2023.
Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 31. októbra 2024; materiál bol schválený 21. novembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.
Úloha č. 7:
Zhodnotenie dôvodnosti a zákonnosti trestného stíhania mladistvých obvinených mladších ako 15 rokov v rokoch 2022 a 2023.
Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.
15
Úloha č. 8:
Kontrolná previerka zameraná na dodržiavanie zákonnosti pri uzatváraní dohody o vine a treste podľa § 232 ods.1 a nasl. Trestného poriadku prokurátormi okresných prokuratúr v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Žiline a prokurátormi Krajskej prokuratúry v Žiline za obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023.
Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v súčinnosti s Krajskou prokuratúrou v Žiline v termíne do 28. júna 2024; materiál bol vzatý na vedomie 3. júla 2024.
Úloha č. 9:
Zhodnotenie stavu zákonnosti rozhodovacej činnosti vybraných okresných a krajských prokuratúr v oblasti dozoru orgánov verejnej správy a v oblasti civilného procesu.
Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 31. októbra 2024; materiál bol schválený 21. novembra 2024.
Úloha č. 10:
Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi.
Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v súčinnosti s trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.
Úloha č. 11:
Zhodnotenie stavu zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ústavného liečenia a detencie.
Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.
Úloha č. 12:
Zhodnotenie poznatkov o stave zákonnosti v postupe prokurátorov pri navrhovaní a vykonávaní ochranného liečenia v trestnom konaní.
Plnenie úlohy odborom legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry bolo so súhlasom generálneho prokurátora zrušené vzhľadom na zmenu právnej úpravy ochranného liečenia v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v roku 2024 a úloha bude po modifikácii sledovaných kritérií a s prihliadnutím na poznatky prokurátorov realizovaná v inom období.
2. Personálny stav na prokuratúre
Limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry na rok 2024 bol podľa prílohy č. 1 k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 712 z 12. decembra 2023 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 2026 stanovený v počte 1 997 osôb, z toho Generálna prokuratúra (aparát ústredného orgánu) v počte 319 osôb.
16
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií“) s účinnosťou od 20. marca 2024 z dôvodu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a prechodu jeho pôsobnosti na krajské prokuratúry upravilo rozpočtovým opatrením záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2024 kapitoly Generálnej prokuratúry a znížilo limit počtu zamestnancov v aparáte ústredného orgánu v prospech podriadených rozpočtových organizácií (krajských prokuratúr). Limit počtu zamestnancov Generálnej prokuratúry sa znížil o deväť funkčných miest prokurátorov.
Ďalším rozpočtovým opatrením povolilo Ministerstvo financií Generálnej prokuratúre prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu od 1. mája 2024. Limit počtu zamestnancov bol zvýšený o 24 osôb. Na každej z ôsmich krajských prokuratúr sa zvýšil počet miest o jedno funkčné miesto prokurátora a dve štátnozamestnanecké miesta.
Na zabezpečenie realizácie projektu „Nahradenie Informačného systému Evidencie odsúdených osôb“ na organizačnej zložke Registra trestov povolilo Ministerstvo financií Generálnej prokuratúre prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu o dvoch zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (projektový manažér a analytik informačných technológií), a to na obdobie trvania projektovej práce do 30. apríla 2026.
Stanovený limit počtu zamestnancov bol v roku 2024 dodržaný.
Plánovaný počet zamestnancov v rezorte prokuratúry po vykonaných rozpočtových opatreniach Ministerstva financií bol k 31. decembru 2024 celkovo 2 023 osôb, z toho na Generálnej prokuratúre 312 osôb.
Z uvedeného celkového počtu plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2024 bol 1 140, z toho na Generálnej prokuratúre 140 prokurátorov. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2024 bolo 1 023 prokurátorov (119 prokurátorov Generálnej prokuratúry), z toho reálne vykonávalo funkciu prokurátora 957 prokurátorov. K 31. decembru 2024 bolo 117 miest prokurátorov neobsadených, a to aj napriek vyhláseným výberovým konaniam.
Funkciu prokurátora v roku 2024 nevykonávalo 66 prokurátorov, a to z týchto dôvodov:
-45 prokurátorov z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky,
-deväť prokurátorov bolo podľa § 9b zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelených k orgánu Európskej únie (jeden prokurátor na výkon funkcie európskeho prokurátora za Slovenskú republiku v Európskej prokuratúre, šesť prokurátorov na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, jeden prokurátor na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste a jeden prokurátor na výkon funkcie zástupcu národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste),
-dvaja prokurátori boli podľa § 9a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelení do Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „Justičná akadémia“),
17
-sedem prokurátorov z predchádzajúceho obdobia dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora do právoplatného skončenia trestného konania, resp. disciplinárneho konania,
-jedna prokurátorka od 7. februára 2024 prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu, že bola vymenovaná do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 12 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
-dvom prokurátorom generálny prokurátor prerušil výkon funkcie prokurátora na základe ich žiadosti z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov 12 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry).
Do funkcie prokurátora okresnej prokuratúry, na základe výsledku výberových konaní na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry, bolo v roku 2024 vymenovaných 16 vybraných úspešných uchádzačov na 15 okresných prokuratúr.
V priebehu roka 2024 zanikol služobný pomer 33 prokurátorom, z toho:
-24 prokurátorom vzdaním sa funkcie z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
-trom prokurátorom z dôvodu vymenovania za sudcu,
-jednému prokurátorovi odvolaním z funkcie prokurátora z dôvodu dosiahnutia 65 rokov,
-trom prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora bez uvedenia dôvodu 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry],
-dvom prokurátorom odvolaním zo zdravotných dôvodov [§15 ods.3 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry].
V roku 2024 vykonávalo funkciu právneho čakateľa prokuratúry 56 právnych čakateľov, z toho trom právnym čakateľom prokuratúry zanikol služobný pomer z dôvodu vzdania sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Po absolvovaní prípravnej praxe a úspešnom zložení odbornej justičnej skúšky bolo do funkcie prokurátora vymenovaných 25 právnych čakateľov prokuratúry. K 31. decembru 2024 bol aktuálny stav 28 právnych čakateľov prokuratúry; z toho jedna právna čakateľka prokuratúry bola na rodičovskej dovolenke.
Z plánovaného počtu štátnozamestnaneckých miest 707 (z toho 135 na Generálnej prokuratúre) bol k 31. decembru 2024 počet štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere 685 (z toho 124 na Generálnej prokuratúre), vrátane 13 asistentov prokurátora. K 31. decembru 2024 bolo z celkového počtu plánovaných 13 miest asistentov prokurátora osem miest neobsadených; na základe výberového konania uskutočneného v roku 2024 boli obsadené štyri miesta asistentov prokurátora, ktorí začali vykonávať funkciu v roku 2025. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 31 štátnych zamestnankýň, jedna štátna zamestnankyňa bola dlhodobo práceneschopná a jedna štátna zamestnankyňa bola dočasne uvoľnená pre verejnú funkciu.
Napriek opakovane vyhlasovaným výberovým konaniam sa obsadenie všetkých štátnozamestnaneckých miest na Generálnej prokuratúre v roku 2024 nezrealizovalo, a to z dôvodu nedostatočného záujmu uchádzačov, podobne ako v roku 2023.
18
Z plánovaného počtu zamestnancov v pracovnom pomere vykonávajúcich práce vo verejnom záujme 176 (z toho 37 na Generálnej prokuratúre) bol k 31. decembru 2024 ich počet 175 (z toho 37 na Generálnej prokuratúre).
3. Disciplinárne konania proti prokurátorom
O disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov rozhoduje v súlade s čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“), ktorý vznikol 1. januára 2021. Najvyšší správny súd začal vykonávať svoju činnosť 1. augusta 2021 (§ 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z.).
V roku 2024 bolo podaných päť disciplinárnych návrhov proti prokurátorom podľa § 16 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“), z toho tri boli začaté pre disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, jeden pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a v jednom prípade bol podaný návrh v časti skutkov pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a v časti skutkov pre disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Osoby s disciplinárnou právomocou spravidla navrhovali zníženie základného platu prokurátora. Pri disciplinárnych návrhoch podaných pre závažné disciplinárne previnenie bolo v jednom prípade navrhnuté disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora a v druhom prípade disciplinárne opatrenie preloženia na prokuratúru nižšieho stupňa.
Dve disciplinárne konania začaté na základe návrhov podaných v roku 2024 boli v tom istom roku právoplatne skončené, a to:
-prerušením disciplinárneho konania podľa § 27 ods. 5 disciplinárneho súdneho poriadku – disciplinárne stíhaný prokurátor sa vzdal funkcie prokurátora;
-uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry písomné pokarhanie, v časti disciplinárny senát disciplinárne konanie zastavil a v časti bol disciplinárne stíhaný prokurátor oslobodený spod disciplinárneho návrhu.
Najvyšší správny súd právoplatne skončil v roku 2024 aj štyri ďalšie disciplinárne konania, a to:
-zastavením disciplinárneho konania podľa § 26 ods. 1 písm. e) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože pre ten istý skutok prebehlo skoršie konanie a uložený postih pohovorom krajského prokurátora podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry považoval disciplinárny senát za dostačujúci (podľa disciplinárneho senátu skutok vymedzený v zázname o vykonaní pohovoru bol podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry identický ako skutok v návrhu
19
na disciplinárne konanie: vykonanie pohovoru je disciplinárnym opatrením „sui generis“, má povahu „res iudicata“ a predstavuje prekážku „ne bis in idem“);
-uložením úhrnného disciplinárneho opatrenia v časti disciplinárneho návrhu podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry písomného pokarhania a v časti oslobodením disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu;
-zastavením disciplinárneho konania podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu jeho oneskoreného podania;
-uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry znížením základného platu o 15% na jeden mesiac.
Disciplinárne konania proti prokurátorom začaté pred 1. augustom 2021, ktoré neboli k 1. decembru 2021 právoplatne skončené, sa dokončujú podľa predpisov účinných do 30. novembra 2021 (§ 46 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku).
V jednej právoplatne skončenej veci v roku 2018 doručil súd v máji 2024 rozsudok o vrátení veci na ďalšie konanie disciplinárnej komisii zriadenej na Generálnej prokuratúre; odvolacia disciplinárna komisia po vrátení veci súdom zastavila disciplinárne konanie, pretože došlo k zániku služobného pomeru prokurátora 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry]. K 31. decembru 2024 neboli právoplatne skončené tri veci, v ktorých konajú disciplinárne komisie zriadené na Generálnej prokuratúre podľa právnych predpisov účinných do 30. novembra 2021.
V roku 2024 bol trom prokurátorom dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora podľa § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vzhľadom na to, že trestne stíhaní pre úmyselný trestný čin, a to pre:
-zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s odkazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona;
-pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona;
-prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Celkovo bol k 31. decembru 2024 dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora podľa § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry siedmim prokurátorom vzhľadom na právoplatne neskočené trestné konania alebo disciplinárne konania.
4. Odborná príprava a vzdelávanie na prokuratúre
Vzdelávacie aktivity prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa aj v roku 2024 významnou mierou podieľali na prehlbovaní ich odbornej kvalifikácie.
20
Vzdelávanie prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov zabezpečuje, organizuje a vykonáva Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „Justičná akadémia“) i Generálna prokuratúra.
Justičná akadémia v roku 2024, v súlade s obsahovým zameraním náplne vzdelávania prokurátorov určeným generálnym prokurátorom, zorganizovala 143 vzdelávacích podujatí (116 v roku 2023), na ktorých sa zúčastnilo celkom 1 083 prokurátorov (1 145 v roku 2023). Z tohto počtu sa 44 vzdelávacích podujatí týkalo trestnej oblasti (zúčastnilo sa ich 639 prokurátorov a 82 právnych čakateľov prokuratúry) a 33 podujatí sa týkalo netrestnej oblasti (zúčastnilo sa ich 236 prokurátorov a štyria právni čakatelia prokuratúry). Ostatné podujatia boli zamerané na jazykové, interdisciplinárne alebo behaviorálne vzdelávanie. Vzdelávacích podujatí sa aktívne zúčastňovali aj asistenti prokurátorov.
Tematicky išlo napríklad o vzdelávanie v oblastiach týkajúcich sa trestnej činnosti týrania blízkej a zverenej osoby, metód odhaľovania daňových a dotačných podvodov z pohľadu prokurátora a znalca, zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, metodológii odhaľovania a dokazovania trestných činov korupcie, európskeho zatýkacieho rozkazu a extradície na podklade medzinárodného zatýkacieho rozkazu, trestných činov proti životnému prostrediu, procesných záruk v trestnom konaní a práv obetí trestných činov, finančného vyšetrovania, počítačovej kriminality, metodológie odhaľovania a dokazovania trestných činov korupcie a rozhodovacej praxi súdov, ukladania trestov v trestnom konaní, zaisťovania majetku v prípravnom konaní, súhrnného trestu, detí ako svedkov medzi rodičmi, praktík prokurátora k navrhovaniu ukladania majetkových trestov a k postihu legalizácie výnosov z trestnej činnosti, súdobej rozhodovacej praxe Ústavného súdu v trestných veciach, zákonnosti, prípustnosti a použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní, väzby, medicínskeho práva, cezhraničného dokazovania a starostlivosti súdu o maloletých, nepeňažnej exekúcie, vybraných problémov katastra nehnuteľností, trov konania a ich náhrad, náhrady škody a nemajetkovej ujmy, postavenia a úlohy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v konaniach podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi, stavebného zákona, konkurzu a reštrukturalizácie s osobitným zameraním na spory vyvolané a súvisiace s konkurzom a súvisiacou judikatúrou, určovania právomoci civilných súdov v cezhraničných sporoch, cezhraničných sporov v oblasti rodinného práva, verejného obstarávania a náhradnej starostlivosti, striedavej starostlivosti, zisťovania príjmov povinnej fyzickej osoby na účely výživného, problémov dieťaťa a rodiča v kontexte poručníckych sporov, Súdneho dvoru Európskej únie, uplatňovania práva Únie a prejudiciálneho konania, EUROJUSTU a justičnej spolupráce v trestných veciach, dohody o vine a treste a spôsobe jej dojednávania, aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v trestnej oblasti a správnom práve a aplikácie Charty základných práv Európskej únie v podmienkach členského štátu.
V roku 2024 Justičná akadémia zorganizovala 15 jazykových seminárov (z anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka), na ktorých sa zúčastnilo 59 prokurátorov a 51 podujatí zameraných na ochranu osobných údajov, etiketu na pracovisku, vedenie pojednávania, kritické myslenie a jeho význam v právnickej profesii s dôrazom na úlohu rozhodovania založeného na dôkazoch, profesijnú etiku sudcov a prokurátorov, efektívnu komunikáciu a efektívne vyriešenie konfliktov,
21
ochranu pred manipuláciou, zvládnutie trémy, prácu s médiami a praktické cvičenia pred kamerou, kurz rétoriky, umelú inteligenciu, asertivitu v pracovnom živote a súkromnom živote, riadenie času, stres manažmentu, manažérske schopnosti, prezentačné zručnosti, komunikáciu vo vzťahoch, pravidlá mobilnej komunikácie, etiketu stolovania, ktorých sa zúčastnilo 149 prokurátorov, sedem právnych čakateľov prokuratúry a dvaja asistenti prokurátora.
Justičná akadémia sa tiež významnou mierou podieľala na vzdelávaní právnych čakateľov prokuratúry. V rámci ich prípravnej praxe, cieľom ktorej je odborne pripraviť právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora a na úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky, zorganizovala dve predskúškové sústredenia, ktorých sa zúčastnilo 22 právnych čakateľov prokuratúry.
Generálna prokuratúra zabezpečuje a organizuje vzdelávanie všetkých zamestnancov prokuratúry podľa vopred schváleného Plánu odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný rok (ďalej len „plán vzdelávania prokuratúry“), ktorý je koncepčne rozdelený na vzdelávanie jednotlivých kategórií zamestnancov prokuratúry, teda prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.
Na tvorbe obsahového zamerania plánu vzdelávania prokuratúry sa podieľajú všetky organizačné zložky Generálnej prokuratúry, krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, ktoré svoje požiadavky na vzdelávacie aktivity formulujú v závislosti od aktuálnych aplikačných problémov v oblasti ich pôsobnosti, s prihliadnutím na relevantné legislatívne zmeny.
Popritom v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe“) každý služobný úrad (Generálna prokuratúra a krajské prokuratúry) v nadväznosti na plán vzdelávania prokuratúry vypracoval plán kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov, v súlade s ktorým prebiehalo adaptačné a kompetenčné vzdelávanie.
V roku 2024 sa uskutočnilo 20 celoslovenských podujatí, z toho 10 pre prokurátorov a 10 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.
Vzdelávanie prokurátorov sa konalo formou pracovných porád. Z toho osem sa týkalo trestného úseku a zúčastnilo sa ich 231 prokurátorov. Porady boli zamerané na oblasť trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi, finančného vyšetrovania, trestné činy proti životnému prostrediu, trestné činy v doprave, medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach, boja s počítačovou kriminalitou, európskeho vyšetrovacieho príkazu a právnej pomoci s dôrazom na využívanie digitálnych nástrojov e-CODEX/e-EDES. Na netrestnom úseku bola v roku 2024 zorganizovaná pracovná porada, ktorej sa zúčastnilo 45 prokurátorov; bola zameraná na oblasť aktuálnych problémov výkonu pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Jedna pracovná porada bola organizovaná Krajskou prokuratúrou v Košiciach v súčinnosti s prokurátorkami odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry so zameraním na vplyv rozhodovacej činnosti Európskeho súdu
22
pre ľudské práva na činnosť orgánov prokuratúry. Pracovnej porady zameranej na aplikáciu elektronického spisu sa zúčastnilo 21 prokurátorov.
Na týchto poradách aktívne participovali aj zástupcovia Eurojustu, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Národnej ústredne SIRENE, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo spravodlivosti“), Národnej jednotky osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, jednotky finančného vyšetrovania a analytických činností úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru počítačovej kriminality národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, Kriminálneho úradu finančnej správy Slovenskej republiky, Úradu pre správu zaisteného majetku, Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Prokuratúra na úseku vzdelávania venuje pozornosť kvalite odbornej prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora. V roku 2024 Generálna prokuratúra pre nich zorganizovala školenia na tému Komunikačné zručnosti (soft skills), ktorých sa zúčastnilo 22 právnych čakateľov prokuratúry. Prvé školenie bolo zamerané na osvojenie si zručnosti riešenia konfliktov a cieľom druhého školenia bolo rozvinúť komunikačné zručnosti na vyššej úrovni.
Významný podiel na vzdelávacích aktivitách prokuratúry aj vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktoré v roku 2024, ako celoslovenské podujatia, zabezpečovali organizačné zložky Generálnej prokuratúry.
Kancelária generálneho prokurátora Slovenskej republiky zorganizovala pracovnú poradu pre hovorcov prokuratúry, ktorého sa zúčastnilo 12 prokurátorov a tri štátne zamestnankyne Kancelárie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a školenie Základov firemnej a spoločenskej etikety v praxi. Zúčastnili sa ho tri štátne zamestnankyne.
Ekonomický odbor Generálnej prokuratúry zorganizoval dve pracovné porady, ktorých sa zúčastnilo 50 štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za účasti lektora zo Softipu. Porady boli zamerané na zhodnotenie čerpania rozpočtu za rok 2023, na rozpočet na rok 2024, na aktuálne otázky v mzdovej agende, na prípravu na vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov za rok 2023, na výsledky čerpania výdavkov za I. III. štvrťrok roku 2024 a na dofinancovanie roku 2024.
Osobný úrad zorganizoval jednu pracovnú poradu pre prokurátorov a štátnych zamestnancov vybavujúcich personálnu agendu, ktorej sa zúčastnilo 10 prokurátorov a 15 štátnych zamestnancov. Vedúca referátu správy registratúry zorganizovala dve pracovné porady zamerané na zhodnotenie postupu prokuratúry pri odovzdávaní a preberaní registratúry v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, zjednotenie metodiky na vedenie registra „V“ a problematiku presunu spisu pod novú spisovú značku, ktorých sa zúčastnilo 19 štátnych zamestnancov. Odbor informatiky zorganizoval jednu pracovnú poradu, ktorej sa zúčastnilo 27 štátnych zamestnancov, zameranú na aktuálny stav informačného systému prokuratúry, a to za účasti lektorov
23
Slovanetu, Cylliumu, iServicesu, Datalanu, a. s., Alanaty a eDevelopmentu. Referát ochrany utajovaných skutočností zorganizoval jednu pracovnú poradu k aktuálnym otázkam z oblasti ochrany utajovaných skutočností, ktorej sa zúčastnilo 19 štátnych zamestnancov. Manažér kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti zorganizoval pracovnú poradu k problematike kybernetickej bezpečnosti a riadenia rizík v oblasti databázových a informačných systémov a výsledkom auditu kybernetickej bezpečnosti, ktorej sa zúčastnilo 18 štátnych zamestnancov Generálnej prokuratúry.
V roku 2024 sa štátni zamestnanci i zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme zúčastňovali aj rôznych odborných seminárov a školení organizovaných inými subjektmi, zameranými na zmeny právnych predpisov súvisiacich s centrálnym informačným systémom, elektronickým podpisom, ochranu osobných údajov, kybernetickú bezpečnosť, počítačové siete a jazykový kurz (anglický jazyk), komunikačné zručnosti, riadený výberový rozhovor, koučovací rozhovor v práci manažéra, manažérske vzdelávanie vedúcich zamestnancov štátnej a verejnej správy.
Všetky vzdelávacie aktivity, ktoré v roku 2024 zamestnanci prokuratúry absolvovali v rôznych oblastiach, boli zamerané na získanie poznatkov a zručností na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry.
5. Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry
Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2024 Ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky vo výške 143 303 490 eur. Rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 152 745 776 eur.
Generálna prokuratúra uzatvorila 13. decembra 2021 Grantovú zmluvu na projekt ECRIS-TCN, ktorý je zameraný na podporu realizácie potrebných úprav informačného systému Generálnej prokuratúry pre prepojenie a výmenu odtlačkov prstov s centrálnym systémom ECRIC-TCN. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Rozpočtové opatrenia sa týkali zvýšenia limitu rozpočtových výdavkov na zabezpečenie mzdových nárokov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry a prevádzkových potrieb prokuratúry.
Na zabezpečenie financovania mzdových nárokov prokurátorov a s tým súvisiacich poistných odvodov Ministerstvo financií povolilo prekročenie limitu výdavkov na mzdy a poistné spolu o 5 975 902 eur v súvislosti so zvýšením platových náležitostí generálneho prokurátora v súlade so zákonom č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zvýšením platových náležitostí prokurátorov v súlade so zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Rozpočtovým opatrením Ministerstva financií bolo povolené prekročenie limitu výdavkov v celkovej sume 887 288 eur. Finančné prostriedky boli určené na zabezpečenie presunu agendy z Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry k 20. marcu 2024.
24
Ďalším rozpočtovým opatrením Ministerstva financií bol zvýšený limit výdavkov o 1 956 302 eur na odchodné prokurátorov, ktorým vznikol nárok na vyplatenie odchodného v roku 2024, na dofinancovanie príplatkov za výkon funkcie prokurátora a na príplatky upravené v § 130 133 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, o 87 252 eur na obstaranie licencií Microsoft, o 535 542 eur na dofinancovanie výdavkov spojených s úhradou škody a úrokov z omeškania v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Generálna prokuratúra v rámci vlastných rozpočtových opatrení presunula finančné prostriedky z kategórie Poistné a príspevok do poisťovní vo výške 567 318 eur a z kategórie Bežné transfery vo výške 216 881 eur do kategórie Tovary a služby v celkovej výške 784 199 eur.
Rozpočtovými opatreniami vykonanými Generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2024. Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry boli v roku 2024 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.
Pre európskych delegovaných prokurátorov boli v roku 2024 vyplatené paušálne náhrady z limitu miezd vo výške 60 281,11 eur. Výška odvodu poistného predstavovala sumu 349 381,27 eur. Čerpanie na tovaroch a službách bolo vo výške 17 334,60 eur a na bežných transferoch vo výške 991,04 eur.
Prehľad príjmov a výdavkov kapitoly Generálna prokuratúra v roku 2024 je uvedený v tabuľke I.5.1.
Nedaňové príjmy vo výške 350 000 eur boli v roku 2024 dosiahnuté vo výške 820 130 eur, teda 234,3 %.
Najväčší vplyv na rast výšky príjmov oproti roku 2023 mali príjmy z dobropisov vo výške 270 938 eur a príjmy zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, a to vo výške 270 462 eur (292 613 eur v roku 2023).
Čerpanie v kategórii Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2023 vzrástlo o 7 611 614 eur, teda o 9,2 %. Nárast bol spôsobený valorizáciou platov prokurátorov v nadväznosti na výšku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2023, nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr a vyššími odmenami za kvalitné plnenie služobných úloh a plnenie mimoriadnych služobných úloh v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odvod poistného do poisťovní vzrástol v porovnaní s rokom 2023 o 3 373 982 eur, teda o 12,5 %, a to v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd.
25
V kategórii Tovary a služby boli rozpočtové prostriedky čerpané v objeme 16 979 690 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2023 o 393 236 eur, teda o 2,4 %.
V kategórii Bežné transfery bolo čerpanie vo výške 9 461 186 eur, čo predstavuje nárast čerpania výdavkov oproti roku 2023 o 2 080 597 eur, teda o 28,2 %.
Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 4 527 882 eur boli v roku 2024 (5 889 232 eur v roku 2023) použité na nasledovné účely:
Stavebné investície
zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budov
95 204 eur
rekonštrukcia stavieb a ich technické zhodnotenie
1 317 032 eur
Najvýznamnejšie rekonštrukcie stavieb a ich technické zhodnotenie
Vzdelávacie a rehabilitačné centrum prokuratúry Slovenskej republiky Krpáčovo – rekonštrukcia budovy
268 709 eur
Krajská prokuratúra v Bratislave rekonštrukcia priestorov suterénu
215 995 eur
Okresná prokuratúra Prievidza rekonštrukcia sociálnych zariadení vrátane stupačiek
130 297 eur
Okresná prokuratúra Galanta úprava stropu podzemných priestorov
82 250 eur
Okresná prokuratúra Prievidza – rekonštrukcia plynovej kotolne
81 366 eur
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici rekonštrukcia ubytovacích jednotiek
74 786 eur
Okresná prokuratúra Nitra – rekonštrukcia administratívnych priestorov
73 756 eur
Okresná prokuratúra Piešťany – rekonštrukcia elektroinštalácie
70 696 eur
26
Strojné investície
rekonštrukcia a modernizácia hardvéru a softvéru
256 616 eur
nákup multifunkčných kancelárskych zariadení, klimatizačných jednotiek, trezorov, regálových systémov, výpočtovej techniky a telekomunikačnej techniky
2 226 476 eur
nákup služobných motorových vozidiel
632 554 eur
Realizácie rekonštrukcií a modernizácií budov na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti neboli vynútenými investíciami, išlo o vopred plánované rekonštrukcie v závislosti od technického stavu budov.
Čerpanie finančných prostriedkov bolo určené predovšetkým na rekonštrukcie budov krajských prokuratúr a okresných prokuratúr, plynových kotolní, sociálnych zariadení, elektroinštaláciu a na zakúpenie klimatizačných jednotiek. Na dvoch krajských prokuratúrach boli rekonštruované suterény budov za účelom zabezpečenia archívnych priestorov.
Zo strojných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľalo obstaranie mobilných pracovísk pre prokurátorov, vybudovanie informačno-technologickej infraštruktúry, obnovy centrálnych databázových serverov, nákup multifunkčných zariadení, regálových systémov a trezorov. V súvislosti s novým usporiadaním súdov od 1. júna 2023 a zmenou sídiel súdov boli pre potreby krajských prokuratúr a okresných prokuratúr kúpené služobné motorové vozidlá. Významnou investíciou bolo zvyšovanie kvality dát informačného systému Evidencie odsúdených osôb a nástroja na detekciu technických zraniteľností informačných systémov Generálnej prokuratúry „Vulnerability Management“.
Generálna prokuratúra dlhodobé problémy s nedostatkom priestoru; tie sa dajú vyriešiť len kúpou novej budovy. Organizačné zložky Generálnej prokuratúry sídlili aj v roku 2024 vo viacerých budovách, a to na Štúrovej ulici a Kvetnej ulici v Bratislave, ktoré Generálna prokuratúra vo svojej správe a od júla roku 2023 aj na Radlinského ulici s predpokladaným nájmom priestorov na dobu 36 mesiacov. Okrem toho sídlia niektoré organizačné zložky Generálnej prokuratúry aj vo vypožičaných priestoroch budovy Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo obrany“) na Špitálskej ulici v Bratislave. V roku 2023 získala Generálna prokuratúra do svojej správy budovu na Hanulovej ulici v Bratislave, kde je nevyhnutná rekonštrukcia budovy. V uvedenej budove je sídlo Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Kúpa budovy pre Generálnu prokuratúru predstavuje podľa predbežných zistení z roku 2024 sumu približne 70 000 000 eur.
V nasledujúcich rokoch je nevyhnutné vykonať rekonštrukciu niektorých budov prokuratúry, a to vzhľadom na ich technický stav a potrebu zlepšiť pracovné podmienky prokurátorov a zamestnancov prokuratúry.
27
Generálna prokuratúra v budúcom období potrebuje finančné prostriedky nevyhnutné na dokončenie rekonštrukcie administratívnej budovy Okresnej prokuratúry Nové Zámky, zateplenie a obnovu fasády Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, rekonštrukciu kancelárskych priestorov Okresnej prokuratúry Ružomberok, klimatizáciu priestorov Okresnej prokuratúry Košice II, rekonštrukciu a modernizáciu priestorov Okresnej prokuratúry Humenné, výmenu strešnej krytiny Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, rekonštrukciu sociálnych zariadení Okresnej prokuratúry Zvolen, zateplenie a rekonštrukciu strechy budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra Stará Lesná, zakúpenie klimatizačných jednotiek do priestorov budov na Špitálskej ulici a na Kvetnej ulici, nevyhnutnú rekonštrukciu strechy a budovy Generálnej prokuratúry na Hanulovej ulici a na rekonštrukciu sociálnych zariadení budovy Generálnej prokuratúry na Štúrovej ulici.
6. Informačné technológie prokuratúry
V roku 2024 Generálna prokuratúra obstarala v rámci dvoch nadlimitných verejných obstarávaní mobilné pracoviská pre prokurátorov v celkovom počte 844 kusov; realizácia projektu zameraného na celoplošnú výmenu mobilných pracovísk pre prokurátorov z roku 2022 bolo týmto ukončené.
Odbor informatiky Generálnej prokuratúry v priebehu rokov 2022 2023 zrealizoval projekt „Posilnenie priepustnosti a zvýšenie úrovne bezpečnosti Informačného systému Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako predpoklad napojenia na Informačný systém Európskej prokuratúry“, ktorý bol zameraný na zmenu bezpečnosti využívaného komponentu (komponent ESB Enterprise Servise Bus) umožňujúceho komunikáciu medzi rôznymi aplikáciami, službami a systémami, najmä na jeho výkonnosť a kapacitu v sekciách internej a externej funkcionality vrátane ukladania auditných logov. Následne sa Generálna prokuratúra zapojila do výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie“) s názvom „Modernizácia informačných systémov“ a po schválení projektového zámeru v Meta Informačnom Systéme (Meta IS) spravovaným Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie požiadala o nenávratný finančný príspevok. Po schválení žiadosti a na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku získala Generálna prokuratúra príspevok vo výške 674 872 eur, z ktorého bola prevažná časť v roku 2024 použitá na obnovu kritickej infraštruktúry, najmä obstaranie firewall F5 zariadení, ktoré chránia sieť a webové aplikácie Generálnej prokuratúry pred neoprávneným prístupom a na nové kódovanie znakov (UTF-8) v Informačnom systéme PTCA.
V oblasti informatiky pokračovali zástupcovia odboru informatiky a medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry na príprave podkladov na zapojenie prokuratúry Slovenskej republiky do systému zasielania európskych vyšetrovacích príkazov, žiadostí o právnu pomoc a elektronických dôkazov prostredníctvom systému eCodex s využitím platformy e-Edes, ktorý slúži na digitálnu výmenu elektronických dôkazov. Po predchádzajúcich konzultáciách zástupcov prokuratúry so zástupcami Európskej komisie uverejnila Európska komisia výzvu s názvom „JUST-2023-JACC-EJUSTICE“; ide o výzvu na predkladanie návrhov na granty na akcie na podporu nadnárodných projektov v oblasti elektronickej justície, práv obetí a procesných práv.
28
Z dôvodu splnenia jednej z podmienok výzvy na poskytnutie grantu požiadala Generálna prokuratúra v roku 2024 o partnerstvo a spoluprácu Najvyššie štátne zastupiteľstvo Českej republiky a následne bol v novembri 2024 podpísaný „Grant Agreement“. Realizácia a implementácia projektu bude prebiehať v rokoch 2025 a 2026.
Odbor informatiky sa v súčinnosti s manažérom kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti Generálnej prokuratúry zapojil do dvoch výziev Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na podporu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni, ktorej cieľom je umožniť žiadateľom realizovať opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti definovaným v zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe úspešného zapojenia sa do prvej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bola podpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 449 814 eur, druhá žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v celkovej výške 2 966 896 eur bola schválená začiatkom roku 2025.
Generálna prokuratúra vymenila v roku 2024 technicky nevhodné centralizované databázové servery typu SPARC za Centrálne databázové servery a časové servery s využitím výkonnejšej technológie Intel. Nové databázové servery využíva na ukladanie dát Informačný systém PTCA a Informačný systém Evidencie odsúdených osôb.
V priebehu roku 2024 bolo zabezpečené pokrytie časti licenčných potrieb Generálnej prokuratúry z finančného limitu alokovaného pre kapitolu Generálnej prokuratúry prostredníctvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Dynamického nákupného systému.
Pre posilnenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti informačného systému Generálnej prokuratúry proti kybernetickým hrozbám vzhľadom na ich dynamiku a neustále sa vyvíjajúce bezpečnostné výzvy je potrebné prijatie ďalších opatrení. Tieto investície zabezpečia ochranu pred útokmi a minimalizujú riziko straty alebo zneužitia citlivých dát a zabezpečia aj zvýšenie odolnosti a spoľahlivosti informačného systému Generálnej prokuratúry. Ochrana pred kybernetickými hrozbami je dnes jednou z kľúčových priorít a investície do infraštruktúry nevyhnutné na udržanie bezpečnosti a dlhodobej stability, najmä v oblastiach ochrany pred rastúcimi hrozbami a útokmi, zabezpečenia dátovej integrity a ochrany súkromia, zlepšenia správy a monitorovania informačného systému Generálnej prokuratúry a zabezpečenia kontinuity prevádzky a zníženia rizika výpadkov, alebo dodržiavania požiadaviek ustanovených právnymi predpismi a praktickej informačnej a kybernetickej bezpečnosti („best practices“ v informačnej a kybernetickej bezpečnosti). Celkové investície do uvedených oblastí boli odhadnuté na sumu približne 4 100 582 eur bez DPH a ich implementáciou by informačný systém Generálnej prokuratúry dosiahol úroveň súčasných bezpečnostných štandardov.
29
ČASŤ IIČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI
1. Základné informácie o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti
Pôsobnosť prokuratúry v trestnej oblasti je upravená viacerými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a právne záväznými aktmi Európskej únie.2)
TRESTNÚ OBLASŤ PROKURATÚRY VYKONÁVALI
OKRESNÉ PROKURATÚRY3)
KRAJSKÉ PROKURATÚRY4)
(oddelenia trestné a boja s organizovaným zločinom, medzinárodné oddelenia)
GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY5)
trestný odbor
1.oddelenie násilnej
kriminality
2.oddelenie majetkovej
kriminality
3.oddelenie všeobecnej
kriminality
4.prieskumné oddelenie
5.referát väzenstva
Úrad špeciálnej prokuratúry
(osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky do 19. marca 2024)
oddelenie závažnej kriminality
(od 20. marca 2024 do 14. mája 2025, od 15. mája 2025 odbor závažnej kriminality)
medzinárodný odbor
1.oddelenie právneho styku
s cudzinou a extradícií
2.oddelenie medzinárodného práva verejného a európskych záležitostí
Aj v roku 2024 v trestnej oblasti vykonávali pôsobnosť prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr spolu s prokurátormi Generálnej prokuratúry, a to najmä prijímaním trestných oznámení a zabezpečením ich vybavenia, dozorom
2) Napríklad Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Úniou a tretími krajinami (Ú. v. č. L 22, 26.1.2005, s. 1) v platnom znení a nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1), v platnom znení.
3) Napríklad § 17, 18 a 43 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4) Napríklad § 17, 18 a 42 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5) Napríklad § 17, 18, 40 a 41 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30
nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, na úseku prieskumnej činnosti vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov, dozorom v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia, medzinárodnou justičnou spoluprácou, účasťou na prevencii a potláčaní kriminality, ako aj plnením ďalších úloh, ktoré ustanovujú osobitné zákony alebo medzinárodné zmluvy. Poznatky získané z dozoru v celách policajného zaistenia a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, sú uvedené v V. časti tejto správy o činnosti prokuratúry.
V trestnej oblasti plnili prokurátori v roku 2024 aj úlohy určené v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, Pláne odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na pracovných poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek Generálnej prokuratúry. Okrem toho prokurátori okresných prokuratúr plnili aj úlohy vyplývajúce z plánov úloh jednotlivých krajských prokuratúr s prihliadnutím na osobitosti zistené z poznatkov o stave zákonnosti na regionálnej úrovni.
V záujme zachovania kvalifikovaného výkonu dozoru prokurátora v prípravnom konaní, skrátenia doby trvania prípravného konania a znižovania počtu reštančných vecí boli aj v roku 2024 na vybraných okresných prokuratúrach realizované previerky spisov.
Prokurátori pri výkone pôsobnosti prokuratúry uplatňovali svoje oprávnenia aj v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie. Významnú úlohu v právnom styku s cudzinou Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), ktorá zabezpečuje komunikáciu s cudzími justičnými orgánmi a koordináciu procesných úkonov na území viacerých štátov a aj riešenie aplikačných problémov súvisiacich s odlišnými právnymi úpravami európskych štátov alebo problémov súvisiacich s vykonávaním konkrétnych úkonov právnej pomoci a Európska justičná sieť (EJN), ktorá urýchľuje a zjednodušuje komunikáciu medzi justičnými orgánmi v trestných veciach.
Neodmysliteľnou súčasťou realizácie jednotnej trestnej politiky Slovenskej republiky je medzinárodná justičná spolupráca prokuratúry s cudzími justičnými orgánmi realizovaná na základe bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných zmlúv, resp. na princípe reciprocity.
Prokuratúra spolupracuje aj s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami formou expertnej účasti na ich aktivitách. Prokurátori sa podieľajú tiež na tvorbe legislatívnych opatrení Európskej únie v širokom spektre trestnoprávnych oblastí a zúčastňujú sa na viacerých zasadnutiach výborov Rady Európy a Organizácie spojených národov.
Prokurátori pri spracovávaní jednotných pozícií Slovenskej republiky na rokovaniach poradných alebo expertných orgánov v rámci Európskej únie a Rady Európy poskytujú súčinnosť najmä Ministerstvu spravodlivosti a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky(ďalej len „Ministerstvo vnútra“).
31
Z hľadiska vývoja trestnej činnosti, osobitostí spôsobu jej páchania, ako aj foriem účasti páchateľov na jej páchaní, prokuratúra v rámci uplatňovania pôsobnosti v slovenskej trestnej politike identifikovala určité druhy trestnej činnosti, ktoré považuje za referenčné a preferujúce. Na odhaľovanie a dokazovanie niektorých druhov trestnej činnosti preto vytvorila podmienky na špecializáciu prokurátorov. Špecializácia prokurátorov sa uplatňuje na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti proti životnému prostrediu, na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti mladistvých a maloletých, trestných činov spáchaných na deťoch a domáceho násilia, na úseku vybavovania agendy daňových trestných činov a agendy trestných činov extrémizmu a trestných činov spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Osobitná kategória špecializácie prokurátorov sa týka vybavovania agendy právneho styku s cudzinou a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.6)
2. Stav a vývoj kriminality
V roku 2024 bol v porovnaní s rokom 2023 znížený nápad vecí v trestných registroch.
Do trestných registrov napadlo celkom 49 165 nových trestných vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 pokles o 13,2 % (v roku 2023 do trestných registrov napadlo 56 644 trestných vecí). K poklesu nápadu nových trestných vecí nesporne prispeli aj legislatívne zmeny v oblasti trestného práva v súvislosti s prijatím zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 40/2024 Z. z.“) (napríklad kvantitatívne vyjadrenie výšky škody, zmeny trestných sadzieb, zmena premlčacích lehôt).
Najvyšší nápad trestných vecí bol po tretíkrát po sebe zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach, kde podiel počtu nových trestných vecí na celkovom nápade predstavuje 17,9 % (8 814 vecí). Druhý najvyšší nápad s počtom 7 884 vecí bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave.
6)Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2008 z 24. októbra 2008 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť proti životnému prostrediu.
Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy trestných činov daňových.
Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov na právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach.
Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 25/2024 z 19. marca 2024, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy trestných činov extrémizmu a trestných činov spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.
Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/2013 z 18. januára 2013 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách, ktorý je nahradený pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/2025 z 28. apríla 2025 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, trestné činy spáchané na deťoch a domáce násilie.
32
Nižší nápad nových trestných vecí sa odzrkadlil nielen v poklese počtu stíhaných a obžalovaných osôb, ale aj v poklese počtu vybavených vecí. Udržal sa pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí, a to v prospech vybavených vecí. Počet vybavených vecí v roku 2024 bol 57 677, čo síce predstavuje v porovnaní s rokom 2023 pokles o 3,8 % (v roku 2023 bol počet vybavených vecí 59 965), avšak vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bolo vybavených o 17,3 % viac vecí (ide o 8 512 vecí). Pri reštančných veciach došlo v roku 2024 k poklesu počtu vecí starších ako tri roky o 7,6 %, a to o 68 vecí (v roku 2023 bolo evidovaných 890 vecí). Prehľad vývoja nápadu trestných vecí za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.2.1.
Prokurátori v roku 2024 ukončili trestné stíhanie proti 27 153 osobám, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles o 7,4 % (v roku 2023 bolo ukončené trestné stíhanie proti 29 313 osobám). Najčastejším spôsobom ukončenia trestného stíhania v prípravnom konaní bolo podanie obžaloby. Obžaloba bola podaná na 21 425 osôb, čo predstavuje 78,9 % z celkového počtu ukončených trestných stíhaní, v porovnaní s rokom 2023 bol zaznamenaný pokles o 3,5 % v pomere počtu obžalovaných osôb k počtu ukončených trestných stíhaní proti osobám. Vývoj počtu odstíhaných a obžalovaných osôb za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.2.2.
Skladba stíhaných osôb sa v roku 2024 zásadnejším spôsobom nezmenila a je dlhodobo v podstatných ukazovateľoch konštantná. Na páchaní trestnej činnosti sa rozhodujúcou mierou podieľali muži, a to v 83,1 % (83,6 % v roku 2023). Pokiaľ ide o podiel mladistvých páchateľov, v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol opätovne zaznamenaný nárast, a to zo 4,7 % v roku 2023 na 5 % v roku 2024. V roku 2024, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, bol zaznamenaný pokles podielu trestne stíhaných osôb, ktorí nie občanmi Slovenskej republiky. Podiel cudzincov na skladbe stíhaných osôb bol 4,9 % (5,1 % v roku 2023), z toho bolo sedem mladistvých cudzincov, čo predstavuje z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých len 0,5 %.
Nezanedbateľným štatistickým ukazovateľom je aj údaj o počte stíhaných osôb, ktoré sa trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ich podiel na skladbe stíhaných osôb mierne stúpol, z 20,6 % v roku 2023 na 21,9 % v roku 2024. Zo štatistických ukazovateľov je evidentné, že počet osôb, ktoré sa páchania trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu, prevažuje nad počtom osôb, ktoré sa jej dopustili pod vplyvom inej návykovej látky. V roku 2024 bolo zaznamenaných 4 853 osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu a 1 101 osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, pričom pri ukazovateli počtu osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, bol zaznamenaný nárast o 34,2 %.
Počet osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie a spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky v rokoch 2022 2024, zobrazuje nasledovný graf:
33
5417
793
5214
820
4853
1101
0
2000
4000
6000
osoby, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu
osoby, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom inej návykovej látky
2022
2023
2024
Páchanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky
Opätovne bol zaznamenaný najvyšší počet trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestného činu pod vplyvom alkoholu, v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (862 osôb v roku 2024, 956 osôb v roku 2023). Najvyšší počet trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, bol aj v roku 2024 evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (304 osôb v roku 2024, 273 osôb v roku 2023).
V roku 2024 bolo na území Slovenskej republiky ukončené trestné stíhanie 1 328 cudzincov (1 500 cudzincov v roku 2023), čo predstavuje pokles o 172 osôb. Počet stíhaných cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre dokumentuje tabuľka II.2.3.
Obžaloba bola podaná v roku 2024 na 1 072 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje pokles o 215 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov v roku 2024 bolo 959, čo taktiež predstavuje pokles o 156 odsúdených osôb. Počet obžalovaných a odsúdených cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre dokumentuje tabuľka II.2.4.
Na rozdiel od predchádzajúceho viacročného obdobia (2021, 2022, 2023), kedy bol opakovane zaznamenaný nárast počtu stíhaných, obžalovaných a odsúdených cudzincov, bol v roku 2024 zaznamenaný ich pokles. Najvyšší počet stíhaných, obžalovaných a odsúdených cudzincov bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave a najnižší počet v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre.
Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2024 porovnateľná s rokom 2023. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli v roku 2024 opätovne občania Ukrajiny (431 osôb v roku 2024, 438 osôb v roku 2023), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky (238 osôb v roku 2024, 250 osôb v roku 2023), tretiu najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Maďarska (115 osôb v roku 2024, 116 osôb v roku 2023) a štvrtú najpočetnejšiu skupinu občania Poľskej republiky (74 osôb v roku 2024, 83 osôb v roku 2023). Celkovú skladbu štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky dokumentuje tabuľka III.2.5.
V roku 2024 cudzinci, ktorí páchali trestnú činnosť na území Slovenskej republiky, boli rovnako ako v roku 2023 vo vyššej miere občanmi štátov susediacich
34
so Slovenskou republikou, prípadne štátov, ktorých občania dochádzajú na územie Slovenskej republiky za prácou.
Pokiaľ ide o charakter trestnej činnosti páchanej cudzincami na území Slovenskej republiky, najpočetnejšiu skupinu tvoria trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, predovšetkým trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorý je súčasne najčastejšie páchaným trestným činom cudzincami (374 osôb). Z hľadiska počtu na trestnej činnosti nasledujú trestné činy proti majetku (najmä krádež, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, poškodzovanie cudzej veci a podvod), hospodárske trestné činy (najmä porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru), trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (najmä marenie výkonu úradného rozhodnutia, prevádzačstvo, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky), trestné činy proti životu a zdraviu (najmä ublíženie na zdraví a nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) a trestné činy proti rodine a mládeži (najmä zanedbanie povinnej výživy).
Vývoj skladby odstíhaných osôb mužov, žien, právnických osôb, mladistvých, osôb pod vplyvom alkoholu a osôb pod vplyvom inej návykovej látky a cudzincov za posledné tri roky je uvedený v tabuľke II.2.6.
V porovnaní s rokom 2023 bol v roku 2024 zistený nárast podielu obžalovaných osôb, ktoré boli v minulosti trestne stíhané, k počtu obžalovaných osôb o 0,5 %, hoci ich počet v absolútnych číslach klesol o 1 003 osôb. Prehľad vývoja počtu obžalovaných recidivistov za posledné tri roky je v tabuľke II.2.7.
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa vo svojej podstate štruktúra kriminality nezmenila. V jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky je ovplyvnená najmä sociálno-ekonomickými a demografickými faktormi.
Skladbu trestných činov podľa jednotlivých hláv osobitnej časti Trestného zákona v ukončených trestných stíhaniach obvinených zobrazuje nasledovný graf:
35
trestné činy proti životu a zdraviu (3778) 12%
trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (2216) 7%
trestné činy proti rodine a mládeži(3856) 12%
trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti (3)
trestné činy proti majetku(10247) 31%
trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové (93)
trestné činy hospodárske(1776) 5%
trestné činy všeobecne nebezpečné (5013) 15%
trestné činy vojenské (5)
trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (2558) 8%
trestné činy proti iným právam a slobodám(3159) 10%
trestné činy proti republike (1)
Poznámka: graf zobrazuje percentuálny podiel ukončených trestných stíhaní obvinených len pri počte prevyšujúcom 1000 obvinených
Najvyšší podiel trestnej činnosti v roku 2024 predstavovala opätovne majetková trestná činnosť. Z hľadiska spôsobu spáchania trestnej činnosti jednoduchá majetková trestná činnosť prevažovala nad sofistikovanou a najviac bolo ukončených trestných stíhaní osôb pre trestný čin krádeže (6 453 osôb), trestný čin poškodzovania cudzej veci (940 osôb), trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (867 osôb) a trestný čin podvodu páchaný aj v kybernetickom priestore (836 osôb) (uvedené číselné údaje zahŕňajú trestné činy právne kvalifikované aj podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005).
Osobitne treba poukázať na trestný čin krádeže. V porovnaní s rokom 2023 prokuratúra zaznamenala pokles počtu trestných činov krádeže - v roku 2023 bolo za trestný čin krádeže ukončené trestné stíhanie proti 7 798 obvineným, čo je o 1 345 obvinených viac ako v roku 2024. Tento pokles je však primárne spôsobený zmenou zákonnej úpravy, najmä výšky škody (pri škode do 700 eur ide o priestupok proti majetku). V tejto súvislosti treba poznamenať, že prokuratúra nevedie evidenciu priestupkov.
Pri páchaní trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, na rozdiel od ostatných vyššie uvedených majetkových trestných činov, bol v roku 2024 zaznamenaný nárast o 13,2 %, ktorý zrejme na jednej strane súvisí s rozšíreným využívaním služieb elektronického bankovníctva poškodenými a na druhej strane s čoraz častejším neoprávneným získavaním prístupových údajov do elektronického bankovníctva páchateľmi. Rozšíreným spôsobom páchania tohto
36
trestného činu je aj zmocnenie sa platobnej karty a jej následné opakované použitie pri platbách v obchodoch bez nutnosti zadania PIN kódu. K zvýšenej objasnenosti tejto trestnej činnosti prispieva nielen rýchla reakcia poškodených, ktorí vedia prostredníctvom internetbankingu určiť miesto platby, resp. výberu, ale aj efektívne a včasné využívanie kamerových záznamov.
1254
1361
1507
729
971
492
749
718
162
196
136
90
134
66
94
142
120
119
120
95
100
104
105
132
142
104
126
80
71
41
93
109
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
Banská Bystrica
Bratislava
Košice
Nitra
Prešov
Trenčín
Trnava
Žilina
krádež (§ 212 Trestného zákona, § 247 Trestného zákona účinného do 31.12.2005)
poškodzovanie cudzej veci (§ 245 Trestného zákona)
podvod (§ 221 Trestného zákona)
neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku (§ 219 Trestného zákona)
NAJČASTEJŠIE PÁCHANÁ MAJETKOVÁ TRESTNÁ ČINNOSŤ(ukončené trestné stíhania osôb v obvodoch krajských prokuratúr)
Ďalšiu skupinu trestných činov z hľadiska ich početnosti, po majetkovej kriminalite, tvorili trestné činy všeobecne nebezpečné, a to konkrétne trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (4 232 osôb). V porovnaní s rokom 2023 (4 322 osôb) došlo, pri danom trestnom čine, v roku 2024 k poklesu trestne stíhaných osôb o 2,1 %. Prokuratúra naďalej venuje maximálnu pozornosť tejto trestnej činnosti a v rámci svojej pôsobnosti prijala opatrenia zamerané na to, aby ukladané tresty korešpondovali s princípmi individualizácie a proporcionality trestu a vyjadrovali zásady individuálnej a generálnej prevencie trestu.
Významný podiel na celkovej kriminalite mali aj trestné činy proti rodine a mládeži, z nich najmä trestný čin zanedbania povinnej výživy (2 337 osôb), trestné činy proti životu a zdraviu, najmä trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona (999 osôb) a drogová trestná činnosť (647 osôb podľa § 171 Trestného zákona a 481 osôb podľa § 172 Trestného zákona).
V roku 2024 bol, na rozdiel od roku 2023, v súvislosti s kontrolou na hraniciach Slovenskej republiky v rámci Schengenského priestoru a so sledovaním migračných trás, zaznamenaný pokles (o 61,8 %) počtu trestných stíhaní proti osobám za trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a § 356 Trestného zákona (94 osôb v roku 2024, 246 osôb v roku 2023).
V roku 2024 došlo k zvýšeniu počtu ukončených trestných stíhaní osôb za trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona o 63,2 % (19 osôb v roku 2023, 31 osôb v roku 2024). Adresátom poplašných správ boli nielen
37
štátne inštitúcie (najmä súdy), ale aj školské zariadenia, ktoré v predchádzajúcom období neboli objektom ich záujmu.
V roku 2024 vyvolal v spoločnosti výrazný ohlas prípad atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý sa stal v meste Handlová. V súvislosti s touto udalosťou orgány činné v trestnom konaní zaznamenali aj zverejňovanie statusov na sociálnych sieťach, zasielanie hromadných mailových správ a zverejňovanie príspevkov v diskusii pod článkom uverejneným na webovom portáli, ktorými boli vyjadrené súhlasné prejavy s konaním útočníka či sympatie k útočníkovi. Uvedené konanie bolo posúdené ako trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Za trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona bolo v roku 2024 trestne stíhaných deväť osôb, obžalovaných bolo päť osôb, štyri osoby boli odsúdené (v roku 2023 boli za spáchanie trestného činu podľa § 338 Trestného zákona trestne stíhané len dve osoby).
3. Priority prokuratúry v oblasti jednotlivých druhov trestnej činnosti
Jednou z priorít Generálnej prokuratúry v roku 2024 bol boj proti ekonomickej trestnej činnosti, ktorá je
špecifickým typom
trestných činov, ktorých páchanie sa dotýka ekonomiky, financií a hospodárstva.
Najmä konanie páchateľov ekonomických trestných činov celospoločenský rozmer a pociťuje ho negatívne väčšina jeho obyvateľov.
Dane, poplatky a iné dávky predstavujú významnú časť zdrojov štátneho rozpočtu, preto bez ochrany procesov, ktoré sa týkajú príjmov štátneho rozpočtu, štát nemôže plniť svoje základné funkcie. Prokurátorská ochrana finančných prostriedkov patriacich do štátneho rozpočtu tak prispieva k stabilizácii dôvery občianskej spoločnosti v štát a jeho fungovanie.
Medzi priority prokuratúry v oblasti ochrany rozpočtovej sústavy patrilo v roku 2024 trestné stíhanie páchateľov trestných činov daňových (bod 3.1.), legalizácie výnosu z trestnej činnosti a machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, s čím súvisí aj finančné vyšetrovanie a zaisťovanie majetku v trestnom konaní (bod 3.2.).
K tradičným prioritám prokuratúry možno zaradiť aj boj proti environmentálnej kriminalite. Životné prostredie je ohrozenou nenahraditeľnou hodnotou, ktorá je životne dôležitá pre všetkých. Je natoľko významným verejným statkom, že bez neho nie je možný ani samotný život. Trestné činy proti životnému prostrediu (bod 3.3.) teda hrozbou pre celé spoločenstvo ľudí a trestné stíhanie na tomto poli si zasluhuje osobitnú pozornosť.
Prokuratúra tradične sústreďuje osobitnú pozornosť na kriminalitu mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím a trestné činy páchané na deťoch.
Kriminalita mladistvých je podmienená zväčša situačne, často je páchaná spontánne bez hlbšieho uváženia, čo zodpovedá veku a stupňu vyspelosti mladistvých páchateľov. Je to jav, ktorý môže mať zásadné negatívne následky v súvislosti
38
s možným budúcim správaním sa páchateľov a prispieť k tomu, že aj v dospelom veku budú porušovať normy trestného práva, prípadne aj iné spoločenské normy.
V nadväznosti na uvedené špecifiká je prokuratúra povinná aplikovať voči mladistvým páchateľom špecifické zákonné a faktické postupy a venovať tejto skupine páchateľov zvýšenú pozornosť.
Trestné činy súvisiace s domácim násilím spôsobujú obetiam telesné aj duševné škody, uvedená trestná činnosť je vo väčšine prípadov pred verejnosťou skrytá, s malým potenciálom ju objasniť. Obeť je v často priebehu napádania izolovaná od možnosti akejkoľvek pomoci zvonka.
Trestné činy páchané na deťoch majú vážne následky pre ich budúcnosť i budúcnosť celej spoločnosti. Preto ochrana detí ako obetí trestnej činnosti bola a ostane jednou z najdôležitejších priorít prokurátorskej činnosti. Z uvedených dôvodov je týmto druhom kriminality venovaná osobitná pozornosť (bod 3.4.).
Prokuratúra podrobne monitorovala aj páchanie trestnej činnosti príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkmi finančnej správy (bod 3.5.) a ostatnými verejnými činiteľmi (bod 3.6.), a to vzhľadom na status páchateľov, od ktorých štát a spoločnosť osobitne vyžadujú dôsledné dodržiavanie právnych predpisov.
Využívanie informačných technológií a internetu spôsobili, že fenoménom 21. storočia sa stala počítačová kriminalita (bod 3.7.). Vzostup tohto druhu trestnej činnosti priamo súvisí s digitalizáciou spoločnosti a zdokonaľovaním informačných technológií. Týka sa najrôznejších druhov kriminálnych aktivít, ktoré páchané prostredníctvom počítača s využitím počítačových sietí.
Boj s počítačovou kriminalitou sa vyznačuje najmä špecifikami súvisiacimi s využívaním elektronických dôkazov, ktorými údaje prenášané digitálne, napríklad e-maily, textové správy alebo obsah z aplikácií na odosielanie správ, audiovizuálny obsah alebo informácie o online účte používateľa.
V roku 2024 prokuratúra zamerala svoju pozornosť aj na trestnú činnosť právnických osôb. Osobitné posudzovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb súvisí s povinnosťou Slovenskej republiky dodržiavať medzinárodné záväzky, teda s potrebou uplatňovať tzv. priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Osobitným zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb je regulované vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám za taxatívny výpočet trestných činov (bod 3.8.).
Uvedené oblasti trestnej činnosti a ich druhy patria medzi priority prokuratúry, ktoré budú podrobne analyzované v nasledujúcej časti správy.
3.1. Trestné činy daňové
Daňové trestné činy tvoria najpočetnejšiu skupinu deliktov spadajúcich do kategórie trestných činov hospodárskych. Tento okruh trestnej činnosti považuje prokuratúra za závažný negatívny spoločenský jav, nepriaznivo ovplyvňujúci základné
39
funkcie štátu, a to jednak narušením príjmovej stránky verejných rozpočtov, ako aj narušením zdravej hospodárskej súťaže v podnikateľskej sfére, keďže podnikateľské subjekty riadne plniace si svoje povinnosti vo vzťahu k štátu vo výraznej nevýhode oproti tým subjektom, ktoré si tieto povinnosti neplnia a nelegitímnym spôsobom odčerpávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Skladba trestných činov daňových, formy a spôsoby ich páchania v roku 2024 boli veľmi podobné ako v roku 2023.
Z trestných činov daňových bol v roku 2024 (rovnako ako v roku 2023) v praxi najčastejšie zistený trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona (prípadne trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005). V menšom rozsahu išlo o trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona (prípadne trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona (prípadne trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005) a trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona. Najmenší podiel z celkového nápadu daňových trestných činov predstavoval trestný čin daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona. Za trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona nebola trestne stíhaná žiadna osoba, rovnako ako v roku 2023.
V roku 2024 došlo k nárastu celkového počtu odstíhaných osôb za daňové trestné činy. Trestne stíhaných bolo 1 501 osôb (5,53 % z celkového počtu trestne stíhaných osôb). V porovnaní s rokom 2023 došlo k nárastu o 175 osôb (1 326 osôb bolo trestne stíhaných v roku 2023). Prokurátori v roku 2024 za daňové trestné činy obžalovali 902 osôb. V porovnaní s rokom 2023, v ktorom obžalovali 904 osôb, ide o pokles o dve osoby. V roku 2024 bolo za daňové trestné činy odsúdených 737 osôb, pričom v roku 2023 bolo odsúdených 837 osôb, teda ide o pokles o 100 osôb.
Z hľadiska záujmu štátu na zabezpečení príjmov štátneho rozpočtu pri daňových trestných činoch mal vplyv aj inštitút účinnej ľútosti. Rovnako ako v roku 2023, aj v roku 2024 bol tento inštitút najčastejšie uplatňovaný v trestných stíhaniach vedených za trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] pri daňových trestných činoch význam z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
Dodatočná úhrada splatnej dane a jej príslušenstva, splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za rok 2024 zodpovedala sume v celkovej výške 11 519 363,10 eur (19 607 556,30 eur v roku 2023, 16 119 238,80 eur v roku 2022) predstavujúcej príjem do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na pokles počtu daňových trestných vecí, v ktorých bol využitý inštitút účinnej ľútosti, a tým aj na pokles celkovej výšky dodatočnej úhrady splatnej dane a jej príslušenstva, splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za rok 2024 o 8 088 193,20 eur v porovnaní s rokom 2023, okrem prístupu páchateľov, ktorý je
40
určujúci, mala nepochybne vplyv aj novela Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024. Z hľadiska aplikačnej praxe ide najmä o zmenu právnej úpravy týkajúcej sa trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, pri ktorom sa od 6. augusta 2024 na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu vyžaduje rozsah nezaplatenej dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie oproti pôvodnej výške 2 660,01 eur vo výške najmenej 20 000,01 eur.
V súlade s Plánom hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, vypracovali prokurátori trestného odboru Zhodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri uplatňovaní inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] v trestnom konaní pri trestných činoch daňových za roky 2022 až 2023 (zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry).
Zo štatistických prehľadov krajských prokuratúr za rok 2024 vyplýva, že v trestných konaniach o trestných činoch daňových bolo vydaných celkom 1 458 právoplatných uznesení policajtov, resp. prokurátorov o odložení veci podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (1 883 právoplatných uznesení v roku 2023).
Zároveň bolo evidovaných celkom 241 trestných stíhaní, v ktorých bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie vedené tzv. „vo veci“ podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (656 právoplatných uznesení v roku 2023).
V trestných konaniach o trestných činoch daňových vedených proti konkrétnej osobe bolo v roku 2024 evidovaných celkovo 67 trestných stíhaní, v ktorých bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (99 právoplatných uznesení v roku 2023).
Dokazovanie daňovej trestnej činnosti zostáva aj naďalej pomerne zložité pre dômyselnejší spôsob jej páchania v porovnaní s inými druhmi kriminality, ktorý vedie k tomu, že značná časť tohto druhu trestnoprávneho konania páchateľov zostáva nepreukázaná. Dlhodobo to súvisí s dôkaznou núdzou, vyvolanou nedosažiteľnosťou účtovníctva podnikateľských subjektov, ktoré predstavuje ťažiskový dôkazný prostriedok preukazujúci autenticitu účtovných operácií a realizáciu zdaniteľných plnení.
Charakteristickou črtou konania páchateľov znemožňujúcou objasnenie spáchanej alebo prebiehajúcej daňovej trestnej činnosti je prevod obchodných podielov obchodných spoločností na tzv. „biele kone“. Ide o cudzích štátnych príslušníkov nedohľadateľných v ich domovskom štáte, prípadne v inom štáte, neexistujúce osoby, osoby nespôsobilé vykonávať podnikateľskú činnosť, mentálne zaostalé osoby, osoby bez domova alebo zo sociálne nepriaznivého prostredia, ktoré len prepožičiavajú svoje identifikačné údaje bez reálneho záujmu vykonávať
41
podnikateľskú činnosť a bez disponovania akoukoľvek dokumentáciou vzťahujúcou sa k podnikateľskému subjektu. V rámci trestného konania je páchateľ schopný formálne preukázať odovzdanie účtovnej evidencie pri prevode obchodného podielu, hoci reálne k jej odovzdaniu nedošlo. Týmto sa stáva účtovná dokumentácia nedostupnou a bez jej znaleckého skúmania nie je možné preukázanie obligatórnych znakov daňového trestného činu.
Forenzné znalecké dokazovanie pri tomto druhu kriminality je poznačené nákladnosťou a zdĺhavosťou. Jeho predmetom často skreslené a neúplné účtovné doklady podnikateľských subjektov. Pri chýbajúcich účtovných dokladoch nie je možné ani s využitím znaleckého dokazovania dospieť k presvedčivým záverom o solventnosti podnikateľského subjektu alebo o realizácii spochybnených zdaniteľných plnení. Pri zistení chýbajúcich účtovných podkladov sa následne skúma naplnenie zákonných znakov trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona, pri ktorom je problematické preukázanie subjektívnej stránky zavinenia, ako aj objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá sťažuje objasnenie daňovej trestnej činnosti, je daňová optimalizácia zameraná na uplatňovanie paušálnych výdavkov a vedenie jednoduchého účtovníctva. Neúplnosť účtovnej dokumentácie a absencia účtu v banke sú prekážkami v preukazovaní solventnosti podnikateľského subjektu.
Pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a trestnom čine nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona je dokazovanie - objasnenie daňovej trestnej činnosti a v konečnom dôsledku vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči jej páchateľom negatívne ovplyvnené aj tým, že najmä v prípadoch živnostníkov, ktorí nie platiteľmi dane z pridanej hodnoty, títo si podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňujú tzv. paušálne výdavky, z čoho plynie ich možnosť viesť len tzv. daňovú evidenciu. Pri tomto spôsobe vedenia účtovníctva sa orgány činné v trestnom konaní dostávajú do stavu dôkaznej núdze, pretože v rámci znaleckého skúmania nie je možné preskúmaním daňovej evidencie fixovať, či podnikateľský subjekt mal v deň splatnosti poistného finančné prostriedky na jeho zaplatenie, a aj napriek tomu úmyselne poistné nezaplatil (preukázanie subjektívnej stránky trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona minimálne vo forme nepriameho úmyslu).
Objasňovanie predovšetkým trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona a trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona komplikuje výrazný časový odstup od spáchania dokazovaného konania a aj zabezpečovanie dôkazov prostredníctvom právnej pomoci.
Cezhraničný rozmer daňovej trestnej činnosti je charakterizovaný predovšetkým prípadmi neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, častokrát aj deklarovaním trojstranného obchodu, na realizáciu ktorého reálne neboli splnené zákonné podmienky. V rámci dokazovania mnohokrát nie je sporné to, či existoval tovar, ktorý bol predmetom obchodu, ale či bol reálne dodaný do iného
42
členského štátu Európskej únie, čo je zákonnou podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.
Nadnárodný charakter daňovej trestnej činnosti sa výrazne prejavil tak, ako v roku 2023, v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre. Organizátormi daňových podvodov súvisiacich s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty boli cudzí štátni príslušníci, spravidla občania Maďarska, ktorí sa v peňažných ústavoch, pred úradmi i notármi dohovorili maďarským jazykom, pričom do fiktívnych prevodov tovaru zapájali aj účelovo založené obchodné spoločnosti, ktoré mali len formálne uvádzané sídlo na území Slovenskej republiky.
Daňová trestná činnosť sa vyznačuje relatívne vysokou latentnosťou, pričom úspešnosť jej odhalenia a objasnenia závisí od vzájomnej koordinácie jednotlivých zložiek štátu majúcich v jednotlivých štádiách trestného konania priamy vplyv na zistenie a usvedčenie páchateľa.
K zvýšeniu úspešnosti odhaľovania páchanej daňovej trestnej činnosti by mohla
dopomôcť kontrola daňových subjektov prostredníctvom elektronizácie účtovnej dokumentácie a zavedenie povinnosti zálohovania a odovzdávania elektronizovanej účtovnej dokumentácie príslušným daňovým orgánom, ktoré by v spojitosti s vykonávanou kontrolnou činnosťou mohli efektívne napomáhať pri odhaľovaní a vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za páchanú daňovú trestnú činnosť.
Vzhľadom na náročnosť vyšetrovania, dôsledne plánovanú a zložito realizovanú daňovú trestnú činnosť a jej významné dosahy na ekonomiku štátu, prokuratúra zaviedla špecializáciu prokurátorov na výkon prokurátorského dozoru na daňové trestné činy.
Problematika daňovej trestnej činnosti bola aj v roku 2024 predmetom školení a vzdelávacích podujatí organizovaných Justičnou akadémiou i Národným úradom pre OLAF (European Anti-Fraud Office - Európsky úrad pre boj proti podvodom), ktorých sa zúčastnili aj prokurátori so špecializáciou na úseku vybavovania agendy daňových trestných činov. Poznatky získané na vzdelávacích aktivitách zdieľajú s príslušníkmi Policajného zboru realizujúcimi vyšetrovanie daňovej trestnej činnosti.
3.2. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, vyhodnotenie finančného vyšetrovania a zaisťovania majetku v trestnom konaní
3.2.1. Legalizácia výnosu z trestnej činnosti
Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo svojich jednotlivých formách podľa § 233, § 233a a § 234 Trestného zákona predstavuje malý podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov, avšak pri jeho páchaní sa dosahujú spravidla veľké zisky. Odhaľovanie a postihovanie tejto trestnej činnosti výrazný pozitívny dosah na ekonomické a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky. Aktívna činnosť prokuratúry v tejto oblasti je zrejmá aj z prijatých rezortných opatrení vyplývajúcich zo správy z 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
43
MONEYVAL (The Committee of Experts on the Evaluation of Anti-Money Laundering Measures and the Financing of Terrorism).
V roku 2024 bolo pre tento druh trestnej činnosti stíhaných 107 fyzických osôb, čo z celkového počtu stíhaných osôb predstavuje podiel 0,2 %. V porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo stíhaných 77 fyzických osôb, ide pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti o nárast o 30 stíhaných osôb. Prokurátori v roku 2024 pre uvedený druh trestnej činnosti podali obžalobu na 55 osôb, čo je o sedem obžalovaných osôb viac ako v roku 2023. V roku 2024 bolo pre uvedený druh trestnej činnosti odsúdených 35 osôb, čo je pokles o 10 odsúdených osôb oproti roku 2023, ktorý súvisí s rýchlosťou súdneho konania. Pokiaľ ide o páchanie tohto druhu trestnej činnosti právnickými osobami, v roku 2024 boli realizované trestné konania v obvodoch krajských prokuratúr proti šiestim právnickým osobám (v roku 2023 proti siedmim právnickým osobám).
Najviac trestných stíhaní bolo realizovaných prokurátormi oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (proti 39 osobám), v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (proti 19 osobám) a v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (proti 10 osobám).
Pokiaľ ide o nedbanlivostnú formu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Trestného zákona, pre ktorú bolo v roku 2024 stíhaných 10 osôb (v roku 2023 jedna osoba), je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 je predmetom tejto formy legalizácie vec alebo majetok ako výnos z trestnej činnosti, ktorého hodnota je najmenej 20 000,01 eur; do 5. augusta 2024 to bola hodnota najmenej 2 660,01 eur. Vzhľadom na zmenu Trestného zákona možno očakávať v roku 2025 pokles trestných stíhaní pre uvedený trestný čin. Okrem toho, zmena Trestného zákona súvisí aj s určovaním druhu trestu a jeho výmery pri trestných činoch legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a Trestného zákona, pretože súd bude obligatórne prihliadať k trestnej sadzbe ustanovenej za trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, ak Trestný zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest.
Finančné vyšetrovanie v súvislosti s touto trestnou činnosťou bolo v roku 2024 vykonávané celkovo v 130 trestných veciach, čo predstavuje oproti roku 2023 nárast o 10 realizovaných finančných vyšetrovaní. Z tohto počtu bolo finančné vyšetrovanie prevažne vykonané v jeho základnej (primárnej) forme a v 15 prípadoch v jeho rozšírenej forme. Pre tento druh trestnej činnosti bol aplikovaný zaisťovací inštitút k veciam a k majetku celkovo v 15 trestných veciach, oproti roku 2023 ide o pokles o šesť trestných vecí.
V roku 2024 najčastejšie využívanými zaisťovacími inštitútmi pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti, najmä v súbehu s ďalšími trestnými činmi organizovanej kriminality a majetkovej kriminality, boli zaistenie peňažných prostriedkov 95 ods. 1 Trestného poriadku), zaistenie nehnuteľnosti 96a ods. 1 Trestného poriadku) a zaistenie kryptoaktíva (§ 96d ods. 1 Trestného poriadku). Týmito zaisťovacími inštitútmi bol celkovo zaistený majetok v hodnote 4 160 317 eur. V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o 2 468 008 eur (v roku 2023 bol zaistený majetok vo výške 1 692 309 eur). Najvyššia hodnota zaisteného majetku bola v roku 2024 v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach v celkovej hodnote 3 810 081 eur.
44
Z hľadiska právnej kvalifikácie predikatívnej (t. j. zdrojovej) trestnej činnosti prevahu ekonomická trestná činnosť, ktorá je v prípade dokonania obvykle spojená s generovaním určitého výnosu. Dominujú trestné činy krádeže (§ 212 Trestného zákona), sprenevery (§ 213 Trestného zákona), podvodu (§ 221 Trestného zákona), neodvedenia dane a poistného 277 Trestného zákona) a daňového podvodu (§ 277a Trestného zákona). Pokiaľ ide o podvodné konania, tieto najčastejšie spáchané formou elektronickej komunikácie (CEO podvody, phishing, investičné podvody, vylákanie zálohových platieb).
Pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti 233, § 233a, § 234 Trestného zákona) v pomerne významnej miere iniciuje trestné stíhanie Finančná spravodajská jednotka, ktorá oznamuje orgánom činným v trestnom konaní podozrivé finančné operácie uskutočňované na bankových účtoch. Následne dôjde k zadržaniu neobvyklej obchodnej operácie v banke a zaisteniu peňažných prostriedkov v trestnom konaní na účte v banke (zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Často ide o prevody peňažných prostriedkov z účtov z iného štátu s absenciou informácií k podstate bankovej operácie, resp. k pôvodu peňažných prostriedkov, i právneho dôvodu ich prevodu. Bez získania týchto informácií nie je možné ustálenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu v miere odôvodňujúcej začatie trestného stíhania s opisom skutkových okolností tak, aby tento nebol prejavom svojvôle orgánov činných v trestnom konaní a neobsahoval len všeobecné domnienky nahrádzajúce chýbajúce rozhodné skutkové okolnosti. Pri prevode peňažných prostriedkov zo zahraničného bankového účtu na tuzemský bankový účet je často legalizácia vyvodzovaná len z toho, že ide o podozrivú, prípadne „fraudulentnú“ platbu na základe dodatočného oznámenia odosielajúcej zahraničnej banky (tzv. swiftové správy), kedy nie je zrejmé, či vôbec ide o trestný čin (napríklad či nedošlo k chybnému uvedeniu čísla účtu prijímateľa) alebo o aký predikatívny trestný čin ide (napríklad trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, ak ide o zneužitie internetbankingu). Zaistenie peňažných prostriedkov na účte 95 Trestného poriadku) v takýchto prípadoch umožňuje ich vrátenie poškodeným subjektom, ale ani takýto postup nevedie vždy k odhaleniu páchateľa, nakoľko to je podmienené objasnením predikatívneho trestného činu, a to do značnej miery komplikuje celý vyšetrovací proces.
3.2.2. Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
Trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 § 268 Trestného zákona predstavuje minimálny podiel na celkovej páchanej trestnej činnosti. V roku 2024 bolo pre tento trestný čin stíhaných päť osôb, čo z celkového počtu stíhaných osôb predstavuje podiel 0,01 % (v roku 2023 boli stíhané tri osoby). Prokurátori podali v roku 2024 obžalobu na štyri osoby, teda o jednu osobu viac ako v roku 2023 a dve osoby boli odsúdené (v roku 2023 nebola odsúdená žiadna osoba za uvedený trestný čin).
V roku 2024 viedli trestné stíhanie za tento trestný čin prokurátori oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry proti trom osobám a v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline proti dvom osobám. V trestných veciach, ktoré boli do 19. marca
45
2024 evidované na Úrade špeciálnej prokuratúry, bolo v jednej trestnej veci vedenej na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici vznesené obvinenie dvom právnickým osobám. Pre tento druh trestnej činnosti bolo začaté trestné stíhanie celkovo v siedmich trestných veciach, z toho najviac trestných vecí bolo v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave. Predmetom výkonu prokurátorského dozoru v obvodoch krajských prokuratúr boli obvykle verejné obstarávania v oblasti štátnej správy a samosprávy, a to po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry aj za predpokladu, že uvedené verejné obstarávania boli financované (spolufinancované) z európskych fondov, ak si v týchto konaniach neuplatnilo právomoc na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní oddelenie závažnej kriminality Generálnej prokuratúry.
V súvislosti s trestným činom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe 266, § 267, § 268 Trestného zákona) eviduje prokuratúra aj v roku 2024 trestné oznámenia najmä zo strany neúspešných uchádzačov verejných súťaží na rôznych verejných obstarávateľov (orgány verejnej moci) alebo špecializované právnické osoby, ktoré realizujú priamo verejné obstarávania právnických osôb s majetkovou účasťou štátu alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Oznamovatelia poukazovali na podozrenia spočívajúce v zadaní verejného obstarávania na mieru konkrétnemu vopred vybranému uchádzačovi o zákazku vo verejnom obstarávaní alebo v prispôsobovaní priebehu verejného obstarávania vopred preferovanému uchádzačovi. S prebiehajúcim trestným konaním je často paralelne vedené aj administratívne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného verejného obstarávateľa, resp. konanie o správnom delikte verejného obstarávateľa, a to Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý konal o námietke neúspešného uchádzača alebo z úradnej moci. Úrad pre verejné obstarávanie v takých prípadoch poskytuje orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť pri zabezpečovaní dokumentácie z verejného obstarávania, ktorou disponuje. Závery z administratívneho prieskumného konania napomáhajú orgánom činným v trestnom konaní identifikovať porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní“) a následne posúdiť v konkrétnom prípade naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona.
Aj v roku 2024 na základe dohody o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom pre verejné obstarávanie, ktorá bola uzatvorená 15. marca 2018, prebiehala aktívna spolupráca zameraná na vzájomnú výmenu informácií. Zamestnancov Úradu pre verejné obstarávanie pozvali prokurátori trestného odboru Generálnej prokuratúry na medzirezortnú pracovnú poradu, ktorej témou bolo finančné vyšetrovanie a aj zmeny v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní účinné od 1. augusta 2024; tejto porady sa zúčastnili aj zástupcovia Policajného zboru a Finančnej správy. Zmena právnej úpravy účinná od 1. augusta 2024 viedla k zániku trestnosti trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona pri zákazkách, ktorých predpokladaná hodnota sa pohybovala v rozmedzí od 10 000,01 eur do 49 999,99 eur. Orgány činné v trestnom konaní aj po zmene právnej úpravy vykonávali dokazovanie k postupom pri verejných obstarávaniach, pri ktorých predpokladaná hodnota zákazky nedosahovala najmenej 50 000 eur, z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestného činu porušovania povinnosti
46
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, a to z pohľadu zachovania hospodárnosti verejného obstarávania.
Aplikácia zákonných znakov trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona je v praxi limitovaná z hľadiska následku uvedeného v odsekoch 2 a 3 spôsobením škody súťažiteľovi; za škodu nie je možné považovať hodnotu zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania. Dovolací senát Najvyššieho súdu (uznesenie z 24. marca 2022 sp. zn. 1 TdoV 7/2019) uviedol vo všeobecnej rovine, že ak dojednanie výhody niektorému zo súťažiteľov zároveň za následok, že zákazka bola verejne obstaraná drahšie, škodou bude nielen ujma na zisku iného súťažiteľa 124 ods. 2 Trestného zákona), ale aj prospech zvýhodneného súťažiteľa 124 ods. 1 veta druhá Trestného zákona) a reálny úbytok na majetku verejného obstarávateľa, ku ktorému predražením zákazky došlo a z pohľadu právnej kvalifikácie takéhoto konania bude rozhodujúca najvyššia z takto zbiehajúcich sa škôd (uplatnenie absorpčnej zásady).
3.2.3. Finančné vyšetrovanie a zaisťovanie majetku v trestnom konaní
Ťažiskovú úlohu z hľadiska identifikovania výnosov z trestnej činnosti plní s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 1 písm. f) a g) Trestného poriadku finančné vyšetrovanie, ktoré vykonáva Policajný zbor. Na jeho základe sa zabezpečuje tzv. majetkový profil páchateľa trestného činu podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý je podkladom pre konajúceho prokurátora na rozhodnutie, aký konkrétny majetok v trestnom konaní zaistí a prostredníctvom ktorého zaisťovacieho inštitútu.
V roku 2024 bolo na prokuratúre realizované finančné vyšetrovanie v 1 109 trestných veciach, čo predstavuje pokles o 147 trestných vecí oproti roku 2023. Najviac finančných vyšetrovaní bolo vykonaných v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (v 480 trestných veciach), Krajskej prokuratúry v Bratislave (v 244 trestných veciach) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (v 226 trestných veciach). V obvodoch ostatných krajských prokuratúr sa počet realizovaných finančných vyšetrovaní pohyboval od 29 trestných vecí do 114 trestných vecí. V závažnejších trestných veciach je finančné vyšetrovanie realizované takmer v každej trestnej veci. Počet finančných vyšetrovaní v trestných veciach je uvedený v tabuľke II.3.2.3.1.
Celková hodnota zaisteného majetku na základe finančného vyšetrovania za rok 2024 predstavuje sumu 17 772 897 eur, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles hodnoty zaisteného majetku o sumu 12 437 479 eur. Majetok v najväčšej hodnote 5 961 900 eur bol zaistený v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bol zaistený majetok v hodnote 4 453 515 eur a v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach bol zaistený majetok v hodnote 4 184 188 eur. Na zníženie celkovej hodnoty zaisteného majetku mala v rozhodnej miere vplyv zmena právnej úpravy § 58 Trestného zákona (zmena z obligatórneho zaisťovania majetku na fakultatívne zaisťovanie majetku a zmena v preukazovaní príčinnej súvislosti medzi pôvodom majetku a stíhanou trestnou činnosťou), na základe ktorej v trestnom konaní zaisťované (a následne konfiškované) prevažne len také veci a majetok, pri ktorých je zistený súvis so spáchanou trestnou činnosťou (ide o nástroje trestnej činnosti alebo výnosy trestnej činnosti).
47
Najväčší objem majetku v obvodoch krajských prokuratúr bol zaistený prostredníctvom inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý bol v roku 2024 aplikovaný len v dvoch trestných veciach s celkovou vyčíslenou hodnotou zaisteného majetku v sume 3 000 000 eur. Prokurátori pri uplatňovaní inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku postupovali v súlade s nálezom Ústavného súdu č. PL. ÚS 1/2021-264 z 27. septembra 2023 o treste prepadnutia majetku ukladaného podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona.
Najčastejšie uplatňovanými zaisťovacími prostriedkami boli opäť zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku a zaistenie hnuteľnej veci podľa § 96f Trestného poriadku.
V roku 2024 bol zaistený nárok poškodeného na náhradu škody na majetku obvineného v celkovej výške 1 717 817 eur. Zaistenie výkonu zhabania časti majetku podľa § 461a ods. 2 Trestného poriadku bolo realizované len v jednej trestnej veci a hodnota zaisteného majetku predstavovala 86 000 eur.
Pri stíhaní trestnej činnosti legalizácie výnosov z trestnej činnosti bol zaistený aj majetok patriaci pôvodne poškodeným osobám z tzv. predikatívnej trestnej činnosti, ktorý mal byť následne predmetom legalizácie. Z takto zaisteného majetku bol v roku 2024 vrátený poškodeným osobám majetok v hodnote 2 124 495 eur 97 ods. 1 Trestného poriadku), z toho 1 969 405 eur predstavovali finančné prostriedky zaistené na bankových účtoch (§ 95 ods. 1 Trestného poriadku).
Najčastejším druhom zaisťovaného majetku v roku 2024, rovnako ako v predchádzajúcom roku, boli finančné prostriedky vedené na účte v banke, nehnuteľnosti (najmä byty, pozemky, domy), motorové vozidlá, peniaze v hotovosti, šperky a luxusný tovar vysokej hodnoty.
V sledovanom období bolo v jednej trestnej veci realizované zaistenie výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku s hodnotou zaisteného majetku 500 eur. Zaistenie výkonu trestu prepadnutia veci podľa § 428 ods. 2 Trestného poriadku nebolo v roku 2024 realizované.
Najväčší právny dopad z hľadiska aplikovania zaisťovacích inštitútov vo vzťahu k majetku v trestnom konaní malo práve prijatie vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023 o treste prepadnutia majetku ukladaného podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktorý vo výrokovej časti vyslovil nesúlad ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy. V súlade s uvedeným nálezom Ústavného súdu došlo v roku 2024 k zmene právnej úpravy ukladania trestu prepadnutia majetku. Zákonné podmienky pre ukladanie tohto trestu boli výrazne sprísnené 58 Trestného zákona) a po zmene právnej úpravy v trestnom konaní zaisťované a následne konfiškované len také veci a majetok, pri ktorých je na základe získaných dôkazov zistený súvis so spáchanou trestnou činnosťou, teda že ide o také veci alebo majetok, ktoré sú nástrojmi trestnej činnosti alebo výnosmi trestnej činnosti. V súvislosti s uvedeným nálezom Ústavného súdu došlo k zrušeniu zaisteného majetku v roku 2024 v štyroch trestných veciach v súdnom konaní; v prípravnom konaní v roku 2024 nebol zrušený už zaistený majetok.
48
V právoplatne skončených trestných veciach, v ktorých nebol súdom uložený trest prepadnutia majetku ešte vykonaný, zakladá strata účinnosti ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona ako skutočnosť skôr neznáma dôvod pre obnovu konania; vo viacerých trestných veciach prebiehajú obnovy konania, v ktorých sa skúma zákonnosť uloženia trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona účinného do vydania uvedeného nálezu Ústavného súdu. Účinky nálezu Ústavného súdu sa nevzťahujú na právoplatne skončené trestné veci, v ktorých bol trest prepadnutia majetku vykonaný 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nález Ústavného súdu PL. ÚS 1/2021 z 27. septembra 2023).
Z hľadiska finančného vyšetrovania a zaisťovania vecí a majetku nemalo prijatie zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov vplyv na prax orgánov činných v trestnom konaní. Na zaisťovanie virtuálnych mien výrazný dopad zmena ustanovenia § 233a Trestného zákona nedbanlivostný trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti - účinná od 6. augusta 2024. Pri nedbanlivostnej legalizácii virtuálnej meny ako výnosu z trestnej činnosti musí byť jej hodnota najmenej 20 000,01 eur, preto nebude možné v súčasnosti trestnoprávne postihovať ako nedbanlivostnú legalizáciu značnú časť prípadov, v ktorej je virtuálna mena priamym alebo premeneným výnosom z trestnej činnosti.
Prokuratúra spolupracovala v roku 2024 s Finančnou spravodajskou jednotkou najmä pri preberaní a vyhodnocovaní poznatkov a operatívnych informácií o páchaní legalizácie výnosov z trestnej činnosti a tzv. neobvyklých obchodných operáciách, ktoré vykonávané na bankových účtoch. Prokuratúra touto spoluprácou plnila aj v roku 2024 povinnosti uložené zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spolupráca prokuratúry s Finančnou spravodajskou jednotkou sa odvíja od metodiky Svetovej banky a skúseností z procesov národného hodnotenia rizika v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.
Všetky potrebné činnosti pre ochranu a správu zaisteného majetku v trestnom konaní vykonáva od 1. augusta 2021 Úrad pre správu zaisteného majetku. V roku 2024 sa uskutočnila medzirezortná porada organizovaná trestným odborom Generálnej prokuratúry so zástupcami Úradu pre správu zaisteného majetku, Policajného zboru a Finančnej správy. Téma stretnutia bola zameraná na aplikačné problémy týkajúce sa zaisťovania, správy a predaja virtuálnych mien. Zástupcovia Úradu pre správu zaisteného majetku zaznamenali nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní pri faktickom zaisťovaní virtuálnej meny na tzv. kryptopeňaženku, keď policajné orgány zaisťujú virtuálnu menu z viacerých trestných konaní na jednu kryptopeňaženku a sťažujú tak manipuláciu so zaistenou virtuálnou menou, najmä pri jej prevzatí do správy Úradu pre správu zaisteného majetku.
Prokuratúra pri postihu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti úzko spolupracuje s Národnou centrálou osobitných druhov kriminality ako špecializovaným policajným útvarom. Hlavnou prekážkou efektívneho finančného
49
vyšetrovania a postihu trestnej činnosti tohto druhu kriminality je personálna poddimenzovanosť vyšetrovacích útvarov na jednotlivých okresných riaditeľstvách a krajských riaditeľstvách Policajného zboru, ktoré realizovali trestné konania za predikatívne trestné činy, najmä tie, z ktorých najviac generované výnosy, ktoré následne predmetom legalizácie (organizovaná, majetková a hospodárska kriminalita).
Limity v odhaľovaní a dokazovaní tejto trestnej činnosti a jej páchateľov súvisia s charakterom prevažnej časti tejto trestnej činnosti, ktorou je podvodné odčerpávanie peňažných prostriedkov z peňažných účtov v zahraničí, ich následné preposielanie na peňažné účty v slovenských bankách a ďalšia manipulácia s týmito peňažnými prostriedkami, keď účasť známych a identifikovaných osôb podieľajúcich sa na disponovaní s nimi je len okrajová, bez vedomostí o pôvode peňažných prostriedkov a o protiprávnom nakladaní s nimi. V prevažnej väčšine týchto prípadov dôjde k výsluchu majiteľa účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky poukázané z iniciatívy väčšinou neznámych osôb. Vo väčšine prípadov majitelia účtov nemajú vedomosť o pôvode peňažných prostriedkov, vykonajú ich prevod na iný účet alebo vyberú peňažné prostriedky z účtu a ďalej konajú podľa pokynov hlavných páchateľov, ktorí skryto organizujú túto trestnú činnosť. Orgány činné v trestnom konaní zabezpečujú dôkazy z peňažných ústavov a aj prostredníctvom právnej pomoci adresovanej do zahraničia zisťujú skutočnosti relevantné pre objasnenie skutkových okolností prípadu. Realizácia právnej pomoci justičnými orgánmi iného štátu vplyv na dĺžku trvania prípravného konania a aj vplyv na možnosť využitia zaisťovacích nástrojov. Od druhej polovice roku 2024 sa zavádza do praxe Centrálny register účtov, ktorý napomôcť skráteniu dĺžky prípravného konania a umožniť vyššiu efektivitu pri zaisťovaní peňažných prostriedkov na účte. Prokuratúra sa v roku 2024 zapojila do projektu spolupráce orgánov činných v trestnom konaní so šiestimi bankovými inštitúciami zameranej na včasné zaistenie finančných prostriedkov na bankových účtoch.
Z hľadiska medzirezortnej spolupráce prokuratúra aj v roku 2024 participovala na činnosti Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Informácia o činnosti tejto skupiny za rok 2024 bola predmetom rokovania medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou za účasti zástupcu Generálnej prokuratúry a bola schválená bez pripomienok.
Prokuratúra ďalej dôsledne plnila úlohy vyplývajúce z procesov spadajúcich do pôsobnosti Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu - MONEYVAL a súvisiacich štandardov medzinárodnej organizácie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu Finančnej akčnej skupiny (FATF Financial Action Task Force), procesov spadajúcich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru (Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005), procesov spadajúcich do oblasti vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie, ako aj z procesov v rámci ďalších hodnotiacich mechanizmov Rady Európy, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie spojených národov. Prokuratúra sa zároveň v roku 2024 aktívne zúčastňovala na procesoch Národného hodnotenia rizika legalizácie výnosov z trestnej činnosti a získané poznatky zdieľala s Finančnou spravodajskou jednotkou.
50
Služobným predpisom na úseku postihu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, realizácie finančného vyšetrovania, zaisťovania vecí a majetku a napokon odoberania výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie je aktualizované opatrenie generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 125/20/1000-53 z 29. júna 2021. Upravuje pôsobnosť prokuratúry v oblasti boja s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a v oblasti zaistenia a konečného odoberania výnosov z trestnej činnosti. Na základe opatrenia generálneho prokurátora č. 3/2022 z porady generálneho prokurátora z 13. 15. decembra 2022 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry v Krpáčove zabezpečované štatistické prehľady zaisťovania majetku, vecí a výnosov z trestnej činnosti, vrátane ich hodnoty, za príslušný kalendárny štvrťrok od krajských prokuratúr a do 19. marca 2024 aj od Úradu špeciálnej prokuratúry.
Problematika finančného vyšetrovania, odoberania výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie a správy zaisteného majetku bola ťažiskovou témou pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry s vedúcimi prokurátormi trestného odboru, námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a vedúcimi trestných oddelení krajských prokuratúr, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. až 18. októbra 2024 v Starej Lesnej a tiež pracovnej porady trestného odboru Generálnej prokuratúry so zástupcami Policajného zboru a Finančnej správy k finančnému vyšetrovaniu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 14. 15. novembra v Krpáčove. Táto téma bola aj predmetom pracovnej porady trestného odboru Generálnej prokuratúry zameranej na postih trestného činu obchodovania s ľuďmi a zaisťovania výnosov z tohto druhu trestnej činnosti, ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. až 4. septembra 2024 v Starej Lesnej. Finančné vyšetrovanie, odoberanie výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie a správa zaisteného majetku pravidelne predmetom programu porád krajských prokurátorov, okresných prokurátorov, ako aj medzirezortných pracovných porád so zástupcami krajských riaditeľstiev Policajného zboru, okresných riaditeľstiev Policajného zboru a so zástupcami Národného centra osobitných druhov kriminality. Na pracovné porady pozývaní aj zástupcovia Úradu pre správu zaisteného majetku. Na základe záverov prijatých na pracovných poradách krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami prijímané interné opatrenia za účelom efektívneho odoberania výnosov z trestnej činnosti.
3.3. Trestné činy proti životnému prostrediu
V roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 došlo k nepatrnému zníženiu počtu stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu. V roku 2024 bolo stíhaných 367 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles o 3 osoby. Počet stíhaných osôb v oblasti environmentálnej kriminality predstavuje len 1,35 % z celkového počtu stíhaných osôb. Obžalovaných osôb bolo 224 (v porovnaní s rokom 2023 išlo o pokles o 27 osôb). Za túto trestnú činnosť bolo v roku 2024 odsúdených 189 osôb (v roku 2023 bolo odsúdených 195 osôb). Dohodu o vine a treste, rovnako ako v roku 2023, uzatvorilo 27 osôb, podmienečne zastavené trestné stíhanie bolo proti 42 osobám (pokles o 13 osôb) a uzavretím zmieru a zastavením trestného stíhania bolo ukončené trestné stíhanie 15 osôb (v roku 2023 to bolo 21 osôb).
51
Najviac stíhaných osôb v roku 2024 bolo za trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 124 osôb (v porovnaní s rokom 2023 nárast o 20 osôb). Z hľadiska počtu stíhaných osôb nasledoval trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 80 osôb (v porovnaní s rokom 2023 pokles o 12 osôb). Za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bolo stíhaných 71 osôb (v porovnaní s rokom 2023 nárast o 8 osôb). Za trestný čin týrania zvierat podľa § 305a Trestného zákona bolo stíhaných 29 osôb (v porovnaní s rokom 2023 pokles o 4 osoby). Zostávajúce trestné činy podľa druhého dielu šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa vyskytovali v menšom počte.
Pri postihovaní environmentálnej trestnej činnosti sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s posudzovaním prekážky rozhodnutej veci, keďže porušenie právnych noriem na úseku životného prostredia možno postihnúť tak v správnom konaní, ako aj v trestnom konaní a správne orgány nie zriedka konajú o protiprávnych konaniach, ktoré napĺňajú skutkové podstaty trestných činov a mali by byť predmetom trestného konania. Na základe poznatkov získaných z aplikačnej praxe prokurátorov možno konštatovať, že príslušné správne orgány, napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, väčšinou ukladajú v správnom konaní pokuty, ktoré násobne vyššie ako finančný postih páchateľa v trestnom konaní v prípade uloženia peňažného trestu.
Najčastejším motívom páchania trestnej činnosti na úseku životného prostredia bol majetkový zisk páchateľov. Čiastočne sa trestných činov proti životnému prostrediu dopúšťali aj páchatelia neznalí právnych predpisov, resp. s nízkym právnym povedomím, ktorí si neuvedomovali závažnosť svojho protiprávneho konania.
Problematika environmentálnych trestných činov sa vyznačuje vysokou mierou latentnosti. Ak aj orgány činné v trestnom konaní získajú dostatok dôkazov o spáchaní trestného činu proti životnému prostrediu, častokrát je obtiažne ustálenie osoby, ktorá sa ho dopustila, a to vedie k mnohým prerušeným trestným stíhaniam z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, pretože pri objasňovaní trestných činov proti životnému prostrediu je s odstupom času od jeho spáchania problematické ustálenie osoby, ktorá sa ho dopustila.
Na zvýšenie objasnenosti trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona malo vplyv postupné personálne posilnenie a materiálne zabezpečenie odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru. V niektorých trestných veciach boli za tento trestný čin trestne stíhané aj právnické osoby, čo vyplýva z podstaty podnikania a zainteresovania mnohých subjektov na páchaní tohto druhu trestnej činnosti (konatelia firiem, zodpovední zamestnanci, spriaznené osoby). Ako príklad je možné uviesť trestné veci vedené v súvislosti s výstavbou významných stavebných projektov (napríklad cestný obchvat hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava) alebo s prevádzkou veľkých skládok (skládky odpadu v Bratislave a jej okolí a skládky odpadov v okolí Trnavy).
Prokurátori v trestných konaniach týkajúcich sa environmentálnej kriminality často pristupujú k zaisťovaniu vecí použitých na spáchanie trestnej činnosti (stavebné
52
mechanizmy), finančných prostriedkov (na bankových účtoch fyzických osôb a právnických osôb alebo v hotovosti) a aj nehnuteľností, ktoré mohli byť nadobudnuté z prostriedkov získaných trestnou činnosťou. Uplatňovanie zaisťovacích úkonov úzko súvisí s finančným vyšetrovaním, ktoré je pri tomto druhu kriminality vykonávané obligatórne.
Vyšetrovanie trestných činov proti životnému prostrediu je do značnej miery ovplyvnené rozsiahlym znaleckým dokazovaním nevyhnutným pre kvantifikovanie rozsahu trestného činu a ustálenia škody na životnom prostredí, čo sa nepriaznivo prejavuje na dĺžke jeho trvania.
V aplikačnej praxi sa dlhodobo stretávame s neprimeranou dĺžkou forenzného znaleckého dokazovania, na čo vplyv aj nedostatok znalcov zapísaných v odbore ochrany životného prostredia, najmä z odvetvia odpadov, priemyselného a komunálneho odpadu, ochrany životného prostredia či klasifikácie druhov a rozsahu nebezpečných látok. Znalecké dokazovanie aj naďalej predstavuje rozhodujúcu súčasť dokazovania environmentálnych trestných činov a v skutkovo náročnejších veciach nepriaznivo ovplyvňuje dĺžku vyšetrovania.
Na druh trestných činov páchaných proti životnému prostrediu majú vplyv aj regionálne špecifiká a odlišnosti. Krajská prokuratúra v Prešove poukazuje na pretrvávajúci problém okresov s väčším počtom sociálne znevýhodnených obyvateľov (napríklad okres Kežmarok), ktorí sa často dopúšťajú trestných činov neoprávneného nakladania s odpadmi a krádeže dreva, ktorých objasnenie je náročné. Aj v roku 2024, najmä v zimnom období v okresoch obývaných sociálne znevýhodneným obyvateľstvom, dochádzalo k páchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zberom dreva alebo výrubom drevín na lesných pozemkoch. Tohto protiprávneho konania sa dopúšťajú aj maloleté osoby, ktoré posielajú do lesa po drevo ich rodičia. V blízkosti osád obývaných sociálne znevýhodnenými obyvateľmi vznikajú nelegálne skládky odpadu, a to aj napriek zabezpečeniu zberných kontajnerov na odpad, ktorých využitie obyvatelia osád ignorujú. V dôsledku zmien právnej úpravy v oblasti odpadového hospodárstva (zálohovanie najmä plastových fliaš) sa situácia zlepšila.
Dlhodobým problémom je i krádež drevnej hmoty na účely predaja štiepky, kde páchatelia vyhľadávajú najmä zanedbané poľnohospodárske pozemky zarastené lesným porastom a zneužívajú neskúsenosť starostov obcí, od ktorých dosiahnu vydanie povolení na výrub častokrát na základe neúplných alebo klamlivých podkladov. Páchatelia ako oficiálny dôvod žiadosti o výrub uvedú prečistenie pozemkov za účelom ich hospodárskeho využitia a pritom vykonajú výrub drevín v rozpore s vydaným povolením, a to aj zásahom do lesných pozemkov. Po predaji drevnej hmoty v takmer 99 % prípadov nevyčistia pozemok, zostanú na ňom ekonomicky nevyužité dreviny, kry, pne a zostatky po ťažbe a pozemky znovu zarastajú mladými výhonkami bez hospodárskeho využitia poľnohospodárskej pôdy.
V roku 2024 sa znovu vo väčšej miere v územnej pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vyskytovali trestné činy páchané nepovolenými vjazdami motorovými vozidlami do chránených oblastí 305 ods. 2 Trestného zákona), a to najmä v územných obvodoch Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Okresnej prokuratúry Brezno, čo súvisí s tým, že pomerne veľká rozloha územia
53
v pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sa nachádza minimálne v druhom stupni ochrany podľa všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny (Národný park Nízke Tatry, Národný park Muránska Planina, Chránená krajinná oblasť Poľana, Národný park Veľká Fatra a ďalšie).
V územnom obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý je regiónom s výraznými plochami zalesnenia, bol evidovaný vyšší počet trestných stíhaní za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona.
V roku 2024 evidovala prokuratúra aj trestné stíhania súvisiace s dovozom nebezpečného odpadu na územie Slovenskej republiky. V trestnej veci evidovanej na Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves ide o dovoz nebezpečného odpadu z Talianskej republiky a za účelom objasnenia tejto trestnej činnosti bol zriadený spoločný vyšetrovací tím s Českou republikou a Talianskou republikou. Dovoz nebezpečného odpadu z Talianskej republiky na územie Slovenskej republiky je predmetom trestných stíhaní aj na Okresnej prokuratúre Dunajská Streda (jedno trestné stíhanie) a Okresnej prokuratúre Senica (dve trestné stíhania).
Prípad vymykajúci sa bežnému spôsobu páchania trestných činov proti životnému prostrediu, ktorý je hodný zreteľa, bol evidovaný na Okresnej prokuratúre Zvolen. V roku 2024 bolo vznesené obvinenie právnickej osobe za trestný čin porušovania ochrany vôd a ovzdušia podľa § 304 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože v dôsledku nepriaznivého počasia sa v bioplynovej stanici pretrhol plášť „Bag tanku“ a z jeho skladovacej nádrže unikla prevyšujúca časť digestátu v objeme približne 50 m3 do okolitého prostredia a do Bienskeho potoka, následne do rieky Hron, čo spôsobilo mimoriadne zhoršenie kvality vody a hromadný úhyn rýb, čím bola spôsobená škoda Slovenskému rybárskemu zväzu Rada Žilina vo výške 2 173 783,23 eur a priama škoda na odstraňovaní havárie vo výške 1 293 670,63 eur, nepriama škoda na produkcii rýb vo výške 1 748 612,25 eur, nepriama škoda na reprodukcii rýb vo výške 5 867 937,18 eur a Slovenskej republike zastúpenej Okresným úradom Zvolen, odborom starostlivosti o životné prostredie nepriama škoda na spoločenskej hodnote uhynutých organizmov vo výške 406 461 000 eur.
Prokurátori Generálnej prokuratúry vypracovali v roku 2024 „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi“ (ďalej v tomto bode len „zhodnotenie“). Vypracovanie zhodnotenia bolo stanovené v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024. Spoločným menovateľom orgánov štátnej správy a orgánov činných v trestnom konaní v oblasti nezákonného umiestňovania odpadov na území Slovenskej republiky je vyvodzovanie (administratívnoprávnej aj trestnoprávnej) zodpovednosti voči pôvodcom nelegálnych skládok. Vzhľadom na uvedené boli previerky stavu zákonnosti súčasne vykonávané prokurátormi netrestného úseku i prokurátormi trestného úseku. Pre plnenie tejto úlohy sa vzájomná previazanosť a komunikácia prokurátorov uvedených úsekov ukázala ako kľúčová. Zhodnotením zistené poznatky preukázali, že štát rezignoval na možnosť zisťovania osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu podľa zákona o odpadoch. Alarmujúca je nečinnosť okresných úradov, obcí a miest, a to aj po postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní po ustálení skutkového stavu
54
a odhalení páchateľa. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.
Problematika trestných činov proti životnému prostrediu bola aj v roku 2024 témou pracovných porád a stretnutí prokurátorov špecializujúcich sa na tento druh kriminality. V dňoch 24. 26. apríla 2024 sa uskutočnila pracovná porada prokurátorov špecializujúcich sa na trestnú činnosť proti životnému prostrediu v Starej Lesnej, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru, Národnej centrály osobitných druhov kriminality, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality.
Medzirezortné porady zamerané na regionálne problémy v boji s envirokriminalitou organizovali aj prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr za účasti zástupcov polície a zástupcov štátnych orgánov. Prokurátori so špecializáciou na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti proti životnému prostrediu sa pravidelne zúčastňujú školení Justičnej akadémie alebo Prezídia Policajného zboru. Právna úprava ochrany životného prostredia je rozdrobená vo viacerých právnych predpisoch, ktoré často menené, a to spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy aj pre orgány aplikácie práva. Aj z tohto dôvodu nevyhnutné konzultácie príslušníkov Policajného zboru a prokurátorov pri dokazovaní tohto druhu trestnej činnosti.
Prokurátori Generálnej prokuratúry a vybraní prokurátori krajských prokuratúr a okresných prokuratúr sa zúčastnili 7. 8. februára 2024 vzdelávacieho podujatia zameraného na dokumentovanie a vyšetrovanie prípadov nelegálnych aktivít s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi (CBRN materiály), ktoré organizovalo Prezídium Policajného zboru a 20. 22. mája 2024 vzdelávacieho podujatia zameraného na nelegálne aktivity s CBRN materiálmi.
3.4. Kriminalita mladistvých a trestné činy súvisiace s domácim násilím a trestné činy páchané na deťoch
3.4.1.Kriminalita mladistvých
Na účely tejto správy sa pod označením „kriminalita mladistvých“ rozumie páchanie trestných činov osobami staršími ako 14 rokov a mladšími ako 18 rokov. Trestná činnosť páchaná mladistvými osobami je závažným celospoločenským problémom, ktorý si vyžaduje intenzívnu pozornosť a spoluprácu viacerých orgánov verejnej moci.
V roku 2024 bolo ukončené trestné stíhanie proti 1 365 mladistvým osobám, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 mierny pokles (o 26 osôb). Po kontinuálnom poklese počtu trestných stíhaní mladistvých osôb, ktorý bol evidovaný v rokoch 2015 2022, bol v roku 2023 zaznamenaný prvýkrát ich nárast, a aj napriek konštatovaniu poklesu počtu trestných stíhaní mladistvých v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023, ich počet je stále vyšší ako v rokoch 2015 až 2022.
Mladiství obvinení, voči ktorým bolo v roku 2024 ukončené trestné stíhanie, tvoria podiel 5 % na celkovom počte stíhaných osôb; v roku 2023 to bol podiel 4,7 % a v roku 2022 4,5 %, teda podiel mladistvých obvinených na celkovom počte stíhaných
55
osôb v posledných rokoch mierne narastá, čo je potvrdením vyššie uvedeného trendu mierne sa zvyšujúcej kriminality mladistvých osôb.
Na trestnej činnosti mladistvých sa mladistvé osoby staršie ako 14 rokov a mladšie ako 15 rokov podieľali v 14,25 % trestných vecí, čo predstavuje výrazný pokles, a to až o 26,75% v porovnaní s rokom 2023.
Dievčatá tvorili 10,4 % z trestne stíhaných mladistvých osôb, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2023.
Vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky na páchanie trestnej činnosti mladistvými bol zistený v 10 % trestných vecí, v ktorých bolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti mladistvému, čo je o 2 % viac ako v roku 2023 a 3 % viac ako v roku 2022.
Vývoj počtu obžalovaných mladistvých a počtu mladistvých recidivistov za posledné tri roky je v tabuľke II.3.4.1. Z údajov tam uvedených vyplýva, že v roku 2024 bol v porovnaní s rokom 2023 zaznamenaný pokles počtu obžalovaných mladistvých o 8 %, pričom počet obžalovaných mladistvých, ktorí sa v minulosti už dopustili trestnej činnosti, je len mierne nižší, a to o 6 osôb.
Najviac trestných stíhaní proti mladistvým v roku 2024 evidujú Krajská prokuratúra v Košiciach (411 trestných stíhaní v roku 2024, 457 v roku 2023, 499 v roku 2022), Krajská prokuratúra v Prešove (299 trestných stíhaní v roku 2023, 383 v roku 2023, 373 v roku 2022) a Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (207 trestných stíhaní v roku 2024, 326 v roku 2023, 282 v roku 2022). Na Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorá od roku 2021 do roku 2023 evidovala nárast trestne stíhaných mladistvých osôb o 38 %, klesol ich počet v porovnaní s rokom 2023 o 40 trestne stíhaných mladistvých obvinených (76 trestných stíhaní v roku 2024, 116 trestných stíhaní v roku 2023).
Najmenej vedených trestných stíhaní proti mladistvým bolo v roku 2024, tak isto ako v roku 2023, v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne (49 trestných stíhaní v roku 2024, 76 v roku 2023). Uvedený trend sa v porovnaní s rokom 2023 nezmenil. Nárast počtu trestne stíhaných mladistvých osôb eviduje v roku 2024 iba Krajská prokuratúra v Nitre, a to o 25 osôb v porovnaní s rokom 2023.
Prokurátori v roku 2024 ukončili trestné stíhanie proti mladistvým obžalobou v 932 trestných veciach, teda v 68 % všetkých ukončených trestných vecí mladistvých (v roku 2023 to bolo v 1 013 trestných veciach, teda takmer v 73 % ukončených trestných veciach mladistvých). Najviac obžalôb podali tak, ako aj v roku 2023, prokurátori v obvodoch Krajskej prokuratúry v Košiciach - 273 (306 v roku 2023), Krajskej prokuratúry v Prešove 230 (228 v roku 2023) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici - 192 (180 v roku 2023).
V porovnaní s rokom 2023 prokurátori v menšom rozsahu aplikovali proti mladistvým alternatívne spôsoby skončenia trestného stíhania (tzv. odklony), najmä podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohodu o vine a treste alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania. Tieto odklony boli v roku 2024 aplikované
56
v 15 % zo všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým (4,5 % pokles v porovnaní s rokom 2023).
Najčastejšie využívaným odklonom bolo konanie o dohode o vine a treste, ktorým došlo k skončeniu trestného stíhania vedeného proti mladistvému obvinenému v 108 veciach (118 v roku 2023); podielovo najviac tento inštitút využívali prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne, a to v 19 % všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým. Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo skončené trestné stíhanie mladistvého v 80 veciach (123 v roku 2023); podielovo najviac v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, a to v 16 % všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým. Najmenej využívaným odklonom bolo tak, ako po minulé roky, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, ktorým bolo skončených 20 trestných stíhaní proti mladistvým (pokles o 9 v porovnaní s rokom 2023); podielovo najviac v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (14 % z ukončených trestných vecí proti mladistvým).
Zásadný nárast v spôsobe skončenia trestných stíhaní vedených proti mladistvým obvineným je evidovaný pri inštitúte postúpenia trestného stíhania. V roku 2024 bolo postúpením veci ukončené trestné stíhanie až v 131 trestných veciach mladistvých obvinených (11 trestných vecí v roku 2023). Uvedené je možné pripísať najmä zmene právnej úpravy v Trestnom zákone, konkrétne zvýšeniu sumy malej škody potrebnej na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že najčastejšie páchaným druhom trestnej činnosti mladistvými je trestná činnosť proti majetku, pričom škoda spôsobená týmito trestnými činmi zo strany mladistvých nebýva vysoká, zvýšením sumy malej škody nebolo možné ďalej vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, ale konanie mladistvého bolo možné prejednať v priestupkovom konaní, a preto bolo potrebné takéto trestné veci mladistvých obvinených postúpiť na prejednanie priestupku podľa § 214 Trestného poriadku.
V roku 2024 bolo trestné stíhanie mladistvého obvineného zastavené v 77 veciach (nárast o 24 vecí v porovnaní s rokom 2023) a prerušené v 23 veciach (pokles o 15 vecí v porovnaní s rokom 2023).
V roku 2024 bolo vedené trestné stíhanie v Slovenskej republike proti siedmim mladistvým cudzincom, čo predstavuje z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých len 0,5 % (15 mladistvých cudzincov v roku 2023, 1,1 % z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých).
Skladba trestnej činnosti mladistvých sa ani v roku 2024 nezmenila. Mladiství sa v roku 2024 dopustili celkovo 1 821 trestných činov, čo predstavuje len mierny pokles o 0,5 % v porovnaní s rokom 2023. Najviac ukončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo tých, ktoré boli vedené za trestné činy proti majetku, a to 861. Podiel majetkovej trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami na celkovom počte trestných činov spáchaných mladistvými je v porovnaní s rokom 2023 viac menej rovnaký stále tvorí približne polovicu (47 %) zo všetkých trestných činov spáchaných mladistvými, a to aj napriek tomu, že v roku 2024 došlo k vyššie uvedenej zmene právnej úpravy týkajúcej sa zvýšenia dolnej hranice výšky malej škody potrebnej na dosiahnutie možnosti vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti.
57
Najčastejším trestným činom proti majetku, ktorého sa v roku 2024 dopustili mladiství páchatelia, bol trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona (655 trestných činov); ide o najčastejšie páchaný trestný čin mladistvými. Z majetkovej trestnej činnosti sa mladiství dopúšťali aj trestných činov poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona (988 trestných činov), neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona (56 trestných činov) a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Trestného zákona (27 trestných činov).
Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti predstavovali v roku 2024 druhú najčastejšie páchanú trestnú činnosť mladistvými (405 trestných činov, čo predstavuje takmer 22 % z trestných činov spáchaných mladistvými). Pri trestných činoch proti slobode išlo o 270 trestných vecí proti mladistvým, najviac za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona (151 trestných vecí). Vo významnejšej miere sa vyskytovali aj trestné činy lúpeže podľa § 188 Trestného zákona (92 trestných činov) a vydierania podľa § 189 Trestného zákona (20 trestných činov). Pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti (135 trestných činov spáchaných mladistvými) sa mladiství dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona (99 trestných činov).
Tretím štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2024 boli trestné činy proti iným právam a slobodám (258 trestných činov), čo predstavuje 14 % z trestných činov spáchaných mladistvými. Najčastejším trestným činom páchaným mladistvými bol trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona (183 trestných činov). Mladiství páchali aj trestné činy súvisiace s detskou pornografiou podľa § 368 370 Trestného zákona (42 trestných činov), ako aj trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona (21 trestných činov).
Významný podiel na celkovom počte trestných činov spáchaných mladistvými majú aj trestné činy proti životu a zdraviu, ktorých bolo mladistvými v roku 2024 spáchaných 184. Najväčší podiel tvoria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 158 Trestného zákona (129 vecí), pričom v 120 prípadoch mladiství spáchali úmyselne trestný čin ublíženia na zdraví, čo predstavuje alarmujúci 93 % podiel na počte trestných činov proti životu a zdraviu spáchaných mladistvými. Počet trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 173 Trestného zákona v porovnaní s rokom 2023 klesol o 6 (43 vecí, v roku 2023 to bolo 49). Mladiství sa v roku 2024 v menšej miere dopúšťali aj trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (43 vecí, pričom v 22 z nich išlo o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona), trestných činov proti poriadku vo verejných veciach (29 vecí, z ktorých najvyšší počet, 21, predstavuje trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona), trestných činov proti rodine a mládeži (14 vecí, z ktorých osem bolo pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona), či trestných činov hospodárskych (14 vecí, z ktorých najvyšší počet, 11, predstavuje trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona).
Z uvedených štatistík v porovnaní s tými evidovanými v roku 2023 vyplýva, že v roku 2024 narástol počet úmyselných násilných trestných činov spáchaných
58
mladistvými osobami. Uvedené sa najvýraznejšie prejavilo na trestných činoch proti životu a zdraviu, kde v porovnaní s rokom 2023 narástol počet trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví o 24 %. Počet trestných činov lúpeže vzrástol o 9,5 % a trestných činov výtržníctva, ktoré sa najčastejšie prejavuje vo forme úmyselného napadnutia iného, o 6 %. Alarmujúcim je však nárast trestných činov násilného sexuálneho charakteru, teda znásilnenia a sexuálneho násilia, ktorých počet je v porovnaní s rokom 2023 o 88 % vyšší (v roku 2023 sa mladiství dopustili spolu 17 trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia, a v roku 2024 32 takýchto trestných činov).
Pokiaľ ide o regionálne odlišnosti, výrazne sa na skladbe kriminality mladistvých v jednotlivých regiónoch podieľa hospodársky, ekonomický a sociálny faktor. Veľa prípadov trestnej činnosti mladistvých je dlhodobo v Košickom kraji a v Prešovskom kraji, kde podiel kriminality mladistvých na celkovej kriminalite tvorí 8 %, ale výrazný podiel, a to 15 % mladistvých obvinených na celkovom počte obvinených, eviduje v roku 2024 aj Krajská prokuratúra v Nitre.
V záujme efektívneho boja s trestnou činnosťou je nevyhnutné, aby boli rozpoznané sociálno-patologické javy ovplyvňujúce správanie jednotlivcov, ktoré významnou mierou odzrkadľujú aj aktuálne spoločenské nastavenie. S trestnou činnosťou páchanou mladistvými osobami nie je možné efektívne bojovať výlučne prostredníctvom represívnych nástrojov. Významnú pozornosť je potrebné venovať aj pomenovaniu príčin trestnoprávneho konania mladistvých, z ktorých je potom následne možné nastaviť účinné nástroje prevencie.
Zo štatistických údajov je možné, pri zameraní sa na najčastejšie páchané trestné činy mladistvými, viac-menej spoľahlivo vyvodiť exogénne príčiny trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami. K tým možno zaradiť rodinné prostredie, školské prostredie, vplyv médií a sociálnych sietí, ale aj vplyv vrstovníkov a spoločnosti.
Rodina je pre dieťa tým najdôležitejším sociálnym prostredím, ktoré formuje jeho osobnosť a sociálny vývin, dieťa si v ňom osvojuje základné morálne hodnoty a spoločenské normy, a vytvára hodnotovú orientáciu. V prípadoch, v ktorých rodina neplní svoju funkciu, dieťa nemá stabilné zázemie, nie je mu venovaná riadna a dostatočná pozornosť a nedostáva potrebné podnety, je rodinné prostredie jeden z najvýznamnejších kriminologických faktorov, ktoré môžu viesť k rozvoju nežiaduceho až kriminálneho správania dieťaťa.
Na celkovej kriminalite mladistvých dlhodobo najvýznamnejší podiel tzv. majetková kriminalita. Osobitne to platí v prípade trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, podiel ktorého tvorí 36 % na celkovej kriminalite mladistvých. Nejde o sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti, ale naopak, o jednoduché a neraz impulzívne konanie páchateľa spočívajúce najmä v krádežiach v obchodných prevádzkach, vreckových krádežiach, krádežiach drevnej hmoty či poľnohospodárskych plodín. Väčšina mladistvých páchateľov tejto trestnej činnosti je motivovaná snahou o okamžité získanie veci alebo finančnej hotovosti, teda zabezpečenie materiálnych potrieb, ktoré si inak nemôžu dovoliť. Uvedená motivácia je determinovaná najmä slabou ekonomickou situáciou v rodine a zlými sociálnymi pomermi a trestná činnosť je páchaná z dôvodu uspokojovania elementárnych potrieb
59
mladistvých páchateľov. Častokrát to osoby, ktoré žijú v mnohopočetných rodinách, kde rodičia bez stáleho príjmu, výchova a výživa mladistvých obvinených je zanedbaná, títo bežne požívajú alkoholické nápoje, prípadne aj ľahko dostupné omamné a psychotropné látky, pod vplyvom ktorých páchajú nielen majetkovú, ale aj inú závažnú násilnú trestnú činnosť.
Páchanie trestnej činnosti sa však nevyhýba ani mladistvým vyrastajúcim v ekonomicky štandardnom nadštandardnom rodinnom prostredí. V tomto prípade vplyv na páchanie trestnej činnosti najmä nezáujem rodičov alebo zákonných zástupcov o výchovu a trávenie voľného času mladistvými, ale aj nedostatok času z dôvodu pracovnej vyťaženosti rodičov.
Príkladom vplyvu rodinného prostredia na celkový vývoj dieťaťa a prípadný potenciál na spáchanie trestnej činnosti je trestná vec vedená na Okresnej prokuratúre Komárno za zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Skutku sa mal dopustiť maloletý, trestne nezodpovedný (z dôvodu veku v čase skutku 11 rokov) chlapec, a to tým spôsobom, že mal udrieť svoju starú matku päsťou najmenej jedenkrát do hlavy, v dôsledku čoho táto utrpela zranenia hlavy a mozgu, ktorým podľahla. Vec vzbudila ohlas nielen vzhľadom na nízky vek páchateľa a brutalitu jeho konania, ale aj pre malicherný motív útoku maloletý poškodenú udrel, lebo verbálne bránila riaditeľku školy, ktorú on nemal rád. V súvislosti s identifikáciou možných príčin spáchania trestného činu je potrebné uviesť, že maloletý vyrastal v rodine, kde sa jeho otec dlhodobo dopúšťal závažného domáceho násilia, za ktoré bol právoplatne odsúdený na dlhoročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj aktuálne vykonáva.
Osobitným faktorom dnešnej doby je vplyv online priestoru, osobitne sociálnych sietí a rôznych elektronických nástrojov komunikácie. Cez sociálne siete, ktoré v širokom rozsahu využívané mladistvými, dochádza v kybernetickom priestore k rôznym spôsobom páchania trestnej činnosti. V tomto kontexte je práve vplyv týchto prvkov spojený s vplyvom vrstovníkov. Orgány prokuratúry sa stretávajú s trestnou činnosťou, ktorú je možné subsumovať pod tzv. kyberšikanovanie (trestné činy vydierania, nebezpečného prenasledovania, nebezpečného vyhrážania a pod.), ale aj trestnou činnosťou páchanou v záujme natočenia „zaujímavého“ videa s obsahom nebezpečnej protiprávnej činnosti, ktoré páchateľ následne zverejní na niektorej zo sociálnych sietí s cieľom získania čo najväčšej pozornosti (napríklad fyzické útoky na iné osoby, najmä deti). Ako príklad možno v tejto súvislosti uviesť trestnú vec vedenú na Okresnej prokuratúre Galanta proti piatim obvineným mladistvým (štyria chlapci a jedno dievča), ktorí trestne stíhaní za trestné činy lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona. Títo mladiství sa sami, po vzore obdobných konaní zo zahraničia, masívne zdieľanými na sociálnych sieťach, postavili do role tzv. „lovcov pedofilov“. Na sociálnych sieťach vyhľadávali osoby mužského pohlavia za účelom komunikácie s nastrčeným dievčaťom uvádzajúcim vek 14 rokov, ktoré následne vylákali za účelom stretnutia s týmto dievčaťom, kde ich potom fyzicky napadli a vzali im finančnú hotovosť.
Vplyv mediálneho prostredia a informácií v ňom zdieľaných mal významný podiel aj konaní mladistvého chlapca, ktorý sa dopustil trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona tým spôsobom, že prostredníctvom
60
elektronickej pošty oznámil riaditeľke základnej školy, že v škole sa nachádza bomba. Mladistvý sa podľa vlastných slov pri skutku inšpiroval sociálnymi sieťami a skutočnosťami, ktoré sa v tom čase rozoberali v mediálnom priestore v súvislosti s obdobnými konaniami.
Pozornosť si určite zasluhujú aj endogénne, teda vnútorné príčiny páchania trestnej činnosti mladistvými osobitne psychologické faktory, akými poruchy správania, poruchy osobnosti či intelekt. Najmä v prípadoch násilnej trestnej činnosti je badateľný vplyv psychologických faktorov u páchateľov, v dôsledku čoho sa pristupuje v rámci dokazovania k znaleckým skúmaniam z odboru psychológie či odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Skúmanie týchto príčin si však vyžaduje hlbší a komplexnejší náhľad na túto problematiku.
Obzvlášť v prípade mladistvých páchateľov platí, že prevencia kriminality realizovaná napríklad formou výchovno-vzdelávacích aktivít v rámci vyučovacieho procesu, podporou ich voľnočasových aktivít a v neposlednom rade aj pozitívnym pôsobením masovokomunikačných prostriedkov, je dôležitejšia ako represia. Prevenciu kriminality mladistvých je nevyhnutné opierať predovšetkým o primárnu rodinu, ale pri cielení preventívnych opatrení aj na školské prostredie, v ktorom trávia deti podstatnú časť dňa. Prokurátori so špecializáciou na trestnú činnosť mladistvých a maloletých a trestné činy páchané na deťoch a násilie v rodinách participujú na preventívnych aktivitách, osobitne vykonávajú prednáškovú činnosť na základných a stredných školách so zameraním na základy trestnej zodpovednosti, kyberšikanovanie, trestnú činnosť spojenú s detskou pornografiou, extrémizmom či drogovú a majetkovú trestnú činnosť.
Nemenej významnou súčasťou preventívnych aktivít zameraných na potláčanie trestnej činnosti mladistvých je aj multiinštitucionálna spolupráca. Prokurátori okresných prokuratúr sa aj v roku 2024 pravidelne zúčastňovali na koordinačných stretnutiach na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom užšej spolupráce príslušných orgánov pri riešení problémov s mladistvými, a to tak individuálnych, ako aj všeobecných. Prokurátori špecialisti na trestnú činnosť mladistvých pôsobiaci na Generálnej prokuratúre sa v roku 2024 zúčastňovali v záujme nastavovania jednotných pravidiel a postupov prevencie kriminality pracovných stretnutí na úrovni orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou.
Z hľadiska výkonu metodickej činnosti bolo v roku 2024 Generálnou prokuratúrou vypracované zhodnotenie dôvodnosti a zákonnosti trestného stíhania mladistvých obvinených mladších ako 15 rokov v rokoch 2022 a 2023. Cieľom zhodnotenia bolo vytvorenie prehľadu o skladbe a rozsahu trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami staršími ako 14 rokov a mladšími ako 15 rokov, teda v tej najmladšej vekovej kategórii obvinených, ktorí sa v nemalej miere podieľajú na celkovej trestnej činnosti páchanej mladistvými obvinenými. Bolo preto potrebné zistiť, o aké trestné činy spravidla ide, aby bolo možné tieto zistenia pretaviť do cielene zameranej preventívnej činnosti, a to nielen prokurátorov, ale aj iných subjektov, ktoré môžu zo zistení vyplývajúcich zo zhodnotenia čerpať pri príprave vlastných preventívnych aktivít. Druhým cieľom zhodnotenia bolo zistenie skutočného stavu o spôsobe prístupu orgánov činných v trestnom konaní k špecifikám, ktoré sa kladú na dokazovanie v trestnom konaní vedenom proti mladistvým obvineným mladším ako 15 rokov (zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry).
61
3.4.2. Trestné činy súvisiace s domácim násilím
Problematika domáceho násilia patrí dlhodobo k prioritám činnosti prokuratúry a je jej venovaná náležitá pozornosť.
Od roku 2008 je pokynom generálneho prokurátora zabezpečená na každej okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre i na Generálnej prokuratúre špecializácia prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých a trestné činy páchané na deťoch a násilie v rodinách. Prokurátori s touto špecializáciou povinní zúčastňovať sa systematického odborného vzdelávania uskutočňovaného prokuratúrou, Justičnou akadémiou a medzinárodnými inštitúciami.
Trestné činy patriace do kategórie domáceho násilia sa v porovnaní s inými druhmi trestnej činnosti násilného charakteru vyznačujú viacerými špecifikami, ktoré podstatnou mierou determinujú postup orgánov činných v trestnom konaní pri dokazovaní. Tento druh trestnej činnosti charakterizuje špecifické miesto spáchania, kedy vo väčšine prípadov absentujú priami svedkovia (sú páchané prevažne v súkromí za „zatvorenými dverami“) a špecifický okruh osôb (medzi páchateľom a obeťou je blízky vzťah). Pre páchanie trestných činov hodnotených ako domáce násilie charakteristické rôznorodé formy násilia, a to násilie fyzické, verbálne, psychické, sexuálne, sociálne alebo ekonomické. Páchatelia násilie opakujú, stupňujú jeho intenzitu a spravidla trvá dlhšiu dobu. Pre túto trestnú činnosť je charakteristická vysoká latencia, pri ktorej obete zväčša dlhodobo trpia a mlčia, a to aj v prípade intervencií „zvonku“ a snahy okolia pomôcť. Obete konanie domáceho agresora bagatelizujú, nakoľko v prevažnej miere na ňom ekonomicky, psychicky a sociálne závislé. V mnohých prípadoch spája obeť s agresorom nielen majetok, ale aj spoločné deti.
Uvedené dôvody spôsobujú problémy pri odhaľovaní a dokazovaní tohto druhu trestnej činnosti. Obete domáceho násilia aj napriek podanému trestnému oznámeniu často menia svoje výpovede, bagatelizujú konanie páchateľa a odmietajú v ďalšom priebehu trestného stíhania vypovedať. To sťažuje dokazovanie najmä v konaní pred súdom.
Latencia je charakteristická predovšetkým pri trestných činoch páchaných v prostredí blízkych vzťahov, vrátane tých najzávažnejších, ako sexuálne zneužívanie, znásilnenie či týranie blízkej osoby a zverenej osoby.
Trestný zákon neobsahuje skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Na účely zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach“) sa trestným činom domáceho násilia rozumie 2 ods. 1 písm. e) tohto zákona] trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Medzi trestné činy, ktoré je možné posudzovať ako trestné činy domáceho násilia, patria najmä trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
62
Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155 a § 156 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona a menej často aj trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, ak spáchané na blízkej osobe ako chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Medzi hlavné kriminogénne faktory umožňujúce páchanie fyzického a psychického násilia na blízkych osobách patrí zvýšená konzumácia alkoholu, závislosť na omamných a psychotropných látkach, osobnostné poruchy páchateľa, psychické ochorenie páchateľa, nezamestnanosť a zlá finančná situácia. Nezanedbateľný je aj vplyv rodiny na dieťa, v ktorej vyrastá a rodinné prostredie, ktoré ho formuje do dospelosti. Agresivita páchateľov voči blízkym osobám vyplýva aj z napodobňovania vzorcov správania, s ktorými sa v detstve stretávali.
Obeťami domáceho násilia najčastejšie ženy a deti, následne rodičia, starí rodičia a súrodenci páchateľa.
V rámci vekového zloženia páchateľov trestných činov domáceho násilia je možné konštatovať, že týchto trestných činov sa dopúšťajú prevažne muži v produktívnom veku, teda vo veku od 30 do 50 rokov.
Za jeden z najzávažnejších prejavov domáceho násilia je považovaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Pri tomto trestnom čine bol v roku 2024 (212 stíhaných osôb) zaznamenaný pokles o 4,5 % stíhaných osôb v porovnaní s rokom 2023 (222 stíhaných osôb). Najčastejším páchateľom tohto trestného činu boli muži vo veku od 31 do 40 rokov (52 vedených trestných stíhaní). Z hľadiska spôsobu páchania išlo o páchanie násilia na partnerke, deťoch a na rodičoch, s ktorými páchateľ žil v spoločnej domácnosti. Významným kriminogénnym faktorom umožňujúcim páchanie domáceho násilia je vplyv alkoholu a iných návykových látok na páchateľa. Tento bol zistený v 40,09 % trestných stíhaní.
Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 je podiel trestných stíhaní za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona proti osobe vo výške 0,78 %, čo je porovnateľné s rokom 2023 (0,75 %). Najviac páchateľov tohto trestného činu v roku 2024 bolo opäť evidovaných v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (44 stíhaných osôb). V obvode Krajskej prokuratúry v Nitre bol zaznamenaný oproti roku 2022 a 2023 nárast, pričom stíhanie páchateľov za tento trestný čin každoročne stúpajúcu tendenciu. Pri ostatných krajských prokuratúrach išlo o približne rovnaký počet páchateľov ako v roku 2023.
Za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona bola v roku 2024 podaná obžaloba proti 154 osobám, čo je pokles oproti roku 2023 (obžaloba bola podaná proti 180 osobám), odsúdených bolo 146 osôb (v roku 2023 bolo odsúdených 148 osôb).
63
Znenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je v aplikačnej praxi považované za problematické. Následkom pri tomto trestnom čine je spôsobenie fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia. Poškodená osoba má subjektívne vnímanie vonkajšieho sveta, ktoré môže byť ovplyvnené jej osobnostným nastavením, pretože totožné konanie môže jedna osoba vnímať ako konfliktné spolunažívanie a druhej, citlivejšej osobe s nižšou toleranciou stresu, môže spôsobovať psychické utrpenie. Spôsobovanie psychického utrpenia je potom pre orgány činné v trestnom konaní ťažko objektivizovateľné, nakoľko ide o neurčitý právny pojem (legislatívne neurčený). Posúdenie psychického utrpenia len na základe subjektívneho vnímania poškodenej osoby je zneužiteľné (napríklad v rozvodových konaniach, v sporoch o majetok alebo o dieťa). Hoci skutková podstata uvedeného trestného činu postihuje konania rôznych stupňov závažnosti, trestný čin je sankcionovaný rovnakou trestnou sadzbou. Aplikačné problémy by bolo možné riešiť legislatívnym spôsobom, a to definovaním fyzického a psychického utrpenia na účely Trestného zákona.
Na účely vytvorenia prehľadu spôsobu páchania trestných činov domáceho násilia boli porovnané štatistické údaje a informácie aj za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Páchanie týchto trestných činov je možné bez ohľadu na vzťah páchateľa k obeti, teda nevyžaduje sa vzájomný vzťah blízkej osoby. Možno konštatovať mierny pokles trestných stíhaní za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ale podiel na celkovej kriminalite je takmer rovnaký, ako v roku 2023. Ak v roku 2023 bolo stíhaných 1 343 osôb, v roku 2024 to bolo 1 288 osôb. V prípade trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona počet stíhaných osôb mierne stúpol (v roku 2023 bolo stíhaných 72 osôb, v roku 2024 to bolo 111 osôb).
Pri ostatných trestných činoch, ktoré je možné vnímať ako spôsob páchania domáceho násilia, ak boli spáchané na blízkej osobe, je vyhodnotenie štatistických údajov zložité, nakoľko počty trestných konaní vedených za tieto trestné činy proti osobe evidované ako celok, bez ohľadu na existenciu vzťahu blízkych osôb medzi poškodeným a páchateľom. Počet trestných stíhaní za trestné činy sexuálneho charakteru, ktoré často súčasťou domáceho násilia, je približne rovnaký ako v roku 2023.
Ako príklad hrubosti a spôsobu spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania možno uviesť vec vedenú na Okresnej prokuratúre Svidník. Odsúdený počas najmenej dvoch rokov v obytnom prívese na lúke a neskôr aj na iných miestach v okrese Stropkov svojej manželke vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval, fackoval a obmedzoval ju v telefonickom kontakte s príbuznými a známymi a jeho verbálne útoky a prejavy po narodení ich dieťaťa začiatkom roku 2022 prerástli aj do spôsobovania fyzického utrpenia tak, že ju sácal na zem, kopal a udieral päsťami rúk do rôznych častí tela. V zimnom období, vo februári 2022, počas jazdy autom zišiel do lesného porastu, vytiahol poškodenú z auta, tŕňovým konárom ju bil po celom tele, potom ju oblial studenou vodou a zamkol ju v aute vyhrážajúc sa jej zabitím, ak to oznámi polícii. Po krátkom čase ju opäť vytiahol z auta, zakliesnil ju medzi konáre stromov, aby sa nemohla hýbať a palicami ju bil zozadu po nohách a chrbte, následne ju vyzliekol donaha, vreckovým nožom jej začal rezať vlasy, potom ju hodil o zem a bil rukami
64
po tele. Neskôr ju okrem bitia palicou po tele a škrtenia niekoľko hodín nechával stáť pred prívesom bez oblečenia a vyhrážal sa jej zabitím. Okrem toho raz prehodil cez konár stromu lano, strčil poškodenej hlavu do slučky na lane a začal ju ťahať hore, pritom jej vulgárne nadával, pýtal sa jej, čo povedala policajtom a potom jej prikázal, aby spala v psej búde. Poškodená v obave o svoj život a zdravie využila situáciu a v skorých ranných hodinách, keď sa manžel od nej vzdialil na zastávke mestskej hromadnej dopravy, ušla a bola jej poskytnutá pomoc v centre pre týrané ženy. Obžalovanému bol za spáchanie trestných činov uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3.4.3. Trestné činy páchané na deťoch
Deti, ako najzraniteľnejšia časť ľudskej populácie, veľmi ľahko manipulovateľné, ovplyvniteľné, pričom následky trestnej činnosti sa na nich, ako poškodených, nemusia výrazne prejaviť hneď po spáchaní trestného činu, ale často v neskoršom, dospelom veku, čo môže ovplyvniť ich ďalší život. Dokazovanie trestnej činnosti páchanej na deťoch je veľmi náročné a vyžaduje si osobitnú odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.
Typickými trestnými činmi, pri ktorých obeťami deti, trestné činy proti rodine a mládeži. Najčastejšie evidovaným trestným činom bol podľa štatistických ukazovateľov trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V roku 2024 bolo za tento trestný čin vedených 2 337 trestných stíhaní proti osobe, čo je mierny nárast v porovnaní s rokom 2023 (2 334 stíhaných osôb). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona predstavuje asi 8,6 %. Páchateľom tohto trestného činu bol v roku 2024 najčastejšie muž - otec dieťaťa, voči ktorému mal zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ženy sa tohto trestného činu dopustili asi v jednej sedmine trestných vecí. V poradí druhým najčastejšie evidovaným trestným činom bol v roku 2024 trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, za ktorý bolo vedených 1 277 trestných stíhaní proti osobe. Je to mierny pokles oproti roku 2023 (1 493 trestných stíhaní). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní vedených za tento trestný čin predstavuje asi 4,7 %. Najčastejšie bola jeho páchateľkou žena matka (viac ako polovica trestných stíhaní) a išlo o konanie majúce za následok zanedbanie, resp. neplnenie povinnej školskej dochádzky. Z ostatných trestných činov proti rodine a mládeži sa v roku 2024 v menšej miere vyskytovali aj trestné činy odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona (štyri trestné stíhania), opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona (deväť trestných stíhaní) a únosu podľa § 210 Trestného zákona (jedno trestné stíhanie).
Podľa štatistických údajov aj v roku 2024 boli vedené trestné stíhania za trestné činy sexuálneho charakteru. Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona bolo vedených 200 trestných stíhaní proti osobe (v roku 2023 to bolo 232 trestných stíhaní). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní vedených za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona predstavuje asi 0,74 %. Ide o najtypickejší trestný čin tohto charakteru, ktorého obeťou deti mladšie ako 15 rokov. Takmer polovica vecí bola vedených proti mladistvému, z čoho vyplýva, že najčastejším páchateľom tohto
65
trestného činu je rovesník obete. V ôsmych veciach (v roku 2023 v siedmych) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v kontaktovaní dieťaťa mladšieho ako 15 rokov prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom páchateľ sám nie je dieťaťom, a v troch veciach (v roku 2023 tiež v troch veciach) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201b Trestného zákona. V piatich veciach (v roku 2023 v desiatich veciach) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v pohnutí dieťaťa k mimomanželskej súloži alebo v inom spôsobe sexuálneho zneužitia dieťaťa.
Deti boli aj obeťami trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Štatistický údaj o počte detských obetí pri týchto trestných činoch nie je možné exaktne uviesť, pretože centrálny informačný systém prokuratúry nemá vek osoby ako rozlišovacie kritérium.
Rozvoj digitálnych technológií so sebou prináša aj nové spôsoby páchania trestnej činnosti. Počítačová kriminalita, ktorá veľmi dynamický charakter, priamo úmerne rastie s pokračujúcou informatizáciou spoločnosti a čoraz väčším využívaním informačných a komunikačných technológií v každodennom živote. Dostupnosť elektronických zariadení (mobilných telefónov, notebookov, tabletov a iných technických prostriedkov), ich čoraz širšie využívanie a zdanlivá anonymita, ktorú poskytuje virtuálny priestor, vedie k nárastu tohto druhu kriminality. Uvedené súvisí s rozvojom komunikácie detí v digitálnom priestore a manifestáciou ich naivity pri takejto komunikácii (stupeň rozumového a mravného vývoja detí je omnoho nižší ako starších osôb páchateľov) a ich neskúsenosťou, kedy páchateľ využíva aj svoj vplyv z pozície postavenia. Ide o veľmi závažnú trestnú činnosť, pri ktorej dochádza k sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí v digitálnom priestore. Uvedené sa týka trestných činov výroby detskej pornografie, rozširovania detskej pornografie a prechovávania detskej pornografie, ale aj sexuálneho zneužívania bezkontaktnou formou (navádzanie dieťaťa na sexuálne aktivity pred kamerou, napríklad cez videočet alebo živý prenos), či navádzanie dieťaťa na osobné stretnutie za účelom jeho sexuálneho zneužitia. V súvislosti s výrobou detskej pornografie prokuratúra evidovala ako typický spôsob páchania tejto trestnej činnosti taký spôsob, že osoba naviedla dieťa na vyrobenie záznamu (videa alebo fotografií), na ktorých podľa pokynov páchateľa vykonávala sexuálne aktivity alebo sa obnažovala.
Za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo v roku 2024 vedených 21 trestných stíhaní proti osobe (v roku 2023 to bolo 19 trestných stíhaní), za trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona 59 trestných stíhaní (v roku 2023 to bolo 73 trestných stíhaní) a za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona 52 trestných stíhaní (v roku 2023 to bolo 44 trestných stíhaní). Pokiaľ ide o štatistické údaje vo vzťahu k detskej pornografii, v roku 2024 bol zaznamenaný takmer rovnaký počet trestných stíhaní vedených proti osobe ako v roku 2023. Uvedenú skutočnosť je možné pripísať práve presunu života detí do digitálneho priestoru, najmä využívania sociálnych sietí ako Facebook, Instagram alebo YouTube či Tik-tok. Počet trestných stíhaní vedených
66
vo veci, teda bez vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe, za trestné činy súvisiace s detskou pornografiou je však niekoľkonásobne vyšší. Tento druh kriminality je v praxi objasňovaný predovšetkým na základe poznatkov Prezídia Policajného zboru v rámci realizovaných policajných akcií zameraných na sledovanie detskej pornografie na sociálnych sieťach v Slovenskej republike a hlásenia Národného centra pre nezvestné a vykorisťované deti (NCMEC).
V rámci obvodov jednotlivých krajských prokuratúr neboli zistené regionálne odlišnosti či špecifiká a ani nové spôsoby páchania („modus operandi“) trestných činov páchaných na deťoch.
Orgány činné v trestnom konaní pri oznamovateľoch trestnej činnosti a pri poskytovaní ochrany obetiam tejto trestnej činnosti kladú dôraz na ochranu pred sekundárnou viktimizáciou obetí a prijímajú opatrenia na zabránenie kontaktu s osobou, ktorú obeť označila za páchateľa. Prokurátor je povinný pri prvom kontakte poskytnúť obeti všetky informácie podľa zákona o obetiach. Zároveň je povinný poskytnúť súčinnosť pri kontaktovaní subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Obeť je vypočúvaná s využitím audiovizuálneho technického zariadenia. Oznamovateľ alebo obeť, ak ohrozené domácim násilím, môžu požiadať o pomoc aj pri riešení bytovej otázky a táto pomoc je poskytovaná za súčinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aktívne napomáha pri vyhľadaní ubytovania. V prípade detských obetí je potrebné postupovať tak, aby záujem dieťaťa bol vždy prvoradým hľadiskom. Na výsluchu maloletých obetí vo veku do 15 rokov je prokurátor povinný sa zúčastniť. Ochrana záujmov dieťaťa je počas výsluchu zabezpečená aj prítomnosťou zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo psychológa, ktorý pred výsluchom a počas výsluchu poskytuje dieťaťu odbornú pomoc. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí umiestnenie dieťaťa v príslušnom zariadení a zároveň podáva miestne príslušnému súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ak sa obzvlášť zraniteľná obeť nachádza v domácom prostredí s nedostatočným zabezpečením riadnej výchovy, prípadne je vystavená násiliu. V týchto konaniach v civilnej oblasti uplatňuje svoje oprávnenia často aj prokurátor pôsobiaci v netrestnej oblasti.
Problém, s ktorým zápasia orgány činné v trestnom konaní po zmene ustanovení Trestného poriadku 135), je nezastihnuteľnosť osoby psychológa. Ak je potrebné vypočuť maloletú poškodenú osobu, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou a ktorá je v rodinnom pomere s páchateľom, zákon vyžaduje pribratie psychológa k výsluchu. Najväčšie problémy spôsobuje nedostatok psychológov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu na prácu s deťmi mladšími ako 10 rokov, kedy na procesné úkony prizývaní psychológovia z Bratislavy, ktorí následne aj realizujú znalecké skúmanie. Vzdialenosť a pracovná zaťaženosť týchto znalcov sa odzrkadľuje na dĺžke znaleckého dokazovania, a tým aj na dĺžke prípravného konania. Problém nastáva aj v prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť prítomnosť psychológa na procesný úkon v čase služobnej pohotovosti (napríklad počas víkendu), kedy je potrebné vo veci rozhodovať urýchlene, v rámci plynutia 48-hodinovej zákonnej lehoty pri obmedzení osobnej slobody páchateľa.
V rámci preventívneho pôsobenia prokurátori vykonávajú prednášky, zúčastňujú sa na besedách a školeniach zameraných nielen na deti základných škôl, ale aj na pedagogických zamestnancov zaoberajúcich sa prevenciou
67
protispoločenských javov, ako kyberšikana, šikana a psychické násilie. Prokurátori sa podieľajú aj na koordinačných stretnutiach na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom užšej spolupráce medzi jednotlivými subjektmi participujúcimi na ochrane detí pred násilím a snahou urýchliť proces riešenia prípadov rôznych foriem násilia páchaného na deťoch poskytnutím možnosti riešenia konkrétnych problémov.
3.5.Trestná činnosť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov finančnej správy (colníkov)
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vo vzťahu k trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, a to Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj colníkov príslušníkov finančnej správy (ďalej aj „príslušníci finančnej správy“) vykonávajú prokurátori krajských prokuratúr na základe zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prokurátori Generálnej prokuratúry druhostupňovými orgánmi činnými v trestnom konaní v týchto veciach.
Príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníci finančnej správy v roku 2024 páchali trestnú činnosť rôzneho druhu. Išlo o trestnú činnosť, ktorú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy páchali v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa, ako aj trestnú činnosť, ktorá nesúvisí s plnením ich služobných úloh. V porovnaní s rokom 2023 nedošlo k zásadnejšej zmene skladby ich trestnej činnosti.
Pri trestnej činnosti súvisiacej s výkonom funkcie príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy, obdobne ako v predošlých rokoch, prevažoval v roku 2024 trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (v roku 2024 bolo stíhaných 68 osôb a evidovaných bolo celkovo 87 vecí). Táto trestná činnosť mala rôznorodú skladbu v závislosti od rôzneho výkonu zverených právomocí príslušníkmi Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy.
V roku 2024 príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy páchali aj inú trestnú činnosť, najmä trestné činy usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156, 157 a 158 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona, krádeže podľa § 212 Trestného zákona, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona, marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, podvodu podľa § 221 Trestného zákona a iné.
Trestné oznámenia a trestné stíhania príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov finančnej správy sa najčastejšie týkali príslušníkov Policajného zboru, následne príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iba výnimočne príslušníkov finančnej správy.
68
Osobitnú skupinu páchateľov trestnej činnosti z radov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy tvorili tí, ktorí trestne stíhaní za najzávažnejšiu trestnú činnosť, ktorá je uvedená v § 14 Trestného poriadku (napríklad trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a ďalšie). Vo vzťahu k tejto trestnej činnosti do 19. marca 2024 vykonávali dozor prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, následne ich agenda prešla na krajské prokuratúry a na základe výberovej príslušnosti aj na oddelenie závažnej kriminality Generálnej prokuratúry.
Zo štatistických údajov o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy za rok 2024 podľa územných obvodov krajských prokuratúr vyplýva, že najviac trestných vecí pred začatím trestného stíhania bolo vedených Krajskou prokuratúrou v Bratislave, nasledujú Krajská prokuratúra v Nitre a Krajská prokuratúra v Žiline. Pri Krajskej prokuratúre v Bratislave ide o pretrvávajúci jav odzrkadľujúci objektívnu skutočnosť, že v jej obvode je služobne zaradená najväčšia časť príslušníkov Policajného zboru.
Zo štatistických údajov o trestných veciach pred začatím trestného stíhania vyplýva, že v roku 2024 bolo vedených celkovo 1 098 vecí (1 100 vecí v roku 2023), čo predstavuje pokles o dve veci (tabuľka II.3.5.1.). Tri krajské prokuratúry evidovali v roku 2024 zníženie počtu trestných vecí vedených pred začatím trestného stíhania v porovnaní s rokom 2023, štyri krajské prokuratúry evidovali zvýšený nápad trestných vecí.
Na Krajskej prokuratúre v Bratislave došlo k významnému poklesu nápadu vecí o 58 vecí (310 trestných vecí v roku 2023), čo predstavuje pokles o 19 %. Napriek tomu mala uvedená krajská prokuratúra najvyšší nápad vecí zo všetkých krajských prokuratúr. K poklesu nápadu trestných vecí pred začatím trestného stíhania došlo aj na Krajskej prokuratúre v Košiciach o 22 trestných vecí (pokles o 15 %). Naopak, na Krajskej prokuratúre v Žiline došlo k nárastu týchto vecí za rok 2024 oproti roku 2023 o 38 vecí (98 trestných vecí v roku 2023, nárast o 39 %) a na Krajskej prokuratúre v Trnave za rok 2024 oproti roku 2023 k nárastu o 32 vecí (92 trestných vecí v roku 2023, nárast o 35 %).
V roku 2024, obdobne ako v roku 2023, prokuratúra evidovala trestné oznámenia podané na príslušníkov Policajného zboru, ktoré nadväzujú na trestné konania, v ktorých samotní oznamovatelia stíhaní ako obvinení. Motiváciou oznamovateľov je zrejme zabezpečiť si touto formou „nátlaku“ beztrestnosť v ich trestných veciach. Časť trestných oznámení na príslušníkov Policajného zboru je reakciou na postup, že orgány činné v trestnom konaní nerozhodli podľa predstáv oznamovateľov o nimi podaných trestných oznámeniach.
Možno konštatovať, že relatívna stabilizácia nápadu vecí, predovšetkým podaní na príslušníkov Policajného zboru v roku 2024, sčasti súvisí aj s dôsledným vyhodnocovaním podaní oznamovateľov, z ktorých časť je podľa obsahu posúdená ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta v prípravnom konaní, prípadne pred začatím trestného stíhania. Časť trestných oznámení bola vyhodnotená ako duplicitné trestné oznámenia, o ktorých už bolo skôr rozhodnuté.
69
Zo štatistických údajov o trestných veciach vedených v prípravnom konaní tzv. „vo veci“ vyplýva, že v roku 2024 bolo vedených celkovo 206 vecí (173 vecí v roku 2023), čo predstavuje nárast o 33 vecí a o 19 % oproti roku 2023 (tabuľka II.3.5.1.). Najviac trestných vecí v prípravnom konaní bolo v roku 2024 vedených Krajskou prokuratúrou v Trnave, nasledujú Krajská prokuratúra v Bratislave a Krajská prokuratúra v Košiciach. K výraznému nárastu vecí v prípravnom konaní v roku 2024 oproti roku 2023 došlo na Krajskej prokuratúre v Trnave, a to o 28 vecí (15 trestných vecí v roku 2023), čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast.
V roku 2024 bolo vznesené obvinenie 60 príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy, čo predstavuje zvýšenie počtu o osem osôb oproti roku 2023, kedy bolo vznesené obvinenie 52 osobám. V roku 2024 podali prokurátori obžaloby na 35 príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy; v roku 2023 podali prokurátori obžaloby na 30 príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy. Prehľad počtu obvinených a obžalovaných na jednotlivých krajských prokuratúrach za rok 2023 a rok 2024 vyplýva z tabuľky II.3.5.2.
K trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy formou spolupáchateľstva dochádzalo v roku 2024 skôr výnimočne. Ide o pretrvávajúci jav z predchádzajúcich rokov.
3.6. Trestná činnosť ostatných verejných činiteľov (trestné činy osôb, ktoré verejnými činiteľmi, spáchané v súvislosti s výkonom ich funkcie)
Pod trestnou činnosťou ostatných verejných činiteľov sa v tejto časti rozumejú trestné činy páchané osobami, ktoré verejnými činiteľmi, okrem príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov finančnej správy, ak skutok bol spáchaný v súvislosti s výkonom ich funkcie ako verejného činiteľa. Do kategórie trestných činov páchaných verejnými činiteľmi sa primárne zaraďujú trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 a § 327a Trestného zákona. Verejní činitelia sa v súvislosti s plnením úloh vo verejnom záujme dopúšťajú aj iných trestných činov. Najčastejšie ide o trestné činy subvenčného podvodu podľa§ 225 Trestného zákona, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa§ 237 a 238 Trestného zákona, sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, ktoré obvykle páchané v súbehu s uvedenými trestnými činmi.
Trestné činy ostatných verejných činiteľov predstavujú minimálny podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov. Avšak, ide o mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá priamy dosah na celú spoločnosť a s tým súvisiacu dôveru občanov v riadne fungovanie štátu a štátnych orgánov. S výkonom funkcie verejného činiteľa neoddeliteľne spojené aj povinnosti, ktoré charakteristické pre tento špeciálny subjekt, a ktoré je tento subjekt povinný zákonne a včas plniť. Ich plnenie podlieha zvýšenej kontrole, a to zo strany príslušných štátnych orgánov, no najmä zo strany verejnosti.
70
Pri trestných činoch ostatných verejných činiteľov bol v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 zaznamenaný značný nárast v počte obvinených, a to o 181,25 %. Okresné prokuratúry a krajské prokuratúry evidujú za rok 2024 za trestné činy týchto verejných činiteľov spolu 42 trestných vecí, v ktorých bolo vznesené obvinenie spolu 45 osobám; za rok 2023 bolo evidovaných 15 trestných vecí, v ktorých bolo vznesené obvinenie spolu 16 osobám. Osobitne možno uviesť, že markantný nárast bol evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove a v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. V počte podaných obžalôb za trestné činy ostatných verejných činiteľov došlo taktiež k pomerne výraznej zmene; obžaloba bola podaná v 26 trestných veciach (v roku 2023 v 11 trestných veciach). K výraznejšej zmene došlo aj v počte trestných vecí ostatných verejných činiteľov, v ktorých prokurátori zastavili trestné stíhanie podľa § 215 Trestného poriadku; takýto druh rozhodnutia nebol uplatnený v roku 2024 v žiadnej trestnej veci (v roku 2023 v šiestich trestných veciach), čo možno hodnotiť pozitívne. Okresné prokuratúry a krajské prokuratúry evidujú v porovnaní s rokom 2023 za rok 2024 nárast v počte odsúdených osôb, a to o 20 %. Za trestné činy ostatných verejných činiteľov bolo odsúdených dvanásť osôb (v roku 2023 desať odsúdených osôb). Za rok 2024 nie je evidovaná žiadna trestná vec, v ktorej by došlo k uzavretiu dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným, a ktorá bola súdom schválená (v roku 2023 tak došlo v jednej veci). Podiel trestne stíhaných ostatných verejných činiteľov okrem trestných vecí vedených pre korupčnú trestnú činnosť predstavuje na celkovej kriminalite asi 0,17 %.
Tak, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 boli vo výraznej miere podávané trestné oznámenia na rôzne osoby s rozhodovacou právomocou, napríklad na sudcov, prokurátorov, policajtov, starostov, primátorov a iných verejných činiteľov. Oznamovatelia trestnej činnosti napádali trestnými oznámeniami rozhodovaciu činnosť týchto verejných činiteľov, ak sa s ich rozhodnutiami alebo postupmi nestotožnili alebo ak nekonali hospodárne pri nakladaní s majetkom miest a obcí, prípadne nesplnili svoje povinnosti ustanovené zákonom. Trestné oznámenia smerovali aj proti verejným činiteľom, s ktorými prichádzajú ľudia väčšinou do kontaktu, napríklad zamestnanci stavebných oddelení, katastra nehnuteľností, štátnych orgánov pôsobiacich na úseku daní, súdov, súdni exekútori, notári či príslušníci mestskej polície, ale aj proti pracovníkom regionálnych veterinárnych a potravinových správ.
V roku 2024 je evidovaných viacero trestných vecí, v ktorých je podozrivým či obvineným notár. V týchto prípadoch ide väčšinou o skutky spočívajúce v osvedčení pravosti skutočností, ktoré nezodpovedali reálnemu stavu veci.
Celkovo možno aj v roku 2024 konštatovať zníženie nápadu trestných vecí týkajúcich sa trestných činov ostatných verejných činiteľov. Naďalej pretrvával postup, keď prevažná časť trestných oznámení bola policajtmi odmietnutá postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z dôvodu, že oznamovatelia sa snažili prostredníctvom trestného konania zabezpečiť si splnenie svojich požiadaviek, ktoré im príslušným orgánom neboli priznané, prípadne pred podaním trestného oznámenia nevyužili všetky zákonné prostriedky civilného práva, alebo došlo k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad zásahom príslušného kontrolného orgánu alebo zásahom prokurátora pri výkone dozoru v oblasti verejnej správy. V tejto súvislosti možno dodať, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní dochádza k striktnému vyhodnocovaniu podaní podľa obsahu, a to v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho nie je, bez splnenia ďalších zákonných
71
predpokladov, o každom podaní označenom ako „trestné oznámenie“ alebo „podozrenie z trestného činu“ konané a rozhodované podľa ustanovení Trestného poriadku. Niektorí podávatelia uplatňujú inštitút trestného oznámenia bez sledovania legitímneho cieľa s úmyslom ochromenia činnosti vytipovaných orgánov polície a prokuratúry.
Pri danom druhu trestnej činnosti nie evidované výraznejšie odlišnosti v obvodoch krajských prokuratúr, či z hľadiska obsahu podávaných trestných oznámení alebo konkrétneho konania verejných činiteľov, ktorým bolo vznesené obvinenie v súvislosti s ich postavením, právomocou a zodpovednosťou, čo je ovplyvnené najmä špeciálnym charakterom subjektov týchto trestných činov v rámci štruktúry štátnych orgánov a ich zameraní (išlo napríklad o súdnych exekútorov, notárov, zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, stavebných oddelení, katastra nehnuteľností a podobne).
Z konkrétnych vecí, v ktorých došlo v roku 2024 k vzneseniu obvinenia, možno spomenúť trestnú vec vedenú v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove, v ktorej bolo vznesené obvinenie starostovi obce za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona pre skutok spočívajúci v tom, že z bankových účtov obce, ktorej bol starostom, mal bez právneho dôvodu vykonať prevody finančných prostriedkov na svoj súkromný účet, čím spôsobil obci väčšiu škodu.
V územnom obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo vznesené obvinenie dvom pracovníčkam katastrálneho odboru okresného úradu za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktoré mali bez právneho dôvodu opakovane vykonať vklady do katastra nehnuteľností k viacerým nehnuteľnostiam, ktoré sa týkali zmeny vlastníka dotknutých nehnuteľností, čím získali pre seba neoprávnený prospech a spôsobili škodu viacerým, bližšie nestotožneným vlastníkom nehnuteľností zastúpených Slovenským pozemkovým fondom.
Zároveň možno poukázať na trestnú vec dozorovanú Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici, v ktorej bolo vznesené obvinenie prokurátorke za pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorá sa mala dopustiť skutkov súvisiacich s výkonom jej právomoci ako prokurátorky, a to pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.
Z hľadiska určenia trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona možno považovať za problematické preukázanie motívu verejného činiteľa, teda že konal „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“. Poznatky z aplikačnej praxe pri trestnom čine marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona poukazujú na problematické preukázanie „zmarenia alebo podstatného sťaženia splnenia dôležitej úlohy“, avšak možno dodať, že práve skutková podstata tohto trestného činu umožňuje postih aj nedbanlivostného konania páchateľa. Dokazovanie tejto trestnej činnosti je veľmi náročné, ide
72
o sofistikovanú činnosť vzdelaných osôb a je potrebné objasniť veľké množstvo odborných otázok z rôznych oblastí, vypočuť svedkov, ktorí potenciálnymi páchateľmi trestnej činnosti, prípadne majú motiváciu sa navzájom kryť. Z hľadiska určenia trestnoprávne zodpovednej osoby je dokazovanie náročné obzvlášť v prípade konania a rozhodovania kolektívnych orgánov (napríklad mestské zastupiteľstvá alebo obecné zastupiteľstvá). Problematické je ustálenie miery individuálnej zodpovednosti, rozsahu profitu páchateľa, prípadne inej osoby, ale aj objasnenie, v prospech koho bolo protiprávne konané. Zvýšené požiadavky kladené aj na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa častokrát jedná o medializované trestné veci, ktoré sledované laickou verejnosťou aj odbornou verejnosťou. Páchanie tohto druhu trestnej činnosti je vo veľkej miere motivované finančným prospechom, pre ktorý často dochádza k prieniku s možným naplnením skutkovej podstaty niektorého z korupčných trestných činov, aj trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti 233 Trestného zákona), ale vyskytli sa i prípady, v ktorých ide o nízke právne povedomie zodpovedných verejných činiteľov.
Aplikačné problémy v tejto oblasti kriminality neboli evidované; nemožno konštatovať ani nedostatky súčasnej právnej úpravy. Túto trestnú činnosť možno bezpochyby zaradiť medzi kriminalitu vyznačujúcu sa nízkou objasnenosťou. Spočíva v neskorom oznamovaní tejto trestnej činnosti, sofistikovanom konaní páchateľov a neochote kľúčových svedkov spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. K jej objasnenosti však výrazne prispelo využívanie inštitútu spolupracujúceho obvineného.
Pre efektívne odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti je dôležité zabezpečovanie odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, zjednotenie rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, najmä v oblasti stavebného konania a katastrálneho konania, rozšírenie využívania inštitútu poskytovania ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti“), ako aj zvýšenie kvality materiálneho vybavenia príslušníkov Policajného zboru, ktoré je využívané pri nasadení informačno-technických prostriedkov, posilnenie personálnych kapacít príslušnej zložky realizujúcej predmetnú utajovanú činnosť a zabezpečenie ich edukácie.
Zverejňovanie trestných vecí právoplatne skončených odsúdením páchateľa, obzvlášť v prípade trestnej činnosti verejných činiteľov, možno vnímať ako významný nástroj s výchovnými a aj odstrašujúcimi účinkami pre potenciálnych páchateľov daného druhu trestnej činnosti verejných činiteľov aj osoby, ktoré ich nabádajú na porušenie zákona.
3.7. Počítačová kriminalita
Prokuratúra venovala zvýšenú pozornosť počítačovej kriminalite aj v roku 2024. Protispoločenská činnosť využívajúca prostriedky a prostredie takto prudko sa rozvíjajúcej oblasti ľudskej činnosti často nie je rovnako rýchlo reflektovaná zo strany zákonodarných orgánov štátov, nakoľko páchateľom sa pri takomto vývoji otvára množstvo nových možností na vyvíjanie ich neželanej činnosti, ktorá aj vďaka globálnej počítačovej sieti naberá medzinárodný charakter a kladie tak zvýšený dôraz
73
na vzájomnú, často i medzikontinentálnu spoluprácu štátov a ich orgánov, keďže ani vyspelé štáty nedokážu vždy rýchlo, účinne a pružne legislatívne reagovať na dynamicky sa vyvíjajúce a meniace sa informačné technológie, kde je častokrát aj legálny a legitímny cieľ tvorcu počítačového programu, sociálnej siete či virtuálneho prostredia zneužitý v kriminálnom prostredí na páchanie trestnej činnosti, pričom závažné protiprávne aktivity často prebiehajú v akomsi virtuálnom podsvetí, teda v neverejných sieťach s obmedzeným prístupom, čo orgánom činným v trestnom konaní sťažuje možnosti odhaľovania a objasňovania takejto trestnej činnosti.
Pri trestných činoch súvisiacich s počítačovou kriminalitou, kde je počítač prostriedkom na páchanie trestnej činnosti, vystupujú do popredia ako jej rôzne formy trestné činy, ktoré súvisia so sprostredkovaním predaja, alebo služieb prostredníctvom internetových inzertných portálov. Obete páchateľov tohto druhu trestnej činnosti v domnienke, že si v skutočnosti objednávajú nejaký tovar alebo služby, poskytnú páchateľom údaje o svojom účte alebo platobnej karte vydanej bankou. Pri tzv. „phishingových“ podvodoch, pre ktoré je charakteristické podvodné získanie citlivých informácií, ako heslá a údaje o kreditných kartách, sa páchateľ vydáva za dôveryhodnú osobu alebo navodzuje dojem dôveryhodného obchodu alebo banky pri elektronickej komunikácii. Okrem toho sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s podvodným konaním páchateľov, ktorí pod prísľubom zhodnotenia finančných prostriedkov vylákajú od poškodených finančné prostriedky na nákup rôznych druhov kryptomien s prísľubom ich zhodnotenia, avšak tieto nie použité na sľubovaný účel. S počítačovou kriminalitou súvisí aj porušovanie autorských práv a v posledných rokoch často evidované prípady, keď páchatelia zasielajú poškodeným softwér, ktorý poškodzuje ich počítačový systém, napríklad zablokovaním súborov (tzv. ransomware) a sfunkčnenie počítačového systému podmieňujú u poškodených vyplatením peňazí alebo i prevodom kryptomien.
Aj v roku 2024 bol zaznamenaný nárast prípadov vydierania s využitím počítačových systémov kyberšikanovania. Prevládal modus operandi, keď páchateľ počas intímnej komunikácie na sociálnej sieti (najčastejšie www.facebook.com a www.pokec.sk) vylákal od poškodenej osoby fotografie alebo videá zachytávajúce jej intímne časti tela a následne poškodenú osobu vydieral a žiadal od nej vyplatenie peňazí alebo i zaslanie ďalších intímnych fotografií alebo videí pod hrozbou zverejnenia vylákaných fotografií alebo videí na sociálnych sieťach, prípadne páchateľ hrozil poškodenej osobe, že tieto odošle rodinným príslušníkom poškodenej osoby. Táto forma šikanovania prostredníctvom počítača narastá najmä v školskom prostredí medzi mladistvými páchateľmi, ktorí za nezverejnenie citlivých údajov žiadajú od poškodenej osoby určité plnenie, resp. peniaze.
Počet trestných činov počítačovej kriminality, ich páchateľov a spôsob skončenia trestného konania je v informačno-technickom systéme prokuratúry možné identifikovať len v rámci kategórie trestných činov priamej počítačovej kriminality, teda trestných činov spáchaných proti počítačovému systému. Za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona boli v roku 2024 vedené trestné stíhania proti trom osobám (v roku 2023 proti jednej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola podaná obžaloba na jednu osobu) a v dvoch prípadoch došlo k uzatvoreniu dohody o vine a o treste (v roku 2023 nebola uzatvorená dohoda o vine a treste). V roku 2024 za tento trestný čin bolo odsúdených päť osôb (v roku 2023 bola odsúdená jedna osoba). Za trestný čin
74
neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona bolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti trom osobám (v roku 2023 proti jednej osobe). Za tento trestný čin, bola na jednu osobu podaná obžaloba (v roku 2023 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a v jednom prípade došlo k uzatvoreniu dohody o vine a o treste. V roku 2024 bola pre tento trestný čin odsúdená jedna osoba; v predchádzajúcom roku nebola žiadna osoba odsúdená. V roku 2024 bolo vedené trestné stíhanie proti jednej osobe pre trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona, rovnako ako v roku 2023, a na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola podaná obžaloba na jednu osobu), ani nebola uzatvorená dohoda o vine a o treste. Žiadna osoba nebola za tento trestný čin odsúdená (v roku 2023 došlo k odsúdeniu jednej osoby). Za trestný čin neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c Trestného zákona nebolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe (v roku 2023 bolo vedené proti jednej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola obžaloba podaná na jednu osobu) a žiadna osoba nebola za tento trestný čin odsúdená (v roku 2023 boli za tento trestný čin odsúdené dve osoby). Za trestný čin výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona, rovnako ako v roku 2023, nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe, prokurátori nepodali obžalobu a nikto nebol odsúdený.
V širšom kontexte možno ku počítačovej kriminalite v jej nepriamej forme zaradiť aj šírenie nepravdivých správ tzv. hoaxov, najmä prostredníctvom sociálnych sietí či rôzne „statusy“ na sociálnych sieťach propagujúce vojnové násilie a podporu násilným vojnovým činom súvisiacim s vojnou na Ukrajine. Do tejto oblasti možno zaradiť i nový fenomén, ktorý sa vo väčšom meradle začal objavovať v roku 2024, a to rôzne bombové hrozby na školách a iných verejných inštitúciách, ktoré boli vo väčšine prípadov realizované prostredníctvom počítačového systému, najmä s využitím „siete TOR“ (The Onion Router - systém určený na anonymné prehliadanie); tieto prípady boli pre rok 2024 charakteristické.
Rozhodujúcou príčinou mnohých foriem uvedeného druhu trestnej činnosti je nízka počítačová gramotnosť, dôverčivosť a aj pribúdajúca nepozornosť (najmä pri bezhotovostných platbách) obetí trestných činov. Vzhľadom na nízku objasnenosť sofistikovanej počítačovej kriminality z vyššie uvedených dôvodov je nevyhnutné prijatie výraznejších opatrení preventívneho charakteru, a to najmä v prostredí, kde k protiprávnemu konaniu dochádza (sociálne siete, bankové aplikácie, inzertné portály a podobne). V rámci prípadných preventívnych aktivít by mohla byť jej vhodnou formou úzka spolupráca i so súkromnou sférou, a to priamo so spoločnosťami, ktoré poskytujú svoje služby elektronickými prostriedkami alebo v online priestore.
Pri majetkovej kriminalite páchanej prostredníctvom počítačového systému pretrváva trestná činnosť kvalifikovaná ako neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku 219 Trestného zákona), podvod 221 Trestného zákona), úverový podvod 222 Trestného zákona) a legalizácia výnosu z trestnej činnosti 233 Trestného zákona). Pokiaľ ide o ďalšiu trestnú činnosť páchanú prostredníctvom počítačového systému pretrváva trend spočívajúci v jeho použití pri páchaní trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou 368 370 Trestného zákona), nebezpečným vyhrážaním 360 Trestného zákona) a nebezpečným prenasledovaním 360a Trestného zákona) a v posledných rokoch je zaznamenaný nárast trestného činu vydierania (§ 189 Trestného zákona).
75
V roku 2024 bolo proti 13 osobám vedené trestné stíhanie za trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona (v roku 2023 proti 12 osobám) a na 11 osôb bola pre tento trestný čin podaná obžaloba (v roku 2023 na sedem osôb).
Pri trestných činoch neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, ktorých počty v posledných rokoch narastajú, sa možnosti páchateľov posunuli do takej miery, že len pri kliknutí na internetový odkaz, prípadne po zadaní prvotných údajov poškodeným, páchatelia schopní vstúpiť do internetbankingu poškodenej osoby a realizovať rôzne finančné transakcie vo svoj prospech, resp. sa dostať do operačného systému počítača či mobilného telefónu, odkiaľ si zabezpečia ďalšie potrebné informácie slúžiace na dokonanie trestného činu. Páchatelia získavali citlivé informácie od poškodených osôb, ako napríklad heslá k bankovým účtom alebo údaje o platobných kartách. V priebehu predchádzajúcich rokov vyvinuli široké spektrum sofistikovaných metód, ako od obetí vylákať citlivé údaje. Preto rozpoznať falošnosť a klamlivosť takéhoto konania je častokrát aj pre priemerne zorientovanú osobu náročné. Páchateľom uľahčuje kontakt s obeťou aj „umelá inteligencia“ - AI (artificial intelligence), keďže vďaka jej vývoju za páchateľov komunikuje aplikácia, a to v akomkoľvek jazyku. Objasňovanie takejto trestnej činnosti je náročné.
V porovnaní s rokom 2023, kedy bol evidovaný vyšší počet poškodených osôb so záujmom o investovanie do kryptoaktív a aj vyšší počet poškodených osôb, ktoré reagovali na podvodné inzeráty, bola v roku 2024 zaznamenaná zvýšená aktivita páchateľov, ktorí kontaktovali elektronickou poštou (emailom), telefonicky alebo prostredníctvom aplikácií v mobilných telefónoch s operačnými systémami (smartfóny) poškodené osoby s podvodným úmyslom presvedčiť ich o investovaní do kryptoaktív. Páchatelia sa vydávali za obchodníkov s kryptoaktívami s cieľom vylákať od poškodených osôb prístupové údaje k ich bankovým účtom, naviedli poškodených k inštalácii aplikácií na vzdialený prístup do ich počítačových zariadení a následne vykonávali bez súhlasu poškodených prevody peňažných prostriedkov z ich účtov, prípadne v mene poškodených vylákali od bankových inštitúcií úverové produkty.
V roku 2024 boli zaznamenané prípady, kedy sa páchatelia obrátili na poškodené osoby, ktoré mali reálne kryptomenové investície (evidentne bola zneužitá databáza investorov do kryptoaktív) so zámerom presvedčiť poškodeného na ďalšie investovanie do kryptoaktív s cieľom navýšenia vysokého zisku alebo aj pod zámienkou poskytnutia pomoci pri prevode vysokého výnosu existujúcej investície na bankový účet poškodenej osoby. Poškodené osoby pod zámienkou potreby overiť svoj bankový účet, najčastejšie cez aplikáciu AnyDesk, sprístupnili na diaľku svoj bankový účet páchateľom, ktorí to zneužili na vykonanie neoprávnených prevodov peňažných prostriedkov z účtov poškodených osôb alebo na prevod peňažných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti na účet poškodenej osoby, čím bol bankový účet poškodenej osoby zneužitý ako súčasť legalizačnej schémy.
Poškodené osoby častokrát opakovane zasielali svoje peňažné prostriedky páchateľom, a to bez toho, že by reálne disponovali skutočným ziskom z investícií. Dôvodom ich konania bolo vyvolávanie presvedčenia páchateľmi, že dochádza k zhodnoteniu poškodenými investovaných peňažných prostriedkov, prípadne
76
že ich predchádzajúca investícia sa časom mnohonásobne zhodnotila, ale na získanie prístupu k peňažným prostriedkom je nevyhnutná ďalšia investícia. Na túto trestnú činnosť využívajú páchatelia internetové zmenárne ako www.kraken.com, www.iomi.trade, prípadne investovanie cez platformu www.skills-profit.com a navádzajú poškodené osoby na inštaláciu aplikácie AnyDesk, Trustwallet a iné, na ktorých poškodení vidia svoje virtuálne konto spolu s údajným stavom zhodnotených investícií.
Ťažkosti pri vyšetrovaní počítačovej kriminality aj naďalej spôsobuje obmedzený rozsah a krátka doba uchovávania údajov o telekomunikačnej prevádzke poskytovateľmi telekomunikačných služieb. Okrem toho absentujú technické podmienky pre realizáciu niektorých inštitútov na vyšetrovanie počítačovej kriminality ako príkaz podľa § 116 ods. 1, ods. 6 Trestného poriadku (zisťovanie a oznamovanie údajov o telekomunikačnej prevádzke, resp. údajov prenášaných prostredníctvom počítačového systému). Problematická je aj dlhotrvajúca realizácia právnej pomoci zameranej na sprístupnenie uchovaných počítačových údajov, ktorá trvá v niektorých štátoch niekoľko mesiacov, resp. aj rok.
Predmetom právnej pomoci boli predovšetkým prevádzkové údaje o užívateľskom profile, o IP adrese (adresa počítača) (jej označenie, miesto pripojenia, údaje o užívateľovi), registračné údaje užívateľov dotknutých kont (miesto, dátum založenia, údaje uvedené pri založení) a aj obsahové údaje komunikácie. Žiadosti o právnu pomoc zameranú na poskytnutie počítačových údajov boli najčastejšie adresované spoločnostiam so sídlom v Spojených štátoch amerických - Meta Platforms, Inc., (platformy Facebook, Instagram), Google LLC a v niektorých prípadoch aj spoločnosti Badoo Trading Ltd. a spoločnostiam prevádzkujúcim platformy Tik-tok a Snapchat.
V súvislosti s vyšetrovaním počítačovej kriminality bolo európskymi vyšetrovacími príkazmi a žiadosťami o právnu pomoc spracovanými na základe iných právnych nástrojov než Dohovoru o počítačovej kriminalite aj v roku 2024 žiadané predovšetkým o výsluchy osôb, údaje tvoriace predmet bankového tajomstva (platobné údaje, keď bolo vyšetrovaním zistené, ktorá banka alebo finančná inštitúcia v cudzine vedie bankový účet, na ktorý boli prevedené podvodne získané prostriedky), stotožnenie užívateľa telefónneho čísla a zabezpečenie listinných dôkazov.
Pri počítačovej kriminalite je podstatným problémom pomerne náročné dokazovanie týkajúce sa odhalenia a usvedčenia jej páchateľa a s tým spojené zabezpečenie priamych, či nepriamych dôkazov v čo najkratšom čase. Náročnosť pri dokazovaní spočíva najmä v tom, že sa páchatelia tejto trestnej činnosti spoliehajú na anonymitu internetového prostredia, resp. na využitie virtuálnych prostriedkov, ktoré takúto identifikáciu podstatne sťažia alebo aj úplne eliminujú. Často je tento druh kriminality páchaný mimo územia Slovenskej republiky, pričom poškodenými jej občania. Pri tomto druhu kriminality súčasne platí, že neustály technologický progres priamy vplyv na sofistikovanosť jej páchania a náročnosť jej odhaľovania. Týmto kladené vysoké nároky na reflektovanie tohto progresu orgánmi boja proti tejto kriminalite, tak materiálne, ako aj finančné.
Novým fenoménom, ktorý zrejme získa v najbližších rokoch vyššie zastúpenie v trestnej činnosti páchanej prostredníctvom počítačových systémov, je tvorba a uverejňovanie tzv. deepfake zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych záznamov.
77
Ide o nový jav v oblasti výpočtovej techniky, kedy tvorca - autor za pomoci umelej inteligencie dokáže vložiť do existujúceho videa, napríklad, tvár človeka alebo jeho hlas. Deepfake využíva výkonné techniky strojového učenia a umelej inteligencie na manipuláciu alebo generovanie vizuálneho a zvukového obsahu. Táto technika je páchateľmi používaná na vytváranie a šírenie umelou inteligenciou generovaných záznamov prevažne s cieľom poškodiť na týchto záznamoch vyobrazené osoby. Uplatnenie nachádza primárne pri tvorbe detskej pornografie, vyobrazenia sexuálnej aktivity skutočných osôb s cieľom ich priamej diskreditácie alebo potencionálneho vydierania, ohovárania i poškodzovania cudzích práv.
V roku 2017 bola zriadená sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite. Jej cieľom je zhromažďovanie a výmena praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej spolupráce a podieľanie sa na riešení aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality. Členmi siete prokurátori pôsobiaci na všetkých troch stupňoch prokuratúry, ktorí poskytujú expertnú podporu ako konzultanti alebo sa priamo podieľajú na riešení aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality. Existencia tejto siete je dlhodobo hodnotená ako prínosná aj poskytovaním praktických informácií prokurátorom a policajtom, a to aj v spolupráci s odborom počítačovej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.
3.8. Trestná zodpovednosť právnických osôb
V roku 2024 bolo na území Slovenskej republiky vedených 346 vecí (341 vecí v roku 2023), v ktorých bola trestne stíhaná právnická osoba, čo predstavuje nárast o päť vecí.
Pri porovnaní štatistických údajov jednotlivých krajských prokuratúr možno konštatovať výrazné regionálne rozdiely v uplatňovaní zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb“). Napríklad, v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline bolo vedených 84 vecí (teda viac ako štvrtina z celkového počtu vecí vedených proti právnickým osobám), naproti tomu v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bolo vedené trestné stíhanie proti 16 právnickým osobám. Tieto rozdiely zrejme determinované aj objektívne, a to počtom právnických osôb, druhom a rozsahom ich podnikateľských alebo iných aktivít v príslušnom kraji.
Z celkového počtu 346 vecí realizovaných v období od 1. januára do 31. decembra 2024 sa jedná v 16 veciach o prípady, kedy bolo (je) vedené trestné stíhanie len proti obvinenej právnickej osobe a v 330 veciach o prípady, kedy bolo (je) vedené trestné stíhanie proti obvinenej právnickej osobe a súčasne proti obvinenej fyzickej osobe, štatutárnemu zástupcovi konkrétnej právnickej osoby za ten istý skutok.
Z hľadiska skladby trestnej činnosti páchanej právnickými osobami ide
-v 242 veciach o daňovú trestnú činnosť (najmä trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona),
78
-v 71 veciach o trestné činy podvodu podľa § 221 Trestného zákona, úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona, subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona,
-v 28 veciach o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona,
-v 17 veciach o trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona,
-v ôsmich veciach o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona,
-v šiestich veciach o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona,
-v štyroch veciach o trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona,
-v štyroch veciach o trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona,
-v ostatných veciach o rôznorodé trestné činy majetkovej a všeobecnej kriminality (napríklad poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona).
Z 346 vecí, v ktorých bolo v roku 2024 vznesené obvinenie proti konkrétnym právnickým osobám, bolo v 168 veciach právoplatne skončené prípravné konanie. V celkove 155 veciach podali prokurátori v roku 2024 obžalobu na obvinené právnické osoby príslušnému súdu.
V 33 veciach, v ktorých bolo v roku 2024 vznesené obvinenie proti právnickým osobám, prokurátori (právoplatne) skončili prípravné konanie z dôvodu zániku trestnosti činu, a to vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
V troch veciach bolo meritórne rozhodnuté o postúpení trestného stíhania vedeného proti obvinenej právnickej osobe podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Trestné stíhanie bolo vedené proti právnickým osobám v dvoch prípadoch za prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona a v jednom prípade za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
V dvoch veciach boli zastavené trestné stíhania právnických osôb podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Trestné stíhanie bolo vedené proti obvineným právnickým osobám v jednom prípade za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a v druhom prípade za prečin zavineného úpadku podľa§ 228 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Trestného zákona.
V dvoch veciach bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti obvineným právnickým osobám podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku (v oboch
79
prípadoch vedené trestné stíhanie za prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona), pričom podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku bola obvinenej právnickej osobe v jednom prípade určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov a v druhom prípade v trvaní 12 mesiacov.
V jednej veci prokurátor rozhodol o schválení zmieru medzi obvinenou právnickou osobou a poškodeným podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku (právnická osoba stíhaná za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona), pričom podľa § 220 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bola na účet prokuratúry zložená peňažná suma určená na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 400 eur.
V roku 2024 boli v 11 veciach súdmi schválené dohody o vine a treste uzatvorené medzi prokurátorom a obvinenou právnickou osobou, pričom v dvoch veciach bol obvinenej právnickej osobe uložený trest zrušenia právnickej osoby, ako najprísnejší druh trestu, ktorý je možné uložiť právnickej osobe. V šiestich veciach bol na príslušný súd podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste.
V 119 veciach vedených proti právnickým osobám bolo právoplatne skončené súdne konanie, a to právoplatnými rozhodnutiami (trestnými rozkazmi a rozsudkami) príslušných súdov. Išlo o trestné veci, v ktorých boli podané obžaloby nielen v roku 2024, ale aj v predchádzajúcich rokoch. Súdy v právoplatných rozhodnutiach obvineným (obžalovaným) právnickým osobám
- v 55 veciach uložili primeraný peňažný trest, rešpektujúc minimálnu výšku v sume 1 500 eur podľa § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb; z toho v siedmich veciach bol súčasne uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku a v jednej veci bol súčasne uložený trest zákazu činnosti,
- v desiatich veciach uložili primeraný trest zákazu činnosti, so špecifikovaním konkrétneho predmetu podnikania, resp. konkrétnej činnosti, ktorej sa uložený trest zákazu činnosti týka,
- v ôsmich veciach bol uložený trest zrušenia právnickej osoby.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že uplatňovanie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb malo v roku 2024 stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na nárast počtu vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, malo pozitívny vplyv, že problematike zisťovania zákonných podmienok na určenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a uplatňovaniu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb je venovaná sústavná pozornosť zo strany Generálnej prokuratúry i podriadených prokuratúr.
Trestná zodpovednosť právnických osôb je pravidelne predmetom pracovných porád riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry, ako aj pracovných porád krajských prokurátorov, pracovných porád okresných prokurátorov a medzirezortných súčinnostných porád.
Stúpajúce štatistické údaje o uplatňovaní zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v roku 2024 svedčia o etablovaní sa problematiky trestného stíhania právnických osôb v činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
80
Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2024 naďalej veľmi nepatrný.
4. Postup prokuratúry v trestnej oblasti
4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní
Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplýva z čl. 149 ústavy, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a § 230 ods. 1 Trestného poriadku.
Dozorová činnosť prokurátorov sa uplatňuje na základe § 230 Trestného poriadku. Využívaním oprávnení podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, prípadne odstraňujú zistené nedostatky a pochybenia v postupe policajtov. Najúčinnejšími oprávneniami prokurátorov previerky vyšetrovacích spisov a záväzné pokyny prokurátorov vydávané za účelom usmernenia postupu policajtov v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Relevantným oprávnením prokurátora je zrušovanie nezákonných alebo neopodstatnených rozhodnutí policajtov postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, účasť na úkonoch trestného konania, počas ktorých môže prokurátor priamo usmerňovať postup policajta, či vykonať úkon aj osobne, a zabezpečiť tak zákonné vykonanie úkonu trestného konania.
Najvyššia aktivita prokurátorov bola aj v roku 2024 zameraná na previerkovú činnosť podľa § 230 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. V roku 2024 vykonali prokurátori celkom 78 537 individuálnych previerok vyšetrovacích spisov, čo predstavuje medziročný pokles, a to o 4,1 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo vykonaných 81 913 individuálnych previerok vyšetrovacích spisov (vývoj počtu previerok vykonaných za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.4.1.1.). Najaktívnejšiu previerkovú činnosť vykonávali prokurátori z obvodov Krajskej prokuratúry v Bratislave a Krajskej prokuratúry v Prešove. Previerky stavu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania plnia dôležitú úlohu pri výkone dozoru prokurátora v prípravnom konaní. Prokurátor sa vykonanou previerkou oboznámi s aktuálnym stavom vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a o vykonaní každej previerky spíše záznam. Súčasťou záznamu, ak je to potrebné, aj konkrétne pokyny policajtovi na ďalší postup vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a upozornenia na prípadné nedostatky alebo pochybenia v postupe policajta týkajúce sa skutkových a formálno-právnych nedostatkov, ako aj návrhy na ic