Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci!

Správa o činnosti prokuratúry a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike, ktorú predkladám na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky ako generálny prokurátor Slovenskej republiky, je už piatou v poradí.

Predstavuje ucelený prehľad o činnosti prokuratúry v roku 2024, vrátane plnenia jej úloh, získaných poznatkov o stave zákonnosti v roku 2024 a vývoja trestnej politiky z pohľadu prokuratúry.

Hlavnou úlohou prokuratúry je trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu ustanovenom zákonom a v prípravnom konaní a uplatňovanie zákonných oprávnení v konaní pred súdom.

Dovoľte mi stručne uviesť základné informácie o činnosti a poznatkoch prokuratúry v trestnej oblasti.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo v štruktúre kriminality k zásadným zmenám. Kriminalita naďalej odráža sociálne a demografické podmienky v jednotlivých regiónoch. Najčastejšie boli páchané majetkové trestné činy, pričom narastá ich výskyt vo virtuálnom priestore, najmä formou podvodov cez internet.

Druhú najpočetnejšiu skupinu trestných činov predstavovali aj v roku 2024 všeobecne nebezpečné trestné činy, medzi ktorými dominoval trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorý je i naďalej páchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Už v predchádzajúcom roku bol zaznamenaný pokles trestných stíhaní osôb (zo 4 967 obvinených na 4 322 obvinených) za tento trestný čin o 13 % a v porovnaní s rokom 2023 je evidovaný opäť mierny pokles trestných stíhaní za tento trestný čin o 2,1 % (4 232 osôb). Napriek miernemu poklesu trestných stíhaní osôb za uvedený trestný čin, zostáva tento počet stále vysoký, čo svedčí o pretrvávajúcom probléme. Prokuratúra pokračuje v preventívnych opatreniach a trvá na ukladaní vhodne sprísnených trestov.

Príhovor

generálneho prokurátora

Slovenskej republiky

Všeobecne možno konštatovať, že počet osôb, ktoré sa páchania trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu (4 853 osôb), prevažuje nad počtom osôb, ktoré sa jej dopustili pod vplyvom inej návykovej látky (1 101 osôb). Za znepokojujúci však možno považovať nárast počtu trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky. Zaznamenaný bol nárast až o 34,2 %. Aj mladistvé osoby sa dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a v porovnaní s rokom 2023 mierne vzrástol ich počet o 2 %.

Významný podiel na celkovej kriminalite mali popri majetkových trestných činoch a všeobecne nebezpečných trestných činoch, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, trestné činy proti rodine a mládeži (12 %), z nich opakovane trestný čin zanedbania povinnej výživy a trestné činy proti životu a zdraviu (12 %). Medzi mladistvými osobami mali práve tieto trestné činy významný podiel. Alarmujúci je údaj, že až 93 % trestných činov proti životu a zdraviu medzi mladistvými (129 prípadov) predstavuje úmyselné ublíženie na zdraví (120 prípadov).

Po atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky bol v roku 2024 zaznamenaný aj nárast prípadov páchaných na sociálnych sieťach a prostredníctvom e-mailovej komunikácie pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania. V porovnaní s rokom 2023 došlo v roku 2024 k nárastu stíhaných osôb za šírenie poplašnej správy, a to až o 63,2 %. Páchatelia atakovali predovšetkým súdy a iné štátne inštitúcie, ale aj školské zariadenia a tieto hrozby výbuchom bomby boli vo väčšine prípadov realizované prostredníctvom počítačových systémov.

Dlhodobo orgány prokuratúry evidujú využívanie elektronickej komunikácie a počítačových systémov na páchanie trestnej činnosti. Tá sa vo veľkej miere presunula do kybernetického prostredia. Príčinami väčšiny jej foriem sú, okrem nízkej počítačovej gramotnosti, aj dôverčivosť a pribúdajúca nepozornosť obetí trestných činov. Novodobým fenoménom prejavujúcim sa vo väčšej miere v roku 2024 bolo práve nahlasovanie výbuchu bomby na školách a iných verejných inštitúciách. Okrem toho, bol zaznamenaný vyšší počet poškodených osôb v súvislosti s podvodným vylákaním peňažných prostriedkov na investovanie do kryptomien. Počítačová kriminalita presahuje aj do mravnostnej kriminality, najmä rozširovania detskej pornografie. Na prokuratúre je dlhodobo pozitívne hodnotená existencia siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite.

Prokurátori aj v roku 2024 najčastejšie ukončovali trestné stíhanie v prípravnom konaní podaním obžaloby na súd (21 425 obžalovaných). V súvislosti s rozsiahlou novelou trestných kódexov z roku 2024, ktorá sa týka nielen systematiky trestných činov

a trestných sadzieb, ale aj trestného konania, zaznamenala prokuratúra medziročný nárast počtu zastavených trestných stíhaní obvinených a postúpených trestných stíhaní obvinených na prejednanie priestupku, osobitne pri veciach postúpených na prejednanie priestupku, ktorých bolo 178 v roku 2023 a 1 204 v roku 2024.

Odklony boli aj v roku 2024 v trestnom konaní využité v nižšej miere ako v roku 2023 (o 23,13 % pri dohode o vine a treste, o 38,64 % pri podmienečnom zastavení trestného stíhania a o 8,86 % pri zmieri a zastavení trestného stíhania). Uplatňovanie odklonov je však prísne podmienené zákonnou úpravou a nie je závislé na vôli prokurátora.

V posledných dvadsiatich rokoch došlo v roku 2024 k jednej z najvýraznejších zmien v organizačnej štruktúre prokuratúry, a to k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Od 20. marca 2024 prešla pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry a na Generálnej prokuratúre bolo zriadené oddelenie závažnej kriminality ako nová organizačná zložka (s účinnosťou od 15. mája 2025 ide o odbor závažnej kriminality), ktorá čiastočne prevzala agendu z Úradu špeciálnej prokuratúry. Primárne je úlohou prokurátorov tejto organizačnej zložky metodicky riadiť, usmerňovať a kontrolovať prokurátorov podriadených prokuratúr pri trestných činoch, ktoré sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. V tejto správe sú prezentované aj poznatky o stave zákonnosti získané od 1. januára 2024 do 19. marca 2024 pri plnení úloh Úradom špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v trestnej oblasti v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sú uvedené v II. časti tejto správy.

Výkon pôsobnosti prokuratúry sa dlhodobo javí ako dostatočne personálne zabezpečený – plánovaný počet prokurátorov bol 1 140, v služobnom pomere bolo 1 023 prokurátorov k 31. decembru 2024, ale reálne vykonávalo funkciu prokurátora len 957 prokurátorov. Napriek uvedenému personálnemu stavu plnili prokurátori svoje úlohy zodpovedne, a prispievali tak k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Nezanedbateľnou súčasťou pôsobnosti prokuratúry je dozor prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a ich účasť v civilnom procese a v správnom procese. Prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku prokuratúry efektívne využívali svoje oprávnenia, o čom svedčia informácie uvedené v III. a V. časti tejto predloženej správy o činnosti prokuratúry.

V roku 2024 vykonali prokurátori Generálnej prokuratúry v priebehu roka 2024 previerky dodržiavania zákonnosti pri výkone

ochranného liečenia a detencie. Získali pri nich závažné poznatky preukazujúce systémové nedostatky s prijatím záveru o nutnosti prijatia ucelenej právnej úpravy výkonu ochranného liečenia, na ktoré by som rád upriamil Vašu pozornosť.

Generálna prokuratúra sa dohodla v roku 2024 na spoločných cieľoch a spôsoboch spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, so Združením sudcov Slovenska a s Asociáciou rodinných sudcov a uzatvorila s nimi memorandá, resp. dohodu o spolupráci. Prínosom spolupráce má byť oblasť rozvoja elektronických služieb pri vzájomnej elektronickej spolupráci v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce medzi justičnými orgánmi Slovenskej republiky a Českej republiky, resp. v druhom prípade ide o vzájomnú spoluprácu v procese tvorby práva v oblasti výkonu súdnictva, pôsobnosti prokuratúry a postavenia sudcov a prokurátorov.

Rok 2024, počas ktorého prebiehal proces delimitácie v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, vnímam ako mimoriadne náročné obdobie. Všetkým prokurátorom, asistentom prokurátorov a štátnym zamestnancom, ktorých sa tento proces bezprostredne dotkol, vyjadrujem úprimné uznanie a poďakovanie za jeho zvládnutie bez negatívneho dopadu na práva účastníkov trestného konania.

Vyslovujem úprimnú vďaku všetkým prokurátorom a zamestnancom prokuratúry za ich vysokú mieru profesionality pri plnení zverených úloh.

Pozitívne hodnotím aj za uplynulý rok odbornú prípravu právnych čakateľov prokuratúry, ktorí preukazujú vysokú úroveň vedomostí na odborných justičných skúškach.

Podrobné informácie o činnosti prokuratúry a poznatkoch týkajúcich sa stavu zákonnosti za rok 2024 sú uvedené v jednotlivých kapitolách tejto správy doplnenej o prehľadné štatistické údaje v tabuľkovej časti.

Cieľom predkladanej správy je sprostredkovať Vám relevantné informácie, vrátane tých, ktoré môžu byť prínosné pri výkone Vašej zákonodarnej právomoci.

OBSAH

Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky

o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti

v Slovenskej republike za rok 2024....................................................................10

ČASŤ I

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH PROKURATÚRY V ROKU 2024....14

1. Vyhodnotenie plnenia úloh a opatrení odporúčaných generálnemu

prokurátorovi, vyplývajúcich z uznesení vlády pre rok 2024..........................14

1.1. Plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení vlády.............................................14

1.2. Plnenie úloh vyplývajúcich z Plánu hlavných úloh prokuratúry

Slovenskej republiky na rok 2024................................................................14

2. Personálny stav na prokuratúre.....................................................................15

3. Disciplinárne konania proti prokurátorom....................................................18

4. Odborná príprava a vzdelávanie na prokuratúre..........................................19

5. Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry..........................................23

6. Informačné technológie prokuratúry.............................................................27

ČASŤ II

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY

PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI.........................29

1. Základné informácie o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti....................29

2. Stav a vývoj kriminality...................................................................................31

3. Priority prokuratúry v oblasti jednotlivých druhov trestnej činnosti..........37

3.1. Trestné činy daňové.....................................................................................38

3.2. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a machinácií pri

verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, vyhodnotenie finančného

vyšetrovania a zaisťovania majetku v trestnom konaní............................42

3.3. Trestné činy proti životnému prostrediu....................................................50

3.4. Kriminalita mladistvých a trestné činy súvisiace s domácim násilím

a trestné činy páchané na deťoch...............................................................54

3.5.Trestná činnosť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov

a príslušníkov finančnej správy (colníkov).................................................67

3.6. Trestná činnosť ostatných verejných činiteľov (trestné činy osôb,

ktoré sú verejnými činiteľmi, spáchané v súvislosti s výkonom ich

funkcie)...........................................................................................................69

3.7. Počítačová kriminalita..................................................................................72

3.8. Trestná zodpovednosť právnických osôb..................................................77

4. Postup prokuratúry v trestnej oblasti............................................................80

4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním

zákonnosti v prípravnom konaní..................................................................80

4.2. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní......................................................87

4.3. Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende..............................................89

5. Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku

medzinárodnej justičnej spolupráce..................................................................96

5.1.Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného

konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných

oznámení do cudziny a z cudziny).............................................................98

5.2. Právna pomoc..............................................................................................99

5.3. Extradičné konanie....................................................................................113

5.4. Konanie o európskom zatýkacom rozkaze.............................................114

5.5. Uznávacie konanie....................................................................................115

6. Pôsobnosť prokuratúry vo veciach, v ktorých je daná pôsobnosť

Špecializovaného trestného súdu..............................................................117

6.1. Organizačné zmeny po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.............118

6.2. Stav a vývoj kriminality.............................................................................122

6.3. Skladba kriminality....................................................................................123

6.4. Činnosť prokuratúry pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní..............................................................................127

6.5. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní...................................................129

ČASŤ III

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY

PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI.......................130

1. Základné informácie o činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti.............130

2. Činnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu.......................................136

2.1. Návrhové oprávnenia prokurátora v civilnom procese...........................136

2.2. Vstupové oprávnenia prokurátora v civilnom procese...........................140

2.3. Dovolanie generálneho prokurátora.........................................................141

3. Činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním

zákonnosti orgánmi verejnej správy................................................................143

3.1.Vybavovanie podnetov a vlastných poznatkov na výkon dozoru

nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy..........................144

3.2. Previerky zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy..........151

3.3. Účasť na zasadnutiach orgánov verejnej správy....................................161

4. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v netrestnej oblasti a návrhy

opatrení na elimináciu najzávažnejších a najrozšírenejších poruchových

javov....................................................................................................................164

ČASŤ IV

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI LEGISLATÍVY, STRATÉGIE A

ÚSTAVNÉHO PRÁVA.........................................................................................176

1. Základné informácie......................................................................................176

2. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy....................................................177

2.1. Oblasť vonkajšej legislatívy.......................................................................177

2.2. Oblasť vnútornej legislatívy.......................................................................178

3. Činnosť prokuratúry v oblasti stratégie a analytických činností..............179

4. Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk.............................................181

5. Činnosť prokuratúry v oblasti ústavného práva a vo veciach

týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské

práva a Súdneho dvora Európskej únie...........................................................181

6. Poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku

Slovenskej republiky.........................................................................................186

ČASŤ V

ĎALŠIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY..................................................................186

1. Základná informácia o ďalších činnostiach prokuratúry...........................186

2. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú

držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná

sloboda je obmedzená.......................................................................................187

2.1. Dozor prokurátora v celách policajného zaistenia a v zariadeniach,

v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody....................187

2.2.Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník

tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení

podľa osobitného zákona...........................................................................190

2.4. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná

starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie,

výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu..........................................192

2.5. Dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti,

v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých

sa nevyžaduje informovaný súhlas a v zariadeniach, kde sa

vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia...........197

2.6.Poznatky prokuratúry o stave dodržiavania zákonnosti v miestach,

kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby,

ktorých osobná sloboda je obmedzená....................................................201

3. Činnosť prokuratúry v oblasti prevencie a zvyšovania právneho

povedomia..........................................................................................................204

4. Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci......................................................................................................211

5. Vybavovanie žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe

k informáciám.....................................................................................................212

6. Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti.................................214

7. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry

v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť na

medzinárodných podujatiach...........................................................................215

7.1. Európska únia a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej

republiky v Európskej únii..........................................................................217

7.2. Rada Európy a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky

v Rade Európy..............................................................................................222

7.3. Bilaterálne vzťahy a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce.............224

8. Súčinnosť orgánov prokuratúry s inými štátnymi orgánmi.....................227

8.1. Pôsobenie prokurátorov v orgánoch a komisiách

Justičnej akadémie......................................................................................227

8.2. Pôsobenie prokurátorov ako prísediacich Najvyššieho správneho

súdu..............................................................................................................227

8.3. Účasť v pracovných skupinách a komisiách iných

štátnych orgánov.........................................................................................228

9. Činnosť registra trestov................................................................................231

Príloha: Štatistické údaje o činnosti prokuratúry

Správagenerálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republikeza rok 2024

Správu o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024 (ďalej len „správa o činnosti prokuratúry“) predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky na základe § 2 ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre“).

Správa o činnosti prokuratúry obsahuje poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024 získané pri plnení úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry v porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov a štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis tejto správy o činnosti prokuratúry bol zaslaný prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Táto správa o činnosti prokuratúry je vypracovaná na základe podkladov predložených všetkými okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami a organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra“), vrátane registra trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra podľa osobitného zákona.1)

Správa o činnosti prokuratúry pozostáva z textovej časti a štatistických údajov o činnosti prokuratúry (príloha).

Poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za obdobie od 1. januára 2024 do 19. marca 2024 získané pri plnení úloh patriacich do jeho pôsobnosti sú uvedené v II. časti správy o činnosti prokuratúry (Úrad špeciálnej prokuratúry bol zrušený s účinnosťou od 20. marca 2024 a jeho pôsobnosť prešla na krajské prokuratúry).

Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Právny základ má v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry“). Procesné oprávnenia prokurátorov upravujú osobitné zákony, a to najmä zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

1) Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

len „Civilný sporový poriadok“), zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“) a zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku“).

Úlohou prokuratúry je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 ústavy, § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Ústava teda neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu.

Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte; má postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany. Zodpovednosť za činnosť prokuratúry nesie generálny prokurátor (čl. 150 ústavy), ktorý riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch (čl. 10 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Prokuratúra Slovenskej republiky je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti (§ 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Právna úprava regulujúca postavenie a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky bola opakovane posudzovaná Radou Európy. Napríklad Európsky výbor pre trestné otázky (European Committee on Crime Problems - CDPC), pod vedením ktorého bol Výbor expertov pre otázky o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva (the Committee of Experts on the Role of Public Prosecution in the Criminal Justice System - PC-PR) poverený úlohou preskúmať postavenie prokuratúry a jej úlohu v systéme trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch Rady Európy, považuje hierarchické usporiadanie prokuratúry za predpoklad pre riadne fungovanie prokuratúry. Vyplýva to z Odporúčania Rec (2000)19 Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000, ako aj dôvodovej správy k tomuto odporúčaniu. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky. Hierarchický systém usporiadania prokuratúry a inštitút hierarchického odovzdávania pokynov nie je ojedinelým ani v iných európskych krajinách.

Okrem toho bol v roku 2001 na základe poverenia Rady Európy k návrhu zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) a návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry) vypracovaný posudok zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov pred ich schválením v Národnej rade Slovenskej republiky z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na Odporúčanie Rady Európy Rec (2000)19 prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000. V tomto posudku je uvedené, citujem: „Oba návrhy sú

dobre štruktúrované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú otázky, ktoré sú v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým, čo platí v iných štátoch západnej, strednej či východnej Európy, sú tieto návrhy naozaj úplné... Vo všeobecnosti sú návrhy v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov, spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry.“

Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva (European commission for democracy through law), známa aj pod názvom Benátska komisia (Venice commission), ktorá poskytuje Výboru ministrov Rady Európy právne poradenstvo najmä v oblasti zosúladenia legislatívy členských štátov s európskymi a medzinárodnými štandardmi v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu, schválila na svojom 85. plenárnom zasadnutí v Benátkach 17. až 18. decembra 2010 Správu o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému. V jej časti II – Prokuratúra, časť D sa zaoberá hlavnými modelmi prokuratúry a potvrdzuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená. V bode 26 uvádza: „Existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti (napríklad Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko). Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená... Tiež je dôležité všimnúť si, že v niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú. Možnosť zasahovania môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie...“.

Širší pohľad na postavenie prokuratúry ako takej predstavil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023 v bode 105, keď poukázal v bode 105 na svoj nález sp. zn. PL. ÚS 105/2011 a uviedol, že „Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má minister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie. Vo vzťahu k prokuratúre Slovenskej republiky vyslovil, že ústava neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy).“ Následne Ústavný súd v bode 106 konštatoval: „Postavenie prokuratúry ako osobitnej ústavou reflektovanej sústavy orgánov, ktorá nie je súčasťou výkonnej moci, súčasne nevylučuje, ale, práve naopak, vyžaduje právnu reguláciu umožňujúcu verejnú kontrolu činnosti prokuratúry, ako aj adekvátnu mieru vplyvu najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná na základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza. Znamená to, že ide o koncepciu relatívne samostatného osobitného ústavného orgánu, ktorý podlieha verejnej kontrole náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom

chránených záujmov. Verejnú kontrolu činnosti prokuratúry vykonáva národná rada tým, že každoročne rokuje o správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike a o správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti. Adekvátna miera vplyvu na prokuratúru sa prejavuje aj v pôsobení národnej rady a prezidenta pri vymenovaní a odvolávaní generálneho prokurátora a v pôsobnosti národnej rady pri voľbe a odvolávaní špeciálneho prokurátora.“

V Slovenskej republike prokuratúru tvorili v roku 2024 tieto štátne orgány:

1.Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky bol do 19. marca 2024 Úrad špeciálnej prokuratúry,

2.krajské prokuratúry (8),

3.okresné prokuratúry (54);

-s účinnosťou od 20. marca 2024 bol zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 40/2024 Z. z. zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho pôsobnosť prešla na krajské prokuratúry (§ 56ah).

Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (§ 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Poskytuje súčinnosť aj Európskej prokuratúre (§ 3 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), ktorej hlavnou úlohou je vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie v tých členských štátoch, ktoré sa do činnosti Európskej prokuratúry zapojili; medzi takéto štáty patrí aj Slovenská republika.

Úlohy, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry, vykonávajú prokurátori (§ 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Jednotlivé právomoci (kompetencie) prokurátorov, vrátane generálneho prokurátora sú vymedzené v zákonoch a prokurátori ich smú uplatňovať len postupom a právnymi prostriedkami ustanovenými v zákone (§ 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Táto správa o činnosti prokuratúry obsahuje poznatky o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2024, ktoré prokurátori získali pri plnení svojich úloh.

ČASŤ ISTAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH PROKURATÚRY V ROKU 2024

1. Vyhodnotenie plnenia úloh a opatrení odporúčaných generálnemu prokurátorovi, vyplývajúcich z uznesení vlády pre rok 2024

Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2023 (parlamentná tlač 371) vzala na vedomie Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 506 z 24. septembra 2024.

1.1. Plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení vlády

Vláda v roku 2024 schválila 9 uznesení, v ktorých odporučila generálnemu prokurátorovi plnenie, resp. spoluprácu na plnení celkovo 35 úloh. Určený termín splnenia malo 15 úloh. Plnili sa tiež prenesené úlohy z predchádzajúcich rokov. Bližšie informácie k jednotlivým úlohám z uznesení vlády v roku 2024 a ich plneniu sú uvedené v tabuľke I.1.1.

Zostávajúce úlohy sa plnia priebežne určenými zodpovednými organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry. Plnenie úloh je zo strany generálneho prokurátora sledované a priebežne vyhodnocované.

1.2. Plnenie úloh vyplývajúcich z Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024

Úlohy vyplývajúce z Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 boli splnené v určených termínoch. Z celkového počtu 15 úloh sa osem úloh týkalo vnútornej organizácie rezortu, ekonomickej oblasti a rozpočtovej oblasti.

Vecnej pôsobnosti prokuratúry sa týkalo sedem úloh, a to:

Úloha č. 6:

Zhodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri uplatňovaní inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v trestnom konaní pri trestných činoch daňových za roky 2022 a 2023.

Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 31. októbra 2024; materiál bol schválený 21. novembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

Úloha č. 7:

Zhodnotenie dôvodnosti a zákonnosti trestného stíhania mladistvých obvinených mladších ako 15 rokov v rokoch 2022 a 2023.

Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

Úloha č. 8:

Kontrolná previerka zameraná na dodržiavanie zákonnosti pri uzatváraní dohody o vine a treste podľa § 232 ods.1 a nasl. Trestného poriadku prokurátormi okresných prokuratúr v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Žiline a prokurátormi Krajskej prokuratúry v Žiline za obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023.

Úloha bola splnená trestným odborom Generálnej prokuratúry v súčinnosti s Krajskou prokuratúrou v Žiline v termíne do 28. júna 2024; materiál bol vzatý na vedomie 3. júla 2024.

Úloha č. 9:

Zhodnotenie stavu zákonnosti rozhodovacej činnosti vybraných okresných a krajských prokuratúr v oblasti dozoru orgánov verejnej správy a v oblasti civilného procesu.

Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 31. októbra 2024; materiál bol schválený 21. novembra 2024.

Úloha č. 10:

Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi.

Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v súčinnosti s trestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

Úloha č. 11:

Zhodnotenie stavu zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ústavného liečenia a detencie.

Úloha bola splnená netrestným odborom Generálnej prokuratúry v termíne do 29. novembra 2024; materiál bol schválený 10. decembra 2024. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

Úloha č. 12:

Zhodnotenie poznatkov o stave zákonnosti v postupe prokurátorov pri navrhovaní a vykonávaní ochranného liečenia v trestnom konaní.

Plnenie úlohy odborom legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry bolo so súhlasom generálneho prokurátora zrušené vzhľadom na zmenu právnej úpravy ochranného liečenia v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v roku 2024 a úloha bude po modifikácii sledovaných kritérií a s prihliadnutím na poznatky prokurátorov realizovaná v inom období.

2. Personálny stav na prokuratúre

Limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry na rok 2024 bol podľa prílohy č. 1 k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 712 z 12. decembra 2023 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 stanovený v počte 1 997 osôb, z toho Generálna prokuratúra (aparát ústredného orgánu) v počte 319 osôb.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií“) s účinnosťou od 20. marca 2024 z dôvodu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a prechodu jeho pôsobnosti na krajské prokuratúry upravilo rozpočtovým opatrením záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2024 kapitoly Generálnej prokuratúry a znížilo limit počtu zamestnancov v aparáte ústredného orgánu v prospech podriadených rozpočtových organizácií (krajských prokuratúr). Limit počtu zamestnancov Generálnej prokuratúry sa znížil o deväť funkčných miest prokurátorov.

Ďalším rozpočtovým opatrením povolilo Ministerstvo financií Generálnej prokuratúre prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu od 1. mája 2024. Limit počtu zamestnancov bol zvýšený o 24 osôb. Na každej z ôsmich krajských prokuratúr sa zvýšil počet miest o jedno funkčné miesto prokurátora a dve štátnozamestnanecké miesta.

Na zabezpečenie realizácie projektu „Nahradenie Informačného systému Evidencie odsúdených osôb“ na organizačnej zložke Registra trestov povolilo Ministerstvo financií Generálnej prokuratúre prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu o dvoch zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (projektový manažér a analytik informačných technológií), a to na obdobie trvania projektovej práce do 30. apríla 2026.

Stanovený limit počtu zamestnancov bol v roku 2024 dodržaný.

Plánovaný počet zamestnancov v rezorte prokuratúry po vykonaných rozpočtových opatreniach Ministerstva financií bol k 31. decembru 2024 celkovo 2 023 osôb, z toho na Generálnej prokuratúre 312 osôb.

Z uvedeného celkového počtu plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2024 bol 1 140, z toho na Generálnej prokuratúre 140 prokurátorov. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2024 bolo 1 023 prokurátorov (119 prokurátorov Generálnej prokuratúry), z toho reálne vykonávalo funkciu prokurátora 957 prokurátorov. K 31. decembru 2024 bolo 117 miest prokurátorov neobsadených, a to aj napriek vyhláseným výberovým konaniam.

Funkciu prokurátora v roku 2024 nevykonávalo 66 prokurátorov, a to z týchto dôvodov:

-45 prokurátorov z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky,

-deväť prokurátorov bolo podľa § 9b zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelených k orgánu Európskej únie (jeden prokurátor na výkon funkcie európskeho prokurátora za Slovenskú republiku v Európskej prokuratúre, šesť prokurátorov na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, jeden prokurátor na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste a jeden prokurátor na výkon funkcie zástupcu národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste),

-dvaja prokurátori boli podľa § 9a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelení do Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „Justičná akadémia“),

-sedem prokurátorov má z predchádzajúceho obdobia dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora do právoplatného skončenia trestného konania, resp. disciplinárneho konania,

-jedna prokurátorka má od 7. februára 2024 prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu, že bola vymenovaná do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 12 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),

-dvom prokurátorom generálny prokurátor prerušil výkon funkcie prokurátora na základe ich žiadosti z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov (§ 12 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry).

Do funkcie prokurátora okresnej prokuratúry, na základe výsledku výberových konaní na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry, bolo v roku 2024 vymenovaných 16 vybraných úspešných uchádzačov na 15 okresných prokuratúr.

V priebehu roka 2024 zanikol služobný pomer 33 prokurátorom, z toho:

-24 prokurátorom vzdaním sa funkcie z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

-trom prokurátorom z dôvodu vymenovania za sudcu,

-jednému prokurátorovi odvolaním z funkcie prokurátora z dôvodu dosiahnutia 65 rokov,

-trom prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora bez uvedenia dôvodu [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry],

-dvom prokurátorom odvolaním zo zdravotných dôvodov [§15 ods.3 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry].

V roku 2024 vykonávalo funkciu právneho čakateľa prokuratúry 56 právnych čakateľov, z toho trom právnym čakateľom prokuratúry zanikol služobný pomer z dôvodu vzdania sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Po absolvovaní prípravnej praxe a úspešnom zložení odbornej justičnej skúšky bolo do funkcie prokurátora vymenovaných 25 právnych čakateľov prokuratúry. K 31. decembru 2024 bol aktuálny stav 28 právnych čakateľov prokuratúry; z toho jedna právna čakateľka prokuratúry bola na rodičovskej dovolenke.

Z plánovaného počtu štátnozamestnaneckých miest 707 (z toho 135 na Generálnej prokuratúre) bol k 31. decembru 2024 počet štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere 685 (z toho 124 na Generálnej prokuratúre), vrátane 13 asistentov prokurátora. K 31. decembru 2024 bolo z celkového počtu plánovaných 13 miest asistentov prokurátora osem miest neobsadených; na základe výberového konania uskutočneného v roku 2024 boli obsadené štyri miesta asistentov prokurátora, ktorí začali vykonávať funkciu v roku 2025. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 31 štátnych zamestnankýň, jedna štátna zamestnankyňa bola dlhodobo práceneschopná a jedna štátna zamestnankyňa bola dočasne uvoľnená pre verejnú funkciu.

Napriek opakovane vyhlasovaným výberovým konaniam sa obsadenie všetkých štátnozamestnaneckých miest na Generálnej prokuratúre v roku 2024 nezrealizovalo, a to z dôvodu nedostatočného záujmu uchádzačov, podobne ako v roku 2023.

Z plánovaného počtu zamestnancov v pracovnom pomere vykonávajúcich práce vo verejnom záujme 176 (z toho 37 na Generálnej prokuratúre) bol k 31. decembru 2024 ich počet 175 (z toho 37 na Generálnej prokuratúre).

3. Disciplinárne konania proti prokurátorom

O disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov rozhoduje v súlade s čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“), ktorý vznikol 1. januára 2021. Najvyšší správny súd začal vykonávať svoju činnosť 1. augusta 2021 (§ 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z.).

V roku 2024 bolo podaných päť disciplinárnych návrhov proti prokurátorom podľa § 16 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len „disciplinárny súdny poriadok“), z toho tri boli začaté pre disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, jeden pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a v jednom prípade bol podaný návrh v časti skutkov pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a v časti skutkov pre disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Osoby s disciplinárnou právomocou spravidla navrhovali zníženie základného platu prokurátora. Pri disciplinárnych návrhoch podaných pre závažné disciplinárne previnenie bolo v jednom prípade navrhnuté disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora a v druhom prípade disciplinárne opatrenie preloženia na prokuratúru nižšieho stupňa.

Dve disciplinárne konania začaté na základe návrhov podaných v roku 2024 boli v tom istom roku právoplatne skončené, a to:

-prerušením disciplinárneho konania podľa § 27 ods. 5 disciplinárneho súdneho poriadku – disciplinárne stíhaný prokurátor sa vzdal funkcie prokurátora;

-uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry – písomné pokarhanie, v časti disciplinárny senát disciplinárne konanie zastavil a v časti bol disciplinárne stíhaný prokurátor oslobodený spod disciplinárneho návrhu.

Najvyšší správny súd právoplatne skončil v roku 2024 aj štyri ďalšie disciplinárne konania, a to:

-zastavením disciplinárneho konania podľa § 26 ods. 1 písm. e) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože pre ten istý skutok prebehlo skoršie konanie a uložený postih pohovorom krajského prokurátora podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry považoval disciplinárny senát za dostačujúci (podľa disciplinárneho senátu skutok vymedzený v zázname o vykonaní pohovoru bol podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry identický ako skutok v návrhu

na disciplinárne konanie: vykonanie pohovoru je disciplinárnym opatrením „sui generis“, má povahu „res iudicata“ a predstavuje prekážku „ne bis in idem“);

-uložením úhrnného disciplinárneho opatrenia v časti disciplinárneho návrhu podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry – písomného pokarhania a v časti oslobodením disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu;

-zastavením disciplinárneho konania podľa § 26 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu jeho oneskoreného podania;

-uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry – znížením základného platu o 15% na jeden mesiac.

Disciplinárne konania proti prokurátorom začaté pred 1. augustom 2021, ktoré neboli k 1. decembru 2021 právoplatne skončené, sa dokončujú podľa predpisov účinných do 30. novembra 2021 (§ 46 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku).

V jednej právoplatne skončenej veci v roku 2018 doručil súd v máji 2024 rozsudok o vrátení veci na ďalšie konanie disciplinárnej komisii zriadenej na Generálnej prokuratúre; odvolacia disciplinárna komisia po vrátení veci súdom zastavila disciplinárne konanie, pretože došlo k zániku služobného pomeru prokurátora [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry]. K 31. decembru 2024 neboli právoplatne skončené tri veci, v ktorých konajú disciplinárne komisie zriadené na Generálnej prokuratúre podľa právnych predpisov účinných do 30. novembra 2021.

V roku 2024 bol trom prokurátorom dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora podľa § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vzhľadom na to, že sú trestne stíhaní pre úmyselný trestný čin, a to pre:

-zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s odkazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona;

-pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona;

-prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Celkovo bol k 31. decembru 2024 dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora podľa § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry siedmim prokurátorom vzhľadom na právoplatne neskočené trestné konania alebo disciplinárne konania.

4. Odborná príprava a vzdelávanie na prokuratúre

Vzdelávacie aktivity prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa aj v roku 2024 významnou mierou podieľali na prehlbovaní ich odbornej kvalifikácie.

Vzdelávanie prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov zabezpečuje, organizuje a vykonáva Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „Justičná akadémia“) i Generálna prokuratúra.

Justičná akadémia v roku 2024, v súlade s obsahovým zameraním náplne vzdelávania prokurátorov určeným generálnym prokurátorom, zorganizovala 143 vzdelávacích podujatí (116 v roku 2023), na ktorých sa zúčastnilo celkom 1 083 prokurátorov (1 145 v roku 2023). Z tohto počtu sa 44 vzdelávacích podujatí týkalo trestnej oblasti (zúčastnilo sa ich 639 prokurátorov a 82 právnych čakateľov prokuratúry) a 33 podujatí sa týkalo netrestnej oblasti (zúčastnilo sa ich 236 prokurátorov a štyria právni čakatelia prokuratúry). Ostatné podujatia boli zamerané na jazykové, interdisciplinárne alebo behaviorálne vzdelávanie. Vzdelávacích podujatí sa aktívne zúčastňovali aj asistenti prokurátorov.

Tematicky išlo napríklad o vzdelávanie v oblastiach týkajúcich sa trestnej činnosti týrania blízkej a zverenej osoby, metód odhaľovania daňových a dotačných podvodov z pohľadu prokurátora a znalca, zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, metodológii odhaľovania a dokazovania trestných činov korupcie, európskeho zatýkacieho rozkazu a extradície na podklade medzinárodného zatýkacieho rozkazu, trestných činov proti životnému prostrediu, procesných záruk v trestnom konaní a práv obetí trestných činov, finančného vyšetrovania, počítačovej kriminality, metodológie odhaľovania a dokazovania trestných činov korupcie a rozhodovacej praxi súdov, ukladania trestov v trestnom konaní, zaisťovania majetku v prípravnom konaní, súhrnného trestu, detí ako svedkov medzi rodičmi, praktík prokurátora k navrhovaniu ukladania majetkových trestov a k postihu legalizácie výnosov z trestnej činnosti, súdobej rozhodovacej praxe Ústavného súdu v trestných veciach, zákonnosti, prípustnosti a použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní, väzby, medicínskeho práva, cezhraničného dokazovania a starostlivosti súdu o maloletých, nepeňažnej exekúcie, vybraných problémov katastra nehnuteľností, trov konania a ich náhrad, náhrady škody a nemajetkovej ujmy, postavenia a úlohy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v konaniach podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi, stavebného zákona, konkurzu a reštrukturalizácie s osobitným zameraním na spory vyvolané a súvisiace s konkurzom a súvisiacou judikatúrou, určovania právomoci civilných súdov v cezhraničných sporoch, cezhraničných sporov v oblasti rodinného práva, verejného obstarávania a náhradnej starostlivosti, striedavej starostlivosti, zisťovania príjmov povinnej fyzickej osoby na účely výživného, problémov dieťaťa a rodiča v kontexte poručníckych sporov, Súdneho dvoru Európskej únie, uplatňovania práva Únie a prejudiciálneho konania, EUROJUSTU a justičnej spolupráce v trestných veciach, dohody o vine a treste a spôsobe jej dojednávania, aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v trestnej oblasti a správnom práve a aplikácie Charty základných práv Európskej únie v podmienkach členského štátu.

V roku 2024 Justičná akadémia zorganizovala 15 jazykových seminárov (z anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka), na ktorých sa zúčastnilo 59 prokurátorov a 51 podujatí zameraných na ochranu osobných údajov, etiketu na pracovisku, vedenie pojednávania, kritické myslenie a jeho význam v právnickej profesii s dôrazom na úlohu rozhodovania založeného na dôkazoch, profesijnú etiku sudcov a prokurátorov, efektívnu komunikáciu a efektívne vyriešenie konfliktov,

ochranu pred manipuláciou, zvládnutie trémy, prácu s médiami a praktické cvičenia pred kamerou, kurz rétoriky, umelú inteligenciu, asertivitu v pracovnom živote a súkromnom živote, riadenie času, stres manažmentu, manažérske schopnosti, prezentačné zručnosti, komunikáciu vo vzťahoch, pravidlá mobilnej komunikácie, etiketu stolovania, ktorých sa zúčastnilo 149 prokurátorov, sedem právnych čakateľov prokuratúry a dvaja asistenti prokurátora.

Justičná akadémia sa tiež významnou mierou podieľala na vzdelávaní právnych čakateľov prokuratúry. V rámci ich prípravnej praxe, cieľom ktorej je odborne pripraviť právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora a na úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky, zorganizovala dve predskúškové sústredenia, ktorých sa zúčastnilo 22 právnych čakateľov prokuratúry.

Generálna prokuratúra zabezpečuje a organizuje vzdelávanie všetkých zamestnancov prokuratúry podľa vopred schváleného Plánu odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný rok (ďalej len „plán vzdelávania prokuratúry“), ktorý je koncepčne rozdelený na vzdelávanie jednotlivých kategórií zamestnancov prokuratúry, teda prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Na tvorbe obsahového zamerania plánu vzdelávania prokuratúry sa podieľajú všetky organizačné zložky Generálnej prokuratúry, krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, ktoré svoje požiadavky na vzdelávacie aktivity formulujú v závislosti od aktuálnych aplikačných problémov v oblasti ich pôsobnosti, s prihliadnutím na relevantné legislatívne zmeny.

Popritom v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe“) každý služobný úrad (Generálna prokuratúra a krajské prokuratúry) v nadväznosti na plán vzdelávania prokuratúry vypracoval plán kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov, v súlade s ktorým prebiehalo adaptačné a kompetenčné vzdelávanie.

V roku 2024 sa uskutočnilo 20 celoslovenských podujatí, z toho 10 pre prokurátorov a 10 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Vzdelávanie prokurátorov sa konalo formou pracovných porád. Z toho osem sa týkalo trestného úseku a zúčastnilo sa ich 231 prokurátorov. Porady boli zamerané na oblasť trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi, finančného vyšetrovania, trestné činy proti životnému prostrediu, trestné činy v doprave, medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach, boja s počítačovou kriminalitou, európskeho vyšetrovacieho príkazu a právnej pomoci s dôrazom na využívanie digitálnych nástrojov e-CODEX/e-EDES. Na netrestnom úseku bola v roku 2024 zorganizovaná pracovná porada, ktorej sa zúčastnilo 45 prokurátorov; bola zameraná na oblasť aktuálnych problémov výkonu pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Jedna pracovná porada bola organizovaná Krajskou prokuratúrou v Košiciach v súčinnosti s prokurátorkami odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry so zameraním na vplyv rozhodovacej činnosti Európskeho súdu

pre ľudské práva na činnosť orgánov prokuratúry. Pracovnej porady zameranej na aplikáciu elektronického spisu sa zúčastnilo 21 prokurátorov.

Na týchto poradách aktívne participovali aj zástupcovia Eurojustu, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Národnej ústredne SIRENE, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo spravodlivosti“), Národnej jednotky osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, jednotky finančného vyšetrovania a analytických činností úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru počítačovej kriminality národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, Kriminálneho úradu finančnej správy Slovenskej republiky, Úradu pre správu zaisteného majetku, Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Prokuratúra na úseku vzdelávania venuje pozornosť kvalite odbornej prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora. V roku 2024 Generálna prokuratúra pre nich zorganizovala školenia na tému Komunikačné zručnosti (soft skills), ktorých sa zúčastnilo 22 právnych čakateľov prokuratúry. Prvé školenie bolo zamerané na osvojenie si zručnosti riešenia konfliktov a cieľom druhého školenia bolo rozvinúť komunikačné zručnosti na vyššej úrovni.

Významný podiel na vzdelávacích aktivitách prokuratúry má aj vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktoré v roku 2024, ako celoslovenské podujatia, zabezpečovali organizačné zložky Generálnej prokuratúry.

Kancelária generálneho prokurátora Slovenskej republiky zorganizovala pracovnú poradu pre hovorcov prokuratúry, ktorého sa zúčastnilo 12 prokurátorov a tri štátne zamestnankyne Kancelárie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a školenie Základov firemnej a spoločenskej etikety v praxi. Zúčastnili sa ho tri štátne zamestnankyne.

Ekonomický odbor Generálnej prokuratúry zorganizoval dve pracovné porady, ktorých sa zúčastnilo 50 štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za účasti lektora zo Softipu. Porady boli zamerané na zhodnotenie čerpania rozpočtu za rok 2023, na rozpočet na rok 2024, na aktuálne otázky v mzdovej agende, na prípravu na vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov za rok 2023, na výsledky čerpania výdavkov za I. až III. štvrťrok roku 2024 a na dofinancovanie roku 2024.

Osobný úrad zorganizoval jednu pracovnú poradu pre prokurátorov a štátnych zamestnancov vybavujúcich personálnu agendu, ktorej sa zúčastnilo 10 prokurátorov a 15 štátnych zamestnancov. Vedúca referátu správy registratúry zorganizovala dve pracovné porady zamerané na zhodnotenie postupu prokuratúry pri odovzdávaní a preberaní registratúry v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, zjednotenie metodiky na vedenie registra „V“ a problematiku presunu spisu pod novú spisovú značku, ktorých sa zúčastnilo 19 štátnych zamestnancov. Odbor informatiky zorganizoval jednu pracovnú poradu, ktorej sa zúčastnilo 27 štátnych zamestnancov, zameranú na aktuálny stav informačného systému prokuratúry, a to za účasti lektorov

Slovanetu, Cylliumu, iServicesu, Datalanu, a. s., Alanaty a eDevelopmentu. Referát ochrany utajovaných skutočností zorganizoval jednu pracovnú poradu k aktuálnym otázkam z oblasti ochrany utajovaných skutočností, ktorej sa zúčastnilo 19 štátnych zamestnancov. Manažér kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti zorganizoval pracovnú poradu k problematike kybernetickej bezpečnosti a riadenia rizík v oblasti databázových a informačných systémov a výsledkom auditu kybernetickej bezpečnosti, ktorej sa zúčastnilo 18 štátnych zamestnancov Generálnej prokuratúry.

V roku 2024 sa štátni zamestnanci i zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme zúčastňovali aj rôznych odborných seminárov a školení organizovaných inými subjektmi, zameranými na zmeny právnych predpisov súvisiacich s centrálnym informačným systémom, elektronickým podpisom, ochranu osobných údajov, kybernetickú bezpečnosť, počítačové siete a jazykový kurz (anglický jazyk), komunikačné zručnosti, riadený výberový rozhovor, koučovací rozhovor v práci manažéra, manažérske vzdelávanie vedúcich zamestnancov štátnej a verejnej správy.

Všetky vzdelávacie aktivity, ktoré v roku 2024 zamestnanci prokuratúry absolvovali v rôznych oblastiach, boli zamerané na získanie poznatkov a zručností na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry.

5. Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry

Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2024 Ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky vo výške 143 303 490 eur. Rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 152 745 776 eur.

Generálna prokuratúra uzatvorila 13. decembra 2021 Grantovú zmluvu na projekt ECRIS-TCN, ktorý je zameraný na podporu realizácie potrebných úprav informačného systému Generálnej prokuratúry pre prepojenie a výmenu odtlačkov prstov s centrálnym systémom ECRIC-TCN. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Rozpočtové opatrenia sa týkali zvýšenia limitu rozpočtových výdavkov na zabezpečenie mzdových nárokov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry a prevádzkových potrieb prokuratúry.

Na zabezpečenie financovania mzdových nárokov prokurátorov a s tým súvisiacich poistných odvodov Ministerstvo financií povolilo prekročenie limitu výdavkov na mzdy a poistné spolu o 5 975 902 eur v súvislosti so zvýšením platových náležitostí generálneho prokurátora v súlade so zákonom č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zvýšením platových náležitostí prokurátorov v súlade so zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Rozpočtovým opatrením Ministerstva financií bolo povolené prekročenie limitu výdavkov v celkovej sume 887 288 eur. Finančné prostriedky boli určené na zabezpečenie presunu agendy z Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry k 20. marcu 2024.

Ďalším rozpočtovým opatrením Ministerstva financií bol zvýšený limit výdavkov o 1 956 302 eur na odchodné prokurátorov, ktorým vznikol nárok na vyplatenie odchodného v roku 2024, na dofinancovanie príplatkov za výkon funkcie prokurátora a na príplatky upravené v § 130 až 133 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, o 87 252 eur na obstaranie licencií Microsoft, o 535 542 eur na dofinancovanie výdavkov spojených s úhradou škody a úrokov z omeškania v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Generálna prokuratúra v rámci vlastných rozpočtových opatrení presunula finančné prostriedky z kategórie Poistné a príspevok do poisťovní vo výške 567 318 eur a z kategórie Bežné transfery vo výške 216 881 eur do kategórie Tovary a služby v celkovej výške 784 199 eur.

Rozpočtovými opatreniami vykonanými Generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2024. Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry boli v roku 2024 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.

Pre európskych delegovaných prokurátorov boli v roku 2024 vyplatené paušálne náhrady z limitu miezd vo výške 60 281,11 eur. Výška odvodu poistného predstavovala sumu 349 381,27 eur. Čerpanie na tovaroch a službách bolo vo výške 17 334,60 eur a na bežných transferoch vo výške 991,04 eur.

Prehľad príjmov a výdavkov kapitoly Generálna prokuratúra v roku 2024 je uvedený v tabuľke I.5.1.

Nedaňové príjmy vo výške 350 000 eur boli v roku 2024 dosiahnuté vo výške 820 130 eur, teda 234,3 %.

Najväčší vplyv na rast výšky príjmov oproti roku 2023 mali príjmy z dobropisov vo výške 270 938 eur a príjmy zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, a to vo výške 270 462 eur (292 613 eur v roku 2023).

Čerpanie v kategórii Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2023 vzrástlo o 7 611 614 eur, teda o 9,2 %. Nárast bol spôsobený valorizáciou platov prokurátorov v nadväznosti na výšku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2023, nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr a vyššími odmenami za kvalitné plnenie služobných úloh a plnenie mimoriadnych služobných úloh v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Odvod poistného do poisťovní vzrástol v porovnaní s rokom 2023 o 3 373 982 eur, teda o 12,5 %, a to v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd.

V kategórii Tovary a služby boli rozpočtové prostriedky čerpané v objeme 16 979 690 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2023 o 393 236 eur, teda o 2,4 %.

V kategórii Bežné transfery bolo čerpanie vo výške 9 461 186 eur, čo predstavuje nárast čerpania výdavkov oproti roku 2023 o 2 080 597 eur, teda o 28,2 %.

Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 4 527 882 eur boli v roku 2024 (5 889 232 eur v roku 2023) použité na nasledovné účely:

Stavebné investície

zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budov

95 204 eur

rekonštrukcia stavieb a ich technické zhodnotenie

1 317 032 eur

Najvýznamnejšie rekonštrukcie stavieb a ich technické zhodnotenie

Vzdelávacie a rehabilitačné centrum prokuratúry Slovenskej republiky Krpáčovo – rekonštrukcia budovy

268 709 eur

Krajská prokuratúra v Bratislave – rekonštrukcia priestorov suterénu

215 995 eur

Okresná prokuratúra Prievidza – rekonštrukcia sociálnych zariadení vrátane stupačiek

130 297 eur

Okresná prokuratúra Galanta – úprava stropu podzemných priestorov

82 250 eur

Okresná prokuratúra Prievidza – rekonštrukcia plynovej kotolne

81 366 eur

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici – rekonštrukcia ubytovacích jednotiek

74 786 eur

Okresná prokuratúra Nitra – rekonštrukcia administratívnych priestorov

73 756 eur

Okresná prokuratúra Piešťany – rekonštrukcia elektroinštalácie

70 696 eur

Strojné investície

rekonštrukcia a modernizácia hardvéru a softvéru

256 616 eur

nákup multifunkčných kancelárskych zariadení, klimatizačných jednotiek, trezorov, regálových systémov, výpočtovej techniky a telekomunikačnej techniky

2 226 476 eur

nákup služobných motorových vozidiel

632 554 eur

Realizácie rekonštrukcií a modernizácií budov na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti neboli vynútenými investíciami, išlo o vopred plánované rekonštrukcie v závislosti od technického stavu budov.

Čerpanie finančných prostriedkov bolo určené predovšetkým na rekonštrukcie budov krajských prokuratúr a okresných prokuratúr, plynových kotolní, sociálnych zariadení, elektroinštaláciu a na zakúpenie klimatizačných jednotiek. Na dvoch krajských prokuratúrach boli rekonštruované suterény budov za účelom zabezpečenia archívnych priestorov.

Zo strojných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľalo obstaranie mobilných pracovísk pre prokurátorov, vybudovanie informačno-technologickej infraštruktúry, obnovy centrálnych databázových serverov, nákup multifunkčných zariadení, regálových systémov a trezorov. V súvislosti s novým usporiadaním súdov od 1. júna 2023 a zmenou sídiel súdov boli pre potreby krajských prokuratúr a okresných prokuratúr kúpené služobné motorové vozidlá. Významnou investíciou bolo zvyšovanie kvality dát informačného systému Evidencie odsúdených osôb a nástroja na detekciu technických zraniteľností informačných systémov Generálnej prokuratúry „Vulnerability Management“.

Generálna prokuratúra má dlhodobé problémy s nedostatkom priestoru; tie sa dajú vyriešiť len kúpou novej budovy. Organizačné zložky Generálnej prokuratúry sídlili aj v roku 2024 vo viacerých budovách, a to na Štúrovej ulici a Kvetnej ulici v Bratislave, ktoré má Generálna prokuratúra vo svojej správe a od júla roku 2023 aj na Radlinského ulici s predpokladaným nájmom priestorov na dobu 36 mesiacov. Okrem toho sídlia niektoré organizačné zložky Generálnej prokuratúry aj vo vypožičaných priestoroch budovy Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo obrany“) na Špitálskej ulici v Bratislave. V roku 2023 získala Generálna prokuratúra do svojej správy budovu na Hanulovej ulici v Bratislave, kde je nevyhnutná rekonštrukcia budovy. V uvedenej budove je sídlo Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Kúpa budovy pre Generálnu prokuratúru predstavuje podľa predbežných zistení z roku 2024 sumu približne 70 000 000 eur.

V nasledujúcich rokoch je nevyhnutné vykonať rekonštrukciu niektorých budov prokuratúry, a to vzhľadom na ich technický stav a potrebu zlepšiť pracovné podmienky prokurátorov a zamestnancov prokuratúry.

Generálna prokuratúra v budúcom období potrebuje finančné prostriedky nevyhnutné na dokončenie rekonštrukcie administratívnej budovy Okresnej prokuratúry Nové Zámky, zateplenie a obnovu fasády Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, rekonštrukciu kancelárskych priestorov Okresnej prokuratúry Ružomberok, klimatizáciu priestorov Okresnej prokuratúry Košice II, rekonštrukciu a modernizáciu priestorov Okresnej prokuratúry Humenné, výmenu strešnej krytiny Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, rekonštrukciu sociálnych zariadení Okresnej prokuratúry Zvolen, zateplenie a rekonštrukciu strechy budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra Stará Lesná, zakúpenie klimatizačných jednotiek do priestorov budov na Špitálskej ulici a na Kvetnej ulici, nevyhnutnú rekonštrukciu strechy a budovy Generálnej prokuratúry na Hanulovej ulici a na rekonštrukciu sociálnych zariadení budovy Generálnej prokuratúry na Štúrovej ulici.

6. Informačné technológie prokuratúry

V roku 2024 Generálna prokuratúra obstarala v rámci dvoch nadlimitných verejných obstarávaní mobilné pracoviská pre prokurátorov v celkovom počte 844 kusov; realizácia projektu zameraného na celoplošnú výmenu mobilných pracovísk pre prokurátorov z roku 2022 bolo týmto ukončené.

Odbor informatiky Generálnej prokuratúry v priebehu rokov 2022 až 2023 zrealizoval projekt „Posilnenie priepustnosti a zvýšenie úrovne bezpečnosti Informačného systému Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako predpoklad napojenia na Informačný systém Európskej prokuratúry“, ktorý bol zameraný na zmenu bezpečnosti využívaného komponentu (komponent ESB – Enterprise Servise Bus) umožňujúceho komunikáciu medzi rôznymi aplikáciami, službami a systémami, najmä na jeho výkonnosť a kapacitu v sekciách internej a externej funkcionality vrátane ukladania auditných logov. Následne sa Generálna prokuratúra zapojila do výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie“) s názvom „Modernizácia informačných systémov“ a po schválení projektového zámeru v Meta Informačnom Systéme (Meta IS) spravovaným Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie požiadala o nenávratný finančný príspevok. Po schválení žiadosti a na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku získala Generálna prokuratúra príspevok vo výške 674 872 eur, z ktorého bola prevažná časť v roku 2024 použitá na obnovu kritickej infraštruktúry, najmä obstaranie firewall F5 zariadení, ktoré chránia sieť a webové aplikácie Generálnej prokuratúry pred neoprávneným prístupom a na nové kódovanie znakov (UTF-8) v Informačnom systéme PTCA.

V oblasti informatiky pokračovali zástupcovia odboru informatiky a medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry na príprave podkladov na zapojenie prokuratúry Slovenskej republiky do systému zasielania európskych vyšetrovacích príkazov, žiadostí o právnu pomoc a elektronických dôkazov prostredníctvom systému eCodex s využitím platformy e-Edes, ktorý slúži na digitálnu výmenu elektronických dôkazov. Po predchádzajúcich konzultáciách zástupcov prokuratúry so zástupcami Európskej komisie uverejnila Európska komisia výzvu s názvom „JUST-2023-JACC-EJUSTICE“; ide o výzvu na predkladanie návrhov na granty na akcie na podporu nadnárodných projektov v oblasti elektronickej justície, práv obetí a procesných práv.

Z dôvodu splnenia jednej z podmienok výzvy na poskytnutie grantu požiadala Generálna prokuratúra v roku 2024 o partnerstvo a spoluprácu Najvyššie štátne zastupiteľstvo Českej republiky a následne bol v novembri 2024 podpísaný „Grant Agreement“. Realizácia a implementácia projektu bude prebiehať v rokoch 2025 a 2026.

Odbor informatiky sa v súčinnosti s manažérom kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti Generálnej prokuratúry zapojil do dvoch výziev Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku so zameraním na podporu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni, ktorej cieľom je umožniť žiadateľom realizovať opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti definovaným v zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe úspešného zapojenia sa do prvej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bola podpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 449 814 eur, druhá žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v celkovej výške 2 966 896 eur bola schválená začiatkom roku 2025.

Generálna prokuratúra vymenila v roku 2024 technicky nevhodné centralizované databázové servery typu SPARC za Centrálne databázové servery a časové servery s využitím výkonnejšej technológie Intel. Nové databázové servery využíva na ukladanie dát Informačný systém PTCA a Informačný systém Evidencie odsúdených osôb.

V priebehu roku 2024 bolo zabezpečené pokrytie časti licenčných potrieb Generálnej prokuratúry z finančného limitu alokovaného pre kapitolu Generálnej prokuratúry prostredníctvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Dynamického nákupného systému.

Pre posilnenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti informačného systému Generálnej prokuratúry proti kybernetickým hrozbám vzhľadom na ich dynamiku a neustále sa vyvíjajúce bezpečnostné výzvy je potrebné prijatie ďalších opatrení. Tieto investície zabezpečia ochranu pred útokmi a minimalizujú riziko straty alebo zneužitia citlivých dát a zabezpečia aj zvýšenie odolnosti a spoľahlivosti informačného systému Generálnej prokuratúry. Ochrana pred kybernetickými hrozbami je dnes jednou z kľúčových priorít a investície do infraštruktúry sú nevyhnutné na udržanie bezpečnosti a dlhodobej stability, najmä v oblastiach ochrany pred rastúcimi hrozbami a útokmi, zabezpečenia dátovej integrity a ochrany súkromia, zlepšenia správy a monitorovania informačného systému Generálnej prokuratúry a zabezpečenia kontinuity prevádzky a zníženia rizika výpadkov, alebo dodržiavania požiadaviek ustanovených právnymi predpismi a praktickej informačnej a kybernetickej bezpečnosti („best practices“ v informačnej a kybernetickej bezpečnosti). Celkové investície do uvedených oblastí boli odhadnuté na sumu približne 4 100 582 eur bez DPH a ich implementáciou by informačný systém Generálnej prokuratúry dosiahol úroveň súčasných bezpečnostných štandardov.

ČASŤ IIČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti

Pôsobnosť prokuratúry v trestnej oblasti je upravená viacerými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a právne záväznými aktmi Európskej únie.2)

TRESTNÚ OBLASŤ PROKURATÚRY VYKONÁVALI

OKRESNÉ PROKURATÚRY3)

KRAJSKÉ PROKURATÚRY4)

(oddelenia trestné a boja s organizovaným zločinom, medzinárodné oddelenia)

GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY5)

trestný odbor

1.oddelenie násilnej

kriminality

2.oddelenie majetkovej

kriminality

3.oddelenie všeobecnej

kriminality

4.prieskumné oddelenie

5.referát väzenstva

Úrad špeciálnej prokuratúry

(osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky do 19. marca 2024)

oddelenie závažnej kriminality

(od 20. marca 2024 do 14. mája 2025, od 15. mája 2025 odbor závažnej kriminality)

medzinárodný odbor

1.oddelenie právneho styku

s cudzinou a extradícií

2.oddelenie medzinárodného práva verejného a európskych záležitostí

Aj v roku 2024 v trestnej oblasti vykonávali pôsobnosť prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr spolu s prokurátormi Generálnej prokuratúry, a to najmä prijímaním trestných oznámení a zabezpečením ich vybavenia, dozorom

2) Napríklad Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.

154/2010 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Úniou a tretími krajinami (Ú. v. EÚ č. L 22, 26.1.2005, s. 1) v platnom znení a nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1), v platnom znení.

3) Napríklad § 17, 18 a 43 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad § 17, 18 a 42 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad § 17, 18, 40 a 41 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, na úseku prieskumnej činnosti vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov, dozorom v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia, medzinárodnou justičnou spoluprácou, účasťou na prevencii a potláčaní kriminality, ako aj plnením ďalších úloh, ktoré ustanovujú osobitné zákony alebo medzinárodné zmluvy. Poznatky získané z dozoru v celách policajného zaistenia a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, sú uvedené v V. časti tejto správy o činnosti prokuratúry.

V trestnej oblasti plnili prokurátori v roku 2024 aj úlohy určené v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, Pláne odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na pracovných poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek Generálnej prokuratúry. Okrem toho prokurátori okresných prokuratúr plnili aj úlohy vyplývajúce z plánov úloh jednotlivých krajských prokuratúr s prihliadnutím na osobitosti zistené z poznatkov o stave zákonnosti na regionálnej úrovni.

V záujme zachovania kvalifikovaného výkonu dozoru prokurátora v prípravnom konaní, skrátenia doby trvania prípravného konania a znižovania počtu reštančných vecí boli aj v roku 2024 na vybraných okresných prokuratúrach realizované previerky spisov.

Prokurátori pri výkone pôsobnosti prokuratúry uplatňovali svoje oprávnenia aj v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie. Významnú úlohu v právnom styku s cudzinou má Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), ktorá zabezpečuje komunikáciu s cudzími justičnými orgánmi a koordináciu procesných úkonov na území viacerých štátov a aj riešenie aplikačných problémov súvisiacich s odlišnými právnymi úpravami európskych štátov alebo problémov súvisiacich s vykonávaním konkrétnych úkonov právnej pomoci a Európska justičná sieť (EJN), ktorá urýchľuje a zjednodušuje komunikáciu medzi justičnými orgánmi v trestných veciach.

Neodmysliteľnou súčasťou realizácie jednotnej trestnej politiky Slovenskej republiky je medzinárodná justičná spolupráca prokuratúry s cudzími justičnými orgánmi realizovaná na základe bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných zmlúv, resp. na princípe reciprocity.

Prokuratúra spolupracuje aj s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami formou expertnej účasti na ich aktivitách. Prokurátori sa podieľajú tiež na tvorbe legislatívnych opatrení Európskej únie v širokom spektre trestnoprávnych oblastí a zúčastňujú sa na viacerých zasadnutiach výborov Rady Európy a Organizácie spojených národov.

Prokurátori pri spracovávaní jednotných pozícií Slovenskej republiky na rokovaniach poradných alebo expertných orgánov v rámci Európskej únie a Rady Európy poskytujú súčinnosť najmä Ministerstvu spravodlivosti a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky(ďalej len „Ministerstvo vnútra“).

Z hľadiska vývoja trestnej činnosti, osobitostí spôsobu jej páchania, ako aj foriem účasti páchateľov na jej páchaní, prokuratúra v rámci uplatňovania pôsobnosti v slovenskej trestnej politike identifikovala určité druhy trestnej činnosti, ktoré považuje za referenčné a preferujúce. Na odhaľovanie a dokazovanie niektorých druhov trestnej činnosti preto vytvorila podmienky na špecializáciu prokurátorov. Špecializácia prokurátorov sa uplatňuje na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti proti životnému prostrediu, na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti mladistvých a maloletých, trestných činov spáchaných na deťoch a domáceho násilia, na úseku vybavovania agendy daňových trestných činov a agendy trestných činov extrémizmu a trestných činov spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Osobitná kategória špecializácie prokurátorov sa týka vybavovania agendy právneho styku s cudzinou a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.6)

2. Stav a vývoj kriminality

V roku 2024 bol v porovnaní s rokom 2023 znížený nápad vecí v trestných registroch.

Do trestných registrov napadlo celkom 49 165 nových trestných vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 pokles o 13,2 % (v roku 2023 do trestných registrov napadlo 56 644 trestných vecí). K poklesu nápadu nových trestných vecí nesporne prispeli aj legislatívne zmeny v oblasti trestného práva v súvislosti s prijatím zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 40/2024 Z. z.“) (napríklad kvantitatívne vyjadrenie výšky škody, zmeny trestných sadzieb, zmena premlčacích lehôt).

Najvyšší nápad trestných vecí bol po tretíkrát po sebe zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach, kde podiel počtu nových trestných vecí na celkovom nápade predstavuje 17,9 % (8 814 vecí). Druhý najvyšší nápad s počtom 7 884 vecí bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave.

6)Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2008 z 24. októbra 2008 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť proti životnému prostrediu.

Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy trestných činov daňových.

Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov na právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach.

Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 25/2024 z 19. marca 2024, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy trestných činov extrémizmu a trestných činov spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.

Pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/2013 z 18. januára 2013 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách, ktorý je nahradený pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/2025 z 28. apríla 2025 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, trestné činy spáchané na deťoch a domáce násilie.

Nižší nápad nových trestných vecí sa odzrkadlil nielen v poklese počtu stíhaných a obžalovaných osôb, ale aj v poklese počtu vybavených vecí. Udržal sa pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí, a to v prospech vybavených vecí. Počet vybavených vecí v roku 2024 bol 57 677, čo síce predstavuje v porovnaní s rokom 2023 pokles o 3,8 % (v roku 2023 bol počet vybavených vecí 59 965), avšak vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bolo vybavených o 17,3 % viac vecí (ide o 8 512 vecí). Pri reštančných veciach došlo v roku 2024 k poklesu počtu vecí starších ako tri roky o 7,6 %, a to o 68 vecí (v roku 2023 bolo evidovaných 890 vecí). Prehľad vývoja nápadu trestných vecí za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.2.1.

Prokurátori v roku 2024 ukončili trestné stíhanie proti 27 153 osobám, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles o 7,4 % (v roku 2023 bolo ukončené trestné stíhanie proti 29 313 osobám). Najčastejším spôsobom ukončenia trestného stíhania v prípravnom konaní bolo podanie obžaloby. Obžaloba bola podaná na 21 425 osôb, čo predstavuje 78,9 % z celkového počtu ukončených trestných stíhaní, v porovnaní s rokom 2023 bol zaznamenaný pokles o 3,5 % v pomere počtu obžalovaných osôb k počtu ukončených trestných stíhaní proti osobám. Vývoj počtu odstíhaných a obžalovaných osôb za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.2.2.

Skladba stíhaných osôb sa v roku 2024 zásadnejším spôsobom nezmenila a je dlhodobo v podstatných ukazovateľoch konštantná. Na páchaní trestnej činnosti sa rozhodujúcou mierou podieľali muži, a to v 83,1 % (83,6 % v roku 2023). Pokiaľ ide o podiel mladistvých páchateľov, v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol opätovne zaznamenaný nárast, a to zo 4,7 % v roku 2023 na 5 % v roku 2024. V roku 2024, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, bol zaznamenaný pokles podielu trestne stíhaných osôb, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky. Podiel cudzincov na skladbe stíhaných osôb bol 4,9 % (5,1 % v roku 2023), z toho bolo sedem mladistvých cudzincov, čo predstavuje z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých len 0,5 %.

Nezanedbateľným štatistickým ukazovateľom je aj údaj o počte stíhaných osôb, ktoré sa trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ich podiel na skladbe stíhaných osôb mierne stúpol, z 20,6 % v roku 2023 na 21,9 % v roku 2024. Zo štatistických ukazovateľov je evidentné, že počet osôb, ktoré sa páchania trestnej činnosti dopustili pod vplyvom alkoholu, prevažuje nad počtom osôb, ktoré sa jej dopustili pod vplyvom inej návykovej látky. V roku 2024 bolo zaznamenaných až 4 853 osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu a 1 101 osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, pričom pri ukazovateli počtu osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, bol zaznamenaný nárast o 34,2 %.

Počet osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie a spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky v rokoch 2022 až 2024, zobrazuje nasledovný graf:

5417

793

5214

820

4853

1101

2000

4000

6000

osoby, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu

osoby, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom inej návykovej látky

2022

2023

2024

Páchanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky

Opätovne bol zaznamenaný najvyšší počet trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestného činu pod vplyvom alkoholu, v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (862 osôb v roku 2024, 956 osôb v roku 2023). Najvyšší počet trestne stíhaných osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky, bol aj v roku 2024 evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (304 osôb v roku 2024, 273 osôb v roku 2023).

V roku 2024 bolo na území Slovenskej republiky ukončené trestné stíhanie 1 328 cudzincov (1 500 cudzincov v roku 2023), čo predstavuje pokles o 172 osôb. Počet stíhaných cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre dokumentuje tabuľka II.2.3.

Obžaloba bola podaná v roku 2024 na 1 072 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje pokles o 215 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov v roku 2024 bolo 959, čo taktiež predstavuje pokles o 156 odsúdených osôb. Počet obžalovaných a odsúdených cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre dokumentuje tabuľka II.2.4.

Na rozdiel od predchádzajúceho viacročného obdobia (2021, 2022, 2023), kedy bol opakovane zaznamenaný nárast počtu stíhaných, obžalovaných a odsúdených cudzincov, bol v roku 2024 zaznamenaný ich pokles. Najvyšší počet stíhaných, obžalovaných a odsúdených cudzincov bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave a najnižší počet v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre.

Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2024 porovnateľná s rokom 2023. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli v roku 2024 opätovne občania Ukrajiny (431 osôb v roku 2024, 438 osôb v roku 2023), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky (238 osôb v roku 2024, 250 osôb v roku 2023), tretiu najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Maďarska (115 osôb v roku 2024, 116 osôb v roku 2023) a štvrtú najpočetnejšiu skupinu občania Poľskej republiky (74 osôb v roku 2024, 83 osôb v roku 2023). Celkovú skladbu štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky dokumentuje tabuľka III.2.5.

V roku 2024 cudzinci, ktorí páchali trestnú činnosť na území Slovenskej republiky, boli rovnako ako v roku 2023 vo vyššej miere občanmi štátov susediacich

so Slovenskou republikou, prípadne štátov, ktorých občania dochádzajú na územie Slovenskej republiky za prácou.

Pokiaľ ide o charakter trestnej činnosti páchanej cudzincami na území Slovenskej republiky, najpočetnejšiu skupinu tvoria trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, predovšetkým trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorý je súčasne najčastejšie páchaným trestným činom cudzincami (374 osôb). Z hľadiska počtu na trestnej činnosti nasledujú trestné činy proti majetku (najmä krádež, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, poškodzovanie cudzej veci a podvod), hospodárske trestné činy (najmä porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru), trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (najmä marenie výkonu úradného rozhodnutia, prevádzačstvo, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky), trestné činy proti životu a zdraviu (najmä ublíženie na zdraví a nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) a trestné činy proti rodine a mládeži (najmä zanedbanie povinnej výživy).

Vývoj skladby odstíhaných osôb mužov, žien, právnických osôb, mladistvých, osôb pod vplyvom alkoholu a osôb pod vplyvom inej návykovej látky a cudzincov za posledné tri roky je uvedený v tabuľke II.2.6.

V porovnaní s rokom 2023 bol v roku 2024 zistený nárast podielu obžalovaných osôb, ktoré už boli v minulosti trestne stíhané, k počtu obžalovaných osôb o 0,5 %, hoci ich počet v absolútnych číslach klesol o 1 003 osôb. Prehľad vývoja počtu obžalovaných recidivistov za posledné tri roky je v tabuľke II.2.7.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa vo svojej podstate štruktúra kriminality nezmenila. V jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky je ovplyvnená najmä sociálno-ekonomickými a demografickými faktormi.

Skladbu trestných činov podľa jednotlivých hláv osobitnej časti Trestného zákona v ukončených trestných stíhaniach obvinených zobrazuje nasledovný graf:

trestné činy proti životu a zdraviu (3778) 12%

trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (2216) 7%

trestné činy proti rodine a mládeži(3856) 12%

trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti (3)

trestné činy proti majetku(10247) 31%

trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové (93)

trestné činy hospodárske(1776) 5%

trestné činy všeobecne nebezpečné (5013) 15%

trestné činy vojenské (5)

trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (2558) 8%

trestné činy proti iným právam a slobodám(3159) 10%

trestné činy proti republike (1)

Poznámka: graf zobrazuje percentuálny podiel ukončených trestných stíhaní obvinených len pri počte prevyšujúcom 1000 obvinených

Najvyšší podiel trestnej činnosti v roku 2024 predstavovala opätovne majetková trestná činnosť. Z hľadiska spôsobu spáchania trestnej činnosti jednoduchá majetková trestná činnosť prevažovala nad sofistikovanou a najviac bolo ukončených trestných stíhaní osôb pre trestný čin krádeže (6 453 osôb), trestný čin poškodzovania cudzej veci (940 osôb), trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (867 osôb) a trestný čin podvodu páchaný aj v kybernetickom priestore (836 osôb) (uvedené číselné údaje zahŕňajú trestné činy právne kvalifikované aj podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005).

Osobitne treba poukázať na trestný čin krádeže. V porovnaní s rokom 2023 prokuratúra zaznamenala pokles počtu trestných činov krádeže - v roku 2023 bolo za trestný čin krádeže ukončené trestné stíhanie až proti 7 798 obvineným, čo je o 1 345 obvinených viac ako v roku 2024. Tento pokles je však primárne spôsobený zmenou zákonnej úpravy, najmä výšky škody (pri škode do 700 eur ide o priestupok proti majetku). V tejto súvislosti treba poznamenať, že prokuratúra nevedie evidenciu priestupkov.

Pri páchaní trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, na rozdiel od ostatných vyššie uvedených majetkových trestných činov, bol v roku 2024 zaznamenaný nárast o 13,2 %, ktorý zrejme na jednej strane súvisí s rozšíreným využívaním služieb elektronického bankovníctva poškodenými a na druhej strane s čoraz častejším neoprávneným získavaním prístupových údajov do elektronického bankovníctva páchateľmi. Rozšíreným spôsobom páchania tohto

trestného činu je aj zmocnenie sa platobnej karty a jej následné opakované použitie pri platbách v obchodoch bez nutnosti zadania PIN kódu. K zvýšenej objasnenosti tejto trestnej činnosti prispieva nielen rýchla reakcia poškodených, ktorí vedia prostredníctvom internetbankingu určiť miesto platby, resp. výberu, ale aj efektívne a včasné využívanie kamerových záznamov.

1254

1361

1507

729

971

492

749

718

162

196

136

134

142

120

119

120

100

104

105

132

142

104

126

109

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

Banská Bystrica

Bratislava

Košice

Nitra

Prešov

Trenčín

Trnava

Žilina

krádež (§ 212 Trestného zákona, § 247 Trestného zákona účinného do 31.12.2005)

poškodzovanie cudzej veci (§ 245 Trestného zákona)

podvod (§ 221 Trestného zákona)

neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku (§ 219 Trestného zákona)

NAJČASTEJŠIE PÁCHANÁ MAJETKOVÁ TRESTNÁ ČINNOSŤ(ukončené trestné stíhania osôb v obvodoch krajských prokuratúr)

Ďalšiu skupinu trestných činov z hľadiska ich početnosti, po majetkovej kriminalite, tvorili trestné činy všeobecne nebezpečné, a to konkrétne trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (4 232 osôb). V porovnaní s rokom 2023 (4 322 osôb) došlo, pri danom trestnom čine, v roku 2024 k poklesu trestne stíhaných osôb o 2,1 %. Prokuratúra naďalej venuje maximálnu pozornosť tejto trestnej činnosti a v rámci svojej pôsobnosti prijala opatrenia zamerané na to, aby ukladané tresty korešpondovali s princípmi individualizácie a proporcionality trestu a vyjadrovali zásady individuálnej a generálnej prevencie trestu.

Významný podiel na celkovej kriminalite mali aj trestné činy proti rodine a mládeži, z nich najmä trestný čin zanedbania povinnej výživy (2 337 osôb), trestné činy proti životu a zdraviu, najmä trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona (999 osôb) a drogová trestná činnosť (647 osôb podľa § 171 Trestného zákona a 481 osôb podľa § 172 Trestného zákona).

V roku 2024 bol, na rozdiel od roku 2023, v súvislosti s kontrolou na hraniciach Slovenskej republiky v rámci Schengenského priestoru a so sledovaním migračných trás, zaznamenaný pokles (o 61,8 %) počtu trestných stíhaní proti osobám za trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a § 356 Trestného zákona (94 osôb v roku 2024, 246 osôb v roku 2023).

V roku 2024 došlo k zvýšeniu počtu ukončených trestných stíhaní osôb za trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona o 63,2 % (19 osôb v roku 2023, 31 osôb v roku 2024). Adresátom poplašných správ boli nielen

štátne inštitúcie (najmä súdy), ale aj školské zariadenia, ktoré v predchádzajúcom období neboli objektom ich záujmu.

V roku 2024 vyvolal v spoločnosti výrazný ohlas prípad atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý sa stal v meste Handlová. V súvislosti s touto udalosťou orgány činné v trestnom konaní zaznamenali aj zverejňovanie statusov na sociálnych sieťach, zasielanie hromadných mailových správ a zverejňovanie príspevkov v diskusii pod článkom uverejneným na webovom portáli, ktorými boli vyjadrené súhlasné prejavy s konaním útočníka či sympatie k útočníkovi. Uvedené konanie bolo posúdené ako trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Za trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona bolo v roku 2024 trestne stíhaných deväť osôb, obžalovaných bolo päť osôb, štyri osoby boli odsúdené (v roku 2023 boli za spáchanie trestného činu podľa § 338 Trestného zákona trestne stíhané len dve osoby).

3. Priority prokuratúry v oblasti jednotlivých druhov trestnej činnosti

Jednou z priorít Generálnej prokuratúry v roku 2024 bol boj proti ekonomickej trestnej činnosti, ktorá je

špecifickým typom

trestných činov, ktorých páchanie sa dotýka ekonomiky, financií a hospodárstva.

Najmä konanie páchateľov ekonomických trestných činov má celospoločenský rozmer a pociťuje ho negatívne väčšina jeho obyvateľov.

Dane, poplatky a iné dávky predstavujú významnú časť zdrojov štátneho rozpočtu, preto bez ochrany procesov, ktoré sa týkajú príjmov štátneho rozpočtu, štát nemôže plniť svoje základné funkcie. Prokurátorská ochrana finančných prostriedkov patriacich do štátneho rozpočtu tak prispieva k stabilizácii dôvery občianskej spoločnosti v štát a jeho fungovanie.

Medzi priority prokuratúry v oblasti ochrany rozpočtovej sústavy patrilo v roku 2024 trestné stíhanie páchateľov trestných činov daňových (bod 3.1.), legalizácie výnosu z trestnej činnosti a machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, s čím súvisí aj finančné vyšetrovanie a zaisťovanie majetku v trestnom konaní (bod 3.2.).

K tradičným prioritám prokuratúry možno zaradiť aj boj proti environmentálnej kriminalite. Životné prostredie je ohrozenou nenahraditeľnou hodnotou, ktorá je životne dôležitá pre všetkých. Je natoľko významným verejným statkom, že bez neho nie je možný ani samotný život. Trestné činy proti životnému prostrediu (bod 3.3.) sú teda hrozbou pre celé spoločenstvo ľudí a trestné stíhanie na tomto poli si zasluhuje osobitnú pozornosť.

Prokuratúra už tradične sústreďuje osobitnú pozornosť na kriminalitu mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím a trestné činy páchané na deťoch.

Kriminalita mladistvých je podmienená zväčša situačne, často je páchaná spontánne bez hlbšieho uváženia, čo zodpovedá veku a stupňu vyspelosti mladistvých páchateľov. Je to jav, ktorý môže mať zásadné negatívne následky v súvislosti

s možným budúcim správaním sa páchateľov a prispieť k tomu, že aj v dospelom veku budú porušovať normy trestného práva, prípadne aj iné spoločenské normy.

V nadväznosti na uvedené špecifiká je prokuratúra povinná aplikovať voči mladistvým páchateľom špecifické zákonné a faktické postupy a venovať tejto skupine páchateľov zvýšenú pozornosť.

Trestné činy súvisiace s domácim násilím spôsobujú obetiam telesné aj duševné škody, uvedená trestná činnosť je vo väčšine prípadov pred verejnosťou skrytá, s malým potenciálom ju objasniť. Obeť je v často priebehu napádania izolovaná od možnosti akejkoľvek pomoci zvonka.

Trestné činy páchané na deťoch majú vážne následky pre ich budúcnosť i budúcnosť celej spoločnosti. Preto ochrana detí ako obetí trestnej činnosti bola a ostane jednou z najdôležitejších priorít prokurátorskej činnosti. Z uvedených dôvodov je týmto druhom kriminality venovaná osobitná pozornosť (bod 3.4.).

Prokuratúra podrobne monitorovala aj páchanie trestnej činnosti príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkmi finančnej správy (bod 3.5.) a ostatnými verejnými činiteľmi (bod 3.6.), a to vzhľadom na status páchateľov, od ktorých štát a spoločnosť osobitne vyžadujú dôsledné dodržiavanie právnych predpisov.

Využívanie informačných technológií a internetu spôsobili, že fenoménom 21. storočia sa stala počítačová kriminalita (bod 3.7.). Vzostup tohto druhu trestnej činnosti priamo súvisí s digitalizáciou spoločnosti a zdokonaľovaním informačných technológií. Týka sa najrôznejších druhov kriminálnych aktivít, ktoré sú páchané prostredníctvom počítača s využitím počítačových sietí.

Boj s počítačovou kriminalitou sa vyznačuje najmä špecifikami súvisiacimi s využívaním elektronických dôkazov, ktorými sú údaje prenášané digitálne, napríklad e-maily, textové správy alebo obsah z aplikácií na odosielanie správ, audiovizuálny obsah alebo informácie o online účte používateľa.

V roku 2024 prokuratúra zamerala svoju pozornosť aj na trestnú činnosť právnických osôb. Osobitné posudzovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb súvisí s povinnosťou Slovenskej republiky dodržiavať medzinárodné záväzky, teda s potrebou uplatňovať tzv. priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Osobitným zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb je regulované vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám za taxatívny výpočet trestných činov (bod 3.8.).

Uvedené oblasti trestnej činnosti a ich druhy patria medzi priority prokuratúry, ktoré budú podrobne analyzované v nasledujúcej časti správy.

3.1. Trestné činy daňové

Daňové trestné činy tvoria najpočetnejšiu skupinu deliktov spadajúcich do kategórie trestných činov hospodárskych. Tento okruh trestnej činnosti považuje prokuratúra za závažný negatívny spoločenský jav, nepriaznivo ovplyvňujúci základné

funkcie štátu, a to jednak narušením príjmovej stránky verejných rozpočtov, ako aj narušením zdravej hospodárskej súťaže v podnikateľskej sfére, keďže podnikateľské subjekty riadne plniace si svoje povinnosti vo vzťahu k štátu sú vo výraznej nevýhode oproti tým subjektom, ktoré si tieto povinnosti neplnia a nelegitímnym spôsobom odčerpávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Skladba trestných činov daňových, formy a spôsoby ich páchania v roku 2024 boli veľmi podobné ako v roku 2023.

Z trestných činov daňových bol v roku 2024 (rovnako ako v roku 2023) v praxi najčastejšie zistený trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona (prípadne trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005). V menšom rozsahu išlo o trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona (prípadne trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005), trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona (prípadne trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005) a trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona. Najmenší podiel z celkového nápadu daňových trestných činov predstavoval trestný čin daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona. Za trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona nebola trestne stíhaná žiadna osoba, rovnako ako v roku 2023.

V roku 2024 došlo k nárastu celkového počtu odstíhaných osôb za daňové trestné činy. Trestne stíhaných bolo 1 501 osôb (5,53 % z celkového počtu trestne stíhaných osôb). V porovnaní s rokom 2023 došlo k nárastu o 175 osôb (1 326 osôb bolo trestne stíhaných v roku 2023). Prokurátori v roku 2024 za daňové trestné činy obžalovali 902 osôb. V porovnaní s rokom 2023, v ktorom obžalovali 904 osôb, ide o pokles o dve osoby. V roku 2024 bolo za daňové trestné činy odsúdených 737 osôb, pričom v roku 2023 bolo odsúdených 837 osôb, teda ide o pokles o 100 osôb.

Z hľadiska záujmu štátu na zabezpečení príjmov štátneho rozpočtu pri daňových trestných činoch mal vplyv aj inštitút účinnej ľútosti. Rovnako ako v roku 2023, aj v roku 2024 bol tento inštitút najčastejšie uplatňovaný v trestných stíhaniach vedených za trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [§ 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] pri daňových trestných činoch má význam z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

Dodatočná úhrada splatnej dane a jej príslušenstva, splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za rok 2024 zodpovedala sume v celkovej výške 11 519 363,10 eur (19 607 556,30 eur v roku 2023, 16 119 238,80 eur v roku 2022) predstavujúcej príjem do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na pokles počtu daňových trestných vecí, v ktorých bol využitý inštitút účinnej ľútosti, a tým aj na pokles celkovej výšky dodatočnej úhrady splatnej dane a jej príslušenstva, splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za rok 2024 o 8 088 193,20 eur v porovnaní s rokom 2023, okrem prístupu páchateľov, ktorý je

určujúci, mala nepochybne vplyv aj novela Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024. Z hľadiska aplikačnej praxe ide najmä o zmenu právnej úpravy týkajúcej sa trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, pri ktorom sa od 6. augusta 2024 na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu vyžaduje rozsah nezaplatenej dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie oproti pôvodnej výške 2 660,01 eur vo výške najmenej 20 000,01 eur.

V súlade s Plánom hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024, vypracovali prokurátori trestného odboru Zhodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri uplatňovaní inštitútu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] v trestnom konaní pri trestných činoch daňových za roky 2022 až 2023 (zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry).

Zo štatistických prehľadov krajských prokuratúr za rok 2024 vyplýva, že v trestných konaniach o trestných činoch daňových bolo vydaných celkom 1 458 právoplatných uznesení policajtov, resp. prokurátorov o odložení veci podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (1 883 právoplatných uznesení v roku 2023).

Zároveň bolo evidovaných celkom 241 trestných stíhaní, v ktorých bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie vedené tzv. „vo veci“ podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (656 právoplatných uznesení v roku 2023).

V trestných konaniach o trestných činoch daňových vedených proti konkrétnej osobe bolo v roku 2024 evidovaných celkovo 67 trestných stíhaní, v ktorých bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona [resp. v ustanovení § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019] (99 právoplatných uznesení v roku 2023).

Dokazovanie daňovej trestnej činnosti zostáva aj naďalej pomerne zložité pre dômyselnejší spôsob jej páchania v porovnaní s inými druhmi kriminality, ktorý vedie k tomu, že značná časť tohto druhu trestnoprávneho konania páchateľov zostáva nepreukázaná. Dlhodobo to súvisí s dôkaznou núdzou, vyvolanou nedosažiteľnosťou účtovníctva podnikateľských subjektov, ktoré predstavuje ťažiskový dôkazný prostriedok preukazujúci autenticitu účtovných operácií a realizáciu zdaniteľných plnení.

Charakteristickou črtou konania páchateľov znemožňujúcou objasnenie spáchanej alebo prebiehajúcej daňovej trestnej činnosti je prevod obchodných podielov obchodných spoločností na tzv. „biele kone“. Ide o cudzích štátnych príslušníkov nedohľadateľných v ich domovskom štáte, prípadne v inom štáte, neexistujúce osoby, osoby nespôsobilé vykonávať podnikateľskú činnosť, mentálne zaostalé osoby, osoby bez domova alebo zo sociálne nepriaznivého prostredia, ktoré len prepožičiavajú svoje identifikačné údaje bez reálneho záujmu vykonávať

podnikateľskú činnosť a bez disponovania akoukoľvek dokumentáciou vzťahujúcou sa k podnikateľskému subjektu. V rámci trestného konania je páchateľ schopný formálne preukázať odovzdanie účtovnej evidencie pri prevode obchodného podielu, hoci reálne k jej odovzdaniu nedošlo. Týmto sa stáva účtovná dokumentácia nedostupnou a bez jej znaleckého skúmania nie je možné preukázanie obligatórnych znakov daňového trestného činu.

Forenzné znalecké dokazovanie pri tomto druhu kriminality je poznačené nákladnosťou a zdĺhavosťou. Jeho predmetom sú často skreslené a neúplné účtovné doklady podnikateľských subjektov. Pri chýbajúcich účtovných dokladoch nie je možné ani s využitím znaleckého dokazovania dospieť k presvedčivým záverom o solventnosti podnikateľského subjektu alebo o realizácii spochybnených zdaniteľných plnení. Pri zistení chýbajúcich účtovných podkladov sa následne skúma naplnenie zákonných znakov trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona, pri ktorom je problematické preukázanie subjektívnej stránky – zavinenia, ako aj objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá sťažuje objasnenie daňovej trestnej činnosti, je daňová optimalizácia zameraná na uplatňovanie paušálnych výdavkov a vedenie jednoduchého účtovníctva. Neúplnosť účtovnej dokumentácie a absencia účtu v banke sú prekážkami v preukazovaní solventnosti podnikateľského subjektu.

Pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a trestnom čine nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona je dokazovanie - objasnenie daňovej trestnej činnosti a v konečnom dôsledku vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči jej páchateľom negatívne ovplyvnené aj tým, že najmä v prípadoch živnostníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, títo si podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňujú tzv. paušálne výdavky, z čoho plynie ich možnosť viesť len tzv. daňovú evidenciu. Pri tomto spôsobe vedenia účtovníctva sa orgány činné v trestnom konaní dostávajú do stavu dôkaznej núdze, pretože v rámci znaleckého skúmania nie je možné preskúmaním daňovej evidencie fixovať, či podnikateľský subjekt mal v deň splatnosti poistného finančné prostriedky na jeho zaplatenie, a aj napriek tomu úmyselne poistné nezaplatil (preukázanie subjektívnej stránky trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona minimálne vo forme nepriameho úmyslu).

Objasňovanie predovšetkým trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona a trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona komplikuje výrazný časový odstup od spáchania dokazovaného konania a aj zabezpečovanie dôkazov prostredníctvom právnej pomoci.

Cezhraničný rozmer daňovej trestnej činnosti je charakterizovaný predovšetkým prípadmi neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, častokrát aj deklarovaním trojstranného obchodu, na realizáciu ktorého reálne neboli splnené zákonné podmienky. V rámci dokazovania mnohokrát nie je sporné to, či existoval tovar, ktorý bol predmetom obchodu, ale či bol reálne dodaný do iného

členského štátu Európskej únie, čo je zákonnou podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

Nadnárodný charakter daňovej trestnej činnosti sa výrazne prejavil tak, ako v roku 2023, v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre. Organizátormi daňových podvodov súvisiacich s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty boli cudzí štátni príslušníci, spravidla občania Maďarska, ktorí sa v peňažných ústavoch, pred úradmi i notármi dohovorili maďarským jazykom, pričom do fiktívnych prevodov tovaru zapájali aj účelovo založené obchodné spoločnosti, ktoré mali len formálne uvádzané sídlo na území Slovenskej republiky.

Daňová trestná činnosť sa vyznačuje relatívne vysokou latentnosťou, pričom úspešnosť jej odhalenia a objasnenia závisí od vzájomnej koordinácie jednotlivých zložiek štátu majúcich v jednotlivých štádiách trestného konania priamy vplyv na zistenie a usvedčenie páchateľa.

K zvýšeniu úspešnosti odhaľovania páchanej daňovej trestnej činnosti by mohla

dopomôcť kontrola daňových subjektov prostredníctvom elektronizácie účtovnej dokumentácie a zavedenie povinnosti zálohovania a odovzdávania elektronizovanej účtovnej dokumentácie príslušným daňovým orgánom, ktoré by v spojitosti s vykonávanou kontrolnou činnosťou mohli efektívne napomáhať pri odhaľovaní a vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za páchanú daňovú trestnú činnosť.

Vzhľadom na náročnosť vyšetrovania, dôsledne plánovanú a zložito realizovanú daňovú trestnú činnosť a jej významné dosahy na ekonomiku štátu, prokuratúra zaviedla špecializáciu prokurátorov na výkon prokurátorského dozoru na daňové trestné činy.

Problematika daňovej trestnej činnosti bola aj v roku 2024 predmetom školení a vzdelávacích podujatí organizovaných Justičnou akadémiou i Národným úradom pre OLAF (European Anti-Fraud Office - Európsky úrad pre boj proti podvodom), ktorých sa zúčastnili aj prokurátori so špecializáciou na úseku vybavovania agendy daňových trestných činov. Poznatky získané na vzdelávacích aktivitách zdieľajú s príslušníkmi Policajného zboru realizujúcimi vyšetrovanie daňovej trestnej činnosti.

3.2. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, vyhodnotenie finančného vyšetrovania a zaisťovania majetku v trestnom konaní

3.2.1. Legalizácia výnosu z trestnej činnosti

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo svojich jednotlivých formách podľa § 233, § 233a a § 234 Trestného zákona predstavuje malý podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov, avšak pri jeho páchaní sa dosahujú spravidla veľké zisky. Odhaľovanie a postihovanie tejto trestnej činnosti má výrazný pozitívny dosah na ekonomické a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky. Aktívna činnosť prokuratúry v tejto oblasti je zrejmá aj z prijatých rezortných opatrení vyplývajúcich zo správy z 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu –

MONEYVAL (The Committee of Experts on the Evaluation of Anti-Money Laundering Measures and the Financing of Terrorism).

V roku 2024 bolo pre tento druh trestnej činnosti stíhaných 107 fyzických osôb, čo z celkového počtu stíhaných osôb predstavuje podiel 0,2 %. V porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo stíhaných 77 fyzických osôb, ide pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti o nárast o 30 stíhaných osôb. Prokurátori v roku 2024 pre uvedený druh trestnej činnosti podali obžalobu na 55 osôb, čo je o sedem obžalovaných osôb viac ako v roku 2023. V roku 2024 bolo pre uvedený druh trestnej činnosti odsúdených 35 osôb, čo je pokles o 10 odsúdených osôb oproti roku 2023, ktorý súvisí s rýchlosťou súdneho konania. Pokiaľ ide o páchanie tohto druhu trestnej činnosti právnickými osobami, v roku 2024 boli realizované trestné konania v obvodoch krajských prokuratúr proti šiestim právnickým osobám (v roku 2023 proti siedmim právnickým osobám).

Najviac trestných stíhaní bolo realizovaných prokurátormi oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (proti 39 osobám), v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (proti 19 osobám) a v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (proti 10 osobám).

Pokiaľ ide o nedbanlivostnú formu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Trestného zákona, pre ktorú bolo v roku 2024 stíhaných 10 osôb (v roku 2023 jedna osoba), je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 je predmetom tejto formy legalizácie vec alebo majetok ako výnos z trestnej činnosti, ktorého hodnota je najmenej 20 000,01 eur; do 5. augusta 2024 to bola hodnota najmenej 2 660,01 eur. Vzhľadom na zmenu Trestného zákona možno očakávať v roku 2025 pokles trestných stíhaní pre uvedený trestný čin. Okrem toho, zmena Trestného zákona súvisí aj s určovaním druhu trestu a jeho výmery pri trestných činoch legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a Trestného zákona, pretože súd bude obligatórne prihliadať k trestnej sadzbe ustanovenej za trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, ak Trestný zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest.

Finančné vyšetrovanie v súvislosti s touto trestnou činnosťou bolo v roku 2024 vykonávané celkovo v 130 trestných veciach, čo predstavuje oproti roku 2023 nárast o 10 realizovaných finančných vyšetrovaní. Z tohto počtu bolo finančné vyšetrovanie prevažne vykonané v jeho základnej (primárnej) forme a v 15 prípadoch v jeho rozšírenej forme. Pre tento druh trestnej činnosti bol aplikovaný zaisťovací inštitút k veciam a k majetku celkovo v 15 trestných veciach, oproti roku 2023 ide o pokles o šesť trestných vecí.

V roku 2024 najčastejšie využívanými zaisťovacími inštitútmi pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti, najmä v súbehu s ďalšími trestnými činmi organizovanej kriminality a majetkovej kriminality, boli zaistenie peňažných prostriedkov (§ 95 ods. 1 Trestného poriadku), zaistenie nehnuteľnosti (§ 96a ods. 1 Trestného poriadku) a zaistenie kryptoaktíva (§ 96d ods. 1 Trestného poriadku). Týmito zaisťovacími inštitútmi bol celkovo zaistený majetok v hodnote 4 160 317 eur. V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o 2 468 008 eur (v roku 2023 bol zaistený majetok vo výške 1 692 309 eur). Najvyššia hodnota zaisteného majetku bola v roku 2024 v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach v celkovej hodnote 3 810 081 eur.

Z hľadiska právnej kvalifikácie predikatívnej (t. j. zdrojovej) trestnej činnosti má prevahu ekonomická trestná činnosť, ktorá je v prípade dokonania obvykle spojená s generovaním určitého výnosu. Dominujú trestné činy krádeže (§ 212 Trestného zákona), sprenevery (§ 213 Trestného zákona), podvodu (§ 221 Trestného zákona), neodvedenia dane a poistného (§ 277 Trestného zákona) a daňového podvodu (§ 277a Trestného zákona). Pokiaľ ide o podvodné konania, tieto sú najčastejšie spáchané formou elektronickej komunikácie (CEO podvody, phishing, investičné podvody, vylákanie zálohových platieb).

Pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233, § 233a, § 234 Trestného zákona) v pomerne významnej miere iniciuje trestné stíhanie Finančná spravodajská jednotka, ktorá oznamuje orgánom činným v trestnom konaní podozrivé finančné operácie uskutočňované na bankových účtoch. Následne dôjde k zadržaniu neobvyklej obchodnej operácie v banke a zaisteniu peňažných prostriedkov v trestnom konaní na účte v banke (zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Často ide o prevody peňažných prostriedkov z účtov z iného štátu s absenciou informácií k podstate bankovej operácie, resp. k pôvodu peňažných prostriedkov, i právneho dôvodu ich prevodu. Bez získania týchto informácií nie je možné ustálenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu v miere odôvodňujúcej začatie trestného stíhania s opisom skutkových okolností tak, aby tento nebol prejavom svojvôle orgánov činných v trestnom konaní a neobsahoval len všeobecné domnienky nahrádzajúce chýbajúce rozhodné skutkové okolnosti. Pri prevode peňažných prostriedkov zo zahraničného bankového účtu na tuzemský bankový účet je často legalizácia vyvodzovaná len z toho, že ide o podozrivú, prípadne „fraudulentnú“ platbu na základe dodatočného oznámenia odosielajúcej zahraničnej banky (tzv. swiftové správy), kedy nie je zrejmé, či vôbec ide o trestný čin (napríklad či nedošlo k chybnému uvedeniu čísla účtu prijímateľa) alebo o aký predikatívny trestný čin ide (napríklad trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, ak ide o zneužitie internetbankingu). Zaistenie peňažných prostriedkov na účte (§ 95 Trestného poriadku) v takýchto prípadoch umožňuje ich vrátenie poškodeným subjektom, ale ani takýto postup nevedie vždy k odhaleniu páchateľa, nakoľko to je podmienené objasnením predikatívneho trestného činu, a to do značnej miery komplikuje celý vyšetrovací proces.

3.2.2. Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe

Trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona predstavuje minimálny podiel na celkovej páchanej trestnej činnosti. V roku 2024 bolo pre tento trestný čin stíhaných päť osôb, čo z celkového počtu stíhaných osôb predstavuje podiel 0,01 % (v roku 2023 boli stíhané tri osoby). Prokurátori podali v roku 2024 obžalobu na štyri osoby, teda o jednu osobu viac ako v roku 2023 a dve osoby boli odsúdené (v roku 2023 nebola odsúdená žiadna osoba za uvedený trestný čin).

V roku 2024 viedli trestné stíhanie za tento trestný čin prokurátori oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry proti trom osobám a v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline proti dvom osobám. V trestných veciach, ktoré boli do 19. marca

2024 evidované na Úrade špeciálnej prokuratúry, bolo v jednej trestnej veci vedenej na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici vznesené obvinenie dvom právnickým osobám. Pre tento druh trestnej činnosti bolo začaté trestné stíhanie celkovo v siedmich trestných veciach, z toho najviac trestných vecí bolo v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave. Predmetom výkonu prokurátorského dozoru v obvodoch krajských prokuratúr boli obvykle verejné obstarávania v oblasti štátnej správy a samosprávy, a to po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry aj za predpokladu, že uvedené verejné obstarávania boli financované (spolufinancované) z európskych fondov, ak si v týchto konaniach neuplatnilo právomoc na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní oddelenie závažnej kriminality Generálnej prokuratúry.

V súvislosti s trestným činom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266, § 267, § 268 Trestného zákona) eviduje prokuratúra aj v roku 2024 trestné oznámenia najmä zo strany neúspešných uchádzačov verejných súťaží na rôznych verejných obstarávateľov (orgány verejnej moci) alebo špecializované právnické osoby, ktoré realizujú priamo verejné obstarávania právnických osôb s majetkovou účasťou štátu alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Oznamovatelia poukazovali na podozrenia spočívajúce v zadaní verejného obstarávania na mieru konkrétnemu vopred vybranému uchádzačovi o zákazku vo verejnom obstarávaní alebo v prispôsobovaní priebehu verejného obstarávania vopred preferovanému uchádzačovi. S prebiehajúcim trestným konaním je často paralelne vedené aj administratívne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného verejného obstarávateľa, resp. konanie o správnom delikte verejného obstarávateľa, a to Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý konal o námietke neúspešného uchádzača alebo z úradnej moci. Úrad pre verejné obstarávanie v takých prípadoch poskytuje orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť pri zabezpečovaní dokumentácie z verejného obstarávania, ktorou už disponuje. Závery z administratívneho prieskumného konania napomáhajú orgánom činným v trestnom konaní identifikovať porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní“) a následne posúdiť v konkrétnom prípade naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona.

Aj v roku 2024 na základe dohody o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom pre verejné obstarávanie, ktorá bola uzatvorená 15. marca 2018, prebiehala aktívna spolupráca zameraná na vzájomnú výmenu informácií. Zamestnancov Úradu pre verejné obstarávanie pozvali prokurátori trestného odboru Generálnej prokuratúry na medzirezortnú pracovnú poradu, ktorej témou bolo finančné vyšetrovanie a aj zmeny v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní účinné od 1. augusta 2024; tejto porady sa zúčastnili aj zástupcovia Policajného zboru a Finančnej správy. Zmena právnej úpravy účinná od 1. augusta 2024 viedla k zániku trestnosti trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona pri zákazkách, ktorých predpokladaná hodnota sa pohybovala v rozmedzí od 10 000,01 eur do 49 999,99 eur. Orgány činné v trestnom konaní aj po zmene právnej úpravy vykonávali dokazovanie k postupom pri verejných obstarávaniach, pri ktorých predpokladaná hodnota zákazky nedosahovala najmenej 50 000 eur, z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, a to z pohľadu zachovania hospodárnosti verejného obstarávania.

Aplikácia zákonných znakov trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona je v praxi limitovaná z hľadiska následku uvedeného v odsekoch 2 a 3 spôsobením škody súťažiteľovi; za škodu nie je možné považovať hodnotu zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania. Dovolací senát Najvyššieho súdu (uznesenie z 24. marca 2022 sp. zn. 1 TdoV 7/2019) uviedol vo všeobecnej rovine, že ak dojednanie výhody niektorému zo súťažiteľov má zároveň za následok, že zákazka bola verejne obstaraná drahšie, škodou bude nielen ujma na zisku iného súťažiteľa (§ 124 ods. 2 Trestného zákona), ale aj prospech zvýhodneného súťažiteľa (§ 124 ods. 1 veta druhá Trestného zákona) a reálny úbytok na majetku verejného obstarávateľa, ku ktorému predražením zákazky došlo a z pohľadu právnej kvalifikácie takéhoto konania bude rozhodujúca najvyššia z takto zbiehajúcich sa škôd (uplatnenie absorpčnej zásady).

3.2.3. Finančné vyšetrovanie a zaisťovanie majetku v trestnom konaní

Ťažiskovú úlohu z hľadiska identifikovania výnosov z trestnej činnosti plní s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 1 písm. f) a g) Trestného poriadku finančné vyšetrovanie, ktoré vykonáva Policajný zbor. Na jeho základe sa zabezpečuje tzv. majetkový profil páchateľa trestného činu podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý je podkladom pre konajúceho prokurátora na rozhodnutie, aký konkrétny majetok v trestnom konaní zaistí a prostredníctvom ktorého zaisťovacieho inštitútu.

V roku 2024 bolo na prokuratúre realizované finančné vyšetrovanie v 1 109 trestných veciach, čo predstavuje pokles o 147 trestných vecí oproti roku 2023. Najviac finančných vyšetrovaní bolo vykonaných v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (v 480 trestných veciach), Krajskej prokuratúry v Bratislave (v 244 trestných veciach) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (v 226 trestných veciach). V obvodoch ostatných krajských prokuratúr sa počet realizovaných finančných vyšetrovaní pohyboval od 29 trestných vecí do 114 trestných vecí. V závažnejších trestných veciach je finančné vyšetrovanie realizované takmer v každej trestnej veci. Počet finančných vyšetrovaní v trestných veciach je uvedený v tabuľke II.3.2.3.1.

Celková hodnota zaisteného majetku na základe finančného vyšetrovania za rok 2024 predstavuje sumu 17 772 897 eur, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles hodnoty zaisteného majetku o sumu 12 437 479 eur. Majetok v najväčšej hodnote 5 961 900 eur bol zaistený v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bol zaistený majetok v hodnote 4 453 515 eur a v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach bol zaistený majetok v hodnote 4 184 188 eur. Na zníženie celkovej hodnoty zaisteného majetku mala v rozhodnej miere vplyv zmena právnej úpravy § 58 Trestného zákona (zmena z obligatórneho zaisťovania majetku na fakultatívne zaisťovanie majetku a zmena v preukazovaní príčinnej súvislosti medzi pôvodom majetku a stíhanou trestnou činnosťou), na základe ktorej sú v trestnom konaní zaisťované (a následne konfiškované) prevažne len také veci a majetok, pri ktorých je zistený súvis so spáchanou trestnou činnosťou (ide o nástroje trestnej činnosti alebo výnosy trestnej činnosti).

Najväčší objem majetku v obvodoch krajských prokuratúr bol zaistený prostredníctvom inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý bol v roku 2024 aplikovaný len v dvoch trestných veciach s celkovou vyčíslenou hodnotou zaisteného majetku v sume 3 000 000 eur. Prokurátori pri uplatňovaní inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku postupovali v súlade s nálezom Ústavného súdu č. PL. ÚS 1/2021-264 z 27. septembra 2023 o treste prepadnutia majetku ukladaného podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona.

Najčastejšie uplatňovanými zaisťovacími prostriedkami boli opäť zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku a zaistenie hnuteľnej veci podľa § 96f Trestného poriadku.

V roku 2024 bol zaistený nárok poškodeného na náhradu škody na majetku obvineného v celkovej výške 1 717 817 eur. Zaistenie výkonu zhabania časti majetku podľa § 461a ods. 2 Trestného poriadku bolo realizované len v jednej trestnej veci a hodnota zaisteného majetku predstavovala 86 000 eur.

Pri stíhaní trestnej činnosti legalizácie výnosov z trestnej činnosti bol zaistený aj majetok patriaci pôvodne poškodeným osobám z tzv. predikatívnej trestnej činnosti, ktorý mal byť následne predmetom legalizácie. Z takto zaisteného majetku bol v roku 2024 vrátený poškodeným osobám majetok v hodnote 2 124 495 eur (§ 97 ods. 1 Trestného poriadku), z toho 1 969 405 eur predstavovali finančné prostriedky zaistené na bankových účtoch (§ 95 ods. 1 Trestného poriadku).

Najčastejším druhom zaisťovaného majetku v roku 2024, rovnako ako v predchádzajúcom roku, boli finančné prostriedky vedené na účte v banke, nehnuteľnosti (najmä byty, pozemky, domy), motorové vozidlá, peniaze v hotovosti, šperky a luxusný tovar vysokej hodnoty.

V sledovanom období bolo v jednej trestnej veci realizované zaistenie výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku s hodnotou zaisteného majetku 500 eur. Zaistenie výkonu trestu prepadnutia veci podľa § 428 ods. 2 Trestného poriadku nebolo v roku 2024 realizované.

Najväčší právny dopad z hľadiska aplikovania zaisťovacích inštitútov vo vzťahu k majetku v trestnom konaní malo práve prijatie vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023 o treste prepadnutia majetku ukladaného podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktorý vo výrokovej časti vyslovil nesúlad ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy. V súlade s uvedeným nálezom Ústavného súdu došlo v roku 2024 k zmene právnej úpravy ukladania trestu prepadnutia majetku. Zákonné podmienky pre ukladanie tohto trestu boli výrazne sprísnené (§ 58 Trestného zákona) a po zmene právnej úpravy sú v trestnom konaní zaisťované a následne konfiškované len také veci a majetok, pri ktorých je na základe získaných dôkazov zistený súvis so spáchanou trestnou činnosťou, teda že ide o také veci alebo majetok, ktoré sú nástrojmi trestnej činnosti alebo výnosmi trestnej činnosti. V súvislosti s uvedeným nálezom Ústavného súdu došlo k zrušeniu už zaisteného majetku v roku 2024 v štyroch trestných veciach v súdnom konaní; v prípravnom konaní v roku 2024 nebol zrušený už zaistený majetok.

V právoplatne skončených trestných veciach, v ktorých nebol súdom uložený trest prepadnutia majetku ešte vykonaný, zakladá strata účinnosti ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona ako skutočnosť skôr neznáma dôvod pre obnovu konania; vo viacerých trestných veciach prebiehajú obnovy konania, v ktorých sa skúma zákonnosť uloženia trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona účinného do vydania uvedeného nálezu Ústavného súdu. Účinky nálezu Ústavného súdu sa nevzťahujú na právoplatne skončené trestné veci, v ktorých už bol trest prepadnutia majetku vykonaný (§ 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nález Ústavného súdu PL. ÚS 1/2021 z 27. septembra 2023).

Z hľadiska finančného vyšetrovania a zaisťovania vecí a majetku nemalo prijatie zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov vplyv na prax orgánov činných v trestnom konaní. Na zaisťovanie virtuálnych mien má výrazný dopad zmena ustanovenia § 233a Trestného zákona – nedbanlivostný trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti - účinná od 6. augusta 2024. Pri nedbanlivostnej legalizácii virtuálnej meny ako výnosu z trestnej činnosti musí byť jej hodnota najmenej 20 000,01 eur, preto nebude možné v súčasnosti trestnoprávne postihovať ako nedbanlivostnú legalizáciu značnú časť prípadov, v ktorej je virtuálna mena priamym alebo premeneným výnosom z trestnej činnosti.

Prokuratúra spolupracovala v roku 2024 s Finančnou spravodajskou jednotkou najmä pri preberaní a vyhodnocovaní poznatkov a operatívnych informácií o páchaní legalizácie výnosov z trestnej činnosti a tzv. neobvyklých obchodných operáciách, ktoré sú vykonávané na bankových účtoch. Prokuratúra touto spoluprácou plnila aj v roku 2024 povinnosti uložené zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spolupráca prokuratúry s Finančnou spravodajskou jednotkou sa odvíja od metodiky Svetovej banky a skúseností z procesov národného hodnotenia rizika v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Všetky potrebné činnosti pre ochranu a správu zaisteného majetku v trestnom konaní vykonáva od 1. augusta 2021 Úrad pre správu zaisteného majetku. V roku 2024 sa uskutočnila medzirezortná porada organizovaná trestným odborom Generálnej prokuratúry so zástupcami Úradu pre správu zaisteného majetku, Policajného zboru a Finančnej správy. Téma stretnutia bola zameraná na aplikačné problémy týkajúce sa zaisťovania, správy a predaja virtuálnych mien. Zástupcovia Úradu pre správu zaisteného majetku zaznamenali nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní pri faktickom zaisťovaní virtuálnej meny na tzv. kryptopeňaženku, keď policajné orgány zaisťujú virtuálnu menu z viacerých trestných konaní na jednu kryptopeňaženku a sťažujú tak manipuláciu so zaistenou virtuálnou menou, najmä pri jej prevzatí do správy Úradu pre správu zaisteného majetku.

Prokuratúra pri postihu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti úzko spolupracuje s Národnou centrálou osobitných druhov kriminality ako špecializovaným policajným útvarom. Hlavnou prekážkou efektívneho finančného

vyšetrovania a postihu trestnej činnosti tohto druhu kriminality je personálna poddimenzovanosť vyšetrovacích útvarov na jednotlivých okresných riaditeľstvách a krajských riaditeľstvách Policajného zboru, ktoré realizovali trestné konania za predikatívne trestné činy, najmä tie, z ktorých sú najviac generované výnosy, ktoré sú následne predmetom legalizácie (organizovaná, majetková a hospodárska kriminalita).

Limity v odhaľovaní a dokazovaní tejto trestnej činnosti a jej páchateľov súvisia s charakterom prevažnej časti tejto trestnej činnosti, ktorou je podvodné odčerpávanie peňažných prostriedkov z peňažných účtov v zahraničí, ich následné preposielanie na peňažné účty v slovenských bankách a ďalšia manipulácia s týmito peňažnými prostriedkami, keď účasť známych a identifikovaných osôb podieľajúcich sa na disponovaní s nimi je len okrajová, bez vedomostí o pôvode peňažných prostriedkov a o protiprávnom nakladaní s nimi. V prevažnej väčšine týchto prípadov dôjde k výsluchu majiteľa účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky poukázané z iniciatívy väčšinou neznámych osôb. Vo väčšine prípadov majitelia účtov nemajú vedomosť o pôvode peňažných prostriedkov, vykonajú ich prevod na iný účet alebo vyberú peňažné prostriedky z účtu a ďalej konajú podľa pokynov hlavných páchateľov, ktorí skryto organizujú túto trestnú činnosť. Orgány činné v trestnom konaní zabezpečujú dôkazy z peňažných ústavov a aj prostredníctvom právnej pomoci adresovanej do zahraničia zisťujú skutočnosti relevantné pre objasnenie skutkových okolností prípadu. Realizácia právnej pomoci justičnými orgánmi iného štátu má vplyv na dĺžku trvania prípravného konania a aj vplyv na možnosť využitia zaisťovacích nástrojov. Od druhej polovice roku 2024 sa zavádza do praxe Centrálny register účtov, ktorý má napomôcť skráteniu dĺžky prípravného konania a umožniť vyššiu efektivitu pri zaisťovaní peňažných prostriedkov na účte. Prokuratúra sa v roku 2024 zapojila do projektu spolupráce orgánov činných v trestnom konaní so šiestimi bankovými inštitúciami zameranej na včasné zaistenie finančných prostriedkov na bankových účtoch.

Z hľadiska medzirezortnej spolupráce prokuratúra aj v roku 2024 participovala na činnosti Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Informácia o činnosti tejto skupiny za rok 2024 bola predmetom rokovania medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou za účasti zástupcu Generálnej prokuratúry a bola schválená bez pripomienok.

Prokuratúra ďalej dôsledne plnila úlohy vyplývajúce z procesov spadajúcich do pôsobnosti Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu - MONEYVAL a súvisiacich štandardov medzinárodnej organizácie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu Finančnej akčnej skupiny (FATF – Financial Action Task Force), procesov spadajúcich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru (Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005), procesov spadajúcich do oblasti vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie, ako aj z procesov v rámci ďalších hodnotiacich mechanizmov Rady Európy, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie spojených národov. Prokuratúra sa zároveň v roku 2024 aktívne zúčastňovala na procesoch Národného hodnotenia rizika legalizácie výnosov z trestnej činnosti a získané poznatky zdieľala s Finančnou spravodajskou jednotkou.

Služobným predpisom na úseku postihu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, realizácie finančného vyšetrovania, zaisťovania vecí a majetku a napokon odoberania výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie je aktualizované opatrenie generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 125/20/1000-53 z 29. júna 2021. Upravuje pôsobnosť prokuratúry v oblasti boja s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a v oblasti zaistenia a konečného odoberania výnosov z trestnej činnosti. Na základe opatrenia generálneho prokurátora č. 3/2022 z porady generálneho prokurátora z 13. až 15. decembra 2022 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry v Krpáčove sú zabezpečované štatistické prehľady zaisťovania majetku, vecí a výnosov z trestnej činnosti, vrátane ich hodnoty, za príslušný kalendárny štvrťrok od krajských prokuratúr a do 19. marca 2024 aj od Úradu špeciálnej prokuratúry.

Problematika finančného vyšetrovania, odoberania výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie a správy zaisteného majetku bola ťažiskovou témou pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry s vedúcimi prokurátormi trestného odboru, námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a vedúcimi trestných oddelení krajských prokuratúr, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. až 18. októbra 2024 v Starej Lesnej a tiež pracovnej porady trestného odboru Generálnej prokuratúry so zástupcami Policajného zboru a Finančnej správy k finančnému vyšetrovaniu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 14. až 15. novembra v Krpáčove. Táto téma bola aj predmetom pracovnej porady trestného odboru Generálnej prokuratúry zameranej na postih trestného činu obchodovania s ľuďmi a zaisťovania výnosov z tohto druhu trestnej činnosti, ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. až 4. septembra 2024 v Starej Lesnej. Finančné vyšetrovanie, odoberanie výnosov z trestnej činnosti a nástrojov použitých na jej spáchanie a správa zaisteného majetku sú pravidelne predmetom programu porád krajských prokurátorov, okresných prokurátorov, ako aj medzirezortných pracovných porád so zástupcami krajských riaditeľstiev Policajného zboru, okresných riaditeľstiev Policajného zboru a so zástupcami Národného centra osobitných druhov kriminality. Na pracovné porady sú pozývaní aj zástupcovia Úradu pre správu zaisteného majetku. Na základe záverov prijatých na pracovných poradách sú krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami prijímané interné opatrenia za účelom efektívneho odoberania výnosov z trestnej činnosti.

3.3. Trestné činy proti životnému prostrediu

V roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 došlo k nepatrnému zníženiu počtu stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu. V roku 2024 bolo stíhaných 367 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2023 pokles o 3 osoby. Počet stíhaných osôb v oblasti environmentálnej kriminality predstavuje len 1,35 % z celkového počtu stíhaných osôb. Obžalovaných osôb bolo 224 (v porovnaní s rokom 2023 išlo o pokles o 27 osôb). Za túto trestnú činnosť bolo v roku 2024 odsúdených 189 osôb (v roku 2023 bolo odsúdených 195 osôb). Dohodu o vine a treste, rovnako ako v roku 2023, uzatvorilo 27 osôb, podmienečne zastavené trestné stíhanie bolo proti 42 osobám (pokles o 13 osôb) a uzavretím zmieru a zastavením trestného stíhania bolo ukončené trestné stíhanie 15 osôb (v roku 2023 to bolo 21 osôb).

Najviac stíhaných osôb v roku 2024 bolo za trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 124 osôb (v porovnaní s rokom 2023 nárast o 20 osôb). Z hľadiska počtu stíhaných osôb nasledoval trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 80 osôb (v porovnaní s rokom 2023 pokles o 12 osôb). Za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bolo stíhaných 71 osôb (v porovnaní s rokom 2023 nárast o 8 osôb). Za trestný čin týrania zvierat podľa § 305a Trestného zákona bolo stíhaných 29 osôb (v porovnaní s rokom 2023 pokles o 4 osoby). Zostávajúce trestné činy podľa druhého dielu šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa vyskytovali v menšom počte.

Pri postihovaní environmentálnej trestnej činnosti sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s posudzovaním prekážky rozhodnutej veci, keďže porušenie právnych noriem na úseku životného prostredia možno postihnúť tak v správnom konaní, ako aj v trestnom konaní a správne orgány nie zriedka konajú o protiprávnych konaniach, ktoré napĺňajú skutkové podstaty trestných činov a mali by byť predmetom trestného konania. Na základe poznatkov získaných z aplikačnej praxe prokurátorov možno konštatovať, že príslušné správne orgány, napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, väčšinou ukladajú v správnom konaní pokuty, ktoré sú násobne vyššie ako finančný postih páchateľa v trestnom konaní v prípade uloženia peňažného trestu.

Najčastejším motívom páchania trestnej činnosti na úseku životného prostredia bol majetkový zisk páchateľov. Čiastočne sa trestných činov proti životnému prostrediu dopúšťali aj páchatelia neznalí právnych predpisov, resp. s nízkym právnym povedomím, ktorí si neuvedomovali závažnosť svojho protiprávneho konania.

Problematika environmentálnych trestných činov sa vyznačuje vysokou mierou latentnosti. Ak aj orgány činné v trestnom konaní získajú dostatok dôkazov o spáchaní trestného činu proti životnému prostrediu, častokrát je obtiažne ustálenie osoby, ktorá sa ho dopustila, a to vedie k mnohým prerušeným trestným stíhaniam z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, pretože pri objasňovaní trestných činov proti životnému prostrediu je s odstupom času od jeho spáchania problematické ustálenie osoby, ktorá sa ho dopustila.

Na zvýšenie objasnenosti trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona malo vplyv postupné personálne posilnenie a materiálne zabezpečenie odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru. V niektorých trestných veciach boli za tento trestný čin trestne stíhané aj právnické osoby, čo vyplýva z podstaty podnikania a zainteresovania mnohých subjektov na páchaní tohto druhu trestnej činnosti (konatelia firiem, zodpovední zamestnanci, spriaznené osoby). Ako príklad je možné uviesť trestné veci vedené v súvislosti s výstavbou významných stavebných projektov (napríklad cestný obchvat hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava) alebo s prevádzkou veľkých skládok (skládky odpadu v Bratislave a jej okolí a skládky odpadov v okolí Trnavy).

Prokurátori v trestných konaniach týkajúcich sa environmentálnej kriminality často pristupujú k zaisťovaniu vecí použitých na spáchanie trestnej činnosti (stavebné

mechanizmy), finančných prostriedkov (na bankových účtoch fyzických osôb a právnických osôb alebo v hotovosti) a aj nehnuteľností, ktoré mohli byť nadobudnuté z prostriedkov získaných trestnou činnosťou. Uplatňovanie zaisťovacích úkonov úzko súvisí s finančným vyšetrovaním, ktoré je pri tomto druhu kriminality vykonávané obligatórne.

Vyšetrovanie trestných činov proti životnému prostrediu je do značnej miery ovplyvnené rozsiahlym znaleckým dokazovaním nevyhnutným pre kvantifikovanie rozsahu trestného činu a ustálenia škody na životnom prostredí, čo sa nepriaznivo prejavuje na dĺžke jeho trvania.

V aplikačnej praxi sa dlhodobo stretávame s neprimeranou dĺžkou forenzného znaleckého dokazovania, na čo má vplyv aj nedostatok znalcov zapísaných v odbore ochrany životného prostredia, najmä z odvetvia odpadov, priemyselného a komunálneho odpadu, ochrany životného prostredia či klasifikácie druhov a rozsahu nebezpečných látok. Znalecké dokazovanie aj naďalej predstavuje rozhodujúcu súčasť dokazovania environmentálnych trestných činov a v skutkovo náročnejších veciach nepriaznivo ovplyvňuje dĺžku vyšetrovania.

Na druh trestných činov páchaných proti životnému prostrediu majú vplyv aj regionálne špecifiká a odlišnosti. Krajská prokuratúra v Prešove poukazuje na pretrvávajúci problém okresov s väčším počtom sociálne znevýhodnených obyvateľov (napríklad okres Kežmarok), ktorí sa často dopúšťajú trestných činov neoprávneného nakladania s odpadmi a krádeže dreva, ktorých objasnenie je náročné. Aj v roku 2024, najmä v zimnom období v okresoch obývaných sociálne znevýhodneným obyvateľstvom, dochádzalo k páchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zberom dreva alebo výrubom drevín na lesných pozemkoch. Tohto protiprávneho konania sa dopúšťajú aj maloleté osoby, ktoré posielajú do lesa po drevo ich rodičia. V blízkosti osád obývaných sociálne znevýhodnenými obyvateľmi vznikajú nelegálne skládky odpadu, a to aj napriek zabezpečeniu zberných kontajnerov na odpad, ktorých využitie obyvatelia osád ignorujú. V dôsledku zmien právnej úpravy v oblasti odpadového hospodárstva (zálohovanie najmä plastových fliaš) sa situácia zlepšila.

Dlhodobým problémom je i krádež drevnej hmoty na účely predaja štiepky, kde páchatelia vyhľadávajú najmä zanedbané poľnohospodárske pozemky zarastené lesným porastom a zneužívajú neskúsenosť starostov obcí, od ktorých dosiahnu vydanie povolení na výrub častokrát na základe neúplných alebo klamlivých podkladov. Páchatelia ako oficiálny dôvod žiadosti o výrub uvedú prečistenie pozemkov za účelom ich hospodárskeho využitia a pritom vykonajú výrub drevín v rozpore s vydaným povolením, a to aj zásahom do lesných pozemkov. Po predaji drevnej hmoty v takmer 99 % prípadov nevyčistia pozemok, zostanú na ňom ekonomicky nevyužité dreviny, kry, pne a zostatky po ťažbe a pozemky znovu zarastajú mladými výhonkami bez hospodárskeho využitia poľnohospodárskej pôdy.

V roku 2024 sa znovu vo väčšej miere v územnej pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vyskytovali trestné činy páchané nepovolenými vjazdami motorovými vozidlami do chránených oblastí (§ 305 ods. 2 Trestného zákona), a to najmä v územných obvodoch Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Okresnej prokuratúry Brezno, čo súvisí s tým, že pomerne veľká rozloha územia

v pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sa nachádza minimálne v druhom stupni ochrany podľa všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny (Národný park Nízke Tatry, Národný park Muránska Planina, Chránená krajinná oblasť Poľana, Národný park Veľká Fatra a ďalšie).

V územnom obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý je regiónom s výraznými plochami zalesnenia, bol evidovaný vyšší počet trestných stíhaní za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona.

V roku 2024 evidovala prokuratúra aj trestné stíhania súvisiace s dovozom nebezpečného odpadu na územie Slovenskej republiky. V trestnej veci evidovanej na Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves ide o dovoz nebezpečného odpadu z Talianskej republiky a za účelom objasnenia tejto trestnej činnosti bol zriadený spoločný vyšetrovací tím s Českou republikou a Talianskou republikou. Dovoz nebezpečného odpadu z Talianskej republiky na územie Slovenskej republiky je predmetom trestných stíhaní aj na Okresnej prokuratúre Dunajská Streda (jedno trestné stíhanie) a Okresnej prokuratúre Senica (dve trestné stíhania).

Prípad vymykajúci sa bežnému spôsobu páchania trestných činov proti životnému prostrediu, ktorý je hodný zreteľa, bol evidovaný na Okresnej prokuratúre Zvolen. V roku 2024 bolo vznesené obvinenie právnickej osobe za trestný čin porušovania ochrany vôd a ovzdušia podľa § 304 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože v dôsledku nepriaznivého počasia sa v bioplynovej stanici pretrhol plášť „Bag tanku“ a z jeho skladovacej nádrže unikla prevyšujúca časť digestátu v objeme približne 50 m3 do okolitého prostredia a do Bienskeho potoka, následne do rieky Hron, čo spôsobilo mimoriadne zhoršenie kvality vody a hromadný úhyn rýb, čím bola spôsobená škoda Slovenskému rybárskemu zväzu – Rada Žilina vo výške 2 173 783,23 eur a priama škoda na odstraňovaní havárie vo výške 1 293 670,63 eur, nepriama škoda na produkcii rýb vo výške 1 748 612,25 eur, nepriama škoda na reprodukcii rýb vo výške 5 867 937,18 eur a Slovenskej republike zastúpenej Okresným úradom Zvolen, odborom starostlivosti o životné prostredie nepriama škoda na spoločenskej hodnote uhynutých organizmov vo výške 406 461 000 eur.

Prokurátori Generálnej prokuratúry vypracovali v roku 2024 „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi“ (ďalej v tomto bode len „zhodnotenie“). Vypracovanie zhodnotenia bolo stanovené v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024. Spoločným menovateľom orgánov štátnej správy a orgánov činných v trestnom konaní v oblasti nezákonného umiestňovania odpadov na území Slovenskej republiky je vyvodzovanie (administratívnoprávnej aj trestnoprávnej) zodpovednosti voči pôvodcom nelegálnych skládok. Vzhľadom na uvedené boli previerky stavu zákonnosti súčasne vykonávané prokurátormi netrestného úseku i prokurátormi trestného úseku. Pre plnenie tejto úlohy sa vzájomná previazanosť a komunikácia prokurátorov uvedených úsekov ukázala ako kľúčová. Zhodnotením zistené poznatky preukázali, že štát rezignoval na možnosť zisťovania osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu podľa zákona o odpadoch. Alarmujúca je nečinnosť okresných úradov, obcí a miest, a to aj po postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní po ustálení skutkového stavu

a odhalení páchateľa. Zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

Problematika trestných činov proti životnému prostrediu bola aj v roku 2024 témou pracovných porád a stretnutí prokurátorov špecializujúcich sa na tento druh kriminality. V dňoch 24. až 26. apríla 2024 sa uskutočnila pracovná porada prokurátorov špecializujúcich sa na trestnú činnosť proti životnému prostrediu v Starej Lesnej, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru, Národnej centrály osobitných druhov kriminality, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality.

Medzirezortné porady zamerané na regionálne problémy v boji s envirokriminalitou organizovali aj prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr za účasti zástupcov polície a zástupcov štátnych orgánov. Prokurátori so špecializáciou na úseku agendy týkajúcej sa trestnej činnosti proti životnému prostrediu sa pravidelne zúčastňujú školení Justičnej akadémie alebo Prezídia Policajného zboru. Právna úprava ochrany životného prostredia je rozdrobená vo viacerých právnych predpisoch, ktoré sú často menené, a to spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy aj pre orgány aplikácie práva. Aj z tohto dôvodu sú nevyhnutné konzultácie príslušníkov Policajného zboru a prokurátorov pri dokazovaní tohto druhu trestnej činnosti.

Prokurátori Generálnej prokuratúry a vybraní prokurátori krajských prokuratúr a okresných prokuratúr sa zúčastnili 7. až 8. februára 2024 vzdelávacieho podujatia zameraného na dokumentovanie a vyšetrovanie prípadov nelegálnych aktivít s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi (CBRN materiály), ktoré organizovalo Prezídium Policajného zboru a 20. až 22. mája 2024 vzdelávacieho podujatia zameraného na nelegálne aktivity s CBRN materiálmi.

3.4. Kriminalita mladistvých a trestné činy súvisiace s domácim násilím a trestné činy páchané na deťoch

3.4.1.Kriminalita mladistvých

Na účely tejto správy sa pod označením „kriminalita mladistvých“ rozumie páchanie trestných činov osobami staršími ako 14 rokov a mladšími ako 18 rokov. Trestná činnosť páchaná mladistvými osobami je závažným celospoločenským problémom, ktorý si vyžaduje intenzívnu pozornosť a spoluprácu viacerých orgánov verejnej moci.

V roku 2024 bolo ukončené trestné stíhanie proti 1 365 mladistvým osobám, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 mierny pokles (o 26 osôb). Po kontinuálnom poklese počtu trestných stíhaní mladistvých osôb, ktorý bol evidovaný v rokoch 2015 až 2022, bol v roku 2023 zaznamenaný prvýkrát ich nárast, a aj napriek konštatovaniu poklesu počtu trestných stíhaní mladistvých v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023, ich počet je stále vyšší ako v rokoch 2015 až 2022.

Mladiství obvinení, voči ktorým bolo v roku 2024 ukončené trestné stíhanie, tvoria podiel 5 % na celkovom počte stíhaných osôb; v roku 2023 to bol podiel 4,7 % a v roku 2022 4,5 %, teda podiel mladistvých obvinených na celkovom počte stíhaných

osôb v posledných rokoch mierne narastá, čo je potvrdením vyššie uvedeného trendu mierne sa zvyšujúcej kriminality mladistvých osôb.

Na trestnej činnosti mladistvých sa mladistvé osoby staršie ako 14 rokov a mladšie ako 15 rokov podieľali v 14,25 % trestných vecí, čo predstavuje výrazný pokles, a to až o 26,75% v porovnaní s rokom 2023.

Dievčatá tvorili 10,4 % z trestne stíhaných mladistvých osôb, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2023.

Vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky na páchanie trestnej činnosti mladistvými bol zistený v 10 % trestných vecí, v ktorých bolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti mladistvému, čo je o 2 % viac ako v roku 2023 a 3 % viac ako v roku 2022.

Vývoj počtu obžalovaných mladistvých a počtu mladistvých recidivistov za posledné tri roky je v tabuľke II.3.4.1. Z údajov tam uvedených vyplýva, že v roku 2024 bol v porovnaní s rokom 2023 zaznamenaný pokles počtu obžalovaných mladistvých o 8 %, pričom počet obžalovaných mladistvých, ktorí sa v minulosti už dopustili trestnej činnosti, je len mierne nižší, a to o 6 osôb.

Najviac trestných stíhaní proti mladistvým v roku 2024 evidujú Krajská prokuratúra v Košiciach (411 trestných stíhaní v roku 2024, 457 v roku 2023, 499 v roku 2022), Krajská prokuratúra v Prešove (299 trestných stíhaní v roku 2023, 383 v roku 2023, 373 v roku 2022) a Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (207 trestných stíhaní v roku 2024, 326 v roku 2023, 282 v roku 2022). Na Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorá od roku 2021 do roku 2023 evidovala nárast trestne stíhaných mladistvých osôb až o 38 %, klesol ich počet v porovnaní s rokom 2023 o 40 trestne stíhaných mladistvých obvinených (76 trestných stíhaní v roku 2024, 116 trestných stíhaní v roku 2023).

Najmenej vedených trestných stíhaní proti mladistvým bolo v roku 2024, tak isto ako v roku 2023, v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne (49 trestných stíhaní v roku 2024, 76 v roku 2023). Uvedený trend sa v porovnaní s rokom 2023 nezmenil. Nárast počtu trestne stíhaných mladistvých osôb eviduje v roku 2024 iba Krajská prokuratúra v Nitre, a to o 25 osôb v porovnaní s rokom 2023.

Prokurátori v roku 2024 ukončili trestné stíhanie proti mladistvým obžalobou v 932 trestných veciach, teda v 68 % všetkých ukončených trestných vecí mladistvých (v roku 2023 to bolo v 1 013 trestných veciach, teda takmer v 73 % ukončených trestných veciach mladistvých). Najviac obžalôb podali tak, ako aj v roku 2023, prokurátori v obvodoch Krajskej prokuratúry v Košiciach - 273 (306 v roku 2023), Krajskej prokuratúry v Prešove – 230 (228 v roku 2023) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici - 192 (180 v roku 2023).

V porovnaní s rokom 2023 prokurátori v menšom rozsahu aplikovali proti mladistvým alternatívne spôsoby skončenia trestného stíhania (tzv. odklony), najmä podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohodu o vine a treste alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania. Tieto odklony boli v roku 2024 aplikované

v 15 % zo všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým (4,5 % pokles v porovnaní s rokom 2023).

Najčastejšie využívaným odklonom bolo konanie o dohode o vine a treste, ktorým došlo k skončeniu trestného stíhania vedeného proti mladistvému obvinenému v 108 veciach (118 v roku 2023); podielovo najviac tento inštitút využívali prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne, a to v 19 % všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým. Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo skončené trestné stíhanie mladistvého v 80 veciach (123 v roku 2023); podielovo najviac v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, a to v 16 % všetkých ukončených trestných stíhaní proti mladistvým. Najmenej využívaným odklonom bolo tak, ako po minulé roky, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, ktorým bolo skončených 20 trestných stíhaní proti mladistvým (pokles o 9 v porovnaní s rokom 2023); podielovo najviac v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (14 % z ukončených trestných vecí proti mladistvým).

Zásadný nárast v spôsobe skončenia trestných stíhaní vedených proti mladistvým obvineným je evidovaný pri inštitúte postúpenia trestného stíhania. V roku 2024 bolo postúpením veci ukončené trestné stíhanie až v 131 trestných veciach mladistvých obvinených (11 trestných vecí v roku 2023). Uvedené je možné pripísať najmä zmene právnej úpravy v Trestnom zákone, konkrétne zvýšeniu sumy malej škody potrebnej na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že najčastejšie páchaným druhom trestnej činnosti mladistvými je trestná činnosť proti majetku, pričom škoda spôsobená týmito trestnými činmi zo strany mladistvých nebýva vysoká, zvýšením sumy malej škody nebolo možné ďalej vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, ale konanie mladistvého bolo možné prejednať v priestupkovom konaní, a preto bolo potrebné takéto trestné veci mladistvých obvinených postúpiť na prejednanie priestupku podľa § 214 Trestného poriadku.

V roku 2024 bolo trestné stíhanie mladistvého obvineného zastavené v 77 veciach (nárast o 24 vecí v porovnaní s rokom 2023) a prerušené v 23 veciach (pokles o 15 vecí v porovnaní s rokom 2023).

V roku 2024 bolo vedené trestné stíhanie v Slovenskej republike proti siedmim mladistvým cudzincom, čo predstavuje z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých len 0,5 % (15 mladistvých cudzincov v roku 2023, 1,1 % z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých).

Skladba trestnej činnosti mladistvých sa ani v roku 2024 nezmenila. Mladiství sa v roku 2024 dopustili celkovo 1 821 trestných činov, čo predstavuje len mierny pokles o 0,5 % v porovnaní s rokom 2023. Najviac ukončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo tých, ktoré boli vedené za trestné činy proti majetku, a to 861. Podiel majetkovej trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami na celkovom počte trestných činov spáchaných mladistvými je v porovnaní s rokom 2023 viac menej rovnaký – stále tvorí približne polovicu (47 %) zo všetkých trestných činov spáchaných mladistvými, a to aj napriek tomu, že v roku 2024 došlo k vyššie uvedenej zmene právnej úpravy týkajúcej sa zvýšenia dolnej hranice výšky malej škody potrebnej na dosiahnutie možnosti vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti.

Najčastejším trestným činom proti majetku, ktorého sa v roku 2024 dopustili mladiství páchatelia, bol trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona (655 trestných činov); ide o najčastejšie páchaný trestný čin mladistvými. Z majetkovej trestnej činnosti sa mladiství dopúšťali aj trestných činov poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona (988 trestných činov), neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona (56 trestných činov) a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Trestného zákona (27 trestných činov).

Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti predstavovali v roku 2024 druhú najčastejšie páchanú trestnú činnosť mladistvými (405 trestných činov, čo predstavuje takmer 22 % z trestných činov spáchaných mladistvými). Pri trestných činoch proti slobode išlo o 270 trestných vecí proti mladistvým, najviac za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona (151 trestných vecí). Vo významnejšej miere sa vyskytovali aj trestné činy lúpeže podľa § 188 Trestného zákona (92 trestných činov) a vydierania podľa § 189 Trestného zákona (20 trestných činov). Pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti (135 trestných činov spáchaných mladistvými) sa mladiství dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona (99 trestných činov).

Tretím štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2024 boli trestné činy proti iným právam a slobodám (258 trestných činov), čo predstavuje 14 % z trestných činov spáchaných mladistvými. Najčastejším trestným činom páchaným mladistvými bol trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona (183 trestných činov). Mladiství páchali aj trestné činy súvisiace s detskou pornografiou podľa § 368 až 370 Trestného zákona (42 trestných činov), ako aj trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona (21 trestných činov).

Významný podiel na celkovom počte trestných činov spáchaných mladistvými majú aj trestné činy proti životu a zdraviu, ktorých bolo mladistvými v roku 2024 spáchaných 184. Najväčší podiel tvoria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 až 158 Trestného zákona (129 vecí), pričom až v 120 prípadoch mladiství spáchali úmyselne trestný čin ublíženia na zdraví, čo predstavuje alarmujúci 93 % podiel na počte trestných činov proti životu a zdraviu spáchaných mladistvými. Počet trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 až 173 Trestného zákona v porovnaní s rokom 2023 klesol o 6 (43 vecí, v roku 2023 to bolo 49). Mladiství sa v roku 2024 v menšej miere dopúšťali aj trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (43 vecí, pričom až v 22 z nich išlo o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona), trestných činov proti poriadku vo verejných veciach (29 vecí, z ktorých najvyšší počet, až 21, predstavuje trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona), trestných činov proti rodine a mládeži (14 vecí, z ktorých osem bolo pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona), či trestných činov hospodárskych (14 vecí, z ktorých najvyšší počet, až 11, predstavuje trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona).

Z uvedených štatistík v porovnaní s tými evidovanými v roku 2023 vyplýva, že v roku 2024 narástol počet úmyselných násilných trestných činov spáchaných

mladistvými osobami. Uvedené sa najvýraznejšie prejavilo na trestných činoch proti životu a zdraviu, kde v porovnaní s rokom 2023 narástol počet trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví o 24 %. Počet trestných činov lúpeže vzrástol o 9,5 % a trestných činov výtržníctva, ktoré sa najčastejšie prejavuje vo forme úmyselného napadnutia iného, o 6 %. Alarmujúcim je však nárast trestných činov násilného sexuálneho charakteru, teda znásilnenia a sexuálneho násilia, ktorých počet je v porovnaní s rokom 2023 až o 88 % vyšší (v roku 2023 sa mladiství dopustili spolu 17 trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia, a v roku 2024 až 32 takýchto trestných činov).

Pokiaľ ide o regionálne odlišnosti, výrazne sa na skladbe kriminality mladistvých v jednotlivých regiónoch podieľa hospodársky, ekonomický a sociálny faktor. Veľa prípadov trestnej činnosti mladistvých je dlhodobo v Košickom kraji a v Prešovskom kraji, kde podiel kriminality mladistvých na celkovej kriminalite tvorí 8 %, ale výrazný podiel, a to až 15 % mladistvých obvinených na celkovom počte obvinených, eviduje v roku 2024 aj Krajská prokuratúra v Nitre.

V záujme efektívneho boja s trestnou činnosťou je nevyhnutné, aby boli rozpoznané sociálno-patologické javy ovplyvňujúce správanie jednotlivcov, ktoré významnou mierou odzrkadľujú aj aktuálne spoločenské nastavenie. S trestnou činnosťou páchanou mladistvými osobami nie je možné efektívne bojovať výlučne prostredníctvom represívnych nástrojov. Významnú pozornosť je potrebné venovať aj pomenovaniu príčin trestnoprávneho konania mladistvých, z ktorých je potom následne možné nastaviť účinné nástroje prevencie.

Zo štatistických údajov je možné, pri zameraní sa na najčastejšie páchané trestné činy mladistvými, viac-menej spoľahlivo vyvodiť exogénne príčiny trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami. K tým možno zaradiť rodinné prostredie, školské prostredie, vplyv médií a sociálnych sietí, ale aj vplyv vrstovníkov a spoločnosti.

Rodina je pre dieťa tým najdôležitejším sociálnym prostredím, ktoré formuje jeho osobnosť a sociálny vývin, dieťa si v ňom osvojuje základné morálne hodnoty a spoločenské normy, a vytvára hodnotovú orientáciu. V prípadoch, v ktorých rodina neplní svoju funkciu, dieťa nemá stabilné zázemie, nie je mu venovaná riadna a dostatočná pozornosť a nedostáva potrebné podnety, je rodinné prostredie jeden z najvýznamnejších kriminologických faktorov, ktoré môžu viesť k rozvoju nežiaduceho až kriminálneho správania dieťaťa.

Na celkovej kriminalite mladistvých má dlhodobo najvýznamnejší podiel tzv. majetková kriminalita. Osobitne to platí v prípade trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, podiel ktorého tvorí až 36 % na celkovej kriminalite mladistvých. Nejde o sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti, ale naopak, o jednoduché a neraz impulzívne konanie páchateľa spočívajúce najmä v krádežiach v obchodných prevádzkach, vreckových krádežiach, krádežiach drevnej hmoty či poľnohospodárskych plodín. Väčšina mladistvých páchateľov tejto trestnej činnosti je motivovaná snahou o okamžité získanie veci alebo finančnej hotovosti, teda zabezpečenie materiálnych potrieb, ktoré si inak nemôžu dovoliť. Uvedená motivácia je determinovaná najmä slabou ekonomickou situáciou v rodine a zlými sociálnymi pomermi a trestná činnosť je páchaná z dôvodu uspokojovania elementárnych potrieb

mladistvých páchateľov. Častokrát sú to osoby, ktoré žijú v mnohopočetných rodinách, kde rodičia sú bez stáleho príjmu, výchova a výživa mladistvých obvinených je zanedbaná, títo bežne požívajú alkoholické nápoje, prípadne aj ľahko dostupné omamné a psychotropné látky, pod vplyvom ktorých páchajú nielen majetkovú, ale aj inú závažnú násilnú trestnú činnosť.

Páchanie trestnej činnosti sa však nevyhýba ani mladistvým vyrastajúcim v ekonomicky štandardnom až nadštandardnom rodinnom prostredí. V tomto prípade má vplyv na páchanie trestnej činnosti najmä nezáujem rodičov alebo zákonných zástupcov o výchovu a trávenie voľného času mladistvými, ale aj nedostatok času z dôvodu pracovnej vyťaženosti rodičov.

Príkladom vplyvu rodinného prostredia na celkový vývoj dieťaťa a prípadný potenciál na spáchanie trestnej činnosti je trestná vec vedená na Okresnej prokuratúre Komárno za zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Skutku sa mal dopustiť maloletý, trestne nezodpovedný (z dôvodu veku v čase skutku 11 rokov) chlapec, a to tým spôsobom, že mal udrieť svoju starú matku päsťou najmenej jedenkrát do hlavy, v dôsledku čoho táto utrpela zranenia hlavy a mozgu, ktorým podľahla. Vec vzbudila ohlas nielen vzhľadom na nízky vek páchateľa a brutalitu jeho konania, ale aj pre malicherný motív útoku – maloletý poškodenú udrel, lebo verbálne bránila riaditeľku školy, ktorú on nemal rád. V súvislosti s identifikáciou možných príčin spáchania trestného činu je potrebné uviesť, že maloletý vyrastal v rodine, kde sa jeho otec dlhodobo dopúšťal závažného domáceho násilia, za ktoré bol právoplatne odsúdený na dlhoročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj aktuálne vykonáva.

Osobitným faktorom dnešnej doby je vplyv online priestoru, osobitne sociálnych sietí a rôznych elektronických nástrojov komunikácie. Cez sociálne siete, ktoré sú v širokom rozsahu využívané mladistvými, dochádza v kybernetickom priestore k rôznym spôsobom páchania trestnej činnosti. V tomto kontexte je práve vplyv týchto prvkov spojený s vplyvom vrstovníkov. Orgány prokuratúry sa stretávajú s trestnou činnosťou, ktorú je možné subsumovať pod tzv. kyberšikanovanie (trestné činy vydierania, nebezpečného prenasledovania, nebezpečného vyhrážania a pod.), ale aj trestnou činnosťou páchanou v záujme natočenia „zaujímavého“ videa s obsahom nebezpečnej až protiprávnej činnosti, ktoré páchateľ následne zverejní na niektorej zo sociálnych sietí s cieľom získania čo najväčšej pozornosti (napríklad fyzické útoky na iné osoby, najmä deti). Ako príklad možno v tejto súvislosti uviesť trestnú vec vedenú na Okresnej prokuratúre Galanta proti piatim obvineným mladistvým (štyria chlapci a jedno dievča), ktorí sú trestne stíhaní za trestné činy lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona. Títo mladiství sa sami, po vzore obdobných konaní zo zahraničia, masívne zdieľanými na sociálnych sieťach, postavili do role tzv. „lovcov pedofilov“. Na sociálnych sieťach vyhľadávali osoby mužského pohlavia za účelom komunikácie s nastrčeným dievčaťom uvádzajúcim vek 14 rokov, ktoré následne vylákali za účelom stretnutia s týmto dievčaťom, kde ich potom fyzicky napadli a vzali im finančnú hotovosť.

Vplyv mediálneho prostredia a informácií v ňom zdieľaných mal významný podiel aj konaní mladistvého chlapca, ktorý sa dopustil trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona tým spôsobom, že prostredníctvom

elektronickej pošty oznámil riaditeľke základnej školy, že v škole sa nachádza bomba. Mladistvý sa podľa vlastných slov pri skutku inšpiroval sociálnymi sieťami a skutočnosťami, ktoré sa v tom čase rozoberali v mediálnom priestore v súvislosti s obdobnými konaniami.

Pozornosť si určite zasluhujú aj endogénne, teda vnútorné príčiny páchania trestnej činnosti mladistvými – osobitne psychologické faktory, akými sú poruchy správania, poruchy osobnosti či intelekt. Najmä v prípadoch násilnej trestnej činnosti je badateľný vplyv psychologických faktorov u páchateľov, v dôsledku čoho sa pristupuje v rámci dokazovania k znaleckým skúmaniam z odboru psychológie či odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Skúmanie týchto príčin si však vyžaduje hlbší a komplexnejší náhľad na túto problematiku.

Obzvlášť v prípade mladistvých páchateľov platí, že prevencia kriminality realizovaná napríklad formou výchovno-vzdelávacích aktivít v rámci vyučovacieho procesu, podporou ich voľnočasových aktivít a v neposlednom rade aj pozitívnym pôsobením masovokomunikačných prostriedkov, je dôležitejšia ako represia. Prevenciu kriminality mladistvých je nevyhnutné opierať predovšetkým o primárnu rodinu, ale pri cielení preventívnych opatrení aj na školské prostredie, v ktorom trávia deti podstatnú časť dňa. Prokurátori so špecializáciou na trestnú činnosť mladistvých a maloletých a trestné činy páchané na deťoch a násilie v rodinách participujú na preventívnych aktivitách, osobitne vykonávajú prednáškovú činnosť na základných a stredných školách so zameraním na základy trestnej zodpovednosti, kyberšikanovanie, trestnú činnosť spojenú s detskou pornografiou, extrémizmom či drogovú a majetkovú trestnú činnosť.

Nemenej významnou súčasťou preventívnych aktivít zameraných na potláčanie trestnej činnosti mladistvých je aj multiinštitucionálna spolupráca. Prokurátori okresných prokuratúr sa aj v roku 2024 pravidelne zúčastňovali na koordinačných stretnutiach na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom užšej spolupráce príslušných orgánov pri riešení problémov s mladistvými, a to tak individuálnych, ako aj všeobecných. Prokurátori – špecialisti na trestnú činnosť mladistvých pôsobiaci na Generálnej prokuratúre sa v roku 2024 zúčastňovali v záujme nastavovania jednotných pravidiel a postupov prevencie kriminality pracovných stretnutí na úrovni orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou.

Z hľadiska výkonu metodickej činnosti bolo v roku 2024 Generálnou prokuratúrou vypracované zhodnotenie dôvodnosti a zákonnosti trestného stíhania mladistvých obvinených mladších ako 15 rokov v rokoch 2022 a 2023. Cieľom zhodnotenia bolo vytvorenie prehľadu o skladbe a rozsahu trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami staršími ako 14 rokov a mladšími ako 15 rokov, teda v tej najmladšej vekovej kategórii obvinených, ktorí sa v nemalej miere podieľajú na celkovej trestnej činnosti páchanej mladistvými obvinenými. Bolo preto potrebné zistiť, o aké trestné činy spravidla ide, aby bolo možné tieto zistenia pretaviť do cielene zameranej preventívnej činnosti, a to nielen prokurátorov, ale aj iných subjektov, ktoré môžu zo zistení vyplývajúcich zo zhodnotenia čerpať pri príprave vlastných preventívnych aktivít. Druhým cieľom zhodnotenia bolo zistenie skutočného stavu o spôsobe prístupu orgánov činných v trestnom konaní k špecifikám, ktoré sa kladú na dokazovanie v trestnom konaní vedenom proti mladistvým obvineným mladším ako 15 rokov (zhodnotenie je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry).

3.4.2. Trestné činy súvisiace s domácim násilím

Problematika domáceho násilia patrí dlhodobo k prioritám činnosti prokuratúry a je jej venovaná náležitá pozornosť.

Od roku 2008 je pokynom generálneho prokurátora zabezpečená na každej okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre i na Generálnej prokuratúre špecializácia prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých a trestné činy páchané na deťoch a násilie v rodinách. Prokurátori s touto špecializáciou sú povinní zúčastňovať sa systematického odborného vzdelávania uskutočňovaného prokuratúrou, Justičnou akadémiou a medzinárodnými inštitúciami.

Trestné činy patriace do kategórie domáceho násilia sa v porovnaní s inými druhmi trestnej činnosti násilného charakteru vyznačujú viacerými špecifikami, ktoré podstatnou mierou determinujú postup orgánov činných v trestnom konaní pri dokazovaní. Tento druh trestnej činnosti charakterizuje špecifické miesto spáchania, kedy vo väčšine prípadov absentujú priami svedkovia (sú páchané prevažne v súkromí za „zatvorenými dverami“) a špecifický okruh osôb (medzi páchateľom a obeťou je blízky vzťah). Pre páchanie trestných činov hodnotených ako domáce násilie sú charakteristické rôznorodé formy násilia, a to násilie fyzické, verbálne, psychické, sexuálne, sociálne alebo ekonomické. Páchatelia násilie opakujú, stupňujú jeho intenzitu a spravidla trvá dlhšiu dobu. Pre túto trestnú činnosť je charakteristická vysoká latencia, pri ktorej obete zväčša dlhodobo trpia a mlčia, a to aj v prípade intervencií „zvonku“ a snahy okolia pomôcť. Obete konanie domáceho agresora bagatelizujú, nakoľko v prevažnej miere sú na ňom ekonomicky, psychicky a sociálne závislé. V mnohých prípadoch spája obeť s agresorom nielen majetok, ale aj spoločné deti.

Uvedené dôvody spôsobujú problémy pri odhaľovaní a dokazovaní tohto druhu trestnej činnosti. Obete domáceho násilia aj napriek podanému trestnému oznámeniu často menia svoje výpovede, bagatelizujú konanie páchateľa a odmietajú v ďalšom priebehu trestného stíhania vypovedať. To sťažuje dokazovanie najmä v konaní pred súdom.

Latencia je charakteristická predovšetkým pri trestných činoch páchaných v prostredí blízkych vzťahov, vrátane tých najzávažnejších, ako sú sexuálne zneužívanie, znásilnenie či týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

Trestný zákon neobsahuje skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Na účely zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach“) sa trestným činom domáceho násilia rozumie [§ 2 ods. 1 písm. e) tohto zákona] trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Medzi trestné činy, ktoré je možné posudzovať ako trestné činy domáceho násilia, patria najmä trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155 a § 156 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona a menej často aj trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, ak sú spáchané na blízkej osobe ako chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Medzi hlavné kriminogénne faktory umožňujúce páchanie fyzického a psychického násilia na blízkych osobách patrí zvýšená konzumácia alkoholu, závislosť na omamných a psychotropných látkach, osobnostné poruchy páchateľa, psychické ochorenie páchateľa, nezamestnanosť a zlá finančná situácia. Nezanedbateľný je aj vplyv rodiny na dieťa, v ktorej vyrastá a rodinné prostredie, ktoré ho formuje do dospelosti. Agresivita páchateľov voči blízkym osobám vyplýva aj z napodobňovania vzorcov správania, s ktorými sa v detstve stretávali.

Obeťami domáceho násilia sú najčastejšie ženy a deti, následne rodičia, starí rodičia a súrodenci páchateľa.

V rámci vekového zloženia páchateľov trestných činov domáceho násilia je možné konštatovať, že týchto trestných činov sa dopúšťajú prevažne muži v produktívnom veku, teda vo veku od 30 do 50 rokov.

Za jeden z najzávažnejších prejavov domáceho násilia je považovaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Pri tomto trestnom čine bol v roku 2024 (212 stíhaných osôb) zaznamenaný pokles o 4,5 % stíhaných osôb v porovnaní s rokom 2023 (222 stíhaných osôb). Najčastejším páchateľom tohto trestného činu boli muži vo veku od 31 do 40 rokov (52 vedených trestných stíhaní). Z hľadiska spôsobu páchania išlo o páchanie násilia na partnerke, deťoch a na rodičoch, s ktorými páchateľ žil v spoločnej domácnosti. Významným kriminogénnym faktorom umožňujúcim páchanie domáceho násilia je vplyv alkoholu a iných návykových látok na páchateľa. Tento bol zistený v 40,09 % trestných stíhaní.

Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 je podiel trestných stíhaní za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona proti osobe vo výške 0,78 %, čo je porovnateľné s rokom 2023 (0,75 %). Najviac páchateľov tohto trestného činu v roku 2024 bolo opäť evidovaných v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (44 stíhaných osôb). V obvode Krajskej prokuratúry v Nitre bol zaznamenaný oproti roku 2022 a 2023 nárast, pričom stíhanie páchateľov za tento trestný čin má každoročne stúpajúcu tendenciu. Pri ostatných krajských prokuratúrach išlo o približne rovnaký počet páchateľov ako v roku 2023.

Za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona bola v roku 2024 podaná obžaloba proti 154 osobám, čo je pokles oproti roku 2023 (obžaloba bola podaná proti 180 osobám), odsúdených bolo 146 osôb (v roku 2023 bolo odsúdených 148 osôb).

Znenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je v aplikačnej praxi považované za problematické. Následkom pri tomto trestnom čine je spôsobenie fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia. Poškodená osoba má subjektívne vnímanie vonkajšieho sveta, ktoré môže byť ovplyvnené jej osobnostným nastavením, pretože totožné konanie môže jedna osoba vnímať ako konfliktné spolunažívanie a druhej, citlivejšej osobe s nižšou toleranciou stresu, už môže spôsobovať psychické utrpenie. Spôsobovanie psychického utrpenia je potom pre orgány činné v trestnom konaní ťažko objektivizovateľné, nakoľko ide o neurčitý právny pojem (legislatívne neurčený). Posúdenie psychického utrpenia len na základe subjektívneho vnímania poškodenej osoby je zneužiteľné (napríklad v rozvodových konaniach, v sporoch o majetok alebo o dieťa). Hoci skutková podstata uvedeného trestného činu postihuje konania rôznych stupňov závažnosti, trestný čin je sankcionovaný rovnakou trestnou sadzbou. Aplikačné problémy by bolo možné riešiť legislatívnym spôsobom, a to definovaním fyzického a psychického utrpenia na účely Trestného zákona.

Na účely vytvorenia prehľadu spôsobu páchania trestných činov domáceho násilia boli porovnané štatistické údaje a informácie aj za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Páchanie týchto trestných činov je možné bez ohľadu na vzťah páchateľa k obeti, teda nevyžaduje sa vzájomný vzťah blízkej osoby. Možno konštatovať mierny pokles trestných stíhaní za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ale podiel na celkovej kriminalite je takmer rovnaký, ako v roku 2023. Ak v roku 2023 bolo stíhaných 1 343 osôb, v roku 2024 to bolo 1 288 osôb. V prípade trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona počet stíhaných osôb mierne stúpol (v roku 2023 bolo stíhaných 72 osôb, v roku 2024 to bolo 111 osôb).

Pri ostatných trestných činoch, ktoré je možné vnímať ako spôsob páchania domáceho násilia, ak boli spáchané na blízkej osobe, je vyhodnotenie štatistických údajov zložité, nakoľko počty trestných konaní vedených za tieto trestné činy proti osobe sú evidované ako celok, bez ohľadu na existenciu vzťahu blízkych osôb medzi poškodeným a páchateľom. Počet trestných stíhaní za trestné činy sexuálneho charakteru, ktoré sú často súčasťou domáceho násilia, je približne rovnaký ako v roku 2023.

Ako príklad hrubosti a spôsobu spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania možno uviesť vec vedenú na Okresnej prokuratúre Svidník. Odsúdený počas najmenej dvoch rokov v obytnom prívese na lúke a neskôr aj na iných miestach v okrese Stropkov svojej manželke vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval, fackoval a obmedzoval ju v telefonickom kontakte s príbuznými a známymi a jeho verbálne útoky a prejavy po narodení ich dieťaťa začiatkom roku 2022 prerástli aj do spôsobovania fyzického utrpenia tak, že ju sácal na zem, kopal a udieral päsťami rúk do rôznych častí tela. V zimnom období, vo februári 2022, počas jazdy autom zišiel do lesného porastu, vytiahol poškodenú z auta, tŕňovým konárom ju bil po celom tele, potom ju oblial studenou vodou a zamkol ju v aute vyhrážajúc sa jej zabitím, ak to oznámi polícii. Po krátkom čase ju opäť vytiahol z auta, zakliesnil ju medzi konáre stromov, aby sa nemohla hýbať a palicami ju bil zozadu po nohách a chrbte, následne ju vyzliekol donaha, vreckovým nožom jej začal rezať vlasy, potom ju hodil o zem a bil rukami

po tele. Neskôr ju okrem bitia palicou po tele a škrtenia niekoľko hodín nechával stáť pred prívesom bez oblečenia a vyhrážal sa jej zabitím. Okrem toho raz prehodil cez konár stromu lano, strčil poškodenej hlavu do slučky na lane a začal ju ťahať hore, pritom jej vulgárne nadával, pýtal sa jej, čo povedala policajtom a potom jej prikázal, aby spala v psej búde. Poškodená v obave o svoj život a zdravie využila situáciu a v skorých ranných hodinách, keď sa manžel od nej vzdialil na zastávke mestskej hromadnej dopravy, ušla a bola jej poskytnutá pomoc v centre pre týrané ženy. Obžalovanému bol za spáchanie trestných činov uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

3.4.3. Trestné činy páchané na deťoch

Deti, ako najzraniteľnejšia časť ľudskej populácie, sú veľmi ľahko manipulovateľné, ovplyvniteľné, pričom následky trestnej činnosti sa na nich, ako poškodených, nemusia výrazne prejaviť hneď po spáchaní trestného činu, ale často až v neskoršom, dospelom veku, čo môže ovplyvniť ich ďalší život. Dokazovanie trestnej činnosti páchanej na deťoch je veľmi náročné a vyžaduje si osobitnú odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.

Typickými trestnými činmi, pri ktorých sú obeťami deti, sú trestné činy proti rodine a mládeži. Najčastejšie evidovaným trestným činom bol podľa štatistických ukazovateľov trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V roku 2024 bolo za tento trestný čin vedených 2 337 trestných stíhaní proti osobe, čo je mierny nárast v porovnaní s rokom 2023 (2 334 stíhaných osôb). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona predstavuje asi 8,6 %. Páchateľom tohto trestného činu bol v roku 2024 najčastejšie muž - otec dieťaťa, voči ktorému mal zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ženy sa tohto trestného činu dopustili asi v jednej sedmine trestných vecí. V poradí druhým najčastejšie evidovaným trestným činom bol v roku 2024 trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, za ktorý bolo vedených 1 277 trestných stíhaní proti osobe. Je to mierny pokles oproti roku 2023 (1 493 trestných stíhaní). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní vedených za tento trestný čin predstavuje asi 4,7 %. Najčastejšie bola jeho páchateľkou žena – matka (viac ako polovica trestných stíhaní) a išlo o konanie majúce za následok zanedbanie, resp. neplnenie povinnej školskej dochádzky. Z ostatných trestných činov proti rodine a mládeži sa v roku 2024 v menšej miere vyskytovali aj trestné činy odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona (štyri trestné stíhania), opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona (deväť trestných stíhaní) a únosu podľa § 210 Trestného zákona (jedno trestné stíhanie).

Podľa štatistických údajov aj v roku 2024 boli vedené trestné stíhania za trestné činy sexuálneho charakteru. Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona bolo vedených 200 trestných stíhaní proti osobe (v roku 2023 to bolo 232 trestných stíhaní). Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2024 podiel trestných stíhaní vedených za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona predstavuje asi 0,74 %. Ide o najtypickejší trestný čin tohto charakteru, ktorého obeťou sú deti mladšie ako 15 rokov. Takmer polovica vecí bola vedených proti mladistvému, z čoho vyplýva, že najčastejším páchateľom tohto

trestného činu je rovesník obete. V ôsmych veciach (v roku 2023 v siedmych) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v kontaktovaní dieťaťa mladšieho ako 15 rokov prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom páchateľ sám nie je dieťaťom, a v troch veciach (v roku 2023 tiež v troch veciach) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201b Trestného zákona. V piatich veciach (v roku 2023 v desiatich veciach) bolo vedené trestné stíhanie proti osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v pohnutí dieťaťa k mimomanželskej súloži alebo v inom spôsobe sexuálneho zneužitia dieťaťa.

Deti boli aj obeťami trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Štatistický údaj o počte detských obetí pri týchto trestných činoch nie je možné exaktne uviesť, pretože centrálny informačný systém prokuratúry nemá vek osoby ako rozlišovacie kritérium.

Rozvoj digitálnych technológií so sebou prináša aj nové spôsoby páchania trestnej činnosti. Počítačová kriminalita, ktorá má veľmi dynamický charakter, priamo úmerne rastie s pokračujúcou informatizáciou spoločnosti a čoraz väčším využívaním informačných a komunikačných technológií v každodennom živote. Dostupnosť elektronických zariadení (mobilných telefónov, notebookov, tabletov a iných technických prostriedkov), ich čoraz širšie využívanie a zdanlivá anonymita, ktorú poskytuje virtuálny priestor, vedie k nárastu tohto druhu kriminality. Uvedené súvisí s rozvojom komunikácie detí v digitálnom priestore a manifestáciou ich naivity pri takejto komunikácii (stupeň rozumového a mravného vývoja detí je omnoho nižší ako starších osôb – páchateľov) a ich neskúsenosťou, kedy páchateľ využíva aj svoj vplyv z pozície postavenia. Ide o veľmi závažnú trestnú činnosť, pri ktorej dochádza k sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí v digitálnom priestore. Uvedené sa týka trestných činov výroby detskej pornografie, rozširovania detskej pornografie a prechovávania detskej pornografie, ale aj sexuálneho zneužívania bezkontaktnou formou (navádzanie dieťaťa na sexuálne aktivity pred kamerou, napríklad cez videočet alebo živý prenos), či navádzanie dieťaťa na osobné stretnutie za účelom jeho sexuálneho zneužitia. V súvislosti s výrobou detskej pornografie prokuratúra evidovala ako typický spôsob páchania tejto trestnej činnosti taký spôsob, že osoba naviedla dieťa na vyrobenie záznamu (videa alebo fotografií), na ktorých podľa pokynov páchateľa vykonávala sexuálne aktivity alebo sa obnažovala.

Za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo v roku 2024 vedených 21 trestných stíhaní proti osobe (v roku 2023 to bolo 19 trestných stíhaní), za trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona 59 trestných stíhaní (v roku 2023 to bolo 73 trestných stíhaní) a za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona 52 trestných stíhaní (v roku 2023 to bolo 44 trestných stíhaní). Pokiaľ ide o štatistické údaje vo vzťahu k detskej pornografii, v roku 2024 bol zaznamenaný takmer rovnaký počet trestných stíhaní vedených proti osobe ako v roku 2023. Uvedenú skutočnosť je možné pripísať práve presunu života detí do digitálneho priestoru, najmä využívania sociálnych sietí ako Facebook, Instagram alebo YouTube či Tik-tok. Počet trestných stíhaní vedených

vo veci, teda bez vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe, za trestné činy súvisiace s detskou pornografiou je však niekoľkonásobne vyšší. Tento druh kriminality je v praxi objasňovaný predovšetkým na základe poznatkov Prezídia Policajného zboru v rámci realizovaných policajných akcií zameraných na sledovanie detskej pornografie na sociálnych sieťach v Slovenskej republike a hlásenia Národného centra pre nezvestné a vykorisťované deti (NCMEC).

V rámci obvodov jednotlivých krajských prokuratúr neboli zistené regionálne odlišnosti či špecifiká a ani nové spôsoby páchania („modus operandi“) trestných činov páchaných na deťoch.

Orgány činné v trestnom konaní pri oznamovateľoch trestnej činnosti a pri poskytovaní ochrany obetiam tejto trestnej činnosti kladú dôraz na ochranu pred sekundárnou viktimizáciou obetí a prijímajú opatrenia na zabránenie kontaktu s osobou, ktorú obeť označila za páchateľa. Prokurátor je povinný už pri prvom kontakte poskytnúť obeti všetky informácie podľa zákona o obetiach. Zároveň je povinný poskytnúť súčinnosť pri kontaktovaní subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Obeť je vypočúvaná s využitím audiovizuálneho technického zariadenia. Oznamovateľ alebo obeť, ak sú ohrozené domácim násilím, môžu požiadať o pomoc aj pri riešení bytovej otázky a táto pomoc je poskytovaná za súčinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aktívne napomáha pri vyhľadaní ubytovania. V prípade detských obetí je potrebné postupovať tak, aby záujem dieťaťa bol vždy prvoradým hľadiskom. Na výsluchu maloletých obetí vo veku do 15 rokov je prokurátor povinný sa zúčastniť. Ochrana záujmov dieťaťa je počas výsluchu zabezpečená aj prítomnosťou zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo psychológa, ktorý pred výsluchom a počas výsluchu poskytuje dieťaťu odbornú pomoc. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí umiestnenie dieťaťa v príslušnom zariadení a zároveň podáva miestne príslušnému súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ak sa obzvlášť zraniteľná obeť nachádza v domácom prostredí s nedostatočným zabezpečením riadnej výchovy, prípadne je vystavená násiliu. V týchto konaniach v civilnej oblasti uplatňuje svoje oprávnenia často aj prokurátor pôsobiaci v netrestnej oblasti.

Problém, s ktorým zápasia orgány činné v trestnom konaní po zmene ustanovení Trestného poriadku (§ 135), je nezastihnuteľnosť osoby psychológa. Ak je potrebné vypočuť maloletú poškodenú osobu, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou a ktorá je v rodinnom pomere s páchateľom, zákon vyžaduje pribratie psychológa k výsluchu. Najväčšie problémy spôsobuje nedostatok psychológov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu na prácu s deťmi mladšími ako 10 rokov, kedy sú na procesné úkony prizývaní psychológovia z Bratislavy, ktorí následne aj realizujú znalecké skúmanie. Vzdialenosť a pracovná zaťaženosť týchto znalcov sa odzrkadľuje na dĺžke znaleckého dokazovania, a tým aj na dĺžke prípravného konania. Problém nastáva aj v prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť prítomnosť psychológa na procesný úkon v čase služobnej pohotovosti (napríklad počas víkendu), kedy je potrebné vo veci rozhodovať urýchlene, v rámci plynutia 48-hodinovej zákonnej lehoty pri obmedzení osobnej slobody páchateľa.

V rámci preventívneho pôsobenia prokurátori vykonávajú prednášky, zúčastňujú sa na besedách a školeniach zameraných nielen na deti základných škôl, ale aj na pedagogických zamestnancov zaoberajúcich sa prevenciou

protispoločenských javov, ako sú kyberšikana, šikana a psychické násilie. Prokurátori sa podieľajú aj na koordinačných stretnutiach na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom užšej spolupráce medzi jednotlivými subjektmi participujúcimi na ochrane detí pred násilím a snahou urýchliť proces riešenia prípadov rôznych foriem násilia páchaného na deťoch poskytnutím možnosti riešenia konkrétnych problémov.

3.5.Trestná činnosť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov finančnej správy (colníkov)

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vo vzťahu k trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, a to Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj colníkov – príslušníkov finančnej správy (ďalej aj „príslušníci finančnej správy“) vykonávajú prokurátori krajských prokuratúr na základe zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prokurátori Generálnej prokuratúry sú druhostupňovými orgánmi činnými v trestnom konaní v týchto veciach.

Príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníci finančnej správy v roku 2024 páchali trestnú činnosť rôzneho druhu. Išlo o trestnú činnosť, ktorú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy páchali v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa, ako aj trestnú činnosť, ktorá nesúvisí s plnením ich služobných úloh. V porovnaní s rokom 2023 nedošlo k zásadnejšej zmene skladby ich trestnej činnosti.

Pri trestnej činnosti súvisiacej s výkonom funkcie príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy, obdobne ako v predošlých rokoch, prevažoval v roku 2024 trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (v roku 2024 bolo stíhaných 68 osôb a evidovaných bolo celkovo 87 vecí). Táto trestná činnosť mala rôznorodú skladbu v závislosti od rôzneho výkonu zverených právomocí príslušníkmi Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy.

V roku 2024 príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy páchali aj inú trestnú činnosť, najmä trestné činy usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156, 157 a 158 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona, krádeže podľa § 212 Trestného zákona, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona, marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, podvodu podľa § 221 Trestného zákona a iné.

Trestné oznámenia a trestné stíhania príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov finančnej správy sa najčastejšie týkali príslušníkov Policajného zboru, následne príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iba výnimočne príslušníkov finančnej správy.

Osobitnú skupinu páchateľov trestnej činnosti z radov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy tvorili tí, ktorí sú trestne stíhaní za najzávažnejšiu trestnú činnosť, ktorá je uvedená v § 14 Trestného poriadku (napríklad trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a ďalšie). Vo vzťahu k tejto trestnej činnosti až do 19. marca 2024 vykonávali dozor prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, následne ich agenda prešla na krajské prokuratúry a na základe výberovej príslušnosti aj na oddelenie závažnej kriminality Generálnej prokuratúry.

Zo štatistických údajov o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy za rok 2024 podľa územných obvodov krajských prokuratúr vyplýva, že najviac trestných vecí pred začatím trestného stíhania bolo vedených Krajskou prokuratúrou v Bratislave, nasledujú Krajská prokuratúra v Nitre a Krajská prokuratúra v Žiline. Pri Krajskej prokuratúre v Bratislave ide o pretrvávajúci jav odzrkadľujúci objektívnu skutočnosť, že v jej obvode je služobne zaradená najväčšia časť príslušníkov Policajného zboru.

Zo štatistických údajov o trestných veciach pred začatím trestného stíhania vyplýva, že v roku 2024 bolo vedených celkovo 1 098 vecí (1 100 vecí v roku 2023), čo predstavuje pokles o dve veci (tabuľka II.3.5.1.). Tri krajské prokuratúry evidovali v roku 2024 zníženie počtu trestných vecí vedených pred začatím trestného stíhania v porovnaní s rokom 2023, štyri krajské prokuratúry evidovali zvýšený nápad trestných vecí.

Na Krajskej prokuratúre v Bratislave došlo k významnému poklesu nápadu vecí o 58 vecí (310 trestných vecí v roku 2023), čo predstavuje pokles o 19 %. Napriek tomu mala uvedená krajská prokuratúra najvyšší nápad vecí zo všetkých krajských prokuratúr. K poklesu nápadu trestných vecí pred začatím trestného stíhania došlo aj na Krajskej prokuratúre v Košiciach o 22 trestných vecí (pokles o 15 %). Naopak, na Krajskej prokuratúre v Žiline došlo k nárastu týchto vecí za rok 2024 oproti roku 2023 o 38 vecí (98 trestných vecí v roku 2023, nárast o 39 %) a na Krajskej prokuratúre v Trnave za rok 2024 oproti roku 2023 k nárastu o 32 vecí (92 trestných vecí v roku 2023, nárast o 35 %).

V roku 2024, obdobne ako v roku 2023, prokuratúra evidovala trestné oznámenia podané na príslušníkov Policajného zboru, ktoré nadväzujú na trestné konania, v ktorých sú samotní oznamovatelia stíhaní ako obvinení. Motiváciou oznamovateľov je zrejme zabezpečiť si touto formou „nátlaku“ beztrestnosť v ich trestných veciach. Časť trestných oznámení na príslušníkov Policajného zboru je reakciou na postup, že orgány činné v trestnom konaní nerozhodli podľa predstáv oznamovateľov o nimi podaných trestných oznámeniach.

Možno konštatovať, že relatívna stabilizácia nápadu vecí, predovšetkým podaní na príslušníkov Policajného zboru v roku 2024, sčasti súvisí aj s dôsledným vyhodnocovaním podaní oznamovateľov, z ktorých časť je podľa obsahu posúdená ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta v prípravnom konaní, prípadne pred začatím trestného stíhania. Časť trestných oznámení bola vyhodnotená ako duplicitné trestné oznámenia, o ktorých už bolo skôr rozhodnuté.

Zo štatistických údajov o trestných veciach vedených v prípravnom konaní tzv. „vo veci“ vyplýva, že v roku 2024 bolo vedených celkovo 206 vecí (173 vecí v roku 2023), čo predstavuje nárast o 33 vecí a o 19 % oproti roku 2023 (tabuľka II.3.5.1.). Najviac trestných vecí v prípravnom konaní bolo v roku 2024 vedených Krajskou prokuratúrou v Trnave, nasledujú Krajská prokuratúra v Bratislave a Krajská prokuratúra v Košiciach. K výraznému nárastu vecí v prípravnom konaní v roku 2024 oproti roku 2023 došlo na Krajskej prokuratúre v Trnave, a to o 28 vecí (15 trestných vecí v roku 2023), čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast.

V roku 2024 bolo vznesené obvinenie 60 príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy, čo predstavuje zvýšenie počtu o osem osôb oproti roku 2023, kedy bolo vznesené obvinenie 52 osobám. V roku 2024 podali prokurátori obžaloby na 35 príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy; v roku 2023 podali prokurátori obžaloby na 30 príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a finančnej správy. Prehľad počtu obvinených a obžalovaných na jednotlivých krajských prokuratúrach za rok 2023 a rok 2024 vyplýva z tabuľky II.3.5.2.

K trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy formou spolupáchateľstva dochádzalo v roku 2024 skôr výnimočne. Ide o pretrvávajúci jav z predchádzajúcich rokov.

3.6. Trestná činnosť ostatných verejných činiteľov (trestné činy osôb, ktoré sú verejnými činiteľmi, spáchané v súvislosti s výkonom ich funkcie)

Pod trestnou činnosťou ostatných verejných činiteľov sa v tejto časti rozumejú trestné činy páchané osobami, ktoré sú verejnými činiteľmi, okrem príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov finančnej správy, ak skutok bol spáchaný v súvislosti s výkonom ich funkcie ako verejného činiteľa. Do kategórie trestných činov páchaných verejnými činiteľmi sa primárne zaraďujú trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 a § 327a Trestného zákona. Verejní činitelia sa v súvislosti s plnením úloh vo verejnom záujme dopúšťajú aj iných trestných činov. Najčastejšie ide o trestné činy subvenčného podvodu podľa§ 225 Trestného zákona, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa§ 237 a 238 Trestného zákona, sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, ktoré sú obvykle páchané v súbehu s uvedenými trestnými činmi.

Trestné činy ostatných verejných činiteľov predstavujú minimálny podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov. Avšak, ide o mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá má priamy dosah na celú spoločnosť a s tým súvisiacu dôveru občanov v riadne fungovanie štátu a štátnych orgánov. S výkonom funkcie verejného činiteľa sú neoddeliteľne spojené aj povinnosti, ktoré sú charakteristické pre tento špeciálny subjekt, a ktoré je tento subjekt povinný zákonne a včas plniť. Ich plnenie podlieha zvýšenej kontrole, a to zo strany príslušných štátnych orgánov, no najmä zo strany verejnosti.

Pri trestných činoch ostatných verejných činiteľov bol v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 zaznamenaný značný nárast v počte obvinených, a to o 181,25 %. Okresné prokuratúry a krajské prokuratúry evidujú za rok 2024 za trestné činy týchto verejných činiteľov spolu 42 trestných vecí, v ktorých bolo vznesené obvinenie spolu 45 osobám; za rok 2023 bolo evidovaných 15 trestných vecí, v ktorých bolo vznesené obvinenie spolu 16 osobám. Osobitne možno uviesť, že markantný nárast bol evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove a v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. V počte podaných obžalôb za trestné činy ostatných verejných činiteľov došlo taktiež k pomerne výraznej zmene; obžaloba bola podaná v 26 trestných veciach (v roku 2023 v 11 trestných veciach). K výraznejšej zmene došlo aj v počte trestných vecí ostatných verejných činiteľov, v ktorých prokurátori zastavili trestné stíhanie podľa § 215 Trestného poriadku; takýto druh rozhodnutia nebol uplatnený v roku 2024 v žiadnej trestnej veci (v roku 2023 v šiestich trestných veciach), čo možno hodnotiť pozitívne. Okresné prokuratúry a krajské prokuratúry evidujú v porovnaní s rokom 2023 za rok 2024 nárast v počte odsúdených osôb, a to o 20 %. Za trestné činy ostatných verejných činiteľov bolo odsúdených dvanásť osôb (v roku 2023 desať odsúdených osôb). Za rok 2024 nie je evidovaná žiadna trestná vec, v ktorej by došlo k uzavretiu dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným, a ktorá bola súdom schválená (v roku 2023 tak došlo v jednej veci). Podiel trestne stíhaných ostatných verejných činiteľov okrem trestných vecí vedených pre korupčnú trestnú činnosť predstavuje na celkovej kriminalite asi 0,17 %.

Tak, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 boli vo výraznej miere podávané trestné oznámenia na rôzne osoby s rozhodovacou právomocou, napríklad na sudcov, prokurátorov, policajtov, starostov, primátorov a iných verejných činiteľov. Oznamovatelia trestnej činnosti napádali trestnými oznámeniami rozhodovaciu činnosť týchto verejných činiteľov, ak sa s ich rozhodnutiami alebo postupmi nestotožnili alebo ak nekonali hospodárne pri nakladaní s majetkom miest a obcí, prípadne nesplnili svoje povinnosti ustanovené zákonom. Trestné oznámenia smerovali aj proti verejným činiteľom, s ktorými prichádzajú ľudia väčšinou do kontaktu, napríklad zamestnanci stavebných oddelení, katastra nehnuteľností, štátnych orgánov pôsobiacich na úseku daní, súdov, súdni exekútori, notári či príslušníci mestskej polície, ale aj proti pracovníkom regionálnych veterinárnych a potravinových správ.

V roku 2024 je evidovaných viacero trestných vecí, v ktorých je podozrivým či obvineným notár. V týchto prípadoch ide väčšinou o skutky spočívajúce v osvedčení pravosti skutočností, ktoré nezodpovedali reálnemu stavu veci.

Celkovo možno aj v roku 2024 konštatovať zníženie nápadu trestných vecí týkajúcich sa trestných činov ostatných verejných činiteľov. Naďalej pretrvával postup, keď prevažná časť trestných oznámení bola policajtmi odmietnutá postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z dôvodu, že oznamovatelia sa snažili prostredníctvom trestného konania zabezpečiť si splnenie svojich požiadaviek, ktoré im príslušným orgánom neboli priznané, prípadne pred podaním trestného oznámenia nevyužili všetky zákonné prostriedky civilného práva, alebo už došlo k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad zásahom príslušného kontrolného orgánu alebo zásahom prokurátora pri výkone dozoru v oblasti verejnej správy. V tejto súvislosti možno dodať, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní dochádza k striktnému vyhodnocovaniu podaní podľa obsahu, a to v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho nie je, bez splnenia ďalších zákonných

predpokladov, o každom podaní označenom ako „trestné oznámenie“ alebo „podozrenie z trestného činu“ konané a rozhodované podľa ustanovení Trestného poriadku. Niektorí podávatelia uplatňujú inštitút trestného oznámenia bez sledovania legitímneho cieľa s úmyslom ochromenia činnosti vytipovaných orgánov polície a prokuratúry.

Pri danom druhu trestnej činnosti nie sú evidované výraznejšie odlišnosti v obvodoch krajských prokuratúr, či už z hľadiska obsahu podávaných trestných oznámení alebo konkrétneho konania verejných činiteľov, ktorým bolo vznesené obvinenie v súvislosti s ich postavením, právomocou a zodpovednosťou, čo je ovplyvnené najmä špeciálnym charakterom subjektov týchto trestných činov v rámci štruktúry štátnych orgánov a ich zameraní (išlo napríklad o súdnych exekútorov, notárov, zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, stavebných oddelení, katastra nehnuteľností a podobne).

Z konkrétnych vecí, v ktorých došlo v roku 2024 k vzneseniu obvinenia, možno spomenúť trestnú vec vedenú v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove, v ktorej bolo vznesené obvinenie starostovi obce za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona pre skutok spočívajúci v tom, že z bankových účtov obce, ktorej bol starostom, mal bez právneho dôvodu vykonať prevody finančných prostriedkov na svoj súkromný účet, čím spôsobil obci väčšiu škodu.

V územnom obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo vznesené obvinenie dvom pracovníčkam katastrálneho odboru okresného úradu za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktoré mali bez právneho dôvodu opakovane vykonať vklady do katastra nehnuteľností k viacerým nehnuteľnostiam, ktoré sa týkali zmeny vlastníka dotknutých nehnuteľností, čím získali pre seba neoprávnený prospech a spôsobili škodu viacerým, bližšie nestotožneným vlastníkom nehnuteľností zastúpených Slovenským pozemkovým fondom.

Zároveň možno poukázať na trestnú vec dozorovanú Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici, v ktorej bolo vznesené obvinenie prokurátorke za pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorá sa mala dopustiť skutkov súvisiacich s výkonom jej právomoci ako prokurátorky, a to pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Z hľadiska určenia trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona možno považovať za problematické preukázanie motívu verejného činiteľa, teda že konal „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“. Poznatky z aplikačnej praxe pri trestnom čine marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona poukazujú na problematické preukázanie „zmarenia alebo podstatného sťaženia splnenia dôležitej úlohy“, avšak možno dodať, že práve skutková podstata tohto trestného činu umožňuje postih aj nedbanlivostného konania páchateľa. Dokazovanie tejto trestnej činnosti je veľmi náročné, ide

o sofistikovanú činnosť vzdelaných osôb a je potrebné objasniť veľké množstvo odborných otázok z rôznych oblastí, vypočuť svedkov, ktorí sú potenciálnymi páchateľmi trestnej činnosti, prípadne majú motiváciu sa navzájom kryť. Z hľadiska určenia trestnoprávne zodpovednej osoby je dokazovanie náročné obzvlášť v prípade konania a rozhodovania kolektívnych orgánov (napríklad mestské zastupiteľstvá alebo obecné zastupiteľstvá). Problematické je ustálenie miery individuálnej zodpovednosti, rozsahu profitu páchateľa, prípadne inej osoby, ale aj objasnenie, v prospech koho bolo protiprávne konané. Zvýšené požiadavky sú kladené aj na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa častokrát jedná o medializované trestné veci, ktoré sú sledované laickou verejnosťou aj odbornou verejnosťou. Páchanie tohto druhu trestnej činnosti je vo veľkej miere motivované finančným prospechom, pre ktorý často dochádza k prieniku s možným naplnením skutkovej podstaty niektorého z korupčných trestných činov, aj trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona), ale vyskytli sa i prípady, v ktorých ide o nízke právne povedomie zodpovedných verejných činiteľov.

Aplikačné problémy v tejto oblasti kriminality neboli evidované; nemožno konštatovať ani nedostatky súčasnej právnej úpravy. Túto trestnú činnosť možno bezpochyby zaradiť medzi kriminalitu vyznačujúcu sa nízkou objasnenosťou. Spočíva v neskorom oznamovaní tejto trestnej činnosti, sofistikovanom konaní páchateľov a neochote kľúčových svedkov spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. K jej objasnenosti však výrazne prispelo využívanie inštitútu spolupracujúceho obvineného.

Pre efektívne odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti je dôležité zabezpečovanie odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, zjednotenie rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, najmä v oblasti stavebného konania a katastrálneho konania, rozšírenie využívania inštitútu poskytovania ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti“), ako aj zvýšenie kvality materiálneho vybavenia príslušníkov Policajného zboru, ktoré je využívané pri nasadení informačno-technických prostriedkov, posilnenie personálnych kapacít príslušnej zložky realizujúcej predmetnú utajovanú činnosť a zabezpečenie ich edukácie.

Zverejňovanie trestných vecí právoplatne skončených odsúdením páchateľa, obzvlášť v prípade trestnej činnosti verejných činiteľov, možno vnímať ako významný nástroj s výchovnými a aj odstrašujúcimi účinkami pre potenciálnych páchateľov daného druhu trestnej činnosti – verejných činiteľov aj osoby, ktoré ich nabádajú na porušenie zákona.

3.7. Počítačová kriminalita

Prokuratúra venovala zvýšenú pozornosť počítačovej kriminalite aj v roku 2024. Protispoločenská činnosť využívajúca prostriedky a prostredie takto prudko sa rozvíjajúcej oblasti ľudskej činnosti často nie je rovnako rýchlo reflektovaná zo strany zákonodarných orgánov štátov, nakoľko páchateľom sa pri takomto vývoji otvára množstvo nových možností na vyvíjanie ich neželanej činnosti, ktorá aj vďaka globálnej počítačovej sieti naberá medzinárodný charakter a kladie tak zvýšený dôraz

na vzájomnú, často i medzikontinentálnu spoluprácu štátov a ich orgánov, keďže ani vyspelé štáty nedokážu vždy rýchlo, účinne a pružne legislatívne reagovať na dynamicky sa vyvíjajúce a meniace sa informačné technológie, kde je častokrát aj legálny a legitímny cieľ tvorcu počítačového programu, sociálnej siete či virtuálneho prostredia zneužitý v kriminálnom prostredí na páchanie trestnej činnosti, pričom závažné protiprávne aktivity často prebiehajú v akomsi virtuálnom podsvetí, teda v neverejných sieťach s obmedzeným prístupom, čo orgánom činným v trestnom konaní sťažuje možnosti odhaľovania a objasňovania takejto trestnej činnosti.

Pri trestných činoch súvisiacich s počítačovou kriminalitou, kde je počítač prostriedkom na páchanie trestnej činnosti, vystupujú do popredia ako jej rôzne formy trestné činy, ktoré súvisia so sprostredkovaním predaja, alebo služieb prostredníctvom internetových inzertných portálov. Obete páchateľov tohto druhu trestnej činnosti v domnienke, že si v skutočnosti objednávajú nejaký tovar alebo služby, poskytnú páchateľom údaje o svojom účte alebo platobnej karte vydanej bankou. Pri tzv. „phishingových“ podvodoch, pre ktoré je charakteristické podvodné získanie citlivých informácií, ako sú heslá a údaje o kreditných kartách, sa páchateľ vydáva za dôveryhodnú osobu alebo navodzuje dojem dôveryhodného obchodu alebo banky pri elektronickej komunikácii. Okrem toho sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s podvodným konaním páchateľov, ktorí pod prísľubom zhodnotenia finančných prostriedkov vylákajú od poškodených finančné prostriedky na nákup rôznych druhov kryptomien s prísľubom ich zhodnotenia, avšak tieto nie sú použité na sľubovaný účel. S počítačovou kriminalitou súvisí aj porušovanie autorských práv a v posledných rokoch sú často evidované prípady, keď páchatelia zasielajú poškodeným softwér, ktorý poškodzuje ich počítačový systém, napríklad zablokovaním súborov (tzv. ransomware) a sfunkčnenie počítačového systému podmieňujú u poškodených vyplatením peňazí alebo i prevodom kryptomien.

Aj v roku 2024 bol zaznamenaný nárast prípadov vydierania s využitím počítačových systémov – kyberšikanovania. Prevládal modus operandi, keď páchateľ počas intímnej komunikácie na sociálnej sieti (najčastejšie www.facebook.com a www.pokec.sk) vylákal od poškodenej osoby fotografie alebo videá zachytávajúce jej intímne časti tela a následne poškodenú osobu vydieral a žiadal od nej vyplatenie peňazí alebo i zaslanie ďalších intímnych fotografií alebo videí pod hrozbou zverejnenia už vylákaných fotografií alebo videí na sociálnych sieťach, prípadne páchateľ hrozil poškodenej osobe, že tieto odošle rodinným príslušníkom poškodenej osoby. Táto forma šikanovania prostredníctvom počítača narastá najmä v školskom prostredí medzi mladistvými páchateľmi, ktorí za nezverejnenie citlivých údajov žiadajú od poškodenej osoby určité plnenie, resp. peniaze.

Počet trestných činov počítačovej kriminality, ich páchateľov a spôsob skončenia trestného konania je v informačno-technickom systéme prokuratúry možné identifikovať len v rámci kategórie trestných činov priamej počítačovej kriminality, teda trestných činov spáchaných proti počítačovému systému. Za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona boli v roku 2024 vedené trestné stíhania proti trom osobám (v roku 2023 proti jednej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola podaná obžaloba na jednu osobu) a v dvoch prípadoch došlo k uzatvoreniu dohody o vine a o treste (v roku 2023 nebola uzatvorená dohoda o vine a treste). V roku 2024 za tento trestný čin bolo odsúdených päť osôb (v roku 2023 bola odsúdená jedna osoba). Za trestný čin

neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona bolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti trom osobám (v roku 2023 proti jednej osobe). Za tento trestný čin, bola na jednu osobu podaná obžaloba (v roku 2023 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a v jednom prípade došlo k uzatvoreniu dohody o vine a o treste. V roku 2024 bola pre tento trestný čin odsúdená jedna osoba; v predchádzajúcom roku nebola žiadna osoba odsúdená. V roku 2024 bolo vedené trestné stíhanie proti jednej osobe pre trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona, rovnako ako v roku 2023, a na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola podaná obžaloba na jednu osobu), ani nebola uzatvorená dohoda o vine a o treste. Žiadna osoba nebola za tento trestný čin odsúdená (v roku 2023 došlo k odsúdeniu jednej osoby). Za trestný čin neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c Trestného zákona nebolo v roku 2024 vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe (v roku 2023 bolo vedené proti jednej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná obžaloba (v roku 2023 bola obžaloba podaná na jednu osobu) a žiadna osoba nebola za tento trestný čin odsúdená (v roku 2023 boli za tento trestný čin odsúdené dve osoby). Za trestný čin výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona, rovnako ako v roku 2023, nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe, prokurátori nepodali obžalobu a nikto nebol odsúdený.

V širšom kontexte možno ku počítačovej kriminalite v jej nepriamej forme zaradiť aj šírenie nepravdivých správ tzv. hoaxov, najmä prostredníctvom sociálnych sietí či rôzne „statusy“ na sociálnych sieťach propagujúce vojnové násilie a podporu násilným vojnovým činom súvisiacim s vojnou na Ukrajine. Do tejto oblasti možno zaradiť i nový fenomén, ktorý sa vo väčšom meradle začal objavovať v roku 2024, a to rôzne bombové hrozby na školách a iných verejných inštitúciách, ktoré boli vo väčšine prípadov realizované prostredníctvom počítačového systému, najmä s využitím „siete TOR“ (The Onion Router - systém určený na anonymné prehliadanie); tieto prípady boli pre rok 2024 charakteristické.

Rozhodujúcou príčinou mnohých foriem uvedeného druhu trestnej činnosti je nízka počítačová gramotnosť, dôverčivosť a aj pribúdajúca nepozornosť (najmä pri bezhotovostných platbách) obetí trestných činov. Vzhľadom na nízku objasnenosť sofistikovanej počítačovej kriminality z vyššie uvedených dôvodov je nevyhnutné prijatie výraznejších opatrení preventívneho charakteru, a to najmä v prostredí, kde k protiprávnemu konaniu dochádza (sociálne siete, bankové aplikácie, inzertné portály a podobne). V rámci prípadných preventívnych aktivít by mohla byť jej vhodnou formou úzka spolupráca i so súkromnou sférou, a to priamo so spoločnosťami, ktoré poskytujú svoje služby elektronickými prostriedkami alebo v online priestore.

Pri majetkovej kriminalite páchanej prostredníctvom počítačového systému pretrváva trestná činnosť kvalifikovaná ako neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku (§ 219 Trestného zákona), podvod (§ 221 Trestného zákona), úverový podvod (§ 222 Trestného zákona) a legalizácia výnosu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona). Pokiaľ ide o ďalšiu trestnú činnosť páchanú prostredníctvom počítačového systému pretrváva trend spočívajúci v jeho použití pri páchaní trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou (§ 368 až 370 Trestného zákona), nebezpečným vyhrážaním (§ 360 Trestného zákona) a nebezpečným prenasledovaním (§ 360a Trestného zákona) a v posledných rokoch je zaznamenaný nárast trestného činu vydierania (§ 189 Trestného zákona).

V roku 2024 bolo proti 13 osobám vedené trestné stíhanie za trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona (v roku 2023 proti 12 osobám) a na 11 osôb bola pre tento trestný čin podaná obžaloba (v roku 2023 na sedem osôb).

Pri trestných činoch neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, ktorých počty v posledných rokoch narastajú, sa možnosti páchateľov posunuli do takej miery, že už len pri kliknutí na internetový odkaz, prípadne po zadaní prvotných údajov poškodeným, sú páchatelia schopní vstúpiť do internetbankingu poškodenej osoby a realizovať rôzne finančné transakcie vo svoj prospech, resp. sa dostať do operačného systému počítača či mobilného telefónu, odkiaľ si zabezpečia ďalšie potrebné informácie slúžiace na dokonanie trestného činu. Páchatelia získavali citlivé informácie od poškodených osôb, ako sú napríklad heslá k bankovým účtom alebo údaje o platobných kartách. V priebehu predchádzajúcich rokov vyvinuli široké spektrum sofistikovaných metód, ako od obetí vylákať citlivé údaje. Preto rozpoznať falošnosť a klamlivosť takéhoto konania je častokrát aj pre priemerne zorientovanú osobu náročné. Páchateľom uľahčuje kontakt s obeťou aj „umelá inteligencia“ - AI (artificial intelligence), keďže vďaka jej vývoju za páchateľov komunikuje aplikácia, a to v akomkoľvek jazyku. Objasňovanie takejto trestnej činnosti je náročné.

V porovnaní s rokom 2023, kedy bol evidovaný vyšší počet poškodených osôb so záujmom o investovanie do kryptoaktív a aj vyšší počet poškodených osôb, ktoré reagovali na podvodné inzeráty, bola v roku 2024 zaznamenaná zvýšená aktivita páchateľov, ktorí kontaktovali elektronickou poštou (emailom), telefonicky alebo prostredníctvom aplikácií v mobilných telefónoch s operačnými systémami (smartfóny) poškodené osoby s podvodným úmyslom presvedčiť ich o investovaní do kryptoaktív. Páchatelia sa vydávali za obchodníkov s kryptoaktívami s cieľom vylákať od poškodených osôb prístupové údaje k ich bankovým účtom, naviedli poškodených k inštalácii aplikácií na vzdialený prístup do ich počítačových zariadení a následne vykonávali bez súhlasu poškodených prevody peňažných prostriedkov z ich účtov, prípadne v mene poškodených vylákali od bankových inštitúcií úverové produkty.

V roku 2024 boli zaznamenané prípady, kedy sa páchatelia obrátili na poškodené osoby, ktoré mali reálne kryptomenové investície (evidentne bola zneužitá databáza investorov do kryptoaktív) so zámerom presvedčiť poškodeného na ďalšie investovanie do kryptoaktív s cieľom navýšenia už vysokého zisku alebo aj pod zámienkou poskytnutia pomoci pri prevode vysokého výnosu už existujúcej investície na bankový účet poškodenej osoby. Poškodené osoby pod zámienkou potreby overiť svoj bankový účet, najčastejšie cez aplikáciu AnyDesk, sprístupnili na diaľku svoj bankový účet páchateľom, ktorí to zneužili na vykonanie neoprávnených prevodov peňažných prostriedkov z účtov poškodených osôb alebo na prevod peňažných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti na účet poškodenej osoby, čím bol bankový účet poškodenej osoby zneužitý ako súčasť legalizačnej schémy.

Poškodené osoby častokrát opakovane zasielali svoje peňažné prostriedky páchateľom, a to bez toho, že by reálne disponovali skutočným ziskom z investícií. Dôvodom ich konania bolo vyvolávanie presvedčenia páchateľmi, že dochádza k zhodnoteniu poškodenými už investovaných peňažných prostriedkov, prípadne

že ich predchádzajúca investícia sa časom mnohonásobne zhodnotila, ale na získanie prístupu k peňažným prostriedkom je nevyhnutná ďalšia investícia. Na túto trestnú činnosť využívajú páchatelia internetové zmenárne ako www.kraken.com, www.iomi.trade, prípadne investovanie cez platformu www.skills-profit.com a navádzajú poškodené osoby na inštaláciu aplikácie AnyDesk, Trustwallet a iné, na ktorých poškodení vidia svoje virtuálne konto spolu s údajným stavom zhodnotených investícií.

Ťažkosti pri vyšetrovaní počítačovej kriminality aj naďalej spôsobuje obmedzený rozsah a krátka doba uchovávania údajov o telekomunikačnej prevádzke poskytovateľmi telekomunikačných služieb. Okrem toho absentujú technické podmienky pre realizáciu niektorých inštitútov na vyšetrovanie počítačovej kriminality ako príkaz podľa § 116 ods. 1, ods. 6 Trestného poriadku (zisťovanie a oznamovanie údajov o telekomunikačnej prevádzke, resp. údajov prenášaných prostredníctvom počítačového systému). Problematická je aj dlhotrvajúca realizácia právnej pomoci zameranej na sprístupnenie uchovaných počítačových údajov, ktorá trvá v niektorých štátoch niekoľko mesiacov, resp. aj rok.

Predmetom právnej pomoci boli predovšetkým prevádzkové údaje o užívateľskom profile, o IP adrese (adresa počítača) (jej označenie, miesto pripojenia, údaje o užívateľovi), registračné údaje užívateľov dotknutých kont (miesto, dátum založenia, údaje uvedené pri založení) a aj obsahové údaje komunikácie. Žiadosti o právnu pomoc zameranú na poskytnutie počítačových údajov boli najčastejšie adresované spoločnostiam so sídlom v Spojených štátoch amerických - Meta Platforms, Inc., (platformy Facebook, Instagram), Google LLC a v niektorých prípadoch aj spoločnosti Badoo Trading Ltd. a spoločnostiam prevádzkujúcim platformy Tik-tok a Snapchat.

V súvislosti s vyšetrovaním počítačovej kriminality bolo európskymi vyšetrovacími príkazmi a žiadosťami o právnu pomoc spracovanými na základe iných právnych nástrojov než Dohovoru o počítačovej kriminalite aj v roku 2024 žiadané predovšetkým o výsluchy osôb, údaje tvoriace predmet bankového tajomstva (platobné údaje, keď bolo vyšetrovaním zistené, ktorá banka alebo finančná inštitúcia v cudzine vedie bankový účet, na ktorý boli prevedené podvodne získané prostriedky), stotožnenie užívateľa telefónneho čísla a zabezpečenie listinných dôkazov.

Pri počítačovej kriminalite je podstatným problémom pomerne náročné dokazovanie týkajúce sa odhalenia a usvedčenia jej páchateľa a s tým spojené zabezpečenie priamych, či nepriamych dôkazov v čo najkratšom čase. Náročnosť pri dokazovaní spočíva najmä v tom, že sa páchatelia tejto trestnej činnosti spoliehajú na anonymitu internetového prostredia, resp. na využitie virtuálnych prostriedkov, ktoré takúto identifikáciu podstatne sťažia alebo aj úplne eliminujú. Často je tento druh kriminality páchaný mimo územia Slovenskej republiky, pričom poškodenými sú jej občania. Pri tomto druhu kriminality súčasne platí, že neustály technologický progres má priamy vplyv na sofistikovanosť jej páchania a náročnosť jej odhaľovania. Týmto sú kladené vysoké nároky na reflektovanie tohto progresu orgánmi boja proti tejto kriminalite, tak materiálne, ako aj finančné.

Novým fenoménom, ktorý zrejme získa v najbližších rokoch vyššie zastúpenie v trestnej činnosti páchanej prostredníctvom počítačových systémov, je tvorba a uverejňovanie tzv. deepfake zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych záznamov.

Ide o nový jav v oblasti výpočtovej techniky, kedy tvorca - autor za pomoci umelej inteligencie dokáže vložiť do existujúceho videa, napríklad, tvár človeka alebo jeho hlas. Deepfake využíva výkonné techniky strojového učenia a umelej inteligencie na manipuláciu alebo generovanie vizuálneho a zvukového obsahu. Táto technika je páchateľmi používaná na vytváranie a šírenie umelou inteligenciou generovaných záznamov prevažne s cieľom poškodiť na týchto záznamoch vyobrazené osoby. Uplatnenie nachádza primárne pri tvorbe detskej pornografie, vyobrazenia sexuálnej aktivity skutočných osôb s cieľom ich priamej diskreditácie alebo potencionálneho vydierania, ohovárania i poškodzovania cudzích práv.

V roku 2017 bola zriadená sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite. Jej cieľom je zhromažďovanie a výmena praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej spolupráce a podieľanie sa na riešení aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality. Členmi siete sú prokurátori pôsobiaci na všetkých troch stupňoch prokuratúry, ktorí poskytujú expertnú podporu ako konzultanti alebo sa priamo podieľajú na riešení aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality. Existencia tejto siete je dlhodobo hodnotená ako prínosná aj poskytovaním praktických informácií prokurátorom a policajtom, a to aj v spolupráci s odborom počítačovej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.

3.8. Trestná zodpovednosť právnických osôb

V roku 2024 bolo na území Slovenskej republiky vedených 346 vecí (341 vecí v roku 2023), v ktorých bola trestne stíhaná právnická osoba, čo predstavuje nárast o päť vecí.

Pri porovnaní štatistických údajov jednotlivých krajských prokuratúr možno konštatovať výrazné regionálne rozdiely v uplatňovaní zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb“). Napríklad, v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline bolo vedených 84 vecí (teda viac ako štvrtina z celkového počtu vecí vedených proti právnickým osobám), naproti tomu v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bolo vedené trestné stíhanie proti 16 právnickým osobám. Tieto rozdiely sú zrejme determinované aj objektívne, a to počtom právnických osôb, druhom a rozsahom ich podnikateľských alebo iných aktivít v príslušnom kraji.

Z celkového počtu 346 vecí realizovaných v období od 1. januára do 31. decembra 2024 sa jedná v 16 veciach o prípady, kedy bolo (je) vedené trestné stíhanie len proti obvinenej právnickej osobe a v 330 veciach o prípady, kedy bolo (je) vedené trestné stíhanie proti obvinenej právnickej osobe a súčasne proti obvinenej fyzickej osobe, štatutárnemu zástupcovi konkrétnej právnickej osoby za ten istý skutok.

Z hľadiska skladby trestnej činnosti páchanej právnickými osobami ide

-v 242 veciach o daňovú trestnú činnosť (najmä trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona),

-v 71 veciach o trestné činy podvodu podľa § 221 Trestného zákona, úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona, subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona,

-v 28 veciach o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona,

-v 17 veciach o trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona,

-v ôsmich veciach o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona,

-v šiestich veciach o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona,

-v štyroch veciach o trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona,

-v štyroch veciach o trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona,

-v ostatných veciach o rôznorodé trestné činy majetkovej a všeobecnej kriminality (napríklad poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona).

Z 346 vecí, v ktorých bolo v roku 2024 vznesené obvinenie proti konkrétnym právnickým osobám, bolo v 168 veciach právoplatne skončené prípravné konanie. V celkove 155 veciach podali prokurátori v roku 2024 obžalobu na obvinené právnické osoby príslušnému súdu.

V 33 veciach, v ktorých bolo v roku 2024 vznesené obvinenie proti právnickým osobám, prokurátori (právoplatne) skončili prípravné konanie z dôvodu zániku trestnosti činu, a to vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V troch veciach bolo meritórne rozhodnuté o postúpení trestného stíhania vedeného proti obvinenej právnickej osobe podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Trestné stíhanie bolo vedené proti právnickým osobám v dvoch prípadoch za prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona a v jednom prípade za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

V dvoch veciach boli zastavené trestné stíhania právnických osôb podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Trestné stíhanie bolo vedené proti obvineným právnickým osobám v jednom prípade za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a v druhom prípade za prečin zavineného úpadku podľa§ 228 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Trestného zákona.

V dvoch veciach bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti obvineným právnickým osobám podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku (v oboch

prípadoch vedené trestné stíhanie za prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona), pričom podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku bola obvinenej právnickej osobe v jednom prípade určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov a v druhom prípade v trvaní 12 mesiacov.

V jednej veci prokurátor rozhodol o schválení zmieru medzi obvinenou právnickou osobou a poškodeným podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku (právnická osoba stíhaná za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona), pričom podľa § 220 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bola na účet prokuratúry zložená peňažná suma určená na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 400 eur.

V roku 2024 boli v 11 veciach súdmi schválené dohody o vine a treste uzatvorené medzi prokurátorom a obvinenou právnickou osobou, pričom v dvoch veciach bol obvinenej právnickej osobe uložený trest zrušenia právnickej osoby, ako najprísnejší druh trestu, ktorý je možné uložiť právnickej osobe. V šiestich veciach bol na príslušný súd podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste.

V 119 veciach vedených proti právnickým osobám bolo právoplatne skončené súdne konanie, a to právoplatnými rozhodnutiami (trestnými rozkazmi a rozsudkami) príslušných súdov. Išlo o trestné veci, v ktorých boli podané obžaloby nielen v roku 2024, ale aj v predchádzajúcich rokoch. Súdy v právoplatných rozhodnutiach obvineným (obžalovaným) právnickým osobám

- v 55 veciach uložili primeraný peňažný trest, rešpektujúc minimálnu výšku v sume 1 500 eur podľa § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb; z toho v siedmich veciach bol súčasne uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku a v jednej veci bol súčasne uložený trest zákazu činnosti,

- v desiatich veciach uložili primeraný trest zákazu činnosti, so špecifikovaním konkrétneho predmetu podnikania, resp. konkrétnej činnosti, ktorej sa uložený trest zákazu činnosti týka,

- v ôsmich veciach bol uložený trest zrušenia právnickej osoby.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že uplatňovanie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb malo v roku 2024 stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na nárast počtu vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, malo pozitívny vplyv, že problematike zisťovania zákonných podmienok na určenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a uplatňovaniu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb je venovaná sústavná pozornosť zo strany Generálnej prokuratúry i podriadených prokuratúr.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je pravidelne predmetom pracovných porád riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry, ako aj pracovných porád krajských prokurátorov, pracovných porád okresných prokurátorov a medzirezortných súčinnostných porád.

Stúpajúce štatistické údaje o uplatňovaní zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v roku 2024 svedčia o etablovaní sa problematiky trestného stíhania právnických osôb v činnosti orgánov činných v trestnom konaní.

Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2024 naďalej veľmi nepatrný.

4. Postup prokuratúry v trestnej oblasti

4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplýva z čl. 149 ústavy, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a § 230 ods. 1 Trestného poriadku.

Dozorová činnosť prokurátorov sa uplatňuje na základe § 230 Trestného poriadku. Využívaním oprávnení podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, prípadne odstraňujú zistené nedostatky a pochybenia v postupe policajtov. Najúčinnejšími oprávneniami prokurátorov sú previerky vyšetrovacích spisov a záväzné pokyny prokurátorov vydávané za účelom usmernenia postupu policajtov v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Relevantným oprávnením prokurátora je zrušovanie nezákonných alebo neopodstatnených rozhodnutí policajtov postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, účasť na úkonoch trestného konania, počas ktorých môže prokurátor priamo usmerňovať postup policajta, či vykonať úkon aj osobne, a zabezpečiť tak zákonné vykonanie úkonu trestného konania.

Najvyššia aktivita prokurátorov bola aj v roku 2024 zameraná na previerkovú činnosť podľa § 230 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. V roku 2024 vykonali prokurátori celkom 78 537 individuálnych previerok vyšetrovacích spisov, čo predstavuje medziročný pokles, a to o 4,1 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo vykonaných 81 913 individuálnych previerok vyšetrovacích spisov (vývoj počtu previerok vykonaných za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.4.1.1.). Najaktívnejšiu previerkovú činnosť vykonávali prokurátori z obvodov Krajskej prokuratúry v Bratislave a Krajskej prokuratúry v Prešove. Previerky stavu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania plnia dôležitú úlohu pri výkone dozoru prokurátora v prípravnom konaní. Prokurátor sa vykonanou previerkou oboznámi s aktuálnym stavom vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a o vykonaní každej previerky spíše záznam. Súčasťou záznamu, ak je to potrebné, sú aj konkrétne pokyny policajtovi na ďalší postup vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a upozornenia na prípadné nedostatky alebo pochybenia v postupe policajta týkajúce sa skutkových a formálno-právnych nedostatkov, ako aj návrhy na ich riešenie či odstránenie. Pri vykonávaní previerok prokurátori vždy analyzujú zákonnosť a správnosť vykonaných vyšetrovacích úkonov a vydaných rozhodnutí, dbajú na zabezpečenie bezprieťahového vykonávania vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a za tým účelom zisťujú prípadné dôvody prieťahov vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a vyhodnocujú, či tieto boli spôsobené subjektívnymi dôvodmi na strane policajta alebo objektívnymi dôvodmi.

Okrem previerkovej činnosti usmerňujú prokurátori postup policajta aj vydávaním záväzných pokynov podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Týmito pokynmi prokurátor záväzne upravuje ďalší postup policajta vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní. Vydávanie záväzných pokynov často nadväzuje na vykonané individuálne previerky stavu vyšetrovania. Záväzné pokyny prokurátora sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. V období roku 2024 bolo prokurátormi vydaných celkom 19 055 záväzných pokynov podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, čo predstavuje pokles o 10 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo vydaných 21 183 záväzných pokynov. Najviac záväzných pokynov bolo vydaných prokurátormi v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove a Krajskej prokuratúry v Trnave.

Napriek vykonávaniu previerkovej činnosti a vydávaniu záväzných pokynov prokurátori aj v roku 2024 vrátili veci policajtom na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynom podľa § 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku, a to v 1 972 prípadoch, čo predstavuje nárast o 1,1 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bol daný postup uplatnený v 1 950 prípadoch. Dôvodmi uplatnenia zákonných opatrení boli, opätovne ako v minulých rokoch, predovšetkým porušenia procesných práv obvinených, obhajcov alebo poškodených, nedostatočné splnenie záväzných pokynov prokurátora, nedostatočné objasnenie skutkových okolností veci, nedostatky pri záverečnom preštudovaní spisového materiálu po ukončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a iné procesné pochybenia policajtov.

Vývoj počtu pokynov podľa § 230 ods. 2 písm. a) alebo d) Trestného poriadku za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.4.1.2.

V roku 2024 prokurátori postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušili celkovo 2 522 rozhodnutí policajtov ako nezákonných alebo neopodstatnených, čo je nárast o 1,9 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo zrušených 2 473 rozhodnutí policajtov. Táto neoddeliteľná súčasť dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vo väčšine prípadov nadväzuje na vykonávanie individuálnych previerok vyšetrovacích spisov. Medzi najčastejšie dôvody zrušenia rozhodnutí policajtov patria obdobne ako v minulých rokoch nedostatočná objasnenosť skutkových zistení v rozsahu potrebnom pre vydanie konkrétneho procesného rozhodnutia policajta alebo nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení, formálne procesné nedostatky v rozhodnutí policajta, vrátane arbitrárnosti jeho odôvodnenia, v prípade uznesení o začatí trestného stíhania alebo o vznesení obvinenia nedostatky vo formulácii skutkových viet, ktoré často neobsahujú obligatórne znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Neopomenuteľnou činnosťou prokurátora priamo súvisiacou s výkonom dozorovej právomoci, je rozhodovanie prokurátora o sťažnostiach proti uzneseniam policajta v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom. Túto činnosť prokurátor realizuje podľa § 193 a § 194 Trestného poriadku. Aj rozhodovaním prokurátora o opravných prostriedkoch podaných proti uzneseniam policajta realizuje prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. V roku 2024 prokurátori rozhodovali celkom o 7 435 podaných sťažnostiach, čo predstavuje pokles o 9,2 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo rozhodované o 8 186 sťažnostiach. V prevažnej väčšine, tak ako v predchádzajúcich rokoch, išlo o rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda sťažnosť bola prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná celkovo 6 075 rozhodnutiami, čo predstavuje pokles o 10,7 %

v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo vydaných 6 807 takých uznesení. Druhým kvantitatívne najčastejším rozhodnutím prokurátora o sťažnosti bolo, totožne ako v predchádzajúcich rokoch, zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Prokurátori rozhodli týmto spôsobom 1 047 rozhodnutiami, čo predstavuje nárast o 2,3 % oproti roku 2023, v ktorom bolo vydaných 1 023 uznesení podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Vývoj počtu zrušených uznesení policajta prokurátorom v posledných troch rokoch postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku alebo podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva z tabuľky II.4.1.3.

Z hľadiska účinnosti, resp. efektívnosti použitia oprávnení prokurátora v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je potrebné upriamiť pozornosť na oprávnenie prokurátora osobne vykonať jednotlivý úkon alebo zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta podľa § 230 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku. Týmto oprávnením je možné ovplyvniť priamo prebiehajúci úkon policajta, ako napríklad výsluch obvineného, svedka alebo znalca či obhliadku miesta činu, a tak zabezpečiť efektívne a zákonné vykonanie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, najmä v skutkovo zložitých či procesne náročných konaniach.

V roku 2024 sa prokurátori zúčastnili na celkovo 2 919 vyšetrovacích úkonoch, čo predstavuje pokles o 8,4 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo vykonaných 3 190 účastí prokurátora na vyšetrovacích úkonoch. Najviac aktívnymi v tomto smere boli prokurátori z obvodov Krajskej prokuratúry v Bratislave a Krajskej prokuratúry v Košiciach.

V súvislosti s vyhodnotením efektívnosti použitia jednotlivých oprávnení prokurátora v roku 2024 je potrebné poukázať aj na počet vybavených spisov v registroch Pv, Kv, Gv, ktorý bol 57 677 vybavených spisov (v porovnaní s rokom 2023 ide o pokles o 3,8 %, v ktorom bolo vybavených 59 965 spisov). Pri medziročnom poklese počtu vybavených spisov sa dosiahla vyššia vybavenosť spisov v roku 2024 o 17,3 % v porovnaní s počtom novonapadnutých spisov za totožné obdobie, ktorý činil 49 162 novonapadnutých trestných spisov (nápad v registroch Pv, Kv, Gv) v prípravnom konaní. V prípade novonapadnutých spisov sa jedná o pokles o 13,2 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom napadlo 56 644 spisov. Z vývoja daných ukazovateľov za posledné tri roky uvedených v tabuľke II.2.1. vyplýva, že v roku 2024 došlo k obratu a medziročnému poklesu týchto ukazovateľov, avšak súčasne sa zachoval pozitívny trend každoročného znižovania počtu rozpracovaných trestných vecí, ktorý v roku 2024 predstavoval najvyššiu úroveň za posledné 3 roky.

Prokurátori naďalej prejavovali výraznú iniciatívu pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, a to najmä v činnostiach vyžadujúcich ich aktívny prístup, napríklad pri výkone previerkovej činnosti, ukladaní záväzných pokynov a účasti na vyšetrovacích úkonoch.

Vo vzťahu k uplatňovaniu iných vyššie uvedených oprávnení prokurátora, ktorých kvantifikácia výkonu je závislá mimo činnosti, resp. aktivity prokurátora (vrátenie veci policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, zrušovanie nezákonných alebo neopodstatnených rozhodnutí policajta, rozhodovanie o sťažnostiach), v kontexte medziročného poklesu nápadu vecí, je potrebné

konštatovať nárast vrátených vecí policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, nárast zrušených nezákonných alebo neopodstatnených rozhodnutí policajta a taktiež nárast zrušených uznesení policajta na podklade sťažnosti, ktoré indikujú medziročný pokles odbornej úrovne práce policajtov.

K medziročnému vývoju počtu vybavených vecí v prípravnom konaní prokurátormi voči známym páchateľom zastavením trestného stíhania, prerušením trestného stíhania alebo postúpením trestného stíhania, ktorý za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.4.1.4., ako aj policajtmi pri neznámych páchateľoch, ktorý v posledných troch rokoch vyplýva z tabuľky II.4.1.5. je potrebné uviesť, že tieto sú ovplyvnené legislatívnou zmenou Trestného zákona vyplývajúcou zo zákona č. 40/2024 Z. z., ktorý priniesol viacero zmien, ktorých dôsledkom bol medziročný nárast počtu zastavených trestných stíhaní a postúpených trestných stíhaní, či už voči známym, ako aj neznámym páchateľom.

V súvislosti s uvedenou novelou Trestného zákona za obdobie od 6. augusta 2024 do 31. decembra 2024 v trestných veciach dozorovaných na okresných prokuratúrach a krajských prokuratúrach došlo celkovo v 1 938 trestných veciach k postúpeniu veci inému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu (§ 214 Trestného poriadku) vzhľadom na zvýšenie dolnej hranice výšky škody pri jednotlivých trestných činoch. Z tohto počtu bolo v 831 trestných veciach vedené trestné stíhanie proti 897 obvineným (893 fyzických osôb a štyri právnické osoby) a v 1 107 veciach bolo trestné stíhanie vedené proti neznámemu páchateľovi.

K zastaveniu trestného stíhania vzhľadom na jeho neprípustnosť z dôvodu premlčania [§ 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku] v nadväznosti na skrátenie premlčacích dôb došlo celkovo v 367 veciach, z toho v 268 bolo trestné stíhanie vedené proti neznámemu páchateľovi a v 99 veciach proti celkovo 132 obvineným (117 fyzických osôb a 15 právnických osôb).

V dôsledku zmeny Trestného zákona bolo zastavené trestné stíhanie celkovo v 784 trestných veciach, z toho v 532 veciach bolo vedené trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi a v 252 trestných veciach bolo trestné stíhanie vedené proti 277 obvineným osobám (254 fyzických osôb a 23 právnických osôb).

V roku 2024 podali prokurátori postupom podľa § 236 ods. 1 Trestného poriadku, teda bez podania obžaloby, celkovo 370 návrhov na uloženie ochranného opatrenia, čo predstavuje nárast o 21,7 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom bolo podaných 304 takýchto návrhov. V prevažnej väčšine sa jednalo o podanie návrhov na uloženie ochranného liečenia a návrhov na zhabanie veci. Bolo zaznamenané podanie aj dvoch návrhov na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení a jedného návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do detencie. Obdobne ako v roku 2023, aj v roku 2024, boli prokurátori v drvivej väčšine prípadov úspešní, a to v 291 prípadoch, pričom len v troch prípadoch súd nevyhovel návrhu na uloženie ochranného liečenia z dôvodov, že obvinený už mal v inej veci uložené ochranné liečenie, resp. bol už dostatočne zdravotne kompenzovaný po absolvovaní dobrovoľnej liečby a v jednom prípade súd nevyhovel takémuto návrhu, keďže neboli splnené podmienky spočívajúce v trestnosti spáchaného činu. Nad rámec uvedených vybavení návrhov,

súdy ešte v dvoch prípadoch nekonali z dôvodu úmrtia obvineného a v siedmich prípadoch prokurátori vzali späť podané návrhy z dôvodu zmeny situácie. V ostatných 66 prípadoch ešte súd, obdobne ako v roku 2023 (v 52 prípadoch) o podaných návrhoch v roku 2024 nerozhodol.

4.1.1. Odklony v trestnom konaní

Restoratívna justícia je založená na myšlienke, že ak má páchateľ prevziať skutočnú trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin, ktorý spáchal, musí si najprv plne uvedomiť, priznať a pochopiť svoje konanie. Restoratívna justícia našla svoj odraz v odklonoch v trestnom konaní. Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pri všetkých odklonoch, je priznanie, resp. vyhlásenie obvineného, že spáchal stíhaný skutok. Bez splnenia tejto podmienky (a ďalších podmienok, ktoré sa pri jednotlivých odklonoch líšia) nemôže pristúpiť prokurátor k využitiu niektorého z odklonov.

Prokurátori uzavreli v roku 2024 dohodu o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku s 1 230 obvinenými, čo je o 370 obvinených menej ako v roku 2023. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku došlo v roku 2024 proti 551 obvineným, čo je o 347 obvinených menej než v roku 2023. K schváleniu zmieru a následne k zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v roku 2024 proti 381 obvineným, čo je o 37 obvinených menej ako v roku 2023.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že na prokuratúre došlo v roku 2024 k zníženiu využívania inštitútu uzavretia dohody o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku v porovnaní s rokom 2023 o 23,13 %, k zníženiu využívania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku o 38,64 % a k zníženiu využívania inštitútu zmieru a následného zastavenia trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku o 8,86 %.

Využívanie odklonov je zásadným spôsobom podmienené splnením prísnych zákonných podmienok, ako aj prístupom obvineného, ktorý k alternatívnemu spôsobu vybavenia veci nemôže byť žiadnym spôsobom nútený.

Prehľad vývoja počtu využitých odklonov v trestnom konaní za posledné tri roky je uvedený v tabuľke II.4.1.1.1.

4.1.2. Prieťahy v prípravnom konaní

Základným ukazovateľom pri vyhodnotení a posúdení rýchlosti prípravného konania a prieťahov v prípravnom konaní je dĺžka konania od začatia trestného stíhania do rozhodnutia v prípravnom konaní.

Na prokuratúrach bolo v roku 2024 evidovaných celkovo

- 2779 trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako jeden rok,

- 895 trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako dva roky,

- 822 trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako tri roky.

V porovnaní s rokom 2023 ide v trestných veciach starších ako jeden rok o pokles o 7,98 % (v roku 2023 bolo evidovaných 3 020 trestných vecí), v trestných

veciach starších ako dva roky o pokles o 8,39 % (v roku 2023 bolo evidovaných 977 trestných vecí) a v trestných veciach starších ako tri roky o pokles o 7,64 % (v roku 2023 bolo evidovaných 890 trestných vecí).

Ako je zrejmé z vyššie uvedených číselných údajov, prokurátorom sa v roku 2024 podarilo vo všetkých vyššie uvedených sledovaných ukazovateľoch znížiť počty relevantných trestných vecí.

Najčastejšie príčiny, ktoré vedú k predlžovaniu prípravného konania a ktoré sa takmer (až na malé výnimky) každoročne opakujú, sú:

-neprimeraná dĺžka vypracovania znaleckých posudkov (predovšetkým z odborov ekonomiky a zdravotníctva), ktorá je determinovaná osobou znalca, zložitosťou znaleckého dokazovania a preťaženosťou znalcov v niektorých odboroch, ktorá vzniká následkom ich nedostatočného počtu,

- neprimeraná dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc (problémy sa vyskytujú pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc orgánmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Spojených štátov amerických, Čínskej ľudovej republiky a viacerých iných štátov, osobitne takých, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, prípadne sa nenachádzajú v Európe), neúplnosť výsledkov právnej pomoci a následné žiadanie o ich doplnenie, nereagovanie dožiadaného štátu na takú žiadosť a s tým spojená potreba konať prostredníctvom kontaktných bodov Európskej justičnej siete alebo cez Eurojust; zo štatistických údajov vyplýva, že v územnej pôsobnosti niektorých krajských prokuratúr neprimeraná dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc bola zaznamenaná v približne 20% trestných vecí, v ktorých trvá prípravné konanie nad jeden rok, pričom v územnej pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Prešove bolo zistených až asi 40% trestných vecí, v ktorých trvá prípravné konanie nad jeden rok v dôsledku neprimeranej dĺžky vybavovania žiadostí o právnu pomoc,

- prísny formalizmus prípravného konania; niektoré úkony sa opakujú viackrát v rámci predprípravného a prípravného konania, keďže súdy často neakceptujú úkony vykonané pred vznesením obvinenia a považujú ich za nezákonné,

-obštrukcie, osobitne zo strany obvinených a obhajcov (rôzne formy podaní a návrhov namietajúcich postup orgánov prípravného konania, ktoré majú desiatky a niekedy aj stovky strán, nepreberanie zásielok, vyhýbanie sa úkonom trestného konania, účelové ospravedlnenia neúčasti na nariadených úkonoch trestného konania, zmeny obhajcov),

-nemožnosť zabezpečiť osoby na úkony trestného konania (nepreberanie zásielok na nimi uvedenej adrese alebo na adrese trvalého pobytu, ich zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky a zriedkavé dochádzanie do miesta trvalého pobytu, časté zmeny pobytu týchto osôb na území Slovenskej republiky aj v zahraničí),

-skutková a právna náročnosť trestných vecí, náročnosť dokazovania, nutnosť vykonania veľkého počtu procesných úkonov (uvedené sa týka najmä ekonomickej kriminality, daňových trestných činov a počítačovej kriminality) vrátane vykonávania finančného vyšetrovania,

-prechod agendy v rozpracovaných trestných veciach, v ktorých predtým vykonávala dozor iná súčasť prokuratúry, osobitne bývalý Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry, ktorého pôsobnosť prešla v dôsledku zmeny právnej úpravy od 20. marca 2024 na jednotlivé krajské prokuratúry, s ktorým je spojené naštudovanie často skutkovo a právne, ako aj svojím rozsahom náročných trestných vecí,

-nedostatočná kvalita vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, povrchne vykonávané dokazovanie policajtmi, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nedostatočná znalosť merita veci policajtmi, nedostatočné dodržiavanie procesných postupov, ktoré opodstatňujú vrátenie veci policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,

-dlhodobo vysoká fluktuácia v Policajnom zbore, reorganizácie Policajného zboru, ktoré spoločne spôsobujú, že trestné veci sú prideľované novým policajtom, ktorí ich nepoznajú a musia sa s nimi oboznámiť,

-pasívny prístup policajtov, ktorí často nekonajú samostatne, ale len na základe záväzných pokynov prokurátorov; rozsah uskutočnených úkonov často nebýva dostatočný pre kvalifikované a zákonné rozhodnutie,

-nefungujúca zastupiteľnosť u poverených príslušníkov Policajného zboru a vyšetrovateľov Policajného zboru (s výnimkou väzobných vecí), ktorá má za následok, že v čase, keď poverený príslušník Policajného zboru alebo vyšetrovateľ Policajného zboru čerpá dovolenku, je na rehabilitácii, je práceneschopný a podobne, sa v jemu pridelených veciach nevykonávajú žiadne procesné úkony.

Pokiaľ ide o prieťahy, ktoré vznikajú na strane príslušníkov Policajného zboru, je potrebné uviesť, že tieto boli prokurátormi zistené na všetkých súčastiach Policajného zboru. Tak, ako v minulých rokoch, aj v roku 2024 prokurátori zistenú nečinnosť policajtov signalizovali nadriadeným policajtom, prípadne odňali policajtovi trestnú vec. Takéto opatrenia nemali ani v roku 2024 požadovaný efekt (policajti odňatie vecne a právne náročného, spravidla rozsiahleho vyšetrovacieho spisu skôr privítali). V roku 2024 prokurátori rozhodli v 59 veciach o odňatí veci policajtovi podľa § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku (84 vecí v roku 2023).

Odhliadnuc od uvedeného, zo strany prokurátorov je potrebné vykonávať náležitý dozor v pridelených trestných veciach a aktívne využívať príslušné dozorové oprávnenia v každej trestnej veci. Prokurátori sú povinní dôsledne vyhodnocovať potrebu a opodstatnenosť vykonávania konkrétnych úkonov dokazovania, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v prípravnom konaní (najmä potrebu znaleckého dokazovania, či právnej pomoci), ale tiež trvať na riadnom a včasnom vykonávaní úkonov a plnení pokynov prokurátora policajtom.

Prokurátori, ktorí vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, sú kontrolovaní nadriadenými prokurátormi na všetkých úrovniach prokuratúry s cieľom zabrániť vzniku prieťahov a odstrániť prieťahy v prípravnom konaní. Zvýšenie

rýchlosti konania v prípravnom konaní (a nielen v prípravnom) je totiž jednou zo základných dlhoročných priorít v rámci činnosti prokuratúry.

Za účelom realizácie uvedeného bolo generálnym prokurátorom a ďalšími vedúcimi prokurátormi v predchádzajúcich obdobiach a aj v roku 2024 prijatých viacero opatrení, ktoré sú priebežne, v prípade potreby, aktualizované. Medzi takéto opatrenia možno zaradiť pravidelné každoročné podávanie informácií generálnemu prokurátorovi krajskými prokurátormi o stave prípravného konania v trestných veciach, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako jeden rok, dva roky alebo viac ako tri roky. Tieto informácie generálny prokurátor vyhodnocuje, pričom vyhodnocuje aj účinnosť opatrení krajských prokurátorov prijatých za účelom odstránenia prieťahov a následne, v nadväznosti na uvedené, prijíma opatrenia vo vzťahu k podriadeným prokuratúram.

Aj v nadväznosti na opatrenia generálneho prokurátora boli krajskými prokurátormi prijaté aj v priebehu roku 2024 viaceré opatrenia za účelom odstránenia prieťahov v prípravnom konaní, pričom každý krajský prokurátor zohľadnil pri prijímaní uvedených opatrení špecifiká týkajúce sa okresných prokuratúr v územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry, ktorú riadi.

Medzi takéto opatrenia možno zaradiť pravidelné vykonávanie previerok prokurátormi okresných prokuratúr, okresnými prokurátormi a prokurátormi krajských prokuratúr. Uvedené platí primerane aj pre trestné veci, v ktorých vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní prokurátori krajských prokuratúr. Za účelom ukončenia prípravného konania v uvedených trestných veciach bez zbytočných prieťahov sú pravidelne realizované medzirezortné porady na úrovni okresných prokuratúr a okresných riaditeľstiev Policajného zboru, ako aj na úrovni krajských prokuratúr a krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

4.2. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

V roku 2024 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 20 213 osôb (22 259 odsúdených bolo v roku 2023), oslobodených spod obžaloby bolo 649 osôb (počet oslobodených spod obžaloby za posledné tri roky je v tabuľke II.4.2.1.). Počet oslobodených osôb na celkovom počte obžalovaných osôb predstavuje 2,9 %. V porovnaní s rokom 2023 došlo k poklesu počtu odsúdených osôb o 9,19 % (22 259 osôb v roku 2023) a k nárastu počtu oslobodených osôb o 3,18% (629 osôb v roku 2023). Klesol počet obžalovaných osôb, a to o 11,28 %, keď v roku 2024 bolo obžalovaných 21 425 osôb (24 148 osôb v roku 2023), z toho bolo 5 349 osôb obžalovaných na základe postupu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku (superskrátené vyšetrovanie). Prehľad vývoja počtu obžalovaných a podiel osôb obžalovaných na základe postupu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku za posledné tri roky vyplýva z tabuľky II.4.2.2.

Súdy podmienečne zastavili v roku 2024 trestné stíhanie proti 103 osobám (101 osôb v roku 2023), čo predstavuje nárast o 1,98 %. V roku 2024 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie proti 109 osobám (proti 117 osobám v roku 2023), čo znamená pokles o 6,84 %. Pokles o 22,22% bol zaznamenaný pri dohodách o vine a treste uzatvorených medzi prokurátormi a obvinenými, keď ich súdy v roku 2024 schválili proti 1 176 obvineným (proti 1 512 obvineným v roku 2023). Trestné stíhanie bolo súdmi zastavené voči 351 osobám (voči 219 osobám v roku 2023).

V súvislosti s prijatou novelou Trestného zákona došlo k rapídnemu nárastu počtu súdmi postúpených vecí iným orgánom na prejednanie priestupku, iného správneho deliktu alebo na prejednanie v disciplinárnom konaní, a to takmer sedem násobne (714 vecí v roku 2024, 105 vecí v roku 2023).

V roku 2024 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam súdov. Celkovo bolo podaných 1 450 odvolaní (1 529 v roku 2023), čo je pokles o 5,16 %. Z celkového počtu podaných odvolaní súdy druhého stupňa vyhoveli 525 odvolaniam (561 v roku 2023) a zamietnutých bolo 621 odvolaní (553 odvolaní v roku 2023). Proti rozhodnutiam súdov prokurátori podali 514 sťažností (257 v roku 2023), z toho úspešných bolo 182 sťažností (85 v roku 2023) a neúspešných bolo 147 sťažností (102 v roku 2023). O ostatných odvolaniach a sťažnostiach nebolo v roku 2024 rozhodnuté. Proti trestným rozkazom podali v roku 2024 prokurátori 760 odporov (870 v roku 2023).

4.2.1. Prieťahy v súdnom konaní (vrátane sťažností na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku)

S trestným konaním súdnym, ktoré je obligatórnym štádiom trestného konania, iniciovaným na základe obžaloby alebo iného návrhu prokurátora je priamo spojený aj časový aspekt vychádzajúci z požiadavky čl. 48 ods. 2 ústavy a § 2 ods. 7 Trestného poriadku, v ktorých je upravené právo na verejné prejednanie veci a na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Prokuratúra ako jedna zo strán súdneho konania nemôže jeho dĺžku zásadným spôsobom ovplyvniť. Prokurátor ako procesná strana má v tomto smere oprávnenie vyplývajúce zo zákonnej úpravy, a to podanie sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátori priebežne sledujú stav trestných vecí po podaní obžaloby a v odôvodnených prípadoch komunikujú so súdmi, aby zistili príčiny nekonania, resp. aktuálny stav vybavenia veci, spravidla písomnými žiadosťami a tiež na medzirezortných pracovných poradách za účasti okresného prokurátora alebo krajského prokurátora a zástupcov vedenia okresného súdu alebo krajského súdu.

Sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku boli v roku 2024 prokurátormi uplatnené celkovo v 186 veciach (v 183 veciach v roku 2023). Najviac sťažností bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (120 sťažností), Krajskej prokuratúry v Trenčíne (27 sťažností) a Krajskej prokuratúry v Trnave (15 sťažností). Prehľad sťažností pre nečinnosť súdu podaných za posledné tri roky prokurátormi podľa obvodov krajských prokuratúr je v tabuľke II.4.2.1.1. Najviac sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku podávajú prokurátori v územnom obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave, najmä vo vzťahu k Mestskému súdu Bratislava I. Celkovo však v rámci sústavy prokuratúry možno konštatovať v rámci jednotlivých krajských prokuratúr znižovanie celkového počtu podaných sťažností na nečinnosť súdu oproti predchádzajúcim sledovaným obdobiam.

Sťažnosti pre nečinnosť podávajú prokurátori v súlade s opatrením generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 38/21/1000-22 z 28. decembra 2021 podľa druhu trestného činu, a to vo veciach, v ktorých je podaná obžaloba za prečin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako šesť mesiacov,

vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba pre zločin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon viac ako jeden rok a vo veciach, v ktorých bol podaný návrh na obnovu konania a súd o tomto návrhu nekonal dlhšie ako jeden rok. Vďaka tomuto opatreniu je zabezpečený štatistický prehľad o činnosti súdov po podaní obžaloby a zjednotený postup podriadených prokuratúr pri posudzovaní dôvodov podania sťažnosti na prieťahy súdu.

Nečinnosť súdov determinovanú subjektívnymi prieťahmi sudcu možno považovať za výnimočnú a je najmä dôsledkom nepriaznivého personálneho stavu sudcov okresných súdov.

Neúmerná dĺžka súdneho konania bola ovplyvnená aj tým, že pri zmene samosudcu alebo zloženia senátu (napríklad pri odchode sudcu do dôchodku alebo úmrtí sudcu) obžalovaní nesúhlasili so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu a hlavné pojednávanie sa muselo vykonať znova (§ 277a ods. 1 Trestného poriadku), čím dochádzalo k opätovnému a opakovanému procesu dokazovania. Dĺžka konania na súde po podaní obžaloby býva prevažne ovplyvnená aktivitou strán trestného konania, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov a svedkov.

Pretrvávajúcim dôvodom predlžovania súdneho konania, najmä zo strany obvinených, je využívanie inštitútu námietky zaujatosti podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku či inštitútu odňatia a prikázania veci podľa § 23 Trestného poriadku. Uplatnenie týchto inštitútov vytvára procesnú prekážku na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci až do času právoplatného rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo o návrhu na odňatie veci, čo negatívne ovplyvňuje celkovú dĺžku súdneho konania.

K objektívnemu predĺženiu súdneho konania dochádza aj v dôsledku právnych prekážok ustanovených Trestným poriadkom, a to:

- v prípade, ak do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu a je potrebné počkať na nadobudnutie právoplatnosti súdnych rozhodnutí vydaných v iných trestných veciach o ostatných zbiehajúcich trestných činoch,

- v prípade, ak sa v konaní pred samosudcom v priebehu hlavného pojednávania alebo v jeho závere zistí, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného alebo spoločného trestu k trestu, ktorý bol uložený v konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného poriadku); v takom prípade musí samosudca postúpiť vec senátu s dôsledkami spočívajúcimi vo vykonaní súdneho konania od začiatku.

Neprehliadnuteľným faktorom a trendom, ktorý mal aj v roku 2024 negatívny vplyv na súdne konania, a to nielen v trestnej oblasti, bolo opakujúce sa nahlasovanie výbušnín na súdoch, čím boli zmarené viaceré súdne pojednávania.

4.3. Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende

Generálny prokurátor v rámci prieskumnej činnosti zabezpečuje nápravu právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Túto činnosť vykonáva na trestnom úseku, a to prostredníctvom dvoch zákonných oprávnení.

V prípravnom konaní je generálny prokurátor podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku oprávnený a zároveň povinný zrušiť právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. V súdnom konaní je generálny prokurátor oprávnený podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa z dôvodov taxatívne vymedzených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“).

Poznatky o porušení zákona generálny prokurátor zisťuje na základe návrhov oprávnených osôb, najmä obvinených a poškodených, ale aj iných subjektov, a tiež na základe vlastných informácií prokuratúry, najmä z dohľadovej činnosti, v rámci ktorej nadriadení prokurátori priebežne a systematicky preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodovacej činnosti podriadených prokurátorov a zákonnosť právoplatných súdnych rozhodnutí.

Dôležitosť významu prieskumnej agendy možno identifikovať v dvoch základných rovinách. V prvom rade sú zákonné oprávnenia generálneho prokurátora dôsledne uplatňované v tejto oblasti výkonu pôsobnosti prokuratúry nástrojom reálne zabezpečujúcim nápravu nezákonných rozhodnutí neprípustne zasahujúcich do individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, v druhom rade predstavujú účinný prostriedok zjednocovania aplikačnej praxe policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní a prostredníctvom rozhodnutí Najvyššieho súdu vydaných na základe dovolaní generálneho prokurátora a aplikačnej praxe súdov.

4.3.1. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

Právomoc generálneho prokurátora zrušiť z dôvodu nezákonnosti právoplatné rozhodnutia orgánov prípravného konania podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku predstavuje mimoriadne dôležitý a v podstate jediný právny nástroj, ktorým môže generálny prokurátor v konkrétnej trestnej veci poznačenej porušením zákona vysloviť svoj záväzný právny názor a opätovne v nej nastoliť stav zákonnosti, čo má zásadný význam nielen pre dotknuté subjekty trestného konania z hľadiska rešpektovania ich ústavne garantovaných práv v oblasti vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti, ale aj pre procesný postup a rozhodovaciu činnosť všetkých podriadených prokurátorov, ktorá sa takýmto spôsobom unifikuje v súlade so zákonnou povinnosťou Generálnej prokuratúry dozerať na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami.

Platná právna úprava vzhľadom na výslovný zákonný zákaz tzv. negatívnych pokynov (§ 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) bráni nielen generálnemu prokurátorovi, ale aj ostatným nadriadeným prokurátorom zabezpečiť nápravu nezákonného rozhodnutia iným spôsobom.

V konaní podľa § 363 až 367 Trestného poriadku generálny prokurátor dôsledne preskúmava všetky zákonné hmotnoprávne a procesnoprávne predpoklady vedenia dotknutého trestného konania. Pri uplatňovaní svojej mimoriadnej kasačnej právomoci sa spravuje zásadou subsidiarity, v medziach ktorej sa tento inštitút využíva v situáciách, kedy nápravu nezákonného stavu nemožno zabezpečiť inými právnymi prostriedkami, predovšetkým procesnými oprávneniami samotného dozorového prokurátora.

Nedostatky identifikované v mimoriadnom opravnom konaní v procesnom postupe a rozhodovacej činnosti orgánov prípravného konania sa na základe rozhodnutia generálneho prokurátora oboznamujú a prejednávajú na pracovných poradách generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi, ako aj na pracovných poradách riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a vedúcimi trestných oddelení krajských prokuratúr, na ktorých sú v záujme eliminácie opakovaného výskytu obdobných pochybení v budúcnosti prijímané konkrétne cielené opatrenia.

V roku 2024 bolo generálnemu prokurátorovi podaných celkom 672 návrhov oprávnených osôb a iných subjektov na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (728 návrhov v roku 2023), z toho v 62 prípadoch išlo o návrhy na zrušenie právoplatných rozhodnutí prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry, resp. rozhodnutí policajtov podliehajúcich ich zákonnej dozorovej právomoci. Aj keď bol v medziročnom porovnaní zaznamenaný mierny pokles nápadu na tomto úseku prieskumnej agendy o 7,69 %, ide o historicky druhý najvyšší nápad návrhov od roku 2016. V súlade s dlhodobým trendom najvyšší počet návrhov, a to až 646 (96,13 % zo všetkých návrhov) podali obvinení (691 návrhov v roku 2023).

Z celkového počtu 672 návrhov až 591 smerovalo proti uzneseniu o vznesení obvinenia (671 v roku 2023), čo predstavuje 87,95 % z celkového nápadu, kým v zostávajúcich 81 prípadoch bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie iného druhu (napríklad uznesenie o zastavení trestného stíhania, uznesenie o spojení viacerých trestných vecí na spoločné konanie, uznesenie o vylúčení trestnej veci na samostatné konanie, uznesenie o nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného konania, uznesenie o pribratí znalca do trestného konania, uznesenie o vrátení, resp. nevrátení veci, opravné uznesenie).

V roku 2024 vydal generálny prokurátor celkom 97 rozhodnutí zrušujúcich právoplatné rozhodnutia orgánov prípravného konania (78 rozhodnutí v roku 2023), čo predstavuje akceptáciu 14,43 % z celkového počtu podaných návrhov (10,71 % v roku 2023). V medziročnom porovnaní tak percentuálny podiel návrhov, ktorým bolo v roku 2024 v konaní podľa § 363 až 367 Trestného poriadku generálnym prokurátorom vyhovené, oproti roku 2023 narástol o 3,72 %, čo je zrejmé aj z nižšie vyobrazeného grafu a tabuľky II.4.3.1. V žiadnom z týchto prípadov generálny prokurátor nevyužil zákonnú možnosť rozhodnúť následne vo veci sám. Namiesto toho po zrušení napadnutého rozhodnutia prikázal orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla išlo, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Z celkového počtu 97 uznesení generálneho prokurátora bolo v 48 prípadoch zrušené výlučne rozhodnutie prokurátora (prvostupňové, prípadne druhostupňové, resp. druhostupňové spolu s prvostupňovým), v 44 prípadoch bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie prokurátora v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím policajta, vo zvyšných piatich prípadoch bolo predmetom zrušenia výlučne prvostupňové rozhodnutie policajta.

Z hľadiska vecnej a miestnej príslušnosti jednotlivých zložiek prokuratúry bolo najviac kasačných uznesení generálneho prokurátora v roku 2024 vydaných vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam orgánov prípravného konania v trestných veciach patriacich do zákonnej pôsobnosti bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry (18), ďalej v trestných veciach dozorovaných v územných obvodoch Krajskej prokuratúry v Nitre (15) a Krajskej prokuratúry v Košiciach (14), nasledoval obvod Krajskej prokuratúry v Bratislave (11), obvod Krajskej prokuratúry v Trnave a obvod Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (zhodne po 10), ďalej obvod Krajskej prokuratúry v Trenčíne (osem) a obvod Krajskej prokuratúry v Žiline (šesť). Najmenej kasačných uznesení generálneho prokurátora bolo v roku 2024 vydaných vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam orgánov prípravného konania z obvodu Krajskej prokuratúry v Prešove (päť).

V roku 2024 boli zrušené celkom štyri meritórne rozhodnutia prokurátorov, rovnako ako v roku 2023, a to uznesenie o zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, uznesenie o zastavení trestného stíhania obvineného pre jeho neprípustnosť v dôsledku absentujúceho súhlasu poškodenej, uznesenie o schválení zmieru medzi obvineným a poškodeným a o zastavení trestného stíhania

obvineného a uznesenie o zastavení trestného stíhania pre okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť obvineného v dôsledku jeho nepríčetnosti v čase činu.

V uvedenom období sa uplatnenie mimoriadnej kasačnej právomoci generálneho prokurátora týkalo celkom 83 uznesení o vznesení obvinenia, resp. o rozšírení obvinenia (62 uznesení v roku 2023). V 34 prípadoch však bolo zrušené len druhostupňové uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažností obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 193 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku (20 prípadov v roku 2023), v nadväznosti na čo bolo prokurátorom uložené o sťažnosti opätovne konať a rozhodnúť v súlade so zákonom, tzn. odstrániť generálnym prokurátorom vytýkané nedostatky, pre ktoré bolo právoplatné rozhodnutie zrušené. V dvoch prípadoch došlo v mimoriadnom opravnom konaní k zrušeniu rozhodnutia, ktorým prokurátor v sťažnostnom konaní, resp. využitím svojho dozorového kasačného oprávnenia zrušil prvostupňové uznesenie policajta o vznesení obvinenia, čo malo za následok obnovenie jeho formálno-právnych účinkov.

Charakter dôvodov, pre ktoré bol generálnym prokurátorom v mimoriadnom opravnom konaní prijatý záver o porušení zákona v intenzite odôvodňujúcej zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta, bol v sledovanom období rôznorodý. Najčastejšie sa porušenie zákona v aplikačnej praxi prokurátorov už dlhodobo identifikuje v súvislosti s ich rozhodovaním v sťažnostnom konaní (najmä z dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia, porušenia vecnej, prípadne funkčnej príslušnosti v sťažnostnom konaní, nevysporiadania sa s odôvodnením riadneho opravného prostriedku prezentovaným v samostatnom podaní, nesprávneho vyhodnotenia zachovania sťažnostnej lehoty či postavenia sťažovateľa ako oprávnenej osoby, ktorej sa napadnuté uznesenie priamo dotýka, duplicitného rozhodovania prokurátorom o ďalšej sťažnosti podanej obvineným v zastúpení jeho obhajcu proti identickému prvostupňovému uzneseniu, prípadne doručenia chybného výtlačku prvostupňového uznesenia jednej z oprávnených osôb), osobitne v kontexte uplatňovania práva obvineného na obhajobu (prevažne v dôsledku nezabezpečenia povinnej obhajoby obvinenému, napriek existencii zákonného dôvodu na taký postup, neurčitosti formulovania skutkovej vety, vzhľadom na ktorú nemohlo byť obvinenému dostatočne zrejmé, proti čomu sa má brániť).

Dlhodobo ustálenú kategóriu dôvodov predstavujú vady skutkového charakteru, ktoré sa v procesnoprávnom ohľade v roku 2024 prejavili predovšetkým v nedostatkoch v skutkových zisteniach (najmä v dôsledku nesprávneho zamerania dokazovania - mimo obligatórneho dôkazného rámca predznamenaného zákonnými znakmi objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty príslušného trestného činu, čo rezultovalo do predčasnosti vznesenia obvinenia), v nesprávnej (nedostatočnej, vágnej, zmätočnej, chaotickej) formulácii skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, v nesprávnom (nedostatočnom, neúplnom, selektívnom) vyhodnotení dokazovania (čo zahŕňa prípady prehliadania skutkových rozporov, svojvôľu pri hodnotení dokazovania, opomenutie vyhodnotenia materiálneho korektívu pri prečine, ako aj založenia vznesenia obvinenia na v danom štádiu trestného konania nepoužiteľných dôkazoch), v porušení zákonnosti dokazovania (identifikovanom najmä v postupe policajta pri zaisťovaní omamných a psychotropných látok pre potreby trestného konania, ako aj v situácii, kedy na vybavovaní danej trestnej veci participujúci operatívny pracovník vystupoval pri prečítaní a podpise zápisnice o výsluchu

dôležitého svedka v postavení „nezúčastnenej“ osoby), alebo v porušení zásady ne bis in idem (v kontexte vznesenia obvinenia pre skutok, pre ktorý bol obvinený už v minulosti súdom právoplatne oslobodený spod obžaloby, ako aj vznesenia obvinenia pre skutok previazaný jednotou a totožnosťou s iným skutkom, pre ktorý bol obvinený trestne stíhaný simultánne v inej trestnej veci). Z hmotnoprávneho hľadiska sa pochybenia zákonom predpokladanej intenzity v roku 2024 prejavili dominantne v nesprávnom právnom posúdení skutku ako trestného činu (napriek absencii jedného alebo viacerých obligatórnych znakov objektívnej či subjektívnej stránky jeho skutkovej podstaty), ale aj v nezohľadnení negatívnej podmienky trestnej zodpovednosti v podobe premlčania trestného stíhania pri vznášaní obvinenia.

V neposlednom rade bolo podkladom pre postup generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku v sledovanom období roku 2024 revízne zistenie ohľadom oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému neovládajúcemu slovenský jazyk bez zabezpečenia jeho úradného prekladu do príslušného cudzieho jazyka, neprípustného dopĺňania skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia opravným uznesením, nedostatočného preverenia obrany podozrivého, porušenia zásady legality, alebo nesplnenia zákonných predpokladov pre skončenie prípravného konania zastavením trestného stíhania pre okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť obvineného v dôsledku jeho nepríčetnosti v čase činu, kedy nebolo dostatočne preverené spáchanie skutku vykazujúceho formálne znaky činu inak trestného, resp. schválením zmieru medzi obvineným a poškodeným a zastavením trestného stíhania, kedy v dôsledku nepreskúmania majetkových pomerov obvineného nemohla byť náležite posúdená primeranosť ním zloženej peňažnej sumy určenej na ochranu a podporu obetí trestných činov.

Medzi najčastejšie dôvody uplatnenia mimoriadnej kasačnej právomoci generálneho prokurátora vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry alebo právoplatným rozhodnutiam policajtov podliehajúcich ich zákonnej dozorovej právomoci možno zaradiť - skutkový dej nezodpovedal právnej kvalifikácii skutku, porušenie práva na obhajobu, nedostatočne vykonané dokazovanie, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť meritórneho rozhodnutia, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia o sťažnosti, odvolávanie sa na procesne nepoužiteľné a v skutočnosti neexistujúce dôkazy, nesprávny záver o existencii zákonnej prekážky na riadny výkon funkcie konajúcej vyšetrovateľky Policajného zboru z dôvodu súbežného výkonu jej funkcie poslankyne obecného zastupiteľstva, uloženie poriadkovej pokuty v rozpore so zákonom. Z 18 rozhodnutí generálneho prokurátora vydaných podľa § 363 Trestného poriadku týkajúcich sa rozhodnutí v pôsobnosti bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry bolo 11 rozhodnutiami zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, z toho v piatich prípadoch samostatne (po nadobudnutí jeho právoplatnosti v prvostupňovom konaní) a v šiestich prípadoch spojených s druhostupňovým uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnej. Ďalšími štyrmi rozhodnutiami generálneho prokurátora bolo v tomto období zrušené výlučne druhostupňové uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnej (v troch prípadoch), resp. ako oneskorene podanej (v jednom prípade), za súčasného uloženia povinnosti o predmetných sťažnostiach opätovne konať a rozhodnúť. Zostávajúcimi tromi rozhodnutiami generálneho prokurátora bolo zrušené prvostupňové uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

prvostupňové uznesenie policajta o uložení poriadkovej pokuty obvinenému v spojení s druhostupňovým uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti tomuto rozhodnutiu ako nedôvodnej, a napokon, druhostupňové uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti prvostupňovému uzneseniu policajta o odmene a náhrade ustanoveného obhajcu ako podanej neoprávnenou osobou, za súčasného uloženia povinnosti o predmetnej sťažnosti opätovne konať a rozhodnúť.

Nedostatky zistené generálnym prokurátorom zodpovedajú vo svojich dôsledkoch takým podstatným vadám konania, ktorých odstránenie je v ďalšom priebehu trestného konania vylúčené a ktoré tak priamo ohrozujú dosiahnutie jeho účelu v podobe náležitého zistenia trestných činov, spravodlivého potrestania ich páchateľov a odňatia výnosov z trestnej činnosti. Ak by k odstráneniu takýchto vád na procesnej platforme vytvorenej kasačným rozhodnutím generálneho prokurátora nedošlo ešte v rámci prípravného konania, po podaní obžaloby by súdu často neostalo iné, ako obžalobu odmietnuť, trestné stíhanie zastaviť alebo obvineného spod obžaloby oslobodiť, čo by v konečnom dôsledku vyústilo do vzniku zodpovednosti prokuratúry podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy“).

Bez vyhovenia návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia bolo v roku 2024 generálnym prokurátorom vybavených celkom 577 vecí (619 vecí v roku 2023), z ktorých v 465 veciach bolo vypracované riadne odôvodnené upovedomenie generálneho prokurátora podľa § 365 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku (523 vecí v roku 2023), predovšetkým vzhľadom k nezisteniu dôvodov na zrušenie napadnutého právoplatného rozhodnutia, prípadne z dôvodu uplynutia zákonnom ustanovenej lehoty alebo z dôvodu podania návrhu neoprávneným subjektom. Zostávajúcich 112 vecí bolo vybavených iným spôsobom, napríklad konštatovaním predčasnosti podania návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku z dôvodu nenadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu prípravného konania v čase podania takého návrhu, konštatovaním neprípustnosti prieskumu napadnutého rozhodnutia generálneho prokurátora v tomto mimoriadnom opravnom konaní, konštatovaním nemožnosti vybavenia návrhu smerujúceho proti rozhodnutiu orgánu prípravného konania vydanému v štádiu trestného stíhania vedeného „vo veci“ v režime mimoriadneho opravného konania, pripojením k inej veci za účelom vybavenia v spoločnom konaní, postúpením veci súdu na ďalšie konanie o medzičasom podanej obžalobe, postúpením veci vecne a miestne príslušnej zložke prokuratúry na zjednanie nápravy vlastnými právnymi prostriedkami, vzatím na vedomie späťvzatia návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku a pod.

4.3.2. Dovolania

V roku 2024 generálny prokurátor konal v 495 veciach (v 556 veciach v roku 2023), v ktorých bol podaný podnet na podanie dovolania, alebo v ktorých obvinení sami podali dovolanie na súd.

Podstatnú časť podnetov na podanie dovolania, rovnako ako v minulosti, podali obvinení. V roku 2024 generálny prokurátor odložil pre neopodstatnenosť 71 podnetov (83 podnetov v roku 2023).

Súčasťou dovolacej agendy v trestnom konaní je aj príprava a účasť prokurátorov Generálnej prokuratúry na verejných zasadnutiach, na ktorých Najvyšší súd rozhoduje o dovolaniach podaných obvinenými, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

Generálny prokurátor v roku 2024 podal sedem dovolaní (jedenásť v roku 2023), z toho päť v neprospech obvineného a dve v prospech obvineného. Najvyšší súd o týchto dovolaniach zatiaľ nerozhodol, ale v roku 2024 vyhovel siedmim dovolaniam podaným generálnym prokurátorom ešte v predchádzajúcich rokoch a dve dovolania generálneho prokurátora odmietol.

Dovolania generálneho prokurátora sa opierajú predovšetkým o dva zákonom ustanovené dôvody:

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku,

- uložený trest bol mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa za prejednávaný trestný čin.

Generálny prokurátor v roku 2024 v ôsmich veciach podnetom požiadal ministra spravodlivosti o podanie dovolania v prípadoch, v ktorých sám nedisponuje oprávnením podať dovolanie (v 11 veciach v roku 2023). Minister spravodlivosti vyhovel jednému podnetu - podal dovolanie, piatim podnetom nevyhovel z dôvodu zmeny Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024, a v dvoch veciach zatiaľ nerozhodol.

5. Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku medzinárodnej justičnej spolupráce

Úlohy v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach plnia na prokuratúre prokurátori medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry (ďalej len „medzinárodný odbor“), prokurátori krajských prokuratúr a prokurátori okresných prokuratúr.

Medzinárodný odbor plní úlohy spojené s usmerňovaním, koordináciou postupu a kontrolou podriadených prokuratúr pri vybavovaní agendy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach podľa Trestného poriadku, ďalších osobitných zákonov a medzinárodných zmlúv.

V rámci organizačnej štruktúry krajských prokuratúr sú na šiestich krajských prokuratúrach vytvorené samostatné medzinárodné oddelenia, na ktorých pôsobia prokurátori v počte traja až piati. Na Krajskej prokuratúre v Trnave je zriadené oddelenie medzinárodné a dozoru v trestnom konaní, na ktorom v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach pôsobí päť prokurátorov a na Krajskej prokuratúre v Nitre oddelenie medzinárodné a boja s organizovaným zločinom, na ktorom pôsobí osem prokurátorov. Prokurátori medzinárodných oddelení na krajských prokuratúrach vybavujú buď výlučne agendu medzinárodnej justičnej

spolupráce, alebo okrem tejto agendy vykonávajú aj dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, prípadne dohľadovú právomoc.

Na okresných prokuratúrach vybavujú agendu medzinárodnej justičnej spolupráce prokurátori so špecializáciou na túto oblasť v počte jeden až traja, a to v súlade s pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov pre právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Súčasne sú určení zastupujúci prokurátori na danú agendu, ktorí vybavujú napadnuté veci v čase neprítomnosti prokurátorov s touto špecializáciou. Okrem agendy medzinárodnej justičnej spolupráce vybavujú prokurátori aj ostatnú trestnú agendu. V oblasti aktívnej právnej pomoci je prax na okresných prokuratúrach diferencovaná na dva modely. V rámci jedného modelu veci napadnuté v tejto oblasti vybavujú výhradne prokurátori so špecializáciou na právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach a v rámci druhého modelu títo prokurátori poskytujú len súčinnosť dozorovým prokurátorom.

Nápad agendy na medzinárodnom odbore bol v roku 2024 porovnateľný s rokom 2023. V roku 2024 v agende medzinárodnej justičnej spolupráce napadlo na medzinárodný odbor 1 472 vecí (1 513 vecí v roku 2023). Nápad vecí v agende analytickej činnosti, pripomienok v legislatívnom procese, stanovísk k materiálom vlády, Ústavného súdu, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj vecí týkajúcich sa vzťahov k Európskej únii, Rade Európy, Organizácii spojených národov, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu súdu pre ľudské práva a iným medzinárodným orgánom a organizáciám predstavoval 618 vecí (519 vecí v roku 2023). Spolu 2 090 vecí, čo v porovnaní s rokom 2023 (2 032 vecí) predstavuje nárast o 58 vecí.

Nápad trestných vecí v agende medzinárodnej justičnej spolupráce za jednotlivé krajské prokuratúry (vrátane okresných prokuratúr) a Generálnu prokuratúru dokumentuje tabuľka II.5.1.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať pokles nápadu agendy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach v služobných obvodoch šiestich krajských prokuratúr.

Najvyšší pokles agendy na úseku medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave, a to o 263 trestných vecí. Z hľadiska počtu nasleduje obvod Krajskej prokuratúry v Nitre s poklesom agendy o 164 vecí, obvod Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici o 113 vecí, obvod Krajskej prokuratúry v Košiciach o 94 vecí, obvod Krajskej prokuratúry v Žiline o 81 vecí a obvod Krajskej prokuratúry v Trenčíne o 38 vecí. Naopak, nárast tejto agendy bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove, a to o 262 vecí a Krajskej prokuratúry v Bratislave o 61 vecí.

Z hľadiska samotných krajských prokuratúr bol zaznamenaný nárast agendy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach na Krajskej prokuratúre v Bratislave, a to o 143 vecí a na Krajskej prokuratúre v Prešove o 82 vecí. Naopak, najväčší pokles tejto agendy zaznamenala Krajská prokuratúre v Nitre (o 162 vecí).

Na okresných prokuratúrach bol najvyšší pokles agendy na úseku medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave, a to o 251 vecí. Naopak, mierny nárast tejto agendy bol z hľadiska okresných prokuratúr zaznamenaný na okresných prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne (o 41 vecí).

5.1.Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)

5.1.1. Odovzdané trestné stíhania

V roku 2024 bolo odovzdaných 13 trestných stíhaní do cudziny podľa § 529 Trestného poriadku; 14 trestných stíhaní bolo odovzdaných v roku 2023 (tabuľka II.5.1.1.1.)

5.1.2. Odovzdané trestné oznámenia

V roku 2024 bolo do cudziny odovzdaných 211 trestných oznámení podľa čl. 21 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959, § 196 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 17 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.

V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení odovzdaných do cudziny krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami 191 trestných oznámení (218 trestných oznámení v roku 2023). Počet odovzdaných trestných oznámení podľa územných obvodov jednotlivých krajských prokuratúr dokumentuje tabuľka II.5.1.2.1.

Počet odovzdaných trestných konaní do cudziny (trestných stíhaní a trestných oznámení) v roku 2024 sa v porovnaní s rokom 2023 mierne znížil, prehľad odovzdaných trestných konaní podľa štátov je uvedený v tabuľke II.5.1.2.2.

Skladba trestnej činnosti spáchanej občanmi Slovenskej republiky v cudzine sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila. Najviac prevzatých trestných konaní sa týkalo trestných činov proti majetku ako sú krádež, podvod, sprenevera a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty a trestných činov proti rodine a mládeži, najmä zanedbanie povinnej výživy.

5.1.3.

Prevzaté

trestné

stíhania

roku

2024

bolo

cudziny

prevzatých

trestných

stíhaní,

toho

priamom

právnom

styku

trestné

stíhanie

(17

trestných

stíhaní

roku

2023).

Prehľad

počte

prevzatých

trestných

stíhaní

podľa

obvodov

krajských

prokuratúr

zaznamenaný

tabuľke

II.5.1.3.1.

5.1.4.

Prijaté

trestné

oznámenia

Od cudzích justičných orgánov bolo v roku 2024 prijatých 268 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky, z toho v priamom právnom styku bolo z cudziny okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami prijatých 249 trestných oznámení (261 trestných oznámení v roku 2023). Prehľad podľa obvodov krajských prokuratúr je uvedený v tabuľke II.5.1.4.1.

Z cudziny bolo prevzatých 278 trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení), identický počet ako v roku 2023. Prehľad o ich počte prevzatých trestných konaní podľa štátov je zaznamenaný v tabuľke II.5.1.4.2.

Skladba trestnej činnosti spáchanej občanmi Slovenskej republiky v cudzine sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila. Najviac prevzatých trestných konaní sa týkalo trestných činov krádeže, podvodu, sprenevery a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty a trestného činu zanedbania povinnej výživy.

5.2. Právna pomoc

5.2.1. Aktívna právna pomoc

V roku 2024 prokuratúry požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 1 397 veciach (1 689 vecí v roku 2023). Vysoký počet žiadostí je tak, ako v roku 2023, naďalej zasielaný do susediacich štátov, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a do Spojených štátov amerických, kde sídlia poskytovatelia informačno-technologických služieb, ktoré sú páchateľmi využívané na páchanie trestnej činnosti s využitím počítačového systému. Predmetom týchto žiadostí je predovšetkým zabezpečenie obsahových a prevádzkových počítačových údajov.

V celkovom počte žiadostí o právnu pomoc sú zahrnuté i žiadosti o právnu pomoc vypracované prokurátormi medzinárodného odboru v trestných veciach, v ktorých do 19. marca 2024 vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry alebo trestný odbor a od 20. marca 2024 oddelenie závažnej kriminality a trestný odbor. Nápad všetkých žiadostí o právnu pomoc do cudziny je uvedený v tabuľke II.5.2.1.1. a počet žiadostí podľa dožiadaných štátov v tabuľke II.5.2.1.2.

Na základe uvedených žiadostí bolo vykonaných spolu 2 051 úkonov právnej pomoci (1 492 úkonov v roku 2023). Hodnotené boli len úkony uvedené v tabuľke II.5.2.1.3. Okrem taxatívne vymenovaných úkonov právnej pomoci bolo predmetom žiadostí predovšetkým zabezpečenie rôznych listín, údajov z policajných a justičných databáz, údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, daňového tajomstva a obchodného tajomstva, uchovanie a vydanie počítačových údajov a informácií o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Prehľad zaistenia majetku v konaniach vedených pre všetky trestné činy je uvedený v tabuľke II.5.2.1.4.

5.2.2. Európsky vyšetrovací príkaz (aktívne)

Na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu bolo vykonaných celkovo ďalších 3 344 úkonov (2 077 úkonov v roku 2023) a len niektoré z nich boli sledované

100

pre štatistické účely. Rozsah úkonov, ktoré možno realizovať na základe žiadosti o právnu pomoc alebo európskeho vyšetrovacieho príkazu, je podstatne širší. Počet vydaných európskych vyšetrovacích príkazov je uvedený v tabuľke II.5.2.2.1., počet európskych vyšetrovacích príkazov podľa vykonávajúcich štátov je uvedený v tabuľke II.5.2.2.2. (uvádzané sú len štáty, ktoré do svojho právneho poriadku transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach) a prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci z cudziny v tabuľke II.5.2.2.3.

V roku 2024 sa zúčastnila na úkone (výsluchu) v Českej republike na podklade vydaného európskeho vyšetrovacieho príkazu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Žiline.

Žiadosti o právnu pomoc sú vybavované príslušnými cudzozemskými justičnými orgánmi v celom rozsahu. K nevybaveniu žiadostí dochádza z objektívnych dôvodov, napríklad z dôvodu úmrtia alebo neznámeho pobytu osoby. Aj v roku 2024 boli v niektorých prípadoch úkony právnej pomoci vykonané, avšak bez dodržania zákonných procesných postupov požadovaných slovenskými justičnými orgánmi, čo malo za následok ich nepoužiteľnosť v trestnom konaní a opakovanie úkonov právnej pomoci s dôrazom na dodržanie procesných postupov podľa slovenského právneho poriadku. Opakovanie úkonov právnej pomoci z uvedených dôvodov je jedným z faktorov predlžujúcich lehoty vybavovania slovenských žiadostí o právnu pomoc a aj celé prípravné konanie.

Vybavenie žiadosti o právnu pomoc je vo všeobecnosti pomerne zdĺhavé a závisí výlučne od aktivity cudzozemského justičného orgánu. Najmä v prípadoch štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie, je žiadosť vybavovaná aj dlhšie ako jeden rok. Ide najmä o žiadosti zasielané Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, Spojeným štátom americkým, Írskej republike a Kanade, čo zrejme súvisí s vysokým počtom žiadostí, ktoré sú týmto štátom zasielané z cudziny a s ich odlišným právnym systémom. Extrémnym príkladom sú štáty Afriky a niektoré štáty Ázie, v prípade ktorých vybavenie právnej pomoci trvá aj niekoľko rokov a na rýchlosť ich vybavenia má aktivita medzinárodného odboru minimálny efekt, a to aj napriek súčinnosti kontaktných bodov niektorých justičných sietí zriadených za účelom uľahčenia medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach (napríklad Európska justičná sieť, Európska justičná počítačová sieť, Medzinárodná asociácia prokurátorov) a súčinnosti Eurojustu prostredníctvom kontaktných bodov niektorých tretích štátov.

K zrýchleniu zabezpečovania dôkazov z cudziny výrazne prispelo prijatie legislatívy upravujúcej európsky vyšetrovací príkaz, ktorý umožňuje priamu formu komunikácie medzi vydávajúcim a vykonávajúcim justičným orgánom a vyhotovuje sa s použitím jednotného formulára. Žiadané úkony sa vykonávajú v primeraných lehotách. Lehoty zabezpečenia dôkazov boli príkazom skrátené na niekoľko týždňov, niekedy mesiacov. Príkladom mimoriadne dobrej spolupráce je Česká republika, kde sú európske vyšetrovacie príkazy vybavované v priemere do dvoch mesiacov. Súčinnosť poskytuje aj národné zastúpenie Slovenskej republiky v Eurojuste, ktoré výrazne urýchľuje justičnú spoluprácu zabezpečením komunikácie s justičnými orgánmi dožiadaného (vykonávajúceho) štátu. Aj napriek lehotám ustanoveným na vybavovanie európskych vyšetrovacích príkazov, justičné orgány niektorých štátov ich nedodržiavajú, prípadne ich vybavia neúplne, v dôsledku čoho je potrebné

101

dodatočne žiadať cudzozemský justičný orgán o vykonanie chýbajúcich procesných úkonov.

V služobnom obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave boli aj v roku 2024 zaznamenané aplikačné problémy súvisiace vydaním príkazov súdu podľa § 533a Trestného poriadku, keď je v rámci aktívnej medzinárodnej justičnej spolupráce cestou európskeho vyšetrovacieho príkazu justičnými orgánmi Slovenskej republiky požadované vykonanie takých úkonov v cudzine, ktorých nariadenie by v podmienkach Slovenskej republiky podliehalo vydaniu príkazu sudcu pre prípravné konanie. Aj v roku 2024 boli zaznamenané prípady, kedy sudca pre prípravné konanie odmietol vydanie príkazu s poukazom na nesprávnu implementáciu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze do zákona č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2022 Z. z., ktorého ustanovenia v súčasnosti neumožňujú vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu v prípravnom konaní inému subjektu ako prokurátorovi. Podľa argumentácie súdu, v dôsledku uvedeného nemožno splniť povinnosť stanovenú rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 16. decembra 2021 číslo C-724/19 vo veci HP, nakoľko by takýto európsky vyšetrovací príkaz mohol vydať iba sudca pre prípravné konanie. Uvedenú právnu argumentáciu súdov v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave ostatné krajské prokuratúry Generálnej prokuratúre nesignalizovali. Negatívnym dôsledkom odmietnutia vydania príkazu súdu podľa § 533a Trestného poriadku je aj sťaženie objasnenia závažnej trestnej činnosti s cezhraničným presahom.

5.2.3. Pasívna právna pomoc

V roku 2024 bolo na jednotlivé prokuratúry vrátane Generálnej prokuratúry doručených spolu 1 310 žiadostí o právnu pomoc (1 166 žiadostí v roku 2023).

Žiadosti o právnu pomoc sú zasielané slovenským orgánom tretími štátmi a štátmi Európskej únie, ktoré do svojho právneho poriadku netransponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ale aj štátmi Európskej únie, ktoré ju síce transponovali, avšak predmetom samotnej žiadosti je úkon, ktorý nemožno považovať za dôkaz (napríklad doručovanie, zaistenie výnosu z trestnej činnosti, preštudovanie spisového materiálu po skončení vyšetrovania a podobne). Predmetom právnej pomoci vo väčšine prípadov je zabezpečenie dôkazu, ktorý sa nachádza na území iného štátu Európskej únie, na čo slúži práve európsky vyšetrovací príkaz.

Na vybavenie žiadostí o právnu pomoc cudzozemských justičných orgánov sú príslušné okresné prokuratúry a na vybavenie európskych vyšetrovacích príkazov krajské prokuratúry. V tabuľke II.5.2.3.1. sú osobitne zohľadnené žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli vybavované v priamom právnom styku, v pomere k celkovému nápadu žiadostí na krajské prokuratúry. Nápad žiadostí o právnu pomoc z cudziny podľa dožadujúcich štátov je uvedený v tabuľke II.5.2.3.2. Na ich základe bolo zrealizovaných celkom 1 332 úkonov právnej pomoci (1 026 úkonmi v roku 2023). Sledované boli len úkony uvedené v tabuľke II.5.2.3.3. Predmetom žiadostí o právnu pomoc boli predovšetkým doručovanie písomností osobám na území Slovenskej republiky a výsluchy obvinených, svedkov a poškodených. Okrem toho, cudzozemské

102

orgány najčastejšie žiadali o zabezpečenie rôznych listín a údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva.

Pri zaistení majetku bol zaznamenaný rastúci trend aj v roku 2024. Zaistenie majetku je realizované predovšetkým podľa zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č.

300/2005 Z. z.

Trestný zákon, zákona č.

301/2005 Z. z.

Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii“), ktorý upravuje vnútroštátny postup orgánov aj pri výkone nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. V ostatných prípadoch, ak dožadujúci štát nie je členským štátom Európskej únie, sa postupuje podľa príslušných ustanovení piatej hlavy Trestného poriadku.

Žiadosti sa týkali v absolútnej väčšine prípadov zaistenia finančných prostriedkov na účtoch vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky (najčastejšie v prípade podvodne vylákaných finančných prostriedkov z účtov poškodených osôb) alebo zaistenia nehnuteľnosti ako náhradnej hodnoty za výnos z trestnej činnosti, prípadne zaistenia hnuteľných vecí ako motorových vozidiel a v jednom prípade aj zaistenia sakrálnej ikony. Účelom zaistenia je predovšetkým následná konfiškácia zaisteného majetku, ale aj vrátenie zaisteného majetku poškodeným. V jednom prípade nebola v roku 2024 žiadosť o právnu pomoc týkajúca sa zaistenia veci (osobného motorového vozidla) zrealizovaná, a to z dôvodu jej zaistenia na území dožadujúceho štátu. Dôvodom nezaistenia finančných prostriedkov na bankových účtoch bola skutočnosť, že na dotknutých účtoch nebol deponovaný dostatok finančných prostriedkov. Prehľad zaistenia majetku v konaniach vedených pre všetky trestné činy, vrátane trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, je uvedený v tabuľke II.5.2.3.4.

Na úkonoch právnej pomoci sa v roku 2024 v Slovenskej republike nezúčastnili zástupcovia cudzích orgánov. V jednom prípade bola evidovaná požiadavka na povolenie účasti obhajcu pri realizovaní oboznámenia sa s vyšetrovacím spisom osoby nachádzajúcej sa vo výkone trestu odňatia slobody.

Žiadosti o právnu pomoc vybavili v roku 2024 príslušní prokurátori prevažne v celom rozsahu. Prokurátori nevybavili len také žiadosti o právnu pomoc, ktoré nepodali oprávnené justičné orgány, alebo ak tomu bránili objektívne dôvody, ako napríklad neznáme miesto pobytu osoby, uvedenie fiktívnej adresy sídla právnickej osoby, ktorej sa úkon právnej pomoci týkal, prípadne nestotožnenie osoby podľa údajov uvedených v žiadosti o právnu pomoc alebo problémy so zabezpečením jej účasti na úkone.

5.2.4. Európsky vyšetrovací príkaz (pasívne)

Európsky vyšetrovací príkaz sa realizuje len vo vzťahu k štátom, ktoré do svojho právneho poriadku transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. V roku 2024 vybavili krajské prokuratúry spolu 1 832 európskych vyšetrovacích príkazov, čo je o 666 príkazov viac

103

v porovnaní s rokom 2023 (1 166 príkazov v roku 2023). Počet vybavených európskych vyšetrovacích príkazov je uvedený v tabuľke II.5.2.4.1. a ich nápad z cudziny podľa štátov pôvodu je uvedený v tabuľke II.5.2.4.2.

Prehľad úkonov vykonaných na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktoré vybavovali krajské prokuratúry a úkonov vykonaných na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti inej krajskej prokuratúry je uvedený v tabuľke II.5.2.4.3. Predmetom európskych vyšetrovacích príkazov, ktorými sa žiadalo o vykonanie úkonov s cieľom zabezpečiť dôkaz v trestnom konaní, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, bol v absolútnej väčšine prípadov výsluch osôb v rôznom procesnom postavení. Ďalšími požadovanými procesnými úkonmi boli zabezpečenie listinných dôkazov, poskytnutie údajov tvoriacich bankové tajomstvo, ale aj iné úkony, ako napríklad prehliadka tela, zabezpečenie daňových a obchodných údajov, rekognícia, odber daktyloskopických odtlačkov a znalecká činnosť. Na základe európskych vyšetrovacích príkazov cudzích štátov bolo vykonaných v roku 2024 celkom 3 294 úkonov (1 612 úkonov v roku 2023).

Na vyšetrovacích úkonoch vykonávaných na základe európskych vyšetrovacích príkazov sa v roku 2024 v Slovenskej republike zúčastnili aj zástupcovia cudzích orgánov, prípadne obhajcovia obvinených, a to so súhlasom prokurátora zabezpečujúceho vykonanie príkazov.

Dôvodmi nevykonania európskeho vyšetrovacieho príkazu v roku 2024 boli najčastejšie neúplné alebo nejasne uvedené údaje vo formulároch európskych vyšetrovacích príkazov, ich nedoplnenie cudzím justičným orgánom, nesúhlas obvineného s výsluchom prostredníctvom videokonferencie alebo neznámy pobyt osoby, o ktorej výsluch sa žiadalo.

Efektívnu komunikáciu medzi justičnými orgánmi pri vykonávaní európskych vyšetrovacích príkazov zabezpečovali aj v roku 2024 kontaktné body Európskej justičnej siete a prokurátori pôsobiaci v Eurojuste.

5.2.5. Počítačová kriminalita (justičná spolupráca)

Prokuratúra venuje v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce zvýšenú pozornosť problematike počítačovej kriminality od roku 2016. Počítačová kriminalita stále nie je definovaná žiadnym medzinárodným právnym aktom ani vnútroštátnym právnym predpisom. Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a ani európske vyšetrovacie príkazy, ktoré sú ekvivalentom žiadosti o právnu pomoc v rámci justičnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie, sa neviažu v oblasti počítačovej kriminality na konkrétne trestné činy.

V praxi narastá počet trestných činov páchaných prostredníctvom počítačových systémov, prípadne s ich využitím, a to jednak formou komunikácie páchateľa s obeťou, alebo komunikáciou medzi samotnými páchateľmi. Vo väčšine prípadov sa obete počítačovej kriminality, ktorú vyšetrujú slovenské orgány činné v trestnom konaní, nachádzajú na území Slovenskej republiky a páchatelia sa často nachádzajú mimo jej územia, respektíve zostávajú neznámi, vďaka využitým komunikačným metódam, technológiám či nástrojom, ktorých cieľom je zakrytie prístupového komunikačného zariadenia (komunikačného bodu) a páchateľa trestného činu.

104

Počítačová kriminalita je globálnym problémom, preto štáty a aj medzinárodné organizácie (Organizácia spojených národov, Interpol, Rada Európy, Europol, Eurojust, Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti „eu-LISA“) i súkromní prevádzkovatelia počítačových systémov (elektronických služieb) a záujmové organizácie aktívne pôsobia pri vytváraní celosvetových právnych pravidiel i technických pravidiel na je potlačenie.

Významným nástrojom na zefektívnenie medzinárodnej spolupráce, ktorý predpokladá priamu cezhraničnú spoluprácu justičných orgánov zmluvných štátov s poskytovateľmi elektronických služieb v cudzine, bude Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite otvorený na podpis 12. mája 2022, ktorý nenadobudol platnosť ani v roku 2024, pretože nebol ratifikovaný predpísaným počtom štátov.

Úspešnosť medzinárodnej spolupráce často závisí od rýchlosti postupov vo vnútroštátnom trestnom konaní a včasnosti vykonania úkonov medzinárodnej justičnej spolupráce predovšetkým z dôvodu krátkej doby uchovávania počítačových údajov prevádzkovateľmi komunikačných služieb v členských štátoch Európskej únie.

V súvislosti s rýchlosťou vybavenia žiadostí o právnu pomoc je napríklad zabezpečovanie počítačových údajov zo Spojených štátov amerických dvojstupňové. V prvej fáze sú na základe žiadosti o urýchlené uchovanie údajov poskytnuté iba užívateľské údaje a prevádzkové údaje (neobsahové údaje) a až po ich vyhodnotení a preukázaní existencie príčinnej súvislosti (probable cause) sú v druhej fáze poskytnuté aj obsahové údaje. Tento postup je časovo náročný a trvá spravidla viac ako pol roka. V roku 2024 mali na dĺžku vybavenia takýchto žiadostí negatívny vplyv organizačné a personálne zmeny v Policajnom zbore v tých veciach, v ktorých došlo zmene vyšetrovateľa Policajného zboru. Súčasne dĺžku konania ovplyvnil aj nedostatok personálnych kapacít na odbore počítačovej kriminality Policajného zboru, ktorý poskytuje súčinnosť policajtom a vyhodnocuje zaslané neobsahové údaje zo Spojených štátov amerických. Medzinárodný odbor v roku 2024 vypracoval pre prokurátorov metodické usmernenie na vyhodnotenie a zistenie existencie obsahových údajov z poskytnutých neobsahových údajov zo Spojených štátov amerických, a to vo vzťahu k Facebooku a Instagramu.

V roku 2024 bolo do cudziny zaslaných celkovo 400 žiadostí o právnu pomoc (vrátane európskych vyšetrovacích príkazov), čo predstavuje pokles až o 118 žiadostí v porovnaní s rokom 2023 (518 žiadostí bolo zaslaných v roku 2023). Z cudziny bolo doručených v roku 2024 celkom 212 žiadostí o právnu pomoc (vrátane európskych vyšetrovacích príkazov), čo predstavuje nárast o 58 pasívnych žiadostí v porovnaní s rokom 2023; číselné údaje sú uvedené v tabuľke II.5.2.5.1.

V oblasti počítačovej kriminality sú dôkazy (počítačové údaje) primárne zabezpečované na základe Dohovoru (Rady Európy) o počítačovej kriminalite podpísaného v Budapešti 23. januára 2001 (jeho signatármi je aj 49 nečlenských štátov Rady Európy) a mechanizmu vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Vo väčšine prípadov sa postupuje podľa čl. 29 Dohovoru o počítačovej kriminalite, ktorý umožňuje

105

urýchlené uchovanie uložených počítačových údajov, teda zabezpečenie dôkazov do doručenia žiadosti o právnu pomoc, prípadne európskeho vyšetrovacieho príkazu. Pomerne často využívaným právnym základom pre zabezpečovanie dôkazov v oblasti počítačovej kriminality bola aj Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej a Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 spolu s Druhým dodatkovým protokolom k tomuto dohovoru.

Žiadosti o poskytnutie počítačových údajov boli zasielané predovšetkým do Spojených štátov amerických (116 žiadostí, v roku 2023 to bolo 150 žiadostí), v ktorých sídlia najväčší poskytovatelia služieb elektronických komunikácií, ako napríklad spoločnosti Meta Platforms, Inc., Google LLC, Yahoo Inc., WhatsApp Inc., Snap Inc., Microsoft Corporation, Adobe Inc. Trestná činnosť je páchaná aj prostredníctvom platforiem a sociálnych sietí akými sú Facebook, Instagram, WhatsApp, Snapchat, Viber, TikTok, Discord a ďalšie. Vyšší počet žiadostí o právnu pomoc bol v roku 2024 adresovaný aj do Českej republiky (99 žiadostí, v roku 2023 to bolo 91 žiadostí).

Žiadosti o právnu pomoc súvisiace s počítačovou kriminalitou (aktívna právna pomoc) boli realizované najmä v trestných veciach vedených pre trestné činy podvodu, krádeže, legalizácie výnosu z trestnej činnosti, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, neoprávneného prístupu do počítačového systému, skrátenia dane a poistného, porušovania autorského práva, rozširovania detskej pornografie, výroby detskej pornografie, podplácania, teroristického útoku, vydierania, nebezpečného vyhrážania, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a ďalšie. V oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce sa naďalej často objavoval fenomén kryptoaktív súvisiaci s podvodným vylákaním peňažných prostriedkov od poškodených osôb.

Žiadosti o právnu pomoc boli zamerané na získanie prevádzkových, lokalizačných a obsahových údajov o používateľoch rôznych e-mailových účtov, IP adries (adresa počítača), účtov na sociálnych sieťach, ďalej získanie údajov o prevádzke v súvislosti s týmito účtami a IP adresami, polohe zariadení, údaje o súvisiacej elektronickej komunikácii, o používateľoch telefónnych čísiel, údaje tvoriace predmet bankového tajomstva, alebo aj údaje súvisiace s kryptoaktívami. V menšej miere boli vo veciach počítačovej kriminality realizované výsluchy osôb a doručovanie písomností.

V rámci pasívnej právnej pomoci (poskytnutie právnej pomoci iným štátom) bolo v roku 2024 vybavovaných 212 žiadostí cudzích justičných orgánov v oblasti počítačovej kriminality, čo predstavuje podstatný medziročný nárast, a to o 58 žiadostí oproti rokom 2022 a 2023 (v oboch bolo vybavovaných zhodne po 154 žiadostí). V pasívnej právnej pomoci boli v hodnotenom období a oblasti najviac zaťaženými prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (109 žiadostí) a Krajskej prokuratúry v Košiciach (75 žiadostí).

Pri pasívnej právnej pomoci možno opätovne poukázať na pretrvávajúcu legislatívnu disproporciu spočívajúcu v tom, že vybavovanie žiadostí o urýchlené uchovanie uložených počítačových údajov patrí do pôsobnosti okresných prokuratúr,

106

zatiaľ čo zabezpečenie tých istých dôkazov pre justičné orgány členských štátov Európskej únie, ktoré využívajú európske vyšetrovacie príkazy, je v pôsobnosti krajských prokuratúr. Bolo by vhodné ustanoviť pôsobnosť orgánov prokuratúry pre zabezpečenie tohto druhu dôkazov jednotne.

Predmetom žiadostí cudzích justičných orgánov o právnu pomoc boli predovšetkým trestné činy majetkovej povahy. Úkony, ktoré boli dožadujúcimi štátmi žiadané, smerovali prevažne k zisteniu majiteľov bankových účtov a údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, majiteľov používateľských účtov, užívateľov IP adries a tiež  výsluchy svedkov a obvinených. Najčastejšími adresátmi žiadostí boli bankové inštitúcie, poskytovatelia telekomunikačných služieb, spoločnosť Global DLT Exchange, s. r. o., ktorá je sprostredkovateľom obchodovania s kryptomenami, ako aj spoločnosti TrustPay, a. s., Alza.sk, s. r. o., Internet Mall Slovakia, s. r. o., NAY, a. s., TIPSPORT SK, a. s. a ďalšie.

V opise skutkových okolností v európskych vyšetrovacích príkazoch zaslaných z iných členských štátov Európskej únie sa častejšie objavovala aplikácia AnyDesk, prípadne Supremo, prostredníctvom ktorej páchatelia pod rôznymi zámienkami získavali kontrolu nad počítačom alebo mobilným telefónom poškodeného.

Prehľad počtu žiadostí o právnu pomoc podľa štátov vo veciach týkajúcich sa trestných činov spáchaných prostredníctvom počítačových systémov je uvedený v tabuľke II.5.2.5.2.

Aktuálne poznatky v oblasti počítačovej kriminality sú sprístupňované prokurátorom prostredníctvom Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite. Na efektivitu činnosti prokurátorov v danej oblasti má významný vplyv aj výmena informácií prostredníctvom Európskej justičnej siete na boj proti počítačovej kriminalite (EJCN), Eurojustu, spoločnej platformy Eurojustu a Europolu SIRIUS, Výboru zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite (T - CY).

5.2.6. Justičná spolupráca vo veciach legalizácie výnosu z trestnej činnosti

V rámci tretej iterácie národného hodnotenia rizika legalizácie výnosov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania proliferácie (ďalej v tomto bode aj „národné hodnotenie rizika“) bol, okrem iného, prijatý záver, že Slovenská republika je tranzitnou krajinou pre legalizáciu výnosov smerujúcich von z Európskej únie, ale i smerom do Európskej únie, a to v prípadoch sofistikovaných typológií prania špinavých peňazí (autonómne pranie a pranie tretími osobami). Údaje za rok 2024 potvrdzujú trend z predchádzajúceho obdobia, podľa ktorého sú slovenské subjekty trestnoprávne súčasťou mechanizmov legalizácie výnosov z trestnej činnosti generovaných a umiestňovaných predovšetkým na území členských štátov Európskej únie.

V roku 2024 sa mierne zvýšil nápad žiadostí doručených z cudziny týkajúci sa uvedenej trestnej činnosti a počet žiadostí adresovaných do cudziny zostal v porovnaní s rokom 2023 nezmenený, čo je pozitívny ukazovateľ, ktorý odráža účinnosť opatrení prijatých v predmetnej oblasti s cieľom postihovania cezhraničných prípadov legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

107

Cudzie justičné orgány žiadali orgány prokuratúry o právnu pomoc (pasívna právna pomoc) v 135 veciach legalizácie výnosov z trestnej činnosti (122 vecí v roku 2023). Najviac žiadostí o právnu pomoc bolo zaznamenaných z členských štátov Európskej únie a až v 124 veciach išlo o realizáciu európskeho vyšetrovacieho príkazu (116 vecí v roku 2023), z toho najviac žiadostí bolo z Českej republiky (37 vecí) a Poľskej republiky (31 vecí) a za nimi nasledovali z hľadiska počtu žiadostí Spolková republika Nemecko (11 vecí), Lotyšská republika a Maďarsko (obidva štáty po 7 vecí).

Predmetom žiadostí cudzích justičných orgánov v roku 2024 boli najmä údaje tvoriace bankové tajomstvo (331 vecí v roku 2024, 137 vecí v roku 2023), obchodné tajomstvo (27 vecí v roku 2024, 16 v roku 2023) a daňové tajomstvo (43 vecí v roku 2024, deväť v roku 2023). Zvýšený počet žiadostí v roku 2024 dokumentuje hrozbu identifikovanú v národnom hodnotení rizika, že subjekty pôsobiace na území Slovenskej republiky sú využívané na prepieranie a umiestňovanie výnosov generovaných v zahraničí. Okrem toho došlo aj k nárastu žiadostí zameraných na výsluchy svedkov (241 v roku 2024, 141 v roku 2023, z toho v troch prípadoch formou videokonferencie), ďalej boli žiadosti zamerané na vykonanie domových prehliadok alebo prehliadok iných priestorov (11 v roku 2024, 12 v roku 2023) a v jednom prípade bola vykonaná žiadosť o zabezpečenie počítačových údajov. Celkovo poklesol počet žiadostí o doručovanie písomností, listinné dôkazy boli vyžiadané v 41 prípadoch a v 12 prípadoch bola zaznamenaná žiadosť o poskytnutie údajov registra trestov, a to mimo funkcionality ECRIS.

Z pohľadu predikatívnej trestnej činnosti sa potvrdzuje dlhodobý trend prepieraných výnosov pochádzajúcich najmä z podvodnej trestnej činnosti (77 vecí v roku 2024, 51 vecí v roku 2023) a daňovej trestnej činnosti (19 vecí v roku 2024, 18 vecí v roku 2023). V roku 2024 bolo zaznamenaných deväť žiadostí súvisiacich s prepieraním výnosov generovaných drogovou trestnou činnosťou (štyri žiadosti v roku 2023) a v 29 prípadoch súviseli žiadosti cudzích justičných orgánov o právnu pomoc s trestným stíhaním tzv. autonómneho prania špinavých peňazí (bez bližšieho určenia predikatívneho trestného činu).

V rámci vyhodnotenia teritoriálnych aspektov sa potvrdzuje trend z predchádzajúceho obdobia, že subjekty Slovenskej republiky sú trestnoprávne súčasťou mechanizmov skutkov legalizácie výnosov z trestnej činnosti generovaných na území Českej republiky a Poľskej republiky (po 28 žiadostí o právnu pomoc) a na území Spolkovej republiky Nemecko (19 žiadostí o právnu pomoc). V 22 prípadoch išlo o právnu pomoc v trestných veciach prepieraných výnosov generovaných na území Slovenskej republiky a umiestnených v zahraničí. Z hľadiska teritoriálneho aspektu umiestňovania (prepierania) dotknutých výnosov trestnej činnosti išlo v 65 prípadoch o územie Slovenskej republiky, v 24 o územie prípadoch Českej republiky, v desiatich prípadoch o územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v siedmich prípadoch o územie Spolkovej republiky Nemecko a v šiestich o územie Maďarska.

Slovenské justičné orgány v roku 2024 reálne vykonali zaistenie majetku v prospech cudzích justičných orgánov vo veciach vedených pre legalizáciu výnosov z trestnej činnosti celkovo v ôsmich prípadoch v rozsahu 19 245,72 eur, jeden rodinný dom, jeden umelecký predmet na základe ôsmich žiadostí (z Ukrajiny, Českej

108

republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Cyperskej republiky, Slovinskej republiky, Belgického kráľovstva) z celkovo 36 žiadostí cudzích justičných orgánov o zaistenie majetku.

Slovenská republika požiadala o právnu pomoc v 81 prípadoch legalizácie výnosov z trestnej činnosti (89 prípadov v roku 2023), z toho bolo 59 európskych vyšetrovacích príkazov (75 európskych vyšetrovacích príkazov v roku 2023). Najčastejšie dožiadaným štátom bola Česká republika (16 vecí), Maďarsko, Spolková republika Nemecko (po deväť vecí), Rakúska republika (sedem vecí), Litovská republika a Poľská republika (po štyroch veciach). Zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, bolo najviac žiadostí adresovaných do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (päť vecí), Švajčiarskej konfederácie, Spojených štátov amerických, Singapuru a Bolívijskej republiky. Oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zmene teritoriálnych aspektov prepieraných výnosov, ktoré boli subjektom súvisiacich trestných konaní. Vo väčšine prípadov išlo o výnosy generované na území Európskej únie, a to v 28 prípadoch na území Slovenskej republiky, v 15 prípadoch na území Spolkovej republiky Nemecko, v 12 prípadoch na území Českej republiky, v ôsmich prípadoch na území Talianskej republiky a aj Slovinskej republiky, v štyroch prípadoch na území Rumunska a v troch na území Francúzskej republiky). Z hľadiska umiestnenia, resp. prepierania cez subjekty nachádzajúce sa na území štátu išlo až v 65 prípadoch o Slovenskú republiku (v šiestich prípadoch o Rakúsku republiku, v piatich prípadoch o Taliansku republiku, v deviatich prípadoch o Kanadu, v piatich prípadoch o Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v štyroch prípadoch o Tureckú republiku a Saudskú Arábiu a v troch prípadoch o Indickú republiku, Bermudy, Malajziu a Čiernu Horu). Uvedené údaje dokumentujú výraznú expozíciu slovenských subjektov v mechanizmoch cezhraničného prania špinavých peňazí.

Predmetom dožiadaní slovenských justičných orgánov zasielaných do cudziny boli údaje tvoriace bankové tajomstvo, obchodné tajomstvo a daňové tajomstvo (42 dožiadaní v roku 2024, 85 dožiadaní v roku 2023) a iné listinné dôkazy (19 dožiadaní v roku 2024, 50 dožiadaní v roku 2023), čo predstavuje klesajúci trend v oblasti žiadostí týkajúcich sa finančného vyšetrovania, resp. identifikácie výnosov v zahraničí. Naopak, v roku 2024 narástol počet vyžiadaných výsluchov poškodených, obvinených a svedkov (96 žiadostí v roku 2024, 45 žiadostí v roku 2023). Počítačové údaje boli predmetom žiadostí v štyroch prípadoch (jeden prípad v roku 2023), v jednom prípade bola vyžiadaná rekognícia a 48 žiadostí súviselo s doručovaním písomností.

Dominantnou predikatívnou trestnou činnosťou sú stále podvodné konania, čo je indikátorom stále nedostatočnej úrovne reálne stíhaných prípadov legalizácie výnosov z trestnej činnosti. V deviatich prípadoch išlo o daňovú predikatívnu trestnú činnosť.

Pozitívne možno hodnotiť aktívny prístup prokurátorov k zaisťovaniu výnosov v cudzine, čo súvisí so zvýšeným dôrazom na finančné vyšetrovanie s cieľom účinného zaisťovania výnosov z cezhraničnej trestnej činnosti. Slovenské justičné orgány v roku 2024 požiadali cudzie justičné orgány o zaistenie výnosov z trestnej činnosti pre pranie špinavých peňazí (výnosy generované daňovou trestnou činnosťou) v ôsmich z celkovo deviatich prípadov (jeden prípad evidovaný v roku

109

2023); využitý bol európsky nástroj na zaistenie a konfiškáciu. Reálne bolo zaistených 47 297 eur, z ktorých 10 000 eur bolo vrátených poškodenému a ďalšie hnuteľné veci v hodnote 3 725,25 eur a dve osobné motorové vozidlá, ktoré boli vrátené poškodenej osobe, resp. oprávnenému držiteľovi. V piatich prípadoch išlo o podvodnú trestnú činnosť a v troch prípadoch o drogovú trestnú činnosť. Možno konštatovať, že sa začína prejavovať systematické zameranie na trestné stíhanie cezhraničných prípadov trestnej činnosti a zaisťovania výnosov z trestnej činnosti umiestňovaných v zahraničí, avšak uvedený rozsah nie je v súlade s rozsahom expozície justičného priestoru Slovenskej republiky v kontexte umiestňovania, resp. prepierania výnosov trestnej činnosti, čo je zrejmé z toho, že ani v jednom prípade nešlo o súvis s vnútroštátnym trestným stíhaním legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Pre tento druh trestnej činnosti bolo v roku 2024 realizované jedno konanie o európskom zatýkacom rozkaze vydanom poľským justičným orgánom, v piatich prípadoch bolo prijaté trestné oznámenie (z Českej republiky, Maďarska, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko) a v jednom prípade bolo prevzaté trestné stíhanie pre podozrenie z legalizácie výnosov z trestnej činnosti (Spolková republika Nemecko). Orgány prokuratúry ani v jednom prípade nepožiadali cudzie justičné orgány o prijatie trestného oznámenia alebo o prevzatie trestného stíhania pre uvedenú trestnú činnosť a v roku 2024 nebol v tejto súvislosti aplikovaný ani inštitút uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia.

Poznatky prokuratúry potvrdzujú umiestňovanie a prepieranie výnosov z trestnej činnosti generovaných v okolitých štátoch, najmä v Českej republike, Poľskej republike a Spolkovej republike Nemecko, na území Slovenskej republiky, pričom bol zaznamenaný nárast ukrajinského zapojenia. I naďalej sú subjekty pôsobiace na území Slovenskej republiky využívané subjektmi z uvedených krajín ako tranzitný článok reťazca legalizácie, ale pribúdajú objasnenia skutkov, kde sa v týchto krajinách prepierajú výnosy generované na území Slovenskej republiky. Z údajov za rok 2024 vyplýva zníženie záchytu umiestňovania výnosov z trestnej činnosti týkajúcich sa mimoeurópskych krajín (okrem Ukrajiny). Údaje v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach za rok 2024 zatiaľ tiež nepreukazujú trestnoprávnu relevanciu operatívnych poznatkov o zneužívaní kryptomien na pranie špinavých peňazí.

Aj napriek určitému pokroku v oblasti zaisťovania vyvedených výnosov z trestnej činnosti do zahraničia, ide v absolútnej väčšine o prípady stíhania predikatívnej trestnej činnosti. Z údajov týkajúcich sa zaistenia s cudzím prvkom tiež vyplýva, že Slovenská republika a jej finančný sektor je využívaný zahraničnými subjektmi najmä ako tranzitný prvok mechanizmu prania špinavých peňazí. V prípade umiestnenia výnosov sú tieto vyvádzané najmä cez bankové nástroje do iných štátov, v limitovanej miere ostávajú k dispozícii na konečné použitie na slovenskom území, najviac v podobe ich umiestnenia do nehnuteľností, resp. v nízkoprofilových prípadoch na bezprostrednú spotrebu.

Z vnútroštátneho hľadiska je potrebné i naďalej venovať pozornosť výkonu finančného vyšetrovania už od prvotných štádií podozrenia o vyvádzaní a vytváraní sofistikovaných mechanizmov legalizácie výnosov z trestnej činnosti, jeho zameranie nesmie byť plošné, malo by do vyššej miery odrážať identifikované zvýšené riziko, dosiahnuť vyššiu mieru pro-aktívnosti a flexibilitu, najmä v oblasti vývoja typológií prania špinavých peňazí.

110

5.2.7. Spolupráca s Eurojustom

Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) so sídlom v Haagu podporuje a posilňuje justičnú koordináciu a spoluprácu medzi justičnými orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac než jednej krajiny Európskej únie alebo si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe.

Eurojust pomáha členským štátom Európskej únie v boji proti závažnej trestnej činnosti páchanej vo viacerých členských štátoch tým, že koordinuje vyšetrovania a trestné stíhania zahŕňajúce aspoň dve krajiny, uľahčuje vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu, pomáha riešiť spory o právomoc, uľahčuje navrhovanie a uplatňovanie právnych nástrojov Európskej únie, ako sú napríklad európsky zatýkací rozkaz, príkaz na zaistenie a konfiškáciu a plní aj ďalšie úlohy podľa zákona a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV.

Okrem členských štátov spolupracuje Eurojust aj s viacerými tretími štátmi, ako aj s inými orgánmi a agentúrami Európskej únie, čo významne zvyšuje efektivitu justičnej spolupráce v boji proti závažnej organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti.

V roku 2024 v súlade s platnou právnou úpravou, a to § 14 ods. 3 zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení neskorších predpisov, ako aj pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 7/2015 z 27. augusta 2015, ktorým sa upravuje výmena informácií a spolupráca prokurátorov s národným členom zastupujúcim Slovenskú republiku v Eurojuste, sa spolupráca s Eurojustom zabezpečovala priebežne a táto je zo strany jednotlivých prokuratúr opakovane vysoko pozitívne hodnotená.

V roku 2024 zaznamenal národný člen zastupujúci Slovenskú republiku v Eurojuste celkový nápad 299 vecí vedených vo všetkých registroch (317 vecí v roku 2023).

V roku 2024 bol zaznamenaný mierny pokles nápadu vecí z prokuratúr a súdov v prípade žiadostí národného zastúpenia Slovenskej republiky o súčinnosť, a to o 12 vecí. Z 85 napadnutých žiadostí o súčinnosť bolo 74 registrovaných z prokuratúr a 11 zo súdov a z Ministerstva spravodlivosti.

Národnými členmi iných členských štátov Európskej únie alebo z tretích štátov bolo v rámci Eurojustu proti Slovenskej republike zaevidovaných 114 vecí, čo je porovnateľné s rokom 2023 (108 vecí). Prehľad celkového nápadu je uvedený v tabuľke II.5.2.7.

Najviac žiadostí o súčinnosť bolo v roku 2024 adresovaných z prokuratúr do Talianskej republiky, Maďarska a Holandského kráľovstva (po osem vecí). Z hľadiska počtu nasledujú Spolková republika Nemecko, Francúzska republika a Poľská republika (po sedem vecí) a Česká republika (šesť vecí). Iné štáty Európskej únie a tretie štáty boli v roku 2024 požiadané slovenskou stranou o súčinnosť menej ako šesťkrát.

111

Najviac žiadostí o súčinnosť z prokuratúr tvoria aj v roku 2024 žiadosti v súvislosti s európskym vyšetrovacím príkazom, ako je napríklad zabezpečenie dodatočných informácií k európskym vyšetrovacím príkazom cudzích štátov, urýchlenie ich vybavenia v urgentných veciach alebo otázky týkajúce sa rozsahu ich aplikácie a podobne, a to v počte 33 vecí (44 vecí v roku 2023). Ďalej nasledujú žiadosti o súčinnosť v súvislosti so žiadosťami o právnu pomoc, a to 20 vecí (23 vecí v roku 2023), veci týkajúce sa jurisdikcie, zásady „ne bis in idem“ a odovzdávania trestného konania v počte 16 vecí (14 vecí v roku 2023) i žiadosti o súčinnosť v súvislosti s vydaným európskym zatýkacím rozkazom, a to šesť vecí (14 vecí v roku 2023). Žiadosti o súčinnosť týkajúce sa iných právnych nástrojov boli v roku 2024 zastúpené v počte jednej až štyroch.

Najčastejšími trestnými činmi v rámci výkonu pôsobnosti Eurojustu boli aj v roku 2024 rôzne druhy podvodných konaní. Nasledujú trestné činy proti životu a zdraviu, trestná činnosť páchaná organizovanou skupinou, legalizácia výnosu z trestnej činnosti, drogová trestná činnosť a obchodovanie s ľuďmi.

Eurojust zorganizoval v roku 2024 pre potreby prokurátorov Slovenskej republiky rovnako ako v roku 2023 sedem koordinačných stretnutí a prokurátori Slovenskej republiky sa, ako pozvaná strana, zúčastnili na ďalších 17 koordinačných stretnutiach organizovaných Eurojustom (25 stretnutí v roku 2023).

5.2.8. Spoločné vyšetrovacie tímy

Spoločné vyšetrovacie tímy sú jedným z najúspešnejších nástrojov cezhraničnej spolupráce. Sú zriaďované príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov, prípadne tretích štátov na konkrétny účel a obmedzené obdobie s cieľom účinného a efektívneho cezhraničného vyšetrovania a trestného stíhania.

Slovenské zastúpenie v Eurojuste zostáva naďalej aktívne v oblasti kreovania spoločných vyšetrovacích tímov a poskytovania komplexného poradenstva pri využívaní grantu Eurojustu pre financovanie aktivít spoločných vyšetrovacích tímov.

Slovenská republika uzatvorila v roku 2024 dohody o vytvorení piatich nových spoločných vyšetrovacích tímov (štyri dohody v roku 2023) a počet aktívnych spoločných vyšetrovacích tímov bol 17 v roku 2024 (19 spoločných vyšetrovacích tímov v roku 2023).

Eurojust evidoval v roku 2024 požiadavku o financovanie vo vzťahu k desiatim spoločným vyšetrovacím tímom, ktorých jednou zo zmluvných strán bola Slovenská republika (11 žiadostí v roku 2023). Vo všetkých prípadoch bolo financovanie schválené (rovnako ako v roku 2023). Celková suma pridelená spoločným vyšetrovacím tímom, ktorých jednou zo zmluvných strán bola Slovenská republika, bola 292 185 eur, z ktorej bolo vyčerpaných 117 004 eur, pričom Slovenská republika čerpala sumu vo výške 21 216 eur.

Na podporu využívania spoločných vyšetrovacích tímov je zriadená Sieť národných expertov na spoločné vyšetrovacie tímy, ktorá každoročne organizuje ich

112

stretnutie. V pozícii národných expertov zastupujú prokuratúru Slovenskej republiky dve prokurátorky medzinárodného odboru a za Policajný zbor Slovenskej republiky jeden zástupca.

Pôsobenie v spoločných vyšetrovacích tímoch hodnotia prokurátori vysoko pozitívne, a to najmä pre intenzívnu a operatívnu spoluprácu, efektívnu a rýchlu výmenu dôkazov a informácií, ktorú pôsobenie v spoločných vyšetrovacích tímoch umožňuje, čo prispieva k urýchleniu prípravného konania.

5.2.9. Európska justičná sieť

Európska justičná sieť je Sieť kontaktných bodov členských štátov pôsobiacich v trestnom konaní, ktorej neformálny charakter umožňuje zabezpečovanie a poskytovanie informácií rôzneho charakteru potrebných na ďalší procesný postup. V Slovenskej republike ju tvoria kontaktné body na Ministerstve spravodlivosti, kontaktné body prokuratúry, spravodajca pre Európsku justičnú sieť a národný spravodajca Európskej justičnej siete (zástupcovia Ministerstva spravodlivosti). Jej hlavným prínosom je urýchľovanie a zjednodušovanie priamej komunikácie medzi justičnými orgánmi v trestných veciach.

Sieť kontaktných bodov Európskej justičnej siete prokuratúry v roku 2024 tvorili v súlade s pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2015 z 27. augusta 2015, ktorým sa upravuje činnosť Európskej justičnej siete na prokuratúre, kontaktné body jednotlivých krajských prokuratúr, a to jeden prokurátor pôsobiaci v obvode každej krajskej prokuratúry a dve prokurátorky medzinárodného odboru za Generálnu prokuratúru.

V roku 2024 sa obdobne ako v roku 2023 konali obvyklé pracovné a plenárne zasadnutia Európskej justičnej siete, na ktorých sa zúčastňovali delegáti za každý členský štát, prípadne aj tretí štát. Obsahom rokovaní boli otázky a právne nástroje justičnej spolupráce a výmena skúseností k aktuálnym témam pri realizácii medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.

Na dvoch plenárnych zasadnutiach v roku 2024, ktoré sa konali v Belgickom kráľovstve a v Maďarsku, sa zúčastnili prokurátorky Generálnej prokuratúry a v jednom prípade aj prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach (kontaktné body). Prokurátorky Generálnej prokuratúry sa v roku 2024 zúčastnili aj regionálneho zasadnutia kontaktných bodov Európskej justičnej siete v Poľskej republike a zasadnutia kontaktných bodov Európskej justičnej siete pre Európsku úniu a Západný Balkán v Severnom Macedónsku.

Kontaktné body Európskej justičnej siete prokuratúry Slovenskej republiky v roku 2024 poskytli súčinnosť celkovo v 117 veciach (168 vecí v roku 2023), čo dokumentuje tabuľka II.5.2.9.1. Počet žiadostí slovenských kontaktných bodov Európskej justičnej siete o súčinnosť adresovaných cudzozemským kontaktným bodom, rovnako ako v roku 2023, výrazne prevyšuje počet žiadostí o spoluprácu, ktoré sú adresované z cudziny slovenským kontaktným bodom.

Aj v roku 2024 prevažnú časť žiadostí o súčinnosť tvorili žiadosti týkajúce sa zisťovania stavu realizácie európskeho vyšetrovacieho príkazu/žiadosti o právnu

113

pomoc, prípadne urýchlenia vybavenia veci. Ďalej to boli žiadosti týkajúce sa odovzdaného trestného oznámenia/trestného konania, žiadosti vo vzťahu k vydanému európskemu zatýkaciemu rozkazu, žiadosti v súvislosti so zaistením a konfiškáciou a žiadosti o zistenie právnej úpravy iného štátu.

Podstatná časť žiadostí o súčinnosť, rovnako ako v roku 2023, sa týkala majetkovej trestnej činnosti, ale evidované boli aj trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti rodine a mládeži, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a daňové trestné činy.

V roku 2024 sa najviac žiadostí o súčinnosť v aktívnej aj pasívnej rovine týkalo justičnej spolupráce so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (15 vecí), nasledovali Maďarsko a Francúzska republika (po 14 vecí), Poľská republika (13 vecí), Holandské kráľovstvo a Talianska republika (po deväť vecí), Rumunsko a Rakúska republika (po päť vecí). Spolupráca s inými štátmi bola realizovaná v počte menej ako päť vecí. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prostredníctvom Európskej justičnej siete možno požiadať o súčinnosť nielen členské štáty Európskej únie, ale aj ďalšie štáty Európy, Ázie, Afriky a Južnej Ameriky, a to prostredníctvom prepojenia Európskej justičnej siete s inými sieťami (napríklad IPA2019, SEEPAG, EuroMed Justice, IberRed, WACAP a iné).

Spolupráca s kontaktnými bodmi Európskej justičnej siete iných štátov je zo strany slovenských kontaktných bodov hodnotená pozitívne, hoci tak, ako v roku 2023, aj v roku 2024 sa vyskytli prípady, kedy kontaktný bod z iného štátu na žiadosť o súčinnosť nereagoval. Tradične úspešná spolupráca bola zaznamenaná s kontaktnými bodmi Európskej justičnej siete susediacich štátov (Maďarsko, Poľská republika). Kontaktné body Európskej justičnej siete komunikujú v cudzom jazyku, nie je teda potrebné zabezpečovať preklady textu, čo prispieva k hospodárnosti konania.

Informácie o dianí a činnosti Európskej justičnej siete sú zverejnené na jej webovej stránke a možno ich získať aj z priebežných správ o jej činnosti.

5.3. Extradičné konanie

V rámci vyžiadania osôb z cudziny (aktívna extradícia) v roku 2024 podali prokurátori tri návrhy na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, pričom návrhy prokurátorov boli súdmi akceptované. Vo všetkých troch veciach nebolo miesto pobytu vyžiadaných osôb známe. Podľa štátnej príslušnosti boli vyžiadané osoby štátnymi občanmi Slovenskej republiky a vo všetkých prípadoch sa jednalo o drogovú trestnú činnosť.

V rámci vydania páchateľa do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu (pasívna extradícia) bolo v roku 2024 realizovaných 20 vecí. Medzinárodné zatýkacie rozkazy boli doručené z Ukrajiny (sedem vecí), Srbskej republiky (päť vecí), Severného Macedónska a Ruskej federácie (po dve veci), Švajčiarskej konfederácie, Vietnamskej socialistickej republiky, Nórskeho kráľovstva a Moldavskej republiky (po jednej veci). Osoby, o vydanie ktorých sa žiadalo, boli štátni príslušníci Ukrajiny (sedem vecí), Srbskej republiky (päť vecí), Severného Macedónska (dve veci), Ruskej federácie (dve veci), Švédskeho kráľovstva, Vietnamskej socialistickej republiky,

114

Slovenskej republiky a Moldavskej republiky (po jednej veci). V 15 veciach boli osoby vyžiadané na trestné stíhanie a v piatich veciach na výkon trestu odňatia slobody.

V deviatich veciach nebolo v roku 2024 extradičné konanie ukončené, v siedmich veciach bolo v súlade s návrhom prokurátora rozhodnuté ministrom spravodlivosti o povolení vydania osoby do cudziny, z toho v štyroch veciach došlo k fyzickému odovzdaniu vyžiadanej osoby dožadujúcemu štátu. V štyroch prípadoch bolo rozhodnuté príslušným súdom o neprípustnosti vydania, respektíve ministrom spravodlivosti o nepovolení vydania osoby do cudziny.

Dôvodmi nevydania osoby bolo premlčanie trestného stíhania podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, absencia obojstrannej trestnosti, dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte by nezodpovedalo zásadám čl. 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prípadne že trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami čl. 3 uvedeného dohovoru. V jednej veci bola dôvodom nevydania osoby skutočnosť, že vyžiadanou osobou bol štátny príslušník Slovenskej republiky a Slovenská republika vlastných štátnych občanov nevydáva (čl. 23 ods. 4 ústavy).

Prehľad nápadu medzinárodných zatýkacích príkazov podľa krajských prokuratúr je uvedený v tabuľke II.5.3.1.

5.4. Konanie o európskom zatýkacom rozkaze

5.4.1. Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu

V roku 2024 podali prokurátori celkom 41 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom všetky návrhy prokurátorov boli súdmi akceptované. Na základe uvedeného možno konštatovať dôsledné skúmanie zásady primeranosti a vo všeobecnosti dlhodobú kvalitu návrhov na vydanie európskych zatýkacích rozkazov.

Z hľadiska štátnej príslušnosti bolo najviac zatýkacích rozkazov v roku 2024 vydaných na občanov Slovenskej republiky (24), následne na občanov Srbskej republiky (štyri), Ukrajiny (tri), Českej republiky, Gruzínskej republiky a Talianskej republiky (po dvoch), Litovskej republiky, Maďarska, Holandského kráľovstva a Rumunska (po jednom).

Skladba trestnej činnosti, pre ktorú boli európske zatýkacie rozkazy vydávané, bola rôznorodá, dominovala majetková trestná činnosť nasledovaná v menšej miere drogovou trestnou činnosťou.

Európsky zatýkací rozkaz, ako jeden z najefektívnejších nástrojov justičnej spolupráce, je využívaný za účelom predchádzania neúmerného predlžovania trestného konania pre neprítomnosť obvineného. Jeho včasné vydanie má okrem pozitívneho vplyvu na celkovú dĺžku trestného konania aj vplyv na zachovanie podmienok na spravodlivý proces pri zabezpečovaní dôkazov a pri zachovávaní zásady primeranosti.

115

5.4.2. Postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov

V roku 2024 bolo krajským prokuratúram, ako slovenským justičným vykonávajúcim orgánom, doručených z cudziny 168 európskych zatýkacích rozkazov, z toho 122 európskych zatýkacích rozkazov sa týkalo vydania osôb na trestné stíhanie a 46 európskych zatýkacích rozkazov sa týkalo vydania osôb na výkon trestu odňatia slobody. V prevažnej väčšine boli európske zatýkacie rozkazy doručené z Českej republiky a z Rakúskej republiky tak, ako v predchádzajúcich rokoch. Najviac európskych zatýkacích rozkazov bolo doručených na štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. Z hľadiska skladby trestnej činnosti aj v roku 2024 dominovala najmä majetková trestná činnosť, v menšej miere násilná trestná činnosť, ďalej trestné činy prevádzačstva či drogové trestné činy.

V konaniach o európskych zatýkacích rozkazoch rozhodovali vo väčšine prípadov prokurátori postupom podľa § 21 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze“), na základe súhlasu vyžiadanej osoby s vydaním do štátu pôvodu. Rozhodnutia krajských súdov tvoria menšiu časť z celkovo rozhodnutých európskych zatýkacích rozkazov, pričom v týchto prípadoch rozhodli krajské súdy v súlade s návrhom prokurátora. Dôvodmi odmietnutia vykonania európskych zatýkacích rozkazov bolo uznanie a výkon rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (štyri veci) a absencia obojstrannej trestnosti (tri veci).

V rámci výkonu agendy konania o európskom zatýkacom rozkaze dlhodobo dominuje Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá zaťaženosťou a nápadom vecí niekoľkonásobne prevyšuje ostatné krajské prokuratúry.

V roku 2024 bol zaznamenaný aplikačný problém v súvislosti s novelizovaným ustanovením § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Podľa uvedeného ustanovenia je absencia obojstrannej trestnosti definovaná ako fakultatívny dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, čo nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého európsky zatýkací rozkaz možno vykonať aj v prípade absencie obojstrannej trestnosti za splnenia ďalších podmienok. Nesúlad dotknutých ustanovení nemožno vykladať v neprospech vyžiadanej osoby.

Problematickou sa javí aj predčasnosť vydaných európskych zatýkacích rozkazov, kedy ich vydaniu bolo možné predísť komunikáciou medzi vydávajúcim orgánom štátu pôvodu a dotknutou osobou.

Prehľad nápadu európskych zatýkacích príkazov podľa krajských prokuratúr je uvedený v tabuľke II.5.4.2.1.

5.5. Uznávacie konanie

V roku 2024 napadlo v rámci pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky 237 vecí v súvislosti s konaním o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, čo je v porovnaní s rokom 2023 nárast o 55 vecí (v roku 2023 napadlo 181 vecí; v roku 2022 napadlo 136 vecí). Cudzie rozhodnutia na uznanie boli zasielané v najvyššom počte z Českej

116

republiky (95 vecí), nasledovali rozhodnutia z Rakúskej republiky (76 vecí), Spolkovej republiky Nemecko (17 vecí), Maďarska a Rumunska (po 12 vecí) a Poľskej republiky (11 vecí). Z viacerých ďalších štátov napadlo do troch vecí.

Z celkového počtu 237 trestných vecí sa až 181 týkalo konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Druhým najpočetnejším bolo konanie o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii podľa zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (32 vecí). Medziročne sa zvýšil počet vecí podľa zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné oprávnenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení neskorších prepisov, na 16 vecí (v roku 2023 to bolo 10 vecí), z toho 13 vecí bolo z Českej republiky. Podľa zákona č. 398/2015 Z. z. o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola evidovaná iba jedna vec z Českej republiky. Podľa zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení neskorších predpisov bol zaznamenaný prvý prípad rozhodnutia týkajúci sa uznania a výkonu rozhodnutia opatrenia dohľadu ako náhrady väzby a to vo vzťahu k rozhodnutiu súdu Českej republiky.

V rámci uznávacieho konania podľa § 518 Trestného poriadku bolo v roku 2024 evidovaných šesť trestných vecí.

Zo štatistických údajov vyplýva prevaha uznávacích konaní na základe právnych nástrojov Európskej únie. Rovnako, ako v predchádzajúcich rokoch, sa okrem uznania a výkonu nepodmienečných trestov odňatia slobody a peňažných sankcií využívali ostatné uznávacie nástroje v aplikačnej praxi v Európskej únii len minimálne. Najčastejšie využívaným právnym nástrojom pre členské štáty Európskej únie bolo uznávacie konanie vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody; najčastejšie bolo využívané vo vzťahu k Českej republike. Druhým najviac využívaným nástrojom vzájomného uznávania je uznávanie a výkon rozhodnutí o peňažných sankciách, ktorý bol v roku 2024 uplatňovaný najmä vo veciach napadnutých zo Spolkovej republiky Nemecko (10 vecí), Poľskej republiky (sedem vecí) a Českej republiky (päť vecí).

Tak, ako bolo konštatované v predchádzajúcich rokoch, vo vzťahu k jednotlivým nástrojom vzájomného uznávania rozhodnutí je problematická najmä roztrieštenosť právnej úpravy do viacerých zákonov s nejednotnými pravidlami. Prínosným v tejto oblasti by bolo prijatie komplexného zákona o justičnej spolupráci v trestných veciach s jednotne nastavenými pravidlami v týchto konaniach.

Problémom je tiež rozdielnosť v právnych úpravách v jednotlivých členských štátov, ktorú je často náročné vyriešiť. Aplikačnými problémami v súvislosti s uznávaním rozhodnutí o peňažných sankciách sú najmä posudzovanie obojstrannej trestnosti skutkov, nesprávne zaradenie skutkov do niektorej z kategórií trestných konaní, pri ktorých sa trestnosť skutku nepreskúmava, alebo vágna formulácia konaní

117

zakladajúcich porušenie pravidiel cestnej premávky, pri ktorých je problematické identifikovať, ako a či vôbec došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky.

Aplikačné problémy sa vyskytujú vo zvýšenej miere k štátom s odlišnou právnou kultúrou, a to nielen vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska. Z pohľadu ich riešenia je badať značnú aktivitu justičných orgánov, ktorá vyúsťuje aj do rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, kde je však problém s ich pochopením a možnosťou abstrakcie na prípady podobného druhu. Bola zaznamenaná aj aktivita súdov v snahe o vybavenie veci vyhnúť sa problému vydaním predčasného rozhodnutia v argumentačne nedoriešených prípadoch, a to aj vo veciach, kde je predpísaná konzultačná procedúra s orgánmi štátu pôvodu – išlo o rozhodnutia aj za cenu zvýšenej miery využívania opravných prostriedkov vo vzťahu k rozhodnutiam súdov. Boli zaznamenané aj také prípady, v ktorých orgán štátu pôvodu namiesto reagovania na otázky súdu Slovenskej republiky vzal osvedčenie späť.

Prehľad počtu trestných vecí podľa právneho titulu na vykonanie uznávacieho konania a podľa štátov je uvedený v tabuľke II.5.5.1.

6. Pôsobnosť prokuratúry vo veciach, v ktorých je daná pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu

Podľa § 14 Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na:

a)trestný čin úkladnej vraždy,

b)trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,

c)trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,

d)trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),

e)trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,

f)trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,

g)trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,

h)trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,

i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,

j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,

k)trestné činy terorizmu,

l) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 7 000 000 eur, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej 7 000 000 eur,

m)trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,

n)trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,

118

o)trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona,

p)trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona,

r) trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.

Vo veciach, ktoré patrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu do 19. marca 2024 vykonávali v trestnom konaní pôsobnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 55b ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

Po prijatí zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 40/2024 Z. z.“), s účinnosťou od 20. marca 2024 sú príslušní na konanie pred Špecializovaným trestným súdom krajskí prokurátori a prokurátori krajských prokuratúr (§ 46 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 40/2024 Z. z.).

Na základe rozhodnutia generálneho prokurátora vydaného podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v konkrétne určených trestných veciach sú príslušní na konanie pred Špecializovaným trestným súdom aj prokurátori Generálnej prokuratúry, ktorí pôsobia na odbore závažnej kriminality a na iných organizačných zložkách Generálnej prokuratúry (ide o prokurátorov pôsobiacich na bývalom Úrade špeciálnej prokuratúry).

6.1. Organizačné zmeny po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry

Úrad špeciálnej prokuratúry bol zrušený zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 40/2024 Z. z. a jeho pôsobnosť prešla s účinnosťou od 20. marca 2024 na krajské prokuratúry (§ 56ah). Oprávnenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zanikli dňom 19. marca 2024.

V súlade s prechodným ustanovením § 56ag zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 40/2024 Z. z. s účinnosťou od 15. marca 2024 odovzdal Úrad špeciálnej prokuratúry k 20. marcu 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na Úrade špeciálnej prokuratúry v neskončených veciach príslušnej krajskej prokuratúre a v právoplatne skončených veciach a ostatných veciach Generálnej prokuratúre.

V záujme zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s implementáciou zákonov súvisiacich so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, pre prípad ich prijatia, prijal generálny prokurátor už v priebehu legislatívneho procesu k zákonu č. 40/2024 Z. z. rozhodnutia, na základe ktorých sa Generálna prokuratúra spolu s krajskými prokuratúrami pripravovala na prijatie opatrení organizačno-technickej povahy. V tejto súvislosti generálny prokurátor zriadil 7. decembra 2023 na účely implementácie legislatívnych zmien na prokuratúre pracovnú skupinu, ktorej úlohou bolo zabezpečiť pripravenosť prokuratúry na vykonanie zákonov súvisiacich so zmenou organizácie prokuratúry Slovenskej republiky, a to z hľadiska personálneho, organizačného, materiálno-technického, ako aj vnútrorezortnej legislatívy.

119

Po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy, na základe ktorej došlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, prijal generálny prokurátor dve významné opatrenia na zabezpečenie personálneho posilnenia krajských prokuratúr. V prvej fáze došlo s účinnosťou od 20. marca 2024 k zníženiu limitu počtu funkčných miest prokurátorov na Generálnej prokuratúre v prospech krajských prokuratúr o deväť, v dôsledku čoho sa na každej krajskej prokuratúre zvýšil počet funkčných miest prokurátorov o jedno miesto, na Krajskej prokuratúre v Bratislave o dve miesta. V druhej fáze bol na krajských prokuratúrach s účinnosťou od 1. mája 2024 navýšený limit počtu zamestnancov o 24 osôb. Na každej z ôsmich krajských prokuratúr sa zvýšil počet miest o jedno funkčné miesto prokurátora, o jedno miesto asistenta prokurátora a o jedno miesto štátneho zamestnanca (administratívneho pracovníka).

V oblasti ochrany utajovaných skutočností generálny prokurátor ešte dňa 18. decembra 2023 uložil krajským prokurátorom, aby zabezpečili na krajských prokuratúrach bezpečnostné previerky III. stupňa pre oprávnené osoby. Celkovo sa jednalo o 50 osôb. Zároveň dal krajským prokurátorom do pozornosti potrebu dodržiavať pravidlá a podmienky týkajúce sa fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti aj pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné.

V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry bola za účelom zabezpečenia kancelárskych priestorov pre prokurátorov a štátnych zamestnancov Generálnej prokuratúry uzatvorená s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky zmluva o výpožičke nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove na Špitálskej ulici 22 v Bratislave.

V intenciách príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2024 z 18. marca 2024 o organizácii, riadení a kontrole práce na prokuratúre (organizačný poriadok) boli vykonané zmeny v organizačnom členení Generálnej prokuratúry.

Prokurátori, asistenti prokurátora, štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme boli po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zaradení na organizačné zložky Generálnej prokuratúry v súlade s právnou úpravou ustanovenou zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov vrátane prechodného ustanovenia § 265zf ustanoveného v čl. VIII zákona č. 40/2024 Z. z.

Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávalo pred jeho zrušením 28 prokurátorov, ktorí boli s účinnosťou od 20. marca 2024 zaradení do organizačných zložiek Generálnej prokuratúry v súlade s § 265zf zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 40/2024 Z. z.

Na Úrade špeciálnej prokuratúry pred jeho zrušením pôsobilo 28 štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, z nich 25 bolo s ich súhlasom na základe dodatkov k služobným zmluvám zaradených na Generálnu prokuratúru - s účinnosťou od 20. marca 2024 boli zrušené dve pracovné miesta zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (upratovačky) a v jednom prípade bol skončený pracovný pomer dohodou (zamestnanec podateľne).

120

Za účelom zabezpečenia koordinácie postupu prokurátorov krajských prokuratúr a prokurátorov oddelenia závažnej kriminality so sudcami pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu sa bezprostredne po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry uskutočnilo pracovné stretnutie prvého námestníka generálneho prokurátora a krajských prokurátorov s predsedom Špecializovaného trestného súdu.

V súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vydal generálny prokurátor 22 služobných predpisov nadväzujúcich na právnu úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Významným, z hľadiska zabezpečenia plynulého plnenia úloh prokuratúry po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, bolo odovzdanie spisov a ostatných písomností zapísaných v registroch a evidenčných pomôckach vedených na Úrade špeciálnej prokuratúry. Tento plánovaný administratívny úkon bol vykonaný v súlade s postupom ustanoveným v prechodných ustanoveniach zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 10/2024 zo 14. marca 2024 o postupe prokuratúry pri odovzdávaní a preberaní registratúry v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Generálna prokuratúra prevzala len pri právoplatne skončených veciach 36 074 spisov a v utajovanej agende 9 873 spisov.

Súlad právnej úpravy, na základe ktorej bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agenda prešla na krajské prokuratúry, bol predmetom konania aj pred Ústavným súdom, ktorý nálezom PL. ÚS 3/2024-761 z 3. júla 2024 potvrdil súlad tejto právnej úpravy s ústavou (najmä v bodoch 466 až 496 nálezu). V tomto náleze Ústavný súd konštatoval, okrem iného, že prechodné ustanovenia v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vytvárajú právny základ na plynulý prechod pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, spisov a písomností Úradu špeciálnej prokuratúry a na zaradenie prokurátorov zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry a že prechodné ustanovenia vychádzajú z ústavnej právomoci generálneho prokurátora prokuratúru efektívne riadiť v súlade so zásadami prokuratúry, na ktoré v náleze poukázal. Ústavný súd zdôraznil, že pri vydávaní tohto nálezu vzal do úvahy aj skutočnosť, že generálny prokurátor vydal v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sériu interných riadiacich aktov, ktorých cieľom malo byť zabezpečenie riadneho konania a rozhodovania vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, resp. do pôsobnosti zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry.

S účinnosťou od 20. marca 2024 teda prešla pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na príslušné krajské prokuratúry. Na Generálnej prokuratúre bola zriadená nová organizačná zložka - oddelenie závažnej kriminality (s účinnosťou od 15. mája 2025 odbor závažnej kriminality),7) úlohou ktorého je vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu vykonávať dohľad nad činnosťou podriadených prokuratúr, najmä riadiť, usmerňovať a kontrolovať ich činnosť pri

7) Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 2/2025 zo 14. mája 2025 o organizácii, riadení a kontrole práce na prokuratúre (organizačný poriadok).

121

vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom.

Prokurátori oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry na základe rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vykonávajú v konkrétnych veciach aj dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíhajú osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňujú oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom.

Prokurátori bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry po ich zaradení na organizačné zložky Generálnej prokuratúry po 20. marci 2024 na základe opatrení generálneho prokurátora vydaných podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre konajú naďalej v tých trestných veciach, v ktorých pred zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry podali obžaloby na Špecializovaný trestný súd a v tých trestných veciach, v ktorých boli na Úrad špeciálnej prokuratúry doručené návrhy policajtov na podanie obžaloby, návrhy na začatie konania o dohode o vine a treste alebo návrhy na vydanie iného rozhodnutia v prípravnom konaní v súlade s verejným prísľubom generálneho prokurátora. Účelom takéhoto postupu bolo zachovanie transparentnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania. Prokurátorom bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí boli zaradení na oddelenie závažnej kriminality, boli v súlade s verejným prísľubom generálneho prokurátora ponechané aj všetky trestné veci z prípravného konania.

Pokiaľ ide o veci, v ktorých bol na Úrad špeciálnej prokuratúry pred jeho zrušením policajtom doručený návrh na podanie obžaloby, návrh na začatie konania o dohode o vine a treste alebo návrh na vydanie iného rozhodnutia v prípravnom konaní, bolo potrebné prijať opatrenia, aby v čo najkratšom čase boli tieto veci ukončené, pretože medzi nimi boli identifikované aj návrhy nevybavené viac ako jeden rok.

Po oboznámení sa s touto situáciou prvý námestník generálneho prokurátora spolu s povereným vedúcim oddelenia závažnej kriminality zvolal na 22. mája 2024 pracovnú poradu s prokurátormi bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej bol vyhodnotený stav vybavovania trestných vecí, ktoré prešli z Úradu špeciálnej prokuratúry na Generálnu prokuratúru. Poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality prijal opatrenie č. 1/2024, ktorým určil lehoty na vybavenie trestných vecí, v ktorých bol podaný návrh na podanie obžaloby, návrh na začatie konania o dohode o vine a treste, alebo návrh na vydanie iného rozhodnutia v prípravnom konaní, a to do šiestich mesiacov s možnosťou predĺženia uvedenej lehoty o tri mesiace. Po prijatí opatrení bolo vybavených 57 vecí k 31. decembru 2024 z pôvodných 59 vecí (ku dňu podania správy sú vybavené všetky tieto veci).

Na oddelení závažnej kriminality pôsobilo v roku 2024 desať prokurátorov, šesť štátnych zamestnancov, z toho jeden vo funkcii asistenta prokurátora. Z desiatich prokurátorov ôsmi pôsobili na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vedúci prokurátori tejto organizačnej zložky sú tiež prokurátori, ktorí pôsobili na Úrade špeciálnej prokuratúry.

Na krajských prokuratúrach - oddeleniach dozoru v trestnom konaní a vo veciach organizovaného zločinu - k 31. decembru 2024 vykonávalo pôsobnosť vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu celkovo 70

122

prokurátorov (10 na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, 13 na Krajskej prokuratúre v Bratislave, osem na Krajskej prokuratúre v Košiciach, 12 na Krajskej prokuratúre v Nitre, šesť na Krajskej prokuratúre v Prešove, šesť na Krajskej prokuratúre v Trenčíne, osem na Krajskej prokuratúre v Trnave, sedem na Krajskej prokuratúre v Žiline). Na Krajskej prokuratúre v Trnave a Krajskej prokuratúre v Žiline pôsobí aj jeden asistent prokurátora (na ďalších krajských prokuratúrach pôsobia asistenti prokurátora až od roku 2025, prípadne sú opakovane vyhlasované výberové konania na asistenta prokurátora).

Úrad špeciálnej prokuratúry k 20. marcu 2024 odovzdal príslušným krajským prokuratúram celkovo 963 vecí, z toho 630 vecí v registri „Gv“ (veci v prípravnom konaní) a 333 vecí v registri „Gn“ (veci pred začatím trestného stíhania). Na oddelenie závažnej kriminality bolo z tohto počtu odovzdaných 137 vecí v registri „Gv“ a 96 vecí v registri „Gn“. Zároveň bolo Generálnou prokuratúrou prevzatých 307 vecí v súdnom konaní.

Z celkového počtu vecí odovzdaných Úradom špeciálnej prokuratúry po jeho zrušení uplatnila Európska prokuratúra po novele Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 v 23 veciach právo odňatia veci vnútroštátnym orgánom [čl. 27 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry].

Pre zabezpečenie vzdelávania prokurátorov podriadených prokuratúr v súvislosti s korupčnými trestnými činmi a trestnými činmi ohrozujúcimi finančné záujmy Európskej únie oddelenie závažnej kriminality organizovalo v Justičnej akadémii dva semináre. V dňoch 6. až 7. mája 2024 sa uskutočnil seminár pre prokurátorov pod názvom „Metodológia odhaľovania a dokazovania trestných činov korupcie a rozhodovacia prax súdov“ a 11. až 12. novembra 2024 sa konal seminár pre prokurátorov v spolupráci s Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických pod názvom „Poznatky prokuratúry Spojených štátov amerických a Slovenskej republiky v boji proti korupcii so zameraním na realizáciu prípravného konania“. Uvedené vzdelávacie aktivity podporili odbornú úroveň prokurátorov krajských prokuratúr. Oddelenie závažnej kriminality sprostredkovalo prokurátorom podriadených prokuratúr účasť na vzdelávacích aktivitách organizovaných 15., 22. a 24. októbra 2024 odborom Národný úrad pre OLAF, ktorý koordinuje legislatívne, administratívne a operatívne činnosti s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie, ktoré boli zamerané na témy „Zjednodušené vykazovanie výdavkov pri financovaní z fondov Európskej únie“, „Výber vzorky pre overenie oprávnenosti výdavkov pre začiatočníkov“ a „Verejné obstarávanie z pohľadu vládneho auditu/Skúsenosti z vládnych auditov“.

6.2. Stav a vývoj kriminality

V roku 2024 napadlo v prípravnom konaní 171 vecí. V porovnaní s rokom 2023, v ktorom napadlo 332 vecí, bol zaznamenaný pokles nápadu o 48,5 %.

123

Najčastejší spôsob skončenia trestných vecí v prípravnom konaní v roku 2024 vyplýva z nasledovnej tabuľky:

Spôsoby skončenia trestných vecí

v prípravnom konaní v roku 2024

podaná obžaloba

116

dohoda o vine a treste

zastavené trestné stíhanie

(§ 215 Trestného poriadku)

100

podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného

(§ 218 Trestného poriadku)

prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného (§ 228 ods. 3 Trestného poriadku)

postúpenie veci (§ 214 Trestného poriadku)

prerušenie trestného stíhania

(§ 228 Trestného poriadku)

Trestné stíhania vo veci (teda proti neznámemu páchateľovi) boli skončené v roku 2024 celkovo v 113 veciach, z toho prerušené trestné stíhanie bolo v 51 veciach, postúpené trestné stíhanie bolo v 14 veciach, zastavené trestné stíhanie bolo v 58 veciach.

Trestné stíhanie vedené proti konkrétnej osobe boli v roku 2024 skončené v 220 veciach (o 71 vecí menej v porovnaní s rokom 2023) proti 435 osobám (o 75 osôb viac v porovnaní s rokom 2023). Z tohto počtu bolo 377 mužov, 46 žien a 12 právnických osôb. Obvinenie bolo vznesené 244 fyzickým osobám (pokles o 238 v porovnaní s rokom 2023) a 15 právnickým osobám (pokles o 14 v porovnaní s rokom 2023).

Väzobne stíhaných bolo 12 obvinených (61 obvinených v roku 2023). Trestné stíhanie bolo skončené v roku 2024 celkovo proti 573 osobám a počet skončených trestných stíhaní obvinených osôb a spôsob ich skončenia vyplýva z tabuľky.

Z celkového počtu trestne stíhaných osôb v roku 2024 bolo 23 cudzincov. V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o štyri osoby.

6.3. Skladba kriminality

V roku 2024 zaznamenala prokuratúra nárast trestne stíhaných osôb za organizovaný zločin. Počet páchateľov trestne stíhaných za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona predstavoval 85 osôb (o 33 osôb viac v porovnaní s rokom 2023). Za organizovaný zločin bolo v roku 2024 celkovo stíhaných 147 obvinených (201 osôb v roku 2023), obžalovaných bolo 99 osôb (61 osôb v roku 2023) a dohoda o vine a treste bola uzatvorená so 17 osobami (rovnako ako v roku 2023). Právoplatne odsúdených bolo za organizovaný zločin celkovo 44 osôb (82 osôb v roku 2023).

V roku 2024 bolo za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona stíhaných sedem osôb (o sedem osôb menej v porovnaní s rokom 2023), obžalovaných bolo päť osôb (o šesť osôb menej v porovnaní s rokom 2023),

124

dohoda o vine a treste bola uzavretá v jednej veci (rovnako ako v roku 2023) a právoplatne odsúdených bolo osem osôb (o jednu osobu menej ako v roku 2023).

Prokurátori Generálnej prokuratúry sa podieľali v roku 2024 na všetkých aktivitách zameraných na riešenie problematiky terorizmu, predovšetkým prostredníctvom ich pôsobenia v medzirezortných pracovných komisiách. Prokurátor Generálnej prokuratúry bol národným spravodajcom pre Eurojust pre záležitosti terorizmu, pričom zhromažďoval všetky informácie týkajúce sa trestných vecí terorizmu súvisiacich s územím Slovenskej republiky a koordinoval aj vykonávanie procesných úkonov vo vzťahu k zahraničiu.

Za korupčné trestné činy bolo v roku 2024 stíhaných 240 páchateľov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 nárast o 80 obvinených. Obžalovaných bolo celkom 136 osôb (o 60 osôb viac v porovnaní s rokom 2023), dohoda o vine a treste bola uzavretá s 25 osobami (o 16 osôb menej v porovnaní s rokom 2023) a odsúdených bolo 70 osôb (o 20 osôb menej v porovnaní s rokom 2023).

168

160

240

136

100

150

200

250

300

2022

2023

2024

odstíhané osoby

obžalované osoby

Ukončené trestné stíhania osôb pre trestné činy korupcie

V roku 2024 pretrvával vysoký počet podaných trestných oznámení za korupčné trestné činy (315 trestných oznámení) a za trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona (101 trestných oznámení).

Vo väčšine prípadov nebolo trestné oznámenie za ohýbanie práva (§ 326a Trestného zákona) podložené objektívnymi dôkazmi, ale vychádzalo z osobného presvedčenia oznamovateľa. Tvrdenia oznamovateľa spravidla neboli preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Doplnenie trestného činu ohýbania práva do Trestného zákona malo aj v roku 2024 za následok nárast zaťaženosti orgánov činných v trestnom konaní množstvom podaných trestných oznámení.

Vyšetrovanie korupčných trestných činov bolo tak, ako v predchádzajúcich rokoch, limitované nedostatočným technickým charakterom informačno-technických prostriedkov, najmä nekvalitnou nahrávacou technikou pri vyhotovovaní obrazovo-

125

zvukových záznamov, ale aj problémami pri ich umiestňovaní v sledovanom priestore a problémami pri nahrávaní a vyhodnocovaní záznamov z telekomunikačnej činnosti.

Pokiaľ ide o extrémistickú kriminalitu, tak vzhľadom na povahu tejto trestnej činnosti naďalej významnú úlohu v procese jej dokazovania malo znalecké dokazovanie. Dĺžka trestných konaní, predmetom ktorých je extrémistická trestná činnosť, bola priamo ovplyvnená nízkym počtom znalcov zapísaných v zozname Ministerstva spravodlivosti v odbore spoločenské a humanitné vedy, odvetvie politický extrémizmus a objektívnou nemožnosťou priberania znalcov „ad hoc“.

V roku 2024 pretrvával významný počet trestných vecí spáchaných vo virtuálnom elektronickom priestore. Ide o druh počítačovej kriminality. Nebezpečenstvom takéhoto modusu operandi je relatívna anonymita páchateľov počítačovej kriminality a zložitosť ich odhalenia (napríklad problémy pri zaisťovaní počítačových údajov, zložité a zdĺhavé forenzné dokazovanie).

V roku 2024 bolo v oblasti extrémistickej kriminality trestne stíhaných celkovo 83 osôb (88 osôb v roku 2023), obžalovaných bolo 31 osôb (o jednu osobu viac v porovnaní s rokom 2023). V 40 veciach bola uzavretá dohoda o vine a treste (o 11 vecí menej v porovnaní s rokom 2023). Odsúdených bolo 64 osôb (o sedem osôb viac v porovnaní s rokom 2023). Žiadna vec nebola skončená podmienečným zastavením trestného stíhania.

Štruktúra trestne stíhaných páchateľov extrémistickej kriminality bola v roku 2024 nasledovná:

- trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421 Trestného zákona) – jeden páchateľ,

-trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 422 Trestného zákona) – 19 páchateľov,

-trestný čin výroby extrémistického materiálu (§422a Trestného zákona) – päť páchateľov

-trestný čin rozširovania extrémistických materiálov (§ 422b Trestného zákona) – 21 páchateľov,

-trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (§ 422c Trestného zákona) – 16 páchateľov,

-trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti (§ 422d Trestného zákona) – traja páchatelia,

-trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona) –osem páchateľov,

-trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424 Trestného zákona) – deväť páchateľov.

Prokurátori činní na úseku boja proti extrémizmu uplatňovali poznatky aplikačnej praxe aj ako členovia Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, ktorý je výborom Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Za hospodárske trestné činy bolo skončené prípravné konanie spolu proti 233 obvineným, obžaloba bola podaná proti 228 obvineným, proti dvom obvineným bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a s tromi obvinenými bola uzavretá

126

dohoda o vine a treste. V porovnaní s rokom 2023 bol zaznamenaný nárast počtu obžalovaných o 147 osôb. Klesol počet osôb, s ktorými bola uzavretá dohoda o vine a treste, a to o 21 osôb.

V roku 2024 najpočetnejšiu skupinu hospodárskych trestných činov tvorila skupina daňových trestných činov. Za trestný čin skrátenia dane a poistného bolo stíhaných 89 osôb (o 18 osôb menej v porovnaní s rokom 2023) a obžalovaných 76 osôb (o 48 osôb viac v porovnaní s rokom 2023), za trestný čin neodvedenia dane a poistného bolo stíhaných 61 osôb (o 17 osôb viac v porovnaní s rokom 2023) a obžalovaných 50 osôb (o 28 osôb viac v porovnaní s rokom 2023) a za trestný čin daňového podvodu bolo stíhaných 44 osôb (o 35 viac v porovnaní s rokom 2023) a obžalovaných bolo 42 osôb (o 19 osôb viac ako v roku 2023).

Z hľadiska foriem páchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona neboli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zistené nové formy jeho páchania. Páchatelia najčastejšie dosiahli neoprávnené vyplatenie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov predstierajúc splnenie podmienok na ich poskytnutie predkladaním falšovaných alebo realite nezodpovedajúcich dokladov, poskytovateľom príspevku neposkytovali povinné údaje, resp. poskytnuté prostriedky Európskej únie používali na iný ako určený účel a použitie prostriedkov dokladovali falošnými alebo nesprávnymi dokladmi. V prípadoch príspevkov v agrosektore páchatelia klamlivo deklarovali záväzky plnenia podmienok na poskytnutie podpory na obhospodarovanie pôdy a plnenia podmienok na krížové plnenie. Tento trestný čin býva často spáchaný v súbehu s trestným činom subvenčného podvodu, za ktorý bolo v roku 2024 trestne stíhaných 68 osôb a obžalovaných 64 osôb, pretože finančné prostriedky sú spravidla poskytované nielen z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ale v určitom pomere aj z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

V roku 2024 bolo za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona stíhaných 63 osôb, z toho 4 právnické osoby. Obžaloba bola podaná na 57 osôb a odsúdených bolo 36 osôb. Dohoda o vine a treste bola uzatvorená s 2 osobami. V roku 2023 bolo stíhaných 56 osôb a z toho bolo obžalovaných 35 osôb. Možno konštatovať nárast stíhaných aj obžalovaných osôb v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

127

2022

2023

2024

odstíhané osoby

obžalované osoby

Ukončené trestné stíhania osôb pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (§ 261 Trestného zákona)

V roku 2024 bolo za trestné činy proti majetku skončené prípravné konanie proti 82 obvineným, obžaloba bola podaná proti 78 obvineným, s dvomi obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste a proti dvom obvineným bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. V roku 2023 bolo prípravné konanie skončené proti 47 obvineným, obžaloba bola podaná proti 34 obvineným a s deviatimi obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste.

V roku 2024 z trestných činov proti majetku bol najvyšší počet páchateľov za trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona (68 osôb). V porovnaní s rokom 2023 išlo o zvýšenie počtu o 20 stíhaných osôb.

6.4. Činnosť prokuratúry pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

Predmetom dozorovej právomoci prokurátorov, ktorí pôsobia v trestných veciach v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, sú pred začatím trestného stíhania trestné oznámenia alebo poznatky získané inak ako z trestných oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich podozreniu zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených v § 14 Trestného poriadku.

V roku 2024 bolo podaných 670 trestných oznámení vzťahujúcich sa na podozrenie zo spáchania trestných činov, ktoré sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (927 v roku 2023) a vybavených bolo 253 vecí.

Najčastejšie boli trestné oznámenia podávané pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (220 vecí) v súbehu s niektorým z trestných činov uvedených v § 14 Trestného poriadku. Z hľadiska počtu nasledovali trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 Trestného zákona (67 vecí), trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (59 vecí), trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu

128

k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona (50 vecí) a iné. Počet a spôsoby rozhodnutí pred začatím trestného stíhania vyplýva z nasledovnej tabuľky:

Spôsob skončenia trestného stíhania pred začatím trestného stíhania

uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku – odovzdanie veci na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu

uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku – odovzdanie veci na disciplinárne konanie

uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – odloženie veci, ak je trestné stíhanie neprípustné

uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku – odmietnutie veci

235

uznesenie policajta o odložení veci podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku

Spolu

253

V roku 2024 napadlo v prípravnom konaní 171 vecí, vybavených bolo 207 vecí proti 347 osobám (332 vecí napadlo v prípravnom konaní v roku 2023, vybavených bolo 467 vecí proti 588 osobám).

Najčastejšie bolo skončené prípravné konanie podaním obžaloby (116 vecí v roku 2024, 100 vecí v roku 2023) a najviac využívaným odklonom v trestných veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu bolo konanie o dohode o vine a treste, ktorým došlo k skončeniu trestného stíhania v 31 veciach proti 53 osobám (v roku 2023 proti 84 osobám).

V roku 2024 vykonali prokurátori 626 previerok v trestných veciach [§ 230 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a vydali 126 záväzných pokynov [§ 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. Previerková činnosť prokurátorov bola zameraná na posúdenie rýchlosti a zákonnosti jednotlivých fáz predsúdneho konania (postupu pred začatím trestného stíhania a po začatí trestného stíhania), ďalej na posúdenie zákonnosti procesných rozhodnutí vydaných policajtom v predsúdnom konaní a aj na posúdenie aktuálneho stavu predsúdneho konania vo veciach.

V niektorých trestných veciach prokurátori využili oprávnenie zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta a v súlade s § 230 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku sa zúčastnili na 20 úkonoch trestného konania (išlo najmä o výsluchy svedkov, podozrivých a obvinených) a vykonali dva výsluchy svedka a dva výsluchy agenta.

Podľa § 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku vydali prokurátori 30 opatrení na vrátenie veci policajtovi na doplnenie vyšetrovania a podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušili celkovo 14 rozhodnutí policajtov ako nezákonných alebo neopodstatnených.

Prokurátori v trestných veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, vydali 36 uznesení, ktorými vyhoveli sťažnostiam oprávnených osôb podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a vydali 177 uznesení, ktorými zamietli

129

sťažnosti oprávnených osôb podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku alebo podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

V roku 2024 podali prokurátori deväť návrhov na vzatie obvineného do väzby proti 10 osobám, z toho šiestim návrhom sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu nevyhovel.

Prokurátori v roku 2024 podali 45 návrhov na vydanie príkazu na domovú prehliadku, z toho sudca pre prípravné konanie akceptoval 42 návrhov a tri neakceptoval. Prokurátori podali 13 návrhov na vydanie príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku; z toho jeden návrh Špecializovaný trestný súd neakceptoval. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v roku 2024 akceptoval sedem návrhov prokurátora na vydanie príkazu na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku, 14 návrhov na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, 46 návrhov na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a 13 návrhov na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí.

6.5. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

V roku 2024 bolo 250 osôb odsúdených za trestné činy, ktoré sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (v roku 2023 bolo odsúdených 210 osôb). Oslobodených bolo 22 osôb, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 nárast o sedem osôb.

Úspešnosť obžalôb podaných v roku 2024 predstavuje v percentuálnom vyjadrení 92 %.

Súdy schválili dohody o vine a treste s 89 obvinenými, čo predstavuje nárast o osem osôb v porovnaní s rokom 2023.

Špecializovaný trestný súd v roku 2024 odmietol štyri obžaloby. V jednej veci bol dôvod odmietnutia nepredloženie všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. V druhej veci súd odmietol obžalobu z dôvodu nesplnenia pokynu súdu na kontradiktórne vypočutie svedkov, nejasné vyčíslenie škodlivého následku trestného činu a nevysporiadania sa s obhajobou obvineného v odôvodnení obžaloby. V ďalšej veci odmietol súd obžalobu z dôvodu absencie stanoviska prokurátora k obhajobe obvineného a v poslednej veci odmietol obžalobu z dôvodu porušenia práva obvineného na obhajobu.

Prokurátori podali v roku 2024 proti rozsudkom Špecializovaného trestného súdu 153 odvolaní, v 54 veciach bolo odvolanie úspešné a v 37 veciach čiastočne úspešné.

V roku 2024 podali prokurátori proti uzneseniam Špecializovaného trestného súdu celkovo 98 sťažností, teda o 73 sťažností viac ako v roku 2023, z celkového počtu bolo 29 sťažností nadriadeným súdom zamietnutých ako nedôvodných.

130

Prokurátori podali v roku 2024 proti trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu 23 odporov (34 odporov v roku 2023).

ČASŤ IIIČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie o činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti

Ústava v čl. 149 definuje postavenie prokuratúry ako ústredného orgánu verejnej moci a jej ústavnú pôsobnosť. V nadväznosti na tento článok ústavy upravuje postavenie, pôsobnosť a právomoc prokurátorov v netrestnej oblasti prioritne zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a z hľadiska uplatňovania tejto pôsobnosti aj viaceré osobitné právne predpisy.8) Pri plnení úloh v netrestnej oblasti prokurátori postupujú aj podľa príkazov, pokynov a iných služobných predpisov generálneho prokurátora.9)

NETRESTNÚ OBLASŤ PROKURATÚRY VYKONÁVALI

OKRESNÉ PROKURATÚRY

KRAJSKÉ PROKURATÚRY

(netrestné oddelenia)

GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

netrestný odbor

1. oddelenie dozoru orgánov verejnej správy

2. oddelenie civilného procesu a právneho zastupovania

Netrestná oblasť prokuratúry sa delí na dve základné časti. Do prvej časti patrí dozor prokuratúry nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Súčasťou tejto pôsobnosti prokuratúry je aj oblasť správneho súdnictva. Do druhej časti patrí pôsobnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu. Okrem uvedenej pôsobnosti prokuratúry plní prokuratúra v netrestnej oblasti aj iné zákonom ustanovené úlohy, ktoré sú uvedené v časti V tejto správy o činnosti prokuratúry.

8)Napríklad zákon č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

9) Napríklad príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 43/2024 zo 17. decembra 2024 o organizácii, riadení a kontrole práce na prokuratúre (organizačný poriadok) nahradený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 2/2025 zo 14. mája 2025 o organizácii, riadení a kontrole práce na prokuratúre (organizačný poriadok) a príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2017 z 25. augusta 2017 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v znení príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2023 z 31. mája 2023.

131

Najrozsiahlejšiu oblasť v rámci činnosti netrestného úseku prokuratúry predstavuje výkon dozoru prokurátorov nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, rozsah, metódy a prostriedky, ktoré sú upravené v § 20 až 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Netrestný dozor prokuratúry sa vykonáva rôznymi metódami, a to preskúmavaním zákonnosti správnych aktov a postupu orgánov verejnej správy (na základe rôznych prameňov, ako sú podnety, vlastné poznatky získané z rôznych zdrojov, a to aj aktívnou vyhľadávacou činnosťou jednotlivých prokurátorov, oznámenia štátnych orgánov, medializované informácie, vzájomná spolupráca netrestného a trestného úseku formou signalizácie a podobne), vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy v skončených veciach a uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy. Pôsobnosť prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy. Výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený existenciou podnetu, rozsahom a dôvodmi podnetu, ani záujmami podávateľa podnetu. Prokurátori môžu vlastnou činnosťou zisťovať prípady, keď nezákonné postupy, rozhodnutia alebo nečinnosť orgánov verejnej správy vedú k porušovaniu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Prokuratúra koná vo verejnom záujme na základe zásady oficiality, pričom postupuje pri realizácii svojich zákonných úloh iniciatívne aj na základe vlastných poznatkov, ktoré získava z rôznych zdrojov.

Prokurátor na ochranu objektívneho práva využíva zákonom ustanovené právne prostriedky dozoru, ktorými sa snaží čo najefektívnejšie prispieť k obnove porušených práv, a teda k zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy. Týmito prostriedkami dozoru sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora, správna žaloba a vstup prokurátora do konania pred správnym súdom.

Súčasťou pôsobnosti prokuratúry pri dozore nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy je oblasť správneho súdnictva.

Vzťah medzi pôsobnosťou prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a správnym súdnictvom je ustanovený v § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku. Podľa § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom a dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy funkčne súvisia. Tento vzájomný vzťah vyjadrujú aj ustanovenia § 20 ods. 1, § 24 ods. 14, § 26 ods. 6, § 27 ods. 5 a § 29 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Pri porovnaní správneho súdnictva a dozoru prokuratúry je možné nájsť rovnaké, ako aj rozdielne črty. Jednotiacim znakom je zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy so zameraním na ochranu práv fyzických osôb a právnických osôb.

Najmarkantnejším rozdielom je, že výlučne správny súd má právomoc zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, prípadne toto v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojím rozhodnutím. Na rozdiel od toho, právne prostriedky dozoru prokurátora v tejto oblasti (protest, upozornenie) majú vždy voči orgánu verejnej správy návrhový charakter. Pri ich aplikácii sa totiž dáva správnym orgánom možnosť

132

odstrániť prokurátorom namietanú nezákonnosť v rámci vlastného rozhodovania alebo postupu. Ak sa orgány verejnej správy s názorom prokurátora nestotožnia, neakceptujú ho, prokurátor má možnosť preniesť rozhodnutie o zákonnosti na správny súd, ktorý má možnosť zrušiť prokurátorom napádané rozhodnutie či opatrenie, a to aj proti nesúhlasu orgánu verejnej správy.

V správnom súdnictve je poskytovaná ochrana predovšetkým subjektívnym právam žalobcu, pričom je povinnosťou žalobcu tvrdiť v správnej žalobe, že došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Dozorová činnosť prokuratúry (ako je uvedené vyššie) je predovšetkým upriamená na poskytnutie ochrany objektívnemu právu, pričom ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je sekundárna a môže aj absentovať v prípade, ak bol zákon porušený v prospech účastníka konania. Nemožno opomenúť ani prípady, keď poškodený účastník, napríklad z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie, nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku vzdelania alebo právneho povedomia, znevýhodnenia vekom, neznalosti alebo nedostatočnej znalosti štátneho jazyka a podobne, neuplatní možnosť podania riadneho opravného prostriedku a nevyužije možnosť podania správnej žaloby, napriek často zjavnej a zásadnej nezákonnosti rozhodnutia v jeho neprospech. Aj pre takéto prípady musia v právnom štáte existovať účinné prostriedky na presadzovanie zákonnosti.

Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre preto zaradila dozorovú pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy, keďže výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom alebo podnetom účastníka správneho konania, prípadne inej fyzickej alebo právnickej osoby. Prokurátor pri výkone tejto pôsobnosti nie je limitovaný ani podmienkou vyčerpania riadneho opravného prostriedku, ani lehotou od vydania administratívneho aktu alebo od právoplatnosti rozhodnutia (okrem všeobecnej trojročnej prekluzívnej lehoty), a ani charakterom rozhodnutí alebo opatrení ako predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, inak všeobecne nepodliehajúcich súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku.

V súvislosti s prokurátorskou iniciatívou možno spomenúť aj žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcu v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva, ktoré môže podať len prokurátor, žalobu o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia, ktorú môže, okrem zainteresovanej verejnosti, podať tiež len prokurátor, a aj to, že žaloba účastníka konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je podmienená, okrem iného, predchádzajúcim neúspešným vyčerpaním podnetu na prokuratúru. V súvislosti s exkluzivitou dozorovej pôsobnosti prokuratúry je potrebné poukázať aj na inštitút protestu prokurátora proti opatreniu so všeobecnými účinkami podľa § 25 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, čo je jediný prostriedok nápravy takýchto nezákonných správnych aktov, hoci bez možnosti následnej správnej žaloby po nevyhovení protestu prokurátora.

Dôležitými právnymi prostriedkami netrestného dozoru prokuratúry sú aj procesné oprávnenia generálneho prokurátora, ktoré sa týkajú konania pred Najvyšším správnym súdom, a to oprávnenie podať žalobu na rozpustenie politickej strany, žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb a opravný prostriedok - teda

133

kasačnú sťažnosť a žalobu na obnovu konania vo veciach, do ktorých prokurátor bol oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.

Nespochybniteľný význam prokuratúry v rámci správneho súdnictva má preto jednak zabezpečovanie zákonnosti vo veciach, v ktorých protiprávny stav vyhovuje všetkým účastníkom i orgánu verejnej správy, a teda absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd, ako aj zjednocovanie judikatúry správnych súdov a „vymáhanie jej akceptácie“ zo strany orgánov verejnej správy. Prokuratúra napomáha zjednocovať rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu zaujatím stanoviska k rozdielnym rozhodnutiam v totožných veciach, ako aj zaujíma stanoviská k publikovaniu súdnych rozhodnutí na výzvu predsedu Najvyššieho správneho súdu.

Netrestný dozor prokuratúry tiež prispieva k znižovaniu zaťaženosti správnych súdov, pretože sa v jeho rámci preskúmavajú rozhodnutia, opatrenia a nečinnosť orgánov verejnej správy, o zákonnosti ktorých by inak rozhodovali správne súdy. Účelom nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je preto aj odbremenenie správneho súdnictva, pričom prokuratúra v danom prípade pôsobí ako filter, prostredníctvom ktorého sa rýchlejšie, účinnejšie a hospodárnejšie môže odstrániť nezákonnosť, teda ešte predtým, ako by bola predmetom rozhodovania pred správnym súdom.

Všeobecne možno skonštatovať, že prokuratúra účinne pôsobí najmä na samotnú prevenciu nezákonnosti, a to činnosťou v súvislosti s realizovaním previerok zachovávania zákonnosti. Previerková činnosť sa riadi jednak Plánom hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj vlastnými poznatkami krajských prokuratúr a okresných prokuratúr. Vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy prokuratúra komplexnejšie preskúmava konkrétnu právnu oblasť. Častokrát orgány verejnej správy vnímajú previerkovú činnosť prokurátora ako prínos pre skvalitnenie ich rozhodovacej činnosti. Prokuratúra najmä v dôsledku previerkovej činnosti, ale aj v rámci celkovo vykonaných opatrení pri zistení porušenia zákona, prispieva výraznou mierou k zvyšovaniu právneho povedomia zamestnancov orgánov verejnej správy. Prokurátori tak plnia svojou nezastupiteľnou činnosťou aj úlohu metodického orgánu, a to najmä vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy, najmä v obciach s malým počtom obyvateľov, a teda aj logicky nízkym počtom zamestnancov obce.

Ciele a priority orgánov prokuratúry v netrestnej oblasti na celoštátnej úrovni boli premietnuté do Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 a súvisia s previerkovou činnosťou prokuratúry. Na netrestnom úseku pôsobnosti prokuratúry bola plnená úloha č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 pod názvom „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi“ ako spoločná úloha netrestného a trestného úseku prokuratúry bližšie obsiahnutá v časti III. bod 3.2. správy o činnosti a úloha č. 11 pod názvom „Zhodnotenie stavu zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ochranného ústavného liečenia a detencie“ bližšie obsiahnutá v časti V bod 2.5. správy o činnosti.

134

Oprávnenie prokurátora na výkon previerok dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach v orgánoch verejnej správy je odrazom proaktívneho charakteru prokuratúry a jej iniciatívneho prístupu k plneniu zverených úloh. Plán hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky ako záväzný riadiaci akt generálneho prokurátora na základe poznatkov o plošnom poruchovom jave v činnosti orgánov verejnej správy determinuje previerkovú aktivitu prokuratúry v celoštátnom meradle. Práve celoštátne meradlo je hlavným determinantom voľby predmetu a subjektu previerok zákonnosti do plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky, nakoľko tieto sú zamerané nielen na identifikáciu a nápravu porušení zákona v jednotlivých skončených veciach, ale aj na identifikáciu a odstránenie systémových nedostatkov a nedostatkov právnej úpravy do budúcnosti. Avšak treba zvýrazniť aj vlastné, parciálne previerky okresných prokuratúr a krajských prokuratúr, ktorými napĺňajú ciele a priority pri kontrole zákonnosti na regionálnej úrovni. Vlastnými previerkami reagujú na regionálne špecifiká a činnosť miestnych orgánov verejnej správy v ich územnej pôsobnosti.

Pôsobnosť prokurátorov v civilnom procese je v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vymedzená iba rámcovo (§ 19). Podrobnejšia úprava oprávnení prokurátorov vyplýva z osobitných právnych predpisov, sú to najmä Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, v súlade s ktorými prokurátori uplatňujú svoje návrhové (žalobné) a vstupové oprávnenia v konaní pred súdmi. Pôsobnosť prokurátorov v civilnom procese je vykonávaná aj oprávneniami generálneho prokurátora (podať stanovisko veľkému senátu alebo dovolanie za podmienok ustanovených zákonmi).

Podľa súčasnej právnej úpravy je pomerne úzka ingerencia prokurátora v civilnom sporovom konaní, ktoré má súkromno-právny charakter. Naopak, veľmi široké oprávnenia má prokurátor v civilnom mimosporovom konaní. Pôsobnosť prokurátora v nesporových súdnych konaniach je výrazom posilnenia záujmu štátu na ochrane práv najmä tzv. zraniteľných skupín osôb (napríklad maloletých osôb, zdravotne znevýhodnených osôb).

V netrestnej oblasti je dôležité dôsledné a efektívne využívanie všetkých postupov, ktorými prokurátor môže v zmysle platných právnych predpisov realizovať pôsobnosť prokurátora v oblasti dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ako aj v civilnom procese. Aj z tohto dôvodu sa neustále kladie dôraz na prepojenie netrestného úseku a trestného úseku prokuratúry. Poznatky získané na trestnom úseku prokuratúry slúžia ako základ pre využitie návrhových oprávnení prokurátora v civilnom procese, pri vstupoch do súdneho konania, ako aj pri podávaní opatrení prokurátora voči orgánom verejnej správy. Tieto poznatky sa týkajú najmä vecí, kde vystupujú deti a mladiství, ale aj ďalších oblastí. Smerujú k využitiu žalobného oprávnenia na vydanie bezdôvodného obohatenia, návrhového oprávnenia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony či vstupového oprávnenia do konania o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Takéto poznatky výraznou mierou prispievajú k ochrane základných ľudských práv, presadzovaniu verejného záujmu a dodržiavaniu zákonnosti.

V oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v oblasti civilného procesu bolo v roku 2024 celkovo evidovaných 20 120 vecí. Celkový nápad vecí v netrestnej oblasti za posledné tri roky vyplýva z tabuľky III.1.1.

135

Personálne zabezpečenie činnosti prokuratúry v netrestnej pôsobnosti sa riadi príkazom generálneho prokurátora por. č. 9/2017 z 25. augusta 2017 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Týmto príkazom je zriadená špecializácia, a teda pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti vykonávajú určení prokurátori (prokurátor-špecialista na netrestnú oblasť), prípadne ich náhradníci.

Z hľadiska personálneho možno konštatovať, že na každej okresnej prokuratúre pôsobí samostatne prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť a na niektorých prokuratúrach v počte dvaja až traja (napríklad Okresná prokuratúra Trenčín, Okresná prokuratúra Žilina, Okresná prokuratúra Prešov). Na zabezpečenie skvalitnenia činnosti na netrestnom úseku, a to hlavne na okresných prokuratúrach, slúži funkcia náhradníka. Náhradník zabezpečuje najmä zastupiteľnosť v prípade absencie alebo nemožnosti výkonu funkcie prokurátorom - špecialistom pre netrestnú oblasť. Predstavuje aj plnohodnotnú personálnu náhradu v prípade, že prokurátor- špecialista pre netrestnú oblasť prestane pôsobiť na konkrétnej prokuratúre (zánik funkcie, funkčný postup atď.). Samozrejme, na malých prokuratúrach, kde pôsobí celkovo menej prokurátorov, je na zabezpečenie riadneho plnenia všetkých úloh prokuratúry nevyhnutné, aby sa prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť podieľal aj na vybavovaní agendy z iných úsekov pôsobnosti prokuratúry. Sú však naďalej vyvíjané snahy do budúcna eliminovať tento stav a skvalitniť prácu prokurátorov aj na menších prokuratúrach.

Pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je na krajských prokuratúrach zabezpečovaná štyrmi a viacerými prokurátormi netrestných oddelení. Personálny stav na krajských prokuratúrach je stabilizovaný.

Personálne obsadenie netrestného odboru Generálnej prokuratúry nebolo ani v roku 2024 úplné. Napriek tomu vedúci prokurátori vytvárajú pre prokurátorov podmienky na plnenie zverených úloh pri vybavovaní konkrétnej netrestnej agendy, ako aj v oblasti kontrolnej, metodickej a riadiacej.

Personálne zabezpečenie je základnou podmienkou na to, aby prokuratúra mohla plniť zákonom ustanovené úlohy na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Preto nemenej dôležitou úlohou bude udržať tento personálny stav aj v budúcom období a vyvíjať maximálnu snahu, hlavne na úrovni krajských prokuratúr a Generálnej prokuratúry, na vyhľadávanie a motivovanie najmä právnych čakateľov prokuratúry a mladých prokurátorov na výkon pôsobnosti v netrestnej oblasti.

Pre realizáciu úloh, ktoré prokuratúra plní v netrestnej oblasti, je podstatné, aby sa špecialisti mali možnosť venovať tejto agende sústavne, dôsledne a aktívne, čo kladie požiadavky na ich neustále odborné vzdelávanie a štúdium, ktoré nie je možné bez vytvorenia dobrých pracovných podmienok a časového priestoru pre túto činnosť. V rámci skvalitnenia činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti sa špecialisti a ich náhradníci intenzívne zúčastňujú odborných seminárov a pracovných porád organizovaných Generálnou prokuratúrou, ako aj odborných seminárov organizovaných Justičnou akadémiou.

136

V rámci plnenia úlohy č. 9. Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 boli netrestným odborom Generálnej prokuratúry vykonané previerky zamerané na zistenie a zhodnotenie stavu zákonnosti rozhodovacej činnosti vybraných krajských prokuratúr a okresných prokuratúr v oblasti dozoru orgánov verejnej správy a v oblasti civilného procesu. Cieľom bolo získanie podrobného prehľadu o kvalite práce podriadených prokuratúr. Získané poznatky z týchto previerok prispejú najmä k zvýšenej efektivite a kvalite rozhodovacej činnosti prokuratúry na jej netrestnom úseku. Previerkami zistené poznatky boli zovšeobecnené a oboznámené krajským prokuratúram a okresným prokuratúram a následne krajské prokuratúry vykonali previerky rozhodovacej činnosti všetkých okresných prokuratúr v ich územnej pôsobnosti. Získané poznatky boli v rámci metodickej aktivity prenesené aj do usmernenia netrestného odboru Generálnej prokuratúry k vybraným aspektom výkonu pôsobnosti prokuratúry na netrestnom úseku.

Možno skonštatovať, že nielen orgány verejnej správy a sudcovia, ale aj prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku, sa stretávajú s aplikačnými problémami spočívajúcimi v nejasnej a nepresnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov, teda aj spôsobov riešenia alebo v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave, čo zasa vedie k potrebe použitia analógie, teda nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Aj z tohto dôvodu a za účelom odstránenia aplikačných problémov je prehlbovaná vzájomná súčinnosť medzi orgánmi verejnej správy, no najmä medzi súdmi a prokuratúrou.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu

2.1. Návrhové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

Prokurátor je oprávnený iniciovať civilný proces v prípadoch ustanovených zákonom, a to najmä mimosporové konanie a v menšom rozsahu aj konanie sporové.

Prokurátor môže podať návrh na začatie mimosporového konania v prípadoch, keď môže súd začať konanie aj bez návrhu. Prokurátor teda môže iniciovať väčšinu mimosporových konaní. Účelom týchto oprávnení je ochrana verejného záujmu, prípadne ochrana práv maloletých osôb alebo ďalších osôb, ktoré v procese vystupujú v postavení tzv. slabšieho účastníka konania.

Duplicita medzi oprávnením súdu začať mimosporové konanie aj bez návrhu (na jednej strane) a oprávnením prokurátora podať návrh na začatie mimosporového konania (na strane druhej) má význam v tom, že prokurátor môže začať mimosporový civilný proces, keď je súd málo iniciatívny, alebo keď súd rezignoval na svoju povinnosť postupovať aktívne v zmysle vyšetrovacieho princípu na ochranu verejného záujmu a ochranu práv slabších. Okrem toho, prokurátor vie v mnohých prípadoch zistiť poznatky o dôvodnosti začatia mimosporového konania z činnosti prokuratúry v trestnej oblasti.

Údaje o počte návrhov prokurátora na začatie mimosporového konania v roku 2024 a porovnanie s predchádzajúcimi dvomi rokmi sú uvedené v tabuľke č. III.2.1.1.

137

Prokurátori podali v tejto oblasti v roku 2024 najmä návrhy na uloženie výchovného opatrenia maloletému. Poznatky o nevhodnom spoločenskom správaní maloletej osoby boli vo väčšine prípadov získané z trestného úseku prokuratúry, keď konanie maloletého vykazovalo znaky činu inak trestného.

Okrem prokurátora môže návrh na uloženie výchovného opatrenia maloletému podať aj orgán sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nie je primárnou úlohou prokuratúry podávať návrhy v uvedených veciach. Kompetencia prokuratúry v tejto oblasti je oprávnením, ktoré prokurátor využije v prípade, ak ostatné príslušné subjekty nedisponujú vedomosťou o potrebe podania návrhu, resp. zostanú nečinné.

Nedostatočnú aktivitu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý napriek vedomosti o neplnení účelu skôr uloženého miernejšieho výchovného opatrenia zostal nečinný, možno demonštrovať na viacerých príkladoch. Napríklad, prokurátorka Okresnej prokuratúry Lučenec podala súdu návrh na uloženie výchovného opatrenia na dočasné odňatie maloletých detí z osobnej starostlivosti rodičov a nariadenie pobytu v špecializovanom zariadení najdlhšie na dobu šiestich mesiacov na účely zabezpečenia odbornej pomoci. Dôvodom podaného návrhu bola skutočnosť, že súdom skôr uložené výchovné opatrenie - napomenutie maloletých detí, napomenutie rodičov, určenie dohľadu nad výchovou maloletých detí a uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec neplnilo svoj účel. Maloleté deti aj naďalej nerešpektovali svojich rodičov, neplnili si povinnú školskú dochádzku, rodičia maloletých detí nesplnili súdom uloženú povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, nedôsledne pristupovali k plneniu rodičovských povinností, nespolupracovali so školou, čím ohrozili riadnu výchovu, život a zdravie svojich maloletých detí.

Aj v roku 2024 sa potvrdili dlhodobé následky pandémie a opatrení v súvislosti s pandémiou na správanie detí a ich psychické zdravie, keďže veľká časť poznatkov vyťažených z trestného úseku na netrestný úsek za účelom využitia návrhových oprávnení prokurátora sa týkala nevhodného sexuálneho správania maloletých detí a jeho zdieľania na sociálnych sieťach, zvýšenej agresivity maloletých detí, či už medzi sebou alebo vo vzťahu k učiteľom, čo vo viacerých prípadoch bolo ovplyvnené aj rôznymi psychickými problémami detí, ktoré neboli adekvátne riešené, ako aj potrebou detí zviditeľniť sa. Z tohto dôvodu boli podané prokurátorom návrhy na začatie konania na uloženie výchovných opatrení maloletým deťom, ktoré napríklad vyhotovili fotografie obnažených intímnych častí tela a tieto medzi sebou cez sociálne siete zdieľali a posielali aj ďalším maloletým osobám alebo ich posielali aj dospelým osobám, ktoré sa s maloletými osobami kontaktovali cez sociálne siete a žiadali od nich takéto fotografie, vyhrážali sa cez sociálne siete ublížením na zdraví a zabitím alebo stlačili tlačidlo požiarneho hlásiča v nemocnici, následkom čoho došlo k evakuácii nemocnice, alebo fyzicky napadli spolužiakov v škole.

Návrhové oprávnenie prokurátora vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zahŕňa aj možnosť prokurátora podať návrh na neodkladné opatrenie, ak situácia vyžaduje naliehavú úpravu právnych pomerov. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice reagovala na takúto situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia maloletému dieťaťu a žiadala, aby neodkladným opatrením súd nariadil odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti Reedukačného centra Vráble, a to

138

najdlhšie na obdobie 6 mesiacov. Návrh bol podaný z dôvodu problémového správania sa maloletého dieťaťa v Centre pre deti a rodinu Topoľčany, ako aj z dôvodu spáchania protiprávnej činnosti maloletým a neprimeraného až asociálneho správania.

V roku 2024 boli z trestného úseku prokuratúry vyťažené aj poznatky o páchaní závažnej trestnej činnosti maloletými osobami. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal návrh na uloženie ochrannej výchovy podľa § 105 Trestného zákona na základe poznatku o skutočnosti, že maloletá osoba vo veku 11 rokov sa mala dopustiť spolu s mladistvou osobou pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy, keďže maloletú osobu ležiacu na posteli držali za ruky a dali jej na tvár uterák, ktorý zatláčali a ďalším skutkom sa mala dopustiť zločinu sexuálneho násilia, keďže od inej maloletej osoby žiadala sexuálne uspokojenie.

V prípadoch, keď prokurátor na základe poznatkov z trestného úseku zistí, že maloletý je obeťou domáceho násilia alebo sa nachádza v problematickom rodinnom prostredí, reaguje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom dočasného zverenia maloletého vhodnej osobe, prípadne návrhom na pozbavenie alebo obmedzenie rodičovských práv. Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal návrh na začatie konania o pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností matky k maloletej osobe, a to ešte pred skončením väzobného trestného stíhania matky, stíhanej pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia a pre pokračovací prečin rozširovania detskej pornografie, ktorých sa dopustila matka maloletej osoby spoločne so svojím druhom voči svojej maloletej dcére. Vzhľadom na celkovú situáciu maloletej osoby, a to ukazovateľ posttraumatickej stresovej poruchy, ako aj obavu z toho, že konaním matky bola maloletá od batoľaťa ponechaná na saturáciu sexuálnej potreby otčima, a teda fyzickému a psychickému utrpeniu, prokurátor súčasne podal aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal matke styk s maloletou osobou do právoplatného skončenia konania na pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností.

Návrhy na neodkladné opatrenie o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti právnickej osoby z dôvodu trestného stíhania rodičov boli podané aj v ďalších prípadoch. Príkladmo možno uviesť aj návrh prokurátora Okresnej prokuratúra Žilina pre podozrenie zo spáchania zločinu zverenia dieťaťa do moci iného.

Prokurátori podali v roku 2024 aj návrhy na schválenie právneho úkonu maloletého (ako aj na neschválenie právneho úkonu) v situáciách, keď bol súhlas maloletého potrebný na trestné stíhanie blízkej osoby.

Z hľadiska počtu návrhov prokurátora na začatie mimosporového konania, boli aj v roku 2024 významné konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a konania o zmene obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Pri návrhoch prokurátora o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony išlo väčšinou o prípady, keď bol v trestnej veci vyšetrený duševný stav obvineného a zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obvinený bol v čase spáchania skutku nepríčetný, ako aj to, že je potrebné riešiť otázku spôsobilosti na právne úkony za účelom ochrany jeho práv. V roku 2024 však prokuratúra evidovala aj opačný prípad, keď sa v trestnej veci pre prečin krádeže výsluchom znalca zistilo, že obvinený trpí ľahkou mentálnou retardáciou s dobrým praktickým využitím intelektového potenciálu. Na základe poznatkov získaných z trestného konania podala prokurátorka Okresnej prokuratúry

139

Nitra návrh na zmenu obmedzenia, resp. navrátenia spôsobilosti na právne úkony, ktorému súd vyhovel a zrušil rozsudok o pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

Návrhové oprávnenia prokurátora podľa Civilného mimosporového poriadku sa neobmedzujú len na tzv. poručenskú agendu. V roku 2024 prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal tiež návrh na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom.

Okrem oprávnenia prokurátora podať návrh na začatie mimosporového konania, ktoré možno vnímať ako ťažiskové čo do významu chráneného záujmu, ako aj do počtu iniciovaných konaní, prokurátor disponuje aj oprávnením podať žalobu (iniciovať sporové konanie), avšak výlučne v zákonom úzko špecifikovaných prípadoch. Žaloba prokurátora sa týka najmä dvoch oblastí, a to:

-uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia a

-ochrana vlastníckeho práva za predpokladu, že prokurátor identifikuje na podaní žaloby verejný záujem.

Údaje o počte žalôb prokurátora a porovnanie s predchádzajúcimi dvomi rokmi sú uvedené v tabuľke č. III.2.1.2.

Nárok štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia vymáha prokurátor žalobou v prípadoch, keď má bezdôvodné obohatenie pôvod v nepoctivých zdrojoch, napríklad majetok majúci pôvod v trestnej činnosti. Do úvahy prichádzajú trestné činy, ktoré sú spôsobilé privodiť majetkový prospech, avšak z rozličných dôvodov nie je možné uplatniť prepadnutie veci alebo zhabanie veci v rámci trestného procesu. V praxi ide najmä o žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného trestným činom neoprávneného podnikania. Viaceré žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia na opísanom skutkovom základe boli podané v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne. Ako ďalší príklad možno uviesť prípad evidovaný na Okresnej prokuratúre Rožňava, kde prokurátorka podala žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný získal majetkový prospech v súvislosti s trestným činom neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou.

V roku 2024 bol v jednom prípade Krajskou prokuratúrou v Trenčíne podaný návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka (§ 166f ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom prokurátor využil na tento účel poznatky získané v súvislosti s podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Účelom žalôb prokurátora na určenie vlastníckeho práva nie je suplovať iniciatívu subjektov súkromného práva. Prokurátor koná tam, kde je jasne identifikovaný verejný záujem na ochrane majetku, teda najmä ak ide o majetok subjektov verejného práva (majetok štátu alebo majetok územnej samosprávy). Len výnimočne je verejný záujem daný na podaní vlastníckej žaloby prokurátorom aj v prípadoch, keď nejde o majetok subjektu verejného práva. Vtedy spočíva verejný záujem predovšetkým v potrebe nápravy dôsledkov trestnej činnosti. Viaceré žaloby na určenie vlastníckeho práva boli podané v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach z dôvodu, že trestne stíhaná zamestnankyňa okresného úradu vykonala záznamy vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez relevantných zápisu schopných listín (prepis z pôvodných tzv. neznámych vlastníkov na iné osoby). Prokurátori Okresnej

140

prokuratúry Michalovce podali v tejto súvislosti 10 takýchto žalôb a osem žalôb podali prokurátori Okresnej prokuratúry Trebišov. Krajská prokuratúra v Nitre podala dve žaloby na určenie vlastníckeho práva na základe poznatkov získaných z trestnej veci, kde obžalovaný, ktorému zápis v katastri nehnuteľností svedčil na základe domnelého vydržania, dosiahol zápis do katastra nehnuteľností trestnou činnosťou.

2.2. Vstupové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

V zákonom ustanovených prípadoch môže prokurátor vstúpiť do civilného procesu. Prokurátor potom vystupuje v civilnom procese ako subjekt sui generis. Úlohou prokurátora je vykonávať procesné úkony objektívnym a nestranným spôsobom, teda vystupovať ako amicus curiae, za účelom ochrany verejného záujmu a osôb v postavení slabších účastníkov konania. Prokurátor predkladá súdu skutkové tvrdenia, prezentuje názor na právne posúdenie veci, uplatňuje opravné prostriedky, vplýva na správnosť procesných úkonov súdu, ako aj na to, aby konanie prebehlo bez prieťahov.

Ťažiskom vstupovej agendy prokurátora sú mimosporové konania. Prokurátor môže vstúpiť do každého mimosporového konania, s výnimkou konania o rozvod manželstva. V roku 2024 bolo realizovaných 1 849 vstupov prokurátora do mimosporového konania. Počet vstupov prokurátora do mimosporových konaní v posledných troch rokoch je uvedený v tabuľke č. III.2.2.1.

Aj v roku 2024 boli vstupové oprávnenia prokurátora v najvyššom počte realizované vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Poznatky pre vstup do konania boli získavané na základe signalizácie poručenských súdov alebo na základe oznámenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ďalej tiež z vlastnej vyhľadávacej činnosti (napríklad nahliadaním do súdnych registrov, previerkami podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) alebo pri vybavovaní podnetov. Zdrojom poznatkov pre vstup prokurátora do konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je aj činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, či už sú to informácie o porušovaní rodičovských práv a povinností alebo informácie o nevhodnom protispoločenskom správaní maloletého.

V niektorých prípadoch prokurátori vyťažili poznatky získané vstupom do konania o starostlivosti súdu o maloletých do trestného konania, keď vzniklo podozrenie, že maloletý mohol byť poškodený trestným činom v dôsledku zanedbávania alebo zneužívania rodičovských práv a povinností. Išlo o prípady evidované na Okresnej prokuratúre Nové Zámky, Okresnej prokuratúre Zvolen a Okresnej prokuratúre Brezno.

Druhou najpočetnejšou skupinou vstupov prokurátora sú konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony. Prokurátori sa v týchto prípadoch zúčastňujú aj na vzhliadnutí osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ak sa táto osoba z dôvodu svojho zdravotného stavu nemôže zúčastniť pojednávania priamo v budove súdu.

Vstupové oprávnenia prokurátora boli v roku 2024 účelne využité za účelom zjednotenia výkladu pri aplikácii ustanovenia § 299a Trestného poriadku v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 15. marca 2024, ktorým sa v trestnom konaní zaviedol ako nový inštitút príkaz na umiestnenie obvineného v zdravotníckom

141

zariadení. Zamestnanci zdravotníckych zariadení nemali istotu v interpretácii novej právnej úpravy a po umiestnení dotknutej osoby oznámili poručenskému súdu nedobrovoľnú hospitalizáciu. Súd následne začal konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia podľa § 252 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Tento postup zamestnancov zdravotníckeho zariadenia mohol znegovať rozhodnutie trestného súdu. Na túto situáciu promptne reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V a do niektorých už začatých konaní vstúpil a navrhol ich zastaviť. Následne sa uvedené postupy zdravotníckych zariadení neopakovali.

Prokurátori v roku 2024 vstúpili aj do ďalších mimosporových konaní, napríklad do konania o zapretie otcovstva, konania o určenie otcovstva, konania o povolenie uzavrieť manželstvo, konania vo veciach osvojenia, konania o ustanovenie opatrovníka, konania o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri a konania o zrušenie právnickej osoby.

V rámci vstupovej agendy prokurátori poukazovali na prieťahy v konaní, a teda na neúmernú dĺžku konaní, a to najmä v statusových a rodinných veciach, kedy je obzvlášť vysoký záujem na včasnom meritórnom rozhodnutí.

Prokurátor Generálnej prokuratúry vstúpil do dvoch konaní v mimosporových veciach, ktoré sa týkali poisťovne, ktorej bolo odobraté povolenie na výkon poisťovacej činnosti. Dôvodom vstupu bolo bezdôvodné nekonanie registrového súdu vo veci vykazujúcej značný verejný záujem. Najskôr prokurátor vykonal vstup do súdneho konania na zrušenie a likvidáciu obchodnej spoločnosti a o návrhu na vymenovanie likvidátora a následne vykonal vstup aj do súvisiaceho konania na zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom.

Prokurátor je oprávnený, v úzko špecifikovaných prípadoch, vstúpiť aj do sporového konania, a to vtedy, ak je stranou sporu štát alebo subjekt verejného práva, alebo ak ide o spor zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V roku 2024 vstúpil prokurátor do šiestich sporových konaní (tabuľka III.2.2.2.). Vstupy do sporových konaní sú realizované výnimočne. Prokurátor totiž vždy, okrem toho, či je na jeho účasti v sporovom konaní daný verejný záujem, zvažuje aj to, aby jeho účasťou nedošlo k narušeniu zásady rovnosti zbraní, ktorou sa sporové konanie spravuje.

2.3. Dovolanie generálneho prokurátora

Dovolanie generálneho prokurátora je subsidiárny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v civilnom procese. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné za predpokladu, že nápravu porušených práv nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (princíp subsidiarity), a za predpokladu, že rozhodnutie trpí závažnými vadami (najmä ak porušuje právo na spravodlivý proces), pričom potreba zrušiť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti (princíp proporcionality).

Súčasná prax pri podávaní dovolania generálneho prokurátora vychádza z požiadaviek zakotvených v článku 22 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy

142

o úlohe prokurátorov mimo trestného justičného systému [Recommendation CM/Rec (2012)11], ktorý sumarizuje závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k preskúmavaniu konečných rozhodnutí súdov. Podľa uvedeného odporúčania Výboru ministrov Rady Európy dôvody, pre ktoré prokurátor žiada o preskúmanie konečného rozhodnutia súdu, by mali byť limitované na výnimočné prípady, pri zachovaní princípov právnej istoty a res iudicata.

Pri hodnotení podnetov na dovolanie generálneho prokurátora sa venuje vysoká pozornosť judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia, na jednej strane, a legitímnym cieľom zásahu (potreba nápravy fundamentálnej vady), na strane druhej, musí existovať proporcionalita. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. Odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Fundamentálnou vadou je také pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.

Vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva je uplatnenie dovolania generálneho prokurátora vysoko výnimočné a podáva sa len v ojedinelých závažných prípadoch. V konaní o podnete na podanie dovolania generálneho prokurátora sa vyhodnocuje, či rozhodnutie porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí inou vadou a v prípade pozitívneho zistenia sa vykoná test proporcionality.

Test proporcionality je menej náročný v mimosporových konaniach, ak je evidentný verejný záujem na výsledku konania alebo záujem na ochrane slabšej strany.

V roku 2024 napadlo 120 podnetov na dovolanie generálneho prokurátora (203 podnetov napadlo v roku 2023). Dovolanie generálneho prokurátora bolo podané v ôsmich veciach (tabuľka III.2.3.1.). V dvoch prípadoch proti meritórnemu rozhodnutiu v mimosporovom konaní, v ostatných šiestich prípadoch išlo o nemeritórne súdne rozhodnutia.

Dovolanie generálneho prokurátora bolo podané v rámci mimosporového konania proti meritórnemu rozsudku súdu prvej inštancie o určení otcovstva, ktorým súd vyhovel návrhu domnelého otca. Dovolacím dôvodom boli závažné pochybenia pri zisťovaní skutkového stavu. Súd sa uspokojil s nepriamo reprodukovaným vyjadrením matky (osoby drogovo závislej), prezentovaným úradom práce, pričom nezistil, že táto bola pozbavená rodičovských práv a povinností. Súd porušil aj právo maloletej osoby, keďže nekonal s jej iným súdom určeným opatrovníkom.

V ďalšej veci bolo dovolanie generálneho prokurátora podané v rámci mimosporového konania proti meritórnemu uzneseniu notára ako súdneho komisára o prejednaní dedičstva. Závažná procesná vada spočívala v skutočnosti, že na prejednanie dedičstva bol súdom poverený iný notár.

143

V rámci mimosporového konania bolo podané aj dovolanie generálneho prokurátora v konaní o návrhu orgánu dozoru nad poisťovníctvom na zrušenie obchodnej spoločnosti (poisťovne) pre odobratie povolenia. Dovolacím dôvodom bola námietka proti nezákonnému prerušeniu konania. Generálny prokurátor argumentoval, že konanie o zrušenie poisťovne pre odobranie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti má charakter výkonu rozhodnutia orgánu dohľadu nad činnosťou poisťovne, a že registrový súd nedisponuje právomocou priznať výkonu administratívneho rozhodnutia odkladný účinok, ktorý priznal de facto prerušením konania. Nekonaním, neuskutočnením výkonu administratívneho rozhodnutia, nedôvodným prerušením konania a včasným neustanovením likvidátora poisťovne registrový súd zásadným spôsobom ohrozil postavenie tretích osôb, najmä práva veriteľov zrušovanej poisťovne.

V roku 2024 boli v dvoch prípadoch podané dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty. V jednom prípade uložil súd prvej inštancie poriadkovú pokutu strane sporu za to, že v odvolaní vyjadrila nesúhlas s právnym názorom súdu a tento právny názor súdu označila ako „ohýbanie práva“. V druhom prípade uložil súd prvej inštancie poriadkovú pokutu advokátovi strany sporu za to, že nepredložil požadované listiny, hoci súd nemal za preukázané, že tieto listiny existujú a že ich má advokát k dispozícii.

Dovolanie generálneho prokurátora bolo ďalej podané proti uzneseniu, ktorým sudca na základe sťažnosti strany zmenil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, hoci sťažnosť nebola doručená protistrane. Nedoručením sťažnosti protistrane došlo k porušeniu práva na kontradiktórny proces. Takéto pochybenie bolo v praxi identifikované aj v minulosti vo viacerých prípadoch.

V rámci sporového konania bolo podané dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie odmietol vrátiť súdny poplatok po tom, čo žalobca zobral žalobu späť. Súd nesprávne dôvodil, že podmienky na vrátenie súdneho poplatku nie sú splnené, nakoľko vo veci sa už konalo prvé pojednávanie. Generálny prokurátor v dovolaní namietal, že ak sa konalo len pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, nie je to prekážkou pre vrátenie súdneho poplatku po späťvzatí žaloby.

V rámci sporového konania bolo podané aj dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobkyňa po podaní žaloby zomrela a nezanechala dedičov. Súd postupoval nesprávne, keď odmietol pokračovať v konaní so závetnou dedičkou žalobkyne. Súd vec nesprávne vyhodnotil, že žalobkyňa žiadnych dedičov nemá, nakoľko konanie o dedičstve bolo zastavené preto, že podľa názoru dedičského súdu poručiteľka nezanechala žiadny majetok.

3. Činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

Dozor prokuratúry v netrestnej oblasti predstavuje rozsah oprávnení ustanovených zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorými prokurátori uskutočňujú pôsobnosť prokuratúry preskúmavaním zákonnosti správnych aktov

144

orgánov verejnej správy, preskúmavaním zákonnosti ich postupu, vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy a uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy realizujú prokurátori vybavovaním podnetov fyzických osôb a právnických osôb, vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy a využívaním vlastných poznatkov svedčiacich o porušovaní zákonnosti, ktoré boli vyťažené z inej prokurátorskej agendy, z médií alebo boli získané z iných zdrojov.

Proces výkonu prokurátorského dozoru môže byť zavŕšený využitím niektorého z právnych prostriedkov, ktoré sú prokurátorovi zverené zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Ide o protest prokurátora, upozornenie prokurátora, správnu žalobu a žalobu na správny súd, vstup do konania pred správnym súdom, ako aj o oprávnenia generálneho prokurátora podľa Správneho súdneho poriadku a v konaní pred Ústavným súdom, ak je predmetom posudzovania všeobecne záväzný právny predpis vydaný orgánom verejnej správy.

Výsledkom tohto dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy bolo uplatnenie spomínaných právnych prostriedkov, ktorými prokurátori vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to najmä protest prokurátora, upozornenie prokurátora a následne aj s nimi súvisiaca správna žaloba a žaloba na správny súd.

Oblasti zamerania výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy boli v roku 2024 ovplyvnené skladbou podnetov a obsahovým zameraním vykonávaných previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy. Z hľadiska vymedzenia predmetu tak prevažovali stavebné veci, priestupkové veci, správne delikty, školstvo, veci životného prostredia a aj veci týkajúce sa územnej samosprávy.

Prehľad podaných protestov prokurátora a upozornení prokurátora za posledné tri roky je uvedený v tabuľke III.3.1. a tabuľke III.3.2.

3.1.Vybavovanie podnetov a vlastných poznatkov na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

V oblasti mimosúdnej agendy prokuratúry v podstatnej časti prokurátori v hodnotenom období vybavovali práve podnety podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátori však pozornosť venovali aj podaniam, ktoré neobsahovali všetky zákonom ustanovené náležitosti alebo boli podané elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu a v dostatočnej miere využívali všetky prostriedky, ktoré umožňuje zákon na doplnenie a objasnenie podaní a tiež na odstránenie formálnych nedostatkov, ktoré by mohli byť prekážkou realizácie pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. V prípade, ak nedošlo k odstráneniu formálnych nedostatkov, alebo podanie nebolo doplnené, tak podaniami namietané správne akty alebo postupy orgánov verejnej správy boli preskúmavané prokurátorom ako vlastný poznatok, ak si to vyžadoval verejný záujem na ochrane objektívneho práva.

145

Na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby má prokurátor oprávnenie preskúmať zákonnosť v rozsahu vyplývajúcom zo zákona o prokuratúre [§ 21 odsek 1 písmeno a) a b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre], pričom v porovnaní so žalobou v správnom súdnictve, sa odlišuje svojou neformálnosťou, nepodmienenosťou právnym zastúpením a platením poplatku za jeho podanie, ako aj určitosťou zákonnej lehoty stanovenej na vybavenie podnetu. Podnety sú podávané aj vo veciach, ktoré sa priamo nedotýkajú podávateľa podnetu. Pre prokuratúru sú podnety významným zdrojom poznatkov o stave zákonnosti v jednotlivých oblastiach verejnej správy, pretože z nich môže vychádzať pri plánovaní svojich úloh, pri legislatívnej iniciatíve, prípadne pri kreovaní spolupráce s kontrolnými orgánmi. Podľa smerovania podnetov sa špecifikujú oblasti, v ktorých dochádza najčastejšie k zásahom do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb a identifikujú sa dôvody nespokojnosti s rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy.

V roku 2024 zaznamenala prokuratúra nárast nápadu podnetov (6 298 podnetov v roku 2024 a 6 103 podnetov v roku 2023). Prehľad nápadu podnetov v posledných troch rokoch je uvedený v tabuľke III.3.1.1.

Zameranie podnetov sa v roku 2024 oproti minulým rokom výrazne nezmenilo. V roku 2024 sa podnety týkali najmä postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, orgánov štátnej správy a iných orgánov verejnej správy. Namietané boli jednak rozhodnutia obcí a miest v rámci preneseného výkonu štátnej správy, najviac rozhodnutia v stavebných veciach, priestupkové a katastrálne veci, ale tiež postupy, rozhodnutia a všeobecne záväzné právne akty vydávané orgánmi obcí pri výkone samosprávnych funkcií - uznesenia obecných zastupiteľstiev a mestských zastupiteľstiev vo veciach nakladania s majetkom obcí, všeobecne záväzné nariadenia obcí a všeobecne záväzné nariadenia miest a iné. Pokračoval tiež trend, keď mnohé z podnetov podali tie isté osoby, pričom tieto smerovali najmä proti starostom obcí. Objektom dozoru prokurátora bola i nečinnosť orgánov verejnej správy v administratívnom konaní.

V stavebných veciach podávatelia podnetov namietali najmä porušovanie ich procesných práv ako účastníkov konania a nečinnosť orgánov verejnej správy. V priestupkových veciach podávatelia namietali predovšetkým nedostatočné dokazovanie, nedostatky pri vyhodnocovaní dôkazov, sťažovali sa na nezákonný postup a nečinnosť orgánov konajúcich o priestupkoch, orgánov objasňujúcich priestupky a tiež na absenciu doručenia rozhodnutia. Vo veciach katastra nehnuteľností podávatelia často namietali porušenie ich vlastníckych práv rozhodnutiami orgánov katastra. V daňových a poplatkových veciach namietali predovšetkým nesprávne vyrubenie miestnych daní a poplatku či nezákonnosť všeobecne záväzných nariadení upravujúcich miestne dane a poplatky.

Už druhý rok po sebe možno pozorovať zvýšený nápad podnetov v oblasti slobodného prístupu k informáciám, v ktorých podávatelia poukazovali najmä na neodôvodnené neposkytnutie informácií, resp. poskytnutie neúplných informácií.

Najviac podnetov bolo v roku 2024 doručených od fyzických osôb. Tieto smerovali proti postupom a rozhodovaniu starostov (primátorov) pri výkone prenesenej štátnej správy a pri výkone samosprávy.

146

Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili podnety fyzických osôb a právnických osôb na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí okresných úradov vydaných v rôznych oblastiach štátnej správy. Niektorými podnetmi podávatelia žiadali o preskúmanie postupu a rozhodovania orgánov, vo vzťahu ku ktorým prokurátor nemá podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre pôsobnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti. Išlo napríklad o orgány záujmovej samosprávy, správcov bytového domu alebo spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Okrem toho boli zaznamenané aj žiadosti o preskúmanie postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy pri plnení iných úloh ako úloh pri výkone verejnej správy. Napríklad, pri výberových konaniach na obsadzovanie pracovných pozícií alebo pri uzatváraní zmlúv, alebo pri vybavovaní sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Niektorí podávatelia podnetov žiadali preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré nadobudli právoplatnosť pred viac ako tromi rokmi alebo rozhodnutí, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť.

Predmetom dozorovej činnosti prokurátorov bol už štandardne vo veľkom počte prípadov postup orgánov územnej samosprávy vyjadrený vo forme buď ich správnych aktov (uznesenia či všeobecne záväzné nariadenia zastupiteľstiev), prípadne aj nečinnosti orgánov územnej samosprávy. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že len orgány prokuratúry majú zo zákona zverenú právomoc preskúmať zákonnosť právnych aktov vydávaných v oblasti územnej samosprávy a následne, po splnení zákonom ustanovených procesných podmienok podať žalobu na správny súd za účelom ich súdneho prieskumu.

Rovnako, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 boli zaznamenané podnety podané orgánmi verejnej správy (najmä obvodné oddelenia Policajného zboru, okresné dopravné inšpektoráty, katastrálne odbory okresných úradov, obce ako stavebné úrady) na preskúmanie zákonnosti nimi vydaného rozhodnutia. Na prokuratúru sa v týchto veciach obracali z dôvodu, že platná právna úprava im neumožňuje, aby vlastné pochybenie odstránili a dozorový prostriedok prokurátora (protest) je jediným právnym nástrojom na odstránenie porušenia zákona. Prokuratúra je v takýchto prípadoch jediným orgánom chrániacim objektívne právo.

Prokurátori vybavovali podnety zásadne v dvojmesačnej lehote od ich pridelenia na vybavenie. Len výnimočne (ak existovala objektívna alebo subjektívna prekážka na strane orgánu verejnej správy, pre ktorú spisový materiál nebol včas predložený) nadriadený prokurátor lehotu na vybavenie podnetu o nevyhnutnú dobu predĺžil. Aj vďaka rýchlosti vybavovania podnetov sa viacerí podávatelia podnetov, ktorí sa sťažovali na nečinnosť orgánov verejnej správy, domohli odstránenia ich nečinnosti a po podaní upozornenia prokurátora začali orgány verejnej správy konať.

Aj v roku 2024, zrejme aj s ohľadom na pretrvávajúcu polarizáciu spoločnosti a čiastočne aj médiami prezentovaný pohľad na prokuratúru, vyjadrovali podávatelia podnetov nedôveru v prokuratúru, uvádzali v nich vulgárne vyjadrenia a dehonestovali prácu prokurátorov.

Z hľadiska konkrétnych vecí vybavovaných v roku 2024 možno poukázať na to, že Generálna prokuratúra podala na základe viacerých podnetov fyzických osôb spolu

147

13 protestov prokurátora smerujúcich proti stanoviskám zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union), ktoré vyjadrili nesúhlas s úhradou lieku Voxzogo žiadateľom trpiacim zriedkavým ochorením achondroplázie (tzv. malý vzrast). Primárnym dôvodom podaných protestov bola absolútna nepreskúmateľnosť stanovísk zdravotných poisťovní, v ktorých absentovalo uvedenie dôvodov nesúhlasu s úhradou lieku.

Postup zdravotných poisťovní je potrebné vnímať obzvlášť citlivo, najmä ak ide o maloletých pacientov, pričom významnou skutočnosťou je preukázaná účinnosť lieku Voxzogo ako jedinej dostupnej možnosti liečby achondroplázie. Nemenej podstatným je aj moment začatia liečby, keďže liek je možné účinne aplikovať len do určitého veku dieťaťa (do uzatvorenia rastových štrbín), čím ide aj o naliehavú medicínsku potrebu.

Aktuálna právna úprava priznáva zdravotným poisťovniam možnosť, nie povinnosť, uhradiť poistencovi tzv. výnimkový liek, čo však neznamená, že zdravotné poisťovne môžu rozhodovať úplne svojvoľne, najmä ak ide o použitie verejných financií určených na zdravotné poistenie. V tak mimoriadnej situácii, akou je ochrana zdravia a najmä, ak ide o jedinú dostupnú liečbu, musí byť rozhodnutie o neschválení úhrady pre žiadateľa presvedčivo odôvodnené, pričom len všeobecná konštatácia o finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia neobstojí.

Okrem absencie dôvodov neschválenia úhrady lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov, zdravotné poisťovne vôbec nezisťovali skutkový stav veci, neposúdili žiadosť poistenca ani jej prílohy, nezaoberali sa vyhodnotením zdravotného stavu poistenca napriek tomu, že podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov“) úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou. Generálna prokuratúra v protestoch prokurátora poukázala na nedodržanie základných zásad správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Na uvedenie konkrétnych dôvodov, okrem uvedených zistených vážnych nedostatkov v postupe a opatreniach všetkých zdravotných poisťovní, možno poukázať napríklad aj na postup Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá neskúmala ani to, či poistenec splnil alebo nemal splniť zdravotnou poisťovňou prijaté „Kritériá pri posudzovaní úhrady lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny v súlade s § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. a zákonné požiadavky na schválenie úhrady lieku“, podľa ktorých je od poistencov (resp. zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) vyžadované zdôvodnenie potreby lieku, anamnézy pacienta, zhodnotenia predchádzajúcej liečby, ako aj doloženie množstva príloh o zdravotnom stave. Všeobecná zdravotná poisťovňa konajúca v danej veci ako orgán verejnej správy sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadala s aktuálnym zdravotným stavom poistenca, s možnosťou jeho liečby, s dostupnosťou lieku, či inými pre vec podstatnými skutočnosťami a ani neuviedla rozsah finančných súm k tvrdeniu

148

o ohrození finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia. Z argumentácie uvedenej v odôvodnení rozhodnutia zdravotnej poisťovne nevyplývalo, či ide o všeobecné konštatovanie (keďže v stanovisku je uvedené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa spravuje verejné finančné zdroje a musí ich vynakladať účelne a hospodárne), alebo či Všeobecná zdravotná poisťovňa dospela k svojmu záveru s poukazom na § 88 ods. 18 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, podľa ktorého úhradu lieku neodsúhlasí, ak by uhradením tohto lieku celková suma úhrad zdravotnej poisťovne podľa odsekov 7 a 8 v príslušnom kalendárnom roku prevýšila určitú sumu z výšky verejných prostriedkov určených na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu.

Navyše postup Všeobecnej zdravotnej poisťovne má prvky diskriminačného prístupu, keďže v predchádzajúcom období preplatila jednému poistencovi identický liek, z čoho možno usudzovať, že uznala jeho účinnosť v boji s diagnózou achondroplázie, teda na jednej strane zvýhodnila poistencov, ktorí si podali žiadosť o súhlas s úhradou lieku nezaradeného do Zoznamu kategorizovaných liekov skôr a znevýhodnila tých poistencov, ktorí si žiadosť podali neskôr, keď by už bol rozpočet na úhradu výnimkových liekov vyčerpaný.

Aj Union zdravotná poisťovňa v stanoviskách neuviedla dôvod, prečo by táto liečba nemala byť účinná a vhodná pre jej poistenca, ak neexistuje iná vhodná možnosť liečby a liek Voxzogo je jediným dostupným liečivom na liečbu achondroplázie. Union zdravotná poisťovňa sa vôbec nevysporiadala so žiadosťou ani s odvolacími dôvodmi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom z jej stanoviska k odvolaniu absolútne žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa vysporiadala so splnením či nesplnením jednotlivých bodov Kritérií.

Protestom prokurátora Všeobecná zdravotná poisťovňa a zdravotná poisťovňa Dôvera nevyhoveli, urobila tak len Union zdravotná poisťovňa.

Ďalej možno uviesť, že generálny prokurátor na základe podnetu preskúmal rozhodnutie ministra životného prostredia, ktorým zamietol rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo životného prostredia“), odboru štátnej správy ochrany prírody a krajiny, ktorým nepovolilo výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, teda nepovolilo poľovníckej organizácii usmrtiť - odstreliť štyroch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri v roku 2022.

Po preskúmaní veci podal generálny prokurátor 21. marca 2024 proti predmetnému rozhodnutiu ministra protest prokurátora, v ktorom konštatoval porušenie ustanovení správneho poriadku, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevysporiadanie sa s podstatnými námietkami poľovníckej organizácie, ako aj absenciu náležitého odôvodnenia, pre ktorú je rozhodnutie arbitrárne. Protestu prokurátora vyhovel minister životného prostredia 21. júna 2024.

V roku 2024 na základe podnetu preskúmala Krajská prokuratúra v Bratislave medializovaný postup hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy pri riešení dopravy, a to ohlásenie stavebných úprav miestnej cesty na Vajanského nábreží v Bratislave. Úpravy cesty spočívali v zmene dopravného značenia [táto zmena však

149

nebola predmetom ohlásenia, ale bola predmetom konania o určenie dopravného značenia podľa § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách“)] a ďalej v samotných stavebných úpravách v úseku pri Moste SNP a Starom moste, ktoré boli predmetom ohlásenia špeciálnemu stavebnému úradu. Prokurátor dospel k záveru, že postup špeciálneho stavebného úradu pri ohlásení stavebných úprav bol zákonný a nebol daný dôvod na prijatie prokurátorského opatrenia. Krajská prokuratúra v Bratislave ďalej preskúmala určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou na miestnych cestách I. a II. triedy v okolí Vajanského nábrežia. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava určilo 24. augusta 2023 použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na základe súhlasného stanoviska správcu pozemných komunikácií a súhlasného stanoviska Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava tým postupovalo v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Súčasne hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava určilo 11. januára 2024 použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na základe súhlasných stanovísk správcov pozemných komunikácií (hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mestská časť Bratislava - Staré mesto) a nesúhlasného stanoviska Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Zmena ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách zákonom č. 181/2022 Z. z. predstavuje zmenu, v dôsledku ktorej stanovisko dopravného inšpektorátu už nie je pre obec pri určovaní dopravných značiek a dopravných zariadení záväzné. Preto určenie použitia dopravného značenia a dopravných zariadení napriek nesúhlasnému stanovisku dopravného inšpektorátu nie je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Prokurátor v tejto súvislosti konštatoval, že postup hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bol zákonný.

Na overenie, či stav v čase vykonania prokurátorského prieskumu zodpovedá príslušným technickým predpisom, ktorých dodržiavanie nie je prokurátor oprávnený skúmať, podal prokurátor 23. mája 2024 podnet Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo dopravy“) na vykonanie hlavného štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vo vtedy platnom znení.

Po zistení nedostatkov zaslalo Ministerstvo dopravy hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave protokol a výzvu v súlade s § 3c ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, aby hlavné mesto pristúpilo k náprave závad zistených vykonaným štátnym odborným dozorom a vykonalo opatrenia spočívajúce v odstránení lepených obrubníkov, ktoré tvoria pevné prekážky umiestnené do telesa vozovky miestnej cesty ulíc Rázusovo nábrežie a Vajanského nábrežie a uviedlo šírkové usporiadanie miestnej cesty ulíc Rázusovo nábrežie, Vajanského nábrežie a Dostojevského rad do súladu s STN 736110 a Technickými podmienkami TP 117 „Spoločné zásady používania dopravných značiek a dopravných zariadení“.

Vlastné poznatky získavali prokurátori najmä z prokurátorských previerok, vlastnou vyhľadávacou činnosťou z materiálov orgánov územnej samosprávy, vyťažením z iných úsekov činnosti prokuratúry, teda trestného konania alebo civilného

150

procesu, ale aj z vlastnej mimosúdnej agendy, z materiálov orgánov verejnej správy, z masovokomunikačných prostriedkov, ako aj z podaní fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nie sú podnetom.

Ak prokurátori nevybavili podania v režime podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, na základe informácií získaných z podania zisťovali všetky rozhodné skutočnosti na posúdenie, či nedošlo k porušeniu zákona alebo porušeniu či ohrozeniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pri každom zistení porušenia zákona prokurátori reagovali uplatnením zákonného opatrenia podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Rovnako ako v roku 2023, aj v roku 2024 najviac vlastných poznatkov o činnosti orgánov verejnej správy bolo získaných z previerkovej činnosti prokuratúr. Prokurátori reagovali najmä na poznatky získané prokurátormi - špecialistami pre netrestnú oblasť pri výkone prokurátorského dozoru v predchádzajúcom období alebo na tie, ktoré vyplynuli z aktuálnej potreby riešenia určitého poruchového javu.

Generálna prokuratúra na základe vlastných poznatkov získaných z tlače podala protest proti príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru k postupu súvisiaceho s vydávaním potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, ktorému bolo následne Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru vyhovené. Prokurátor protestom namietal postup orgánov Policajného zboru spočívajúci vo vydávaní písomných potvrdení o zotrvaní štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky bez toho, aby bola hodnoverným spôsobom zistená ich totožnosť. Ministerstvo vnútra argumentáciu prokurátora uvedenú v proteste akceptovalo a táto bola následne zohľadnená aj v legislatívnom procese zmenou zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem iného bolo novelizované aj ustanovenie § 61a ods. 6 tohto zákona a zmena spočívala v tom, že písomné potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky nebude možné vydať príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je možné hodnoverne zistiť jeho totožnosť.

V roku 2024 evidovali všetky okresné prokuratúry v územnej pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Košiciach vysoký počet vlastných poznatkov získaných vyťažením z trestného úseku a týkajúcich sa maloletých páchateľov činov inak trestných, maloletých záškolákov a ich zákonných zástupcov, ako aj maloletých obetí trestných činov. Tento postup prokurátorov je premietnutím aplikácie usmernenia krajskej prokurátorky v Košiciach k postupu a evidencii súčinnosti trestného úseku a netrestného úseku v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach v praxi. V súlade s týmto usmernením takmer všetky takto vyťažené poznatky boli následne vybavené žiadosťami prokurátorov o prešetrenie výchovných, rodinných, sociálnych pomerov maloletých adresovaným príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne prokurátor posúdil a vyhodnotil charakter, vhodnosť, efektivitu a účelnosť úradom prijatých opatrení vo vzťahu k maloletému a jeho rodine ako celku a súčasne zvážil vhodnosť využitia návrhového oprávnenia prokurátora podľa § 13 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku resp. návrhu podľa § 105 Trestného zákona. Na základe zhromaždených poznatkov a správ príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

151

podali v roku 2024 prokurátori okresných prokuratúr 35 návrhov na uloženie výchovného opatrenia maloletému. Časť poznatkov bola signalizovaná okresným prokuratúram krajskou prokuratúrou, ktorá tieto poznatky vyťažila z pravidelných hlásení policajného orgánu o aktuálnej trestnej činnosti na území mesta Košice alebo aj z médií a tlače.

Z trestného úseku bolo v roku 2024 vyťažených viacero poznatkov o nezákonných rozhodnutiach v priestupkových veciach. Išlo o prípady, keď bol ako priestupok prejednaný skutok, ktorý napĺňal znaky trestného činu. Takéto rozhodnutia predstavujú prekážku res iudicata, a tak ďalšie trestné stíhanie postihnutej osoby (pre závažnejší trestný čin) je možné až po zrušení vydaného rozhodnutia o priestupku na základe protestu prokurátora; každému protestu prokurátora správny orgán vyhovel.

3.2. Previerky zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy bol v roku 2024 realizovaný okrem vybavovania podnetov a vlastnej vyhľadávacej činnosti prokurátora aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy.

Aj v roku 2024 vykonávali prokurátori previerkovú činnosť najmä vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy, pretože v ich postupe a rozhodovaní dlhodobo pretrváva nedôsledný výkon pôsobnosti na úseku územnej samosprávy, ako aj na úseku preneseného výkonu štátnej správy a sú zaznamenané početné porušenia zákona. Prokuratúra zostáva jediným štátnym orgánom, ktorý sa výkonom previerkovej činnosti podieľa na odstraňovaní porušovania zákonov v rozhodovacej činnosti orgánov územnej samosprávy pri výkone územnej samosprávy, ako aj pri prenesenom výkone štátnej správy. Prokurátori previerkovou činnosťou často, najmä obciam, napomáhajú aplikovať v praxi príslušné zákonné ustanovenia, pretože tieto nemajú dostatok odborného aparátu, čo má vplyv na kvalitu a zákonnosť rozhodovania. Opätovne sa orgány prokuratúry stretli so skutočnosťou, že obce previerkovú činnosť prokurátora, pri ktorej sa komplexne preskúmava určitá právna oblasť, považujú za prínos pre skvalitnenie ich rozhodovacej činnosti a ako vhodné metodické usmernenie.

Obsahové zameranie previerok v roku 2024 bolo určované najmä úlohami plnenými v rámci Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 a plánov úloh krajských prokuratúr a okresných prokuratúr. V roku 2024 boli vykonané aj previerky zachovávania zákonnosti pôvodne nezaradené do plánovaných úloh, a to v prípadoch, ak na základe aktuálnych poznatkov v priebehu roku bolo nutné vykonať previerku zachovávania zákonnosti a reagovať na vzniknutý nezákonný stav.

Vykonávanie previerkovej činnosti na základe vopred určených kritérií v plánoch úloh na príslušný rok prispieva k tomu, že previerková činnosť je vykonávaná priebežne počas roku. Vykonanými previerkami sa komplexne preverí určitá právna oblasť, získané poznatky je možné komplexne v rámci okresu, kraja či celoštátne vyhodnotiť, zovšeobecniť a prijať na ich základe aj závery o stave zákonnosti v určitej oblasti, prípadne aj navrhnúť opatrenia na elimináciu zistených nedostatkov.

152

Previerky realizované krajskými prokuratúrami či okresnými prokuratúrami reflektovali na početnejšie poznatky o stave zákonnosti na tom-ktorom úseku činnosti orgánov verejnej správy, resp. ktoré boli získané na základe podnetov fyzických a právnických osôb.

Konkrétne sa úlohy v netrestnej oblasti premietli do vykonávania previerkovej činnosti zameranej na zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy na úseku nezákonného umiestňovania odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch“) a stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi. Išlo o úlohu č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024.

Právo na priaznivé životné prostredie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvené na ústavnej úrovni v dvoch právnych predpisoch rovnakej právnej sily, a to v ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. a v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Potreba plnenia danej úlohy reflektovala na neustále rastúcu dôležitosť tém životného prostredia. Nezákonne umiestnený odpad predstavuje závažný environmentálny problém aj napriek osvete, technológiám na separáciu a recykláciu odpadu či zberným dvorom. Okrem estetického hľadiska majú nelegálne skládky negatívny vplyv na rastlinstvo a živočíchy vyskytujúce sa v jej blízkosti. Môžu ohroziť kvalitu vody, pôdy, ovzdušia a taktiež ľudské zdravie. Napriek sankciám hroziacim za vytváranie takýchto skládok však ich počet neklesá.

Vzhľadom na potrebu komplexného posúdenia stavu zákonnosti v oblasti nezákonného umiestňovania odpadov boli previerky súčasne vykonávané prokurátormi netrestného úseku, ako aj prokurátormi trestného úseku. Pre plnenie tejto úlohy sa vzájomná previazanosť a komunikácia prokurátorov uvedených úsekov ukázala ako kľúčová. Zhodnotenie Generálnej prokuratúry tak predstavuje komplexné zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi a zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri nezákonnom umiestňovaní odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Samotná previerková činnosť bola zameraná na preskúmanie a zhodnotenie konkrétnych poznatkov o zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej správy vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva a zároveň aj stavu zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi.

Možno konštatovať, že spoločným menovateľom orgánov štátnej správy a orgánov činných v trestnom konaní v oblasti nezákonného umiestňovania odpadov na území Slovenskej republiky je vyvodzovanie (administratívnoprávnej a trestnoprávnej) zodpovednosti pôvodcom (páchateľom) týchto nelegálnych skládok. Podstatou úspešného boja štátu, reprezentovaného jeho orgánmi, proti negatívnemu fenoménu nelegálnych skládok, je účinné odhalenie a ustálenie subjektu, ktorý ich vytvoril a následné vyvodenie príslušnej zodpovednosti, či už vo forme uloženia sankcie (trestu), resp. povinnosti na odstránenie nelegálnej skládky na jeho náklady. Je nepochybné, že cez vyvodenie príslušnej zodpovednosti možno dosiahnuť nielen

153

účinné odstránenie samotnej skládky, ale aj následný postih páchateľa v trestnom alebo priestupkovom konaní, čo môže mať generálne odstrašujúci, resp. výchovný účinok do budúcna.

Previerkovou činnosťou na trestnom úseku aj na netrestnom úseku boli v danej oblasti zistené zásadné systémové nedostatky. Z pohľadu činnosti orgánov činných v trestnom konaní neboli zistené také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť úspešnosť pri ustálení páchateľa protiprávneho konania na úseku neoprávneného nakladania s odpadmi. Zistené pochybenia v ich postupe a rozhodnutiach sa dotýkali výlučne porušenia procesných ustanovení Trestného poriadku, a to len formálnej povahy. Naopak, práve v postupe orgánov štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva (okresné úrady, obce/mestá) boli zistené mnohé pochybenia, a to aj zásadnejšieho charakteru.

Výrazným nedostatkom v oblasti nezákonného umiestňovania odpadov je neexistujúci jednotný informačný systém odpadového hospodárstva. Platný mechanizmus ohlasovania vzniku odpadov správnym orgánom zo strany jednotlivých subjektov, ktoré nakladajú s odpadmi, sa javí ako nedostatočný. Následné výstupy, ktoré spracúva Ministerstvo životného prostredia systéme RISO na základe údajov, ktoré do systému zadávajú okresné úrady na základe hlásení dotknutých subjektov, nezodpovedajú realite. V rámci vyšetrovania je potom potrebné tieto údaje (hlásenia o vzniku odpadov, doklady o spracovaní, zbere odpadu atď.) opätovne overovať na základe dokumentácie zaslanej subjektmi, ktoré s odpadmi nakladali, čo je časovo náročné a predlžuje celkovú dĺžku vyšetrovania. Vytvorenie jednotného informačného systému by prispelo k informovanosti orgánov činných v trestnom konaní, ako aj orgánov štátnej správy o výskyte a stave vybavovania nelegálnych skládok na ich území, ako aj k zisteniu informácií o tom, či už niektorý orgán vo vzťahu ku konkrétnej skládke koná, resp. konať začal.

Rovnako bolo zistené, že agenda nezákonne umiestneného odpadu predstavuje pre okresné úrady, obce, resp. mestá iba okrajovú oblasť prenesenej štátnej správy, čoho dôkazom je aj nízky počet administratívnych spisov, ktoré boli predmetom vykonaných previerok. Tento bol rovnako spôsobený nevytváraním administratívnych spisov orgánmi verejnej správy po oznámení výskytu nezákonne umiestneného odpadu a rovnako v nadmernom využívaní zákonného zmocnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Obce a mestá na základe oznámení podaných podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch odstraňujú odpad v zásade z vlastnej iniciatívy. Týmto svojím postupom, keď odpad bez ďalšieho odstraňujú, negujú možnosť ponechať ťarchu odstránenia nezákonne umiestneného odpadu na zodpovedné osoby a túto na seba prevziať až následne v prípade rozhodnutia okresného úradu podľa § 15 ods. 14 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Podľa vyjadrení obcí a miest, pri zistení prípadu nezákonného umiestnenia odpadu, ktorý v absolútnej väčšine pozostáva z komunálneho, resp. drobného stavebného odpadu, je ich prioritou odstránenie tohto odpadu, pričom povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch sú opomínané. Uvedené súvisí aj s tým, že i v prípade realizácie konaní podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch sa vo väčšine prípadov nedarí zistiť pôvodcu nezákonne umiestneného odpadu a na jeho odstránenie bude v konečnom dôsledku zaviazaná obec alebo mesto.

154

Po vykonaní previerok prokuratúra získala poznatky o tom, že obce a mestá uprednostňujú odstránenie nezákonne umiestneného odpadu vo vlastnej réžii pred uplatňovaním postupov ustanovených v § 15 a nasl. zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktoré sú spojené s administratívne a časovo náročnou rozhodovacou činnosťou orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva. Tiež bolo zistené, že obce a mestá postupujú podľa § 15 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, teda zabezpečujú odstránenie nezákonne umiestneného odpadu aj v prípadoch, keď nejde o komunálny odpad ani drobný stavebný odpad, a tým dochádza k „zneužívaniu“ tohto ustanovenia. Po odstránení nezákonne umiestneného odpadu postupom podľa § 15 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch obce a mestá absolútne rezignovali na zisťovanie páchateľa v rámci priestupkového konania. Negatívum ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch spočíva teda v tom, že obce a mestá nesprávne vyhodnocujú druh odpadu a podľa citovaného ustanovenia postupujú aj pri zneškodnení iného druhu odpadu, ako je komunálny odpad a drobný stavebný odpad.

Oveľa závažnejším nedostatkom je nečinnosť niektorých okresných úradov v konaniach týkajúcich sa nezákonne umiestneného odpadu spočívajúca v nevykonaní miestnej ohliadky po obdržaní oznámenia o nezákonnom umiestnení odpadu, resp. vykonaní ohliadky s dlhým časovým odstupom a následnom opomenutí spísania zápisnice o jej vykonaní, prípadne, ak aj bol vyhotovený záznam, tento bol nepreskúmateľný. Ako nečinnosť prokuratúra hodnotí aj nevydanie odborného vyjadrenia a následné nekonanie vo veci oznámením orgánu činnému v trestnom konaní, resp. nezačatím konania o určenie zodpovednej osoby, ani konania vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. Previerkovou činnosťou bolo rovnako preukázané, že okresné úrady zisťovanie osôb zodpovedných za nezákonné umiestnenie odpadu nerealizovali vôbec alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Veľká časť okresných úradov v preverovanom období nerozhodla o určení osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu ani v jednej veci. Dôvodom tejto pasivity je podľa vyjadrení okresných úradov nízke personálne zabezpečenie okresných úradov, keď kompletnú agendu odpadového hospodárstva na okresných úradoch vykonáva len jeden zamestnanec, ktorý reálne nedokáže vykonať miestne ohliadky, dokazovanie, zabezpečiť dôkazy a zistiť pôvodcov odpadu.

Pri určení zodpovednej osoby ide o správne konanie, v ktorom okresný úrad určí alebo sa má aspoň pokúsiť určiť osobu zodpovednú za nezákonné uloženie odpadu a zároveň určí osobu povinnú skládku zlikvidovať a zabezpečiť zákonné nakladanie s odpadom. Je pravdou, že identifikácia zodpovednej osoby okresným úradom pri existujúcom personálnom zabezpečení je náročná a častokrát aj nemožná, avšak extrémne nízky počet administratívnych spisov, ktoré boli predložené prokurátorom za účelom previerky vypovedá o tom, že okresné úrady sa o určenie zodpovednej osoby ani len nepokúšali. Z uvedeného tak vyplýva jednoznačný záver o tom, že okresné úrady rezignovali na možnosť zisťovania zodpovednej osoby, ktorú im zákonodarca ustanovením § 15 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch zveril.

Vychádzajúc z extrémne nízkeho počtu konaní o určenie osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu je zrejmé, že obce a mestá preferujú postup podľa § 15 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, teda zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu bezodkladne po jeho zistení. Je

155

otázne, či je tento postup uplatňovaný v súlade s predmetným ustanovením, teda výlučne vo vzťahu ku komunálnemu odpadu alebo drobnému stavebnému odpadu a rovnako bezodkladne.

V prípadoch, v ktorých okresné úrady pristúpili k výkonu svojich kompetencií, boli v ich postupe konštatované mnohé nedostatky, ako napríklad nedodržanie lehoty na rozhodnutie či negatívny výrok o nezistení zodpovednej osoby namiesto rozhodnutia o zastavení konania. Z hľadiska rýchlosti postupu boli zistené prípady vykonania miestnych ohliadok s odstupom dvoch mesiacov od prijatia oznámenia, či oznámenie podozrenia z trestného činu po troch mesiacoch od prijatia oznámenia. Nedostatky sa vyskytli aj v obsahových náležitostiach odborných vyjadrení, a to predovšetkým nedostatočné určenie vyčíslenia predpokladaných minimálnych nákladov súvisiacich so zneškodnením odpadov. Zaznamenané boli prípady porušenia informačnej povinnosti, ako aj nesplnenia informačnej povinnosti (§ 15 ods. 3 a 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch). Zistená bola realizácia miestnych ohliadok v rámci výkonu štátneho odborného dohľadu namiesto postupu podľa § 15 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, či nezačatie konania o určenie zodpovednej osoby po tom, čo okresný úrad odborným vyjadrením ustálil, že nie je dané podozrenie z trestného činu.

Vo vzťahu ku kvalite, v akej boli poznatky týkajúce sa existencie nezákonne umiestneného odpadu odovzdávané zo strany okresných úradov podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku orgánom činným v trestnom konaní, možno uviesť, že prokurátorské previerky poukázali aj na problémy okresných úradov pri spracovávaní odborných vyjadrení. Právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti nakladanie s odpadmi, často neboli ochotné poskytovať okresným úradom súčinnosť za účelom ustálenia nákladov súvisiacich so zneškodnením odpadu. Správne orgány nedisponujú aktuálnymi cenníkmi a využívajú často verejne dostupné zdroje na internete, a tým odôvodňujú aj všeobecný charakter záverov vyplývajúcich z ich odborných vyjadrení.

V prípadoch vyvodzovania zodpovednosti za priestupky podľa § 115 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a za iné správne delikty podľa § 117 tohto zákona prevažuje rozhodovacia činnosť okresných úradov, keď obce a mestá vyvodzujú deliktuálnu zodpovednosť v danej oblasti len ojedinele. Uvedené je spôsobené nepochybne podmienkami fungovania obecnej samosprávy, na ktoré má vplyv množstvo rôznych úloh zverených zákonom obciam (mestám) v ďalších oblastiach ich pôsobnosti a často aj nedostatočným personálnym zabezpečením. Vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva si vyžaduje okrem znalosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch aj znalosť ďalších súvisiacich právnych predpisov, a to správneho poriadku a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch“), pričom, ako vyplýva z vykonaných previerok, predovšetkým obce majú s ich aplikáciou problémy. Opakujúcim sa negatívnym javom, ktorý vyplynul z realizovaných previerok zachovávania zákonnosti, bola nečinnosť orgánov verejnej správy pri prejednávaní priestupkov. Zistené nedostatky v rozhodovaní orgánov verejnej správy spočívajúce v absencii zákonom predpokladaných náležitostí rozhodnutia alebo v nedodržaní lehoty na rozhodnutie sa popri nekonaní orgánu verejnej správy v prípade, keď z okolností prípadu mu povinnosť konať vyplýva, paradoxne javili ako nedostatky menej závažného charakteru.

156

Z previerkovej činnosti vyplynulo, že prioritou obcí je rýchle odstránenie skládok, pričom priestupkovú agendu vnímajú skôr ako zbytočnú administratívnu záťaž. Výsledkom takéhoto prístupu je, že len v malej miere dochádza k zisťovaniu pôvodcov odpadov a ich sankcionovaniu, čo môže rezonovať aj v povedomí verejnosti a mať negatívny dopad z hľadiska generálnej prevencie. Na zistené porušenia zákona reagovali prokuratúry celkovo 220 opatreniami prokurátora, z toho bolo 19 protestov prokurátora a 210 upozornení prokurátora na porušenie zákona.

Pomerne rozsiahla celoslovenská previerková činnosť bola zameraná aj na postup a rozhodovaciu činnosť orgánov územnej samosprávy, pretože v ich postupe a rozhodovaní dlhodobo pretrváva nedôsledný výkon pôsobnosti na úseku územnej samosprávy, ako aj na úseku preneseného výkonu štátnej správy.

Úrovni zákonnosti rozhodovania miest a obcí pri výkone územnej samosprávy, najmä z hľadiska stavu zákonnosti ich normotvornej činnosti, venujú orgány prokuratúry každý rok značnú pozornosť. Aj v roku 2024 preverovali okresné prokuratúry na základe vlastných plánov úloh zákonnosť procesu prijímania všeobecne záväzných nariadení obcí, a to v rôznych oblastiach života obce.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že previerky vykonané krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami okrem vyššie uvedenej úlohy č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 boli zamerané na rôzne témy, napríklad na zákonnosť rozhodovania v oblasti ochrany prírody a krajiny, agendu slobodného prístupu k informáciám, zákonnosť rozhodovania v stavebnom konaní, vyberanie miestnych daní a poplatkov či zákonnosť v postupe a rozhodovaní obcí pri prevode majetku obce.

Každá okresná prokuratúra v územnom obvode príslušnej krajskej prokuratúry vykonala v roku 2024 mimo plánu hlavných úloh, na základe pokynu Generálnej prokuratúry, previerky na zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov Policajného zboru – okresných dopravných inšpektorátov okresných riaditeľstiev Policajného zboru o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 92 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Vykonanými previerkami bola zistená nejednotná forma rozhodovania dotknutých správnych orgánov o žiadostiach priestupcov o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Niektoré správne orgány rozhodovali o žiadosti formou oznámenia (listu) adresovaného priestupcovi (v prevažnej miere značne arbitrárnom) s oznámením o vyhovení alebo nevyhovení jeho žiadosti. Vo väčšine prípadov spočíva vyhovenie žiadosti vo vyznačení poznámky (súhlasu) s upustením priamo na žiadosti, ku ktorej správny orgán pripojil odtlačok úradnej pečiatky, meno, priezvisko a funkciu príslušníka Policajného zboru, ktorý o žiadosti rozhodoval s pripojením jeho podpisu a dátumu vyznačenia poznámky (vyhovenia žiadosti).

Okrem toho boli zistené závažné porušenia príslušných zákonných ustanovení, keď došlo k upusteniu od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pred uplynutím polovice výkonu uloženej sankcie, resp. k upusteniu od výkonu zvyšku

157

sankcie zákazu činnosti napriek tomu, že priestupcovi bol v predchádzajúcich desiatich rokoch uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo zákaz činnosti viesť motorové vozidlo za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. e) alebo písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (porušenie § 14 ods. 4).

Na podklade vykonanej previerky a následnej komunikácie s Generálnou prokuratúrou by mal odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky pristúpiť k novelizácii čl. 58 nariadenia Prezídia Policajného zboru o priestupkoch tak, aby sa zjednotil postup jednotlivých orgánov Policajného zboru pri rozhodovaní o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a súčasne eliminovali tak procesné, ako aj materiálne nedostatky rozhodovacej činnosti orgánov Policajného zboru, zistené previerkovou činnosťou.

Vo vzťahu k previerkovej činnosti prokuratúry za rok 2024 možno ďalej uviesť, že na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Bratislave vykonala Okresná prokuratúra Bratislava V previerku priestupkových konaní na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V a Okresnom veliteľstve Bratislava V Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vzťahujúcich sa k porušeniu pravidiel tzv. Petržalského parkovacieho systému (ďalej len „parkovací systém“) vodičmi v mestskej časti Bratislava - Petržalka za obdobie od 1. januára 2023 do 29. februára 2024.

Realizácia previerky bola vyvolaná poznatkami Krajskej prokuratúry v Bratislave o prijatí a prevádzke parkovacieho systému predstavujúceho úpravu rezidenčného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka mimo celomestskej parkovacej politiky (tzv. systému PAAS), ku ktorému mestská časť pristúpila prijatím „Zásad parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka“ s účinnosťou od 3. októbra 2022. Parkovací systém je mestskou časťou prijatý a prevádzkovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, predovšetkým § 6a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 11 ods. 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení“).

Krajská prokuratúra v Bratislave poukázala na rozpor parkovacieho systému s uvedenými zákonnými ustanoveniami v upozornení prokurátora, ktorému mestská časť nevyhovela. V nadväznosti na to, Krajská prokuratúra v Bratislave 30. januára 2024 podala protest prokurátora proti „Zásadám parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava – Petržalka“ s prílohami č. 1, 2, 3 a 4, podpísaným starostom s účinnosťou od 3. októbra 2022. Protestu prokurátora mestská časť takisto nevyhovela.

Krajskej prokuratúre v Bratislave bolo súčasne známe, že správne orgány, v ktorých Okresná prokuratúra Bratislava V previerku vykonala, vyvodzujú priestupkovú zodpovednosť voči vodičom, ktorí zaparkujú vozidlo v rámci zón parkovacieho systému bez splnenia podmienok určených v „Zásadách parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka“ s prílohami.

158

V tomto prípade však vodič nemôže naplniť objektívnu stránku priestupku, nakoľko k parkovaniu bez zaplatenia v zmysle zákazu ustanoveného v § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke) nedochádza a nemôže dochádzať, nakoľko povinnosť platiť za parkovanie v regulovanej zóne doposiaľ nebola zákonným spôsobom ustanovená. Zastavením a státím motorového vozidla v regulovanej zóne bez parkovacieho oprávnenia v zmysle „Zásad parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka“ nemôže byť naplnená ani subjektívna stránka priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nakoľko vodičov úmysel či nedbanlivosť nemôže smerovať k porušeniu povinnosti, ktorá mu nebola ustanovená zákonom. Vyvodzovanie zodpovednosti za priestupok iba z porušenia dopravného značenia (navrhnutého a určeného v súvislosti s prevádzkou parkovacieho systému), ktoré však bolo určené bez právneho základu ustanovenia § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, z tohto dôvodu nemôže byť postupom lege artis.

Vykonanou previerkou bolo vo všetkých preverovaných veciach skonštatované porušenie zákona. Vyvodenie priestupkovej zodpovednosti voči vodičom, ktorí zaparkovali vozidlo v rámci zón parkovacieho systému bez splnenia podmienok určených v Zásadách parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka s prílohami, nemalo právny základ a ukladanie pokút podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za porušenie § 3 ods. 2 písm. b), § 23 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. n), resp. § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nie je v súlade so zákonom. Na základe vykonanej previerky podala okresná prokuratúra preverovaným orgánom verejnej správy celkovo 76 protestov prokurátora, z toho 69 proti rozhodnutiam Okresného veliteľstva Bratislava V Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a sedem proti rozhodnutiam Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. Všetkým podaným protestom prokurátora bolo vyhovené, a teda rozhodnutia o uložení pokút za spáchanie uvedených priestupkov boli zrušené.

V nadväznosti na poznatky získané uvedenou previerkou Okresnej prokuratúry Bratislava V plánuje Krajská prokuratúra v Bratislave vykonať mimo plánu hlavných úloh v roku 2025 previerku na Krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ako odvolacom orgáne, voči prvostupňovým rozhodnutiam Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V.

Príkladom širšej súčinnosti prokuratúry s inými orgánmi bolo plnenie úlohy č. 9 Plánu hlavných úloh Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na rok 2024 - Zhodnotenie zákonnosti postupu a rozhodnutí okresných úradov, pozemkových a lesných odborov o zápise obhospodarovateľov lesa do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a a nasl. zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch“). Bolo vykonaných celkom sedem previerok na všetkých okresných úradoch, pozemkových a lesných odboroch v Banskobystrickom kraji, ktoré vedú predmetnú evidenciu. Na základe poznatkov z previerok bolo podaných celkom sedem (súhrnných) upozornení prokurátora, ktorým bolo vyhovené. Okresná prokuratúra Veľký Krtíš podala tiež šesť protestov prokurátora, z toho piatim protestom prokurátora bolo vyhovené.

159

Dôvodom pre zvolenie takejto úlohy boli poznatky k uvedenej problematike signalizované Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou Zvolen (ďalej aj „Inšpekcia“) o sťaženej možnosti až nemožnosti konania a vyvodzovania zodpovednosti za nelegálnu ťažbu dreva voči podozrivým tzv. fiktívnym obhospodarovateľom lesa vedeným v evidencii lesných pozemkov (§ 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch).

Vzhľadom na obsiahlosť, zložitosť a špecifiká problematiky lesného hospodárstva premietajúcej sa aj do právnej úpravy predchádzalo príprave plánu a hľadísk previerok pracovné stretnutie so zamestnancami Inšpekcie a Národného lesníckeho centra vo Zvolene - Ústavu lesných zdrojov a informatiky (ďalej aj „NLC Zvolen“), ktorý je správcom evidencie lesných pozemkov. Na tomto stretnutí bola vysvetlená a konzultovaná problematika týkajúca sa zistení Inšpekcie pri výkone činnosti, t. j. nerelevantnosť výkonu dozoru voči právne neexistujúcemu subjektu - obhospodarovateľovi lesa, ktorý je evidovaný v evidencii lesných pozemkov nesprávnym názvom a formou, následné „hľadanie“ skutočného subjektu, márne domáhanie sa opravy zápisov v evidencii lesných pozemkov a následnú potrebu podávať podnet prokuratúre, namiesto riadneho, včasného priestupkového konania, resp. konania o inom správnom delikte. NLC Zvolen, ako správca zabezpečujúci vedenie evidencie lesných pozemkov, teda Informačného systému lesného hospodárstva (§ 4, § 45 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch), poukazovalo na nedostatky v údajoch zapisovaných okresnými úradmi do evidencie lesných pozemkov, na medzery v právnej úprave a z tohto vyplývajúce dôsledky nielen pre činnosť Inšpekcie, ale aj celkovo z hľadiska hodnovernosti takýchto údajov zapísaných v evidencii lesných pozemkov, ako aj na ďalšie problémy vyplývajúce z nedoriešeného vzťahu medzi NLC Zvolen ako správcom evidencie lesných pozemkov a okresnými úradmi (patriacimi pod Ministerstvo vnútra), ktoré údaje do evidencie lesných pozemkov nahrávajú.

Poznatky získané z tohto pracovného stretnutia boli následne uplatnené pri formulovaní plánu a hľadísk previerok, ako aj žiadostí krajskej prokuratúry o poskytnutie súčinnosti potrebnej ku previerkam - o predloženie dokladov a informácií od NLC Zvolen a od ministerstva, ktoré následne korektne vyhoveli žiadostiam o súčinnosť. Inšpekcia, NLC Zvolen i ministerstvo súčasne požiadali o následné zaslanie zhodnotenia z previerok.

Cieľom tejto úlohy bolo zhodnotiť stav dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov okresnými úradmi ako príslušnými orgánmi na úseku štátnej správy lesného hospodárstva pri zápise obhospodarovateľov lesa do evidencie lesných pozemkov, so zameraním najmä na dve kritériá (relevantnosť zápisov obhospodarovateľa lesa a jednotku priestorového rozdelenia lesa), a to konkrétne, či nedochádza k zápisu obhospodarovateľov lesa do tejto evidencie (vzhľadom na ich následné práva a povinnosti podľa zákona o lesoch) v rozpore so skutočným stavom, teda či je v evidencii lesných pozemkov zapísaný subjekt ako obhospodarovateľ lesa - fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba v súlade s rozhodnutím alebo opatrením okresného úradu so všetkými vyžadovanými identifikačnými údajmi, alebo či v tejto evidencii nedochádza k nesprávnym zápisom subjektov - z právneho hľadiska k zápisu subjektov bez právnej subjektivity - právne neexistujúcich subjektov, alebo k zápisom subjektov bez právnej

160

skutočnosti zakladajúcej dôvod na ich zápis (teda neexistencia relevantného podkladu na zápis do evidencie lesných pozemkov). Taktiež, či má obhospodarovateľ lesa v evidencii lesných pozemkov zapísanú JPRL - jednotku priestorového rozdelenia lesa, teda vymedzenie územia, na ktorom obhospodarovateľ lesa bude zabezpečovať odborné hospodárenie.

Záujmom o zistenia z výkonu prokurátorských previerok a následným zaslaním zhodnotenia všetkým trom spolu súčinným subjektom sa vytvoril priestor pre koordinovanejšie riešenie previerkami zistených aplikačných problémov.

Z hľadiska komplexného sumáru previerkovej činnosti orgánov prokuratúry za rok 2024 možno zhrnúť, že v rámci vlastnej previerkovej aktivity jednotlivých prokuratúr podľa ich plánov úloh boli zaznamenávané poznatky o rozhodovaní riaditeľov základných a stredných škôl a orgánov územnej samosprávy pri výkone štátnej správy v školstve na úseku škôl, pri objasňovaní priestupkov zo strany polície, na úseku vybraných miestnych daní a poplatkov a v ďalších veciach vykonávaných obcami, resp. mestami pri výkone samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy. Prokuratúry vykonávali aj kontrolné previerky, ktorými preverovali účinnosť prijatých prokurátorských opatrení, resp. previerky mimo plánu úloh zamerané napríklad na oblasť daní a poplatkov, oblasť poskytovania sociálnych služieb, životné prostredie, v súvislosti s vyrubovaním správneho poplatku zo strany príslušného dopravného inšpektorátu za vykonané evidenčné úkony, prípadne preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení obcí a miest prijatých v rôznych oblastiach ich pôsobnosti.

Prokurátori poukazovali aj na poznatky o nedostatočnej aktivite obcí v oblasti dohľadu a kontrolnej činnosti vo všetkých oblastiach verejnej správy, kde prichádza do úvahy možnosť zisťovať a následne sankcionovať porušovanie právnych povinností. Nedostatky pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti obce odôvodňovali nedostatočným personálnym stavom a administratívnou záťažou, ktorú pre obec vedenie takéhoto konania predstavuje. V mnohých prípadoch obce uprednostňujú zabezpečenie nápravy neformálne pohovorom so zúčastnenými stranami, bez uloženia sankcií.

Všetky vykonané previerky boli ukončené protokolom o vykonaní previerky, ktorého obsah prokurátori prerokovali s vedúcim príslušného orgánu verejnej správy a o prerokovaní protokolu vyhotovili zápisnicu. Následne, podľa charakteru a závažnosti zistení prokurátori pristúpili k prijatiu opatrení, a to buď k podaniu protestu prokurátora alebo upozornenia prokurátora. Orgány prokuratúry sú podľa internej právnej úpravy povinné na poznatky zistené z previerkovej činnosti reagovať v lehote do jedného mesiaca od prerokovania protokolu s príslušným orgánom verejnej správy, čím je zabezpečená dôsledná, rýchla a účinná ochrana narušených vzťahov.

Prehľad počtu previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy vykonaných prokurátormi za posledné tri roky je uvedený v tabuľke III.3.2.1. Ich počet zostáva v porovnaní s ostatným sledovaným obdobím konštantný.

161

3.3. Účasť na zasadnutiach orgánov verejnej správy

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy aj účasťou na zasadnutiach orgánov verejnej správy, a to jednak uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy, ako aj účasťou na prejednaniach podaných opatrení prokurátora. Účasť na prejednaní opatrení prokurátora nie je v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre povinná a je na zvážení každého prokurátora.

Tak, ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2024 jednotliví prokurátori venovali osobitnú pozornosť účasti na zasadnutiach orgánov verejnej správy, na ktorých boli prejednané protesty prokurátora alebo upozornenia prokurátora. Zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní, ak o to prokurátor požiada. Vo viacerých prípadoch prokurátori už v podaných opatreniach prokurátora uvádzali, že žiadajú byť upovedomení o prejednaní podaného opatrenia prokurátora, nakoľko sa ho mienia zúčastniť.

Účasti prokurátorov na zasadnutiach orgánov verejnej správy je na jednotlivých prokuratúrach venovaná náležitá pozornosť, pričom povinná prítomnosť prokurátora na prejednaní podaných opatrení prokurátora je v mnohých prípadoch obsahom internej úpravy tej - ktorej prokuratúry. Napríklad, počnúc rokom 2024 má Krajská prokuratúra v Bratislave a všetky okresné prokuratúry v jej územnom obvode založené zberné spisy na zasadnutia obecných zastupiteľstiev a miestnych zastupiteľstiev, do ktorých sú zakladané pozvánky na jednotlivé zasadnutia spolu s programom zasadnutia. Prokurátori sú usmernení, aby zverejnené programy zasadnutí zastupiteľstiev skúmali a v prípade potreby sa týchto zasadnutí zúčastnili, najmä ak potreba účasti na zasadnutí zastupiteľstva vystane z obsahu zverejneného programu zastupiteľstva (napríklad je zverejnený návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorý má zastupiteľstvo schváliť, evidentne v rozpore so zákonom). Krajská prokuratúra v Bratislave mala takéto zberné spisy zriadené na zasadnutia zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a zasadnutia zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Prokurátori sú taktiež usmernení, aby sa zúčastňovali tých zasadnutí zastupiteľstiev, na ktorých sú prerokovávané protesty prokurátora, resp. upozornenia prokurátora podané voči všeobecne záväzným nariadeniam obce, resp. uzneseniam zastupiteľstva.

Aj z tohto dôvodu možno na jednotlivých prokuratúrach badať zvýšenú aktivitu účasti prokurátorov na zasadnutiach orgánov verejnej správy. V roku 2024 bolo zaznamenaných celkovo 239 účastí na zasadnutiach orgánov verejnej správy, v prevažnej väčšine prokurátorov okresných prokuratúr, na ktorých bolo prejednané opatrenie prokurátora. Uvedené číslo predstavuje v porovnaní s rokom 2023 výrazný nárast počtu účastí prokurátorov na jednotlivých zasadnutiach orgánov verejnej správy, nakoľko v roku 2023 bolo zaznamenaných celkovo 119 týchto účastí. Významne sa na uvedenom počte účastí na zasadnutiach orgánov verejnej správy podieľali aj prokurátori Generálnej prokuratúry, ktorí sa aktívne zúčastňujú na každom prejednaní podaných opatrení prokurátora, a to nielen na ministerstvách a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ale aj v prípadoch, ak uplatnili svoju právomoc voči iným orgánov verejnej správy (okresné úrady, obce a podobne), či už pri vybavovaní

162

opakovaného podnetu z úrovne nadriadenej prokuratúry, alebo v prípadoch, kde si Generálna prokuratúra tzv. atrahovala príslušnosť pri výkone dozoru.

Inštitút účasti prokurátora je v právnej úprave oprávnení prokurátora podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre opodstatnený a prax potvrdzuje, že v mnohých prípadoch osobný kontakt prokurátora so zástupcami orgánov verejnej správy napomáha odstráneniu poruchových javov vyskytujúcich sa v činnosti orgánov verejnej správy, na ktoré bolo prokurátorom poukázané v podanom prokurátorskom opatrení. Inštitút je v praxi využívaný a osvedčený aj preto, že umožňuje, aby prokurátor v širších súvislostiach odôvodnil prokurátorské opatrenie a bezprostredne reagoval na prípadné otázky alebo nejasnosti. Účasťou na prerokovaní opatrení prokurátor predchádza uplatneniu do úvahy prichádzajúceho následného právneho prostriedku dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, a to podaniu správnej žaloby.

V roku 2024 bol v územnom obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne zaznamenaný aj prípad, keď starostka obce požiadala prokurátora o účasť na prejednaní upozornenia prokurátora podanému obecnému zastupiteľstvu z dôvodu, aby prokurátor objasnil poslancom podstatu podaného upozornenia prokurátora a osobne im vysvetlil, že obecné zastupiteľstvo nie je nadriadený orgán starostu obce.

Možno zovšeobecniť, že najviac účastí prokurátorov bolo na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, na ktorých sa prejednávali protesty prokurátora podané proti všeobecne záväzným nariadeniam obcí. Prokurátori na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev prezentovali dôvody, pre ktoré bol podaný protest prokurátora, podrobne poslancom vysvetlili uvedenú problematiku, zodpovedali pripomienky či námietky poslancov k danej problematike, a tým prispeli k tomu, že obecné zastupiteľstvá za účasti prokurátora podaným protestom prokurátora vyhoveli. Účasť prokurátorov na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev prispela aj „k zviditeľneniu“ netrestného úseku činnosti prokuratúry medzi obyvateľmi obce, ktorí sa ich zúčastňujú a aj k zvyšovaniu ich právneho povedomia.

3.4. Činnosť prokuratúry v oblasti správneho súdnictva

Jedným zo základných princípov konania pred správnym súdom je princíp funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry podľa § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku.

V oblasti ochrany zákonnosti v Slovenskej republike funguje tak správne súdnictvo, ako aj dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba.

Procesné previazanie medzi správnym súdnictvom a netrestným dozorom prokuratúry spočíva v povinnosti prokurátora pred obrátením sa na správny súd vyčerpať neúspešne protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora. Ak teda vznikne medzi prokurátorom a orgánom verejnej správy pri použití prokurátorských opatrení „spor o zákonnosť“, má prokurátor možnosť preniesť tento spor pred správny súd, ktorý je jediný oprávnený ho rozhodnúť.

163

Netrestný dozor prokuratúry však zároveň v nemalej miere vedie k znižovaniu zaťaženosti správnych súdov, pretože funguje ako právny filter, keďže sa v jeho rámci preskúmavajú rozhodnutia, opatrenia a nečinnosť orgánov verejnej správy, o ktorých zákonnosti by inak rozhodovali správne súdy. Správny súdny poriadok upravuje oprávnenia prokurátora predovšetkým v ustanoveniach § 45 až § 48. Ustanovenie § 45 upravuje žalobnú legitimáciu prokurátora.

V správnom súdnictve je teda prokurátor oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené, žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora, žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené, žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom možno badať mierne zvýšenie počtu správnych žalôb podaných na všetkých stupňoch orgánov prokuratúry (nárast o štyri). V uvedenom kontexte je však potrebné uviesť, že počet podaných správnych žalôb vo všeobecnosti závisí od počtu podaných opatrení prokurátora, ktorým orgány verejnej správy nevyhoveli.

Z hľadiska uvedenia konkrétnych vecí postupu orgánov prokuratúry v oblasti správneho súdnictva možno v tejto súvislosti uviesť, že v roku 2024 Správny súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. júna 2024 vyhovel žalobe prokurátora Generálnej prokuratúry o vyslovenie nesúladu časti všeobecne záväzného nariadenia obce Varín o určení ulice Dr. Jozefa Tisu so zákonom, na základe čoho bolo určenie názvu tejto ulice obecným zastupiteľstvom následne zrušené.

Vzhľadom na už vyššie uvedenú skutočnosť, že zdravotné poisťovne Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa nevyhoveli protestom prokurátora proti ich stanoviskám, ktorými nebol udelený súhlas s úhradou lieku Voxzogo žiadateľom trpiacim zriedkavým ochorením achondroplázie (malý vzrast), podala Generálna prokuratúra na Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach celkovo 12 správnych žalôb v sociálnych veciach, v ktorých navrhla jednotlivé opatrenia zdravotných poisťovní zrušiť. V uvedených veciach nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté.

Z činnosti ostatných prokuratúr možno v tejto oblasti dať do pozornosti, že Krajská prokuratúra v Košiciach podala všeobecnú správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov zo 16. júna 2023, ktorým boli odvolania účastníkov konania podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie zamietnuté, po nevyhovení protestu prokurátora. Hlavným argumentom krajskej prokuratúry bola správnosť a zákonnosť stanovenia hodnoty pozemkov v záhradkárskej osade 38-43 Vitamín Spišská Nová Ves v katastrálnom území Spišská Nová Ves a z toho vyplývajúca primeranosť finančnej náhrady za dotknuté pozemky. Vo vzťahu k uvedenému viacerí účastníci konania vo svojich odvolaniach namietali, že z dôvodu uplynutia dlhého času od vypracovania znaleckého posudku

164

v roku 2013 a aktuálneho rozhodovania vo veci nepovažujú znalecký posudok č. 2/2013 za relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia, a ak správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z jeho záverov, konal v rozpore so zákonom, čo má v konečnom dôsledku vplyv na spravodlivú a primeranú výšku náhrady za pozemok.

V roku 2024 bol zaznamenaný mierny pokles v celkovom počte vstupov do konania podľa Správneho súdneho poriadku pred správnym súdom. Vyhodnotiť dôvodnosť a účelnosť vstupu do správneho súdneho konania možno jednak z podnetu toho, kto sa vstupu prokurátora domáha, prípadne aj z poznatkov z vlastnej činnosti. Vstup do správneho súdneho konania je možnosťou prokurátora a nie jeho povinnosťou. Dôvodnosť každého vstupu sa opiera o vyhodnotenie zákonnosti v súdnom konaní napádaného rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy.

Najviac vstupov do konaní v rámci správneho súdnictva z pomedzi orgánov prokuratúry bolo vykonaných prokurátormi z územného obvodu Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorí v roku 2024 využili zákonom im zverené oprávnenie v správnom súdnictve celkovo štyrikrát, keď vstúpili do troch konaní o všeobecnej správnej žalobe a do jedného konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre pri vybavovaní opakovaného podnetu zistil, že podávateľka podala okrem podnetu na prokuratúru aj žalobu na Správny súd v Bratislave proti nečinnosti obce v konaní o pridelení súpisného čísla, preto následne vykonal vstup do konania vedeného na Správnom súde v Bratislave. Podmienkou podania žaloby podávateľky bolo vyčerpanie podnetu na prokuratúre (§ 244 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Túto skutočnosť podávateľka súdu preukázala, nakoľko Okresná prokuratúra Levice v tejto veci prijala na základe predchádzajúcich podnetov opatrenia (upozornenie prokurátora), avšak správny orgán doposiaľ vo veci nerozhodol. Podmienka predchádzajúceho podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k tomuto prostriedku nápravy uplatňovaným prokurátorom voči nečinnosti správneho orgánu v administratívnom konaní. Táto bola splnená. A keďže o žalobe podávateľky ako prostriedku, ktorým žiadala ingerenciu správneho súdu proti nečinnosti obce Hokovce, už konal súd, prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre využil svoje univerzálne vstupové oprávnenie a podľa § 46 Správneho súdneho poriadku vstúpil 7. augusta 2024 do konania Správneho súdu v Bratislave s cieľom využiť všetky zákonom mu dané procesné oprávnenia na zabezpečenie plynulého konania správneho orgánu a vydania konečného rozhodnutia vo veci.

Počet správnych žalôb podaných prokuratúrami za rok 2024, ako i vstupov do konaní pred správnymi súdmi a ich porovnanie s predchádzajúcimi rokmi, je v tabuľke III.3.4.1. a tabuľke III.3.4.2.

4. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v netrestnej oblasti a návrhy opatrení na elimináciu najzávažnejších a najrozšírenejších poruchových javov

Pri výkone pôsobnosti prokuratúry v oblasti civilného procesu boli zistené nedostatky predstavujúce systémové pochybenia v právnej praxi. Častým problémom bolo aj v roku 2024 nerešpektovanie práva na kontradiktórny proces v situáciách, keď je procesný predpis málo inštruktívny, teda keď výslovne neuvádza, že určité podanie strany má byť doručené protistrane. Povinnosť doručiť podania protistrane vyplýva

165

priamo z práva na kontradiktórny proces v prípade, ak súd mieni rozhodnúť v neprospech protistrany. Uvedené pochybenia boli rovnako, ako v predchádzajúcich rokoch, identifikované najmä pri rozhodovaniach sudcov o sťažnostiach proti rozhodnutiam vydaným vyššími súdnymi úradníkmi, keď súdy v mnohých prípadoch opomínajú doručiť sťažnosť protistrane a následne sťažnosti vyhovejú.

Ako problematické sa javí aj ukladanie poriadkových pokút v súdnom konaní. V praxi je vnímaný problém, že po rekodifikácii civilného procesu nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, čo sa prejavuje v tendencii súdov prvej inštancie ukladať poriadkové pokuty na hrane zákonnosti.

V oblasti civilného procesu boli opätovne zaznamenané prieťahy v súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, napríklad pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti alebo o výchovných opatreniach, kedy je záujem na včasnom rozhodnutí obzvlášť dôležitý pre ďalší vývoj maloletého.

Problematickým naďalej zostáva nedôsledné rozlišovanie medzi inštitútmi neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletých (§ 365 Civilného mimosporového poriadku) a výchovných opatrení (§ 37 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) ukladaných maloletým deťom. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o výchovných opatreniach zákonodarca zaraďuje medzi konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, aj pre toto rozhodovanie platí povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci a rešpektovať vyšetrovací princíp zakotvený v čl. 6 Civilného mimosporového poriadku.

Generálna prokuratúra zistila sumarizáciou poznatkov z dozoru v špeciálnych výchovných zariadeniach (bod 2.4 tejto kapitoly) pretrvávanie nesprávnej aplikačnej praxe, v rámci ktorej orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately žiadajú riaditeľov špeciálnych výchovných zariadení o súhlas s prijatím dieťaťa do zariadenia a o „rezervovanie“ miesta pre dieťa v zariadení. Takýto postup nemá žiadnu oporu v zákonnej úprave, keďže o zverení dieťaťa do starostlivosti špeciálneho výchovného zariadenia rozhoduje súd a nie riaditeľ zariadenia. Generálna prokuratúra v uplynulom roku opakovane riešila prípady detí, ktorých prijatie odmietli riaditelia s tvrdením o plnej obsadenosti zariadení. Argument o plnej obsadenosti zariadení sa však opakovane ukázal ako zavádzajúci.

Na opakované uvádzanie nepravdivých údajov o obsadenosti špeciálnych výchovných zariadení boli v roku 2024 zástupcovia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky opakovane zo strany Generálnej prokuratúry upozorňovaní. Za účelom definitívneho vyriešenia toho nežiaduceho javu považuje Generálna prokuratúra za nevyhnutné vytvorenie transparentného informačného systému špeciálnych výchovných zariadení, ktorý bude prístupný súdom a z ktorého bude zistiteľný aktuálny počet voľných miest v jednotlivých zariadeniach.

Rozsah a skladba poznatkov o stave zákonnosti v oblasti dozoru orgánov verejnej správy v konkrétnom roku vyplýva z rozsahu a skladby nápadu vecí v podnetovej a mimopodnetovej agende, vrátane poznatkov vyplývajúcich z previerok zákonnosti podľa Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky a previerok mimo neho vykonaných krajskými a okresnými prokuratúrami (napríklad plnenie úlohy

166

č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 na úseku nezákonného umiestňovania odpadov).

Poznatky o stave zákonnosti v tejto oblasti pôsobnosti prokuratúry budú preto sumarizáciou poznatkov z bodu 3 tejto časti správy o činnosti, bez ohľadu na zdroj poznatku (podnet, vlastný poznatok, previerka zákonnosti, iné).

Obdobne, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 možno zovšeobecniť, že najviac poznatkov prokuratúry o stave zákonnosti sa týkalo postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy - miest a obcí pri výkone samosprávy ako aj prenesenej štátnej správy.

Z vecného hľadiska sa z hľadiska početnosti najviac poznatkov opäť týkalo stavebných vecí, vecí územnej samosprávy, ďalej administratívneho trestania (priestupky a správne delikty), katastrálnych vecí, vecí slobodného prístupu k informáciám, sociálnych vecí a vecí životného prostredia.

Dominantný počet poznatkov z postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy vyplýva predovšetkým z rozsahu pôsobnosti a oprávnení, ktoré sú týmto orgánom zverené, a to jednak v oblasti prenesenej štátnej správy, ako aj v oblasti samosprávy.

Podstatou tohto pretrvávajúceho stavu je zložitosť a rozdrobenosť platnej právnej úpravy do značného množstva zákonných, ako aj podzákonných právnych noriem, ktoré sa vyznačujú aj pomerne vysokou nestabilitou, častými zmenami, pričom orgány územnej samosprávy na právnu úpravu z niektorej oblasti a jej zmeny buď nereagujú vôbec, prípadne zareagujú jednorazovo, avšak ďalej už nesledujú prípadné zmeny v právnej úprave. Ak sa k uvedeným faktorom pridá skutočnosť, že obce sa s niektorými úsekmi výkonu samosprávy a najmä preneseného výkonu štátnej správy stretávajú v praxi iba zriedkavo, následkom sú stále pretrvávajúce problémy z hľadiska dodržiavania zákonnosti obcami. V menších obciach stále pretrváva stav, že starostovia vykonávajú buď sami alebo s jedným pracovníkom celú agendu z oblasti prenesenej štátnej správy, ako aj samosprávy.

Z poznatkov prokuratúr dlhodobo vyplýva, že obce, najmä malé obce (niekedy aj mestá), nie sú schopné v súlade so zákonom postupovať v oblasti normotvorby aj v rozhodovacej činnosti, najmä vo veciach preneseného výkonu štátnej správy, pričom nezriedka majú problém rozlíšiť, či v danej veci konanú v samosprávnej veci, alebo v prenesenom výkone štátnej správy. Rozsah štátnej správy prenesenej na obce a mestá je veľmi široký, najmä v obciach nie sú personálne a ani materiálne podmienky na to, aby úlohy zverené na úseku prenesenej štátnej správy plnili v súlade so zákonom. Zistené poznatky o výkone prenesenej štátnej správy orgánmi samosprávy svedčia o potrebe povinného zriadenia spoločných úradovní obcí a miest (rozhodujúcim kritériom by mohol byť počet obyvateľov), v ktorých by pôsobil administratívny aparát odborne schopný vybavovať úradné veci, ktorý by mal byť personálne nezávislý od starostov obcí.

Dozor prokuratúry významnou mierou prispieva k odstraňovaniu nezákonnosti pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení a v rozhodnutiach a postupoch orgánov územnej samosprávy. Avšak, bez zásadnejších zmien v rozsahu kompetencií orgánov

167

územnej samosprávy, ako aj prípadnej centralizácie a vytvorenia spoločných úradovní pre viaceré obce, reálne nemožno očakávať ani v budúcnosti výraznejšie zlepšenie stavu zákonnosti, a to osobitne v prípade menších obcí, čo sa každoročne pri výkone dozoru prokurátora potvrdzuje.

Najčastejšie zisteným nedostatkom v normotvorbe obcí (miest) boli nedostatky v procese prijímania všeobecne záväzných nariadení, napríklad ich zverejňovania a určovania účinnosti a z vecného hľadiska boli zaznamenané najmä nedostatky spočívajúce v úprave vlastných definícií pojmov vo všeobecne záväzných nariadeniach, v preberaní textu zákonných ustanovení do textu všeobecne záväzného nariadenia v pozmenenom, neúplnom znení, prípadne v znení nezodpovedajúcom platnej právnej úprave, v neprijatí úpravy obcami vo všeobecne záväznom nariadení v rozsahu predpokladanom splnomocňujúcimi ustanoveniami zákona, v úprave vykonanej v rozpore so zákonom a nad rámec zákona, v nedostatočne jasnej, presnej, určitej úprave podľa splnomocňujúcich ustanovení zákona. Pretrváva stav, keď obce, ak aj prijali všeobecne záväzné nariadenie, nesledujú už zmeny právnych predpisov vzťahujúcich sa na oblasť upravenú vo všeobecne záväznom nariadení a prijaté všeobecne záväzné nariadenie nenovelizujú. Pretrvávajúci je tiež stav absencie tzv. obligatórnych všeobecne záväzných nariadení.

V tomto kontexte je potrebné opätovne poukázať na to, že doposiaľ neexistuje právna úprava, ktorá by ustanovila, napríklad, aspoň základné náležitosti uznesení a všeobecne záväzných nariadení obcí, hoci ide o dôležité správne akty majúce dosah na práva a povinnosti veľkého počtu fyzických osôb a právnických osôb.

Z hľadiska vecného zamerania boli vo veciach normotvorby obcí predmetom dozoru všeobecne záväzné nariadenia v značne rozličnom predmete úpravy, najmä o pravidlách času predaja a prevádzky služieb na území obcí, o umiestňovaní volebných plagátov, o podmienkach držania psov, o určení miesta a času zápisu dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v obci, o výške príspevku na čiastočnú úhradu nákladov škôl a školských zariadení, o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, o činnostiach, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas a na určitých miestach, o ochrane drevín a ďalšie. Boli zistené aj poznatky o absencii obligatórnej úpravy všeobecne záväzným nariadením, napríklad o určení spádovej materskej školy pre deti s trvalým pobytom v obci, o určení miesta a času zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (vrátane nezákonného delegovania tejto pôsobnosti na riaditeľov škôl), úpravy výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov škôl a školských zariadení.

Zásadné poznatky boli zistené k úprave dočasného parkovania motorových vozidiel podľa § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v spojení s prevádzkovými poriadkami dočasného parkovania, vrátane existencie úpravy dočasného parkovania mimo takého všeobecne záväzného nariadenia inými aktami (napríklad len prijatím prevádzkového poriadku rozhodnutím starostu). Poznatky o nezákonnosti, ale aj rôznorodosti tejto úpravy viedli k zaradeniu úlohy č. 8 s názvom „Zhodnotenie stavu zákonnosti regulácie parkovania motorových vozidiel na území miest a obcí a súvisiacej rozhodovacej činnosti“ do Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2025.

168

Dozorovou činnosťou prokuratúry boli zistené ďalšie nedostatky napríklad aj pri prijímaní rokovacích poriadkov obecných zastupiteľstiev, zásad odmeňovania poslancov, ďalej pochybenia v súvislosti s voľbou hlavného kontrolóra, pochybenia pri zverejňovaní schvaľovaní programu zasadnutia obecného zastupiteľstva a opakovane v súvislosti s nakladaním s majetkom obcí, napríklad v absencii odôvodnenia osobitného zreteľa pri priamom predaji, v nedostatočnej identifikácii prevádzanej nehnuteľnosti a osoby predávajúceho a kupujúceho, nepreukázanie zverejnenia na úradnej tabuli a webovom sídle, absencia predchádzajúceho schválenia zámeru a spôsobu prevodu. V tejto súvislosti bol všeobecne zaznamenaný poznatok nezosúladenia Zásad hospodárenia obcí s platnou a účinnou právnou úpravou - od 1. novembra 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 137/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Na úseku preneseného výkonu štátnej správy je najviac poznatkov zaznamenaných na úseku stavebného poriadku. Stavebné veci tvoria každoročne významnú, dokonca dominantnú oblasť z hľadiska skladby podnetov vybavovaných prokuratúrou v netrestnej oblasti. Zároveň možno opakovane vyhodnotiť stav zákonnosti v oblasti stavebného konania ako pretrvávajúci problém.

Zásadným nedostatkom v postupe a rozhodovaní obcí ako stavebných úradov je nečinnosť v konaniach, resp. prieťahy v konaniach nezákonnými, nedôvodnými a neúčelnými úkonmi, napríklad nedôvodným a opakovaným prerušením konania na neurčito alebo na neúmerne dlhé obdobie. Osobitným druhom nečinnosti je nezačatie konaní z úradnej povinnosti, predovšetkým konania o dodatočnom povolení stavby a sankčného konania na úseku stavebného poriadku, ako aj časté ukladanie len symbolických pokút za priestupky alebo iné správne delikty a nečinnosť obcí vo vzťahu k výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorým sa majú objektivizovať práve skutočnosti potenciálne vedúce k začatiu týchto konaní z úradnej povinnosti.

Ďalšími častými nedostatkami boli - nesprávne spájanie územných a stavebných konaní, nedostatočná identifikácia okruhu účastníkov konania, nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu nezabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie, najmä záväzných stanovísk dotknutých orgánov, alebo rozhodovanie v rozpore so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov bez zosúladenia tohto rozporu, ako aj nedostatočné alebo nesprávne vyhodnotenie súladu stavby s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou. Časté je aj porušenie precedenčnej zásady podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku v odlišnom rozhodovaní v skutkovo rovnakých, resp. obdobných veciach.

V súvislosti so stavebnou agendou bol zistený aj poznatok o nečinnosti dvoch regionálnych úradov pre územné plánovanie a výstavbu v odvolacích konaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam stavebných úradov, ako aj v konaniach o prostriedkoch prokurátorského dozoru. V oboch prípadoch išlo o systémovú vadu v dôsledku prechodu pôsobnosti z odborov výstavby a bytovej politiky okresných úradov s účinnosťou od 1. apríla 2024, keď novovzniknuté regionálne úrady pôsobili v značnej personálnej poddimenzovanosti.

169

V súvislosti so stavebnou legislatívnou je potrebné poukázať na zákon č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon) účinný od 1. apríla 2025, ktorý zásadným spôsobom mení doterajšiu procesnú aj hmotnoprávnu úpravu ustanovenú zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, s vysokou potencialitou odstránenia viacerých vyššie uvedených systémových nedostatkov v tejto agende.

Opakovane je nutné poukázať na zistenia vyplývajúce z poznatkov orgánov prokuratúry v rámci celého územia Slovenskej republiky ohľadom stavu zákonnosti v priestupkových veciach, prípadne všeobecne vo veciach týkajúcej sa deliktuálnej administratívnoprávnej zodpovednosti a aj na potrebu venovať pozornosť rekodifikácii správneho trestania. Aplikačnej praxi by prospelo vytvorenie novej všeobecnej a komplexnej právnej normy definujúcej správny delikt, princípy, zásady a pravidlá pre prejednávanie správnych deliktov bez ohľadu na to, či je páchateľom fyzická osoba, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom alebo právnická osoba. Univerzálny kódex správneho trestania zastrešujúci v súčasnosti roztrieštenú oblasť postihovania priestupkov a správnych deliktov by prispel k právnej istote a efektivite právneho systému.

Všeobecným pretrvávajúcim zásadným nedostatkom sú prieťahy v konaniach, ktoré sú zvlášť signifikantné vzhľadom na dvojročnú prekluzívnu lehotu od spáchania skutku podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Prieťahy v týchto konaniach, vrátane predchádzajúceho štádia objasňovania, či v úplnej pasivite alebo nezákonnými procesnými úkonmi, alebo následne v odvolacích konaniach zrušovanými nezákonnými prvostupňovými rozhodnutiami, preto vytvárajú hrozbu zániku zodpovednosti za priestupok len z dôvodu uplynutia času.

Opakovane boli zistené nedostatky v rozhodnutiach vydaných v blokovom konaní, a to predovšetkým pre nedostatočné zistenie skutkového stavu s následkom, že skutok postihnutý v blokovom konaní vykazoval znaky trestného činu alebo čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu. Nakoľko priestupkové rozhodnutie tvorí k trestnému postihu prekážku veci rozhodnutej (ne bis in idem), je v týchto prípadoch protest prokurátora jediným prostriedkom nápravy.

Zásadné nedostatky boli zistené v postupe a rozhodovaní okresných dopravných inšpektorátov okresných riaditeľstiev Policajného zboru o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Vykonanými previerkami bola zistená nejednotná forma a arbitrárnosť rozhodovania, predovšetkým z hľadiska posudzovania podmienok pre tento postup. Boli zistené aj závažné pochybenia, napríklad upustenie od zvyšku zákazu činnosti pred uplynutím polovice výkonu sankcie, resp. napriek tomu, že priestupcovi bol v predchádzajúcich desiatich rokoch uložený trest zákazu činnosti za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, alebo za iný trestný čin pod vplyvom návykovej látky, alebo zákaz činnosti za priestupok. Podaným žiadostiam sa vo väčšine vyhovuje, bolo by však potrebné zvážiť, či by sa nemali zohľadňovať aj ďalšie skutočnosti (napríklad, či sa v čase zákazu nedopustil aj iného ako dopravného priestupku, množstvo predchádzajúcich dopravných priestupkov, resp. či už predtým mu nebol upustený zvyšok sankcie zákazu činnosti pre obdobné protiprávne konanie a pod.) Zároveň v súvislosti s nedokonalosťou právnej úpravy a potrebami jej novelizácie treba zvážiť, či v prípade

170

tak závažného, celospoločensky diskutovaného úmyselného ohrozenia bezpečnosti účastníkov cestnej premávky, často s fatálnymi následkami, ako je vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, je žiaduce, aby mal páchateľ možnosť žiadať o upustenie od výkonu zvyšku sankcie zákazu činnosti, ako aj možné sprísnenie ukladania samotnej sankcie, aj s poukazom na sprísnenú právnu úpravu ukladania trestu zákazu činnosti za trestné činy spáchané pod vplyvom návykovej látky a rozhodovania o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku týchto trestov podľa Trestného zákona. De lege ferenda by bolo vhodné jednoznačne ustanoviť formu a náležitosti rozhodnutia tak, aby orgány Policajného zboru rozhodovali formou rozhodnutia obsahujúceho elementárne formálne náležitosti, materiálne náležitosti výroku, odôvodnenia a poučenia (poučenia o súdnom prieskume). Výsledky previerok (protokoly) boli predložené aj odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý avizoval odstránenie zistených nedostatkov prijatím interného aktu riadenia do času novelizácie čl. 58 nariadenia Prezídia Policajného zboru o priestupkoch.

Poznatky boli zistené aj v priestupkových veciach vyplývajúcich z úpravy dočasného parkovania na území miest a obcí. V mestskej časti Bratislava - Petržalka, kde režim tzv. rezidenčného parkovania (PPS) nie je upravený všeobecne záväzným nariadením, ale rozhodnutím starostu mestskej časti, ktorým boli prijaté Zásady parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava - Petržalka, teda v rozpore s § 6a ods. 1 cestného zákona. Z tohto dôvodu bol Okresnou prokuratúrou Bratislava V podaný protest prokurátora proti Zásadám ako proti opatreniu so všeobecnými a po vykonaní previerky zákonnosti boli podané protesty (76 protestov) prokurátora proti priestupkovým rozhodnutiam pre skutky posúdené ako porušenie podmienok určených v Zásadách.

Ďalšie poznatky boli zistené v postupe a rozhodovaní v konaniach o priestupkoch vo vzťahu k priestupkovej zodpovednosti zákonných zástupcov školopovinných detí pri neospravedlnených neúčastiach na vyučovacích hodinách, najmä v zistení prípadov, keď priestupkovo postihnutý skutok napĺňal znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, voči ktorému predstavuje priestupkové rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej (ne bis in idem).

Všeobecne vo vzťahu k postupu a rozhodovaniu riaditeľov škôl pri výkone štátnej správy v školstve boli zistené viaceré ďalšie nedostatky, predovšetkým v nedodržiavaní práv oboch zákonných zástupcov detí (konanie len s jedným zástupcom bez splnenia zákonných podmienok na tento postup), nedostatky pri rozhodovaní o oslobodení od vzdelávania v jednotlivých predmetoch bez určenia náhradného spôsobu vzdelávania v čase vyučovania oslobodeného predmetu, tiež v rozhodnutiach o povolení plniť školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky a o individuálnom vzdelávaní, napríklad v neuvedení bydliska žiaka v zahraničí, v absencii individuálneho vzdelávacieho programu, popisu jeho priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia. Ďalšie pochybenia boli zistené napríklad pri ukladaní výchovných opatrení či pokarhania riaditeľom školy, ktoré by si vyžadovali dôslednejšiu právnu úpravu, a to predovšetkým k dôslednému posudzovaniu skutkov, za ktoré sa ukladajú, z hľadiska možnej priestupkovej alebo trestnoprávnej zodpovednosti. Bol zaznamenaný aj nedostatok právnej úpravy k oprávneniu triedneho učiteľa ukladať výchovné opatrenia (napomenutie a pokarhanie), hoci nie je zákonom zaradený medzi subjekty štátnej správy v školstve.

171

Vo vzťahu k ďalším frekventovaným oblastiam dozoru boli na úseku katastra nehnuteľností opätovne zistené nedostatky, ako porušenie zásady priority zápisov, zápisy na základe nespôsobilých listín, napríklad nezohľadnenie nedostatkov k tzv. technickej jednote listín, nedostatočné skúmanie oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, resp. porušenie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami alebo zákonného predkupného práva, nesprávny postup pri odstúpení od zmluvy, neskúmanie splnenia zákonných podmienok pri prevode majetku obcí.

Na úseku slobodného prístupu k informáciám boli, ako aj v predchádzajúcich rokoch, zistené nedostatky v nečinnosti v konaniach o žiadostiach s následkom fiktívnych rozhodnutí o nesprístupnení informácií, nedôvodné nesprístupnenia informácie, prípadne nesprístupnenie informácie bez formálneho rozhodnutia (len neformálnym listom) a pod.

V oblasti sociálnej ide napríklad o poznatky z činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, najmä v riešení závažných sociálno-patologických javov vo vzťahu k maloletým a v nadväzujúcej nevyhnutnosti ukladania niektorého z výchovných opatrení. Napriek zisteniu klesajúcej tendencie tohto javu, v mnohých prípadoch tieto orgány začnú vo veci konať až po intervencii prokurátora, prípadne je ich činnosť suplovaná prokurátormi, napríklad v podávaní návrhov na uloženie výchovných opatrení.

V súvislosti so sociálnou oblasťou bol zistený zásadný poznatok k postupu a rozhodovaniu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku. Generálna prokuratúra podala v tomto predmete v roku 2024 viacero protestov prokurátora a nadväzujúcich správnych žalôb proti opatreniam zdravotných poisťovní o zamietnutí návrhu na zdravotnú starostlivosť, ktorými neudelili súhlas s úhradou registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov (Voxzogo).

Na úseku životného prostredia možno nad rámec plnenia úlohy č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2024 na úseku nezákonného umiestňovania odpadov poukázať na viaceré poznatky zistené na úseku ochrany drevín, predovšetkým, že obce nevyužívali zákonné oprávnenie ukladať povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia na ozdravenie dreviny, vydávali povolenia na výrub dreviny na základe neúplných žiadostí bez požadovaných príloh, neposudzovali dreviny z hľadiska druhu, zdravotného stavu, funkcie ani významu, neukladali povinnosť vykonať primeranú náhradnú výsadbu, alebo ju ukladali v neprimeranom rozsahu s tým, že mnohé obce neviedli zákonom stanovenú evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu. Ďalším nedostatkom bola absencia zápisnice o vykonaní ohliadky na mieste dreviny, alebo dokonca nevykonanie ohliadky na mieste.

V súvislosti s oblasťou životného prostredia boli previerkovou činnosťou zistené poznatky aj k postupu okresných úradov, pozemkových a lesných odborov pri zápise obhospodarovateľov lesa do evidencie lesných pozemkov, kde bola, okrem nedostatkov v konaniach, zaznamená aj nedostatočnosť právnej úpravy k možnosti odstránenia chyby v evidencii, rozporu medzi rozhodnutím o zápise a neprávnym zápisom (obdobne ako je úprava opravy chyby v katastrálnom operáte), ako aj k doriešeniu nesprávnych, neúplných a nekompaktných údajov prevzatých do evidencie z predošlého informačného systému.

172

Dlhodobo pretrvávajú aj pochybenia orgánov verejnej správy týkajúce sa spôsobu vedenia administratívnych spisov. Nie všetky (listinné) administratívne spisy orgánov verejnej správy predložené na prokuratúru sú vedené v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu v znení neskorších predpisov. Orgány verejnej správy administratívne spisy riadne nežurnalizujú, tieto sú často neusporiadané, resp. sú usporiadané bez chronologickej alebo aspoň logickej súvislosti, chýba obsah spisu, pričom sa stáva, že v spise sa nachádza listina, pri ktorej nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom bola založená do spisu. Napriek tomu, že prokurátori orgány verejnej správy žiadajú o predloženie žurnalizovaných a chronologicky usporiadaných spisov a v prípade ich nepredloženia na túto skutočnosť aj reagujú, k náprave doposiaľ nedošlo. Dochádza tak k sťaženiu riadneho výkonu pôsobnosti prokurátorov vykonávaním dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pretože sa stáva, že skutočnosti potrebné pre vyvodenie záveru o zákonnosti či nezákonnosti určitej preskúmavanej veci nie je možné z obsahu predloženého administratívneho spisu spoľahlivo zistiť (napríklad, aké podklady mal orgán verejnej správy v čase vydania určitého rozhodnutia k dispozícii).

S poukazom na všetky vyššie uvedené poznatky o stave zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy by nebolo vhodné a nemalo by racionálny základ obmedzenie pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti z dôvodu, že je vytvorený systém správneho súdnictva a ingerencia prokuratúry v tejto oblasti je už nadbytočná. V zmysle platnej právnej úpravy prokurátor koná vo verejnom záujme, teda presadzuje zákonnosť aj v prípadoch, keď sú všetci účastníci konania, ako aj orgán verejnej správy, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, s vydaným nezákonným rozhodnutím spokojní. Táto skutočnosť predstavuje zásadný rozdiel pôsobnosti prokurátora a fungovania správneho súdnictva.

K eliminácii poruchových javov vyskytujúcich sa v činnosti orgánov verejnej správy prispieva predovšetkým stabilné právne prostredie bez častých a neprehľadných zmien, stabilizovaný, dostatočne početný a odborne pripravený personálny aparát. Tieto okolnosti prokuratúra nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť. Bolo by však vhodné a žiaduce, aby zamestnanci rozhodujúci v oblasti verejnej správy, u ktorých sa nevyžaduje odborná spôsobilosť alebo osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitných predpisov, absolvovali aspoň právne minimum z administratívneho konania, čo by nepochybne zvýšilo ich odbornú úroveň a prispelo k zvýšenému stavu zákonnosti v ich rozhodovacej činnosti.

Zo strany prokuratúry je vzhľadom na neustále sa opakujúce pochybenia orgánov verejnej správy nevyhnutné trvať na dôslednom plnení všetkých povinností orgánmi verejnej správy, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Úloha prokuratúry je v tomto smere nezastupiteľná. Za účelom eliminácie vyššie uvedených najrozšírenejších poruchových javov je potrebné zo strany orgánov prokuratúry zamerať previerkovú činnosť na oblasti, kde k nim dochádza najčastejšie a vykonávať kontrolné previerky za účelom zistenia, či boli v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy odstránené nedostatky vytýkané závermi previerok a prijatými

173

opatreniami zo strany prokuratúry. Za tým účelom je nevyhnutné a zároveň dôležité využívať prepojenosť dozorových oprávnení prokurátora a správneho súdnictva.

Efektívnosť podaných protestov prokurátora a upozornení prokurátora je taktiež oslabovaná neodbornosťou, neznalosťou právnych predpisov a neschopnosťou starostov obcí, prípadne aj zamestnancov obcí dodržať zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ustanovený postup pri vybavovaní opatrení prokurátora. Zaznamenané boli aj prípady, najmä v stavebných veciach, keď starosta obce, prípadne zamestnanci obce pri vybavovaní protestov prokurátora rôznymi obštrukciami predlžovali konanie o proteste prokurátora alebo odmietali protest prokurátora predložiť v zákonnej lehote nadriadenému orgánu, ak mu nemienili vyhovieť. Nečinnosť pri vybavovaní protestu prokurátora sa dokonca vyskytla aj v rozhodovaní ministerstva ako vrcholného orgánu ústrednej štátnej správy, pričom na nečinnosť reagovala Generálna prokuratúra ďalším prokurátorským opatrením vo forme upozornenia prokurátora na nečinnosť.

Vo vzťahu k upozorneniam prokurátora podaným obciam (resp. obecným zastupiteľstvám) je naďalej aplikačným problémom nedodržiavanie lehoty na vybavenie upozornenia prokurátora, ktorá je podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre 30 dní od jeho doručenia orgánu verejnej správy. Obecné zastupiteľstvo však v mnohých prípadoch argumentuje, že v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. obecnom zriadení zasadá podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace, čo má za následok nerozhodnutie o podanom upozornení v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote.

Aj v roku 2024 sa vyskytli prípady, keď obec na základe podaného protestu prokurátora len proti niektorým ustanoveniam všeobecne záväzného nariadenia vyhovela podanému protestu prokurátora, zrušila napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a prijala nové všeobecne záväzné nariadenie, ktorého niektoré ustanovenia boli opäť v rozpore so zákonom. V takom prípade prokurátori aj proti týmto novoprijatým správnym aktom podávali opatrenie prokurátora tak, aby bol v plnom rozsahu dosiahnutý súlad so zákonom.

Ako už bolo uvedené, základným nástrojom eliminácie poruchových javov sú samotné prostriedky prokurátorského dozoru, predovšetkým protesty a upozornenia prokurátora priamo smerujúce k odstráneniu nezákonnosti administratívnych aktov a nezákonnosti v postupe, predovšetkým v nečinnosti v administratívnych konaniach. Rovnako dôležitým nástrojom sú previerky zákonnosti v skončených veciach zavŕšené protokolom z previerky prerokovaným s vedúcim orgánu verejnej správy.

Uplatňovanie prostriedkov dozoru a výkon previerok zákonnosti má preto nepochybný význam aj z preventívneho a metodického hľadiska, za účelom eliminácie poruchových javov aj v budúcom postupe a rozhodovaní v rovnakých, obdobných alebo porovnateľných prípadoch. Pri tomto postupe je dôležitá aj osobná účasť prokurátora pri ich prerokovaní, čím sa často nahrádza aj absentujúca metodická aktivita zodpovedných orgánov verejnej správy na tom-ktorom úseku ich činnosti. Prínosom osobnej účasti prokurátorov, najmä v menších obciach, prípadne aj v iných orgánoch, kde sa najčastejšie prejavuje laický prvok, resp. nižšia úroveň právnej erudície, je osobný bezprostredný vplyv prokurátorov na zamestnancov, členov a vedúcich týchto orgánov. Prokurátorovi sa týmto umožňuje rozviesť a ešte podrobnejšie vysvetliť podstatu zistenej nezákonnosti a účel toho-ktorého

174

prostriedku dozoru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rastúci trend účasti prokurátorov oproti predchádzajúcim rokom.

Príkladom iniciatívnej osobnej intervencie prokuratúry je napríklad aj postup Krajskej prokuratúry v Bratislave voči nečinnosti Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu v Bratislave v odvolacích konaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam stavebných úradov, ako aj v konaniach o prostriedkoch prokurátorského dozoru. Regionálny úrad v dôsledku prechodu pôsobnosti z odboru výstavby a bytovej politiky okresného úradu s účinnosťou od 1. apríla 2024 pôsobil v značnej personálnej poddimenzovanosti. Krajská prokuratúra preto iniciovala pracovné stretnutie s vedením a zástupcami regionálneho úradu, v dôsledku čoho v spojení s personálnym zastabilizovaním úradu došlo k postupnej eliminácii tohto negatívneho javu.

Dôležitým aspektom výkonu dozorovej pôsobnosti prokuratúry je aj súčinnosť s orgánmi verejnej správy, resp. všeobecne s orgánmi verejnej moci, alebo aj inými subjektami pôsobiacimi na tom-ktorom úseku verejnej správy.

Ako príklad možno uviesť plnenie úlohy č. 10 Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2024 na úseku nezákonného umiestňovania odpadov. Zhodnotenie Generálnej prokuratúry bolo zverejnené na jej webovom sídle a bolo zaslané dotknutým ústredným orgánom štátnej správy, Združeniu miest a obcí Slovenska, Únii miest Slovenska, Najvyššiemu kontrolnému úradu (ktorý súbežne realizoval obdobnú kontrolnú činnosť v tomto predmete) a najzávažnejšie systémové nedostatky zistené pri plnení tejto úlohy boli prerokované na pracovnom stretnutí na pôde Generálnej prokuratúry so zástupcami týchto orgánov a subjektov. Jedným z opatrení vyplývajúcich z kontrolných zistení má byť Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky avizované zriadenie pracovnej skupiny k legislatívnej zmene § 15 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Obdobné pracovné stretnutie na pôde Generálnej prokuratúry sa konalo aj vo vzťahu k úlohe č. 11 Plánu hlavných úloh Slovenskej republiky na rok 2024, a to „Zhodnoteniu stavu zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ústavného liečenia a detencie“ za účasti zástupcov dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie verejného ochrancu práv, Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justične stráže a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj na základe zistených zásadných systémových nedostatkov došlo následne k zriadeniu pracovnej skupiny na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo zdravotníctva“) k novelizácii právnej úpravy výkonu detencie (s účasťou prokurátorky Generálnej prokuratúry).

Tak, ako v predchádzajúcom období, je možné spomenúť aj súčinnosť a spoluprácu s verejným ochrancom práv. Okrem štandardného vybavovania Kanceláriou verejného ochrancu práv postúpených vecí, so spätnou informáciou o spôsobe ich vybavenia, možno poukázať v súvislosti s postupom zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku na iniciatívu verejného ochrancu práv v roku 2025 uskutočniť stretnutie za okrúhlym stolom v tejto téme. Vzhľadom na Generálnou prokuratúrou v roku 2024 podané protesty prokurátora (a nadväzujúce správne žaloby) proti opatreniam zdravotných poisťovní o zamietnutí návrhu na zdravotnú starostlivosť, ktorými neudelili súhlas s úhradou registrovaného lieku

175

nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov (Voxzogo), námestník generálneho prokurátora túto iniciatívu podporil prísľubom osobnej účasti na stretnutí za okrúhlym stolom.

Ďalším dôležitým nástrojom eliminácie poruchových javov je vlastná metodická a usmerňovacia činnosť Generálnej prokuratúry, ako aj krajských prokuratúr, voči podriadeným prokuratúram, ktorá sa realizuje rôznymi spôsobmi. Najčastejšie je táto aktivita imanentná vo vybaveniach opakovaných podnetov a ďalších opakovaných podnetov nadriadenými prokuratúrami a je obsahom aj pravidelných celoslovenských pracovných stretnutí prokurátorov - špecialistov pre netrestnú oblasť k aktuálnym problémom výkonu pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti, v rámci ktorých sa za účelom jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov riešia aj konkrétne aplikačné problémy predkladané krajskými a okresnými prokuratúrami.

Táto metodická a usmerňovacia činnosť sa realizuje aj zovšeobecňovaním jednotlivých konkrétnych poznatkov z dozoru vo významných veciach, resp. vo veciach s potenciálnym celoslovenským dopadom.

Ako príklad takejto aktivity možno uviesť poznatok signalizovaný z Krajskej prokuratúry v Košiciach v tom, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach na základe usmernenia krajského riaditeľstva viazalo vydanie záväzného stanoviska dotknutého orgánu až na oznámenie stavebného úradu o začatí územného/stavebného konania. Tento postup bol vyhodnotený ako nezákonný a bol Generálnou prokuratúrou zovšeobecnený do usmernenia pre všetky krajské prokuratúry.

Obdobne bol zovšeobecnený a oboznámený aj poznatok vyplývajúci z dozoru Krajskej prokuratúry v Trnave vo vzťahu k oprávneniu správneho orgánu posudzovať psychickú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Generálna prokuratúra prijala stanovisko, že správny orgán je v záujme zásady materiálnej pravdy nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať psychickú spôsobilosť žiadateľa aj nad rámec ním predloženého lekárskeho (psychologického) posudku, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o jeho úplnosti alebo správnosti, a to prípadne aj pribratím znalca.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na upozornenie Generálnej prokuratúry podané zastupiteľstvu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností, ktorým bolo vytknuté, že jeho finálne schválené znenie bolo diametrálne odlišné od zverejneného návrhu (zásadne rozsiahlejšia a prísnejšia zmena oproti návrhu), a to len na základe pozmeňovacieho návrhu poslancov, teda bez verejnej kontroly a riadneho pripomienkového konania. Upozornenie bolo pre prípadné využitie v rovnakých, obdobných alebo porovnateľných veciach oznámené cestou krajských prokuratúr všetkým podriadeným prokuratúram.

176

ČASŤ IVČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI LEGISLATÍVY,STRATÉGIE A ÚSTAVNÉHO PRÁVA

1. Základné informácie

Za plnenie úloh prokuratúry v oblasti legislatívy, stratégie a ústavného práva zodpovedajú prokurátori odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry. Tento odbor tvoria tri oddelenia: oddelenie legislatívy, oddelenie stratégie a analytických činností a oddelenie ústavného práva a ochrany ľudských práv.

OBLASŤ LEGISLATÍVY,

STRATÉGIE A ÚSTAVNÉHO PRÁVA VYKONÁVALI

GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

odbor legislatívy, stratégie a ústavného práva10)

1.oddelenie legislatívy

2.oddelenie stratégie a analytických činností

3.oddelenie ústavného práva a ochrany ľudských práv

-organizačné zložky Generálnej prokuratúry

-Úrad špeciálnej prokuratúry

(do 19. marca 2024)

krajské prokuratúry

okresné prokuratúry

Odbor legislatívy, stratégie a ústavného práva svojou činnosťou prispieva k ústavnému poslaniu prokuratúry vyplývajúcemu z čl. 149 ústavy chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, a to v súčinnosti s ostatnými organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry, krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami.

10) § 13 ods. 2, § 14 a § 15 ods. 1 až 3 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 10/2012 z 11. júna 2012, ktorým sa upravuje príprava, schvaľovanie a zverejňovanie služobných predpisov v znení neskorších predpisov.

Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 12/2022 z 12. októbra 2022 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky a pri poskytovaní súčinnosti v konaniach pred medzinárodnými orgánmi v oblasti legislatívy a ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 2/2025 zo 14. mája 2025.

177

V oblasti legislatívy, stratégie a ústavného práva sa Generálna prokuratúra podieľa na tvorbe právnych predpisov [§ 4 ods. 1 písm. i), § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre], tvorbe vnútornej legislatívy (§ 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), výkone pôsobnosti generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu (§ 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pri zabezpečovaní zastupovania Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovaní Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (§ 16a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), ako aj pripravuje koncepčné, metodické a analytické materiály týkajúce sa riadiacej a kontrolnej činnosti generálneho prokurátora a koncepčné a metodické materiály súvisiace s realizáciou trestnej politiky v podmienkach prokuratúry a zhromažďuje poznatky o účinnosti trestnej legislatívy, prejavoch a príčinách kriminality a súvisiacich sociálnopatologických javoch, a plní úlohy aj v ďalších oblastiach, napríklad pri zabezpečovaní činnosti Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (§ 11 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

2. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy

Oblasť legislatívy je hlavnou náplňou činnosti oddelenia legislatívy. Dôležitú súčinnosť poskytujú oddeleniu legislatívy jednotlivé organizačné zložky Generálnej prokuratúry, krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, ktoré disponujú nenahraditeľnými praktickými poznatkami získanými v aplikačnej praxi.

Oddelenie legislatívy pri plnení legislatívnych úloh postupuje najmä podľa zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a ďalších právnych noriem.

2.1. Oblasť vonkajšej legislatívy

Generálna prokuratúra ako ústavný orgán verejnej moci a povinne pripomienkujúci subjekt sa zúčastňuje na legislatívnom procese k návrhom právnych predpisov.

V rámci vonkajšej legislatívy oddelene legislatívy najmä

-vypracúva stanoviská a pripomienky Generálnej prokuratúry k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v pripomienkovom konaní a prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov Slov-lex ich zasiela do legislatívneho procesu,

-zúčastňuje sa rozporových konaní,

-posudzuje návrhy medzinárodných zmlúv a predbežné stanoviská k právne záväzným aktom Európskej únie,

-svojou účasťou v medzirezortných pracovných skupinách sa podieľa na legislatívnej činnosti ostatných štátnych orgánov.

V prípade pochybností o ústavnosti, účelnosti alebo aplikovateľnosti navrhovaného právneho predpisu Generálna prokuratúra uplatňuje zásadné

178

pripomienky a rokuje o nich s predkladateľom návrhu právneho predpisu. Ak je návrh právneho predpisu schválený aj napriek pripomienkam Generálnej prokuratúry, v rámci agendy ústavného práva sa preskúmava schválený právny predpis a posudzuje, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania na Ústavný súd podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov. Platí to aj opačne. Ak prokurátori oddelenia ústavného práva a ochrany ľudských práv pri vybavovaní podnetov fyzických osôb a právnických osôb zistia, že je potrebné zabezpečiť súlad právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, v súčinnosti s oddelením legislatívy vstupujú do pripomienkového konania v rámci legislatívneho procesu.

Generálna prokuratúra v roku 2024 pripomienkovala a spracovala celkom 367 materiálov legislatívnej povahy, z toho

-196 návrhov zákonov vrátane poslaneckých návrhov zákonov a návrhov medzinárodných dohovorov, dohôd, zmlúv a predbežných stanovísk k legislatívnym aktom Európskej únie,

-171 návrhov nariadení vlády, vyhlášok a opatrení.

Okrem materiálov legislatívnej povahy Generálna prokuratúra sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadrila k 290 materiálom nelegislatívnej povahy.

Pripomienky a návrhy uplatnené Generálnou prokuratúrou k jednotlivým právnym predpisom a ostatným pripomienkovaným materiálom boli ich predkladateľmi spravidla akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu.

Zásadné pripomienky Generálnej prokuratúry boli v sledovanom období prerokované v rámci 17 rozporových konaní.

Prokurátori odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva v hodnotenom období participovali aj na činnosti viacerých pracovných skupín zameraných na trestnú oblasť, ako napríklad:

- pracovná skupina odborníkov kreovaná na účely implementácie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k Slovenskej republike vo veciach používania informačno-technických prostriedkov a súvisiaceho zásahu do práva na súkromný život a korešpondenciu garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

-pracovná skupina odborníkov kreovaná na účely prípravy preventívno-bezpečnostných opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike,

-pracovná skupina odborníkov kreovaná na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES a implementácie Dohovoru Rady Európy o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

2.2. Oblasť vnútornej legislatívy

Oddelenie legislatívy v rámci vnútornej legislatívy najmä

-podieľa sa na tvorbe služobných predpisov,

179

-vykonáva konečnú legislatívno-technickú a redakčnú úpravu služobných predpisov,

-vedie Zbierku služobných predpisov generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

-vedie Evidenciu záväzných stanovísk generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry bolo v roku 2024 potrebné novelizovať alebo prijať nové služobné predpisy. V sledovanom období bolo prijatých a generálnym prokurátorom schválených 44 služobných predpisov.

Služobné predpisy generálneho prokurátora sú uverejnené

na webovom sídle

Generálnej prokuratúry

3. Činnosť prokuratúry v oblasti stratégie a analytických činností

Analytické úlohy v rezorte prokuratúry plnilo v roku 2024 oddelenie stratégie a analytických činností odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva, ktoré najmä:

- pripravuje koncepčné, metodické a analytické materiály týkajúce sa riadiacej a kontrolnej činnosti generálneho prokurátora,

- pripravuje koncepčné a metodické materiály týkajúce sa realizácie trestnej politiky v podmienkach prokuratúry,

- zhromažďuje podklady a vypracúva správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry predkladanú Národnej rade, ktorá obsahuje poznatky o stave zákonnosti a štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr,

- organizačne zabezpečuje a koordinuje vypracúvanie analýz stavu zákonnosti a činnosti prokuratúry,

- zhromažďuje poznatky o účinnosti trestnej legislatívy, prejavoch a príčinách kriminality a súvisiacich sociálno-patologických javov,

- podieľa sa na príprave a realizácii opatrení zameraných na prevenciu kriminality,

- vykonáva analytickú činnosť v oblasti trestného práva a kriminológie, viktimológie a penológie,

- pripravuje memorandá a dohody o vzájomnej spolupráci Generálnej prokuratúry s inými orgánmi a inštitúciami a v súčinnosti s organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry vyhodnocuje ich plnenie.

V roku 2024 oddelenie stratégie a analytických činností vypracovalo 18 metodických a analytických materiálov, napríklad:

-analýzu právnej úpravy podmienok na trestnú zodpovednosť alebo priestupkovú zodpovednosť fyzických osôb za konanie, ktoré má urážlivý alebo inak znevažujúci charakter a smeruje proti verejným činiteľom, osobitne proti sudcom, prokurátorom a policajtom [podkladom pre vypracovanie analýzy bol podnet predsedu Asociácie rodinných sudcov na prijatie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti sudcov Slovenskej republiky; podnet bol odôvodnený bezpečnostným incidentom (streľbou na sudcu), ku ktorému došlo v roku 2023 v Bratislave],

-analýzu vývoja právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti a priestupkovej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a príslušníkov Policajného zboru, judikatúry Najvyššieho správneho súdu v súvislosti s disciplinárnou zodpovednosťou sudcov a prokurátorov a uplatňovania zásady ne bis in idem vo vzťahu k totožnému skutku tvoriacemu predmet trestnej zodpovednosti, disciplinárnej zodpovednosti alebo priestupkovej zodpovednosti sudcov a prokurátorov (podkladom pre vypracovanie analýzy bolo stanovisko Generálnej prokuratúry k návrhu Najvyššieho správneho

180

súdu na účely konania pred Ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 2/2023 a podnet predsedu Asociácie rodinných sudcov),

-analýzu právnej úpravy pojmu „podanie“, jeho definičných znakov, druhu podaní, formy a obsahu podaní, spôsobu posudzovania a vybavovania podaní na prokuratúre Slovenskej republiky v oblasti jej trestnej pôsobnosti [podkladom pre vypracovanie analýzy bola analýza kazuistiky a aplikačnej praxe prokurátorov trestného odboru Generálnej prokuratúry v rozsahu prijímania ústnych podaní spisovaním zápisníc o ich obsahu, ktoré boli uplatnené v súvislosti s trestným konaním (kazuistika bola zameraná na podania opakovane podávané totožnými podávateľmi na Generálnej prokuratúre) a spôsobu vybavovania týchto podaní v trestnom konaní],

-analýzu postupu prokurátorov pri vybavovaní podnetov urobených v cudzom jazyku v netrestnej oblasti pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky (podkladom pre vypracovanie analýzy bola analýza kazuistiky a aplikačnej praxe prokurátorov krajských prokuratúr, ktorú vypracoval netrestný odbor Generálnej prokuratúry – analýza oddelenia bola podkladom pre usmernenie generálneho prokurátora zo 7. novembra 2024 sp. zn. VI/1 Spr 205/24/1000 – 8),

-analýzu postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní úkonov v predsúdnom konaní s osobou pod vplyvom návykovej látky (podkladom pre vypracovanie analýzy bola žiadosť operačného odboru Prezídia Policajného zboru – stanovisko k tejto žiadosti finalizoval trestný odbor Generálnej prokuratúry),

-metodický materiál k návrhu stanoviska k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona v predsúdnom konaní po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024 a ďalších zákonov a k účasti prokurátora v konaní pred súdom podľa § 405a až § 405d Trestného poriadku (návrh usmernenia finalizoval trestný odbor Generálnej prokuratúry ako usmernenie prvého námestníka generálneho prokurátora z 13. augusta 2024 sp. zn. IV/1 Spr 415/24/1000 – 4, ktoré je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry),

-metodický materiál k návrhu stanoviska k procesnému statusu podozrivého v trestnom konaní po nadobudnutí účinnosti Trestného poriadku v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (návrh stanoviska finalizoval trestný odbor Generálnej prokuratúry ako stanovisko prvého námestníka generálneho prokurátora z 13. mája 2024 sp. zn. IV/1 Spr 216/24/1000 – 13),

-metodický materiál k návrhu stanoviska k výkladu a aplikácii ustanovení § 32 ods. 6, § 101 ods. 2, § 136 ods. 1 a § 210 ods. 2 Trestného poriadku po nadobudnutí účinnosti Trestného poriadku v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (návrh stanoviska finalizoval trestný odbor Generálnej prokuratúry ako stanovisko prvého námestníka generálneho prokurátora zo 16. decembra 2024 sp. zn. IV/1 Spr 216/24/1000 – 31),

-stanovisko Generálnej prokuratúry k Správe Európskej komisie o právnom štáte 2024,

-Generálna prokuratúra opakovane písomne odpovedala na zoznam otázok požadovaných Európskou komisiou v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, a to v súčinnosti s krajskými prokuratúrami.

Prokurátori oddelenia stratégie a analytických činností finalizovali správu o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike za predchádzajúci rok a tiež participovali na príprave memoránd a dohôd o spolupráci s inými orgánmi verejnej moci a inštitúciami.

181

V roku 2024 boli uzatvorené dve memorandá a jedna dohoda o spolupráci:

-Memorandum o spolupráci v oblasti rozvoja elektronických služieb medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky; memorandum je zamerané na prehĺbenie vzájomnej elektronickej spolupráce v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce medzi justičným orgánmi Slovenskej republiky a Českej republiky, a to prostredníctvom systému e-CODEX s využitím platformy e-EDES,

-Memorandum o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Združením sudcov Slovenska; memorandum je zamerané na vzájomnú spoluprácu v procese tvorby práva v oblasti výkonu súdnictva, pôsobnosti prokuratúry a postavenia sudcov a prokurátorov,

-Dohoda o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Asociáciou rodinných sudcov.

4. Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk

Do pôsobnosti oddelenia stratégie a analytických činností patrí aj administratívne a organizačné zabezpečenie úloh súvisiacich s činnosťou Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk. Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk v roku 2024 nezasadala.

5. Činnosť prokuratúry v oblasti ústavného práva a vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie

Oddelenie ústavného práva a ochrany ľudských práv najmä

-vypracúva návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a v ďalších veciach, v ktorých je generálny prokurátor aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom (návrh na začatie konania podľa čl. 105 ods. 2 ústavy na vyhlásenie rozhodnutia, že funkcia prezidenta Slovenskej republiky sa uvoľnila, návrh na začatie konania podľa čl. 128 ústavy o výklad ústavy alebo ústavného zákona, návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí, návrh na začatie konania podľa čl. 152 ods. 3 ústavy o neplatnosti právnych predpisov),

-vypracúva sťažnosti proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 ústavy,

-vypracúva návrhy na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,

-zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred Ústavným súdom,

-vypracúva stanoviská pre Ústavný súd, ak Ústavný súd požiada generálneho prokurátora o stanovisko pred rozhodnutím vo veci samej,

-vypracúva vyjadrenia k ústavným sťažnostiam podľa čl. 127 ústavy, ak Ústavný súd požiada generálneho prokurátora o vyjadrenie k ústavnej sťažnosti,

-vypracúva vyjadrenia pre zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, ak zástupca požiada o vyjadrenie Generálnu prokuratúru,

-vypracúva vyjadrenia k stanoviskám Slovenskej republiky pre Európsky súd pre ľudské práva a k individuálnym sťažnostiam proti Slovenskej republike, ktoré prijali medzinárodné mechanizmy systému OSN k prijatým sťažnostiam,

182

-vypracúva vyjadrenia k žiadostiam zástupcu Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie,

-riadi, usmerňuje a koordinuje činnosť podriadených prokuratúr vo veciach ústavných sťažností podaných podľa čl. 127 ústavy,

-riadi, usmerňuje a koordinuje činnosť podriadených prokuratúr v konaní o sťažnostiach prijatých Európskym súdom pre ľudské práva voči Slovenskej republike a v prejudiciálnych konaniach, ak vypracúva vyjadrenie pre zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, zástupcu Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo iné orgány.

V roku 2024 generálny prokurátor požiadal Ústavný súd o posúdenie ústavnosti prechodného ustanovenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 364/2022 Z. z. s ústavou a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoj návrh odôvodnil tým, že napadnuté prechodné ustanovenie zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí porušuje zákaz spätného pôsobenia (retroaktivity) právnych noriem, v dôsledku čoho dochádza k neprípustnému a neodôvodnenému zásahu do právneho postavenia subjektov - krajanských spolkov a organizácií v zahraničí, ktoré uzavreli s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zmluvu o poskytovaní dotácií z rozpočtu tohto úradu pred 1. decembrom 2022. Ústavný súd doposiaľ o návrhu generálneho prokurátora nerozhodol.

V rámci abstraktnej kontroly ústavnosti požiadal v roku 2024 predseda Ústavného súdu generálneho prokurátora o podanie troch stanovísk k návrhom iných aktívne legitimovaných subjektov na začatie konania o súlade právnych predpisov (PL. ÚS 9/2021, PL. ÚS 17/2023, PL. ÚS 3/2024), ktoré obsahovo súviseli s činnosťou prokuratúry. Vo verejnosti najviac rezonovalo posudzovanie novely trestnoprávnych predpisov, ktorá rozsiahlo reformovala existujúci trestný systém. Ústavný súd v prevažujúcej časti návrhom sťažovateľov nevyhovel, za protiústavné vyhlásil len niektoré prechodné ustanovenia. Z ústavnoprávneho hľadiska akceptoval zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zníženie trestných sadzieb predovšetkým za majetkovú a hospodársku trestnú činnosť a korupčné trestné činy, skrátenie premlčacích lehôt či zníženie hraníc škody alebo prospechu, od ktorých sa odvíja závažnosť trestných činov (PL. ÚS 3/2024).

Ústavný súd v roku 2024 poskytol výklad ústavy v spore medzi prezidentkou Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom (PL. ÚS 16/2023). Prezidentka Slovenskej republiky s poukazom na čl. 101 ods. 1 ústavy, podľa ktorého prezident Slovenskej republiky svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, žiadala, aby jej generálny prokurátor zaslal všetky rozhodnutia podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, ktoré od svojho vymenovania vydal, resp. vydal v jeho zastúpení prvý námestník generálneho prokurátora. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavná povinnosť prezidenta Slovenskej republiky zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov podľa čl. 101 ods. 1 ústavy má konkrétny normatívny dopad len pri výkone niektorého z ústavných oprávnení podľa čl. 102 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky; táto povinnosť hlavy štátu nemá samostatné kompetenčné účinky. Zo žiadneho článku ústavy nie je možné vyvodiť záver o oprávnení prezidenta Slovenskej republiky požadovať od generálneho

183

prokurátora alebo od iných orgánov prokuratúry potrebné vecné podklady a údaje na účel podania návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi.

Dominantná časť agendy oddelenia ústavného práva a ochrany ľudských práv aj v roku 2024 nadväzovala na konanie Ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktoré smerovali proti orgánom činným v trestnom konaní, prípadne súdom.

Podľa štatistických ukazovateľov počet rozhodnutých ústavných sťažností smerujúcich proti orgánom prokuratúry mal do roku 2023 stabilnú úroveň. V roku 2021 Ústavný súd rozhodol o 120 ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, v roku 2022 rozhodol o 139 ústavných sťažnostiach a v roku 2023 o 131 ústavných sťažnostiach. V roku 2024 Ústavný súd rozhodol o 150 ústavných sťažnostiach smerujúcim proti orgánom prokuratúry. Zvýšený počet rozhodnutých ústavných sťažností zodpovedá nárastu podaných ústavných sťažností voči orgánom prokuratúry.

Väčšina ústavných sťažností smerujúcich proti orgánom prokuratúry nebola Ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie, ale ako zjavne neopodstatnená odmietnutá (130 ústavných sťažností). Konanie o dvoch ústavných sťažnostiach bolo Ústavným súdom zastavené.

Z prijatých ústavných sťažností Ústavný súd v roku 2024 nevyhovel deviatim ústavným sťažnostiam, a takisto, deviatim ústavným sťažnostiam vyhovel. Ústavný súd vyslovil, že základné práva a slobody sťažovateľov porušil Úrad špeciálnej prokuratúry v dvoch prípadoch, Generálna prokuratúra v jednom prípade, krajská prokuratúra v jednom prípade a okresné prokuratúry v piatich prípadoch. Až piati sťažovatelia namietali prieťahy v prípravnom konaní (I. ÚS 80/2024, I. ÚS 119/2024, III. ÚS 610/2023, III. ÚS 53/2024 a II. ÚS 239/2024), dvaja sťažovatelia namietali podmienky v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (II. ÚS 10/2024), jeden sťažovateľ úspešne spochybnil výpočet trov právneho zastúpenia (I. ÚS 56/2024), jedna sťažovateľka namietala neúčinné vyšetrovanie sexuálneho zneužívania (II. ÚS 97/2024). Pre rozhodovaciu činnosť orgánov prokuratúry a súdov bol najvýznamnejším rozhodnutím nález Ústavného súdu (I. ÚS 337/2020), ktorým Ústavný súd vyhovel sťažovateľovi v súvislosti s možnosťou obmedzenia osobnej slobody v tzv. super rýchlom vyšetrovaní. Ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v celkovej výške 22 950 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 5 709,52 eur. V percentuálnom vyjadrení úspešnosť ústavných sťažností smerujúcich proti orgánom prokuratúry (9) z celkového počtu rozhodnutých ústavných sťažností v roku 2023 (150) predstavuje 6 %.

Generálna prokuratúra venuje mimoriadnu pozornosť kvalite predkladaných vyjadrení Ústavnému súdu k prijatým ústavným sťažnostiam. Ak z ústavnej sťažnosti vyplýva, že orgány prokuratúry disponujú účinným prostriedkom nápravy, preferuje zjednanie nápravy vo vlastnej pôsobnosti. V roku 2024 Generálna prokuratúra v jednom prípade odstránila namietané porušenie práva sťažovateľa vydaním pokynu na začatie trestného stíhania (III. ÚS 219/2024), čo Ústavný súd akceptoval.

184

Generálny prokurátor v roku 2024 zaslal Ústavnému súdu aj päť vyjadrení k prijatým ústavným sťažnostiam, o ktorých do konca roku 2024 nebolo rozhodnuté.

Vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva na požiadanie Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva bolo v roku 2024 vypracovaných 7 vyjadrení k sťažnostiam proti Slovenskej republike, ktoré podali fyzické osoby pre porušenie základných ľudských práv a slobôd v trestnom konaní. Dve notifikované sťažnosti Európskym súdom pre ľudské práva sa týkali podmienok v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Ďalšie dve notifikované sťažnosti smerovali voči orgánom prípravného konania, ktoré mali neoprávnene zasiahnuť do domovej slobody a osobnej slobody sťažovateľov.

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2024 rozhodol o viacerých sťažnostiach proti Slovenskej republike, ktoré sa týkali aj prokuratúry (Adamčo proti Slovenskej republike, Ribár proti Slovenskej republike, B. B. proti Slovenskej republike, M. B. proti Slovenskej republike). Vo veci Adamčo proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práv sťažovateľa v súvislosti so systematickým vykonávaním dôkladných osobných prehliadok vo väzniciach bez toho, aby existovali presvedčivé bezpečnostné dôvody. Naopak, vo veci Ribár proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva nezistil porušenie materiálnych podmienok výkonu väzby sťažovateľa. Viacerí sťažovatelia boli úspešní pri namietaní porušení svojich práv v súvislosti s ich väzobným stíhaním. Napríklad, vo veci M. B. proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práv mladistvého sťažovateľa, ktorý bol vzatý do väzby neodôvodnene, pričom súdny prieskum nebol urýchlený. Vo veci B. B. proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva zistil neúčinné vyšetrovanie podozrenia z obchodovania s ľuďmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

V hodnotenom období vykonávala Generálna prokuratúra pôsobnosť vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti vo veciach, ktoré boli predmetom pôsobnosti súdov Európskej únie (Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov) podľa čl. 251 až čl. 281 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Generálna prokuratúra vykonávala túto pôsobnosť prostredníctvom povereného prokurátora odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva, ktorý je členom Medzirezortnej komisie pre zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie.

V roku 2024 Generálna prokuratúra evidovala celkovo 117 vecí týkajúcich sa konaní pred súdmi Európskej únie. Druhovo išlo o tieto veci:

a)50 vecí sa týkalo konaní pred Súdnym dvorom o návrhoch súdov členských štátov podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania,

b)58 vecí sa týkalo konaní pred Všeobecným súdom o žalobách proti rozhodnutiam Rady Európskej únie o reštriktívnych opatreniach vo vzťahu k voľnému pohybu a voľnej majetkovej dispozícii konkrétnych osôb zaradených na osobitné bezpečnostné zoznamy,

c)9 vecí sa týkalo konaní pred Všeobecným súdom o žalobách podľa čl. 258, čl. 265 a čl. 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; išlo o tieto konania:

-konanie o žalobe pre nečinnosť proti členským štátom Európskej únie,

185

-konanie o zrušenie rozhodnutia Stálej komory Európskej prokuratúry, ktoré bolo vydané v rozpore s právnym aktom Európskej únie a rokovacím poriadkom Európskej prokuratúry,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia Európskeho parlamentu v personálnych veciach,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia Európskej komisie o štátnej pomoci,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia Rady Európskej únie a Výboru európskeho mierového nástroja o finančnej pomoci Ukrajine,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia EULEX Kosovo,

-konanie o preskúmanie rozhodnutia Rady Európskej únie.

Na Súdnom dvore bolo v roku 2024 začaté jedno konanie proti Slovenskej republike (vec registrovaná Súdnym dvorom pod sp. zn. C-799/2023). Predmetom konania je žaloba podaná Európskou komisiou 22. decembra 2023 proti Slovenskej republike. Žalobou sa Európska komisia domáha určenia, že Slovenská republika nesplnila povinnosti vyplývajúce zo smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES 2000, L 180, s. 22 ; Mim. vyd. 20/001, s. 23). Na účely konania pred Súdnym dvorom Generálna prokuratúra poskytla Kancelárii zástupcu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie informácie o stave konkrétnych trestných konaní a opatreniach prijatých v netrestnej oblasti v jej pôsobnosti.

Slovenské fyzické osoby alebo právnické osoby a ani Generálna prokuratúra (z dôvodu absencie súvisiacej pôsobnosti) neiniciovali konanie pred súdmi Európskej únie.

Konanie pred súdmi Európskej únie inicioval len jeden slovenský súd. Išlo o Mestský súd Bratislava I, ktorý v trestnej veci registrovanej pod sp. zn. B3 6T/134/2020 podal návrh podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania (vec registrovaná Súdnym dvorom pod sp. zn. C-748/2024). Predmetom konania je výklad Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice č. 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní. Na účely prejudiciálneho konania Generálna prokuratúra predložila Kancelárii zástupcu Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie Ministerstva spravodlivosti podnet na podanie písomných pripomienok k veci, na základe ktorého Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti uplatnila v tejto veci pripomienky. Pojednávanie pred Súdnym dvorom sa zatiaľ neuskutočnilo.

Oddelenie ústavného práva a ochrany ľudských práv pravidelne oboznamuje všetky dotknuté organizačné zložky Generálnej prokuratúry a podriadené prokuratúry s rozhodnutiami Ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sú významné pre činnosť prokuratúry.

Okrem uvedeného, prokurátorky odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva sa 22. februára 2024 zúčastnili ako lektorky na vzdelávacom podujatí organizovanom Justičnou akadémiou Slovenskej republiky zameranom na vplyv rozhodovacej činnosti

186

Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie na činnosť orgánov prokuratúry. Taktiež svoje poznatky odovzdali aj prokurátorom na pracovnej porade Krajskej prokuratúry v Košiciach organizovanej 24. októbra 2024.

6. Poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku Slovenskej republiky

Vláda vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 až 2027 uvádza, že jedným z hlavných predpokladov udržateľného hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti je legislatívna stabilita prostredia. Kladie si za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy. Vo svojom programovom vyhlásení sa tiež zaviazala podporiť nárast kvality tvorby návrhov zákonov a ostatných právnych noriem, ako aj väčšiu stabilitu právneho poriadku.

Generálna prokuratúra v roku 2024 nezaznamenala výraznejšie zmeny v kvalite legislatívneho procesu. Opätovne poukazuje na časté a neodôvodnené využívanie skrátenej formy pripomienkového konania. Nedostatočný časový priestor na posúdenie a pripomienkovanie návrhu právneho predpisu sa negatívne prejavuje na výslednej kvalite schváleného znenia právneho predpisu a v jeho následnej problémovej aplikácii.

ČASŤ VĎALŠIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY

1. Základná informácia o ďalších činnostiach prokuratúry

Prokuratúra okrem trestnej a netrestnej pôsobnosti a pôsobnosti v oblasti legislatívy a ústavného práva plní aj množstvo iných, zákonom ustanovených úloh. Ide najmä o plnenie týchto úloh:

-dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre),

-vykonávanie činnosti v oblasti prevencie a upevňovania právneho povedomia občanov [§ 4 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre],

-predbežné prerokovávanie uplatnených nárokov na náhradu škody a zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy),

-poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií“),

-vedenie registra trestov podľa zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov“),

-spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách a účasť prokurátorov na medzinárodných podujatiach,

187

-poskytovanie súčinnosti orgánmi prokuratúry iným štátnym orgánom,

-pôsobenie prokurátorov v orgánoch a komisiách Justičnej akadémie alebo ako prísediacich Najvyššieho správneho súdu.

2. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

2.1. Dozor prokurátora v celách policajného zaistenia a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody

Na úseku dodržiavania zákonov v celách policajného zaistenia a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, bol poverenými prokurátormi okresných prokuratúr, krajských prokuratúr, ako aj Generálnej prokuratúry vykonávaný aktívny dozor aj v roku 2024. Prokurátori na základe zákonných oprávnení preskúmavali, či sa v celách policajného zaistenia a v miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na tieto zariadenia.

V danej súvislosti je potrebné uviesť, že podstatu vykonávania dozoru v tejto oblasti odzrkadľuje aj zriadenie referátu väzenstva na trestnom odbore Generálnej prokuratúry, a to s účinnosťou od 20. marca 2024.

V Slovenskej republike je aktuálne zriadených 18 ústavov na výkon trestu odňatia slobody (vrátane Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne), osem ústavov na výkon väzby a 190 ciel policajného zaistenia (zriadených na 69 útvaroch Policajného zboru).

Prokurátori v roku 2024 vykonávali previerky zákonnosti podľa týchto služobných prepisov:

- príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 8/2010 z 12. mája 2010

o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v celách policajného zaistenia, ktorý bol nahradený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 33/2024 z 25. marca 2024 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v celách policajného zaistenia s účinnosťou od 1. apríla 2024,

- príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 7/2010 z 12. mája 2010

o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu väzby, ktorý bol nahradený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2024 z 14. februára 2024 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach výkonu väzby s účinnosťou od 1. marca 2024,

- príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2010 z 12. mája 2010

o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol nahradený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 3/2024 z 23. januára 2024 o postupe

188

prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody s účinnosťou od 1. februára 2024.

Služobné predpisy podrobne upravujú účel a rozsah dozoru, príslušnosť prokurátora na jeho výkon, spôsob vykonávania dozoru a opatrenia prokurátora.

Výkon dozoru bol v celách policajného zaistenia vykonávaný formou pravidelných previerok raz za tri mesiace, a to so zameraním na dôsledné dodržiavanie Trestného poriadku, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (§ 43 až § 49a) a nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 92/2015 z 21. júla 2015 o celách policajného zaistenia.

Celkovo bolo poverenými prokurátormi v celách policajného zaistenia v roku 2024 vykonaných 350 previerok, čo je o 29 previerok viac ako v roku 2023, kedy bolo vykonaných 321 previerok.

Cieľom previerok bolo preskúmanie zákonnosti držania osôb umiestnených v celách a podmienky v uvedených priestoroch. Prokurátori zisťovali, či boli dodržané zákonom ustanovené lehoty na zadržanie osôb, evidencia doby obmedzenia osobnej slobody, čas umiestnenia osoby do cely a spôsob jeho ukončenia. Podkladmi pre vykonanie previerok boli knihy zadržaných osôb, zápisnice o zadržaní osôb a protokoly o umiestnení osôb do ciel. Okrem toho prokurátori vykonávali vizuálnu prehliadku priestorov cely, kontrolovali dodržiavanie nároku na vychádzky zaistených osôb i režim podávania stravy. Pri vykonaní previerok prokuratúra väčšinou konštatovala vyhovujúce stavebno-technické podmienky v celách policajného zaistenia, ako aj dodržiavanie príslušných predpisov a hygienických podmienok, ktoré sú pravidelne v trojročných intervaloch kontrolované regionálnym hygienikom Ministerstva vnútra. V roku 2024 neboli zaznamenané závažné pochybenia pri umiestňovaní osôb do ciel policajného zaistenia. Zistené nedostatky mali len formálny charakter a závery previerky boli prerokované s príslušnými funkcionármi Policajného zboru zodpovednými za jednotlivé cely policajného zaistenia. V hodnotenom období bolo poverenými prokurátormi vykonaných aj viacero mimoriadnych previerok v celách policajného zaistenia, a to z rôznych dôvodov, resp. ako reakcia na jednotlivé podnety. Do kontrolnej činnosti sa v danej oblasti zapájali okrem poverených prokurátorov okresných a krajských prokuratúr aj prokurátori referátu väzenstva Generálnej prokuratúry.

V ústavoch na výkon väzby prokurátori vykonali v roku 2024 celkovo 55 previerok za účelom preskúmania dodržiavania práv obvinených, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom (54 previerok v roku 2023), pričom do uvedenej činnosti sa aktívne zapojili aj prokurátori novovzniknutého referátu väzenstva na Generálnej prokuratúre, ktorí vykonali šesť previerok.

Pri previerkach prokurátori zisťovali najmä, či sú vo väzbe držaní obvinení na základe rozhodnutia súdu, či boli dodržané všetky zákonom ustanovené lehoty od okamihu obmedzenia osobnej slobody osoby až do rozhodnutia o vzatí do väzby. Okrem toho bol prieskum zameraný na zákonnosť rozhodnutí pri ukladaní disciplinárnych trestov obvineným a pri používaní donucovacích prostriedkov proti obvineným. Pozornosť bola venovaná aj kontrole osobných spisov obvinených. Previerky boli tiež zamerané na získanie poznatkov o úrovni ubytovacích priestorov,

189

hygienických zariadení a sociálnych zariadení, dodržiavaní režimu výkonu väzby, ale aj pohovorom s obvinenými a ich prípadným sťažnostiam a návrhom.

Prokurátori vykonali v uvedenom období s jednotlivými obvinenými osobami aj viacero pohovorov, približne ako v predchádzajúcom roku 2023, kedy ich bolo vykonaných 100, pričom v tomto smere je možné badať skôr klesajúci trend, čo možno pripísať zvýšenej komunikácii v rámci písomného styku medzi prokurátormi a obvinenými osobami vykonávajúcimi väzbu. Obvinení naďalej najčastejšie žiadali vysvetlenia, ktoré sa týkali postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci ich konkrétnych trestných vecí, zdravotnej starostlivosti, disciplinárnych konaní, ale aj použitia donucovacích prostriedkov.

V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonali prokurátori v roku 2024 celkovo 117 previerok, z toho 22 mimoriadnych previerok, ktoré mali súvis najmä s úmrtiami odsúdených a ich pokusmi o samovraždu. V roku 2023 bolo vykonaných oveľa menej previerok, a to 87, čo jednoznačne možno dať do súvisu aj so vznikom zmieneného referátu väzenstva na Generálnej prokuratúre, ktorého prokurátori v roku 2024 vykonali celkovo 12 previerok v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, hoci daný referát vznikol iba 20. marca 2024.

Prokurátori pri výkone dozoru v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody dozerali najmä na to, aby sa trest odňatia slobody vykonával na základe právoplatného rozsudku a nariadenia výkonu trestu súdom, aby odsúdený bol zaradený do príslušného stupňa stráženia alebo po zmene spôsobu výkonu trestu umiestnený do ústavu určeného na výkon trestu s týmto stupňom stráženia v súlade s právoplatným súdnym rozhodnutím, a aby osoby, ktoré vykonali trest, boli včas prepustené na slobodu. Previerky boli tiež zamerané na to, či sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a či sa dodržiaval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Okrem toho boli previerky zamerané na zákonnosť a správnosť ukladania disciplinárnych trestov, správnosť vybavovania podaných sťažností a podnetov, zákonnosť použitia zbrane a donucovacích prostriedkov, správnosť postupu pri hlásení mimoriadnych udalostí, včasnosť odosielania písomných podaní prokurátorovi, súdu alebo iným orgánom a ústavným činiteľom. V týchto oblastiach boli zistené menej závažné nedostatky. Tieto boli riešené a odstránené ihneď počas previerok.

V roku 2024 bolo v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody zaznamenaných 20 mimoriadnych udalostí, ktoré sa týkali 17 pokusov o samovraždu a troch samovrážd. Ďalšie mimoriadne udalosti predstavovalo 11 úmrtí bez cudzieho zavinenia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne.

Závery zo všetkých previerok v ústavoch na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody boli riadne prerokované s riaditeľmi jednotlivých ústavov alebo ich zástupcami, ktorí prisľúbili vykonať okamžitú nápravu v prípade zistených drobných nedostatkov, pokiaľ to bolo v možnostiach a schopnostiach samotného ústavu. Vykonanými previerkami prokurátori v jednotlivých ústavoch nezistili žiadne zásadnejšie nedostatky ani porušenia zákona. Preskúmaním všetkých ústavov na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody nebol zistený žiadny systémový nedostatok, ktorý by si vyžadoval prijatie prokurátorského opatrenia. Pokiaľ sa jedná

190

o zistené nedostatky v rámci previerkovej činnosti, tak tieto majú predovšetkým charakter materiálno-finančný, ktorý je potrebné riešiť najmä z pohľadu Ministerstva spravodlivosti. Je totiž zrejmé, že v niektorých ústavoch by bolo dôvodné rekonštruovať ubytovacie priestory pre obvinených a odsúdených. Osobitne to platí v prípade ústavov na výkon trestu odňatia slobody v Levoči a v Ružomberku. V tejto súvislosti je nutné spomenúť aj oprávnené výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „výbor CPT“), ktoré súviseli najmä s nedostatočnou úrovňou materiálneho zabezpečenia životných podmienok umiestnených osôb, kde je potrebné opätovne zdôrazniť, že riešenie tohoto okruhu otázok nespadá do pôsobnosti prokuratúry, ale je plne v kompetencii orgánov správy justičných zariadení.

Rovnaký stav (predovšetkým absencia finančných zdrojov) bol zistený aj v rámci vykonaných previerok v celách policajného zaistenia. Aj tu však platí, že ani v týchto objektoch nebolo zistené systémové zlyhanie. Opäť ide skôr o materiálne vybavenie ciel, ktoré je v budúcnosti potrebné riešiť ich postupnou rekonštrukciou, aby zodpovedali i kritériám vyžadovaným medzinárodnými orgánmi (napríklad výbor CPT).

Spolupráca prokuratúry s Ministerstvom spravodlivosti, Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže je na odbornej úrovni, prebieha vzájomná komunikácia a výmena informácii. Prípadné aplikačné problémy, ktoré vznikli v priebehu roka, sa spravidla prekonzultovali a hľadali sa spoločné postupy a riešenia na ich odstránenie. Navyše v roku 2024 naplánoval trestný odbor Generálnej prokuratúry na rok 2025 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky Stará Lesná pracovnú poradu, ktorej sa okrem prokurátorov zúčastnia zástupcovia Ministerstva spravodlivosti, Zboru väzenskej a justičnej stráže, riaditelia ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku a pozvanie prijali aj zástupcovia Kancelárie verejného ochrancu práv.

2.2.Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona

Právny základ pre výkon dozoru prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona je zakotvený v § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor dozerá na to, aby boli v týchto miestach držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Postup prokurátorov pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach zaistenia štátnych príslušníkov tretích krajín upravuje príkaz generálneho prokurátora por. č. 4/2023 z 26. mája 2023 o postupe prokurátora pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený́ na základe rozhodnutia o zaistení́.

V roku 2024 boli prevádzkované na území Slovenskej republiky dve zariadenia - útvary policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach a v Medveďove, v ktorých boli umiestňovaní a držaní štátni príslušníci tretích krajín na základe rozhodnutia o zaistení podľa § 88 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene

191

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov“). V oboch zariadeniach prokurátori vykonali pravidelné previerky dodržiavania zákonnosti a zároveň bola vykonaná aj jedna mimoriadna previerka.

Celkom bolo v roku 2024 v týchto zariadeniach prokurátormi vykonaných päť previerok dodržiavania zákonnosti. Pri výkone previerok bol dôraz kladený na dodržiavanie práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

Pri previerke realizovanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov za II. polrok roku 2024 bolo pritom z rozhovorov s umiestnenými osobami opätovne zistené, že nie je dôsledne dodržiavané ustanovenie § 96 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, t. j. právo na denné vychádzky v zákonom ustanovenom rozsahu. Pozornosť pri výkone previerok bola tiež zameraná na skutočnosť, či cudzinci nosia svoje vlastné oblečenie; toto právo im vyplýva z § 99 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. V rámci rozhovorov so zaistenými štátnymi príslušníkmi bolo zistené, že o možnosti používania vlastného oblečenia nemajú vedomosť a pretrváva stav, že používajú výlučne oblečenie zariadenia. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zariadenie dôrazne upozornil na povinnosť dodržiavania zákonných ustanovení. Nedostatky boli tiež zistené ohľadom informovanosti umiestnených osôb o ich právach a povinnostiach, ako aj v prístupe k mobilnému telefónu a internetu, pričom v tomto smere boli dané odporúčania zariadeniu na vykonanie nápravy.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda vykonal aj jednu mimoriadnu previerku v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, a to v súvislosti s poznatkom verejného ochrancu práv, že v zariadení sa môže nachádzať maloletá osoba. Na základe odborného vyjadrenia nebol s určitosťou ustálený vek tejto osoby nad 18 rokov, a preto bolo aplikované ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, že v prípade pochybností treba s touto osobou konať ako s maloletým.

Pri previerke realizovanej v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce Okresná prokuratúra Trebišov zistila nedostatky, ktoré boli zariadeniu vytknuté aj s ohľadom na závery Správy výboru CPT z návštevy Slovenskej republiky v roku 2023. Vykonanou previerkou bolo totiž zistené, že zdravotné prehliadky a vyšetrenia cudzincov prebiehajú za prítomností policajta. Je potrebné zabezpečiť, aby prítomnosť policajta pri zdravotných úkonoch bola len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch a aby sa uvedený postup neaplikoval celoplošne vo vzťahu ku každému cudzincovi. Z vykonaných rozhovorov s umiestnenými osobami bolo ďalej zistené, že takmer všetci umiestnení cudzí štátni príslušníci zhodne považovali čas používania mobilných telefónov za krátky (približne 1 hodina denne) a tiež uviedli, že počas víkendov im nie je umožnené používať mobilný telefón. S uvedenými námietkami a požiadavkami vo vzťahu k dĺžke používania mobilných telefónov sa prokurátor pri previerke stotožnil, čo zariadeniu tlmočil priamo na mieste. Nedostatok bol tiež zistený vo vzťahu k dobe vychádzok, keď prokurátor pri rozhovore s jednou z umiestnených osôb zistil, že vychádzky sa realizujú aj vo večerných hodinách od 20:10 hod. do 21:10 hod., čo sa javí byť formálne, neúčelné a de facto nevyužiteľné (previerka bola vykonaná v októbri, a teda uvedené je konštatované vzhľadom na skoré stmievanie a chladné počasie).

192

Prokuratúra bude naďalej sledovať realizáciu nápravných opatrení a dodržiavania práv zaistených cudzincov.

2.3.Dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov

Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Postup prokurátorov pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v azylových zariadeniach upravuje príkaz generálneho prokurátora por. č. 5/2023 z 26. mája 2023 o postupe prokurátora pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v azylových zariadeniach a integračných strediskách.

Celkovo bolo v roku 2024 vykonaných šesť pravidelných previerok v azylových zariadeniach (v Záchytnom tábore Humenné a pobytových táboroch Opatovská Nová Ves a Rohovce).

Mimoriadna previerka bola vykonaná v pobytovom tábore Opatovská Nová Ves dňa 30. septembra 2024 prokurátorom netrestného odboru Generálnej prokuratúry za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, a to vzhľadom na medializovanú situáciu ohľadom dvoch žiadateľov o azyl z Bieloruska. V tejto súvislosti boli prokurátorom identifikované isté menej závažné nedostatky, na ktoré bolo zariadenie upozornené prostredníctvom vypracovaného záznamu o vykonaní previerky.

Pri pravidelných previerkach realizovaných v pobytových táboroch Opatovská Nová Ves a Rohovce prokurátori dôsledne preskúmali, či je žiadateľom o azyl umožňovaný pobyt mimo zariadenia za podmienok ustanovených zákonom a či konanie o azyl prebieha plynule a zákonne. Za účelom riadneho preskúmania zákonnosti prokurátori aktívne zisťovali na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aktuálny stav prebiehajúcich konaní o udelenie azylu žiadateľov umiestnených v pobytových táboroch a dodržiavanie ich procesných práv.

Nedostatky, ktoré by odôvodňovali prijatie prokurátorského opatrenia, neboli vykonanými previerkami zistené.

2.4. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu

Jednou zo zákonných úloh prokuratúry je realizácia dozoru nad zákonnosťou v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné súdom nariadené opatrenie. Zariadeniami podliehajúcimi dozorovej pôsobnosti prokuratúry sú centrá pre deti a rodiny (vrátane

193

centier pre deti a rodiny s resocializačným programom), ako aj všetky špeciálne výchovné zariadenia (diagnostické centrá, liečebno-výchovné sanatória, reedukačné centrá).

V rámci výkonu dozoru prokuratúry nad zákonnosťou v centrách pre deti a rodiny, ako aj v špeciálnych výchovných zariadeniach prokurátori realizujú previerky zachovávania zákonnosti, na ktorých komplexnosť bol aj v roku 2024 kladený dôraz. Prokurátori sú počas previerok povinní nielen zisťovať existenciu právneho titulu odôvodňujúceho umiestnenie a držanie dieťaťa v zariadení, ale zároveň komplexne preskúmať stav zachovávania zákonnosti a dodržiavanie práv umiestnených detí. Vzhľadom na zistenia Generálnej prokuratúry o alarmujúcom stave reedukačných centier prokurátori preskúmavali aj dodržiavanie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 258/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení neskorších predpisov.

V roku 2024 prokurátori vykonali celkom 274 previerok, pri ktorých osobne navštívili všetky zariadenia určené na výkon súdnych rozhodnutí, v ktorých sú umiestňované deti. Z uvedeného počtu bolo 262 pravidelných previerok a 12 mimoriadnych previerok.

2.4.1. Pravidelné previerky v zariadeniach určených na výkon súdnych rozhodnutí

Pri previerkach prokurátori dôsledne preskúmali, či sú deti v zariadení umiestnené na základe vykonateľných súdnych rozhodnutí a či dôvody na ich držanie v zariadení trvajú. Obdobne ako v roku 2023, aj v roku 2024 boli deti vynímané z biologickej rodiny a umiestňované do zariadení najmä na základe neodkladných opatrení (§ 365 a 367 Civilného mimosporového poriadku), bez vykonaného dokazovania a bez dôsledného rešpektovania participačných práv maloletého dieťaťa. Hľadaniu riešení tohto nežiaduceho javu sa aktuálne venuje Komisia zaoberajúca sa vynímaním detí z biologických rodín, ktorá bola kreovaná komisárom pre deti a v ktorej má zastúpenie aj Generálna prokuratúra.

V spojitosti s neodkladnými opatreniami vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého boli opakovane zistené prípady nerešpektovania § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Súdy prvej inštancie opakovane opomínajú, že v prípade, ak nariaďujú odovzdanie dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia je vymedzenie času trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Aj v dôsledku nesprávnej aplikačnej praxe súdov dochádza k predlžovaniu pobytu detí v zariadeniach na dobu dlhšiu než pripúšťa zákon.

Nesprávna aplikačná prax bola v hodnotenom období zistená aj pri umiestňovaní detí do reedukačných centier. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní“) v ustanovení § 122 ods. 1 striktne určuje, že do reedukačného centra sa prijímajú deti po absolvovaní diagnostiky. Napriek uvedenej zákonnej podmienke, v spojitosti s plnením ktorej zákonodarca nekonštituuje žiadne výnimky, sú do reedukačných

194

centier umiestňované deti, ktoré pred nariadením pobytu v reedukačnom centre neabsolvovali potrebnú diagnostiku.

Na nedostatky pri umiestňovaní detí do reedukačných centier poukázala Generálna prokuratúra už v roku 2023 v Zhodnotení o stave zákonnosti v reedukačných centrách. Zhodnotenie sa následne stalo podkladom pre zmenu právnej úpravy - novelizáciu § 121 ods. 2 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorá je účinná od 1. januára 2025. Podľa aktuálnej zákonnej úpravy diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti. Ak diagnostické centrum odporúča výchovu a vzdelávanie dieťaťa v reedukačnom centre, musí zároveň označiť konkrétne reedukačné centrum, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Okresná prokuratúra Nitra zistila nevhodné umiestnenie dieťaťa do Reedukačného centra Vráble. Maloletý bol do zariadenia umiestnený nielen bez diagnostiky, ale zároveň bez zohľadnenia jeho zdravotného stavu. Proti uzneseniu, ktorým bol maloletý do Reedukačného centra Vráble umiestnený, bolo podané odvolanie. Na základe úspešnej intervencie prokuratúry Krajský súd v Trnave zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a maloletého zveril do dočasnej starostlivosti diagnostického centra.

Výkonom dozoru podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre boli v Centre pre deti a rodiny Bytča, pracovisko Horný Kelčov, zistené poznatky o nerešpektovaní účelu neodkladných opatrení, ktorými boli do zariadenia umiestnené tri maloleté deti. Napriek tomu, že súd odňal deti z osobnej starostlivosti ich matiek z dôvodu ohrozenia ich života, zdravia a priaznivého vývinu a vo veci prebiehalo trestné stíhanie, riaditeľka zariadenia následne umožňovala deťom neprimerane časté celodenné pobyty mimo zariadenia v prítomnosti osôb dôvodne podozrivých z trestnej činnosti. V zariadení vykonala mimoriadnu previerku Okresná prokuratúra Čadca, ktorá pochybenia zistené v postupe centra signalizovala Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Formálny prístup k vyhodnocovaniu dôvodov, pre ktoré je dieťa umiestnené v zariadení na výkon súdnych rozhodnutí, možno ilustrovať na prípade maloletého umiestneného v Centre pre deti a rodiny Ružomberok. Napriek tomu, že maloletý bol do zariadenia umiestnený z dôvodov zanedbávanej starostlivosti v biologickej rodine, len v období od 12. júla 2024 do 10. februára 2025 strávil v domácom prostredí 191 dní, čo predstavovalo 89,25 % času tráveného v prostredí biologickej rodiny z celkového počtu 214 kalendárnych dní pripadajúcich na vymedzené obdobie. Formálne vykazovanie dieťaťa v stave obsadenosti centra, ktoré sa dlhodobo nachádza v domácom prostredí, považuje Generálna prokuratúra za obchádzanie zákona.

V súlade s čl. 25 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zakladá právo každého dieťaťa umiestneného v zariadení na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s ním, prokurátori preskúmavali plnenie zákonných povinností vyplývajúcich z § 32 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe zosumarizovaných poznatkov možno konštatovať kontinuálny pokles porušovania

195

zákonnosti v postupe orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aktuálny stav je pozitívnym výsledkom zvýšenej dozorovej aktivity prokurátorov, ktorí v uplynulých dvoch rokoch prijímali opatrenia smerujúce k odstráneniu nečinnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Na základe poznatkov získaných prokuratúrou v roku 2024 možno konštatovať, že najčastejšími nežiaducimi javmi, ku ktorým dochádza v centrách pre deti a rodiny a v reedukačných centrách, sú úteky detí z týchto zariadení a činy násilného a sexuálneho charakteru, ktorých obeťami alebo páchateľmi sú umiestnené deti. Ako neprijateľný hodnotí Generálna prokuratúra stav, ktorý umožňuje, aby sa dieťa stalo priamo v zariadení obeťou trestného činu, o to viac, ak ide o opakované násilné trestné činy sexuálneho charakteru. Takýto prípad bol zaznamenaný napríklad v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota, kde trestne zodpovedný maloletý opakovane donútil k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám maloletého vo veku 6 rokov. V danej veci bol páchateľ právoplatne odsúdený za zločin sexuálneho násilia.

V sledovanom období bol zaznamenaný prípad maloletej Z. B. umiestnenej v Centre pre deti a rodiny v Kolíňanoch. Maloletá, ktorej biologická matka je trestne stíhaná za jej týranie, sa stala obeťou ďalšieho týrania po umiestnení do centra pre deti a rodiny, v ktorom bola vo veku dvoch rokov zverená do starostlivosti profesionálnej náhradnej matky. Maloletej bola v starostlivosti profesionálnej náhradnej matky odopieraná pravidelná a adekvátna strava. Zároveň mala byť vystavená neprimeraným trestom (sypanie soli do rán, neprimerane dlhé sprchovanie, v dôsledku ktorého maloletá nedokázala stáť na nohách), pričom stav maloletej vyústil do jej hospitalizácie. Profesionálnej náhradnej matke bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Týranie dieťaťa profesionálnou náhradnou matkou nemožno hodnotiť inak ako zlyhanie, pri ktorom došlo k popretiu práva dieťaťa na osobitnú ochranu a pomoc poskytovanú štátom, ktoré je dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia alebo nemôže byť vo vlastnom záujme ponechané v tomto prostredí (čl. 20 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

V Centre pre deti a rodiny Dedina Mládeže bolo zistené ponižujúce a násilné správanie vychovávateľky voči dieťaťu s duševnou poruchou. Svedkami neprípustného správania vychovávateľky (kopnutia dieťaťa) boli zamestnanci školy navštevovanej dieťaťom.

Protiprávne konanie vychovávateľa špecializovanej samostatnej skupiny pre deti s duševnou poruchou bolo zistené v Centre pre deti a rodiny Martin, v ktorom vychovávateľ svojvoľne zmenil dávkovanie liekov podávaných dieťaťu, v dôsledku čoho sa zhoršil jeho zdravotný stav. Vecou sa začali zaoberať orgány činné v trestnom konaní a s vychovávateľom bol ukončený pracovný pomer. Obdobné konanie bolo Generálnou prokuratúrou zistené aj v prípade dieťaťa umiestneného v Reedukačnom centre Mlynky, ktorému zdravotná sestra zamestnaná v zariadení dávkovala lieky v rozpore s predpisom určeným psychiatričkou maloletého.

Vzhľadom na stále sa zvyšujúci počet detí, ktoré trpia duševnými poruchami, sa javí byť potrebným vytvorenie ďalších samostatných skupín pre deti s duševnou poruchou, v ktorých bude deťom umiestneným v centrách pre deti a rodiny zabezpečená adekvátna starostlivosť. Nevyhnutným je podľa Generálnej prokuratúry prehodnotenie personálneho zabezpečenia takýchto skupín a nastavenie odborných

196

kvalifikačných kritérií pre zamestnancov pracujúcich s deťmi so špecifickými potrebami.

2.4.2. Systémové nedostatky v špeciálnych výchovných zariadeniach

V nadväznosti na alarmujúce zistenia Generálnej prokuratúry o stave zákonnosti v reedukačných centrách vykonali prokurátori v roku 2024 okrem pravidelných previerok v reedukačných centrách aj mimoriadne previerky. Takéto previerky boli vykonané Krajskou prokuratúrou v Trnave v Reedukačnom centre Trstín a v Reedukačnom centre Hlohovec a Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici v Reedukačnom centre Čerenčany.

Na základe nedostatkov zistených Generálnou prokuratúrou v Reedukačnom centre Trstín a Bystričany rozhodol minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže (ďalej len „minister školstva“) o vyradení Reedukačného centra Trstín a Bystričany zo siete školských zariadení k 31. augustu 2024.

Minister školstva zároveň rozhodol o vytvorení Medzirezortnej pracovnej skupiny pre špeciálne výchovné zariadenia, v ktorej má stále zastúpenie aj Generálna prokuratúra. Vzhľadom na imanentný záujem Generálnej prokuratúry na riešení situácie v reedukačných centrách sa námestník generálneho prokurátora osobne zúčastnil na stretnutí s ministrom školstva, ako aj na jednom zo zasadnutí pracovnej skupiny, na ktorom sa prítomní zhodli na potrebe komplexnej reformy reedukačných centier.

Poznatky Generálnej prokuratúry o porušovaní participačných práv detí pri umiestňovaní do reedukačných centier sa stali podkladom pre zmenu právnej úpravy - schválenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 140/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Podľa aktuálnej právnej úpravy účinnej od 25. júla 2024 musia sudcovia maloletých pred umiestnením do reedukačného centra vypočuť. Právna úprava vyžaduje priame vypočutie dieťaťa konajúcim sudcom pri rozhodovaní o umiestnení na základe výchovného opatrenia, ako aj pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti.

Na základe poznatkov zosumarizovaných Generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že v reedukačných centrách došlo k odstráneniu najvážnejších nedostatkov v hygienických a materiálno-technických podmienkach. Problematickým však naďalej zostáva nerešpektovanie práv detí na výchovu a vzdelávanie zodpovedajúce individuálnym potrebám detí. Doposiaľ zároveň neboli predstavené ani legislatívne zmeny reflektujúce na nedostatky v personálnom zabezpečení reedukačných centier a alarmujúcu úroveň starostlivosti o umiestnené deti.

Pretrvávajúcim systémovým problémom zisteným nielen pri reedukačných centrách, ale aj liečebno-výchovných sanatóriách a diagnostických centrách, zostáva ich prevádzka len v priebehu školského roka. Napriek tomu, že zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní konštituuje tieto špeciálne výchovné zariadenia výslovne ako zariadenia s nepretržitou, resp. celoročnou prevádzkou, v praxi nie je daná právna úprava dodržiavaná. Generálna prokuratúra už v Zhodnotení o stave zákonnosti

197

v reedukačných centrách z roku 2023 poukázala na postup reedukačných centier, ktoré si neplnia primárnu zákonnú povinnosť zabezpečiť nepretržitú prevádzku reedukačného centra a poskytovať deťom riadnu starostlivosť nielen v období bežného školského roka, ale aj počas školských prázdnin. Pretrvávajúce nerešpektovanie § 122 ods. 12 zákona č. 245/2008 Z. z. bolo v roku 2024 naďalej zistené v Reedukačnom centre Bačkov. Porušovanie zákonnej povinnosti zabezpečiť celoročnú prevádzku zistila Generálna prokuratúra v roku 2024 vo všetkých štátnych liečebno-výchovných sanatóriách, ako aj vo väčšine diagnostických centier.

Ďalšie systémové poruchové javy, ktoré boli zaznamenané na podklade vykonaných previerok zákonnosti v zariadeniach sú uvedené aj v bode 4. tejto kapitoly.

2.5. Dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas a v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia

Výkon dozorovej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre upravuje príkaz generálneho prokurátora por. č. 1/2023 z 1. marca 2023 o postupe prokurátora pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach výkonu ochranného liečenia, detencie a v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Na území Slovenskej republiky ide o 41 ústavných zdravotníckych zariadení, v ktorých je vykonávané súdom nariadené ochranné liečenie, detencia, alebo sú umiestnené osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), písm. e) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti“).

Vo vyššie uvedených zariadeniach vykonali prokurátori v roku 2024 celkom 104 previerok, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje nárast o 15 previerok, ktoré boli vykonané prokurátormi Generálnej prokuratúry v rámci plnenia úlohy č. 11 Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2024 zameranej na zhodnotenie stavu zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ochranného liečenia a detencie, pričom dve z nich (v Psychiatrickej liečebni Sučany a Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok) boli vykonané súbežne s monitoringom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a jej špecializovaným tímom, v rámci plnenia úlohy Národného preventívneho mechanizmu. Poznatky o stave zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenie a detenciu sú uvedené pod bodom 2.6.

Previerkovou činnosťou prokurátorov bola aj v roku 2024 preskúmaná zákonnosť držania a umiestnenia osôb, ako aj dodržiavanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa k ústavnej zdravotnej starostlivosti a k výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia a detencie. Previerky boli zamerané aj na dodržiavanie Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv. Súčasťou každej previerky bola

198

prehliadka priestorov zariadenia a pohovory s umiestnenými a držanými osobami.

Vykonanými previerkami nebol zistený prípad vyžadujúci si postup podľa § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, t. j. príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v ústavnom zdravotníckom zariadení nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu, ani poznatok pre postup podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, t. j. príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu ústavného zdravotníckeho zariadenia alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Previerkami však boli zistené viaceré porušenia zákona, na ktoré prokurátori zariadenia upozornili, resp. získané poznatky postúpili príslušným orgánom.

Obdobne, ako v roku 2023, aj v roku 2024 boli opätovne zistené prípady nedodržania zákonom ustanovenej lehoty na oznámenie prevzatia osoby, od ktorej sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, príslušnému súdu, pričom táto povinnosť zdravotníckemu zariadeniu jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti bolo v roku 2024 zistené v Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava Staré Mesto (dva prípady), Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava Ružinov (dva prípady), Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica (jeden prípad) a Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Nitra (dva prípady). Celkovo sa jednalo o sedem prípadov pacientov, ktorí sa v čase výkonu previerky v preverovanom zariadení už nenachádzali.

V súvislosti s postupom podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti boli pri previerke v Psychiatrickom oddelení Nemocnice sv. Cyrila a Metoda Bratislava zistené poznatky o dvoch osobách umiestnených na základe predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa § 299a ods. 3 Trestného poriadku, pričom napriek tejto skutočnosti zdravotnícke zariadenie prevzatie osoby do ústavnej zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu v 24-hodinovej lehote oznámilo príslušnému súdu, ktorý rozhodol o prípustnosti ich prevzatia. V týchto prípadoch však došlo k nezákonnému duplicitnému umiestneniu osôb do zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia súdu, a to jednak súdom trestným a jednak súdom civilným. Tieto poznatky boli následne za účelom dosiahnutia zákonného stavu predmetom ďalšieho postupu zo strany dozorového prokurátora, ktoré sú zhrnuté v bode 2.2. tejto časti.

Pri umiestnení osoby do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti zaznamenali dozoroví prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre poznatky o nenáležitom dokumentovaní oprávnenia na udelenie informovaného súhlasu v prípadoch umiestnenia osôb, za ktoré udeľuje informovaný súhlas iná osoba [§ 6 ods. 6 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti]. V dvoch prípadoch išlo o maloleté dieťa, v troch prípadoch o dospelé osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o zdravotnej starostlivosti (Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice Nitra) a v štyroch prípadoch o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o zdravotnej starostlivosti (Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie). Rozhodnutia súdov

199

preukazujúce vyššie uvedené oprávnenie boli po upozornení prokurátora zariadeniami bezodkladne zabezpečené.

Vo vzťahu k použitiu obmedzovacích prostriedkov voči držaným alebo umiestneným osobám boli zistené viaceré porušenia ustanovenia § 9b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov. Išlo najmä o nerešpektovanie ustanovenia § 9b ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (pri použití mechanického obmedzovacieho prostriedku pacient nebol vizuálne oddelený od ostatných pacientov), nedodržanie § 9b ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti upravujúce rozsah zápisu použitia obmedzovacieho prostriedku do zdravotnej dokumentácie, v dôsledku čoho boli zápisy neúplné, nerešpektovanie ustanovenia § 9b ods. 13 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti pri vedení registra obmedzovacích prostriedkov (absencia uvedenia všetkých údajov v rozsahu podľa odseku 12) ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie použitia obmedzovacieho prostriedku prokurátorovi vyplývajúcej z ustanovenia § 9b ods. 14 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

Okresná prokuratúra Martin v rámci previerky v Psychiatrickej liečebni Sučany v 1. polroku roka 2024 zistila, že Psychiatrická liečebňa Sučany od začiatku roka 2024 v rozpore s § 9b ods. 13 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vôbec nezačala viesť register obmedzovacích prostriedkov, a to aj napriek skutočnosti, že ku dňu vykonania previerky preukázateľne boli použité obmedzovacie prostriedky voči umiestneným osobám celkovo v štyroch prípadoch, v ktorých si splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 9b ods. 14 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (t. j. použitie obmedzovacieho prostriedku oznámila prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zariadení). Na zákonnú povinnosť viesť register obmedzovacích prostriedkov podľa § 9b ods. 13 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti bolo zariadenie prokurátorom upozornené, pričom zistený nedostatok bol bezodkladne odstránený.

V rámci výkonu previerok bolo preskúmané aj dodržiavanie práv pacienta vyplývajúce s § 11a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, vrátane vnútorných poriadkov zariadení a ich súlad s ustanovením § 11b zákona č. 576/2004 Z. z. a vyhláškou č. 143/2023 Z. z. o obsahových náležitostiach vnútorného poriadku v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria (ďalej len „vyhláška č. 143/2023 Z. z.“). Vnútorný poriadok má podľa § 11b ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti upravovať spôsob výkonu práv, obmedzení a povinností osoby hospitalizovanej v zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria podľa § 11a. Nedostatky súvisiace s obsahom vnútorného poriadku, a tým aj nerešpektovanie § 11b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a vyhlášky č. 143/2023 Z. z. bolo prokurátormi zistené vo väčšine zariadení. V dôsledku nedostatočného materiálno - technického vybavenia bolo vo väčšine zariadení konštatované aj porušenie práva pacienta vyplývajúce z § 11a písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti na prijímanie zdravotnej starostlivosti v čo najmenej obmedzujúcom prostredí.

200

Previerkovou činnosťou zameranou na výkon súdom nariadeného ochranného liečenia ústavnou formou nebol zaznamenaný prípad umiestnenia a držania osoby bez právoplatného rozhodnutia súdu. Súčasťou zdravotnej dokumentácie bolo aj nariadenie výkonu ochranného liečenia a znalecký posudok vyhotovený v rámci trestného konania, respektíve jeho záver. V súvislosti s nariaďovaním výkonu ochranného liečenia boli nedostatky zistené v postupe súdov, ktoré nerešpektovali ustanovenie § 80 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), neurčili termín nástupu osoby a určenie termínu ponechávali výlučne na zariadenia. Taktiež boli zistené prípady odsúdených, ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia do zariadenia, ktoré daný druh ochranného liečenia ani nevykonávalo. Po preliečení odsúdených a na základe ich klinického stavu zariadenia bezodkladne podávali návrhy na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia (§ 446 ods. 1 Trestného poriadku), v odôvodnených prípadoch návrhy podľa § 448 ods. 1 Trestného poriadku na prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie. Zo zistení prokuratúry však vyplynuli poznatky o nerešpektovaní poriadkovej lehoty zo strany súdu na rozhodnutie o návrhu, v dôsledku čoho dochádzalo k predlžovaniu obmedzenia osobnej slobody odsúdených.

Pri odsúdených vykonávajúcich ochranné liečenie v trvaní viac ako jeden rok sa prokurátori opätovne veľmi dôsledne zameriavali aj na dodržiavanie ich práva vyplývajúceho z § 448 ods. 3 Trestného poriadku, a to preskúmanie dôvodnosti trvania ochranného liečenia súdom. Opätovne boli zaznamenané poznatky o nečinnosti súdov, a to pri previerkach vykonaných v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici, Psychiatrickej liečebni Sučany a Psychiatrickej nemocnici Hronovce. V danej súvislosti Generálna prokuratúra opätovne poukazuje na nedostatočnú právnu úpravu § 80 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., nakoľko podľa aktuálneho stavu neexistuje žiadna úprava informačnej povinnosti medzi súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil a súdom, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, v prípade, ak sa nejedná o totožný súd. Na tento legislatívny nedostatok generálny prokurátor poukazoval už v Správe o činnosti prokuratúry za rok 2022, ako aj 2023.

K prepusteniu odsúdených z výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia zo zariadenia dochádzalo buď na základe rozhodnutia súdu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, alebo na základe uplynutia zákonnej lehoty dĺžky trvania ochranného liečenia ústavnou formou. V Centre pre liečbu drogových závislostí Košice bol zistený nezákonný postup tohto zariadenia, ktoré odsúdených prepúšťalo aj bez rozhodnutia súdu z tzv. „disciplinárnych dôvodov“. K ich naplneniu malo dôjsť v prípadoch, kedy odsúdení odmietali rešpektovať režimové pravidlá.

V súvislosti s výkonom súdom nariadeného ochranného liečenia ústavnou formou Generálna prokuratúra opätovne poukazuje na nedostatočné personálne, ako aj materiálno - technické vybavenie jednotlivých zariadení, vrátane bezpečnostného zabezpečenia týchto zariadení, pričom počty odsúdených, ktorým je toto ochranné opatrenie ukladané, má stále zvyšujúcu sa tendenciu.

Previerkami vykonanými v Detenčnom ústave Hronovce nebolo zistené nezákonné držanie osôb v detencii. Preskúmaním zdravotných dokumentácií

201

umiestnených odsúdených nebolo zistené nezákonné držanie osôb bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu. Detenčný ústav Hronovce dodržuje predpisy platné pre výkon detencie. Poznatky boli zaznamenané, pokiaľ ide o obsahové náležitosti nariadení výkonu detencie, keď niektoré nariadenia neobsahovali deň nástupu osoby do výkonu detencie (napríklad Okresný súd Žiar nad Hronom), navyše poučenia pripojené k predmetným nariadeniam sa vzťahovali na výkon ochranného liečenia a nie výkon detencie.

Detenčný ústav si oznamovaciu povinnosť voči súdu dôsledne plnil a prijatie osoby oznamoval súdu, ktorý umiestnenie nariadil, ako aj súdu, v obvode ktorého sa detencia vykonáva.

Bežné požiadavky osôb vo výkone detencie (napríklad zapožičanie rádia, sledovanie televízie, nákup potravín a pod.) boli zo strany personálu zariadenia vybavované bezodkladne, podnety, žiadosti a sťažnosti smerujúce k vedeniu zariadenia boli vybavované riaditeľom po predchádzajúcom posúdení odbornou komisiou. Zo zdravotných dokumentácií vyplývalo, že žiadosti vznesené osobami v detencii boli písomne zaznamenané, písomne bolo zaznamenané aj vyjadrenie odbornej komisie k obsahu žiadosti a jej vybavenie.

Previerkovou činnosťou neboli zaznamenané poznatky o obmedzovaní základných práv a slobôd osôb v detencii nad rámec § 15 zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie v znení zákona č. 390/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 231/2019 Z. z.“) k použitiu obmedzovacích, ako aj donucovacích prostriedkov dochádzalo v súlade so zákonom.

V roku 2024 bolo zo strany zariadení nahlásených celkovo 93 mimoriadnych udalostí, z toho 33 útekov osôb z výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia a 37 udalostí násilného alebo sexuálneho charakteru. Z hľadiska závažnosti bola významná aj mimoriadna udalosť na I. Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, kde došlo k úmyselnému založeniu požiaru na mužskom oddelení, v dôsledku ktorého došlo k evakuácii tohto oddelenia, ako aj k evakuácii časti ženského oddelenia. Ihneď po nahlásení mimoriadnej udalosti bola prokurátormi Okresnej prokuratúry Košice II a Krajskej prokuratúry v Košiciach vykonaná mimoriadna previerka. Oznámené úteky osôb z výkonu ochranného liečenia, ako aj udalosti násilného alebo sexuálneho charakteru v zariadeniach boli následne predmetom trestného konania.

V súvislosti s výskytom mimoriadne závažných mimoriadnych udalostí v Psychiatrickej liečebni Sučany (štyri prípady) a Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci (jeden prípad) boli tieto poznatky dozorovými prokurátormi bezodkladne spracované a premietnuté do návrhu na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie odsúdeného do detencie podľa § 462 ods. 4 Trestného poriadku, ktorým bolo vo všetkých prípadoch vyhovené.

2.6.Poznatky prokuratúry o stave dodržiavania zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

Na základe Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2024 vykonali prokurátori

202

Generálnej prokuratúry v priebehu roka 2024 previerky dodržiavania zákonnosti pri výkone ochranného liečenia a detencie. Previerky boli vykonané v každom zo 14 ústavných zdravotníckych zariadení vykonávajúcich na území Slovenskej republiky súdom nariadené ochranné liečenie a v jednom zariadení vykonávajúcom detenciu. Previerky boli vykonané bez predchádzajúceho oznámenia, v súlade s § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a boli zamerané na preskúmanie a následné zhodnotenie stavu zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenie a detenciu. Zhodnotenie je sprístupnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry.

V rámci plnenia úlohy a výkonu previerkovej činnosti prokurátori Generálnej prokuratúry v každom z preverovaných zariadení zistili závažné poznatky preukazujúce množstvo systémových nedostatkov. Doposiaľ absentujúcu ucelenú právnu úpravu výkonu ochranného liečenia sa zariadenia snažia sanovať vlastnými nejednotnými postupmi, čo nie je možné akceptovať. Výkon ochranného liečenia má svoje špecifiká, a preto nie je možné, aby zákonodarca rezignoval na svoju povinnosť upraviť právny rámec výkonu ochranného liečenia.

Medzi poznatky závažného charakteru, ktoré boli zistené vykonanými previerkami, bolo nedodržiavanie postupu podľa § 80 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. zo strany súdu. Súdni tajomníci vydávajú nariadenia výkonu ochranného liečenia bez predchádzajúcej dohody so zariadením a bez určenia dňa nástupu odsúdeného na výkon ochranného liečenia. Je taktiež neakceptovateľné, aby súd nariadil ústavnú ochrannú liečbu zariadeniu, ktoré danú formu ochranného liečenia nevykonáva, nakoľko sám štát takýmto postupom marí splnenie účelu ústavnej ochrannej liečby.

Závažným nedostatkom sú poznatky, ktoré preukazujú, že zariadenia nemajú pre výkon súdom nariadeného ochranného liečenia vytvorené samostatné oddelenia, resp. vyčlenené časti existujúcich oddelení a nemajú pre tento účel ani určený konkrétny počet lôžok. Odsúdení sú po prijatí do zariadenia umiestňovaní na oddelenia a liečebné izby zmiešane spolu s inými osobami liečiacimi sa dobrovoľne. V prípadoch odsúdených sa však jedná o osoby síce trpiace duševnou poruchou alebo závislosťou, avšak ich pobyt na slobode bol vyhodnotený ako nebezpečný, aj s poukazom na ich predchádzajúcu, často obzvlášť závažnú trestnú činnosť. Týmto spôsobom umiestňovania navyše dochádza k priamemu ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia dobrovoľne sa liečiacich pacientov. Z hľadiska zaistenia bezpečnosti v zariadení, výkonu tohto ochranného opatrenia, ako aj bezproblémového plnenia jeho účelu, by mali byť súdom nariadené ochranné liečenia vykonávané v sprísnenom režime a na samostatných bezpečnostných oddeleniach (častiach oddelení) podľa druhu súdom uloženej ochrannej liečby. Taktiež z dôvodu zistenej nerovnomernej vyťaženosti zariadení, kedy dochádza k neúmernému preplneniu niektorých zariadení (napríklad Psychiatrická liečebňa Sučany) odsúdenými, pričom v iných zariadeniach sa žiadni odsúdení nenachádzajú alebo len v minimálnom počte, by výkon ochranného liečenia mal byť regulovaný ústredným orgánom štátnej správy.

Mimoriadne zarážajúcim je stav spôsobu výkonu ochranného sexuologického liečenia. Počas previerok bolo v zariadeniach celkovo 32 odsúdených s nariadeným výkonom ochranného sexuologického liečenia, pričom u 25 z nich toto liečenie z dôvodu nedostatku sexuológov nebolo vôbec vykonávané. Títo odsúdení sú teda roky držaní v zariadeniach bez poskytnutia adekvátnej liečby, čo je neakceptovateľné. Navyše týmto postupom v ich prípade ani nikdy nemôže dôjsť k naplnenia účelu

203

ochranného liečenia ústavnou formou a k jeho zmene na formu ambulantnú.

Vykonanými previerkami boli zistené prípady nečinnosti súdov pri návrhoch zariadenia na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku. Zistené boli aj iné prípady nezákonného postupu súdu s priamym dopadom na odsúdených. Zistenia z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, kedy o návrhu zariadenia nebolo súdom rozhodnuté ani po uplynutí necelých 10 mesiacov od podania návrhu, sú neprípustné. Taktiež je nemysliteľné, aby z dôvodu nedodržania zákona zo strany súdu došlo k predĺženiu umiestnenia odsúdeného o minimálne päť mesiacov (Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove). Aj pri rozhodovaní súdov podľa § 448 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na ukončenie ochranného liečenia bola zistená nečinnosť. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove došlo k vydaniu rozhodnutia o návrhu zariadenia na ukončenie ochranného liečenia až na základe signalizácie netrestného odboru Generálnej prokuratúry, pričom odsúdenému sa nečinnosťou súdu neodôvodnene predĺžilo jeho umiestnenie v zariadení o minimálne deväť mesiacov. Nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu na ukončenie ochranného liečenia bola zistená aj v Centre pre liečbu drogových závislostí Bratislava a Psychiatrickej liečebni Sučany.

Ďalšie závažné nedostatky v postupe súdu boli zistené v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici a Psychiatrickej nemocnici Hronovce pri preskúmavaní dôvodnosti trvania ochranného liečenia podľa § 448 ods. 3 Trestného poriadku. Najzávažnejšie prípady boli identifikované v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici, kde v prípadoch odsúdených vykonávajúcich ochranné liečenie ústavnou formou nepretržite v rozpätí 9 - 26 rokov nebola zo strany príslušného súdu ani jeden raz počas celej doby ich umiestnenia preskúmaná dôvodnosť trvania ochranného liečenia. Zákonom predpokladaný postup súdu slúžiaci najmä na ochranu odsúdeného, aby v prípade, že si sám nepodá návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo k podaniu takéhoto návrhu nedôjde zo strany zariadenia, bola nestranným a nezávislým súdom ex offo preskúmaná dôvodnosť jeho umiestnenia v zariadení, teda roky vôbec rešpektovaný nebol.

Vykonanými previerkami bolo v niektorých zariadeniach zistené predimenzovanie priestorov liečebných izieb (až 8 lôžok), zásah do ľudskej dôstojnosti (využívanie ochranných sieťových lôžok ako náhrady za bežné lôžka v prípadoch, kedy zariadenie disponovalo voľnými bežnými lôžkami), zásah do súkromia (vykonávanie úkonov osobnej hygieny za prítomnosti iných pacientov), zásah do práva na prijímanie a odosielanie korešpondencie (odosielanie listových zásielok adresovaných súdom a prokuratúre bolo podmienené súhlasom lekára), zásah do práva na dennú vychádzku.

Alarmujúci stav objektov poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti bol zistený v troch zo 14 zariadení vykonávajúcich ochranné liečenie (Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, Psychiatrická nemocnica Hronovce a Psychiatrická liečebňa Sučany).

Ďalším závažným zistením bol nevyhovujúci personálny stav v zariadeniach, nedostatočné materiálno-technické a bezpečnostné vybavenie. Zaistenie bezpečnosti

204

je ponechané výlučne na zariadenia, ktoré ju zabezpečujú najmä prostredníctvom kamerového monitorovacieho systému. Používaním kamerového monitorovacieho systému bez úpravy rozsahu a podmienok jeho použitia zákonom je však výrazne zasahované do práva osoby na súkromie.

Detencia je v súčasnosti vykonávaná len v jednom zariadení s celoslovenskou pôsobnosťou a na rozdiel od výkonu ochranného liečenia, jej výkon upravuje zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie. V súvislosti s prijatím osôb bol z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy § 83b ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. zaznamenaný sťažený postup zariadenia pri zaraďovaní odsúdených do osobitného liečebného režimu.

Previerkovou činnosťou bol zistený diskriminačný postup štátu voči odsúdeným umiestneným do detencie z výkonu ochranného liečenia. Zatiaľ čo v čase, pokiaľ vykonávali ochranné liečenie, mohli byť poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, tento nárok v prípade umiestnenia do detencie stratili. Väčšina odsúdených v detencii tak zostáva bez akéhokoľvek príjmu, pretože aj napriek svojej trvalej diagnóze nespĺňajú podmienky na priznanie invalidného dôchodku.

Taktiež bol zistený nejednotný postup súdov pri rozhodovaní o povinnosti odsúdeného nahradiť štátu vyplatenú odmenu, náhradu ustanovenému obhajcovi, ako i ustanovenému zástupcovi z radov advokátov, a to za obdobného stavu majetkových pomerov, sociálnej situácie a zdravotného postihnutia. Rozdielna rozhodovacia činnosť súdov v tejto otázke má pritom priamy dopad na majetkové postavenie odsúdených osôb.

Ďalším zisteným nedostatkom pri výkone detencie je aj neexistencia štandardného operatívneho postupu, ktorý by upravoval jednak naplnenie medicínskych podmienok pre podanie návrhu na prepustenie odsúdeného z detencie, ako aj jeho náležitosti.

Generálna prokuratúra na základe zistených poznatkov o stave zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenia a detenciu konštatovala neplnenie povinnosti štátu dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, medzi ktoré patria aj záväzky vzťahujúce sa k osobám, ktorých osobná sloboda je obmedzená, ochrana zdravotne znevýhodnených osôb, ako aj nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sú zakotvené základné ľudské práva a slobody. Podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia a detencie sú za daného právneho stavu ďalej neudržateľné, vyžadujúce si prijatie jednotného zákonného rámca výkonu ochranného liečenia a detencie.

3. Činnosť prokuratúry v oblasti prevencie a zvyšovania právneho povedomia

Základnou úlohou preventívnych aktivít prokuratúry je napomôcť zvýšiť nielen právne povedomie občanov, ale najmä ich pocit bezpečia a s ním súvisiacu kvalitu života. Prevencia a zvyšovanie právneho povedomia je významnou súčasťou aktivít prokurátorov, pri výkone ktorých prichádzajú do styku s externým prostredím s cieľom predchádzať porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, zabrániť protispoločenským konaniam a upozorňovať na nebezpečenstvo hroziacej trestnej činnosti či už v úlohe páchateľa alebo obete, najmä v prípadoch

205

najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Činnosť prokurátorov v oblasti prevencie a zvyšovania právneho povedomia napomáha aj odstraňovaniu príčin a podmienok trestnej činnosti.

Najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva vyžadujúcou si najprv vybudovanie samotného právneho povedomia, tak aj časom jeho zvýšenie, sú deti a po nich seniori.

Prokuratúra si uvedomuje potrebu vštepovať deťom už na základných školách základné vedomosti v oblasti kriminálnej a inej činnosti a s vekom detí približujúcim sa k ich trestnej zodpovednosti následne tieto vedomosti neustále zvyšovať. Obdobne, ako v predchádzajúcich rokoch, sa prokurátori zamerali prevažne na prednáškovú činnosť a účasť na besedách so žiakmi, študentmi, ale aj s chovancami zariadení určených na výkon súdnych rozhodnutí, t. j. centier pre deti a rodiny a špeciálnych výchovných zariadení - reedukačných centier. Prednášky boli tematicky zamerané predovšetkým na objasnenie základných princípov trestnej zodpovednosti, vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ako aj priestupkovej zodpovednosti, problematiku užívania návykových látok, problematiku ochrannej výchovy, detskej pornografie, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, znásilnenia, domáceho násilia, šikany, ako aj problematiku drogovej trestnej činnosti.

Prokurátori zrealizovali tieto prednášky najmä formou „,Multidisciplinárnych stretnutí“ na základných školách, stredných školách a v centrách pre deti a rodiny a viackrát aj za spoluúčasti vyšetrovateľov okresného riaditeľstva Policajného zboru, preventistov okresného riaditeľstva Policajného zboru a koordinátorov ochrany detí pred násilím. Obsahové zameranie jednotlivých prednášok spočívalo v analýze jednotlivých druhov kriminality a ich príčin, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú mladistvé a maloleté osoby, s dôrazom na rodinné prostredie, média a školu, ako možné oblasti vzniku páchanej trestnej činnosti, vznik trestnej zodpovednosti a vymedzenie základných trestnoprávnych noriem. Osobitný dôraz bol venovaný majetkovej, násilnej, mravnostnej a drogovej kriminalite. Už aj s deťmi na prvých stupňoch základných škôl sa prokurátori dotkli témy, ako napríklad šikana, riešenie problematiky rovesníckeho násilia, netolerancie či bezpečnosti digitálneho prostredia. Deti boli poučené aj o ,,Národnej linke na pomoc deťom v ohrození“. Spoločný záujem na dodržiavaní a ochrane práv detí prokurátori zvyšujú aj v spolupráci s komisárom pre deti, ale aj na nižšej úrovni najmä s odbornými poradcami komisára pre deti či orgánmi verejnej správy ochraňujúcimi práva detí.

Spolupráca so školskými zariadeniami začala mať pozitívne ohlasy a dokonca samotné vedenie škôl iniciatívne kontaktuje prokuratúru za účelom preventívneho pôsobenia na deti, a to aj najmä na problematické deti. Príkladmo možno uviesť pozvanie Gymnázia v Lipanoch, kde prokurátor uskutočnil prednášku na tému „Demokracia - sloboda a zodpovednosť“ ako sprievodnú akciu podujatia realizovaného gymnáziom pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu. Predmetom prednášky bolo priblíženie právneho systému Slovenskej republiky, postavenia a pôsobnosti prokuratúry, súdov, polície, základy trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti s dôrazom na prevenciu. Obdobnú prednášku uskutočnil prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov pre žiakov Základnej školy na Šmeralovej ul. v Prešove, ako formu prevencie v dôsledku opakovaných negatívnych prejavov v správaní určitých žiakov 8. ročníka. Prednáška mala za cieľ formou prevencie a určitého odstrašenia (oboznámenie sa s následkami protiprávnej činnosti) pôsobiť na konkrétnych žiakov

206

za účelom odstránenia negatívnych prejavov v ich správaní, pričom vedená bola všeobecne tak, aby nebolo zrejmé jej účelové určenie. V rámci prednášky boli žiaci oboznámení s právnym systémom Slovenskej republiky, postavením a pôsobnosťou prokuratúry, súdov, polície, základmi trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti s dôrazom na prevenciu. Podujatie medzi žiakmi a pedagógmi vzbudilo pozitívny ohlas, pričom s odstupom času triedny učiteľ konštatoval naplnenie účelu tejto prednášky.

V súvislosti s ochranou detí sú vykonávané častokrát aj pracovné stretnutia s orgánmi verejnej správy chrániacimi záujmy detí a zriadenými v prospech ochrany práv detí. Napríklad prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica sa zúčastnil na multidisciplinárnom pracovnom stretnutí, ktoré sa konalo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Holíč. Stretnutie bolo organizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého sa zúčastnili taktiež zástupcovia polície, základných a stredných škôl z okresu Skalica a tiež zástupcovia obcí, do ktorých kompetencie spadá rozhodovanie o priestupkoch na úseku zákona o štátnej správe v školstve (neospravedlnené hodiny detí). Prítomný prokurátor na stretnutí oboznámil účastníkov s podstatou a problematikou posudzovania neospravedlnených hodín detí podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona z pohľadu prokuratúry, načrtol situácie, keď je možné ešte rozhodovať o neospravedlnených hodinách v rámci administratívneho konania a keď už je potrebné vec postúpiť do trestného konania, pričom k uvedenej problematike zodpovedal niektoré otázky v rámci následnej diskusie.

V oblasti ochrany práv detí samotná Generálna prokuratúra sa snažila orgánom verejnej správy poukázať na konkrétne problémy a chyby, ktoré je nutné v súvislosti so starostlivosťou o maloletých v praxi odstrániť, čím dôjde k plnému zachovaniu zákonnosti. Aj za týmto účelom Generálna prokuratúra odprezentovala pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a vedúcich orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prednášku na tému "Zhodnotenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o stave zákonnosti v reedukačných centrách" a s obdobnou problematikou vystúpila aj na Konferencii "Mosty v sociálnoprávnej ochrane", konkrétne na tému "Ochrana práv detí vyňatých z rodinného prostredia z pohľadu prokuratúry", ktorá sa konala pod záštitou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Spolupráca s orgánmi verejnej správy je veľmi dôležitá, a preto sa prokurátori zúčastňujú aj podujatí organizovanými týmito samotnými orgánmi verejnej správy. Príkladmo možno uviesť spoluprácu prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin v rámci preventívnych činností s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, organizáciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“), ktorá sa špeciálne venuje riešeniu problematiky násilia na deťoch. V rámci tejto spolupráce sa prokurátorka zúčastnila participatívneho celoslovenského podujatia s názvom „Bubnovačka 2024“ s podtitulom „Aby detský hlas bolo počuť“. Na tomto podujatí sa zúčastnili štátni tajomníci Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia súdov, zástupcovia Slovenskej advokátskej komory, zástupcovia Polície Slovenskej republiky, zástupcovia z ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, ako aj zástupcovia prokuratúry. Po slávnostnom úvode a „bubnovačke“ sa zástupcovia jednotlivých inštitúcií na svojich stanovištiach pokúšali žiakom a študentom základných a stredných škôl vysvetliť fungovanie inštitúcií, ktoré

207

reprezentovali, a tým im predstaviť, ako ich práca môže pomôcť pri riešení prípadných problémov detí.

Na stanovišti prokuratúry sa prokurátorka hravou formou snažila deťom predstaviť fungovanie prokuratúry ako takej, jej úlohy voči deťom samým a spôsoby, ktorými môže byť prokuratúra svojou činnosťou nápomocná. Deti sa najviac zaujímali o priebeh samotných pojednávaní a kládli množstvo otázok. Na samotnom podujatí sa zúčastnili aj zástupcovia televízie, ako aj printových médií, pričom so súhlasom krajského prokurátora bol poskytnutý rozhovor televízii TA3. Informácia o tomto podujatí a účasti na ňom bola zverejnená aj na internetovej stránke Generálnej prokuratúry.

Ako pri deťoch je dôležité od základov kvalitne vybudovať ich právne povedomie, pri senioroch je dôležité ich získané povedomie udržať a obohatiť o nové poznatky súvisiace najmä so zmenami v spoločnosti. Prokurátori sa ako aj minulý rok snažia nadštandardne plniť Dohodu o vzájomnej spolupráci uzatvorenú medzi Generálnou prokuratúrou a Jednotou dôchodcov na Slovensku, ktorej hlavným cieľom je súčinnosť pri uplatňovaní práv seniorov v trestnom konaní a vzdelávacie aktivity pri ich ochrane.

Aj preto sa prokurátori zúčastňujú zasadnutí predsedníctva niektorých okresných organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska, kde uskutočňujú vzdelávacie aktivity zamerané najmä na prevenciu seniorov pred rôznymi formami trestnej činnosti, kde by najmä mohli vystupovať ako jej obete. Príkladmo možno uviesť Okresnú prokuratúru Humenné, ktorá realizovala 3 vzdelávacie aktivity na tému „Predchádzanie páchaniu trestnej činnosti na senioroch a dodržiavanie práv seniorov v trestnom konaní v troch denných centrách so sídlom v Humennom a v Snine. V rámci týchto vzdelávacích aktivít boli seniori oboznámení s obsahom Dohody o vzájomnej spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou a Jednotou dôchodcov Slovenska a bola im odprezentovaná potreba a apel na dodržiavanie povinnej miery opatrnosti v správaní sa pri najčastejšie sa vyskytujúcich situáciách (manipulácia s platobnými kartami a bankovými údajmi z platobných kariet, poskytovanie osobných údajov a čísel účtov za účelom pripísania finančných čiastok za odplatu v kontexte legalizácií, dôraz na opatrnosť v bežnej komunikácii a pod.). Súčasne boli seniorom odprezentované konkrétne prípady (modus operandi v skončených veciach pri zachovaní povinnosti mlčanlivosti) páchania trestnej činnosti na senioroch, pri majetkových trestných činoch a násilnej kriminalite s dôrazom na potrebu dôsledného vyhodnocovania situácií, komunikácie v rámci tiesnivej situácie, v emočnom vypätí, jej verifikovanie ďalšími osobami a dodržiavania nevyhnutnej a rozumnej miery opatrnosti zo strany seniorov (podvody s doručovaním zásielok a platbami za ne, podvody pri internetových predajoch výrobkov, podvody páchateľov vydávajúcich sa za podomových obchodníkov, elektrikárov, plynárov, zamestnancov polície a v tejto súvislosti zisťovanie osobných a finančných pomerov seniorov, bytových pomerov, spolužitia a následné vylákanie finančných prostriedkov pod rôznymi zámienkami - milostné podvody, podvody v súvislosti s dedičstvom, veštením, liečiteľstvom a pod.). Bolo im odprezentované postavenie a procesné špecifiká vyplývajúce z ich veku, v procesnom postavení obvineného i poškodeného, jednak v zmysle Trestného zákona ako chránených osôb a v nadväznosti na uplatňovanie kvalifikovaných skutkových podstát, a jednak v zmysle Trestného poriadku - výsluch seniorov, audiovizuálny záznam, ale

208

aj ich postavenie v zmysle zákona o obetiach trestných činov vrátane postavenia tzv. obzvlášť zraniteľných obetí.

Prokurátori niekedy aj v súčinnosti so zložkami polície navštevujú denné stacionáre a tiež sa zúčastňujú na viacerých akciách organizovaných pre seniorov, ako napríklad Dni seniorov Košického samosprávneho kraja, II. Krajské vianočné pastorále atď. Na týchto podujatiach, ako napríklad "Dni seniorov Košického samosprávneho kraja", bola vykonaná prednáška na tému "Kriminalita a ochrana seniorov", ktorá bola zameraná na predchádzanie podvodným konaniam na senioroch s uvedeným najčastejších foriem zneužitia seniorov za účelom vylákania finančných prostriedkov a iných cenností. Okrem predstavenia kazuistiky boli publiku adresované aj rady a odporúčania ako sa chrániť pred podvodným konaním útočníkov a kde sa môžu seniori obrátiť o pomoc v prípade ohrozenia.

Aj samotní prokurátori si aktívne snažia nielen zvyšovať svoje právne povedomie ďalším štúdiom právnych predpisov, ale aj vyhľadávaním poznatkov z médií ohľadom porušovania práv najzraniteľnejších osôb, aby následne takémuto porušovaniu v budúcnosti čo najefektívnejšie dokázali zabrániť. Za týmto účelom sa zúčastňujú najmä na rôznych multidisciplinárnych stretnutiach, diskusiách a besedách, ako napríklad na odbornom seminári zameranom na tému „Práva a povinnosti dieťaťa a rodičov, legislatíva a prax, vzdelávanie v oblasti rodinného a trestného práva, motivácia rodičov k spolupráci“, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu „Spoločné detstvo bez násilia pre všetky deti“ s lektormi zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ako aj na preventívnom projekte pre deti „Participácia detí“ na tému „Justícia priateľská k deťom“, ktorú realizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prostredníctvom Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Hlavnou myšlienkou podujatia bolo otvorenie diskusie medzi deťmi a dospelými, výmena skúseností a myšlienok medzi deťmi a dospelými, umožnenie deťom vyjadriť svoj názor a zabezpečiť, aby bol vypočutý. Podujatia sa zúčastnili aj žiaci 8. a 9. ročníkov základných škôl a študenti stredných škôl spolu so zástupcami subjektov, rôznych organizácií a inštitúcií prichádzajúcich do styku s dieťaťom alebo participujúcich na ochrane detí pred násilím.

Prevencia a zvyšovanie právneho povedomia sa prejavujú aj v iných oblastiach, ako vo veci ochrany práv najzraniteľnejších osôb. V oblasti majetkovej kriminality prokurátori trestného odboru vystúpili na viacerých platformách s prednáškami týkajúcimi sa problematiky finančného vyšetrovania a tiež správy zaisteného majetku. Vzhľadom na novelizáciu trestných kódexov v roku 2024 prokurátori trestného odboru tiež vystúpili s prednáškam k aktuálnej úprave procesno-právnej praxe, najmä s dôrazom na zmeny v novelizovaných zákonoch týkajúcich sa trestného práva. V rámci spolupráce s tretím sektorom, konkrétne Združením pre lepšiu správu bytových domov, prokurátori trestného odboru uskutočnili prednášku k aktuálnym otázkam trestnej zodpovednosti osôb pri výkone správy bytových domov.

Prevencia a zvyšovanie právneho povedomia sa prejavuje aj na medzinárodnej úrovni. Prokurátori medzinárodného odboru pôsobili v rámci prevencie a zvyšovania právneho povedomia uplatňovaním ich odborného potenciálu najmä v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT mechanizmy), boja s počítačovou kriminalitou a boja proti obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnej migrácii a prevádzačstvu. V týchto oblastiach vhodným spôsobom zabezpečovali prepájanie

209

medzinárodného a národného kontextu, vrátane zabezpečenia prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí a prezentácie prokuratúry v národnom kontexte. Súčasne sa prokurátori medzinárodného odboru aktívne zapájali do vzdelávacích aktivít nadrezortného charakteru. Niektoré z nich organizovali, resp. boli garantmi ich obsahu. Aktivity v oblasti finančného vyšetrovania, počítačovej kriminality a elektronických dôkazov, európskej prokuratúry a európskej judikatúry majú definitívne atribúty prevenčného charakteru, zvlášť keď ich pridanou hodnotou je skĺbenie medzinárodných a vnútroštátnych aspektov danej problematiky. Preventívny charakter mali aj aktivity iniciované medzinárodným odborom v oblasti medzinárodných trestnoprávnych súvislosti týkajúcich sa kryptomien v nadväznosti na výsledky sektorovej analýzy rizika poskytovateľov služieb v oblasti virtuálnych mien, osobitne vytvorenie expertnej konzultačnej platformy s Národnou bankou Slovenska a príslušnými zložkami Policajného zboru. Prokuratúra sa aj v roku 2024 zapojila do činnosti Európskej akademickej siete pre trestné právo (ECLAN). Združuje takmer 200 výskumníkov, akademikov a praktikov špecializujúcich sa na trestné právo Európskej únie, na ktorých sa môžu európske inštitúcie a najmä Európska komisia obrátiť pri navrhovaní nových právnych nástrojov alebo pri ich hodnotení. Pokrýva 32 krajín vrátane 27 členských štátov Európskej únie a štyroch krajín mimo Európskej únie (Švajčiarska konfederácia, Nórske kráľovstvo, Island a Bosna a Hercegovina).

Nielen v súvislosti s prevenčnou činnosťou prokurátorov, ale aj s ich každodennou činnosťou sa na prokurátorov obracajú médiá, čo je prínosom pre zvyšovanie právneho povedomia občanov. Prokurátori po doručenom podnete z médií, ktoré reagujú na nejaký spoločenský problém, poskytujú rozhovory prevažne pre lokálne televízne stanice a noviny, niekedy aj pre celorepublikové médiá. Pravidelne, obzvlášť prokurátori intervenujúci pred súdmi, poskytovali pre médiá vyjadrenia a správy v medializovaných trestných veciach, ktoré vzbudili ohlas verejnosti.

K zvyšovaniu najmä právneho povedomia napomáha aj uplatňovanie poradného hlasu prokurátorov na zasadnutiach orgánov verejnej správy. Táto činnosť je dôležitá najmä v malých obciach, kde je nižšie právne povedomie poslancov obecných zastupiteľstiev, ktorí niekedy nechápu význam a účel podaného prokurátorského prostriedku, ktorým sa poukazuje na nezákonný postup obce, resp. na nezákonnosť prijatého uznesenia. Zo zákona o prokuratúre vyplýva, že orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na jeho prejednaní, ak o to prokurátor požiada. Vo viacerých prípadoch prokurátori už v podaných opatreniach prokurátora uvádzajú, že žiadajú byť upovedomení o prejednaní podaného opatrenia prokurátora, nakoľko sa ho mienia zúčastniť.

Účasť prokurátora na týchto zastupiteľstvách má nezastupiteľný význam pri prijímaní najmä všeobecne záväzných nariadení obcí. Najmä menšie obce sa častokrát nevedia zorientovať v právnej problematike úpravy právnych vzťahov všeobecne záväzným nariadením, všeobecne záväzné nariadenie niekedy mylne prijmú v rozpore so zákonom, najmä upravia ním oblasť právnych vzťahov, na ktoré nie sú oprávnené a zákonom splnomocnené alebo do všeobecne záväzného nariadenia opíšu ustanovenia zákona, ktorý už nie je platný a účinný.

210

K edukácii a skvalitneniu činnosti orgánov verejnej správy, najmä obcí a miest v oblasti samosprávnych kompetencií či preneseného výkonu štátnej správy nepochybne prispieva aj previerková činnosť netrestného úseku prokuratúry vykonávaná na základe plánov úloh jednotlivých prokuratúr, ale aj mimo nich. Analýza právneho stavu zisteného previerkou, ktorú premieta prokurátor do protokolu z previerky a následne pri jeho prejednaní s kontrolovaným orgánom podrobne rozoberie, má pozitívny vplyv na zvýšenie úrovne rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Protokol z previerky prejednaný za účasti aj ďalších zamestnancov sa tak stáva „metodickým usmernením“, ktoré častokrát až nahrádza zanedbávanú metodickú činnosť nadriadených orgánov verejnej správy. Previerkovú činnosť prokuratúry pozitívne hodnotia aj samotné orgány verejnej správy uvedomujúc si absentujúcu metodickú činnosť nadriadených orgánov verejnej správy.

Výsledky previerkovej činnosti a poznatky z nich získané boli využité aj v rámci súčinnostného stretnutia k „Memorandu o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky“. Boli to najmä poznatky na základe výsledkov previerok vykonaných v oblasti preskúmania zákonnosti postupu obcí, miest a vyšších územných celkov pri prevode ich nehnuteľného majetku a pri jeho prenechaní do nájmu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, najmä z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý sa v praxi niekedy zneužíva.

Niektorí prokurátori praxou získané poznatky publikujú alebo sa podieľajú na tvorbe komentárov k výkladu platných právnych predpisov, čím vo významnej miere zvyšujú právne povedomie občanov.

Ako už bolo uvedené, v určitých, najmä vypuklých aktuálnych prípadoch, niektoré rozhovory pre média poskytujú konkrétni prokurátori ako špecialisti v danej oblasti, avšak informovanosť verejnosti o činnosti prokuratúry zabezpečujú primárne hovorcovia Generálnej prokuratúry a hovorcovia krajských prokuratúr. Hovorcovia zabezpečovali komunikáciu so zástupcami médií a informovanie verejnosti prostredníctvom webového sídla a projektu na sociálnych sieťach v spolupráci s príslušnými organizačnými zložkami Generálnej prokuratúry vo vzťahu ku všetkým cieľovým skupinám tak, aby čo najefektívnejšie splnila svoje zameranie. Orientovala sa na priblíženie aktivít prokuratúry širokej verejnosti a zvyšovanie povedomia odbornej i laickej verejnosti o pôsobnosti prokuratúry, o postupe a rozhodovaní v konkrétnych veciach a verejnosťou sledovaných veciach poskytovaním širokého priestoru na získavanie všetkých dostupných informácií prostredníctvom vhodných foriem komunikačných aktivít.

Hovorcovia prokuratúry poskytovali informácie o postavení a pôsobnosti v trestnej oblasti, o výkone oprávnení v netrestnej oblasti, o preventívnej činnosti prokuratúry v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie kriminality a o zvyšovaní právneho povedomia so zameraním na chránené osoby (študentov a seniorov), o rozširovaní spolupráce s partnerskými domácimi aj zahraničnými inštitúciami či o zahraničných aktivitách a formách spolupráce prokuratúry.

Komunikačnými nástrojmi využívanými prokuratúrou na priamu komunikáciu s verejnosťou boli Facebooková stránka generálneho prokurátora, Facebooková

211

stránka bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry a webové sídlo, ktorými bolo poskytnutých viac ako 150 informácií o činnosti prokuratúry. V roku 2024 poskytli hovorcovia prokuratúry Slovenskej republiky médiám viac ako 1 335 informácií o činnosti prokuratúry.

4. Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a orgány, ktoré konajú za Slovenskú republiku, ako zodpovedný subjekt. Na základe tejto zákonnej kompetencie prináleží pri splnení zákonných kritérií zastupovanie štátu v konaniach o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci aj Generálnej prokuratúre. Ide o zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.

Generálna prokuratúra zastupuje Slovenskú republiku ako subjekt zodpovedný za náhradu škody len v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch. Vzhľadom na ťažisko pôsobnosti orgánov prokuratúry uplatnenie nároku na náhradu škody oprávnenými osobami voči prokuratúre má základ najmä v trestnom konaní.

Uplatňovaná náhrada škody pozostáva predovšetkým z náhrady nákladov na obhajobu v trestnom konaní a z náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej vedením trestného stíhania, ktoré skončilo inak, ako právoplatným odsúdením žiadateľa o odškodnenie, teda skončilo buď oslobodením spod obžaloby, zastavením trestného stíhania alebo postúpením veci na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu alebo disciplinárneho previnenia.

Činnosť Generálnej prokuratúry podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy možno rozdeliť na dve oblasti. Prvou oblasťou je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré realizuje Generálna prokuratúra, a druhou oblasťou je konanie v mene štátu v súdnych konaniach o žalobách, v ktorých je Slovenská republika žalovaná ako subjekt zodpovedný za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V roku 2024 bolo Generálnej prokuratúre doručených celkom 190 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy (180 žiadostí v roku 2023, 135 žiadostí v roku 2022).

Generálna prokuratúra vychádzajúc z ochrany verejného záujmu sa pri vybavovaní týchto žiadostí snaží dôsledne uplatňovať výlučne zákonom ustanovený rozsah zodpovednosti štátu a eliminovať tak tendencie k rozširovaniu zodpovednosti štátu nad rámec určený zákonom. Dôsledne v súlade so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy presadzuje dodržiavanie ustanovení o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup len v rozsahu ustanovenom zákonom.

V roku 2024 bolo Generálnej prokuratúre súdmi zaslaných celkom 157 žalôb, v ktorých je Slovenská republika žalovaná o náhradu škody z titulu zodpovednosti

212

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a v mene štátu je príslušná konať Generálna prokuratúra (81 žalôb v roku 2023, 109 žalôb v roku 2022).

Súdy Slovenskej republiky sa ustálili v názore, že i keď jedným zo základných predpokladov pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, zodpovedá zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej správy výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Rozhodovacia prax súdov dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

V zmysle konštantnej judikatúry rozhodujúcej v zmysle objektívnej zodpovednosti štátu za škodu má zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť rovnaký význam ako zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby a postúpenie trestnej veci na prejednanie priestupku. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, ale na samotný výsledok trestného konania.

Tento názor obsiahnutý vo viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu preto už predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, ktorú Generálna prokuratúra reflektuje v konaní pred súdmi, ako aj pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Rozhodovacia prax súdov dospela postupne k záveru, že každé trestné stíhanie, ktoré skončilo iným spôsobom, ako odsúdením, spôsobuje osobe, proti ktorej sa vedie, nemajetkovú ujmu a je len otázkou dokazovania pred súdom, v akej výške ju súd prizná.

5. Vybavovanie žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám

Každý má právo na informácie, na ich slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie. Právo na informácie je zaručené ústavou, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií ustanovuje dva postupy sprístupňovania informácií prokuratúrou. Prvým je povinné zverejňovanie informácie podľa § 5, § 5a, 5b zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií; povinne zverejňované informácie (§ 55m ods. 1 až 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) uvádza Generálna prokuratúra na svojom webovom sídle. Druhým postupom sprístupňovania informácií je ich sprístupnenie na základe žiadosti (§ 16 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Žiadosťou o sprístupnenie informácie sa fyzické osoby, ale aj právnické osoby domáhajú sprístupnenia spravidla konkrétnej a jednotlivo vymedzenej informácie.

213

V roku 2024 bolo evidovaných celkovo 1 415 vecí označených ako žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. V roku 2023 bolo evidovaných 1 209 vecí, z čoho jasne vyplýva, že záujem verejnosti o činnosť prokuratúry rastie.

Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií bolo vybavených celkovo 1 318 žiadostí. Sprístupnením informácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií bolo vybavených 999 žiadostí. Poskytnutím informácie odkazom na zverejnenú informáciu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií bolo vybavených 11 žiadostí. Nesprístupnením informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií bolo vybavených 145 žiadostí. Postúpením žiadosti inej povinnej osobe 147 žiadostí, odložením žiadosti pre jej nedoplnenie bolo celkom vybavených 16 žiadostí.

Z počtu 1 415 vecí označených ako žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií bolo inak vybavených 87 vecí.

Generálna prokuratúra ako odvolací správny orgán na úseku zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií roku 2024 rozhodovala celkovo v 10 veciach.

Prokuratúra vybavovala žiadosti o sprístupnenie informácie v zákonnej lehote účinnej počas sledovaného obdobia (§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií). Väčšina žiadostí bola vybavená sprístupnením požadovaných informácií. Z celkového počtu 145 žiadostí, keď informácia nebola sprístupnená, podal žiadateľ o informáciu opravný prostriedok v 22 prípadoch [odvolanie voči rozhodnutiu o nevyhovení žiadosti okresnou prokuratúrou v 12 veciach, odvolanie voči rozhodnutiu o nevyhovení žiadosti krajskou prokuratúrou a Generálnou prokuratúrou (rozklad) v 10 veciach].

V jednom prípade žiadateľ podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho poriadku, o ktorej bolo aj v roku 2024 právoplatne rozhodnuté. V tejto veci podal generálny prokurátor proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave kasačnú sťažnosť podľa § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší správny súd.

Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií vyplýva, že každý má právo na informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, z čoho žiadatelia usudzujú, že majú právo na každú informáciu. Prokuratúra reálne pracuje s množstvom informácií, ktoré má k dispozícii, ale treba podotknúť, že nie všetky informácie má spracované spôsobom, najmä v elektronickej podobe, aby ich mohla bez ďalších zložitých postupov vyhľadať a sprístupniť. Práve skutočnosť, že informáciu nebolo možné vyhľadať, resp. nie je vedená vo forme podľa žiadateľom zadaného kritéria, bola najčastejším dôvodom, prečo niektorým žiadateľom nemohla byť informácia sprístupnená.

Prax prokuratúry aj v roku 2024 potvrdzuje, že zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií sa stal univerzálnym prostriedkom na žiadanie akýchkoľvek údajov. Žiadatelia vykladajú zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií extenzívnym spôsobom a spájajú právo požadovať informácie s bezhraničnou povinnosťou

214

povinných osôb vybaviť ich požiadavky. Prokuratúra v postavení správneho orgánu sprístupňuje informácie striktne v súlade s princípom dobrej verejnej správy a aktuálnou judikatúrou v správnom súdnictve.

6. Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti

V roku 2019 bol prijatý zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol výrazne novelizovaný v roku 2023. Tento zákon, okrem iného, upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Tento zákon bol prijatý aj za účelom zvýšenia ochrany oznamovateľov trestnej činnosti, prípadne protispoločenskej činnosti.

Napriek tomu, že súčasná právna úprava poskytuje široké možnosti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa zatiaľ nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jednou z hlavných príčin nízkeho, priam až ojedinelého využívania predmetnej právnej úpravy, preto vykazuje minimálny podiel na odhaľovaní závažnej protispoločenskej činnosti za rok 2024. Oproti roku 2022, kedy boli evidované len štyri žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľom pri oznámení protispoločenskej činnosti, v roku 2023 ich bolo 37 a v roku 2024 bolo 30 takýchto žiadostí. Ani tento počet však neodzrkadľuje závažnosť tejto problematiky.

V obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave bolo v roku 2024 evidovaných 21 žiadostí oznamovateľov podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V porovnaní s rokom 2023 došlo k poklesu počtu o dve žiadosti. Z celkového počtu žiadostí za rok 2024, v deviatich prípadoch nedošlo k poskytnutiu ochrany, nakoľko išlo o nekvalifikované podania, v 12 prípadoch bola prokurátormi poskytnutá ochrana.

V obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne boli v roku 2024 evidované dve žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľom pri oznámení protispoločenskej činnosti. V oboch týchto prípadoch zo strany prokurátorov krajskej prokuratúry bolo rozhodnuté o neposkytnutí ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V porovnaní s rokom 2023 došlo k poklesu o päť žiadostí.

V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici boli evidované tri žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľom. Dvom žiadostiam bolo vyhovené a jedna žiadosť bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpená na ďalší zákonný postup Okresnej prokuratúre Trenčín. V roku 2023 boli evidované dve žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľom.

V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Žiline boli evidované dve žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľov, ktorým prokurátor vyhovel (v roku 2023 nebola evidovaná žiadna žiadosť).

V obvode Krajskej prokuratúry v Prešove boli za rok 2024 evidované dve žiadosti o poskytnutie ochrany oznamovateľom pri oznámení protispoločenskej činnosti. V jednej veci bola poskytnutá ochrana podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činností, pričom druhej žiadosti nebola poskytnutá

215

ochrana podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V roku 2023 boli evidované taktiež dve žiadosti, v ktorých bola oznamovateľom poskytnutá ochrana podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V obvodoch ostatných krajských prokuratúr neboli v roku 2024 evidované žiadne žiadosti o poskytnutie ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V obvodoch týchto krajských prokuratúr boli v roku 2023 evidované len tri takéto žiadosti, všetky v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave.

V rámci vnútorného systému preverovania oznámení neboli v roku 2024 na prokuratúre oznámené žiadne také skutočnosti, o ktorých by sa prokurátori alebo zamestnanci prokuratúry dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia, funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme týkajúce sa protispoločenskej činnosti.

Celkovo možno uviesť, že v porovnaní s rokom 2023 došlo k miernemu poklesu počtu osôb, ktorým bola ako oznamovateľom protispoločenskej činnosti poskytnutá ochrana v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (37 osôb v roku 2023 a 30 osôb v roku 2024). Zároveň je potrebné uviesť, že bez väčšej propagácie inštitútu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti v médiách, ktorá je však mimo predmetu činnosti prokuratúry, sa využívanie uvedeného inštitútu zrejme nemá možnosť rozšíriť a plnohodnotne plniť svoj účel. V tomto smere bude dôležitá samotná aktivita Úradu na ochranu oznamovateľov.

7. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť na medzinárodných podujatiach

Medzinárodná integrácia je neoddeliteľnou súčasťou činnosti prokuratúry, systematicky sa posilňuje zameranie na expertný charakter aktivít, zvyšuje sa rozsah dištančnej formy participácie.

V roku 2024 prokurátori a zamestnanci prokuratúry absolvovali 153 zahraničných pracovných ciest (204 v roku 2023, 61 v roku 2022) na 118 zahraničných aktivitách, ktorých sa zúčastnilo 102 prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, z toho 24 prokurátorov a šesť zamestnancov rôznych útvarov Generálnej prokuratúry a 72 prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Na niektorých zahraničných aktivitách sa zúčastnili aj viacerí prokurátori a zamestnanci prokuratúry súčasne.

Dlhodobo zástupcovia prokuratúry plnia úlohy vyplývajúce z európskej integrácie prokuratúry a z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a z pozície zmluvnej strany príslušných medzinárodných zmlúv. Aj v roku 2024 išlo najmä o participáciu na procesoch tvorby európskej legislatívy v oblasti trestného práva hmotného a procesného a špecificky v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

Veľkú skupinu tvoria aktivity s významom pre aplikačnú prax, výmenu skúseností a odborný prínos v oblasti vecnej pôsobnosti prokuratúry.

216

Rovnako, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 prokurátori aktívne pôsobili v systéme mechanizmov vzájomného hodnotenia krajín. Odborný potenciál je prezentovaný jednak vo forme hodnotiteľov, ale aj prostredníctvom včasného a vysoko odborného poskytovania podkladov do národných výstupov k požiadavkám medzinárodných organizácií.

Presun stále významnejšej časti ľudských aktivít do virtuálneho sveta internetu a sociálnych sietí sa prejavil v zintenzívnení participácie prokuratúry na aktivitách Európskej únie, Rady Európy aj Organizácie spojených národov v oblasti počítačovej kriminality, jej prevencie, odhaľovania, preukazovania, vrátane problematiky cezhraničnej spolupráce pri zabezpečovaní elektronických dôkazov. V roku 2024 zástupca prokuratúry participoval na rokovaniach o novom Dohovore Organizácie spojených národov o boji proti počítačovej kriminalite, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie spojených národov. V rámci Európskej únie pokračovali práce na implementácii tzv. legislatívneho balíka o elektronických dôkazoch, vrátane prípravy decentralizovaného informačného systému, na ktorom sa podieľali aj zástupcovia prokuratúry. V Rade Európy bol za aktívnej participácie zástupcu prokuratúry spustený spoločný projekt Rady Európy a Európskej únie CyberSPEX, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom Európskej únie pri implementácii Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite. V rámci európskej siete na boj s počítačovou kriminalitou (EJCN) boli zdieľané poznatky týkajúce sa problematiky počítačovej kriminality, ktoré boli sprostredkované slovenským prokurátorom prostredníctvom Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite. Slovenský prokurátor pôsobí ako predseda podskupiny európskej siete na boj s počítačovou kriminalitou (EJCN) pre elektronické dôkazy.

Od roku 2022 prokuratúra systematicky zabezpečuje justičnú reakciu na udalosti na Ukrajine. Prokurátori Generálnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach pôsobia v užšej skupine krajín v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine, ktorý mal v roku 2024 viaceré koordinačné stretnutia. Prokurátori sa v tej súvislosti zapojili aj do aktivít na posilnenie reakcií justičných orgánov na obchodovanie s ľuďmi a jeho odhaľovania počas migrácie utečencov z Ukrajiny v dôsledku vojenského konfliktu, v rámci ktorých boli identifikované nové formy obchodovania s ľuďmi s využitím digitálneho priestoru a legalizácie výnosov vo forme kryptoaktív. Zástupca prokuratúry kontinuálne participuje na európskych procesoch rozvíjaných v súvislosti so sankciami prijatými z dôvodu vojny na Ukrajine v rámci tzv. Task Force, najmä v oblasti zaistenia a konfiškácie administratívne zmrazeného majetku. Do tejto skupiny aktivít je možné priradiť aj návštevu osobitnej zástupkyne a koordinátorky pre boj s obchodovaním s ľuďmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dňa 24. júna 2024 na prokuratúre, predmetom ktorej boli prípady obchodovania s ľuďmi stíhanými v posledných rokoch na Slovensku, trendy či riziká v súvislosti s formami vykorisťovania, vrátane prípadov týkajúcich sa Ukrajiny.

Vedenie prokuratúry pokračovalo v procese prehlbovania medzinárodnej integrácie. Aj v roku 2024 sa potvrdila exkluzivita pôsobnosti Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokuratúr členských štátov Európskej únie. Tento formát zastrešovaný Eurojustom je významnou platformou integrácie a profesijnej súčinnosti generálnych prokurátorov Európskej únie. Predmetom rokovania 18. stretnutia konzultatívneho fóra bolo zintenzívnenie medzinárodnej

217

spolupráce pri uplatňovaní vyšetrovacích opatrení na účely vyhľadávania a konfiškácie majetku, zefektívnenie boja s trestnými činmi proti duševnému vlastníctvu a súvisiacimi zločinmi spáchanými v kybernetickom priestore, vrátane vplyvu umelej inteligencie, priority novozriadenej Európskej justičnej siete pre organizovanú trestnú činnosť a prelínanie sa jej činnosti s inými orgánmi a inštitúciami (Eurojust, Európska justičná sieť a iné špecializované inštitúcie a siete) s cieľom potlačiť trestnú činnosť, ktorá je čoraz častejšie páchaná organizovaným spôsobom cezhraničnými skupinami, a to najmä obchodovanie s drogami, pašovanie migrantov, podvody a iná majetková trestná činnosť, pranie špinavých peňazí a odovzdávanie trestného konania a spolupráca v trestných veciach s tretími krajinami.

V roku 2024 pokračovala činnosť Nadalovej siete, ktorá združuje najvyšších štátnych zástupcov, generálnych prokurátorov a zodpovedajúce inštitúcie pri najvyšších súdoch členských štátov Európskej únie. Predmetom 15. konferencie Nadalovej siete boli judikatúra o uchovávaní údajov elektronickej komunikácie a jej vplyv na vnútroštátnu legislatívu či trestné konania, nové iniciatívy Európskej únie v oblasti spravodlivosti a úloha Eurojustu v boji proti medzinárodnému zločinu a výzvy v boji proti podvodom v Európskej únie.

Rozvíjala sa tiež existujúca medzinárodná spolupráca generálnych prokurátorov v rámci zoskupenia Vyšehradskej skupiny. V dňoch 14. až 16. mája 2024 sa v Lodži konalo 12. zasadnutie tejto platformy zamerané na vplyv digitalizácie na cezhraničné vyšetrovanie a trestné stíhanie a výzvy v spolupráci s tretími krajinami v oblasti vzájomnej právnej pomoci a extradície. Závery rokovania našli vyjadrenie v podpise Lodžskej deklarácie generálnych prokurátorov štátov Vyšehradskej skupiny.

Pokračovali bilaterálne stretnutia na úrovni vedenia prokuratúry. V kontexte „Memoranda o porozumení a spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Srbskej republiky“ podpísaného 12. septembra 2023 v Belehrade sa na stretnutí generálneho prokurátora a generálnej prokurátorky Srbskej republiky 10. až 11. júna 2024 v Bratislave riešila agenda právnej pomoci v trestných veciach a extradičného konania, diskutovalo sa o špecializácii prokurátorov a spolupráci v rámci Eurojustu s inými štátmi a medzištátnymi sieťami. Pri príležitosti slávnostného uvedenia generálnej prokurátorky Rakúskej republiky na čelo rakúskej prokuratúry 10. septembra 2024 vo Viedni najvyšší predstavitelia prokuratúr diskutovali aj o otázke postavenia orgánov prokuratúry a posilnenia ich samostatnosti a nezávislosti od exekutívy. Osobitne prínosnou a inšpirujúcou bola návšteva Justičného centra v Korneuburgu, kde predstavitelia rakúskej prokuratúry prezentovali úroveň digitalizácie justície a elektronizácie spisu a ich prínos pre jej efektívnejší výkon. V rámci rozvíjania vzťahov s predstaviteľmi diplomatického zboru generálny prokurátor prijal veľvyslanca Kubánskej republiky v Slovenskej republike a veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike pri príležitosti 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.

7.1. Európska únia a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii

Prokuratúra plnohodnotne zabezpečila fungovanie národných prvkov Európskej prokuratúry. V štruktúre Európskej prokuratúry pôsobilo v roku 2024 celkovo sedem slovenských prokurátorov. Činnosť Európskej prokuratúry a jej prokurátorov

218

za Slovenskú republiku je súčasťou výročnej správy o jej všeobecnej činnosti, ktorú predkladá Európska prokuratúra Európskemu parlamentu, Rade Európskej únie a Európskej komisii, ktorým zodpovedá za svoju všeobecnú činnosť a aj národným parlamentom.

Aj v roku 2024 prebiehala participácia prokurátorov v pracovných skupinách Rady Európskej únie. Nosnou boli aktivity Pracovnej skupiny Rady pre spravodlivosť a vnútro pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (COPEN) zameranej na legislatívnu a nelegislatívnu činnosť v oblasti trestného práva. Zástupcovia prokuratúry poskytovali systematickú expertnú podporu zástupcom Ministerstva spravodlivosti najmä pri prerokovávaní:

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymáhaní majetku a konfiškácii; rokovania boli ukončené a smernica bola schválená 24. apríla 2024 pod č. (EÚ) 2024/1260, pripravuje sa transpozícia smernice,

-oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade k smernici o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a následnému návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie; rokovania boli ukončené a smernica bola schválená 24. apríla 2024 pod č. (EÚ) 2024/1226, následne prebiehal transpozičný proces,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES; rokovania boli ukončené a smernica bola schválená 11. apríla 2024 pod č. (EÚ) 2024/1203, pripravuje sa implementácia smernice,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu; rokovania boli ukončené a smernica bola schválená 14. mája 2024 pod č. (EÚ) 2024/1385, pripravuje sa implementácia smernice,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/36/EU o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania; rokovania boli ukončené a smernica bola schválená 13. júna 2024 pod č. (EÚ) 2024/1712, pripravuje sa implementácia smernice,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti materiálu obsahujúcemu sexuálne zneužívanie detí, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti korupcii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV a Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie a ktorým sa mení a dopĺňa Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá na predchádzanie a boj proti napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v Únii, ktorá nahrádza smernicu Rady 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946 SVV,

219

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o odovzdávaní trestného konania; rokovania boli ukončené a nariadenie bolo schválené 27. novembra 2024 pod č. (EÚ) 2024/3011, pripravuje sa na jeho uplatňovanie od 1. februára 2027,

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá prevencie a boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí, legislatívny proces č.

2022/0155 (COD)

Pracovná skupina pre justičnú spoluprácu v trestných veciach a ďalšie platformy sa zaoberali aj otázkami horizontálnej povahy. Prebehla séria rokovaní k problematike budúcnosti európskeho práva trestného, kde zástupcovia prokuratúry participovali v rámci štruktúry Rady pre spravodlivosť a vnútro na projekte „Úloha národných agentúr pri navrhovaní a vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí“, ktorého cieľom bolo vypracovanie návrhov pre novú Európsku komisiu v oblasti posilnenia vplyvu generálnych prokuratúr členských štátov Európskej únie na vývoj a implementáciu politík Európskej únie v oblasti trestného práva. V danom kontexte bolo veľmi pozitívne vnímané zdieľanie slovenských skúseností ohľadom nastavenia súčinnostného mechanizmu medzi Ministerstvom spravodlivosti, ako tvorcom trestnej politiky a Generálnou prokuratúrou.

Zástupcovia prokuratúry aktívne participovali na aktivitách týkajúcich sa rozvoja európskych politík v oblasti posilňovania spolupráce s nespolupracujúcimi tretími krajinami a poskytovali odbornú podporu zástupcom Ministerstva spravodlivosti aj pri prerokovávaní negociačných pozícií k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) s cieľom upraviť definíciu teroristických trestných činov zahrnutých v tomto dohovore.

Paralelne prokuratúra zabezpečovala účasť na súvisiacich stretnutiach odborne zameraných na implementačné aspekty už prijatých predpisov, na výzvy navrhovaných predpisov alebo na dosahy rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, správ z hodnotiacich procesov, prípadne aplikačné otázky niektorých európskych nástrojov justičnej spolupráce.

V rámci procesu budovania národného prvku centralizovaného systému ECRIS-TCN (centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti) pokračovala v roku 2024 spolupráca s agentúrou eu-LISA, zástupcami agentúr Európskej únie (Eurojust, Europol), zástupcami Európskej komisie a participujúcimi členskými štátmi Európskej únie na rozšírení Európskeho informačného systému registra trestov - ECRIS (The European Criminal Records Information System). Začala sa fáza predimplementačného testovania jednotlivých súčastí systému ECRIS-TCN vyvíjaného v gescii agentúry eu-LISA. Register trestov sa na národnej úrovni zapojil do procesu testovania konektivity jednotlivých komponentov s možnosťou následného prepojenia s centrálnym systémom ECRIS-TCN. Ukončenie procesov testovania sa očakáva koncom roka 2025 a spustenie centrálneho systému ECRIS-TCN je plánované v decembri 2025, kedy bude povinnosťou participujúcich členských štátov Európskej únie sprístupniť alfanumerické údaje o osobách TCN (štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti) do dvoch mesiacov od spustenia systému a snímky odtlačkov prstov následne do dvoch rokov.

220

V rámci Európskej únie pokračovali práce na implementácii tzv. legislatívneho balíka o elektronických dôkazoch, vrátane prípravy decentralizovaného informačného systému, na ktorých sa podieľali aj zástupcovia prokuratúry. V Rade Európy bol spustený spoločný projekt Rady Európy a Európskej únie CyberSPEX, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom Európskej únie pri implementácii konceptuálne súvisiaceho Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite.

Zároveň bola zabezpečovaná účasť na aktivitách súvisiacich s implementáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2131 zo 4. októbra 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/969 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726.

Ingerencia Eurojustu je prínosná najmä pri realizácii konania o európskom zatýkacom rozkaze, pri bezprostrednom a rýchlom sprostredkovaní informácií medzi štátom pôvodu a štátom výkonu, ale aj pri procesoch tvorby európskej legislatívy v oblasti trestného práva, rovnako pri zabezpečovaní a podpore činnosti spoločných vyšetrovacích tímov. V konkrétnych trestných veciach národné zastúpenie Slovenskej republiky zorganizovalo v roku 2024 pre potreby prokurátorov Slovenskej republiky sedem koordinačných stretnutí a prokurátori Slovenskej republiky sa ako pozvaná strana zúčastnili na ďalších sedemnástich koordinačných stretnutiach organizovaných Eurojustom.

Významným nástrojom európskej integrácie je pôsobenie prokurátorov v expertných platformách, resp. tematických sieťach.

Zástupcovia prokuratúry sa zúčastnili 62. plenárneho zasadnutia Európskej justičnej siete 10. až 12. júna 2024 v Antverpách, ktorého ústrednou témou bola medzinárodná spolupráca vo vykonávacej fáze - uplatňovanie vyšetrovacích opatrení pri vyhľadávaní a konfiškácii majetku, osobitne majetku prevedeného na tretie osoby a práva obetí trestných činov; 63. plenárneho zasadnutia Európskej justičnej siete 6. až 8. novembra 2024 v Budapešti k implementácii európskeho vyšetrovacieho príkazu, odovzdávaniu trestného konania v kontexte nového nariadenia Európskej únie a výmene poznatkov a skúseností s extradíciou do tretích štátov; Workshopu s poskytovateľmi služieb a zasadnutí riadiaceho výboru projektu Rady Európy a Európskej únie (CyberSPEX) spojených s 31. plenárnym zasadnutím Výboru zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite (T-CY) a expertným stretnutím zástupcov projektu CyberSPEX, ktoré sa konali 10. až 13. decembra 2024 v Štrasburgu.

Zástupcovia prokuratúry a členovia Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite sa zúčastnili 5. až 7. novembra 2024 v sídle Europolu v Haagu podujatia „Sirius Conference 2024”, na ktorom sa stretli orgány činné v trestnom konaní, súdne orgány, tvorcovia politík a poskytovatelia služieb, aby diskutovali o vývoji výziev v oblasti cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom. Podujatie slúži ako platforma pre aktualizácie o právnom vývoji, postupoch zverejňovania údajov a najnovších vyšetrovacích nástrojoch s praktickými školeniami od odborníkov z odvetvia. Projekt SIRIUS, ktorý realizujú Europol a Eurojust v úzkom partnerstve

221

s Európskou justičnou sieťou, je ústredným referenčným bodom v Európskej únii pre zdieľanie znalostí o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom. Viac informácií o projekte Sirius je dostupných na stránke

https://www.europol.europa.eu/operations-

services-innovation/sirius-project

Zástupca prokuratúry v Európskej justičnej sieti na boj proti počítačovej kriminalite (The European Judicial Cybercrime Network - EJCN) sa zúčastnil 3. až 4. júna 2024 v Haagu 16. plenárneho zasadnutia EJCN, ktorého hlavnými témami boli uchovávanie údajov v Európskej únii, Akt o digitálnych službách, analýza blockchainu ako dôkazu, informácie členov a pozorovateľov EJCN o legislatíve a aplikačnej praxi v oblasti počítačovej kriminality a informácie o činnosti podskupín EJCN a partnerov EJCN.

Zástupca prokuratúry v EJCN sa zúčastnil 4. až 6. decembra 2024 v Haagu globálneho workshopu o predchádzaní a nabúravaní počítačovej kriminality a 17. plenárneho zasadnutia EJCN. V rámci globálneho workshopu sa účastníci oboznámili s výsledkami konkrétnych prípadov a postupov, venovali sa právnym otázkam cezhraničného prístupu k obetiam počítačovej kriminality, aktivitám Europolu a možnostiam Eurojustu pri cezhraničnom zabezpečovaní elektronických dôkazov a koordinovaní aktivít, spolupráci so súkromným sektorom a rovnako aj poznatkom z operácie Endgame s dôrazom na predchádzanie počítačovej kriminalite, komunikačnú stratégiu, prehliadky či narúšanie činnosti subjektov podporujúcich páchanie počítačovej kriminality (osobitne vo vzťahu k ransomvéru). Ďalšia časť sa týkala problematiky sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí online, ktorú prezentovala organizácia INHOPE (Global Fight against Child Sexual Abuse Material Online Organization). Dôležitou časťou rokovania bola aj výmena poznatkov o zmenách v legislatíve zúčastnených štátov a diskusia o praktických a právnych otázkach týkajúcich sa rôznych foriem počítačovej kriminality.

Prokuratúra zabezpečila aktívnu účasť na druhom stretnutí platformy Eurojustu k problematike vymáhania majetku a prania špinavých peňazí, ktoré bolo venované aktuálnym výzvam v oblasti prania špinavých peňazí a vymáhania nelegálne nadobudnutých aktív.

Prokurátorka medzinárodného odboru sa zúčastnila na 7. zasadnutí kontaktných bodov Európskej justičnej siete pre Európsku úniu a Západný Balkán konanom 12. septembra 2024 v Skopje, ktorého hlavnou témou bola výmena informácií a skúseností z cezhraničného vyšetrovania a stíhania prania špinavých peňazí a úloha Európskej justičnej siete pri cezhraničnom vyšetrovaní prania špinavých peňazí.

V roku 2024 bola Generálna prokuratúra prijatá za riadneho člena Európskej siete prokurátorov na problematiku životného prostredia (ENPE - European Network of Prosecutors for the Environment). Zástupca prokuratúry sa zúčastnil viacerých online aktivít tejto siete, a to primárne v rámci výmeny poznatkov členských krajín o procese implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES a vypracoval dotazník k procesu implementácie smernice v Slovenskej republike. V roku 2024 sa zúčastnil aj viacerých podujatí (seminárov, workshopov, cvičení) organizovaných Prezídiom Policajného zboru, a to

222

v rámci realizácie projektu „TRIGLAV – posilnenie boja proti CBRN hrozbám na slovensko–ukrajinskej hranici“, ktorý je financovaný z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska. Jedno z týchto podujatí bolo určené pre slovenských prokurátorov a jedno bolo určené pre prokurátorov zo Slovenskej republiky a Ukrajiny.

V roku 2024 bola tiež zriadená Európska justičná sieť pre organizovanú trestnú činnosť a pre posilnenie spolupráce s tretími krajinami v oblasti organizovaného zločinu. Okrem kontaktného bodu a zabezpečenia účasti na prvom zasadnutí siete prokuratúra vytvorila súvisiacu neformálnu vnútroštátnu sieť prokurátorov s cieľom podpory systematického prístupu v uvedenej agende.

Prokurátori sa ďalej podieľali aj na aktivitách Siete pre spoločné vyšetrovacie tímy, Siete na vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov a Siete pre oblasť obchodovania s ľuďmi pri Eurojuste.

Zástupkyňa prokuratúry sa zúčastnila 16. až 17. októbra 2024 v Bruseli podujatia s názvom „Trestná činnosť obchodovania s deťmi formou sexuálneho vykorisťovania v digitálnom priestore“ organizovaného inštitúciou Victim Support Europe zameraného na využívanie digitálnych platforiem pri obchodovaní s deťmi na sexuálne účely, zabezpečenie elektronických dôkazov, etické hľadiská a ochrana obetí a nadnárodná spolupráca, vrátane efektivity využitia spoločných vyšetrovacích tímov.

V dňoch 9. až 11. decembra 2024 sa zástupkyňa prokuratúry zúčastnila v Haagu podujatia s názvom „Obchodovanie s ľuďmi, finančné vyšetrovanie a vymáhanie majetku”, na ktorom boli prezentované modelové prípady nových foriem obchodovania s ľuďmi zločineckých skupín, vrátane využívania kryptomien a možnosti využitia Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (CARIN) a Eurojustu.

7.2. Rada Európy a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Rade Európy

Aj v roku 2024 sa prokuratúra zúčastnila na zasadnutiach Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL), na Konferencii zmluvných strán – Varšavský dohovor (Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu - CETS 198), vo Výbore expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady Európy v trestnej oblasti (PC-OC) a Výbore zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite (TC-Y).

Zástupca prokuratúry sa zúčastnil na 68. a 69. plenárnom zasadnutí Výboru expertov na hodnotenie nástrojov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zaradenie Slovenskej republiky do prvého stupňa sankčného režimu nesúvisí s oblasťami, ktoré sú v pôsobnosti prokuratúry. Výzvou je nastavenie systému na preukázanie technického súladu a efektívnosti v rámci nasledujúceho 6. kola hodnotenia MONEYVAL. V uvedenom kontexte ako komplementárnu možno považovať účasť zástupcu prokuratúry na 16. plenárnom zasadnutí konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru [Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní,

223

zaisťovaní a konfiškácii výnosov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS č. 198)] konanom 17. až 18. októbra 2024 v Štrasburgu, ktorého hlavnými témami boli hodnotiace správy o implementácii dohovoru, informácie o pokroku v implementácii dohovoru, podpise, výhradách a vyhláseniach štátov k dohovoru a iné informácie zmluvných štátov dohovoru a pozorovateľov, ako aj prípady praktickej implementácie obráteného dôkazného bremena podľa dohovoru.

Problematika odhaľovania a trestného stíhania legalizácie výnosov z trestnej činnosti a identifikácie, zaistenia a odoberania výnosov z trestnej činnosti je trvalou prioritou vedúcich prokurátorov a prokurátorov konajúcich v trestných veciach. Prokuratúra považuje za nevyhnutné zavŕšenie implementácie rezortných opatrení prijatých po reorganizácii Policajného zboru v oblasti finančného vyšetrovania a čo najrýchlejšie rozvinutie súvisiacich aktivít v pôsobnosti Kriminálneho úradu finančnej správy.

Pôsobnosť Rady Európy v oblasti počítačovej kriminality je určovaná zasadnutiami Výboru zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite (T-CY). Na 30. plenárnom zasadnutí sa venovala pozornosť najmä otázkam zasielania spontánnych informácií, komunikácie a spolupráce s občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a inými partnermi, fungovania kontaktných bodov 24/7, zoznamu orgánov na účely extradície a právnej pomoci, ako aj financovania výboru T-CY a projektu Octopus či zmluvného procesu v Organizácii spojených národov k problematike boja proti počítačovej kriminalite. Na následnej otváracej konferencii projektu CyberSPEX sa diskutovalo o podpore implementácie Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite. Táto problematika dominovala aj na 31. plenárnom zasadnutí výboru. Predmetom rokovania boli informácie o postupoch implementácie v zmluvných štátoch, tiež financovanie výboru T-CY, zmluvný proces v Organizácii spojených národov, problematika virtuálnych mien, umelej inteligencie a potreba a význam využitia „usmernení“. Pred samotným 31. plenárnym zasadnutím výboru sa uskutočnilo zasadnutie riadiaceho výboru projektu CyberSPEX, ako aj workshop s poskytovateľmi služieb a zástupcami občianskej spoločnosti ako veľmi dôležitými partnermi v boji proti počítačovej kriminalite.

V roku 2024 sa zástupkyňa prokuratúry zúčastnila na 85. plenárnom zasadnutí Výboru expertov Rady Európy pre vykonávanie európskych dohovorov o spolupráci v trestných veciach (PC-OC) konanom v Štrasburgu 14. až 16. mája 2024. Predmetom zasadnutia boli praktické otázky týkajúce sa aplikácie ustanovení európskych dohovorov o spolupráci v trestných veciach a otázky medzinárodnej spolupráce s tretími štátmi. Časť zasadnutia bola venovaná návrhu nového (tretieho) dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o spolupráci v trestných veciach, ktorý by mal zjednodušiť spoluprácu zmluvných strán dohovoru úpravou cezhraničného vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov pomocou technických zariadení na území iného štátu bez technickej pomoci, elektronického zasielania žiadostí o právnu pomoc, odpočúvania, videokonferencie, ako aj náhrady nákladov právnej pomoci.

Prokuratúra má zastúpenie v Poradnom výbore európskych prokurátorov (CCPE). Tento poradný orgán Výboru ministrov, zložený z vedúcich prokurátorov všetkých členských štátov má za úlohu najmä pripravovať stanoviská pre Výbor

224

ministrov k otázkam týkajúcim sa prokuratúry, podporovať implementáciu Odporúčania Rec(2000)19 a Odporúčania Rec(2012)11 o úlohe prokuratúry v systéme trestného stíhania a zhromažďovaní informácií o prokuratúre v Európe. Vzhľadom na význam stanovísk pripravených CCPE, boli stanoviská preložené do slovenského jazyka a uverejnené na intranete prokuratúry, aby boli k dispozícii všetkým prokurátorom.

7.3. Bilaterálne vzťahy a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce

7.3.1. Organizácia spojených národov a ďalšie medzinárodné formáty

V roku 2024 boli zabezpečené všetky súčinnostné požiadavky Ministerstva spravodlivosti, resp. Stálej misie Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, osobitne v nadväznosti na aktivity Úradu Organizácie spojených národov pre drogy a kriminalitu (The United Nations Office on Drugs and Crime - UNODC).

Zástupca prokuratúry v roku 2024 participoval na rokovaniach o novom Dohovore Organizácie spojených národov o boji proti počítačovej kriminalite, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie spojených národov 24. decembra 2024 v New Yorku

rezolúciou 79/243

. Dohovor je prvou komplexnou globálnou zmluvou v tejto oblasti, ktorá poskytuje zmluvným štátom celý rad opatrení na predchádzanie počítačovej kriminalite a boj proti nej. Jeho cieľom je tiež posilniť medzinárodnú spoluprácu pri zdieľaní elektronických dôkazov o závažných trestných činoch.

Zástupca prokuratúry sa zúčastnil na zasadnutí expertnej skupiny na narúšanie financovania a posilnenia súčasného chápania financovania terorizmu založeného na xenofóbii, rasizme a iných formách intolerancie (XRIRB) vo Viedni 15. októbra 2024.

Vzhľadom na limitované zdroje boli ostatné aktivity Organizácie spojených národov posudzované z hľadiska proporcionality a prínosu a o účasti bolo rozhodnuté len v nevyhnutnej miere.

7.3.2. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

V roku 2024 sa zúčastnil zástupca prokuratúry zasadnutia pracovnej skupiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (The Organisation for Economic Cooperation and Development – OECD) pre boj proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách v Paríži.

Zasadnutie bolo zamerané na prezentáciu prípadov odhaľovania zahraničného úplatkárstva – praktické prístupy a výzvy v konkrétnych veciach, kde je poskytnutie medzinárodnej právnej pomoci významným a často rozhodujúcim úkonom pre účinný postup. Ďalšou významnou časťou programu zasadnutia bola informácia o reforme trestného práva vykonanej v Slovenskej republike, ktorú prezentovali zástupcovia Slovenskej republiky a následné odpovede na otázky hodnotiteľov (zástupcovia Japonska a Turecka).

Hodnotitelia na plenárnom zasadnutí pracovnej skupiny vyjadrili kritiku jednak k obsahu legislatívnych zmien, ktoré skomplikovali trestné stíhanie korupcie,

225

k skráteniu premlčacích lehôt a k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a skutočnosť, že k zmenám legislatívy došlo bez riadneho legislatívneho procesu a bez odbornej diskusie. Činnosť prokuratúry nebola podrobená kritike, avšak hodnotitelia a pracovná skupina rozhodla, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a kľúčové legislatívne zmeny v oblasti korupcie budú predmetom veľmi podrobného preskúmania v rámci hodnotenia Slovenskej republiky počas 4. fázy hodnotenia, ktorá sa začne v júni 2025.

Zástupca prokuratúry sa zúčastnil na 10. zasadnutí Stálej konferencie prokurátorov pre organizovanú trestnú činnosť (Permanent Conference of Organised Crime Prosecutors - PCOCP) konanom 17. až 18. decembra 2024 vo Viedni. Hlavnými témami jednotlivých panelov boli kriminálne typológie spojené s virtuálnymi aktívami ako sú kryptomeny, šifrovaná komunikácia a zločiny spojené s darkweb, digitálne dôkazy, udržateľnosť PCOCP administratívne a finančne podporovanej Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Aj v roku 2024 prokuratúra zabezpečila participáciu na činnosti Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (CARIN). Obsah a závery rokovania výročného zasadnutia (20. až 22. novembra 2024 v Paríži) potvrdzujú prehlbovanie medzinárodnej integrácie v kontexte súčinnosti orgánov na vyhľadávanie majetku v rámci siete CARIN ako súčasti globálneho zamerania na reálne odobratie výnosov z trestnej činnosti. Ide o dynamickú kategóriu, kde najväčšiu úlohu zohrávajú jednotky ARO (v Slovenskej republike oddelenie vyhľadávania majetku Národná centrála osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru), prokuratúra garantuje justičné aspekty. V európskom kontexte sa zvýšenie efektívnosti očakáva v rámci medzinárodnej spolupráce a súvisiacej činnosti jednotiek ARO v zmysle transpozičných požiadaviek vyplývajúcich z novej Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii.

Vzhľadom na limitované zdroje boli ostatné aktivity v uvedenej oblasti posudzované z hľadiska proporcionality a prínosu a o účasti bolo rozhodnuté len v nevyhnutnej miere.

7.3.3. Bilaterálne vzťahy

V roku 2024 sa budovali a udržiavali medzinárodné bilaterálne aktivity a vzťahy. Pozitívom je najmä spolupráca na úrovni krajských prokuratúr a okresných prokuratúr, napríklad výmena skúseností s Vrchným štátnym zastupiteľstvom v Olomouci z úrovne Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorá zorganizovala pracovné stretnutie na Slovensku. Prokurátori z obvodu Krajskej prokuratúry v Košiciach zorganizovali na Slovensku pracovné stretnutie so štátnymi zástupcami Štátneho zastupiteľstva v Českých Budějoviciach a Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe. Zástupcovia Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zorganizovali na Slovensku pracovné stretnutie so štátnymi zástupcami Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe a zúčastnili sa aj na pracovnom stretnutí so zástupcami Novohradskej župnej prokuratúry v Balážskych Ďarmotách. Zástupcovia Krajskej prokuratúry v Prešove absolvovali v roku 2024 dve pracovné stretnutia so zástupcami Okresnej prokuratúry v Krosne, jedno na Slovensku a druhé v Poľsku.

Dlhodobo nadštandardné profesionálne vzťahy s českým štátnym zastupiteľstvom potvrdzuje aj dvojstranné stretnutie špecialistov na počítačovú

226

kriminalitu, ktorého sa v roku 2024 za slovenskú stranu zúčastnilo šesť prokurátorov z okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a Generálnej prokuratúry a aj štyria zástupcovia Prezídia Policajného zboru, z toho traja zástupcovia odboru počítačovej kriminality.

Zástupcovia Rady prokurátorov Slovenskej republiky sa 25. až 26. novembra 2024 zúčastnili na Konferencii Únie štátnych zástupcov Českej republiky zameranej na tému „Ako trestáme alebo zmeny a výzvy trestnej politiky v 21. storočí“. Predmetom konferencie boli vystúpenia a diskusia k otázkam vývoja trestnej politiky, jej zásad, právnych inštitútov a nástrojov od retributívnej spravodlivosti k restoratívnej spravodlivosti.

Bilaterálna spolupráca orgánov prokuratúry a zástupcov orgánov vynucovania práva a justičných orgánov Spojených štátov amerických súvisela aj v roku 2024 s finančným vyšetrovaním, osobitnými konzultáciami na úrovni prokuratúry či vzdelávacími aktivitami v súčinnosti s Policajným zborom.

Generálna prokuratúra intenzívne využívala aj v roku 2024 kontaktné body členských štátov Medzinárodnej asociácie prokurátorov (International Association of Prosecutors - IAP) k zisťovaniu dlhodobo nevybavených žiadostí o právnu pomoc. Išlo najmä o štáty, s ktorými v právnom styku absentuje medzinárodná právna úprava na bilaterálnej, resp. multilaterálnej úrovni a právny styk funguje na základe reciprocity.

7.3.4. Medzinárodné vzdelávacie aktivity

Medzinárodné vzdelávacie aktivity sa v roku 2024 oproti predchádzajúcemu roku opäť zintenzívnili. Generálna prokuratúra mimoriadne pozitívne vníma trend zabezpečenia kvalitného vzdelávania s medzinárodným prvkom.

Prínosné boli v roku 2024 medzinárodné stáže (študijné pobyty) prokurátorov, ktoré Generálna prokuratúra podporuje a vytvára podmienky na systematické zapojenie prokurátorov do rôznych projektov. V roku 2024 takto absolvovali:

-prokurátori okresných prokuratúr krátkodobé i dlhodobé pracovné stáže na národnom zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste,

-prokurátor okresnej prokuratúry dlhodobý (šesť mesiacov) študijný pobyt na Európskej prokuratúre,

-prokurátor okresnej prokuratúry krátkodobý študijný pobyt na Súdnom dvore Európskej únie a Európskej prokuratúre,

-prokurátorka okresnej prokuratúry týždňový výmenný program pre justičné orgány v Kalábrii zameraný na fungovanie systému prokuratúry a súdov v trestnom konaní, ktorého súčasťou bola návšteva súdnych pojednávaní vrátane odvolacieho konania a súdu pre mladistvých, väznice a prokuratúry.

Viacero vzdelávacích aktivít organizoval Európsky policajný úrad (European Union Agency for Law Enforcement Cooperation – Europol). Ako príklad možno uviesť konferenciu k digitalizácii v súvislosti s trestnou činnosťou prevádzačstva, ale aj konferenciu SIRIUS – cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom, ktorú Europol zorganizoval v spolupráci s Eurojustom.

Aktivity medzinárodnej akadémie orgánov vynucovania práva v Budapešti (International Law-enforcement Academy - ILEA) boli organizované aj v roku 2024,

227

a to pod záštitou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Slovenskej republike. Týkali sa napríklad techniky dokazovania trestných činov, ktorých predmetom sú kryptomeny, trasovanie transakcií, problematika darkwebov (skrytých sietí na internete) a iné otázky a témy týkajúce sa problematiky kyberkriminality a digitálnych dôkazov.

8. Súčinnosť orgánov prokuratúry s inými štátnymi orgánmi

8.1. Pôsobenie prokurátorov v orgánoch a komisiách Justičnej akadémie

Justičná akadémia je nezávislou vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Zabezpečuje, organizuje a vykonáva celoživotné vzdelávanie sudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov, asistentov sudcov Najvyššieho súdu, asistentov sudcov Najvyššieho správneho súdu a asistentov prokurátorov a, okrem iného, aj vzdelávanie právnych čakateľov prokuratúry a ich prípravu na výkon funkcie prokurátora.

Zástupcom riaditeľa Justičnej akadémie je prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorý je dočasne pridelený na výkon tejto funkcie. Najvyšším orgánom je Rada Justičnej akadémie, ktorá riadi po odbornej stránke vzdelávaciu činnosť akadémie - má desať členov, z toho piatich volí Súdna rada Slovenskej republiky z radov sudcov a piatich členov vymenúva minister spravodlivosti; dvoch členov Rady Justičnej akadémie vymenúva minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora. V súčasnosti sú týmito prokurátormi prvý námestník generálneho prokurátora a riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry. Jedna prokurátorka je dočasne pridelená do Justičnej akadémie, kde pôsobí ako vedúca katedry verejného práva.

Prokurátori pôsobia na Justičnej akadémii aj ako členovia skúšobných komisií. Skúšobná komisia má päť členov, ktorých na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, Rady prokurátorov Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti volí a odvoláva Rada Justičnej akadémie. V súčasnej dobe pôsobí v aktuálne zložených deviatich skúšobných komisiách spolu s náhradníkmi celkovo 46 zástupcov prokuratúry. V Justičnej akadémii pôsobia aj 24 prokurátori ako externí členovia pedagogického zboru. Zúčastňujú sa na vzdelávaní na jednotlivých úsekoch činnosti Justičnej akadémie.

8.2. Pôsobenie prokurátorov ako prísediacich Najvyššieho správneho súdu

V roku 2024 Rada prokurátorov Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. a), ods. 3 a § 10 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku a § 224 ods. 2 písm. e) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zvolila do databázy prísediacich z radov prokurátorov 32 prokurátorov, z ktorej sú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov vyberaní ako prísediaci do disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu (§ 6 ods. 2 a 4 disciplinárneho súdneho poriadku).

V roku 2024 sa viacerí prokurátori zúčastnili ako prísediaci sudcovia disciplinárneho senátu na disciplinárnych konaniach (pojednávaniach) Najvyššieho správneho súdu. Dvom prokurátorom zanikla v roku 2024 funkcia prísediaceho sudcu

228

z dôvodu ich vymenovania do funkcie vedúceho prokurátora. Databáza prísediacich je zverejnená na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu.

8.3. Účasť v pracovných skupinách a komisiách iných štátnych orgánov

Prokurátori Generálnej prokuratúry, vrátane prokurátorov krajských prokuratúr či okresných prokuratúr boli v roku 2024 aktívnymi členmi vo viacerých pracovných skupinách a komisiách iných štátnych orgánov. Konkrétni prokurátori pôsobia v pracovných skupinách a komisiách spravidla na vyžiadanie týchto štátnych orgánov uvedomujúc si ich odbornú znalosť, ktorá mnohokrát prispieva k vyriešeniu náročných právnych problémov a legislatívnych zmien. Účasť prokurátorov v pracovných skupinách a komisiách iných štátnych orgánov je vzhľadom k právnej náročnosti a rozsahu problematiky, ktorou sa jednotliví prokurátori v praxi zaoberajú, veľmi široká a rôznorodá.

V roku 2024 viacerí prokurátori trestného odboru Generálnej prokuratúry pôsobili v skupinách medzirezortného Expertného a koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou (MEKO) vytvoreného Prezídiom Policajného zboru. Jednotliví členovia skupín sa zúčastňovali spoločných pracovných zasadnutí, ktorých primárnym cieľom bolo vzájomné odovzdanie poznatkov a zosúladenie ďalšieho postupu všetkých zúčastnených strán v oblastiach trestnej činnosti, na ktorú je konkrétna skupina špecializovaná.

V rámci MEKO prokurátori trestného odboru v roku 2024 pôsobili v národných expertných skupinách (NES) so špecializáciou na:

-boj proti nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami,

-riešenie problematiky v oblasti počítačovej kriminality,

-CBRNE (Chemical, Biological, Radiological, Nuciear, and Explosives) hrozby,

-elimináciu kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva,

-elimináciu enviromentálnej kriminality, ktorá má viacero samostatných podskupín, na oblasť boja s odpadmi, pytliactvo, ochranu rastlín a živočíchov,

-oblasť diváckeho násilia,

-boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi,

-elimináciu daňovej trestnej činnosti na úseku štátneho rozpočtu,

-elimináciu drogovej a farmaceutickej trestnej činnosti,

-prepájanie relevantných registrov,

-riešenie problematík v oblasti bezpilotných prostriedkov,

-prevenciu a boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,

-alianciu európskych prístavov,

-informáciu o potrebe vypracovania metodiky vyšetrovania trestných činov právnických osôb,

-informáciu o možnostiach vzdelávania prostredníctvom platformy LEED,

-informáciu o iniciatíve Education for Justice,

-informáciu o činnosti finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky vo veci boja proti financovaniu terorizmu a zbraní hromadného ničenia (financovanie proliferácie),

-koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu.

Prokurátori trestného odboru sa v roku 2024 aktívne podieľali na činnosti aj v ďalších expertných skupinách, výboroch a projektoch. Sú aktívnymi členmi Výboru

229

pre deti a mládež zriadeného Radou vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a rodovú rovnosť. Spolupracujú tiež v rámci projektu EUROJUST, Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach, s Európskou sieťou pre vyšetrovanie trestných činov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

V oblasti problematiky obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva boli aktivity prokurátorov trestného odboru Generálnej prokuratúry zamerané na:

-problematiku obchodovania s ľuďmi v rámci medzinárodnej Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a súvisiacej trestnej činnosti (GRETA),

-pracovnú skupinu na problematiku obchodovania s ľuďmi pod gesciou Medzinárodnej organizácie pre migráciu (lOM),

-spoluprácu so zástupcami veľvyslanectva Spojených štátov amerických v súvislosti so spracovaním Informácie o vydaní hodnotiacej správy o obchodovaní s ľuďmi,

-pracovnú podskupinu pre problematiku obchodovania s ľuďmi pod gesciou odboru prevencie Ministerstva vnútra,

-pracovné stretnutia prokurátorov so zástupcami Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii a so zástupcami Národného inšpektorátu práce k problematike trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi,

-vyhodnocovanie plnenia opatrení vyplývajúcich z Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 - 2028 ako strategického dokumentu pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi schváleného vládou uznesením č. 522/2023,

-medzirezortné pracovné porady trestného odboru Generálnej prokuratúry so zástupcami Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Kriminálneho úradu Finančnej správy Slovenskej republiky, Národného inšpektorátu práce a ďalších inštitúcií k obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu,

-konferencie organizované Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v oblasti problematiky obchodovania s ľuďmi,

-expertnú skupinu pre oblasť obchodovania s ľuďmi pod gesciou EUROJUSTU, Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach.

V oblasti problematiky trestnej činnosti mladistvých a maloletých, trestných činov spáchaných na deťoch a násilia v rodinách sú aktivity prokurátorov zamerané na:

-problematiku ochrany detí pred násilím v rámci expertnej skupiny Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,

-spoluprácu s Úradom komisára pre deti,

-pracovnú skupinu súvisiacu s projektom „Barnahus" pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prokurátori trestného odboru tiež so svojimi príspevkami vystúpili k problematike:

-výkonu prokurátorského dozoru vo veciach v pôsobnosti vyšetrovateľov Kriminálneho úradu finančnej správy, vrátane výkonu finančného vyšetrovania, zaisťovania a konfiškácie majetku v trestnom konaní na odbornej porade vyšetrovateľov Policajného zboru Slovenskej republiky organizovanej Akadémiou Finančnej správy Slovenskej republiky,

230

-finančného vyšetrovania pri obchodovaní s ľuďmi a zaisťovaní finančnej hotovosti ako výnosu z trestnej činnosti na pracovnej porade Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii,

-procesného postavenia podozrivého po novele Trestného poriadku na pracovnej porade odboru preventívno-bezpečnostnej služby Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže,

-novelizácie trestných kódexov v roku 2024 z pohľadu aktuálnej praxe v procesno-právnej dimenzii na odbornej porade vyšetrovateľov Kriminálneho úradu finančnej správy.

V roku 2024 pôsobili viacerí prokurátori zaradení na netrestnom odbore generálnej prokuratúry ako členovia pracovnej skupiny Ministerstva zdravotníctva k obmedzovacím prostriedkom a ich alternatívam, Medzirezortnej pracovnej skupiny pre špeciálne výchovné zariadenia, ktorá bola zriadená ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže v nadväznosti na zistenia Generálnej prokuratúry vo vzťahu k reedukačným centrám, Komisie zaoberajúcej sa kolíznym opatrovníctvom maloletých detí v súdnom konaní, ktorá bola zriadená ministrom spravodlivosti, Komisie zaoberajúcej sa témou vynímania detí z biologických rodín, ktorej zriadenie inicioval komisár pre deti, Medzirezortnej pracovnej skupiny v záujme ochrany detí pred manipulatívnymi svetonázormi a spirituálnymi skupinami zriadenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Komisie Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky zriadenej na účely zabezpečenia jednotných pravidiel priebehu odbornej prípravy a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa, Pracovnej skupiny Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na prípravu vykonávacích predpisov k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe, Monitorovacieho výboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zameraného na boj proti manipulácii športových súťaží, Medzinárodnej siete prokurátorov na ochranu športovej integrity Rady Európy, ako aj Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka na Ministerstve spravodlivosti.

Prokurátori medzinárodného odboru pôsobili v roku 2024 vo viacerých pracovných skupinách:

-Národná expertná skupina na prevenciu a boj proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (NES-LP),

-Ústredná koordinačná skupina pre vykonávanie medzinárodných sankcií zriadená v zmysle B.1 uznesenia vlády SR č. 221 z 23. marca 2022 (odporúčanie pre generálneho prokurátora – bod D.1. uvedeného uznesenia vlády),

-Koordinačný výbor na vysielanie civilných expertov do aktivít medzinárodného krízového manažmentu podľa § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-Národná expertná skupina na riešenie problematiky v oblasti počítačovej kriminality (NES-PK),

-Stály monitorovací výbor k Akčnému plánu kybernetickej bezpečnosti 2021-2025.

Prokurátori odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva pôsobili v roku 2024 ako členovia:

231

- medzirezortnej pracovnej skupiny na prípravu právnej úpravy bezpilotných lietadiel a podmienok na ich používanie,

- medzirezortnej pracovnej skupiny na účely implementácie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k Slovenskej republike vo veciach používania informačno-technických prostriedkov a súvisiaceho zásahu do práva na súkromný život a korešpondenciu garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- medzirezortnej pracovnej skupiny na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES a implementácie Dohovoru Rady Európy o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

-Medzirezortnej koordinačnej skupiny pre zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskou komisiou zriadenej Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Viacerí prokurátori v roku 2024 pôsobili ako členovia skúšobných senátov na advokátske skúšky.

9. Činnosť registra trestov

Register trestov v priebehu roka 2024 spracoval celkovo 1 045 857 dokumentov, čo predstavuje oproti roku 2023 nárast o 36 572 dokumentov. Bolo vydaných 850 751 verejných listín, z toho 383 754 odpisov registra trestov a 466 997 výpisov z registra trestov.

Oproti roku 2023 bol zaznamenaný nárast počtu žiadostí podaných prostredníctvom informačných systémov verejnej správy integrovaných na základe zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Týmto spôsobom bolo vydaných 66 045 výpisov z registra trestov, pričom oproti roku 2023 ide o nárast 455 výpisov, v percentuálnom vyjadrení 1 %.

Oproti roku 2023 bolo vydaných o 7 652 odpisov registra trestov menej, čo predstavuje pokles o 2 %. Pokles je spôsobený zmenou zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov, kedy fyzická osoba už nemôže žiadať o odpis registra trestov na vlastnú žiadosť. Odpisov registra trestov poskytnutých pre orgány činné v trestnom konaní a súdy bolo 255 261, čo oproti roku 2023 predstavuje nárast o 3 008 listín, jedná sa o nárast 1,2 %. Z toho odpisov registra trestov právnických osôb bolo 1 585, čo je pokles o 45 %.

Oproti roku 2023 bolo vydaných o 38 371 výpisov z registra trestov viac, čo predstavuje nárast o 9 %. Z toho výpisov z registra trestov právnických osôb bolo 7 963, čo predstavuje pokles o 0,3 %. Pokračujúci pokles je spôsobený najmä možnosťou získať zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb prostredníctvom webového sídla Generálnej prokuratúry a portálu OverSi.

Spoplatnených žiadostí o vydanie verejnej listiny bolo 214 221, čo predstavuje sumu 454 996 eur. Oproti roku 2023 ide o nárast sumy o 6 %.

232

Register trestov spracoval spolu 115 409 právoplatných rozhodnutí súdov a prokuratúr a oznámení z matričných úradov. Pri spracovaní doručených dokumentov zo súdov, prokuratúr a matričných úradov prišlo oproti roku 2023 k nárastu o 2 890 dokumentov, čo predstavuje nárast o 3 %. Register trestov pokračoval v digitalizácii starších dokumentov, pričom spracovaných bolo 22 612 starších trestných listov a s nimi súvisiacich správ. Na úseku mikrofilmovej archivácie bolo spracovaných 241 218 snímok a indexovaných bolo 216 249 snímok.

Prehľad činnosti registra trestov je uvedený v tabuľke V.9.1.

V roku 2024 pokračovala elektronizácia evidovania právoplatne odsúdených právnických osôb a vydávania príslušných verejných listín. Celkový počet zaevidovaných právnických osôb v evidencii registra trestov ku koncu roka 2024 bol 522, čo predstavuje oproti roku 2023 nárast o 34 %.

Prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) bolo spracovaných 72 032 dokumentov, oproti roku 2023 prišlo k nárastu o 4 108 dokumentov čo predstavuje nárast o 6 %.

V priebehu roka 2024 bola spustená nová integrácia Úradu vlády Slovenskej republiky, vďaka ktorej bolo umožnené podávať žiadosti o výpis a odpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie cez Centrálny informačný systém štátnej služby. V rámci tejto integrácie prišlo k významnej zmene, kedy osobné úrady a oprávnené orgány môžu žiadať o odpis registra trestov elektronicky namiesto listinných žiadostí. Prostredníctvom modulu procesnej integrácie bola rozšírená integrácia na výpis z registra trestov pre Ústavný súd. V súvislosti s projektom ECRIS-TCN sa naďalej pracuje na prepojení registra trestov s informačným systémom s biometrickými údajmi AFIS pod správou Policajného zboru a s informačným systémom RFO (register fyzických osôb) pod správou Ministerstva vnútra. V rámci integrácie na RFO sa vybudovala lokálna kópia iRFO a k nej sa vytvorila integrácia na prijímanie zmenových dávok o aktualizácii údajov fyzických osôb o zmene mena alebo priezviska a oznámení o úmrtí. V treťom štvrťroku sa započal proces doručenia podkladov evidencie zomrelých osôb. Presné informácie o zomrelých osobách umožnia efektívnejšie vyraďovanie evidovaných osôb, ktorých podklady evidencie uchovávame a uschovávame po dobu 100 rokov od dátumu narodenia. Ukončenie týchto integrácií sa očakáva v prvej polovici roku 2025.

V oblasti elektronizácie služieb sa zrealizovala úprava a rozšírenie integrácií s Národným bezpečnostným úradom Slovenskej republiky a s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Obom subjektom pribudla možnosť podávať žiadosti na právnické osoby. Rovnako sa realizovali aj kroky k integráciám subjektov prostredníctvom modulu procesnej integrácie. V roku 2024 začal proces rozširovania poskytovaných služieb pre Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo obrany a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) umožňuje účinnú výmenu informácií, týkajúcich sa odsúdení osôb medzi členskými štátmi Európskej únie. V súčasnosti sa väčšina vymieňaných informácií týka občanov Európskej únie. Hoci je už teraz možná výmena informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín

233

prostredníctvom systému ECRIS, v súčasnosti neexistuje spoločný európsky postup ani mechanizmus ich účinnej výmeny. Podľa súčasnej úpravy nie sú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Európskej únie zhromažďované členskom štáte štátnej príslušnosti, ako je to v prípade štátnych príslušníkov Európskej únie, ale uchovávajú sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny možno preto získať len tak, že sa informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov.

Zástupcovia registra trestov sa pravidelne zúčastňovali stretnutí medzinárodnej poradnej skupiny ECRIS-TCN a expertnej skupiny ECRIS, ktoré zastrešuje Európska komisia v spolupráci s agentúrou eu-LISA. Register trestov si v roku 2024 splnil povinnosti požadované Európskou komisiou a agentúrou eu-LISA spravujúcou ECRIS, a to konkrétne prípravu implementácie systému ECRIS-TCN na národnej úrovni s možnosťou následného prepojenia s centrálnym systémom. V priebehu roka 2025 bude prebiehať testovacia fáza centrálneho riešenia ECRIS TCN. Európska komisia plánuje na koniec roka 2025 technické spustenie systému ECRIS-TCN s možnosťou nahratia historických údajov o odsúdených osobách TCN a do konca druhého kvartálu 2026 sa očakáva spustenie prevádzky ECRIS-TCN. Cieľom Európskej únie je poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Tieto opatrenia, zamerané na cieľové skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (označované aj ako TCN), by mali viesť k prevencii kriminality vrátane organizovaného zločinu a terorizmu, ako aj k zabezpečeniu zohľadňovania odsúdení príslušníkov TCN v členských štátoch Európskej únie v nových trestných konaniach. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje, aby sa informácie o odsúdeniach vynesených v členskom štáte Európskej únie zohľadňovali aj mimo odsudzujúceho členského štátu Európskej únie, a to počas nových trestných konaní s cieľom predchádzať novým trestným činom.

Systém poskytne sudcom, prokurátorom a iným príslušným orgánom jednoduchý prístup ku komplexným informáciám o trestnej minulosti jednotlivca bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte Európskej únie bola táto osoba v minulosti odsúdená. Účinná výmena informácií z registra trestov je kľúčová v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. ECRIS-TCN prispeje k implementácii zásady vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí v spoločnom priestore spravodlivosti a bezpečnosti, kde sa ľudia voľne pohybujú, ako je napríklad Schengenský priestor.