DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Prijatím zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a novelizáciou súvisiacej právnej úpravy vykonanou zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony boli výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov. Ukladanie alternatívnych trestov už síce bolo platnými právnymi predpismi umožnené, avšak k praktickému využívaniu dochádzalo v minimálnom rozsahu z dôvodu neexistencie vhodných podmienok na výkon kontroly odsúdených a obvinených prostredníctvom technických prostriedkov. Uvedené bolo naviazané na národný projekt Elektronický systém monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ďalej len „ESMO“), ktorého hlavným dôvodom realizácie bol záväzok ministerstva uvedený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, v zmysle ktorého sa ministerstvo zameralo na možnosti ukladania alternatívnych trestov a na prevenciu trestnej činnosti v spoločnosti.
Aj napriek tomu, že sa v počiatkoch existencie projektu nepodarilo dosiahnuť deklarované prínosy zo zavedenia ESMO spočívajúce v úspore nákladov na väzenstvo a miera ukladania alternatívnych trestov zostala v porovnaní s obdobím pred realizáciou ESMO prakticky nezmenená, zákonodarca má snahu tento trend zmeniť, a to aj predkladanou právnou úpravou, ktorá zefektívni využívanie technických prostriedkov v praxi.
Ministerstvo ako subjekt verejnej správy má počas využívania verejných prostriedkov povinnosť zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Cieľom návrhu zákona je teda nielen rešpektovať uvedené princípy, ale aj závery správy Najvyššieho kontrolného úradu či Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. Vláda Slovenskej republiky si v rámci východiska trestnej politiky štátu stanovila, že sa bude prioritne zaoberať formulovaním strategických zámerov trestnej politiky s dôrazom na opatrenia restoratívnej justície a medzi cieľmi konkrétnych opatrení vymedzila okrem iného opatrenia smerujúce k znižovaniu počtu osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu probačnej a mediačnej služby a zabezpečenie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu
2
spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
3
B.Osobitná časť
Čl. I
Predkladaným návrhom zákona sa vypúšťa § 3 ods. 2 zákona. Cieľom vypustenia odseku 2 je snaha efektívnejšie, pružnejšie a flexibilnejšie reagovať na potreby aplikačnej praxe pri ukladaní alternatívnych trestov využívaním technických prostriedkov (vyšší dopyt po technických prostriedkoch v krátkom časovom období z dôvodu častejšieho ukladania alternatívnych trestov či využívania technických prostriedkov v rámci väzobného stíhania). Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vytvoreniu tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných, napr. na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Exaktné vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné, a preto sa navrhuje vypustiť odsek 2 z dôvodu obsolentnosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je taktiež vyriešiť základné problémy, ktoré boli rovnako dôvodom k jeho realizácii, a teda veľmi nízku mieru ukladania alternatívnych trestov a dlhodobo nedostatočnú kapacitu väzníc. Medzi hlavné dôvody nižšieho ukladania alternatívnych trestov zo strany súdov možno zaradiť vyššiu časovú a administratívnu náročnosť. Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony však priniesol lepšie podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov a zákonodarca má snahu podporiť ukladanie alternatívnych trestov aj školením sudcov, od ktorých závisí miera ich ukladania.
Predkladaný návrh zákona je taktiež v súlade so Správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z roku 2023, ktorý v jej záveroch uviedol, že je na ministerstve, aby s plnou zodpovednosťou prijalo rozhodnutie ako bude ďalej postupovať v situácii, kedy je využiteľnosť technických zariadení na monitoring obvinených a odsúdených osôb v rámci systému ESMO preukázateľne na veľmi nízkej úrovni, avšak servisné náklady na jeho prevádzku sú neúmerne vysoké. Rovnako odporučil prijať také opatrenia, ktoré sa zamerajú na zvýšenie intenzity využívania systému ESMO, ako aj opatrenia k odstráneniu ním zistených nedostatkov.
Poukázal aj na aplikačnú prax v iných členských štátoch Európskej únie, v podmienkach ktorých je monitoring obvinených a odsúdených osôb nakupovaný ako služba a monitorovacie zariadenia (spolu so softvérom, údržbou a prevádzkou monitorovacieho programu) si prenajímajú od externej spoločnosti prevažne na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok (napr. Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Portugalsko atď.). Svoj záver podporil tvrdením, že ak by tento fixný mesačný poplatok predstavoval napr. sumu 5 až 6 eur za jeden deň monitorovania jednej obvinenej alebo odsúdenej osoby (ako je tomu v rámci belgického justičného systému), potom by za 6 rokov (2016 – 2021) prevádzky ESMO ako
4
služby, za servisné služby a spotrebný materiál (pri existujúcom počte monitorovaných osôb v rozsahu 328 298 osôb v probácii) Slovenská republika nepreinvestovala viac ako 20 mil. eur, ale by vynaložila maximálne 2 mil. eur. Pri porovnaní s ďalšou krajinou Európskej únie, Španielskom, ktorá taktiež nakupuje monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu, kde náklady na jeden deň monitorovania obvinenej alebo odsúdenej osoby predstavovali 3,72 eur, potom pri prerátaní prostriedkov vynaložených na jeden deň cez uhradené náklady na servisné služby a spotrebný materiál (bez vynaložených vstupných nákladov cca 27,2 mil. eur) za 6 rokov prevádzky systému ESMO, by jeden deň monitorovania osoby Slovenskú republiku stál 63,48 eur. Záverom teda je, že ak by Slovenská republika postupovala rovnako ako vyššie uvedené krajiny Európskej únie, ktoré nakupujú monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu na základe zmluvy o lízing za fixný mesačný poplatok, potom náklady na monitoring by aj v našich podmienkach boli niekoľkonásobne nižšie.K bodu 2 (§ 11, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 1 písm. g)) Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu so zmenami navrhovanými v § 3, kde sa navrhuje vypustenie odseku 2 a súčasné zrušenie označenia odseku 1.
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu so zmenami navrhovanými v § 3 ods. 2, v ktorom bola zavedená legislatívna skratka pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z dôvodu vypustenia odseku 2 sa navrhuje zavedenie legislatívnej skratky v § 12 ods. 1.
Čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. novembra 2025.
V Bratislave, 18. júna 2025
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Boris Susko, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky