Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Návrhom zákona sa zabezpečuje vysoká úroveň účinnej ochrany spotrebiteľa a posilňuje sa právna istota, čo má pozitívny vplyv na zlepšenie postavenia spotrebiteľov.
Postavenie spotrebiteľa sa posilňuje v súvislosti so zabezpečením ľahšieho prístupu spotrebiteľa k oprave tovaru, vyššou transparentnosťou pri informovaní spotrebiteľov o environmentálnych aspektoch produktov a rozširujúcim sa zoznamom obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé.
Návrhom zákona sa rozširujú predzmluvné informačné povinnosti pre obchodníkov o nové environmentálne aspekty. Medzi nové informačné povinností patrí napríklad povinnosť informovať spotrebiteľov o dostupných možnostiach dodania produktu, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, rozširuje sa povinnosť informovať spotrebiteľa o existencii zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru (aspoň v rozsahu harmonizovaného oznámenia) a spotrebiteľskej záruke na životnosť tovaru prostredníctvom harmonizovaného označenia alebo povinnosť informovať spotrebiteľov o minimálnom období, na ktoré sa výrobca zaväzuje poskytovať softvérové aktualizácie pre produkt.
Rovnako sa rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Zoznam sa napríklad rozširuje o zákaz uvádzania všeobecného tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia bez toho, aby bolo možné dané tvrdenie preukázať uznanými vynikajúcimi environmentálnymi vlastnosťami, rozširuje sa súčasný zákaz prezentovania práv, ktoré spotrebiteľom prislúchajú podľa platných právnych predpisov, ako charakteristickej črty obchodníka a o zákaz prezentovania požiadaviek už uložených zákonom na všetky produkty v rámci príslušnej kategórie. Za klamlivú obchodnú praktiku má byť považované aj tvrdenie týkajúce sa životného prostredia, ktoré navádza dojem, že sa týka celého produktu, a pritom sa týka iba jeho časti.
Cieľom je zamedziť obchodným praktikám týkajúcim sa environmentálnych tvrdení (tzv. greenwashing), používania nedôveryhodných a netransparentných značiek udržateľnosti a praktík plánovaného alebo predčasného zastarávania tovarov.
V súvislosti s posilnením práv spotrebiteľov sa rovnako zavádzajú povinnosti pre výrobcov opraviť tovar nad rozsah zákonnej zodpovednosti obchodníkov za vady, povinnosť informovať spotrebiteľov o ich práve na opravu, a to v rámci zákonnej lehoty na uplatnenie zodpovednosti za vady veci, ale aj po nej. Predlžuje sa zákonná lehota na uplatnenie zodpovednosti vady veci o jeden rok v prípade, že si spotrebiteľ ako prostriedok nápravy vyberie opravu tovaru. Zavádza sa nový informačný formulár, ktorý pomôže spotrebiteľom posúdiť a porovnať opravárenské služby.