Protokol

medzi

Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou,

ktorým sa mení zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov

Slovenská republika a Iránska islamská republika

(ďalej len “zmluvné štáty”),

želajúc si uzavrieť Protokol, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov podpísaná v Teheráne 19. januára 2016, čo zodpovedá 29. dňu Dey 1394 solar Hijra, ďalej len “zmluva”,

dohodli sa takto:

Článok 1

1. Názov zmluvy sa nahrádza novým názvom, ktorý znie:

“Zmluva medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam”.

2. Preambula zmluvy znie:

„Slovenská republika a Iránska islamská republika,

želajúc si ďalej rozvíjať ekonomické vzťahy a posilniť spoluprácu v daňových záležitostiach,

s cieľom uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam (vrátane schém hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré táto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín),

dohodli sa takto:“.

Článok 2

Článok 1 (Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje) zmluvy znie:

„Článok 1

Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

2

1. Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

2. Na účely tejto zmluvy, príjem plynúci určitým subjektom alebo usporiadaniam alebo ich prostredníctvom, s ktorými sa zaobchádza ako s úplne alebo čiastočne transparentnými podľa vnútroštátnych daňových predpisov jedného alebo oboch zmluvných štátov, sa bude považovať za príjem rezidenta zmluvného štátu, avšak len do takej miery, do akej daný zmluvný štát tento príjem považuje na daňové účely za príjem rezidenta tohto zmluvného štátu.

3. Táto zmluva sa nedotýka zdanenia, ktoré uplatňuje zmluvný štát voči svojim rezidentom, s výnimkou výhod poskytnutých podľa ustanovení článku 9 odseku 2 zmluvy a článkov 18, 19, 21, 22, 23 a 25 zmluvy.“.

Článok 3

V článku 3 (Všeobecné definície) sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k) pojem „uznaný dôchodkový fond“ štátu označuje subjekt alebo usporiadanie založené v tomto zmluvnom štáte, ktoré sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu považuje za samostatnú osobu a

(i) je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo poskytovanie dôchodkových dávok a doplnkových plnení fyzickým osobám a ktorý je ako taký regulovaný týmto štátom alebo niektorým z jeho správnych celkov alebo miestnych orgánov; alebo

(ii) je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov alebo usporiadaní uvedených v bode (i).“.

Článok 4

1. V článku 4 (Rezident) odsek 1 zmluvy znie:

„1. Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu podlieha v tomto zmluvnom štáte zdaneniu z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo miestny orgán, ako aj uznaný dôchodkový fond tohto zmluvného štátu. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto zmluvnom štáte.“.

2. V článku 4 (Rezident) odsek 3 zmluvy znie:

„3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, potom príslušné orgány týchto zmluvných štátov sa vynasnažia určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba bude považovať za daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na miesto jej skutočného vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak založená, a na akékoľvek iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude mať takáto osoba nárok na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení zmluvy, okrem prípadov, a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť príslušné orgány zmluvných štátov.“.

3

Článok 5

V článku 5 (Stála prevádzkareň) odseky 4 až 10 zmluvy znejú:

„4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň" nezahŕňa:

a) využívanie zariadení výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia tovaru patriaceho podniku,

b) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia,

c) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom,

d) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,

e) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely poskytovania akýchkoľvek iných činností,

f) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely vykonávania akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e),

za predpokladu, že takáto činnosť, alebo v prípade písm. f), celková činnosť trvalého miesta výkonu činností, predstavuje činnosti prípravného alebo pomocného charakteru.

5. Odsek 4 tohto článku sa neuplatní na trvalé miesto výkonu činnosti, ktoré podnik používa alebo udržiava, ak tento podnik alebo s ním úzko prepojený podnik vykonáva činnosť na tom istom mieste alebo na inom mieste v tom istom zmluvnom štáte, a

a) toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre tento podnik alebo s ním úzko prepojený podnik podľa ustanovení tohto článku, alebo

b) celková činnosť, ktorá je výsledkom kombinácie činností vykonávaných týmito dvomi podnikmi na tom istom mieste, alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojenými podnikmi na dvoch miestach, nemá prípravný alebo pomocný charakter,

za predpokladu, že tieto činnosti vykonávané týmito dvomi podnikmi na tom istom mieste, alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojenými podnikmi na dvoch miestach, predstavujú doplňujúce funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej činnosti podniku.

6. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku, ale s výhradou odseku 7 tohto článku, ak osoba koná v zmluvnom štáte v zastúpení podniku a pritom v rámci tejto činnosti obvykle uzatvára zmluvy alebo zohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní zmlúv bez významných úprav zo strany podniku, pričom sa tieto zmluvy uzatvárajú:

a) v mene podniku; alebo

4

b) o prevode vlastníckych práv k majetku alebo na udelenie práv na používanie majetku, ktorý podnik vlastní, alebo ktorý má podnik právo používať; alebo

c) na poskytovanie služieb týmto podnikom,

bude sa takýto podnik považovať za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom štáte v súvislosti s akýmikoľvek činnosťami, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4 tohto článku, ktoré nezakladajú stálu prevádzkareň podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie (iného ako trvalého miesta na podnikanie, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 tohto článku).

Avšak, ak osoba konajúca v zmluvnom štáte v zastúpení podniku obvykle neuzatvára zmluvy ani nezohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní takýchto zmlúv, ale obvykle udržiava v tomto zmluvnom štáte zásobu tovaru, z ktorého táto osoba pravidelne dodáva tovar v zastúpení tohto podniku, bude sa takýto podnik považovať za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom štáte.

7. Odsek 6 tohto článku sa neuplatní, ak osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte v zastúpení podniku druhého zmluvného štátu, vykonáva činnosť v prvom zmluvnom štáte ako nezávislý zástupca a koná v mene tohto podniku v rámci riadneho výkonu tejto činnosti. Ak však osoba koná výlučne alebo takmer výlučne v zastúpení jedného alebo viacerých podnikov, s ktorými je úzko prepojená, takáto osoba sa nebude považovať za nezávislého zástupcu v zmysle tohto odseku, a to vo vzťahu k akémukoľvek takémuto podniku.

8. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, poisťovacia spoločnosť jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na území tohto druhého zmluvného štátu alebo poisťuje riziká, ktoré tam vznikli, prostredníctvom inej osoby ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 7 tohto článku.

9. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoje podnikanie v tomto druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

10. Na účely tohto článku, osoba alebo podnik je úzko prepojený s podnikom, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna ovláda druhú, alebo ak sú obidve ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom prípade sa osoba alebo podnik bude považovať za úzko prepojený s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na druhom (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial equity interest)), alebo ak iná osoba alebo podnik má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti) na osobe a podniku alebo na dvoch podnikoch.“.

5

Článok 6

V článku 7 (Zisky z podnikania) sa dopĺňa odsek 8, ktorý znie:

“8. Zmluvný štát nevykoná žiadnu úpravu ziskov, ktoré sú prisúditeľné stálej prevádzkarni podniku jedného zo zmluvných štátov po 8 rokoch od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom by boli zisky prisúditeľné tejto stálej prevádzkarni. Ustanovenia tohto odseku sa neuplatnia v prípade podvodu, hrubej nedbanlivosti alebo vedomého zanedbania.”.

Článok 7

V článku 9 (Prepojené podniky) sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:

“3. Zmluvný štát nezahrnie do ziskov podniku a následne nezdaní zisky, ktoré by tento podnik dosiahol, ale z dôvodu podmienok uvedených v odseku 1 ich nedosiahol, po 8 rokoch od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom by tento podnik dosiahol tieto zisky. Ustanovenia tohto odseku sa neuplatnia v prípade podvodu, hrubej nedbanlivosti alebo vedomého zanedbania.”.

Článok 8

Článok 21 (Zamedzenie dvojitého zdanenia) zmluvy znie:

„Článok 21

Zamedzenie dvojitého zdanenia

1. Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy, ktoré môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte podľa ustanovení tejto zmluvy (okrem situácií a v rozsahu, keď takéto ustanovenia umožňujú zdanenie druhým zmluvným štátom výlučne preto, že tento príjem je tiež príjmom plynúcim rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu), skôr uvedený zmluvný štát povolí znížiť daň z príjmov svojho rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej v druhom zmluvnom štáte.

Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane z príjmov vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

2. Ak v súlade s akýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá rezident zmluvného štátu, sú oslobodené od dane v tomto zmluvnom štáte, tento zmluvný štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy tohto rezidenta vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy.“.

Článok 9

Článok 23 (Procedúra vzájomnej dohody) odsek 2 druhá veta zmluvy znie:

“Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, avšak v každom prípade najneskôr do 11 rokov od konca príslušného zdaňovacieho obdobia.”.

6

Článok 10

1. V článku 24 (Výmena informácií) sa do odseku 2 zmluvy dopĺňa veta, ktorá znie:

“Bez ohľadu na vyššie uvedené môžu byť informácie získané jedným zmluvným štátom použité na iné účely, ak tieto informácie môžu byť použité na takéto iné účely podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov a príslušný orgán zmluvného štátu poskytujúceho informácie udelil na takéto použitie súhlas.”.

2. V článku 24 (Výmena informácií) odseku 5 zmluvy sa vypúšťa druhá veta.

Článok 11

Článok 26 (Obmedzenie výhod zo zmluvy) zmluvy znie:

“Článok 26

Oprávnenie na výhody

1. Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúcich k tejto výhode, táto výhoda bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy, nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu, ak sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.

2. Ak sú na základe odseku 1 tohto článku rezidentovi jedného zmluvného štátu odopreté výhody vyplývajúce z tejto zmluvy v druhom zmluvnom štáte, príslušný orgán tohto druhého zmluvného štátu to oznámi príslušnému orgánu prvého zmluvného štátu.”.

Článok 12

Ktorýkoľvek zmluvný štát písomne oznámi diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu ukončenie postupov vyžadovaných jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre nadobudnutie platnosti tohto protokolu. Protokol nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dni prijatia neskoršieho z týchto oznámení. Ustanovenia tohto protokolu nadobúdajú účinnosť v oboch zmluvných štátoch:

a)v Slovenskej republike:

(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom tento protokol nadobudol platnosť,

(ii) v prípade ostatných daní, na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom tento protokol nadobudol platnosť;

7

b)v Iránskej islamskej republike:

(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. dňa mesiaca Farvardin, Solar Hijra (čo zodpovedá 20./21. marcu) v iránskom kalendárnom roku nasledujúceho po roku, v ktorom tento protokol nadobudne platnosť v Slovenskej republike,

(ii) v prípade ostatných daní z príjmov na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. dňa mesiaca Farvardin, Solar Hijra (čo zodpovedá 20./21. marcu) v iránskom kalendárnom roku nasledujúceho po roku, v ktorom tento protokol nadobudne platnosť v Slovenskej republike.

Článok 13

Tento protokol sa prestane vykonávať, keď sa zmluva prestane vykonávať podľa článku 28 (Ukončenie platnosti) zmluvy.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

Dané v ........................ dňa ................. 20..........., čo zodpovedá ………………………., v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku, v perzskom jazyku a v anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.

Za Slovenskú republiku

Za Iránsku islamskú republiku

Marek Eštok v. r.

Dr. Majid Takht-Ravanchi v. r.