Parlamentný inštitút K NR SR  
máj 2025  
Obsah  
Makroekonomický vývoj (rok 2024 a 2025)  
november 2023  
Hrubý domáci produkt  
Nezamestnanosť  
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda  
Inflácia  
Stavebná produkcia  
Vývoj cien vo výrobnej sfére  
Priemyselná produkcia  
Vývoj cestovného ruchu  
Vývoj verejných financií  
Vývoj zahraničného obchodu  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
Makroekonomický vývoj (rok 2024 a 2025)  
Hrubý domáci produkt  
Ekonomike SR a ukazovateľom HDP v poslednom štvrťroku aj v súhrne za rok 2024  
výrazne pomohla rastúca spotreba domácností aj verejnej správy. Naopak, brzdil  
ju útlm investičných aktivít. Spomedzi odvetví ju podržali najmä mierne rasty  
priemyslu a obchodu s dopravou a cestovným ruchom. V štruktúre ekonomiky sa  
podarilo zvýšiť výkon v porovnaní s rokom 2023 všetkým 10 skupinám odvetví.  
Hrubý domáci produkt (HDP) sa vo 4. štvrťroku 2024 medziročne zvýšil o 1,7 %  
(v stálych cenách, sezónne neupravený). Objem HDP v bežných cenách bol  
medziročne vyšší o 4,6 % a dosiahol 34 mld. eur. Po sezónnej úprave bol HDP  
medzikvartálne (oproti 3. štvrťroku 2024) reálne vyšší o 0,5 %.  
Na základe Rýchleho odhadu HDP dosiahla slovenská ekonomika v 1. štvrťroku  
2025 medziročný rast na úrovni 0,9 %. V porovnaní s vývojom v predošlých  
štvrťrokoch stratilo tempo rastu na dynamike, rast pod úrovňou 1 % bol naposledy  
zaznamenaný v 1. štvrťroku 2023.  
Viac informácií tu a tu.  
Graf 1: Hrubý domáci produkt SR, štvrťročne, medziročná zmena v %  
(v stálych cenách, sezónne neočistený)  
Rast HDP:  
1.Q 2024: 3,3 %  
2.Q 2024: 2,1 %  
3.Q 2024: 1,4 %  
4.Q 2024: 1,7 %  
1.Q 2025: 0,9 %  
(Rýchly odhad)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [nu0001qs]  
  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
Nezamestnanosť  
Početľudíbezpráceamiera  
Graf 2: Nezamestnanosť v SR, štvrťročne  
nezamestnanosti počas 4. štvrťroka  
2024 medziročne klesli na úroveň 5,2%  
(145,3tis. osôb).  
v tis. osôb (ľavá os), v % (pravá os)  
Za posledné 4 roky klesol počet  
dlhodobo nezamestnaných prvýkrát  
pod úroveň 100 tisíc osôb, konkrétne ich  
počet v roku 2024 dosiahol 95,9 tisíc.  
Poklesy počtu nezamestnaných  
a miery nezamestnanosti boli v roku  
2024 zaznamenané vo všetkých  
krajoch, najvýraznejšie zlepšenie  
nastalo v Košickom a Bansko-  
Zdroj: ŠÚ SR (Výberové zisťovanie pracovných síl)  
bystrickom kraji.  
Viac informácií tu.  
Graf 3: Nezamestnanosť v SR za rok, v tis. osôb, VZPS  
počet  
nezamestnaných  
v r. 2024 dosiahol  
147,7 tis. osôb,  
medziročne sa  
znížil o 14,2 tis. osôb  
(8,8 %)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [pr0101qs]  
Graf 4: Miera evidovanej nezamestnanosti v SR, mesačne, v %  
Mieraevidovanej  
nezamestnanosti  
dosiahla vapríli  
2025 úroveň 4,83%.  
Na porovnanie,  
v apríli 2024 bol tento  
ukazovateľ na úrovni  
4,99 %.  
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie.  
  
  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda  
Zamestnanosť v prvom štvrťroku 2025 medziročne poklesla v 7 z 10 sledovaných  
odvetví. Najväčší pokles bol zaznamenaný vo veľkoobchode (-2,5 %), naopak  
najvýznamnejší medziročný nárast počtu zamestnaných osôb zaznamenal sektor  
ubytovania (+3,2 %).  
Viac informácií tu.  
Podľa Výberového zisťovania prac. síl dosiahla miera zamestnanosti za celý rok 2024  
úroveň 78,1 %, čo znamená medziročný nárast o 0,6 p. b. oproti roku 2023. Počty  
pracujúcich vzrástli v 6 z 8 krajov Slovenska, najvýraznejší nárast zaznamenal Košický kraj  
o vyše 5 tis. osôb (+1,5 %) a Bratislavský kraj o 4 tis. osôb (+1,1 %). Jediným krajom, kde bol  
zaznamenaný pokles zamestnanosti, o viac ako o 4 tis. pracujúcich (-1,3 %), bol Nitriansky  
kraj.Početpracujúcichv4. štvrťroku2024 prekročil 2,646mil. osôb.  
Viac informácií tu.  
V absolútnych číslach dosiahla priemernánominálnamesačná  
mzdazamestnancav4. štvrťroku2024 úroveň 1643eur.  
Zacelýrok2024 dosiahol tento ukazovateľ hodnotu 1524eur,  
primedziročnomraste 6,6%.  
Rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR sa ku koncu roka 2024 spomalil.  
Priemerná nominálna mesačná mzda zaznamenala v poslednom štvrťroku 2024  
medziročný nárasto4,7% a priemernáreálnamesačnámzdao1,6%.  
Graf 5: Priemerná mesačná mzda v SR (medziročná zmena v %), štvrťročne  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [pr0204qs]. Vlastné spracovanie.  
  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
Graf 6: Priemerná mesačná mzda, štvrťročne  
v eur (ľavá os), index nominálnej mzdy (pravá os)  
Temporastupriemernej  
nominálnejmesačnej  
mzdyzamestnanca  
hospodárstva SR sa od  
4. štvrťroka 2023  
kontinuálnespomaľuje:  
4. štvrťrok 2023: 10,6%  
1. štvrťrok 2024: 9%  
2. štvrťrok 2024: 7,1%  
3. štvrťrok 2024: 5,8%  
4. štvrťrok 2024: 4,7%  
Zdroj: ŠÚ SR  
V súhrne za prvé tri mesiace roka 2025 medziročne vzrástli nominálne mzdy vo  
všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach. Reálny rast bol zaznamenaný v 8 z nich,  
pohyboval sa v rozpätí od 4,3 % v ubytovaní do 0,3 % v priemysle. Mzdy po zohľadnení  
vplyvu inflácie boli nižšie ako vlani o 1 % vo vybraných trhových službách a o 0,4 % vo  
veľkoobchode.  
V marci 2025 sa tempo rastu miezd vo väčšine odvetví spomalilo oproti  
predchádzajúcemu mesiacu.  
Viac informácií tu.  
Graf 7: Priemerná reálna mesačná mzda v SR vo vybraných odvetviach  
(medziročná zmena v %)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [pr0204qs].  
  
  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia  
Miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2024 oproti  
predchádzajúcemu roku v priemere 2,8 %. Rast cien počas roka 2024 neprekročil 4 % ani  
v jednom mesiaci daného roku. Významný vplyv na spomalenie rastu priemernej ročnej  
inflácie oproti roku 2023 mali ceny potravín a nealkoholických nápojov (+2,5 %), ako aj  
ceny bývania a energií (+0,5 %). Jadrová a čistá inflácia dosiahli za rok 2024 zhodne  
v priemere 2,5%.  
Viac informácií tu.  
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v apríli 2025 vzrástli medzimesačne o 0,1 %  
a medziročne o 3,7 %. Išlo zatiaľ o najnižšie hodnoty v tomto roku, medziročná inflácia  
dosiahla v marci 4 % a vo februári 3,8 %.  
Mierainflácie v apríli  
Jadrová inflácia dosiahla v apríli 2025 hodnotu 2,9 %  
a čistá inflácia 2,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia  
a čistá inflácia dosiahli zhodne 0,1 %  
2025 (medziročne)*  
ZAMESTNANCI: 3,8%  
Infláciu v medziročnom porovnaní naďalej ovplyvňovalo  
drahšie stravovanie, potraviny a služby osobnej starostlivosti.  
Priaznivý vplyv na jej vývoj mali medzimesačne lacnejšie  
alkoholické nápoje a pohonné látky. Spomalenie inflácie  
podporili výrazne lacnejšie pohonné hmoty, motorové  
DÔCHODCOVIA: 3,3%  
NÍZKOPRÍJMOVÉ  
SKUPINY:  
3,7%  
* pre vybrané sociálne  
skupiny  
vozidlá a farmaceutické výrobky.  
Viac informácií tu.  
Graf 8: Priemerná mesačná inflácia v SR (v %), CPI  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [sp0029ms]  
  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
Stavebná produkcia  
V súhrne za rok 2024 skončili v poklese všetky zložky domácej produkcie. Stavebníctvo  
spomalil najmä dvojciferný medziročný pokles prác na inžinierskych stavbách. Podľa  
typu prác sa útlm prejavil pri novej výstavbe aj opravách. Celkový výsledok sektora  
nevylepšili ani mierne rastúce výkony v posledných dvoch mesiacoch roka.  
Viac informácií tu.  
Graf 9: Ročná stavebná produkcia SR (medziročná zmena v %), v stálych cenách  
Zdroj: Štatistický úrad SR, [Príloha]  
Graf 10: Štruktúra stavebnej produkcie SR v roku 2024 (v % z celku)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie.  
  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Rast stavebnej produkcie dosiahol v marci 2025 takmer 7 %. Pozitívny výsledok  
odvetvia podporil viac ako 5 % rast domácej novej výstavby a tiež dvojciferný  
nárast prác na inžinierskych stavbách. Pokračovali aj výrazne vyššie objemy  
stavebnej produkcie v zahraničí.  
V súhrne za 1. štvrťrok 2025 dosiahla hodnota stavebnej produkcie 1,5 mld. eur,  
čo predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. Vzrástla dominantná nová  
výstavba o 3,4 % ako aj opravy a údržba o 1,1 %. Z hľadiska výrobného zamerania  
mierne vzrástol objem výstavby budov, a to o 0,6 % a taktiež objem prác na  
inžinierskych stavbách o 5,3 %. Práce realizované v zahraničí oproti vlaňajšku  
vzrástli takmer o 45 %.  
Viac informácií tu.  
Graf 11: Stavebná produkcia SR (medziročná zmena v %), v stálych cenách  
+6,8 %  
+5,6 %  
-0,4 %  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [st0005ms]  
Vývoj cien vo výrobnej sfére  
V marci 2025 došlo medziročne k zvýšeniu cien priemyselných výrobcov pre  
tuzemský trh (+2,6 %), poľnohospodárskych výrobkov (+7,5 %) a takisto cien  
stavebných prác (+5,6%) a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve  
(+2,0 %).  
Vyššie ceny si udržalo až 12 zo 16 sledovaných odvetví priemyslu. K nárastu cien  
priemyselných výrobcov v tuzemsku prispela rastúca cena za dodávku  
elektriny(+4,2 %) aj za dodávku vody (+3,7 %). Ceny sa zvýšili najvýraznejšie vo  
výrobe z gumy a plastu o 5,1 %, vo výrobe dopravných prostriedkov o 3,6 % a vo  
výrobe potravín, nápojov a tabaku o 2,2 %. Tlmiaci účinok na celkový výsledok  
mal pokles cien výroby koksu a ropných výrobkov o 11,6 % a výroby kovov o 1,6 %.  
Viac informácií tu.  
  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Graf 12: Ceny vo výrobnej sfére v SR (medziročná zmena v %)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [sp0101ms]  
Najpredávanejšie palivo motorová nafta pokračovala v polovici mája v trende  
zlacňovania, jej cena (1,388 eur/l) bola v 20. týždni najnižšia od januára 2022.  
Benzíny sa predávali za najvyššie ceny za posledných 5 týždňov. Sledované ceny  
pohonných látok boli oproti vlaňajšiemu máju stále nižšie, v priemere o 8 %.  
Cena LNG (skvapalnený zemný plyn) v 20. týždni v porovnaní s predchádzajúcim  
týždňom zlacnela o 3,6 centa na 1,614 eur/kg. Cena LPG (skvapalnený ropný plyn)  
bola na úrovni 0,701 eur/l a CNG (stlačený zemný plyn) na úrovni 1,660 eur/kg.  
Viac informácií tu.  
Graf 13: Priemerné ceny prémiových a bežných palív v SR  
(v eur/l)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [sp0207ts]  
  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Priemyselná produkcia  
Priemyselná produkcia v marci 2025 medziročne vzrástla o 3,5 %, čím po prvý raz v tomto  
roku zaznamenala rast. Najvýraznejšie k tomu prispela výroba dopravných prostriedkov  
(+20,6 %). Najvýznamnejší pokles sa v marci 2025 naopak prejavil v dodávke elektriny a plynu  
(-15,6 %) a vo výrobe strojov (-15,7 %). Celkovo 11 z 15 sledovaných odvetví dosiahlo v marci  
medziročnevyššívýkon.  
Viacinformáciítu.  
Graf 14: Priemyselná produkcia v SR (medziročná zmena v %), očistené o počet prac. dní  
+20,6 %  
výroba dopr. prostriedkov  
+3,5%  
priemysel spolu  
-15,6 %  
dodávka elektriny a plynu  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [pm0042ms]  
Graf 15: Najvýznamnejšie vplyvy na priemyselnú produkciu v SR v marci 2025  
(medziročná zmena v %)  
+3,5 %  
+20,6 %  
-15,6 %  
-15,7 %  
+25,8 %  
+18,5 %  
+7,4 %  
-6,1 %  
+11,3 %  
-2,5 %  
+6,7 %  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [pm0042ms]  
  
11  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Vývoj cestovného ruchu  
V ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku sa v marci 2025 ubytovalo  
takmer 406 tisíc hostí, čo bolo o necelé 1 % menej ako pred rokom. V porovnaní  
s cestovateľsky najúspešnejším marcom 2019 to bolo o 6,4 % menej. Hostia strávili  
v marci 2025 v hoteloch a penziónoch viac ako 1 milión nocí, čo bolo o 3,5 % menej ako  
pred rokom. Priemerná dĺžka pobytu predstavovala 2,5 noci.  
Takmer dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných v marci 2025 tvorili domáci  
návštevníci. Ich počet, 263-tisíc hostí, medziročne klesol o takmer 1 %. Zahraničná  
návštevnosť s počtom ubytovaných 143 tis. klesla v medziročnom porovnaní o skoro 2 %.  
Viac informácií tu.  
Graf 16: Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v SR (v tis. osôb)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [cr3804mr]  
Graf 17: Štruktúra návštevníkov v ubyt. zariadeniach cest. ruchu v SR, ročne (v %)  
Podiel domácich  
návštevníkov:  
2019: 61,52 %  
2020: 73,40 %  
2021: 78,87 %  
2022: 67,01 %  
2023: 63,60 %  
2024: 63,40 %  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [cr2001rs] Vlastné spracovanie.  
  
12  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Vývoj verejných financií  
Priebežnéplnenieštátnehorozpočtu  
Štátnyrozpočet dosiaholkukoncuapríla2025hotovostnýschodokvovýške2084,7mil.  
eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie  
o 1 714,0 mil. eur (+30,5 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež  
vyššie, a to o 598,5 mil. eur (+6,8 %). Uvedené znamenalo medziročné zlepšenie  
hospodáreniaštátnehorozpočtuo1115,5mil. eur(+34,9%).  
Viacinformáciítu.  
Tabuľka 1: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu za rovnaké obdobie roka 2024 a 2025  
(na hotovostnej báze, v tis. eur)  
Zdroj: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie.  
Deficitadlhverejnýchfinancií  
Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2024 dosiahol 6,91 mld. eur (5,27 % HDP).  
Oproti rozpočtovým cieľom vo výške 6,0 % HDP predstavoval výsledný schodok  
hospodárenia pozitívnu odchýlku 0,7 % HDP, najmä kvôli neskoršiemu dodaniu vojenskej  
techniky. V roku 2023 bol deficit verejnej správy na úrovni 5,19 % HDP.  
Dlh verejnej správy v roku 2024 dosiahol 77,65 mld. eur, čo predstavuje 59,3 % HDP.  
Hodnota hrubého dlhu medziročne stúpla o 8,75 mld. eur (o 3,6 p. b. HDP), pričom oproti  
predpokladom rozpočtu je výsledná hodnota za rok 2024 vyššia o 1,0 % HDP aj kvôli  
zvýšeniu hotovostnej rezervy. Verejné zadlženie tak prekračuje horný limit dlhovej brzdy  
o 6,3 % HDP.  
Viac informácií tu a tu.  
  
13  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Vývoj zahraničného obchodu  
Slovenský zahraničný obchod skončil rok 2024 s prebytkom 3,29 mld. eur, čo znamená  
26,8 % pokles výšky obchodného salda v porovnaní s rokom 2023.  
Hodnota vyvezeného tovaru bola v roku 2024 v objeme 106,6 mld. eur, v porovnaní  
s predchádzajúcim rokom bola nižšia o takmer 1,84 mld. eur. Pokles ovplyvnil najmä  
slabší vývoz automobilov. Import bol v roku 2024 na úrovni 103,3 mld. eur, v porovnaní  
s rokom 2023 zaznamenal mierny pokles o 629 mil. eur.  
Graf 18: Dovoz a vývoz tovaru, obchodné saldo (v mld. eur), ročne  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [zo0001ms] Vlastné spracovanie.  
Bilancia zahraničného obchodu Slovenska v marci 2025 skončila s najvyšším  
prebytkom za posledných 9 mesiacov, v objeme 406,4 mil. eur. Vývoz aj dovoz  
medziročne rástli dvojciferným tempom. K pozitívnej bilancii prispel nárast vývozu  
motorových vozidiel, vyšší dovoz ťahali hlavne “smartfóny” a súčiastky vozidiel.  
V súhrne za prvý štvrťrok 2025 zaznamenal vývoz medziročný rast o 5,5 % na 27,6 mld.  
eur. Dovoz taktiež medziročne rástol (+11,2 %) na úroveň 27,2 mld. eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo za 1. štvrťrok 2025 aktívne v objeme 379 mil. eur. Za rovnaké  
obdobie roku 2024 (t. j. v 1. štvrťroku 2024) bolo v prebytku takmer 1,7 mld. eur.  
Viac informácií tu.  
  
14  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Graf 19: Dovoz a vývoz tovaru (v mld. eur), mesačne  
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube. [zo0001ms]  
Text a grafická úprava: Ing. Veronika Lipková, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka Parlamentného inštitútu  
Zdroje: Štatistický úrad SR, MF SR, ÚPSVaR, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Všetky iniciatívne materiály PI vrátane tohto nájdete na:  
https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/pi/oa/materialy/pm  
© Parlamentný inštitút K NR SR  
máj 2025