Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
31/2022  
Zamestnávanie profesionálnych športovcov  
a športových odborníkov  
vo vybraných štátoch Európy  
Anotácia:  
Analýza sa zameriava na  
pracovnoprávne postavenie  
profesionálnych športovcov  
a športových odborníkov.  
Pokúša sa zodpovedať na  
otázky, ako je legislatívne  
upravené, najmä či daný štát  
disponuje špecifickými  
právnymi predpismi v tejto  
oblasti, alebo sa riadi  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
odbor Parlamentný inštitút  
všeobecnými. Všíma si tiež, aké  
typy pracovných zmlúv sa  
s príslušnými osobami  
uzatvárajú.  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
šport, športovec, športový  
odborník, zákon o športe,  
pracovnoprávna legislatíva,  
pracovná zmluva, SZČO  
december 2022  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Všetky iniciatívne materiály PI nájdete na:  
https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/ka  
ncelaria/pi/oa/materialy/pm  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Anotácia  
Komparatívna analýza sa zameriava na pracovnoprávne postavenie profesionálnych športovcov  
a športových odborníkov vo vybraných európskych štátoch. Pokúša sa zodpovedať na otázku, ako je  
legislatívne upravené pracovnoprávne postavenie športovcov a športových odborníkov, predovšetkým či  
daný štát disponuje špecifickými právnymi predpismi v tejto oblasti, alebo sa riadi všeobecnými, najmä  
Zákonníkmi práce. Všíma si tiež, aké typy pracovných zmlúv sa s príslušnými osobami uzatvárajú.  
Kľúčové slová  
šport, športovec, športový odborník, zákon o športe, pracovnoprávna legislatíva, pracovná  
zmluva, SZČO  
Employment status of professional athletes and sports professionals  
Annotation  
The comparative analysis focuses on the employment status of professional athletes and sports  
professionals in selected European states. It attempts to answer questions such as how the law regulates  
employment status of athletes and sports professionals, whether the state has specific legislation in this  
area or it is governed by general one, especially by the Labor Code. It also notes what types of  
employment contracts are concluded with the persons concerned.  
Key words  
sport, athlete, sports expert, sports act, labour legislation, employment contract, self-employed  
person  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Obsah  
1
2
3
Úvod............................................................................................................................................................. 5  
Situácia v Slovenskej republike........................................................................................................... 6  
Prehľad zákonných úprav v oblasti zamestnávania športovcov v Európe ................................. 7  
3.1  
3.2  
Štáty, ktoré majú samostatný zákon o športe............................................................... 7  
Štáty so všeobecnou pracovnoprávnou legislatívou................................................. 10  
4
5
6
Záver........................................................................................................................................................... 16  
Príloha........................................................................................................................................................ 18  
Zdroje......................................................................................................................................................... 20  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
1 Úvod  
Cieľom komparatívnej analýzy je priniesť prehľad toho, ako je upravené  
pracovnoprávne postavenie profesionálnych športovcov a športových odborníkov v siedmich  
vybraných členských štátoch EÚ, konkrétne v Dánsku, vo Fínsku, v Maďarsku, Nórsku,  
Nemecku, Rakúsku a Slovinsku.  
So základnou formuláciou témy sme sa obrátili na Národnú kanceláriu Eurydice na  
Slovensku, ktorá je súčasťou korešpondenčnej siete odborníkov na oblasť školstva európskych  
1
štátov. Prostredníctvom portálu CIRCABC položila svojim partnerom otázky sformulované  
na základe zadania:  
1. Ako je upravené pracovnoprávne postavenie športovcov  
a športových  
odborníkov? Existuje v tomto smere špeciálna legislatíva, alebo sa oblasť riadi  
všeobecnými predpismi v pracovnoprávnej oblasti?  
2. Aké typy pracovných zmlúv existujú pre športovcov a športových odborníkov?  
(napr. zamestnanecké, zmluvy so SZČO, obchodné). Kto ich uzatvára?  
Využili sme aj dáta z internej databázy výmeny informácií Európskeho centra pre  
parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD). Išlo o staršie požiadavky č. 296 Profesionálni  
športovci – zamestnávanie (Professional Sport Players – Employment System; august 2004)  
a č. 2222 Štátna podpora vrcholových športovcov (State support for top-level sport athletes;  
2
február 2013). Tie nám pomohli najmä pri vyhľadávaní legislatívy a v základnej orientácii.  
Keďže sú však už staršieho dáta, museli sme ich ďalej overovať a aktualizovať. Vychádzali  
sme pritom z primárnych zdrojov – konkrétnych zákonov jednotlivých štátov, ktoré sme sa  
usilovali čerpať z overených webových sídiel (parlament, vláda, ministerstvá, zbierky  
zákonov a podobne).  
Kvalitným aktuálnym sekundárnym zdrojom sa ukázala byť právnická príručka The  
Sports Law Review (ostatná 7. edícia zo septembra 2021), kde sme našli túto tému spracovanú  
pre štyri požadované štáty (Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Rakúsko), pričom analyzované sú  
tu aj viaceré ďalšie európske a mimoeurópske štáty. Nápomocné boli aj jej predchádzajúce  
vydania.  
1
CIRCABC. Dostupné na internete: https://circabc.europa.eu/ui/welcome. Ide o portál, ktorý ponúka  
jednoduchý spôsob zdieľania informácií v Európskej komisii prostredníctvom tisícov používateľov  
a záujmových skupín. Verejne nie je skupina korešpondentov Eurydice prístupná, odpovede nám  
poskytla národná koordinátorka.  
2
Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD; dostupné po prihlásení):  
https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/296  
https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/156855  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
2 Situácia v Slovenskej republike  
Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu  
(iný pracovnoprávny vzťah; závislá práca) alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (so  
zmluvou so športovou organizáciou alebo bez zmluvy), prípadne v rezortnom športovom  
stredisku na základe pracovnoprávneho vzťahu (resp. obdobného vzťahu).  
Športový odborník vykonáva činnosť ako podnikanie, na základe zmluvy o výkone činnosti  
športového odborníka, pracovnoprávneho (obdobného) vzťahu, ako dobrovoľník, alebo bez zmluvy.  
Základný právny rámec je daný zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov:  
PRVÁ ČASŤ  
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA  
Pôsobnosť Zákonníka práce  
§ 2 (3)  
Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom  
vykonávaní športu a na právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy  
o výkone činnosti športového odborníka sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.  
Podrobnosti sú dané zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
v znení neskorších predpisov:  
DRUHÁ ČASŤ  
OSOBY V ŠPORTE  
PRVÁ HLAVA  
ŠPORTOVEC A ŠPORTOVÝ ODBORNÍK  
Športovec  
§ 4  
(1) Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako  
neorganizovaný športovec.  
(2) Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je  
registrovaný v zdrojovej evidencii.  
(3) Profesionálny športovec vykonáva šport  
a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre  
športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c),  
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného  
predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo  
c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.  
Viac z daného zákona k tejto téme pozri v prílohe.  
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
3 Prehľad zákonných úprav v oblasti zamestnávania športovcov v Európe  
3.1 Štáty, ktoré majú samostatný zákon o športe  
Maďarsko  
3
Zákon I/2004 o športe stanovuje niektoré podrobnosti, ktoré platia v prípade dohôd  
o pracovnej činnosti profesionálnych športovcov. Profesionálni športovci môžu uzatvárať  
pracovné zmluvy s profesionálnymi klubmi len vtedy, ak vnútorný predpis príslušného  
športového zväzu neustanovuje inak.  
Pracovné zmluvy sú platné len vtedy, ak upravia rozsah práce a odmenu za ňu, druh práce,  
čas práce a odpočinku a poskytovanie dovolenky za kalendárny rok. Zákon o športe obsahuje  
ďalšie náležitosti (napr. zmluvy možno uzatvárať len na dobu určitú, skúšobná doba nie je  
prípustná, iné zmluvy môžu profesionálni športovci uzatvárať len s predchádzajúcim  
súhlasom klubu). Akékoľvek ďalšie dohody uzatvorené so športovcami, popri dohodách  
o pracovnej činnosti, ktoré ich odmeňujú za ich športovú činnosť, sú neplatné. Z hľadiska  
4
ochrany mzdy platia všeobecné ustanovenia Zákonníka práce.  
Zákon o športe  
Ustanovenia týkajúce sa profesionálnych športovcov  
§ 8  
(1) Profesionálny športovec vykonáva svoju športovú činnosť na základe pracovnej zmluvy alebo dohody  
o vykonaní práce uzatvorenej so športovou organizáciou (sportszervezettel kötött munkaszerződés vagy  
megbízási szerződés alapján fejti ki sporttevékenységét) za predpokladu, že odmena sa vypláca ako mzda  
podľa zákona o účtovníctve.  
(2) Na zamestnávanie profesionálneho športovca v súvislosti so športovou činnosťou sa vzťahuje  
Zákonník práce s týmito výnimkami:  
a) pracovný pomer možno uzavrieť len na dobu určitú,  
b) nemožno uložiť skúšobnú dobu,  
c) -  
d) profesionálny športovec môže byť pravidelne zamestnaný počas štátnych sviatkov...  
...  
(5) Nehoda profesionálneho športovca pri výkone športovej činnosti v súvislosti s pracovnoprávnym  
vzťahom alebo zmluvným vzťahom sa považuje za pracovný úraz. Zamestnávateľ alebo sponzor je  
povinný uzavrieť životné a športové úrazové poistenie v prospech profesionálneho športovca.  
3
Pôvodné znenie zákona bez novelizácií v angličtine pozri: http://www.aikido-  
szakszovetseg.hu/doc/lawonsport.pdf  
4
Viac v právnickej príručke Sports Law Review vo viacerých vydaniach. Online dostupná napr. tu:  
https://www.nkf.ch/app/uploads/2022/10/Sports-Law-Review-Edition-4.pdf, 2019.  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Slovinsko  
5
V Slovinsku existuje samostatný zákon o športe z roku 2017. Z hľadiska témy je relevantná  
najmä Kapitola VIII Práca v športe, najmä jej časti 2 Špecifiká práce v športe a 3 Zamestnávanie  
vrcholových športovcov a odborných pracovníkov vo verejnom sektore, obzvlášť § 46 – 64.  
2. Špecifiká práce v športe  
čl. 59 (Zamestnanie športovcov a odborných pracovníkov v športe)  
(1) Pracovnoprávne vzťahy športovcov a odborníkov v športe podliehajú zákonu upravujúcemu  
pracovnoprávne vzťahy.  
(2) V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so športovcom alebo profesionálom, ako je uvedené v čl. 2  
ods. 46 zákona, môžu zmluvné strany v pracovnej zmluve ustanoviť odlišné ustanovenia, t. j. bez  
ohľadu na obmedzenia stanovené zákonom o pracovnoprávnych vzťahoch, pokiaľ ide o:  
1. podmienky a obmedzenia pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú;  
2. pracovný čas;  
3. poskytovanie prestávok a doby odpočinku;  
4. odmenu za prácu;  
5. disciplinárnu zodpovednosť;  
6. ukončenie pracovnej zmluvy.  
čl. 62 (Samostatný výkon práce v športe)  
(1) Samostatnú prácu v športe môžu vykonávať súkromní športoví pracovníci a profesionálni športovci.  
(2) Súkromní športoví pracovníci môžu vykonávať prácu v športe za predpokladu, že majú primerané  
vzdelanie alebo odbornú kvalifikáciu v súlade s článkami 48 a 49 tohto zákona a sú zapísaní v  
registri súkromných športových pracovníkov na ministerstve.  
(3) Profesionálni športovci môžu pracovať v športe, ak dosiahli vek najmenej 15 rokov a sú zapísaní  
v registri profesionálnych športovcov na ministerstve.  
...  
3. Zamestnávanie vrcholových športovcov a odborných pracovníkov vo verejnom sektore  
čl. 63 (Účel zamestnania)  
(1) S cieľom podpory a poskytovania systémovej pomoci špičkovému športu a posilnenia štátnych  
a miestnych komunít môžu byť prijatí vrcholoví športovci a expertní športoví pracovníci... do  
zamestnania vo verejnom sektore.  
5
Dostupné online na: https://pisrs.si/pregledPredpisa?id=ZAKO6853  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
(2) Služobný pomer podľa predchádzajúceho odseku sa uzatvára spôsobom a za podmienok  
ustanovených predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy, postavenie zamestnancov vo  
verejnom sektore, polícii, obrane alebo službách v ozbrojených silách Slovinska...  
Ostatné relevantné právne predpisy sú dostupné v slovinčine a sú uvedené na webovej stránke  
Ministerstvo školstva, vedy a športu: Zakoni v podzakonski predpisi na področju športu.  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
3.2 Štáty so všeobecnou pracovnoprávnou legislatívou  
Dánsko  
V Dánsku neexistuje samostatná legislatíva pre športovcov a ani základná pracovnoprávna  
legislatíva neobsahuje špeciálne odkazy na športovcov. Avšak všeobecné pracovné právo  
zahŕňa aj zamestnávanie v športe. Profesionálni športovci sú zamestnaní individuálne  
a nevzťahuje sa na nich nijaký špeciálny systém. Len pre zaujímavosť pripájame zákon  
o elitnom športe (Lov om eliteidræt) a informácie k podpore Tímu Dánska pre elitných  
športovcov. Pripájame tiež základnú pracovnoprávnu legislatívu v agende ministerstva práce  
Fínsko  
Fínska legislatíva neobsahuje definíciu pojmu „profesionálny športovec“. Fínsky olympijský  
výbor definuje pojem vrcholový šport nasledovne: „Športom na vrcholovej úrovni sa rozumejú  
aktivity dospelých a mladistvých od 16 do 18 rokov ... s cieľom dosiahnutia úspechov na  
medzinárodných športových podujatiach a významných súťažiach, ako aj v športe  
hendikepovaných športovcov s cieľom medzinárodných úspechov.“ Fínsko nemá samostatnú  
legislatívu týkajúcu sa zamestnávania športovcov. Existuje však zákon o úrazovom  
a dôchodkovom poistení športovcov.  
Príslušný zákon vyžaduje, aby profesionálny športovec, ktorý zarobí viac ako 9600 € (v čase  
prijatia zákona v roku 2009) za rok alebo za hraciu sezónu športom, mal uzatvorené úrazové  
a dôchodkové poistenie, ktoré upravuje minimálne krytie. „Pri posudzovaní poistnej  
povinnosti sa zohľadnia všetky mzdy vyplatené na základe zmlúv za vyššie uvedené  
obdobie.“ Pre hráčov kolektívnych športov uzatvára poistenie strana, ktorá vypláca mzdu,  
teda v praxi klub, ale pre športovcov je poistenie ako také dobrovoľné. Toto poistenie kryje  
okrem iného finančnú podporu v prípade úrazu aj vo forme úrazovej renty. Zabezpečenie  
v starobe je dané prostredníctvom starobného dôchodku, ktorý sa vypláca odo dňa, keď  
športovec dovŕši 65 rokov.  
Základnými pracovnými predpismi vo Fínsku sú zákon o pracovných zmluvách (55/2001)  
a zákon o pracovnom čase (872/2019). Charakteristika pracovnej zmluvy spočíva v tom, že  
jedna osoba (zamestnanec) vykonáva prácu pre inú osobu (zamestnávateľa) pod jeho  
dohľadom a vedením. Ak sú tieto požiadavky splnené, pracovné predpisy stanovujú  
minimálnu úroveň podmienok zamestnávania. Keďže požiadavka na vykonávanie práce pod  
dohľadom zamestnávateľa zvyčajne vo vzťahoch s klubmi, trénermi či športovými  
združeniami nie je naplnená, jednotliví športovci sa zvyčajne nepovažujú za zamestnancov.  
Na základe viacerých súdnych rozhodnutí sa však ukázalo, že hráči tímových športov, keď  
dostávajú odmenu za svoje výkony, sa považujú za zamestnancov príslušných klubov.  
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Pracovné zmluvy na dobu určitú sú povolené len z osobitných dôvodov týkajúcich sa povahy  
zamestnania. Športovci sú povinní snažiť sa o najlepšie výkony a ich kariérne vrcholy trvajú  
relatívne krátky čas. Použitie pevných termínov viazaných napríklad na ligové sezóny sa teda  
považuje za opodstatnené.  
Podľa zákona o pracovných zmluvách sa zamestnancovi za vykonanú prácu vypláca  
primeraná, bežná odmena. Ochrana platov je v agende odborárov vo forme kolektívneho  
vyjednávania. Jednotliví športovci sú zvyčajne zdaňovaní podľa zákona o dani z príjmov  
(1535/1992). Športovci však môžu konsolidovať časť svojich príjmov zo športu v špeciálnych  
fondoch spravovaných športovými zväzmi.  
Športovci sú často na základe dohody viazaní predpismi medzinárodných športových riadiacich  
orgánov a takáto dohoda môže byť aj pracovnou zmluvou. Podmienky, ktoré narúšajú minimálne  
6
pracovné podmienky zamestnancov v rozsahu fínskeho pracovného práva, sú však neplatné.  
Nemecko  
Profesionálni športovci v Nemecku vykonávajú svoju činnosť ako  
1) samostatne zárobkovo činné osoby (napr. rôzne typy sponzorských zmlúv), najmä  
individuálni športovci (napr. tenisti), sú samostatnými podnikateľmi;  
2) zamestnanci na základe pracovnej zmluvy, sú to najmä športovci vykonávajúci  
kolektívne športy ako zamestnanci klubov alebo športových zväzov; vzťahujú sa na  
nich všeobecné pracovnoprávne predpisy.  
Napr. súťažný poriadok (Spielordnung) Nemeckej futbalovej federácie stanovuje, že  
profesionálny futbalista musí mať uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu so svojím klubom  
a s Nemeckou futbalovou federáciou. Navyše musí mať každý hráč, ktorý chce uzavrieť  
pracovnú zmluvu, vystavenú licenciu, ktorá ho oprávňuje na výkon športovej činnosti.  
Spolková vláda je zodpovedná za vrcholový šport, spolkové krajiny za šport v školách a za  
financovanie na štátnej úrovni, obce (s dotáciami od krajín) sú zodpovedné za športové  
zariadenia.  
V Nemecku neexistuje špecifická pracovná legislatíva pre športovcov. Pracovnoprávne vzťahy  
v športe podliehajú všeobecným pravidlám nemeckého pracovného práva, vrátane  
7
nasledujúcich pozoruhodných ustanovení :  
6
Viac na Sports-Law-Review-Edition-4.pdf, 2019 a nasl.  
7
Viac na: Tamže  
 
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
➢ § 611 Občianskeho zákonníka (BGB), čl. 1 a 2 základného zákona (GG)  
Zamestnaný športovec má právo hrať a trénovať podľa podmienok svojej pracovnej zmluvy.  
Degradácia hráča prvého tímu do rezerv alebo do samostatnej tréningovej skupiny je zrejme  
nezákonná, pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak.  
➢ § 615, veta 3 BGB  
Podľa pravidla o podnikateľskom riziku neočakávané vonkajšie udalosti vedúce k dočasnej  
neschopnosti plniť pracovnú zmluvu zvyčajne patria do zodpovednosti zamestnávateľa  
a neposkytujú dôvod na nezaplatenie zamestnanca.  
Aktualizácia covid-19  
Počas pandémie mali zamestnávatelia možnosť nariadiť svojim zamestnancom vykonávať  
„krátkodobú“ prácu (Kurzarbeit) za určitých podmienok a schválení Spolkovou agentúrou práce  
(Bundesagentur für Arbeit). Systém skráteného pracovného času umožňuje zamestnávateľom skrátiť  
pracovný čas svojich zamestnancov až o 100 % až na 24 mesiacov. Zamestnávateľ tak môže znížiť  
mzdu zamestnanca až o 100 %. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu za prácu na  
kratší pracovný čas až do výšky 67 % svojej stratenej čistej mzdy, ktorú zaplatí Federálna agentúra  
práce. Tá tiež platí všetky príspevky na sociálne zabezpečenie zamestnanca. ... Pravidlá skráteného  
pracovného času sa v zásade vzťahujú aj na zmluvy s profesionálnymi hráčmi.  
➢ § 616 BGB  
Zamestnaný športovec si môže nárokovať svoj plat, aj keď dočasne nie je spôsobilý hrať kvôli  
zraneniu. Podrobnosti sú uvedené v zákone o nepretržitom odmeňovaní.  
➢ Zákon o spolkových sviatkoch  
Zamestnanecký športovec má právo na najmenej 24 pracovných dní platenej dovolenky počas  
kalendárneho roka.  
➢ § 14 a nasl. zákona o práci na kratší pracovný čas a pracovných zmluvách na  
dobu určitú (TzBfG)  
Zmluvy na dobu určitú sú prípustné len vtedy, ak sú odôvodnené objektívnym dôvodom;  
v opačnom prípade sú zmluvy na dobu určitú prijateľné len na dva roky. Okrem toho zmluva na  
dobuurčitúnemôžebyťobnovenáviacakotrikrát. Zmluvyšportovcovatrénerovmôžubyťnadobu  
určitú kvôli špecifikám športu, vrátane potreby, aby kluby reštrukturalizovali tím po každej sezóne.  
Kontroverzné rozhodnutie Pracovného súdu v Mainzi, že 36-ročný brankár by mal byť natrvalo  
znovu prijatý do svojho bývalého klubu po tom, čo súd zistil, že špecifickosť športu nepostačuje na  
odôvodnenie zmluvy na dobu určitú s hráčom, bolo v roku 2016 zrušené v odvolacom konaní  
a potvrdené Federálnym pracovným súdom v roku 2018. (Takéto odôvodnenie sa nevzťahuje na  
zamestnanie športového riaditeľa, ktorého úlohy sa podstatne líšia od úloh hráčov a trénerov a kde je  
potreba pravidelnejšej výmeny zamestnanca obmedzená.)  
Opakovane sa vyskytujú praktické ťažkosti pri aplikácii zákonov a iných ústavných princípov  
v športe, pretože (profesionálny) šport a jeho osobitné okolnosti sú často ťažko zlučiteľné  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
s právnymi predpismi. Príklady takýchto komplikácií sa vyskytujú obzvlášť v oblasti  
pracovného práva. Podľa nemeckého právneho systému sú napr. profesionálni futbalisti  
zamestnancami, a preto podliehajú pokynom svojho klubu ako zamestnávateľa. Zmluvy,  
ktoré hráči uzatvárajú s klubmi, sú z právneho hľadiska klasifikované ako pracovné zmluvy.  
V nemeckom profesionálnom futbale sa v posledných rokoch rozprúdila diskusia o tom, či sú  
obvyklé hráčske zmluvy na dobu určitú podľa nemeckého (pracovného) práva účinné. Všetky  
osobitosti futbalového sektora predstavujú špecifiká vzťahu, ktoré podľa Spolkového  
8
pracovného súdu prevažujú nad záujmom zamestnanca uzavrieť trvalý pracovný pomer.  
Nórsko  
Pri športovom klube je to klub/predstavenstvo, ktoré prijíma zamestnancov, a teda má  
formálnu zodpovednosť zamestnávateľa. Množstvo ľudí, ako je obslužný personál či  
dobrovoľníci, ktorí pracujú pre klub, nespadá do konceptu zamestnanca. Na športový klub  
ako zamestnávateľa sa vzťahujú právne predpisy platné v danom čase, ktoré upravujú  
podmienky zamestnávania. Patria sem: zákon o pracovnom prostredí, zákon o dovolenke  
a zákon o národnom poistení. To znamená, že zamestnanci, teda aj športovci, majú nárok na  
práva, ktoré im v danom čase vyplývajú z platnej legislatívy.  
Tak ako v pracovnom živote všeobecne, aj tu musí klub uzavrieť so zamestnancom pracovnú  
zmluvu. V zásade si tu zmluvné strany budú môcť slobodne dohodnúť podmienky. V § 14-6  
zákona o pracovnom prostredí (Working Environment Act) sú však stanovené určité  
minimálne požiadavky na obsah pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že  
v zákone (§ 14-9) je výnimka z hlavného pravidla o trvalom zamestnaní pre množstvo hráčov  
v športe. Dočasné zamestnanie v športe bolo teda povolené vo väčšej miere ako v inom  
pracovnom živote. Športovci však majú rovnaké práva napríklad na pracovné prostredie,  
pracovný čas, dovolenku, práva v prípade choroby a rodičovskej dovolenky, platia pre nich  
ustanovenia o nadčasoch a dohody o poistení a dôchodku ako v inom pracovnom živote.  
Nórska centrálna športová organizácia (NISO) zastupuje v úlohe odborového zväzu množstvo  
športovcov v Nórsku a je súčasťou Nórskej konfederácie odborových zväzov (LO). Na strane  
9
zamestnávateľa sú mnohé kluby zastúpené prostredníctvom NHO Idrett. Pre športovcov  
organizovaných v NISO platí Dohoda medzi NISO a NHO Idrett. Tá sa formálne považuje za  
8
Pozri napr. na: https://www.bundesarbeitsgericht.de/entscheidung/7-azr-312-16/; Befristung des  
Arbeitsvertrags eines Lizenzspielers der Fußball-Bundesliga - Das Bundesarbeitsgericht  
9
NHO Idrett je nórske združenie zamestnávateľov, ktoré je súčasťou Abelia. Cieľom združenia podľa  
stanov je profesionalizovať viaceré športové organizácie prostredníctvom posilnenia kompetencií  
zamestnávateľa a dobrých členských služieb. Pri vyrovnávaní miezd a uzatváraní dohôd je NHO  
Idrett kľúčovým náprotivkom NISO.  
 
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
kolektívnu zmluvu a upravuje napr. prestupy pre odborníkov z praxe, otázky týkajúce sa  
10  
pracovného času, vzdelávania, lekárskej starostlivosti, poistenia, dôchodkov atď.  
Rakúsko  
V Rakúsku neexistuje samostatný zákon o športe a na šport sa vzťahujú všeobecné zásady  
11  
pracovného práva. Samostatná kolektívna zmluva upravujúca pracovný pomer medzi  
bundesligovými klubmi a hráčmi existuje len v rakúskej spolkovej futbalovej lige.  
Podľa rakúskeho práva sa hráčska zmluva vo väčšine prípadov považuje za pracovnú zmluvu  
(najmä v kolektívnych športoch). Športovci (najmä v individuálnych športoch) však môžu  
vystupovať aj ako osoby na voľnej nohe alebo nezávislí dodávatelia (teda SZČO) v závislosti  
od individuálneho vzťahu športovca k športovému zväzu. V praxi pretrváva naďalej spor o to,  
či majú byť zamestnanci kolektívneho športu kvalifikovaní ako tzv. modré goliere alebo biele  
goliere. V právnej literatúre je štatút zamestnaných športovcov sporný; v praxi ich však  
12  
väčšina pracovných zmlúv kvalifikuje ako „robotníkov“.  
Rakúski vrcholoví športovci môžu byť počas svojej najúspešnejšej kariéry zamestnaní na  
Spolkovom ministerstve obrany a športu (v základnej vojenskej službe pre športovcov ako  
dočasní kariérni vojaci). Ďalšie možnosti zamestnávania sú na Federálnom ministerstve  
vnútra alebo Federálnom ministerstve financií. Táto forma zamestnania zaručuje záchrannú sieť  
(mzda, verejné zdravotné poistenie, verejný dôchodkový systém). Rakúsky systém je vo  
všeobecnosti založený na duálnej kariére (šport na vrcholovej úrovni a škola/tréning/  
univerzita).  
Hráč má zmluvnú povinnosť voči svojmu zamestnávateľovi, zväzu, vykonávať športové služby.  
Naopak, zväz má zmluvnú povinnosť dostatočne sa starať o športovca (napr. v čase pandémie  
covid-19 zabezpečiť, aby sa športovec vystavil riziku infekcie). Osobitné práva a povinnosti  
strán opäť závisia od platných právnych predpisov a konkrétnej štruktúry a znenia hráčskej  
zmluvy. Športovci vo viacerých športoch zvyčajne podpisujú zmluvy so športovými zväzmi na  
nadchádzajúcu sezónu (napr. v profesionálnom futbale existujú zmluvy na dobu určitú).  
10  
Štúdia z roku 2009 poukázala na to, že mnohí vrcholoví športovci pracujú a/alebo študujú popri  
svojich tréningových aktivitách. Mnoho vrcholových športovcov závisí od priamej alebo nepriamej  
ekonomickej podpory od rodičov a/alebo partnerov. (Anne Fylling Frøyen (2009): Kombinasjonen  
toppidrett og annen karriere: Utfordringer for våre beste utøvere.)  
11  
Základnú odpoveď poskytlo Spolkové ministerstvo umenia, kultúry, verejnej služby a športu;  
Sekcia II - Šport; Odbor II/ 2 – politické záležitosti, legislatíva v oblasti športu, EÚ a medzinárodné  
športové záležitosti  
12  
Viac pozri The Sports Law Review: https://sv.law/de/wp-content/uploads/2020/12/Austria.pdf (2020);  
niektoré informácie vychádzajú tiež z ECPRD z roku 2013.  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
Kvôli pandémii covid-19 a následnej stagnácie športového sveta bol koniec mnohých sezón športových  
podujatí odložený. To odhalilo problémy, pretože zmluvy hráčov často obsahujú klauzulu, v ktorej sa  
uvádza, že ich platnosť vyprší 31. mája alebo 30. júna v závislosti od konca sezóny. Vyvstáva teda  
právna otázka, kedy ide o skutočné ukončenie zmluvy (či k dátumu stanovenému v zmluve alebo  
k skutočnému ukončeniu (odloženej) sezóny). Odpoveď závisí od celkového obsahu zmluvy, pričom  
sa zohľadnia všetky kolektívne zmluvy medzi združeniami a sociálnymi partnermi alebo dohody  
medzi združeniami. V zásade možno konštatovať, že sa uprednostňuje priateľské riešenia sporov  
medzi športovcom a zväzmi a vo väčšine prípadov sa koná v záujme oboch strán.  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
4 Záver  
V našej analýze sme priniesli pohľad na pracovnoprávne postavenie športovcov  
a športových odborníkov vo vybraných európskych štátoch. Okrem Slovenska sme v tejto  
sfére podrobnejšie preskúmali Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko  
a Slovinsko. Zamerali sme sa na profesionálnych športovcov. Pokúsili sme sa zodpovedať  
otázky, ako je upravené pracovnoprávne postavenie športovcov a športových odborníkov,  
najmä či daný štát disponuje špecifickou legislatívou, a aké typy zmlúv sa s príslušnými  
osobami uzatvárajú.  
Samostatný zákon o športe, ktorého súčasťou je aj úprava pracovnoprávneho  
postavenia športovcov a športových odborníkov, majú okrem Slovenska tiež Maďarsko  
a Slovinsko. V nich je možné nájsť podrobnosti k pracovným zmluvám (ich formu, náležitosti,  
minimálny obsah a podobne). Aj v týchto zákonoch však nájdeme odvolávky na všeobecnú  
legislatívu (najmä na Zákonník práce). V ostatných štátoch upravuje postavenie športovcov  
všeobecná pracovnoprávna legislatíva. Tá je dominantná najmä v Dánsku, kde sú  
profesionálni športovci zamestnaní individuálne a nevzťahuje sa na nich nijaký osobitný  
systém. Vo Fínsku existuje špecifický zákon o úrazovom a dôchodkovom poistení športovcov.  
V analyzovaných dátach sme našli podobné možnosti zamestnávania športovcov  
a športových odborníkov, ako sú stanovené slovenskou legislatívou. V zásade je možné  
spôsob zamestnávania systémovo rozdeliť na dve hlavné skupiny:  
1. Interná / závislá práca – na základe zamestnaneckej zmluvy, resp.  
pracovnoprávneho alebo obdobného zmluvného vzťahu; napr.  
reprezentanti kolektívnych športov sú často zamestnancami  
(prevažne príslušných športových klubov či zväzov), na ktorých sa  
vťahuje všeobecná pracovná legislatíva.  
2. Externá práca – samostatne zárobkovo činné osoby – podnikatelia,  
živnostníci, osoby na voľnej nohe, resp. dodávatelia, ktorí majú  
spravidla dohodu so športovým klubom/zväzom na vykonávanie  
určitej športovej činnosti; ide najmä o športovcov v individuálnych  
športoch; táto forma je častá aj u športových odborníkov.  
Pokiaľ ide o typy zmlúv, u zamestnancov sú to vo väčšine prípadov bežné pracovné  
zmluvy, obvykle (vzhľadom na povahu „práce“) uzatvárané na dobu určitú. Dbá s v nich na  
zvýšenú ochranu športovcov formou životného či úrazového poistenia. Slovensko má  
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
zakotvenú písomne uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu čiastočne  
podliehajúcu ustanoveniam Zákonníka práce, zakladajúcu iný pracovnoprávny vzťah.  
V externej forme môžu existovať rôzne typy dohôd. V maďarskej legislatíve sme sa  
stretli so zakotvením dohody o vykonaní práce (resp. typu komisionárskej zmluvy – megbízási  
szerződés) za konkrétnu odmenu, ktorá bude mať v účtovníctve formu mzdy. Vo viacerých  
štátoch vrátane Slovenka sa tiež spomínajú sponzorské zmluvy. Športovci môžu byť zároveň  
prijímateľmi rôznych štipendií, grantov, podpôr, dotácií, často priamo zo šťastného rozpočtu.  
Vo viacerých štátoch existuje ešte ďalšia forma – zamestnávanie vrcholových  
športovcov vo verejnom sektore. Explicitne v zákone o športe to má uvedené napr.  
Slovinsko. V Rakúsku i ďalších štátoch môže byť reprezentant o. i. zamestnancom  
ministerstva obrany či vnútra. Slovenská republika ma zakotvené ustanovenie o vykonávaní  
športu na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa  
osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku ako v štátnej rozpočtovej (alebo  
príspevkovej) organizácii.  
Športovci sú často na základe dohody viazaní aj predpismi medzinárodných  
športových riadiacich orgánov a takáto dohoda môže byť aj pracovnou zmluvou. Jej  
ustanovenia však musia byť v súlade s domácou legislatívou.  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
5 Príloha  
Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
v znení neskorších predpisov (účinný od 15. 6 .2022)  
DRUHÁ ČASŤ  
b) na základe zmluvy o príprave talentovaného  
OSOBY V ŠPORTE  
športovca,  
c) na základe dohody o práci vykonávanej mimo  
PRVÁ HLAVA  
pracovného pomeru alebo  
ŠPORTOVEC A ŠPORTOVÝ ODBORNÍK  
d) bez zmluvy.  
...  
Športovec  
§ 4  
(1)  
Športový odborník  
§ 6  
(1)  
Športovým odborníkom je  
a) tréner a inštruktor športu,  
Športovec vykonáva šport ako profesionálny  
športovec, amatérsky športovec alebo ako  
neorganizovaný športovec.  
(2)  
b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť  
v športe na základe odbornej spôsobilosti  
získanej podľa osobitného predpisu,6)  
c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť  
v športe na základe odbornej spôsobilosti  
určenej predpismi športového zväzu,  
d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe,  
na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže  
a predpismi športového zväzu nevyžaduje  
odborná spôsobilosť,  
Profesionálny športovec a amatérsky športovec  
vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je  
registrovaný v zdrojovej evidencii.  
(3)  
Profesionálny športovec vykonáva šport  
a) na základe zmluvy  
o
profesionálnom  
vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak  
vykonáva šport pre športovú organizáciu ako  
samostatne zárobkovo činná osoba podľa  
písmena c),  
e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len  
„kontrolór“),  
f) funkcionár športovej organizácie,  
g) dopingový komisár.  
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo  
obdobného  
pracovného  
vzťahu  
podľa  
osobitného predpisu4) v rezortnom športovom  
stredisku alebo  
(2)  
c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.  
Oprávnenie vykonávať činnosť športového  
odborníka podľa odseku 1 písm. a) až e) vzniká  
dňom zápisu športového odborníka do registra  
fyzických osôb v športe.  
(4)  
Amatérsky športovec vykonáva šport  
a) na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní  
športu, ak  
(3)  
1. rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky  
závislej práce, počas jedného kalendárneho roka  
nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní  
v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,  
2. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na  
príprave na súťaž alebo  
3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo  
viacerých navzájom súvisiacich súťaží  
v krátkom časovom období,  
Športový odborník podľa odseku 1 písm. a) až d)  
vykonáva činnosť športového odborníka  
a) ako podnikanie,  
b) na základe zmluvy  
o
výkone činnosti  
športového odborníka,  
c) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo  
obdobného pracovného vzťahu,  
d) ako dobrovoľník6a) alebo  
e) bez zmluvy.  
 
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
§ 35  
odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín  
týždenne.  
Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu  
(1)  
(2)  
Zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa  
športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za  
športovú organizáciu.  
Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka je  
športová organizácia povinná uzatvoriť písomne.  
V zmluve musí byť dohodnutý druh činnosti  
v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára.  
Jedno vyhotovenie zmluvy je športová organizácia  
povinná vydať športovému odborníkovi.  
(3)  
Zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa  
uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov.  
Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka  
možno uzatvoriť aj opakovane.  
(2)  
Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí  
byť uzatvorená písomne a musí obsahovať  
podstatné náležitosti podľa odseku 3.  
...  
§ 36  
Mzda a priemerný zárobok  
(1)  
(7)  
Mzda športovca vykonávajúceho šport na základe  
zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa  
považuje za mzdu podľa Zákonníka práce.17) Mzda  
nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa  
osobitného predpisu.18) Na splatnosť, výplatu mzdy  
a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú  
ustanovenia Zákonníka práce.19)  
...  
Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti  
športového odborníka podľa zmluvy o výkone  
činnosti športového odborníka sa primerane  
vzťahujú ustanovenia § 119 ods. 1, šiestej časti  
a § 223 ods. 3 až 5, § 224, § 225 Zákonníka práce.  
(8)  
Zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone  
činnosti športového odborníka sa považuje za iný  
pracovnoprávny vzťah.25)  
§ 46  
Spoločné ustanovenia  
(1)  
§ 80  
Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom  
vykonávaní športu sa považuje za iný  
pracovnoprávny vzťah.25)  
Register fyzických osôb v športe  
(1)  
Do registra fyzických osôb v športe sa zapisujú  
údaje o fyzických osobách, ktoré vykonávajú  
športovú činnosť ako  
a) profesionálny športovec,  
b) amatérsky športovec,  
c) športový odborník podľa § 6 ods. 1.  
(2)  
Na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe  
zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa  
primerane vzťahujú § 27 až 31, § 40 ods. 3 až 7, §  
64, § 75 ods. 2 až 4, § 146 až 150, § 177 až 181, §  
185 až 188, § 191 až 198, § 217 až 222, § 229 ods.  
1 a 2, ods. 5 a 6, § 230, § 231, 232, § 238 a 239  
Zákonníka práce.  
§ 49a  
Zmluva o výkone činnosti športového odborníka  
(1)  
Zmluvou o výkone činnosti športového odborníka  
sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre  
športovú  
organizáciu  
činnosť  
športového  
Porovnávacia analýza: Zamestnávanie profesionálnych športovcov a športových odborníkov  
6 Zdroje  
1. Právnická príručka The Sports Law Review vo viacerých vydaniach. Online dostupná napr.  
Gurovits, András (ed.): The Sports Law Review. Edition 4. Law Business Research Ltd. (2019):  
https://www.nkf.ch/app/uploads/2022/10/Sports-Law-Review-Edition-4.pdf; Ramoni, Claude  
– Veuthey Alexandra (eds.): The Sports Law Review. Edition 7. Libra Law, 2021.  
2. ECPRD (https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about; uzavretá databáza,  
dostupná po prihlásení)  
3. CIRCABC. Dostupné online https://circabc.europa.eu/ui/welcome  
4. Sportförderung in Deutschland und der EU. Deutscher Bundestag, 2008. Dostupné online wd-10-  
001-08-pdf-data.pdf (bundestag.de)  
5. Vyklický, Robert: Právní úprava zaměstnávání profesionálních sportovců. Parlamentní institut PSP  
ČR, 2004.  
6. Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
Dostupný online na: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/440/  
7. dokumenty, materiály a webové sídla organizácií a inštitúcií uvedené hypertextovým  
odkazom v texte  
Použité zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu.  
20