1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Rozsiahlymi novelami trestných kódexov z prvého štvrťroka 2024, ktorých cieľom bolo výrazné zníženie trestov za korupciu či urýchlenie premlčania viacerých závažných trestných činov sa schválilo aj viacero opatrení, v dôsledku ktorých sa trestné konanie spomalilo, sťažilo a do budúcna vyšetrovanie kriminality ešte viac skomplikuje.

Predloženým návrhom zákona sa navrhuje odstrániť dve najškodlivejšie opatrenia, ktoré trestné konanie najviac predlžujú a prinášajú zo sebou aj najviac zbytočnej administratívnej záťaže. Navyše ide o opatrenia, ktoré jednak prelomili judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a jednak do značnej miery popierajú aj nezávislosť prokuratúry. Konkrétne ide o:

1. povinnosť prokurátora čakať s podaním obžaloby až do momentu rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku (Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní), alebo

2. poskytnutie obvinenému ďalších bezdôvodných možností na podanie sťažnosti na preskúmanie postupov v prípravnom konaní, ktoré má vykonať samosudca v štádiu preskúmania obžaloby.

Obe vyššie uvedené skutočnosti sú mimoriadne škodlivé. Výsledkom je až nekritické posilnenie práv obvineného. Sú to opatrenia, ktoré výrazne podkopávajú autoritu vyšetrovateľov a prokurátorov a spôsobujú nárast zbytočnej administratívy pre sudcov. Najhorším dôsledkom však je podkopanie dôvery občanov v právny štát.

Návrhom zákona sa legislatíva opätovne zosúladí s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu SR. Obe súdne autority sa pritom už v roku 2021 resp. v roku 2022 úplne jasne vyjadrili, že podanie obžaloby až po právoplatnom rozhodnutí o mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnenom v prípravnom konaní nedáva žiaden zmysel, pretože nerozhodnutím o návrhu podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku obvinený neutrpí ujmu na svojej podstate, pretože sa ochrana týchto práv podaním obžaloby zveruje do právomoci všeobecných súdov konajúcich vo viacerých inštanciách.

V prípade povinnosti samosudcu odmietnuť obžalobu v prípade zistenia závažných procesných chýb ostáva zachovaná. V zmysle návrhu zákona samosudca len nebude mať povinnosť obhajovať postupy v prípravnom konaní ak v ňom k žiadnym procesným vadám nedošlo.

2

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana, žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, žiadne sociálne vplyvy, žiadne vplyvy na životné prostredie a žiadne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 234)

Doplnenie Trestného poriadku o povinnosť prokurátora čakať s podaním obžaloby až do momentu, kým generálny prokurátor nerozhodne o sťažnosti podľa § 363 Trestného poriadku predstavuje úplne prelomenie judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry Ústavného súdu SR.

Už 7. decembra 2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 3 Tost 67/2021 rozhodol, že neexistuje žiaden dôvod, aby prokurátor musel čakať s podaním obžaloby na obvinenú osobu až do momentu, kedy generálny prokurátor rozhodne o mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnenom v prípravnom konaní. Tým jediným možným mimoriadnym opravným prostriedkom je v tomto prípade zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa neslávne známeho ustanovenia § 363 Trestného poriadku. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky následne dňa 27. apríla 2022 potvrdil uznesením pod č. k. II. ÚS 184/2022-23 aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

Argumenty oboch najvyšších súdnych inštancií možno zhrnúť do niekoľkých bodov.

1. Zo skutočnosti, že zákonodarca v ustanovení § 364 ods. 3 Trestného poriadku obmedzuje z časového hľadiska oprávnenie generálnej prokuratúry zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku tak, že k tomu môže dôjsť len do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, je celkom zrejmé, že Trestný poriadok priamo počíta so situáciou, keď k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku vôbec nedôjde.

2. Nerozhodnutie o návrhu v šesťmesačnej lehote Trestný poriadok nijako nesankcionuje.

3. Mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku umožňuje, aby bolo takémuto návrhu de facto nevyhovené tým, že sa o ňom nerozhodne v stanovenej lehote, resp. v stanovenom štádiu Trestného konania.

Z predmetných argumentov jasne vyplýva záver, že podaním obžaloby prieskum zákonnosti trestného stíhania (vrátane prieskumu zákonnosti vzneseného obvinenia) nezaniká, len sa presúva zo štádia prípravného konania do štádia konania pred súdom. Inými slovami, nerozhodnutím o návrhu podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku obvinený neutrpí ujmu na svojej podstate, pretože sa ochrana týchto práv podaním obžaloby zveruje do právomoci všeobecných súdov konajúcich vo viacerých inštanciách.

Navrhovaná úprava nijako nezníži ochranu práv obvineného v prípravnom konaní aj z toho dôvodu, že všetky ostatné riadne opravné prostriedky majú odkladný účinok. To znamená, že bez právoplatného rozhodnutia o podaných opravných prostriedkoch nemožno skončiť prípravné konanie a podať obžalobu. Aj táto skutočnosť len potvrdzuje nezmyselnosť

4

a účelovosť vládnej novely z roku 2022, ktorou sa na roveň nelogicky a bezdôvodne kladie na roveň riadny opravný prostriedok a mimoriadny opravný prostriedok.

K bodom 2 až 11 (§ 235, § 241, § 244, § 283, § 290 a § 355)

Doplnenie Trestného poriadku o ďalšie možnosti obvineného namietať postupy v prípravnom konaní aj v štádiu preskúmania obžaloby nemožno vnímať inak, ako nedôvodné predlžovanie trestného konania a značný nárast agendy samosudcu.

Návrh zákona v tejto časti cieli na odbremenenie samosudcu od zbytočne detailného skúmania celého prípravného konania, čím sa doslova duplikuje práca prokurátora. Návrh zákona zároveň ruší nedávno zavedenú povinnosť samosudcu, vyargumentovať obvinenému dôvody, pre ktoré bolo podanie obžaloby dôvodné.

Kým obvinenému sa umožnilo ešte aj v štádiu preskúmania obžaloby podať sťažnosť, ktorý v tomto prípade ani nemá zákonom ustanovené náležitosti, sa samosudcovi v prípade nariadenia hlavného pojednávania uložila úplne nová povinnosť, a to zdôvodniť a preukázať obvinenému, že:

- nezistil žiadne závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu,

- prokurátor predložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní,

- obžaloba spĺňa náležitosti podľa § 235 alebo

- že, spolupracujúcej osobe neboli poskytnuté žiadne nezákonné benefity.

Na tomto mieste je pritom potrebné upriamiť pozornosť a zdôrazniť, že v rámci prípravného konania má obvinený množstvo príležitostí na podanie rôznych sťažností (napr. § 214 ods. 4, § 215 ods. 3 a 6, § 216 ods. 5, § 217 ods. 3 a ďalšie), pričom každá z takýchto sťažností má odkladný účinok. Navyše už v tomto štádiu konania má obvinený možnosť podať aj mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku.

Možnosť podania ďalšej sťažnosti na nezákonnosť postupov v prípravnom konaní má tak výslovne duplicitný a pre samosudcu takmer až šikanózny charakter. Samosudca sa totiž už v štádiu posúdenia obžaloby musí s prípadom oboznámiť do značnej hĺbky, v opačnom prípade hrozí, že nariadenie hlavného pojednávania bude spochybnené.

Popisované legislatívne zmeny dnes do značnej miery samosudcu prakticky nútia samostatne vysporiadať sa s úkonmi a činnosťou vykonanou v prípravnom konaní už v štádiu posúdenia obžaloby.

Presunom agendy posudzovania zákonnosti prípravného konania na samosudcu sa do značnej miery popiera aj nezávislosť prokuratúry, ktorá nekoná ako štátne zastupiteľstvo, t.j. len v prospech žalobcu, ale ako nezávislý orgán, t.j. tak v prospech žalobcu, ako aj v prospech obvineného. Je teda úlohou prokuratúry, aby posúdila skutočnosti, ktoré sa duplicitne uložili

5

ako povinnosť aj samosudcovi, pričom takto zavedené opatrenie má potom skôr charakter posilnenia práv obvineného, t.j. páchateľa trestného činu, na úkor obetí trestného činu a efektívnosti trestného konania.

S poukazom na existujúce práva obvinených aj prax potvrdzuje, že parciálnou časťou trestného konania - prípravným konaním, sa dnes veľmi často zaoberajú až tri subjekty. Prokurátor, samosudca a aj generálny prokurátor. Takýto stav neúmerne zaťažuje a predlžuje trestné konanie, čím ho robí veľmi neefektívnym.

Aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že podaním obžaloby prieskum zákonnosti trestného stíhania (vrátane prieskumu zákonnosti zadovážených dôkazov a priebehu prípravného konania) nezaniká, len sa presúva zo štádia prípravného konania do štádia konania pred súdom. Inými slovami, absenciou explicitného zdôvodnenia toho prečo žaloba spĺňa všetky náležitosti § 235 Trestného poriadku obvinený neutrpí ujmu na svojej podstate, pretože sa ochrana týchto práv podaním obžaloby zveruje do právomoci všeobecných súdov konajúcich vo viacerých inštanciách.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. októbra 2025.

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

7

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov návrhu zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Navrhovaný zákon nemá priamy vplyv na rozpočet verejnej správy. Ide o procesnú úpravu priebehu parciálnej časti trestného konania, ktorá však za istých okolností je spôsobilá znemožniť predčasné ukončenie trestného stíhania, ešte predtým, než sa obvinená osoba postaví pred súd.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstránenie škodlivého stavu, kedy môže byť trestné konanie zmarené a ktoré je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Obvinení a poškodení v trestnom konaní a nepriamo aj široká verejnosť.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Zrušenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku v štádiu prípravného konania.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné

8

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Napríklad v štvrtom kvartáli roka 2026, alebo začiatkom roka 2027.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Štatistika žalôb podaných pred rozhodnutím uplatnenia § 363 Trestného poriadku.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

predpokladané vyčíslenie:

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona nezakladá žiadne priame vplyvy podľa bodu 9.

11.Kontakt na spracovateľa/súčinnosť

Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? ☐ Áno ☒ Nie

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Stanovisko gestorov

Stanovisko Ministerstva financií SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie alebo poznámky k stanovisku.

9