DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným účelom návrhu zákona je po vzore iných štátov znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva (t.j. práva voliť) zo súčasných 18 rokov na 16 rokov veku života. Takouto právnou úpravou sa Slovenská republika priradí k viacerým iným štátom, ako napríklad susedné Rakúsko, kde takýto právny stav funguje už niekoľko rokov. Zníženie vekovej hranice by sa týkalo nielen parlamentných volieb, ale aj volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov samosprávnych krajov, volieb do orgánov obcí a referenda.

V súčasnosti sú mladí ľudia v úplne inej pozícii ako pred niekoľkými rokmi, a to najmä z pohľadu informačnej vyspelosti, keď vďaka používaniu prostriedkov elektronickej komunikácie, osobitne internetu a sociálnych sietí, získavajú značné množstvo informácií o verejnom živote a politickom systéme a jeho fungovaní na Slovensku, čím sa zvyšuje aj ich rozumová vyspelosť v tejto oblasti. Zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o 2 roky by preto nemalo mať negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, ktorí sú už v 16-tich rokoch veku schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné.

Súčasne si treba uvedomiť, že už dnes sú 16 roční v značnej miere zodpovední za svoje konanie, od ktorého sa odvodzuje určitá miera priznanej zodpovednosti za svoje konanie zo strany štátu. Ako príklad možno uviesť trestnú zodpovednosť alebo priestupkovú zodpovednosť. Navyše, vzhľadom na neustály trend starnutia populácie sa prijatím návrhu zákona zvýši podiel mladých ľudí na výkone aktívneho volebného práva, čo bude znamenať vyváženejší pomer jednotlivých generácií na rozhodovaní o veciach verejných.

Všetky tieto dôvody oprávňujú konštatovať, že Slovenská republika je dostatočne zrelá na to, aby sa zaradila medzi štáty, ktoré prijali právnu úpravu umožňujúcu mladým ľuďom voliť svojich zástupcov v rôznych voľbách, referende a ľudových hlasovaniach od dosiahnutia 16 rokov veku.

Predkladaný návrh zákona má takmer zanedbateľný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Navrhuje sa znížiť súčasný vekový cenzus na aktívne volebné právo vo všetkých typoch volieb a v referende zo súčasných 18 rokov na 16 rokov. Z tohto dôvodu je potrebné v § 3, v § 9 ods. 7, v § 87 ods. 6, v § 107 ods. 5, v § 123 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmeniť vekový cenzus zo súčasných 18 rokov na 16 rokov, a to prostredníctvom legislatívno-technickej úpravy.

Návrh zákona si berie za vzor právnu úpravu zo susedného Rakúska, ktoré znížilo v roku 2007 vekovú hranicu na aktívne volebné právo. Takáto zmena aktívneho volebného práva sa okrem sociologického hľadiska dá odôvodniť aj potrebou reagovať na moderné trendy v technologickom vývoji a tak potrebou zapájať mladých ľudí do verejného života čo najskôr.

Treba si uvedomiť, že 16-roční majú za sebou vzdelanie v rôznych formách občianskych náuk, ktoré ich učili o fungovaní v štáte, delení moci, či funkciách politických strán. Návrh zákona im dáva možnosť teoretické skúsenosti aplikovať v najdôležitejšom akte vo verejnom živote, a to v priamych voľbách, či v hlasovaní v referende alebo v ľudovom hlasovaní.

V súčasnosti sú mladí ľudia priestupkovo aj trestnoprávne zodpovední od 14 rokov. Štát teda považuje tieto osoby za dostatočne zrelé na to, aby niesli zodpovednosť za svoje konanie s oveľa vážnejšími dôsledkami, ktoré majú pre nich individuálny účinok. Na druhej strane im neumožňuje aktívne sa zapájať do verejného života prostredníctvom voľby svojich zástupcov.

Návrhom zákona sa aj vzhľadom na značný rozsah informačnej vyspelosti mladých ľudí umožňuje si aktívne vyberať svojich volených zástupcov už od 16-tich rokov veku.

Netreba zabúdať ani na činnosť rôznych žiackych, či študentských parlamentov na školách, ktorá naznačuje, že aj mladšie generácie ľudí ako len 18-roční a od nich starší prejavujú záujem o osud tejto krajiny. V dôsledku zníženia vekovej hranice u aktívneho volebného práva možno preto očakávať zvýšenie účasti vo voľbách, referende, či ľudových hlasovaniach, ktorá na Slovensku nie je v posledných rokoch vysoká. Napríklad účasť pri voľbách do Európskeho parlamentu bola v roku 2024 štvrtou najnižšou v Európskej únii a v roku 2019 dokonca najnižšou v Európskej únii spomedzi všetkých členských štátov.

Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že spoločnosť starne a jej skladba je nevyvážená v prospech vekovo najstaršieho elektorátu. Aby sa predišlo situácii, že politici sa budú snažiť „zapáčiť“ len svojmu pôvodnému a stále starnúcemu elektorátu, je potrebné umožniť vstup ďalších a osobitne mladších generácií ochotných podieľať sa na rozvoji vlastného štátu aj

prostredníctvom aktívneho volebného práva. Tým by malo dôjsť k stieraniu rozdielov vo vekovom zastúpení jednotlivých kandidátov a ich počte, čo môže znamenať aj kladenie väčšieho dôrazu na potreby mladých ľudí vo volebných programoch jednotlivých politických strán a hnutí, či nezávislých kandidátov, resp. otázkach, ktoré sú predmetom referenda.

V tejto súvislosti nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že v prípade parlamentných volieb dokáže štýl politiky a spôsob riadenia krajiny už počas jedného volebného obdobia dlhodobo ovplyvniť chod štátu neraz aj s doslova generačným presahom. Prudké zadlžovanie krajiny, náhly rozvrat dlhodobo budovaných inštitúcií, obrat v dlhodobo budovanej zahraničnej politike alebo vstup či vystúpenie z medzinárodných organizácii sú reálnymi príkladmi toho akými výraznými zmenami dokáže krajina prejsť v priebehu volebného obdobia.

Aj s ohľadom na dlhodobé následky jednotlivých politík je mimoriadne dôležité dať mladým ľuďom šancu aktívne sa zúčastniť volieb už od veku 16 rokov, keďže práve oni sú tou skupinou obyvateľstva, ktorá bude prípadné negatívne následky jednotlivých politík znášať najdlhšie. Zároveň ide o tú skupinu obyvateľstva, ktorá je najviac náchylná opustiť krajinu a žiť a vytvárať hodnoty v zahraničí.

Neochota udeliť aktívne volebné právo mladým ľuďom od šestnástich rokov, obzvlášť vo verejnom diskurze a celkovej spoločenskej atmosfére, ktorá voči mladým ľuďom nie je momentálne veľmi prívetivá, v mladom človeku len prehlbuje demotiváciu vytvárať hodnoty v takejto krajine. Mladý človek je následne omnoho náchylnejší rozhodnúť sa pre život v zahraničí. A presne to sa aj deje. Slovensko momentálne zažíva ďalšiu vlnu odchodu mladých ľudí do zahraničia. Kým v posledných dvoch desaťročiach odišlo zo Slovenska žiť do zahraničia približne 300 000 občanov, dnes túto možnosť zvažuje výrazná časť mladých ľudí žijúcich na Slovensku. Len pre ilustráciu, na Slovensku žije približne 540 tisíc obyvateľov vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov a vo vekovej skupine 25 až 29 rokov ďalších približne 350 tisíc obyvateľov.

Odliv mladých ľudí do zahraničia má dlhodobo negatívne následky aj pre slovenskú ekonomiku, keďže odchodom každého mladého človeka prichádza Slovensko o 2,8 milióna eur. Tento problém je ešte vypuklejší v súvislosti s demografickým vývojom a udržateľnosťou sociálneho systému a zdravotnej starostlivosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené je preto úplne namieste vyslať jasný signál, že Slovensko si váži a rešpektuje názory mladých ľudí a ponúka im možnosť ovplyvniť aj politické dianie na Slovensku prostredníctvom aktívneho volebného práva už od 16-tich rokov.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. októbra 2025.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov návrhu zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Súčasný stav, keď majú právo voliť až osoby staršie ako 18 rokov, neodzrkadľuje skutočnosť, že mladí ľudia sú o politike a verejnom dianí informovaní aj zásluhou rozvoja informačných technológií a sociálnych sietí, v omnoho väčšej miere ako tomu bolo v minulosti a častokrát aj detailnejšie, keďže nie sú odkázaní len na jeden informačný kanál, ale majú k dispozícii omnoho väčší počet zdrojov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva zo súčasných 18 rokov na 16 rokov veku.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Občania Slovenskej republiky vo veku medzi 16 a 18 rokov.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant – neprijatie právnej úpravy má za následok neriešenie problematiky aktívneho zapojenia mladých ľudí do rozhodovania o veciach verejných prostredníctvom volieb, referenda či ľudového hlasovania.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

V roku 2027 resp. po skončení volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sú naplánované na rok 2026.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účasť vo voľbách s osobitným prihliadnutím na voličskú skupinu osôb vo veku 16 až 18 rokov..

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

predpokladané vyčíslenie:

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona má zanedbateľne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, spočívajúci v potrebe tlače väčšieho počtu hlasovacích lístkov.

Návrh zákona má však výrazne pozitívne sociálne vplyvy najmä z pohľadu zapojenia väčšieho množstva ľudí do rozhodovania o veciach verejných.

11.Kontakt na spracovateľa/súčinnosť

Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? ☐ Áno ☒ Nie

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Stanovisko gestorov

Stanovisko Ministerstva financií SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie alebo poznámky k stanovisku.