1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným cieľom návrhu zákona je začleniť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia do vzdelávacieho systému od školského roka nasledujúceho po dovŕšení tretieho roku veku tohto dieťaťa. Súčasná právna úprava stanovuje povinnosť dieťaťa absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, t. j. od piateho roku veku dieťaťa. Pre mnohé deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zo skúsenosti javí byť jeden rok priveľmi krátke časové obdobie na zvládnutie a osvojenie jednotlivých predpokladov pre úspešný začiatok primárneho vzdelávania, a preto sú často nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) už pozná právo na predprimárne vzdelávanie pre deti od troch rokov veku. Podľa dostupných údajov1 na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie pretrváva nízky počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách pripravených na úspešný vstup do povinnej školskej dochádzky na základnej škole. V súčasnosti na základe údajov

Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR však deti zo sociálne znevýhodneného

prostredia zaznamenávajú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní (41

percent) v porovnaní s ostatnými deťmi (75 percent).

Zámerom návrhu zákona je zakotvenie povinného predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia od školského roka nasledujúceho po dovŕšení troch rokov veku tohto dieťaťa, a to s ohľadom na inkluzívny prístup vo vzdelávaní a ako predpoklad úspešného nadviazania na povinnú školskú dochádzku na základnej škole, keďže sa predĺži čas potrebný na osvojenie si sociálnych návykov a začlenenie sa do kolektívu ostatných detí.

V tejto súvislosti odborníci poukazujú na skutočnosť, že s výchovou a vzdelávaním dieťaťa z potencionálne podnetovo chudobného prostredia by sa malo začínať už v ranom veku, a to z dôvodu sťažených východiskových podmienok. Pri dlhšom časovom horizonte riadneho predprimárneho vzdelávania dochádza v určitej miere ku kompenzácii východzieho znevýhodnenia. Práve včasnou predškolskou prípravou sa dosiahne potrebná pripravenosť na vstup detí na plnenie povinnej školskej dochádzky, čím sa eliminujú riziká školskej neúspešnosti a dieťa získa základné sociálne a spoločenské návyky potrebné pre jeho plynulé a bezproblémové začlenenie do procesu vzdelávania.

Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné

1dostupných na:

www.minedu.sk/data/att/928/23120.ae7062.pdf

2

prostredie, na služby pre občana a ani vplyv na manželstvo a informatizáciu spoločnosti. Návrh predpokladá taktiež pozitívny vplyv na rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Podľa súčasného znenia školského zákona sa za dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia považuje dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.

Predloženým návrhom zákona sa rozširuje znenie definície dieťaťa a žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia tak, že môže ísť aj o prostredie, v ktorom je osoba v spoločnej domácnosti alebo osoba podieľajúca sa na starostlivosti o dieťa závislá od užívania omamných alebo psychotropných látok. Omamné a psychotropné látky ovplyvňujú stav ľudskej psychiky, spôsobujú zmeny správania a majú závažné nielen zdravotné, ale aj psychosociálne následky, ktoré sa priamo či nepriamo vplývajú sa výchovu detí v útlom veku.

Okrem toho sa uvádza, že môže ísť aj o prostredie, v ktorom je osoba v spoločnej domácnosti alebo osoba podieľajúca sa na starostlivosti o dieťa právoplatne odsúdená za:

-trestný čin proti životu a zdraviu (patrí sem napr. trestný čin vraždy, úkladnej vraždy, zabitia, ublíženia na zdraví, neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonná sterilizácia, šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a iné),

-trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti (patrí sem napr. trestný čin obchodovania s ľuďmi, zverenie dieťaťa do moci iného, pozbavenia osobnej slobody, lúpeže, vydierania, porušovania domovej slobody, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a iné),

-trestný čin proti rodine a mládeži (patrí sem napr. trestný čin dvojmanželstva, odloženia dieťaťa, opustenia dieťaťa, zanedbania povinnej výživy, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, únosu a iné),

-trestný čin všeobecne nebezpečný (patrí sem napr. trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné),

-trestný čin proti iným právam a slobodám (patrí sem napr. trestný čin násilia proti skupine obyvateľov, nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania, šírenia poplašnej správy, opilstva, výtržníctva, výroby detskej pornografie, ohrozovania mravnosti a iné),

-trestný čin proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu (patrí sem napr. trestný čin ohrozenia mieru, teroristického útoku, hanobenia národa, rasy a presvedčenia, a iné).

4

K bodu 2

Podľa súčasnej právnej úpravy § 28 ods. 8 školského zákona sa deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Keďže cieľom predkladaného návrhu zákona je o.i. aj osvojenie si sociálnych návykov a začlenenie do kolektívu, bolo potrebné vylúčiť možnosť umiestnenia detí do samostatnej triedy z dôvodu plnenia skoršieho povinného predprimárneho vzdelávania iba na základe pôvodu zo sociálne znevýhodneného prostredia. Táto výnimka pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, t.j. nezaraďovať ich do samostatnej triedy napriek tomu, že je pre nich predprimárne vzdelávanie povinné, platí iba do dosiahnutia veku povinného predprimárneho vzdelávania spoločného pre všetky deti (päť rokov veku).

K bodu 3

Skupina detí, pre ktoré je predprimárne povinné, sa rozširuje o deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pre danú skupinu detí bude predprimárne vzdelávanie povinné od školského roka nasledujúceho po dovŕšení tretieho roku veku dieťaťa. Ak dieťa od dosiahnutia veku troch rokov do veku päť rokov žije v sociálne znevýhodnenom prostredí, vzťahuje sa na neho povinnosť predprimárneho vzdelávania od momentu tohto zistenia.

K bodu 4

S ohľadom na navrhované ustanovenie o začatí plnenia povinného predprimárneho vzdelávania pre dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia sa primerane upravuje dĺžka trvania predprimárneho vzdelávania v danom prípade.

K Čl. II

Navrhovaná účinnosť zákona je predkladateľom stanovená na 1. január 2027, s ohľadom na potrebu pripravenia systému, zariadení a obcí.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to:

- Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 001)

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Smernica Rady 2000/43/ES bola prebratá

-do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

-do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 305/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

6

95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

- úplne.

7

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov návrhu zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)

skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Hlavným problémom je nízka účasť detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predprimárnom vzdelávaní, čo má vplyv na ďalší nadväzujúci vzdelávací proces.

3. Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je začleniť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia do vzdelávacieho systému od školského roka nasledujúceho po dovŕšení tretieho roku veku dieťaťa.

4. Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Obec,

Materská škola,

Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia po dovŕšení troch rokov veku,

Zákonný zástupca povinného dieťaťa.

5. Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neprijatím právnej úpravy bude naďalej pretrvávať problém nízkej účasť detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predprimárnom vzdelávaní, čo má negatívny vplyv na ich ďalšie vzdelávanie.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

8

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7. Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

bezpredmetné

8. Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Preskúmanie účelnosti zákona sa navrhuje po 3 rokoch odo dňa nadobudnutia účinnosti.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

Zlepšenie vzdelávania na školách, osvojenie si sociálnych zručností, absolvovanie nultého ročníka.

9. Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

predpokladané vyčíslenie:

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

9

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10. Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a obcí sa predpokladá z dôvodu zvýšenia návštevnosti materských škôl a zabezpečením bezplatného predprimárneho vzdelávania pre rozšírenú skupinu detí. Negatívny vplyv na rozpočet nie je možné vyčísliť z dôvodu nedostatku dát o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, na ktoré by sa vzťahovala povinnosť predprimárneho vzdelávania. V prípade potreby sa na povinné predprimárne vzdelanie viažu na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení aj možnosti poskytnutia rôznych foriem príspevkov (napr. príspevok na podporné opatrenia, na autobusovú dopravu,...).

11. Kontakt na spracovateľa/súčinnosť

Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? ☐ Áno ☒ Nie

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12. Stanovisko gestorov

Stanovisko Ministerstva financií SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ☒ vyžiadané ☐ priložené

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie alebo poznámky k stanovisku.