Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona”) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáta Jurík a Jana Hanuliaková.

Cieľom návrhu zákona je znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov územnej samosprávy zo súčasných 18 rokov na 16 rokov. Veková hranica práva voliť pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby do Európskeho parlamentu, voľby prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej republiky sa nemení.

Dáta z krajín, v ktorých bola veková hranica práva voliť znížená ukazujú, že čím skôr sa mladí ľudia stanú voličmi, tým viac sa u nich pestuje zvyk pravidelne voliť a teda stať sa aktívnymi

občanmi či občiankami. Zároveň z nich vyplýva, že vďaka skorému vybudovaniu si zvyku

občianskej participácie sa potom dokonca často zapájajú do volieb viac ako staršie generácie.

Už v tomto veku čelia 16 roční mladí ľudia mnohým dôležitým rozhodnutiam - vyberajú si

školu a teda aj smerovanie svojej profesionálnej kariéry, často začínajú brigádovať, prispievať

do ekonomiky ale hlavne do spoločnosti ako takej. Väčšina už má jasné hodnoty, predstavu o

tom, ako má vyzerať život, ktorý chce žiť a teda aj krajina, v ktorej chce žiť.

Mladí ľudia na Slovensku sa však politikmi cítia prehliadaní, majú pocit - a úplne legitímny -

že hoci rozhodujú aj o ich prítomnosti a budúcnosti, v skutočnosti im na ich názoroch vôbec

nezáleží. Podľa prieskumu agentúry Focus z novembra 2023 si až 79 percent mladých ľudí myslí, že sa o nich politici nezaujímajú. Toto presvedčenie je u mladých ľudí dlhodobo veľmi silné (napr. rok 2020 – 73 percent) ale prehliadané. Jedným z riešení, ktoré by mohlo zvýšiť záujem politikov o problémy mladých ľudí je podľa výsledkov prieskumu aj zníženie veku voličov na 16 rokov (40 percent respondentov vo veku 15-29 rokov). Približne rovnaký počet opýtaných (41 percent) súhlasí s tým, že ľudia vo veku 16 by sa už mali vyjadrovať k zákonom, ktoré ovplyvňujú ich život a budúcnosť krajiny. U respondentov, ktorí sú vo veku 15-17 rokov a zníženie veku by posilnilo práve ich práva, je podpora pre oba tieto argumenty ešte väčšia. Súhlasí s nimi až 46 percent opýtaných.

Jednou z najväčších výhod zníženia vekovej hranice práva voliť je posilnenie občianskej

angažovanosti a demokracie. Keď mladí ľudia cítia, že majú hlas, ešte viac sa zaujímajú o dianie

okolo seba. Znižujeme tým aj priepasť medzi politikou a mladými ľuďmi, ktorá je dnes často

až príliš veľká. Navyše, mladí voliči prinášajú do politickej debaty inú perspektívu a

upozorňujú na témy, ktoré by inak mohli byť prehliadané a ktoré sa nemusia vždy zdať ako

priority pre staršie generácie.

Možnosť voliť by im dala nielen pocit, ale hlavne reálnu moc podieľať sa na rozhodovaní.

Navyše sa mladí už teraz podieľajú na dianí v spoločnosti prostredníctvom aktivizmu,

dobrovoľníctva a ďalších možností, ktoré v skutočnosti často majú prieniky aj do tvorby politík.

Na rozdiel od minulosti dnes majú mladí ľudia oveľa lepšie možnosti ako zvyšovať svoje povedomie a informovanosť o verejnom živote a politickom systéme a jeho fungovaní.

Zároveň je potrebné pripomenúť, že už teraz sa mnohí angažujú v rôznych žiackych či študentských parlamentoch, čo potvrdzuje, že aj mladá generácia má záujem o politiku.

V iných európskych krajinách majú mladí ľudia právo voliť v komunálnych voľbách (Belgicko,

Švédsko, Škótsko, Nórsko, Estónsko, Nemecko), v parlamentných voľbách je to v Rakúsku a

na Malte, v Nemecku volia od 16 rokov aj do Európskeho parlamentu. Ak su mladí ľudia

schopní rozhodovať o svojej prítomnosti a budúcnosti u našich susedov, nie je dôvod, aby tomu

tak nebolo aj u nás.

Prekladatelky navrhujú ako prvý krok k posilneniu politickej angažovanosti a particpácie

mladých ľudí znížiť vekovú hranicu na 16 rokov v prípade volieb do samospráv a zatiaľ

ponechať vekové hranice pre ostatné voľby nezmenené. Takýto postup zvolili aj spomínané

príklady zo zahraničia. Čo sa týka volieb do orgánov samosprávy, tieto sa dotýkajú praktického

každodenného života obyvateľov miest a obcí v rôznych oblastiach - od infraštruktúry, školstva,

cez sociálne služby po kultúru a životné prostredie, a aj preto je dôležité, aby sa do

rozhodovania na lokálnej úrovni mohli mladí ľudia zapájať - a podieľať na rozhodovaní.

Rozhodnutia mestského a obecného zastupiteľstva ale aj vyšších územných celkov majú priamy

a ten “najbližší” dopad na životy ľudí.

Podľa už vyššie spomínaného prieskumu je najviac mladých ľudí presvedčených, že by 16-17 roční mali získať právo rozhodovať v prvom rade o najbližšom okolí, o obci či meste, kde žijú a teda práve v komunálnych a župných voľbách. Zníženie veku voličov vo voľbách do miestnej samosprávy získalo u všetkých opýtaných najsilnejšiu podporu a to takmer 40 percent.

Predkladateľky tiež považujú za dôležité viesť mladých k účasti vo voľbách v časoch, keď sa

v spoločnosti stráca zmysel alebo viera v demokratické procesy a volebná účasť klesá. V

súčasnosti dosahuje volebná účasť niečo cez 43 percent v prípade volieb do VÚC a 46 percent

v komunálnych voľbách dosiahla 46,19 percenta. Cieľom nie je „len“ zvýšiť nízku volebnú

účasť, no najmä budovať u mladých vzťah ku demokratickému rozhodovaciemu procesu.

Zníženie vekovej hranice vedie mladých ľudí k tomu, aby právo voliť považovali nie za

bezvýznamnú možnosť či naopak občiansku povinnosť, ale reálnu moc ovplyvňovať

smerovanie života vo svojej komunite aj svojim „jedným“ hlasom. V dôsledku zníženia vekovej hranice u aktívneho volebného práva možno preto očakávať zvýšenie účasti vo voľbách.

V neposlednom rade majú predkladateľky za to, že možnosť rozhodnúť o tom, kto ich bude na

lokálnej úrovni zastupovať je aj otázkou následného spravodlivého a férového zastúpenia, ktoré

by malo byť odrazom rozmanitosti našej spoločnosti. Poukazujú tiež na fakt, že vzhľadom na

termín konania najbližších volieb do samospráv - v roku 2026, existuje dostatočný časový

priestor na prípravu týchto volieb, či už zo strany štátu, politikov a političiek ale aj samotných

mladých ľudí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť