Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Natália Nash .

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie princípu zákazu segregácie vo vzdelávaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva na vzdelanie ako základného ľudského práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, ako aj viacerými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Právo na vzdelanie patrí medzi základné ľudské práva garantované v článku 42 Ústavy Slovenskej republiky, pričom podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach prednosť pred zákonmi. Medzi relevantné nástroje patrí najmä článok 2 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článok 28 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 5 písm. e) bod v) a článok 3 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ako aj Dohovor UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní.

Z týchto dokumentov vyplývajú pre štát tri základné povinnosti – rešpektovať, chrániť a napĺňať právo na vzdelanie. Osobitnú povinnosť má štát v oblasti zákazu diskriminácie, a to vrátane jej špecifickej formy – segregácie. Segregácia ako akt neodôvodneného oddelenia na základe etnicity alebo sociálneho pôvodu je v rozpore s princípom rovnakého prístupu k vzdelávaniu. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch (napr. Lavida proti Grécku, Horváth a Kiss proti Maďarsku) konštatoval, že aj pasivita štátu pri existencii segregácie predstavuje porušenie Európskeho dohovoru.

Slovenská republika opakovane čelí vážnej kritike medzinárodných ľudskoprávnych orgánov pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí v školách. Napríklad Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie, Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva či Výbor pre práva dieťaťa upozornili na systémovosť problému a vyzvali Slovenskú republiku na prijatie efektívnych legislatívnych a inštitucionálnych opatrení. V roku 2015 preto Európska komisia začala konanie o porušení povinnosti (infringement procedure) voči Slovenskej republike pre segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní, ktoré doposiaľ nebolo uspokojivo vyriešené.

Predložený návrh zákona má za cieľ:

1.Výslovne zakotviť zákaz segregácie ako princíp v zákone č. 596/2003 Z. z..

2.Uložiť obciam a samosprávnym krajom povinnosť upraviť školské obvody tak, aby rešpektovali zásady nediskriminácie a rovného prístupu.

3.Zaviesť mechanizmy monitorovania prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy s cieľom posilniť ich úlohu pri plnení týchto zásad, čím sa má predísť nečinnosti alebo účelovým rozhodnutiam na lokálnej úrovni.

4.Zaviesť povinnosť obciam alebo samosprávnym krajom vykonať potrebné zmeny v školských obvodoch do stanoveného termínu voči tým subjektom, ktoré porušujú zákaz segregácie alebo neprijímajú opatrenia na jej odstránenie.

5.Zabezpečiť transparentnosť a verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania rozhodnutí a každoročnej správy predkladanej Národnej rade SR o dodržiavaní princípu zákazu segregácie, čím sa vytvára základ pre kontinuálne zlepšovanie politík v oblasti rovného prístupu ku vzdelaniu.

Zavedením týchto opatrení Slovenská republika nielenže napĺňa svoje ústavné a medzinárodné záväzky, ale zároveň vytvára predpoklady na skutočne inkluzívne a rovné vzdelávacie prostredie, ktoré rešpektuje dôstojnosť každého dieťaťa bez ohľadu na jeho pôvod. Predmetná legislatívna úprava je preto kľúčovým krokom smerom k ukončeniu systematickej diskriminácie vo vzdelávaní a napĺňaniu zásady rovnosti v praxi.

Navrhovaná účinnosť od 1. januára 2026 poskytuje dotknutým subjektom dostatočný čas na prijatie a implementáciu potrebných opatrení, pričom nový režim bude v plnom rozsahu aplikovaný od školského roka 2027/2028.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny a ekonomický vplyv, keďže prispieva k rovnosti príležitostí a znižovaniu sociálnej exklúzie. Zabezpečuje spravodlivejší prístup k vzdelaniu, bývaniu, zamestnaniu a verejným službám, čím podporuje hospodárenie domácností a ekonomickú sebestačnosť znevýhodnených skupín. Zároveň posilňuje rodovú rovnosť a rovný prístup na trh práce, čo vedie k vyššej zamestnanosti. V konečnom dôsledku zlepšuje podmienky pre vznik a udržanie rodín, podporuje stabilitu manželstiev a vytvára priaznivejšie prostredie pre rodičovstvo.

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodu 1 a k bodu 3

Účelom navrhovanej úpravy je zaviesť rešpektovanie princípu inklúzie a zákazu zákazu segregácie podľa zákona č. 245/2008 Z.z. aj do § 8 ods. 1 pri určovaní školských obvodov a do §8a ods.2 pri určovaní spádových materských škôl zákona č. 596/2003 Z.z. Prechodné ustanovenie zavádza povinnosť obciam pri stanovovaní školských obvodov zohľadniť všetky skutočnosti v § 8 ods. 1, určiť spádové materské školy podľa podmienok v § 8a ods. 2, a zavádza rovnaké podmienky už pre existujúce školské obvody a spoločné školské obvody.

K bodu 2 a k bodu 4

Navrhujeme doplniť zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby bolo explicitne ustanovené, že zodpovednosť za určovanie školských obvodov základných škôl a spádových materských škôl nenesú výlučne obce, ale aj samosprávne kraje, pokiaľ vystupujú ako zriaďovatelia základných a materských škôl. Táto úprava reaguje na potrebu legislatívneho zosúladenia so skutočným stavom vecí v regionálnom školstve, kde samosprávne kraje zriaďujú školy a školské zariadenia a participujú na tvorbe regionálnej školskej infraštruktúry. Súčasne sa tým zabezpečuje rovnaký právny rámec zodpovednosti za ďalšími úpravami zavádzané dodržiavanie zásad rovného prístupu ku vzdelávaniu a dodržiavanie inkluzívnych politík pre všetky typy zriaďovateľov.

K bodu 5

Účelom navrhovanej úpravy je rozšíriť pôsobnosť regionálnych úradov školskej správy o nový mechanizmus monitorovania dodržiavania zákazu segregácie. Ak Regionálne úrady školskej správy zistia porušenie princípu zákazu segregácie, sú oprávnené vydať stanovisko s odporúčaniami nápravných opatrení. V prípade, že obec alebo samosprávny kraj napriek stanovisku regionálneho úradu nevykoná odporúčané nápravné opatrenia, regionálny úrad podá podnet na preskúmanie všeobecne záväzného nariadenia prokurátorovi.

Zároveň sa stanovuje úloha Ministerstva školstva pri vedení registra rozhodnutí a každoročnom hodnotení stavu inklúzie a výskyte segregácie v systéme regionálneho školstva, vrátane odporúčaní na systémové zmeny.

K bodu 6

Obciam a samosprávnym krajom sa stanovuje časový rámec na prispôsobenie školských obvodov a na zverejnenie správy o prijatých opatreniach najneskôr do 31. decembra 2026, aby od školského roka 2027/2028 platil nový, inkluzívny režim.

K Čl. II

S prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2026 s aplikáciou opatrení v plnom rozsahu od školského roka 2027/28.