telekomunikačný operátori) musia občania a podnikatelia naďalej predkladať výpisy a odpisy zo štátnych evidencii. Ide napríklad o overovanie konateľa spoločnosti prostredníctvom výpisu z obchodného registra v styku s bankou (napr. pri zakladaní bankového účtu) alebo telekomunikačnými operátormi (napr. pri vybavovaní paušálu), vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva nehnuteľnosti pre uvoľnenie zábezpeky, výpisu registra trestov pri styku s bankou a podobne.Keďže viaceré verejné evidencie ako napr. obchodný register nie sú dnes použiteľné na právne úkony, občania/podnikatelia si musia získavať výpisy použiteľné na právne úkony:
-cez infraštruktúru integrovaných obslužných miest (IOMO) na pobočkách Slovenskej pošty (výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, výpis z listu vlastníctva, kópia z katastrálnej mapy),
-alebo priamo na príslušných inštitúciách, ktoré daný výpis/potvrdenie vydávajú.
Cez infraštruktúru IOMO na pobočkách Slovenskej pošty bolo v roku 2022 vydaných spolu 358 500,002 výpisov/odpisov, pričom na pobočkách Slovenskej pošty sa vydávajú len 4 z 22 potvrdení, ktoré sú predmetom úpravy v zákone proti byrokracii. Keďže tieto výpisy/odpisy už nemôžu od občanov vyžadovať OVM, je možné predpokladať, že dôvodom ich vydávania na pobočkách Slovenskej pošty je práve potreba predkladať tieto výpisy v kontakte medzi občanmi/podnikateľmi a subjektami mimo verejnej správy. Ďalšie výpisy/odpisy sa dnes vydávajú mimo infraštruktúry IOMO. Ich presný počet však v tomto momente nie je možné doložiť. Z uvedeného vyplýva, že existuje veľký potenciál pre odstránenie zbytočnej byrokracie a administratívnych úkonov v kontakte medzi občanmi a podnikateľmi a subjektami mimo verejnej správy, ak by boli údaje zo štátnych evidencií, ktoré sú predmetom úpravy v zákone proti byrokracii, sprístupnené v elektronickej forme nielen medzi OVM, aj tretím stranám.
Navrhuje sa preto rozšírenie potenciálnych konzumentov údajov, ktoré sú dnes vymieňané medzi OVM na základe zákona proti byrokracii, aj na tretie strany (t.j. mimo orgánov verejnej moci). Takéto údaje by mohli byť sprístupňované tretím stranám len na základe súhlasu osoby, ktorej sa dané údaje týkajú, v záujme dodržania princípov ochrany osobných údajov (GDPR). V praxi by takáto úprava znamenala, že tretie strany, ktoré dnes požadujú predloženie vybraných údajov zo štátnych evidencií od občanov/podnikateľov, by si tieto údaje mohli so súhlasom občana/podnikateľa, ktorého sa údaje týkajú, overiť priamo zo štátnej evidencie spôsobom použiteľným na právne úkony. Elimináciou predkladania výpisov/odpisov v papierovej forme by došlo k zníženiu byrokratickej záťaže.
Z realizačného hľadiska predmetná úprava vytvára predpoklady na plné využitie nových funkcionalít modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktoré budú zavedené projektom “Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov”, ktorý implementuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR z prostriedkov EŠIF v rámci programového obdobia 2014-2020 (kód ITMS: NFP311070S146). Zároveň sa rozširuje spôsob využitia údajov, ktoré má dnes už štát k dispozícii, pričom pre širšie využitie údajov bol prijatý legislatívny základ, a to novelou zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), konkrétne zákonom č. 301/2023 Z.z. (najmä úprava §10 a nový §10a) s účinnosťou od 1. augusta 2023.
2 Zdroj: Slovenská pošta, a.s.