Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Poslankyne a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Števulová, Lucia Plaváková a Branislav Vančo predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ako “zákon”).
Cieľom predkladaného návrhu je rozšíriť okruh osôb uvedených v §7 odsek 3 zákona, ktoré nemôžu byť vymenované za generálneho prokurátora SR o osoby, ktoré boli posledné dva roky pred vymenovaním poradcami členov vlády SR, napríklad boli poradcami alebo poradkyňami predsedu vlády SR v rámci Zboru poradcov Úradu vlády SR alebo členmi Zboru poradcov iných členov vlády.
Druhým cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a rozšíriť podmienky
uvedené v § 7 odsek 3 zákona týkajúce sa morálnych predpokladov osôb, ktoré môžu byť
vymenované za generálneho prokurátora SR.
Zákon v § 2 uvádza, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná
sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori a
prokurátorky vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Prokuratúra v rámci trojdelenia
moci špecifické ústavné postavenie, je orgánom sui generis, pričom cieľom ústavodarcu bolo
vytvoriť orgán, ktorý pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb a štátu konať nezávisle od inej moci a nemá podliehať politickým ani iným
tlakom.
Podľa súčasného právneho stavu je postavenie, pôsobnosť a kompetencie generálneho
prokurátora SR v rámci prokuratúry výnimočne silné, v podstate rozhoduje o všetkom, čo sa
na prokuratúre deje, a to v organizačnej, personálnej aj v procesnej oblasti. Nielen vo verejnom,
ale aj v odbornom diskurze je jeho postavenie často charakterizované slovným spojením
“neobmedzený panovník”.
Generálny prokurátor SR dokáže pomocou svojich zákonných kompetencíí ovplyvniť
akékoľvek trestné konanie, alebo ho aj úplne zmariť. Aj preto je veľmi dôležité zabezpečiť,
aby prokuratúra a samotný generálny prokurátor nepodliehali neoprávneným tlakom, ktoré
zohľadňujú osobné, obchodné alebo politické záujmy.
Zo skúseností z minulosti je známe, že ak osoby alebo skupiny osôb majú zásadný
vplyv nielen na chod štátu ale aj na generálneho prokurátora SR, môže to znamenať ich
nedotknuteľnosť alebo beztrestnosť. Aj preto súčasné znenie § 7 odsek 3 obsahuje obmedzenie,
na základe ktorého za generálneho prokurátora nemôže byť vymenovaný občan, ktorý posledné dva roky pred vymenovaním vykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu.
Doterajšie znenie zákona teda zakazuje kandidovať za generálneho prokurátora SR
osobám, ktoré pôsobia na rôznych stupňoch politiky, a to na volených aj nevolených funkciách
a pozíciách.
Poradcovia a poradkyne členov a členiek vlády sa významným spôsobom podieľajú na
rozhodnutiach členov vlády, ako aj na rozhodnutiach im podriadených orgánov a organizácií a
zároveň si v rámci týchto štátnych a politických štruktúr vytvárajú osobné vzťahy, z ktorých
rôznym spôsobom benefitujú. To vytvára predpoklady na to, že by v prípade ich vymenovania
za generálneho prokurátora SR mohli ľahšie podliehať neoprávneným tlakom rôznych
politických štruktúr.
V kombinácii s výnimočne silným postavením generálneho prokurátora SR v rámci
prokuratúry, by prípadné vymenovanie poradcu člena vlády mohlo v mnohých prípadoch ale
aj celkovo priniesť pochybnosti verejnosti o nezávislosti prokuratúry, poškodiť jej
dôveryhodnosť. Okrem toho by takýto generálny prokurátor aj z vlastnej vôle alebo iniciatívy
mohol veľmi ľahko chrániť protiprávne konania svojich (bývalých) nadriadených alebo
kolegov, na ktorých sa predtým podieľal. Pričom počet takýchto prípadov, v ktorých by mohol
byť v konflikte záujmov, by bol nezanedbateľný, a to obzvlášť v prípade, že bol predtým
poradcom viacerých členov vlády súčasne.
Pokiaľ ide o druhý cieľ tohto návrhu, súčasné znenie § 7 odsek 3 (“jeho morálne
vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a
čestne vykonávať”), ktoré ustanovuje podmienky týkajúce sa morálnych predpokladov na
funkciu generálneho prokurátora SR je vágne a v praxi nemá žiadne relevantné implikácie.
Preto predkladatelia vo svojom návrhu pristúpili k spresneniu týchto podmienok a k
vytvoreniu priestoru pre riadne preverenie morálnych predpokladov kandidátov na generálneho
prokurátora, a to zavedením inštitútu predpokladov prokurátorskej spôsobilosti podobne ako je
to v prípade osôb, ktoré majú byť vymenované do fukcie sudcu.
Tento inštitút sa v prostredí súdov SR ukázal ako krok správnym smerom, pretože
vytvoril žiadaný priestor pre preverenie minulosti a aktivít osôb, ktoré majú byť vymenované
do funkcie sudcu alebo sudkýň, v ktorej budú rozhodovať o právach a chránených záujmoch
fyzických a právnických osôb a štátu. Zároveň sa tým otvoril priestor na zistenie potenciálnych
konfliktov záujmov a neposlednom rade ich prípadných prepojení na organizovaný zločin.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že takéto preverenie minulosti, aktivít a
vzťahov kandidátov na generálneho prokurátora je viac ako žiaduce. samotná existencia
riadneho preverovania ich minulosti na pôde príslušného výboru NR SR potenciál odradiť
minimálne tých najtoxickejších kandidátov a kandidátky.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi
Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými
dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej
únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhovaná zmena dopĺňa zoznam osôb, ktoré nemôžu byť vymenované za generálneho prokurátora SR o poradcov a poradkyne členov a členiek vlády. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť politickým vplyvom a iným neoprávneným vplyvom na prokuratúru SR. Navrhovaná zmena tiež mení a spresňuje podmienky osobnej a morálnej spôsobilosti, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá byť vymenovaná do funkcie generálneho prokurátora SR alebo generálnej prokurátorky SR. Cieľom tejto zmeny je vytvorenie adekvátneho priestoru pre preverenie minulosti kandidátov na generálneho prokurátora SR.
K Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. novembra 2025.