Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
1 442 441
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
136 250
0
E. Administratívne náklady
730
0
Spolu = A+B+C+D+E
136 980
1 442 441
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
136 980
1 442 441
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa
1in2out celkom
Goldplating celkom
1
Zavedenie mechanizmu kreditov na OZE v doprave
Zákon 309/2009 Z.z.
§ 14ca - § 14cc
2. EÚ úplná harmonizácia
01.07.27
OKTE
1
80 730
80 730
In (zvyšuje náklady)
0
0
2
Povinnosti PDS zverejňovať informácie
Zákon 251/2012 Z.z.
§ 31
2. EÚ úplná harmonizácia
01.07.25
Firmy - prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav
3
18 750
56 250
In (zvyšuje náklady)
0
0
3
Zdieľanie elektriny - odberatelia na NN mimo domácností
Zákon 251/2012 Z.z.
§ 2, § 11a
2. EÚ úplná harmonizácia
01.07.25
počet OOM
11 401
41
467 441
Out (znižuje náklady)
0
0
4
Zdieľanie elektriny - odberatelia na VN
Zákon 251/2012 Z.z.
§ 2, § 11a
2. EÚ úplná harmonizácia
01.07.25
počet OOM
1 300
750
975 000
Out (znižuje náklady)
0
0
5
0
0
0
vyberte
-
0
-
0
0
vyberte
0
0
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
1. Zavedenie mechanizmu kreditov pre odvetvie dopravy
Zákon zavádza mechanizmus kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave. Cieľom úpravy je splniť požiadavky európskej legislatívy na dekarbonizáciu dopravy. Členské štáty musia do svojich vnútroštátnych právnych rámcov začleniť kreditný trh (pre verejné a prípadne súkromné dobíjanie), aby umožnili hospodárskym subjektom, ktoré dodávajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov prispieť k plneniu povinnosti stanovenej jednotlivými členskými štátmi pre dodávateľov palív na svojom území.
Kredity budú vydávané na množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bolo v bilančnom období vyrobené držiteľom povolenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktoré bolo vydané povolenie na výrobu elektriny, pripojené v odbernom mieste a odovzdávacom mieste, v ktorom je súčasne pripojená nabíjacia stanica. Za bilančné obdobie sa považuje obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Celý systém správy, evidencie, bilancie a súvisiaceho obchodovania s kreditmi bude spravovať Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý spravuje podobný systém záruk pôvodu, ktoré následne obchodované v aukciách organizovaných Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou („OKTE“). Z toho dôvodu vzniknú na strane OKTE náklady na úpravy IT systémov tak, aby sa umožnila evidencia a obchodovanie s kreditmi. Odhadované náklady na úrovni 320 000€. Zároveň sa ale očakáva, že táto zmena prinesie aj zníženie nákladov na strane prevádzkovateľov nabíjacích bodov a umožní podporiť rozvoj nabíjacej infraštruktúry pre elektrické autá. Detailnejšie vyčíslenie zníženia nákladov pre subjekty na Slovensku zatiaľ nie je možné vyčísliť ale skúsenosti zo zahraničia, kde takýto kreditný systém bol zavedený a funguje (napr. Holandsko, Nemecko), ukazujú, že pri priemerných hodnotách kreditu vo výške medzi 0,03 0,06 €/kWh a priemernej cene dobíjania bežnou rýchlosťou okolo 0,50 €/kWh, by samotná cena kreditu pokryla približne 10 % z ceny elektriny účtovanej vodičovi elektrického vozidla prevádzkovateľom nabíjacieho bodu. Zároveň zahraničné skúsenosti ukazujú, že kredity výrazne zlepšili obchodný prípad nabíjacích staníc a podnietili prevádzkovateľov nabíjacích bodov k rýchlej inštalácii nabíjačiek, nakoľko výnosy z kreditov pomáhajú skrátiť dobu návratnosti nabíjačiek o takmer polovicu, z 13 na 7 rokov pre verejné nabíjacie stanice s mediánom spotreby 6 MWh/rok.
2. Povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav
Zákon upravuje nové povinnosť pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav („PRDS). Podľa navrhovanej úpravy prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy povinnosť na svojom webovom sídle zverejňovať a najmenej raz za kalendárny mesiac aktualizovať údaje o počte prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave,
voľnej distribučnej kapacite a výpočte voľnej distribučnej kapacity a informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity a informácie o podávaní žiadostí o pripojenie a podmienkach podávania žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave a predkladania požadovaných dokladov k žiadosti o pripojenie v elektronickej forme. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bude ďalej povinný zverejňovať na svojom webovom sídle interaktívnu mapu, ktorá obsahuje zákonom stanovené informácie o možnostiach pripojenia k distribučnej sústave. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytovať užívateľom sústavy informácie, ktoré potrebujú na efektívny prístup do sústavy a jej užívanie. Očakáva sa mierne jednorazové navýšenie nákladov na strane PDS z dôvodu zhromaždenia potrebných údajov do požadovaných formátov a IT úprava webových rozhraní tak, aby sa umožnilo splnenie zákonných požiadaviek. Presné vyčíslenie nákladov na tieto úpravy nie je možné, expertný odhad očakávaných nákladov je približne 70 000 € na jedného prevádzkovateľa sústavy.
3. Zdieľanie elektriny na úrovni odberateľov v kategórii mimo domácností pripojených na hladine NN a VN
Zákon upravuje existujúcu činnosť zdieľania elektriny odberateľmi, ktorá bola doteraz upravená primárne na úrovni sekundárnej legislatívy. Zákon priznáva koncovým odberateľom právo zúčastňovať sa na zdieľaní elektriny nediskriminačným spôsobom, aby žiadni koncoví odberatelia neboli z účasti na zdieľaní elektriny vylúčení. Návrh zákona zakazuje dodávateľom podmieňovať uzavretie zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny zákazom zdieľať elektrinu alebo obmedzením množstva elektriny, ktoré je možné zdieľať. Ďalej zakazuje dodávateľom obmedzovať aktívneho odberateľa alebo energetické spoločenstvo v jeho práve zdieľať elektrinu alebo aby ho bez spravodlivého dôvodu znevýhodňoval cenovými alebo inými podmienkami dodávky elektriny oproti koncovým odberateľom elektriny, ktorí elektrinu nezdieľajú. Zároveň sa stanovuje, že aj iní aktívni odberatelia v rámci podnikateľského sektora než malé a stredné podniky môžu zdieľať elektrinu ale len zo zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 6 MW.
Podpora rozvoja zdieľania vyrobenej elektriny umožniť ušetriť odberateľom na celkových koncových nákladoch za elektrinu najmä za maržu pre dodávateľa energií. Odhadovaný výpočet je založený na dátach použitých v procese prípravy novelizácie vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o pravidlách trhu na jar 2023, kedy sa vychádzalo z priemerných nákladov, pričom reálne ušetrené náklady sa budú líšiť v závislosti od individuálnych podmienok konkrétnych odberateľov, najmä od veľkosti inštalovaného zdroja a spotreby daného odberateľa. Hrubý odhad bol založený na predpoklade, že jeden odberateľ môže zdieľať približne 30% svojej výroby. Do úvahy pri výpočte následne vstupuje odhadovaná priemerná spotreba na odberateľa a výška povoleného zisku stanovená vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 154/2024 Z. z. z 12. júna 2024, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Modelovaný výpočet potom vyzerá nasledovne:
-Pre odberateľov v kategórii mimo domácnosti pripojených na hladine NN:
Pri povolenom zisku dodávateľa pre odberateľa v kategórii mimo domácností pripojených na hladine NN na úrovni 8 €/MWh, s odhadovaným ziskom výrobcu na úrovni 15 €/MWh a odhadovanej priemernej ročnej spotrebe v celkovom objeme 6 MWh, môže priemerná úspora dosiahnuť minimálnu úroveň 41,40 €/ rok. Odhaduje sa, že z približného počtu 114 019 OOM na úrovni odberateľov mimo domácností pripojených na hladine NN môže mať záujem
o zapojenie do činnosti zdieľania elektriny približne 10% odberateľov, čo predstavuje 11 401 OOM. Celkový odhadovaný a modelovaný dopad vo forme úspor na koncových nákladoch na elektrinu pre takúto skupinu odberateľov môže predstavovať 472 001 €/rok, pričom ide o spodnú hodnotu, nakoľko odhady boli modelované na skôr konzervatívnych hodnotách.
-Pre odberateľov v kategórii mimo domácnosti pripojených na hladine VN
Pri odhadovanom zisku dodávateľa pre odberateľa v kategórii mimo domácností pripojených na hladine VN na úrovni približne 10 €/MWh, s odhadovaným ziskom výrobcu na úrovni 15 €/MWh a odhadovanej priemernej ročnej spotrebe v celkovom objeme 100 MWh, môže priemerná úspora dosiahnuť minimálnu úroveň 750 €/ rok. Odhaduje sa, že z približného počtu 13 000 OOM na úrovni odberateľov mimo domácností pripojených na hladine VN môže mať záujem o zapojenie do činnosti zdieľania elektriny približne 10% odberateľov, čo predstavuje 1 300 OOM. Celkový odhadovaný a modelovaný dopad vo forme úspor na koncových nákladoch na elektrinu pre takúto skupinu odberateľov môže predstavovať 975 000 €/rok, pričom ide o spodnú hranicu, nakoľko odhady boli modelované na skôr konzervatívnych hodnotách.
Odhadovaný výpočet je založený na priemerných nákladoch a predstavuje minimálne spodné hranice, ktoré môžu odberatelia ušetriť zapojením sa do zdieľania. Reálne ušetrené náklady sa budú líšiť v závislosti od individuálnych podmienok konkrétnych odberateľov, najmä od veľkosti inštalovaného zdroja a spotreby daného odberateľa..
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie2
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia.
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie natoľko prísne. Využitie goldplatingu
2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
Predkladaným návrhom nedochádza ku golplatingu, keďže predkladaný materiál predstavuje transpozíciu bez možnosti voľby.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Predkladaný materiál z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej lehoty (6 mesiacov) a z toho vyplývajúcej časovej tiesni bude predmetom konzultácií s dotknutými podnikateľskými subjektmi (podľa bodu 4 doložky vybraných vplyvov) vrátane zamestnávateľských združení v ďalšom štádiu pripomienkového konania (MPK).
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
x zvyšuje nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
x zvyšuje nemení znižuje
Prekladaný materiál prispieva k zníženiu nákladov na energie podnikateľských subjektov (malé a stredné podniky a aktívni odberatelia v rámci podnikateľského sektora s inštalovaným zariadením na výrobu elektriny do 6 MW a tým k posilneniu konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a produktivity podnikov.
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Nie sú identifikované iné vplyvy na podnikateľské prostredie.