Zhrnutie

▪Verejná správa v roku 2024 na základe predbežných výsledkov notifikovaných v metodike ESA 20101 hospodárila so schodkom 6 906 738 tis. eur, čo predstavuje - 5,27 % HDP. Rozpočet verejnej správy na rok 2024 predpokladal deficitné hospodárenie na úrovni - 5,97 % HDP.

▪Dlh verejnej správy k 31. 12. 2024 na základe jarnej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 77 648 309 tis. eur a v pomere k vyčíslenému HDP dosiahol 59,28 %. Verejný dlh sa v roku 2024 očakával na úrovni 58,31 % HDP. Za čím stojí predovšetkým nárast emisií dlhopisov nad rámec potrieb krytia hotovostného schodku.

▪Verejné výdavky spadajúce pod limit verejných výdavkov dosiahli v roku 2024 celkovú hodnotu 57 605 108 tis. eur, čo predstavuje úsporu oproti zákonom stanovenému limitu o 111 903 tis. eur.

▪Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1 % (rast HDP v stálych cenách). Predpokladaný scenár ekonomického vývoja pri tvorbe rozpočtu na rok 2024 odhadoval rast HDP na úrovni 2,7 %. Nominálne HDP dosiahlo 130 985 118 tis. eur (v bežných cenách).

▪Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 366 120 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 1 249 811 tis. eur. V porovnaní s deficitom za rok 2023, je dosiahnutý deficit za rok 2024 nižší o 1 309 217 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 24 457 784 tis. eur (103,2 % hodnoty príjmov roku 2023). Hotovostné výdavky boli 30 823 904 tis. eur (98,3 % hodnoty skutočných výdavkov roku 2023).

▪Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 6 294 090 tis. eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 72 030 tis. eur.

1 Údaje za Slovenskú republiku boli odoslané 31.3.2024 a následne notifikované zo strany Eurostatu. Zverejnené výsledky sú dostupné na webovom sídle Eurostatu:

https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22042025-ap

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1/default/table?lang=en&category=gov.gov_gfs10.gov_10d

1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

V roku 2024 dosiahol rast HDP 2,1 %. Oproti očakávaniam rozpočtu zaostal, predovšetkým v dôsledku zvyšujúcej sa neistoty v oblasti globálneho obchodu a stagnácie nemeckého priemyslu. Na druhej strane slovenskú ekonomiku podporila spotreba domácností z dôvodu vyšších reálnych príjmov. Rast spotreby bol oproti očakávaniam miernejší, pričom opatrnejšie spotrebiteľské správanie tlmila aj konsolidácia verejných financií. Investičná aktivita v rámci Plánu obnovy a odolnosti podporila zatiaľ ekonomiku len mierne. Trh práce ostal stabilný, pričom miera nezamestnanosti klesla na nové minimum vo výške 5,3 %. Nižšia miera čerpania prostriedkov z fondov EÚ negatívne ovplyvnila tvorbu kapitálu. Signály o silnejúcich protekcionistických tendenciách v globálnom obchode spolu so štrukturálnymi problémami európskeho priemyslu už zhoršili očakávania podnikateľov, čo prispelo len k miernemu nárastu exportnej aktivity.

1.1Vonkajšie ekonomické prostredie

Rok 2024 sa niesol v znamení pokračujúceho globálneho spomaľovania. Hospodársky rast vo svete podľa odhadov Medzinárodného menového fondu dosiahol 3,2 %, čo predstavuje mierny pokles oproti predchádzajúcim rokom. Globálna ekonomika sa aj naďalej vyrovnávala s dôsledkami vysokej inflácie, prísnej menovej politiky a neistého geopolitického prostredia. Po predchádzajúcich zvýšeniach úrokových sadzieb pristúpili viaceré centrálne banky, vrátane Európskej centrálnej banky, k ich opatrnému znižovaniu. Tento krok podporil návrat mierneho optimizmu na trhy, hoci riziková averzia investorov zostávala zvýšená.

Situácia v Európe zostala naďalej komplikovanou. Tlaku čelila najmä priemyselná výroba, na ktorú naďalej doliehali vysoké ceny energií, no problematickou sa ukázala aj strata konkurencieschopnosti. Táto situácia sa najviac podpísala na Nemecku, najväčšej ekonomike eurozóny a kľúčovom obchodnom partnerovi Slovenska. To zaznamenalo druhý po sebe nasledujúci rok poklesu HDP, tentoraz o približne 0,2 %. Slabý výkon nemeckej ekonomiky bol dôsledkom viacerých faktorov – oslabeného exportu, nízkej investičnej aktivity a pretrvávajúcej energetickej, ale aj politickej neistoty. Táto situácia sa negatívne odrazila aj na našich blízkych obchodných partneroch vo V4. Česká republika sa po slabšom výkone v roku 2023 dočkala mierneho oživenia, keď jej ekonomický rast tesne prekonal 1 %. Priemyselný sektor napriek tomu zostal pod tlakom, podobne ako v Maďarsku, ktorého ekonomika po minuloročnom poklese nedokázala doručiť významné oživenie a zaznamenala skôr stagnáciu. Naopak, Poľsko si v porovnaní so zvyškom regiónu udržalo nadpriemerné tempo rastu, podporené silným trhom práce a pokračujúcim čerpaním prostriedkov z fondov EÚ. Dôležitou vzpruhou boli aj vysoké vládne výdavky na zbrojenie.

Z globálneho hľadiska zostala situácia komplikovanou aj kvôli pokračujúcim geopolitickým rizikám. Vojna na Ukrajine pretrvávala a viedla k udržiavaniu sankcií voči Rusku. Nové napätie na Blízkom východe, najmä medzi Izraelom a hnutím Hamas vyústilo k narušeniu obchodných trás v oblasti Červeného mora a k dočasnému zvýšeniu nákladov na prepravu tovarov. Napriek týmto výzvam nedošlo k výraznému zhoršeniu globálneho obchodu ani k obnove inflačných tlakov. Centrálne banky naprieč svetom tak započali pozvoľný cyklus uvoľňovania menovej politiky. Infláciu v eurozóne sa podarilo dostať pod kontrolu rýchlejšie ako v USA, čo napomohlo aj svižnejšiemu tempu uvoľňovania. Investičná aktivita firiem napriek tomu zostala tlmená aj vzhľadom na politickú nestabilitu vyplývajúcu z množstva volieb konajúcich sa vo svete. Tými najvýznamnejším sa stali prezidentské voľby v USA, ktoré vyhral staronový prezident Donald Trump. Finančné trhy sa z výhry potešili a druhý rok

v rade americké trhy dokázali priniesť výnosy prevyšujúce 20 % napriek očakávaným izolacionistickým politikám.

Tabuľka 1 - Vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov eurozóny

2022

2023

2024

Hrubý domáci produkt (% rast)

3,5

0,4

0,9

Zamestnanosť (ESA, % rast)

2,4

2,5

1,0

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

6,8

6,6

6,4

Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)

4,5

4,8

4,5

Miera inflácie (HICP, %)

8,4

5,4

2,4

10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)

1,2

2,5

2,4

Kurz USD/EUR (priemer roka)

1,1

Cena ropy Brent (USD/bl)

98,9

82,2

79,8

* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca („superhrubá“ mzda) Zdroj: Eurostat, Bloomberg

1.2Makroekonomický vývoj SR

1.2.1Hrubý domáci produkt

Hospodársky rast Slovenskej republiky v roku 2024 bol primárne podporený domácim dopytom, pričom HDP vzrástol o 2,1 %. Rast spotreby domácností bol výsledkom poklesu inflácie a stabilnej situácie na trhu práce. Ku koncu roka prispelo k miernemu oživeniu investičnej aktivity postupné zvyšovanie čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Domácnosti zároveň zrýchlili spotrebu v očakávaní zvýšenia DPH od januára. Napriek týmto pozitívnym impulzom investičná činnosť ako celok v priebehu roka pôsobila na hospodársky rast tlmivo, keďže mobilizácia kapitálových zdrojov z nového programového obdobia fondov EÚ prebiehala len postupne.

Oživenie exportnej výkonnosti napredovalo v roku 2024 pomaly, predovšetkým v dôsledku narastajúcej neistoty v oblasti globálneho obchodu a stagnácie nemeckého priemyslu. Čistý export sa udržal v prebytku, avšak v menšej miere ako v roku 2023, čo negatívne prispelo k celkovému hospodárskemu výsledku ekonomiky. V odvetviach čelila mimoriadnym problémom kovovýroba, stavebníctvo ukázalo koncom roka náznaky oživenia. Automobilkám sa darilo s výnimkou niektorých mesiacov, no utlmenie v ostatných sektoroch nedokázali výrazne kompenzovať.

Tabuľka 2 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2022

2023

2024

HDP

0,4

1,4

2,0

z toho:

Konečná spotreba domácností

5,2

-3,3

2,5

Konečná spotreba ver. správy

-2,9

-3,0

3,6

Tvorba hrubého fixného kapitálu

-1,9

16,6

-4,1

Vývoz výrobkov a služieb

2,8

-0,7

1,0

Dovoz výrobkov a služieb

4,2

-7,7

2,5

Graf 1 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

1,9

2,9

4,1

2,3

-2,6

5,7

0,4

2,2

2,1

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

zahraničný dopyt

domáci dopyt

štatistická diskrepancia

rast HDP

Zdroj: ŠÚ SR Zdroj: ŠÚ SR

1.2.2Trh práce

Zamestnanosť poklesla o 0,2 %, čo zodpovedá takmer 4 tisícom pracovných miest. Negatívny vývoj ovplyvnili poklesy v prvom polroku, ku ktorým výrazne prispeli zvýšené odchody do predčasného starobného dôchodku. Pracovných miest dlhodobo ubúda v priemysle a nízko-kvalifikovaných službách. Zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a stavebníctve, ktoré nadviazalo na predchádzajúci úspešný rok aj napriek medziročnému spomaleniu čerpania zdrojov z EÚ fondov. Aj napriek dočasnému výpadku staršej pracovnej sily miera participácie stúpala. Pribudli aj pracujúci cudzinci, ktorých počet sa na konci roka vyšplhal k úrovni 114 tisíc. Miera nezamestnanosti vlani poklesla na 5,3 %, čo je najmenej za 30 rokov.

Reálna mzda vzrástla v roku 2024 o 3,7 %, čo predstavuje najvyššie tempo za posledné štyri roky. Nominálne zvýšenie miezd o 6,6 % medziročne mierne spomalilo spolu so slabším rastom produktivity, inflácie a spätnej indexácie. Najviac si polepšili zamestnanci v priemysle, kde platy stúpli nad 8 %. Dynamicky rástli mzdy aj vo verejnom sektore, ktorý ťažil z dvojcifernej valorizácie zo septembra 2023. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor.

Graf 2 - Príspevky sektorov k vývoju medzi-kvartálneho rastu zamestnanosti (ESA, v p. b.)

-0,4

-0,3

-0,2

-0,1

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

2023Q1

2023Q2

2023Q3

2023Q4

2024Q1

2024Q2

2024Q3

2024Q4

Služby

Verejný sektor

Stavebníctvo

Priemysel

Poľnohospodárstvo

Hospodárstvo spolu

Graf 3 - Rast reálnej produktivity práce a mzdy (v %)

-10,0

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

2021Q1

2021Q2

2021Q3

2021Q4

2022Q1

2022Q2

2022Q3

2022Q4

2023Q1

2023Q2

2023Q3

2023Q4

2024Q1

2024Q2

2024Q3

2024Q4

Rast nominálnej mzdy (YoY)

Rast reálnej mzdy (YoY)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3Cenový vývoj

Spomaľovanie inflácie, ktoré začalo v roku 2023, pokračovalo až do polovice roka 2024, kedy rast cien klesol až na 2,1 %. Ku koncu roka však inflácia začala mierne zrýchľovať a v decembri 2024 skončila na 2,9 %. Ceny energií a pohonných látok klesli, keďže regulované ceny elektriny, plynu a tepla nerástli vďaka opatreniam vlády. Najrýchlejšie rástli ceny služieb, nasledované cenami potravín (vrátane nealka, alkoholu a tabaku) a tovarov. V priemere za rok 2024 tak stúpli ceny merané indexom CPI v priemere o 2,8 % (3,2 % podľa HICP)2.

2 Index spotrebiteľských cien (angl. Consumer Price Index, CPI) je cenový index, ktorý vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Sleduje ceny na základe národnej metodiky. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP – Harmonized Index of Consumer Prices) sleduje vývoj spotrebiteľských cien na základe medzinárodnej harmonizovanej metodiky EÚ.

1.2.4Platobná bilancia

V roku 2024 sa deficit platobnej bilancie prehĺbil na úroveň - 2,8 % HDP. Export tovarov v nominálnom klesol viac, ako import, čo viedlo k deficitu bilancie obchodu. Znížil sa aj prebytok bilancie služieb pre rýchlejší rast dovozu. Deficity primárnych výnosov sa naopak znížili, kým deficit sekundárnych výnosov sa mierne prehĺbil.

Graf 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie–medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

-25,0

-20,0

-15,0

-10,0

-5,0

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

I-23

III-23

V-23

VII-23

IX-23

XI-23

I-24

III-24

V-24

VII-24

IX-24

XI-24

CPI

Potraviny

Energie

Poh. hmoty

Tovary

Imp. nájomné

Služby

Graf 5 - Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

-10,0

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Tovary

Služby

Primárne výnosy

Sekundárne výnosy

BÚ PB

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR Zdroj: NBS, MF SR

1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý ako očakávala prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2024. Pomalšia než očakávaná inflácia ukrojila menej z rastu reálnych veličín. Reálna spotreba stúpla, avšak menej než očakávala prognóza, hoci reálne mzdy posilnili podľa očakávania. Investície sa zvyšovali oproti prognóze pomalšie, keď čerpanie zdrojov z Plánu obnovy SR meškalo. Zamestnanosť bola mierne nadhodnotená, keď z trhu odišlo nečakane veľa ľudí do predčasného dôchodku.

Z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody skončil rok 2024 horšie. Nižšia inflácia, než čakala prognóza, viedla k pomalšiemu rastu nominálnej mzdy. S poklesom zamestnanosti tak mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, rástla výrazne pomalšie. Rovnako pomalšie rástla aj nominálna a reálna spotreba domácností, ako aj nominálny a reálny HDP.

Tabuľka 3 - Porovnanie skutočnosti s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2024-2026

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2024

Skutočnosť

Rozdiel v p. b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

2,7

2,1

-0,6

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur

131,3

131,0

-0,3

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

3,3

2,9

-0,4

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

7,1

6,5

-0,6

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

3,7

0,0

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

7,1

6,6

-0,5

Zamestnanosť (ESA)

0,4

-0,2

-0,6

Miera nezamestnanosti (VZPS)

5,4

5,3

-0,1

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

3,2

2,8

-0,4

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-3,9

-2,8

+1,1

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Tabuľka 4 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (december 2023)

Skutočnosť

Prognóza

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Hrubý domáci produkt

HDP, s. c.

4,8

1,8

1,2

2,7

2,8

2,1

1,7

HDP, b. c. (mld. eur)

100,3

109,6

121,9

131,3

139,2

146,6

152,1

Súkromná spotreba, s. c.

2,7

5,7

-1,9

3,3

1,7

1,0

1,1

Súkromná spotreba, b. c.

6,0

18,6

9,0

7,1

5,0

4,4

3,3

Vládna spotreba

4,2

-4,2

-1,5

1,3

-0,4

-0,9

0,4

Fixné investície

3,5

4,5

7,7

5,1

4,3

0,9

-2,7

Export tovarov a služieb

10,5

3,0

-0,7

4,0

3,9

4,6

4,4

Import tovarov a služieb

11,7

4,2

-6,4

7,4

3,5

3,2

3,0

Trh práce

Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)

-0,7

1,7

0,2

0,4

0,5

0,1

-0,3

Mzdy, nominálne

6,9

7,7

9,8

7,1

5,3

4,5

4,2

Mzdy, reálne

3,6

-4,5

-0,8

3,7

2,2

1,3

1,7

Miera nezamestnanosti

6,8

6,1

5,9

5,4

5,1

5,0

5,3

Inflácia

Index spotrebiteľských cien

3,2

12,7

10,7

3,2

3,1

2,5

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Tabuľka 5 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2022

2023

2024

2025

Prognóza EK (jeseň)

1,8

1,3

1,7

2,0

Reálne HDP

Prognóza MF SR (dec)

1,8

1,2

2,7

2,8

Prognóza EK (jeseň)

5,5

-1,6

1,5

0,9

Súkromná spotreba

Prognóza MF SR (dec)

5,7

-1,9

3,3

1,7

Prognóza EK (jeseň)

-4,2

-4,3

2,9

1,3

Verejná spotreba

Prognóza MF SR (dec)

-4,2

-1,1

1,2

0,9

Prognóza EK (jeseň)

4,5

5,0

2,5

3,3

Investície

Prognóza MF SR (dec)

4,5

7,7

5,1

4,3

Prognóza EK (jeseň)

3,0

-1,2

5,7

4,3

Export

Prognóza MF SR (dec)

3,0

-0,7

4,0

3,9

Prognóza EK (jeseň)

4,2

-6,0

6,3

4,2

Import

Prognóza MF SR (dec)

4,2

-6,4

7,4

3,5

Prognóza EK (jeseň)

12,1

10,8

5,2

3,0

Inflácia (HICP)

Prognóza MF SR (dec)

12,1

11,1

3,2

3,4

Prognóza EK (jeseň)

1,8

0,6

0,1

Zamestnanosť (ESA)

Prognóza MF SR (dec)

1,8

0,3

0,4

0,5

Produkčná medzera

Prognóza EK (jeseň)

0,5

-0,4

-0,5

-0,4

(% z pot. HDP)

Prognóza MF SR (dec)

0,5

-0,2

0,5

1,1

Zdroj: MF SR, EK

2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

2.1Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2023

Proces tvorby rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 bol ovplyvnený termínom konania volieb do Národnej rady SR v septembri roku 2023. Nová vláda SR získala dôveru v NR SR až dňa 21. novembra 2023 a spolu s ňou získala aj mandát na prípravu rozpočtu, ktorý by rešpektoval jej programové vyhlásenie, pričom sa musela vysporiadať so zlým stavom verejných financií s vysokými deficitmi a dlhom prekračujúcim sankčné pásma vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predchádzajúca vláda však musela v termíne do 15. októbra 2023 predložiť do NR SR vyrovnaný rozpočet verejnej správy, a to v nadväznosti na povinnosť aplikovať najprísnejšie opatrenia dlhovej brzdy. Realizácia vyrovnaného rozpočtu verejnej správy by ale mala za následok prudkú recesiu krajiny, ochromenie trhu práce, zníženie reálnych miezd, pokles zamestnanosti, neschopnosť verejných inštitúcií uhrádzať záväzky a pod. Keďže 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde sa najprísnejšie sankčné opatrenia dlhovej brzdy neuplatňujú, mohla nová vláda SR pristúpiť k tvorbe vlastného rozpočtu verejnej správy, a to napriek mimoriadne krátkemu časovému horizontu na jeho prípravu. Úmyslom vlády SR bolo aj vyhnúť sa spravovaniu hospodárenia verejnej správy rozpočtovým provizóriom, keby rozpočet verejnej správy nebol schválený do konca roka 2023. Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 zohľadňoval potrebnú konsolidáciu verejných financií požadovanú zo strany Európskej komisie, ako aj napĺňanie cieľov programového vyhlásenia vlády SR. Vzhľadom na doterajší vysoký deficit verejných financií a zadlženie, vláda SR schválila súbor konsolidačných opatrení, ktoré mali prispieť k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.

Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2027. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2023.

Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 predpokladal deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 bol schválený v podobe deficitu verejných financií v roku 2024 vo výške 5,97 % HDP. Vláda na jar 2024 v zákone o rozpočtových pravidlách stanovila limit verejných výdavkov ešte pre rok 2024, aby splnila záväzok z Plánu obnovy a odolnosti implementovať výdavkové limity v rozpočte verejnej správy. Národná rada v úvode roka 2024 neschválila limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2026. Vláda preto po diskusiách s Európskou komisiou na jar 2024 reagovala novelou zákona o rozpočtových pravidlách, aby naplnila záväzok z Plánu obnovy implementovať výdavkové limity.

Limit ako záväzok z Plánu obnovy vychádzal z fiškálneho odporúčania Rady EÚ. Tá vláde ešte v júli 2023 odporučila, aby medziročný rast čistých výdavkov3 v roku 2024 nepresiahol 5,7 %. Ministerstvo financií preto v súlade s odporúčaním stanovilo zákonný nominálny limit pre subjekty verejnej správy na úrovni 57,7 mld. eur, ktorý zodpovedal rastu 5,7 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR výdavky verejnej správy v roku 2024 boli o 112 miliónov eur nižšie ako bol vládou stanovený nominálny limit verejných výdavkov

3 Odporúčanie sa v tom čase líšilo od v súčasnosti systémového fungovania rastu čistých výdavkov v zahrnutí výdavkov na spolufinancovanie, ktoré sa dnes z národne financovaných primárnych výdavkov už vylučujú.

Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 bol vypracovaný v metodike ESA 2010. Rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtoch boli na príjmovej aj výdavkovej strane zapracované položky vychádzajúce z metodických úprav ESA 2010. K týmto položkám patrili imputy naturálnych miezd, FISIM4, umeleckej produkcie na vlastné použitie a výroby softvéru na vlastné použitie. Zároveň boli rozpočtované aj príjmy a výdavky spoločnosti Slovak Investment Holding, a. s. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 sa uvažovalo s hodnotami na úrovni jesennej notifikácie skutočnosti za rok 2022. Rozpočet tiež počítal so zaradením systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, tzv. zelenej energie, ktorá je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaná cez sektor verejnej správy. Z dôvodu zvýšenia transparentnosti verejných financií sa zaviedlo aj rozpočtovanie superdividend a zároveň bolo zavedené rozpočtovanie upravujúcej položky – očistenie vplyvu príjmov za prostriedky EÚ z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 boli aj konsolidačné opatrenia. Konsolidačný balík v celkovom objeme 1,5 % HDP pri plánovanom znížení deficitu o viac ako 0,5 % HDP vytváral zároveň rozpočtový priestor pre vládne priority. K medziročnému poklesu schodku prispeli najmä prijate konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrili na príjmovej strane najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do 2. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu. Na výdavkovej strane konsolidačné opatrenia zahŕňali najmä viazanie výdavkov na úrovni 5 % viazania osobných výdavkov, nulovú valorizáciu platov v roku 2024, zníženie percentuálneho podielu nárokovateľného príspevku na HDP pre STVR, či zrušenie podpory zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky.

Okrem potrebnej konsolidácie rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 zohľadňoval aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období, pričom vláda SR neznižovala výdavky určené na vyplácanie dôchodkov, či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín obyvateľstva, ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie. Pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia, rozpočet počítal aj s výdavkami určenými na prijatie trvalého 13. dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za predchádzajúci rok, a to súčasne pri zachovaní rodičovského dôchodku. Rovnako bola v rozpočte zabezpečená pomoc pri splácaní úverov na bývanie v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb, ktoré zvyšujú finančné zaťaženie domácností a mohlo by dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať tieto úvery. Rozpočet zahŕňal aj výdavky na vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktorého cieľom bolo posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu, rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a cykloturistiky, ako aj podpora športu. Zároveň kvôli prebiehajúcej energokríze sa v rozpočte počítalo s pomocou vlády SR na kompenzáciu vysokých cien pre domácnosti s cieľom ich stabilizácie.

V priebehu roku 2024 prebiehal pravidelný monitoring vývoja plnenia schváleného rozpočtu verejnej správy na mesačnej báze. Ministerstvo financií SR sledovalo vývoj v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelnej analýzy očakávaných predpokladov hospodárenia kapitol štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy na hotovostnej

4 FISIM – Financial Intermediation Services Indirectly Measured. Ide o odhad hodnoty služieb poskytovaných finančnými sprostredkovateľmi ako sú banky, za ktoré sa neúčtujú žiadne explicitné poplatky.

báze a v metodike ESA 2010. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa kvantifikovali očakávané zmeny a riziká v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2024.

Mesačné predpoklady vývoja verejných financií vychádzali aj z najnovších analýz a prognóz makroekonomického vývoja, prognóz daňových a odvodových príjmov a prognóz vybraných nedaňových príjmov, ako aj z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky EÚ a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky Plánu obnovy a odolnosti.

V nadväznosti na § 30 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách, na základe ktorého Ministerstvo financií SR zverejňuje očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania, Ministerstvo financií SR zverejnilo na svojej stránke Správu o očakávanej skutočnosti za rok 2024 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2024, v rámci ktorej očakávalo deficit hospodárenia verejnej správy vo výške 5,85 % HDP.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, ktorý Ministerstvo financií SR predložilo na rokovanie vlády SR a rokovanie NR SR, bola aj analýza aktuálneho vývoja verejných financií v roku 2024 spracovaná na základe v tom čase dostupných podkladov. Analýza vychádzajúca z predpokladu dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy vo výške 5,79 % HDP definovala najvýznamnejšie vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom na rok 2024.

2.2Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2024, ktorý bol schválený vládou SR5 a vzatý na vedomie v Národnej rade SR6, predpokladal hospodárenie verejnej správy so schodkom 7 840 706 tis. eur (5,97 % predpokladaného HDP). Podľa prvého kola notifikácie výsledkov roku 2024, hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA 2010 dosiahlo v skutočnosti schodok vo výške 6 906 738 tis. eur (5,3 % HDP).

Tabuľka 6 - Bilancia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

ESA kód

5=4-3

Príjmy spolu

45 492 705

53 000 664

53 480 523

54 807 226

1 326 703

% HDP

41,3

42,8

40,7

41,8

1,1

Daňové príjmy

D.2R+D.5R

22 122 886

24 487 390

25 806 641

25 715 801

-90 840

Dane z produkcie a dovozu

D.2R

12 956 802

14 752 881

15 385 663

14 972 711

-412 952

Bežné dane z dôchodkov, majetku

D.5R

9 166 084

9 734 509

10 420 978

10 743 090

322 112

Príspevky na sociálne zabezpečenie

D.61R

16 598 167

18 945 701

20 724 745

20 946 284

221 539

Nedaňové príjmy

3 660 073

4 603 740

4 444 505

5 096 532

652 027

Tržby

P.11+P.12+P.131

2 910 539

3 392 813

3 314 394

3 705 888

391 494

Dôchodky z majetku

D.4R

749 534

1 210 927

1 130 111

1 390 644

260 533

Granty a transfery

D.39+D.7R+D.9R

3 111 579

4 963 833

2 504 632

3 048 609

543 977

z toho: z EÚ

1 731 618

3 751 460

1 508 989

2 153 740

644 751

Ostatné bežné transfery

D.7R

2 004 282

2 558 141

2 215 421

2 711 300

495 879

Kapitálové transfery

D.9R

1 107 297

2 405 692

289 211

337 309

48 098

Výdavky spolu

47 328 439

59 427 630

61 321 229

61 713 964

392 735

% HDP

43,0

48,0

46,7

47,1

0,4

Bežné výdavky

43 037 724

52 757 760

55 915 001

56 352 854

437 853

Kompenzácie zamestnancov

D.1P

11 893 658

13 551 746

14 013 313

14 833 311

819 998

Medzispotreba

P.2

6 597 778

6 679 651

8 140 103

7 463 926

-676 177

Dane

D.2P+D.5P

133 146

102 002

146 406

171 451

25 045

Subvencie

D.3P

1 196 408

4 181 709

1 946 263

2 250 782

304 519

Dôchodky z majetku

D.4P

1 138 939

1 428 013

1 829 596

1 848 880

19 284

Celkové sociálne transfery

D.6P

19 737 437

24 445 552

26 763 482

27 259 685

496 203

- Sociálne dávky okrem

naturálnych soc. transf.

D.62P

15 921 930

20 154 987

21 826 293

22 372 562

546 269

- Naturálne sociálne transfery

D.632P

3 815 507

4 290 565

4 937 189

4 887 123

-50 066

Ostatné bežné transfery

D.7P

2 340 358

2 369 087

3 075 838

2 524 819

-551 019

Kapitálové výdavky

4 290 715

6 669 870

5 406 228

5 361 110

-45 118

Kapitálové investície

P.5L

3 440 542

4 585 071

4 547 382

4 749 907

202 525

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51G

3 374 658

4 384 679

4 404 507

4 681 112

276 605

- Zmena st. zásob + Nadobudnutie

Úbytok cenností

P.5M

38 840

149 490

112 464

69 064

-43 400

- Nadobud. mínus úbytok nef.

neproduk. aktív

27 044

50 902

30 411

-269

-30 680

Kapitálové transfery

D.9P

850 173

2 084 799

858 846

611 203

-247 643

Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)

B.9

-1 835 734

-6 426 966

-7 840 706

-6 906 738

933 968

% HDP

-1,7

-5,2

-6,0

-5,3

0,7

HDP

110 046 448

123 833 179

131 335 110

130 985 118

-349 992

Zdroj: ŠÚ SR

5 Uznesením č. 712/2023; https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29105/1

6 Uznesením č. 80/2023; https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=14725

Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 933 968 tis. eur resp. o 0,7 p. b. najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu (opisovaný v 3. kapitole) a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy (Sociálna poisťovňa, štátne fondy a Eximbanka). Negatívny vývoj zaznamenali najmä dopravné podniky.

Nezanedbateľným faktorom v porovnávaní očakávaného salda verejných financií a dosiahnutej skutočnosti mal ekonomický vývoj. Reálny rast HDP bol v rámci zostaveného rozpočtu predpokladaný na úrovni 2,7 %, v priebehu roka 2024 nastal jeho pokles prevažne v dôsledku zvyšujúcej sa neistoty v oblasti globálneho obchodu a stagnácie nemeckého priemyslu. V skutočnosti Štatistický úrad SR vyčíslil medziročný reálny rast HDP za rok 2024 na úrovni 2,1 %.

Príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010 boli oproti rozpočtu na rok 2024 úhrnom vyššie o 1 326 703 tis. eur (1,12 % HDP), z toho daňové príjmy poklesli o 90 840 tis. eur. Príspevky na sociálne zabezpečenie vzrástli o 221 539 tis. eur, nedaňové príjmy vzrástli o 652 027 tis. eur a granty a transfery o 543 977 tis. eur.

Výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010 boli vyššie o 392 735 tis. eur oproti rozpočtu (0,42 % HDP), z toho bežné výdavky vzrástli o 437 854 tis. eur a kapitálové výdavky poklesli o 45 119 tis. eur.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najvýznamnejších položiek (príjmov, výdavkov resp. celkový výsledok hospodárenia subjektov verejnej správy) a ich vplyv na dosiahnuté saldo verejnej správy za rok 2024 oproti rozpočtu.

Tabuľka 7 - Saldo verejnej správy v metodike ESA2010 - rozdiel oproti rozpočtu

2024

Rozdiel

v tis. eur

Rozdiel S-R

(% HDP)

Saldo verejnej správy - rozpočet

-7 840 706

-5,97

1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy

130 699

0,10

- ESA daňové príjmy

-90 840

-0,07

z toho: imputácia daňových príjmov za zelenú energiu

-19 188

-0,01

- ESA odvodové príjmy

221 539

0,17

2. Vplyv iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

998 634

0,76

- príjmy z dividend a z odvodov zo zisku (vrátane časového rozlíšenia a po vylúčení

superdividend)

29 080

0,02

- zmena stavu pohľadávok po vylúčení preddavkov na vojen. techniku

-146 222

-0,11

- EÚ príjmy po vylúčení EÚ tokov mimo sektor

923 687

0,71

-akruálne príjmy z POO

-276 758

-0,21

- UMTS Licencie

-17 846

-0,01

- iné nedaňové príjmy (bez EÚ zdrojov, spolufinancovania a POO)

233 423

0,18

- ostatné

253 270

0,19

3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu

383 758

0,29

- EÚ výdavky po vylúčení EÚ tokov mimo sektor

-923 687

-0,71

- akruálne výdavky POO

276 758

0,21

- spolufinancovanie k EÚ zdrojom

-222 308

-0,17

- odvod do rozpočtu EÚ

250 217

0,19

- korekcie k fondom EÚ

-59 775

-0,05

- upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EÚ z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia

4 029

0,00

- transfer Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni

-1 144 392

-0,87

2024

Rozdiel

v tis. eur

Rozdiel S-R

(% HDP)

- imputácia výdavkových subvencií na zelenú energiu

-130 584

-0,10

- zmena stavu záväzkov

-189 295

-0,14

- zaplatené preddavky na dlhod. hm. majetok na vojenskú techniku

606 504

0,46

- výdavky na tovary a služby

732 975

0,56

- výdavky na obstarávanie kapitálových aktív

530 350

0,40

- výdavky na dôchodkové dávky zo starobného poistenia1)

822 904

0,63

- ostatné

-169 938

-0,13

4. Vplyv hospodárenia samostatných účtov (vrátane ŠFA) bez daní

-1 155 286

-0,88

5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu

-51 718

-0,04

6. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia

-1 335 531

-1,02

- výdavky zo sociálneho poistenia

-1 054 987

-0,81

- výdavky zo zdravotného poistenia (výdavky poistenia)

-280 544

-0,21

7. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)

1 348 324

1,03

- príjmový transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu

1 120 000

0,86

- výdavkový transfer z verejnej časti ZP do súkromnej časti ZP na výplatu akcionárovi

-24 455

-0,02

- platba za správu verejného zdravotného poistenia súkromným zdrav. poisťovniam

-101 264

-0,08

- ostatné

354 043

0,27

8. Rozdiel v hospodárení ústredných subjektov verejnej správy bez daňových príjmov

540 638

0,41

- obchodné spoločnosti štátu

144 605

0,11

- Slovak Investment Holding (SIH)2)

-15 220

-0,01

- Eximbanka

228 654

0,17

- Slovenská záručná rozvojová banka, a. s. (SZRB)

9 644

0,01

- zdravotnícke zariadenia ústredné

53 644

0,04

- PO štátu

19 107

0,01

- VVŠ

87 092

0,07

- VVI

13 737

0,01

- štátne fondy bez vplyvu príjmov z emisných kvót

-14 517

-0,01

- Slovenský pozemkový fond

27 492

0,02

- ostatné subjekty ústrednej správy, z toho:

-13 600

-0,01

- Valaliky Industrial Park, a. s.

228 956

0,17

- Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

1 757

0,00

9. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov

74 450

0,06

- obce

120 287

0,09

- VÚC

49 624

0,04

- dopravné podniky

-61 421

-0,05

- príspevkové organizácie obcí a VÚC

-10 737

-0,01

- zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

1 514

0,00

- ostatné subjekty územnej samosprávy

-24 817

-0,02

Saldo verejnej správy - skutočnosť

-6 906 738

-5,27

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

1) V roku 2024 boli prostriedky na vyplatenie 13. dôchodkov rozpočtované v kapitole VPS, ale čerpanie sa v skutočnosti

realizovalo v Sociálnej poisťovni.

2) V roku 2024 boli v rozpočte verejnej správy príjmy a výdavky SIH-u (prebytok vo výške 40 982 tis. eur) rozpočtované v rámci ostatných úprav štátneho rozpočtu a skutočné plnenie SIH-u bolo vykázané samostatne.

Vysvetlenie pozitívnej či negatívnej odchýlky od rozpočtu je v nasledujúcom texte pomocou opisu hotovostného plnenia rozpočtu resp. pri významných úpravách hotovostného plnenia aj pomocou vysvetlenia akrualizácie podľa metodiky ESA 2010. Výsledky hospodárenia podľa zložiek verejnej správy ako aj rozdiel medzi rozpočtom a skutočnosťou za rok 2024 sú uvedené v tabuľke Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (zložiek) subjektov v závere kapitoly.

Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy boli v hotovostnom vyjadrení oproti rozpočtu nižšie o 279 746 tis. eur, z toho daňové príjmy boli oproti rozpočtu nižšie o 221 197 tis. eur a odvodové príjmy boli oproti rozpočtu nižšie o 58 549 tis. eur. (V rámci hotovostných odvodových príjmov sú zahrnuté aj odvodové príjmy vyberané súkromnými poisťovňami.) Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010 boli oproti rozpočtu na rok 2024 vyššie o 130 699 tis. eur.

Na rozdiel skutočných daňových príjmov oproti rozpočtu mali vplyv ostatné metodické úpravy ako príjmy dosahované z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (pokles príjmov z podpory tzv. „zelenej energie“ o 19 188 tis. eur), príjmy zo spotreby emisných kvót (nárast o 383 931 tis. eur) a príjmy z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier (nárast o 4 400 tis. eur). V prípade odvodových príjmov oproti rozpočtu pozitívne vplývalo imputovanie nových pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam (nárast o 217 976 tis. eur) a negatívne vplývalo imputovanie vplyvu oddlženia na poistnom za zdravotnícke zariadenia (pokles o 166 845 tis. eur).

Celkové daňové a odvodové príjmy (prognózované Výborom pre daňové prognózy) boli rozpočtované v objeme 41 810 585 tis. eur. Skutočné príjmy boli o 58 269 tis. eur vyššie a dosiahli výšku 41 870 574 tis. eur. Za nárastom sú miestne dane (dane z nehnuteľností a dane za špecifické služby), daň z príjmu vyberaná zrážkou a daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti. Výpadok príjmov je najmä pri DPH a spotrebných daniach.

Tabuľka 8 - Vybrané daňové a odvodové príjmy v metodike ESA2010

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

3=2-1

Daň z príjmov fyzických osôb

4 802 550

4 834 193

31 643

- závislá činnosť

4 604 598

4 696 060

91 462

- podnikanie

197 952

138 133

-59 819

Daň z príjmov právnických osôb

4 517 651

4 537 777

20 126

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

415 070

529 151

114 081

Daň z pridanej hodnoty

10 081 564

9 904 422

-177 142

Spotrebné dane1

2 795 455

2 700 285

-95 170

- Minerálny olej

1 347 653

1 352 021

4 368

- Tabak a tabakové výrobky

1 043 240

1 021 079

-22 161

- Ostatné spotrebné dane

404 562

327 185

-77 377

Dane z majetku (nehnuteľnosti)

512 041

618 717

106 676

Dane z medzinárodného obchodu

41 724

36 828

-4 896

Ostatné dane

1 365 414

1 424 186

58 772

- Daň z motorových vozidiel

139 916

139 482

-434

- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

511 553

526 233

14 680

- Dane za špecifické služby

305 961

354 744

48 783

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

3=2-1

- Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií

227 600

211 422

-16 178

- Ostatné

180 384

192 305

11 921

Daňové príjmy

24 531 469

24 585 559

54 090

Sociálne odvody (EAO + dlžné)2

11 300 511

11 327 035

26 524

Zdravotné odvody (EAO + dlžné)3

5 978 605

5 957 980

-20 625

Fondy sociálneho zabezpečenia

17 279 116

17 285 015

5 899

Daňové a odvodové príjmy spolu

41 810 585

41 870 574

59 989

Bez vplyvu zelenej energie. Zdroj: IFP, MF SR

2 Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.

3 Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné.

Prognózy pre rozpočet na rok 2024 boli tvorené v decembri 2023. V prognóze neboli zahrnuté zmeny sadzieb miestnych daní, ktoré majú v kompetencii obce, pretože zmeny sa schvaľujú takmer vždy až na konci roka v rámci prípravy rozpočtu obcí cez prijímanie všeobecných záväzných nariadení. Taktiež bolo v roku 2024 v parlamente prijatých niekoľko legislatívnych zmien, s ktorými sa v rozpočte nepočítalo. V nasledujúcej tabuľke je prehľad všetkých legislatívnych opatrení nezahrnutých v návrhu rozpočtu, ale s vplyvom na výnos v roku 2024 podľa metodiky ESA.

Tabuľka 9 - Legislatívne zmeny nezapracované v rozpočte VS na roky 2024-2027

v tis. eur

Odpustenie sociálnych odvodov zamestnávateľa za zamestnancov v potravinárskom priemysle

-31 573

Predĺženie odpustenia soc. odvodov zamestnávateľov pre poľnohospodárov

-14 857

Miestne dane

158 163

Zmena sadzieb daní z nehnuteľností podľa VZN

113 887

Zvýšenie sadzieb špecifických daní podľa VZN (poplatok za komunálny odpad + daň za ubytovanie)

44 276

Celkový vplyv na príjmy verejnej správy

111 733

- Z toho príjmy ŠR

5 550

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv oproti rozpočtu VS Zdroj: IFP, MF SR

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je oproti rozpočtu vyšší o 91 462 tis. eur. Pod nárast sa podpísalo predovšetkým vyššie uplatňovanie daňového bonusu na dieťa, ktorý bol na roky 2023 a 2024 dočasne navýšený, ktorý vstupuje do akruálneho výnosu dane. Samotný akruálny výnos dane bez daňového bonusu mierne zaostal za rozpočtovanou hodnotu o 9,3 mil. eur z dôvodu slabšieho rastu miezd a menej priaznivého vývoja zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami v čase prípravy rozpočtu.

Odhad výnosu DPFO z podnikania7 je za rok 2024 o 59 819 tis. eur nižší ako predpokladal rozpočet. Hlavným dôvodom boli očakávania o vyššom raste ziskovosti živnostníkov za rok 2023, ktoré sa nepotvrdili a tento trend sme preniesli aj na rok 2024. Medzi iné faktory možno zaradiť aj nižší výnos dane u dohodárov a z predaja nehnuteľností.

7 Výnos DPFO z podnikania za rok 2024 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2024 sa podávajú v roku 2025 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2026.

Odhad výnosu dane z príjmov právnických osôb8 za rok 2024 je oproti rozpočtu vyšší o 20 126 tis. eur. Revízia je postavená najmä na predpokladoch o vývoji ekonomiky v roku 2024 a údajoch o výsledku hospodárenia firiem zverejňovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Výrazný, medziročný rast ziskovosti firiem z posledných rokov sa spomalil v dôsledku utlmenia rastu aktivity po období silných rastov v rokoch 2022 a 2023. Medziročne poklesla ziskovosť v sektoroch priemyselnej výroby a obchodu. Výraznejší medziročný rast ziskovosti zaznamenali firmy v sektoroch dodávok elektriny a plynu, čo sa prejavilo aj v lepších výnosoch z regulovaného odvodu. Polepšili si aj firmy v stavebníctve, a tiež firmy v sektoroch dopravy a skladovania a poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb.

Daň z príjmov vyberaná zrážkou je oproti rozpočtu vyššia o 114 081 tis. eur. Približne tri štvrtiny vyššieho výnosu tvoria vyššie príjmy zo zdanenia vkladov. Úroková miera po dlhodobom poklese od roku 2022 postupné rástla. Na príjmoch zo zdanenia úrokových výnosov sa to však premietalo len postupne, čo sa dá vysvetliť viazanosťou terminovaných vkladov. Kým najvýraznejší rast úrokov bol už v roku 2023, najväčší nárast dane nastal v roku 2024. Výrazne vyššie boli aj príjmy zo zdanenia podielových fondov a dividend.

Výnos dane z pridanej hodnoty9 je za rok 2024 o 177 142 tis. eur nižší ako predpokladal rozpočet. Ide o plnenie dane na úrovni 98,2 %, pričom skutočný výnos ovplyvnila kombinácia dodatočných pozitívnych a negatívnych faktorov. Výnos oproti rozpočtu negatívne poznačilo predovšetkým nenaplnenie očakávaní v oblasti čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a zhoršenie makroekonomického vývoja. Koncom roka 2024 výnos dane potiahol najmä zvýšený predaj tovarov dlhodobej spotreby pred avizovaným navýšením základnej sadzby10 a jednorazová platba dane plynúca z nákupu obrannej techniky.

Výnos spotrebných daní za rok 2024 je oproti rozpočtu nižší o 95 170 tis. eur. Rozpočtované hodnoty sa naplnili pri spotrebných daniach z minerálneho oleja, z uhlia a z piva. Najvyššie výpadky v porovnaní s rozpočtom zaznamenali spotrebné dane z liehu a z tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z liehu nedosiahol rozpočtovanú hodnotu o 77 302 tis. eur. Jeho plnenie bolo v roku 2024 ovplyvnené najmä legislatívnym zvýšením sadzieb v rokoch 2023 a 2024. S tým bolo spojené nepredvídateľné predzásobenie obchodníkov, ktorého hodnota za december 2023 bola odhadnutá na približne 34 mil. eur, z toho 2 mil. eur bol výpadok na výnose dane z titulu vyššej sadzby od januára 2024. Predzásobenie negatívne ovplyvnilo výnos v roku 2024. Legislatívne vplyvy zvýšenia sadzieb boli v skutočnosti nižšie o približne 17 mil. eur. K nenaplneniu rozpočtovanej úrovne prispeli aj horšie plnenie makroekonomických predpokladov a pokles dopytu zo strany spotrebiteľov. Výnos spotrebnej dane z tabakových výrobkov je o 22 161 tis. eur nižší v porovnaní s rozpočtom. Pozitívne na výnos vplývalo zvýšenie sadzieb spotrebnej dane, ktorého vplyv však bol nižší v porovnaní s rozpočtovanými očakávaniami približne o 5 mil. eur. Predĺžením dopredaja cigariet so starou sadzbou z dvoch mesiacov na tri je výnos dane nižší o ďalších približne 10 mil. eur. K nenaplneniu dane mierne prispel aj horší vývoj makroekonomickej základne (spotreba domácností).

8 Výnos DPPO za rok 2024 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2024 sa podávajú v roku 2025 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2026.

9 Výnos DPH za rok 2024 je zatiaľ predbežný odhad. Skutočnosť bude známa v apríli 2025. Čísla do ŠZÚ však boli uzavreté už v marci 2025.

10 Napr. predaj nehnuteľností alebo iných tovarov s vysokou hodnotou.

Príjem z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach bol oproti rozpočtu vyšší o 22 209 tis. eur. Za vyšším výnosom sú predovšetkým lepšie príjmy firiem pôsobiacich v energetickom sektore, kde ziskovosti firiem pomohla hlavne situácia na trhu s energiami.

Výbery sociálnych a zdravotných odvodov sledujú opačné trendy pri porovnaní s prognózou. Aj keď oba odvody boli pod vplyvom slabšieho makroekonomického vývoja, výberu sociálnych odvodov pomohlo oddlženie nemocníc, ktoré navýšilo príjmy o dodatočných 167 000 tis. eur na výbere dlžného. Dlžné okrem tohto vplyvu zaznamenalo ďalší dodatočný výber v sume 49 901 tis. eur oproti prognóze. Odvody od EAO zaznamenali nižší výber o 190 377 tis. eur. Z toho 16 702 tis. eur tvorila nová legislatíva odpustenia odvodov potravinárskemu sektoru a približne 47 551 mil. eur spôsobil vyšší odvod do II. piliera, ktorý Sociálna poisťovňa poslala do SDS nad rámec očakávaní z decembra (na úkor výberu do I. piliera).

Zdravotné odvody zaznamenali rovnako slabší výber EAO o 34 719 tis. eur v dôsledku makroekonomického vývoja. Tento pokles však bol z časti kompenzovaný lepším výberom v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, ktoré oproti prognóze prinieslo dodatočných 14 094 tis. eur.

Dividendy vs. Superdividendy

Konsolidovaný príjem z dividend11 a odvodov zo zisku pre rok 2024 bol rozpočtovaný vo výške 515 749 tis. eur. Skutočný príjem z dividend a odvodov zo zisku za rok 2024 bol vo výške 538 581 tis. eur. Vo výške 8 000 tis. eur bola vykázaná k 3.12.2024 pohľadávka z priznaných darov pre zriaďovateľa Vodohospodárskej výstavby, š. p. v roku 2024 s termínom úhrady v roku 2025.

Dividendy a odvody zo zisku, ktoré sú príjmom rozpočtu verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 za príslušný rok, dosiahli výšku 546 581 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 30 832 tis. eur. Rozdiel bol spôsobený najmä vyšším podielom na zisku vyplateným z Vodohospodárskej výstavby, š. p. (vrátane poskytnutých darov), pričom práve poskytnuté dary, v celkovej výške 21 318 tis. eur, boli zdrojom rozdielu oproti rozpočtu, z dôvodu ich nerozpočtovania12.

Z celkovej výšky poskytnutých darov predstavuje 8 000 tis. eur pohľadávku splatnú v roku 2025. Pri spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. bola zaznamenaná vyššia dividenda oproti rozpočtu o 10 070 tis. eur vplyvom vyššieho zisku generovaného z prevádzkovej činnosti.

Tabuľka 10 - Príjmy z dividend a odvodov zo zisku v metodike ESA2010

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Nekonsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku

388 533

374 609

518 227

551 876

33 649

riadne dividendy a odvody zo zisku

318 511

349 038

354 010

398 455

44 445

superdividendy

70 022

25 571

164 217

153 421

-10 796

Konsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku

378 533

370 595

515 749

546 581

30 832

riadne dividendy a odvody zo zisku

313 511

345 024

351 594

393 170

41 576

11 Ide o dividendy štátneho rozpočtu a MH Manažment, a s.

12 Časť sumy vo výške 10 000 tis. eur. bola darovaná Vodohospodárskemu podniku, š. p.

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

superdividendy

65 022

25 571

164 155

153 411

-10 744

Ministerstvo financií SR

7 000

133 262

61 725

67 974

6 249

Slovenská konsolidačná, a. s.

2 000

3 274

325

1 904

1 579

riadne dividendy a odvody zo zisku

3 274

263

1 904

1 641

superdividendy

2 000

-62

Tipos, a. s.

5 000

50 000

20 000

riadne dividendy a odvody zo zisku

5 000

25 703

20 000

superdividendy

24 297

SEPS, a. s.

79 338

35 750

45 820

10 070

SZRB, a. s.

400

5 400

-5 400

riadne dividendy a odvody zo zisku

400

5 400

-5 400

EXIMBANKA SR

250

riadne dividendy a odvody zo zisku

250

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

240

260

Správa služieb diplomatickému zboru, a. s.

240

260

riadne dividendy a odvody zo zisku

240

260

117

260

143

superdividendy

143

-143

Ministerstvo hospodárstva SR

373 186

88 575

374 599

380 365

5 766

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

3 000

490

403

1 074

671

riadne dividendy a odvody zo zisku

490

403

1 074

671

superdividendy

3 000

Transpetrol, a. s.

1 500

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.1)

220 000

290 700

290 307

-393

riadne dividendy a odvody zo zisku

160 817

130 817

143 050

12 233

superdividendy

59 183

159 883

147 257

-12 626

Západoslovenská energetika, a. s.

44 839

37 091

53 810

53 836

riadne dividendy a odvody zo zisku

44 839

36 898

53 339

52 109

-1 230

superdividendy

193

471

1 727

1 256

Stredoslovenská energetika Holding, a. s.

74 777

38 784

29 686

33 081

3 395

riadne dividendy a odvody zo zisku

74 777

38 784

26 062

28 726

2 664

superdividendy

3 624

4 355

731

Východoslovenská energetika Holding, a. s.3)

29 070

10 710

riadne dividendy a odvody zo zisku

23 231

9 666

superdividendy

5 839

1 044

MH Manažment, a. s.

567

riadne dividendy a odvody zo zisku

557

superdividendy

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

403

459

425

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

346

426

392

riadne dividendy a odvody zo zisku

346

365

superdividendy

365.bank, a.s.2)

riadne dividendy a odvody zo zisku

superdividendy

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Správa štátnych hmotných rezerv SR

108

109

-109

Spoločnosť pre skladovanie, a. s.

108

109

-109

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

5 000

1 500

Slovenský pozemkový fond

5 000

1 500

riadne dividendy a odvody zo zisku

5 000

1 500

Ministerstvo životného prostredia SR

2 984

152 000

80 000

101 318

21 318

Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava

2 984

152 000

80 000

101 318

21 318

Zdroj: MF SR

1)V roku 2022 valné zhromaždenie spoločnosti SPP, a. s. schválilo dividendu pre MH SR v sume 220 000 tis. eur s termínom úhrady v roku 2023, v súlade s metodikou ESA2010 je v tejto výške vykázaná pohľadávka štátu voči SPP, a. s., ktorá bola splatená 31.03.2023. Suma superdividend spoločnosti SPP, a. s. za rok 2022 obsahuje aj dary vo výške 3 800 tis. eur.

2)Pohľadávka MDV SR voči 365.bank, a. s. zo schválenej dividendy v roku 2022 s termínom úhrady v roku 2023, splatená v januári 2023.

3)S platnosťou od 23.11.2023 bola právne zavŕšená realizácia integrácia skupiny VSE Holding do skupiny ZSE, pričom materskou spoločnosťou novovzniknutého podnikového zoskupenia sa stala spoločnosť ZSE.

Prenesené výdavky štátneho rozpočtu

Podľa § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách platného do 31. júla 2024 bolo možné výdavky štátneho rozpočtu poskytované formou kapitálových výdavkov a formou bežných výdavkov na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona a na program rozvojovej spolupráce použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom (§ 2 písm. c) zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení zákona č. 146/2017 Z. z.) bolo možné použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované.

Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. mája 2024 zákon č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách. Predmetnou novelou sa s účinnosťou od 1. augusta 2024 zmenila lehota použitia prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných formou bežných a kapitálových výdavkov, a to len do konca rozpočtového roka, na ktorý boli rozpočtované. Z uvedenej úpravy vyplýva, že počnúc rokom 2024 sú predmetom viazania prostriedkov s cieľom ich použitia v nasledujúcom rozpočtovom roku podľa § 8 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách len prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi. Uvedené sa v kontexte § 20b zákona o rozpočtových pravidlách aplikuje aj na prostriedky mechanizmu na podporu a obnovy a odolnosti.

Viazané a prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku, prenesené a zároveň použité výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v danom rozpočtovom roku zvyšujú. Čistý vplyv na saldo verejnej správy závisí od výsledného efektu presunov. Ak sú prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.

V súlade s § 37o zákona o rozpočtových pravidlách bolo možné bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2022 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2022 a bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2023 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2023, použiť až do 31. decembra 2024.

V roku 2023 sa podľa § 8 a § 37o zákona o rozpočtových pravidlách viazali prostriedky na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku v sume 1 290 597 tis. eur (v tom kapitálové výdavky v sume 704 640 tis. eur a bežné výdavky v sume 585 956 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona o rozpočtových pravidlách v sume 558 337 tis. eur), podľa kódov zdroja nasledovne:

▪zdroj 131M (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 255 951 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 186 053 tis. eur),

▪zdroj 3UAM (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 22 871 tis. eur

▪zdroj 111 (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 1 000 447 tis. eur (v tom bežné výdavky spolu v sume 392 647 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa §37o zákona o rozpočtových pravidlách v sume 373 556 tis eur),

▪zdroj 11UA (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 358 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 40 tis. eur),

▪zdroj 131Z v sume 10 967 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 6 967 tis. eur).

V roku 2024 sa z uvedených prostriedkov použilo 252 698 tis. eur (v tom kapitálové výdavky v sume 188 202 tis. eur a bežné výdavky v sume 64 496 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona o rozpočtových pravidlách v sume 35 235 tis. eur), podľa kódov zdroja nasledovne:

▪zdroj 131M (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 55 269 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 22 816 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona o rozpočtových pravidlách v sume 21 000 tis. eur),

▪zdroj 131N (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 183 640 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 28 394 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona o rozpočtových pravidlách v sume 14 235 tis. eur),

▪zdroj 3UAM (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 13 431 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 13 247 tis. eur),

zdroj 3UAN (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 358 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 40 tis. eur).

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie

V roku 2023 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách viazali prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie v sume 5 727 695 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 4 586 039 tis. eur,

▪prostriedky na spolufinancovanie v sume 1 141 656 tis. eur,

z ktorých sa v roku 2024 použilo 2 897 002 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 2 434 313 tis. eur,

▪prostriedky na spolufinancovanie v sume 462 689 tis. eur.

V roku 2024 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách viazali výdavky v sume 3 217 950 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 2 428 691 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 724 459 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 704 232 tis. eur),

prostriedky na spolufinancovanie v sume 789 259 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 551 834 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 237 425 tis. eur).

Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a prostriedky na úhradu DPH

V roku 2023 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách viazali prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a prostriedky na úhradu DPH v sume 3 542 707 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 3 015 013 tis. eur,

▪prostriedky Plánu obnovy a odolnosti – prostriedky na úhradu DPH v sume 527 695 tis. eur,

z ktorých sa v roku 2024 použilo 943 044 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 818 471 tis. eur,

▪prostriedky Plánu obnovy a odolnosti – prostriedky na úhradu DPH v sume 124 573 tis. eur.

V roku 2024 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách viazali výdavky v sume 3 835 953 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 3 294 317 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 2 196 734 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 1 097 583 tis. eur),

▪prostriedky Plánu obnovy a odolnosti – prostriedky na úhradu DPH v sume 541 635 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 402 967 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 138 668 tis. eur).

Vzťahy s EÚ

Odvody do rozpočtu EÚ (spolu s odvodom z tradičných vlastných zdrojov) predstavovali v roku 2024 na akruálnej báze 954 993 tis. eur a boli nižšie oproti rozpočtu o 250 217 tis. eur. Rozdiel bol spôsobený nižšími výdavkami zo zdroja založenom na hrubom národnom dôchodku (HND) (o 137 597 tis. eur), aj vysporiadaním sa so stratou na tradičných vlastných zdrojoch z podhodnoteného vývozu čínskeho textilu (46 919 tis. eur), o túto vratku z vysporiadania sa znížili platby odvodov SR.

Podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EÚ do členských krajín má byť celkový vplyv EÚ tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy neutrálny. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv EÚ fondov na saldo verejnej správy v skutočnosti dosiahla negatívnu hodnotu 695 708 tis. eur, pričom samotný pozitívny rozdiel medzi príjmami a výdavkami z EU bol eliminovaný negatívnou úpravou na ESA schodok vo výške 258 708 tis. eur. Upravujúca položka sa rozpočtuje v nulovej hodnote, preto jej vplyv mal negatívny dopad na rozdiel medzi rozpočtom a skutočným plnením rozpočtu.

V roku 2024 rovnako ako v roku 2023 bola táto položka ovplyvnená okrem údajov o príjmoch a výdavkoch z finančných výkazov aj jednorazovou úpravou nad rámec uplatňovanej štandardnej metodiky vo výške 437 000 tis. eur. Ide o posun príjmov z refundácií EÚ, ktorú realizoval Štatistický úrad SR na základe odporúčania Eurostatu, podľa ktorého energopomoc13 financovaná z prostriedkov EÚ by mala byť akruálne zaznamenaná do roku 2023, aj keď hotovostná platba z EK sa realizovala v roku 2024.

V upravujúcej položke je následne potrebné ešte zohľadniť hodnoty, ktoré ju ovplyvňujú, ak existujú informácie, že niektoré výdavky v mene EU Komisia nepreplatí (korekcie, nadčerpanie).

13 Iniciatíva SAFE - podporu zraniteľných domácností prostredníctvom kompenzácie nákladov na energie.

Negatívny vplyv na saldo verejnej správy v roku 2024 mali finančné korekcie vo výške 59 775 tis. eur, z dôvodu systémových korekcií14 v sume 37 078 tis. eur a individuálnych korekcií15 v sume 22 697 tis. eur. Negatívny vplyv korekcií bol eliminovaný očistením vplyvu príjmov za prostriedky EÚ z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 54 029 tis. eur (v rozpočte sa táto upravujúca položka rozpočtovala vo výške 50 000 tis. eur a rozdiel oproti skutočnosti predstavuje 4 029 tis. eur).

Výška poskytnutého nadčerpania (za výdavky poskytnuté platobnej jednotke nad rámec 100 % alokácie programu), ktoré EK nepreplatí z dôvodu prekročenia alokácie bola vo výške 31 201 tis. eur.

Pre zaznamenávanie výdavkov z Plánu Obnovy a odolnosti hradených z EÚ platia rovnaké pravidlá ako pre zaznamenávanie prostriedkov z klasických Európskych štrukturálnych a investičných fondov, teda sa eliminuje ich vplyv na schodok verejnej správy. Hodnota tejto upravujúcej položky na schodok predstavovala v roku 2024 pozitívnu hodnotu 29 266 tis. eur (hodnota výdavkov z POO bola vyššia ako hodnota príjmov).

Zelená energia

Podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa realizuje prostredníctvom politiky štátu, ktorou chce podporiť OZE pomocou povinného výkupu energie za vyššiu cenu. Od roku 2020 už túto povinnosť výkupu nemajú distribučné spoločnosti, ale spoločnosť SPP resp. OKTE (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou). Pri podpore výroby ide o nekomerčnú aktivitu vykonávanú jednotkami nepatriacimi do sektora verejnej správy, ktoré vykupujú za vyššie ceny elektrinu vyrobenú z OZE, pretože im to ukladá zákon, teda reálne vykonávajú vládnu politiku v oblasti podpory OZE. Z tohto dôvodu sa predmetné transakcie presmerovávajú cez sektor verejnej správy, kde neverejné jednotky vyberajú dane a zároveň poskytujú subvencie výrobcom energie. Dane platí obyvateľstvo v cenách energie v rámci tarify za prevádzku systému (TPS) a podpora OZE sa realizuje výkupom elektriny za zvýšenú cenu v podobe subvencie.

V roku 2024 boli inkasované daňové príjmy prostredníctvom TPS vo výške 245 736 tis. eur a na strane výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla bol vyplatený objem subvencií vo výške 282 758 tis. eur. Výsledné saldo schémy podpory zelenej energie v roku 2024 bolo schodkové vo výške 37 022 tis. eur, čo predstavuje negatívnu odchýlku oproti rozpočtu 149 772 tis. eur.

Výdavky na obstarávanie kapitálových aktív štátneho rozpočtu

Celková suma hotovostných rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu bola 2 086 203 tis. eur. Skutočné plnenie bolo nižšie o 650 644 tis. eur a výdavky za realizované projekty a dosiahli hodnotu 1 435 559 tis. eur. Najvýraznejšie rozdiely boli v kapitole Ministerstva zdravotníctva (o 319 672 tis. eur), Ministerstva dopravy (o 255 365 tis. eur) a Ministerstva obrany (o 130 344 tis. eur).

Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu

Bilancia príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu v akruálnom vyjadrení zvýšila saldo verejnej správy o 272 742 tis. eur. Oproti rozpočtovanej úrovni 221 024 tis. eur sa deficit zvýšil o 51 718 tis. eur. Negatívny vplyv na bilanciu príjmov a výdavkov mal pokles

14 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.

15 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.

v príjmoch oproti rozpočtu, keďže trhové úrokové sadzby boli vyššie ako sa plánovalo a pri emisiách štát inkasoval nižšie ážio. Negatívny vplyv na rozpočet sa prejavil aj vo výdavkoch, ktoré narástli oproti rozpočtu, keďže bol emitovaný väčší objem štátnych dlhopisov ako sa plánovalo.

Vplyv akruálneho zaznamenania výdavkov na energopomoc

Oproti rozpočtu bol v skutočnosti zaznamenaný pozitívny vplyv akrualizácie výdavkov na energopomoc vo výške 95,7 mil. eur z dôvodu časového posunu platieb do rokov, s ktorými vecne súvisia (eliminácia výdavku o 190,1 mil. eur, ktorý patrí do roku 2023 a nárast výdavkov roku 2024 o 94,4 mil. eur, na základe úhrad vyplatených v roku 2025). Keďže rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií bola rozpočtovaná vo výške 800 000 tis. eur, po zohľadnení časového posunu úhrad do vecne príslušného obdobia boli celkové výdavky na energopomoc v roku 2024 oproti rozpočtu vyššie o 326 mil. eur.

Tabuľka 11 - Akruálne výdavky na energopomoc 2024

Vyplatené dotácie a kompenzácie v roku 2024 v mil. eur *

Názov opatrenia

za oprávnené obdobie 2023

za oprávnené obdobie 2024

Reálne vyplatené hotovostné platby v roku 2025 za rok 2024 v mil. eur

Akruálne výdavky na energopomoc

Výzva pre subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť (2.1)1)

Výzva pre vybrané subjekty verejnej správy a cirkvi

62,6

6,2

0,0

6,2

Kompenzácia cien plynu za domácnosti

49,9

644,6

59,3

703,9

Kompenzácia cien tepla za domácnosti v bytoch a ostatných vybraných odberateľov

0,3

243,2

0,0

243,2

Kompenzácia cien elektriny a plynu za vybraných zraniteľných odberateľov

21,9

18,2

6,3

24,5

Kompenzácia cien elektriny a plynu za malých odberateľov

42,8

0,0

Kompenzácia cien vybraných druhov taríf za odberateľov elektriny

12,7

91,0

21,3

112,3

Kompenzácia cien vybraných druhov taríf za odberateľov plynu

0,0

28,2

7,6

35,7

Spolu

190,1

1 031,3

94,4

1 125,7

* realizáciou vyúčtovania kompenzácii cien tepla za domácnosti v bytoch za rok 2023 Zdroj: MH SR, MF SR

došlo k úspore finančných prostriedkov vo výške 78,6 mil. eur

1) V zmysle schémy pomoci 2.1. Dočasného krízového rámca Európskej Komisie bola vyhlásená výzva pre všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť. O kompenzácie mohli požiadať podniky, ale i verejný sektor, ako sú samosprávy, domovy sociálnych služieb či občianske združenia.

Vplyv akruálneho zaznamenania vojenských výdavkov

Podľa metodiky ESA sa výdavky na obstaranie vojenských zariadení majú zaznamenávať na akruálnom princípe, teda v čase ich dodania, prípadne zaradenia do užívania, a nie v čase realizácie hotovostných platieb. Vplyv akruálneho zaznamenania vojenských výdavkov mal pozitívny vplyv oproti rozpočtu 606 504 tis. eur.

Hospodárenie vybraných subjektov verejnej správy (na nekonsolidovanej báze)

Sociálna poisťovňa dosiahla ESA prebytok vo výške 316 996 tis. eur (oproti rozpočtu je o 176 897 tis. eur vyšší). Najvýznamnejší pozitívny vplyv mal predovšetkým prijatý transfer zo ŠR vo výške 2 720 000 tis. eur (v porovnaní s rozpočtom bol o 1 120 000 tis. eur vyšší ako sa predpokladalo), ktorý súvisel so zvýšenými výdavkami niektorých druhov poistenia, najmä výdavkov na dôchodkové dávky. V prípade hotovostných príjmov na poistnom sa však v rozpočte predpokladali vyššie príjmy ako bola skutočnosť, t. j. došlo k poklesu o 57 048 tis. eur, z toho boli príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb nižšie o 255 034 tis. eur, dlžné poistné bolo vyššie o 216 353 tis. eur a poistné platené štátom bolo nižšie o 18 719 tis. eur. Nárast hotovostného príjmu z dlžného poistného, ovplyvnilo hlavne použitie prostriedkov ŠFA uvoľnených na plnenie finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení vo výške 166 845 tis. eur.

Oddlžovanie zdravotníckych zariadení v roku 202416 malo v metodike ESA pozitívny vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne vo výške 92 547 tis. eur, čo predstavuje hodnotu akrualizovaného penále na poistnom (predpísané v roku 2024), prislúchajúce k oddlžovanému poistnému (pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam za sociálne odvody)17.

Na zlepšenie hospodárenia oproti hotovostnému saldu vplývala najmä imputácia nových pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 217 976 tis. eur. Ďalší pozitívny vplyv mala akrualizácia poistného vo výške 110 537 tis. eur (o 65 205 tis. eur menej ako sa predpokladalo)18 a akrualizácia hotovostného výdavku z dôchodkových dávok19 o 11 441 tis. eur (o 9 760 tis. eur menej ako sa predpokladalo).

Výdavky poistenia v roku 2024 prestavovali sumu 14 067 542 tis. eur a zároveň sa v roku 2024 v súvislosti s poskytovaním podpory a vrátením časti podpory/podpory v čase skrátenej práce (tzv. trvalý kurzarbeit20) vyplatilo 2 728 tis. eur, t. j. celkovo sa na výdavky poistenia vrátane vyplateného kurzarbeitu vyplatilo o 1 067 475 tis. eur viac ako sa predpokladalo v rozpočte. Výdavky na dôchodkové dávky sú vyššie o 1 146 928 tis. eur, z dôvodu vyplatenia 13. dôchodku v sume 823 019 tis. eur z rozpočtu Sociálnej poisťovne, pričom v schválenom rozpočte boli výdavky alokované v rozpočte kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ďalší významný faktor bol nárast počtu vyplácaných predčasných starobných dôchodkov z dôvodu zmeny podmienok, čo predstavovalo zvýšenie oproti rozpočtu o 184 548 tis. eur. Zároveň bolo na starobné dôchodky vyplatených o 130 045 tis. eur viac oproti predpokladom schváleného rozpočtu. V porovnaní s rozpočtom došlo k nižšiemu čerpaniu výdavkov základného fondu nemocenského poistenia o sumu 104 498 tis. eur. Pokles zaznamenávajú

16 Podľa schváleného Návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, z 2. decembra 2020 (uznesenie vlády SR č. 757/2020).

17 Samotné odpustenie pohľadávok z penále na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam sa negatívne prejavilo na hospodárení spoločnosti Debitum, a. s., vo výške 93 010 tis. eur (penále za rok 2023 aj 2024), ktorá ich koncom roka 2024 zdravotníckym zariadeniam odpustila. Celkový výsledok oddlžovania v rámci verejnej správy predstavoval negatívny vplyv vo výške 362 tis. eur (oddlženie pohľadávok na poistnom a penále Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam mimo sektora verejnej správy).

18 Bližší popis je uvedený v úvode kapitoly 2.2 v časti o daňových a odvodových príjmoch: „Výnos sociálnych a zdravotných odvodov“.

19 Starobný dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa vopred v pravidelných mesačných termínoch v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tomto prípade vplyv časovo posunutého výdavku sa týka dôchodkových dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca v decembri bežného roka, na ktoré vznikol nárok v mesiaci január nasledujúceho roka (t. j. výplatný termín pripadá na sviatok resp. víkend).V súlade s metodikou ESA 2010 sa dôchodkové dávky časovo rozlišujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia.

20 Od 1.1.2022 sa v zmysle zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala poskytovať podpora, ktorá zabezpečuje pokrytie čiastočných nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca, ak došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora. Vyplácanie tejto podpory sa realizuje prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

výdavky na dávku materského a tehotenského z dôvodu pokračujúceho trendu nižšej pôrodnosti oproti rozpočtu o 50 580 tis. eur.

Ďalším negatívnym vplyvom bola imputácia neklasifikovaných výdavkov vo výške 49 148 tis. eur (išlo o predovšetkým o prostriedky určené na doplatky k 13. dôchodkom, t. j. z MPSVaR bola v roku 2023 zaslaná vyššia suma ako sa reálne vyplatila poberateľom dôchodkov a ktorá bola začiatkom roka 2024 s MPSVaR vysporiadaná) a taktiež aj záväzkov vo výške 16 752 tis. eur (išlo najmä o záväzky voči dodávateľom, záväzky z poistných vzťahov a výdavky budúcich období).

Zdravotné poisťovne dosiahli celkovo prebytkové hospodárenie vo výške 53 103 tis. eur, čo je oproti rozpočtu o 125 907 tis. eur menej ako sa plánovalo. Podstatný vplyv mal nižší výber odvodových príjmov o 42 464 tis. eur viac ako sa predpokladalo (išlo predovšetkým o príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb vrátane ročného zúčtovania).

Pozitívny vplyv predstavoval aj medziročný nárast pohľadávok o 54 703 tis. eur (išlo najmä o pohľadávky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 47 986 tis. eur, pohľadávky z daní o 15 588 tis. eur a pohľadávky voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o 9 117 tis. eur. Naopak k poklesu došlo najmä pri pohľadávkach z prerozdelenia poistného o 17 349 tis. eur. Medziročný pokles záväzkov zlepšil hospodárenie zdravotných poisťovní o 65 217 tis. eur. Išlo predovšetkým o pokles záväzkov z prerozdelenia poistného o 57 260 tis. eur, voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 19 319 tis. eur a záväzkov z daní o 14 414 tis. eur.

Akrualizácia poistného predstavovala pozitívny vplyv na hospodárenie vo výške 56 595 tis. eur (o 21 465 tis. eur viac ako sa predpokladalo). Na hospodárenie negatívne vplýval výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní vo výške 24 825 tis. eur (išlo o splátku istiny úveru zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s. v sume 370 tis. eur a výplata dividend akcionárom Dôvery, a. s. v sume 19 955 tis. eur a akcionárom Union, a. s. v sume 4 500 tis. eur) a platba za správu verejného zdravotného poistenia spolu vo výške 101 264 tis. eur (tieto výdavky nie sú rozpočtované).

Výdavky verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť poskytnutú zdravotníckym zariadeniam boli rozpočtované v sume 7 667 169 tis. eur, skutočnosť bola o 280 544 tis. eur vyššia. Takmer polovica z prekročenej sumy schváleného rozpočtu bola zaznamenaná v dvoch segmentoch výdavkov zdravotnej starostlivosti, konkréte v oblasti liekov a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVLZ). Vyššie čerpanie výdavkov na lieky o 57 000 tis. eur bolo v roku 2024 spôsobené kategorizáciou nových liekov nad rámec rozpočtu. V segmente SVLZ došlo k navýšeniu o 51 000 tis. eur najmä z dôvodu nenaplnenia očakávaných úspor, ktoré rezort zdravotníctva pôvodne predpokladal vo výške 36 000 tis. eur. Vysoký nárast o 45 000 tis. eur bol aj v oblasti tzv. inej zdravotnej starostlivosti, do ktorej spadajú hlavne ošetrenia v zahraničí a poskytnutá starostlivosť ľudom bez zdravotného poistenia. V roku 2024 v ústavnej zdravotnej starostlivosti (UZS) nedošlo k významnému prekročeniu očakávaného rozpočtu a potrebe dofinancovania, avšak pri pohľade na plnenie minimálnych súm jednotlivých zdravotných poisťovní došlo k výraznému prekročeniu u VšZP, ktorej príčinou sú neefektívne nastavené zmluvné podmienky s poskytovateľmi UZS.

Exportno – importná banka SR (EXIMBANKA) dosiahla v roku 2024 hotovostný prebytok vo výške 5 875 tis. eur, čo predstavovalo nárast oproti rozpočtu o 18 045 tis. eur. Rozpočet v príjmoch aj výdavkoch bol zostavovaný na základe odhadu vývoja v poskytovaní úverov v predchádzajúcich rokoch s predpokladom mierneho rastu.

K vyšším nedaňovým príjmom oproti rozpočtu prispel nárast na príjmoch z úrokov z financovania vývozných a dovozných úverov, z postúpených pohľadávok a termínovaných vkladov o 5 358 tis. eur a nárast príjmov z poplatkov za poskytnuté úvery a vystavené záruky a prijatého poistného z poistenia obchodovateľných a neobchodovateľných rizík o 6 048 tis. eur.

Tento pozitívny vplyv zlepšil pokles bežných výdavkov o 5 214 tis. eur na splácanie úrokov a ostatné platby s úvermi, na tovary a služby a pokles kapitálových výdavkov o 1 425 tis. eur.

Medziročný pokles pohľadávok o 7 169 tis. eur (zo zaistenia, poistenia a splatnej daňovej pohľadávky) a nárast záväzkov o 1 866 tis. eur zo splatného daňového záväzku eliminovaný poklesom záväzkov z technických rezerv v súvislosti s tvorbou škodových rezerv na vyrovnávanie mimoriadnych rizík o 16 904 tis. eur negatívne ovplyvnil hospodárenie. Vplyvom vkladu do ZI preklasifikovaného na prijatý kapitálový transfer v sume 250 000 tis. eur a zaznamenaním prevzatia dlhu voči BNC (Kuba) s negatívnym vplyvom vo výške 47 284 tis. eur dosiahla EXIMBANKA prebytok v ESA vo výške 216 460 tis. eur.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. dosiahla hotovostný schodok vo výške 12 718 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie o 40 676 tis. eur oproti plánovanému prebytku. Zhoršenie hospodárenia bolo zapríčinené nárastom výdavkov, ktorý prevýšil nárast príjmov.

Celkové príjmy vzrástli o 488 425 tis. eur, z čoho nedaňové príjmy sa zvýšili o 11 171 tis. eur a to najmä vplyvom nárastu predaja diaľničných známok o 8 731 tis. eur, nárastom príjmov z elektronického výberu mýta o 5 355 tis. eur. Ďalším pozitívnym faktorom bol aj nárast grantov a transferov o 477 254 tis. eur.

Celkové výdavky spoločnosti vzrástli o 529 101 tis. eur, z toho bežné výdavky sa zvýšili o 35 785 tis. eur. Výdavky na údržbu ciest, najmä opravy vozoviek a mostov, vzrástli o 42 456 tis. eur, výdavky za špeciálne služby, vrátane prevádzky elektronického mýta, sa zvýšili o 40 501 tis. eur. Tento nárast bol čiastočne kompenzovaný poklesom výdavkov na nájom budov a nižšími nákladmi na elektrickú energiu.

Kapitálové výdavky v objeme 572 380 tis. eur, zaznamenali nárast o 493 316 tis. eur. Medzi najvýznamnejšie investície patrili stavby diaľnic a rýchlostných ciest D1/2037 Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela Višňové (63 379 tis. eur), D1 Hubová –Ivachnová (121 202 tis. eur), R2/1979 Kriváň - Mýtna (78 358 tis. eur), R2/1665 Šaca – Košické Olšany, II. úsek (53 017 tis. eur) a R4 Prešov – severný obchvat II. etapa (69 509 tis. eur).

Na dosiahnutý ESA schodok vo výške 29 014 tis. eur negatívne vplýval medziročný pokles pohľadávok o 7 725 tis. eur a nárast záväzkov o 8 571 tis. eur. Pohľadávky súvisiace s realizáciou elektronického mýta sa znížili o 3 963 tis. eur, poklesli poskytnuté preddavky o 1 705tis. eur z dôvodu zúčtovania a vyrovnanie zálohovej faktúry za výkup pozemkov z roku 2023. Medziročný nárast záväzkov voči dodávateľom o 4 069 tis. eur bol spôsobený nárastom dlhodobého zádržného pri investičných faktúrach, nárastom zaúčtovania nevyfakturovaných dodávok (najmä investičných) a zvýšením záväzkov z titulu nespotrebovaného mýta zakúpeného v hotovosti. Negatívny vplyv mal aj nárast ostatných záväzkov o 3 021 tis. eur (odložený daňový záväzok).

Výsledok hospodárenia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vykázal hotovostný prebytok 4 150 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie o 22 472 tis. eur oproti rozpočtu.

Nedaňové príjmy klesli o 80 608 tis. eur, najmä z dôvodu nižších príjmov za predaj výrobkov a služieb o 81 519 tis. eur kvôli nižšej cene trakčnej elektriny. Kapitálové príjmy sa znížili o 5 076 tis. eur z dôvodu nerealizovaného predaja polikliniky ŽNsP Košice a Žilina.

Pokles nedaňových príjmov bol kompenzovaný nárastom grantov a transferov, ktoré narástli o 66 000 tis. eur, z toho kapitálové transfery určené na projekty výstavby železničnej infraštruktúry sa zvýšili o 186 444 tis. eur a prijaté zahraničné granty z nástroja EÚ na prepájanie Európy (CEF) poklesli o 121 252 tis. eur z dôvodu nezrealizovanej platby od medzinárodnej organizácie CINEA (The European Climate, Environment and Infrastructure Executive Agency).

V oblasti výdavkov došlo k poklesu bežných výdavkov o 84 108 tis. eur, predovšetkým v dôsledku nižších nákladov na nákup elektrickej energie a presunu časti rozpočtovaných výdavkov na osobné náklady. Naopak, výdavky na osobné náklady vzrástli o 23 605 tis. eur v súvislosti s valorizáciou platov. Investície do kapitálových aktív dosiahli výšku 366 726 tis. eur, čo predstavovalo nárast o 91 972 tis. eur oproti rozpočtu.

V roku 2024 boli realizované významné investičné akcie v celkovej výške 406 020 tis. eur, medzi ktoré patrili projekty ako "Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina (102 263 tis. eur), Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné (87 410 tis. eur) a Modernizácia koridoru, štátna hranica SR/ČR – Čadca – Krásno nad Kysucou (42 492 tis. eur).

Na dosiahnutý ESA schodok vo výške 14 031 tis. eur negatívne vplýval medziročný pokles pohľadávok o 1 126 tis. eur a nárast záväzkov o 17 055 tis. eur. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok poklesli z dôvodu vyúčtovania preddavkov za pripojovacie poplatky na realizovaných investíciách.

Významný vplyv na medziročné zvýšenie záväzkov o sumu 11 334 tis. eur mali neuhradené investičné faktúry a zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok. O sumu 2 205 tis. eur sa zvýšili prijaté preddavky za predaj majetku (pozemky a stavby). Celkovú medziročnú zmenu záväzkov spoločnosti negatívne ovplyvnil aj nárast záväzkov voči zamestnancom o sumu 1 834 tis. eur z titulu valorizácie miezd.

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) v roku 2024 dosiahla hotovostný prebytok vo výške 45 240 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie o 125 087 tis. eur oproti rozpočtovanému schodku. Významný vplyv na hospodárenia mali nedočerpané rozpočtované bežné a kapitálové výdavky o 92 431 tis. eur a nárast príjmov o 32 656 tis. eur. Výpadok tržieb z prepravy cestujúcich a tiež príjmov z aktivít do externého prostredia o 2 705 tis. eur bol čiastočne kompenzovaný nárastom príjmu z úrokov z termínovaných vkladov o 2 104 tis. eur a nárastom iných nedaňových príjmov o 7 157 tis. eur. Rozdiel je spôsobený vyššou vratkou DPH za predchádzajúci rok ako bol plánový limit rozpočtu.

ZSSK vzrástli celkové granty a transfery úhrnom o 26 100 tis. eur. V rámci bežných transferov vykazuje spoločnosť skutočné príjmy za dopravné služby vo verejnom záujme zo ŠR, príjem dotácie v rámci energopomoci z MH SR a príjem prostriedkov na hospodársku mobilizáciu z MD SR v celkovej sume 429 262 tis. eur. Nerozpočtované príjmy z kapitálových grantov a transferov vzrástli o 24 678 tis. eur, najmä z titulu refundácií NFP zo štrukturálnych fondov a spolufinancovania ŠR na projekty EU.

Celkové skutočné výdavky boli o 92 431 tis. eur vyššie ako rozpočtované, z toho bežné výdavky poklesli o 22 750 tis. eur a výdavky na obstaranie kapitálových o 69 681 tis. eur.

Bežné výdavky na tovary a služby sa čerpali vo výške 336 804 tis. eur, čo je o 22 186 tis. eur menej ako bolo plánované. Úspory vygenerované optimalizačnými opatreniami a vzhľadom na limity verejných výdavkov sa prejavili najviac pri čerpaní prostriedkov na všeobecný materiál (palivá) o 49 900 tis. eur a na trakčné zdroje (energie) o 7 904 tis. eur. Nárast výdavkov na opravy a údržbu ŽKV o 20 058 tis. eur, na služby (externé kapitalizačné opravy ŽKV) o 16 868 tis. eur eliminoval dosiahnuté úspory.

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív sa znížili oproti rozpočtu o 69 681 tis. eur v nadväznosti na disponibilné zdroje a posun príjmu z predaja pracovísk Technicko-hygienickej údržby železničných koľajových vozidiel (THU ŽKV).

Negatívny vplyv na hospodárenie podľa metodiky ESA 2010 výrazne ovplyvnil medziročný pokles pohľadávok o 24 381 tis. eur eliminovaný poklesom záväzkov o 1 747 tis. eur. Medziročne došlo k poklesu na účtoch pohľadávok – čerpanie záloh z predchádzajúcich rokov a ukončenie niektorých projektov na modernizáciu vozového parku o 22 692 tis. eur.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS) hospodárila v roku 2024 s prebytkom 12 086 tis. eur. Lepšie hospodárenie oproti rozpočtu o 71 705 tis. eur bolo spôsobené najmä tým, že rozpočet očakával ESA úpravu preklasifikovania prijatého transferu z Národného jadrového fondu na finančnú operáciu v sume 58 801 tis. eur. Táto úprava sa však napokon nerealizovala, keďže Štatistický úrad SR podľa metodiky ESA 2010 určil nový metodický postup pri vykazovaní týchto príjmov pre spoločnosť JAVYS. Pozitívny vplyv mali taktiež nižšie výdavky za energie o 18 218 tis. eur a taktiež nižšie výdavky súvisiace s nákupom kapitálových aktív (prevažne nákup a modernizácia strojov a realizácia stavieb) o 21 388 tis. eur. Na druhej strane negatívny vplyv na hospodárenie oproti rozpočtu bol spôsobený nižšími príjmami z transferov od Národného jadrového fondu (NJF) o 35 165 tis. eur, čo súviselo s nižším objemom prác, ktoré boli realizované pre NJF. Tento negatívny vplyv na strane príjmov bol čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami z úhrad za nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia o 9 460 tis. eur.

Hotovostný schodok MH Investu, s. r. o. bol rozpočtovaný vo výške 58 652 tis. eur, v skutočnosti spoločnosť dosiahla hotovostný schodok 46 793 tis. eur. Na zlepšení hospodárenia o 11 859 tis. eur na hotovostnej báze oproti rozpočtu mal vplyv najmä pokles hotovostných výdavkov o 10 690 tis. eur.

Hotovostné príjmy boli v porovnaní s rozpočtom na rok 2024 vyššie najmä z dôvodu zvýšených úrokových príjmov o 1 154 tis. eur.

Hotovostné výdavky boli v porovnaní s rozpočtom nižšie najmä z dôvodu nižšieho čerpania kapitálových výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív o sumu 12 826 tis. eur vzhľadom na posun realizácie investičných akcií v priemyselnom parku Nitra, PP Sabinov, PP Horná Streda a pod.

Oproti rozpočtovanému ESA schodku dosiahla spoločnosť zlepšenie o 69 293 tis. eur, keď hospodárila s ESA prebytkom vo výške 10 641 tis. eur. Na dosiahnuté zlepšenie pozitívne vplýval najmä vklad do základného imania v hodnote 54 531 tis. eur, ktorý má slúžiť na výkup pozemkov a prípravu Šurany Industrial Parku pre investorov.

Valaliky Industrial Park, s. r. o. zaznamenali zlepšenie hospodárenia v porovnaní s rozpočtom o 228 956 tis. eur. spôsobené predovšetkým nižším čerpaním kapitálových výdavkov o 162 974 tis. eur, ktoré bolo zapríčinené dlhším procesom verejného obstarávania a dodatočnými prieskumami územia z dôvodu zvýšenej hladiny podzemných vôd.

Územná samospráva dosiahla ESA schodok 129 585 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 284 933 tis. eur (plánovaný schodok bol vo výške 414 518 tis. eur).

Výšku prebytku ovplyvnilo hospodárenie obcí, ktoré mali rozpočtovaný hotovostný schodok 283 250 tis. eur, v skutočnosti dosiahli prebytok vo výške 146 203 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie o 439 453 tis. eur. Pozitívny vplyv mali zvýšené daňové príjmy o 84 412 tis. eur, najmä príjmy z podielových daní, vyplatený príjem DPPO, ktorý samosprávy dostali ako kompenzáciu za výpadok ich príjmov z titulu zavedenia zvýšeného daňového bonusu. V roku 2024 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný obciam zvýšený o sumu 236 546 tis. eur zo zdrojov z DPPO. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí (vrátane DPPO) bol prevedený vo výške 2 655 412 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (zúčtovanie za rok 2023: 16 379 tis. eur). Prevod za rok 2024 bez zúčtovania bol vo výške 2 639 033 tis. eur.

Lepší výber zaznamenali príjmy dane z nehnuteľnosti, najmä daň zo stavieb, bytov a nebytových priestorov, dane za špecifické služby. K lepšiemu plnenie daní napomohli aj nedaňové príjmy, ktoré vzrástli o 128 769 tis. eur. Rozpočtové kapitoly na rok 2024 predbežne nerozpočtovali transfery na financovanie projektov EÚ a SR, čo viedlo k ďalším nárastom prijatých grantov a transferov o 906 054 tis. eur. Tieto boli použité na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy, na úhradu nákladov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine (na ubytovanie odídencov), na ochranu životného prostredia, na sociálne služby, na rozvojové aktivity v obciach a mestách a na realizáciu prebiehajúcich a plánovaných investičných akcií v rámci projektov odpadového hospodárstva, kvality zelene, sociálnych služieb, školstva a dopravy.

Z výdavkov sa oproti rozpočtu ušetrilo na kapitálových transferoch (o 12 981 tis. eur), avšak ostatné výdavkové položky prekročili rozpočet. Tak ako v predchádzajúcom období aj v roku 2024 sa vyplatilo oproti rozpočtu menej kapitálových transferov dopravným podnikom. Naopak, viac kapitálových transferov smerovalo do ostatných obcí a príspevkových organizácií. Bežné výdavky vzrástli o 350 924 tis. eur. Rastom životných nákladov a následnou valorizáciou platov sa zvýšili výdavky na osobné náklady o 105 450 tis. eur. Negatívny vplyv na hospodárenie zaznamenal aj nárast výdavkov na tovary a služby o 46 140 tis. eur, najmä v kontexte inflácie, rastúcich cien základných tovarov a služieb. Nad stanovený rozpočet sa čerpali bežné transfery o sumu 177 802 tis. eur. Najväčší objem tvorili transfery v rámci verejnej správy pre príspevkové organizácie (219 352 tis. eur) a dopravným podnikom (159 372 tis. eur).

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív vzrástli o 351 839 tis. eur, pričom najväčšie investície smerovali do vzdelávania, športu a zdravotnej infraštruktúry.

Hospodárenie podľa metodiky ESA 2010 skončilo s prebytkom 35 270 tis. eur, z dôvodu negatívneho vplyvu časového rozlíšenia vo výške 108 225 tis. eur a ostatných úprav vo výške 2 708 tis. eur. Z časového rozlíšenia sa na nižšom ESA prebytku najviac podieľal medziročný nárast záväzkov o 112 431 tis. eur (z toho záväzky voči dodávateľom o 69 004 tis. eur) a ostatné záväzky o 39 996 tis. eur.

Vyššie územné celky v porovnaní s rozpočtovaným hotovostným schodkom vo výške 115 617 tis. eur hospodárili lepšie o sumu 73 974 tis. eur a dosiahli hotovostný schodok vo výške 41 643 tis. eur. V roku 2024 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný VÚC zvýšený o sumu 101 377 tis. eur zo zdrojov z DPPO. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov VÚC (vrátane DPPO) bol prevedený vo výške 1 138 034 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (zúčtovanie za rok 2023: 7 020 tis. eur). Prevod za rok 2024 bez zúčtovania bol vo výške 1 131 014 tis. eur.

Samosprávne kraje mali celkové príjmy v sume 2 135 223 tis. eur, čo predstavuje nárast o 158 437 tis. eur oproti plánovaným. Z nedaňových príjmov najvyšší nárast bol za príjmy z administratívnych poplatkov o 17 048 tis. eur najmä za predaj výrobkov, tovarov a služieb a stravné a kapitálové príjmy o 15 361 tis. eur. Nad rámec rozpočtu sa plnili príjmy z grantov a transferov úhrnom o 149 181 tis. eur, a to z dôvodu nezapájania zdrojov kapitol štátneho rozpočtu počas príprav rozpočtu. Boli určené najmä na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a na financovanie investičných projektov.

Celkové výdavky narástli o 84 463 tis. eur. Kým v bežných výdavkoch sa dosiahla úspora vo výške 10 058 tis. eur, kapitálové výdavky narástli o 94 521 tis. eur. Tieto výdavky boli alokované na implementáciu projektov modernizácie stredných škôl, v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch vrátane rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy, obnovy mostných objektov a obnovy dopravných prostriedkov verejnej osobnej dopravy a na implementáciu projektov v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva z programov INTERREG V-A SK-AT, INTERREG V-A SK-CZ INTERREG V-A PL-SK a INTERREG V-A HU-SK.

Oproti hotovostnému schodku sa ESA schodok zvýšil na sumu 59 167 tis. eur vplyvom medziročného poklesu pohľadávok o 7 689 tis. eur a medziročného nárastu záväzkov o 9 594 tis. eur, z toho najvyšší medziročný nárast mali záväzky voči dodávateľom (o 5 415 tis. eur).

Tabuľka 12 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (zložiek)

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Ústredná správa, z toho

Štátny rozpočet1)

-2 420 185

-7 013 280

-7 749 488

-7 844 757

-95 269

Príspevkové organizácie ústrednej správy

44 011

-2 013

-4 567

17 988

22 555

Štátne fondy

239 386

263 121

271 182

255 244

-15 938

Eximbanka SR

2 961

11 882

-12 170

216 460

228 630

Slovenská záručná a rozvojová banka

8 541

10 107

SIH a investičné fondy SIH-u

40 982

89 458

-15 220

Obchodné spoločnosti štátu, z toho:

66 471

4 626

-149 971

1 570

151 541

MH Manažment, a. s.

6 338

-10 171

-2 047

-2 071

-24

MH Invest, s. r. o.

-3 138

-3 868

-58 652

10 641

69 293

MH Invest II, s. r. o.

838

-983

-309

1 725

2 034

JAVYS, a. s.

1 974

8 694

-59 619

12 086

71 705

Železnice Slovenskej republiky

106 668

-32 137

26 622

-14 031

-40 653

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

-4 029

-10 787

-79 847

22 606

102 453

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

-45 578

53 615

27 958

-29 014

-56 972

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Slovenská konsolidačná, a. s.

3 495

354

-4 077

-307

3 770

Verejné vysoké školy

-1 806

25 357

-2 225

90 728

92 953

Verejné výskumné inštitúcie

2 314

3 281

180

13 670

13 490

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

249 475

-277 147

-46 687

11 709

58 396

Ostatné subjekty ústrednej správy

159 446

101 717

-51 551

95 249

146 800

Územná samospráva, z toho

Obce a ich rozpočtové organizácie

-287 784

124 779

-283 250

35 270

318 520

VÚC a ich rozpočtové organizácie

-141 839

-89 995

-115 617

-59 167

56 450

Príspevkové organizácie obcí

-1 694

1 213

-323

1 386

1 709

Príspevkové organizácie VÚC

-1 050

11 419

-175

-7 623

-7 448

Dopravné podniky

-9 411

71 771

-13 136

-74 632

-61 496

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

29 023

-13 115

-2 017

-2

2 015

Ostatné subjekty územnej samosprávy

2 091

-24 817

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

191 323

51 561

140 099

316 996

176 897

Verejné zdravotné poistenie

552

224 675

179 010

53 103

-125 907

Schodok verejnej správy spolu

-1 835 734

-6 426 966

-7 840 706

-6 906 738

933 968

% z HDP

-1,7

-5,2

-6,0

-5,3

0,7

1)Vrátane štátnych finančných aktív, samostatných účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

2.3Dlh verejnej správy

Maastrichtský (hrubý) dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2024 hodnotu 77 648 309 tis. eur, čo predstavuje 59,3 % HDP. V pomere k HDP dlh medziročne vzrástol o 3,7 p. b. Východiská rozpočtu predpokladali dlh na konci roka 2024 na úrovni 58,3 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení malo predstavovať 76 585 922 tis. eur. Skutočne dosiahnutý dlh je v pomere k HDP oproti rozpočtu vyšší o 1,0 p. b., v absolútnej hodnote je oproti rozpočtu vyšší o 1 062 387 tis. eur.

V roku 2024 hrubý dlh oproti predpokladom rozpočtu vzrástol o 1 p. b. na 59,3 % HDP, za čím stojí predovšetkým nárast emisií dlhopisov nad rámec potrieb krytia hotovostného schodku. Napriek tomu, že hotovostný deficit štátneho rozpočtu bol ku koncu roka oproti rozpočtu nižší o vyše 1 % HDP, do dlhu sa tento pozitívny vývoj nepremietol. Dôvodom je, že v priebehu roka sa už neupravovali objemy predaja dlhopisov priebežne s nižším očakávaným deficitom.

Naopak, oproti plánom v rozpočte sa predaj dlhopisov v priebehu roka ešte zvýšil. Pôvodne plánované väčšie využitie zdrojov Štátnej pokladnice sa tak neuskutočnilo a hotovostná rezerva oproti očakávaniam rozpočtu vzrástla. To sa prejavilo v náraste celkových likvidných finančných aktív, ale aj vo vyššom hrubom dlhu. Spomedzi ostatných vplyvov negatívne na dlh pôsobili tiež transakcie ako spätné pripočítanie odložených úrokov v rámci Európskeho nástroja finančnej stability, imputovanie záväzku za nesplatený úver Kuby, či vyšší ako očakávaný emisný diskont pri predaji dlhopisov.

Na zvýšení dlhu sa negatívne prejavil aj mierne nižší nominálny HDP než očakával rozpočet, ktorý na dlh pôsobil cez efekt menovateľa21.

Graf 6 - Rozdiely vysvetľujúce skutočnú a rozpočtovanú úroveň hrubého dlhu VS (% HDP)

58,3

-1,1

+1,7

+0,2

59,3

Hrubý dlh (RVS 2024)

Hotovostný schodok ŠR

Využitie hotovosti v Štátnej pokladnici (-)

Vplyv zmeny nominálneho HDP

Ostatné vplyvy

Hrubý dlh (skutočnosť)

Pozn.: Zmeny v dlhu zachytávajú kumulatívne vplyvy za roky 2023 a 2024. Zdroj: MF SR

Tabuľka 13 - Štruktúra hrubého dlhu verejnej správy (% v HDP)

v % HDP

2022 S

2023 S

2024 S

Hrubý dlh verejnej správy

57,7

55,6

59,3

- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)

53,9

52,1

59,2

- podiel SR na dlhu EFSF

1,8

1,6

- dlh ostatných subjektov verejnej správy

2,0

1,9

Medziročná zmena hrubého dlhu

-2,5

-2,1

3,7

Čistý dlh verejnej správy

47,6

48,0

51,0

Vklad SR do ESM (nevstupuje do maastrichtského dlhu)

0,7

0,6

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Maastrichtský dlh verejnej správy sa prezentuje ako konsolidovaný, to znamená, že vzťahy z pôžičiek a výpožičiek medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Zároveň maastrichtský dlh nezahŕňa záväzky z nesplatených úrokov k istine. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené v tabuľke nižšie sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Hodnota konsolidácie vo výške 1 559 751 tis. eur predstavuje len pôžičky medzi skupinami verejnej správy22, ide najmä o pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnuté subjektom územnej samosprávy (748 309 tis. eur) a návratné finančné výpomoci vládou subjektom verejnej správy (najmä obciam, mestám a VÚC za 131 165 tis. eur).

V prehľade maastrichtského dlhu podľa zložiek verejnej správy sú uvedené hodnoty

na nekonsolidovanej báze, pričom výsledná hodnota dlhu a opis medziročných vplyvov sú

uvádzané po konsolidácii.

21 Prípadné rozdiely v tabuľkách v súčtoch a medzisúčtoch môžu byť spôsobené zaokrúhľovaním.

22 Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky „štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (17 527 680 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (9 862 073 tis. eur).

Tabuľka 14 - Maastrichtský dlh VS podľa jednotlivých subjektov (zložiek)

2022 S

2023 S

2024 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Ústredná správa

z toho:

Štátny dlh 1)

61 323 071

66 540 942

75 320 226

8 779 284

Príspevkové organizácie ústrednej správy

3 687

618

469

-149

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

240 167

249 697

9 530

Exportno-importná banka SR

188 740

188 156

245 412

57 256

Obchodné spoločnosti štátu

480 613

491 495

445 097

-46 398

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

335 407

339 672

306 702

-32 970

Železnice Slovenskej republiky

114 322

118 831

108 557

-10 274

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

24 884

24 614

24 575

-39

JAVYS

5 048

4 464

4 099

-365

SIH a spol.

3 314

1 164

-2 150

MH Invest II., s. r. o.

610

600

-600

MH Invest I., s. r. o.

MH Manažment, a. s.

342

Verejné vysoké školy

12 060

10 936

10 633

-303

Verejné výskumné inštitúcie

2 563

2 424

116

-2 308

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

193 531

187 057

150 056

-37 001

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

241 357

220 348

147 253

-73 095

Ostatné subjekty ústrednej správy

25 171

13 809

11 998

-1 811

Územná samospráva

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 751 497

1 833 794

1 855 142

21 348

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

565 287

701 518

652 106

-49 412

Príspevkové organizácie obcí

1 722

2 849

2 686

-163

Príspevkové organizácie VÚC

1 246

1 345

1 544

199

Dopravné podniky

106 800

97 120

90 938

-6 182

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

3 362

3 147

2 988

-159

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

9 794

20 567

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

586

466

1 012

546

Verejné zdravotné poistenie

345

120

Verejná správa spolu

64 911 432

70 556 838

79 208 060

8 651 222

Konsolidácia

1 412 462

1 660 629

1 559 751

-100 878

z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy

1 056 567

1 053 265

1 058 328

5 063

Verejná správa spolu konsolidovaná

63 498 970

68 896 209

77 648 309

8 752 100

% z HDP

57,7

55,6

59,3

3,7

1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici. Zdroj: MF SR

Na náraste nominálneho dlhu v roku 2024 sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 6 366 120 tis. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu oproti roku 2023 ovplyvnili najmä nasledovné skutočnosti:

▪krytie schodku štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity, ktoré sa prejavili do emitovania štátnych dlhopisov v úhrnnej menovitej hodnote 13 438 305 tis. eur a čerpania tretej tranže úverov od Európskej investičnej banky vo výške 72 030 tis. eur v rámci štátneho dlhu,

▪nárast dlhu z tzv. zelenej energie o 37 022 tis. eur z dôvodu nižšej hodnoty inkasovanej TPS ako boli náklady na poskytovanie dotácií výrobcom zelenej energie,

▪nárast konsolidovaného dlhu Eximbanky o 57 256 tis. eur, najmä z dôvodu prevzatia dlhu voči BNC (Kubánska národná banka) vo výške nesplatenej istiny v hodnote 51 689 tis. eur,

▪zvýšenie konsolidovaného dlhu SZRB o 24 561 tis. eur.

Naopak, na pokles maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2023 pôsobili tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 4 778 533 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 8 634 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení ústrednej správy o 36 982 tis. eur,

▪pokles konsolidovaného dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 32 970 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 27 450 tis. eur a obcí o 5 595 tis. eur,

▪pokles konsolidovaného dlhu Železníc Slovenskej republiky o 9 535 tis. eur,

▪pokles zadlženosti dopravných podnikov miestnej samosprávy o 6 182 tis. eur.

Maastrichtský dlh verejnej správy bol financovaný predovšetkým cennými papiermi, najmä štátnymi dlhopismi v súhrnnej menovitej hodnote 68 886 889 tis. eur (88,7 %). Bankové úvery, pôžičky a iné záväzky dosiahli hodnotu 8 657 746 tis. eur (11,1 %), z čoho 1 971 228 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z nástroja EFSF, ktorého úroveň sa oproti roku 2023 znížila len nepatrne o 1 702 tis. eur. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu sú záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy. Výška týchto záväzkov bola v roku 2024 na úrovni 48 163 tis. eur (0,1 %).

Z pohľadu meny, v ktorej je dlh denominovaný, bol maastrichtský dlh v roku 2024 tvorený z 98,8 % dlhom v eurách a len 1,2 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré sú najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v švajčiarskych frankoch a nórskych korunách.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 0,6 % (455 183 tis. eur) krátkodobým dlhom. Dlh s pôvodnou splatnosťou vyššou ako jeden rok predstavuje 99,4 % (77 193 126 tis. eur).

Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to 57,8 % (44 889 134 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 42,2 % (32 759 175 tis. eur) maastrichtského dlhu.

2.3.1Štátny dlh

Štátny dlh, ktorý je v správe Ministerstva financií SR a ktorým sa financuje nesúlad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2024 výšku 75 320 226 tis. eur. V porovnaní s úrovňou za predchádzajúci rok vzrástol o 8 779 284 tis. eur (o 13,19 %). Potreba financovania podľa schváleného štátneho rozpočtu pre rok 2024 bola v hodnote 12,6 mld. eur. ARDAL využila pretrvávajúci silný dopyt po slovenských dlhopisoch, hlavne z dôvodu väčších relatívnych spreadov, čo znamenalo čiastočné predzásobenie sa na rok 2025. V roku 2024 MF SR predalo dlhopisy v konečnej nominálnej hodnote 13 438 305 tis. eur.

Tabuľka 15 - Štruktúra štátneho dlhu podľa dlhových nástrojov

2022 S

2023 S

2024 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Štátne dlhopisy

54 811 293

60 285 843

68 945 615

8 659 772

Bankové úvery a iné pôžičky

4 013 241

4 024 090

4 090 382

66 292

Záväzky z EFSF

1 977 530

1 972 930

1 971 228

-1 702

Zábezpeky

134 767

188 469

227 534

39 065

Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici

197 082

48 302

48 163

-139

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

147

163

282

119

Odvodový úver zo záruk voči SZRB

200

-200

Imput záväzkov schémy zelenej energie

119 000

37 022

Imput pôžičky z EOSA

70 011

20 945

-20 945

Spolu dlh

61 323 071

66 540 942

75 320 226

8 779 284

Zdroj: MF SR, ARDAL

Ministerstvo financií SR v mene Slovenskej republiky prijíma úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, a to na podporu národných projektov v oblasti budovania cestnej infraštruktúry, životného prostredia, poľnohospodárstva, informatizácie a podobne. Z prostriedkov sa spolufinancujú aj spoločné projekty SR a EÚ financované európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Z hodnoty týchto úverov tvoria úvery od Európskej investičnej banky 2 584 376 tis. eur a úvery od Rozvojovej banky Rady Európy 875 000 tis. eur. V priebehu roka 2024 boli z ďalšej úverovej tranže prijaté prostriedky od Európskej investičnej banky vo výške 72 030 tis. eur.

Hodnota zábezpek medziročne vzrástla o 39 065 tis. eur na súčasných 227 534 tis. eur, pričom pasívny kolaterál z derivátových operácií vzrástol o 23 940 tis. eur a zábezpeky jednotlivých štátnych rozpočtových organizácií vzrástli o 15 125 tis. eur.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 99,6 % dlhodobý (75 044 645 tis. eur). Krátkodobý štátny dlh, ktorý predstavuje 0,4 %, je z rozhodujúcej časti tvorený zábezpekami vo výške 227 534 tis. eur (z toho 23 940 tis. eur tvorí pasívny kolaterál z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku). Zvyšnú časť krátkodobého dlhu predstavujú záväzky z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy v hodnote 48 163 tis. eur. Podrobnú štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad.

Tabuľka 16 - Štátny dlh podľa pôvodnej splatnosti

v %

Štátne dlhopisy a ŠPP

Bankové úvery a iné pôžičky

Ostatné záväzky

Spolu

Do 1 roka

0,0

88,0

0,4

Do 5 rokov

4,2

0,0

12,0

3,9

Do 7 rokov

4,1

9,2

0,0

4,5

Do 10 rokov

7,9

4,4

0,0

7,6

Do 15 rokov

42,9

10,6

0,0

40,1

Do 29 rokov

31,1

43,3

0,0

31,9

30 rokov a viac

9,8

32,5

0,0

11,6

Spolu

100,0

Zdroj: MF SR, ARDAL

2.3.2Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy

Konsolidovaná hodnota maastrichtského dlhu ostatných subjektov verejnej správy k 31.12.2024 dosiahla 2 328 083 tis. eur, z toho na subjekty územnej samosprávy pripadá 1 567 643 tis. eur.

Tabuľka 17 - Štruktúra dlh obcí podľa dlhového nástroja

2022 S

2023 S

2024 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Bankové úvery

818 374

955 753

938 985

-16 768

z toho: úvery od SZRB (konsoliduje sa)

16 289

14 826

-1 463

Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)

721 398

737 891

748 309

10 418

Finančné výpomoci

136 501

45 920

41 792

-4 128

z toho: NFV z VPS a ŠD (konsoliduje sa)

136 201

31 653

26 918

-4 735

od ostat. subj. verejnej správy (konsoliduje sa)

300

14 267

14 874

607

Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)

975

16 825

38 941

22 116

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

22 063

24 325

34 001

9 676

Zábezpeky

26 759

29 571

31 643

2 072

Záväzky po zmene veriteľa

7 098

8 627

6 495

-2 132

Finančný prenájom

4 356

4 094

4 973

879

Investičné dodávateľské úvery a dodávateľské úvery

5 120

3 506

3 723

217

Ostatné nebankové pôžičky

5 815

4 414

3 578

-836

Cenné papiere

2 266

2 259

2 256

-3

Dlhodobé záväzky zo zmlúv o energetickej efektívnosti - ostatné

772

609

446

-163

Spolu nekonsolidovaný dlh obcí

1 751 497

1 833 794

1 855 142

21 348

Konsolidovaný príspevok obcí do (konsolidovaného) dlhu verejnej správy

892 623

1 016 869

1 011 274

-5 595

Zdroj: MF SR

Dlh obcí, nekonsolidovaný na úrovni celej verejnej správy, vrátane ich rozpočtových organizácií dosiahol v roku 2024 výšku 1 855 142 tis. eur (vrátane záväzkov z pôžičiek od ŠFRB, ENVF a návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív). Oproti stavu v roku 2023 je vyšší o 21 348 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery vo výške 938 985 tis. eur a pôžičky od ŠFRB vo výške 748 309 tis. eur. Treťou významnou položkou dlhu obcí sú prijaté návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, vo výške zostatku 26 918 tis. eur. Z hľadiska pôvodnej splatnosti má dlh obcí prevažne

dlhodobý charakter (98,2 %) a prevažná časť dlhu obcí je v rukách domácich veriteľov (97,2 %).

V priebehu roka 2024 neboli zo štátnych finančných aktív poskytnuté nové návratné finančné výpomoci mestám, avšak boli splatené výpomoci poskytnuté v predchádzajúcich rokoch v súhrnnej výške 4 735 tis. eur. Zostatok nesplatených NFV k 31.12.2024 predstavuje hodnotu 26 918 tis. eur, z toho Mesto Košice (19 237 tis. eur), Martin (500 tis. eur), Bardejov (500 tis. eur), Prešov (3 981 tis. eur) a Kežmarok (2 700 tis. eur).

Pôžičky od ŠFRB na podporu obstarania obecných nájomných bytov ich výstavbou alebo obstaraním, modernizáciu a rekonštrukciu zariadení sociálnych služieb sú predmetom vzájomnej konsolidácie. Medziročne došlo k ich nárastu úhrnom o 10 418 tis. eur.

Komerčné úvery od tuzemských bánk alebo zahraničných bánk sú najväčším zdrojom financovania potrieb územnej samosprávy. Súhrnná výška bankových úverov medziročne klesla o 16 768 tis. eur.

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky sa na dlhu obcí a ich rozpočtových organizácií podieľajú sumou 34 001 tis. eur.

Vyššie územné celky (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa podieľajú na dlhu verejnej správy hodnotou 437 978 tis. eur, čo je o 27 450 tis. eur menej ako v predchádzajúcom roku.

Tabuľka 18 - Štruktúra dlhu VÚC podľa dlhového nástroja

2022 S

2023 S

2024 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Bankové úvery

355 765

455 345

430 742

-24 603

Návratné finančné výpomoci zo VPS a ŠD (konsoliduje sa)

197 574

129 800

102 500

-27 300

Pôžička od NDF II. (konsoliduje sa)

106 290

Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)

4 607

Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)

731

Zábezpeky

2 675

4 384

4 702

318

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

9 273

5 699

2 534

-3 165

Spolu nekonsolidovaný dlh VÚC

565 287

701 518

652 106

-49 412

Konsolidovaný príspevok VÚC do (konsolidovaného) dlhu verejnej správy

367 713

465 428

437 978

-27 450

Zdroj: MF SR

Najvýznamnejšiu časť dlhu VÚC tvoria bankové úvery, ktorých výška sa medziročne znížila o 24 603 tis. eur. Zníženie nastalo najmä z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja (súhrnne 16 199 tis. eur), Žilinského samosprávneho kraja (súhrnne 7 618 tis. eur) a Trenčianskeho samosprávneho kraja (súhrnne 3 328 tis. eur), avšak v priebehu roka 2024 Banskobystrický samosprávny kraj načerpal nové úvery vo výške 2 953 tis. eur, Trenčiansky samosprávny kraj načerpal ďalšiu tranžu úveru od Rozvojovej banky Rady Európy (13 700 tis. eur) a Trnavský samosprávny kraj načerpal prvú tranžu úveru od Rozvojovej banky Rady Európy (10 000 tis. eur).

Vyššie územné celky čerpajú bankové úvery najmä za účelom predfinancovania investičných projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, napríklad na obnovu budov samosprávnych krajov (hlavne školských zariadení) s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti a celkovej modernizácie, na obnovu cestnej infraštruktúry a na refundáciu už vynaložených investičných výdavkov.

Podstatnú časť nekonsolidovaného dlhu VÚC tvoria pôžičky od spoločnosti National Development Fund II. poskytnuté samosprávnym krajom v súhrnnej výške 106 290 tis. eur ešte v roku 2023. Ďalšiu významnú časť tvoria návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, ktorých hodnota sa medziročne znížila o 27 300 tis. eur. Pôžičky zo ŠFRB načerpal v priebehu roka 2024 Trnavský samosprávny kraj (3 068 tis. eur) a Trenčiansky samosprávny kraj (1 539 tis. eur) a pôžičky z ENVF Prešovský samosprávny kraj (731 tis. eur).

Tabuľka 19 - Nekonsolidovaný dlh VÚC podľa samosprávnych krajov k 31.12.2024

v tis. eur

Bankové úvery

Návratné fin. výpomoci

Ostatné dlhové nástroje

Spolu

Prešovský

87 892

36 631

3 260

127 783

Košický

75 026

33 790

943

109 759

Bratislavský

57 081

45 700

124

102 905

Trenčiansky

59 591

17 039

1 764

78 394

Banskobystrický

48 574

26 400

613

75 587

Žilinský

43 688

31 000

237

74 925

Trnavský

53 862

12 568

66 433

Nitriansky

5 028

11 000

292

16 320

Spolu VÚC

430 742

214 128

7 236

652 106

Zdroj: MF SR

Z celkového dlhu VÚC predstavujú záväzky voči domácim veriteľom 400 999 tis. eur (61,5 %) a voči zahraničným veriteľom 251 107 tis. eur (38,5 %). Úvermi od zahraničných veriteľov disponuje Prešovský (75 111 tis. eur), Košický (49 647 tis. eur), Trnavský (46 217 tis. eur), Bratislavský (33 791 tis. eur), Trenčiansky (28 914 tis. eur) a aj Žilinský samosprávny kraj (17 428 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh VÚC majoritne tvorený dlhodobými záväzkami (96,2 %).

Obchodné spoločnosti štátu (patriace do ústrednej správy) majú po štátnom dlhu, obciach a VÚC najväčší podiel na konsolidovanom dlhu verejnej správy (0,6 %).

Dlh Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ŽSSK), ktorý dosiahol v roku 2024 hodnotu 306 702 tis. eur, sa medziročne znížil o 32 970 tis. eur vzhľadom na to, že splácanie úverov prijatých v predchádzajúcich rokoch bolo vyššie ako výška úverov načerpaných počas roka 2024. Prostriedky sú využívané na financovanie projektov zrýchlenia a skvalitnenia osobnej dopravy, s čím sú spojené nároky na modernizáciu, obnovu a údržbu vozňov a rušňov. Dlh ŽSSK tvoria bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 306 402 tis. eur a krátkodobé zábezpeky v hodnote 300 tis. eur.

Dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré spravujú železničnú infraštruktúru vo vlastníctve štátu a zabezpečujú prepravné a dopravné služby, dosiahol v roku 2024 hodnotu 108 557 tis. eur, čo je o 10 274 tis. eur menej oproti stavu v roku 2023. Dlh predstavujú v prevažnej miere dlhodobé bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 48 085 tis. eur, ktorých hodnota oproti minulému roku klesla o 8 688 tis. eur vzhľadom na to, že splátky úverov prevyšujú čerpanie. Úroveň pôžičky od National Development Fund II., a. s. dosiahla úroveň 56 976 tis. eur.

Zvyšnú časť dlhu tvoria krátkodobé zábezpeky vo výške 1 974 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 1 520 tis. eur.

Dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov takmer celý tvorí návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív vo výške 146 000 tis. eur. Jej úroveň oproti stavu v roku 2023 klesla o 73 000 tis. eur, z dôvodu úhrady splátky. Zvyšnú časť dlhu subjektu predstavujú krátkodobé zábezpeky vo výške 1 253 tis. eur.

Dlh ústredných zdravotníckych zariadení medziročne klesol oproti stavu za rok 2023 o 33 288 tis. eur. Dlh vo výške 150 056 tis. eur tvoria v rozhodujúcej miere záväzky po zmene veriteľa vo výške 112 847 tis. eur. Dlh ústredných zdravotníckych zariadení ďalej tvoria bankové úvery23, ktorých stav sa medziročne znížil o 3 669 tis. eur na úroveň 30 816 tis. eur, záväzky vyplývajúce z ostatných zmlúv o energetickej efektívnosti v hodnote 2 022 tis. eur, finančný prenájom vo výške 1 410 tis. eur, zábezpeky vo výške 869 tis. eur a návratné finančné výpomoci v hodnote 647 tis. eur. Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky zvyšujú úroveň dlhu ústredných zdravotníckych zariadení o 1 409 tis. eur.

Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa podieľa na dlhu verejnej správy v roku 2024 sumou 245 412 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku dlh vzrástol o 57 256 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä prevzatím dlhu voči BNC (Kuba) vo výške nesplatenej istiny v hodnote 51 689 tis. eur. Dlhodobé bankové úvery dosiahli v roku 2024 súhrnnú výšku 190 000 tis. eur, čo je o 10 000 tis. eur viac ako v roku 2023, pričom úver vo výške 30 000 tis. eur je predmetom konsolidácie vzhľadom na to, že bol Eximbanke poskytnutý zo strany SZRB.

Dlh Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. (SZRB) na nekonsolidovanej báze dosiahol v roku 2024 výšku 249 697 tis. eur. Najvýznamnejšiu časť dlhu tvoria vklady klientov SZRB na bežných a termínovaných účtoch v súhrnnej hodnote 220 989 tis. eur. Vzhľadom na to, že majoritu klientov SZRB tvoria subjekty verejnej správy, vklady v súhrnnej výške 189 418 tis. eur sú predmetom konsolidácie. Rovnako sú predmetom konsolidácie aj bankové úvery v rámci iniciatívy JEREMIE od NDF I. a NDF II. v súhrnnej výške 14 931 tis. eur. SZRB tiež disponuje zahraničnými úvermi od Rozvojovej banky Rady Európy (6 940 tis. eur) a Európskej investičnej banky (2 953 tis. eur) a tuzemským úverom od NBS (3 884 tis. eur).

Dlh dopravných podnikov miestnej samosprávy dosiahol v roku 2024 úroveň 90 938 tis. eur, čo znamená pokles o 6 182 tis. eur oproti stavu v roku 2023. Väčšinu dlhu tvoria domáce bankové úvery vo výške 78 019 tis. eur, ktorých úroveň sa medziročne znížila o 4 573 tis. eur. Okrem bankových úverov tvoria dlh dopravných podnikov aj dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky (9 629 tis. eur) a pôžičky od nebankových subjektov (2 834 tis. eur). Dlh dopravných podnikov majoritne tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok (90,9 %), voči tuzemským veriteľom (100,0 %).

Bankové úvery čerpajú dopravné podniky za účelom financovania projektov obnovy vozového parku (autobusy, trolejbusy, električky) ako aj modernizáciu a rozširovanie prislúchajúcej infraštruktúry (nové električkové trate, depá a podobne). Väčšina z komerčných úverov má zároveň dojednanú formu zabezpečenia v podobe nakúpeného dlhodobého majetku alebo peňažnými pohľadávkami z obchodného styku (napr. zo zmlúv o službách v mestskej hromadnej doprave).

23 Bankovými úvermi disponujú zdravotnícke zariadenia, ktoré sú obchodnými spoločnosťami.

2.4Limity verejných výdavkov

Zákonom č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách sa stanovil limit verejných výdavkov na rok 2024 na úrovni 57 717 011 tis. eur, ktorý zahŕňa maximálnu výšku časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, cyklických výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov.

Podľa § 29a zákona o rozpočtových pravidlách sa informácia o plnení limitu verejných výdavkov zverejňuje v Súhrnnej výročnej správe, ktorá obsahuje údaje na základe jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia v metodike ESA (druhé kolo spresňujúce predbežné výsledky prezentované v Štátnom záverečnom účte na základe jarnej notifikácie), ktorú Ministerstvo financií SR zostavuje do 31. októbra bežného rozpočtového roka. Hodnota

verejných výdavkov spadajúcich pod limit verejných výdavkov prezentovaná v tomto

Štátnom záverečnom účte vychádza z predbežných údajov, ktorá sa bude následne

spresňovať.

Verejné výdavky spadajúce pod limit verejných výdavkov dosiahli v roku 2024 celkovú hodnotu 57 605 108 tis. eur, čo predstavuje úsporu oproti zákonom stanovenému limitu o 111 903 tis. eur.

Tabuľka 20 - Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV – skutočnosť 2024

(v tis. eur; na akruálnej a konsolidovanej báze)

Výdavky rozpočtu verejnej správy

61 713 964

Úrokové náklady

-1 848 880

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie

-1 395 069

Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

-859 655

Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

-5 252

Jednorazové výdavky

Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV

57 605 108

Zákonom stanovený limit verejných výdavkov na rok 2024

57 717 011

Rozdiel (+/-)

-111 903

(+) znamená suma nad LVV a (-) znamená suma pod LVV Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Štátny rozpočet dosiahol nižšie čisté výdavky oproti stanovenému limitu o 1 222 500 tis. eur. Na tomto rozdiele sa podieľali najmä nižšie výdavky v rezorte obrany, a to čiastočne na hotovostnej báze, ale hlavne po zohľadnení časovo rozlíšených výdavkov vyplatených na bežné a kapitálové preddavky na obstaranie vojenskej techniky. Vplyv akruálneho zaznamenania výdavkov na vojenskú techniku dosiahol oproti rozpočtu 606 500 tis. eur. Ďalej v štátnom rozpočte bol významný vplyv nižšieho odvodu do rozpočtu EU o 250 200 tis. eur.

V rámci ostatných zložiek verejnej správy došlo k prekročeniu limitu výdavkov napríklad u Sociálnej poisťovni, z dôvodu vyšších výdavkov na vyplácania predčasných starobných

dôchodkov o 184 548 tis. eur z dôvodu zmeny podmienok ako aj výdavkov na riadne starobné dôchodky o 130 045 tis. eur. Pozitívny efekt malo zníženie výdavkov základného fondu nemocenského poistenia o 104 498 tis. eur.

Obce a VÚC spolu prekročili limit verejných výdavkov o 263 715 tis. eur, pričom obce

prekročili limit o 311 653 tis. eur a VUC dosiahli výdavky pod stanovený limit o 47 938 tis. eur. Za nárastom výdavkov sú najmä vyššie mzdy, výdavky na tovary, služby

a kapitálové výdavky kryté aj z kapitálových transferov štátneho rozpočtu poskytnutých samosprávam počas roka.

Ostatné miestne jednotky (napr. záujmové združenia, neziskové organizácie), ktoré neboli

z objektívnych dôvodov zahrnuté do rozpočtu ovplyvnili negatívne limit verejných výdavkov o 182 269 tis. eur. Vo výdavkoch sa prejavili najmä personálne náklady, výdavky na tovary a služby ako aj kapitálové výdavky na budovanie cestnej infraštruktúry, kanalizácie a rozvojových projektov v oblasti mobility a rekreácie (cyklotrasy).

2.5Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii

V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2024 priemerný schodok EÚ 27 bol 3,2 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 27 bol 81,0 % HDP.

Tabuľka 21 - Saldo a dlh v EÚ 27 (% HDP)1)

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

EÚ (27 krajín)

-3,2

-3,5

-3,2

0,3

EÚ (27 krajín)

82,5

80,8

81,0

0,2

Euro zóna (20)

-3,5

-3,1

0,4

Euro zóna (20)

89,5

87,3

87,4

0,1

Rumunsko

-6,4

-6,6

-9,3

-2,7

Grécko

177,0

163,9

153,6

-10,3

Poľsko

-3,4

-5,3

-6,6

-1,3

Taliansko

138,3

134,6

135,3

0,7

Francúzsko

-4,7

-5,4

-5,8

-0,4

Francúzsko

111,4

109,8

113,0

3,2

Slovensko

-1,7

-5,2

-5,3

-0,1

Belgicko

102,7

103,2

104,7

1,5

Maďarsko

-6,2

-6,7

-4,9

1,8

Španielsko

109,5

105,1

101,8

-3,3

Rakúsko

-3,4

-2,6

-4,7

-2,1

Portugalsko

111,2

97,7

94,9

-2,8

Belgicko

-3,6

-4,1

-4,5

-0,4

Fínsko

74,0

77,5

82,1

4,6

Fínsko

-0,2

-3,0

-4,4

-1,4

Rakúsko

78,4

78,5

81,8

3,3

Malta

-5,2

-4,7

-3,7

1,0

Maďarsko

73,9

73,0

73,5

0,5

Taliansko

-8,1

-7,2

-3,4

3,8

Slovinsko

72,7

68,4

67,0

-1,4

Španielsko

-4,6

-3,5

-3,2

0,3

Cyprus

81,1

73,6

65,0

-8,6

Bulharsko

-3,0

-2,0

-3,0

-1,0

Nemecko

65,0

62,9

62,5

-0,4

Nemecko

-2,1

-2,5

-2,8

-0,3

Slovensko

57,7

55,6

59,3

3,7

Chorvátsko

0,1

-0,8

-2,4

-1,6

Chorvátsko

68,5

61,8

57,6

-4,2

Česká republika

-3,1

-3,8

-2,2

1,6

Poľsko

48,8

49,5

55,3

5,8

Lotyšsko

-4,9

-2,4

-1,8

0,6

Rumunsko

47,9

48,9

54,8

5,9

Estónsko

-1,1

-3,1

-1,5

1,6

Malta

49,5

47,9

47,4

-0,5

Švédsko

1,0

-0,8

-1,5

-0,7

Lotyšsko

44,4

44,6

46,8

2,2

Litva

-0,7

-1,3

-0,6

Česká republika

42,5

43,6

1,1

Holandsko

0,0

-0,4

-0,9

-0,5

Holandsko

48,4

45,2

43,3

-1,9

Slovinsko

-3,0

-2,6

-0,9

1,7

Írsko

43,1

43,3

40,9

-2,4

Portugalsko

-0,3

1,2

0,7

-0,5

Litva

38,1

37,3

38,2

0,9

Luxembursko

0,2

-0,8

1,0

1,8

Švédsko

33,8

31,6

33,5

1,9

Grécko

-2,5

-1,4

1,3

2,7

Dánsko

34,1

33,6

31,1

-2,5

Írsko

1,7

1,5

4,3

2,8

Luxembursko

24,9

25,0

26,3

1,3

Cyprus

2,7

1,7

4,3

2,6

Bulharsko

22,5

22,9

24,1

1,2

Dánsko

3,4

3,3

4,5

1,2

Estónsko

19,1

20,2

23,6

3,4

Zdroj: Eurostat

1)Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release (22.4.2025). Údaje sú usporiadané podľa poradia deficitu/dlhu v poslednom sledovanom období od najvyššieho (vzostupne).

V rámci krajín EÚ 27 došlo k nárastu HDP o 741 514 mil. eur (o 4,3 %) a nárastu dlhu o 642 457 mil. eur (o 4,6 %). Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj Eurozóny horšie hodnoty deficitu a priemerné hodnoty dlhu.

V roku 2024 v Eurozóne (20) ako aj v rámci všetkých krajín EU v porovnaní s rokom 2023 percentuálne poklesol vládny schodok a mierne vzrástol vládny dlh.

V Eurozóne (20) podiel deficitu k HDP klesol zo 3,5 % v roku 2023 na 3,1 % HDP v roku 2024 (t. j. zlepšenie o 0,4 p. b.) a v rámci EÚ klesol z 3,5 % HDP na 3,2 % HDP (t. j. zlepšenie o 0,3 p. b.).

V Eurozóne (20) podiel vládneho dlhu k HDP vzrástol z 87,3 % ku koncu roka 2023 na 87,4 % HDP ku koncu roka 2024 (t. j. zhoršenie o 0,1 p. b.) a v rámci EÚ vzrástol dlh z úrovne 80,8 % HDP na 81,0 % HDP (t. j. zhoršenie o 0,2 p. b.).

3Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet schvaľuje parlament zákonom o štátnom rozpočte, ktorým sa určuje najmä výška príjmov štátneho rozpočtu, limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy a výdavky vyrovnané.

Plnenie príjmov štátneho rozpočtu, ako aj realizácia výdavkov štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení významne ovplyvňuje aj hospodárenie celej verejnej správy v metodike ESA 2010. Legislatívne zmeny, prijaté opatrenia a zámery vlády SR uvedené v kapitole 2, sa vo väčšine prípadov realizujú práve cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (napr. financovanie podporných schém, valorizácia platov a odmeňovanie vo verejnej správe, poskytovanie grantov a transferov a podobne).

Schválený rozpočet je uvádzaný podľa zákona č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2024 (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte“), schváleným Národnou radou SR 21. decembra 2023.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze bol rozpočtovaný na úrovni 7 615 931 tis. eur a v skutočnosti dosiahol 6 366 120 tis. eur. Dosiahnutý schodok je vo vzťahu k schválenému rozpočtu nižší o 1 249 811 tis. eur a vo vzťahu k upravenému rozpočtu je vykázaný schodok nižší o 1 311 071 tis. eur.

Skutočné dosiahnuté hotovostné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 24 457 784 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 1 755 823 tis. eur a oproti skutočnosti roku 2023 boli vyššie o 769 138 tis. eur. Plnenie celkových príjmov štátneho rozpočtu dosiahlo 107,7 %.

Skutočné dosiahnuté hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vo výške 30 823 904 tis. eur boli vyššie ako v schválenom rozpočte, a to o 506 012 tis. eur a v medziročnom porovnaní sú nižšie o 540 079 tis. eur. Plnenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 101,6 % ich rozpočtovanej hodnoty.

Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov a výdavkov (na hotovostnej báze) v členení na základné ekonomické kategórie za rok 2024 a za predchádzajúce dva roky poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 22 - Štátny rozpočet na hotovostnej báze

2022 S

2023 S

2024 R

2024 UR

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

6=5-3

Príjmy spolu

19 029 702

23 688 646

22 701 961

24 266 662

24 457 784

1 755 823

v tom: daňové príjmy

15 517 036

17 440 976

18 633 856

18 350 788

-283 068

nedaňové príjmy

1 285 089

1 738 326

1 549 566

1 549 739

1 909 893

360 327

granty a transfery

2 227 577

4 509 344

2 518 539

4 083 067

4 197 103

1 678 564

Výdavky spolu

23 554 555

31 363 983

30 317 892

31 943 853

30 823 904

506 012

v tom: bežné výdavky

20 847 550

26 649 828

27 190 658

28 045 294

26 985 766

-204 892

kapitálové výdavky

2 707 004

4 714 155

3 127 234

3 898 559

3 838 138

710 904

Schodok (-)

-4 524 853

-7 675 337

-7 615 931

-7 677 191

-6 366 120

1 249 811

S – skutočnosť / R – schválený rozpočet / UR – upravený rozpočet Zdroj: MF SR

Tak ako v celkovom rozpočte verejnej správy SR, tak aj v štátnom rozpočte sa odzrkadlila potreba premietnuť konsolidačné opatrenia do príjmov a výdavkov pri zohľadnení výdavkov udržujúcich sociálny štandard porovnateľný s predchádzajúcim obdobím s cieľom minimalizovať negatívny vplyv fiškálnej konsolidácie na zraniteľné skupiny obyvateľstva školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a rodinnú politiku či oblasť bývania. Rozpočtovanie príjmov a výdavkov zohľadňovalo aj očakávaný vývoj HDP, zamestnanosti a poklesu cenovej inflácie oproti roku 2023.

Schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2024 boli oproti schváleným príjmom na rok 2023 nižšie úhrnom o 3 997 223 tis. eur, pričom pokles bol spôsobený najmä nižšími príjmami zo zahraničných transferov o 5 276 164 tis eur (po silnom čerpaní eurofondov v roku 2023) kompenzovaný vyššími rozpočtovanými daňovými príjmami o 1 838 447 tis. eur. V náraste daňových príjmov sa prejavilo aj rozpočtovanie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií (354 113 tis. eur), ktorý bol v roku 2023 rozpočtovaný v rámci nedaňových príjmov. V rámci nedaňových príjmov sa medziročne počítalo s vyššími príjmami z administratívnych poplatkov a platieb o 42 851 tis. eur.

Výdavky štátneho rozpočtu 2024 boli plánované medziročne nižšie o 4 722 664 tis. eur, pričom nižšie sa rozpočtovali kapitálové výdavky o 2 818 861 tis. eur (naviazané najmä na nižšie očakávané príjmy z rozpočtu EÚ) a bežné výdavky nižšie o 1 903 802 tis. eur. Rozpočtované hotovostné saldo štátneho rozpočtu 2024 tak bolo oproti roku 2023 nižšie úhrnom o 725 441 tis. eur.

Úpravy rozpočtu sa realizovali na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roku, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja ekonomiky a verejných financií.

V priebehu rozpočtového roka 2024 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré znížili schodok úhrnom o 61 260 tis. eur. Na základe priebežného čerpania príjmov z rozpočtu EU (vrátane zdroja POO), ktoré sa upravili smerom nahor o 1 564 528 tis. eur sa upravili aj výdavky, najmä na kapitálových transferoch o 1 367 682 tis. eur. Schválené daňové príjmy neboli úpravou rozpočtu menené, nedaňové príjmy boli zvýšené len minimálne. Z bežných výdavkov boli ďalej upravené mzdy a platy o 153 656 tis. eur a s tým aj poistné a príspevok do poisťovní o 50 004 tis. eur.

Prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých vybraných rozpočtových ukazovateľoch v podobe tzv. základného rámca štátneho rozpočtu poskytuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 23 - Základný rámec štátneho rozpočtu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Príjmy štátneho rozpočtu

19 029 702

23 688 646

22 701 961

24 457 784

1 755 823

Daňové príjmy

15 517 036

17 440 976

18 633 856

18 350 788

-283 068

Plán obnovy a odolnosti - príjmy

41 061

367 278

1 215 402

907 200

-308 202

EÚ príjmy*

2 146 641

4 141 996

1 237 239

3 225 492

1 988 253

Dividendy a iné príjmy z podnikania

160 719

592 612

516 727

528 522

11 795

Ostatné príjmy

1 161 955

1 143 049

1 095 952

1 441 462

345 510

Príjmy v zmysle § 17, ods. 4

2 290

2 735

2 785

4 320

1 535

Výdavky štátneho rozpočtu

23 554 555

31 363 983

30 317 892

30 823 904

506 012

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu

1 059 061

1 073 190

1 356 768

1 189 226

-167 542

Plán obnovy a odolnosti - výdavky

48 966

374 178

1 215 402

936 294

-279 108

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Plán obnovy a odolnosti - výdavky na DPH

2 954

15 742

156 821

133 143

-23 678

EÚ výdavky

2 203 315

4 906 961

1 237 239

3 009 659

1 772 420

Spolufinancovanie (EÚ)

404 819

731 264

325 158

538 592

213 434

Odvod do rozpočtu EÚ**

940 226

943 226

1 064 710

826 119

-238 591

Transfer Sociálnej poisťovni

103 488

1 160 000

1 600 000

2 720 000

1 120 000

Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu

18 789 493

22 156 847

23 359 009

21 467 806

-1 891 203

Výdavky v zmysle § 17, ods. 4

2 233

2 575

2 785

3 065

280

Schodok štátneho rozpočtu

-4 524 853

-7 675 337

-7 615 931

-6 366 120

1 249 811

*Príjmy z rozpočtu EÚ okrem Plánu obnovy a odolnosti Zdroj: MF SR

** Hodnota bez tradičných vlastných zdrojov

Nasledujúci opis príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je založený na údajoch predložených štátnymi rozpočtovými organizáciami Ministerstvu financií SR, prostredníctvom finančných24 a účtovných výkazov k 31. decembru 2024, ako aj dodatočných informácií poskytnutých od správcov kapitol štátneho rozpočtu. Komentár k vybraným položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich významný vplyv na ich hotovostné plnenie alebo medziročné porovnanie.

Súčasťou Štátneho záverečného účtu SR je aj tabuľková príloha, ktorá dopĺňa opisnú časť kapitoly č. 3.25

Detailné informácie o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov štátnych rozpočtových organizácií sú uvádzané v záverečných účtoch kapitol26, ktoré sa zverejňujú na ich webovom sídle.

3.1Príjmy štátneho rozpočtu

3.1.1Daňové príjmy

Hotovostné daňové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2024 boli rozpočtované vo výške 18 633 856 tis. eur. V skutočnosti boli nižšie o 283 068 tis. eur (resp. 1,5 %) a dosiahli výšku 18 350 788 tis. eur. Za nižším výnosom je najmä výpadok príjmu zo solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytujú nasledovné údaje:

Tabuľka 24 - Daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Dane za tovary a služby

11 330 228

12 450 214

12 851 474

12 768 440

-83 034

v tom:

DPH

8 584 936

9 649 064

9 827 000

9 815 372

-11 628

spotrebné dane

2 524 521

2 565 078

2 778 568

2 701 165

-77 403

v tom:

24 Podľa Opatrenia MF SR č. MF/017353/2017-352 ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy

25 Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.

26 Zostavené podľa Smernice MF SR č. MF/006047/2025-31 na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu a štátnych fondov za rok 2024

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

z minerálneho oleja

1 285 538

1 317 484

1 344 117

1 349 684

5 567

z liehu

232 466

232 979

307 037

257 587

-49 450

z piva

55 873

53 387

54 653

55 966

1 313

z vína

5 013

5 189

5 273

4 945

-328

z tabakových výrobkov

909 088

921 778

1 032 396

998 933

-33 463

z elektriny

11 541

13 107

12 532

12 705

173

z uhlia

264

201

153

191

zo zemného plynu

24 739

20 953

22 407

21 152

-1 255

dane z používania. tovarov a z povolenia na výkon činnosti

132 565

135 545

138 935

141 426

2 491

iné dane za tovary a služby

88 206

100 527

106 971

110 477

3 506

Dane z príjmov a kapitálového majetku

4 114 180

4 338 758

4 867 757

4 940 706

72 949

v tom:

daň z príjmov PO

3 804 345

3 906 421

4 475 610

4 413 168

-62 442

daň z príjmov vyberaná zrážkou

314 764

430 574

415 070

529 150

114 080

daň z príjmov FO

-4 929

1 763

-22 923

-1 612

21 311

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

39 848

37 917

41 724

36 828

-4 896

Ostatné dane

557 309

831 925

563 705

-268 220

v tom:

dane z majetku

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných

37 624

477 812

561 675

83 863

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií

519 677

354 113

1 957

-352 156

Ďalšie iné dane

Sankcie uložené v daňovom konaní

32 771

56 779

40 976

41 098

122

Spolu

15 517 036

17 440 976

18 633 856

18 350 788

-283 068

Zdroj: MFSR

V porovnaní s rokom 2023 boli celkové daňové príjmy vyššie o 909 812 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 5,2 %. Najväčší nárast je pri dani z príjmov právnických osôb. Vyšší medziročný rast je aj z dôvodu zaradenia príjmov z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach do príjmov štátneho rozpočtu.

Legislatívne zmeny, ktoré neboli zapracované do návrhu rozpočtu verejnej správy (uvedené v kapitole 2) sa týkali daňových a odvodových príjmov iných zložiek verejnej správy ako je štátny rozpočet. V porovnaní s rokom 2023 tak daňové príjmy ŠR neboli priamo ovplyvnené legislatívou prijatou v NR SR po zostavení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 - 2026.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel z daňových príjmov pripadá na dane za tovary a služby (69,57 %) a na dane z príjmov a kapitálového majetku (26,92 %).

Dane za tovary a služby majú na celkových daňových príjmoch najvyšší podiel. Rozpočtovali sa v sume 12 851 474 tis. eur. Skutočný výnos v sume 12 768 440 tis. eur je

oproti rozpočtu nižší o 83 034 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 99,4 %. V porovnaní s rokom 2023 je výnos vyšší o 318 226 tis. eur (nárast o 2,6 %).

Daň z pridanej hodnoty bola rozpočtovaná v sume 9 827 000 tis. eur. Skutočný výnos v sume 9 815 372 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 99,9 %. Výnos najvýraznejšie ovplyvnil pozitívny príspevok efektívnej daňovej sadzby. Negatívne vplývalo predovšetkým slabšie než očakávané čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Spotrebné dane boli rozpočtované v sume 2 778 568 tis. eur. Skutočný výnos bol o 77 403 tis. eur nižší a dosiahol sumu 2 701 165 tis. eur. Medziročne výnos vzrástol o 136 087 tis. eur (5,3 %). Rozpočtované výnosy sa nenaplnili najmä pri spotrebných daniach z liehu a z tabakových výrobkov. Na všetky spotrebné dane negatívne vplýval mierne horší vývoj reálnej ekonomiky ako boli predpoklady v čase zostavovania rozpočtu. Výnos spotrebnej dane z liehu bol okrem toho nižší aj z dôvodu nižšieho vplyvu legislatívnych zvýšení sadzieb v roku 2023 aj 2024. Pri tvorbe rozpočtu sa nepočítalo ani s predzásobením, ktoré sa udialo na konci roka 2023 a ktoré tiež negatívne ovplyvnilo výnos v roku 2024. Výnos spotrebnej dane z tabakových výrobkov bol negatívne ovplyvnený nižším než rozpočtovaným legislatívnym vplyvom zvýšenia sadzieb, nižšou reálnou spotrebou domácností a nižším výnosom v decembri. Ten bol spôsobený zvýšením sadzby DPH od januára 2025, keď sa do daňového voľného obehu v novembri (hotovostný výnos za december) dostalo menej cigariet a následne už v ďalšom mesiaci viac cigariet za vyššiu cenu.

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 138 935 tis. eur. V skutočnosti dosiahli výnos 141 426 tis. eur. Najväčšiu časť týchto daní tvorí daň z motorových vozidiel, ktorá bola rozpočtovaná v sume 138 853 tis. eur a skutočný výnos bol 141 344 tis. eur. Súčasťou týchto daní je aj daň z úhrad za dobývací priestor (82 tis. eur).

Iné dane za tovary a služby tvoria výnos dane z poistenia a výnos z odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia. Daň z poistenia bola rozpočtovaná v objeme 106 971 tis. eur. Skutočný výnos dane bol 110 477 tis. eur. Odvod časti poistného z neživotného poistenia bol k 31. 12. 2018 zrušený27.

Dane z príjmov a kapitálového majetku sa rozpočtovali sumou 4 867 757 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 4 932 412 tis. eur, resp. 4 940 706 tis. eur po premietnutí 8 294 tis. eur zo sankcií. Oproti rozpočtu tak boli vyššie o 64 655 tis. eur (resp. o 72 949 tis. eur).

Celkový výnos podielovej dane z príjmov fyzických osôb sa rozpočtoval v sume 3 529 080 tis. eur, z toho 3 627 038 tis. eur tvoril výnos dane z príjmov zo závislej činnosti a daň z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sa prognózovala v zápornej sume – 50 821 tis. eur. Prevod prostriedkov na osobitné účely podľa zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý znižuje hotovostný výnos dane z príjmov fyzických osôb, bol odhadovaný v sume 47 137 tis. eur.

Skutočný výnos dane zo závislej činnosti v objeme 3 621 992 tis. eur bol oproti rozpočtu nižší o 5 046 tis. eur a medziročne vzrástol o 2,4%. Nižší výnos súvisí so slabším rastom miezd a menej priaznivým vývojom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami v čase prípravy rozpočtu. Medziročný nárast výnosu zaostáva za rastom mzdovej základne z dôvodu vysokého nárastu nezdaniteľných častí základu dane, ktoré sú naviazané na (rekordnú) nízkopríjmovú infláciu z roka 2023. Na osobitné účely sa previedli prostriedky vo výške 47 705 tis. eur.

27 Na danom účte je vykázaná suma -37 tis. eur.

Skutočný výnos dane z podnikania bol – 128 671 tis. eur. Oproti minulému roku výnos klesol o 162 292 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 77 850 tis. eur. Zhoršený výnos je ovplyvnený najmä vyplateným daňovým bonusom na deti v hodnote 279 414 tis. eur (oproti minulému roku bol vyšší o 149 631 tis. eur a oproti rozpočtu bol vyšší o 37 340 tis. eur). Druhým dôvodom je horšie vyrovnanie za predchádzajúce obdobie (oproti minulému roku boli vyrovnania nižšie o 19 miliónov eur a oproti rozpočtu boli nižšie o 43 445 tis. eur).

Daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou a celý výnos dane sa prerozdeľuje

stanoveným mechanizmom medzi mestá a obce a vyššie územné celky. Podiel miest a obcí

na výnose je 70 %. Vyšším územným celkom pripadá zvyšných 30 % z výnosu. Na účte štátneho rozpočtu zostávajú priebežne len časti výnosu dane z dôvodu posunu medzi pripísaním dane na účet ŠR a jej prevedením na účty samosprávy.

Príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa s ohľadom na uvedené pravidlá fiškálnej decentralizácie rozpočtoval sumou -22 923 tis. eur. V skutočnosti je plnenie v sume - 9 907 tis. eur, resp. - 1 612 tis. eur po presune časti sankcií.

Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala v sume 4 475 610 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 4 413 168 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 98,6 %. Výnos bol oproti rozpočtu nižší o 62 442 tis. eur. Za nenaplnením rozpočtu je nižší výnos z preddavkov, ktorý bol nadhodnotený o 190 065 tis. eur. Nižší výnos z preddavkov bol čiastočne kompenzovaný vysokým výnosom z vyrovnania dane, ktorý prekonal očakávania a dosiahol úroveň 1 313 304 tis. eur, čo je zmena oproti rozpočtu o 96 755 tis. eur. Hotovostný výnos dane bol v roku 2024 (podobne ako aj v roku 2023) ponížený o prevod časti výnosu v objeme 337 923 tis. eur samosprávam. Jedná sa o špecifickú operáciu, ktorá je skôr prítomná v DPFO, ktoré je plne podielovou daňou a celý jej výnos je prevedený samosprávam. V roku 2023 bolo z titulu nižšieho výnosu DPFO hlavne pre novelizáciu daňového bonusu rozhodnuté o dofinancovaní výpadku príjmu samospráv z DPFO cez transfer z DPPO.

Medziročne daň z príjmov právnických osôb vzrástla o 506 747tis. eur. Zlepšil sa výnos na strane preddavkov o 419 441 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast 14 %. Vyrovnanie dane opäť prekročilo hodnotu nad 1 mld. eur a bolo oproti roku 2023 vyššie o 70 703 tis. eur. Celkový rast dane spomalil oproti RVS v dôsledku pomalšieho rastu preddavkov, no ostal na vysokej úrovni vďaka ziskovosti podnikov, ktorá sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch 2022 a 2023 držala na silných úrovniach.

Rovnako ako pri fyzických osobách, aj právnické osoby majú možnosť poukázať 2 % (v špecifických prípadoch len 1 %) z odvedenej dane na verejnoprospešný účel. To znižuje hotovostný výnos dane. V rozpočte sa uvažovalo o prevode vo výške 54 679 tis. eur, v skutočnosti sa previedlo 57 548 tis. eur.

Tabuľka 25 - Prevod podielu dane na osobitný účel

v tis. eur

2022 S

2023 S

2024 S

Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel

42 860

47 965

47 705

Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel

45 133

52 905

57 548

Spolu

87 993

100 870

105 253

Zdroj: MF SR

Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 415 070 tis. eur, v skutočnosti bola o 114 080 tis. eur vyššia. Približne tri štvrtiny vyššieho výnosu tvoria vyššie príjmy zo zdanenia vkladov. Úroková miera po dlhodobom poklese od roku 2022 postupne rástla. Na príjmoch zo zdanenia úrokových výnosov sa to však premietalo len postupne.

Kým najvýraznejší rast úrokov bol už v roku 2023, najväčší nárast dane nastal v roku 2024. Výrazne vyššie boli aj príjmy zo zdanenia podielových fondov a dividend.

Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií sa rozpočtoval v celkovej sume 41 724 tis. eur. V skutočnosti bol o 4 896 tis. eur nižší, v sume 36 828 tis. eur. V porovnaní s rokom 2022 poklesol o 2,9 %. Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybraných prostriedkoch. Je to 25 % - ný podiel z vybratého cla z tovaru dovezeného z tretích krajín, ktorý si SR ponecháva ako kompenzáciu nákladov spojených s výberom cla. Za nenaplnením rozpočtu je pokles dovozu z tretích krajín. Kým v čase tvorby rozpočtu sa očakával medziročný rast dovozu 7 %, v skutočnosti medziročne klesol o 14%.

Pod ostatnými daňami boli rozpočtované príjmy zo Solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (vrátane zdanenie nadziskov elektrární).

Výnos zo solidárneho príspevku sa očakával v objeme 354 113 tis. eur. V skutočnosti však prišlo len 1 957 tis. eur, čo bol len dodatočný doplatok týkajúci sa zdaňovacieho obdobia 2022. Za zdaňovacie obdobie 2023 nebol v roku 2024 príspevok zaplatený.

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je od roku 2024 v plnej výške príjmom štátneho rozpočtu. Rozpočtoval sa v objeme 477 812 tis. eur. V skutočnosti bol výnos o 83 863 tis. eur vyšší, v sume 561 675 tis. eur. Za vyšším výnosom sú predovšetkým lepšie príjmy zo sektora energetiky, kde ziskovosti firiem pomohli hlavne vyššie ceny energií.

Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 40 976 tis. eur. Ich skutočný objem dosiahol ku koncu roka 2024 sumu 49 392 tis. eur, resp. 41 098 tis. eur (po premietnutí sankcií samosprávam).

Tabuľka 26 - Povolené úľavy na dani a odpustenia nedoplatku / sankcie v roku 2024

Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie

Finančný orgán

počet

suma

počet

suma

(v tis. eur)

Daňové úrady

0,0

236

430,73

Colné úrady /*

FR SR

Spolu

0,0

236

430,73

*Colné úrady neposkytujú úľavy a odpustenie DN na dani v zmysle § 70 daňového poriadku Zdroj: ISFS-SD, CÚ

3.1.2Nedaňové príjmy

Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä vo forme dividend, administratívnych poplatkov, odvodov, vratiek z minulých rokov, úrokov z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úrokov pripísaných na účtoch finančného hospodárenia vedených v Štátnej pokladnici.

Oproti predchádzajúcemu roku, boli nedaňové príjmy na rok 2024 rozpočtované úhrnom o 580 171 tis. eur nižšie, čo súviselo najmä so zmenou vykazovania solidárneho príspevku28 z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhla a rafinérií v daňových príjmov za rok 2023 a následne aj rozpočtovania tohto príjmu v daniach pre rok 2024 (vo výške 354 113 tis. eur).

28 Podľa nariadenia Rady EÚ 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, ktorým sa členské štáty zaviazali prijať dve nové príjmové opatrenia, a to solidárny príspevok z nadzisku a zastropovanie príjmov z výroby a predaja elektrickej energie.

Naopak v rámci titulov, ktoré ostali v nedaňových príjmoch, boli medziročne vyššie rozpočtované napr. dividendy o 47 483 tis. eur, administratívne poplatky a platby o 42 852 tis. eur (premietnuté zvýšenie niektorých poplatkov napr. podľa zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch), odvod z hazardných hier o 67 989 tis. eur (premietnutie zvýšenie sadzby odvodu pre internetové kasína a kurzové stávky v roku 2023 z 22 % na 27 % za predpokladu stabilného vývoja miery hrania).

V roku 2024 dosiahli nedaňové príjmy celkovú sumu 1 909 893 tis. eur, čo je medziročne viac o 171 567 tis. eur. Rozpočet bol prekročený o 360 327 tis. eur, najmä na príjmoch z vratiek (133 177 tis. eur), vyinkasovaných nezrovnalostí a vrátení za prostriedky EÚ (54 589 tis. eur), administratívnych poplatkov a platieb (45 511 tis. eur). Skutočné plnenie nedaňových príjmov predstavovalo 109,8 % rozpočtovanej hodnoty.

Tabuľka 27 - Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

v tis. eur

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

5=4-3

Príjmy z podnikania a z vlastníctva

168 026

600 308

522 544

536 443

13 899

v tom

dividendy

160 519

442 362

436 476

448 272

11 796

z prenajatých budov, priestorov a objektov

6 089

6 258

4 677

6 580

1 903

iné príjmy z podnikania a z vlastníctva

1 418

151 688

81 391

81 591

200

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

400 937

366 045

396 986

442 497

45 511

z toho:

správne poplatky*

179 097

165 710

197 224

súdne poplatky

30 275

30 518

38 829

34 761

-4 068

ostatné poplatky

28 442

29 161

237 937

26 330

-211 607

pokuty za porušenie predpisov

67 750

77 763

58 401

106 026

47 625

za predaj tovaru, výrobkov a služby

92 308

60 692

58 064

75 325

17 266

Kapitálové príjmy

11 460

16 684

17 526

15 131

-2 395

Úroky z úverov, pôžičiek a NFV, z účtov finančného hospodárenia

9 996

121 738

127 284

139 530

12 246

Iné nedaňové príjmy

694 670

633 551

485 226

776 292

291 066

v tom:

odvod z hazardných hier

251 889

301 443

321 467

347 256

25 789

vratky

17 883

22 670

7 151

140 328

133 177

z odvodu

170 879

76 109

35 019

73 077

38 058

nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ

76 321

53 093

54 589

ostatné príjmy - iné

177 698

180 236

121 589

161 042

39 453

Spolu

1 285 089

1 738 326

1 549 566

1 909 893

360 327

*V rámci ostatných poplatkov sú rozpočtované aj súdne poplatky, ktoré sa za skutočnosť Zdroj: MF SR

vykazujú na samostatnej ekonomickej podpoložke.

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku boli svojou výškou jednou z najdôležitejších častí nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvorili prijaté dividendy z obchodných spoločností štátu, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu reálne

v roku 2024, najčastejšie rozdelené z výsledku hospodárenia dosiahnutého v predchádzajúcom období.

Celková výška prijatých dividend v roku 2024 bola v sume 448 272 tis. eur, čo je medziročne viac o 5 910 tis. eur. Výška skutočne dosiahnutých príjmov z dividend závisí od dosiahnutého hospodárskeho výsledku za predchádzajúci rok a od rozhodnutia akcionárov rozdeliť tento výsledok na dividendy. Oproti schválenému rozpočtu ide o nárast príjmov v sume 11 794 tis. eur, pričom najvyššie pozitívne prekročenie vyplatených dividend zaznamenala Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (z dôvodu lepšieho ako plánovaného výsledku hospodárenia) a Stredoslovenská energetika, a. s.

Tabuľka 28 - Hotovostné dividendy podľa kapitol ŠR

v tis. eur

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

5=4-3

Ministerstvo zahr. vecí a európ. záležitostí SR

240

260

Správa služieb diplomatického zboru, a. s.

240

260

Ministerstvo financií SR

7 000

133 012

61 475

67 724

6 249

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s. *

5 000

50 000

20 000

Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava

2 000

3 274

325

1 904

1 579

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

79 338

35 750

45 820

10 070

Slovenská záručná a rozvojová banka

400

5 400

-5 400

Ministerstvo hospodárstva SR

4 500

1 990

403

2 574

2 171

JAVYS, a. s.

3 000

490

403

1 074

671

Transpetrol, a. s.

1 500

Ministerstvo dopravy SR

406

489

455

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

346

426

392

365.bank, a. s.

Správa štátnych hmotných rezerv SR

109

-109

Spoločnosť pre skladovanie, a. s.

109

-109

Všeobecná pokladničná správa**

148 686

306 585

374 195

377 225

3 030

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

220 000

290 700

290 306

-394

Západoslovenská energetika, a. s.

44 839

37 091

53 810

53 837

Stredoslovenská energetika, a. s.

74 777

38 784

29 685

33 082

3 397

Východoslovenská energetika HOLDING, a. s.

29 070

10 710

Spolu

160 519

442 362

436 476

448 272

11 796

*Dividendy za spoločnosť Tipos, a. s. boli vyinkasované do príjmov rozpočtu MF SR. Zdroj: MF SR

Spoločnosť bola delimitovaná pod kapitolu Ministerstva cestovného ruchu a športu SR od 1.1.2024

**Podiely daných spoločností sú účtovne evidované pod MH SR. Dividendy plynú na osobitné účty Všeobecnej pokladničnej správy obdobne ako tomu bolo počas existencie zrušeného FNM SR.

Iné príjmy z podnikania a vlastníctva sú tvorené najmä osobitným odvodom zo zisku po zdanení za rok 2023 štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorá podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 odviedla do príjmov rozpočtu zakladateľa podniku, Ministerstva životného prostredia SR, 80 000 tis. eur. V predchádzajúcom roku tento osobitný odvod Vodohospodárskej výstavby, š. p., predstavoval dodatočné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 150 000 tis. eur.

Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka. Skutočné plnenie k 31. 12. 2024 dosiahlo sumu 442 497 tis. eur, čo bolo oproti schválenému rozpočtu o 45 511 tis. eur viac. Na zvýšenie príjmov malo vplyv aj zvýšenie sadzieb správnych a súdnych poplatkov od 1. apríla 2024.

Súdne a správne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu v rozhodujúcej miere prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy. Kapitola prijala úhrnom 197 224 tis. eur zo správnych poplatkov a 34 761 tis. eur zo súdnych poplatkov. Puncový úrad SR vyinkasoval puncové poplatky za 763 tis. eur.

V rámci ostatných poplatkov prijali do rozpočtu najviac Všeobecná pokladničná správa 12 284 tis. eur, Úrad jadrového dozoru SR 9 048 tis. eur a Úrad priemyselného vlastníctva SR 3 641 tis. eur.

Úrad jadrového dozoru SR dosiahol vyššie plnenie príjmov z dôvodu vyšších príjmov z poplatkov za štátny dozor, a to z dôvodu časového posunu uvedenia do plnej prevádzky 3. bloku JE Mochovce, kedy počas výstavby boli platené vyššie príjmy za štátny dozor ako pôvodne plánoval rozpočet. Úrad priemyselného vlastníctva dosiahol vyššie príjmy z udržiavacích poplatkov a príjmy za činnosti spojené s priznávaním medzinárodných ochranných známok.

Pokuty, penále a iné sankcie dosiahli sumu 106 218 tis. eur a sú vyrubované zo strany štátnych úradov najmä v súvislosti s porušením finančnej disciplíny a za porušenie právnych predpisov, napr. rozpočtových pravidiel, zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, cenových predpisov, pokuty za priestupky v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (MV SR), pokuty v oblasti ochrany hospodárskej súťaže (Protimonopolný úrad SR) a ďalšie predpisy.

Príjmy za porušenie právnych predpisov dosiahli 106 026 tis. eur a oproti rozpočtu boli vyššie

o 47 625 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou roku 2023 ide o nárast o 28 263 tis. eur. Najvýznamnejšiu sumu za skutočnosť roku 2024 vykazuje Ministerstvo vnútra SR, 59 059 tis. eur (medziročne viac o 1 436 tis. eur), Protimonopolný úrad SR, 26 669 tis. eur (medziročne viac o 25 461 tis. eur).

Ministerstvo vnútra SR dosiahlo príjmy najmä za pokuty udelené policajným zborom, okresnými úradmi a hasičským záchranným zborom 30 217 tis. eur, pokuty za diaľničné známky a mýto 22 696 tis. eur a pokuty za neplatnú emisnú a technickú kontrolu 6 145 tis. eur. V prípade Protimonopolného úradu SR ide o pokuty udelené v roku 2024 resp. o časť úhrad z pokút udelených v minulom období.

Za predaj tovaru, výrobkov a služieb dosiahli príjmy 75 325 tis. eur, v rámci nich najviac vyinkasovala kapitola Ministerstva dopravy SR (31 432 tis. eur) a z nej Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb 25 082 tis. eur, z jednorazových úhrad za pridelené frekvencie telekomunikačným operátorom (13 674 tis. eur za obnovu licencií v pásmach 900 MHz a 2000 MHz), príjmy z pridelených čísiel a podobne, kapitola Ministerstva spravodlivosti SR (23 284 tis. eur) a z nej hlavne ústavy na výkon trestu odňatia slobody, 16 473 tis. eur napr. z činnosti vedľajšej hospodárskej činnosti a nemocnica pre obvinených a odsúdených, 4 224 tis. eur za výkony zdravotnej starostlivosti.

Nižšie čiastky inkasovali kapitola Ministerstva vnútra SR, 4 907 tis. eur najmä za poskytovanie služieb ochrany objektov v súvislosti s napojením objektov na tzv. pulty centralizovanej ochrany a ďalšie služby a Ministerstva obrany SR, 4 457 tis. eur. Centrum výcviku Lešť 3 063 tis. eur zvýšila svoje príjmy za ubytovanie a iné služby súvisiace s vyšším počtom medzinárodných cvičení, cvičení medzirezortných jednotiek a ozbrojených síl SR.

Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a z účtov finančného hospodárenia dosiahli 139 530 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu o 12 246 tis. eur viac a medziročne viac o 17 792 tis. eur. Tak ako v predchádzajúcich rokoch takmer celú hodnotou tvoria príjmy plynúce do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa, 139 494 tis. eur, z toho úroky z účtov finančného hospodárenia tvorili 128 568 tis. eur a úroky z poskytnutých návratných finančných výpomocí dosiahli 10 926 tis. eur.

Úroky z finančného hospodárenia predstavuje najmä kladný rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi a kurzové rozdiely z konverzných operácií v systéme štátnej pokladnice, ktoré prevádza Štátna pokladnica do príjmov štátneho rozpočtu, podľa § 6 ods. 8 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici. Rozpočet bol pozitívne prekročený o 13 671 tis. eur. Z návratných finančných výpomocí boli splatené úroky hlavne od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, v sume 10 780 tis. eur.

Iné nedaňové príjmy tvoria najmä odvod z hazardných hier, odvod prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ostatné odvody a príjem z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky EÚ. K 31. 12. 2024 dosiahli iné nedaňové príjmy sumu 776 292 tis. eur a oproti schválenému rozpočtu sú vyššie až o 291 066 tis. eur.

Príjem z odvodu z hazardných hier dosiahol 347 256 tis. eur. Zvýšenie sadzby odvodu pre internetové kasína a kurzové stávky v roku 2023 z 22 % na 27 % sa nepremietlo do nižšej miery hrania a vďaka stabilnému vývoju makroekonomického prostredia sa viac ako naplnili rozpočtované príjmy za rok 2024.

Príjmy z vratiek dosiahli celkovú sumu 140 328 tis. eur, z toho najviac Ministerstvo hospodárstva SR 96 274 tis. eur, najmä z dôvodu vrátenia prostriedkov poskytnutých v minulých obdobiach v rámci schémy poskytovania dotácií na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie. Rozpočet aj medziročný nárast týchto príjmov bol ovplyvnený hlavne vratkami z energo dotácií.

Príjmy z odvodu tvorili finančné prostriedky zo zúčtovania vzťahov so štátnym rozpočtom zo strany podnikateľských subjektov, príspevkových a rozpočtových organizácií, ústredných orgánov, neziskových organizácií, obcí a vyšších územných celkov, ktorým tieto prostriedky štátneho rozpočtu boli poskytnuté.

V roku 2024 pristúpilo MF SR k zmene v oblasti zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, a podľa Pokynu MF SR č. MF/006236/2024-441 sú vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce z finančného zúčtovania príjmom štátneho rozpočtu a odvádzajú sa na príjmový účet správcu kapitoly. V predchádzajúcich obdobiach boli tieto prostriedky súčasťou príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Prípadné doplatky z finančného zúčtovania sa uhrádzajú z výdavkov príslušného správcu kapitoly štátneho rozpočtu.

Objem príjmov z odvodov dosiahol 73 077 tis. eur a takmer celú hodnotu vyinkasovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 71 008 tis. eur, pričom išlo práve o odvody z finančného zúčtovania príspevkov a dotácií poskytnutých v minulých obdobiach, najmä zo Sociálnej poisťovne z vyplácania 13. dôchodku (37 700 tis. eur) a z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR z poskytnutej dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa (22 600 tis. eur).

Nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ zaradené do štátneho rozpočtu a za prostriedky spolufinancovania boli príjmom kapitol štátneho rozpočtu, na ktorých sú zriadené platobné jednotky. Z celkovej hodnoty 54 589 tis. eur tvorili nezrovnalosti za zdroje rozpočtu EÚ 38 796 tis. eur, za spolufinancovanie 14 279 tis. eur a z POO 1 334 tis. eur.

Z ostatných nedaňových príjmov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo hospodárstva SR 69 392 tis. eur, najmä z titulu odvodov od prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí sú povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny, Ministerstvo obrany SR 13 852 tis. eur a Ministerstvo vnútra SR 8 232 tis. eur, hlavne ako odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a vyňatie lesných pozemkov (3 990 tis. eur), príjmy z predpísaných mánk a škôd, príjmy z trov konania, prepadnuté prostriedky v prospech štátu, príjmy z dedičského konania, príjmy z poplatkov za obnovu evidencie pozemkov a iné.

Dobropisy tvorili 14 718 tis. eur a príspevok prevádzkovateľa hazardnej hry v zmysle zákona

č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách od prevádzkovateľov hazardných hier, 10 112 tis. eur, vrátené neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky 8 943 tis. eur a refundácie

5 740 tis. eur.

3.1.3Granty a transfery

Hotovostný príjem z grantov a transferov za všetky zdroje bol na rok 2024 rozpočtovaný v celkovej výške 2 518 539 tis. eur, z toho tuzemské v čiastke 65 898 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku sa tieto príjmy rozpočtovali nižšie o 5 255 498 tis. eur z dôvodu postupného ukončovania 3. programového obdobia čerpania eurofondov.

Rozhodujúcu časť grantov a transferov ako v rozpočte tak aj v skutočnom plnení tvoria zdroje z rozpočtu EÚ, alokované a čerpané v rámci príslušných programových období (aktuálne ako aj dobiehajúce programové obdobia). Rastúci vývoj objemu príjmov majú aj zdroje z Plánu obnovy a odolnosti.

Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 29 - Granty a transfery štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Tuzemské granty a transfery

39 874

65 898

64 411

-1 481

z toho: Transfery v rámci verejnej správy

39 874

65 898

64 411

-1 482

v tom:

zo štátneho rozpočtu okrem transferu na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy

111

124

zo zdravotných poisťovní

39 804

64 287

zo Slovenského pozemkového fondu

1 500

-1 500

Zahraničné granty a transfery

2 187 703

4 509 274

2 452 641

4 132 692

1 680 051

z toho: Zahraničné transfery

2 187 703

4 509 274

2 452 641

4 132 692

1 680 051

v tom:

prostriedky z rozpočtu EÚ

2 146 642

4 141 996

1 237 239

3 225 492

1 988 253

prostriedky z rozpočtu EÚ (POO)

41 061

367 278

1 215 402

907 200

-308 202

Spolu

2 227 577

4 509 343

2 518 539

4 197 103

1 678 564

Zdroj: MF SR

V rámci tuzemských grantov a transferov je najväčšou položkou transfer zo zdravotných poisťovní vo výške 64 287 tis. eur. Ide o príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému a príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS), ktorý podľa zákona č. 581/2004 Z. z.

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poukazujú zdravotné poisťovne na účet Ministerstva zdravotníctva SR do 20. januára kalendárneho roka. Ministerstvo zdravotníctva SR poukazuje prostriedky na krytie výdavkov Národnému centru zdravotníckych zariadení a OS ZZS.

Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2024 bol vo výške 2 452 641 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ boli rozpočtované vo výške 1 237 239 tis. eur a príjmy za POO vo výške 1 215 402 tis. eur. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 4 132 692 tis. eur, z toho EÚ 3 225 492 a POO 900 200 tis. eur.

V porovnaní s rozpočtom na rok 2023, boli zahraničné transfery pre rok 2024 rozpočtované nižšie o 5 276 164 tis. eur, z toho prostriedky EÚ nižšie o 4 480 315 tis. eur a prostriedky POO medziročne nižšie o 795 849 tis. eur.

Skutočné plnenie zahraničných transferov presiahlo rozpočet o 1 680 051 tis. eur, a dosiahlo 91,6 % skutočnosti roku 2023. Príjmy POO sa nenaplnili o 308 202 tis. eur, naopak zdroje EÚ z dôvodu dočerpávania prostriedkov z 3. programového obdobia presiahli rozpočtované príjmy úhrnom o 1 988 253 tis. eur, najmä za fondy pod certifikačným orgánom MF SR o 1 865 525 tis. eur. Naplnil sa tak vývoj z roku 2023, kedy nižšie čerpanie zahraničných transferov EÚ oproti rozpočtu 2023 bolo spôsobené zvýšeným poskytovaním preddavkov a zálohových platieb ku koncu roka 2023 za programové obdobie 2014 – 2020, pričom k naplneniu príjmov do štátneho rozpočtu došlo práve v roku 2024.

Prostriedky EÚ sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu na úrovni platobných jednotiek, hlavne

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (919 563 tis. eur), Ministerstva životného prostredia SR (748 479 tis. eur), Ministerstva dopravy SR (457 977 tis. eur), Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a investícií SR (349 201 tis. eur), Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (361 908 tis. eur), Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (188 903 tis. eur).

Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti sa stávajú príjmami štátneho rozpočtu podľa § 9 ods. 3

zákona č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná implementačná a koordinačná autorita prevádza po dohode s Ministerstvom financií SR prostriedky POO do príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktoré zdrojovo zabezpečujú krytie výdavkov, rozpočtované v štátnom rozpočte.

Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu EÚ (vrátane POO a podľa jednotlivých programov) sú uvedené v samostatnej kapitole 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.

3.2Výdavky štátneho rozpočtu

3.2.1.1Bežné výdavky

Bežné výdavky boli rozpočtované v sume 29 094 461 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo sumu 26 649 828 tis. eur. Rozdiel skutočnosti oproti schválenému rozpočtu znamenalo nižšie čerpanie o 2 444 634 tis. eur.

Prehľad bežných výdavkov v štruktúre ekonomickej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Tabuľka 30 - Bežné výdavky štátneho rozpočtu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

2 701 444

3 019 434

3 135 966

3 239 873

103 907

Poistné a príspevok do poisťovní

982 394

1 093 590

1 170 281

1 204 808

34 527

Tovary a služby

2 340 655

2 490 382

3 362 206

2 490 200

-872 006

v tom

služby

980 629

1 036 637

1 836 729

1 256 652

-580 077

rutinná a štandardná údržba

398 201

431 502

626 949

449 189

-177 760

materiál

532 806

513 125

357 841

304 234

-53 607

energie, voda a komunikácie

220 192

282 664

290 162

231 781

-58 381

nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí

70 722

87 352

110 492

105 868

-4 624

dopravné

102 156

91 500

100 294

91 823

-8 471

cestovné náhrady

35 949

47 602

39 739

50 653

10 914

Bežné transfery

14 822 787

20 046 164

19 522 005

20 050 685

528 680

v tom:

v rámci verejnej správy

6 942 096

7 726 188

8 031 226

9 923 665

1 892 439

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

5 687 424

7 105 251

8 097 049

6 815 692

-1 281 357

nefinančným subjektom

1 147 850

4 020 638

2 214 618

2 378 981

164 363

do tuzemských finančných inštitúcií

16 474

122 161

7 447

3 663

-3 784

do zahraničia

1 028 943

1 071 926

1 171 665

928 684

-242 981

Splácanie úrokov a platby súvisiace s úverom

270

258

200

Spolu

20 847 550

26 649 828

27 190 658

26 985 766

-204 892

Zdroj: MF SR

Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Zákon č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2024 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (OOV) ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu), 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy) a 11UA (financovanie projektov pomoci pre občanov Ukrajiny) v úhrnnej sume 3 106 170 tis. eur. Súčasne boli v súlade s § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtované finančné prostriedky v sume 8tis. eur, čím bol rozpočet výdavkov na mzdy a platy pre rok 2024 schválený na úrovni 3 106 178 tis. eur.

Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zo všetkých zdrojov boli v priebehu roka upravené na sumu 3 289 493 tis. eur. Na zdroji 111 boli rozpočtovými opatreniami upravené na sumu 3 156 495 tis. eur a na zdroji 11UA na sumu 215 tis. eur. Zo zdrojov EÚ a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV upravené na sumu 132 719 tis. eur, z toho z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR na sumu 21 933 tis. eur a zo zdroja 72h na sumu 65 tis. eur.

V skutočnosti boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje čerpané na úrovni 3 239 873 tis. eur, čo je o 220 439 tis. eur (7,3 %) viac ako v roku 2023. Na vyššom medziročnom čerpaní sa podieľalo hlavne vyššie čerpanie zo zdroja 111 v sume 224 095 tis. eur a z Plánu obnovy a odolnosti SR v sume 5 415 tis. eur. Zároveň došlo k medziročnému poklesu čerpania zo zdroja 11UA v sume 114 tis. eur a zo zdroja EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 8 962 tis. eur.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu zo zdroja 111 a 11UA boli na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov čerpané finančné prostriedky v sume 3 107 093 tis. eur. Z prostriedkov EÚ a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli vyplatené mzdy v sume 132 719 tis. eur, z toho z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR v sume 21 933 tis. eur. Na zdroji 72h boli výdavky na mzdy, platy, služobné platy a OOV čerpané v sume 61 tis. eur.

Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV bol ako záväzný ukazovateľ na zdroji

111, 11H a 11UA vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.

Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu najvýraznejšie ovplyvnilo:

- čiastočné vrátenie viazania v kapitole Ministerstvo vnútra SR v sume 28 092 tis. eur viazané od roku 2022 z dôvodu optimalizácie počtu policajtov a postupného dorovnania na priemer EÚ do roku 2027 vyplývajúceho z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktorú vláda SR schválila v roku 2020,

- schválené legislatívne zmeny v sume 27 763 tis. eur (najmä Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v súvislosti so schválenou novelou školského zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so schváleným zákonom o inšpekcii v sociálnych veciach a so zákonom o profesionálnych náhradných rodičoch, Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti so zriadením troch správnych súdov, Ministerstvo zdravotníctva SR v súvislosti so zriadením Detenčného ústavu Hronovce),

- potreba zlepšenia odmeňovania zamestnancov niektorých kapitol štátneho rozpočtu v sume 23 996 tis. eur (najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zvýšením ohodnotenia zamestnancov ÚPSVaR SR a zamestnancov Centier pre deti a rodinu, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v súvislosti s aplikáciou koeficientu ekonomickej rovnováhy),

- zvýšenie výdavkov na kmeňové administratívne kapacity v sume 13 883 tis. eur (dotýka sa kapitol Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Najvyšší kontrolný úrad SR, Protimonopolný úrad SR a Úrad vlády SR).

V roku 2024 boli kapitolám štátneho rozpočtu zvýšené limity mzdových výdavkov:

- na zlepšenie odmeňovania zamestnancov v sume 57 565 tis. eur (najmä v kapitole Ministerstvo obrany SR predovšetkým na plnenie úlohových listov ministra obrany v sume 45 082 tis. eur),

- v súvislosti s medziročným rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve boli kapitolám štátneho rozpočtu zvýšené limity mzdových výdavkov na zabezpečenie platov zamestnancov naviazaných na plat poslanca, respektíve na rast priemernej mzdy v sume 13 280 tis. eur,

- na základe požiadaviek jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu o personálne posilnenie na zabezpečenie ich činností o sumu 11 007 tis. eur (najmä na zabezpečenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, na zabezpečenie poskytovania pomoci pri HYPO úveroch prostredníctvom ÚPSVaR SR v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na posilnenie a stabilizáciu personálu kybernetickej bezpečnosti v kapitole Ministerstvo vnútra SR),

- z dôvodu zabezpečenia legislatívnych zmien a uznesení vlády SR o 2 912 tis. eur (najmä Ministerstvo vnútra SR, napríklad v súvislosti s kontrolou vnútorných hraníc s Maďarskom, Generálna prokuratúra SR v súvislosti so zabezpečením agendy súvisiacej so zrušením ÚŠP).

Pre zamestnancov aparátov ústredných orgánov boli schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV v sume 417 182 tis. eur ako záväzný ukazovateľ z kódu 111, 11H a 11UA. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 431 168 tis. eur.

Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli za všetky zdroje spolu vyplatené mzdy a platy v sume 507 501 tis. eur. Skutočné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov aparátu ústredného orgánu za všetky zdroje spolu medziročne vzrástli o 59 089 tis. eur. Záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a OOV aparátov ústredných orgánov (zdroje 111, 11H a 11UA) bol vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.

Na základe vykonaných rozpočtových opatrení vyššie čerpanie mzdových výdavkov v aparátoch ústredných orgánov súviselo najmä s personálnym posilnením niektorých aparátov ústredných orgánov v sume 7 233 tis. eur (najmä v kapitole Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR v súvislosti so zriadením nového ministerstva v sume 3 924 tis. eur a v kapitole Ministerstvo vnútra SR na posilnenie a stabilizáciu personálu kybernetickej bezpečnosti v sume 1 177 tis. eur), s hmotnou stimuláciou zamestnancov v sume 4 820 tis. eur (najmä Ministerstvo obrany SR v sume 2 453 tis. eur, Ministerstvo životného prostredia SR v sume 1 600 tis. eur) a so zaradením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi aparáty ústredných orgánov v nadväznosti na novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v sume 2 479 tis. eur. Na zabezpečenie zvýšenia platových náležitostí ústavných činiteľov, ústavných sudcov, sudcov, prokurátorov od 1. januára 2024 a zamestnancov naviazaných na plat poslanca sa zvýšili mzdové výdavky v celkovej sume 2 122 tis. eur.

Zamestnanosť v rozpočtových organizáciách ústrednej správy

Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu (vrátane aparátov ústredných orgánov) na rok 2024 bol schválený uznesením vlády SR č. 712/2023 k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 v počte 131 869 osôb (r. 2023: 128 662).

Schválený limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií medziročne stúpol o 3 207 osôb. Na náraste počtu zamestnancov sa najvýraznejšie podieľalo čiastočné vrátenie systemizovaných miest policajtov v počte 907 osôb v kapitole Ministerstvo vnútra SR a zabezpečenie novej legislatívy, a to najmä v súvislosti s prijatím novely školského zákona o 870 osôb v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a nového zákona č. 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach o 166 osôb v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na zabezpečenie ostatných legislatívnych zmien sa v ostatných dotknutých kapitolách štátneho rozpočtu zvyšuje počet zamestnancov celkovo o 652 osôb.

V rámci schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu boli uznesením vlády Slovenskej republiky č. 488/2023 schválené aj administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 528 osôb. Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2024 dosiahol počet 1 191 osôb.

V priebehu roka 2024 bol limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií zvýšený rozpočtovými opatreniami na 134 064 osôb (o 2 195 osôb).

Z dôvodu zamestnávania projektových zamestnancov, ktorých mzdové výdavky sú hradené zo zdrojov Európskej únie, bolo realizované zvýšenie limitov počtov zamestnancov o 1 553 osôb, a to najmä v kapitolách: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v počte 1 371 osôb, Úrad vlády SR o 96 osôb a Ministerstvo vnútra SR o 59 osôb.

Na základe požiadaviek jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu o personálne posilnenie sa v priebehu roka upravil limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií o 379 osôb, napríklad v kapitole Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR na zabezpečenie vzniku nového ministerstva o 145 osôb, v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 127 osôb na zabezpečenie poskytovania pomoci pri HYPO úveroch prostredníctvom ÚPSVaR, o 35 osôb v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na administráciu Programu rozvoja vidieka v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 245/2024 a o 33 osôb v kapitole Ministerstvo hospodárstva SR na zabezpečenie agendy súvisiacej s kompenzáciou vyšších cien energií.

Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 123 453 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2023 o 246 osôb menej. V porovnaní s pôvodne schváleným limitom počtu zamestnancov je skutočnosť nižšia o 8 416 osôb (6,4 %) a v porovnaní s upraveným limitom na rok 2024 nižšia o 10 611 osôb (7,9 %).

Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2024 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 16 085 osôb, z toho administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 470 osôb. Schválený limit počtu zamestnancov bol v priebehu roka zvýšený o 420 osôb na 16 505 osôb. Najčastejšími dôvodmi úprav zvýšenia počtu zamestnancov aparátov ústredných orgánov bolo zabezpečenie projektových zamestnancov v počte 168 osôb, personálne posilnenie aparátov ústredných orgánov v počte 161 osôb (najmä v kapitole Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR v súvislosti so zriadením nového ministerstva o 68 osôb, v kapitole Ministerstvo hospodárstva SR na zabezpečenie agendy súvisiacej s kompenzáciou vyšších cien energií o 33 osôb) a zmeny súvisiace s novou legislatívou v počte 113 osôb najmä

v kapitole Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti s novelou kompetenčného zákona (zaradenie ÚRSO medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy – presun 107 osôb z podriadenej rozpočtovej organizácie do aparátu ústredného orgánu).

Skutočný počet zamestnancov v aparátoch ústredných orgánov v roku 2024 dosiahol počet 13 994 osôb, v porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o 667 osôb (4,8 %). Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2024 v aparátoch ústredných orgánov dosiahol počet 1 133 osôb.

Uznesením vlády SR č. 712/2023 bola v prílohe č. 2 na rok 2024 schválená systemizácia príslušníkov finančnej správy, systemizácia policajtov v štátnej službe, systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie z kódu zdroja 111 boli vo všetkých dotknutých kapitolách štátneho rozpočtu dodržané.

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2024 vrátane vyhodnotenia systemizácií schválených uznesením vlády SR je uvedený v tabuľkách 23, 25, 26, 27 a 28 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.

Poistné a príspevok do poisťovní

Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2024 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 1 170 281 tis. eur, čo bolo medziročne viac o 129 577 tis. eur. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní súhrnne za všetky zdroje dosiahli 1 204 808 tis. eur a medziročne vzrástli o 111 218 tis. eur. Vyššie čerpanie výdavkov na poistné nadväzuje na zvýšené čerpanie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky. Výdavky na poistné a príspevok do poisťovní boli čerpané v tejto štruktúre (podľa významnosti):

Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 471 259 tis. eur, z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie v sume 268 918 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 90 904 tis. eur a poistné na invalidné poistenie v sume 53 828 tis. eur.

Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek dosiahlo sumu 329 669 tis. eur, z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 254 456 tis. eur. Poistné na invalidný výsluhový dôchodok dosiahlo sumu 38 459 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie sumu 17 736 tis. eur. Medziročný nárast poistného na osobitné účty dosiahol 11 407 tis. eur. Z celkového objemu poistného na osobitné účty tvorí 54,4 % Ministerstvo vnútra SR a 28,4 % Ministerstvo obrany SR.

Poistné do zdravotných poisťovní bolo realizované vo výške 375 483 tis. eur, v tom do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo odvedených 238 275 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 137 207 tis. eur.

Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 28 3083 tis. eur.

Tovary a služby

Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 3 362 206 tis. eur, čo bolo oproti roku 2023 výrazne menej. Medziročný pokles v plánovaných výdavkoch v rámci tejto ekonomickej kategórie predstavoval 6 045 356 tis. eur, a to hlavne na ostatných službách, kde sa v roku 2023 rozpočtovali aj výdavky na energopomoc (napríklad v kapitole MH SR, MZ SR

a MPSVaR SR, spolu za 2 605 300 tis. eur), ktoré sa v roku 2024 rozpočtovali v kapitole Všeobecná pokladničná správa ako rezerva, ďalej niektoré zdroje EÚ, ktoré sa v roku 2023 rozpočtovali vo vyššej miere vzhľadom na dočerpávanie prostriedkov 3. programového obdobia, ale aj z celkových výdavkov za služby, realizovaných vo výške 1 256 652 tis. eur, boli najvyššie výdavky vynaložené na špeciálne služby vo výške 306 753 tis. eur, školenia, kurzy a semináre 248 653 tis. eur, platby za dostupnosť 191 136 tis. eur a všeobecné služby za 93 176 tis. eur.

Zo špeciálnych služieb vyčerpalo Ministerstvo obrany SR 120 983 tis. eur, najmä

na zabezpečenie plnenia úloh v rámci obrany štátu a v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany. Na čerpaní výdavkov na špeciálne služby sa tiež podieľala Slovenská informačná služba sumou 87 383 tis. eur a Ministerstvo spravodlivosti SR v sume 16 580 tis. eur, ktoré prostredníctvom týchto finančných prostriedkov realizovalo v prevažnej miere platby pre advokátov, notárov, exekútorov a súdne poplatky.

Pre rezort obrany bol upravený rozpočet výdavkov na školenia, kurzy a semináre

o 231 817 tis. eur z dôvodu zabezpečenia výdavkov v programoch obrana a rozvoj obrany, čo zároveň zvýšilo skutočné výdavky oproti rozpočtu o 231 811 tis. eur.

Platby za dostupnosť boli realizované výlučne prostredníctvom Ministerstva dopravy SR

v sume 190 977 tis. eur. Finančné prostriedky boli použité na platbu za dostupnosť pre PPP projekty – R1, D4/R7.

Výdavky na všeobecné služby dosiahli skutočné čerpanie 93 176 tis. eur. Ide o výkony

obstarávané dodávateľským spôsobom, ktoré predstavujú služby súvisiace so správou štátnych budov a zariadení (napr. čistiace a upratovacie služby, odvoz a likvidácia odpadu, ako aj platby za externé služby, ako sú tlmočenie, prekladateľské služby, výkon revízií a kontrol dopravnej techniky, výdavky na prevádzku varovného systému civilnej obrany, odmeny asistentom poslancov a podobne).

Rutinná a štandardná údržba predstavovala výdavky v sume 449 189 tis. eur. Išlo najmä o dodávateľsky obstarávané práce a výkony, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba budov, objektov alebo ich častí (139 841 tis. eur), údržba unikátneho softvéru (145 886 tis. eur), komunikačnej infraštruktúry (54 657 tis. eur), údržba špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky (53 348 tis. eur).

Z pohľadu kapitol predstavujú najvyššie výdavky u Ministerstva dopravy SR, a to na správu a údržbu budov a objektov súvisiacich s cestami I. triedy a diaľnicami (82 430 tis. eur), u Ministerstva financií SR náklady na údržbu softvéru 52 360 tis. eur, u Ministerstva vnútra SR výdavky na komunikačnú infraštruktúru (53 077 tis. eur) a u Ministerstva obrany SR na údržbu špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení (37 367 tis. eur).

Výdavky na materiál predstavujú tretie najvyššie čerpanie finančných prostriedkov v rámci tovarov a služieb. Dosiahli sumu 304 234 tis. eur, pričom ide o výdavky, ktoré súvisia priamo s bežnou prevádzkou jednotlivých rozpočtových organizácií, ale aj s poskytovaním určitej formy pomoci napr. pre fyzické osoby.

Najviac prostriedkov sa vynaložilo na špeciálny materiál (90 146 tis. eur). Na tejto

podpoložke sa najvýznamnejšie podieľalo Ministerstvo obrany SR sumou 79 412 tis. eur, ktoré realizovalo úhrady najmä na nákup munície, výzbroje, techniky a náhradných dielov pre letecký výcvik, výcvik pozemných zložiek Ozbrojených síl SR, pre operácie v rámci

medzinárodného krízového manažmentu. Ministerstvo vnútra SR čerpalo v rámci tejto podpoložky sumu 9 741 tis. eur najmä na obstaranie osobných dokladov a dokladov k vozidlám (občiansky preukaz, cestovný pas s biometriou, osvedčenie o evidencii vozidla, vodičský preukaz formát EÚ) a na nákup výzbroje a munície.

Ďalšie hodnotovo významné položky materiálu boli výdavky na materiál všeobecnej povahy

(56 920 tis. eur), licencie k používaným softvérom 32 006 tis. eur, pracovné odevy

a pracovné pomôcky (29 372 tis. eur), nákup potravín (22 457 tis. eur), materiál súvisiaci

s výpočtovou technikou 27 771 tis. eur.

Bežné transfery

Bežné transfery, ktoré sú poskytované hlavne právnickým organizáciám, subjektom verejnej správy, ale aj jednotlivcom, nefinančným subjektom či do zahraničia, tvorili v roku 2024 65 % celkových výdavkov a až 74,3 % bežných výdavkov.

Z pohľadu použitých zdrojov, ktoré sa na bežné transfery uvoľnili, išlo najmä o zdroj štátneho rozpočtu, 17 699 244 tis. eur (bez spolufinancovania) a zdroj eurofondov 1 959 938 tis. eur. Z plánu obnovy (bez DPH) bolo použitých 146 029 tis. eur. Štátny rozpočet financoval transfer do Sociálnej poisťovne vo výške 2 720 000 tis. eur na zabezpečenie vyplácania dôchodkov a dávok, transfer na saldo účet, z dôvodu vykrytia výdavkov súvisiacich s obsluhou dlhu štátneho rozpočtu, 1 189 226 tis. eur, ako aj transfery obciam a VÚC na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy 2 280 350 tis. eur, ostatné transfery obciam a VÚC vo výške 336 879 tis. eur. Významné sú aj sumy príspevkov jednotlivcom, napríklad na platené poistné za skupiny osôb ustanovených zákonom 2 601 163 tis. eur, na peňažné príspevky na kompenzáciu 743 482 tis. eur, na prídavok na dieťa 782 190 tis. eur, na rodičovský príspevok 649 252 tis. eur.

Zo zdrojov rozpočtu EÚ (eurofondy) sú hradené napríklad dotácie poľnohospodárom vo forme priamych platieb a iných foriem dotácií, 789 680 tis. eur, aktívne opatrenia trhu práce 115 976 tis. eur, a transfery z jednotlivých štrukturálnych fondov podľa programových období (bližšie pozri kapitolu 3.4 Vzťahy ŠR s EÚ). Plán obnovy pomohol financovať transfery napríklad verejným vysokým školám vo výške 40 885 tis. eur najmä na efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácií, prilákanie a udržanie talentov, príspevkovým organizáciám bolo poskytnutých 30 446 tis. eur v oblasti životného prostredia, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Prehľad bežných transferov podľa skupín prijímateľov poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 31 - Bežné transfery štátneho rozpočtu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Transfery v rámci verejnej správy

6 942 096

7 726 188

8 031 226

9 923 665

1 892 439

z toho

Sociálnej poisťovni

107 734

1 172 509

1 600 000

2 744 462

1 144 392

rozpočtovej organizácii

2 043 238

1 176 278

1 418 616

1 309 488

-109 128

obci

1 485 099

2 042 605

1 887 797

2 100 571

212 774

z toho

na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy

1 270 357

1 450 171

1 611 068

1 612 589

1 521

VÚC

578 645

703 903

681 388

698 518

17 130

z toho

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy

546 227

637 506

678 287

683 572

5 285

Verejnej vysokej škole

662 248

746 863

807 175

852 910

45 735

Príspevkovej organizácii

854 439

623 870

346 932

699 001

352 069

Železniciam SR

377 820

414 404

474 697

475 224

527

Železničnej spoločnosti Slovensko

379 548

411 526

428 585

428 793

208

Štátnemu účelovému fondu

154 976

74 361

81 028

229 886

148 858

Verejnej výskumnej inštitúcii

99 023

115 326

107 720

143 783

36 063

Transfery jednotlivcom a nezisk. práv. osobám

5 687 424

7 105 251

8 097 049

6 815 692

-1 281 357

z toho

na platené poistné za skupiny osôb ustanoveného zákonom

1 718 317

2 534 128

2 612 663

2 601 163

-11 500

na dôchodkové dávky zo starobného poistenia

822 904

-822 904

na prídavok na dieťa

372 588

778 585

817 363

815 211

-2 152

na peňažné príspevky na kompenzáciu

811 002

610 040

668 142

743 482

75 340

na rodičovský príspevok

605 723

657 272

745 770

694 253

-51 517

občianskemu združeniu, nadácii a

neinvestič. fondu

197 951

246 612

152 366

232 456

80 090

na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke

106 746

118 038

262 910

133 112

-129 798

súkromnej škole

123 224

152 090

177 102

186 683

9 581

cirkevnej škole

133 155

164 358

175 679

183 147

7 468

neziskovej organizácii

151 293

147 440

201 485

162 450

-39 035

jednotlivcovi

97 705

74 085

185 778

101 409

-84 369

Transfery nefinančným subjektom

1 147 850

4 020 638

2 214 618

2 378 981

164 363

Transfery do zahraničia

1 028 943

1 071 926

1 171 665

928 684

-242 981

Transfery do tuzemských finančných inštitúcií

16 474

122 161

7 447

3 663

-3 784

Spolu

14 822 787

20 046 164

19 522 005

20 050 685

528 680

Zdroj: MF SR

Sociálnej poisťovni bol prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy poskytnutý transfer vo výške 2 720 000 tis. eur, pričom v rozpočte schválený objem predstavoval 1 600 000 tis. eur. Vyššie ako plánované transfery boli z dôvodu vyplatenie 13. dôchodku (823 019 tis. eur), na ktorého prostriedky boli rozpočtované vo Všeobecnej pokladničnej správe, ďalšie zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne súviseli s vyšším vyplácaním predčasných starobných dôchodkov z dôvodu zmeny podmienok ako aj s vyšším vyplácaním starobných dôchodkov než počítal rozpočet.

Transfery rozpočtovej organizácii v sume 1 309 448 tis. eur obsahovali najmä krytie potrieb saldo účtu Štátny dlh v sume 1 189 026 tis. eur. Ide o účet, na ktorý počas roka smerujú inkasované príjmy z obchodov so štátnym dlhom a výdavkov na štátny dlh (napr. splátky úrokov). Saldo účet umožňuje efektívnejšie riadiť štátny dlh a z dosahovaných príjmov kryť požiadavky na výdavky, ktoré by boli inak uhrádzané zo štátneho rozpočtu. Na príjmy alebo potrebu dofinancovania výdavkov štátneho dlhu majú vplyv úrokové sadzby na trhu, objem dlhu a početnosť obchodov.

Tabuľka 32 - Výdavky na dlhovú službu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

dlhová služba - transfer

1 059 061

1 072 931

1 356 568

1 189 026

-167 542

1 059 061

1 072 931

1 356 568

1 189 026

-167 542

Zdroj: MF SR

Na hotovostnom princípe došlo v roku 2024 oproti schválenému rozpočtu výdavkov spojených so správou štátneho dlhu k úspore v sume 167 542 tis. eur. Na menšie hotovostné saldo v roku 2024 vplývali inkasované prémie pri predaji dlhopisov s väčšími kupónmi ako bol dosiahnutý výnos v aukcii a krátkodobé investovanie dočasných voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu. Rok 2024 znamenal obrat v smere monetárnej politiky ECB. Od druhej polovice roka 2024 začala ECB pod vplyvom doznievajúcej inflácie znižovať základné úrokové miery. Základná úroková miera ECB poklesla od júna 2024 z 4,50 % p. a. na koncoročných 3,15 % p. a. Tento trend čiastočne ovplyvnil aj emisné náklady novoemitovaných slovenských štátnych dlhopisov v roku 2024. ECB, prostredníctvom NBS, v roku 2024 prestala nakupovať slovenské štátne dlhopisy na sekundárnom trhu.

Tabuľka 33 - Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu

v tis. eur

2022 S

2023 S

2024 S

Príjmy

1 186 245

1 423 431

1 709 144

v tom

príjmy z úrokov, AÚV, prémií ŠD

127 184

350 500

520 118

transfer zo štátneho rozpočtu

1 059 061

1 072 931

1 189 026

Výdavky spolu

1 186 245

1 423 431

1 703 465

v tom:

úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov + úverov

1 142 785

1 165 597

1 382 732

úroky z refinančného systému - ŠP

25 161

196 996

291 569

disážio (diskont CP)

13 524

48 160

15 002

poplatky

4 775

12 678

14 162

Zdroj: MF SR

Vďaka optimálnemu budovaniu a riadeniu rizikových ukazovateľov a priemernej splatnosti dlhového portfólia v minulosti sa pokračujúci rast výnosov v roku 2024 premietol do celkového portfólia dlhu len v obmedzenej miere. Priemerná vážená úroková sadzba celkových záväzkov štátu vzrástla z úrovne 1,82 % p. a. v roku 2023 na úroveň 2,05 % p. a. na konci roka 2024. Na správu štátneho dlhu pozitívne vplýval aj systém ŠP, ktorý zabezpečil, že SR mala k dispozícii stabilné a lacné zdroje financovania, ktoré slúžili hlavne ako hotovostná rezerva v zhoršených časoch na finančnom trhu

Obciam bolo poskytnutých v roku 2024 na bežných transferoch úhrnom o 212 774 tis. eur viac ako sa pôvodne rozpočtovalo. Prekročenie rozpočtu o 211 253 tis. eur bolo hlavne na transferoch, ktoré nesúviseli s úhradou nákladov na prenesený výkon štátnej správy. Vyššie čerpanie EU fondov umožnilo aj vyššie bežné transfery zo zdrojov EU o 132 260 tis. eur. Prostriedky zo zdroja ŠR boli vyššie o 71 475 tis. eur.

Verejným vysokým školám boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 852 910 tis. eur, a to predovšetkým na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú a umeleckú činnosť, na rozvoj verejných vysokých škôl a sociálnu podporu študentov, na štipendiá zahraničným študentom prijatým na štipendijné pobyty na slovenské vysoké školy, štipendiá študentom z radov Slovákov žijúcich v zahraničí poskytovaných formou vládnych štipendií, na podporu stravovania, ubytovania, športových a kultúrnych

aktivít študentov a pastoračných centier. Na Slovensku bolo v roku 2024 spolu 20 verejných vysokých škôl.

Príspevkovým organizáciám štátu ako aj samosprávnym bolo poskytnutých 699 001 tis. eur a oproti rozpočtu ide o významné prekročenie pôvodne schváleného rozpočtu. Na prekročení rozpočtu o 352 069 tis. eur sa podieľajú najmä zdroje EÚ, 167 280 tis. eur a zdroje štátneho rozpočtu o 119 656 tis. eur. Najvýznamnejšie hodnoty boli poskytnuté z kapitoly Ministerstva školstva, vývoja, výskumu a mládeže (184 249tis. eur), Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (95 803 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (86 475 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (80 233 tis. eur).

Transfery Železniciam SR v sume 475 224 tis. eur, Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. v sume 428 793 tis. eur, poskytla najmä kapitola Ministerstva dopravy SR na zabezpečenie prevádzky železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej vlakovej dopravy.

Transfery štátnym účelovým fondom boli čerpané v objeme 229 886 tis. eur, pričom rozpočet bol prekročený o 148 858 tis. eur. Najväčší objem poskytlo Ministerstvo dopravy SR 122 437 tis. eur. Ministerstvo hospodárstva SR 53 986 tis. eur poskytlo Národnému jadrovému fondu z odvodu prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy. Ministerstvo cestovného ruchu a športu poskytlo Fondu na podporu športu 52 986 tis. eur na podporu športu, športových podujatí a športovej infraštruktúry.

Spomedzi transferov jednotlivcom sú najvýznamnejšie transfery vo forme rôznych sociálnych dávok, prídavkov, príspevkov a príplatkov k dávkam. Najvyššiu sumu dosiahlo poistné na skupiny osôb ustanovených zákonom, ktoré vypláca najmä Ministerstvo

zdravotníctva SR (2 112 480 tis. eur) a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (488 683 tis. eur). Ide o transfery do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní napríklad za štátom platené poistné na zdravotné poistenie v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

718/2004 Z. z.

, na úhradu zdravotnej starostlivosti za poistencov štátu, za poistencov, ktorí nie sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za osoby podľa § 128 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Ďalej išlo o prídavok na dieťa, na peňažné príspevky na kompenzáciu (na osobnú asistenciu, na kúpu osobného motorového vozidla, na opatrovanie, úpravu bytu a podobne), na rodičovský príspevok, na aktívne opatrenia trhu práce a na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Skutočné čerpanie týchto dávok sa odvíja aj od zmien v legislatíve, počte poberateľov dávok po splnení podmienok ako aj ďalších súvisiacich faktorov.

Napríklad v sociálnej oblasti došlo k viacerým zmenám, ktoré zvýšili rozpočtované hodnoty jednotlivých dávok ako aj ich skutočné čerpanie, a to aj v medziročnom porovnaní. Išlo najmä o tieto zmeny:

-Opatrením MPSVR SR č. 377/2023 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od 1. októbra 2023 došlo k zvýšeniu súm dávky v hmotnej núdzi, ochranného príspevku, aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu.

-Zákonom č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa s účinnosťou od 1. augusta 2023 zvýšili sumy rodičovského príspevku.

-Opatrením MPSVR SR č. 482/2023 Z. z. o úprave súm a koeficientov kompenzačného príspevku baníkom sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zvýšili sumy kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti.

-Opatrením MPSVR SR č. 149/2024 Z. z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 1. júla 2024 došlo k zvýšeniu súm životného minima na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

-Zákonom č. 203/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. januára 2024 rozšíril okruh poistenkýň, ktoré majú nárok na materské, s dôrazom na tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia.

-Zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa s účinnosťou od 1. júla 2024 zaviedol 13. dôchodok - vybrané skupiny poberateľov (doplatky) ako nová dôchodková dávka, ktorá nahrádza dovtedajšiu štátnu sociálnu dávku 13. dôchodok.

Transfery nefinančným subjektom poskytlo hlavne Ministerstvo hospodárstva SR v sume 1 240 894 tis. eur a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 978 718 tis. eur. V prípade Ministerstva hospodárstva SR išlo o poskytovanie dotácií na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie (tzv. energopomoc), ktoré dosiahlo v hotovostnom vyjadrení 1 221 410 tis. eur (z toho za oprávnené obdobie roku 2023 bolo 190 110 tis. eur). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo transfery v podobe priamych platieb farmárom, sektorové intervencie, na rozvoj vidieka a podobne.

Transfery do zahraničia sú tvorené najmä odvodom SR do všeobecného rozpočtu EÚ na financovanie spoločných programov a politík EÚ. Odvody SR bez tradičných vlastných zdrojov – v kapitole VPS boli na rok 2024 rozpočtované vo výške 1 064 710 tis. eur. Skutočné čerpanie odvodov bez tradičných vlastných zdrojov bolo celkovo vo výške 826 119 tis. eur (viac v kapitole Vzťahy štátneho rozpočtu k EÚ).

3.2.1.2Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky tvoria výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane

výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku (napr. projektová dokumentácia, výdavky s prípravou a zabezpečením obstarania majetku) a kapitálové transfery, teda platby vykonané

s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo trvalé zničenie.

Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2024 predstavoval sumu 3 127 233 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšili o sumu 771 325 tis. eur na 3 898 559 tis. eur. Skutočné čerpanie dosiahlo 3 838 138 tis. eur a oproti predchádzajúcemu roku bolo nižšie o 876 017 tis. eur. Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku aplikácie dôsledného monitoringu plnenia rozpočtu a v prípade potreby využitia § 17 ods. 4, ktorý povoľuje prekročiť limit výdavkov o určité zdroje (napr. prenesené výdavky z minulého obdobia) alebo § 8 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý naopak umožňuje viazanie nepoužitých prostriedkov z EU, štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných

programov SR a EU a ďalšie špecifikované zdroje prostriedkov do nasledujúceho obdobia (popis vplyvu prenesených výdavkov štátneho rozpočtu je uvedené v kapitole 2).

Tabuľka 34 - Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Obstarávanie kapitálových aktív

1 183 010

1 433 149

2 086 202

1 435 558

-650 644

nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky

251 175

500 408

558 159

530 983

-27 176

nákup dopravných prostriedkov

581 026

310 454

336 243

357 558

21 315

realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia

163 331

314 795

657 863

241 607

-416 256

nákup budov, objektov a ich častí

12 298

21 671

65 857

127 595

61 738

rekonštrukcia a modernizácia strojov a zariadení

105 715

84 684

90 697

6 013

nákup pozemkov a nehmotných aktív

64 679

148 002

47 471

52 242

4 771

ostatné kapitálové výdavky

110 501

32 104

335 925

34 876

-301 049

Kapitálové transfery

1 523 995

3 281 006

1 041 031

2 402 580

1 361 549

v rámci verejnej správy

1 235 685

2 769 589

208 521

1 800 489

1 591 968

nefinančným subjektom

185 732

414 476

744 762

460 855

-283 907

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

28 818

55 358

87 748

133 636

45 888

transfery finančným inštitúciám

70 669

35 334

do zahraničia

3 091

6 249

7 600

Spolu

2 707 005

4 714 155

3 127 233

3 838 138

710 905

Zdroj: MF SR

Obstarávanie kapitálových aktív

Obstarávanie kapitálových aktív predstavuje obstaranie majetku dlhodobej povahy do vlastníctva štátu dodávateľským spôsobom alebo v rámci vlastných výkonov štátu. Rozpočet na obstarávanie kapitálových aktív bol stanovený sumou 2 086 202 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami počas roka znížila o 596 358 tis. eur. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 1 435 558 tis. eur, čo je 68,8 % pôvodne rozpočtovanej hodnoty. Z celkovej sumy výdavkov na obstaranie kapitálových aktív bolo zo zdrojov ŠR 1 215 646 tis. eur, zdrojov EÚ 96 687 tis. eur, zdrojov na spolufinancovanie 18 780 tis. eur a z Plánu obnovy a odolnosti 85 083 tis. eur (bez zdroja na DPH).

Nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahol v skutočnosti 530 983 tis. eur. V rozhodujúcej miere sa na týchto výdavkoch podieľajú tri kapitoly a to Ministerstvo obrany SR (424 425 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (51 004 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (15 735 tis. eur). Najvýraznejšie nenaplnenie plánovaného rozpočtu výdavkov bolo u Ministerstva zdravotníctva SR, o 45 043 tis. eur.

Kapitola Ministerstva obrany SR použila 421 975 tis. eur na špeciálne stroje, prístroje a zariadenia. Konkrétne išlo najmä o poskytnutie ďalších preddavkových platieb na obstaranie vojenskej techniky, napríklad systémov protivzdušnej obrany, komunikačných zariadení a iných vojenských zariadení.

Ministerstvo vnútra SR vynaložilo 30 308 tis. eur na špeciálne stroje a zariadenia pre príslušníkov policajného zboru, hasičského a záchranného zboru, rôzneho charakteru napríklad kamerové a kontrolné moduly, balistické vesty, paralyzátory, ochranné protichemické obleky, mikroskopy, termokamery, dekontaminačný box a ďalšie. Na výpočtovú techniku vynaložilo 16 292 tis. eur, z toho najmä na nákup prenosných

počítačov, tlačiarní, skenerov, tabletov, virtualizačných serverov, na nákup centrálneho logovacieho systému a ďalšieho HW a SW vybavenia.

V rámci kapitoly Ministerstva financií SR použilo Finančné riaditeľstvo SR a DataCentrum výpočtovú techniku 6 812 tis. eur, resp. 6 196 tis. eur.

Ministerstvo zdravotníctva SR plánovalo použiť 50 997 tis. eur na obstaranie prevádzkových strojov, prístrojov a zariadení, avšak nákupy v prospech samotného úradu ministerstva realizovalo len za 5 336 tis. eur. Nerealizovanie výdavkov za 45 661 tis. eur bolo spôsobené presunom prostriedkov do rozpočtových organizácií v rezorte zdravotníctva ako aj na kapitálové transfery rezortným príspevkovým organizáciám.

Nákup dopravných prostriedkov sa realizoval opäť najmä v rezorte obrany a vnútra. Ministerstvo obrany SR vynaložilo celkovo 309 876 tis. eur najmä v podobe preddavkov na obstaranie vrtuľníkov, pásových bojových vozidiel, automobilov nákladných terénnych ťažkých -N3G a malého vojenského dopravného lietadla. Ministerstvo vnútra vynaložilo 22 704 tis. eur najmä na nákup osobných a špeciálnych automobilov, v menšej miere motocyklov a autobusov.

Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia dosiahla 241 607 tis. eur, z toho realizácia nových stavieb 37 496 tis. eur a rekonštrukcia a modernizácia existujúcich stavieb 200 492 tis. eur. Najvýznamnejšie výdavky čerpala kapitola Ministerstva dopravy SR, 136 711 tis. eur, Ministerstva obrany SR, 49 794 tis. eur a Ministerstva vnútra SR, 13 707 tis. eur.

V rámci rezortu dopravy čerpala takmer celý objem výdavkov Slovenská správa ciest, na realizáciu nových stavieb 19 932 tis. eur a na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb 115 408 tis. eur. Išlo najmä o projekt výstavby cestnej siete, projekt I/68 Sabinov preložky cesty (obchvat) 11 740 tis. eur, ďalej projekty I/68 Plavnica preložka cesty 3 012 tis. eur, výstavbu verejných účelových komunikácií v regióne Nitra za 2 553 tis. eur a projekt I/66 Brezno – obchvat za 2 367 tis. eur.

V rámci výdavkov na rekonštrukciu a modernizáciu infraštruktúry použila Slovenská správa ciest 47 579 tis. eur zo štátneho rozpočtu na dofinancovanie projektov realizovaných v rámci OPII resp. programu Slovensko 21 043 tis. eur a na opravu a modernizáciu mostných objektov na cestách I. triedy 16 301 tis. eur. Zo zdrojov EÚ boli použité výdavky na OPII, napríklad na projekt I/9 v úseku Chocholná-Mníchova Lehota 10 133 tis. eur a na modernizáciu cestných úsekov ciest I. triedy v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji, 8 365 tis. eur.

Obstaranie budov, objektov a ich častí dosiahlo 127 595 tis. eur a oproti schválenému rozpočtu boli tieto výdavky vyššie o 61 738 tis. eur. Ministerstvo dopravy SR použilo 62 831 tis. eur v súvislosti s prebiehajúcim procesom prevodu vlastníckych práv k pracoviskám technicko-hygienickej údržby (THÚ) vlakových súprav v Nových Zámkoch, Zvolene a Humennom. Významnú sumu výdavkov vynaložil Mestský súd Bratislava, 56 419 tis. eur, na obstaranie budovy pre dva bratislavské súdy. Zdroje boli uvoľnené koncom rozpočtového roka zo zdrojov POO a do konca roka 2025 by mala byť budova pripravená k používaniu Mestského súdu Bratislava III a IV. Výdavky súdu zároveň znamenali najvyššie prekročenie schváleného rozpočtu výdavkov na obstaranie budov.

Z ostatných výdavkov boli hradené najmä prípravná a projektová dokumentácia 16 397 tis. eur a združené kapitálové výdavky Slovenskej informačnej služby, 14 103 tis. eur. Nižšie čerpanie oproti schválenému rozpočtu o 308 904 tis. eur je spôsobené najmä presunom prostriedkov na zdroji POO v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR

(261 472 tis. eur) a Úradu vlády SR (41 295 tis. eur), ktoré sú realizované na úrovni prijímateľov týchto prostriedkov a klasifikované v jednotlivých druhových výdavkov.

Kapitálové transfery

Na kapitálové transfery z celkovej sumy 2 402 580 tis. eur bolo použitých zo zdrojov štátneho rozpočtu 727 836 tis. eur, na spolufinancovanie spoločných programov SR a EU boli vynaložených 203 308 tis. eur, zdroje EÚ dosiahli 718 388 tis. eur a zdroje Plánu obnovy a odolnosti 641 395 tis. eur a DPH k nim vo výške 107 280 tis. eur.

Oproti schválenému rozpočtu je skutočné čerpanie vyššie o 1 361 549 tis. eur, medziročne boli kapitálové transfery nižšie o 878 426 tis. eur. Oproti pôvodne schválenému rozpočtu sa výrazne zvýšili výdavky na zdroji štátneho rozpočtu, o 482 717 tis. eur a zdroji EÚ o 564 010 tis. eur. Ide aj o vplyv rozpočtovania týchto výdavkov v rámci bežných výdavkov a ich následný presun rozpočtovými opatreniami na konkrétne výdavkové tituly.

Tabuľka 35 - Kapitálové transfery štátneho rozpočtu

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

v rámci verejnej správy

1 235 685

2 769 589

208 521

1 800 489

1 591 968

z toho

Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

441 132

482 116

9 939

462 600

452 661

Obci

216 793

577 263

2 961

391 727

388 766

Príspevkovým organizáciám

139 918

443 076

21 016

353 383

332 367

Železniciam SR

195 484

263 153

80 906

267 350

186 444

Vyššiemu územnému celku

36 475

308 456

300

73 572

73 272

Dopravným podnikom vo verejnej správe

15 241

185 878

53 725

Verejným vysokým školám

63 219

131 859

51 090

45 812

-5 278

Železničnej spoločnosti Slovensko

87 304

255 420

24 678

Štátnym fondom

9 360

20 291

19 500

14 411

-5 089

nefinančným subjektom

185 732

414 476

744 762

460 855

-283 907

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

28 818

55 358

87 748

133 636

45 888

z toho

Občianskemu združeniu

10 308

14 254

9 007

55 156

46 149

Cirkvi

5 435

5 326

375

10 834

10 459

Neziskovej organizácii

12 696

33 472

78 365

67 610

-10 755

do zahraničia

3 091

6 249

7 600

transfery finančným inštitúciám

70 669

35 334

Spolu

1 523 995

3 281 006

1 041 031

2 402 580

1 361 549

Zdroj: MF SR

Transfery určené Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. boli financované najmä zo štátneho rozpočtu 336 667 tis. eur, zo zdrojov eurofondov v hodnote 111 578 tis. eur a zo spolufinancovania k eurofondom 14 354 tis. eur. Prostriedky smerovali na financovanie prípravy a pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, z toho medzi najväčšie projekty patrí Kriváň - Lovinobaňa (v tom: Kriváň - Mýtna) v sume 63 851 tis. eur, Prešov - severný obchvat (v tom: Prešov - severný obchvat II. etapa) v sume 47 844 tis. eur, D1 Lietavská Lúčka -Višňové - Dubná Skala (v tom: Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala – trasa a tunel) v sume 52 696 tis. eur, Hubová - Ivachnová (II. fáza) v sume 39 342 tis. eur. Ďalšie výdavky smerovali aj do budovania úsekov rýchlostných ciest R2, R3 a R4.

Obciam bolo poskytnutých úhrnom 391 727 tis. eur, najmä z rezortu MIRRI 108 691 tis. eur, školstva 82 341 tis. eur a dopravy 81 278 tis. eur. Prostriedky smerovali napríklad na dostupnosť, rozvoj a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch, na program vzdelávanie pre 21. storočie, na implementáciu výzvy Rozvoj zručností na trhu práce (REACT EU), zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie, bezpečnú a ekologickú dopravu v regiónoch, výstavbu a obnovu bytového fondu, náhradné nájomné byty, obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.

Príspevkovým organizáciám boli poskytnuté kapitálové transfery najmä v rezorte zdravotníctva (248 320 tis. eur) a to hlavne z prostriedkov POO (160 856 tis. eur, bez DPH) a ďalej zo štátneho rozpočtu (52 966 tis. eur). Prostriedky smerovali na modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť, nákup zdravotníckej techniky a zariadení ako aj na obnovu a budovanie nových stavieb v správe nemocníc a zdravotníckych zariadení. Ďalšie významné čiastky poskytla kapitola MIRRI 30 667 tis. eur a kapitola Ministerstva obrany SR 23 485 tis. eur.

Železnice SR dostali v roku 2024 kapitálové transfery vo výške 267 350 tis. eur, z toho zo štátneho rozpočtu 96 298 tis. eur (bez spolufinancovania), z POO 90 834 tis. eur a prostriedkov eurofondov 73 839 tis. eur. Financovali sa nimi národné projekty rozvoja a modernizácie železničnej siete ako aj projekty v rámci CEF. Medzi najvýznamnejšie projekty patrili: elektrifikácia a rekonštrukcia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, modernizácia trate Žilina – Košice, úsek Litovský Mikuláš – Poprad Tatry, 1.etapa Lučivná, Implementácia GSM- R do siete ŽSR, úsek Varín-Košice- Čierna nad Tisou štátna hranica, dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry.

Dopravným podnikom zaradeným vo verejnej správe boli poskytnuté kapitálové transfery vo výške 53 724 tis. eur, išlo najmä o zdroje z eurofondov (49 435 tis. eur), ktoré boli určené na financovanie nákupu nových ekologických vozidiel (nové električky a trolejbusy v Bratislave, trolejbusy v Prešove), budovania infraštruktúry súvisiacej s opravou a údržbou vozidiel (napr. depo Jurajov dvor a Krasňany v Bratislave, depá v Žiline a Košiciach) budovania a rekonštrukcie električkových tratí (napr. trať do Petržalky).

Transfery nefinančným subjektom boli v rozhodujúcej miere poskytnuté z rezortu pôdohospodárstva (160 882 tis. eur), hospodárstva (102 836 tis. eur) a životného prostredia (62 632 tis. eur). Ide o transfery nie len právnickým osobám (založeným štátom alebo súkromným podnikateľským subjektom), ale aj fyzickým osobám – podnikateľom a ostatným právnickým osobám.

Prostriedky boli použité na vyplácanie platieb z poľnohospodárskych fondov EPZ, programy integrovanej infraštruktúry, podporu výskumu a vývoja, mobility, hospodárskeho rastu, technologických inovácií, zvýšenie konkurencieschopnosti, v oblasti cestovného ruchu na budovanie nových športových kapacít.

V prípade kapitálových transferov jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám ide hlavne o transfery z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (89 000 tis. eur) a kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR (13 309 tis. eur). Prostriedky smerovali na rozširovanie kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti a modernej, dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti (napr. zariadenia pre seniorov, denné stacionáre). Z pohľadu zdroja financovania išlo najmä o zdroje POO (84 829 tis. eur) na základe príslušných výziev v roku 202429.

29Napríklad:https://www.mpsvr.sk/sk/uvodna-stranka/plan-obnovy-odolnosti/vyzva-predkladanie-ziadosti-prostriedky-mechanizmu-ii/

3.2.2Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.

Podľa platného znenia ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách vláda Slovenskej republiky informuje Národnú radu Slovenskej republiky v rámci štátneho záverečného účtu o uvoľnených alebo o použitých prostriedkoch v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.

Výšku rozpočtových rezerv na rok 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 202430.

Tabuľka 36 - Prehľad hospodárenia s rezervami v roku 2024

Uvoľnené

Nevyčerpané

v tis. eur

Schválený rozpočet

Upravený rozpočet*

k 31.12.2024**

k 31.12.2024

Rezerva vlády

5 000

4 946

Rezerva predsedu vlády

1 500

2 285

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii

249 370

Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien

1 231 719

1 222 633

9 086

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

21 000

9 972

11 028

Rezerva na mzdy a poistné

175 424

137 890

37 534

Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí

10 000

4 292

5 708

Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií

800 000

Spolu

2 494 013

2 494 798

2 177 126

317 672

*Upravený rozpočet predstavuje celkový disponibilný zdroj prostriedkov jednotlivých rezerv Zdroj: MF SR, ÚV SR

v roku 2024.

** Zohľadňuje uvoľnenie prostriedkov prostredníctvom rozpočtových opatrení a platobných príkazov.

Rezerva vlády

Z rozpočtovanej rezervy v sume 5 000 tis. eur sa uvoľnili prostriedky v sume 54 tis. eur podľa uznesenia vlády č. 374/2024 obci Stará Bystrica na „Oslavy zvrchovanosti v Starej Bystrici“. Nevyčerpané prostriedky zostali v sume 4 946 tis. eur.

Rezerva predsedu vlády

Rezerva predsedu vlády bola rozpočtovaná v sume 1 500 tis. eur a v priebehu roka upravená o sumu 785 tis. eur na celkovú sumu 2 285 tis. eur.

Z rezervy boli rozpočtovými opatreniami poskytnuté výdavky v celkovej sume 25 tis. eur, z toho do rozpočtu kapitoly MZ SR v sume 15 tis. eur a do rozpočtu kapitoly MZVaEZ SR v sume 10 tis. eur.

Na základe zmlúv o poskytovaní dotácií boli z rezervy poskytnuté dotácie jednotlivým príjemcom, ktorými boli predovšetkým obce a mestá, občianske združenia, neziskové organizácie, cirkev a náboženské organizácie, v celkovej sume 2 260 tis. eur.

30Pre rok 2024 sa už netvorila rezerva na výdavky spojené s vojnovým konfliktom na Ukrajine a prípadné výdavky v tejto oblasti sú súčasťou výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii bola z dôvodu opatrnosti rozpočtovaná v sume 249 370 tis. eur na splatenie úrokov z omeškania vyplývajúcich zo straty na tradičných vlastných zdrojoch pri podhodnotení dovezeného textilu a obuvi z Čínskej ľudovej republiky z dôvodu zdĺhavého procesu negociácií medzi hlavnými aktérmi.

Európska komisia súhlasila s návrhom SR a pristúpila k prepočtu straty na tradičných vlastných zdrojoch súvisiacich s dovozom podhodnoteného tovaru z Číny a následne k prepočtu úrokov z omeškania. Rozdiel medzi stratou vo výške 230 333 tis. eur, za ktorú bola finančne zodpovedná Slovenská republika a sumou zaplatenou 16. decembra 2021 s výhradou vo výške 277 251 tis. eur podľa uznesenia vlády SR č. 716/2021 s úmyslom zastaviť narastajúce úroky z omeškania, tak predstavoval sumu 46 918 tis. eur. Táto suma bola v roku 2024 odpočítaná z celkovej sumy na úhradu odvodov do všeobecného rozpočtu EÚ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rezerva nečerpala v celom rozpočtovanom objeme.

Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien

Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien boli rozpočtované v sume 1 231 719 tis. eur. Jednotlivým kapitolám boli uvoľnené prostriedky v celkovej sume 112 179 tis. eur, najmä na podporu športu, cestovného ruchu a na dofinancovanie 13. dôchodku a dočasného stabilizačného príspevku.

Ďalej sa z uvedeného titulu realizovalo finančné krytie v celkovej sume 1 110 454 tis. eur na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne a na výplatu 13. dôchodku v súlade so zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Čerpanie uvedených prostriedkov je vykázané na titule Transfer Sociálnej poisťovni. Nevyčerpané prostriedky zostali v sume 9 086 tis. eur.

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

Z rozpočtovanej rezervy v sume 21 000 tis. eur sa uvoľnili prostriedky v sume 9 972 tis. eur, hlavne na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a predpovednej povodňovej služby, na úhrady výdavkov súvisiacich s reguláciou výtoku kontaminovaných vôd do rieky Slaná, na úhradu výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany počas mimoriadnej situácie v okresoch zasiahnutých povodňami a ďalšie výdavky.

Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí

Z rozpočtovanej rezervy v sume 10 000 tis. eur sa uvoľnili prostriedky v sume 4 292 tis. eur a nevyčerpané prostriedky zostali v sume 5 708 tis. eur.

Rezerva na mzdy a poistné

Rezerva na mzdy a poistné bola rozpočtovaná v sume 175 424 tis. eur.

Z rezervy na mzdy a poistné boli jednotlivým kapitolám uvoľnené prostriedky v sume 137 890 tis. eur, najmä na krytie zvýšených odvodov o 1 % do zdravotných poisťovní za zamestnávateľa, na vyplatenie rodičovských dôchodkov v súlade so zákonom č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, úpravu platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a verejných činiteľov, na personálne posilnenie existujúcich útvarov ministerstiev, na zabezpečenie zákonných nárokov a na odchodné a odstupné zamestnancov vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií

Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií sa rozpočtovala v sume 800 000 tis. eur a uvoľnila sa v plnej výške kapitole MH SR.

Bližší popis prehľadu čerpania rezerv štátneho rozpočtu je uvedený v tabuľkovej prílohe, v tabuľkách č. 33 až 36.

3.3Štátne finančné aktíva

Štátne finančné aktíva (ŠFA) rovnako ako aj štátne finančné pasíva31 sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré aj súhlas Národnej rady SR32.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách štátnymi finančnými aktívami sú:

-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,

-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí, úverov a pôžičiek,

-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,

-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,

-cenné papiere vo vlastníctve štátu,

-majetkové účasti štátu,

-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

Prostriedky ŠFA sú vedené na samostatných (bežných) účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka.

Väčšina operácií so ŠFA sú v hotovostnej forme klasifikované ako finančné operácie, avšak v metodike ESA často dochádza ku klasifikovaniu príjmov alebo výdavkov ŠFA ovplyvňujúcich výsledné saldo verejnej správy v metodike ESA. Napríklad niektoré výdavkové finančné operácie sú zaznamenané ako kapitálové transfery (výdavky), ide o vklady do základného imania štátnych obchodných spoločnosti alebo odpustenie v minulosti poskytnutých NFV subjektom verejnej správy. Medzi príjmové finančné operácie patria hlavne splátky z poskytnutých NFV.

Od 1. januára 2024 nie sú súčasťou samostatného účtu ŠFA prostriedky z odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, platené po 1. januári 2024 za rozpočtové obdobie týkajúce sa roku 2024. Posledné platby z tohto odvodu do ŠFA predstavovali platby za december 2023 prijaté na účet ŠFA v januári 2024. Následné platby z odvodu boli už súčasťou rozpočtových príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa (prostredníctvom výberu cez FR SR).

31 Štátne finančné pasíva, ktorými sú najmä záväzky z vydaných štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, záväzky z prijatých vládnych úverov sú bližšie hodnotené v Súhrnnej účtovnej závierke, keďže ide o stavovú veličinu. Výdavkové finančné operácie na splátky istín a rozpočtové výdavky na úhradu úrokov z týchto záväzkov sú predmetom hotovostného plnenie štátneho rozpočtu opisovaného v tomto Štátnom záverečnom účte.

32 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Nasledovný prehľad účtov ŠFA abstrahuje od účtov, ktoré slúžia na operácie so štátnym dlhom. Prehľad sa zameriava na pohyby ŠFA a ich disponibilné zostatky podľa jednotlivých účtov v kombinácii s plánom plnenia a čerpania ŠFA podľa jednotlivých transakcií uvedených v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024.

Tabuľka 37 - Pohyb na vybraných účtoch štátnych finančných aktív

v tis. eur

2022 S

2023 S

2024 S

Stav k 1.1.

3 419 084

3 196 933

3 041 203

Príjmy - zvýšenie na účtoch ŠFA

1 056 782

167 155

132 333

z toho:

účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a. s.

414 925

1 571

34 711

návratné finančné výpomoci

550 112

58 430

88 844

osobitný odvod finančných inštitúcií

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

91 465

105 552

6 990

anonymné vklady

102

ostatné

216

1 555

1 686

Výdavky - zníženie na účtoch ŠFA

1 278 933

322 885

636 438

z toho:

účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a. s.

506 322

107 264

182 101

návratné finančné výpomocí

643 786

20 500

osobitný odvod finančných inštitúcií

128 733

188 630

172 831

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

6 433

250 000

anonymné vklady

ostatné

31 452

Stav k 31.12.

3 196 933

3 041 203

2 537 098

z toho:

účet FNM/MH Manažment, a. s.

1 019 165

913 473

766 082

účet NFV

58 315

96 245

185 090

účet osobitného odvodu finančných inštitúcií

1 122 786

934 156

761 325

účet osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

919 804

1 018 922

775 912

účet anonymných vkladov

26 041

26 030

26 079

ostatné

50 822

52 377

22 610

Zdroj: MF SR

Rozpočtované príjmy štátnych finančných aktív pre rok 2024 boli v sume 103 425 tis. eur,

z čoho príjmové finančné operácie tvorili 103 416 tis. eur (ako splátky NFV). Oproti roku 2023 sa príjmy spolu s príjmovými finančnými operáciami rozpočtovali úhrnom nižšie o 840 337 tis. eur. Pokles bol spôsobený nerozpočtovaním príjmov z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (približne za 80-90 mil. eur) a v nerozpočtovaní doplnenia zdrojov štátnych finančných aktív z výdavkov štátneho rozpočtu v sume 750 000 tis. eur na kapitalizáciu existujúcich spoločnosti štátu. Naopak, rozpočet počítal s vyššími splátkami z poskytnutých NFV, a to hlavne u Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov o 33 000 tis. eur.

Rozpočtované výdavky štátnych finančných aktív pre rok 2024 boli v sume 144 869 tis. eur,

z toho boli finančné operácie 21 319 tis. eur. V porovnaní s rozpočtom na rok 2023 sa predpokladalo vyššie použitie ŠFA úhrnom o 104 880 tis. eur. Realizácia záruk bola rozpočtovaná mierne vyššia (20 780 tis. eur) ako v roku 2023 (18 309 tis. eur). Nižšie sa plánovali vklady do kapitálovej účasti v medzinárodnej organizácii IDA, o 2 880 tis. eur.

Vyššie použitie ŠFA sa predpokladalo na vklady do tuzemskej spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o., 114 400 tis. eur, na financovanie významnej investície „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky – rozvoj verejných služieb“.

Celkové saldo príjmov a výdavkov ŠFA v roku 2024 sa na hotovostnom princípe rozpočtovalo v sume - 41 444 tis. eur, po vylúčení finančných operácií v sume 82 097 tis. eur predstavovalo plánované saldo ŠFA v metodike ESA 2010 sumu - 123 541 tis. eur. Skutočné pohyby na vybraných účtov ŠFA predstavovali ich medziročné zníženie až o 504 105 tis. eur.

Účet účelových prostriedkov FNM/MH Manažment, a. s. bol v minulosti tvorený najmä

prevodom dividend obchodných spoločností štátu, v ktorých podiely do roku 2016 spravoval Fond národného majetku.

Medziročné zníženie stavu tohto účtu o 147 391 tis. eur spôsobili na jednej strane príjmy v sume 34 711 tis. eur a na druhej strane použitie v sume 182 101 tis. eur. Príjmy tvorili rozpočtované splátky NFV v sume 300 tis. eur od Univerzity P. J. Šafárika. Nad rámec rozpočtu sa tento účet posilnil o 29 426 tis. eur z dôvodu vrátania blokovaných prostriedkov na účte banky BNP Paribas, po ukončení sporu so spoločnosťou Achmea B.V. Ministerstvo dopravy SR vrátilo 3 500 tis. eur z dôvodu, že neprišlo k zvýšeniu základného imania štátneho podniku Letové prevádzkové služby SR, š. p. Splátky z realizovaných záruk predstavovali 975 tis. eur a 486 tis. eur bolo z likvidačného zostatku spoločnosti Breitspur (pod Ministerstvom dopravy SR).

Na strane výdavkov sa realizoval najmä transfer Ministerstvu zdravotníctva SR podľa uznesenia vlády SR č. 761/2022 k Návrhu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení v sume 166 845 tis. eur, realizácia COVID záruk poskytovaných Eximbankou, Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a National Development Fund v sume 6 358 tis. eur, transfer Ministerstvu vnútra SR na zvýšenie základného imania spoločnosti Automobilové opravovne, a. s. o 3 500 tis. eur a vklady do zahraničných finančných inštitúcií 5 397 tis eur, z toho 2 003 tis. eur na úhradu tretej platby do IFC v súvislosti so všeobecným a selektívnym navýšením základného imania, 2 077 tis. eur úhrada prvej a druhej splátky na zvýšení kapitálou Rozvojovej banky Rady Európy a 1 187 tis. eur do EIB na úhradu výdavkov vo vzťahu k Dohode o príspevku pre Pan - európsky garančný fond v reakcii na COVID-19 a úhrada výdavkov vo vzťahu k Dohode o príspevku medzi EIB a SR v súvislosti s Fondom EÚ pre Ukrajinu.

Bežný účet návratných finančných výpomocí (NFV) zaznamenal v roku 2024 len príjmy

v sume 88 844 tis. eur. V rámci nich išlo najmä o rozpočtované splátky NFV.

Najvyššiu sumu v rámci pohybov tvorila splátka NFV od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v sume 73 000 tis. eur, čím sa naplnil aj rozpočtový plán. Ďalej boli prijaté splátky NFV od cestovných kancelárií 7 055 tis. eur, od Mesta Košice 3 692 tis. eur, Bratislavského VÚC 1 700 tis. eur, spoločnosti GA Driling, a. s. 1 000 tis. eur a ďalšie splátky v hodnote 2 396 tis. eur. Rozpočet príjmov sa nenaplnil z dôvodu odpustenia časti splátok NFV vyšším územným celkom (uznesenie vlády SR č. 642/2024) spolu vo výške 13 000 tis. eur, ktoré mali v roku 2024 zaplatiť a boli súčasťou rozpočtu.

Na účte osobitného odvodu finančných inštitúcií sa prestali rozpočtovať príjmy, vzhľadom

na účinnosť zákona č. 353/2020 Z. z. o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a o niektorých opatrenia súvisiacich s jeho zrušením od 1.1.2021. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý je súčasťou daňových príjmov, s účinnosťou od 1. januára 2024 zaviedol odvod aj pre regulované osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon

činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitných predpisov (poisťovne, zaisťovne, banky a podobne).

Použitie prostriedkov v roku 2024 v celkovej sume 172 831 tis. eur bolo určené hlavne na vklad do spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o. (114 400 tis. eur) na financovanie významnej investície „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky – rozvoj verejných služieb“. Nad rámec rozpočtu ŠFA boli z účtu osobitného odvodu finančných inštitúcií použité prostriedky na financovanie významnej investície „Šurany Industrial Park“ v hodnote 54 531 tis. eur (podľa uznesenia vlády SR č. 313/2024) a transfer MIRRI SR na účely príspevku do kapitálového fondu spoločnosti Slovensko IT, a. s. (podľa uznesenia vlády SR č. 204/2024).

Prostriedky osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, podľa zákona

č. 235/2012 Z. z., slúžia na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti ŠFA, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty vlády. Rozpočet na rok 2024 už nepredpokladal príjem z dôvodu inkasa tohto odvodu priamo do príjmov štátneho rozpočtu. V januári 2024 inkaso odvodu vo výške 6 990 tis. eur predstavoval už len dobeh tohto odvodu na samostatný účet ŠFA. Použitie prostriedkov vo výške 250 000 tis. eur bolo na posilnenie fondu na záruky a fondu na krytie neobchodovateľných rizík prostriedkami zo zníženia základného imania Eximbanky SR v hodnote 250 000 tis. eur (podľa uznesenia vlády SR č. 351/2024), ktoré zároveň nebolo rozpočtované v návrhu rozpočtu.

Pokles stavu prostriedkov anonymných vkladov o 54 tis. eur predstavovalo precenenie

prostriedkov v cudzej mene ku koncu roka 2024.

V rámci ostatných účtov ŠFA sa vykazujú najmä prostriedky zo splácania vládnych úverov

(19 599 tis. eur), kde došlo k prírastku zo splátky zahraničnej pohľadávky voči Alžíru (512 tis. eur) a prostriedky z finančných náhrad 2 128 tis. eur.

3.4Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii

Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ tvoria zahraničné transfery za prostriedky EÚ a prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR. Prostriedky boli rozpočtované v ŠR na rok 2024 vo výške 2 452 641 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ boli rozpočtované vo výške 1 237 239 tis. eur a príjmy za Plán obnovy a odolnosti SR vo výške 1 215 402 tis. eur.

Rozpočet príjmov z rozpočtu EÚ bol v priebehu roka upravený na úroveň 4 017 154 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ bolo vo výške 4 132 691 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ vo výške 3 225 491 tis. eur a za Plán obnovy a odolnosti SR vo výške 907 200 tis. eur.

Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ tvoria odvody SR vrátane tradičných vlastných zdrojov a príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2024 vo výške 1 211 210 tis. eur, pričom skutočnosť bola vo výške 941 695 tis. eur.

Tabuľka 38 - Príjmy z rozpočtu EÚ, odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Zahraničné transfery - prostriedky EÚ

2 146 641

4 141 996

1 237 239

3 225 491

1 988 252

Zahraničné transfery - Plán obnovy a odolnosti SR

41 061

367 278

1 215 402

907 200

-308 202

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

2 187 702

4 509 274

2 452 641

4 132 691

1 680 050

Tradičné vlastné zdroje

119 450

113 712

140 500

109 934

-30 566

Odvody SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov - kapitola VPS

940 226

943 226

1 064 710

826 119

-238 591

Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov

1 059 676

1 056 938

1 205 210

936 053

-269 157

Príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu (spoločne platba pre EK a pre EIB)

10 532

7 899

6 000

5 642

-358

Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu

1 070 208

1 064 837

1 211 210

941 695

-269 515

Čistá finančná pozícia

1 117 494

3 444 437

1 241 431

3 190 996

1 949 565

Zdroj: MF SR

Odvody za tradičné vlastné zdroje (75 % z výberu cla) boli rozpočtované vo výške 140 500 tis. eur. Odhady určuje EK na základe odhadov importu tovaru a služieb do EÚ z tretích krajín, ekonomických prognóz a odhadovanej priemernej colnej sadzby v danom období. V priebehu roka 2024 colná správa FR SR vyzbierala clo vo výške 146 748 tis. eur (100 %). Odvod do rozpočtu EÚ vo výške 75 % vybratého cla bol tak vo výške 109 934 tis. eur.

Odvody SR bez tradičných vlastných zdrojov – kapitola VPS boli na rok 2024 rozpočtované vo výške 1 064 710 tis. eur. Z toho odvody, ktoré boli rozpočtované na základe návrhu EK k rozpočtu EÚ na rok 2024 a návrhu strednodobého preskúmania Viacročného finančného rámca 2021-2027 vo výške 1 059 710 tis. eur a príspevok SR na náklady súvisiace so splácaním úrokov MFA+ (makrofinančná pomoc Ukrajine) vo výške 5 000 tis. eur. Skutočné čerpanie odvodov bez tradičných vlastných zdrojov bolo celkovo vo výške 826 119 tis. eur, z toho 822 107 tis. eur predstavovali odvody a 4 012 tis. eur predstavoval vyššie uvedený príspevok na Ukrajinu.

Skutočný odvod SR z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ za zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, zdroj založený na odpade z plastových obalov, ktorý nie je recyklovaný, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko predstavoval sumu 822 107 tis. eur a jeho zníženie bolo ovplyvnené z niekoľkých dôvodov. Jednou z hlavných príčin tohto zníženia bola konečná dohoda na revízii Viacročného finančného rámca 2021-2027 vo februári 2024, ktorá po dlhom negociačnom procese nepremietla všetky úpravy tak ako to navrhla EK vo svojom návrhu v júni 2023. Ďalším dôvodom poklesu odvodov SR do rozpočtu EÚ bolo vysporiadanie sa so stratou na tradičných vlastných zdrojoch rozpočtu EÚ v súvislosti s dovozom podhodnoteného čínskeho textilu. Zníženia boli spôsobené aj vplyvom neskorého prijatia novely rozpočtového roka 2023, ktorá sa hotovostne prejavila v januárovej platbe odvodov, prebytkom z plnenia rozpočtu z roku 2023 a úpravami, ktoré vznikli prepočtom základní vlastných zdrojov.

V rokoch 2024 - 2027 bude SR na základe dohody o príspevku medzi EK a SR prispievať na náklady spojené so splácaním úrokov MFA+ a to vo výške 0,71 % podielu HND EU27, čo v roku 2024 predstavovalo 4 012 tis. eur.

Príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu33 bol rozpočtovaný vo výške 6 000 tis. eur podľa odhadov EK. Na základe troch rozhodnutí Rady o finančných príspevkoch, ktoré majú zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu uhradiť v priebehu roku 2024, SR skutočne odviedla do fondu 5 642 tis. eur v troch splátkach.

Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu EÚ v roku 2024 vo výške 4 132 691 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 941 695 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu EÚ za rok 2024 sumu 3 190 996 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 253 440 tis. eur. V rámci celého obdobia čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ sa tretí krát od roku 2004 dosiahla hranica (z toho dva krát za posledné dva roky), kedy čistá finančná pozícia v prospech SR presiahla 3 miliardy eur.

Tabuľka 39 - Čistá finančná pozícia SR voči rozpočtu EÚ na hotovostnej báze

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

2004

303 990

290 689

13 301

2005

704 993

485 614

219 379

2006

893 623

526 326

367 297

2007

910 838

589 800

321 038

2008

893 497

643 374

250 123

2009

1 119 659

695 726

423 933

2010

1 672 483

627 529

1 044 954

2011

2 041 093

704 656

1 336 437

2012

2 137 849

722 831

1 415 018

2013

2 185 358

825 098

1 360 260

2014

1 265 091

785 366

479 725

2015

4 288 873

695 508

3 593 365

2016

1 947 481

739 903

1 207 578

2017

1 425 572

738 045

687 527

2018

2 169 732

841 321

1 328 411

2019

2 126 943

851 733

1 275 210

2020

2 551 360

974 126

1 577 234

2021

2 273 990

1 354 647

919 343

2022

2 187 702

1 070 208

1 117 494

2023

4 509 274

1 064 838

3 444 436

2024

4 132 691

941 695

3 190 996

Spolu

41 742 092

16 169 033

25 573 059

Zdroj: MF SR

Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 41 742 092 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 16 169 033 tis. eur, na základe čoho čistá

Európsky rozvojový fond

podporuje opatrenia v rozvojových krajinách a územiach na podporu hospodárskeho, sociálneho

a ľudského rozvoja, ako aj na regionálnu podporu.

finančná pozícia voči EÚ dosiahla 25 573 059 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu EÚ 2,6 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu odviedla.

3.4.1Príjmy z rozpočtu Európskej únie – prostriedky EÚ

Príjmy z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú za programy EÚ (štrukturálne operácie), ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (MF SR a MPSVR SR), platobného orgánu (MF SR a MV SR) alebo MPRV SR.

Príjmy z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni riadiacich / sprostredkovateľských orgánov s platobnou funkciou a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Schválený rozpočet príjmov za prostriedky EÚ na rok 2024 bol vo výške 1 237 239 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 471 012 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 9 333 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 756 894 tis. eur).

Rozpočet príjmov za prostriedky EÚ bol v roku 2024 upravený na úroveň 3 109 953 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 2 169 186 tis. eur, štrukturálne operácie MPSVR SR vo výške 22 764 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 918 003 tis. eur).

Skutočné plnenie príjmov za prostriedky EÚ bolo vo výške 3 225 491 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 2 287 958 tis. eur, štrukturálne operácie MPSVR SR vo výške 19 530 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 918 003 tis. eur).

Prostriedky za štrukturálne operácie – MF SR už neboli rozpočtované za 3. programové obdobie v dôsledku ukončenia obdobia oprávnenosti k 31.12.2023, avšak preplatenie realizovaných výdavkov z úrovne platobnej jednotky prijímateľom pokračovalo aj v roku 2024. Rozpočet príjmov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedky nadčerpania z VPS v kapitole MH SR, z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky a presunov alokácií operačných programov a platobných jednotiek v dôsledku ukončovania programového obdobia 2014 – 2020 na úroveň 1 774 874 tis. eur. Príjmy boli naplnené v roku 2024 vo výške 1 893 646 tis. eur a budú napĺňané v nadväznosti na ukončenie jednotlivých programov z úrovne EK a prijatie záverečných platieb aj v nasledujúcich rokoch.

V roku 2024 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie za štrukturálne operácie

MF SR vo výške 471 012 tis. eur za Program Slovensko, Program Rybné hospodárstvo

a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027). Rozpočet bol upravený na úroveň 382 259 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch. Príjmy boli naplnené v roku 2024 vo výške 382 259 tis. eur.

V roku 2024 boli naplnené aj príjmy za 2. programové obdobie za program Výskum a vývoj vo výške 12 053 tis. eur v nadväznosti na prijatie záverečnej platby z EK.

Prostriedky za štrukturálne operácie MPSVR SR neboli rozpočtované z dôvodu ukončenia 3. programového obdobia Operačného programu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb. Rozpočet príjmov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 22 764 tis. eur a naplnenie príjmov bolo na úrovni 19 530 tis. eur. Zvyšné prostriedky neboli zaviazané z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie vo výške 9 333 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu

a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). V roku 2024 nedošlo k úprave rozpočtu ani k skutočnému naplneniu príjmov. Dôvodom bolo vyplatenie len zálohových platieb, pri ktorých nedošlo k ich zúčtovaniu na úrovni platobného orgánu MV SR.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2024 rozpočtované za 3. programové obdobie za Program rozvoja vidieka vo výške 115 166 tis. eur a za 4. programové obdobie za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka vo výške 641 728 tis eur.

Legislatíva EÚ umožňuje prostriedky 3. programového obdobia čerpať až do 31.12.2025.

Rozpočet príjmov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na výšku 918 003 tis. eur a príjmy boli naplnené v roku 2024 vo výške 918 003 tis. eur a budú napĺňané aj v nasledujúcich rokoch.

Tabuľka 40 - Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ (prostriedky EÚ, zahraničné granty)

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

371 783

369 382

115 166

147 693

32 527

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

124 883

641 728

770 310

128 582

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

371 783

494 265

756 894

918 003

161 109

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

2 786

11 365

12 053

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

1 743 444

3 597 597

1 865 524

Program Slovensko a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 4. programové obdobie

459 912

382 259

-77 653

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)*

26 442

31 436

28 122

Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR)**

11 100

-11 100

Štrukturálne operácie - MF SR

1 772 672

3 640 398

471 012

2 287 958

1 816 946

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

2 186

7 333

19 530

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

2 186

7 333

19 530

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021-2027

9 333

-9 333

Štrukturálne operácie - MV SR

9 333

-9 333

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

2 146 641

4 141 996

1 237 239

3 225 491

1 988 252

Zdroj: MF SR

3.4.2Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ

Vo väzbe na príjmy z prostriedkov EÚ sa v štátnom rozpočte rozpočtujú výdavky za prostriedky EÚ a k nim zodpovedajúce výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

Výdavky z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni riadiacich / sprostredkovateľských orgánov s platobnou funkciou a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Schválený rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ na rok 2024 bol vo výške 1 237 239 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 471 012 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 9 333 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 756 894 tis. eur), teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ.

Rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ bol v roku 2024 upravený na úroveň 3 009 658 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 2 074 297 tis. eur, štrukturálne operácie MPSVR SR vo výške 719 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 933 466 tis. eur).

Skutočné čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ bolo vo výške 3 009 658 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 2 074 297 tis. eur, štrukturálne operácie MPSVR SR vo výške 719 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 933 466 tis. eur).

Prostriedky za štrukturálne operácie – MF SR už neboli rozpočtované za 3. programové obdobie v dôsledku ukončenia obdobia oprávnenosti k 31.12.2023, avšak preplatenie realizovaných výdavkov z úrovne platobnej jednotky prijímateľom pokračovalo aj v roku 2024. Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedky nadčerpania z VPS v kapitole MH SR, z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky a presunov alokácií operačných programov a platobných jednotiek v dôsledku ukončovania programového obdobia 2014 – 2020 na úroveň 1 364 174 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2024 vo výške 1 364 174 tis. eur.

Výdavky za 3. programové obdobie na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID realizované prostredníctvom kapitol MIRRI SR, MŠVVM SR a MPSVR SR boli vo výške 66 951 tis. eur, výdavky na opatrenia súvisiace s rastom cien energií realizované prostredníctvom kapitoly MH SR boli vo výške 436 652 tis. eur (z toho opatrenia pre domácnosti boli vo výške 428 133 tis. eur a opatrenia pre subjekty verejnej správy boli vo výške 8 519 tis. eur) a výdavky na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitol MIRRI SR a MPSVR SR boli vo výške 9 030 tis. eur.34

V roku 2024 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie za štrukturálne

operácie MF SR vo výške 471 012 tis. eur za Program Slovensko, Program Rybné

hospodárstvo a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027). Rozpočet bol upravený na úroveň 710 123 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2024 vo výške 710 123 tis. eur.

34 Skutočnosť na úrovni vybraných jednorazových titulov predstavuje reálne čerpanie na základe predložených žiadostí o platbu prijímateľom. Skutočnosť v rámci týchto výdavkových skupín uvedená v časti 3.4.3 Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do Európskej únie predstavuje čerpanie na úrovni výdavkov v súhrnných žiadostiach o platbu, schválených certifikačným/platobným orgánom.

Výdavky za 4. programové obdobie na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitol MV SR, MPSVR SR a MD SR boli vo výške 22 743 tis. eur.32

Prostriedky za štrukturálne operácie MPSVR SR neboli rozpočtované z dôvodu ukončenia 3. programového obdobia Operačného programu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb. Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 719 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 719 tis. eur.

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie vo výške 9 333 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 1 176 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 1 176 tis. eur.

Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na výšku 933 466 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov v roku 2024 bolo vo výške 933 466 tis. eur.

Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov za prostriedky EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2024 vyčlenené pre kapitoly, ktoré sú riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom s platobnou funkciou a Pôdohospodárska platobná agentúra, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ.

Tabuľka 41 - Výdavky za prostriedky EÚ

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

429 555

381 232

115 166

163 206

48 040

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

124 883

641 728

770 260

128 533

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

429 555

506 115

756 894

933 466

176 573

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

1 746 097

4 302 980

1 333 480

Program Slovensko a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 4. programové obdobie

42 191

459 912

709 775

249 862

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)

26 475

30 600

30 694

Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR)

11 100

348

-10 752

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Štrukturálne operácie - MF SR

1 772 572

4 375 771

471 012

2 074 297

1 603 284

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

1 188

25 075

719

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

1 188

25 075

719

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021-2027

9 333

1 176

-8 157

Štrukturálne operácie - MV SR

9 333

1 176

-8 157

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

2 203 315

4 906 961

1 237 239

3 009 658

1 772 419

Zdroj: MF SR

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR

Schválený rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR na rok 2024 bol vo výške 325 208 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 300 779 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 18 246 tis. eur, zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 133 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík vo výške 50 tis. eur).

Rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR bol v roku 2024 upravený na úroveň 538 590 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 523 084 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 9 039 tis. eur a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 442 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík vo výške 25 tis. eur).

Skutočné čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR bolo vo výške 538 589 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 523 083 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 9 039 tis. eur a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 442 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 25 tis. eur).

Tabuľka 42 - Celkový prehľad spolufin. zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ (štrukturálne operácie, poľnohospodárske fondy)

396 427

724 210

300 779

523 083

222 304

Spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ (EÚS, LIFE+)

6 019

5 677

18 246

9 039

-9 207

Spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (EHP, NFM, ŠFM)

2 373

1 377

6 133

6 442

309

Spolu

404 819

731 264

325 158

538 564

213 406

Vnútorné politiky EÚ

4 676

325

-25

Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)

409 495

731 589

325 208

538 589

213 381

Zdroj: MF SR

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ

Prostriedky za štrukturálne operácie – MF SR už neboli rozpočtované za 3. programové obdobie v dôsledku ukončenia obdobia oprávnenosti k 31.12.2023, avšak preplatenie realizovaných výdavkov z úrovne platobnej jednotky prijímateľom pokračovalo aj v roku 2024. Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky a presunov alokácií operačných programov a platobných jednotiek v dôsledku ukončovania programového obdobia 2014 – 2020 na úroveň 251 378 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov v roku 2024 bolo vo výške 251 377 tis. eur.

Výdavky za 3. programové obdobie na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID realizované prostredníctvom kapitol MIRRI SR, MŠVVM SR a MZ SR boli vo výške 4 682 tis. eur a výdavky na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitoly MPSVR SR boli vo výške 2 716 tis. eur. 35

V roku 2024 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie za štrukturálne operácie

MF SR vo výške 119 352 tis. eur za Program Slovensko, Program Rybné hospodárstvo

a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027). Rozpočet bol upravený na úroveň 106 294 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch. Skutočné čerpanie výdavkov v roku 2024 bolo vo výške 106 294 tis. eur.

Výdavky za 4. programové obdobie na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitol MPSVR SR a MD SR boli vo výške 811 tis. eur33.

Prostriedky za štrukturálne operácie MPSVR SR neboli rozpočtované z dôvodu ukončenia 3. programového obdobia Operačného programu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb. Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 100 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 100 tis. eur.

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie vo výške 2 356 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 392 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 392 tis. eur.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2024 rozpočtované za 3. programové obdobie za Program rozvoja vidieka vo výške 5 750 tis. eur a za 4. programové obdobie za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka vo výške 173 321 tis. eur. Legislatíva EÚ umožňuje prostriedky 3. programového obdobia čerpať až do 31.12.2025.

Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o presuny z dôvodu zmeny účelu použitia v rámci

35 Skutočnosť na úrovni vybraných jednorazových titulov predstavuje reálne čerpanie na základe predložených žiadostí o platbu prijímateľom. Skutočnosť v rámci týchto výdavkových skupín uvedená v časti 3.4.3 Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do Európskej únie predstavuje čerpanie na úrovni výdavkov v súhrnných žiadostiach o platbu, schválených certifikačným/platobným orgánom.

prechodnej vnútroštátnej pomoci na výšku 164 920 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2024 vo výške 164 920 tis. eur.

Tabuľka 43 - Výdavky spolufin. zo ŠR k prostriedkom EÚ

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

68 342

55 608

5 750

53 492

47 742

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

38 748

173 321

111 428

-61 893

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

68 342

94 356

179 071

164 920

-14 151

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

326 225

620 107

248 995

Program Slovensko a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 4. programové obdobie

7 458

117 964

106 242

-11 722

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)

1 650

1 822

2 382

Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR)

1 388

-1 336

Štrukturálne operácie - MF SR

327 875

629 387

119 352

357 671

238 319

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

210

467

100

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

210

467

100

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021 - 2027

2 356

392

-1 964

Štrukturálne operácie – MV SR

2 356

392

-1 964

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

396 427

724 210

300 779

523 083

222 304

Zdroj: MF SR

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

Schválený rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv na rok 2024 bol vo výške 24 379 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 18 246 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 133 tis. eur).

Rozpočet výdavkov bol v roku 2024 upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň na úroveň 15 481 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 9 039 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 442 tis. eur).

Skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 15 481 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 9 039 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 6 442 tis. eur).

Spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým z prostriedkov EÚ sa rozpočtuje v kapitolách zodpovedných za ich riadenie. Za programy európskej územnej

spolupráce, pri ktorých MF SR nie je certifikačným ani platobným orgánom sa rozpočtujú

prostriedky na spolufinancovanie v kapitole MIRRI SR, programy medziregionálnej

spolupráce v kapitole MH SR a za programy nadnárodnej spolupráce v kapitole MIRRI SR,

pričom rozpočtované prostriedky sú v celkovej výške 1 732 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2024 upravený na úroveň 4 787 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 4 787 tis. eur. Za Program LIFE+ sa rozpočtujú prostriedky na spolufinancovanie v kapitole

MŽP SR vo výške 16 514 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2024 upravený na úroveň 4 252 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 4 252 tis. eur.

Spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je alokované v kapitole VPS za programy Finančného mechanizmu EHP vo výške 627 tis. eur, NFM vo výške 373 tis. eur a ŠFM vo výške 5 133 tis. eur (z toho vo výške 614 tis. eur na spolufinancovanie projektov a vo výške 4 519 tis. eur na účel zabezpečenie predplatenia projektov). Rozpočet výdavkov bol v roku 2024 upravený na úroveň skutočného čerpania vo výške 627 tis. eur v prípade EHP a 373 tis. eur v prípade NFM. Rozpočet pre program ŠFM bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na výšku 5 442 tis. eur. Prostriedky boli poukázané na samostatný účet certifikačného orgánu MF SR vo výške 627 tis. eur v prípade EHP a 373 tis. eur v prípade NFM a 5 442 tis. eur na účet certifikačného orgánu MIRRI SR v prípade ŠFM.

Tabuľka 44 – Spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Finančný nástroj pre životné prostredie LIFE + (2. a 3. programové obdobie)

3 118

2 599

16 514

4 252

-12 262

Programy EÚS (3. a 4. programové obdobie)

2 901

3 078

1 732

4 787

3 055

Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým z prostriedkov EÚ

6 019

5 677

18 246

9 039

-9 207

Finančný mechanizmus EHP

761

931

627

Nórsky finančný mechanizmus

1 612

446

373

Švajčiarsky finančný mechanizmus

5 133

5 442

308

Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

2 373

1 377

6 133

6 442

309

Spolu

8 392

7 054

24 379

15 481

-8 898

Zdroj: MF SR

Spolufinancovanie k prostriedkom na spolufinancovanie Vnútorných politík EÚ (fondy pre oblasť vnútorných záležitostí na roky 2014 – 2020) sa rozpočtuje v kapitole zodpovednej za ich riadenie, ktorou je MV SR vo výške 50 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2024 upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle §8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 25 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 25 tis. eur.

Plnenie príjmov z prostriedkov EÚ a čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ je uvedené v tabuľke č. 17. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv bez vnútorných politík EÚ je uvedené v tabuľke č. 18.

3.4.3Zhrnutie čerpania záväzkov programových období36 po vstupe SR do EÚ

Slovenská republika v roku 2024 realizovala výdavky v rámci 3. programového obdobia 2014 – 2020 a 4. programového obdobia 2021 – 2027.

V rámci 3. programového obdobia 2014 – 2020 z celkového záväzku 10 operačných programov vyčerpala SR na národnej úrovni k 31.12.2024 prostriedky EÚ vo výške 14 531 802 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,21 % z celkovej alokácie záväzku.

Implementáciu a čerpanie aj v r. 2024 ovplyvnila zmena legislatívy EÚ vo vzťahu k možnosti preplácania 100 % deklarovaných výdavkov zo strany EK. Uvedené malo pozitívny dopad na príjmy z EK a na plnenie pravidla n+3.37

Ku koncu roka 2024 boli na národnej úrovni schválené všetky výdavky predložené na certifikačný orgán a väčšina z nich bola aj deklarovaná na EK. V súlade s nariadením EP a Rady (EÚ) č. 2024/795 z 29.02.2024, ktoré o. i. umožnilo posuny termínov záverečných žiadostí o platbu a záverečného balíka uistenia, bude pokračovať deklarovanie výdavkov na EK aj v roku 2025 a spracovanie záverečných Účtov v rokoch 2025 a 2026 za účelom uzatvorenia PO 2014 – 2020 s EK.

Zo zdrojov určených na elimináciu dopadov COVID-19 (vo výške 1 105 062 tis. eur) bolo na národnej úrovni vyčerpaných 1 279 647 tis. eur za EÚ zdroj, čo predstavuje 115,80 % podiel presunutých zdrojov. Zároveň boli prijaté a financované ďalšie opatrenia vo výške 102 359 tis. eur. V priebehu roka 2024 došlo k nárastu čerpania o 25 249 tis. eur.

V rámci dodatočnej alokácie iniciatívy REACT-EU na eliminovanie dopadov pandémie bolo vyčerpaných 716 495 tis. eur za EÚ zdroj, čo predstavuje 99,20 % z celkovej alokácie (722 253 tis. eur). V priebehu roka 2024 došlo k nárastu čerpania o 204 410 tis. eur.

Z celkovej alokácie 339 559 tis. eur vyčlenenej na iniciatívu CARE a FAST CARE, zameranej na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s vojnovým konfliktom na Ukrajine bolo vyčerpaných 328 340 tis. eur za EÚ zdroj, čo predstavovalo čerpanie na úrovni 96,70 %. V priebehu roka 2024 sa zvýšilo čerpanie o 51 095 tis. eur.

Za účelom riešenia problémov spojených s extrémnym nárastom cien energií prijala EK iniciatívu SAFE, v rámci ktorej EK umožnila poskytnúť pomoc pri úhrade nákladov na spotrebu energie v prípade zraniteľných domácností a využiť tak zostávajúce nevyčerpané zdroje EÚ.

Na základe analýzy bola ako najvhodnejšie opatrenie pre podporu v rámci iniciatívy SAFE identifikovaná kompenzácia zvýšených nákladov na dodávky plynu, prípadne elektriny pre zraniteľné domácnosti. Zdroje SAFE boli použité na preplatenie kompenzácií rozdielu medzi trhovou cenou energie a limitom určeným vládou Slovenskej republiky, ktoré boli poskytované dodávateľom energií zo štátneho rozpočtu.

Opatrenia SAFE boli realizované prostredníctvom národných projektov v rámci troch operačných programov - OP Kvalita životného prostredia, Integrovaný regionálny operačný program a OP Integrovaná infraštruktúra, kde jediným prijímateľom pre tieto OP bolo Ministerstvo hospodárstva SR.

36 Údaje len za fondy ERDF, ESF, ESF+, KF, FST, ENRAF.

37 V zmysle pravidla n+3 je potrebné deklarovať na EK do 31. decembra tretieho rozpočtového roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku za operačný program (čl. 136 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013).

K 31.12.2024 bolo z alokácie vyčlenenej na iniciatívy SAFE celkovo vyčerpané finančné prostriedky vo výške 936 735 tis. eur za EÚ zdroj, čo predstavuje čerpanie na úrovni 90,62 %. V priebehu roka 2024 došlo k nárastu čerpania o 436 652 tis. eur.

Tabuľka 45 - Prehľad čerpania iniciatívy SAFE k 31.12.2024

Operačný program

Alokácia (v tis.)

Čerpanie (v tis.)

Podiel čerpania

OP II

574 819

501 618

87,27 %

IROP

10 000

8 519

85,19 %

OP KŽP

448 912

426 598

95,03 %

Spolu

1 033 731

936 735

90,62 %

Zdroj: ITMS2014+, MIRRI SR

V rámci 4. programového obdobia 2021 – 2027 boli z celkovej alokácie 12 794 783 tis. eur (Program Slovensko, Interact IV, Interreg SK CZ, Interreg SK AT a Program Rybné hospodárstvo 2021 - 2027) k 31.12.2024 schválené prostriedky vo výške 390 126 tis. eur (za zdroj EÚ), čo predstavuje čerpanie na úrovni 3,05 %. Prvý míľnik vo výške 1 548 182 tis. eur sa bude odpočtovať k 31.12. 2025 za Program Slovensko a programy európskej územnej spolupráce.

Vo februári 2024 bola nariadením EP a Rady (EÚ) č. 2024/795 zriadená Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len STEP), ktorej cieľom je podpora vývoja a výroby kritických technológií v celej EÚ a ochrana a posilnenie ich príslušných hodnotových reťazcov. V rámci Programu Slovensko bude vytvorená nová priorita s alokáciou vo výške 231 782 tis. eur. Z dôvodu presunu alokácii sa zníži nárok na štátny rozpočet, keďže miera spolufinancovania pre vyhradenú prioritu STEP je 100 %.

Tabuľková príloha k hotovostnému plneniu ŠR

Tab. č. 1

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2024

Tab. č. 2

Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2024

Tab. č. 3

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2024

Tab. č. 4

Príjmy kapitol ŠR za rok 2024 – záväzné ukazovatele

Tab. č. 5

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR za rok 2024

Tab. č. 6

Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2024

Tab. č. 7

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2024

Tab. č. 8

Bežné transfery za rok 2024

Tab. č. 9

Kapitálové výdavky za rok 2024

Tab. č. 10

Finančné operácie na samostatných účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2024

Tab. č. 11

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2024

Tab. č. 12

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2024

Tab. č. 13

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2024

Tab. č. 14

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2024

Tab. č. 15

Čerpanie rezervy predsedu vlády SR za rok 2024

Tab. č. 16

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2024

Tab. č. 17

Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR

Tab. č. 18

Prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ podľa kapitol ŠR

Tab. č. 19

Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2024

Tab. č. 20

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2024 a 2023

Tab. č. 21

Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2024

Tab. č. 22

Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2024

Tab. č. 23

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2024

Tab. č. 24

Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2024

Tab. č. 25

Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2024

Tab. č. 26

Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2024

Tab. č. 27

Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2024

Tab. č. 28

Systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe za rok 2024

Tab. č. 29

Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2024

Tab. č. 30

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2024

Tab. č. 31

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2024

Tab. č. 32

Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2024

Tab. č. 33

Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien za rok 2024

Tab. č. 34

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác za rok 2024

Tab. č. 35

Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí za rok 2024

Tab. č. 36

Rezerva na mzdy a poistné za rok 2024