Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2025
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii
právneho predpisu. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ ZÁSADY a) riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, b) hroziaci úpadok a povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka, c) oddlženie fyzickej osoby a d) register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“). Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií. podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2)
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3)
fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa odseku 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi vrátane ich zábezpeky. (5) Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy, bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, inštitúciou elektronických peňazí, poisťovňou, zaisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, obchodníkom s cennými papiermi, burzou cenných papierov alebo centrálnym depozitárom cenných papierov a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora. odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti tomuto uzneseniu je oprávnená podať odvolanie Sociálna poisťovňa.
Začatie konkurzného konania (1) Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; súd neodmietne návrh len z dôvodu chýbajúcich údajov v prílohách, ktoré nemajú vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí návrhu. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri. (2) Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril. (3) Konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania. (4) Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania. (5) Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke5)
alebo v pobočke zahraničnej banky,6)
štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7)
alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,8)
d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy podľa osobitného predpisu8aa)
a rozhodnutie o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy dlžníka zapísať do obchodného registra. (6) Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí. Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky (1) Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. (2) Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka (1) Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. (2) Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodne o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak súd vyhlási konkurz, ustanoví ho za správcu. Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa (1) Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil
1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní,
1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri, konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
(3) Proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania. (4) Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie, zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. (5) Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v insolvenčnom registri bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. (1) Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75
sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. (2) Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený. (3) Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia d) sa vznik budúcej pohľadávky alebo pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, stal nemožným, e) prihláška navrhovateľa alebo veriteľa, ktorý pristúpil do konkurzného konania podľa § 24
ods. 2
, nebola podaná v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, f) došlo k späťvzatiu prihlášky u správcu, g) došlo k zániku pohľadávky, alebo h) súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti. (3) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá zakladá zánik jeho účastníctva. (4) Ak tento zákon neustanovuje inak, správca na základe skutočnosti podľa odseku 2 bezodkladne vyznačí zmenu účastníka v zozname pohľadávok. Ak nastanú pochybnosti o tom, či veriteľ má byť vedený v zozname pohľadávok alebo v akom rozsahu, rozhodne súd aj bez návrhu. (5) Proti uzneseniu súdu podľa odseku 4 druhej vety je prípustné odvolanie, ktoré môže podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo. PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHĽADÁVOK
(1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva u správcu v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac)
prihláška sa podáva u správcu elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad)
Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného predpisu.8ac). Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
(4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate. (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2
a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, (14) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (15) Ak veriteľovi, ktorý poprel pohľadávku iného veriteľa, zaniklo postavenie účastníka konania bez právneho nástupcu, súd konanie preruší a vyzve správcu, aby podal v lehote nie kratšej ako 30 dní návrh na pokračovanie v konaní. Ak správca v určenej lehote nepodá návrh na pokračovanie v konaní, na popretie pohľadávky iného veriteľa podľa prvej vety sa neprihliada a súd konanie zastaví.
(15 16) Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. (16 17) Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. (17 18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci v konaní podľa odseku 8 sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (18 19) Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur. (19 20) Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 6 písm. b) a odseku 10 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c)
(20 21) Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 6 a 10 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v insolvenčnom registri číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 6 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 6 a 10 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi. Priznanie hlasovacích práv (1) Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o a) pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností. (2) Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu. (3) Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. (4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. (5) Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok. VERITEĽSKÉ ORGÁNY A SPRÁVCA
Prvý oddiel
Veriteľské orgány
Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov prostredníctvom insolvenčného registra. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených pohľadávok volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor. Zvolanie schôdze veriteľov (1) Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 písm. a)
. (2) Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti. (3) Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností. (4) Lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. (5) Správca môže požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia požiadať správcu o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov.
(6) Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak. (1) Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník. (2) Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze. (3) Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. (4) Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona1a)
(ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu. (5) Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. (6) O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený, správca zverejní v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Zápisnicu je predseda schôdze veriteľov povinný najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov predložiť správcovi; správca zápisnicu zaeviduje v insolvenčnom registri.
(7) Správca sprístupní na požiadanie každému veriteľovi prihlásenej pohľadávky za úhradu vecných nákladov kópiu audiovizuálneho záznamu schôdze veriteľov. (8) Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, na ktorej bol prítomný súd a audiovizuálny záznam bol vyhotovený, môže súd o námietke rozhodnúť bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne. Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu (1) Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len ak a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, b) hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv alebo c) výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov. (2) Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa osobitného predpisu9)
(ďalej len „zoznam správcov“). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu nie je schválený. (3) Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov. (4) Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov. Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak a) novému správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka,
b) ide o konanie, v ktorom sa ustanovuje správca náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo správcov zapísaných v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov, a správca schválený schôdzou veriteľov nie je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný, alebo
c) neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. (5) Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.
(5 6) Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov. (1) Ak to považuje súd za potrebné, môže pred konaním prvej schôdze veriteľov ustanoviť dočasný veriteľský výbor, ktorý bude vykonávať funkciu veriteľského výboru do konania prvej schôdze veriteľov. Dočasný veriteľský výbor má troch alebo piatich členov. Členov dočasného veriteľského výboru určí súd tak, aby v ňom boli zastúpení najmä relevantní veritelia,9aa)
a aby v ňom boli primerane zastúpení zabezpečení a nezabezpečení veritelia. Funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, ktorá bola zastavená a v ktorej bol ustanovený veriteľský výbor, veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii. (2) Zánikom funkcie člena dočasného veriteľského výboru nezaniká pôsobnosť veriteľského výboru. Ak je to potrebné, súd môže člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť. rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.
(1) Ak prvá schôdza veriteľov nie je uznášaniaschopná alebo nezvolí veriteľský výbor, pôsobnosť veriteľského výboru až do riadneho zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. (2) Ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod troch, pôsobnosť veriteľského výboru prechádza na súd až do zvolenia minimálneho počtu členov veriteľského výboru ustanoveného zákonom. § 39
Neustanovenie veriteľského výboru
Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, v konkurze sa až do ustanovenia veriteľského výboru postupuje bez veriteľského výboru; to neplatí, ak súd určil, že bude vykonávať funkciu veriteľského výboru v plnom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý určil, do ustanovenia veriteľského výboru.. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený.
Druhý oddiel
Správca
(1) Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. (2) Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. Odvolanie a výmena správcu (1) Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom9)
alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.9)
Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok. (2) Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom9)
je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá. (3) V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia nového správcu. (4) Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 až 4
5 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov. (5) Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie. (6) Ak správca zomrie, súd správcu bez zbytočného odkladu odvolá a ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1
; pri vykonávaní funkcie správcu vo viacerých konkurzných konaniach súd ustanoví totožného správcu do všetkých týchto konaní. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú. (1) Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd po zverejnení zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok. (2) Paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. ÚČINKY VYHLÁSENIA KONKURZU A ODPOROVATEĽNÉ PRÁVNE ÚKONY
Prvý oddiel
Účinky vyhlásenia konkurzu
Nakladanie s majetkom úpadcu správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.
(5) Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie. (6) Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku. Výhrada vlastníctva a finančný lízing (1) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy. (2) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný. (3) Správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie. (4) Ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva. (1) Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a)
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu. (2) Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu1a)
voči inštitúcii podľa osobitného predpisu,9a)
sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok podriadenosti podľa osobitného predpisu1a)
dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.
(3) Nekapitálové cenné papiere podľa osobitného predpisu9b)
sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov, považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. (2) Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu,8a)
daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2
, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48
. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. (3) Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán. (4) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. (5) Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Výkon rozhodnutia a exekúcia Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Exekúcia predajom nehnuteľností (1) Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu,10)
súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona. (2) Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata11)
správcovi. (3) Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom z neho. (1) Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu a okrem záložného práva zriadeného správcom; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku. (2) Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok. (3) Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva. (4) Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona. d) na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie príslušným súdom. (4) Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu. (5) Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu. (1) Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. (2) Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. (3) Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. (4) Proti spriaznenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.
(4 5) Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby. Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu.11a)
Projekt premeny, projekt cezhraničnej premeny a projekt cezhraničnej zmeny právnej formy úpadcu podliehajú písomnému súhlasu správcu. Premenu, cezhraničnú premenu a cezhraničnú zmenu právnej formy možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom správcu. Odporovateľné právne úkony
Právo odporovať právnemu úkonu (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a
ods. 1
platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1
platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
(7) V konkurze podľa § 107a ods. 1
má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ. Následky neúčinných právnych úkonov (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Vrátenie vzájomného plnenia Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo. Vydanie obohatenia z podstaty Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty; nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate. Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla. ZISTENIE A SPÍSANIE MAJETKU
Prvý oddiel
Majetok podliehajúci konkurzu
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát. Oddelená podstata zabezpečeného veriteľa Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie právo“), b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)
] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa. jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.
(4) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu, až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu. Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa. Majetok nepodliehajúci konkurzu (1) Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu,13)
ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.14)
(2) Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok,14a)
podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. d)
. Druhý oddiel
Zistenie majetku
(1) Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. (2) Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu. prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
(2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. (4) Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. (5) Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2
poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. (6) Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.14b)
(1) Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)
Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť týkajúcu sa účtov dlžníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien. (2) Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.16)
(3) Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov. (4) Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
(2) Súpis je správca povinný vyhotoviť v insolvenčnom registri do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný pravidelne aktualizovať, vrátane zaevidovania každej zmeny v súpise. (1) Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu. (2) Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia. (3) Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou. (4) Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate. (5) Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty celého súboru majetku. zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.
(2) Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. (3) Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. (4) Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zaevidovania tejto skutočnosti v insolvenčnom registri neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a
, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1
. SPRÁVA A SPEŇAŽOVANIE MAJETKU
Prvý oddiel
Príslušný orgán a jeho oprávnenia
(1) Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. (2) Príslušným orgánom na účely tohto zákona je a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu, b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,
c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty, e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d). Oprávnenia príslušného orgánu (1) Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti, e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1
alebo ods. 5
, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu. (2) Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu; koná v mene a na účet dedičov. (3) Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez insolvenčný register. (4) Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva. (5) Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo. Na základe údajov zo zoznamu pohľadávok zverejnenom v insolvenčnom registri možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. OSOBITNÉ KONKURZNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
Osobitné ustanovenia o malom konkurze
(1) Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu. (2) Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo z dôvodu podľa § 19 ods. 4
, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy. (3) Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať v mene dlžníka elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Ustanovenie § 12 ods. 1
a 5
prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť. Návrh na vyhlásenie malého konkurzu nemožno vziať späť. (4) Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu. Zánik funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu Po začatí konkurzného konania funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka nezanikne skôr ako ukončením tohto konkurzného konania, iba ak jediný štatutárny orgán alebo aj posledný člen štatutárneho orgánu dlžníka zomrie alebo zanikne; to platí primerane aj na funkciu likvidátora.
(2) Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd ho ustanoví za správcu; náhodný výber pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa v takom prípade nepoužije. Vyhlásenie malého konkurzu (1) Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou, b) dlžník má ustanovený štatutárny orgán, c) štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri, d) bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu, e) dlžník v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vyhlásenie malého konkurzu neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2
alebo ods. 4
ods. 5 Obchodného zákonníka, f) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur, g) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur, h) vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy a i) návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka. (2) Ak má návrh na vyhlásenie malého konkurzu nedostatky, súd v lehote podľa odseku 1 uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri. súd ustanoví správcu z malého konkurzu. Úkony vykonané správcom počas malého konkurzu tým nie sú dotknuté.
(2) Pri splnení predpokladov podľa odseku 1 súd vyhlási konkurz podľa prvej hlavy aj vtedy, ak bol malý konkurz zrušený a dlžník nebol vymazaný z obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra, do ktorého sa zapisuje. (3) Veriteľ, ktorý sa prihlásil v malom konkurze, sa považuje za prihláseného veriteľa aj v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy; takémuto veriteľovi nepatrí právo popierať pohľadávky už zistené v malom konkurze. (4) Veritelia, ktorým vznikli pohľadávky týkajúce sa úhrady nákladov malého konkurzu sa do konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy neprihlasujú a správca ich nároky uspokojí v poradí zodpovedajúcom povahe ich nárokov ako pohľadávky proti podstate. (1) Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 eur, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur. (2) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok. (3) Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11a
uložením pokuty podľa odseku 1 nie je dotknutá. (4) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. (5) Ustanovenie § 11 ods. 2 sa v konkurze vyhlásenom podľa tohto oddielu nepoužije.
Vylúčenie štatutárneho orgánu (1) Súd na návrh prihláseného veriteľa, správcu, zamestnanca úpadcu alebo orgánu verejnej moci určí, že štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu porušil svoje povinnosti počas malého konkurzu ak, bez vážneho dôvodu neposkytoval správcovi súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať alebo riadne nevykonával svoju pôsobnosť počas malého konkurzu. (2) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je rozhodnutím o vylúčení.14b)
Druhý oddiel
Konkurzné ustanovenia súvisiace s trestným konaním
f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. (3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. (4) Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou. POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE
Návrh na povolenie reštrukturalizácie (1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. (2) Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil. (3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil. (4) Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, počas ktorej nastal úpadok dlžníka, nedôjde k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu,22e)
návrh na povolenie reštrukturalizácie možno podať najskôr po uplynutí dvoch rokov od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. (1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť b) zoznam majetku dlžníka, c) zoznam záväzkov dlžníka, d) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, (2) Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí podľa odseku 1 uznesením zastaví. Začatie reštrukturalizácie (1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia je povolená zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v insolvenčnom registri. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne. (3) Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b)
zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi. (4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1
a § 124 ods. 4
. ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII
Účastníci reštrukturalizačného konania (1) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. (2) Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka (ďalej len „akcionár dlžníka“). (3) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. (4) Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa § 24
ods. 4
a § 25 až 27
použijú primerane. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
(2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488
Občianskeho zákonníka
bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. (3) Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. (4) Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. (5) Veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo, môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku. Prihláška sa podáva u správcu; to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.8ac)
Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Prihláška sa musí podať do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie spôsobom podľa § 28 ods. 2, inak sa na prihlášku neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6
sa použije primerane. (1) Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8
sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku. (2) Ustanovenia § 30
a 31
sa použijú rovnako. (3) Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada. nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
(3) Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru. Na účely uznášaniaschopnosti sa takto hlasujúci veritelia považujú za prítomných.
(3 4) Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. (4 5) Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu. (5 6) O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia prijatých uznesení veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Ak bol návrh plánu schválený, je prílohou zápisnice. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru a bezodkladne ju zasiela správcovi, ktorý je zaeviduje v insolvenčnom registri. (6) O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica; ak sa zasadnutie veriteľského výboru uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, predseda veriteľského výboru vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných členov veriteľského výboru. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Ak bol návrh plánu schválený, je prílohou zápisnice. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Zápisnicu a audiovizuálny záznam, ak bol vyhotovený, predseda veriteľského výboru bezodkladne zasiela správcovi. Správca zápisnicu a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je audiovizuálny záznam uložený, zaeviduje v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.
DOHĽAD SPRÁVCU A SÚDU POČAS REŠTRUKTURALIZÁCIE
(1) Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75
sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. (1) Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník. (2) Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca. § 133
Predloženie plánu
Plán vypracuje a vypracovaný plán predloží prostredníctvom špecializovaného portálu na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.
(1) Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze. (2) Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu dlžník je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť. (3) Predkladateľ plánu Dlžník je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi alebo dlžníkovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu alebo dlžníka je predkladateľ plánu dlžník povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť. (4) Dlžník je povinný poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať zabezpečiť stanovenie hodnoty majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, znaleckým posudkom. a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.
(3) Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné. (1) Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne. (2) Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu. Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej len „nový úver“). Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora. SCHVAĽOVANIE PLÁNU
Lehota na predloženie plánu Záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru musí byť dostupný na špecializovanom portáli najneskôr do 120 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu dlžníka môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.23)
(6) Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje správca do zápisnice o písomnom hlasovaní. (7) Dlžník je povinný po tom, čo uplynula lehota na podanie žiadosti o zmenu plánu, ale najneskôr tri dni pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, uložiť aktuálne znenie plánu na špecializovanom portáli. Ak dlžník plán upraví, je povinný bezodkladne aktualizovaný plán spolu s vysvetlením uložiť na špecializovanom portáli.
Priebeh schvaľovacej schôdze (1) Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave predkladateľ plánu dlžník odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená. (2) Predkladateľ plánu Dlžník môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo skupín veriteľov. (3) O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo. (4) Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, správca do dvoch dní zverejní deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej schôdze. (5) Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije. Väčšina potrebná na prijatie plánu (1) Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. (2) Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti. (3) Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,24)
sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci. (4) Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa nevyžaduje. (5) Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných hlasovacích práv. Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi správca a sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník prítomný na schvaľovacej schôdzi Správnosť listiny prítomných potvrdzuje svojim podpisom správca. Zápisnica zo schvaľovacej schôdze (1) O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze. (2) Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, odkaz na plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze. (3) Prílohu zápisnice tvorí Účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na plán
V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo v prípade povolenia ich reštrukturalizácie skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
Následky neúčinnosti plánu (1) V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu25)
počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. (2) V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule. (3) Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157
, b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158
, alebo c) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159
, d) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 159a ods. 2
, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159a
. (4) Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139
) započítajú. (5) Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu. Ak sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe na účel ich výmeny za pohľadávku, plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa má vymeniť za akcie alebo iné majetkové účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe. DOZORNÁ SPRÁVA
(1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (2) Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. (5) Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody. Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom (1) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b
a 166c
), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d
), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu, d) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom.
(2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia (1) Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.
(6) V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania. Povinné zastúpenie dlžníka Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a)
alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.25a)
KONKURZ
Návrh na vyhlásenie konkurzu (1) Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku
návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.
(1) Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
(1) Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku, ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník. Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom.25b)
(2) Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov. (3) Ustanovenie § 45a
platí rovnako. (4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka práce. (1) Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a
) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b
). (2) Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená. (3) Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. (4) Ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c
), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní. Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (1) Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
(2) Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. (3) Ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia § 167o ods. 3 až 5
sa použijú rovnako. Súpis majetku konkurznej podstaty (1) Správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis v insolvenčnom registri. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní; to platí aj o každej zmene súpisu. (2) Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu v lehote 60 dní od doručenia výzvy žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči. Ak lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu uplynie márne, má sa za to, že zapísanie majetku do súpisu je nesporné. (3) Ustanovenia § 76
a 77
sa použijú primerane. (1) Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ. (2) Ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. (3) Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.
(4) Speňažením zaťaženého majetku zanikajú iba zabezpečovacie práva prihláseného zabezpečeného veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva. (5) Výťažok správca bez zbytočného odkladu vydá prihláseným zabezpečeným veriteľom podľa poradia ich zabezpečovacích práv mimo rozvrh, ibaže sú tu spory, ktorými môže byť vydanie výťažku dotknuté. Na neprihlásené zabezpečovacie práva sa neprihliada. Z výťažku správca odpočíta svoju odmenu a náklady spojené so speňažením majetku. (6) Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku. (7) Ak oprávnená osoba (§ 167r
) so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Aká hodnota má byť poskytnutá do konkurznej podstaty, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady oprávnenej osoby (§ 167r
). Ak už takýto znalecký posudok bol správcom vyhotovený, vychádza sa z takéhoto znaleckého posudku. Ak takúto hodnotu poskytla oprávnená osoba (§ 167r
), správca bezodplatne prevedie zaťažený majetok na toho, kto takúto hodnotu poskytol. Náklady prevodu a odmeny správcu za prevod nesie nadobúdateľ zaťaženého majetku. Voči nadobúdateľovi zaťaženého majetku sa zabezpečený veriteľ môže domáhať len toho, čoho by sa mohol domáhať voči dlžníkovi. (8) Zabezpečený veriteľ, ktorý sa neprihlásil a ktorého zabezpečovacie právo viazne na majetku dlžníka, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa z odbornou starostlivosťou mohol dozvedieť o vyhlásení konkurzu, je povinný oznámiť správcovi výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená zo zaťaženého majetku. Za správnosť týchto údajov zodpovedá zabezpečený veriteľ. Správca pri posúdení hodnoty týchto tiarch vychádza z údajov oznámených zabezpečeným veriteľom. (9) Ak správca pri skúmaní majetkových pomerov dlžníka zistí, že na majetku dlžníka viazne zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je veriteľom dlžníka, bez zbytočného odkladu upovedomí zabezpečeného veriteľa o vyhlásení konkurzu. (10) Ak na zaťaženom majetku viazne aj iná ťarcha ako zabezpečovacie právo, znalecký posudok musí stanoviť aj hodnotu tejto ťarchy. Prihlasovanie a popieranie pohľadávok lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.
(2) Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady. (3) Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac, písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie. Speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt (1) Ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť; žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak sa to správcovi nepodarí ani do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu jedného mesiaca po zverejnení súpisu majetku, pohľadávky speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky zanikajú. (2) Pokiaľ je pohľadávka súčasťou konkurznej podstaty, premlčanie spočíva. Premlčanie pokračuje v plynutí, len čo pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Prípadné konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka podliehajúca konkurzu, súd alebo iný konajúci orgán preruší až do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu. (3) Iné majetkové hodnoty správca speňaží obdobne ako hnuteľné veci alebo pohľadávky. Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty (1) Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú. (2) Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom. (3) Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel bývalý manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny. vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí.
Účinky ochrany pred veriteľmi (1) Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§
166a
) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b
). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie. (2) Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jedenkrát písomne žiadať dražobníka o odklad dražby svojho obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí, dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.25e)
(3) Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky zanikajú skončením konania. Zostavenie návrhu splátkového kalendára (1) Správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví návrh splátkového kalendára v insolvenčnom registri. (2) Pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na a) pomer záväzkov k hodnote majetku, b) dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka, c) plnenie nedotknutých pohľadávok, d) úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov, e) príjmové možnosti dlžníka, f) zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka. (3) Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok. (4) Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby. b) nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka, c) nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka, d) nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára. (2) Plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár. (3) Plnenie splátkového kalendára pri pohľadávke zabezpečenej majetkom, ktorý patrí dlžníkovi, začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zániku zabezpečovacieho práva. Na neuspokojenú časť pôvodne zabezpečenej pohľadávky je dlžník povinný splniť veriteľovi kvótu určenú súdom. (4) Dlžník sa po určení splátkového kalendára môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej lehote splatnosti splátok. (5) Ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (§ 166a
), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť pohľadávku, však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára. Ak dlžník počas konania o určenie splátkového kalendára zomrie, súd konanie zastaví. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný. NIEKTORÉ PROCESNÉ USTANOVENIA
(1) Účastníkom konania je dlžník (úpadca). V konkurze sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí si v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V konaní o určení splátkového kalendára sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí podali voči návrhu splátkového kalendára námietky. (2) Účastníkom konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať a rozhodovať; tieto osoby sú účastníkmi konania len pre tú časť konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach a povinnostiach. základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia, ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.
(2) Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej republiky nevzťahujú. (3) Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí, že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku 1. (4) Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. KONKURZ FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ A ZÁVEREČNÉ VYROVNANIE ZISKOV A STRÁT Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií a záverečné vyrovnanie ziskov a strát
(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“) je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27)
Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu8a)
je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.8a)
(2) Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom štáte (ďalej len „zahraničná finančná inštitúcia“) zriadenej na území Slovenskej republiky, je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27)
(3) Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov.27)
Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú. (4) O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje. alebo povolení reštrukturalizácie nevedel alebo nemohol vedieť. Ustanovenie prvej vety sa rovnako vzťahuje na pohľadávku zabezpečenú takýmto zabezpečovacím právom.
(5) Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7)
alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5
nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol záväzok, ktorý zabezpečuje. (6) Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7)
alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa § 180 ods. 5
umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva po jeho vzniku. (7) Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (1) Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami, alebo prepravou alebo skladovacou kapacitou a zárukami pôvodu elektriny alebo iných komodít alebo obchodom s emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy. (2) Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.
(3) Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu1b)
nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. (4) Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7)
alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili a) orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie, c) banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti, e) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti, f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom, g) osoba podnikajúca v energetike podľa osobitného predpisu31a) alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
g h) iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až f ), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f) d), f) a g). Uspokojenie veriteľov v konkurze na majetok banky alebo pobočky zahraničnej banky (1) Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami pohľadávky z vkladov v tomto poradí: a) pohľadávky z krytých vkladov32a)
vrátane pohľadávok Fondu ochrany vkladov v rozsahu náhrad vyplatených vkladateľom podľa osobitného predpisu32b)
alebo v rozsahu prostriedkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa osobitného predpisu,32c)
b) pohľadávky z chránených vkladov32a)
fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov,32d)
ktoré prevyšujú úroveň krytia podľa osobitného predpisu,32e)
a pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte. (2) Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1
, avšak pred uspokojením pohľadávok podľa § 95 ods. 2
a zmluvných pokút podľa § 95 ods. 3
pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov,32f)
ktoré spĺňajú tieto podmienky: a) ich pôvodná zmluvná splatnosť je najmenej jeden rok,
b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi a
c) v zmluvnej dokumentácii, a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt, tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.
(3) Ak majú dlhové nástroje32f)
premenlivý úrok odvodený od všeobecne používanej referenčnej sadzby alebo ak nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú sa za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty na účely odseku 2 písm. b) len na základe uvedených charakteristík. (4) Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, tak z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok vrátane podriadených pohľadávok a nástrojov kapitálu Tier 232fa)
podľa odseku 5 sa uspokoja pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú v emisných podmienkach uvedené, že ide o trvalý finančný nástroj bez povinnosti jeho vyrovnania, a je v nich uvedená skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 podľa osobitného predpisu.32g)
(5) Pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 4 a po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok vrátane pohľadávok podľa § 95 ods. 2
a 3
sa uspokoja pohľadávky vyplývajúce z nástrojov kapitálu Tier 2. (6) Ak pohľadávka vyplýva z nástroja, ktorý je čo len čiastočne uznaný ako nástroj vlastných zdrojov podľa osobitného predpisu,32h)
celá pohľadávka sa uspokojí podľa odseku 4 alebo odseku 5. Konkurz finančnej inštitúcie so sídlom alebo pobočkami na území členských štátov
(1) Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský súd. (2) Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so sídlom v inom členskom štáte (ďalej len „európska finančná inštitúcia“). (3) Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. (1) Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona. (2) Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom má európska finančná inštitúcia sídlo. prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis „Výzva na prihlásenie pohľadávky. Dodržte lehoty.“, ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.
(2) Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis „Prihlásenie pohľadávky“ v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive. Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (1) Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca. (2) Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide o nehnuteľnosť. (3) Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa vedie príslušný verejný register. Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzal na území iného členského štátu. Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona. Uplatnenie práv k finančným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie. (1) Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. (2) Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva o obchode so spätným prevodom. (3) Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený. (4) V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu. (5) Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie. (1) Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo finančný nástroj, ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie. Ustanovenia § 188 až 193
sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií
(1) Pri konkurze na slovenskú finančnú inštitúciu príslušným orgánom podľa § 82 ods. 1
a § 83
až 85
je orgán dohľadu nad slovenskou finančnou inštitúciou, ak ide o prevádzkovanie alebo ukončenie prevádzkovania úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku patriaceho k podniku; to sa rovnako vzťahuje na prevod, nájom alebo zaťaženie úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku na účely ďalšieho prevádzkovania. (2) Ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, jej nesplatné záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu; to sa rovnako vzťahuje aj na splatnosť podmienených pohľadávok, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a ktoré vznikli pred ukončením prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu. Na predĺženie splatnosti a podmienky splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, elektronického dokumentu obsahuje údaje evidované v insolvenčnom registri. Elektronický document Obsah elektronických dokumentov, ktorý je doručený súdu ako príslušnému orgánu v konaní podľa predchádzajúcej vety, eviduje a zverejňuje v insolvenčnom registri súd, inak ho eviduje a zverejňuje v insolvenčnom registri správca alebo likvidátor. Zverejnenie elektronického dokumentu obsahu elektronického dokumentu nemá vplyv na účinky jeho doručenia príslušnému orgánu. Ak odsek 5 neustanovuje inak, elektronické dokumenty účastníkov konania a iných osôb, ktoré sú súčasťou podania doručeného súdu, správcovi alebo likvidátorovi v konaní podľa prvej vety, sa zverejnia aj vtedy, ak obsahujú inak nezverejňované údaje. (5) Súd, správca alebo likvidátor nezverejní elektronický dokument podľa odseku 4 alebo jeho časť, ak ide o hrubo urážlivé podanie alebo jeho časť, alebo ak by jeho zverejnením alebo zverejnením jeho časti mohla byť porušená povinnosť mlčanlivosti o údajoch chránených podľa osobitného predpisu33o)
alebo iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti; ak nastanú pochybností o zverejnení obsahu elektronického dokumentu alebo jeho časti rozhodne súd. Ak ide o záväzný pokyn príslušného orgánu správcovi, zverejňuje sa len informácia o vydaní záväzného pokynu. (6) Rozhodnutie alebo iný elektronický dokument súdu, správcu alebo likvidátora sa v insolvenčnom registri zverejní bezodkladne, najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, ako sa súd, správca alebo likvidátor dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie; rozhodnutie súdu sa zverejní najneskôr deň nasledujúci po dni jeho vydania. (7) Údaje zverejnené v insolvenčnom registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať. (8) Údaje zverejnené v insolvenčnom registri majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich vyhľadávanie a automatizované spracovanie. (9) Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje o konaniach podľa tohto zákona a osobitného zákona,1b)
a to najmä údaje o priemernej dĺžke týchto konaní, priemernej miere uspokojenia veriteľov a priemerných nákladoch týchto konaní. 10) Údaje podľa odseku 2 písm. c) a ďalšie informácie o konaniach podľa odseku 2 písm. c) sú zverejnené v insolvenčnom registri po dobu šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu oddlžením alebo od určenia splátkového kalendára.
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Splnomocňovacie ustanovenia Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví a) podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa, b) výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu, podľa § 206
, sa v registri úpadcov zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 písm. a) prvého až deviateho bodu a písm. b) a c). Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017 Konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2017. k úpravám účinným od 1. januára 2017
(1) Ustanovenia § 134 ods. 1
a § 154 ods. 1 písm. g)
a h)
sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2017, ak do 31. decembra 2016 nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu. (2) Na plán dlžníka schválený podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016 sa vzťahuje ustanovenie § 155a
v znení účinnom do 31. decembra 2016. k úpravám účinným od 1. marca 2017
(1) Konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. (2) Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017. (3) Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. (4) Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f
a 166g
sa v takom prípade použijú primerane. (5) Ak súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia. O rozhodnutie vo veci správca požiada bez zbytočného odkladu po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 k úpravám účinným od 1. júna 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023 Údaje a udalosti podľa tohto zákona sa začnú evidovať a zverejňovať v insolvenčnom registri od 1. októbra 2025. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2025 (1) Konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. (2) Súčasťou insolvenčného registra vedeného podľa predpisov účinných od 1. októbra 2025 sú aj údaje, ktoré boli zverejnené v registri úpadcov a v Obchodnom vestníku podľa predpisov účinných do 30. septembra 2025. „(3) Začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. (4) Ustanovenia § 197a až 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206b; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované.
(5) Plnenie zložené do úschovy podľa § 158 ods. 1 v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa uvoľní v prospech zložiteľa za podmienok ustanovených v § 158 ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 bez zbytočného odkladu.
(6) V konkurzoch a vyrovnaniach vedených podľa predpisov účinných do 30. júna 2005 podľa § 206, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. septembra 2025, je správca oprávnený speňažovať majetok spôsobom podľa § 92.
(7) Ustanovenie § 167j ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použije aj na konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025; ak bola výzva správcu podľa § 167j ods. 2 v znení účinnom do 30. septembra 2025 doručená do 30. septembra 2025, lehota na podanie
žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 167j ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 uplynie najskôr 31. decembra 2025.
(8) Ustanovenie § 167n ods. 1 v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použije aj na konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, ak dražba nebola ukončená a veriteľ zloží preddavok na náklady dražby do 31. októbra 2025.
(9) Bývalý manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorý je oprávnenou osobou podľa § 167r ods. 4 v znení účinnom od 1. októbra 2025, v konaniach, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, môže uplatniť právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty podľa § 167r ods. 2 alebo právo ponúknuť vec na predaj podľa § 167r ods. 5 prvýkrát 1. októbra 2025; lehota na uplatnenie práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty podľa § 167r ods. 2 a lehota na uplatnenie práva podľa § 167r ods. 4 začína plynúť najskôr 1. októbra 2025. Uplynutím lehoty podľa prvej vety zaniká právo bývalého manžela alebo spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý je oprávnenou osobou podľa § 167r ods. 4 v znení účinnom od 1. októbra 2025, vykúpiť majetok z konkurznej podstaty podľa § 167r ods. 2 a právo podľa § 167r ods. 4.
(10) Údaje podľa § 203b ods. 2 písm. c) a ďalšie informácie o konaniach podľa § 203b ods. 2 písm. c) v konaniach, ktoré začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, sú zverejnené v insolvenčnom registri do 30. septembra 2031.
§ 207
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe
. 1. zákon č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 471/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 92/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 197/1999 Z. z., zákona č. 281/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 411/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 646/2004 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z. z., 2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z.
, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 314/1999 Z. z.,
3. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb.
, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení vyhlášky č. 358/1996 Z. z., vyhlášky č. 21/1998 Z. z. a vyhlášky č. 389/2001 Z. z. Zákon č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 147 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb.“. 2. V § 147 ods. 4 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „so sídlom v členskom štáte“. 3. § 147 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú: „(7) Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorých má obchodník s cennými papiermi zriadenú pobočku, o zavedení nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(8) Na nútenú správu nad pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým možno zaviesť nútenú správu podľa tohto zákona, sa primerane vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad obchodníkom s cennými papiermi.“. 4. V § 148 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, v zahraničnom obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané úradom alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.“. 5. § 148 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú: „(9) Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(3) Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu120) podľa osobitného zákona. (4) Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu. (5) Zavedením nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi kupujúcim aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte kupujúcim aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu. (6) Zavedenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi predávajúcim aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte predávajúcim aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu. (7) Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov obchodníka s cennými papiermi v nútenej správe alebo veriteľov zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, nad ktorým je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo obchodníkovi s cennými papiermi odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.“. 8. § 154 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: „(3) Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4) Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktorý má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie.“.
9. Za § 173b sa vkladá § 173c, ktorý znie: Konania o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov platných k 30. júnu 2005.“. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2006. Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 7/2005 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11. 6. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3).
2. Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 3).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2009).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019).
1) Zákon č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov. § 25a
zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 52
zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3b) Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 3c) Čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 3e) Čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 4b) § 9
zákona č. 528/2008 Z. z.
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 8) Zákon č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 8a) Zákon č. 371/2014 Z. z.
o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 8aa) Zákon č. 309/2023 Z. z.
o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 8ac) Čl. 2 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 8ad) Čl. 55 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 8ae) § 35 až 39
zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 8b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. 9) Zákon č. 8/2005 Z. z.
o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 13) Zákon č. 107/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z. 14) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 14a) § 71 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16) § 73
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 16a) § 5 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
17) Zákon č. 395/2002 Z. z.
o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. 19) Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z.
o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v 28c) Zákon č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 28e) Čl. 3 ods. 1 bod 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení. 28f) Čl. 16 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. 31a) Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
32a) § 3 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z.
o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 32fa) Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení. 32g) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14. 3. 2014) v platnom znení. 32h) Čl. 4 ods. 1 bod 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.