B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1 [§ 3 ods. 4 písm. a)]

Ide o spresnenie právnej úpravy. Momentom úpadku nastáva vo vzťahu majetkovej štruktúre dlžníka situácia, že na majetku (majetkových hodnotách) dlžníka sa presadia chránené majetkové záujmy veriteľov. Stav úpadku sa objektivizuje až neskôr a to súdnym rozhodnutím, ktoré ho môže deklarovať. Medzi úpadkom a jeho zistením tak vzniká medziobdobie, počas ktorého vo vzťahu k tretím osobám vystupuje dlžník (štatutárny orgán dlžníka) ako ten, kto je oprávnený nakladať s majetkom. Pravidlá pre nakladanie s majetkom však v tomto stave nie sú svojvoľné a ich porušenie je dokonca sankcionované normami trestného práva (zvýhodňovanie veriteľa). Pre dlžníka by tieto pravidlá mali znamenať „standstill“ t. j. dôvod, pre ktorý má obmedziť majetkové dispozície, keďže sa poľahky môže dopustiť zvýhodňovania veriteľa. S dôkazným bremenom zaťažujúcim dlžníka by však mali existovať dve výnimky, ktoré nemajú byť usporiadané kumulatívne, ale má ísť o konjunkciu. Prvá výnimka sa týka riešenia hroziaceho úpadku v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V rámci tohto osobitného procesu sú zavedené osobitné pravidlá pre standstill. Druhá sa týka pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka s obmedzením, že musí ísť o plnenie, ktoré rešpektuje insolvenčné pravidlá, a teda aj prednosť uspokojenia nespriazneného dlhu pred spriazneným. Vždy by sa malo zohľadňovať samotné plnenie, ktoré nezníži majetkovú podstatu o viac, ako by nastalo v prípade následkov spôsobených neposkytnutím plnenia (tzv. prevenčná funkcia), alebo slúži na zachovanie alebo zvýšenie majetkovej podstaty dlžníka.

K bodu 2 (§ 11 ods. 2)

Ide o zovšeobecnenie právnej úpravy. V prípade porušenia povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bude platiť, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zodpovednou osobou a právnickými osobami, akými sú nielen obchodné spoločnosti, ale napr. aj nadácie, či družstvá. Jedná sa o rozširujúci výpočet, ktorý pokryje všetky druhy právnických osôb na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy, v ktorej sú taxatívne vymedzené určité druhy právnických osôb. Vzhľadom na rozširujúci výpočet, ktorým sa ruší taxatívny výpočet, je potrebné upraviť aj dokument, v ktorom by táto dohoda mohla byť vylúčená. Rovnako sa upravuje aj plynutie, resp. začiatok plynutia premlčacej doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá začína plynúť vyhlásením konkurzu a v prípade, ak ide o zmenu malého konkurzu, od momentu vyhlásenia konkurzu podľa § 106j. Ďalej je nevyhnutné obmedziť vznik nároku na zmluvnú pokutu, resp. upresniť jej uplatňovanie v prípade, ak existuje viacero skutkových podstát pre vznik nároku na zmluvnú pokutu. Platí, že nárok na zmluvnú pokutu možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak ak už tento nárok bol uplatnený na základe jednej skutkovej podstaty, nemal by sa uplatňovať voči rovnakej osobe duplicitne., t. j. nároky na zákonné zmluvné pokuty vzniknuté podľa tohto ustanovenia nemožno kumulovať voči tej istej osobe.

K bodom 3, 9 a 13 (§ 12 ods. 1, § 25 ods. 1, § 32 ods. 2)

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra sa upravujú jednotlivé elektronické formuláre špecializovaného portálu, ktoré sú priamo určené na realizáciu konkrétneho úkonu v konaní vedenom v insolvenčnom registri. Inak povedané, zákon konkretizuje spôsob podania

2

a realizácie konkrétneho úkonu prostredníctvom priamo na to určeného elektronického formulára, ktorý sa podáva elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu. Každé takéto podanie musí byť súčasne autorizované. V prípade nesplnenia atribútu spôsobu a formy podania sa na takéto podanie nebude prihliadať.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3)

Odstraňuje sa povinnosť označovať druhého veriteľa vo veriteľskom návrhu v prípade, že došlo k zverejneniu oznámenia o platobnej neschopnosti (napr. zverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie) alebo platobnú neschopnosť možno odôvodnene predpokladať ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Touto zmenou sa odstraňuje nadbytočná záťaž, ktorá podľa aktuálnej právnej úpravy vznikala veriteľovi. V prípade predpokladu úpadku totiž platí, že ide buď o dlhodobo exekvovaného dlžníka, ktorý je nemajetný, alebo ide o zrušenú spoločnosť a likvidácia nezačala.

K bodu 5 (§ 14 ods. 1)

Aplikačná prax si vyžaduje explicitnú úpravu dotýkajúcu sa obmedzenia, resp. nemožnosti odmietnutia návrhu len z dôvodu takých nedostatkov príloh návrhu, ktoré samé o sebe nemajú vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí nároku a ich absencia nespôsobuje nemožnosti posúdenia týchto náležitostí a rozhodnutia vo veci.

K bodu 6 (§ 19 ods. 4)

V rámci právnej úpravy malého konkurzu bolo úmyslom zákonodarcu umožniť vyhlásiť malý konkurz aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, čomu však podľa aktuálnej právnej úpravy bráni podmienka, že voči dlžníkovi nesmú pôsobiť účinky začatia konkurzného konania podľa § 106c ods. 1 písm. h), ktoré však v čase posudzovania návrhu budú pôsobiť stále, nakoľko konkurzné konanie musí byť v takomto prípade započaté podľa § 14. Z uvedeného dôvodu sa odstraňuje prekážka pre vyhlásenie malého konkurzu aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 7 a 31 (§ 21 ods. 2, § 73 ods. 2)

Vypustenie obsolentnej povinnosti úradne osvedčeného podpisu dlžníka, vzhľadom na skutočnosť, že zoznam majetku sa bude nahrávať elektronickou formou prostredníctvom na to určeného formulára do insolvenčného registra. Dlžník by teda v praxi musel nahrať údaje do insolvenčného registra, vytlačiť ich, dať ich úradne osvedčiť a takto overené údaje znova nahrať do insolvečného registra, čo by spôsobovalo nadbytočnú administratívnu záťaž.

K bodom 8 a 46 (§ 23 ods. 1, § 167a ods. 3, § 118 ods. 1)

Explicitne sa upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Účelom je prechádzať výkladovým nezrovnalostiam o okamihu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

3

K bodom 10, 12, 47, 75 a 77 (§ 28 ods. 2, § 29 ods. 8, § 121, § 167 ods. 2, § 167l ods. 3, § 168

ods. 2)

Precizuje sa spôsob doručovania prihlášok, ktoré sa majú doručovať výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu. Rovnako tak sa vyžaduje autorizácia prihlášky. V prípade nedodržania spôsobu a formy podania prihlášky sa na ňu nebude prihliadať. Tu je potrebné zdôrazniť, že pre prihlášku bude určený konkrétny formulár „na to určený“, a teda tento úkon musí byť v príslušnom konaní realizovaný formou a spôsobom presne na to určeným.

Právna úprava ďalej reflektuje potrebu zosúladenia režimu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov. Pokiaľ ide o veriteľa, ktorý nemá obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný si ustanoviť zástupcu na doručovanie s obvyklým pobytom, bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi. Pokiaľ tento veriteľ povinnosť ustanoviť si zástupcu a oznámiť túto skutočnosť správcovi nesplní, doručovať sa mu bude výlučne zverejnením dokumentov v insolvenčnom registri. Túto povinnosť si môže splniť kedykoľvek počas konania.

K bodom 11 a 14 (§ 29 ods. 1, § 32 ods. 6, § 32 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15 (§ 32 ods. 15)

Navrhuje sa upraviť spôsob riešenia situácie, kedy veriteľovi popierajúcemu pohľadávku iného veriteľa zaniklo postavenie účastníka bez právneho nástupcu a teda v takomto prípade je potrebné jednoznačne určiť, aký dopad na proces má jeho popretie. Nakoľko popretie môžem mať významný vplyv pre ostatných veriteľov, zavádza sa procesný postup prerušenia konania na účel výzvy správcu, aby tento v 30 dňovej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní, pričom pokračovať sa bude so správcom. Ak správca usúdi, že pokračovanie v konaní nie je dôvodné, tento návrh nepodá a súd v takomto prípade konanie zastaví, pričom na popretie sa nebude prihliadať.

K bodu 16 (§ 32 ods. 18)

Je zrejmé, že za zistenú možno považovať len pohľadávku určenú v konaní o určení popretej pohľadávky, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len súd. V súvislosti s uvedeným dochádza k spresneniu právne úpravy.

K bodom 17, 49 a 62 (§ 35 ods. 4, § 126 ods. 3, § 146 ods. 5)

Navrhuje sa vypustiť duplicitnú právnu úpravu, nakoľko v prípade, ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným, takémuto veriteľovi zaniká postavenie účastníka konania. Povinnosť podmieneného veriteľa túto skutočnosť oznámiť správcovi rovnako tak vyplýva u právnej úpravy zániku účastníctva (§ 27), pričom v prípade vzniku škody takýto veriteľ zodpovedá za škodu podľa všeobecnej právnej úpravy o zodpovednosti za škodu.

K bodom 18, 19, 26 a 51 (§ 35 ods. 6, § 35 ods. 8, § 38 ods. 6, § 128 ods. 6)

Právna úprava umožňuje realizovať schôdzu veriteľov, ako aj zasadnutie veriteľského

4

výboru (aj v reštrukturalizácii) prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Nakoľko v niektorých prípadoch môže byť obligatórne vyhotovovanie audiovizuálneho záznamu kontraproduktívne, navrhuje sa jeho vyhotovenie len v prípade, ak o to požiada niektorý z prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať, resp. prítomných členov veriteľského výboru. V súvislosti s tým sa upravujú niektoré otázky s tým súvisiace, ako napr. podmienky pre vyhotovenie písomného rozhodnutia súdu o námietke.

K bodom 20 a 21 (§ 36 ods. 4, § 36 ods. 5)

Právna úprava účinná od 17. júla 2022 upravila náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym alebo osobitným subjektom, t. j. dlžníkov, ktorí svojím osobitným predmetom činnosti, veľkosťou alebo spôsobom riešenia úpadku vyžadujú špeciálnu „správu“, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať správcovia zapísaní do oddielu špeciálnych správcov. V prípade týchto špeciálnych subjektov sa tak náhodným výberom ustanovuje správca, ktorý je zapísaný v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov. V konkurznom konaní však možno na rokovaní schôdze veriteľov hlasovať o výmene správcu, pričom aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch. V súlade s účelom a cieľom právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút špeciálnych správcov sa tak potvrdzuje, že aj v prípade výmeny správcu na prvej schôdzi veriteľov je nutné pravidlá dotýkajúce sa ustanovenia špeciálnych správcov zachovať. Explicitne sa preto upravuje, že dôvodom pre odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je aj skutočnosť, že novým správcom, ak ide o konanie, v ktorom bol ustanovený správca z oddielu špeciálnych správcov, nie je správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.

V súvislosti s vyššie uvedeným dochádza aj k legislatívno-technickej úprave dotknutého ustanovenia a úprava umožňujúca podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je tak obsiahnutá v novom odseku.

K bodom 22, 24 a 27 (§ 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39)

V prvom rade je nutné v rámci právnej úpravy členstva vo veriteľskom výbore zohľadniť postoj samotného veriteľa, ktorý ma byť do tejto funkcie ustanovený, resp. je potrebné zohľadniť jeho súhlas s ustanovením do tejto funkcie, nakoľko ide o funkciou dobrovoľnú. Okrem uvedeného sa navrhuje v prípade, ak nie je zvolený dostatočný zákonný počet členov veriteľského výboru, aby funkciu veriteľského výboru vykonával prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak samozrejme s ustanovením do takejto funkcie súhlasí, pričom tento veriteľ súčasne riadi činnosť veriteľského výboru. Ak nebol zvolený veriteľský výbor, o voľbe členov sa bude hlasovať na najbližšej schôdzi veriteľov, pričom v konaní sa pokračuje bez veriteľského výboru, ak súd nerozhodne inak. V takomto prípade je súd oprávnený určiť, že funkciu veriteľského výboru bude vykonávať, prípadne má oprávnenie určiť aj rozsah výkonu tejto funkcie. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený a v takomto prípade postupuje v konaní s odbornou starostlivosťou tak, aby naplnil účel a cieľ samotného konania. Ak súd rozhodne inak, samozrejme je povinný postupovať v súlade s príslušným rozhodnutím. Ide o právnu úpravu konania správcu bez veriteľského výboru, ktorá už aktuálne platí aj v oddlžení. Navrhovaná právna úprava pramení z toho, že veritelia majú mať aktívny záujem na riešení danej situácie a musia sa podieľať na tomto riešení práve z dôvodu dosiahnutia čo najefektívnejšieho riešenia úpadku dlžníka v prospech veriteľov.

5

K bodu 23 (§ 37 ods. 5)

Upravujú sa osobitné pravidlá pre doručovanie veriteľskému výboru, resp. sa explicitne uvádza, že ak sa doručuje veriteľskému výboru, nejde ani o správcu a ani súd. Ak sa má však doručovať správcovi alebo súdu, aj veriteľský výbor má komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra.

K bodu 25 (§ 38 ods. 2)

Ide o zosúladenie právnej úpravy pri hlasovaní v prípade rovnosti hlasov.

K bodom 28, 78 a 99 (§ 42 ods. 4, § 167l ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29 (§ 47 ods. 2)

Ide o zosúladenie právnej úpravy, nakoľko konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je konaním vedeným proti majetku štatutárneho orgánu, alebo jeho členov.

K bodu 30 (§ 54 ods. 4)

Z dôvodu ochrany konkurznej podstaty, je potrebné ochrániť spriaznené pohľadávky dlžníka pred ich započítaním s jeho záväzkami, aj keď oba vznikli pred vyhlásením konkurzu.

K bodu 32 (§ 74 ods. 5)

Uznesenie o uložení pokuty za neposkytnutie požadovanej súčinnosti nie je súčasťou insolvenčného konania a vo svojej podstate nemá vplyv na účastníkov konania ani na konanie ako také, keďže sa ukladá sankcia tretiemu subjektu, a preto sa vylučuje doručovanie prostredníctvom insolvenčného registra. Pri doručovaní uznesenia sa má postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

K bodom 33 a 34 (§ 74 ods. 7 a § 75 ods. 4)

Aplikačná prax vyžaduje zmenu prístupu pri plnení účtovných a daňových povinností úpadcu, ktoré majú vplyv na činnosť správcu. Úpadca je zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a plnenie si svojich účtovných a daňových povinností, z ktorých následne správca v insolvenčnom konaní vychádza. V prípade, ak si tieto povinnosti úpadca, resp. dlžník neplní, správca sa dostáva do situácie, kedy má vypracovávať návrh individuálnej účtovnej uzávierky, hlavnej knihy či daňového priznania na základe vlastného odhadu, nesprávnych alebo neúplných informácií, čo vedie nielen k predĺženiu procesu. Práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne upraviť nielen povinnosť neporušovať povinnosti dotýkajúce sa vedenia účtovníctva pod sankciou vzniku fikcie zmluvnej pokuty, ale súčasne sa ukladá aj tretím subjektom, ktoré sú poverené viesť účtovníctvo úpadcu, aby predložili všetku dokumentáciu v tejto súvislosti, ktorú majú k dispozícii. Táto povinnosť síce vyplýva z už platného stavu, ale aplikačná prax si vyžaduje explicitné zavedenie tejto povinnosti. Je potrebné uviesť, že plnenie tejto povinnosti nič nemení na vzniknutých záväzkovo-právnych vzťahoch medzi touto treťou osobou a úpadcom.

6

K bodu 35 (§ 78 ods. 4)

Navrhuje sa upraviť poriadkovú lehotu 30 dní na uloženie povinnosti podať žalobu a to na účely zaistenia rýchleho konania vo veci.

K bodu 36 (§ 78 ods. 10)

Správca má povinnosť komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra, avšak v tomto prípade, kedy oznamuje zápis majetku do súpisu príslušnej evidencii je potrebné toto oznámenie realizovať osobitne a preukázateľne – najmä elektronickou formou v súlade s pravidlami elektronického výkonu verejnej moci.

K bodom 37 a 38 (§ 102 ods. 5 a 6)

Právna úprava ruší formalizovaný proces, pri ktorom je podľa aktuálnej právnej úpravy správca odvolávaný z funkcie vydaním uznesenia súdu. Správcovi tak zanikne funkcia priamo zo zákona zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v insolvenčnom registri. Správcovi samozrejme povinnosti po zrušení konkurzu ostávajú zachované, vrátane jeho disciplinárnej zodpovednosti.

K bodom 39 a 44 (§ 106 ods. 3 a § 112 ods. 1)

V prvom rade ide o upresnenie, že návrh na vyhlásenie malého konkurzu v podobe elektronického formulára sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu. To rovnako platí aj pre návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Súčasne sa explicitne uvádza, že návrh nemožno vziať späť a to práve vzhľadom na proces malého konkurzu.

K bodu 40 [§ 106c ods. 1 písm. e)]

Zmena reflektuje reštriktívne obmedzenie aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 4 Obchodného zákonníka viedlo k prekážke pri vyhlásení malého konkurzu. Práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby plnenie týchto povinností bolo skúmané v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vyhlásenie malého konkurzu, nakoľko uvedený okamih je relevantný pre toto rozhodnutie.

K bodom 41 a 42 (§ 106c ods. 2 a 3)

Na účely odstránenia prekážok v procese malého konkurzu, kedy absencia procesu odstránenia nedostatkov návrhu na vyhlásenie malého konkurzu v niektorých prípadoch znemožnila riešiť úpadok v malom konkurze, aj keď inak boli splnené podmienky, sa navrhuje upraviť proces odstránenia nedostatkov návrhu obdobne ako v konkurze. Súd teda v prípade zistenia nedostatkov vyzve navrhovateľa odstrániť nedostatky v lehote 10 dní. Ak nedostatky nebudú odstránené súd návrh odmietne, pričom voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie – toto uznesenie sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

7

K bodu 43 (§ 106k ods. 5)

Právna úprava reflektuje rozdiely medzi malým konkurzom a konkurzom vyhláseným podľa prvej hlavy. Vylučuje sa aplikácia ustanovenia § 11 ods. 2 o fikcii dojednanej zmluvnej pokuty, nakoľko právna úprava zmluvných pokút je zvlášť upravená na účely malého konkurzu. Táto legislatívna úprava len potvrdzuje aktuálny stav a odstraňuje výkladové nezrovnalosti.

K bodu 45 [§ 116 ods. 2 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu a odstránenie duplicitnej právnej úpravy. Rozsah pôsobnosti (regionálnej) správcu je určený osobitným predpisom.

K bodom 48, 61 a 65 (§ 126 ods. 1, § 146 ods. 3, § 150 ods. 2)

Aplikačná prax poukazuje na to, že obligatórna účasť súdu v konaní je prekážkou pre rýchlosť konania. Preto sa navrhuje vypustiť obligatórne zastúpenie „prítomnosti“ súdu, čo však nevylučuje túto prítomnosť či už z vlastnej iniciatívy súdu alebo z dôvodu podnetu zo strany účastníkov alebo na žiadosť správcu.

K bodu 50 (§ 128 ods. 3)

Právna úprava prináša flexibilitu hlasovania, keďže sa veriteľ nebude musieť fyzicky zúčastniť hlasovania na zasadnutí veriteľského výboru. Zaslaním svojho hlasu sa hlasujúci veriteľ bude považovať za prítomného.

K bodom 52 až 54 (§ 131 ods. 2, 3 a 4)

Právna úprava reaguje na tú skutočnosť, že konverzia reštrukturalizácie na konkurz nemá byť spôsobená v dôsledku porušenia povinností správcom. Dlžník nemá niesť zodpovednosť za porušenie povinností správcu, ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy vedú ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, čím vo svojej podstate sankcionujú dlžníka resp. aj veriteľov, ktorý majú záujem na trvaní reštrukturalizácie. Porušenie povinností správcu v konaní má nevyhnutne viesť k jeho výmene a následne samozrejme k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu dochádza k príslušným legislatívnym zmenám.

Ak teda správca porušuje svoje povinnosti, súd jedným uznesením správcu odvolá a ustanoví nového správcu náhodným výberom.

K bodom 55, 56, 58, 59, 67 (§ 133, § 134 ods. 3, § 143, § 144 ods. 1 a 2, 151 ods. 2)

V reštrukturalizácii bude predkladateľom plánu výlučne dlžník (úpadca), ktorý má prirodzenú motiváciu ozdraviť svoju spoločnosť a z praktického hľadiska je práve dlžník ten, kto má tento plán vypracovať. V súvislosti s tým dochádza k potrebným legislatívnym zmenám. Uvedené nezbavuje správcu jeho povinností v rámci reštrukturalizácie, najmä spolupracovať pri vypracovaní plánu.

Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zavedením insolvenčného registra dochádza k úpravám aj v prípade predkladania plánu, ktorý sa bude predkladať prostredníctvom

8

špecializovaného portálu, ktorú bude obsahovať funkcionalitu pre evidenciu, spracovanie a následne na predkladanie plánu tak veriteľom, ako aj súdu. Insolvenčný register má umožniť zachovanie znenia v jeho jednotlivých verziách, čím sa má zabezpečiť nielen efektívnosť pri jeho tvorbe a schvaľovaní, ale aj transparentnosť.

K bodu 57 (§ 137 ods. 4)

Právna úprava reflektuje potrebu odstránenia pochybností o tom, že na spriaznené pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom nie je možné toto zabezpečenie v reštrukturalizácii uplatňovať. Uvedené je možné podľa aktuálneho znenia vyvodiť iba výkladom a analógiou. Predkladaná právna úprava zvyšuje právnu istotu.

K bodu 60 [§ 146 ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidovaní plánu už nie je potrebné, aby bol plán uložený na nahliadnutie v kancelárii správcu, nakoľko bude dostupný v insolvenčnom registri.

K bodu 63 (§ 146 ods. 7)

Vzhľadom na spôsob evidencie a spracovávania plánu v insolvenčnom registri je potrebné explicitne upraviť pravidlá pre spracovanie zmien plánu a uloženie aktuálneho znenia plánu tak, aby bolo dostupné v dostatočnom časovom predstihu všetkým účastníkom.

K bodu 64 (§ 149)

Vzhľadom na vylúčenie účasti súdu na schvaľovacej schôdzi, potvrdzovanie správnosti listiny prítomných potvrdzuje len správca.

K bodu 66 (§ 150 ods. 4)

Na účely zrýchlenia konania sa navrhuje skrátiť lehota na spísanie zápisnice zo schvaľovacej schôdze.

K bodu 68 (§ 153)

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidencii, spracovávaním a predkladaním plánu nie je potrebné, aby tento bol súčasťou rozhodnutia, nakoľko funkcionalita systému umožní súdu priamo odkázať na potvrdené znenie plánu. Potvrdený plán je dostupný účastníkom konania avšak nie je predmetom „všeobecného“ zverejnenia.

K bodu 69 (§ 154 ods. 3)

Súd ustanoví, toho istého správcu, ktorý bol vybraný na účely reštrukturalizácie aj do nadchádzajúceho konkurzného konania z dôvodu znalosti jednotlivých informácií, ktoré vyplynuli z reštrukturalizačného konania. Navrhuje sa zosúladiť pravidlá pri konverzii konaní.

K bodu 70 (§ 158 ods. 2)

Navrhuje sa uvoľniť plnenia zložené dlžníkom a preberajúcou osobou do úschovy na

9

účely prípadného plnenia na popretú časť pohľadávky veriteľa, ak súdne konanie (o určenie popretých pohľadávok) prebieha aj po tom, ako došlo k splneniu reštrukturalizačného plánu a súčasne od skončenia reštrukturalizácie uplynulo viac ako päť rokov. Účelom úschovy v tomto prípade je totiž zvýšená ochrana veriteľa počas reštrukturalizácie a plnenia reštrukturalizačného plánu, avšak po skončení reštrukturalizácie a úspešnom splnení reštrukturalizačného plánu sa na takéhoto dlžníka hľadí ako na každého iného fungujúceho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu (prípadného dlžníka).

K bodu 71 (§ 159a ods. 2)

Ukladá sa povinnosť súdu bezodkladne zverejniť rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti, keďže zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa určilo porušenie povinnosti podľa § 155 má účinky voči všetkým účastníkom plánu.

K bodu 72 (§ 160)

Zabraňuje sa špekulatívnemu reťazeniu reštrukturalizácií. Pokiaľ by bola v aktuálnom právnom stave povolená reštrukturalizácia skôr, ako by bol plán z predchádzajúcej reštrukturalizácie riadne splnený, dochádzalo by tzv. dvojitému haircutu pohľadávok, čo má za dôsledok ukracovanie veriteľa, nakoľko dochádza k dvojitému resp. teoreticky nekonečnému znižovaniu hodnoty pohľadávok. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa prechádzajúci reštrukturalizačný plán stáva neúčinným voči všetkým veriteľom, ktorých nároky z predošlého plánu neboli ešte splnené (samozrejme v rozsahu, v akom neboli splnené), čím sa odstraňuje tzv. dvojitý resp. teoreticky nekonečný haircut pohľadávok.

K bodom 73, 74 a 83 [§ 166a ods. 1 písm. d), § 166b ods. 1, § 167u ods. 2]

V právnej úprave oddlženia boli zmenky zaradené do pohľadávok vylúčených s uspokojenia, nakoľko išlo o problematický inštitút a bolo nutné prihliadať na kauzálnu podstatu. Vzhľadom na závery ESĽP vo vzťahu k uvedenému sa navrhuje pohľadávky zo zmenky zaradiť medzi pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vo vzťahu k týmto pohľadávkam sa však vzhľadom a ich charakter považuje za nevyhnutné upraviť pravidlo k poradiu uspokojenia. Tieto pohľadávky sa uspokoja až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok.

K bodu 76 (§ 167j ods. 2)

Navrhuje sa zavedenie lehoty na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. Zavedením lehoty sa rieši situácia, kedy konanie v prípade nepodania žaloby nemohlo pokračovať.

K bodu 79 (§ 167n ods. 1)

Poznatky z aplikačnej praxe poukazujú na problematické speňažovanie majetku v oddlžení, najmä v súvislosti s povinnosťou speňažovania nehnuteľností dražbou, s čím je spojené nielen neúmerne dlhé speňažovanie majetku, v mnohých prípadoch neúspešne, ale aj príliš vysoké náklady dražby. V mnohých prípadoch aj samotné speňaženie dražbou bolo neúčelné vzhľadom na náklady dražby. Z uvedených dôvodov sa navrhuje umožniť speňažovanie nehnuteľností (okrem obydlí) dražbou, avšak len za predpokladu, že o to veriteľ a súčasne uhradí preddavok na náklady dražby (ide o kumulatívne predpoklady). Ak nie sú

10

splnené, nehnuteľnosti správca speňaží ako hnuteľnú vec.

K bodu 80 (§ 167q ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť lehotu pre vymoženie pohľadávok dlžníka zo šiestich mesiacov na jeden mesiac po zverejnení súpisu majetku, nakoľko lehota šiestich mesiacov vzhľadom na to, že správca v zásade tieto pohľadávky nevymáha na súde ani prostredníctvom exekútora (len vyzýva na plnenie), sa javí ako neúmerne dlhá.

K bodom 81 a 82 (§ 167r ods. 3 a 4)

Z aplikačnej praxe vyplýva, že je potrebné rozšíriť okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatňovať právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, a to o bývalého manžela (má slúžiť na ochranu bývalého manžela najmä v prípadoch, kedy nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a spoluvlastníka nehnuteľnosti (je vhodné umožniť spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vykúpiť podiel druhého spoluvlastníka, čo môže mať pozitívny vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou).

K bodom 84 až 86 (§ 180)

Navrhovaná zmena má za cieľ zaviesť tzv. „safe harbour“ pre záverečné zúčtovanie ziskov a strát pri obchodovaní s energetickými komoditami a derivátmi. Táto zmena je v súlade s praxou v iných členských štátoch EÚ, ako sú najmä Česká republika, Rakúsko a Nemecko. Tento koncept poskytne právnu ochranu a istotu účastníkom trhu pri uzatváraní obchodov a vyrovnávaní finančných záväzkov. Súčasné znenie zákona priznáva účinky tohto inštitútu iba pri zmluvách, kde jednou zo strán sú finančné inštitúcie, čo nezahŕňa väčšinu slovenských energetických spoločností. Slovenské energetické spoločnosti sú preto znevýhodnené na spoločnom trhu, čelia vyšším transakčným nákladom a obmedzenému prístupu k trhu. Navrhovaná úprava rozšíri aplikáciu § 180 na osoby podnikajúce v energetike podľa osobitného zákona, čím sa zníži systémové riziko a náklady spojené s obchodovaním s energetickými komoditami. Uznanie „close-out netting“-u pre nefinančné spoločnosti zlepší ich konkurencieschopnosť, zníži kreditné riziko a zvýši právnu istotu a transparentnosť na trhu.

K bodu 87 (§ 180a ods. 5)

Úprava nadväzuje na § 176 ods. 6, ktorým bolo, na účely uspokojovania veriteľov v konkurze bánk, modifikované uspokojovanie spriaznených pohľadávok a to v rovnakom poradí ako sa uspokojujú pohľadávky so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (podriadené pohľadávky). Pre určenie poradia uspokojovania jednotlivých pohľadávok veriteľov v konkurze bánk teda nie je rozhodujúce, či ide o spriaznené pohľadávky. Ustanovenie § 176 ods. 6 sa však nevzťahuje na zmluvné pokuty. Tie majú byť naďalej uspokojované v poradí ako podriadené pohľadávky v súlade s § 95 ods. 3.

K bodu 88 (§ 197a ods. 1)

Doručovanie písomností súdu a správcovi je budované v insolvenčnom registri na princípe určenia konkrétnych, na to určených elektronických formulárov, pre ktoré je určený konkrétny formulár. Ostatné podania sa doručujú prostredníctvom „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu.

11

K bodom 89 a 90 (§ 197a ods. 3 a 4)

Právna úprava reguluje aj doručovanie príloh podania, vzhľadom na úpravu doručovania na konkrétny úkon určeného elektronického formulára špecializovaného portálu (napr. návrh, prihláška) a úpravu tzv. „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu je nevyhnutná aj úprava v tejto časti.

K bodom 91 až 95 (§ 203b ods. 2 a 3)

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorú majú zosúladiť terminológiu. Okrem uvedeného je potrebné zosúladiť rozsah osobných údajov podnikateľov zverejňovaných v insolvenčnom registri. V rámci konania o oddlžení totiž nepostačuje len identifikácia podnikateľa, nakoľko vo väčšine prípadov je úpadcom osoba, ktorá už v postavení podnikateľa nie je a je nutné túto osobu jednoznačne identifikovať prostredníctvom dátumu narodenia. Táto osoba síce v konaní vystupuje ako fyzická osoba, avšak oddlženiu podliehajú aj záväzky z podnikateľskej činnosti (aj keď už osoba nepodniká, avšak ručila celým svojim majetkom).

K bodom 96 až 98 (§ 203b ods. 4, 5 a 10)

V rámci zverejňovania informácií v insolvenčnom registri sa budú na účely transparentnosti zverejňovať údaje v čo najširšom rozsahu, pričom vzhľadom na spracovávanie štruktúrovaných údajov je vhodnejšie zverejňovanie obsahu podaní (ktoré sa spracovávajú), nie podaní ako takých. Pokiaľ však podanie obsahuje prílohu v podobe elektronického dokumentu, tento sa zverejní, avšak za zverejnený obsah nesie zodpovednosť subjekt, ktorý podanie realizoval - podal. Zverejňované nebudú dokumenty podľa § 167 ods. 2 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. a) z dôvodu citlivosti predmetných údajov a možnému rozporu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“). Lehota 6 rokov zverejňovania predmetných údajov ustanovená v odseku 10 je reakciu na čl. 5 ods. 1 písm e) GDPR. Predmetná dĺžka zverejnenia je nastavená na 6 rokov, nakoľko sa jedná o dobu kedy má veriteľ dotknutý oddlžením právo domáhať sa zrušenia oddlženia z dôvodov nepoctivého zámeru dlžníka.

K bodu 100 (§ 206q)

Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2025.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je určená na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, táto plynie podľa nových pravidiel účinných od 1. októbra 2025 len v konaniach, ktoré začali po účinnosti tohto zákona; v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 30. septembra 2025, sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

Je potrebné upraviť doručovanie a účinky doručovania v konaniach, ktoré začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, nakoľko všetky údaje z týchto konaní budú premigrované do nového insolvenčného registra a aj v týchto konaniach sa pro futuro majú uplatňovať nové pravidlá doručovania podaní súdu a správcovi, vrátane zverejňovania a účinkov dokumentov súdu a správcu. Pokiaľ ide o účinky už realizovaných úkonov vo vedených konaniach, tieto ostávajú zachované.

12

Pokiaľ ide o uvoľnenie plnení zložených do úschovy podľa § 158 ods. 1 v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, toto sa uvoľní v prospech zložiteľa za podmienok ustanovených v § 158 ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 bez zbytočného odkladu, t. j. bez zbytočného odkladu po tom, ako po 1. októbri 2025 dôjde k naplneniu predpokladov (alebo účinnosťou zákona došlo k naplneniu predpokladov) pre ich uvoľnenie.

Navrhuje sa, aby v konkurzoch a vyrovnaniach vedených podľa predpisov účinných do 30. júna 2005 podľa § 206, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. septembra 2025, mohol správca speňažovať majetok spôsobmi podľa § 92 v aktuálnom znení. Z poznatkov z aplikačnej praxe je zrejmé, že práve reštrikcia v oblasti spôsobov speňažovania v tzv. starých konkurzoch je dôvodom, prečo neboli doposiaľ ukončené.

Navrhuje sa, aby aj rozšírenie spôsobov speňažovania v oddlžení bolo možné v už prebiehajúcich konaniach, pričom tu je aplikácia možno len v prípade, ak dražba nebola ukončená a veriteľ zloží preddavok na náklady dražby do 31. októbra 2025.

Pokiaľ ide o rozšírenie oprávnených osôb pre výkup majetku z konkurznej podstaty v oddlžení, tieto osoby sú oprávnené prvý krát uplatniť právo podľa § 167r ods. 1 a 2 nadobudnutím účinnosti zákona. Zákonné lehoty pre uplatnenie tohto práva ostávajú nezmenené.

Rovnako tak sa upravuje lehota zverejňovania údajov v oddlženiach, resp. v konaniach, ktoré právoplatne neskončili do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 67c ods. 4)

Zohľadnenie právnej úpravy spriaznených osôb je potrebné premietnuť zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to konkrétne § 9 ods. 4 aj do Obchodného zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je to, aby veriteľ, ktorý je finančnou inštitúciou mohol poskytnúť služby, ktoré budú viesť k lepšej ochrane práv a nevznikali aplikačné nejasnosti medzi právnymi predpismi – ide o zosúladenie právnej úpravy.

K bodu 2 (§ 75d ods. 3)

V dodatočnej likvidácii a v tzv. nútenej likvidácii sa na doručovanie bude vzťahovať právna úprava doručovania v insolvenčných konaniach, t. j. tieto procesy budú prebiehať v elektronickej podobe v insolvenčnom registri vrátane doručovania.

K bodu 3 (§ 75j ods. 4)

V aktuálnej právnej úprave chýbala úprava situácie, keď spoločníci resp. príslušný orgán nesúhlasil s podobou účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ak takáto situácia nastane, o spore rozhodne súd.

13

K čl. III

(zákon č. 8/2005 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 8)

Ide o zjednodušenie legislatívneho textu.

K bodu 2 (§ 7 ods. 4)

Ide o spresnenie legislatívneho textu vo vzťahu k vedeniu kancelárie správcom, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.

K bodom 3 až 6 (§ 16 ods. 2, § 16a ods. 2, 3, 4 a 6)

Navrhuje sa zmena počtu náhradníkov a výberu náhradníkov do špeciálnej komisie, a to vzhľadom na aktuálne poznatky z aplikačnej praxe. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby minister mal oprávnenie menovať náhradníkov (v počte, v ktorom uzná za vhodný) z osôb, ktoré boli nominované na členov špeciálnej komisie. Súčasne má navrhovaná právna úprava docieliť stav, kedy náhradníkom konkrétneho člena špeciálnej komisie mohla byť len osoba pochádzajúca z rovnakej odbornej skupiny. Súčasne sa navrhuje zjednodušenie postupu pri určení času a potreby realizovania špeciálnej správcovskej skúšky pričom sa ponecháva na uvážení ministerstva, či kedy špeciálnu skúšku vykoná.

K bodu 7 (§ 17 ods. 2)

Navrhuje sa odbremeniť správcov od spracovania rozsiahlych podaní (vecná a časová špecifikácia úkonov) a znížiť administratívnu záťaž štátu, pričom samotné preukazovanie tejto podmienky je problematické.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9 (§ 24 ods. 2)

Jedným z predpokladov zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov je odborná prax vykonávaná v oblasti alebo práva v trvaní aspoň troch rokov, ak bola vykonávaná po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. V dokumentoch, ktoré sú súčasťou žiadosti však nie sú uvedené doklady preukazujúce odbornú prax. Účelom predkladanej zmeny je odstránenie aplikačných nejasností.

K bodu 10 (§ 25 ods. 9)

Pokiaľ správca ako fyzická/právnická osoba požiada o vyčiarknutie zo zoznamu správcov a bude mu vyhovené nie je dôvodné pripúšťať možnosť podania opravného prostriedku, keďže s návrhu vyhovuje. Vylúčenie možnosti podania rozkladu ako opravného prostriedku odstráni nadbytočný úkon, ktorým sa správca mohol vzdať práva podať rozklad, a skráti lehotu na zmenu zápisu v zozname.

14

K bodu 11 (§ 26 ods. 4)

Ide o zosúladenie právnej úpravy vykonávania zápisov zozname, pričom vypustené ustanovenie bolo v rozpore s § 20, čo v praxi spôsobovalo značné aplikačné problémy.

K bodu 12 (§ 26 ods. 5)

Vypustenie obsolentnej časti ustanovenia. Právna úprava sankcií správcov je komplexne upravená v § 35.

K čl. IV

(zákon č. 111/2022 Z. z.)

K bodu 1 (§ 7 ods. 3)

Rovnako ako v prípade právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aj tu je vzhľadom na funkcionalitu insolvenčného registra jednoznačne identifikovať špecifické úkony, resp. úkon, pre ktorý je určený osobitný „konkrétny“ elektronický formulár špecializovaného portálu..

K bodu 2 (§ 46 ods. 1)

Navrhuje sa zosúladenie právnej úpravy nezverejňovania plánu s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2025. Navrhovaná účinnosť zohľadňuje predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj potrebnú legisvakančnú lehotu.

V Bratislave 7. máj 2025

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Boris Susko, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky