DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).

Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) do slovenského právneho poriadku.

Nezávislé mediálne služby predstavujú spoľahlivý zdroj informácií nevyhnutný pri procese formovania verejnej mienky a zohrávajú tak jedinečnú úlohu na vnútornom trhu. Dynamickosť mediálneho prostredia však spôsobuje, že harmonizované pravidlá v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) v platnom znení (kodifikované znenie) už nie sú v aktuálnych podmienkach dostačujúce. Európskym aktom o slobode médií sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu, ktoré majú za cieľ znížiť záťaž mediálnych aktérov poskytujúcich svoje služby vo viacerých členských štátoch, podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, samoregulačné a koregulačné mechanizmy, cezhraničné investície, zvýšiť právnu istotu, garantovať transparentnosť financovania mediálneho prostredia pri zachovaní redakčnej nezávislosti a plurality mediálnych služieb a posilniť spoluprácu regulačných orgánov a tiež ochranu zdroja.

Predmetné nariadenie sa dotýka predovšetkým pôsobnosti zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. V tejto súvislosti je nevyhnutné najmä upraviť nové kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre transparentné a objektívne prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti a zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov pri výkone kompetencií regulátora podľa Európskeho aktu o slobode médií.

Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, je nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). Návrhom zákona sa vydavateľom periodických publikácií a prevádzkovateľom

spravodajských webových portálov ukladajú nové povinnosti za účelom zabezpečenia transparentnosti financovania štátnej reklamy, a tiež povinnosť poskytovania súčinnosti regulátorovi. Nevyhnutným predpokladom efektívneho uplatňovania predmetného aktu je aj možnosť regulátora ukladať za nesplnenie nových povinností sankcie.

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 8. augusta 2025, keďže od tohto dátumu sa má začať uplatňovať väčšina ustanovení Európskeho aktu o slobode médií.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Január 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Február 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

V mediálnom priestore sa čoraz častejšie vyskytujú obsahy, ktoré sú okamžite dostupné na rôznych zariadeniach v cezhraničnom prostredí. Týka sa to audiovizuálnych mediálnych služieb, rozhlasu, ale napr. aj tlače, ktoré sú prostredníctvom internetu ľahko a rýchlo dostupné, čím sa zvyšuje ich cezhraničný význam, znižujú sa jazykové bariéry a dochádza k prepájaniu audiovizuálnych a neaudiovizuálnych obsahov. Na to, aby mediálne služby ostali konkurencieschopné, napĺňali požiadavky publika a prosperovali v rámci trhovej dynamiky, bolo nevyhnutné pristúpiť k integrovaniu vnútorného trhu s mediálnymi službami a odstrániť neželanú fragmentáciu pravidiel na národných úrovniach.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií), ktoré nadobudlo účinnosť 7. mája 2024 a v plnom rozsahu sa začne uplatňovať 8. augusta 2025, sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu, ktoré majú za cieľ znížiť záťaž mediálnych aktérov zameriavajúcich svoje služby vo viacerých členských štátoch, podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, samoregulačné a koregulačné mechanizmy, cezhraničné investície, zvýšiť právnu istotu, garantovať transparentnosť financovania mediálneho prostredia, posilniť redakčnú nezávislosť a pluralitu mediálnych

služieb s osobitným dôrazom na verejnoprávne médiá a zefektívniť spoluprácu regulačných orgánov a tiež ochranu zdroja.

Predmetné nariadenie sa dotýka predovšetkým zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. V tejto súvislosti je nevyhnutné najmä upraviť nové kompetencie národného regulátora , zaviesť pravidlá pre transparentné a objektívne prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti a zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je implementácia Európskeho aktu o slobode médií do slovenského právneho poriadku. Nové kompetencie regulátora, ako aj nové práva a povinnosti dotknutých subjektov preto vychádzajú predovšetkým z predmetného aktu.

Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa okrem vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, je nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2025 Z. z. vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). Návrhom zákona sa preto ukladajú nové povinnosti vydavateľom periodických publikácií a prevádzkovateľom spravodajských webových portálov za účelom zabezpečenia transparentnosti financovania štátnej reklamy, a tiež povinnosť poskytovania súčinnosti regulátorovi pri výkone jeho kompetencií v zmysle Európskeho aktu o slobode médií. Nevyhnutným predpokladom efektívneho uplatňovania predmetného aktu je aj možnosť regulátora ukladať za nesplnenie nových povinností sankcie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

-Rada pre mediálne služby

-Vysielatelia a poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie

-Poskytovatelia systémov merania sledovanosti

-Zadávatelia štátnej reklamy: štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona

-Vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov

-Iné osoby, o ktorých možno predpokladať, že na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou alebo profesionálnou činnosťou by mohli mať požadované informácie alebo údaje a poskytovať regulátorovi súčinnosť na požiadanie

-Verejnosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade absencie spoločného rámca pre mediálne služby v oblastiach, ktorých sa navrhovaná právna úprava týka, by v jednotlivých členských štátoch dochádzalo k prijímaniu rozdielnych vnútroštátnych pravidiel a prístupov týkajúcich sa plurality médií a redakčnej nezávislosti. Dôsledkom by bola taktiež nedostatočná spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi a netransparentné a nespravodlivé prideľovanie verejných a súkromných hospodárskych zdrojov. Všetky uvedené skutočnosti by účastníkom mediálneho trhu sťažovali pôsobenie a vytvárali by nerovnaké podmienky v rámci EÚ.

Vzhľadom na nevyhnutnosť implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica

2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) do slovenského právneho poriadku neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Goldplating sa týka vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) stanovuje v článku 25 ods. 2 možnosť členských štátov oslobodiť orgány verejnej správy územných celkov s menej ako 100 000 obyvateľmi a subjekty priamo alebo nepriamo kontrolované takýmito orgánmi od povinnosti zverejňovať v plnom rozsahu stanovenom týmto nariadením a umožniť im zverejňovanie údajov v obmedzenom rozsahu.

Predkladateľ má za to, že umožnenie predmetnej výnimky by v podmienkach Slovenskej republiky, kde má 2888 z 2890 obcí menej ako 100 000 obyvateľov spôsobilo nedostatočné uplatňovanie Európskeho aktu o slobode médií, ktorého cieľom je zabezpečenie transparentného a objektívneho prideľovania štátnej reklamy. Získavanie a monitorovanie absentujúcich údajov by značne sťažilo možnosť dohliadať na dodržiavanie stanovených pravidiel v tejto oblasti, čo by malo za následok zvýšené personálne a administratívne náklady pre národného regulátora a tiež nedostatočnú informovanosť verejnosti.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) je úlohou Európskej komisie nezávisle a nepretržite monitorovať vnútorný trh s mediálnymi službami, t.j. vrátane uplatňovania predmetného nariadenia zo strany členských štátov EÚ. Predmetné monitorovanie a zverejňovanie výsledkov sa bude vykonávať každý rok a predkladať sa bude aj Európskemu parlamentu. Európska komisia avizovala, že prvé monitorovanie by malo byť dostupné v roku 2026. Pri vykonávaní hodnotení bude Komisia zohľadňovať kritériá, ktoré sú uvedené v čl. 27 ods. 4 Európskeho aktu o slobode médií.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ivana Maláková, tel. +421 2 2048 2233, e-mail:

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Rada pre mediálne služby: Zoznamy regulovaných subjektov

MK SR: Evidencia periodických publikácií, (Evidencia k 30.11.2024)

MF SR: Makroekonomická prognóza (september 2024)

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 264/2022 Z. Z. O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ ZÁKONA Č. 265/2022 Z. Z. O VYDAVATEĽOCH PUBLIKÁCIÍ A O REGISTRI V OBLASTI MÉDIÍ A AUDIOVÍZIE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O PUBLIKÁCIÁCH)

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 23. januára 2025 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu doplniť do časti 5. Alternatívne riešenia o nulový variant, a teda popísať stav, čo by priniesla absencia spoločného rámca pre mediálne služby na vnútornom trhu. Ďalej Komisia odporúčam v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť chýbajúce kritériá, podľa ktorých sa posúdi splnenie stanoveného cieľa. Komisia tiež odporúča aj v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť chýbajúce meno spracovateľa.

Odôvodnenie: V Doložke vybraných vplyvov je pre účely kontroly stanoveného cieľa, či efektívnej

komunikácie v pripomienkovom procese v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov potrebné a vhodné uviesť spomenuté časti.

Vyhodnotenie: Pripomienky uplatnené k doložke vybraných vplyvov boli akceptované a zapracované do doložky

vybraných vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa materiálu v časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie o doplnenie popisu a kvantifikácie pokút, uvedených v §145.

Odôvodnenie: Sankcie a pokuty majú byť v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov

popísané a vyčíslené v časti 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola

doplnená o popis sankcií. Výšku pokút nie je objektívne možné vyčísliť, keďže pokuty sa viažu na nové povinnosti, pri ktorých nie je možné predikovať mieru ich porušenia.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie časti 3.1.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Absentujú tu doplňujúce informácie osobitne ku každej regulácii z kalkulačky nákladov, ktoré sú potrebné pre overenie správnosti výpočtu vplyvov. Komisia preto žiada o konkrétnejšie popísanie vplyvov na podnikateľské prostredie, vrátane MSP v časti 3.1.3 predmetnej analýzy.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola akceptovaná. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola upravená

v zmysle pripomienky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Rozpočtová zabezpečenosť nie je označená, čo Komisia žiada doplniť.

Vyhodnotenie: Návrh predpokladá rozpočtovo nezabezpečené vplyvy na roky 2026 – 2028, ktoré budú riešené

v rámci rokovaní o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Zvýšené výdavky nie je možné zabezpečiť v rámci limitov Rady pre mediálne služby schválené v rozpočte na roky 2025 až 2027 a bez vplyvu na limit verejných výdavkov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované výdavky (Rada pre mediálne služby) v roku 2025 v sume 120 885 eur, v roku 2026 v sume 587 513 eur, v roku 2027 v sume 858 562 eur a v roku 2028 v sume 865 681 eur. Súčasne je kvantifikovaná požiadavka na nárast zamestnancov, a to o 3 nových zamestnancov v roku 2025, o ďalších 8 v roku 2026 a o ďalších 5 od roku 2027. Nárast zdôvodňuje predkladateľ v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie zabezpečovaním nových úloh vyplývajúcich z Európskeho aktu o slobode médií.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že „Financovanie v roku 2025 sa bude riešiť na základe žiadosti Rady pre mediálne služby o rozpočtové opatrenie, ktoré bude zohľadňovať aktuálnu potrebu postupného nástupu nových zamestnancov. Vplyv v ďalších rokoch bude riešený v rámci rokovaní o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 a bude zohľadňovať potrebu nástupu zamestnancov.“.

V analýze nie sú vyplnené tabuľky č. 1/B a č. 4/B, čo Komisia žiada doplniť.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola akceptovaná, tabuľky č. 1/B a 4/B boli vyplnené.

V poznámke pod tabuľkou č. 4/A predkladateľ uvádza, že „V triede 610 a 620 sú započítané výdavky na nových zamestnancov, znížené o úspory vyplývajúce zo zmeny odmien štatutárnych orgánov (pozri časť 2.2.4.).“. V časti 2.2.4. nie je žiadna kvantifikácia ani popis úspor, čo Komisia žiada doplniť.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola akceptovaná. Poznámka pod tabuľkou č. 4/A bola z dôvodu jej neaktuálnosti

vypustená.

Návrhom sa zavádzajú pokuty za porušenie povinností, čo nie je zohľadnené v doložke, ani analýze vplyvov, čo Komisia žiada doplniť.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov boli upravené.

Komisia zásadne žiada, aby všetky negatívne vplyvy návrhu zákona v organizácii Rada pre mediálne služby (vrátane vplyvov za oblasť zamestnanosti) boli rozpočtovo zabezpečené v rámci limitov dotknutých subjektov schválených v rozpočte na roky 2025 až 2027 a bez vplyvu na limit verejných výdavkov. Komisia upozorňuje, že limit verejných výdavkov na rok 2025 je schválený uznesením NR SR č. 699 zo dňa 3. decembra 2024 a nie je možné ho prekročiť.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Návrh zákona nebude v organizácii Rada pre mediálne

služby zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v roku 2025. Návrh predpokladá rozpočtovo nezabezpečené vplyvy na roky 2026 – 2028, ktoré budú riešené v rámci rokovaní o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Tieto zvýšené výdavky nie je možné zabezpečiť v rámci limitov Rady pre mediálne služby schválených v rozpočte na roky 2025 až 2027 a bez vplyvu na limit verejných výdavkov v nasledujúcich rokoch.

Zároveň Komisia upozorňuje, že predkladaný materiál je v rozpore s uznesením vlády SR č. 606 z 15. októbra 2024 bod C.11., a to: „Nepredkladať návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2025 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy a ktoré zakladajú negatívne dôsledky na dodržanie limitu verejných výdavkov schváleného Národnou radou SR na rok 2025“.

Vyhodnotenie: Pripomienka bola akceptovaná. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená tak,

aby bola v súlade s uznesením vlády SR č. 606 z 15. októbra 2024. Návrh zákona nebude v organizácii Rada pre mediálne služby zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v roku 2025 a upúšťa od zámeru vytvárania nových pracovných miest.

V nadväznosti na uvedené pripomienky Komisia žiada doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

192 995 €

v tom: Rada pre mediálne služby

192 995 €

z toho:

- vplyv na ŠR

192 995 €

Rozpočtové prostriedky

192 995 €

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

0 €

141 960 €

- vplyv na ŠR

0 €

141 960 €

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

192 995 €

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

192 995 €

v tom: Rada pre mediálne služby

192 995 €

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

192 995 €

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 192 995,- eur od roku 2026 každoročne.

Financovanie bude predmetom rokovaní o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 tak, aby boli vplyvy zabezpečené v rámci celkového limitu verejných výdavkov na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Implementáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 (Európsky akt o slobode médií1 (ďalej aj „EMFA“) vznikajú Rade pre mediálne služby (RMS) nové kompetencie a povinnosti. Ide najmä o dohľad nad transparentnosťou financovania štátnej reklamy a dohľad nad poskytovateľmi systémov merania sledovanosti. V nadväznosti na navrhované rozšírenie kompetencií regulátora súvisiacich s implementáciou EMFA sa regulátorovi ukladajú nové povinnosti súvisiace s jeho monitorovacou a analytickou činnosťou, konkrétne ide o povinnosť vykonávať analýzu samoregulačných mechanizmov, monitorovanie a analýzu dodržiavania záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa a monitorovanie prideľovania finančných prostriedkov na štátnu reklamu..

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií)

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

1. Potreba mzdovo zohľadniť vykonávanie nových povinností

Nové kompetencie a povinnosti vyplývajúce z EMFA) si vyžiadajú rozšírenie pracovnej agendy zamestnancov RMS. Predpokladá sa, že novú agendu súvisiacu s EMFA budú vykonávať zamestnanci RMS, ktorých funkčné miesta boli schválené a rozpočtovo zabezpečené v súvislosti so zavádzaním nových povinností z európskeho aktu o digitálnych službách (DSA)2 v roku 2024. Vtedy sa predpokladal postupný nárast nových zamestnancov s pribúdajúcou agendou v oblasti DSA v počte 10 v roku 2024, 22 v roku 2025 a 17 v roku 2027 (Tab. 2.2.4.1). V súčasnosti teda už časť týchto zamestnancov pracuje v RMS a časť ešte len bude prijatá v priebehu rokov 2025 a 2026.

Tabuľka 2.2.4.1 Počet nových funkčných pracovných miest schválených v súvislosti s povinnosťami DSA od roku 2024

Počet funkčných pracovných miest (DSA)

2024

2025

2026

2027

Administratíva

Analytika

Právo

Komunikácia

Spolu

Kvôli vecnej súvislosti povinností z európskych nariadení DSA a EMFA a podobnej požadovanej odbornej kvalifikácii je vhodné prideliť novú EMFA agendu týmto zamestnancom. Tým sa však zvýši ich pracovné zaťaženie. Rozšírenie pracovnej náplne sa dotkne 26 zamestnancov na analytických a právnických pozíciách. To navrhujeme zohľadniť vo vyššom mzdovom ohodnotení a zvýšiť ich mzdu zo schválenej priemernej hodnoty 2 200 eur mesačne na 2 655 eur mesačne.

Tabuľka 2.2.4.2 Potreba navýšenia osobných výdavkov v súvislosti s novými povinnosťami z EMFA

Rok

2025

2026

2027*

2028*

Pozn.

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách)

Počet dotknutých zamestnancov spolu

Súčasnosť

- Mzdy

0 €

686 400 €

2200 € / mesiac, priemer

- Poistné a príspevok do poisťovní

0 €

246 761 €

Mzda * 0,3595

Návrh

- Mzdy

0 €

828 360 €

2655 € / mesiac, priemer

- Poistné a príspevok do poisťovní

0 €

297 795 €

Mzda * 0,3595

Rozdiel spolu

0 €

192 995 €

Potreba navýšenia osobných výdavkov

2. Sankcie

Za porušovanie povinností sa zavádzajú sankcie. Mieru porušovania nie je možné predikovať kvôli nedostupnosti relevantných dát.

3. Informačná povinnosť zadávateľov štátnej reklamy

Zadávateľmi štátnej reklamy sú potenciálne všetky subjekty financované z verejných zdrojov, teda štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Na implementáciu EMFA sa zadávateľom ustanovuje povinnosť informáciu o výdavkoch vynaložených na štátnu reklamu zverejniť na svojom webe a zároveň informovať regulátora. Administratívne náklady nie sú vyčíslené, pretože nie je zrejmé, koľko subjektov v súčasnosti zadáva štátnu reklamu. Predpokladá sa, že predmetnú informáciu budú zverejňovať ako súčasť svojich výročných správ. Vzhľadom na nízku administratívnu náročnosť povinnosti (odhadom 1 – 3 osobohodiny ročne) sa tieto náklady považujú za zanedbateľné a predpokladá sa, že si ich zadávatelia budú kryť z vlastných zdrojov.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách): Rada pre mediálne služby

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0 €

192 995 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0 €

141 960 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0 €

51 035 €

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0 €

192 995 €

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

Nedochádza k zmene počtu funkčných miest.

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0 €

192 995 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0 €

141 960 €

Zvýšenie mzdových výdavkov na existujúcich 26 zamestnancov z 2200 na 2655 eur mesačne.

z toho vplyv na ŠR

0 €

141 960 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0 €

51 035 €

z toho vplyv na ŠR

0 €

51 035 €

Poznámka:

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

0 €

192 995 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0 €

141 960 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0 €

51 035 €

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0 €

192 995 €

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu3 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

78 253

Spolu = A+B+C+D+E

78 253

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

78 253

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

3 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa

1in2out celkom

Goldplating celkom

Povinnosť zverejňovať údaje o získanej štátnej reklame na svojom webe

264/2022 Z. z. Zákon o mediálnych službách

§103a (1)

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vysielatelia a poskytovatelia AVMS na požiadanie

343

12 526

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť oznámiť údaje o získanej štátnej reklame regulátorovi

264/2022 Z. z. Zákon o mediálnych službách

§103a (2)

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vysielatelia a poskytovatelia AVMS na požiadanie

343

2 088

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť zverejňovať údaje o získanej štátnej reklame na svojom webe

265/2022 Z. z. Zákon o vydavateľoch publikácií

§11a (1)

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov

550

20 085

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť oznámiť údaje o získanej štátnej reklame regulátorovi

265/2022 Z. z. Zákon o vydavateľoch publikácií

§11a (2)

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov

550

3 348

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť poskytnúť informácie a údaje regulátorovi na požiadanie

264/2022 Z. z. Zákon o mediálnych službách

§133h

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vysielatelia a poskytovatelia AVMS na požiadanie

343

14 613

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť poskytnúť informácie a údaje regulátorovi na požiadanie

265/2022 Z. z. Zákon o vydavateľoch publikácií

§25a

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov

550

23 433

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť informovať regulátora o výkone činnosti merania sledovanosti

264/2022 Z. z. Zákon o mediálnych službách

§25a

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Poskytovatelia systémov merania sledovanosti

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť na požiadanie poskytnúť regulátorovi metodiku merania sledovanosti

264/2022 Z. z. Zákon o mediálnych službách

§25a

2. EÚ úplná harmonizácia

08.08.25

Poskytovatelia systémov merania sledovanosti

207

2 069

In (zvyšuje náklady)

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

1. Povinnosť zverejňovať údaje o získanej štátnej reklame na svojom webe raz ročne sa týka vysielateľov a poskytovateľov AVMS (Tabuľka 2).

Tabuľka č. 2: Počet subjektov v oblasti vysielania a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

Vysielatelia

Počet

Rozhlas

Televízia

107

Internet

AVMS - PO

120

AVMS - FO

Spolu

343

Zdroj: RMS

https://rpms.sk/zoznamy-regulovanych-subjektov

2. Povinnosť oznámiť údaje o získanej štátnej reklame regulátorovi raz ročne sa týka rovnakých subjektov ako povinnosť 1, ide o oznámenie rovnakých informácií regulátorovi v elektronickej forme.

3. Povinnosť zverejňovať údaje o získanej štátnej reklame na svojom webe raz ročne sa týka vydavateľov periodických publikácií a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov. Ich počet je odhadnutý na základe evidencie MK SR. Spôsob vedenia evidencie (podľa titulov) neumožňuje presný výpočet počtu podnikateľov, preto je použitý expertný odhad 550 subjektov (Tabuľka 3).

Tabuľka č. 3: Počet subjektov v oblasti periodických publikácií(odhad)

Počet titulov

Počet podnik. subjektov

Vysvetlenie

Vydavatelia periodických publikácií

1476

492

Odhadnuté ako 1/3 počtu titulov. Počet subjektov je nižší ako počet titulov. Väčší vydavatelia mávajú spravidla viacero titulov a navyše nie všetci vydavatelia sú podnikateľmi (obce, štátne a verejné inštitúcie).

Vydavatelia elektronických periodických publikácií

331

110

Prevádzkovatelia spravodajských webových portálov

132

Skutočnosť - december 2024

Spolu*

1939

657

*Vzhľadom na prekrývanie podnikateľských subjektov v jednotlivých kategóriách sa počet unikátnych subjektov odhaduje na 550.

Zdroj: MK SR

https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo/media-a-audiovizia/evidencia-periodickych-publikacii/

4. Povinnosť oznámiť údaje o získanej štátnej reklame regulátorovi raz ročne sa týka rovnakých subjektov ako povinnosť 3, ide o oznámenie rovnakých informácií regulátorovi v elektronickej forme.

5. a 6. Povinnosť poskytnúť informácie a údaje regulátorovi na požiadanie sa týka vysielateľov a poskytovateľov AVMS (Tabuľka 2), ako aj vydavateľov periodických publikácií a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov (Tabuľka 3). Ide o novú povinnosť, frekvenciu nie je možné z dostupných dát odhadnúť.

7. a 8. Povinnosť informovať regulátora o výkone činnosti merania sledovanosti a povinnosť na požiadanie poskytnúť regulátorovi metodiku merania sledovanosti sa týka poskytovateľov systémov

merania sledovanosti (napr. tzv. peoplemetre, systémy merania návštevnosti online tlače, počúvanosti rozhlasového vysielania a pod.). Počet takýchto subjektov sa odhaduje na 10.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi systémov merania sledovanosti od 500 eur do 3 000 eur v prípade, ak nezabezpečil, aby ním poskytované systémy merania sledovanosti a metodika, ktorú tieto systémy používajú, boli v súlade so zásadami uvedenými v čl. 24. ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1083 (transparentnosť, nestrannosť, inkluzívnosť, proporcionalita, nediskriminácia, atď.) alebo v prípade ak si poskytovateľ merania sledovanosti nesplnil vo vzťahu k regulátorovi oznamovaciu povinnosť podľa § 25a ods. 2 alebo 3. V rovnakom rozmedzí uloží regulátor pokutu aj poskytovateľovi systémov merania sledovanosti, ktorý v súlade s podmienkami uvedenými v čl. 24. ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1083 neposkytol informácie o metodike použitej vo svojich systémoch merania sledovanosti, nezabezpečil nezávislý audit metodiky použitej vo svojich systémoch merania sledovanosti a spôsobu, akým sa uplatňuje alebo neposkytol informácie o výsledkoch merania sledovanosti.

Regulátor uloží zadávateľovi štátnej reklamy pokutu od 2 500 eur do 100 000 eur, ak nesplnil povinnosť oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa § 103a ods. 3.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie4

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Ministerstvo kultúry SR zverejnilo predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (

https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-

procesy/SK/PI/2024/296

) na portáli Slov-Lex s možnosťou vyjadrenia sa dotknutých subjektov od 12.

novembra do 25. novembra 2024. V stanovenej lehote boli predložené dve pripomienky, a to od Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska a Asociácie rádií Slovenska. Pripomienkujúce subjekty požadovali k časti návrhu zákona, ktorá presahuje mieru potrebnú na implementáciu nariadenia EÚ, aktívne zapojenie do legislatívneho procesu a vypustenie časti týkajúcej sa inštitucionálneho pretransformovania regulátora z návrhu zákona bez náhrady.

Predkladateľ vypustil z návrhu zákona úpravu, ktorá mala za cieľ zmeniť inštitucionálne nastavenie národného regulátora, preto vo vzťahu k pripomienke namietajúcej transformáciu Rady pre mediálne služby neuskutočnil konzultácie, keďže táto pripomienka bola v plnej miere zohľadnená.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ⌧ nemení☐ znižuje

Produktivita:

4 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ⌧ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

Očakáva sa, že zvýšenie transparentnosti zadávania štátnej reklamy a merania sledovanosti vytvorí zdravšie mediálne prostredie, čo predstavuje pozitívny vplyv na podnikateľov v danom sektore.

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

-čl. 53 ods. 1, čl. 56 až 62 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-čl. 11 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

-Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únií a Zmluve o fungovaní Európskej únie.

b) v sekundárnom práve:

Gestor: Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo hospodárstva SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022)

Gestor: Ministerstvo hospodárstva SR

Spolugestor: Ministerstvo kultúry SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010) v platnom znení

Gestor: Ministerstvo kultúry SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020) v platnom znení

Gestor: Ministerstvo financií SR

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: Nie je obsiahnuté.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:

-lehota na implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) (Ú. v. EÚ L, 2024/1083, 17.4.2024) je 8. augusta 2025, okrem článku 3, ktorý sa uplatňuje od 8. augusta 2024, článku 4 ods. 1 a 2, článku 6 ods. 3 a článkov 7 až 13 a 28, ktoré sa uplatňujú od 8. februára 2025, článkov 14 až 17, ktoré sa uplatňujú od 8. mája 2025 a článku 20, ktorý sa uplatňuje od 8. mája 2027,

b)uviesť informáciu o začatí postupu Európskej komisie alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

-proti Slovenskej republike aktuálne neprebieha konanie zo strany Európskej komisie,

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

•zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne, k implementácii čl. 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) (Ú. v. EÚ L, 2024/1083, 17.4.2024) dôjde v samostatnom legislatívnom procese, nakoľko lehota na implementáciu uvedeného článku nariadenia bola stanovená na 8. mája 2027.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

Článok I

K bodu 1

Z dôvodu potreby implementovať niektoré ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) (ďalej aj „EMFA“), ktoré sa týkajú poskytovateľov systémov merania sledovanosti, sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť zákona aj o úpravu práv a povinností poskytovateľov systémov merania sledovanosti. Pojem „meranie sledovanosti“ nie je v zákone definovaný, ale pri použití tohto pojmu sa odkazuje na definíciu obsiahnutú v čl. 2 bod 16 EMFA.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

V nadväznosti na zmeny navrhované v § 128 až 131, ktoré súvisia s implementáciou čl. 4 ods. 8, čl. 18 ods. 1 a čl. 24 EMFA, a ktoré obsahujú aj úpravu samoregulačných mechanizmov a systému koregulácie v oblasti redakčných štandardov, pomoci pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií a taktiež v oblasti merania sledovanosti, sa navrhuje aj všeobecnejšia formulácia ustanovenia zákona, ktoré upravuje pôsobnosť zákona v tejto oblasti a to tak, aby sa uvedené systémy a mechanizmy nevzťahovali výlučne iba na poskytovanie obsahových služieb podľa tohto zákona ale aj na iné oblasti regulované týmto zákonom (napr. poskytovanie systémov merania sledovanosti) a na oblasti regulované osobitnými predpismi, ktorými sú napr. EMFA, zákon o reklame alebo zákon o publikáciách.

K bodu 4

V súvislosti s potrebou implementácie čl. 25 EMFA sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti zákona aj o úpravu povinností osôb pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu. Pojem štátna reklama nie je v zákone definovaný, ale pri použití tohto pojmu sa odkazuje na definíciu obsiahnutú v čl. 2 bod 19 EMFA.

K bodu 5

Navrhuje sa vymedzenie pôsobnosti návrhu zákona vo vzťahu k poskytovateľovi systémov merania sledovanosti. Navrhovaná právna úprava sa bude vzťahovať na poskytovateľa systémov merania sledovanosti, ak má svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike.

K bodom 6 a 7

V súvislosti s implementáciou EMFA sa navrhuje upraviť definície pojmov redakčná nezávislosť a redakčné rozhodnutie, ktoré sú obsiahnuté v zákone o mediálnych službách V zmysle EMFA pojem mediálna služba zahŕňa najmä televízne a rozhlasové vysielanie, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, zvukové podcasty alebo tlačové publikácie. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje upraviť, že redakčnou zodpovednosťou je taktiež vykonávanie účinnej kontroly poskytovateľom obsahovej služby nad výberom komunikátov novinárskej povahy a iných komunikátov tvoriacich periodickú publikáciu, spravodajský webový portál alebo agentúrny servis a nad usporiadaním týchto komunikátov v rámci poskytovanej obsahovej služby. Zároveň sa navrhuje doplniť, že redakčným rozhodnutím môže byť aj prijatie rozhodnutia, ktoré súvisí s každodennou prevádzkou vydávania periodickej publikácie, agentúrneho servisu alebo s prevádzkou spravodajského webového portálu.

K bodu 8

Navrhované doplnenie tretej časti zákona o novú štvrtú hlavu, upravujúcu poskytovanie systémov merania sledovanosti, je implementáciou čl. 24 EMFA. Meranie sledovanosti má priamy vplyv na prideľovanie a ceny reklamy, ktorá predstavuje hlavný zdroj príjmov mediálneho sektora. Je kľúčovým nástrojom na hodnotenie výkonnosti mediálneho obsahu a pochopenie preferencií publika na účely plánovania budúcej produkcie obsahu. Účastníci mediálneho trhu, najmä poskytovatelia mediálnych služieb a šíritelia reklamy, by teda mali mať možnosť vychádzať z objektívnych a porovnateľných údajov o sledovanosti, ktoré pochádzajú z transparentných, objektívnych a overiteľných riešení merania sledovanosti. Meranie sledovanosti by sa malo v zásade vykonávať v súlade so všeobecne uznávanými odvetvovými samoregulačnými mechanizmami.

Meranie sledovanosti je činnosť získavania, interpretovania alebo iného spracúvania údajov o počte a vlastnostiach používateľov mediálnych služieb alebo používateľov obsahu na online platformách na účely rozhodovania o prideľovaní, cenách, nákupe alebo predaji reklamy, alebo rozhodovania o plánovaní alebo distribúcii obsahu. Meranie sledovanosti zahŕňa systém merania akéhokoľvek publika, teda okrem merania sledovanosti, taktiež meranie návštevnosti online tlače alebo počúvanosti rozhlasového vysielania.

Z čl. 24 EMFA vyplýva pre poskytovateľov systémov merania sledovanosti viacero povinností, nad plnením ktorých bude vykonávať dohľad práve regulátor. Pre regulátora je preto nevyhnutné poznať okruh regulovaných subjektov, čo je dôvodom navrhovaného zavedenia oznamovacej povinnosti poskytovateľov merania sledovanosti vo vzťahu k regulátorovi. Oznamovacia povinnosť sa viaže k minimálnemu rozsahu údajov, ktoré sú pre regulátora

nevyhnutné za účelom identifikovania subjektov, nad ktorými má vykonávať dohľad. V súvislosti s výkonom dohľadu a navrhovaným zavedením systému koregulácie v oblasti poskytovania systémov merania sledovanosti je pre regulátora nevyhnutné mať k dispozícii aj informáciu, či poskytovateľ systémov merania sledovanosti podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje.

Za účelom zabezpečenia možnosti efektívneho výkonu dohľadu regulátora nad plnením povinností vyplývajúcich z čl. 24 EMFA a možnosti reálneho posúdenia poskytovaného systému merania sledovanosti sa navrhuje zavedenie povinnosti pre poskytovateľov systémov merania sledovanosti poskytnúť regulátorovi aktuálne, presné a komplexné informácie o metodike, ktorú používajú jeho systémy merania sledovanosti, a to do 15 dní od dourčenia žiadosti regulátora o informácie.

K bodom 9 až 12

Média zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri formovaní verejnej mienky a poskytovaní informácií pre občanov, ktoré sú dôležité pre ich aktívnu účasť na demokratických procesoch. Členské štáty by mali nezávisle od posúdení v oblasti hospodárskej súťaže vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť pravidlá a postupy s cieľom umožniť posúdenie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať významný vplyv na pluralitu informácií. Uvedené pravidlá a postupy sú v podmienkach Slovenskej republiky upravené v dvanástej časti zákona.

V nadväznosti na znenie čl. 22 EMFA, ktorý ustanovuje podmienky pre posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorých vplyv na pluralitu informácií na mediálnom trhu regulátor posudzuje, aj o poskytovateľov online platformy. Pojem „online platforma“ nie je v zákone definovaný, ale pri použití tohto pojmu sa odkazuje na definíciu obsiahnutú v čl. 3 písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách). Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že pri posudzovaní vplyvu na pluralitu informácií na mediálnom trhu a pri vyhodnocovaní rizík narušenia plurality informácií je regulátor povinný zohľadniť skutočnosti uvedené v č. 22 ods. 2 EMFA. Uvedené skutočnosti budú musieť byť zohľadnené aj pri koncipovaní všeobecne záväzného predpisu, ktorý vydáva regulátor v súlade s § 101 ods. 4, a ktorý upravuje podrobnosti o posudzovaní vplyvu na pluralitu informácií na mediálnom trhu a podrobnosti o vyhodnocovaní rizík narušenia plurality informácií.

Regulátor posudzuje koncentráciu na mediálnom trhu vždy vopred pred udelením oprávnenia (autorizácie, licencie) na poskytovanie príslušnej mediálnej služby, ako aj pri zmene oprávnenia. Procesné pravidlá týchto konaní sú upravené v platnom zákone, rovnako ako aj lehoty, v rámci ktorých je regulátor povinný rozhodnúť. V zmysle platnej právnej úpravy za účelom posudzovania plurality informácií a transparentnosti vzťahov regulátorom, je vysielateľ alebo iná osoba povinná na požiadanie predložiť regulátorovi na posúdenie doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok a obmedzení podľa dvanástej časti zákona, upravujúcej

pluralitu informácií a transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov. Za nesplnenie tejto povinnosti, môže regulátor povinnému subjektu uložiť pokutu.

Podrobnosti o posudzovaní vplyvu na pluralitu informácií na mediálnom trhu, posudzovaní reklamného trhu a podrobnosti o vyhodnocovaní rizík narušenia plurality informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá regulátor v zmysle § 101 ods. 6 zákona o mediálnych službách, čím sa zabezpečí implementácia čl. 22 ods. 1 EMFA.

K bodu 13

Navrhuje sa doplnenie nadpisu § 103 z dôvodu potreby odlíšiť transparentnosť hromadného financovania a poskytovania darov od transparentnosti financovania štátnej reklamy, ktorú sa navrhuje upraviť v novom § 103a.

K bodu 14

V záujme právnej istoty sa navrhuje explicitne upraviť, že ustanoveniami zákona upravujúcimi hromadné financovanie, nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020) v platnom znení.

K bodu 15

Cieľom navrhovaného znenia § 103a je zabezpečiť implementáciu čl. 6 ods. 1 písm. d) a čl. 25 EMFA. Navrhuje sa zaviesť povinnosť vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zverejniť na svojom webovom sídle informácie o tom, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky na štátnu reklamu, či už z verejných finančných prostriedkov alebo od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. Povinné subjekty sú povinné na svojom webovom sídle zverejniť informácie o celkovej sume finančných prostriedkov, ktoré im boli na štátnu reklamu poskytnuté za kalendárny rok, a to do 31. januára nasledujúceho roka. Uvedené informácie, sú vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní v rovnakej lehote oznámiť aj regulátorovi, ktorý ich zverejní v evidencii.

V záujme zabezpečenia čo najvyššej miery transparentnosti pri financovaní štátnej reklamy, sa okrem povinnosti prijímateľa verejných finančných prostriedkov poskytnutých na štátnu reklamu zverejniť požadované informácie, navrhuje aj zavedenie oznamovacej povinnosti zadávateľa štátnej reklamy. Zadávateľ štátnej reklamy je povinný do 31. januára oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom v rámci toho oznámenia je povinný poskytnúť regulátorovi informácie v rozsahu uvedenom v čl. 25 ods. 2 písm. a) až c) EMFA. Uloženie navrhovanej zákonnej povinnosti zadávateľovi reklamy zároveň umožní regulátorovi každoročne monitorovať prideľovanie výdavkov na štátnu reklamu tak, ako táto povinnosť vplýva z čl. 25 ods. 3 EMFA, pričom informácie o poskytnutí verejných finančných

prostriedkov na štátnu reklamu budú tvoriť aj súčasť výročnej správy regulátora, ktorá je verejne prístupná.

S cieľom zabezpečiť implmentáciu čl. 25 ods. 1 a 2 EMFA, a tým aj zabrániť riziku skrytých dotácií a neprimeraného politického vplyvu na médiá, sa navrhuje ustanoviť požiadavky na transparentnosť, objektívnosť, proporcionalitu a nediskrimináciu pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov alebo iných štátnych zdrojov na štátnu reklamu alebo nákup iného tovaru alebo služieb, ktoré nie sú štátnou reklamou (napr. audiovizuálnej produkcie, údajov o trhu a konzultačných služieb).V záujme zabezpečenia vysokej úrovne transparentnosti je dôležité, aby sa kritériá a postupy používané na prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb vopred sprístupnili verejnosti elektronickými a používateľsky ústretovými prostriedkami. Používaný postup musí byť otvorený, primeraný a nediskriminačný.

Takisto je potrebné stanoviť spoločné požiadavky na zverejňovanie informácií o príjemcoch štátnych výdavkov na reklamu a o vynaložených sumách. Je dôležité, aby boli verejnosti potrebné informácie týkajúce sa štátnej reklamy sprístupnené v elektronickom formáte a aby ich bolo možné ľahko zobraziť. Zadávatelia štátnej reklamy sú povinní zabezpečiť, aby výdavky na štátnu reklamu, ktoré vynaložia v príslušnom kalendárnom roku, distribuovali širokej škále poskytovateľov obsahových služieb zastúpených na relevantnom mediálnom trhu.

Na základe uvedeného sa navrhuje explicitne upraviť povinnosti zadávateľov štátnej reklamy pri zadávaní štátnej reklamy a tiež povinnosti subjektov verejnej správy pri zadávaní objednávok iných služieb alebo tovarov pochádzajúcich od poskytovateľa obsahovej služby alebo poskytovateľa online platformy, ktoré nie sú štátnou reklamou, ak subjekt verejnej správy za plnenie poskytne verejné finančné prostriedky, inú odplatu alebo výhodu priamo alebo nepriamo poskytovateľovi obsahovej služby alebo poskytovateľovi online platformy.

K bodom 16 a 17

Navrhuje sa precizovať znenie ustanovenia upravujúceho oblasti, v ktorých regulátor vykonáva štátnu reguláciu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi, aj o poskytovanie služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Explicitným uvedením doplnených oblastí nedochádza k faktickému rozšíreniu kompetencií regulátora, cieľom tejto navrhovanej úpravy je iba zosúladiť znenie § 108 ods. 1 s ostatnými ustanoveniami zákona (napr. 109 ods. 3 písm. c) a s aplikačnou praxou.

Navrhuje sa tiež doplniť do textu poznámky pod čiarou k odkazu 65e aj nariadenie (EÚ) 2024/1083 (EMFA), keďže rozsah regulácie je vymedzený aj v tomto priamo uplatniteľnom právnom akte.

V nadväznosti na rozsah kompetencií regulátora sa navrhuje precizovať znenie ustanovenia, ktoré upravuje oblasť spolupráce ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov verejnej správy s regulátorom. S tým súvisí aj navrhované doplnenie textu

poznámky pod čiarou k odkazu 66 aj o čl. 7 ods. 4 a kapitolu III nariadenia (EÚ) 2024/1083 (EMFA).

K bodom 18 a 19

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v iných častiach zákona sa navrhuje precizovať ustanovenia upravujúce poslanie regulátora.

K bodu 20

EMFA je priamo uplatniteľným právnym aktom a pre regulované subjekty z neho vyplýva viacero povinností, nad plnením ktorých bude vykonávať dohľad práve regulátor. V zákonom ustanovených prípadoch bude regulátor zároveň oprávnený za porušenie povinnosti vyplývajúcej z EMFA uložiť sankciu. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje do textu poznámky pod čiarou k odkazu 72 doplniť aj nariadenie (EÚ) 2024/1083 (EMFA).

K bodu 21

Navrhované doplnenie písmen k) a l) do § 110 ods. 2 je implementáciou čl. 5 ods. 4 a čl. 25 ods. 3 EMFA.

V zmysle navrhovaného znenia § 110 ods. 2 písm. k) sa do pôsobnosti regulátora v oblasti výkonu štátnej správy dopĺňa kompetencia monitorovať a analyzovať dodržiavanie záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je EMFA, pričom uvedené záruky nezávislého fungovania sú vymedzené jeho čl. 5 ods. 1 až 3. Podľa čl. 5 ods. 4 EMFA sú členské štáty povinné určiť jeden alebo viacero nezávislých orgánov alebo subjektov alebo zaviesť mechanizmy nezávislé od politického vplyvu vlád na monitorovanie uplatňovania odsekov 1, 2 a 3. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší subjekt na plnenie tejto úlohy javí práve regulátor, ktorý má nezávislé postavenie a má bohaté skúsenosti a odborné znalosti v oblasti monitorovania a analýz v oblasti vysielania, vrátane verejnoprávneho vysielania.

V zmysle navrhovaného znenia § 110 ods. 2 písm. l) sa do pôsobnosti regulátora v oblasti výkonu štátnej správy dopĺňa kompetencia monitorovať prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa osobitného predpisu, ktorým je EMFA. K umožneniu efektívneho výkonu tejto kompetencie regulátora prispeje aj navrhovaná úprava v § 103a, ktorá okrem povinnosti prijímateľa finančných prostriedkov na štátnu reklamu zverejniť požadované informácie a oznámiť ich regulátorovi, zavádza aj oznamovaciu povinnosť zadávateľa štátnej reklamy. Zadávateľ štátnej reklamy je povinný do 31. januára oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom v rámci toho oznámenia je povinný poskytnúť regulátorovi informácie v rozsahu uvedenom v čl. 25 ods. 2 písm. a) až c) EMFA. V rámci všeobecného ustanovenia o spolupráci (§ 108 ods. 6) je regulátor následne oprávnený požiadať ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán verejnej správy o poskytnutie dodatočných informácií potrebných na posúdenie úplnosti zverejnených alebo oznámených informácií.

K bodu 22

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Od 1. júla 2024 je verejnoprávnym vysielateľom Slovenská televízia a rozhlas.

K bodom 23 a 26

Ide o úpravu súvisiacu s transformáciou skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) na Európsku radu pre mediálne služby v súlade s EMFA.

K bodu 24

Z čl. 17 EMFA vyplýva potreba koordinovať vnútroštátne opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na boj proti ohrozeniam verejnej bezpečnosti mediálnymi službami pochádzajúcimi alebo usadenými mimo Európskej únie (ďalej aj „EÚ“), ktoré sa zameriavajú na publikum v EÚ, vrátane možnosti, že Európska rada pre mediálne služby po konzultácii s Európskou komisiou podľa potreby vydá stanoviská k takýmto opatreniam, najmä ak má daná situácia vplyv na viacero členských štátov. Keďže dotknuté národné regulačné orgány alebo subjekty by mali zohľadniť stanoviská Európskej rady pre mediálne služby pri zvažovaní prijatia opatrení proti poskytovateľovi mediálnych služieb, navrhuje sa upraviť novú povinnosť regulátora v oblasti medzinárodnej spolupráce, ktorou bude povinnosť zohľadniť stanovisko vydané Európskou radou pre mediálne služby podľa čl. 17 ods. 2.

K bodu 25

V súvislosti s novo navrhovanou kompetenciou regulátora monitorovať a analyzovať dodržiavanie záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je EMFA, sa navrhuje v zákone vymedziť, že na účel výkonu tejto kompetencie je regulátor oprávnený získavať, spracúvať a vyhodnocovať informácie a podklady od verejnoprávneho vysielateľa, jeho zamestnanca alebo inej osoby, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že má informácie, ktoré sú primerané a potrebné na vykonávanie úloh regulátora, pričom regulátor je oprávnený požiadať uvedené osoby, aby mu v ním určenej lehote, poskytli správne, úplné a pravdivé informácie alebo podklady súvisiace s výkonom tejto kompetencie. Cieľom navrhovaných ustanovení je umožniť regulátorovi efektívny výkon monitorovania a analýzy dodržiavania záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa.

K bodom 27 až 29

V nadväznosti na navrhované rozšírenie kompetencií regulátora súvisiacich s implementáciou EMFA sa navrhuje upraviť taktiež povinné náležitosti výročnej správy. V zmysle navrhovanej úpravy by výročná správa mala obsahovať analýzu samoregulačných mechanizmov, ako aj analýzu dodržiavania záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa. Súčasťou

výročnej správy by mali byť aj informácie o poskytnutí verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu.

K bodu 30 až 32

Z dôvodu rozšírenia regulácie o poskytovateľov systémov merania sledovanosti sa navrhuje túto skutočnosť reflektovať aj v evidencii, ktorú v zmysle zákona vedie regulátor. Navrhuje sa, aby regulátor vo svojej evidencii evidoval údaje o poskytovateľoch systémov merania sledovanosti, na ktorých sa vzťahuje jeho pôsobnosť, vrátane zoznamu subjektov a nimi poskytovaných služieb, na ktoré sa systémy merania sledovanosti aplikujú a informácie, či poskytovateľ systémov merania sledovanosti podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje. Súčasťou evidencie by mali byť taktiež údaje o nimi poskytovaných systémoch merania sledovanosti.

K bodu 33

Z dôvodu, že v zmysle predloženého návrhu by mala byť obsahom tretej hlavy v štrnástej časti okrem úpravy samoregulačných mechanizmov v oblasti poskytovania obsahových služieb, taktiež úprava samoregulačných mechanizmov v oblasti poskytovania systémov merania sledovanosti, navrhuje sa zosúladiť znenie nadpisu tretej hlavy s jej obsahom.

K bodu 34

Navrhuje sa rozšíriť legálnu definíciu samoregulačného orgánu na účely tohto zákona tak, aby regulačným orgánom bola aj iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci na území Slovenskej republiky presadzujúci samoregulačný mechanizmus uplatňovaný na základe kódexu správania sa alebo obdobného samoregulačného systému pravidiel správania sa nie len v oblasti poskytovania obsahových služieb, ale aj v oblasti poskytovania systémov merania sledovanosti.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou navrhovanou v § 1 ods. 1 písm. g).

K bodu 36

Navrhovaná úprava ustanovenia § 127 ods. 3 vychádza z čl. 18 ods. 1 písm. d) EMFA, ktorý predpokladá existenciu samoregulačného mechanizmu, ktorým sa upravujú redakčné štandardy poskytovateľov obsahových služieb. V súlade s čl. 4 ods. 8 EMFA je dôležité, aby sa v záujme posilnenia práva na účinnú súdnu ochranu poskytovatelia mediálnych služieb, novinári a osoby, ktoré sú s nimi v pravidelnom alebo profesionálnom vzťahu, mohli spoľahnúť na primeranú pomoc, pri vykonávaní práva na ochranu novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie. Takáto pomoc môže mať právnu, finančnú alebo inú povahu, ako napríklad poskytovanie informácií o dostupných opravných prostriedkoch. V súlade s EMFA by takúto pomoc mohol účinne poskytovať nezávislý orgán alebo subjekt, alebo ak takýto orgán alebo subjekt neexistuje, samoregulačný orgán alebo mechanizmus. V podmienkach Slovenskej republiky sa

javí ako najoptimálnejšie riešenie implementovať čl. 4 ods. 8 EMFA zapojením samoregulačných mechanizmov.

K bodu 37

EMFA vo svojom čl. 24 ods. 3 kladie požiadavku, aby národné regulačné orgány nabádali poskytovateľov systémov merania sledovanosti, aby spolu so zainteresovanými subjektami vypracovali kódexy správania, alebo aby dodržiavali kódexy správania, ktoré spoločne dohodli a všeobecne akceptujú poskytovatelia mediálnych služieb, ich zastupujúce organizácie a akékoľvek iné zainteresované strany. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby bolo možné do evidencie samoregulačných mechanizmov a samoregulačných orgánov zapísať aj kódexy a samoregulačné orgány vzťahujúce sa na oblasť poskytovania systémov merania sledovanosti. Zároveň sa navrhuje v zákone vymedziť špecifické kritéria, ktoré musí spĺňať kódex, ktorý upravuje zabezpečenie pomoci pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií, aby takýto kódex bolo možné regulátorom zapísať do evidencie.

K bodu 39

Vzhľadom na špecifický charakter kódexu, ktorý upravuje zabezpečenie pomoci pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií, pri ktorom sa dodržiavanie pravidiel v ňom uvedených nepresadzuje pomocou sankcií, sa navrhuje, aby povinnou prílohou žiadosti o zápis kódexu do evidencie nebol opis mechanizmu presadzovania pravidiel správania sa a opis účinných a primeraných sankcií. Pokiaľ ide o opis mechanizmu monitorovania a hodnotenia dodržiavania kódexu, tak ten rovnako v prípade uvedeného kódexu nie je potrebné k žiadosti predkladať, keďže z navrhovaného ustanovenia § 128 ods. 4 písm. a) vyplýva, že regulátor zapíše iba taký kódex, v prípade ktorého samoregulačný orgán v žiadosti preukáže, že má zavedený mechanizmus pravidelného a transparentného monitorovania jeho využívania a nezávislého hodnotenia výsledkov jeho uplatňovania, ktoré sú verejne prístupné.

K bodom 38 a 40 až 44

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s navrhovaným doplnením nového odseku 3 v § 128 a následným preznačením nasledujúcich odsekov tohto ustanovenia.

K bodom 45 a 46

Navrhuje sa doplniť ustanovenie upravujúce povinné zverejňovanie samoregulačným orgánom a to tak, aby povinnou súčasťou správy o činnosti samoregulačného orgánu za príslušný kalendárny rok, ktorú samoregulačný orgán predkladá regulátorovi, bola okrem informácie o počte a spôsobe vybavenia prijatých sťažností aj informácia o počte a spôsobe vybavenia prijatých žiadostí o pomoc pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií alebo s uplatňovaním práva alebo ochrany podľa § 17 ods. 4 a 5 tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu. Rovnako sa

navrhuje, aby takáto informácia bola zverejňovaná aj na webovom sídle samoregulačného orgánu.

K bodom 47 a 48

V nadväznosti na navrhované zmeny v § 127 a 128 sa navrhuje rozšíriť koregulačný mechanizmus, ktorý sa podľa platnej právnej úpravy aplikuje na oblasť poskytovania obsahových služieb, aj na oblasť poskytovania systémov merania sledovanosti.

K bodom 49 až 51

V nadväznosti na navrhované zmeny v § 127 a 128 sa navrhuje doplniť ustanovenia zákona upravujúce konanie pred samoregulačným orgánom. Okrem oblasti poskytovania obsahových služieb by sa v zmysle predloženého návrhu malo takéto konanie vzťahovať aj na oblasť poskytovania systémov merania sledovanosti.

K bodu 52

Navrhuje sa explicitne uviesť, že konanie vo veci dodržiavania povinnosti zabezpečiť prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu v súlade s § 103a ods. 4 je návrhovým konaním.

K bodu 53

Navrhované ustanovenie je implementáciou čl. 7 ods. 4 EMFA a zavádza sa ním povinnosť poskytnúť regulátorovi informácie alebo údaje, ktoré sú primerané a potrebné na vykonávanie jeho úloh regulátora podľa EMFA.

K bodu 54

Navrhuje sa zavedenie sankcie za nesplnenie povinnosti verejnoprávneho vysielateľa poskytnúť regulátorovi na základe jeho žiadosti a v ním určenej lehote správne, úplné a pravdivé informácie alebo podklady súvisiace s výkonom úlohy monitorovať a analyzovať dodržiavanie záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa.

K bodom 55 až 57

S cieľom zabezpečiť vymožiteľnosť plnenia povinností vysielateľov/poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré boli v zmysle predloženého návrhu upravené na základe ustanovení EMFA, sa navrhuje upraviť možnosť regulátora uložiť za nedodržanie týchto povinností pokutu. Výška pokuty sa navrhuje v najnižšom rozpätí pokút, ktoré môže regulátor vysielateľom/poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie uložiť.

K bodu 58

S cieľom zabezpečiť vymožiteľnosť plnenia povinností poskytovateľov systémov merania sledovanosti, ktoré boli v zmysle predloženého návrhu upravené na základe ustanovení EMFA, sa navrhuje upraviť možnosť regulátora uložiť za nedodržanie týchto povinností pokutu.

Z dôvodu potreby zabezpečiť, aby mal regulátor k dispozícii údaje potrebné pre každoročné monitorovanie prideľovania výdavkov na štátnu reklamu, keďže táto kompetencia mu vyplýva z ustanovení EMFA, sa navrhuje, aby bol regulátor oprávnený uložiť zadávateľovi štátnej reklamy pokutu v prípade, ak nesplnil povinnosť oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa § 103a ods. 3. Zároveň sa navrhuje, aby bol regulátor oprávnený uložiť zadávateľovi štátnej reklamy pokutu v prípade, ak nesplnil povinnosť zabezpečiť prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu v súlade s § 103a ods. 4, ktorý vo vzťahu k štátnej reklame predstavuje implementáciu čl. 25 ods. 1 a 2 EMFA.

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 60

V prechodných ustanoveniach návrhu zákona sa navrhuje upraviť postup pri konaniach, ktoré boli začaté pred účinnosťou návrhu zákona ale zatiaľ neboli právoplatne ukončené.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj povinnosť poskytovateľa systémov merania sledovanosti, ktorý vykonáva svoju činnosť k 8. augustu 2025, oznámiť regulátorovi údaje v rozsahu podľa § 25a najneskôr do 31. októbra 2025.

K bodu 61

Z dôvodu neúčinnosti smernice Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú.v. EÚ L 401, 30.12.2006) v znení smernice Komisie 2013/26/EÚ z 8. februára 2013 (Ú.v. EÚ L 158, 10.6.2013) sa navrhuje jej vypustenie z transpozičnej prílohy a následné prečíslovanie ostatných smerníc uvádzaných v transpozičnej prílohe.

Článok II

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť názov ustanovenia § 11, ktorý upravuje problematiku tzv. hromadného financovania a poskytovania darov.

K bodu 2

K bodu 3

Cieľom navrhovaného znenia § 11a je zabezpečiť implementáciu čl. 6 ods. 1 písm. d) a čl. 25 ods. 3 EMFA. Navrhuje sa zaviesť povinnosť vydavateľa periodickej publikácie, s výnimkou vydavateľa vedeckej periodickej publikácie, a povinnosť prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zverejniť na svojom webovom sídle informácie o tom, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky na štátnu reklamu, či už z verejných finančných prostriedkov alebo od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Povinné subjekty sú povinné na svojom webovom sídle zverejniť informácie o celkovej sume finančných prostriedkov, ktoré im boli na štátnu reklamu poskytnuté za kalendárny rok, a to do 31. januára nasledujúceho roka.

K bodu 4

Z dôvodu, že zákonom o mediálnych službách sa rozšírila regulácia aj o poskytovateľov systémov merania sledovanosti a v nadväznosti na to sa navrhuje aj rozšírenie evidencie, ktorú v zmysle zákona o mediálnych službách vedie regulátor, je potrebné rozšíriť aj vymedzenie údajov, ktoré bude obsahovať register médií, keďže evidencia vedená regulátorom má byť súčasťou registra médií.

K bodom 5 až 7

S cieľom zabezpečiť vymožiteľnosť plnenia povinností vydavateľov periodických publikácií a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov, ktoré boli v zmysle predloženého návrhu upravené na základe ustanovení EMFA, sa navrhuje upraviť možnosť regulátora uložiť za nedodržanie týchto povinností sankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona alebo pokuty. Výška pokuty sa navrhuje v rovnakom rozpätí pokút, ktoré regulátor môže už v súčasnosti uložiť povinným subjektom za porušenie povinností súvisiacich s transparentnosťou financovania.

K bodu 8

Navrhuje sa upraviť možnosť regulátora požadovať od vydavateľov periodickej publikácie, ktorí nie sú vydavateľmi vedeckej periodickej publikácie a od prevádzkovateľov spravodajského webového portálu alebo od iných osôb, o ktorých možno predpokladať, že na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou alebo profesionálnou činnosťou by mohli mať informácie alebo údaje požadované regulátorom, aby bezodplatne a v stanovenej lehote poskytli informácie alebo údaje, ktoré sú primerané a potrebné na vykonávanie úloh regulátora podľa príslušných ustanovení EMFA.

K bodu 9

Navrhuje sa rozšíriť rozsah ustanovení zákona o mediálnych službách, ktoré sa vzťahujú na vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a tlačovú agentúru, ako na poskytovateľa obsahovej služby, aj o § 127 až 131 zákona o mediálnych službách, ktoré upravujú samoregulačné a koregulačné mechanizmy. Dôvodom navrhovanej zmeny je najmä skutočnosť, návrh zákona predpokladá existenciu samoregulačného mechanizmu, ktorým sa upravujú redakčné štandardy poskytovateľov obsahových služieb a tiež samoregulačného mechanizmu zameraného na pomoc pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií.

Článok III

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 8. augusta 2025, keďže od tohto dátumu sa má začať uplatňovať väčšina ustanovení EMFA.

Bratislava 30. apríla 2025

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martina Šimkovičová

ministerka kultúry

Slovenskej republiky