Dôvodová správa
A.VŠEOBECNÁ ČASŤ
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Adam Lučanský, Peter Kotlár, Roman Michelko a Karol Farkašovský.
Cieľom návrhu zákona je upraviť rozsah subjektov, ktoré daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií, a to z dôvodu potreby zabezpečiť spravodlivejšie, hospodárnejšie a administratívne únosnejšie uplatňovanie tejto dane. Navrhovanou úpravou sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú fyzické osoby podnikatelia a súčasne sa zavádza výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti.
Zdanenie finančných transakcií v súčasnej podobe sa vzťahuje aj na najmenších podnikateľov vrátane fyzických osôb podnikateľov, ktorí často jedinými zamestnancami a zároveň správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž spojenú s vedením transakčného účtu, odvodom dane a dokumentačnými povinnosťami. Tieto povinnosti môžu mať v prípade malých subjektov neprimeraný dopad na ich ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch môžu viesť k ukončeniu podnikania z dôvodu kumulácie nákladových faktorov.
Pre právnické osoby sa ustanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100 000 eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Právnické osoby, ktoré túto hranicu nepresiahnu, nebudú mať daňovú povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií, čím sa zníži ich regulačná a odvodová záťaž. Ide spravidla o malé právnické osoby poskytujúce služby bez zamestnancov alebo s minimálnou personálnou kapacitou, ktoré vykazujú nižšiu hospodársku aktivitu a pre ktoré by uplatňovanie transakčnej dane bolo neúmerné v pomere k ich obratu.
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona o dani z finančných transakcií, ako aj na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti týkajúce sa neúmerného zaťaženia malých subjektov. Zavedenie výnimiek pre právnické osoby podľa výšky príjmov za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vypustenie fyzických osôb podnikateľov zo zákona umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo subjekty s obmedzeným obratom budú odbremenené od povinností, ktorých administratívna a finančná náročnosť môže byť v nepomere k ich ekonomickej sile.
Návrh zákona zároveň zakotvuje mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmu prostredníctvom predloženia dokladov, vrátane kópie daňového priznania k dani z príjmov, a to v súčinnosti s oprávneniami platiteľov dane. Z dôvodu zabezpečenia funkčnosti systému sa upravuje aj postup v prípade nepodania dokladov a následky v podobe automatického zaradenia do postavenia daňovníka. Súčasťou úpravy je aj oznamovacia
povinnosť v prípade podania opravného alebo dodatočného daňového priznania, z ktorého vyplýva zmena v postavení daňovníka subjekt je povinný oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane a dodatočne uhradiť daň z finančných transakcií od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania z príjmov.
Z aplikačného hľadiska návrh reflektuje aj situácie, keď daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov po uplynutí zákonnej lehoty, avšak v rámci povolenej odkladnej lehoty podľa osobitného predpisu. V takom prípade sa na účely určenia postavenia subjektu podľa zákona o dani z finančných transakcií posudzuje výška zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie, ku ktorému sa priznanie vzťahuje, a nie podľa dátumu jeho podania. Takto sa zabezpečuje, že vznik alebo zánik daňovej povinnosti vychádza zo skutočného priebehu hospodárskej činnosti v rozhodnom období bez ohľadu na technický moment splnenia povinnosti podať priznanie.
Navrhovaná právna úprava negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a nemá vplyvy na sociálne vzťahy, zamestnanosť ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
B. OSOBITNÁ ČASŤ:
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa úprava definície transakčného účtu, ktorá zohľadňuje navrhované vylúčenie fyzických osôb podnikateľov z pôsobnosti zákona. Spresňuje sa, že za transakčný účet sa na účely tohto zákona považuje len platobný účet vedený na meno daňovníka, ktorým je právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby.
K bodu 2
Navrhovaná úprava vypúšťa z pôsobnosti zákona fyzické osoby podnikateľov. Uvedená skupina subjektov prestane byť daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií. Dôvodom je neprimeraná finančná a administratívna záťaž tejto skupiny daňovníkov, ktorá nie je vyvážená primeraným výnosom z dane.
K bodu 3
Navrhuje sa doplniť nové vymedzenie skupiny právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb, ktoré nebudú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií. Ide o subjekty, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie neprevýšili stanovenú hranicu vo výške 100 000 eur. Táto úprava sleduje cieľ primeraného vyhodnotenia daňovej povinnosti s ohľadom na hospodársku silu subjektu.
K bodu 4
Navrhuje sa doplniť nový súbor ustanovení upravujúcich vznik, trvanie a zánik postavenia daňovníka na účely zákona o dani z finančných transakcií v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období. Táto úprava predstavuje zásadný systémový prvok umožňujúci objektívne vyhodnotenie daňovej povinnosti právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb na základe transparentných, kontrolovateľných a účtovne preukázateľných údajov.
V nadväznosti na zavedenie hranice 100 000 eur pre zdaniteľné príjmy (výnosy) sa ustanovuje, že vznik postavenia daňovníka, ako aj jeho zánik, sa viaže na obsah daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom sa vyhodnocuje daňová povinnosť. Rozhodujúcim údajom je výška zdaniteľných príjmov (výnosov), pričom táto skutočnosť sa preukazuje najmä kópiou podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ako aj ďalšími účtovnými alebo daňovými dokladmi osvedčujúcimi uvedený údaj (napr. účtovná závierka, výročná správa, potvrdenie správcu dane).
Platiteľ dane v tomto procese aktívnu úlohu prioritne by mal konať z vlastnej iniciatívy, a to najmä v prípadoch, keď k dispozícii verejne dostupné údaje o hospodárskych výsledkoch možného daňovníka ako jeho klienta, napríklad prostredníctvom registra účtovných závierok. Ak mu tieto údaje nie dostupné alebo nepostačujú, je oprávnený vyzvať klienta na predloženie dokladov. V takom prípade však musí byť schopný preukázať, že výzva bola skutočne klientovi doručená, a to z dôvodu vyvodenia právnych dôsledkov v prípade jej
ignorovania. Uvedené zabezpečiť predchádzanie svojvoľnému vyvodzovaniu daňovej povinnosti bez náležitého predchádzajúceho kontaktu s daňovníkom.
Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa zároveň navrhuje, aby právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá tvrdí, že jej nevzniká daňová povinnosť, ale v lehote do jedného mesiaca od doručenia žiadosti platiteľa dane nepreukáže výšku svojich zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, bola považovaná za daňovníka podľa tohto zákona odo dňa 1. apríla kalendárneho roka, v ktorom jej vznikla povinnosť tieto doklady predložiť. Takáto právna fikcia zabezpečuje jednoznačné vymedzenie okamihu vzniku daňovej povinnosti pri pasivite daňového subjektu a zároveň vytvára predvídateľné a kontrolovateľné pravidlá pre platiteľov dane.
Návrh zároveň reflektuje osobitné situácie, kedy dochádza k zmene rozhodujúcich údajov na základe podania opravného alebo dodatočného daňového priznania. V takom prípade je dotknutý subjekt povinný oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane do 14 dní od podania priznania a ak z priznania vyplýva postavenie daňovníka uhradiť daň spätne, počnúc prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo prvé daňové priznanie podané. Týmto sa zabezpečuje integrita systému a dôsledné uplatnenie daňovej povinnosti.
K bodu 5
Navrhuje sa spresnenie náležitostí oznámenia o vybranej dani, ktoré platiteľ dane predkladá správcovi dane. Uvedená úprava zohľadňuje zmenu rozsahu subjektov, ktoré daňovníkmi podľa zákona.
K bodu 6 a 7
Legislatívno-technická úprava s súvislosti s navrhovanými zmenami.
K bodu 8
Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktorého účelom je zabezpečiť, aby daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100 000 eur, bol právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu. Toto ustanovenie umožňuje týmto subjektom uplatniť nový právny režim účinný od 15. októbra 2025 vo vzťahu k predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu.
Na účely zákona sa tieto subjekty považujú za osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu, ak preukázateľne oznámia túto skutočnosť platiteľovi dane, a to bez potreby osobitného rozhodnutia správcu dane. Rozhodujúcim momentom pre vznik účinkov je doručenie príslušného potvrdenia o výške zdaniteľných príjmov (výnosov) za rok 2024, pričom postavenie osoby bez daňovej povinnosti vzniká pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo toto oznámenie platiteľovi dane predložené.
Táto úprava zabezpečuje právnu kontinuitu pri prechode na nový režim zdaňovania a zabraňuje tomu, aby boli subjekty s nízkou hospodárskou aktivitou nútené plniť daňovú povinnosť iba z dôvodu, že rozhodné obdobie predchádzalo účinnosti zákona. Zároveň umožňuje posúdenie postavenia subjektu v režime zákona spätne, na základe objektívnych a
preukázateľných údajov o výške dosiahnutých príjmov, čím sa posilňuje zásada daňovej spravodlivosti a proporcionality.
K čl. II
Dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 15. októbra 2025.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
X
A.3. Poznámky
Predkladaná právna úprava generuje negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zníženia počtu subjektov podliehajúcich daňovej povinnosti podľa zákona o dani z finančných transakcií. Dotknutými subjektmi fyzické osoby podnikatelia, ktorých počet sa podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky pohybuje na úrovni približne 403 000, a právnické osoby, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú 100 000 eur ročne je podľa dát Ministerstva financií Slovenskej republiky približne 22 000. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zároveň uvádza, že priemerný mesačný dosah dane z finančných transakcií na jedného daňovníka je v prípade tejto cieľovej skupiny približne 7 eur. Po aplikácii tohto odhadu na celkový počet vyňatých subjektov sa výpadok verejných príjmov kvantifikuje v rozpätí 35 50 miliónov eur ročne. S prihliadnutím na to, že celkový ročný výnos z dane z finančných transakcií v podmienkach plnej účinnosti presiahne hranicu niekoľkých stoviek miliónov eur, ide o zásah fiškálne marginálneho charakteru. Návrh zároveň zohľadňuje princíp proporcionality daňového zaťaženia, pričom výnimku aplikuje na subjekty s najnižšou mierou ekonomickej výkonnosti a zároveň najvyššou citlivosťou na externé nákladové faktory.
Výsledkom úpravy je zároveň pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, ktorý spočíva v eliminácii neprimeraného daňového a administratívneho zaťaženia najmenších podnikateľských entít, ako aj v redukcii transakčnej agendy na strane platiteľov dane. Zároveň možno očakávať aj stimulujúci vplyv na začatie podnikateľskej činnosti, keďže zníženie vstupnej daňovej a administratívnej bariéry môže prispieť k zníženiu odstrašujúceho efektu pri rozhodovaní jednotlivcov o vstupe do podnikania, najmä v prípade nízkopriíjmových alebo začínajúcich subjektov.
Predložená úprava ďalej nemá žiadne vplyvy na sociálne vzťahy, životné prostredie, informatizáciu ani na služby verejnej správy pre občana.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa.
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné.