Správa o výsledku kontroly  
2024  
Vybrané položky príjmov obcí  
Vybrané položky príjmov magistrátov a okresných miest  
Kontrola bola zameraná na analýzu dosiahnutých príjmov a na vybrané procesy, ktoré mestá realizovali v súvislosti  
so zabezpečením príjmov z dane z nehnuteľností a príjmov z prenájmu vlastných nehnuteľností. Tieto príjmy boli  
najvýznamnejšími položkami príjmovej časti rozpočtu, ktoré môže samospráva ovplyvniť vlastnou činnosťou.  
Preverenie bolo vykonané na magistrátoch mesta Bratislava, mesta Košice a ďalších 18 okresných mestách  
v šiestich krajoch na celom území SR.  
Kontrola bola realizovaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly  
v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2020 – 2022, v prípade potreby aj súvisiace obdobia. Údaje o príjmoch,  
ako aj o vybraných sadzbách dane z nehnuteľností, boli z dôvodu objektívnejšieho vyhodnotenia ich vývoja získané  
za dlhšie časové obdobie. Do výkonu kontroly bolo zapojených spolu 40 kontrolórov.  
Dostatočné príjmy samosprávy sú nevyhnutné na zabezpečenie financovania akýchkoľvek jej aktivít, ktoré sú  
hradené prostredníctvom výdavkov v rámci rozpočtu samosprávy.  
Kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2023 so začatím výkonu kontroly  
v decembri 2023. Tematicky nadväzovala na kontrolu poplatku za rozvoj. ukončenú v prvom polroku 2023.  
Príjmy z daní z nehnuteľností za 20 kontrolovaných miest dosiahli v roku 2023 sumu takmer 122,0 mil. eur.  
V porovnaní s rokom 2019 vzrástli v priemere o 44,5 %, a to najmä z dôvodu rastu sadzieb jednotlivých druhov  
daní. Pravidelný nárast sadzieb daní je pri súčasnom nastavení výpočtu daní z nehnuteľností hlavný spôsob  
ochrany týchto príjmov pred ich znehodnocovaním vplyvom inflácie.  
Proces vyrubovania daní z nehnuteľností je nastavený jednotne vo všetkých kontrolovaných mestách v súlade  
so zákonom o správe daní. Správne nastavenie a praktické fungovanie bolo preukázané nielen nízkym počtom  
podaných odvolaní, ale aj malou početnosťou kontrolných zistení NKÚ SR. Opakovane však bolo preukázané,  
že proces vymáhania nedoplatkov z miestnych daní je komplikovaný a málo efektívny z dôvodu vysokého  
počtu nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou.  
Príjmy z prenájmu majetku za 20 kontrolovaných miest dosiahli v roku 2023 sumu 29,6 mil. eur. V porovnaní  
s rokom 2019 vzrástli o 8,0 %, teda výrazne menej ako príjmy z daní z nehnuteľností. Jednou z príčin malého  
nárastu týchto príjmov bolo aj poskytovanie úľavy na nájme počas obdobia pandémie. Úmyslom samosprávy  
bolo zachovať podnikanie a iné činnosti v prenajatých priestoroch aj v čase pandémie, resp. pomôcť  
nájomcovi splniť podmienky na poskytnutie kompenzácie zo štátneho rozpočtu. Súčasne boli identifikované  
aj prípady, keď suma nájmu nebola dlhodobo upravovaná podľa výšky inflácie.  
Procesy prenájmu boli nastavované podľa konkrétnych podmienok jednotlivých miest, napr. niektoré typy  
nehnuteľností (byty, resp. objekty) boli zverené do správy organizácii založenej alebo zriadenej mestom. Boli  
však identifikované nedostatky, ktoré súviseli s nedostatočnou ochranou majetku miest, napr. chýbajúce  
zapracovanie sankcií a pokút do zmluvných podmienok alebo ich nedôsledné uplatňovanie v praxi.  
Výsledky činnosti mesta vo finančnom vyjadrení nielen pri príjmoch ale aj pri výnosoch a pohľadávkach sú  
spracované do účtovnej závierky, resp. konsolidovanej účtovnej závierky, ktorá je významným zdrojom  
informácií pre orgány mesta a jeho obyvateľov ako aj odbornú verejnosť.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj:  
-
-
uložiť Ministerstvu financií SR, aby zvážilo možnosti legislatívnej úpravy zákona o správe daní, cieľom ktorej  
bude zjednodušenie zániku nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou,  
uložiť Ministerstvu vnútra SR, aby v rámci legislatívnej úpravy zákona o obecnom zriadení doplnilo kompetenciu  
obecného zastupiteľstva prerokovať a vziať na vedomie zostavenú a audítorom overenú účtovnú závierku obce  
a konsolidovanú účtovnú závierku obce, ak sa zostavuje.  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť postup samosprávy pri napĺňaní vybraných položiek vlastných príjmov.  
Počas kontroly bolo preverené vyčíslenie príjmov z daní z nehnuteľností a príjmov z prenájmu. Ďalej boli preverené  
zásady hospodárenia a VZN, ktoré upravovali túto oblasť príjmov miest, vybrané procesy pri vyrubovaní dane,  
vzniku nájomného vzťahu a pri vymáhaní daňových nedoplatkov a pohľadávok.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná v dvadsiatich mestách na území celej SR a to ako kontrola súladu. V rámci kontroly boli  
detailne preverené doklady a dokumenty súvisiace s predmetom kontroly. Počas výkonu kontroly boli uplatnené  
rôzne kontrolórske metódy a techniky, najmä preskúmanie predloženej dokumentácie, analýza a prepočet.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Vybrané položky príjmov miest  
Z hľadiska finančného objemu predstavujú najvyššiu položku bežných príjmov samosprávy daňové príjmy.  
Ich podstatnú časť tvoria príjmy z podielových daní, poukazované zo štátneho rozpočtu, ktoré podľa údajov  
z Datacentra v roku 2023 za všetky obce SR dosiahli sumu takmer 2,2 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 vzrástli  
o 21,3 % (podrobnosti sú v prílohe 1). Najvyššou položkou daňových príjmov, ktorú samospráva vie ovplyvniť  
svojou činnosťou, je príjem z daní z nehnuteľností. Všetky obce SR, podľa údajov z Datacentra, dosiahli v roku  
2023 príjem z daní z nehnuteľností v sume viac ako 496,6 mil. eur; v porovnaní s rokom 2019 vzrástli o 36,12 %.  
Pri nedaňových príjmoch tvoria jednu z najvyšších položiek príjmy z vlastníctva, ktoré za všetky obce SR podľa  
údajov z Datacentra dosiahli v roku 2023 sumu 178,6 mil. eur; v porovnaní s rokom 2019 vzrástli o 11,4 %. Príjmy  
z DzN tak rástli rýchlejšie ako príjmy z podielových daní zo štátneho rozpočtu.  
Tabuľka č. 1 – Príjmy kontrolovaných miest z DzN a z prenájmu za rok 2023 a zmena v porovnaní s rokom 2019  
Príjem zDzN  
vroku 2023  
Zmena  
2023/2019  
42,51%  
8,75%  
Príjem zprenájmu Zmena  
Príjmyzo ŠR  
Zmena  
Mesto  
vroku 2023  
12 215 278,25  
196 880,00  
651 803,68  
4 455 747,52  
1 795 478,94  
667 062,00  
909 836,49  
283 591,61  
634 526,75  
907 414,74  
721 266,12  
355 743,08  
110 202,04  
950 966,14  
638 777,07  
441 518,00  
2 163 777,27  
351 637,63  
182 704,81  
923 598,35  
2023/2019  
-0,06%  
110,97%  
-13,04%  
26,78%  
32,40%  
1,30%  
podielové dane 2023/2019  
BA  
GA  
HC  
KE  
48 409 163,97  
1 474 008,91  
2 630 549,22  
39 278 057,49  
2 342 991,74  
2 200 000,00  
3 185 869,98  
157 743,59  
222 269 551,81  
7 268 243,75  
9 672 840,52  
116 806 931,16  
14 720 519,51  
12 802 731,50  
15 778 605,34  
2 860 173,22  
17 129 733,38  
19 405 073,31  
9 914 747,12  
8 816 142,08  
5 508 606,29  
15 978 896,10  
8 703 604,50  
8 942 300,69  
12 678 407,56  
3 358 881,27  
5 221 952,33  
10 910 895,50  
31,76%  
19,72%  
14,60%  
18,49%  
16,60%  
14,96%  
17,75%  
2,75%  
20,26%  
81,91%  
21,89%  
27,52%  
-0,88%  
24,11%  
4,26%  
KN  
LC  
LM  
11,19%  
19,06%  
16,51%  
9,46%  
ML  
NZ  
2 354 259,26  
3 919 852,37  
18,31%  
18,26%  
15,57%  
16,23%  
15,10%  
20,69%  
20,73%  
26,33%  
15,35%  
19,50%  
11,85%  
16,53%  
PB  
3,99%  
PE  
2 301 808,93 118,96%  
46,18%  
8,04%  
PU  
3 599 647,86  
366 440,06  
2 335 110,94  
2 400 037,32  
900 339,00  
2 015 449,73  
431 730,35  
606 527,42  
1 066 234,14  
3,79%  
-13,48%  
30,26%  
41,22%  
40,44%  
26,89%  
35,87%  
23,31%  
33,59%  
RA  
-32,61%  
-31,33%  
15,51%  
56,75%  
19,59%  
21,49%  
0,24%  
RK  
SI  
SL  
TO  
TR  
VK  
VT  
7,11%  
Spolu  
kontrola  
Celá SR 496 602 237,08  
121 975 822,28  
44,53%  
29 557 810,49  
7,98%  
528 748 836,94  
23,27%  
21,72%  
36,12%  
178 587 812,92  
11,35%  
2 697 003 640,13  
Zdroj: FIN 1-12 k 31.12. za rok 2019 a 2023, prepočet NKÚ SR, pričom rok 2019 = 100 %  
V 13 mestách rástli rýchlejšie príjmy z DzN, než príjmy z prenájmu, v siedmich mestách rástli rýchlejšie príjmy  
z prenájmu. Priemerný nárast príjmov v prípade DzN bol 44,5 %. Rýchlejšie ako priemer rástli príjmy z DzN  
vo dvoch mestách – Košice, Partizánske. Priemerný nárast príjmov v prípade prenájmu bol 8,0 %, rýchlejšie rástli  
príjmy v 13 mestách.  
Dane z nehnuteľností  
DzN tvoria daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Na rozdiel od ostatných miestnych daní je ich zavedenie  
a vyrubovanie povinné podľa zákona o miestnych daniach.  
Kontrolované mestá v roku 2019 získali do svojich rozpočtov príjem z daní z nehnuteľností spolu 84,4 mil. eur. Táto  
suma sa v roku 2023 zvýšila v priemere o 44,5 % na takmer 122,0 mil. eur, pričom tento nárast bol vyšší o 8,4 %  
v porovnaní s priemerom za všetky obce a mestá SR. Percentuálna zmena podľa jednotlivých kontrolovaných miest  
bola v rozpätí od poklesu o 13,5 % (mesto Revúca) po nárast o 119,0 % (mesto Partizánske). Pokles príjmov  
zaznamenali dve mestá (Revúca a Liptovský Mikuláš), nárast ostatných 18 miest. Vyšší percentuálny nárast ako  
bol priemer kontrolovaných miest zaznamenali mestá Partizánske a Košice.  
Dominantný podiel na príjmoch kontrolovaných miest z DzN mala daň zo stavieb, ktorá v roku 2023 tvorila podiel  
76,3 % na celkových príjmoch z DzN, daň z pozemkov mala podiel 10,8 % a daň z bytov 12,9 %. Vysoký podiel  
príjmov z dane zo stavieb zostal zachovaný aj napriek tomu, že najvyššiu dynamiku vývoja mali príjmy z dane  
z bytov, ktoré boli v roku 2023 vyššie o 99,6 % v porovnaní s rokom 2019.  
V nasledujúcich grafoch bol porovnaný nárast sumy vyrubenej dane v roku 2024 s rokom 2016 pri výmere 60 m2  
(základ dane) za dve bežne sa vyskytujúce položky. Prvou bola daň z bytov za byt a druhou daň zo stavieb  
za ostatné priestory na podnikanie bez poskytnutia akýchkoľvek úľav na dani. Pri prepočte boli použité schválené  
sadzby v zmysle VZN jednotlivých miest. V prípadoch, ak bola uplatňovaná rozdielna sadzba dane v rámci  
jednotlivých katastrálnych území mesta, bola použitá najvyššia sadzba.  
Graf č. 1 – Porovnanie DzN v eurách – daň z bytov za byt s výmerou 60 m2 v roku 2016 a 2024, vrátane vyčíslenia zmeny v percentách  
Zdroj: VZN jednotlivých miest, prepočet NKÚ SR  
Podľa sumy vyrubenej dane dominujú magistráty miest Bratislava a Košice, kde daň za byt s výmerou 60 m2 je  
minimálne dvojnásobná v porovnaní s ostatnými mestami. Vo väčšine miest je DzN v sume do 30 eur, napriek  
tomu, že sadzby za uvedených osem rokov vzrástli v rozpätí od 32,0 % (mesto Revúca) po 347,0 % (mesto  
Partizánske).  
Graf č. 2 – Porovnanie DzN v eurách, daň zo stavieb za stavbu s výmerou 60 m2 v roku 2016 a 2024, vrátane vyčíslenia zmeny v percentách  
Zdroj: VZN jednotlivých miest, prepočet NKÚ SR,  
Magistráty miest Bratislava a Košice majú, rovnako ako pri bytoch, najvyššiu vyrubenú daň. Zvýšenie vyrubenej  
dane v roku 2024 v porovnaní s rokom 2016 bolo v rozpätí od nulovej zmeny v meste Púchov po 116,4 %  
v magistráte mesta Košice.  
Kontrolou neboli preukázané zásadné nedostatky v procese vyrubovania dane z nehnuteľností. Zistené nedostatky  
sa týkali nesprávneho uvádzania mena daňovníka, inej ako zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania  
a doručovania rozhodnutí listinným spôsobom tým adresátom, s ktorými je zákonná povinnosť komunikovať  
elektronicky. Správny postup kontrolovaných miest, ako správcov dane, pri vyrubovaní DzN preukazuje nízky počet  
odvolaní. Z celkového počtu viac ako 1,4 mil. vydaných rozhodnutí za kontrolované obdobie rokov 2020 – 2022  
bolo odvolaním napadnutých len 541 rozhodnutí. V mestách Hlohovec, Ružomberok, Topoľčany a Veľký Krtíš  
nebolo podané žiadne odvolanie.  
Počas kontroly boli zistené aj prípady, keď s využitím dostupných údajov vo forme elektronických dát z katastra  
nehnuteľností, údajov z matriky a stavebného úradu, resp. s využitím interaktívnych nástrojov v podobe digitálnych  
máp a mapovania terénu správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok alebo po vykonanej daňovej  
kontrole. Výkon takýchto špecializovaných činností, v súlade so zákonom o správe daní, je možný len v prípade  
miest, ktoré majú dostatočný počet kvalifikovaného personálu na úseku správy daní.  
Príjmy z dane z nehnuteľností boli vykázané najmä dobrovoľným platením dane daňovníkmi, ale aj na základe  
vymáhania nedoplatkov. Celková suma daňových nedoplatkov kontrolovaných miest na DzN k 31. 12. 2022 bola  
24,0 mil. eur. Počas kontrolovaného obdobia rokov 2020 – 2022 vzrástla táto suma o 5,9 mil. eur. Takmer celý  
nárast bol zaznamenaný v roku 2020. Z hľadiska počtu vykonaných úkonov pri vymáhaní daňových nedoplatkov  
dominovali výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku (86,0 % vykonaných úkonov). Kontrolované mestá  
pri daňovom exekučnom konaní trikrát častejšie využívali vlastných zamestnancov než externých exekútorov.  
Pri inej kontrole NKÚ SR v roku 2022, zameranej na vymáhanie nedoplatkov, boli kontrolované najmä menšie  
mestá a obce, rovnako však dominovali pri úkonoch výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, ale exekúcia bola  
vykonávaná najmä prostredníctvom súdnych exekútorov.  
Veľkým problémom pri vymáhaní daňových nedoplatkov na miestnych daniach bola ich štruktúra z hľadiska  
nominálnej hodnoty. Významný počet nedoplatkov DzN bol v nízkej hodnote do 20 eur, hoci ich podiel na celkovej  
sume nedoplatkov je 0,5 %. Podobný stav bol preukázaný aj pri spomenutej kontrole NKÚ SR v roku 2022.  
Graf č. 3 – Nedoplatky na DzN k 31. 12. 2022  
Zdroj: Súvaha k 31. 12. 2022 a analytické evidencie nedoplatkov DzN jednotlivých miest; prepočet NKÚ SR , vytvorené cez datawrapper.de  
V súlade so zákonom o správe daní je povinnosťou vymáhať všetky nedoplatky, ale pri ich nízkej nominálnej  
hodnote sú náklady na ich vymáhanie vyššie ako suma nedoplatku. Nedoplatok zo zákona zaniká po 20 rokoch  
a počas tohto obdobia je nevyhnutné ho inventarizovať. Jeho zánik rozhodnutím správcu dane je procesne náročný  
a viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, pričom obce na rozdiel od Finančnej správy SR nemajú  
možnosť nedoplatok postúpiť. Bez úpravy legislatívy v tejto oblasti je evidovanie daňových nedoplatkov a ich  
vymáhanie v podmienkach samosprávy nadmerne zaťažujúce a s nízkym prínosom.  
Príjmy z prenájmu  
Kontrolované mestá v roku 2019 získali ako príjem z vlastníctva do svojich rozpočtov spolu 27,4 mil. eur, pričom  
táto suma sa v roku 2023 zvýšila o 8,0 % na 29,6 mil. eur. Percentuálna zmena podľa jednotlivých kontrolovaných  
miest bola v rozpätí od poklesu o 32,6 % (mesto Revúca) po nárast o 111,0 % (mesto Galanta). Pokles príjmov  
zaznamenali štyri mestá, nárast zvyšných 16 miest.  
Príjmy z prenájmu tvorili najmä príjmy z prenájmu pozemkov a z prenájmu budov, priestorov a objektov. Príjmy  
z prenájmu pozemkov rástli stabilnejšie a približne dvakrát rýchlejšie (nárast o 10,8 %) než príjmy z prenájmu  
budov, priestorov a objektov (nárast o 5,5 %). Príjmy z prenájmu budov, priestorov a objektov počas  
kontrolovaného obdobia rokov 2020 – 2022 klesali aj rástli, ale ich suma bola nižšia ako v roku 2019. Nad hodnotu  
z roku 2019 sa dostali až v roku 2023.  
Príjmy z prenájmu boli dosahované na základe uzatvorených zmlúv. Ich obsahom, okrem povinných náležitostí  
vyplývajúcich zo zákonov, boli aj ďalšie skutočnosti v zmysle schválených zásad hospodárenia a nakladania  
s majetkom, príp. VZN a iných vnútorných predpisov jednotlivých miest. Z týchto dokumentov vyplývali aj procesy  
spojené s uzatvorením nájomných zmlúv, cenotvorbou, uplatňovaním inštitútu osobitného zreteľa, ako aj deľbou  
kompetencií medzi orgány obce. Niektoré typy nehnuteľností, napr. byty, alebo objekty, boli zverené do správy  
organizácii založenej alebo zriadenej mestom. Procesy spojené s prenájmom mali teda mestá nastavené na svoje  
špecifické podmienky a boli schválené príslušným mestským zastupiteľstvom. Je to zásadný rozdiel v porovnaní  
s oblasťou DzN, kde celá samospráva postupuje jednotne podľa podmienok nastavených zákonom o správe daní.  
Kontrolou v oblasti prenájmu bolo preverené najmä plnenie zákonných povinností mesta, platných všeobecne  
pre činnosť samosprávy, t. j. zverejňovanie povinných údajov a dokumentov, vykonávanie základnej finančnej  
kontroly pred uzatvorením nájomnej zmluvy alebo dodatku k zmluve. V týchto oblastiach boli zistené nedostatky,  
napr. nesprávne alebo oneskorené vykonanie základnej finančnej kontroly, nezverejnenie všetkých povinných  
údajov v stanovenej lehote; nemali však systémový charakter. Ďalej bolo preverené, ako mestá zabezpečovali  
ochranu a zveľaďovanie svojho majetku, t. j. či bol nastavený mechanizmus úpravy výšky nájmu podľa miery  
inflácie a či v uzatvorených nájomných zmluvách boli zapracované pokuty a sankcie pre prípad, ak nájomca neplnil  
svoje zmluvné povinnosti voči mestu ako prenajímateľovi riadne a včas. Boli zistené prípady, keď zmluvy o nájme  
neobsahovali skutočnosti, ktoré vyplývali z vnútorných predpisov príslušného mesta. Ako príklad možno uviesť  
chýbajúce ustanovenie v zmluve o možnosti mesta upraviť sumu nájmu o mieru inflácie, nesúlad medzi sumou  
nájmu v zmluve a sumou vyplývajúcou z pravidiel jej stanovenia podľa vnútorných predpisov mesta (cenová mapa,  
prípustné cenové rozpätie nájmu). Rovnako boli zistené prípady, keď nebol uplatňovaný úrok z omeškania  
pri neskorých úhradách. Mestá z ekonomicky slabších regiónov, napr. Lučenec, Stará Ľubovňa a Veľký Krtíš  
obhajovali tento postup snahou udržať nájomcu v zmluvnom vzťahu a získať prioritne sumu nájmu, pretože podľa  
ich vyjadrení by bol veľký problém získať nového nájomcu.  
Sumu príjmov z prenájmu negatívne ovplyvňovali aj nasledujúce dve skutočnosti.  
-
Nadmerné uplatňovanie dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý podľa podielu zmlúv s týmto dôvodom  
na celkovom počte uzatvorených zmlúv pri niektorých mestách možno považovať za štandardný a nie osobitný  
postup. Osobitný zreteľ by mal byť nástrojom na riešenie najmä mimoriadnych situácií, príp. ako forma podpory  
chýbajúcej služby v danom meste. Časté využívanie osobitného zreteľa ako aj nejednoznačné zadefinovanie  
procesného postupu pri jeho aplikácii bolo zistené už pri kontrole NKÚ SR v roku 2020. Pri dodržaní zákonom  
stanovených podmienok nemožno takéto konanie samosprávy vyhodnotiť ako nesprávny postup. Proces  
uplatnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa bol čiastočne legislatívne spresnený novelou zákona o majetku  
obcí k 01.11.2023, orgány mesta by pri svojom rozhodovaní mali aj po tejto legislatívnej úprave naďalej  
zohľadňovať finančné dopady svojich rozhodnutí na hospodárenie mesta v podobe znížených príjmov.  
Viaceré mestá, napr. Bratislava, Lučenec a Topoľčany na základe rozhodnutia svojich orgánov odpustili  
nájomcom časť sumy nájmu počas obdobia pandémie. Dôvodom bol záujem zachovať nájomný vzťah aj počas  
obdobia, keď zo strany štátnych orgánov boli prijímané rozhodnutia z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva,  
ktoré mali negatívny dopad na využiteľnosť prenajatých priestoroch a tým aj na príjmy nájomcov, ako aj splnenie  
podmienok, na základe ktorých mohol nájomca žiadať podporu od štátu z dôvodu pandémie.  
-
Celková suma pohľadávok z prenájmu kontrolovaných miest k 31. 12. 2022 bola 19,8 mil. eur. Počas  
kontrolovaného obdobia rokov 2020 – 2022 sa táto suma znížila o 3,2 mil. eur, a to najmä z dôvodu zániku  
pohľadávok ich odpísaním v roku 2022.  
Záver  
Kontrolované mestá v období rokov 2019 – 2023 aktívne a diferencovane upravovali jednotlivé sadzby DzN,  
čím bol zabezpečený nárast týchto príjmov. Z hľadiska dynamiky ich vývoja rástli rýchlejšie ako príjmy, ktoré boli  
poukazované samospráve z podielových daní zo štátneho rozpočtu. Zákonom stanovený rámec správy DzN  
zjednodušuje vzájomné porovnávanie jednotlivých miest medzi sebou a lepšie zdieľanie dobrej praxe. Opakovane  
zistený problém s evidenciou a vymáhaním nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou bol dôvodom formulácie  
odporúčania NKÚ SR, aby Ministerstvo financií SR zvážilo možnosť legislatívnej úpravy v tejto oblasti.  
Individuálny prístup jednotlivých miest pri prenájme podľa ich špecifických potrieb a podmienok umožňuje pružne  
reagovať na zmeny v sociálno-ekonomickom prostredí. Súčasne je to však administratívne a procesne podstatne  
náročnejšie nielen pri realizácii týchto činností, ale aj pri ich kontrole. Zistené nedostatky súviseli najmä s ochranou  
príjmov miest z prenájmu pred ich znehodnocovaním vplyvom inflácie, ako aj ochranou majetku v prípadoch,  
keď nájomca majetku mesta riadne neplnil svoje povinnosti. NKÚ SR preto odporúča mestám a obciam zabezpečiť  
ochranu svojho majetku vo všetkých procesoch a činnostiach, t. j. zadefinovať princípy a pravidlá pri prenájme  
nehnuteľností v zásadách hospodárenia mesta a jeho vnútorných predpisoch, následne ich zapracovať  
do zmluvných podmienok a dôsledne realizovať v praxi.  
Súhrnné výsledky činnosti mesta vo finančnom vyjadrení nielen o príjmoch ale aj o výnosoch a pohľadávkach sú  
spracované do účtovnej závierky, resp. konsolidovanej účtovnej závierky. Tento dokument overuje audítor  
a na rozdiel od záverečného účtu nie je stanovená povinnosť príslušného zastupiteľstva rokovať o ňom.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas výkonu kontroly prebiehala aktívna komunikácia kontrolórov s kontrolovanými mestami najmä v oblasti  
zistených nedostatkov. Záznam o výsledku kontroly bol vypracovaný v mestách Považská Bystrica a Topoľčany,  
protokol o výsledku kontroly v ostatných 18 mestách. V troch prípadoch (Bratislava, Košice a Ružomberok) boli  
podané námietky. V prípade magistrátov Bratislavy a Košíc to neboli námietky proti pravdivosti, úplnosti  
a preukázateľnosti kontrolných zistení, ale voči formulácii odporúčaní, resp. textu protokolu o výsledku kontroly.  
Námietka mesta Ružomberok bola proti zisteniu týkajúceho sa procesu uzatvárania zmlúv o nájme a nebola  
akceptovaná.  
Mestá prijali na odstránenie zistených nedostatkov spolu 56 opatrení a následne sa zaviazali zaslať správu o ich  
splnení, resp. plnení. Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR v rámci svojej činnosti monitorovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
Kontrolované subjekty:  
BA Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, IČO 00603481  
GA Mesto Galanta, IČO 00305936  
HC Mesto Hlohovec, IČO 00312509  
KE Magistrát mesta Košice, IČO 00691135  
KN Mesto Komárno, IČO 00306525  
LC Mesto Lučenec, IČO 00316181  
LM Mesto Liptovský Mikuláš, IČO 00315524  
ML Mesto Medzilaborce, IČO 00323233  
NZ Mesto Nové Zámky, IČO 00309150  
PB Mesto Považská Bystrica, IČO 00317667  
PE Mesto Partizánske, IČO 00310905  
PU Mesto Púchov, IČO 00317748  
RA Mesto Revúca, IČO 00328693  
RK Mesto Ružomberok, IČO 00315737  
SI Mesto Skalica, IČO 00309982  
SL Mesto Stará Ľubovňa, , IČO 00330167  
TO Mesto Topoľčany, IČO 00311162  
TR Mesto Turčianske Teplice, IČO 00317004  
VK Mesto Veľký Krtíš, IČO 00319651  
VT Mesto Vranov nad Topľou, IČO 00332933  
Zoznam použitých skratiek  
Skratka  
Význam  
DzN  
daň z nehnuteľností  
IČO  
NKÚ SR  
SR  
identifikačné číslo organizácie  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Slovenská republika  
VZN  
všeobecne záväzné nariadenie  
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov  
zákon o majetku obcí  
zákon o miestnych daniach zákon č. 563/2009 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne  
odpady a drobné stavebné odpady zákonov v znení neskorších predpisov  
zákon o správe daní  
zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov