Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Ak by kontrolované okresné úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení o neuzatvorení PZP (po štatistickom
zohľadnení neopodstatnených oznámení), pri najčastejšie ukladanej pokute okresnými úradmi (80,00 eur), mohol
byť potenciálny príjem štátneho rozpočtu za kontrolované obdobie (šesť rokov) vyšší o 103 762 080 eur.
Slovenská kancelária poisťovateľov je okrem iného správcom garančného fondu, ktorý slúži na krytie škôd
spôsobených nepoistenými vozidlami. Garančný fond je tvorený z časti poistného PZP motoristov. Prehľad údajov
o garančnom fonde je uvedený v prílohe v tabuľke č. 6. Neplatiči PZP sa na jeho tvorbe nepodieľajú. V Českej
republike je garančný fond tvorený z povinných príspevkov držiteľov nepoistených vozidiel, ďalej z vymožených
prostriedkov od osôb zodpovedných za spôsobenie škody. Ak ani to na krytie škôd spôsobených nepoistenými
vozidlami nestačí, tak až potom prispejú poisťovne z vybratého PZP od zodpovedných motoristov.
Zamestnanci okresných úradov
Agenda PZP nebola na okresných úradoch vhodne organizačne začlenená, keď pokuty ukladali zamestnanci
organizačných odborov. Kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom období sa počet zamestnancov
vykonávajúcich agendu PZP na všetkých okresných úradoch na Slovensku pohyboval od 50 do 55, čo znamená
spravidla jeden zamestnanec na okresný úrad. Počet oznámení o neuzatvorení PZP, doručených 28
kontrolovaným okresným úradom od Slovenskej kancelárie poisťovateľov, bol takmer 1,8 mil. Celkový počet
zamestnancov tak nezodpovedal počtu oznámení o neuzatvorení PZP vozidiel a zároveň nebol proporcionálne
rozdelený. Napríklad Okresný úrad Bratislava s jedným zamestnancom pre agendu PZP obdŕžal v kontrolovanom
období 300 426 oznámení o neuzatvorení PZP, zatiaľ čo Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom taktiež jeden
zamestnanec, mal spracovať 41 945 oznámení o neuzatvorení PZP.
Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra boli počty a štruktúra miest na okresných úradoch stanovené na základe
výstupov optimalizácie k 1. 12. 2019, pričom naďalej sa priebežne monitorujú a prehodnocujú. Napriek nízkemu
počtu vybavených oznámení o neuzatvorení PZP ani ministerstvo financií ako gestor zákona, ani ministerstvo
vnútra ako vykonávateľ sankčného mechanizmu neinicializovali potrebu navýšenia počtu zamestnancov okresných
úradov. Uvedený stav vznikol v dôsledku nejasného rozdelenia úloh a právomocí pri výkone agendy PZP.
Napriek veľkému počtu oznámení o neuzatvorení PZP vykonávali zamestnanci aj inú kumulovanú agendu. Odborní
zamestnanci boli poverení vykonávaním iných úloh, prevažne obslužného charakteru. Existovalo tak riziko, že iné
služobné úlohy boli vykonávané na úkor odborných činností vyplývajúcich z výkonu agendy PZP. V ôsmich
okresných úradoch bola agenda PZP vykonávaná jedným zamestnancom so 100-percentným pracovným
úväzkom. V 16 okresných úradoch to bol jeden zamestnanec s kumulovanou funkciou v rozsahu od 36,67 % do
95,00 %. Na Okresnom úrade Poprad dokonca došlo v agende PZP k zrušeniu jediného štátnozamestnaneckého
miesta.
Vo väčšine prípadov nebola v prípade dlhodobej neprítomnosti zamestnanca zabezpečená ani plnohodnotná
zastupiteľnosť. Prístup do informačných systémov mal v takmer všetkých kontrolovaných okresných úradoch iba
jeden zamestnanec.
Konanie správneho orgánu za neuzatvorenie PZP
Okresné úrady ukladali pokuty v zdĺhavých správnych konaniach, hoci ministerstvo vnútra testovalo zavedenie tzv.
pokutárne – automatizovaného systému pre ukladanie pokút. Ministerstvo financií malo predstaviť návrh možného
uplatňovania rozkazného konania, čo sa však neudialo. V súčasne nastavených podmienkach pre zavedenie tzv.
pokutárne chýba zodpovedajúca právna úprava, vhodný informačný systém a personálne zabezpečenie.
Kontrolou boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o správnom
konaní, zákona o e-Governmente a zákona o PZP, keď okresné úrady napríklad:
-
-
-
-
nekonali v zákonom stanovených lehotách;
vyrubili pokutu za neuzatvorenie PZP nižšiu, ako je zákonom stanovená minimálna pokuta;
nevykonávali verejnú moc elektronicky;
stornovali rozhodnutia o uložení pokuty a nepostúpili ich na ďalšie vymáhanie.
Okresné úrady ročne dostanú od Slovenskej kancelárie poisťovateľov približne 300 000 oznámení o neuzatvorení
PZP. V rokoch 2018 – 2023 bolo všetkými okresnými úradmi na Slovensku uložených spolu 32 640 pokút za
neuzatvorenie PZP v celkovej sume 3 810 566,02 eur. Suma zaplatených, resp. vymožených pokút z vyrubenej
sumy bola vo výške 1 672 138,86 eur, čo predstavovalo 43,88 %.
6
